Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
💧 Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: 27.11.2020Ukončenie: 10.12.2020
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
jún 2021
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
august 2021
2. Definícia problému
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov vyplýva z aplikačnej praxe v súvislosti s verejnou kanalizáciou a zaústením vo verejnom priestranstve, s aplikáciou nútenej správy, ak si vlastník verejného vodovodu alebo vlastník verejnej kanalizácie neplní svoje základné povinnosti. Ďalej sa mení doterajší režim vlastníckeho práva k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám tak, aby od nadobudnutia účinnosti návrhu zákona vlastníkom tejto vodárenskej infraštruktúry mohli byť len obce alebo mestá, prípadne ich združenia a právnické osoby, na ktorých podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú len obce alebo združenia obcí, ako tzv. subjekty verejného práva pôsobiace vo verejnom záujme. Upravujú sa tiež kompetencie okresných úradov v sídle kraja a okresných úradov, dopĺňajú sa skutkové podstaty a sankcie a pokuty, ako aj nadväzujúce legislatívno-technické zmeny.Návrh zákona v čl. II., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov zohľadňuje poznatky z aplikačnej praxe. Dopĺňajú sa ustanovenia súvisiace s povoľovaním vodovodných potrubí verejného vodovodu a stokovej siete verejnej kanalizácie a najmä ich pásiem ochrany vo verejnom záujme mimo zastavaného územia obce zo zákona. Pre tieto líniové stavby povolené podľa ustanovení vodného zákona sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu a stokovej siete verejnej kanalizácie (ďalej len „pásmo ochrany") na základe umiestnenia vodnej stavby a jej pásma ochrany a podľa podmienok územného rozhodnutia podľa ustanovení zákona č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a dopĺňajú sa podmienky kolaudačného rozhodnutia na uvedené stavby. Jednou z požiadaviek Európskej komisie (ďalej len „EK“) uvedenej v rámci infringementu - Porušenie č. 2016/2191z dôvodu nesplnenia povinnosti podľa článkov 3, 4, 5, 10 a 15 smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd je úprava ustanovení, týkajúca sa individuálnych a iných primeraných systémov, medzi ktoré patria aj malé čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov („malé ČOV do 50 EO“). Z uvedeného dôvodu sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa malých ČOV do 50 EO, povinnosti pre jej vlastníka na zabezpečenie technickej revízie malej ČOV do 50 EO. Podrobnosti pre malé ČOV do 50 EO budú upresnené a doplnené v návrhu nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Taktiež sa novo upravujú podmienky pre malé čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov (domové).
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov je zjednodušiť postup v konaní o určení pásiem ochrany vodovodných potrubí verejných vodovodov a stokovej siete verejných kanalizácií mimo zastavaného územia obcí. Do zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách sa dopĺňajú ustanovenia o hygienickom pásme ochrany čistiarne odpadových vôd („ČOV“), t. j. o najmenšej vzdialenosti ČOV od bytovej zástavby tak, aby zápach z nej neznepríjemňoval občanov bývajúcich v okolí. Cieľom navrhovanej úpravy je aj zabezpečiť naplnenie časti záverov a odporúčaní Záverečnej správy Hospodárenie vodárenských spoločností, vydanej Najvyšším kontrolným úradom v roku 2019, týkajúcich sa vlastníctva vodárenskej infraštruktúry a zabezpečenia jej funkcií vo verejnom záujme vrátane riešenia súvisiacich nedostatkov ohľadom jej vlastníctva vyplývajúcich z aplikačnej praxe.Cieľom návrhu zákona v Čl. II, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov je úprava niektorých ustanovení zákona, ktorá vyplynula z aplikačnej praxe a potreby zmeny pre stanovenie pásiem ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu a stokovej siete verejnej kanalizácie, zjednodušiť postup v konaní o určení pásiem ochrany mimo zastavaného územia obcí, ako aj zjednodušiť a zefektívniť postup orgánov štátnej vodnej správy pri posudzovaní činností z hľadiska plnenia vybraných environmentálnych cieľov a odstránenie viacerých negatívnych administratívnych ťažkostí pri týchto konaniach. Dopĺňajú sa ustanovenia pre malé čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov.
4. Dotknuté subjekty
Subjekty pôsobiace v oblasti verejných vodovodov a verejných kanalizácií – vlastníci a prevádzkovatelia týchto zariadení, odberatelia pitnej vody, producenti odpadových vôd a vlastníci nehnuteľností, ktorí sú vlastníkmi malých ČOV do 50 EO.
