1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021 (úloha č. 2 v mesiaci august a úloha č. 12 v mesiaci december).

Cieľom návrhu zákona je príprava novej komplexnej právnej úpravy v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá nahradí zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) a zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov.

Primárnym dôvodom na predloženie predmetného návrhu zákona je potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/1808“) do slovenského právneho poriadku.

Okrem toho z výsledkov dlhodobých príprav a pretrvávajúcich odborných diskusií v rámci rezortnej pracovnej skupiny zriadenej na prípravu novej právnej úpravy zároveň vzišla potreba rozsiahlej rekodifikácie oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, v rámci ktorej sa zohľadnia poznatky z aplikačnej praxe pri výkone ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii a zákona o digitálnom vysielaní.

Aktuálna právna úprava audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá je obsiahnutá v zákone o vysielaní a retransmisii a zákone o digitálnom vysielaní, je nedostatočná a nespĺňa najnovšie požiadavky kladené na reguláciu prostredia audiovizuálnych mediálnych služieb. Zároveň nevychádza z narastajúcich konvergencií medzi televíznym vysielaním a službami distribuovanými prostredníctvom internetu. Popri tradičnom vysielaní sa objavujú aj nové obchodné modely šírenia informačných služieb, pričom je nespochybniteľné, že noví hráči ponúkajúci svoje služby on-line sú neustále silnejší a získavajú pozornosť čoraz širšieho spektra publika.

Vzhľadom na aktuálny stav, prebiehajúce aktivity, ako aj na odbornú diskusiu v oblasti právnej regulácie poskytovania nelineárnych a lineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb, tak na úrovni práva Európskej únie vrátane iniciatív v rámci Stratégie jednotného digitálneho trhu, ako aj na medzinárodnej a národnej úrovni sa predkladá nový právny rámec súčasnej regulácie poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb.

Najvýraznejšou zmenou, ktorú prináša nová právna úprava, je zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb. Z tohto dôvodu

2

nová legislatíva upravuje práva a povinnosti okrem vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, prevádzkovateľov retransmisie, poskytovateľov multiplexu, aj práva a povinnosti poskytovateľov platformy na zdieľanie videí a tiež poskytovateľov obsahovej služby, ktorí nespadajú medzi vyššie menované subjekty. Návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti distributéra signálu.

V súvislosti s novými podmienkami regulácie sa navrhuje nanovo upraviť aj postavenie a pôsobnosť, vrátane širších kompetencií, národného nezávislého regulačného orgánu, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky Rada pre vysielanie a retransmisiu. Pri regulácii činností spojených s audiovizuálnymi mediálnymi službami bolo nevyhnutné zahrnúť do predmetnej právnej úpravy aj ďalšie orgány štátnej správy, a to najmä Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky či Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Návrh zákona predpokladá, že na poskytovateľov platformy na zdieľanie videí sa bude vzťahovať povinnosť dodržiavať zákonné požiadavky ochrany vo vzťahu k maloletým, a to najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu. S cieľom garantovať dodržiavanie predmetnej ochrany sa zavádzajú aj špecifické povinnosti a rámce opatrení zo strany poskytovateľov služieb platforiem na zdieľanie videí, ktorých vhodnosť a primeranosť budú posudzovať vybrané subjekty.

Nová právna úprava nijakým spôsobom nemení rozlišovanie lineárnych a nelineárnych služieb, v mnohých ohľadoch sa však zjednocujú požiadavky na jednotlivé subjekty, napr. v oblasti ochrany maloletých, ochrany pred nenávistnými prejavmi a pod.

Predkladaný návrh zákona nemení základný princíp krajiny pôvodu, ktorý sa v rámci európskej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb vyskytoval aj doposiaľ. Zmeny však nastávajú v prípade riešenia sporov. Návrh zákona osobitne upravuje riešenie cezhraničných sporov v rámci vysielania a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a tiež riešenie sporov v súvislosti s platformami na zdieľanie videí.

