D ô v o d o v á s p r á v a A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Alojz Baránik. Cieľom návrhu zákona je obmedziť právomoc generálneho prokurátora zrušiť akékoľvek právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.
V súčasnej dobe je právomoc generálneho prokurátora zrušiť akékoľvek právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta podľa § 363 Trestného poriadku definovaná tak široko, že tento inštitút vo svojej podstate stráca charakter mimoriadneho opravného prostriedku. Je totiž možné zrušiť nie len rozhodnutia vo veci samej, ale aj rozhodnutia procesného charakteru. Taktiež je možné zrušiť rozhodnutia v prospech, ale i v neprospech obvineného.
Neraz týmto postupom dochádza k zrušeniu uznesení o vznesení obvinenia, čo v konečnom dôsledku vedie k zastaveniu trestného konania, pretože generálny prokurátor vysloví nezákonnosť dôkazov, na základe ktorých bolo obvinenie vznesené a iné dôkazy sa orgánom činným v trestnom konaní nepodarí získať. To môže viesť k pomerne jednoduchému obchádzaniu zákazu negatívnych pokynov (nevzniesť obvinenie, nepodať obžalobu) podľa zákona o prokuratúre. Zneužitie predmetného inštitútu prichádza do úvahy obzvlášť v prípade trestných činov korupčného charakteru, ale nemožno ho vylúčiť ani pri iných trestných činoch. K zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia pritom dochádza v skorej fáze trestného stíhania, kedy orgány činné v trestnom konaní vychádzajú zo zistení, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou nasvedčujú, že obvinený trestný čin spáchal, nemusí však ešte ísť o úplnú istotu ohľadom tohto záveru. To popiera i základnú zásadu trestného konania, podľa ktorej právomoc rozhodovať o vine či nevine obvineného patrí výlučne súdu. Napokon, ak by aj k porušeniu zákona v prípravnom konaní skutočne došlo, povinnosť prihliadať naň patrí do právomoci súdu, a to v rámci celej fázy trestného konania, ktorá sa uskutočňuje po podaní obžaloby pred súdom.
Uvedený postup priamo zasahuje aj do oprávnení poškodených uplatňovať v trestnom konaní svoje práva, ktorí nemajú reálnu možnosť sa voči takémuto postupu brániť a neexistuje ani iný právny inštitút, ktorým by mohli svoje práva uplatniť.
V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že táto právomoc nepodlieha žiadnemu zákonnému prieskumu zo strany súdu, čo je v rozpore s medzinárodnými štandardmi a požiadavkami na spravodlivé konanie.
Navrhuje sa preto zúžiť okruh osôb, ktoré sú oprávnené podať návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku len na poškodeného a zúčastnenú osobu, ktorí budú môcť