1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z. z.“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa na rokovanie vlády Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na jún a ž december 2021 po medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 15.07.2021 až 06.07.2021 a po rokovaní poradných orgánov vlády Slovenskej republiky.

Doposiaľ boli vykonané len dve priame menšie novely tohto zákona, z toho naposledy v roku 2009. Od toho času vyplynula potreba novelizovať niektoré ustanovenia, kde ukázala prax, že nie sú dostatočne účinné, resp. vyžadujú si pre jednoznačnosť doplnenie, alebo upresnenie.

V Čl. I návrhu zákona sa upravuje kompetencia pre okresné úrady v sídle kraja v rámci dohľadu na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií, upresňujú a dopĺňajú sa podmienky pre nútenú správu pre určeného prevádzkovateľa ako aj povinnosti pre vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v rámci nútenej správy, doplnili sa nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov a vykonali sa legislatívno-technické zmeny. Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa vodovodných prípojok a kanalizačných prípojok vo verejnom priestranstve. Upresňujú sa tiež práva a povinnosti vlastníkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ako aj prevádzkovateľov týchto sietí. Ďalej sa mení doterajší režim vlastníckeho práva k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám tak, aby od nadobudnutia účinnosti návrhu zákona vlastníctvo tejto vodárenskej infraštruktúry mohli nadobúdať len obce alebo mestá, prípadne ich združenia a právnické osoby, na ktorých podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí, ako tzv. subjekty verejného práva pôsobiace vo verejnom záujme. V prípade uvedených právnických osôb pôjde o vodárenské spoločnosti, zriadené podľa osobitného predpisu (najmä regionálne akciové vodárenské spoločnosti, ktoré vznikli ako nástupnícke spoločnosti po transformácii štátnych podnikov vodární a kanalizácií v rokoch 2002 a 2003, v ktorých akcionármi sú obce a mestá), pôsobiace v rámci svojej územnej pôsobnosti v Slovenskej republike.

Dopĺňajú sa ustanovenia súvisiace s povoľovaním pásiem ochrany vo verejnom záujme mimo zastavaného územia obce zo zákona. Pre tieto líniové stavby povolené podľa ustanovení vodného zákona sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu a stokovej siete verejnej kanalizácie (ďalej len „pásmo ochrany") na základe umiestnenia vodnej stavby a jej pásma ochrany a podľa podmienok územného rozhodnutia. Ustanovuje sa rovnaké postavenie subjektov zabezpečujúcich výstavbu a prevádzkovanie vodovodných potrubí verejných vodovodov a stokových sietí verejných kanalizácií vo verejnom záujme mimo zastavaného územia obce ako majú subjekty, ktoré zabezpečujú výstavbu a prevádzkovanie elektronickej komunikačnej siete, rozvodov elektriny a plynu. Vodovodné potrubie verejného vodovodu a stoková sieť verejnej kanalizácie patria ako inžinierske stavby spolu s vedeniami elektronickej komunikačnej siete, elektrickými vedeniami a plynovodmi medzi technické vybavenie územia. Dopĺňa sa právna úprava vecných bremien k pásmam ochrany.

2

Návrh zákona v Čl. II novelizuje aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) v súvislosti s vymedzením pásiem ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu a pásiem ochrany potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavané územie obce na základe umiestnenia vodnej stavby podľa podmienok územného rozhodnutia. Pásma ochrany sa budú vymedzovať podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

Dopĺňajú sa ustanovenia v súvislosti s dosahovaním environmentálnych cieľov vo väzbe na zrušenie povolenia na osobitné užívanie vôd. Precizuje a zjednodušuje sa postup orgánov štátnej vodnej správy pri uplatňovaní požiadaviek podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona (čl. 4.7 Rámcovej smernice o vode).

V Čl. III sa v návrhu zákona dopĺňa rozsah cenovej regulácie vo vodnom hospodárstve o pripojenie na verejnú kanalizáciu a súvisiace legislatívno-technické úpravy vrátane prechodného ustanovenia. Z dôvodu, že súčasne platný rámec cenovej regulácie vo vodnom hospodárstve tieto náklady nezohľadňuje, je potrebné zaviesť cenu (poplatok) za pripojenie na verejnú kanalizáciu, ktorý bude uhrádzať žiadateľ o pripojenie. Výška ceny za pripojenie bude určená cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podľa príslušného vykonávacieho predpisu úradu (vyhlášky) vydávanej podľa § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny aj negatívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Jednotlivé vplyvy návrhu zákona sú uvedené v Doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Verejným vodovodom sa dodáva pitná voda na hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov pitnej vody. Podstatou doplnenia je, že voda vo verejnom vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody ustanovené v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacom predpise - vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení vyhlášky MZ SR č. 98/2018 Z. z. Ide o upresnenie doterajšej formulácie ustanovenia § 2 písmena a) zákona č. 442/2002 Z. z.

K bodu 2

V § 2 písm. b) ide o doplnenie slova „komunálna“ v definícii odpadových vôd vrátane legislatívnej skratky, nakoľko legislatívna skratka pre komunálne odpadové vody bola uvedená až v písm. e). Dopĺňa sa poznámka pod čiarou k odkazu 1, t. j. na § 2 písm. m) vodného zákona, kde je vo vymedzení základných pojmov definovaná komunálna odpadová voda. Doplnením odkazu v § 2 písm. b) sa prečíslovala poznámka pod čiarou k odkazu v § 3 ods. 1 na 1a. Ďalej sa v rámci vymedzenia základných pojmov doplnila skutočnosť, že za verejnú kanalizáciu sa považuje aj samostatná čistiareň odpadových vôd, ktorá plní funkciu čistenia odpadových vôd vo verejnom záujme, pričom prívod odpadových vôd do tejto čistiarne odpadových vôd sa uskutočňuje iným spôsobom ako stokovou sieťou, najmä dovozom fekálnym vozidlom z dôvodu, aby práva a povinnosti uložené zákonom platili rovnako aj pre tie subjekty, ktoré vlastnia a/alebo prevádzkujú len čistiareň odpadových vôd.

K bodu 3

Ďalej sa v § 2 vypúšťa doterajšie písmeno e) z dôvodu uvedeného v bode 1, a to že komunálna odpadová voda je definovaná v § 2 písm. m) vodného zákona. V § 2 sa taktiež vypúšťa doterajšie písmeno n), nakoľko z dôvodu prehľadnosti je pojem zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie jednoznačne a rozšírene definovaný v § 4 ods. 2.

K bodu 4

Do základných pojmov sa do § 2 dopĺňajú písmená m) až o) o pojmy, ktoré si vyžiadala aplikačná prax – prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod a prevádzkovo súvisiaca verejná kanalizácia, ktorých vlastníkmi sú rozdielne právnické osoby. Taktiež sa § 2 dopĺňa o písmeno o), a to vymedzenie pojmu „súčasť vodovodného potrubia verejného vodovodu a potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie“ z dôvodu odstránenia nejednotného výkladu pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete kanalizačného potrubia (mimo zastavaného územia obce).

K bodom 5 a 6

K § 3 ods. 2: Ustanovuje sa nová úprava vlastníckych práv k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám tak, aby vlastníkom infraštruktúry mohol byť len subjekt verejného práva

4

zadefinovaný v novom odseku 3, a to obec, právnická osoba, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí (tzv. veľké vodárenské spoločnosti, ktoré boli založené na základe rozhodnutí o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, za týmto konkrétnym účelom), prípadne združenia takýchto právnických osôb. V prípade vodárenských spoločností ide v súčasnosti o 14 vodárenských spoločností, ktorých právna forma je akciová spoločnosť, a ktorých vlastnícku štruktúru tvoria mestá a obce. Vodárenská spoločnosť je spôsobilá vykonávať vlastnú obchodnú alebo majetkovú činnosť, okrem iného nadobúdať vlastné akcie a podobné práva. Preto sa navrhuje, aby vlastníkom mohla byť len obec, združenie obcí alebo právnická osoba s majetkovou účasťou obce, viacerých obcí a/alebo s vlastnou majetkovou účasťou.

V súčasnosti platná úprava v § 3 ods. 2 zákona ustanovuje, aby vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie bola akákoľvek právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, a ktorá je bezúhonná v zmysle predpisov trestného práva, ako jediné dva nevyhnutné predpoklady vlastníctva uvedenej infraštruktúry. V aplikačnej praxi uvedeného ustanovenia sa vyskytli zásadné problémy s realizáciou tohto základného práva vlastniť majetok, najmä z dôvodu množstva kogentných ustanovení zákona č. 442/2002 Z. z. a technických predpisov ukladajúcich povinnosti vlastníkovi tejto infraštruktúry v súvislosti so zabezpečením verejného záujmu uvedenému v § 3 ods. 1. Ide o prípady, kedy napr. developer, ktorý vybuduje v obci niekoľko rodinných domov a inžinierske siete, ktoré sú napojené na existujúci už prevádzkovaný verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, toto odpredá vlastníkom rodinných domov v rozpore so zákonom, podľa ktorého vlastníkmi nemôžu byť fyzické osoby, v mnohých prípadoch dokonca plánovane zanikne, nemá záujem starať sa o uvedenú infraštruktúru, alebo nevytvára si účelovú finančnú rezervu na obnovu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (povinnosť vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie) a pod. Zákonné povinnosti vlastníka sú v takýchto prípadoch vymáhateľné len vo veľmi nízkej miere a v dlhodobom časovom horizonte, čo je z hľadiska účelu predmetu úpravy a z hľadiska naplnenia a ochrany verejného záujmu (§ 3 ods. 1) prakticky neúčinné. V aplikačnej praxi sa teda takáto úprava ukázala ako nedostatočná z hľadiska ochrany verejného záujmu chráneného zákonom č. 442/2002 Z. z., a to záujmom na zriaďovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov (§ 3 ods. 1).

Verejný záujem na vlastníctve predmetnej infraštruktúry je na všeobecnej úrovni upravený Ústavou SR, a to Čl. 4 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. Podľa Čl. 20 ods. 2 Ústavy SR zákon stanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v Čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného bohatstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Verejný záujem na úrovni zákona je upravený v § 3 ods. 1 zákona, konkrétne verejného záujmu na zabezpečenie hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. V zmysle Čl. 13 ods. 2 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. V zmysle uvedeného subjekty verejného práva podľa navrhovanej definície sú lepšie schopné zabezpečiť vymáhateľnosť tohto verejného záujmu súdnou a najmä aj inštitucionálnou formou ak sú vlastníkmi predmetnej infraštruktúry

5

Významnú časť výstavby verejných vodovodov a verejných kanalizácií aj v súčasnosti zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie sú subjektami verejného práva, a preto je potrebné zabezpečiť úpravu prevodu vlastníctva pri povoľovaní výstavby a kolaudovaní stavieb verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Za týmto účelom sa zavádza podmienka pre vydanie územného rozhodnutia vo forme predloženia zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva ako nevyhnutný podklad rozhodnutia a zmluva o prevode vlastníckeho práva ako podklad rozhodnutia pri kolaudácii stavby. Na zabezpečenie účelu ustanovení o vlastníctve verejných vodovodov a verejných kanalizácií sa zakazuje zriaďovať napr. vecné bremená, záložné práva alebo vecné práva s podobnými účinkami tak, aby nebol umožnený prechod vlastníctva na iné osoby, ako subjekty verejného práva. Súčasne sa ustanovuje výnimka zo zákazu uvedených zabezpečovacích záväzkov a vecných práv na účely investičných činností pri úveroch z bánk, financovaní zo štátneho rozpočtu alebo z verejných fondov ako napr. Envirofond, európskych fondov a pod.

Zásah do základného práva spočíva v obmedzení výkonu disponibility s vlastníckym právom v časti obmedzenia možných adresátov prevodu vlastníctva, a to vlastníckeho práva k časti súboru stavieb, napr. developerského projektu slúžiacemu najčastejšie na obytné účely (časť projektu je infraštruktúra verejného vodovodu a verejnej kanalizácie), ktorá je upravená právnymi predpismi na účely zabezpečenia verejného záujmu uvedeného v § 3 ods. 1 zákona a obmedzenie už existujúcich takýchto stavieb z hľadiska možností prevodu ich vlastníctva len na subjekty verejného práva do budúcna, ale napr. aj povinnosti zodpovedajúcej vecnému bremenu a pod. Návrh zákona neupravuje vyvlastňovanie ani nútený prevod vlastníctva už existujúcich stavieb.

Nevyhnutnosť zásahu spočíva v zabezpečení vyššie uvedeného verejného záujmu ale aj z dôvodu plnenia ďalších povinností upravených zákonom. Súčasne plnenie povinností vo verejnom záujme leží na obciach. Podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu. Obec ďalej podľa písm. k) cit. ustanovenia pri výkone samosprávy vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Na zabezpečenie uvedených povinností obce je nevyhnutné, aby obce disponovali oprávneniami vlastníka, napr. aj z dôvodu kontraktačných povinností s prevádzkovateľmi infraštruktúry tak, aby boli tieto verejné služby zabezpečené nepretržite a plynule (napr. ustanovenia o nútenej správe podľa § 14 ods. 1 zákona).

Navrhované usporiadanie vlastníckych práv vychádza aj z odporúčaní Záverečnej správy Hospodárenie vodárenských spoločností (ďalej len „Záverečná správa“), ktorú publikoval Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „NKÚ SR“) v novembri 2019, podľa ktorých NKÚ SR odporúča legislatívnou úpravou zákona č. 442/2002 Z. z. ustanoviť, aby vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií bol iba subjekt verejnej správy. Dôvody nevyhnutnosti takéhoto zásahu do základného práva vlastniť majetok sú v značnom rozsahu uvedené okrem Záverečnej správy NKÚ SR aj v poznatkoch aplikačnej praxe okresných úradov v sídle kraja v rámci ich pôsobnosti v tejto veci, okresných úradov pri výkone štátnej správy kontroly, obcí, ako aj vodárenských spoločností ako významných vlastníkoch a aj prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií a zabezpečenie naplnenia verejného záujmu uvedeného v odôvodnení tohto ustanovenia.

