1
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Novo sa ustanovuje povinnosť poskytovateľa sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou formou spolupracovať s centrom pre deti a rodiny pri prechode mladého dospelého so zdravotným postihnutím z tohto pobytového zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí do pobytového zariadenia sociálnych služieb a s týmto mladým dospelým, a to v záujme zvládnutia tejto situácie mladým dospelým. Navrhovaná právna úprava je odôvodnená povahou a charakterom vykonávania pobytových opatrení sociálnoprávnej ochrany detí nariadených súdom vo vzťahu k deťom so zdravotným postihnutím, u ktorých je v dôsledku stupňa ich odkázanosti na pomoc inej osoby pri sebaobsluhe nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu poskytovania tejto potrebnej osobnej pomoci v zariadení podmienenom odkázanosťou celoročnou pobytovou formou, ak z dôvodu dosiahnutia vekovej hranice opúšťajú zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí. Povinnosť tejto spolupráce predpokladá koordinovanú priamu, cielenú a bezprostrednú súčinnosť a podporu poverených pracovníkov poskytovateľa sociálnej služby a centra pre detí a rodiny poskytovanú mladému dospelému, a to rôznymi formami, napr. aj umožnením jeho návštevného pobytu (ubytovania) v zariadení a jeho sprevádzajúcej osoby, ktorú si určí, a to pred nástupom do tohto zariadenia za podmienok ustanovených v § 61 ods. 4.
K bodom 2 a 3
Navrhovaná právna úprava, vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe najmä zo strany obcí, explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov podľa tohto zákona (t. j. bez finančného príspevku na prevádzku ďalej len „FPP“, resp. pri domácej opatrovateľskej službe, aj bez finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy podľa § 76 ďalej len „FPO“), kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov.
To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom, a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona.
Aj ak to v konkrétnom čase rozpočtové možnosti samosprávy neumožňujú (nemá vo svojom rozpočte vyčlenenú dostatočnú sumu finančných prostriedkov na možnosť začatia poskytovania FPP a FPO na odkázanú fyzickú osobu, konkrétnemu touto fyzickou osobou zvolenému neverejnému poskytovateľovi tejto sociálnej služby), je povinná doručenú písomnú žiadosť fyzickej osoby, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby (s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov) zaradiť do poradia (poradia uspokojovania žiadostí o zabezpečenie sociálnej
2
služby, a ak je toto zabezpečenie realizované u neverejných poskytovateľov sociálnej služby spojené aj s poskytnutím FPP a FPO), a tejto žiadosti vyhovieť na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia uspokojovania žiadostí 8 ods. 4 - po zmene označenia týmto vládnym návrhom novely - § 8 ods. 6).
Vládnym návrhom sa medzi povinné náležitosti písomnej žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby zaraďuje aj posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu, tak aby bol zrejmý aj konkrétny vecný a časový rozsah úkonov sebaobsluhy, úkonov starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivít, pri ktorých je žiadateľ odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, a to pri realizácií jeho práva na informovanú voľbu konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby podľa § 6 ods. 2 písm. b) zabezpečovanej zo strany príslušných orgánov samosprávy v rozsahu svojej pôsobnosti.
Zároveň právna úprava novo ustanovuje možnosť podania písomnej žiadosti o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo vyššiemu celku v rozsahu ich pôsobnosti zo strany fyzickej osoby, ktorá je umiestnená na základe rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti, výchovného opatrenia alebo neodkladného opatrenia v centre pre deti a rodiny, aj prostredníctvom tohto centra pre deti a rodiny. Takto koncipovaná právna úprava vychádza aj v tomto smere z doplneného osobného rozsahu žiadateľov o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu aj o žiadosť podanú fyzickou osobou prostredníctvom centra pre deti a rodiny v § 92 ods. 1, ako aj z doplnenej povinnosti poskytovateľov celoročnej pobytovej sociálnej služby spolupracovať s centrom pre deti a rodiny pri prechode mladého dospelého so zdravotným postihnutím z pobytového zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí do pobytového zariadenia sociálnych služieb a s týmto mladým dospelým, a to v záujme zvládnutia tejto situácie mladým dospelým v § 7 písm. e). Ide teda o potrebu zabezpečenia vnútornej previazanosti právnej úpravy s návrhom nového znenia § 92 ods. 1 a ostatnými časťami vládneho návrhu, kde sa novo predpokladá „vynutiteľné“ zapojenia centra pre deti a rodiny do procesu začatia poskytovania sociálnej služby, ktorá kontinuálne pokračuje zabezpečením starostlivosti o mladého dospelého po ukončení výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí v centre pre deti a rodiny dosiahnutím jeho plnoletosti , ak teraz mladý dospelý, je odkázaný na poskytovanie sociálnej služby. Vytvára sa preto právna možnosť na zapojenie centra pre deti a rodiny aj do procesov, ktoré tomuto začatiu poskytovania sociálnej služby u konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby predchádzajú- teda do podania žiadosti o poskytovanie sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov, ako aj podaniu tejto žiadosti predchádzajúceho informovaného výberu poskytovateľa sociálnej služby a poskytovanej sociálnej služby.
K bodu 4
Explicitne sa ustanovuje, že pri zabezpečení poskytovania sociálnej služby obcou/VUC, realizácií práva odkázanej fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby 6 ods. 1), musí predchádzať realizácia práva tejto fyzickej osoby na zabezpečenie dostupnosti informácií v jej zrozumiteľnej forme o druhu, mieste, cieľoch a spôsobe poskytovania sociálnej služby, o úhrade za sociálnu službu a o cieľovej skupine, ktorej je poskytovaná podľa § 6 ods. 2 písm. b). Táto dostupnosť informácii musí byť zabezpečená tejto fyzickej osobe obcou a vyšším územným celkom, v rozsahu ich pôsobnosti, a musí byť v konaní vo veci zabezpečenia poskytovania sociálnej služby obcou/VUC preukázaná, resp. realizovaná.