5. Alternatívne riešenia
Posudzovaný bol aj návrh, keď by nebol novo definovaný pojem zaústenia kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu a nebola by uložená povinnosť pre vlastníka verejnej kanalizácie vybudovať, opravovať a vykonávať údržbu tohto zaústenia na vlastné náklady. V tom prípade by celá zodpovednosť za vybudovanie, opravu a údržbu predmetného zaústenia bola na žiadateľovi, ktorý má záujem a dokonca povinnosť pripojiť sa na verejnú kanalizáciu (najneskôr do 31.12.2021), čo by mohlo byť pre občana nereálne z hľadiska prípravy, financií a technickej náročnosti najmä v mestách, resp. obciach pod cestným telesom, spevnenými plochami (námestia a pod.) – keď časť prípojky vo verejnom priestranstve môže dosiahnuť náklady od 1 300 € s DPH do 5 000 € - novelou navrhované „zaústenie“; príklad v centre veľkého mesta náklady zahŕňajú pri cene 5 000 €: a) materiál cca 300 €, b) inžinierske práce – vybavenie všetkých povolení, vrátane projektu prípojky, ohlášku, rozkopávkové povolenie, ktoré sú v závislosti od poplatkov mesta či obce, druhu komunikácie a pod. cca 1 100 €, c) zemné práce vrátane asfaltovania cesty – rezanie asfaltu, vybúranie a odvoz na skládku a spätné zriadenie asfaltov, výkopy, paženie, obsyp hutnenie a pod. cca 3 600 €. Navyše žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu si musí vybudovať na vlastné náklady časť kanalizačnej prípojky na vlastnej nehnuteľnosti – t. j. od vyústenia z domu po verejné priestranstvo, čo predstavuje ďalšie náklady okolo cca 600 €. V mnohých prípadoch si to najmä starší občania (dôchodcovia) alebo aj mladé rodiny s deťmi nemôžu finančne dovoliť. V takom prípade by žiadateľ i naďalej ostal nepripojený na verejnú kanalizáciu a odpadové vody by dočasne hromadil v žumpe, ktorú by mal pravidelne vyvážať (objednaním fekálneho vozidla a následným čistením týchto odpadových vôd na ČOV), čo si tiež vyžaduje mesačné náklady, ak má vodotesnú žumpu – jeden vývoz žumpy cca 50 € (početnosť vývozu závisí od počtu osôb v domácnosti a od ich spotreby vody za deň; trojčlenná rodina vývoz min. raz za 1,4 mesiaca, ročne cca 8 x, čo sú ročné náklady cca 400 €). V takom prípade návratnosť nákladov na kanalizačnú prípojku len vo verejnom priestranstve by bola 3 ¼ roka (1 300 €) až 12 ½ roka (5 000 €); (celá prípojka: 4 a 3/4 roka až 14 rokov) v porovnaní s nákladmi na vývoz žumpy. Pôvodný stav by nemal dobrý dopad ani na životné prostredie, nakoľko niektorí vlastníci nehnuteľností konajú v rozpore so stavebným zákonom a vodným zákonom a nemajú vodotesné žumpy, čím ohrozujú odtokom nečistených odpadových vôd zo žumpy nepriamo cez podložie podzemné vody alebo povrchové vody; odvádzaním odpadových vôd verejnou kanalizáciou by bolo odstránené toto nelegálne konanie a zabezpečená ochrana podzemných a povrchových vôd. Veľmi negatívny dopad to má najmä v obciach, kde nie je vybudovaný ani verejný vodovod a občania využívajú individuálne studne na zásobovanie pitnou vodou, ktoré sú ohrozované nelegálnymi vypúšťaniami splaškových odpadových vôd z netesných žúmp (výskyt koliformných baktérií).
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe tohto návrhu zákona (vo vzťahu na zaústenie, ktoré má povinnosť zabezpečiť jeho vybudovanie vlastník verejnej kanalizácie) ide zaviesť v rámci pripravovanej Regulačnej politiky (ktorá má byť schválená do marca 2022) pripojovací poplatok, ktorý bude úrad regulovať. Podrobnosti o výpočte pripojovacieho poplatku budú uvedené vo vyhláške ÚRSO (ktorá nadobudne účinnosť od
1.1.2023, zverejnená bude na jeseň 2022) - (upravené v článku III návrhu zákona). Z uvedeného dôvodu sa posúva aj účinnosť povinnosti vlastníka verejnej kanalizácie - budovanie „zaústení“ kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu (§ 4 ods. 2 a súvisiace ustanovenia)– od 1.1.2023. Predpokladáme, že touto úpravou sa rozdelia náklady na zaústenie na verejnú kanalizáciu medzi producenta a vlastníka verejnej kanalizácie. Tým bude aj menší dopad na vlastníkov verejnej kanalizácie, ako aj žiadateľa o pripojenie na už vybudovanú a prevádzkovanú verejnú kanalizáciu.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno NieNávrh nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa návrh nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v znení neskorších predpisov.