V porovnaní s pôvodnou právnou úpravou nová právna úprava naďalej zachováva prístup verejnosti k informáciám vo vysielaní programovej služby doplnený o garantovanie prístupu k pluralitným, objektívnym a nestranným informáciám; garantuje multimodálny prístup v televíznom vysielaní (vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielateľovi počíta s výrazným navýšením podielu programov, ktoré sú zabezpečené multimodálnym prístupom, a navýšenie nastáva aj vo vzťahu k súkromným vysielateľom) a pri zabezpečovaní audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie; naďalej platia kvóty pre slovenskú hudbu, európske diela a nezávislú produkciu, pričom vo vzťahu k audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie sa zavádza nová povinnosť náležitého zdôraznenia európskeho obsahu.

Návrhom zákona sa nanovo upravujú podmienky mediálnej komerčnej komunikácie, tzn. telenákupného oznamu, telenákupu, sponzorovania, umiestňovania produktov a pod., ktoré reflektujú okrem novej európskej regulácie aj nedostatky z aplikačnej praxe.

Výraznou zmenou prechádza aj oblasť plurality informácií a transparentnosti majetkových a personálnych vzťahov, ktorá sa navrhuje s cieľom väčšej prehľadnosti zjednodušiť. Novinkou v predkladanej právnej úprave je povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora stanovená pre všetky médiá, a to bez ohľadu na to, či so štátom obchodujú alebo nie. Sprístupnenie informácií o konečných vlastníkoch médií prostredníctvom verejného registra by malo priniesť väčšiu transparentnosť vlastníctva médií.

3

Predkladaná právna úprava zavádza nové spôsoby, na základe ktorých bude možné poskytovať obsahové služby v súlade s predmetným návrhom zákona, a to autorizáciu vysielania programovej služby a autorizáciu poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, registráciu retransmisie a registráciu platformy na zdieľanie videí a napokon udeľovanie licencií na využívanie frekvencií. Podrobnosti o jednotlivých oprávneniach upravuje sedemnásta časť návrhu zákona.

Neodmysliteľnou súčasťou predkladaného zákona je aj oblasť sankcií, ktorých cieľom je zabezpečiť presadzovanie zákonnosti v regulovanej oblasti.

Právnou úpravou súčasne dochádza k čiastočnej transpozícií smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS.

Návrhom zákona sa novelizujú aj niektoré ďalšie osobitné zákony, ktorých úprava sa týka zmien v mediálnej oblasti. Ide o zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, v ktorom sa precizuje sadzobník poplatkov v nadväznosti na návrh zákona o mediálnych službách; zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, v zmysle ktoré sa stanovuje výnimka pre vysielateľa s autorizáciou a vypúšťa sa ustanovenie v súvislosti s periodickými a neperiodickými publikáciami; zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa nahrádza pôvodný názov regulátora novým názvom; zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, v rámci ktorého sa navrhuje upraviť pojmy reklama a politická reklama v súlade s návrhom zákona o mediálnych službách; zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na legislatívne úpravy vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielateľovi a zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorým sa upravuje posudzovacia kompetencia vo vzťahu k dotáciám v oblastiach podpory kultúry osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva a odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu na oblasť kultúry.

Zároveň sa navrhuje primerane upraviť zákony o verejnoprávnych fondoch (Audiovizuálnom fonde, Fonde na podporu umenia a Fonde na podporu kultúry národnostných menšín), v rámci ktorých sa rozširujú zásady uplatňované pri hodnotení žiadostí o poskytnutie podpory v príslušnej oblasti o kritérium spravodlivého odmeňovania autorov, spoluautorov a výkonných umelcov v súlade s Autorským zákonom. Pri Audiovizuálnom fonde sa navyše upravuje príspevok fondu poskytovaný oprávneným vysielateľom.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je úprava zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorá reflektuje zmenu mediálneho prostredia, podmienky trhu a novú legislatívnu úpravu. Verejnoprávnemu vysielateľovi sa navrhuje umožniť poskytovať audiovizuálne mediálne služby na požiadanie a tiež uskutočňovať prenosy multimediálneho obsahu v reálnom čase prostredníctvom svojich webových sídel a aplikácií a zároveň

4

poskytovať informácie a obsahy, ktoré sú v súlade s poslaním Rozhlasu a televízie Slovenska, prostredníctvom svojich webových sídel a aplikácií. Súčasťou predmetného zákona by mala byť tiež úprava vysielania obsahovo a regionálne vyvážených programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny v rozhlasovom ako aj televíznom vysielaní v zákonom stanovenom rozsahu.

