Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Dotknutými podnikateľskými subjektami budú najmä tie, ktoré vlastníkmi verejných vodovodov a verejných kanalizácií
Tiež firmy právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, ktorí zavedením nových skutkových podstát správnych deliktov porušia zákon.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
O príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov bolo informované prostredníctvom portálu Slov-Lex formou Predbežnej informácie ( PI/2017/316 zo dňa 21.12. 2017) s možnosťou zapojiť sa do jeho prípravy formou zasielania podnetov alebo návrhov v intenciách vecného zamerania navrhovaného právneho predpisu.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov dňom uverejnenia predbežnej informácie začalo proces konzultácií s dotknutými podnikateľskými subjektmi v súvislosti s prípravou návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
Do konzultácií sa mohli zapojiť dotknuté subjekty zaslaním pripomienok, návrhov alebo vyjadrení k predmetnému materiálu. Termín ukončenia konzultácií bol 10. januára 2018. Svoje návrhy a požiadavky zaslali Slovenský zväz bytových družstiev, Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku, Združenie správcov a užívateľov nehnuteľností. Do konzultácií sa aktívne zapojili zástupcovia Asociácie vodárenských spoločností, ktorí vlastníci a prevádzkovatelia väčšiny verejných vodovodov a verejných kanalizácií na Slovensku, ktorí predložili svoje odborné návrhy a zmeny písomne a následne boli vysvetlené a upresnené v rámci viacerých pracovných konzultácií. Následne pokračoval proces návrhu zákona, prešiel MPK, bol v Legislatívnej rade vlády, a v apríli 2019 bol proces dočasne prerušený. Opätovne bol legislatívny proces obnovený v roku 2020, kde boli doplnené najmä ustanovenia týkajúce sa vlastníctva verejných vodovodov a verejných kanalizácií aj so zohľadnením odporúčaní NKÚ z novembra 2019.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Rozsah tohto vplyvu nie je možné kvalifikovane ani odhadnúť pre absenciu časti relevantných údajov, nakoľko nie je možné odhadnúť počet nových žiadateľov o pripojenie sa na verejnú kanalizáciu (noví budúci producenti odpadových vôd, ktorým sa budú realizovať zaústenia kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie), najmä od vlastníkov obcí. Náklady na zaústenie kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu
2
2
kolíšu rôzne v závislosti od miesta realizácie (napr. pod cestou 2. triedy), geologických pomerov, uloženia iných inžinierskych sietí a ďalších faktorov od cca 1 300 (v menšej obci) do cca 5 000 (napr. v Bratislave).Vlastníkmi verejných kanalizácií jednak regionálne vodárenské spoločnosti, akciové spoločnosti 14 veľkých spoločností (ktoré spravujú verejné kanalizácie v 720 obciach s počtom obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu 3 206 582 ) a 448 obcí, ktoré majú v správe spravidla menšie verejné kanalizácie s počtom obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu 396 535. Regionálne vodárenské spoločností poskytli „odhadované“ počty potenciálnych zaústení a je ich okolo 41 418, pričom územná pôsobnosť týchto vodárenských spoločností je veľmi rozdielna, aj počet potenciálnych zaústení je význačne rozdielny odhad od 0 ks (4 vodárenské spoločnosti ďalej len „VS, a .s.“), od 50 do 163 ks (8 VS, a. s.), od 1 938 do 3 990 ks (4 VS, a. s.) po 28 739 ks (u jedinej VS, a. s.). Týchto potenciálnych 41 418 zaústení by bolo potrebné vybudovať na prevádzkovaných verejných kanalizáciách, ktoré boli vybudované z verejných
prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu od roku 2002 (KF 2004 2006, OP ŽP 2007 2013, OP KŽP
2014 – 2020) a národných verejných prostriedkov z Environmentálneho fondu.
Ďalšie odhadované zaústenia by bolo možné dobudovať na verejných kanalizáciách vybudovaných pred rokom 2002 v počte 48 753 kusov u VS, a. s. Treba však poznamenať, že zaústenia sa podľa návrhu zákona (podľa ods. 4 § 42bc návrhu zákon novela zákona č. 442/2002 Z. z.) budú budovať len vtedy, ak vlastník stavby alebo vlastník pozemku preukáže zriadenie kanalizačnej prípojky (časť prípojky najmä na vlastnom pozemku žiadateľa o pripojenie po zaústenie resp. kanalizačnú domovú šachtu), ktorá spĺňa technické podmienky stanovené vlastníkom verejnej kanalizácie a je spôsobilá na pripojenie na zaústenie, a ak vlastník stavby alebo vlastník pozemku (žiadateľ) prejaví záujem dohodnúť sa na uzatvorení zmluvy o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie k dátumu zriadenia zaústenia. Z uvedeného vyplýva, že počet zaústení nemusí dosiahnuť uvedené počty; t. j. nebudú sa budovať zaústenia na slepo, bez následného využitia. Miera pripojenia producentov na verejné kanalizácie je rôzna v rámci jednotlivých verejných kanalizácií. Je predpoklad, že najmä v aglomeráciách pod 2 000 ekvivalentných obyvateľov sa prevažne budú realizovať zaústenia tam, kde to bude technicky možné a kapacita verejnej kanalizácie to umožní, t. j. menšie obce (zväčša jednoduchšie podmienky na realizáciu zaústení). Náklady na zaústenie sa tiež výrazne líšia v závislosti od miesta realizácie zaústenia, či je to mesto alebo obec, od triedy komunikácie, zemných prác, súvisiacich prác s odvezením výkopu na skládku, projektu dopravného značenia, samotné dopravné značenie, spätnej úpravy povrchu vozovky, od miestnych poplatkov a pod. Príklad č. 1: orientačné náklady na vybudovanie zaústenia o dĺžke 7 m, ukončenej revíznou
šachtou 1085,- bez DPH; s DPH 1302 €. V cene náklady na zemné práce, vrátane asfaltovania cesty, materiál plus montáž prípojky DN 160, inžinierska činnosť.