„V § 6 ods. 2 písm. b) zákon garantuje osobám odkázaným na sociálnu službu právo na dostupnosť informácií o možnostiach a podmienkach poskytovania sociálnych služieb, čo
3
vytvára základný predpoklad na to, aby tieto osoby mohli realizovať svoje právo výberu poskytovateľa sociálnej služby so znalosťou veci, prípadne aby pre neznalosť neutrpeli ujmu a mohli svoje právo voľby realizovať so znalosťou jej dôsledkov. T .j. fyzická osoba možnosť svoje právo výberu poskytovateľa sociálnej služby realizovať aj s ohľadom na informáciu napr. o úhrade (cene), ktorú bude musieť za poskytnutú sociálnu službu uhradiť, a teda je na rozhodnutí fyzickej osoby, či pri svojom výbere poskytovateľa sociálnej služby uprednostní napr. nižšiu úhradu (cenu). Na základe týchto informácií je legitímnym právom tejto fyzickej osoby kedykoľvek zmeniť svoj výber- voľbu konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby uvedeného v písomnej žiadosti. Tento mechanizmus informovaného výberu poskytovateľa sociálnej služby v konečnom dôsledku donúti jednotlivých poskytovateľov sociálnej služby k ustanoveniu takej výšky úhrady za poskytovanie sociálnej služby, ktorá im reálne umožní získať klientelu nevyhnutnú pre uskutočňovanie ich zárobkovej činnosti“ (z nálezu ÚS SR PL.ÚS 13/09 z 18.5.2010).
K bodom 5 až 8
Ide o legislatívno-technické úpravy, aj vo vzťahu k zmenám vo vnútornom označení odsekov vzhľadom na vloženie nových odsekov 2 a 3 do § 8.
K bodu 9
Ide o formulačnú úpravu ustanovenia súvisiacu s § 8 ods. 1 tak, aby bolo zrejmé, že pri zabezpečení sociálnej služby zo strany samosprávy nemusí ísť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby len u „budúceho“ poskytovateľa, ale môže byť v zásade zabezpečenie sociálnej služby realizované aj u poskytovateľa, u ktorého je sociálna služba poskytovaná, ale z hľadiska skutkového stavu bez finančnej podpory jej poskytovania z verejných zdrojov a fyzická osoba, ktorá je odkázaná na túto sociálnu službu, chce ukončiť poskytovanie tejto sociálnej služby u tohto poskytovateľa bez finančnej podpory jej poskytovania z verejných prostriedkov a žiada novo o zabezpečenie sociálnej služby s jej finančnou podporou z verejných prostriedkov za podmienok ustanovených v § 8 tohto zákona (v zásade u doterajšieho poskytovateľa sociálnej služby alebo iného poskytovateľa sociálnej služby, na základe tomuto výberu predchádzajúcej informovanej voľby tohto poskytovateľa touto fyzickou osobou). Navrhovanou úpravou druhej vety sa precizuje ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že ak fyzická osoba, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u poskytovateľa zriadeného alebo založeného príslušnou obcou alebo vyšším územným celkom (u verejného poskytovateľa sociálnej služby), neuplatňuje sa postup preukázateľného požiadania o poskytovanie sociálnej služby tohto poskytovateľa zo strany príslušnej obce alebo vyššieho územného celku, nakoľko táto obec alebo vyšší územný celok právne postavenie zriaďovateľa alebo zakladateľa tejto právnickej osoby, ktorá je zvoleným verejným poskytovateľom sociálnej služby, ako v prípade iných (najmä neverejných) poskytovateľov sociálnej služby.
K bodu 10
Novo sa ustanovuje povinnosť aj pre poskytovateľa sociálnej služby krízovej intervencie v zariadení, ktorým je útulok a domov na polceste, plánovať poskytovanie tejto sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa tejto sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny plán“). Navrhovaná právna úprava je realizovaná vzhľadom na skúsenosti aplikačnej praxe, na základe ktorých je sociálna služba v týchto druhoch zariadení krízovej intervencie v mnohých prípadoch poskytovaná dlhodobo, čo je v rozpore s povahou a účelom tejto sociálnej služby. Ide preto o potrebu vytvorenia právnych podmienok na zabezpečenie aj
4
formalizovanej individualizovanej a systematickej práce s cieľovou skupinou osôb, ktorej sa poskytuje sociálna služba v útulku a domove na polceste tak, aby sa vo svojich dôsledkoch zabezpečila dočasnosť poskytovania tejto sociálnej služby krízovej intervencie, a to cieľovou orientáciou na mobilizáciu vlastných zdrojov, schopností a zručností prijímateľov tejto sociálnej služby krízovej intervencie v dotknutých zariadeniach na elimináciu nepriaznivej sociálnej situácie vlastným pričinením, a to v rámci tvorby, realizácie a pravidelného hodnotenia tohto individuálneho plánu.
K bodu 11
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 1 -so zavedením príslušnej legislatívno- technickej skratky novo v § 7 písm. e).
K bodu 12
Navrhovaná právna úprava reaguje na skutkový stav personálneho zabezpečovania poskytovania sociálnych služieb, a v tomto smere aj v aplikačnej praxi reálne využívaného potenciálu dobrovoľníkov, ktorí svojou činnosťou nesporne zvyšujú kvalitu poskytovania sociálnej služby.
Personálne zabezpečenie poskytovania sociálnej služby dobrovoľníkmi pritom musí byť realizované nad rámec určeného personálneho normatívu počtu zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu k poskytovateľovi sociálnej služby (nemôže tento personálny normatív nahrádzať, len ho dopĺňať). Náklady súvisiace s organizovaním, resp. umožnením vykonávania tejto dobrovoľníckej činnosti sa však stávajú v tomto smere legitímnou súčasťou nákladovosti poskytovanej sociálnej služby a súvisiacej potreby ich zdrojového zabezpečenia.