Navrhovaná právna úprava sa dotýka aj zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii, v rámci ktorého sa navrhuje zaviesť nové pravidlá v oblasti označovania vekovej vhodnosti a určovania potenciálne škodlivého obsahu. Zároveň sa dopĺňa možnosť koregulácie, ktorá spočíva v zriadení spoločnej Komisie pre ochranu maloletých a zjednocuje sa tiež systém určovania vhodnosti obsahov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, žiadny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nebude mať žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na životné prostredie ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o mediálnych službách.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

💧

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

💧

Transpozícia práva EÚ

1.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010) v platnom znení

2.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28. 11. 2018)

3.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 27) v platnom znení

4.Smernica Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES (Ú. v. EÚ L 401, 30.12.2006) v platnom znení

5.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 102, 7. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8) v platnom znení

6.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. EÚ L 207, 6. 8. 2010),

7.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17. 5. 2019)

8.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014) v platnom znení

9.Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv.1)

10.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018)

6

11.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019)

12.smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25).

Termín začiatku a ukončenia PPK

27.spetember 2021 – 5. október 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

6. október 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

3. november 2021

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Zmena právnej úpravy sa vyžaduje z dôvodu, že Slovenská republika ako členský štát Európskej únie má povinnosť transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (ďalej aj „revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách“). Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách je do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a zákonom č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (digitálny zákon) v znení neskorších predpisov, pričom oba uvedené právne predpisy upravujú oblasť poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, čo v praxi spôsobuje neprehľadnosť právnej úpravy v uvedenej oblasti. Aktuálna právna úprava zároveň v niektorých oblastiach nadmerne reguluje dotknuté subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (napr. oblasť mediálnej komerčnej komunikácie vo vysielaní), obsahuje nástroje, ktoré v praxi nie sú efektívne a nedosahuje sa nimi sledovaný cieľ (napr. opatrenia na zabezpečenie transparentnosti vlastníctva médií), prípadne obsahuje ustanovenia, ktoré v aplikačnej praxi spôsobujú problémy. Platná právna úprava audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá je obsiahnutá v zákone o vysielaní a retransmisii a zákone o digitálnom vysielaní, je nedostatočná a nespĺňa najnovšie požiadavky kladené na reguláciu prostredia audiovizuálnych mediálnych služieb. Zároveň nevychádza z narastajúcich konvergencií medzi televíznym vysielaním a službami distribuovanými prostredníctvom internetu. Popri tradičnom vysielaní sa objavujú aj nové obchodné modely šírenia informačných služieb, pričom je nespochybniteľné, že noví hráči ponúkajúci svoje služby online sú neustále silnejší a nakláňajú k sebe čoraz širšie spektrum publika.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Hlavným cieľom návrhu zákona o mediálnych službách je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky revidovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách a zároveň sprehľadniť právnu úpravu v dotknutej oblasti. Cieľom predkladaného návrhu je zároveň odstrániť tzv. goldplating, ktorý predstavuje pre poskytovateľov obsahových služieb neprimeranú záťaž a modifikovať ustanovenia, ktoré pri aplikácii platnej právnej úpravy spôsobujú problémy. Najvýraznejšou zmenou, ktorú prináša nová právna úprav, je zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb. Z tohto dôvodu nová legislatíva upravuje práva a povinnosti okrem vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, prevádzkovateľov retransmisie, poskytovateľov multiplexu, aj práva a povinnosti poskytovateľov platformy na zdieľanie videí a tiež poskytovateľov obsahovej služby, ktorí nespadajú medzi