Príklad č. 2 - náklady na zaústenie:
Priemerné náklady na zaústenie - realizáciu cca 150 180 €/m, čo znamená spolu pri dĺ. 7 m cca 1 050 1260 €.
Vybavovanie zaústenia drobná stavba: projekt - cca 90€ s DPH; vyjadrenia - 15 150 (plynári pýtajú
120 €, preto taký rozdiel); rozkopávky rozdielne podľa príslušného sídla a treba rozlišovať miestne a štátne komunikácie, kde sú značné rozdiely ( cca 50 – 150 €).
Práce na zaústení: zriadenie zaústenia DN 200 resp. 150 na stoke DN 300 - 500,vrátane súvisiacich prác s
odvezením výkopu na skládku, vrátane skúšky vodotesnosti, bez povrchovej úpravy (s celkovým zásypom ryhy štrkopieskom), lôžko + obsyp do 0,4 mm bez revíznej šachty je 130 – 150 €.
Revízna šachta (len ak sa zriaďuje mimo pozemok vlastníka, ktorý sa ide pripojiť na verejnú kanalizáciu
financujú zväčša VS, a. s.) stojí DN 400 cca 110 šachta plus 40€ osadenie= 150 nich) (u časti VS, a. s. si tieto kanalizačné šachty financujú žiadatelia o pripojenie;) .
Odstránenie a likvidácia asfaltov do hr. 100 mm na 1m2 je cca 7 € (1m2 vychádza na 1m zaústenia)
Odstránenie a likvidácia betónov alebo podkladovej vrstvy do hr. 200 mm je na 1 m2 cca 12 €
Znovuzriadenie asfaltov do hr. 100 mm je na 1 m2 cca 22 €. Znovuzriadenie betónov do hr. 150 mm je na 1 m2.
Teda celková cena zaústenia je vrátane kanalizačnej revíznej šachty 1 200 € až 1 410 €.
Je potrebné uviesť, že v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov boli zaústenia (odbočenia) budované v rámci projektov spolufinancovaných z EÚ prostriedkov z operačných programov: OP Životné prostredie v rokoch 2007 2013 a od roku 2014 v rámci OP Kvalita životné prostredia 2014 2020, takmer nad 90 % , tiež aj v rámci stavieb spolufinancovaných z Environmentálneho fondu.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe tohto návrhu zákona (vo vzťahu na zaústenie - § 4 ods. 2 a § 16 ods. 1 písm. j) , ktoré povinnosť zabezpečiť jeho vybudovanie vlastník verejnej kanalizácie, ide zaviesť v rámci zákona č.250/2012 Z. z. (čl. III návrhu zákona) a v rámci pripravovanej Regulačnej politiky (ktorá byť schválená do marca 2022) pripojovací poplatok, ktorý bude úrad regulovať. Podrobnosti o výpočte pripojovacieho poplatku budú uvedené vo vyhláške ÚRSO (ktorá nadobudne účinnosť od 1.1.2023, zverejnená bude na jeseň 2022) - (upravené v článku III návrhu zákona). Z uvedeného dôvodu sa posúva aj účinnosť povinnosti vlastníka verejnej kanalizácie - budovanie „zaústení“ kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu 4 ods. 2 a súvisiace ustanovenia)– od 1.1.2023. Predpokladáme, že touto úpravou sa rozdelia náklady na
3
3
zaústenie na verejnú kanalizáciu medzi producenta a vlastníka verejnej kanalizácie. Tým bude aj menší dopad na vlastníkov verejnej kanalizácie.