Plnenie týchto verejnoprávnych povinností vo veľkej miere spôsobuje ťažkosti aj samotným vlastníkom, ktorých záujem ako podnikateľských subjektov je v čo najväčšej miere znižovať

6

náklady a zvyšovať zisk zo svojich podnikateľských a obchodných aktivít (legitímny podnikateľský záujem), avšak v tomto prípade prevyšuje verejný záujem obyvateľstva na verejnej bezpečnosti a verejnom zdraví, ktoré sú v takýchto uvádzaných prípadoch ohrozené. Zásah do uvedeného základného práva bude zohľadňovať všetky prvky vlastníckeho oprávnenia, a to vec (predmet vlastníctva) v medziach zákona držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a to do budúcnosti odo dňa účinnosti novej úpravy s navrhovanými obmedzeniami. Medzi úžitky veci v tomto prípade patrí právo na vodné a stočné, ktoré náležia vlastníkovi takejto infraštruktúry, ktoré je ale spojené s výrazným a prísnym dodržiavaním technických a bezpečnostných podmienok upravených vo viacerých predpisoch práve na účely zabezpečenia funkčnosti a bezpečnosti verejných vodovodov a verejných kanalizácií. V tomto prípade ale predkladateľ zákona má za základné právo, ktoré svojou váhou prevyšuje uvedené práva spojené s podnikaním, právo na ochranu životného prostredia v zmysle Čl. 44 Ústavy SR, ktoré v tomto prípade v množstve prípadoch nebýva, alebo len s veľkými a neprimeranými ťažkosťami, naplnené v dostatočnej miere.

Zásah do základného práva vlastniť majetok a nakladať s ním v plnom rozsahu sa do budúcna obmedzuje na obmedzenie prevoditeľnosti majetku uvedenej infraštruktúry len na subjekty verejného práva, čím môže dôjsť k potenciálnemu zníženiu jeho hodnoty z dôvodu nedostatku neobmedzenej disponibility. Verejný záujem stojaci oproti uvedenému zásahu je vyjadrený v Čl. 44 ods. 1 a 3 Ústavy SR v spojení s Čl. 20 Ústavy SR všeobecne, nakoľko vlastníctvo, ktoré vlastníka tejto infraštruktúry zaväzuje a ak ide o vlastníkov mimo subjekty verejného práva ho zaväzuje povinnosťami okrem iného podľa zákona č. 442/2002 Z. z. a technickými normami, ktoré často neplní alebo nemá záujem plniť v nevyhnutnej miere, je potrebné na zabezpečenie ochrany zdravia obyvateľov obmedziť. Obmedzenie sa uskutočňuje prostredníctvom návrhu zákona v čo možno najmenšej miere. Ujmu na základnom práve navrhovateľ pokladá za primeranú s ohľadom na cieľ a predmet úpravy, ktorý je podobný, ako pri ostatných strategicky významných inžinierskych stavbách (napríklad cesty alebo energetické siete). Navrhovanou úpravou nie je porušené ustanovenie čl. 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.

K § 3 ods. 3: V súlade s vyššie uvedeným sa upravuje okruh subjektov, ktoré môžu disponovať vlastníckym právom k infraštruktúre verejných vodovodov a verejných kanalizácií od nadobudnutia účinnosti novej úpravy, a ktorými budú od účinnosti návrhu zákona tzv. subjekty verejného práva – a) obec, b) právnická osoba, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí, ktorá bola zriadená podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom v čase ich založenia, alebo c) združenie právnických osôb podľa písmena a) a b) s odkazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov týkajúce sa združení právnických osôb, prípadne obcí.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou v súvislosti s prvou citáciou vodného zákona v poznámke pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 8

Do § 3 ods. 7 sa doplnila požiadavka, ak sa prevádza vlastníctvo vodovodu na vlastníka verejného vodovodu a tento prevádzaný vodovod plnil aj požiarnu funkciu, jeho funkčnosť má byť zachovaná. Akcieschopnosť v tomto prípade znamená, že vodovod bude prevádzkovaný tak, aby slúžil svojmu hlavnému účelu dodávky vody odberateľovi a ďalším účelom a aby boli jeho objekty (vrátane uzáverov, šupátok a pod.) funkčné a udržiavané pre všetky potreby a rýchle zásahy.

7

K bodu 9

V § 3 ods. 9 sa v súvislosti s úpravou vlastníckeho práva k infraštruktúre verejných vodovodov a verejných kanalizácií upravuje obmedzenie dispozičných oprávnení k majetkovej účasti na právnických osobách, najčastejšie obchodných spoločnostiach, ktoré majú verejné vodovody alebo verejné kanalizácie vo vlastníctve, pričom pôjde najčastejšie obmedzenie prevoditeľnosti práv k obchodným podielom, akciám alebo obdobným majetkovým právam spoločností len na subjekty verejného práva.

K bodu 10

§ 3 sa dopĺňa novými odsekmi 10 a 11. V novom odseku 10 sa dopĺňa kompetencia pre okresný úrad, aby mohol rozhodovať v pochybnostiach, či ide o verejný vodovod, alebo verejnú kanalizáciu. Prax ukázala, že je množstvo prípadov, kedy je potrebné túto skutočnosť preskúmať a o nej rozhodnúť.

Odsek 11 upravuje skutočnosť, že práva a povinnosti, ktoré podľa zákona č. 442/2002 Z. z. patria vlastníkovi verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, sa vzťahujú aj na vlastníka prevádzkovo súvisiaceho vodovodu a prevádzkovo súvisiacej kanalizácie. Dôvodom úpravy je výskyt prípadov v aplikačnej praxi zákona č. 442/2002 Z. z., kedy sa vlastník prevádzkovo súvisiacej infraštruktúry chcel zbaviť svojich povinností s poukazom na nejednoznačnosť platného právneho stavu, čím mohlo dochádzať k porušeniu, resp. nenapĺňaniu verejného záujmu ustanoveného v § 3 ods. 1 zákona. Pritom však ide o rozšírenie existujúceho verejného vodovodu o ďalší úsek vodovodu, ktorý má charakter verejného vodovodu (aj keď tak nie je v danom čase kvalifikovaný/označený), na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou pre novú lokalitu na bývanie a tiež aj o rozšírenie verejnej kanalizácie o ďalší úsek kanalizácie, ktorá má taktiež charakter verejnej kanalizácie, slúžiacej na odvádzanie odpadových vôd zo sídelného útvaru.

K bodu 11

V § 4 ods. 2 sa v prvej vete zaviedla legislatívna skratka „zaústenie“ pre slová „zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie“ a súčasne sa z legislatívno-technických dôvodov vypúšťa slovo „toto“.

K bodu 12

V § 4 ods. 2 sa doplnila definícia pojmu zaústenia kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie, z dôvodu jednoznačnosti jeho vymedzenia. Podobne ako pri verejnom vodovode je navŕtavací pás a hlavný ventil (uzáver) súčasťou verejného vodovodu, tak aj pri verejnej kanalizácii sa navrhuje ustanoviť zaústenie ako jej súčasť, čím sa súčasne zjednotí princíp pre napojenie prípojok na verejný vodovod aj verejnú kanalizáciu. Zaústenie tvorí odbočenie, ktoré pozostáva z odbočovacieho kusa osadeného priamo na potrubí verejnej kanalizácie a tiež aj z potrubia pre pripojenie budúcej prípojky, zväčša ukončené revíznou šachtou - buduje sa na verejnom priestranstve po hranicu nehnuteľnosti, ktorá bude pripojená, najviac však v dĺžke 10 m od kanalizačného potrubia. Verejné priestranstvo je definované v zákone o obecnom zriadení nasledovne: „Verejné priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“. Spôsob a rozsah realizácie zaústení sa z dôvodu hospodárnosti bude realizovať podľa podmienok určených vlastníkom alebo prevádzkovateľom verejnej kanalizácie podľa investičného plánu rozvoja. Súčasne sa zosúlaďuje charakter zaústenia so znením § 139b ods. 8 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný

8

zákon“) ako prípojka stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby.

K bodu 13

Úprava v § 4 ods. 3 bola vykonaná z dôvodu, aby boli medzi odberateľov zahrnutí aj tí, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o dodávke vody a napr. dočasne neodoberajú vodu z verejného vodovodu, ale stále majú možnosť využívať túto službu.

K bodu 14

Úprava v § 4 ods. 4 bola vykonaná z dôvodu, aby boli medzi producentov zahrnutí aj tí, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd a napr. dočasne neodvádzajú odpadovú vodu do verejnej kanalizácie, ale stále majú možnosť využívať túto službu.

K bodu 15

Úprava ustanovenia § 4 ods. 5 vyplýva z aplikačnej praxe. Vlastník verejného vodovodu má podľa §15 ods. 1 povinnosť zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody pre odberateľov, a aby verejné vodovody spĺňali technické požiadavky uvedené v § 10, t. j. tak, aby bolo zabezpečené dostatočné množstvo zdravotne bezpečnej pitnej vody pre verejnú potrebu.

V praxi môžu nastať rôzne prevádzkové prípady, napr.:

- odber vody nad povolené množstvá, kedy môže kvôli jedinému nekontrolovateľnému odberateľovi, ktorého odber je nad hydraulickú kapacitu verejného vodovodu dôjsť k vyprázdneniu a následnému kolapsu skupinového vodovodu alebo tlakového pásma, čo vedie k výpadku v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou pre väčšie územné celky,

- obrátený prietok po prepojení domového rozvodu s vlastnou studňou a pod., kedy hrozí významným spôsobom kontaminácia pitnej vody v celom verejnom vodovode, kedy dochádza k ohrozeniu zásobovania obyvateľstva vo veľkom rozsahu.

V uvedených a ďalších prevádzkovo odôvodnených prípadoch musí prevádzkovateľ verejného vodovodu disponovať efektívnymi opatreniami (vrátane práva požadovať osadenie meradla) v snahe zabrániť týmto a iným škodám na zdraví odberateľov a majetku a eliminovať aj ostatné problémy pri prevádzkovaní vodovodnej siete, pričom osadením meradla je možné uvedené ohrozenie rýchlo odhaliť a eliminovať.

K bodu 16

Upravujú sa povinnosti vlastníka vodovodnej prípojky a vlastníka kanalizačnej prípojky a podmienky pre vodovodné prípojky a kanalizačné prípojky v § 4 ods. 7 a 8. Navrhované úpravy vyplývajú z aplikačnej praxe.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu vo vypustení vybraných odsekov v § 4 zákona č. 442/2002 Z. z.

K bodu 18

V § 4 ods. 10 je definovaný spôsob vybudovania vodomernej šachty - objekt spravidla umiestnený na vodovodnej prípojke uloženej na pozemku vlastníka nehnuteľnosti, kde je umiestnené meradlo na meranie odobratej pitnej vody z verejného vodovodu. Meradlo je však

9

príslušenstvom verejného vodovodu a jeho vlastníkom je vlastník verejného vodovodu. Jednoznačná definícia tohto pojmu je pre prax potrebná vzhľadom k tomu, že meradlo má byť osadené na domovej časti vodovodnej prípojky nie na vnútornom rozvode ako to požadujú niektorí odberatelia, najmä vlastníci bytov v bytových domoch. Dopĺňajú sa technické podmienky zabezpečenia vodomernej šachty podľa požiadaviek vlastníka tak, aby bola chránená proti vnikaniu vody, plynov a nečistôt, odvodniteľná, vetrateľná a bezpečne prístupná.

V § 4 ods. 11 sa ustanovuje, že náklady na zriadenie zaústenia kanalizačnej prípojky je povinný znášať vlastník verejnej kanalizácie, ak sa nedohodne žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu s vlastníkom verejnej kanalizácie inak - toto sa môže aplikovať v ojedinelých prípadoch, ak potrebuje žiadateľ súrne pripojiť svoju nehnuteľnosť na verejnú kanalizáciu napr. z dôvodu, že už má vybudovaný dom na bývanie a potrebuje sa nasťahovať a mať prístup k odvádzaniu odpadových vôd kanalizačnou prípojkou do zaústenia verejnej kanalizácie. V takom prípade ho vlastník verejnej kanalizácie splnomocní na ohlásenie a realizáciu zaústenia.

Vo verejnom priestranstve zriaďovanie pripojenia alebo zaústenia môže byť pre žiadateľa mimoriadne náročné a finančne nákladné. Tiež aj vykonávanie ich opravy a údržby, nakoľko najmä v mestách, kde je hustá zástavba, spleť inžinierskych sietí, historické centrum, cesty, električkové dráhy a pod. je takáto činnosť pre odberateľa a /alebo producenta mimoriadne finančne náročné, priam likvidačné, vrátane získania všetkých povolení od vlastníkov ostatných inžinierskych sietí, ktoré už sú uložené vo verejnom priestranstve, ako aj získanie povolení na rozkopávku a uzavretie dopravy a pod. Môžu nastať i prípady, že žiadateľ o pripojenie sa na verejný vodovod alebo na verejnú kanalizáciu vybuduje pripojenie alebo zaústenie na vlastné náklady po dohode s vlastníkom verejného vodovodu a vlastníkom verejnej kanalizácie. Následne ich prevedie na vlastníka verejného vodovodu alebo vlastníka verejnej kanalizácie, ktorý je povinný ich prevziať a následne vykonávať ich opravu a údržbu na vlastné náklady, ak bolo pripojenie alebo zaústenie vybudované podľa podmienok stanovených vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľom (§ 4 ods. 12 a 13 návrhu zákona), preto je potrebné, aby tieto podmienky zriadenia vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky určoval vlastník alebo prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

V odseku 14 je ustanovená kompetencia pre obec, ktorá vykonáva funkciu stavebného úradu na umiestnenie stavby, povolenie stavby napr. na bývanie, stavby občianskeho vybavenia, rekreáciu, a pod. podľa stavebného zákona. V § 47 stavebného zákona sa z hľadiska všeobecných technických požiadaviek na navrhovanie stavieb ustanovuje, že stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola napojená na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, ak v okolí stavby je verejný vodovod s dostatočnou kapacitou a verejná kanalizácia. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa vecná príslušnosť obce na uloženie povinnosti vlastníkovi stavby alebo pozemku na pripojenie sa na verejnú kanalizáciu. V rámci povolenia hlavnej stavby – napr. nehnuteľnosti na bývanie je riešené aj zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu a odvádzanie splaškových odpadových vôd verejnou kanalizáciu (pokiaľ sú v obci vybudované tieto inžinierske siete; ak nie sú, je navrhnutý iný spôsob zásobovania vodou a nakladania s odpadovými vodami); stavebný úrad na ohlásenie povoľuje vybudovanie vodovodnej prípojky a/alebo kanalizačnej prípojky ako drobnej stavby k hlavnej stavbe v súlade so stavebným zákonom a vykonávacím predpisom k tomuto zákonu - vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané

10

osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V § 139b ods. (7) stavebného zákona sú definované „Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie,“, v odseku 8 písm. c) je ustanovené, že za drobné stavby sa považujú aj „c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby“. Nakoľko obec sa stará aj o ochranu zdravia ľudí a ochranu životného prostredia, zabezpečila vybudovanie verejnej kanalizácie v obci, má kompetenciu uložiť povinnosť vlastníkovi stavby alebo vlastníkovi pozemku pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady. Povinnosť pripojiť sa na verejnú kanalizáciu sa dotýka nielen prípadov nových stavieb, ale aj už existujúcich stavieb, ktorá majú napr. vybudovanú žumpu (resp. sú bez žumpy), ktorá už nespĺňa požiadavky na vodotesnosť. Nakoľko žumpa má byť vodotesná podľa § 11 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Obec uloží povinnosť producentovi odpadových vôd napojiť sa na verejnú kanalizáciu. Táto povinnosť producentovi je uložená aj v § 23 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, v tomto prípade je na základe poznatkov aplikačnej praxe potrebné umožniť obci vydať takéto rozhodnutie o uložení povinnosti.