7

vyššie menované subjekty. Návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti distributéra signálu. V súvislosti s novými podmienkami regulácie sa navrhuje nanovo upraviť aj postavenie a pôsobnosť, vrátane širších kompetencií, národného nezávislého regulačného orgánu, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky Rada pre vysielanie a retransmisiu. Pri regulácií činností spojených s audiovizuálnymi mediálnymi službami bolo nevyhnutné zahrnúť do predmetnej právnej úpravy aj ďalšie orgány štátnej správy, a to najmä Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky či Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Návrh zákona predpokladá, že poskytovatelia platformy na zdieľanie videí budú nútení dodržiavať zákonné požiadavky ochrany vo vzťahu k maloletým, a to najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu. S cieľom garantovať dodržiavanie predmetnej ochrany sa zavádzajú špecifické povinnosti a rámce pre zavádzanie opatrení zo strany poskytovateľov služby platformy na zdieľanie videí, ktorých vhodnosť a primeranosť budú posudzovať vybrané subjekty. Nová právna úprava nijakým spôsobom nemení rozlišovanie lineárnych a nelineárnych služieb, v mnohých ohľadoch sa však zjednocujú požiadavky na jednotlivé subjekty, napr. v oblasti ochrany maloletých, ochrany pred nenávistnými prejavmi a pod.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

- Subjekty poskytujúce obsahové služby, najmä:

-vysielatelia

-poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,

-prevádzkovatelia retransmisie,

-poskytovatelia platformy na zdieľanie videí,

-Rada pre vysielanie a retransmisiu

- Znevýhodnené skupiny nevidiacich a nepočujúcich

- Maloletí

- Ostatná verejnosť

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Alternatívne riešenie neboli zvažované, nakoľko ide o povinnú transpozíciu a želateľným výsledkom je plná harmonizácia naprieč EÚ.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

💧 Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

-Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania

-Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 468/2013 Z. z. o technických požiadavkách na zvukovú zložku programovej služby,

-Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 12/2016 Z. z. o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím,

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Navrhovaná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

8

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účelnosti vykoná Európska komisia na základe čl. 33 revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, v zmysle ktorého Komisia monitoruje uplatňovanie tejto smernice zo strany členských štátov. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru najneskôr do 19. decembra 2022 a potom každé tri roky správu o uplatňovaní tejto smernice. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 19. decembra 2026 ex post hodnotenie vplyvu tejto smernice a jej pridanej hodnoty, spolu s prípadnými návrhmi na jej revíziu

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

💧

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

💧

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

💧

Pozitívne

☐

Žiadne

💧

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

💧

Pozitívne

☐

Žiadne

💧

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

💧

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

💧

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

💧

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

💧

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

💧

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

💧

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

💧

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Predložený materiál zavádza sankcie, ktorých vplyv nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že mieru porušovania ustanovení nie je možné predikovať.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ivana Maláková, tel. +421 2 2048 2233, e-mail

ivana.malakova@culture.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Štátna štatistika:

KULT 7-01 o vysielaní rozhlasovej programovej služby (2020)

KULT 8-01 o vysielaní televíznej programovej služby

9

KULT 11-01 o audiovízii (2020)

Zoznam regulovaných subjektov RVR: http://www.rvr.sk/regulovane-subjekty-zoznamy-regulovanych-subjektov

Konzultácie s RTVS, komerčnými rádiami, komerčnými TV, SOZA

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

BRATISLAVA: 05.10.2021

ČÍSLO: 186/2021

VYBAVUJE: MGR. KOVÁČ

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA O MEDIÁLNYCH SLUŽBÁCH

I. Úvod: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2021 predložilo na PPK materiál „Návrh zákona o mediálnych službách“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane negatívnych vplyvov ma MSP.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov má návrh negatívne, čiastočne rozpočtovo zabezpečené vplyvy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy kvantifikuje predkladateľ v roku 2022 výdavky v celkovej sume 1 448 437 eur (v tom: MK SR v sume 568 347 eur a RVR v sume 880 090 eur), v rokoch 2023 až 2025 výdavky každoročne v celkovej sume 924 327 eur (v tom: MK SR v sume 154 347 eur a RVR v sume 769 980 eur. Za oblasť zamestnanosti je uvedený vplyv na počet zamestnancov v rokoch 2022 až 2025 v celkovom počte 20 osôb, z toho pre MK SR 3 osoby (aparát ÚO 2 osoby a príspevková organizácia Slovenský filmový ústav 1 osoba) a RVR 17 osôb, s vplyvom na osobné výdavky v rokoch 2022 až 2025 v sume 588 337 eur každoročne (v tom: MK SR v sume 65 707 eur a RVR v sume 522 630 eur).