Za účelom zabezpečenia ochrany prijímateľov sociálnych služieb sa ustanovuje, že dobrovoľník môže pri poskytovaní sociálnej služby vykonávať odborné, obslužné alebo ďalšie činnosti samostatne, len ak spĺňa kvalifikačné predpoklady potrebné na vykonávanie konkrétnej pracovnej činnosti alebo pod dohľadom alebo pod dozorom kvalifikovaného zamestnanca poskytovateľa sociálnej služby, a po absolvovaní zaškolenia v rozsahu určenom poskytovateľom sociálnej služby podľa charakteru vykonávanej činnosti. Dohľad alebo dozor kvalifikovaného zamestnanca je vykonávaný podľa povahy a charakteru dobrovoľníkom vykonávanej pracovnej činnosti, môže byť vykonávaný v určenom čase, pravidelne, podľa potreby, osobne alebo s použitím technických prostriedkov, a to najmä s potrebou zabezpečenia bezpečnosti poskytovanej sociálnej služby. Dohľad sa vzťahuje na dohliadanie nad praktickým vykonávaním spravidla obslužnej činnosti, alebo niektorého úkonu v rámci tejto činnosti dobrovoľníkom. Dozor predstavuje dozor nad dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov dobrovoľníkom pri ním vykonávanej spravidla odbornej činnosti alebo niektorého čiastkového úkonu v rámci tejto odbornej činnosti.
K bodu 13
Ide o zabezpečenie previazanosti s právnou úpravou v § 15 ods. 4 a 5 tak, aby aj výkon odbornej činnosti bol za ustanovených podmienok prípustný aj dobrovoľníkom. Zabezpečenie bezpečnosti poskytovanej sociálnej služby poskytovateľom sociálnej služby a bezvýhradná zodpovednosť poskytovateľa sociálnej služby za vykonávanie odborných činností, ktoré i pri využívaní dobrovoľníckej činnosti vykonávané vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť poskytovateľa sociálnej služby, sú navrhovanou právnou úpravou zachované.
K bodu 14
Vládnym návrhom sa precizuje vecné vymedzenie odbornej činnosti, ktorou je stimulácia komplexného vývinu dieťaťa so zdravotným postihnutím, aby zodpovedalo požiadavkám aplikačnej praxe a zmyslu a účelu vykonávania tejto odbornej činnosti. V rámci
5
vecného rozsahu vykonávania tejto odbornej činnosti bolo potrebné obsiahnuť všetky podmieňujúce determinanty komplexného vývinu cieľovej skupiny detí, a to najmä postupy a techniky potrebné podľa individuálnych potrieb a schopností dieťaťa, vrátane intervencii počas bežných činností dieťaťa v jeho prirodzenom prostredí. Formulácia ustanovenia v tomto smere vychádza z medzinárodnej definície včasnej intervencie a princípov podpory vývinu dieťaťa v rámci tejto služby, ako aj posilnenia vlastných kompetencií členov rodiny tohto dieťaťa tak, aby mohli aj oni v domácom prostredí dieťaťa a jeho inom prirodzenom prostredí podporiť všestranný vývin dieťaťa aj prostredníctvom v tomto smere vedomého systematického učenia.
K bodom 15 a 16
V rámci vecného rozsahu odborných činností, pre ktoré sa utvárajú podmienky v integračnom centre 24c zákona), sa novo dopĺňa utváranie podmienok na pomoc pri pracovnom uplatnení. Rovnako sa v rámci vecného rozsahu zabezpečovaných odborných činností v útulku 26 zákona) novo dopĺňa pomoc pri pracovnom uplatnení. Navrhovaná právna úprava tým reaguje na spravidla vnútorne diferencovanú cieľovú skupinu prijímateľov sociálnej služby v integračnom centre a v útulku, a umožňuje tým individualizovať poskytovanú sociálnu službu primerane potrebám a možnostiam konkrétneho prijímateľa tejto sociálnej služby. V záujme naplnenia účelu týchto sociálnych služieb sa teda novo umožňuje zabezpečovanú odbornú činnosť-rozvoj pracovných zručností alternatívne u konkrétneho prijímateľa sociálnej služby nahradiť alebo doplniť faktickou pomocou pri pracovnom uplatnení, a to ak tento prijímateľ disponuje pracovnými návykmi a zručnosťami, ale pre možné rôznorodé znevýhodnenie ich nemôže na trhu práce reálne uplatniť.
K bodu 17
Ide o zosúladenie označenia so želateľným vecným obsahom použitého pojmového spojenia „ohrozený vývoj dieťaťa z dôvodu zdravotného postihnutia“. Môže ísť totiž len o dôsledky zdravotného postihnutia dieťaťa prejavujúce sa v ohrozenom vývine dieťaťa. Navrhovaná právna úprava zároveň zabezpečuje zjednotenie používanej terminológie v zákone (§ 23b zákona).
K bodu 18
Vládnym návrhom sa novo ustanovuje podmienka na miesto, resp. umiestnenie priestorov poskytovania služby včasnej intervencie ambulantnou sociálnou službou, podľa ktorej nebude možné túto sociálnu službu s touto formou jej poskytovania poskytovať v priestoroch zariadenia, v ktorom sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. Takto koncipovaná právna úprava vychádza z požiadaviek rodín s deťmi so zdravotným znevýhodnením, ktoré zastupuje Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktorým sa služba včasnej intervencie poskytuje. Skutkový stav uplatňovania platnej právnej úpravy Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením hodnotí tak, že ak je sociálna služba včasnej intervencie poskytovaná v tej istej budove ako domov sociálnych služieb s pobytovou formou pracovníci služby včasnej intervencie často presúvaní na plnenie úloh v rámci pobytových služieb a nezvyšuje im kapacita na podporu pre rodiny v plnom rozsahu podľa § 33 zákona. Kvalita služby niektorých poskytovateľov, ktorí majú spoločné priestory s pobytovou službou v domove sociálnych služieb je nižšia ako u poskytovateľov, ktorí pracujú oddelene a tiež služba je často vykonávaná prevažne v priestoroch poskytovateľa, kde je rodič s malým dieťaťom, ktoré môže mať rôznu perspektívu do budúcnosti, konfrontovaný s vážnymi stavmi dospelých osôb so zdravotným znevýhodnením, čo na neho (cieľovú skupinu detí a členov jeho rodiny) nepriaznivo vplýva.“.