K bodu 19

Upresňuje sa v § 6a ods. 2, že školiace programy na preškoľovanie držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie príslušnej kategórie schvaľuje Ministerstvo životného prostredia SR.

K bodu 20

Úprava ustanovenia § 6a ods. 3 vyplýva z aplikačnej praxe. Ministerstvo životného prostredia SR, ako osvedčovateľ, po absolvovaní preškolenia vystaví držiteľovi osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie potvrdenie.

K bodu 21

Upresnil sa v § 7 ods. 2 termín pre prevádzkovateľa verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie na ustanovenie ďalších odborných zástupcov a to do 90 dní od doručenia oznámenia ministerstva o určení počtu odborných zástupcov.

K bodu 22

Doplnil sa vnútorný odkaz v § 8 ods. 1 písm. e) na ustanovenie, ktoré upravuje povinnosti a podrobnosti o preškoľovaní držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie príslušnej kategórie.

K bodu 23

V § 10 ods. 1 ide o zjednotenie terminológie ohľadom „zdravotnej bezpečnosti“ pitnej vody podľa § 13 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. a jej zosúladenie s terminológiou zákona č. 355/2007

11

Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uvedenou najmä v § 17 a 17a ale i § 12 ods. 2 písm. l).

K bodu 24

Ide o zosúladenie odbornej terminológie v § 12 ods. 1 podľa § 7 ods. 1 vodného zákona. Vodárenské zdroje sú vody v útvaroch povrchových vôd a v útvaroch podzemných vôd využívané na odber pre pitnú vodu alebo využiteľné na hromadné zásobovanie obyvateľstva.

K bodu 25

Poznámka pod čiarou k odkazu sa výnimočne upravuje z dôvodu jednoznačnosti a aktualizácie predpisu uvedeného v poznámke pod čiarou.

K bodu 26

V § 13 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta, nakoľko podrobnosti o programe monitorovania ustanovuje zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. z., pričom vypustením poslednej vety v tomto ustanovení nebude dotknutá pôsobnosť vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 636/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu surovej vody a na sledovanie kvality vody vo verejných vodovodoch.

K bodu 27

Pôvodný odsek 6 v § 13 sa vypúšťa na základe skutočnosti, že požiadavky na kontrolu kvality vody a metodiky sú uvedené v nariadení vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v znení neskorších predpisov. Ide o surovú vodu (Príloha 2 časť A – požiadavky, Príloha 3 časť A– odporúčané metódy) a odpadové vody (Príloha 6, 7, 8, 9, 10 – požiadavky, Príloha 3 časť B– odporúčané metódy). Požiadavky na pitnú vodu sú ustanovené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení neskorších predpisov. Ide najmä o prílohy 1, 2, 3 a 4, kde sú definované požiadavky a aj metódy.

K bodom 28 a 29

Úprava ustanovenia § 14 ods. 2 a doplnenie nových ustanovení odsekov 3 a 4 vyplýva z aplikačnej praxe v oblasti nútenej správy pre verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Upresňuje sa lehota platnosti vydaného rozhodnutia pre určeného prevádzkovateľa (okresným úradom v sídle kraja), ktorý bude vykonávať prevádzku príslušného verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v rámci nútenej správy - v určenej dobe v trvaní najviac dvoch rokov. Rozhodnutie o vyhlásení nútenej správy, ktoré vydá príslušný okresný úrad v sídle kraja možno vydať aj opakovane z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia verejného záujmu na zabezpečení hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov pre prípad nekonania príslušných orgánov štátnej správy alebo súdnych orgánov alebo ďalších dôvodov pre nedostatočné riešenie situácie, ktorá je dôvodom na vyhlásenie nútenej správy. Doplnilo sa právo na získanie finančných prostriedkov - vodné alebo stočné pre určeného prevádzkovateľa, aby mal možnosť vykonávať všetky povinnosti prevádzkovateľa a tiež aj povinnosť pre vlastníka týchto inžinierskych sietí na umožnenie a sprístupnenie všetkého, čo súvisí s prevádzkou pre určeného prevádzkovateľa, t. j. poskytnúť

12

súčinnosť. Inštitútom nútenej správy podľa § 14 zákona č. 442/2002 Z. z. nie je dotknutá nútená správa podľa osobitného predpisu, a to napr. podľa § 19 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Ozdravný režim a nútená správa), pričom ide o odlišné inštitúty.

K bodu 30

Doplnenie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. i) vyplýva z aplikačnej praxe. V zákone bola uvedená povinnosť pre vlastníkov verejných vodovodov vypracovať plán obnovy verejného vodovodu a zabezpečovať jeho realizáciu, ale nakoľko si viacerí vlastníci verejných vodovodov nevytvárali tzv. účelovú finančnú rezervu, ukladá sa im povinnosť vytvárať si účelovú finančnú rezervu na účely jej použitia na obnovu existujúceho prevádzkovaného majetku (verejného vodovodu), ktorý má slúžiť na hromadné zásobovanie obyvateľstva bezpečnou pitnou vodou vo verejnom záujme a neohrozovali tak zdravie zásobovaných obyvateľov. Z uvedeného dôvodu bola zavedená povinnosť vytváranie si účelovej finančnej rezervy a preukazovanie použitia týchto prostriedkov na obnovu. Keďže súčasťou ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré vstupujú do výpočtu ceny za výrobu, dodávku a distribúciu pitnej vody verejným vodovodom a za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou sú odpisy majetku regulovaného subjektu, alebo nájomné vo výške odpisov, ktoré sa hradí vlastníkovi vodohospodárskeho majetku používaného na regulovanú činnosť, nie je potrebné navyšovať náklady regulovaných subjektov o ďalšie náklady na tvorbu účelovej finančnej rezervy na obnovu majetku. Priamo odpisy majetku sú určené na vytváranie prostriedkov na obnovu majetku, t. j. dá sa povedať, že odpisy majú reprodukčnú funkciu. Naviac úrad pristúpil na to, že prevádzkovatelia alebo vlastníci majetku nadobudnutého z fondov EÚ a dotácií štátneho rozpočtu môžu okrem majetku nadobudnutého z vlastných prostriedkov odpisovať aj tento majetok vo výške 2% obstarávacej hodnoty majetku, čo pre nich znamená dvojitý výnos (raz dostali peniaze z fondov EÚ alebo zo štátneho rozpočtu a druhýkrát ich vyberajú cez cenu - "vodné, stočné" od odberateľov pitnej vody a producentov odpadovej vody). Pre odpisy majetku nadobudnutého z vlastných prostriedkov zase platí, že ekonomicky oprávnený náklad sú odpisy alebo nájomné až do výšky daňových odpisov - t. j. napríklad vodovodné a kanalizačné potrubia sa daňovým odpisom odpíšu už za 20 rokov pričom technická životnosť tohto majetku je 50 a viac rokov podľa materiálu potrubia.

Účelová finančná rezerva sa má vytvárať práve z odpisov majetku alebo z nájomného za majetok používaný na regulovanú činnosť, ktoré sú súčasťou ceny za výrobu, dodávku a distribúciu pitnej vody verejným vodovodom a za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, a ako ekonomicky oprávnený náklad sú definované vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom úradom (Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou). Vytváranie účelovej finančnej rezervy, považuje predkladateľ návrhu zákona za dostatočné opatrenie na zabezpečenie obnovy majetku, keďže ide najmä o obchodné spoločnosti s vlastnou obchodnou politikou. Navyše technické zhodnotenie majetku alebo rekonštrukcia majetku - obnovený majetok, ktorý sa zase účtovne zaradí do majetku spoločnosti a odpisuje sa tvorí ďalšie prostriedky na obnovu.

V 15 ods. 1 písm. j) sa ukladá povinnosť vlastníkovi verejného vodovodu predkladať Ministerstvu životného prostredia SR každoročne najneskôr do 31. júla oznámenie o množstve finančných prostriedkov na obnovu a o výške finančných prostriedkov vynaložených na obnovu verejného vodovodu s uvedením jednotlivých stavieb, ktoré sa zrealizovali z účelovej finančnej rezervy určenej na obnovu za predchádzajúci kalendárny rok.

13

V § 15 ods. 1 písm. k) sa doplnila povinnosť pre vlastníka verejného vodovodu viesť samostatnú účtovnú evidenciu súvisiacu s vlastníctvom a prevádzkovaním verejného vodovodu z dôvodu kontroly hospodárenia s majetkom a finančnými prostriedkami, ktoré sa použijú z príjmov za vodné od odberateľov pitnej vody za účelom kontroly ich použitia na opravu, údržbu, investície a obnovu prevádzkovaného majetku verejného vodovodu vo verejnom záujme.

K bodu 31

V § 15 ods. 3 je ustanovená povinnosť pre vlastníka verejného vodovodu zabezpečiť si prevádzkovateľa verejného vodovodu (pokiaľ on sám nespĺňa požiadavky na prevádzkovateľa) podľa § 5. Svoje vzájomné práva a povinnosti (vymenované v odseku 4) si musia tieto subjekty upraviť v písomnej zmluve. Táto zmluva je podmienkou na vydanie kolaudačného rozhodnutia na verejný vodovod, ktoré vydáva orgán štátnej vodnej správy.

K bodu 32

V § 15 ods. 4 sa upravujú možnosti delegovania povinností vlastníka verejného vodovodu podľa tohto zákona na jeho prevádzkovateľa. Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti s poznatkami z aplikačnej praxe. Súčasne sa odstraňujú niektoré duplicity v rámci zmluvnej voľnosti medzi týmito subjektami, napr. v § 27 ods. 3 a 6 a § 29 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z.

K bodu 33

V § 15 ods. 5 sa dopĺňa požiadavka, čo musí minimálne obsahovať písomná zmluva medzi dvoma vlastníkmi prevádzkovo súvisiacich verejných vodovodov alebo vlastníkov ich častí prevádzkovo súvisiacich, ide najmä o nasledovné náležitosti zmluvy: zmluvné strany, predmet zmluvy vrátane uvedenia vlastníctva verejných vodovodov, stanovenie podmienok dodávky vody napr. akosť, množstvo, tlakové pomery, merania, kontrola podmienok, zabezpečenie funkčnosti, postup v odstraňovaní závad stavby, vzájomná informovanosť, riešenie sporov, cenu za výrobu a distribúciu pitnej vody verejným vodovodom, spôsob platieb, zmluvné sankcie, možnosť zmien, informáciu, či prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod bude plniť aj požiarnu funkciu a doba platnosti tejto zmluvy. V tomto prípade sa na prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod vzťahuje aj ustanovenie § 3 ods. 11. Táto písomná zmluva je podmienkou pre vydanie stavebného povolenia, ktoré vydáva stavebníkovi orgán štátnej vodnej správy podľa § 26 vodného zákona. Súčasne sa dopĺňa ustanovenie o vysvetlenie, že na účely tohto ustanovenia sa za vlastníka verejného vodovodu považuje aj stavebník rozostavanej stavby verejného vodovodu.

K bodu 34

Úprava ustanovenia § 15 ods. 7 písm. a) vyplýva z aplikačnej praxe. V praxi sa vyskytlo viacero prípadov, na ktoré upozornili žiadatelia o pripojenie na verejný vodovod (resp. aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky), že niektorí vlastníci verejných vodovodov vyžadovali za možnosť pripojenia sa vodovodnou prípojkou na verejný vodovod neprimerané finančné požiadavky (priame, alebo nepriame, nakoľko i niekoľko krát menili vyjadrenie k možnosti pripojenia sa, za ktoré si účtovali neprimerané poplatky). Účelom ustanovenia je zabrániť takému nekalému jednaniu najmä malých vlastníkov verejných vodovodov (resp. ich prevádzkovateľov), nakoľko ide o zákonnú povinnosť vlastníka, prípadne prevádzkovateľa, verejného vodovodu umožniť pripojenie nehnuteľnosti vodovodnou prípojkou.

14

K bodu 35

Ide o precizovanie textu, kde v § 15 ods. 7 písm. d), v bode 4 a v § 16 ods. 7, písm. d) v bode 4 bol nadbytočný text „ak bol ustanovený“, keďže odborný zástupca na prevádzkovanie verejného vodovodu a prevádzkovanie verejnej kanalizácie má byť ustanovený u prevádzkovateľa na prevádzku predmetných inžinierskych sietí na dodávku pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadových vôd.

