D ô v o d o v á s p r á v a
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Alojz Baránik.
Cieľom návrhu zákona je obmedziť právomoc generálneho prokurátora zrušiť akékoľvek právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.
V súčasnej dobe je právomoc generálneho prokurátora zrušiť akékoľvek právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta podľa § 363 Trestného poriadku definovaná tak široko, že tento inštitút vo svojej podstate stráca charakter mimoriadneho opravného prostriedku. Je totiž možné zrušiť nie len rozhodnutia vo veci samej, ale aj rozhodnutia procesného charakteru. Taktiež je možné zrušiť rozhodnutia v prospech, ale i v neprospech obvineného.
Neraz týmto postupom dochádza k zrušeniu uznesení o vznesení obvinenia, čo v konečnom dôsledku vedie k zastaveniu trestného konania, pretože generálny prokurátor vysloví nezákonnosť dôkazov, na základe ktorých bolo obvinenie vznesené a iné dôkazy sa orgánom činným v trestnom konaní nepodarí získať. To môže viesť k pomerne jednoduchému obchádzaniu zákazu negatívnych pokynov (nevzniesť obvinenie, nepodať obžalobu) podľa zákona o prokuratúre. Zneužitie predmetného inštitútu prichádza do úvahy obzvlášť v prípade trestných činov korupčného charakteru, ale nemožno ho vylúčiť ani pri iných trestných činoch. K zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia pritom dochádza v skorej fáze trestného stíhania, kedy orgány činné v trestnom konaní vychádzajú zo zistení, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou nasvedčujú, že obvinený trestný čin spáchal, nemusí však ešte ísť o úplnú istotu ohľadom tohto záveru. To popiera i základnú zásadu trestného konania, podľa ktorej právomoc rozhodovať o vine či nevine obvineného patrí výlučne súdu. Napokon, ak by aj k porušeniu zákona v prípravnom konaní skutočne došlo, povinnosť prihliadať naň patrí do právomoci súdu, a to v rámci celej fázy trestného konania, ktorá sa uskutočňuje po podaní obžaloby pred súdom.
Uvedený postup priamo zasahuje aj do oprávnení poškodených uplatňovať v trestnom konaní svoje práva, ktorí nemajú reálnu možnosť sa voči takémuto postupu brániť a neexistuje ani iný právny inštitút, ktorým by mohli svoje práva uplatniť.
V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že táto právomoc nepodlieha žiadnemu zákonnému prieskumu zo strany súdu, čo je v rozpore s medzinárodnými štandardmi a požiadavkami na spravodlivé konanie.
Navrhuje sa preto zúžiť okruh osôb, ktoré oprávnené podať návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku len na poškodeného a zúčastnenú osobu, ktorí budú môcť
navrhnúť zrušenie rozhodnutia len v neprospech obvineného. Rovnako aj generálny prokurátor bude môcť zrušiť právoplatné rozhodnutie z úradnej povinnosti len v neprospech obvineného.
Predložený návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať ani negatívny sociálny vplyv, ani negatívny vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Rovnako návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa nové znenie odseku 1 v § 364, ktoré z veľkej časti preberá doterajšie znenie, pričom nové znenie neobsahuje znenie písmen a) a b), ktoré podľa súčasného znenia priznávajú právo podať návrh jednak obvinenému v jeho prospech a jednak ostatným osobám, ktoré zo zákona majú právo na podanie odvolania v prospech obvineného. Zároveň sa stanovuje, že poškodený alebo zúčastnená osoba môžu návrh podať výlučne v neprospech obvineného.
K bodu 2
V § 364 ods. 2 sa mení nastavenie podmienok, kedy môže generálny prokurátor rozhodnúť podľa § 363 ods. 1 aj bez návrhu (ex officio). Zakotvuje sa pravidlo, že tak môže urobiť len v neprospech obvineného. Zároveň sa vypúšťa, že pri rozhodovaní nie je viazaný návrhom podľa odseku 1; tento dovetok je nadbytočný, pretože pri rozhodovaní ex officio rozhodujúci orgán z podstaty veci nie je viazaný návrhom iného subjektu a jednak podľa nového znenia odsek 1 neobsahuje ani inú možnosť ako podať takýto návrh v neprospech obvineného. Dôvodom navrhovanej úpravy zamedzenie možnosti zneužívania ust. § 363 a nasl. Trestného poriadku v prospech obvinených.
K bodu 3
Vzhľadom na navrhovanú zmenu, podľa ktorej bude môcť generálny prokurátor zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta len v neprospech obvineného, sa navrhuje primerane upraviť aj ustanovenie § 366 ods. 1. Generálny prokurátor bude oprávnený vysloviť uznesením, že bol porušený zákon len v prospech obvineného, avšak nie v jeho neprospech.
K čl. II
Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti na 1. marca 2022.