D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VO“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef ŠIMKO.

Nadobúdanie nájomných bytov samosprávami za účelom ich prenájmu oprávneným fyzickým osobám na účely sociálneho bývania je jedným z kľúčových prvkov sociálnej politiky štátu a významným nástrojom na rozvoj miest a obcí Slovenska. Významný podiel nájomných bytov sa nadobúda formou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, kde obec alebo mesto uzatvorí so zhotoviteľom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následnú kúpnu zmluvu uzatvoria až po postavení nájomných bytov. Financovanie počas výstavby zabezpečuje zhotoviteľ, ktorý tak znáša všetky riziká.

Obce a samosprávy sú verejnými obstarávateľmi a musia teda postupovať podľa zákona o VO. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o VO sa tento zákon nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb. Výklad tohto ustanovenia a posúdenie, či sa vzťahuje aj na obstarávanie nehnuteľností na základe budúcich zmlúv spôsobuje v praxi veľký problém, čoho dôkazom sú udelené pokuty za porušenie zákona o VO a prebiehajúce súdne spory o neplatnosť zmlúv alebo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý pokuty ukladá.

Cieľom tejto novely je riešiť niektoré z dôsledkov, ktoré tento problém spôsobil. Výška pokuty je stanovená priamo zákonom o VO a pre mnohé obce a mestá je neúnosne vysoká. Nadobúdanie nájomných bytov financujú mestá a obce z verejných prostriedkov, ktoré musia v prípade zániku poskytovania sociálneho bývania vrátiť. Dostávajú sa tak do víru veľmi nepriaznivých situácií, pretože im hrozí nútená správa a zastavenie ďalších rozvojových aktivít. Navrhuje sa preto stanoviť podmienky, za ktorých je možné samosprávam odpustiť pohľadávky, ktoré voči nim eviduje štát z titulu právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty pre porušenie zákona o VO. Vzniknutou situáciou sú dotknutí aj dobromyseľní užívatelia sociálnych nájomných bytov, keďže v dôsledku vyhlásenia neplatnosti zmluvy medzi samosprávou a zhotoviteľom môžu prísť o strechu nad hlavou.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2022.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona má pozitívny a zároveň negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na služby pre občana ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Výška pokuty za porušenie zákona o VO vyplýva priamo zo zákona. V prípade nadobúdania nájomných bytov je však takto stanovená výška pokuty pre samosprávy neprimerane vysoká a teda sankčný efekt udelenej pokuty je neprimeraný miere a závažnosti zavinenia. Právoplatnosťou rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie sa uložená pokuta stáva pohľadávkou štátu a jej hospodárenie sa už riadi vnútroštátnou úpravou, konkrétne zákonom č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pohľadávkach štátu“).

Štát ako vlastník pohľadávky voči samospráve sa môže rozhodnúť jej túto pohľadávku odpustiť. Inštitút odpustenia dlhu pozná tak verejné právo (napr. § 10 zákona o pohľadávkach štátu) ako aj súkromné právo (napr. § 574 Občianskeho zákonníka). Navrhujeme aby tak štát urobil a priamo zákonom odpustil samosprávam pohľadávky štátu, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Rozsah odpustených pohľadávok je stanovenými kritériami výrazne obmedzený. Odpustenie sa vzťahuje len na pohľadávky, ktoré už vznikli a ktoré nie sú do nadobudnutia účinnosti zákona uhradené. Odpustenie sa ďalej vzťahuje len na tie pohľadávky, ktoré vznikli z udelených pokút v súvislosti s nadobúdaním nájomných bytov resp. súvisiacej vybavenosti. Zavádza sa aj časové obmedzenie, t. j. odpustí sa len tá pohľadávka štátu voči samospráve, ktorá vnikla ako dôsledok konania samosprávy v období od 1. januára 2016 do 31. augusta 2021. Ak nejaká samospráva bude uskutočňovať obstarávanie nájomných bytov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a poruší pri tom zákon o VO, návrh zákona sa na pohľadávku štátu vzniknutú z takto udelenej pokuty vzťahovať nebude a samospráva ju bude musieť zaplatiť.

Kritériá pre odpustenie pohľadávok by mohli splniť aj tie pohľadávky, ktoré v budúcnosti ešte len vzniknú (napr. preto, že Úrad pre verejné obstarávanie vedie konanie o uložení pokuty, ale ešte právoplatne nerozhodol). Pre tieto pohľadávky navrhujeme zaviesť mechanizmus, podľa ktorého môže Vláda Slovenskej republiky na základe návrhu Ministerstva financií Slovenskej republiky svojim rozhodnutím tieto pohľadávky odpustiť. Obdobný mechanizmus zániku pohľadávky už slovenský právny poriadok pozná a to v § 13 ods. 1 písm. f) zákona o pohľadávkach štátu. Vzhľadom na nejednotnosť použitej terminológie v zákone o pohľadávkach štátu čo sa týka zániku pohľadávky (§ 13 ods. 1 písm. d) - odpustenie dlhu, § 13 ods. 1 písm. f) - odpustenie pohľadávky štátu) sa pre odstránenie pochybností navrhuje na tento mechanizmus vylúčiť uplatnenie § 10 zákona o pohľadávkach štátu.

K čl. II

Ustanovenie upravuje nadobudnutie účinnosti tohto zákona.