K bodu 36

Úprava ustanovenia § 15 ods. 7 písm. f) vyplýva z aplikačnej praxe. Podľa vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov v znení vyhlášky č. 562/2005 Z. z., kde v § 4 ods. 2 je verejný vodovod definovaný iba ako zdroj vody na hasenie požiarov, obdobne sú podľa § 8 predmetnej vyhlášky hydranty nazývané iba odberným miestom. Podľa § 10 a 11 uvedenej vyhlášky sa definujú samostatne požiarny vodovod, ktorý slúži na hasenie požiarov (verejný vodovod môže byť jedným z jeho zdrojom). Z uvedeného vyplýva, že požiarny hydrant je hydrant umiestnený výlučne na požiarnom vodovode a tieto hydranty sa riadia citovanou vyhláškou č. 699/2004 Z. z. a hydrant umiestnený na verejnom vodovode (podľa zákona č. 442/2002 Z. z.) je len prevádzkový hydrant (na vypustenie, odvzdušnenie, odkalenie verejného vodovodu), alebo slúži ako odberné miesto (zdroj vody) pre hasičov. Teda bežný hydrant na verejnom vodovode sa riadi podľa zákona č. 442/2002 Z. z. a nie ako požiarny hydrant podľa vyhlášky č. 699/2004 Z. z. Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s právnou kvalifikáciou odberného miesta tak, aby spĺňala aj požiadavky požiarnej ochrany vrátane doplnenia príslušného odkazu v poznámke pod čiarou.

K bodu 37

Úprava ustanovenia § 15 ods. 7 písm. i) a j) vyplýva z aplikačnej praxe. V praxi je potrebné rozlíšiť pripájanie pozemkov vodovodnými prípojkami ktoré nepodliehajú povoleniu o uskutočnení vodnej stavby, a teda nemajú vplyv na koncepciu verejného vodovodu, a inými verejnými vodovodmi, ktoré podliehajú povoleniu o umiestnení a uskutočnení vodnej stavby, a teda majú zásadný vplyv na ďalší územný, technický a hydraulický rozvoj verejného vodovodu. V takomto prípade podlieha pripojenie novej vetvy verejného vodovodu súhlasu prevádzkovateľa existujúceho verejného vodovodu vrátane splnenia technických podmienok určených vlastníkom a prevádzkovateľom, pričom takéto pripojenie musí byť v súlade s koncepčným plánom rozvoja existujúceho verejného vodovodu. To platí aj pre pripájanie nového verejného vodovodu na existujúci verejný vodovod podľa písmena j).

V § 15 ods. 7 písm. k) sa doplnila povinnosť pre vlastníka verejného vodovodu, ktorý je povinný bezodplatne poskytnúť prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie údaje o množstve odobratej vody jednotlivými odberateľmi vody z verejného vodovodu, ktoré sú podkladom na stanovenie vodného na účely určenia stočného pre producenta.

V odseku 7 písm. l) sa zaviedla povinnosť pre vlastníkov verejných vodovodov zverejňovať vo svojej výročnej správe a na svojom webovom sídle vybrané majetkové a najmä ekonomické informácie o hospodárení s finančnými prostriedkami v oblasti verejných vodovodov, ktorými sú najmä náklady, výnosy, hospodársky výsledok, zisk, použitie prostriedkov na investičnú výstavbu s uvedením konkrétnych stavieb, použitie prostriedkov na obnovu s uvedením konkrétnych stavieb. Nakoľko vlastník verejného vodovodu hospodári, nakladá a podniká s verejným majetkom je vo verejnom záujme každoročne transparentne sprístupniť základné informácie verejnosti, ktorých časť je uvádzaná vo Výročnej správe (ktorú je povinný subjekt

15

vypracovávať v súlade s § 20 a 22b zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov ) za predmetnú oblasť za predchádzajúci rok. Nakoľko sa v zákone č. 431/2002 Z. z. doplnila povinnosť vyhotovovať výročnú správu aj pre subjekty verejnej správy, v poznámke pod čiarou sa uvádza aj § 22b cit. zákona.

K bodu 38

V § 15 ods. 8 sa navrhuje doplnenie splnomocňovacieho (kompetenčného) ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu v súvislosti s novou úpravou účelovej finančnej rezervy na obnovu verejného vodovodu - jej minimálnej výšky a v súvislosti s úpravou informačnej povinnosti pre vlastníka verejného vodovodu o použití finančných prostriedkov účelovej finančnej rezervy na obnovu jednotlivých verejných vodovodov, resp. ich častí alebo objektov za predchádzajúci rok. Tézy návrhu vyhlášky tvoria prílohu návrhu zákona.

K bodu 39

V zákone v § 16 ods. 1 písm. g) bola uvedená povinnosť pre vlastníkov verejných kanalizácií obnovovať existujúci prevádzkovaný majetok. Avšak viacerí vlastníci verejných kanalizácií si nevytvárali účelovú finančnú rezervu a neobnovovali svoj majetok, ktorý má slúžiť na hromadné odvádzanie odpadových vôd od obyvateľstva a ostatných producentov odpadových vôd a ohrozovali tak svojou nečinnosťou, resp. nedostatočnou obnovou, životné prostredie a prevádzkyschopnosť infraštruktúry. Z uvedeného dôvodu bola v § 16 odsek 1 doplnený písmenom h), kde sa zavádza povinnosť vytvárania si účelovej finančnej rezervy v súlade s plánom obnovy verejnej kanalizácie a podľa novo navrhovaného § 16a.

Keďže súčasťou ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré vstupujú do výpočtu ceny za výrobu, dodávku a distribúciu pitnej vody verejným vodovodom a za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou sú odpisy majetku regulovaného subjektu, alebo nájomné vo výške odpisov, ktoré sa hradí vlastníkovi vodohospodárskeho majetku používaného na regulovanú činnosť, nie je potrebné navyšovať náklady regulovaných subjektov o ďalšie náklady na tvorbu účelovej finančnej rezervy na obnovu majetku. Priamo odpisy majetku sú určené na vytváranie prostriedkov na obnovu majetku, t. j. dá sa povedať, že odpisy majú reprodukčnú funkciu. Naviac Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pristúpil na to, že prevádzkovatelia alebo vlastníci majetku nadobudnutého z fondov EÚ a dotácií štátneho rozpočtu môžu okrem majetku nadobudnutého z vlastných prostriedkov odpisovať aj tento majetok vo výške 2 % obstarávacej hodnoty majetku, čo pre nich znamená dvojitý výnos (raz dostali peniaze z fondov EÚ alebo zo štátneho rozpočtu a druhýkrát ich vyberajú cez cenu - "vodné, stočné" od odberateľov pitnej vody a producentov odpadovej vody). Pre odpisy majetku nadobudnutého z vlastných prostriedkov zase platí, že ekonomicky oprávnený náklad sú odpisy alebo nájomné až do výšky daňových odpisov - t. j. napríklad vodovodné a kanalizačné potrubia sa daňovým odpisom odpíšu už za 20 rokov pričom technická životnosť tohto majetku je 50 a viac rokov podľa materiálu potrubia. Účelová finančná rezerva sa má vytvárať práve z odpisov majetku alebo z nájomného za majetok používaný na regulovanú činnosť, ktoré sú súčasťou ceny za výrobu, dodávku a distribúciu pitnej vody verejným vodovodom a za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou a ako ekonomicky oprávnený náklad sú definované vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou).

16

V § 16 ods. 1 písm. i) sa ukladá povinnosť vlastníkovi verejnej kanalizácie predkladať ministerstvu každoročne do 31. júla za predchádzajúci kalendárny rok oznámenie o množstve finančných prostriedkov účelovej finančnej rezervy na obnovu a o výške finančných prostriedkov vynaložených na obnovu verejnej kanalizácie s uvedením jednotlivých stavieb, ktoré sa zrealizovali z prostriedkov určených na obnovu za predchádzajúci rok.

Dopĺňa sa v § 16 ods. 1 písm. j) obdobná povinnosť ako je ustanovená v § 15 ods. 1 písm. f) pre vlastníka verejného vodovodu, t. j. vybudovanie, opravu a údržbu zaústenia kanalizačnej prípojky (zaústení) vo verejnom priestranstve podľa § 4 ods. 2, na základe investičného plánu rozvoja vrátane údržby a opravy na náklady vlastníka verejnej kanalizácie.

Taktiež sa dopĺňa v § 16 odsek 1 písmenom k), kde sa dopĺňa povinnosť pre vlastníka verejnej kanalizácie viesť samostatnú účtovnú evidenciu súvisiacu s vlastníctvom a prevádzkovaním verejnej kanalizácie z dôvodu kontroly hospodárenia s majetkom a finančnými prostriedkami, ktoré sa použijú z príjmov za stočné od producentov za účelom kontroly ich použitia na opravu, údržbu, investície a obnovu prevádzkovaného majetku verejnej kanalizácie vo verejnom záujme.

K bodu 40

V § 16 ods. 3 je ustanovená povinnosť pre vlastníka verejnej kanalizácie zabezpečiť si prevádzkovateľa kanalizácie (pokiaľ on sám nespĺňa požiadavky na prevádzkovateľa) podľa § 5 zákona č. 442/2002 Z. z. Svoje vzájomné práva a povinnosti (vymenované v odseku 4) si musia tieto subjekty upraviť v písomnej zmluve. Uvedená zmluva je podmienkou na vydanie kolaudačného rozhodnutia na verejnú kanalizáciu, ktoré vydáva orgán štátnej vodnej správy.

K bodu 41

Taktiež ako v § 15 ods. 4 sa v § 16 ods. 4 upravujú možnosti delegovania povinností vlastníka verejného vodovodu podľa tohto zákona na jeho prevádzkovateľa. Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti s poznatkami z aplikačnej praxe.

K bodu 42

V § 16 ods. 5 sa ukladá povinnosť, čo musí minimálne obsahovať písomná zmluva dvoch vlastníkov prevádzkovo súvisiacich verejných kanalizácií alebo vlastníkov ich častí prevádzkovo súvisiacich - najmä zmluvné strany, predmet zmluvy vrátane uvedenia vlastníctva verejných kanalizácií, stanovenie podmienok odvádzania odpadových vôd napr. čistenie odpadových vôd, limity znečistenia, množstvo a spôsob ich merania, kontrola podmienok, zaistenie funkčnosti, postup v odstraňovaní závad stavby, vzájomná informovanosť o významných situáciách, riešenie sporov, cenu za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, spôsob platieb, zmluvné sankcie, možnosť zmien a doba platnosti tejto zmluvy. Zmluva je podmienkou pre vydanie stavebného povolenia na prevádzkovo súvisiace verejné kanalizácie, t. j. je to povinnosť stavebníka resp. budúceho vlastníka verejnej kanalizácie prevádzkovo súvisiacej s vlastníkom existujúcej verejnej kanalizácie uzavrieť vzájomnú zmluvu o podrobnostiach prevádzkovania; z dôvodu jednoznačnosti sa uviedol pojem stavebník - vlastník verejnej kanalizácie, ako aj subjekt žiadajúci o stavebné povolenie a stavebník rozostavanej stavby verejnej kanalizácie.

K bodu 43

Vlastník verejnej kanalizácie má povinnosť umožniť pripojenie nehnuteľnosti kanalizačnou prípojkou po predchádzajúcom ustanovení technických podmienok prevádzkovateľom

17

a súčasne nemá nárok na finančné plnenie za pripojenie kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu. V praxi sa stáva, že najmä menší vlastníci verejných kanalizácií za tento úkon neprimerane finančné plnenie požadujú. Doplnenie ustanovenia v § 16 ods. 7 písm. a) má tomuto zamedziť.

K bodu 44

Úprava ustanovenia § 16 ods. 7 písm. f) až h) vyplýva najmä z aplikačnej praxe. V praxi je potrebné rozlíšiť pripájanie pozemkov vetvami kanalizačných prípojok na existujúcu verejnú kanalizáciu, ktoré nepodliehajú povoleniu na uskutočnenie vodnej stavby (podľa vodného zákona) a teda nemajú vplyv na koncepciu verejnej kanalizácie a pripájanie iných verejných kanalizácií, ktoré podliehajú povoleniu o umiestnení a uskutočnení vodnej stavby, a teda majú zásadný vplyv na ďalší územný, technický a hydraulický rozvoj verejnej kanalizácie. V písmene g) sa táto povinnosť vlastníka zakotvuje aj na pripájanie novej verejnej kanalizácie na existujúcu verejnú kanalizáciu. V odseku 7 písm. h) sa zaviedla povinnosť pre vlastníkov verejných kanalizácií zverejňovať na svojom webovom sídle vybrané majetkové a ekonomické informácie o hospodárení s finančnými prostriedkami v oblasti verejných kanalizácií, ktorými sú najmä náklady, výnosy, výsledok hospodárenia, použitie prostriedkov na investičnú výstavbu s uvedením konkrétnych stavieb a použitie prostriedkov na obnovu s uvedením konkrétnych stavieb. Nakoľko vlastník verejnej kanalizácie hospodári, nakladá a podniká s verejným majetkom, je vo verejnom záujme každoročne transparentne sprístupniť základné informácie verejnosti za predmetnú oblasť za predchádzajúci rok.

K bodu 45

V § 16 ods. 9 druhej vete sa navrhuje doplnenie splnomocňovacieho (kompetenčného) ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu v súvislosti s novou úpravou účelovej finančnej rezervy na obnovu verejnej kanalizácie a v súvislosti úpravou informačnej povinnosti pre vlastníka verejnej kanalizácie o použití finančných prostriedkov účelovej finančnej rezervy na obnovu jednotlivých verejných kanalizácií, resp. ich častí alebo objektov za predchádzajúci rok vrátane poskytovania informácií ministerstvu o účelovej finančnej rezerve.

K bodu 46

Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý upravuje podrobnosti týkajúce sa účelovej finančnej rezervy.

K odseku 1

V súvislosti s povinnosťami vlastníka verejného vodovodu upravenými v § 15 ods. 1 písm. i) a j) a povinnosťami vlastníka verejnej kanalizácie podľa § 16 ods. 1 písm. h) a i), a to zabezpečiť vytváranie si účelovej finančnej rezervy a jej použitie na obnovu verejného vodovodu, resp. verejnej kanalizácie. Samostatným ustanovením v § 16a sa zavádza povinnosť pre vlastníkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií túto účelovú finančnú rezervu vytvárať spôsobom ustanoveným v odseku 2 a použiť spôsobom podľa odseku 3 na obnovu infraštruktúry. Na základe aplikačnej praxe vo vykonávaní zákona sa často stávalo, že vlastník infraštruktúry aj napriek povinnosti zabezpečiť vypracovanie plánu obnovy verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a zabezpečiť ich obnovu v súlade s týmto plánom obnovy si túto svoju povinnosť neplní alebo plní len nedostatočne, v čoho dôsledku dochádza k morálnemu zastarávaniu tejto infraštruktúry a k jej často až havarijnému stavu.