10

Komisia žiada prepracovať tabuľku č. 1, pretože v riadkoch vplyv na mzdové výdavky sú uvedené osobné výdavky a nie mzdové výdavky. RVR nie je ostatný subjekt verejnej správy, ale je súčasťou kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Preto Komisia žiada výdavky, ktoré predstavujú vplyv na ŠR rozčleniť na kapitolu MK SR a na kapitolu VPS. Vplyv na mzdové výdavky má byť v tabuľke č. 1 pre kapitolu MK SR v sume 48 600 eur a pre kapitolu VPS v sume 381 600 eur vo všetkých rokoch rovnako. Akceptované, zapracované.

Komisia žiada prepracovať analýzu vplyvov, kde je poistné pre RVR vypočítané na úrovni 36,96 % a pre MK SR na úrovni 35,2 %, pričom poistné v obidvoch prípadoch sa rozpočtuje na úrovni 34,95 % z mzdových výdavkov. Akceptované, zapracované.

V tabuľkách č. 5a a 5b žiada Komisia uviesť priemerný mzdový výdavok mesačný, nie ročný. Vzhľadom na to, že v kapitole sa uvažuje s personálnym posilnením na aparáte ÚO o 2 osoby a v príspevkovej organizácii Slovenský filmový ústav o 1 osobu, Komisia žiada tabuľku č. 5b rozčleniť samostatne za aparát ÚO a za príspevkovú organizáciu. Akceptované, zapracované.

Vzhľadom k tomu, že v analýze vplyvov sa uvádza aj financovanie z EŠIF, je potrebné k týmto EÚ zdrojom vyčísliť aj príslušnú časť spolufinancovania zo ŠR, ktorú je potrebné zohľadniť vo všetkých relevantných tabuľkách. Financovanie z EŠIF bolo prehodnotené z dôvodu, že projekt Manažment údajov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bol zrušený.

V analýze vplyvov v časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie tabuľku Navýšenie rozpočtu MK SR a tabuľku č. 4b Výdavky MK SR žiada Komisia zosúladiť s tabuľkou č. 1 (v uvedených tabuľkách sú nesprávne uvedené súčty a medzisúčty). Akceptované, zapracované.

V oblasti digitálneho vysielania bude vykonávať štátnu správu aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR (MDV SR), preto žiada Komisia, aby predkladateľ jednoznačne vyjadril, či z návrhu nevyplývajú vplyvy aj na kapitolu MDV SR. V prípade identifikácie vplyvov je potrebné tieto vplyvy zabezpečiť v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MDV SR na príslušný rozpočtový rok. Akceptované, vysvetlenie doplnené v analýze vplyvov na rozpočet, časť 2.1.1.

V doložke a analýze vplyvov nie sú zohľadnené pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z predloženého zákona, nakoľko výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu, čo žiada Komisia doplniť do doložky a analýzy vplyvov.

V prípade, že v súčasnosti nie je možné uviesť kvantifikáciu tohto vplyvu, je potrebné v bode 10. Poznámky doložky a v časti 2.2. Popis a charakteristika návrhu analýzy vplyvov uviesť odôvodnenie. Akceptované, doplnené.

MF SR zásadne nesúhlasí s predloženým materiálom, z ktorého vyplýva rozpočtovo nekrytý vplyv v sume 1 064 437 eur v roku 2022 a v sume 924 327 eur na roky 2023 a 2025 každoročne.