Povaha a charakter služby včasnej intervencie, ktorej zmyslom a účelom je integrácia dieťaťa so zdravotným postihnutím v jeho prirodzenom rodinnom prostredí je protismerná
6
faktickému poskytovaniu tejto komunitnej sociálnej služby v priestoroch celoročnej pobytovej sociálnej služby v zariadení. V prechodnom ustanovení zákona 110aq ods. 1) sa zabezpečuje u doterajších poskytovateľov služby včasnej intervencie neuplatňovanie tejto novej priestorovej podmienky do 31. decembra 2030 tak, aby bol v prípade, že túto podmienku nespĺňajú, vytvorený dostatočný časový priestor na zmenu miesta poskytovanej sociálnej služby, a to aj s možnosťou zabezpečenia finančnej podpory z prostriedkov vyčlenených v rámci Plánu obnovy a odolnosti - Komponentu 13 zameraného aj na investície do „Rozšírenia kapacít komunitnej sociálnej starostlivosti“.
K bodu 19
Navrhovaná právna úprava je previazaná s bodom 21 61 ods. 7) a reaguje na v niektorých prípadoch neželateľnú aplikačnú prax posudzovania plnenia podmienky regulácie počtu prijímateľov v dotknutých druhoch zariadení na jednom mieste poskytovania sociálnej služby. Právne významnou skutočnosťou pritom nemá byť „počet“, resp. „početnosť“ budov zariadenia na konkrétnom mieste poskytovania tejto sociálnej služby, ale ich stavebnotechnická a dispozično-prevádzková prepojenosť/neprepojenosť. Interpretácia plnenia právnej podmienky regulácie počtu prijímateľov sociálnej služby v zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb a špecializovanom zariadení nemôže totiž vo svojich dôsledkoch popierať samotný zmysel a účel tejto regulácie.
Právna úprava regulácie počtu miest vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb, ustanovená novelami zákona o sociálnych službách vykonanými zákonom č. 485/2013 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 2014, a zákonom č. 331/2017 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2018, je jedným z legislatívnych opatrení, ktoré napĺňali Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v SR (schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 761/2011 zo dňa 30.11. 2011). Deinštitucionalizácia systému sociálnych služieb znamená aj proces prechodu od veľkokapacitných zariadení sociálnych služieb na menšie zariadenia sociálnych služieb umožňujúce individuálnu podporu prijímateľov sociálnych služieb v bežných životných podmienkach v prostredí blížiacom sa domácemu prostrediu s potrebou zabrániť strate sociálnych väzieb alebo izolácií od bežnej spoločnosti. Tento prístup je aj súčasťou záväzkov Slovenskej republiky v medzinárodnej ľudsko- právnej agende- humanizácia poskytovania sociálnych služieb, deinštitucionalizácia veľkokapacitných zariadení a potreba zabrániť segregovaniu v inštitucionálnom prostredí, ktorá predpokladá aj situovanie objektov zariadení sociálnych služieb v bežnej komunite bez kumulácie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, starších ľudí, odkázaných na poskytovanie sociálnej služby, či iných cieľových skupín, odkázaných na sociálnu službu, na jednom mieste, resp. v zdanlivo uzatvorenom mieste ( v jednej budove, v priľahlých budovách, na jednej ulici, či v jednej štvrti), ale poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnej služby a jeho situovanie v bežnej komunite umožňujúcej maximálne individualizovaný život prijímateľa sociálnej služby v interakcii „s vonkajším prostredím, resp. s vonkajším svetom“.
Na Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v SR z roku 2011 nadväzuje Národná stratégia deinšitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 222/2021 zo dňa 28.04.2021.
K bodu 20
Do vecného rozsahu odborných činností poskytovaných v domove sociálnych služieb a špecializovanom zariadení 38 a 39 v spojení s § 15 ods. 1 a 2 zákona) sa novo dopĺňa odborná činnosť, ktorou je pomoc pri pracovnom uplatnení 16 ods. 1 písm. m)). V záujme
7
podpory sociálneho začlenenia prijímateľov sociálnych služieb sa tým umožňuje aj v domove sociálnych služieb a v špecializovanom zariadení alternatívne nahradiť alebo doplniť vo vzťahu ku konkrétnemu prijímateľovi sociálnej služby poskytovanú odbornú činnosť rozvoja pracovných zručností ďalšou odbornou činnosťou-pomocou pri pracovnom uplatnení, a to u fyzických osôb, ktoré vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a slobodný prejav vôle majú možnosť a chcú sa realizovať na trhu práce a aj reálne disponujú pracovnými návykmi a zručnosťami, ale pre ich rôznorodé znevýhodnenie ich nemôžu na trhu práce (voľnom, chránenom, resp. podporovanom) uplatniť.
K bodu 21
V prípade účelného a vhodného zlúčenia zariadení sociálnych služieb 61 ods. 2) sa ustanovuje povinnosť poskytovateľa sociálnej služby v týchto spojených, resp. zlúčených zariadeniach (rôzneho druhu zariadení, resp. rôznej formy poskytovania sociálnych služieb v týchto zariadeniach), zabezpečiť vo svojich dôsledkoch pre tieto jednotlivé druhy zariadení s jednotlivými formami poskytovanej sociálnej služby v týchto jednotlivých zariadeniach vedenie samostatnej analytickej evidencie o príjmoch (výnosoch) a výdavkoch (nákladoch) spojených s poskytovaním sociálnej služby.