Návrh vyhlášky MŽP SR, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 262/2010 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah plánu obnovy verejného vodovodu, plánu obnovy verejnej kanalizácie a postup pri ich vypracúvaní.
Návrh vyhlášky ÚRSO, ktorou sa ustanoví výpočet pripojovacieho poplatku.
7. Transpozícia práva EÚ
nie je
8. Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
💧 Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
💧 Pozitívne
Nie
x Negatívne
💧 Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
💧 Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Sociálne vplyvy
💧 Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
10. Poznámky
Predpokladá sa pozitívny dopad na životné prostredie a rozpočet verejnej správy. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy sa nedá kvantifikovať z dôvodu, nakoľko predpokladané príjmy budú z možných pokút z nových skutkových podstát správnych deliktov a priestupkov, ďalej príjmy čiastočne zo stočného od novopripojených producentov na verejnú kanalizáciu. Nie je možné predpokladať množstvo a druh správnych deliktov a priestupkov, ako ani počet novopripojených odberateľov pitnej vody alebo producentov odpadových vôd a teda príjmy do verejného rozpočtu. Taktiež sa nedá presne odhadnúť negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s novou úpravou vlastníctva a obmedzenia prevodu vlastníckych práv k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám len na subjekty verejnej správy a v súvislosti so zákazom prevodu obchodných podielov a akcií vodárenských spoločností mimo subjekty verejnej správy. V súvislosti s uvedeným môže mať návrh
zákona aj vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne alebo negatívne, avšak nedá sa odhadnúť v akom rozsahu. Mierne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie - vlastníkov verejných vodovodov a vlastníkov verejných kanalizácií sa nedá kvantifikovať z vyššie uvedeného dôvodu, že sa nedá odhadnúť počet žiadateľov o pripojenie na vybudovaný verejný vodovod a najmä na verejnú kanalizáciu. Zároveň sa zaústenia budú budovať len pre tých vlastníkov stavby alebo vlastníkov pozemku (producentov odpadových vôd), ktorí preukážu zriadenie kanalizačnej prípojky (na vlastnej nehnuteľnosti po zaústenie, resp. domovú kanalizačnú šachtu), ktorá spĺňa technické podmienky stanovené vlastníkom verejnej kanalizácie a je spôsobilá na pripojenie na zaústenie, a ak vlastník stavby alebo vlastník pozemku prejaví záujem dohodnúť sa na uzatvorení zmluvy o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie k dátumu zriadenia zaústenia. Nakoľko nie je známy počet potenciálnych zaústení, ktoré by budovali vlastníci verejnej kanalizácie obce (spolu je 440 vlastníkov verejných kanalizácií obcami); vodárenské spoločnosti identifikovali, že cca 5 000 zaústení by bolo potenciálne potrebné budovať u obcí, čo by predstavoval sumárny náklad cca 7,05 mil. €. Avšak treba podotknúť, že zaústenia sa podľa návrhu zákona (podľa ods. 4 § 42bc návrhu zákon novela zákona č. 442/2002 Z. z.) budú budovať len vtedy, ak vlastník stavby alebo vlastník pozemku preukáže zriadenie kanalizačnej prípojky (časť prípojky najmä na vlastnom pozemku žiadateľa o pripojenie po zaústenie resp. kanalizačnú domovú šachtu), ktorá spĺňa technické podmienky stanovené vlastníkom verejnej kanalizácie a je spôsobilá na pripojenie na zaústenie, a ak vlastník stavby alebo vlastník pozemku (žiadateľ) prejaví záujem dohodnúť sa na uzatvorení zmluvy o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie k dátumu zriadenia zaústenia. Z uvedeného vyplýva, že počet zaústení nemusí dosiahnuť uvedené počty; t. j. nebudú sa budovať zaústenia na slepo, bez následného využitia. Navyše obce môžu požiadať o dotáciu z Environmentálneho fondu na výstavbu zaústení pri tých stavbách verejných kanalizácií, ktoré boli vybudované za spolufinancovania prostriedkov Environmentálneho fondu (kde dotácia predstavuje 95 % celkových nákladov stavby), teda náklady na zaústenia by pre obec predstavovali 5 % z celkových nákladov na zaústenia. Obce budovali verejné kanalizácie najmä za spoluúčasti dotácií z Environmentálneho fondu, IROP a Programu rozvoja vidieka. Predpokladá sa, že ak to bude zákonná povinnosť pre vlastníka verejnej kanalizácie, preto to bude oprávnený náklad pri cenovom konaní s ÚRSO. Náklady na zaústenia budú financované jednak zo stočného, resp. v rámci stavieb verejných kanalizácií zaústenia hradené v rámci stavby verejnej kanalizácie (spolufinancovaných z verejných zdrojov operačné programy a Environmentálny fond) tak, ako sa to realizuje aj za súčasného nastavenia. V rámci novely zákona na zmiernenie negatívnych finančných vplyvov predloženého návrhu zákona, resp. na dosiahnutie jeho cieľov, sa neuvažuje s podporu osobitne pre zraniteľné skupiny.