Pripojením nových producentov odpadových vôd na verejnú kanalizáciu sa dosiahne efektívne využitie vybudovanej verejnej kanalizácie a zvyčajne aj zlepšenie prevádzky na čistiarni odpadových vôd. to významný pozitívny vplyv na ochranu kvality podzemných a povrchových vôd v danej obci, oblasti, ak budú odpadové vody odvádzané stokovou sieťou a následne čistené v čistiarni odpadových vôd. V opačnom prípade, ak sa budú i naďalej používať žumpy (často netesné), bude ohrozovaná kvalita podzemných vôd, ktorú v menších obciach občania často využívajú na individuálne zásobovanie z vlastných domových studní na pitné účely. Vo väčšine individuálnych studní sa rozbormi podzemnej vody preukazuje prekročenie mikrobiologických ukazovateľov to najmä koliformné bakteriálne a kultivovateľné mikroorganizmy (pochádzajúce únikom splaškových odpadových vôd z netesných žúmp nepriamo cez podložie do podzemných vôd), čím je ohrozené zdravie obyvateľov a táto voda nespĺňa ukazovatele na ľudskú potrebu. Preto je cieľom tejto úpravy chrániť kvalitu podzemných vôd aj povrchových vôd a zdravie obyvateľov. Ministerstvo záujem, aby majetok, či verejné vodovody alebo verejné kanalizácie, bol využívaný v čo najväčšej miere, ináč sú to verejné finančné prostriedky zakopané do zeme bez úžitku.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrh si nevyžaduje dodatočné náklady v súvislosti so zamestnávaním.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrh nevyvoláva priame významné zvýšenie administratívnych nákladov zamestnávateľov (vlastníkov verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií) v súvislosti s obnovou verejného vodovodu alebo verejnej
kanalizácie. Vlastníci týchto inžinierskych sietí majú vypracovaný plán obnovy existujúceho majetku, ktorý
priebežne aktualizujú a teraz sa im ukladá povinnosť pre ministerstvo, alebo okresnému úradu preukazovanie použitia účelovej finančnej rezervy na obnovu verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Tieto údaje aj dnes sledujú všetky vodárenské spoločnosti (avšak vlastníci napr. developeri tieto prostriedky neakumulujú na obnovu, tiež ani väčšina obcí, ktoré vlastníkmi sietí ale prostriedky použijú na iný účel v obci nie späť do sietí) a vyhodnocujú ich v rámci svojich vodárenských spoločností najmä jednak v investičných plánoch a poskytujú ich aj pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, kde hlásia opravy a rekonštrukcie existujúcich objektov verejných vodovodov a verejných kanalizácií (pri predkladaní cenového návrhu na nasledujúce obdobie, resp. pri zmene cenových návrhov). Presne nie je možné vyčísliť tieto administratívne náklady, ktoré však budú minimálne, podľa vyššie uvedeného, sledovania finančných výdavkov na obnovu („opravy“ napríklad výmena časti vodovodného potrubia alebo kanalizačného potrubia alebo iných objektov na sieti alebo ich rekonštrukcie) vodárenskými spoločnosťami, resp. ostatnými vlastníkmi verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa v eurách ročne
Náklady na celé podnikateľské prostredie v eurách
Priame finančné náklady
Nie je možné kvantifikovať na všetky vodárenské spoločnosti (VS,.); uvádzame príklad nákladov pre jednu VS, 3,519*1 mil. € pre aglomerácie nad 2 000 EO (vybudované z Európskych fondov) 0,61*1 mil. € pre verejné kanalizácie vybudované pred r. 2002
Nie je možné kvantifikovať celkové náklady, nakoľko nie sú dostupné všetky potrebné údaje – len odhadom pre väčšiu časť VS:
127,141 mil. €*1
Nepriame finančné náklady
Administratívne náklad
Nie je možné kvantifikovať na jednotlivé vodárenské spoločnosti
Nie je možné kvantifikovať
Celkové náklady regulácie
4,129 mil. €*1
127,141 mil. €*1
4
4
-nie je možné kvantifikovať celkové náklady; Celkové náklady budú nižšie, z dôvodu zavedenia pripojovacieho poplatku, ktorý bude regulovať URSO (a hradiť žiadateľ o pripojenie). Náklady na budovanie zaústení sa týmto návrhom rozložia. Budú budované iba tie zaústenia podľa návrh zákona v § 42bc - vlastník verejnej kanalizácie bude budovať len tie zaústenia, kde vlastník stavby alebo vlastník pozemku preukáže zriadenie kanalizačnej prípojky (na svojom pozemku po kanalizačnú revíznu šachtu podľa podmienok prevádzkovateľa VK), ktorá spĺňa technické podmienky určené vlastníkom verejnej kanalizácie a je spôsobilá na pripojenie na zaústenie, a ak vlastník stavby alebo vlastník pozemku prejaví záujem dohodnúť sa na uzatvorení zmluvy o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie k dátumu zriadenia zaústenia. Pôjde o efektívne vynaložené prostriedky, nie budovanie zaústení na slepo bez perspektívy pripojenia sa producenta.
*1- náklady na vybudovanie zaústení budú v závislosti od reálnej finančnej schopnosti jednotlivých producentov odpadových vôd, ktorí zároveň musia vybudovať časť kanalizačnej prípojky na vlastnej nehnuteľnosti až po zaústenie (t. j. sociálne znevýhodnení občania a pod.)- nie všetky zaústenia budú realizované v jednom roku – podľa investičného plánu rozvoja vlastníka verejnej kanalizácie; výška nákladov je závislá aj od lokality, kde budú realizované jednotlivé zaústenia;
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Bez priameho vplyvu na vytváranie obchodných bariér.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Bez vplyvu na inovácie.