Takto koncipovaná právna úprava zabezpečuje vo svojich dôsledkoch transparentnosť vedenia nákladovosti (výdavky/náklady) poskytovanej sociálnej služby, ako aj vedenia príjmov (výnosov) v jednotlivých druhoch a formách poskytovanej sociálnej služby v jednotlivých druhoch zariadení, s jednotlivými formami poskytovanej sociálnej služby v týchto zariadeniach, a to v záujme transparentnosti preukázania dodržania regulácie úhrady za poskytovanú sociálnu službu pre prijímateľov tejto sociálnej služby podľa tohto zákona, ako aj transparentnosti smerovania verejných prostriedkov do finančnej podpory poskytovanej sociálnej služby v jednotlivých druhoch zariadení a formách sociálnej služby v týchto zariadeniach podľa tohto zákona. Analogická povinnosť neverejných poskytovateľov sociálnej služby a verejných poskytovateľov sociálnej služby, ak právnickou osobou založenou obcou alebo vyšším územným celkom, viesť vo svojom účtovníctve oddelene príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) spojené s poskytovaním sociálnej služby v členení podľa druhu sociálnej služby a podľa formy sociálnej služby, ak ide o zariadenie uvedené v § 34 40, je obsiahnutá v už platnej a účinnej právnej úprave § 67a ods. 6 zákona.
K bodu 22
V záujme umožnenia oboznámenia sa s prostredím a podmienkami poskytovania sociálnej služby v konkrétnom zariadení, ako aj za účelom uľahčenia následnej adaptácie prijímateľa sociálnej služby na zariadenie pri prechode z domáceho prostredia prípadne iného zariadenia, resp. zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (centra pre deti a rodiny) sa navrhuje umožniť poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý poskytuje celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení uvedenom v § 34 36 a 39 (zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby a špecializované zariadenie), ktorý na to vytvorené podmienky, poskytnúť dočasné ubytovanie návštevu aj fyzickej osobe, ktorá záujem o poskytovanie sociálnej služby v tomto konkrétnom zariadení u tohto konkrétneho poskytovateľa a jej sprevádzajúcej osobe, ktorú si určí, a to za podmienok poskytnutia tohto ubytovania určených týmto poskytovateľom vo vnútornom predpise zariadenia (prevádzkový poriadok alebo domáci poriadok).
Aj v platnej právnej úprave § 61 ods. 4 sa umožňuje poskytovateľovi, ktorý na to vytvorené podmienky, poskytnúť ubytovanie pre blízke osoby prijímateľa sociálnej služby, t.j. okruh osôb ktorým sa ubytovanie poskytnúť, a predkladaným vládnym návrhom sa len tento okruh osôb rozširuje o záujemcu o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby v zariadení u tohto poskytovateľa sociálnej služby a jeho sprevádzajúcu osobu. Pobyt týchto
8
osôb v zariadení nie je však poskytovaním sociálnej služby v zariadení, ide len o poskytovanie ubytovania (resp. aj služieb spojených s týmto ubytovaním v zariadení, vrátane možnosti stravovania), t.j odborné činnosti spojené s poskytovaním sociálnej služby sa v rámci poskytovaného ubytovania nebudú takejto osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, poskytovať (za účelom poskytovania osobnej pomoci v dôsledku odkázanosti bude mať zo sebou sprevádzajúcu osobu). Predmetné ubytovanie sa neposkytuje na miestach v zariadení v rámci zaregistrovanej kapacity, ale v účelovo vyčlenenom priestore v zariadení na takéto ubytovanie. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby sa neuzatvára, nakoľko toto ubytovanie je realizované podľa predpisov občianskeho práva (Zmluva o ubytovaní podľa § 754 759 Občianskeho zákonníka).
K bodu 23
Ustanovenie § 35 ods. 4, § 38 ods. 7 a § 39 ods. 6 zákona z hľadiska slovného znenia v zásade pripúšťa poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb, resp. v špecializovanom zariadení aj vo viacerých budovách tohto zariadenia, a to aj na viacerých miestach poskytovania tejto sociálnej služby, pričom sa podmienka regulácie počtu miest posudzuje u každej budovy príslušného druhu zariadenia samostatne. Základnou právnou podmienkou takéhoto posudzovania, aby sa nepoprel samotný účel a zmysel právnej úpravy regulácie počtu miest - počtu prijímateľov v jednej budove zariadenia pre seniorov, domova sociálnych služieb, resp. špecializovaného zariadenia je však faktická možnosť kvalifikácie každej budovy zariadenia ako v plnom rozsahu stavebnotechnicky a dispozično-prevádzkovo oddelenej, a v tomto smere samostatnej budovy. Nemôže ísť teda o súbor síce samostatných objektov, ale takých ktoré by tvorili v zásade určitý previazaný funkčný celok. Pre kvalifikáciu objektu, resp. budovy zariadenia ako samostatnej budovy na účely § 35 ods. 4, § 38 ods. 7 aj § 39 ods. 6 zákona nie je teda postačujúcou podmienkou samostatné súpisné číslo alebo samostatný vchod s orientačným číslom, ale musí ísť aj o stavebno-technické usporiadanie a vybavenie súvisiacimi prevádzkovými priestormi tak, že každá budova môže samostatne plniť a aj plní základnú funkciu poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb, resp. špecializovanom zariadení pre početne uzatvorenú cieľovú skupinu maximálne 40 prijímateľov pobytovej sociálnej služby v zariadení. Musí ísť teda v zásade o samostatný funkčný a prevádzkový celok, ktorý teda nesmie byť stavebnotechnicky ani dispozično-prevádzkovo prepojený s inou budovou zariadenia. Musí byť oddelený od ostatných budov spôsobilý bez akýchkoľvek stavebných úprav a technických zásahov samostatne fungovať a nemôže ísť teda napr. o budovy spojené - prepojené uzavretými komunikáciami - spojovacími chodbami.