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe tohto návrhu zákona ide zaviesť v rámci pripravovanej Regulačnej politiky (ktorá byť schválená do marca 2022) pripojovací poplatok, ktorý bude úrad regulovať. Podrobnosti o výpočte pripojovacieho poplatku budú uvedené vo vyhláške ÚRSO. Z uvedeného dôvodu sa posúva aj účinnosť povinnosti vlastníka verejnej kanalizácie - budovanie „zaústení“ kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu 4 ods. 2 a súvisiace ustanovenia)– od 1.1.2023. Predpokladáme, že touto úpravou sa rozdelia náklady na zaústenie na verejnú kanalizáciu medzi producenta a vlastníka verejnej kanalizácie.
Predpokladá sa aj mierne pozitívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe v súvislosti s odstránením duplicít a administratívnych nadbytočností v novej úprave § 16a a súvisiacich ustanovení v čl. II návrhu zákona.
Z administratívneho hľadiska sa odstraňuje nadbytočné správne konanie pri vydávaní vyjadrenia orgánu štátnej vodnej správy (v doterajšej úprave ide o vydanie rozhodnutia v správnom konaní podľa § 16a ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.). Odstraňuje sa duplicitná povinnosť zverejňovania dokumentácie na webe príslušného orgánu štátnej vodnej správy a ministerstva 16a ods. 7 zákona č. 364/2004 Z. z.). Odstraňuje sa povinnosť zverejňovať v elektronickej podobe projektovú dokumentáciu v prvom kroku posúdenia (právo na informácie verejnosti ostáva zachované pre projekty, ktoré si budú vyžadovať posúdenie a povolenie výnimky).
11. Kontakt na spracovateľa
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia vôd.
12. Zdroje
Asociácia vodárenských spoločností, jednotlivé regionálne vodárenské spoločnosti, a. s., Výskumný ústav vodného hospodárstva, Asociácia čistiarenských expertov, Slovenská technická univerzita – Stavebná fakulta
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
I. Úvod: Ministerstvo životného prostredia SR predložilo dňa 27. novembra 2020 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet
verejnej správy, pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie vrátane negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na životné prostredie a pozitívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu zásadné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Predkladateľ v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu Doložky vybraných vplyvov vyznačil pozitívno-negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, z toho negatívny vplyv na MSP. Predkladateľ zároveň v časti 10. Poznámky Doložky vybraných vplyvov uviedol, že predložený materiál môže mať vplyvy na podnikateľské prostredie, avšak nie je možné dopredu určiť, či pozitívne alebo negatívne. Komisia žiada predkladateľa o odstránenie uvedených rozporov.
V doložke vybraných vplyvov v bode 10 predkladateľ v poslednej vete uvádza: „Predpokladá sa mierne pozitívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe v súvislosti s odstránením duplicít a administratívnych nadbytočností v novej úprave § 16a a súvisiacich ustanovení v Čl. II návrhu zákona“. Komisia odporúča upresniť uvedenie mierne pozitívneho vplyvu na procesy vo verejnej správe, špecifikáciu odstránených duplicít a administratívnych nadbytočností v novej úprave.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o kvalitatívne popísanie pozitívnych i negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie, vrátane MSP.
Komisia ďalej žiada predkladateľa o kvantifikáciu nákladov, a to najmä, ale nielen, v prípade priamych
finančných nákladov, a jej uvedenie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, a to minimálne formou modelového výpočtu na jeden dotknutý podnikateľský subjekt − kvantifikovať náklady na 1 podnikateľa/ 1 prípojka v eurách na modelovom príklade aj s rozpätím cien v závislosti od miesta realizácie a dĺžky prípojky.