K odseku 2

Stanovuje sa spôsob vytvárania účelovej finančnej rezervy z hľadiska časového (raz ročne) a z hľadiska ekonomického (vo výške ročných odpisov alebo nájomného ako ekonomicky

18

oprávnený náklad). Táto povinnosť sa zavádza osobitne pre vlastníka verejného vodovodu a osobitne pre vlastníka verejnej kanalizácie. Účelovú finančnú rezervu si vytvára vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie z odpisov alebo z nájomného v prípade, že sú zahrnuté v cene za dodávku pitnej vody alebo odvádzanie a čistenie odpadovej vody a sú schválené alebo určené podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a vykonávacieho predpisu, vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou.

K odseku 3

Jednoznačne sa stanovuje povinnosť vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie použiť prostriedky účelovej finančnej rezervy na ich obnovu podľa plánu obnovy. Súčasne sa určuje trojročná lehota použitia účelovej finančnej rezervy a v prípade verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie skolaudovanej po 1. januári 2022 do šiestich rokov odo dňa jej vytvorenia.

K odseku 4

Stanovuje sa prechod práv a povinností spojených s účelovou finančnou rezervou pre prípad zániku vlastníka bez právneho nástupcu tak, aby bolo zabezpečené jej použitie v súlade so zákonom. Súčasne sa určuje, že do týchto nových právnych vzťahov vstupuje obec, ako subjekt verejnej správy povinný zabezpečiť základné potreby jej obyvateľov z hľadiska dodávania pitnej vody a odvádzania a čistenia odpadových vôd a určuje sa začiatok plynutia lehoty podľa odseku 2 pre tieto prípady.

K odseku 5

Prostriedky účelovej finančnej rezervy sa vylučujú z exekučného konania, ako aj z iného výkonu rozhodnutia z dôvodu zabezpečenia verejného záujmu na obnove predmetnej infraštruktúry. Vzhľadom na verejný záujem, ktorý sa dosahuje aj použitím prostriedkov účelovej finančnej rezervy, je nevyhnutné zabezpečiť, aby tieto prostriedky boli vždy aj reálne použité a iné záväzky vlastníka infraštruktúry boli vymáhané tak, aby nedochádzalo ku sťaženému použitiu prostriedkov účelovej finančnej obnovy na obnovu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

K odseku 6

Zavádza sa povinnosť vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, informovať vo forme oznámenia raz ročne do 31. júla za predchádzajúci rok ministerstvo o tvorbe a použití prostriedkov účelovej finančnej rezervy. Lehota 31. júla sa ustanovuje z dôvodu času uskutočňovania valných zhromaždení veľkých vodárenských spoločností. Formát poskytovania informácií o tvorbe a použití účelovej finančnej rezervy bude upravený vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstva. Zakotvuje sa jednoznačná povinnosť vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie umožniť dohľad orgánu dohľadu za účelom overenia a kontroly správnosti tvorby a použitia prostriedkov účelovej finančnej rezervy upravenej v tomto zákone.

K bodu 47

Úprava ustanovenia § 17 ods. 1 písm. c) a § 18 ods. 1 písm. c) vyplýva z aplikačnej praxe. Upresňuje sa termín pre prevádzkovateľa verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie na

19

odovzdanie ukazovateľov kvality vody pre vlastníka verejného vodovodu alebo vlastníka verejnej kanalizácie a dotknutej obci do 30 dní od doručenia žiadosti.

K bodu 48

Úprava ustanovenia § 17 ods. 2 písm. i) a § 18 ods. 2 písm. i) vyplýva z aplikačnej praxe. Upresňuje sa povinnosť prevádzkovateľa verejného vodovodu alebo prevádzkovateľa verejnej kanalizácie na vyjadrenie sa stavebnému zámeru a k projektovej dokumentácii do 30 dní od doručenia žiadosti.

K bodu 49

Dopĺňa sa termín v § 17 ods. 2 písm. o) na pripojenie sa nového odberateľa vodovodnou prípojkou na verejný vodovod do 15 dní odo dňa uzavretia zmluvy o dodávke pitnej vody, tak aby bol v súlade s ustanovením vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 276/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania odpadovej vody verejnou kanalizáciou.

V písm. p) sa ukladá povinnosť prevádzkovateľovi verejného vodovodu bezodplatne poskytnúť vlastníkovi verejnej kanalizácie, alebo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie v obci údaje o množstve odobratej vody jednotlivými odberateľmi vody z verejného vodovodu, ktoré sú podkladom na stanovenie vodného ako podklad na účely stočného pre producenta. Táto povinnosť vyplynula z aplikačnej praxe z dôvodu spravodlivého stanovenia množstva vypúšťanej odpadovej vody od producentov odpadových vôd.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zavedením skratky pre pojem „vodné“.

K bodu 51

Do § 17 ods. 3 písm. d) sa vložila nová povinnosť pre prevádzkovateľa verejného vodovodu, ktorý nesmie vyžadovať od žiadateľa o pripojenie na verejný vodovod žiadne poplatky za úkony súvisiace s pripojením z dôvodu efektívneho využívania vybudovaného verejného vodovodu. Úprava ustanovenia vyplýva z aplikačnej praxe. V praxi sa vyskytlo viacero prípadov, na ktoré upozornili žiadatelia o pripojenie na verejný vodovod (riešil ich aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky), keď niektorí prevádzkovatelia verejných vodovodov vyžadovali za možnosť pripojenia sa vodovodnou prípojkou na verejný vodovod neprimerané finančné požiadavky (priame, alebo nepriame). Zámerom je zabrániť takému nekalému jednaniu, najmä menších prevádzkovateľov verejných vodovodov. Prevádzkovateľ verejného vodovodu nie je oprávnený vyžadovať od žiadateľa o pripojenie na verejný vodovod žiadne poplatky za úkony súvisiace s pripojením. Keďže pripojenie vodovodnej prípojky je súčasťou verejného vodovodu, hradí materiál ako aj jej osadenie (a s tým súvisiace dopravné náklady, mzdu zamestnancov atď.) vlastník resp. prevádzkovateľ verejného vodovodu. Tieto náklady sú ekonomicky oprávnený náklad vstupujúci do výpočtu ceny za dodávku pitnej vody (tzv. vodné). Ďalší materiál a práce na vybudovanie vodovodnej prípojky si hradí odberateľ, a to buď objednanej stavebnej firme, alebo vlastníkovi resp. prevádzkovateľovi - ak takéto práce vykonáva, a to za cenu dohodnutú ako s hociktorou inou stavebnou firmou (podľa rozpočtu v zmysle cenníka stavebných prác). Kontrola splnenia technických podmienok daných vlastníkom alebo prevádzkovateľom je taktiež súčasťou ekonomicky oprávnených nákladov na prevádzkovanie verejného vodovodu.

K bodu 52

20

Dopĺňa sa v § 17 ods. 4 oprávnenie pre prevádzkovateľa verejného vodovodu vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie pozemky a do cudzích objektov z dôvodu vykonania odstávky vody z verejného vodovodu alebo obnovenia dodávky pitnej vody.

K bodu 53

Dopĺňa sa v § 18 ods. 2 písmenom o) termín na pripojenie sa nového producenta kanalizačnou prípojkou na verejnú kanalizáciu do 15 dní odo dňa uzavretia zmluvy o odvádzaní odpadových vôd, tak aby bol v súlade s ustanovením vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 276/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania odpadovej vody verejnou kanalizáciou.

K bodu 54

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu v súvislosti so zavedením pojmu „stočné“ v predchádzajúcom texte.

K bodu 55

Úprava a doplnenie ustanovenia § 18 ods. 3 písm. d) vyplýva z aplikačnej praxe. V praxi sa vyskytlo viacero prípadov, na ktoré upozornili žiadatelia o pripojenie na verejnú kanalizáciu najmä v nových satelitoch (riešil ich aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky), keď niektorí prevádzkovatelia verejných kanalizácií vyžadovali za možnosť pripojenia sa kanalizačnou prípojkou na verejnú kanalizáciu neprimerané finančné požiadavky (priame, alebo nepriame). Zámerom je zabrániť takému nekalému správaniu, najmä menších prevádzkovateľov verejných kanalizácií. Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie nie je oprávnený vyžadovať od žiadateľa o pripojenie na verejnú kanalizáciu žiadne poplatky za úkony súvisiace s pripojením. Keďže zaústenie kanalizačnej prípojky je súčasťou verejnej kanalizácie - hradí materiál ako aj jeho osadenie (a s tým súvisiace dopravné náklady, mzdu zamestnancov atď.) vlastník resp. prevádzkovateľ verejnej kanalizácie. Tieto náklady sú ekonomicky oprávnený náklad vstupujúci do výpočtu ceny za odvádzanie a čistenie odpadovej vody (tzv. stočné). Ďalší materiál a práce na vybudovanie kanalizačnej prípojky si hradí producent, a to buď objednanej stavebnej firme, alebo vlastníkovi resp. prevádzkovateľovi - ak takéto práce vykonáva, a to za cenu dohodnutú ako s hociktorou inou stavebnou firmou (podľa rozpočtu v zmysle cenníka stavebných prác). Kontrola splnenia technických podmienok daných vlastníkom alebo prevádzkovateľom je taktiež súčasťou ekonomicky oprávnených nákladov na prevádzkovanie. Súčasne sa ustanovuje legislatívna možnosť určiť poplatky za pripojenie, ak tak všeobecne záväzným právnym predpisom určí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

K bodu 56

Úprava ustanovenia § 19 vyplýva z aplikačnej praxe. Za účelom ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie vymedzuje v bezprostrednej blízkosti potrubia pásmo ochrany orgán štátnej správy mimo zastavaného územia zo zákona a v zastavanom území na návrh stavebníka (vlastníka verejného vodovodu alebo vlastníka verejnej kanalizácie). V § 19 ide o zosúladenie podmienok pre pásma ochrany verejných vodovodov a verejných kanalizácií mimo zastavaného územia obce a v zastavanom území obce s právnymi predpismi pre ostatné sieťové odvetvia ako je to napr. pri distribúcii a dodávke elektriny a plynu. K vodnej stavbe - pre verejný vodovod a verejnú kanalizáciu sa vymedzuje z dôvodu ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu a potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie pásmo ochrany zo zákona na pozemku mimo zastavaného územia obce na základe umiestnenia vodnej stavby a jej pásma ochrany a podľa podmienok územného rozhodnutia.

21

V zastavanom území obce pásmo ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie určí okresný úrad v rozhodnutí na návrh žiadateľa a to v závislosti od miestnych podmienok, s prihliadnutím na technické a priestorové možnosti v danom území a na technické požiadavky podľa slovenskej technickej normy - STN 73 6005 Priestorové usporiadanie technických vybavení. Pokiaľ sa navrhuje umiestniť vodovodné potrubie verejného vodovodu a stokovú sieť verejnej kanalizácie v telese ciest a miestnych komunikácií sa pásmo ochrany neurčuje. K existujúcim sieťam sa nebudú určovať pásma ochrany a nebudú sa spätne zapisovať vecné bremená do katastra nehnuteľností.

V odseku 2 je definované pásmo ochrany potrubí verejných vodovodov a verejných kanalizácií z hľadiska rozsahu, ktoré sa zriaďuje zo zákona, ak ide mimo zastavané územie obce. Vtedy vzniká aj zákonné vecné bremeno, ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený. V nasledujúcich odsekoch sa upravuje rozhodnutie okresného úradu pre prípad určenia pásiem ochrany v inom rozsahu ako v odseku 2, vymedzenie pásiem ochrany v zastavanom území obce a určenie, že pásmo ochrany sa v cestnom telese sa nevymedzuje. V pásme ochrany sú taxatívne zakázané činnosti ako vykonávanie zemných prác, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav, ďalej je zakázané tiež vysádzať trvalé porasty, umiestňovať skládky a vykonávať terénne úpravy (odsek 6). Odsek 7 ostáva podľa súčasnej právnej úpravy uvedeného ustanovenia.

K bodu 57

Doplnenie ustanovenia § 19a vyplýva z aplikačnej praxe. Okolo čistiarne odpadových vôd sa určuje hygienické pásmo tak, aby bol eliminovaný prienik zápachu z prevádzky čistiarne odpadových vôd, aby nenastali situácie, že bytové budovy budú situované tak blízko čistiarne odpadových vôd, že obyvatelia budú neustále žiť v znepríjemnenom prostredí. Toto hygienické pásmo určí orgán štátnej správy na návrh stavebníka v rámci podmienok územného rozhodnutia ako najmenšiu vzdialenosť umiestnenia hraníc areálu čistiarne odpadových vôd od hranice obytného územia podľa spôsobu čistenia odpadových vôd v rozsahu najmenších prípustných vzdialeností podľa odseku 2, smeru prevládajúcich vetrov, typu bytových budov a veľkosti čistiarne odpadových vôd.

V odseku 2 sú ustanovené najmenšie vzdialenosti hraníc areálu čistiarne odpadových vôd od hranice obytného územia v nadväznosti na spôsob čistenia odpadových vôd:

a) 25 m s komplexne uzavretou (nazývanou aj „zakrytou“) technológiou s čistením odvádzaného vzduchu,

b) 50 m s uzavretou (nazývanou aj „zakrytou“) technológiou, bez čistenia vzduchu,

c) 25 m s mechanicko-biologickým čistením bez kalového hospodárstva s úplne zakrytými objektami alebo zakrytým kalovým hospodárstvom s čistením vzduchu,

d) 100 m s mechanicko-biologickým čistením s pneumatickou aeráciou, s kalovým hospodárstvom,

e) 200 m s mechanicko-biologickým čistením s mechanickou povrchovou aeráciou, alebo biofiltrami, s kalovým hospodárstvom,

f) 100 m vegetačné čistiarne odpadových vôd otvorené (napr. koreňové),

g) 50 m, vegetačné čistiarne odpadových vôd uzavreté (napr. koreňové), (nazývané „skleníky“),

h) 200 m ostatné objekty čistiarne odpadových vôd (ide najmä o objekty: špeciálne úpravy kalu, medzidepónie kalov, zhrabkov, piesku a pod.).

V odseku 3 sa na zákonnej úrovni upravuje spôsob určenia najmenšej prípustnej vzdialenosti čistiarne odpadových vôd v smere prevládajúcich vetrov na dvojnásobok vzdialenosti určenej podľa odseku 2.

