•G) rozšírenie poistencov štátu na dôchodkové poistenie o osoby vykonávajúce pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo.
A) Čiastkový starobný dôchodok tzv. výsluhových dôchodcov
Navrhovanou právnou úpravou sa zosúlaďuje gramatické znenie normatívneho textu príslušných právnych predpisov s jeho výkladom Najvyšším súdom a s justičnou praxou, spôsobom súladným s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Judikáty Najvyššieho súdu a justičná prax vychádzajú zo zásady, že úhrn dôchodkov poistenca, ktorý získal počas svojho ekonomicky aktívneho života v dôchodkovom systéme SR obdobia poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a v systéme výsluhového zabezpečenia, nesmie byť nižší, ako by bol dôchodok, ktorý by tomuto poistencovi patril, ak by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Navrhuje sa preto zosúladenie ustanovenia zákona o sociálnom poistení s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, vo veci posudzovania nároku na čiastkový starobný dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka (ďalej len „obdobie služby“) v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorý súčasne získal obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v dĺžke kratšej ako 10, resp. 15 rokov. Obdobným spôsobom sa navrhuje postupovať aj v prípade posudzovania nároku na predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok.
Vzhľadom na to, že MPSVR SR ani Sociálna poisťovňa nedisponuje údajmi, na základe ktorých by bolo možné spoľahlivo určiť zvýšený počet novopriznaných starobných, predčasných starobných a invalidných dôchodkov poistencov, ktorí získali obdobie služby a vzhľadom na to, že cieľom právnej úpravy je predovšetkým precizovanie súčasného právneho stavu, kedy Sociálna poisťovňa už rozhoduje v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu, predpokladáme, že zvýšenie výdavkov nad rámec súčasného právneho stavu na výplatu týchto dôchodkov bude zanedbateľné.
B) Problematika tzv. československých dôchodkov
Navrhuje sa právna úprava spôsobu výpočtu sumy starobného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika, avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. To znamená, že ak poistenec získal tzv. československé obdobie dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993, ale nevzniká mu ešte nárok na dôchodok z Českej republiky (resp. mu nikdy nevznikne, kvôli rozdielnym podmienkam nároku), určí sa suma dôchodku poistenca v tomto prípade tak, ako keby celé obdobie dôchodkového poistenia, získal poistenec v SR. Následne, po vzniku nároku na dôchodok z Českej republiky, bude poistencovi suma dôchodku vyplácaná zo SR znížená o sumu dôchodku z Českej republiky.
V súčasnosti sa v praxi môžeme stretnúť s tromi situáciami, kedy má poistenec nárok na starobný dôchodok zo SR, ale nevznikol mu nárok na starobný dôchodok z ČR:
•Prvá ovplyvnená skupina sú osoby s celkovým obdobím dôchodkového poistenia od 15 do 20 rokov, ktorým podľa predpisov Českej republiky nevznikne nárok na starobný dôchodok. Z údajom Sociálnej poisťovne vyplýva, že ročný počet týchto osôb je veľmi nízky a pohybuje sa približne na úrovni 3 dôchodcov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, predpokladáme veľkosť uvedenej skupiny poberateľov v roku 2022 na úrovni 32 osôb. Priemerné zvýšenie dôchodku odhadujeme v roku 2022 na úrovni približne 90 eur.