K bodom 24 a 25
Navrhuje sa zmeniť súčasný register poskytovateľov sociálnych služieb novo na register sociálnych služieb, čím sa vedenie registra prispôsobí požiadavke jeho transparentnosti najmä z pohľadu fyzickej osoby odkázanej na sociálnu službu, ktorá v príslušnom území obce, resp. územnom obvode príslušného vyššieho územného celku vyhľadáva konkrétny druh sociálnej služby a formu tejto sociálnej služby, na ktorej poskytovanie je odkázaná. Poskytovateľom sociálnych služieb nevzniknú z dôvodu navrhovanej zmeny osobitné administratívne povinnosti, nakoľko v súčasnosti je potrebné podať novú žiadosť o registráciu, v prípade, že poskytovateľ záujem začať poskytovať nový druh sociálnej služby, alebo zmeniť miesto poskytovania sociálnej služby. Zároveň v súlade so zmenami právnej úpravy vykonanými antibyrokratickým zákonom v súčasnosti poskytovatelia nie povinní pri registrácií predkladať údaje/doklady, ktoré si vie VÚC získať a overiť cez príslušné informačné systémy verejnej správy.
9
K bodom 26 a 27
Vládnym návrhom sa v záujme vnútorného zosúladenia pojmov nahrádza pojem „zodpovedný zástupca“ pojmom fyzická osoba zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby“, ktorý je používaný aj v nadväzujúcich ustanoveniach zákona. Zároveň sa zabezpečuje v záujme náležitej interpretácie aj zosúladenie vnútorného označenia tak, že sa slovné spojenie „zodpovedný zástupca“ nahrádza „fyzickou osobou poverenou vedením pobočky“ právnickej osoby so sídlom mimo územia SR, ktorá žiada o zápis do registra, tak, ako je vymedzená v § 63 ods.5.
K bodu 28
Navrhuje sa ustanovenie miestnej príslušnosti vyššieho územného celku na zápis sociálnej služby do registra tak, aby sa žiadosť o zápis do registra sociálnych služieb podávala vždy tomu vyššiemu územnému celku, resp. každému vyššiemu územnému celku , v ktorého , resp. v ktorých územnom obvode je miesto poskytovania sociálnej služby.
V aplikačnej praxi uplatňovania doterajšej právnej úpravy, v prípade, že poskytovateľ poskytuje viac druhov sociálnych služieb alebo ten istý druh sociálnej služby v územnom obvode viacerých vyšších územných celkov, nakoľko ide o register poskytovateľov sociálnych služieb, zápis poskytovateľa sociálnej služby do registra vykoná len jeden vyšší územný celok, a to ten vyšší územný celok, v ktorého územnom obvode poskytovateľ sídlo. V praxi takáto aplikácia spôsobuje niekoľko problémov, napr.:
potrebu opakovaného postupovania spisovej dokumentácie spojeného so zmenou miestnej príslušnosti v prípade poskytovania sociálnej služby v územných obvodoch viacerých VÚC a zmeny sídla poskytovateľa,
potrebu opakovaného postupovania spisovej dokumentácie spojeného so zmenou miestnej príslušnosti v prípade začatia poskytovania aj iného druhu sociálnej služby-rozšírenie spektra poskytovaných služieb zo strany poskytovateľa v územnom obvode iného vyššieho územného celku, ak bol poskytovateľ zaregistrovaný podľa miesta poskytovania sociálnej služby a jeho sídlo je v inom vyššom územnom celku;
pri zápise do registra podľa sídla poskytovateľa (ktoré nie je totožné s miestom/územím poskytovania sociálnych služieb) vznikajú problémy pri realizovaní súvisiacich pôsobností vyššieho územného celku, ktorý zápis vykonáva, resp. vykonal, najmä pri overovaní plnenia podmienok (najmä priestorových) na zápis do registra, spojených s miestnym zisťovaním mimo územného obvodu tohto vyššieho územného celku so súvisiacim vyžadovaním súčinnosti iného vyššieho územného celku, ako aj pri kontrolnej činnosti vyššieho územného celku pri poskytovaní sociálnych služieb v jeho územnom obvode, ako aj ak ide o sociálnu službu poskytovanú na území iného vyššieho územného celku;
vyšší územný celok nemusí mať dostatočný prehľad o poskytovaných sociálnych službách na jeho území (a zmenách pri ich poskytovaní), ak je poskytovateľ zaregistrovaný podľa sídla v inom vyššom územnom celku.
Novo navrhovaným spôsobom registrácie nie poskytovateľa sociálnej služby ale registrácie sociálnej služby konkrétneho druhu sociálnej služby na konkrétnom mieste poskytovania tejto sociálnej služby v zásade vždy príslušným vyšším územným celkom v každom územnom obvode miesta jej poskytovania, sa uvedené problémy aplikačnej praxe odstránia a súčasne sa register sociálnych služieb, vedený v rozsahu územnej pôsobnosti každým vyšším územným celkom, z pohľadu fyzickej osoby odkázanej na sociálnu službu, ktorá v príslušnom území, resp. územnom obvode túto sociálnu službu vyhľadáva, stane prehľadnejším zdrojom relevantných informácií. Poskytovateľom sociálnych služieb
10
nevzniknú z titulu novej právnej úpravy osobitné administratívne povinnosti, nakoľko v súčasnosti je potrebné vždy podať novú žiadosť o registráciu pre vznik oprávnenia tohto poskytovateľa začať poskytovať iný druh sociálnej služby alebo zmeniť miesto poskytovanej sociálnej služby, teda v prípade, že poskytovateľ záujem začať poskytovať nový druh sociálnych služieb, alebo zmeniť miesto poskytovania sociálnej služby. Zároveň v súlade s novelou zákona vykonanou antibyrokratickým zákonom v súčasnosti poskytovatelia nie povinní pri registrácií predkladať údaje/doklady, ktoré si vie VÚC získať a overiť cez informačné systémy verejnej správy.
Spôsob určenia miesta poskytovania sociálnej služby, resp. ak takéto konkrétne miesto poskytovania sociálnej služby nemožno určiť, v ktorého územnom obvode sa sociálna služba poskytovať (napr. v prípade terénnej sociálnej služby- opatrovateľskej služby, monitorovania a signalizácie potreby pomoci, pomoci prostredníctvom telekomunikačných technológií), sa z ustanovenia zákona, ktoré určuje miestnu príslušnosť vyššieho územného celku vo veci zápisu do registra ( z § 64 ods. 1) systémovo presúva do obsahových náležitostí žiadosti o zápis do registra (do § 64 ods. 2 písm. e), bod 28).