Rozpočtovo nekrytý vplyv, ktorý je kvantifikovaný v analýze vplyvov pre RVR je zabezpečený v návrhu rozpočtu kapitoly VPS na roky 2022 až 2024. Ostatné vplyvy vyplývajúce z návrhu žiada Komisia zásadne zabezpečiť v rámci limitov výdavkov a počtu zamestnancov a ich osobných výdavkov kapitoly MK SR, pričom Komisia

11

uvádza, že ani pri tvorbe rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, kapitola MK SR nepožadovala zvýšenie výdavkov na uvedený účel ako prioritný titul. Komisia upozorňuje, že aktuálny návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 s uvedenými finančnými prostriedkami neuvažuje. V nadväznosti na uvedené Komisia žiada prepracovať doložku a analýzu vplyvov.

S predloženým materiálom bude MF SR môcť súhlasiť za podmienky, že z neho nebudú vyplývať žiadne nekryté vplyvy na štátny rozpočet. Neakceptované. Prepočítané nekryté vplyvy v kapitole MK SR v sume 568 226 eur v roku 2022 a 154 226 eur na roky 2023 – 2025 každoročne vyplývajú z povinností, ktoré ukladá transpozícia práva EÚ, (Smernica z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb) a nie je ich možné pokryť z rozpočtu kapitoly MK SR. Neprijatie transpozície bude mať za následok sankcie s negatívnym dopadom na štátny rozpočet až do výšky 650 000 eur.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o pripojenie Kalkulačky nákladov ako prílohy k materiálu v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Akceptované.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 1 uviedol modelový príklad na jeden podnikateľský subjekt.

Odôvodnenie: Napriek tomu, že momentálne nie sú domáce platformy na zdieľanie

videí, je nutné takéto prípady kvantifikovať na 1 podnikateľský subjekt. Akceptované.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 2 zahrnul aj administratívne náklady.

Odôvodnenie: V danom opatrení predkladateľ vyznačil len nepriame náklady, no

povinnosť zápisu do registra predstavuje aj časový náklad pre podnikateľa. Akceptované.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 3 uviedol modelový príklad.

Odôvodnenie: Počet dotknutých subjektov Komisia žiada odhadnúť na základe

štatistík uchádzačov o registráciu z minulých období. Ak predkladateľ nimi nedisponuje, Komisia navrhuje uviesť modelový počet subjektov 10. Akceptované.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 5 kvantifikoval vplyv na celé podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Uvedený výpočet je na základe 3 subjektov, ovplyvnených však bude

5 subjektov. Čiastočne akceptované. Najväčšie 3 subjekty sú vyčíslené ako modelový príklad, vysvetlenie doplnené v analýze.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 7 objasnil výpočet.

Odôvodnenie: V tabuľke č. 2 predkladateľ uviedol sumu 177 143 €, ktorá v

doplňujúcich informáciách nie je dostatočne popísaná. Z popisu nie je jasné, ktoré dáta použil predkladateľ pre výpočet. Akceptované, tabuľka 2 zosúladená s

12

výpočtom.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 8 popísal, aký vplyv opatrenie prinesie.

Odôvodnenie: V doplňujúcich informáciách predkladateľ neuviedol, aké konkrétne

náklady sa podnikateľskému prostrediu znížia. Tvrdenie, že „uvoľnenie podnikateľského prostredia“ Komisia vníma ako nedostatočný popis. Akceptované, vysvetlenie doplnené.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 9 uviedol modelový príklad a popísal zvýšenie nákladov pre podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Predkladateľ nedostatočne opísal vplyv na podnikateľské prostredie,

zároveň modelovým príkladom na 1 subjekt je možné odhadnúť aspoň čiastočne. Akceptované, doplnené.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 10 doplnil výpočet administratívnych nákladov.

Odôvodnenie: V danom prípade predkladateľ neuviedol odhad časovej náročnosti.

Pri 50 subjektoch vníma Komisia zvýšenie záťaže ako neadekvátne. Akceptované, výpočet bol doplnený.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tým, že predmetný návrh zákona má vplyv na informatizáciu spoločnosti. Je však nutné dopracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti v bode 6.1., kde nie sú uvedené všetky elektronické služby (napr. zverejňovanie informácií na webovom sídle, proces konania