Vplyvy na podnikateľské prostredie predkladateľ popísal, ale nevyčíslil v tabuľke vplyvov v časti 3.3.4 „Súhrnná tabuľka nákladov regulácie“ predmetnej Analýzy, i keď napr. doložka vplyvov v časti 5 alternatívne riešenia obsahuje určitú nákladovú argumentáciu, ktorá by mohla slúžiť aj ako modelový príklad. Predkladateľ ďalej uvádza, že nie je možné odhadnúť počet nových žiadateľov o pripojenie sa na verejnú kanalizáciu (noví budúci producenti odpadových vôd, ktorým sa budú realizovať zaústenia kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie), ale bolo by možné odhadnúť počet očakávaných pripojení na verejnú kanalizáciu, ktorá sa očakáva zavedením povinnosti pripojiť sa na verejnú kanalizáciu (najneskôr do 31.12.2021) u súčasných prevádzkovateľov žúmp.
Komisia rovnako žiada o popis a vyčíslenie úspor v nadväznosti na avizovaný a v doložke vybraných vplyvov vyznačený aj pozitívny vplyv predloženého materiálu na podnikateľské prostredie.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov uvádza, že materiál zakladá pozitívne, ako aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie je možné kvantifikovať. Pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy súvisia s predpokladanými príjmami z možných pokút z nových skutkových podstát správnych deliktov a priestupkov, pričom v súčasnosti platné dolné hranice výšky niektorých pokút sa upravujú smerom nahor, ako aj s možnými príjmami z vodného a stočného, pričom nie je možné predpokladať množstvo a druh správnych deliktov a priestupkov, ako ani počet novopripojených odberateľov pitnej vody alebo producentov odpadových vôd. Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy súvisia s novou úpravou vlastníctva a obmedzenia prevodu vlastníckych práv k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám len na subjekty verejnej správy a so zákazom prevodu obchodných podielov a akcií vodárenských spoločností mimo subjekty verejnej správy. Uvedené berieme na vedomie.
V časti 2.1.1. Financovanie návrhu analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy predkladateľ súčasne uvádza, že negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (obce, ktoré vlastníkmi verejných kanalizácií) nie je možné kvalifikovane odhadnúť, nakoľko nie je možné odhadnúť počet nových žiadateľov o pripojenie sa na verejnú kanalizáciu (noví budúci producenti odpadových vôd, ktorým sa budú realizovať zaústenia kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie) a náklady na zaústenie kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu kolíšu v závislosti od miesta realizácie, geologických pomerov, uloženia iných inžinierskych sietí a ďalších faktorov od cca 1 300 eur (v menšej obci) do cca 5 000 eur (napr. v Bratislave). Vlastníkmi verejných kanalizácií je aj 444 obcí, ktoré majú v správe spravidla menšie verejné kanalizácie. Je predpoklad, že najmä v aglomeráciách pod 2 000 obyvateľov (t. j. v menších obciach) sa budú realizovať zaústenia tam, kde to bude technicky možné a kapacita verejnej kanalizácie to umožní. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné v rámci analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy uviesť súhrnný odhad predpokladaného vplyvu na výdavky rozpočtov obcí. Z uvedeného dôvodu žiadame v nadväznosti na § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dopracovať v rámci analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy kvantifikáciu dopadov na rozpočet verejnej správy s uvedením dopadov na rozpočty obcí a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým je potrebné uviesť aj návrhy na zdroje úhrady zvýšených výdavkov.
K analýze sociálnych vplyvov
Odporúčame pri každom hodnotenom vplyve doplniť stručný opis návrhu opatrenia (návrhu konkrétnej zmeny alebo doplnenia predmetnej právnej úpravy) vyplývajúci z vlastného materiálu, ktorý tento vplyv zakladá.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
Stanoviskom Komisie sa MŽP SR zaoberalo, materiál sa dosť zmenil rôznymi úpravami a doplneniami napr. vlastník verejného vodovodu a verejnej kanalizácie len verejný subjekt; koncepcia k financovaniu zaústení kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu - aj formou zavedenia pripojovacieho poplatku, ktorý bude regulovať ÚRSO (doplnenie Čl. III v návrhu zákona); účelová finančná rezerva na obnovu verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, nemusí byť na osobitnom účte. Na základe uvedeného boli dopracované doložky vplyvov a analýzy vplyvov na verejnú správu aj podnikateľské prostredie.