22

V odseku 4 sa zavádza povinnosť stavebníka čistiarne odpadových vôd predložiť v rámci územného konania návrh hygienického pásma čistiarne odpadových vôd. Predkladateľ návrhu zákona v súvislosti s uvedenou úpravou podkladov rozhodnutia v územnom konaní pripraví usmernenie za účelom vykonávania kompetencií okresných úradov ako dotknutých orgánov v územnom konaní tak, aby bola v územnom rozhodnutí zabezpečená a zohľadnená požiadavka na predloženie návrhu hygienického pásma čistiarne odpadových vôd v územnom konaní.

V odseku 5 sa upravuje požiadavka pre hygienické pásmo čistiarne odpadových vôd pre malé čistiarne odpadových vôd s kapacitou do 100 m3 tak, aby zodpovedalo technickým normám, prípadne iným technickým špecifikáciám s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

K bodu 58

Dopĺňa sa do § 20 ods. 1 oprávnenie pre vlastníka verejného vodovodu a vlastníka verejnej kanalizácie tak, ako ich má stanovené prevádzkovateľ týchto zariadení.

K bodu 59

Podľa § 20 ods. 1 písm. a) sú vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie, prevádzkovateľ verejného vodovodu a prevádzkovateľ verejnej kanalizácie v nevyhnutnej miere oprávnení vstupovať na cudzie nehnuteľnosti z dôvodu výkonu odborných činností v predmetnej oblasti od počiatku – prípravy projektovej dokumentácie, výstavby, prevádzkovania, údržby a obnovy.

K bodu 60

Vo vzťahu na § 20 ods. 1 sa v § 20 dopĺňajú povinnosti v ods. 2 aj pre vlastníka verejného vodovodu a vlastníka verejnej kanalizácie a ich prevádzkovateľa pri výkone svojich oprávnení vo vzťahu na vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti, ktorí sú povinní počínať si tak, aby nespôsobili škodu na pozemkoch alebo majetku, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzili na najmenšiu možnú mieru. Najmenej 15 dní vopred - o začatí výkonu oprávnení vlastník verejného vodovodu alebo vlastník verejnej kanalizácie upovedomí vlastníka alebo užívateľa predmetnej nehnuteľnosti. V prípade že ide o vstup na cudzie pozemky z dôvodu havárie alebo poruchy verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, táto lehota 15 dní sa nemusí dodržať. V takých mimoriadnych prípadoch o tom bezodkladne upozorní vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ.

K bodu 61

V § 20 ods. 4 sa upravuje prvá veta v súvislosti s oprávneniami vlastníka a prevádzkovateľa vstupovať na cudzie nehnuteľnosti. V tomto prípade ide o vecné bremená spojené s vlastníctvom pozemku pre pozemky mimo zastavaného územia obce, tzv. zákonné vecné bremená, na rozdiel od vecných bremien vyplývajúcich z rozhodnutia o určení pásiem ochrany podľa § 19 ods. 4 v rámci zastavaného územia obce. Ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení obmedzený v užívaní pozemku, má vlastník nehnuteľnosti právo na primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia obvyklého užívania nehnuteľnosti.

K bodu 62

V § 20 sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 až 8, ktoré upravujú podrobnosti a povinnosti pre stavebníka, vlastníka verejného vodovodu, verejnej kanalizácie, alebo ich prevádzkovateľa v súvislosti s vecnými bremenami. Stavebník vodných stavieb verejných vodovodov

23

a verejných kanalizácií (aj s vymedzením pásma ochrany vodovodných potrubí alebo potrubí stokovej siete) je povinný návrh na vykonanie záznamu vecného bremena podľa odseku 4 do katastra nehnuteľností podať do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy o povolení uskutočniť vodovodné potrubie alebo potrubie stokovej siete; návrh na vykonanie záznamu vecného bremena musí mať náležitosti podľa osobitného predpisu – podľa § 24 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností je stavebník vodnej stavby povinný písomne oznámiť vlastníkovi pozemku do 30 dní od jeho zápisu. Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria stavebníkovi, vlastníkovi a prevádzkovateľovi vodnej stavby. Ak dôjde k zmene stavebníka, vlastníka a prevádzkovateľa, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na ich právnych nástupcov.

Vecné bremeno podľa odseku 4 vzniká nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu. V prípade, že dôjde k zmene rozsahu vecného bremena, stavebník alebo vlastník vodných stavieb je povinný podať návrh na zápis zmeneného vecného bremena do katastra nehnuteľností. Pri podávaní návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností nie je rozhodujúce, či návrh podáva stavebník, vlastník stavby alebo iná oprávnená osoba. Okresný úrad, katastrálny odbor bude posudzovať len, či návrh podala oprávnená osoba podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. a súčasne katastrálny úrad nebude skúmať dodržanie lehôt podľa § 20 ods. 5 a 6 návrhu zákona na podanie takéhoto návrhu do 60 odo dňa právoplatnosti príslušného rozhodnutia. Prílohy návrhu na vklad budú okrem geometrického plánu a ak bol geometrický plán úradne overený od 01.10.2018, stačí v návrhu na začatie katastrálneho konania uviesť číslo, pod ktorým bol tento geometrický plán úradne overený, a teda nie je potrebné geometrický plán fyzicky k návrhu aj prikladať. Súčasne sa prikladá aj stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, resp. rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením a rozhodnutie o určení pásiem ochrany. Vecné bremeno vzniká zápisom do katastra nehnuteľností.

V odseku 6 sa upravuje spôsob a čas vzniku vecného bremena, a to od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia alebo nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením.

Upravuje sa podľa odseku 7 nárok vlastníka pozemku mimo zastavaného územia obce uplatniť si primeranú náhradu, ktorá sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri výkone vecného bremena. Súčasne sa upravuje jednoročná lehota pre uplatnenie si nároku na náhradu zo strany vlastníka nehnuteľnosti odo dňa doručenia výzvy. Pre prípad, že sa stavebník a vlastník pozemku na výške náhrady nedohodnú, ustanovuje sa príslušnosť súdu na rozhodnutie v spore o výške náhrady. Obdobne sa upravuje proces a podmienky pre uplatnenie náhrady za obmedzenie z titulu vecného bremena aj na pozemky v zastavanom území obce v odseku 8.

K bodu 63

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s citáciou právneho predpisu v poznámke pod čiarou.

K bodu 64

24

Ide o legislatívno-technickú zmenu v § 22 ods. 1 a zjednotenie pojmu prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod tak, ako je definovaný v § 2 ods. 1 písm. m).

K bodu 65

Navrhuje sa zmena odkazu nad slovom „stavbu“ v súvislosti s úpravou navrhovanou v bode 17.

K bodu 66

Doplnenie ustanovenia § 22 ods. 6 obdobne ako pri preložke verejného vodovodu (podľa § 35) rieši otázku vlastníctva pripojenia na verejný vodovod v prípadoch, ak na existujúci verejný vodovod sa pripája iný verejný vodovod, ktorého vlastníkom je iná právnická osoba ako vlastník existujúceho verejného vodovodu.

K bodu 67

Ide o legislatívno-technickú úpravu, odstránenie nesprávneho odkazu, nakoľko § 4 ods. 3 sa týka odberateľa vody a v § 23 ods. 1 sa rieši producent odpadových vôd a teda správny odkaz je § 4 ods. 4, ktorý definuje pojem producent odpadových vôd. Upravilo sa tiež zjednotenie pojmu prevádzkovo súvisiaca verejná kanalizácia.

K bodu 68

Doplnené ustanovenie § 23 ods. 4 o upresnenie technického riešenia pripojenia kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu buď gravitačnú, tlakovú alebo podtlakovú.

K bodu 69

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s citáciou právneho predpisu v poznámke pod čiarou.

K bodu 70

V § 23 odseku 12 sa ustanovuje, kto sa stáva vlastníkom pripojenia vlastník verejnej kanalizácie, na ktorú sa pripája verejná kanalizácia alebo prevádzkovo súvisiaca kanalizácia.

K bodu 71

Úprava ustanovenia § 24 ods. 2 vyplýva z aplikačnej praxe. Preukázať parametre dodávky vody v mieste vtoku vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky je nemožné. Toto miesto je neprístupné, spravidla pod komunikáciou v zemi. Dopĺňajú sa ostatné spôsoby určenia splnenia dodávky vody najmä napr. výtokové stojany – tzv. paušálne odbery v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z. z. príloha č. 1 – bytový fond 1.1. – spoločný výtok vody.

K bodu 72

Dopĺňajú sa do § 25 ods. 3 v písm. g) a h) ďalšie neoprávnené vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ak to vykonáva producent odpadových vôd, napr. vypúšťaním vôd z povrchového odtoku, ktoré nepatria do splaškovej kanalizácie, ktorá je určená výlučne na odvádzanie splaškových odpadových vôd a nadimenzovaná na tento účel; neoprávnené je aj vypúšťanie splaškovej odpadovej vody alebo inej ako zmluvne dohodnutej vody do dažďovej kanalizácie, vybudovanej výlučne len na odvádzanie vody z povrchového odtoku.

K bodu 73

25

Úprava ustanovenia § 27 ods. 7 vyplýva z aplikačnej praxe. Z dôvodu ochrany kvality pitnej vody vo verejnom vodovode a ochrany zdravia ľudí je zakázané prepájať potrubia z iného zdroja vody ako z vodárenského zdroja.

K bodu 74

Upravujú sa niektoré ustanovenia v § 28 týkajúce sa pojmov vodné a stočné z dôvodu zosúladenia s regulačnou politikou v oblasti vodárenstva, ktorá určila nové regulačné obdobie na roky 2017 až 2021 a bola schválená Regulačnou radou ako orgánom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, zabezpečujúcim strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach s účinnosťou od 1. januára 2017. Cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia verejnou kanalizáciu je vykonávaná v súlade s uvedenou regulačnou politikou a podľa ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacích predpisov. Súčasne sa prostredníctvom úpravy v odsekoch 2 a 6 ustanovuje predpoklad na vytvorenie dvojzložkovej ceny za vodné, prípadne stočné, ak to umožní osobitný predpis Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

K bodu 75

Upresnilo sa ustanovenie v § 29 ods. 3 prvá veta pre stanovenie množstva odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie pre producenta odpadových vôd, čo si vyžiadala aplikačná prax. Ak je merané množstvo odobranej vody z verejného vodovodu, určí sa množstvo odvedených odpadových vôd verejnou kanalizáciou na základe zistenia množstva odobranej vody z verejného vodovodu (ktoré poskytne prevádzkovateľ verejného vodovodu) s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov (napr. pripočítaním množstva vôd zo vlastnej studne, resp. iného zdroja vody).

K bodom 76 a 77

Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou v súvislosti s platným znením predpisu, na ktorý odkazuje.

K bodu 78

Upresňuje sa v § 32 ods. 1 oprávnenie prevádzkovateľa verejného vodovodu a verejnej kanalizácie na prerušenie alebo obmedzenie dodávky vody z verejného vodovodu alebo odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie a to do doby pominutia dôvodu pre prerušenie alebo obmedzenie.

K bodu 79

Ide o legislatívno-technické doplnenie a upresnenie poznámkou pod čiarou na oprávnenie prerušenia alebo obmedzenia dodávok pitnej vody pri ohrození života a zdravia ľudí alebo majetku odkazom na zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

K bodu 80

Doplnenie slovného spojenia v § 32 ods. 6 „ako je to možné“ za slovom „ihneď“ je z dôvodu vytvorenia určitého časového priestoru pre prevádzkovateľa verejného vodovodu na splnenie povinnosti. Len s použitím pojmu ihneď je prevádzkovateľ bez ohľadu na plnenie iných úloh, napr. aj odstraňovanie havárie, povinný túto činnosť ukončiť a ihneď prerušiť dodávku vody odberateľovi, pričom u tohto odberateľa môže ísť o nie neodkladný problém. Odmietnutie požiadavky na obmedzenie, prerušenie dodávky vody pre prípad poruchy, vady na vnútornom

26

vodovode je z dôvodu, že na vnútornom vodovode má byť osadený hlavný uzáver vody, práve pre takýto prípad a je to na zodpovednosti odberateľa. V ostatných prípadoch (napr. pri oprave, alebo rekonštrukcii vodovodnej prípojky, resp. iných súvisiacich stavebných úprav na časti vodovodnej prípojky, resp. jej armatúr) prevádzkovateľ preruší dodávku vody v lehote uvedenej v žiadosti odberateľa, najneskôr však do 30 dní od doručenia žiadosti.

K bodu 81

Vypúšťa sa § 34 z dôvodu duplicity vo vodnom zákone , kde je upravený manipulačný poriadok v § 57 (zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov).

K bodu 82

V § 36 ods. 4 písm. b) sa dopĺňa kompetencia pre okresný úrad v sídle kraja na vydanie rozhodnutia o zrušení nútenej správy.

K bodu 83

Navrhuje sa doplnenie vnútorného odkazu z dôvodu precizovania a jednozančnosti.

K bodu 84

Upresňuje sa v § 36 ods. 7 písm. a) kompetencia pre obec, ktorá zabezpečuje podmienky na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejného vodovodu, na odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou od jej obyvateľov a ďalších osôb v obci, na vyprázdňovanie obsahu domových žúmp v obci, na núdzové zásobovanie pitnou vodou, na náhradné zásobovanie pitnou vodou a odvádzanie odpadových vôd.

K bodu 85

Do § 36 odseku 7 sa doplnila v novom písmene b) kompetencia pre obec, ktorá zodpovedá za rozvoj obce a s tým zabezpečuje aj nevyhnutný rozvoj verejných vodovodov a verejných kanalizácií odpovedajúci potrebám obce; v praxi sa veľa krát stretávame s povolením rozsiahlej výstavby na bývanie bez adekvátnej prípravy inžinierskych sietí na zásobovanie pitnou vodou z verejných vodovodov a na odvádzanie splaškových odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Kompetencia obce v odseku 7 písm. c) je úzko previazaná s povinnosťou uloženou v § 23 ods. 2. Ak už je v obci vybudovaná verejná kanalizácia, obec má kompetenciu rozhodnutím uložiť povinnosť tomu, kto produkuje odpadové vody pripojiť jeho stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu vo vzťahu na § 4 ods. 14 tak, aby bola efektívne využitá kapacita vybudovanej stokovej siete a kapacita čistiarne odpadových vôd; to má pozitívny dopad aj na čistiaci proces, technológiu a prevádzku celej čistiarne odpadových vôd.