K bodu 29
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa v rámci povinných údajov obsahu žiadosti o zápis do registra sociálnych služieb nahrádza osobný údaj o trvalom pobyte alebo prechodnom pobyte fyzickej osoby, ktorá je štatutárny orgán právnickej osoby, fyzickej osoby, ktorá je zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby podľa § 63 ods. 3 a fyzickej osoby poverenej vedením pobočky podľa § 63 ods. 5, kontaktnými údajmi na tieto osoby ( za tieto údaje sa štandardne považuje e-mailová adresa alebo telefónne číslo, resp. číslo mobilného telefónu). Takto koncipovanou právnou úpravou sa zachováva jej účel, ktorým je vytvorenie podmienok na zabezpečenie možnosti dosažiteľnosti týchto osôb i mimo rámca prevádzkového času poskytovania sociálnej služby, resp. pracovného času týchto osôb, pri zohľadnení ich zodpovednosti, a to najmä v záujme možnosti zabezpečenia bezpečnosti poskytovanej sociálnej služby v každom čase, a to zároveň pri rešpektovaní ochrany súkromia týchto osôb neuvádzaním údaja o ich trvalom alebo prechodnom pobyte. Medzi údaje, ktoré sa predkladajú k žiadosti o zápis do registra o týchto fyzických osobách sa dopĺňa aj údaj o ich rodnom čísle, ak je pridelené tak, aby bolo možné tieto fyzické osoby v každom čase jednoznačne stotožniť prostredníctvom referenčných registrov verejnej správy (register fyzických osôb). Dôvodom je aj skutočnosť, že register sociálnych služieb bude od 1.1.2022 vedený v Informačnom systéme sociálnych služieb, údaje o osobách z tohto informačného systému bude možné prepájať aj s údajmi o týchto osobách vedených v tomto informačnom systéme získaných od ostatných poskytovateľov sociálnych služieb. Okrem iného tak bude možné overiť plnenie podmienky pre osoby zodpovedné za poskytovanie sociálnej služby, ktoré musia byť v pracovnom pomere k poskytovateľovi, ale aj to či tieto osoby nemajú uzatvorený pracovný pomer na vykonávanie tejto funkcie s viacerými poskytovateľmi sociálnych služieb v takom rozsahu, že nemožno z ich strany zabezpečiť riadny výkon ich funkcie.
K bodu 30
Spôsob určenia miesta poskytovania sociálnej služby, resp. ak takéto konkrétne miesto poskytovania sociálnej služby nemožno určiť, v ktorého územnom obvode sa sociálna služba poskytovať (napr. v prípade terénnej sociálnej služby - opatrovateľskej služby, monitorovania a signalizácie potreby pomoci, pomoci prostredníctvom telekomunikačných technológií), sa z ustanovenia zákona, ktoré určuje miestnu príslušnosť vyššieho územného celku vo veci zápisu do registra (z § 64 ods. 1) systémovo presúva do obsahových náležitostí žiadosti o zápis do registra (do § 64 ods. 2). Za miesto poskytovania sociálnej služby sa v tomto prípade považuje
11
a)obec, na ktorej území sa má sociálna služba poskytovať,
b)okres, ak sa sociálna služba poskytovať na území všetkých obcí v územnom obvode príslušného okresu,
c)vyšší územný celok, ak sa sociálna služba poskytovať na území všetkých obcí v územnom obvode príslušného vyššieho územného celku.
K bodu 31
Vládnym návrhom sa medzi údaje, ktoré súčasťou žiadosti o zápis do registra sociálnych služieb, novo zaraďujú aj údaje, ktorými u žiadateľov - budúcich verejných poskytovateľov sociálnej služby, ak nimi nie je obec, identifikačné údaje o ich zriaďovateľovi, resp. zakladateľovi, a to názov obce a jej identifikačné číslo organizácie alebo názov vyššieho územného celku a jeho identifikačné číslo organizácie. Dôvodom pre takúto úpravu je jednoznačná identifikácia zriaďovateľa, resp. zakladateľa verejného poskytovateľa príslušnej sociálnej služby, a to tak za účelom dostatočnej informačnej i vypovedacej hodnoty registra o poskytovateľoch sociálnych služieb, ako aj v záujme vytvorenia právnej možnosti na prepojenie týchto údajov na ďalšie evidencie, ktoré budú, rovnako ako register sociálnych služieb, vedené v rámci Informačného systému sociálnych služieb (napr. žiadostí o finančný príspevok na spolufinancovanie sociálnej služby zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly MPSVR SR).
K bodu 32
Novo navrhované doplnenie údaja o percentuálnom podiele odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov v žiadosti o zápis do registra vytvára právne podmienky na možnosť náležitého posúdenia plnenia tzv. personálneho normatívu podľa § 9 ods. 4 zákona zodpovedajúcemu druhu sociálnej služby, forme sociálnej služby a počtu prijímateľov sociálnej služby, a to v konaní o zápis do registra. Na uvedenie tohto údaja v žiadosti o zápis do registra sa viaže aj plnenie súvisiacej oznamovacej povinnosti poskytovateľa sociálnej služby podľa § 65 ods. 4 ale aj oprávnenie registračného miesta pri kontrole plnenia podmienok na zápis do registra počas poskytovanie sociálnej služby a povinností poskytovateľa sociálnej služby podľa § 81 písm. r).
K bodu 33
Navrhovaná právna úprava vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe rieši špecifický prípad dočasnej, spravidla náhlej, v mnohých prípadoch vopred nepredvídateľnej, časovo len na nevyhnutný čas ohraničenej, zmeny miesta poskytovania sociálnej služby doterajším prijímateľom tejto sociálnej služby v náhradných priestoroch na poskytovanie tejto sociálnej služby, a to napr. v dôsledku havarijného stavu, nevyhnutnej rekonštrukcie objektu, živelnej pohromy, a pod. V tomto špecifickom prípade len dočasnej na nevyhnutný čas ohraničenej zmeny (maximálne 24 mesiacov) doterajšieho miesta poskytovania sociálnej služby doterajším prijímateľom tejto sociálnej služby v náhradnom priestore, náhradných priestoroch, nevzniká povinnosť poskytovateľa sociálnej služby podať žiadosť o zápis do registra sociálnej služby poskytovanej v tomto náhradnom priestore, resp. v týchto náhradných priestoroch. Takto koncipovanou právnou úpravou sa však poskytovateľ tejto sociálnej služby poskytovanej prechodne na nevyhnutný čas v náhradnom priestore/ náhradných priestoroch nezbavuje zodpovednosti za bezpečnosť poskytovanej sociálnej služby a je povinný preukázať, že tieto dočasné priestory spĺňajú hygienické podmienky zodpovedajúce účelu druhu sociálnej služby. Plnenie týchto podmienok v „dočasných priestoroch“ sa preukazuje kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva o uvedení týchto priestorov do prevádzky alebo o zmene v ich prevádzkovaní a o schválení prevádzkového poriadku alebo jeho zmeny príslušným orgánom verejného zdravotníctva.
12
Ak bolo vydané príslušným orgánom verejného zdravotníctva predmetné právoplatné rozhodnutie alebo záväzné stanovisko na účel, na ktorý sa doposiaľ tieto priestory užívali a ide o výkon prevádzkovej činnosti porovnateľného druhu napr. pre poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb - napr. prevádzková činnosť poskytovania ubytovacích služieb, ústavnej zdravotnej starostlivosti, zodpovedá doterajšej prevádzkovej činnosti v týchto priestorov ich určenie a vybavenie na dlhodobý pobyt osôb.
Nahlasovacia povinnosť poskytovateľa sociálnej služby vo vzťahu k príslušnému VÚC podľa § 65 ods. 4 nie je touto navrhovanou právnou úpravou dotknutá, a teda aj táto dočasná zmena miesta poskytovania sociálnej služby podlieha tejto nahlasovacej povinnosti vo vzťahu k príslušnému registračnému miestu, a z nej vychádzajúcej potreby vykonania súvisiacej poznámky o tejto dočasnej zmene miesta poskytovania sociálnej služby do registra sociálnych služieb.
K bodu 34
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe, v záujme operatívnosti zabezpečenia dosažiteľnosti poskytovateľa sociálnej služby v každom čase, sa v rámci zapisovaných údajov do registra sociálnych služieb uvádzajú novo kontaktné údaje poskytovateľa sociálnej služby (e-mailová adresa alebo telefónne číslo, resp. číslo mobilného telefónu).
K bodu 35
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu v § 63 ods. 1 a súčasne sa vypúšťa z údajov zapisovaných a zverejňovaných v registri sociálnych služieb údaj o trvalom alebo prechodnom pobyte fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby a osoby zodpovednej za poskytovanie sociálnej služby z údajov zapisovaných do registra sociálnych služieb a nahrádza sa ich kontaktnými údajmi. Takto koncipovanou právnou úpravou sa zachováva jej účel, ktorým je vytvorenie podmienok na zabezpečenie možnosti prípadnej dosažiteľnosti týchto osôb i mimo rámca prevádzkového času poskytovania sociálnej služby, resp. pracovného času týchto osôb, pri zohľadnení ich zodpovednosti, a to najmä v záujme možnosti zabezpečenia bezpečnosti poskytovanej sociálnej služby v každom čase, a to pri súčasnom rešpektovaní ochrany súkromia týchto osôb neuvádzaním údaja o ich trvalom alebo prechodnom pobyte.
K bodu 36
Ide o legislatívno-technickú úpravu, vzhľadom na úpravu v § 63 ods. 2.
K bodu 37
Medzi údaje, ktoré sa zapisujú do registra sociálnych služieb sa v záujme jeho dostatočnej informačnej i vypovedacej hodnoty, a v tomto smere prehľadnosti a rozsahu poskytovaných informácií o sociálnych službách navrhuje novo zaradiť aj údaj o dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zákaze poskytovať sociálnu službu (vydaného v rámci pôsobnosti vyššieho územného celku ustanovenej v § 81 písm. b) šiestom bode a podľa § 69 ods. 1 zákona), ďalej novo údaj, ktorým je názov vyššieho územného celku, ktorý je miestne príslušným na zápis do registra a v súvisiacich veciach a konaniach s týmto zápisom a novo aj údaje, ktorými (názov a IČO) obce alebo VÚC, ktorá zriadila alebo založila právnickú osobu, ktorá je verejným poskytovateľom sociálnej služby. Pri zmene miestnej príslušnosti sa samozrejme bude meniť údaj v registri o miestne príslušnom VÚC v konkrétnom čase, rovnako, ako sa zapisujú v tomto registri aj zmeny iných údajov v ňom vedených.
13
K bodu 38
Ide o legislatívno-technickú úpravu, vzhľadom na zmenu doterajšieho registra poskytovateľov sociálnych služieb novo na register sociálnych služieb.
K bodom 39 a 40
Ide o legislatívno-technickú úpravu, vzhľadom na vypustenie odsekov 10 12 z § 78a a súvisiacu úpravu § 78b ods. 4 až 6.
K bodu 41
Novo sa ustanovuje právna kvalifikácia poskytnutia údajov, vrátane osobných údajov, a predloženia potvrdení a dokladov podľa § 74 ods. 3 zo strany fyzickej osoby, ktorá záujem o poskytovanie sociálnej služby, u ktorej vzniká povinnosť uzatvoriť písomnú zmluvu o jej poskytovaní podľa § 74 ods. 2, konkrétnemu poskytovateľovi sociálnej služby za prejav vôle uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby (za žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Právna kvalifikácia momentu, kedy sa stane