K bodu 86

Spresňuje sa v § 38 odseku 3 kompetencia okresného úradu v sídle kraja v rámci dohľadu na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií - kontroluje ako je zabezpečený technický stav a technologický stav verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

K bodu 84

Upravuje sa v § 38 ods. 9 písm. a) dolná hranica výšky pokuty pre vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovatelia, ak maria výkon dohľadu z 99 eur na 300 eur.

K bodu 88

27

V § 38 odsek 9 písm. b) sa upravuje dolná hranica výšky pokuty pre odberateľa alebo producenta, ak marí výkon dohľadu zo 16 eur na 50 eur;

K bodu 89

V § 38 odsek 9 v nových doplnených písmenách c) až e) sa dopĺňajú skutkové podstaty, za ktoré uloží pokutu orgán štátnej správy v rámci výkonu dohľadu vlastníkovi verejného vodovodu alebo jeho prevádzkovateľovi alebo vlastníkovi verejnej kanalizácie alebo jeho prevádzkovateľovi, ak nevykonajú opatrenia na nápravu protiprávneho konania, alebo odberateľ či producent, alebo akákoľvek právnická alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie.

K bodu 90

Upravuje sa v § 39 ods. 1 v úvodnej vete dolná hranica výšky pokuty pre fyzické a právnické osoby oprávnené na podnikanie z 99 eur na 300 eur.

K bodu 91

Dopĺňa sa do § 39 ods. 1 písm. c) správny delikt pre vlastníka verejného vodovodu a vlastníka verejnej kanalizácie, ak nie je súčinný v rámci nútenej správy voči určenému prevádzkovateľovi, za vymáhanie neprimeraných poplatkov od žiadateľa o pripojenie sa na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, za nevytváranie si účelovej finančnej rezervy na obnovu verejného vodovodu, alebo obnovu verejnej kanalizácie, resp. v rozpore s podmienkami na jej vytváranie a použitie; za nevybudovanie zaústení kanalizačných prípojok na verejnú kanalizáciu uložených vo verejnom priestranstve; kvôli prehľadnosti sa uvádza celé písmeno c) v § 39 ods. 1.

K bodu 92

Dopĺňa sa do § 39 ods. 1 v písm. e) správny delikt pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie za neplnenie si základných povinností pri prevádzkovaní zvereného majetku a za vymáhanie neprimeraných poplatkov od žiadateľa o pripojenie sa na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, Kvôli prehľadnosti sa uvádza celé písmeno e) § 39 ods. 1.

K bodu 93

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vnútorným odkazom.

K bodu 94

Ide o terminologické upresnenie v § 39 ods. 1 písm. i). Taktiež sa odstraňuje duplicitný dvojitý odkaz na § 15 ods. 1 písm. e), keď má byť aj sankcia za § 16 ods. 1 písm. e) za neplnenie si povinnosti vlastníka verejnej kanalizácie vypracovať a aktualizovať prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie. Doplnila sa sankcia pre vlastníka verejného vodovodu a vlastníka verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľa, ak pri výkone svojich oprávnení si nepočína si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu

28

možnú mieru (podľa § 20 ods. 2). Doplnil sa správny delikt aj za neplnenie si povinností pri vytváraní si účelovej finančnej rezervy na obnovu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, jej použití a pod.

K bodu 95

Dopĺňajú sa v § 39 ods. 1 písm. k) správne delikty. Za porušenie zakázaných činností v pásmach ochrany vodovodného potrubia alebo potrubia stokovej siete taxatívne vymenovaných v § 19 ods. 6 sa ukladajú sankcie pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie. Stavebník čistiarne odpadových vôd má uloženú povinnosť predložiť už k územnému konaniu návrh hygienického pásma čistiarne odpadových vôd, ak to nevykoná, bude mu uložená sankcia.

K bodu 96

Dopĺňajú sa v § 39 ods. 1 v písm. l) správne delikty pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prevádzkovateľa verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, ak si neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo povinnosti uložené ministerstvom, okresným úradom v sídle kraja, okresným úradom alebo iným povoľujúcim orgánom.

K bodu 97

Upravuje sa v § 39 ods. 2 dolná hranica výšky pokuty z 33 eur na 100 eur pre fyzické osoby a právnické osoby oprávnené na podnikanie.

K bodu 98

Do § 39 ods. 2 sa dopĺňa písmenom h), v ktorom sa doplnila sankcia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, ktorá je vlastníkom vodovodnej prípojky, a ktorá nevykoná potrebné úpravy na vodovodnej prípojke pre osadenie meradla podľa § 4 ods. 5.

K bodu 99

Upravuje sa v § 39 ods. 3 dolná hranica výšky pokuty z 99 eur na 300 eur pre fyzické osoby a právnické osoby oprávnené na podnikanie a súčasne sa z legislatívno-technických dôvodov upravuje vnútorný odkaz.

K bodu 100

Dopĺňa sa upresnenie v § 39 ods. 8, koho príjmom sú pokuty a na koho prechádza správa pohľadávky štátu, a to na Environmentálny fond. Pokuty ukladané obcou ostávajú príjmom obce.

K bodu 101

Dopĺňajú sa do § 40 ods. 1 písm. a) až c) priestupky pre fyzické osoby – ak vlastník vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky, ak poruší svoju povinnosť podľa § 4 ods. 5, § 4 ods. 7 písm. a) alebo § 4 ods. 8 písm. a); ak vlastník vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky, ak nezabezpečí na vlastné náklady opravu a údržbu vodovodnej prípojky (§ 4 ods. 7 písm. b) alebo opravu a údržbu kanalizačnej prípojky (§ 4 ods. 7 písm. b); ak vlastník vodovodnej

29

prípojky alebo kanalizačnej prípojky neodstráni vodovodnú prípojku alebo kanalizačnú prípojku na svoje náklady spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo prevádzkovateľom verejnej kanalizácie podľa § 4 ods. 8 písm. c).

K bodu 102

Ide o legislatívno-technickú úpravu doplnením slova na príslušný orgán štátnej vodnej správy tak, ako je uvedené v § 23 ods. 2.

K bodu 103

V § 40 ods. 1 písm. j) ide o legislatívno-technické úpravy.

K bodu 104

Dopĺňajú sa do § 40 ods. 1 písm. k) až n) pre priestupky pre fyzické osoby – odberateľov a producentov, ktorí konajú v rozpore s ustanoveniami zákona podľa § 25 ods. 1 – za neoprávnený odber vody z verejného vodovodu podľa písm. a) až f), podľa § 25 ods. 3 – za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa písm. a) až h) a podľa § 4 ods. 5.

K bodu 105

Dopĺňajú sa v § 40 ods. 2 písm. a) priestupky, za ktoré uloží fyzickej osobe pokutu miestne príslušný okresný úrad a upravuje sa dolná hranica výšky pokuty zo16 eur na 50 eur.

K bodu 106

Upravuje sa v § 40 ods. 2 písm. b) a c) dolná hranica výšky pokuty pre fyzické osoby – odberateľov a producentov zo 16 eur na 50 eur.

K bodu 107

Dopĺňajú sa do § 41 ods. 1 konkrétne ustanovenia na ktoré sa nevzťahuje správny poriadok.

K bodu 108

Ustanovenie § 41 ods. 3 sa dopĺňa v súvislosti s oprávneniami Policajného zboru Slovenskej republiky v rámci trestného konania.

K bodu 109

Upravujú sa prechodné ustanovenia v § 42bc účinné od 1. januára 2022:

V odseku 1 sa upravujú prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022 v súvislosti so zmenou vlastníckych práv k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám obmedzením možnosti prevodu vlastníctva k nim po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona len na subjekty verejného práva podľa § 3 ods. 3. Taktiež sa upravuje situácia, kedy sa vlastníctvo verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie prevádza ako súčasť podniku alebo jeho časti a kedy je v takom prípade vylúčený prevod tejto infraštruktúry na iný kupujúci subjekt, ako

30

subjekt verejného práva. Vlastníctvo verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ktoré bolo nadobudnuté pred 1. januárom 2022, zostáva zachované.

V odseku 2 sa v súvislosti s možnosťou zriadenia iných vecných práv k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám, napr. vecných bremien, záložných práv alebo iných práv s podobným obsahom, upravuje prechodné ustanovenie podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2022 tak, aby zriadenie takýchto práv od účinnosti novej právnej úpravy nebolo možné.

V odseku 3 sa upresňuje, že zmluvy o dodávke vody uzatvorené podľa § 4 ods. 3 a zmluvy o odvádzaní odpadových vôd uzatvorené podľa § 4 ods. 4 podľa predpisov účinných k 31.12.2021 zostávajú v platnosti.

V odseku 4 sa upresňuje, že ustanovenia o pásmach ochrany podľa § 19 a ustanovenia o hygienickom pásme čistiarne odpadových vôd podľa § 19a sa nevzťahujú na už začaté územné konania pred 31. decembrom 2021 a v odseku 5 sa obdobne upravuje režim začatých a právoplatne neukončených konaní podľa tohto zákona, ktoré sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V odseku 5 sa upravuje prechodné ustanovenie v súvislosti s konaniami začatými a neukončenými pred účinnosťou návrhu zákona.

V odseku 6 sa v súvislosti so zmenami v rámci nútenej správy upravuje prechodné ustanovenie na zosúladenie doterajšieho stavu s novým právnym stavom po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona.

K bodu 110

V odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre vlastníkov stavby alebo pozemku, ktorí pred účinnosťou tohto zákona doposiaľ využívali žumpu na dočasné uskladnenie odpadových vôd a ktorí ak preukážu zriadenie kanalizačnej prípojky, ktorá spĺňa technické podmienky stanovené vlastníkom verejnej kanalizácie a je spôsobilá na pripojenie na zaústenie, a ak vlastník stavby alebo vlastník pozemku prejaví úmysel dohodnúť sa na uzatvorení zmluvy o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie k dátumu zriadenia zaústenia, týmto náklady na zriadenie zaústenia do existujúcej verejnej kanalizácie znáša vlastník verejnej kanalizácie. Účinnosť ustanovenia sa navrhuje od 1. januára 2023.

V odseku 2 sa vkladá prechodné ustanovenie týkajúce sa povinnosti vlastníka verejného vodovodu prevziať pripojenie a povinnosti vlastníka verejnej kanalizácie prevziať zaústenie podľa (§ 4 ods. 13), ktoré boli vybudované - zrealizované po 1. januári 2023.

V odseku 3 sa upresňuje, že náklady na zriadenie zaústenia do existujúcej verejnej kanalizácie podľa odseku 3 neznáša vlastník verejnej kanalizácie, iba ak sa s vlastníkom stavby alebo vlastníkom pozemku dohodnú inak.

K bodu 111

V § 42c sa vypúšťa nadpis. Upresňuje sa text v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR vypustením slov „Európskych spoločenstiev a“.

K bodu 112

V prílohe zákona sa vkladá nadpis „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“ a vkladá sa do nového bodu 2 „Smernica Komisie (EÚ) 2015/1787 zo 6. októbra 2015,

31

ktorou sa menia prílohy II a III smernice Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 260, 7. 10. 2015)“, ktorá bola transponovaná ešte zákonom č. 150/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

355/2007 Z. z.

o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov z 11.5.2017, ktorý nadobudol účinnosť 14.10.2017. Súčasne sa do zoznamu preberaných právne záväzných aktov EÚ dopĺňa Smernica Komisie (EÚ) 2015/1787 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia prílohy II a III smernice Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 260, 7. 10. 2015). Súčasne sa spresňuje publikácia (publikačné zdroje) práva EÚ doterajšieho znenia prílohy.

K Čl. II

K bodom 1 a 2

Úpravou § 16 ods. 10 a navrhovaným znením § 16a sa precizuje možnosť uplatnenia výnimky z environmentálnych cieľov a postup orgánov štátnej vodnej správa pri povoľovaní tejto výnimky. Navrhovaná úprava zjednodušuje postup orgánov štátnej vodnej správy a vytvára menšiu záťaž pre Výskumný ústav vodného hospodárstva, ktorý vypracováva odborné stanoviská pre konkrétne činnosti podľa navrhovaného § 16a ods. 3.

K dôvodu, že nie je možné jednoznačne určiť činnosti, pre ktoré je potrebné aplikovať postup podľa § 16a, sa uvádzajú v ďalšej časti príklady činností, ktoré tomuto postupu podliehajú. Pod pojmom činnosť je potrebné chápať nielen stavebnú činnosť ale aj inú činnosť, napr. banskú činnosť, činnosť vykonávanú banským spôsobom, údržba vodných stavieb, odbery podzemných vôd, pričom sú tieto činnosti často v praxi uvádzané ako navrhovaná činnosť, projekt, zámer, zámer stavby a pod.

Ak ide o navrhované činnosti, ktoré môžu viesť k novým zmenám fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmenám hladiny útvaru podzemnej vody, patria sem najmä projekty pre návrhy nových činností, a to projekty priamo súvisiace s vodným hospodárstvom (úprava, zmena alebo zriaďovanie koryta vodného toku, ochrana pred povodňami, projekty na akumuláciu a zadržiavanie vôd ako sú priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toky, vodné elektrárne, hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov, stavby zriaďované na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch, stavby využívajúce vody na hromadnú rekreáciu a vodné športy, odbery podzemnýc vôd v množstve od 1 250 m3 mesačne alebo 15 000 m3 ročne, odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov, obnova existujúcich povolení ak by mohli spôsobiť zhoršenie stavu), projekty na rozvoj a budovanie infraštruktúry (cestnej, železničnej, vodnej vrátane ostatných líniových stavieb), alebo tzv. veľké projekty, u ktorých ako súčasť projektovej žiadosti o finančnú podporu z fondov Európskej únie – konkrétne z nástroja na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility/CEF) sú požadované informácie o Uplatnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (3) (rámcová smernica o vode); posúdenie vplyvu na vodné útvary) a ostatné projekty, pri ktorých súčasť projektovej žiadosti o finančnú podporu z fondov Európskej únie sa vyžaduje posúdenie vplyvu projektu na stav vodných útvarov. Za navrhované činnosti sa považujú aj projekty obsahujúce zmeny a doplnenia nových činností v období po vydaní záväzného stanoviska, najmä projekty, u ktorých došlo vo vyššom stupni projektovej dokumentácie k zmene/úprave technického riešenia navrhovaných častí stavby/stavebných objektov, ktoré môže ovplyvniť stav dotknutých vodných útvarov alebo

32

projekty/projektové aktivity, u ktorých technické riešenie navrhovanej činnosti je výstupom riešenia konkrétnej projektovej aktivity. Predmetom posúdenia sú tiež projekty údržby vodných stavieb, ak sa navrhujú na obnovenie podmienok, ktoré existovali pred mnohými rokmi, ako sú údržby priečnych stavieb v toku ak po vykonaní údržby/rekonštrukcie ovplyvniť pozdĺžnu kontinuitu toku, údržby brehového opevnenia a dna koryta toku, odstraňovanie sedimentov, údržba vodných ciest, plány údržby vodohospodársky významného vodného toku a jeho prítokov.

Medzi navrhované činnosti v zmysle úpravy sa považujú aj nové trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka, ktoré môžu viesť k zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý stav, napr. projekty týkajúce sa čistenia a odvádzania odpadových vôd, ak recipientom je útvar povrchovej vody klasifikovaný vo veľmi dobrom ekologickom stave. Súčasne sa dopĺňa rozsah projektovej dokumentácie, ktorá sa vyžaduje k navrhovanému § 16a ods. 2 o projektovú dokumentáciu navrhovanej činnosti pre územné rozhodnutie (DÚR), ktorá by mala obsahovať technické riešenie jednotlivých stavebných objektov navrhovanej činnosti a ich umiestnenie v riešenom území (úroveň DÚR je veľmi rôzna a nie vždy postačujúca). Ak pre navrhovanú činnosť územné rozhodnutie už bolo vydané a záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona (posúdenie uplatniteľnosti článku 4.7 RSV) sa vyžaduje ako súčasť projektovej žiadosti o finančnú podporu z fondov Európskej únie (týka sa najmä veľkých projektov v sektore dopravy) podkladom pre posúdenie je aj projektová dokumentácia pre stavebné povolenie (DSP); u stavebných objektov, ktoré sú navrhované na vodných tokoch, resp. ich križujú, je potrebné uviesť aj riečny kilometer, v ktorom budú situované, inžiniersko-geologické a hydrogeologické údaje, v prípade tunelového riešenia aj posúdenie vplyvu tunela na režim podzemných vôd alebo údaje z monitorovania povrchových a podzemných vôd. Pre navrhovanú činnosť, pri ktorej stavebné povolenie už bolo vydané, predkladá sa aj dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS) a dokumentácia skutočnej realizácie stavby (DSRS). Z hľadiska vplyvu navrhovanej činnosti na stav vôd bude rozhodujúca dokumentácia, na základe ktorej bude stavba reálne postavená.

Upravuje sa procesný postup pri posudzovaní vyššie uvádzaných navrhovaných činností tak, že ten, kto bude realizovať navrhovanú činnosť je povinný požiadať miestne príslušný okresný úrad v sídle kraja o vydanie záväzného stanoviska, v ktorom sa určí, či sa požaduje vydanie výnimky z environmentálnych cieľov uvedených v § 16 ods. 6 písm. b). Súčasne sa upravujú podklady žiadosti a lehoty správneho orgánu pri vydávaní záväzného stanoviska vrátane vydanie odborného stanoviska poverenou osobou a zverejňovanie záväzného stanoviska na webovom sídle orgánu štátnej vodnej správy.

Pre prípad, že sa v záväznom stanovisku určí povinnosť požiadať o výnimku, určuje sa tiež postup orgánu štátnej vodnej správy v správnom konaní o vydaní výnimky, na základe ktorej je možné požiadať povoľujúci orgán o povolenie činnosti. Súčasne sa upravuje postavenie verejnosti ako účastníka konania a spôsob zverejňovania dokumentácie a rozhodnutí v uvedených konaniach na webovom sídle orgánu štátnej vodnej správy.

Vo všeobecnosti upravuje sa procesný postup vydávania záväzného stanoviska orgánu štátnej vodnej správy (okresného úradu v sídle kraja), ktoré bude tvoriť podklad vyjadrenia podľa § 28 zákona č. 364/2004 Z. z. v prípadoch, kedy sa vyžaduje územné konanie k činnosti a ak sa nevyžaduje, bude tvoriť podklad ku konaniu o povolení činnosti. Vydávanie záväzného stanoviska nebude predmetom správneho konania. V záväznom stanovisku sa určí, či činnosť je z hľadiska plnenia environmentálnych cieľov tak závažná, že je potrebné konanie o povolení výnimky. Pôjde teda o výrazné zjednodušenie a administratívne odľahčenie konaní podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. aj s cieľom znížiť ich počet, pričom predmetom správneho konania bude len povoľovanie výnimky, a to len v prípadoch, ktoré môžu mať za dôsledok

33

nedosiahnutie environmentálnych cieľov (dotknuté útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd).

K bodu 3

Zrušenie § 16b a § 16c vyplynulo z aplikačnej praxe, nakoľko iba minimum navrhovaných činností si vyžadovalo rozhodnutie podľa § 16a ods. 14 a teda predkladanie správy, ktorú mala vypracovať odborná osoba.

K bodu 4

Navrhované doplnenie § 24 ods. 1 umožňuje orgánom štátnej vodnej správy zmeniť alebo zrušiť povolenie na osobitné užívanie vôd z dôvodu nesplnenia environmentálnych cieľov

K bodu 5

Do vodného zákona sa dopĺňa podmienka pre stavebníka, ktorý má najneskôr k vydaniu kolaudačného rozhodnutia pre výstavbu prevádzkovo súvisiaceho verejného vodovodu alebo prevádzkovo súvisiacej verejnej kanalizácie uzatvoriť písomnú zmluvu s vlastníkom existujúceho verejného vodovodu alebo vlastníkom existujúcej verejnej kanalizácie.

K bodu 6

Úpravou § 26 ods. 8 sa precizuje ustanovenie vzhľadom na zmenu a doplnenie zákona č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (novela zákona), kde sa v § 19 ods. 2 zo zákona vymedzujú pásma ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu a stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce. Súčasne sa jednoznačne určuje charakter vecného bremena vo vzťahu k vodnej stavbe a pásmu ochrany.

K bodu 7

Úpravou § 26 ods. 10 sa umožňuje orgánom štátnej vodnej správy po zrušení povolenia na osobitné užívanie vôd rozhodnúť o podmienkach ďalšieho ponechania alebo odstránenia vodnej stavby, ktorá toto povolenie využívala.

K bodu 8

V § 36 ods. 18 je vložená definícia vodnej stavby - malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov, ktorá slúži na individuálne čistenie splaškových odpadových vôd z jednotlivých nehnuteľností - rodinných domov (nazývaná aj „domová čistiareň odpadových vôd“), menších penziónov, chát, chalúp a pod. s kapacitou vypúšťaných odpadových vôd do 10 m3/deň tam, kde nie je vybudovaná verejná kanalizácia. Ide o precizovanie ustanovení pre individuálne a iné primerané systémy na čistenie splaškových odpadových vôd.

V § 36 ods. 19 sa doplnil splnomocňovací odkaz na návrh nariadenia vlády, ktorým sa bude meniť a dopĺňať nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd, z dôvodu precizovania ustanovení pre malé čistiarne odpadových vôd do 50 EO.

K bodu 9

34

Doplnený nový odsek 2 v § 53 ukladá povinnosť pre vlastníkov malých (domových) čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov („DČOV“) na vykonanie technickej revízie, ktoré bude vykonávať odborne spôsobilá osoba poverená ministerstvom. Vykonávať technickú revíziu je potrebné raz za rok (bez diaľkového monitoringu) a raz za dva roky (s diaľkovým monitoringom). Vlastník DČOV je povinný výsledky týchto revízií odovzdávať elektronicky do 30. januára nasledujúceho roka príslušnému orgánu štátnej vodnej správy.

K bodu 10

Doplnením § 59 sa určuje pôsobnosť ministerstva pri riešení pochybnostiach o miestnej príslušnosti orgánu štátnej vodnej správy na vydanie záväzného stanoviska podľa § 16a ods. 1 alebo v konaní o povolení výnimky podľa § 16a ods. 10.

K bodu 11

Zmena § 60 ods. 1 písm. i) a j) vyplýva z navrhovanej zmeny § 16a.

K bodu 12

Novelizačný bod k § 61 písm. a) sa dopĺňa do zákona z dôvodu precizovania, ktorý orgán štátnej vodnej správy a akým spôsobom vydáva súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. g) vodného zákona. Na vydanie súhlasu je príslušný okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja, ak mu to vyplýva z § 60.

K bodu 13

Doplnením § 73 ods. 1 sa precizuje postup orgánov štátnej vodnej správy pri rozhodovaní týkajúcich sa vodných stavieb vo vzťahu ku stavebnému zákonu.

K bodu 14

Doplnením § 73 ods. 16 sa určilo, že na vydanie záväzného stanoviska orgánu štátnej vodnej správy podľa § 16a ods. 1 a súhlasu podľa § 27 ods. 1 písm. g) sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu 15

Novelizačný bod k § 73 ods. 18 sa dopĺňa do zákona z dôvodu precizovania, že vydaný súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. g) je záväzným stanoviskom. Súčasne sa upravuje postavenie vlastníka sietí a zariadení technického vybavenia územia ako to predpokladá § 140a ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie dáva možnosť upraviť si postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona prostredníctvom osobitných predpisov, ako napríklad zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. V tomto prípade je aj na základe poznatkov z aplikačnej praxe potrebné upraviť postavenie vlastníkov verejných vodovodov a vlastníkov verejných kanalizácií ako dotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona, aby mohli uplatňovať záujmy a požiadavky,

35

ktoré im vyplývajú z uvedeného vlastníctva a z nevyhnutnosti uplatňovať ich oprávnené požiadavky prostredníctvom záväzných stanovísk v takýchto konaniach.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 17

Navrhovanou zmenou § 73 ods. 21 sa precizovalo, k akému konaniu správneho orgánu je podkladom záväzné stanovisko.

K bodu 18

Dopĺňa sa nový správny delikt pre vlastníka malej ČOV do 50 EO, ktorý si nesplní povinnosti v súvislosti so zabezpečením technickej revízie, ak neodovzdá výsledky tejto revízie orgánu štátnej vodnej správy, alebo nepožiada o zosúladenie povolenia na osobitné užívanie vôd orgán štátnej vodnej správy v určenej lehote.

K bodu 19

Dopĺňa sa upresnenie v § 74 ods. 4, že pokuty sú príjmom Environmentálneho fondu.

K bodu 20

K pokutám v § 75 ods. 7 sa dopĺňajú nové správne delikty z § 74 ods. 1 – nové písm. r).

K bodu 21

Upresňuje sa v § 76 ods. 2, kedy sa pokuty súbežne neuložia – ide o precizovanie ustanovenia.

K bodu 22

Dopĺňa sa nový priestupok pre vlastníka malej ČOV do 50 EO, ktorý si nesplní povinnosti v súvislosti so zabezpečením technickej revízie, ak neodovzdá výsledky tejto revízie orgánu štátnej vodnej správy, alebo nepožiada o zosúladenie povolenia na osobitné užívanie vôd orgán štátnej vodnej správy v určenej lehote.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zavedením nových povinností a pokút.

K bodu 24

Vypustenie pojmu „výnosy pokút uložené“ v § 77 ods. 5 a nahradenie slovami „Pokuty uložené“ je z dôvodu precizovania pojmov.

K bodu 25

Dopĺňa sa upresnenie v § 77 ods. 6, že pokuty uložené podľa § 77 ods. 5 písm. b) sú príjmom Environmentálneho fondu.

K bodu 26

36

Upravuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti s predĺžením povinnosti zosúladiť povolenia na odber podzemných vôd s týmto zákonom.

K bodu 27

V § 80f sa dopĺňa prechodné ustanovenie účinné k 1. januáru 2022 - v ods. 1) až 3) - začaté a právoplatne neskončené konania do 31. decembra 2021 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súčasne sa upravujú prechodné ustanovenia v súvislosti s novou definíciou vodnej stavby malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov a doplnením podmienok a klasifikácie malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov v novelizácii nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Úprava v spočíva v tom, že kolaudačné konania k takýmto stavbám, ku ktorým už bolo vydané stavebné povolenie sa dokončia podľa doterajšieho znenia. Súčasne sa dáva vlastníkom takýchto stavieb dvojročná lehota na zosúladenie podmienok ich užívania a zosúladenia príslušného povolenia na osobitné užívanie vôd s novým znením a ročná lehota na začatie vykonávania technickej revízie a odovzdávania výsledkov technickej revízie orgánu štátnej vodnej správy odo dňa účinnosti novej úpravy.

K bodu 28

K prílohe č. 3 zákona č. 364/2004 Z. z.: Ide o precizovanie ustanovenia PRÍLOHY II smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení neskorších zmien KRITÉRIÁ IDENTIFIKÁCIE CITLIVÝCH A MENEJ CITLIVÝCH OBLASTÍ v bode A, písmene a), v časti písmena i).

K bodu 29

Ide o opravu publikačných zdrojov aktov Európskej únie.

K Čl. III

K bodu 1

Dopĺňa sa rozsah cenovej regulácie vo vodnom hospodárstve o pripojenie na verejnú kanalizáciu. Dôvodom je prijatie novej zákonnej povinnosti pre vlastníkov verejnej kanalizácie budovať zaústenia do verejnej kanalizácie vo verejnom priestranstve v dĺžke do 10 m vrátane revíznej šachty. Táto nová zákonná povinnosť , resp. náklady predstavujú vo svojej podstate ekonomicky oprávnené náklady. Na strane vlastníkov verejnej kanalizácie táto nová zákonná povinnosť zakladá zároveň aj právny nárok na zohľadnenie tohto ďalšieho ekonomického nákladu v pravidlách cenovej regulácie. Z dôvodu, že súčasne platný rámec cenovej regulácie vo vodnom hospodárstve tieto náklady nezohľadňuje, je potrebné zaviesť cenu (poplatok) za pripojenie na verejnú kanalizáciu, ktorý bude uhrádzať žiadateľ o pripojenie. Výška ceny za pripojenie bude určená cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podľa príslušného vykonávacieho predpisu úradu (vyhlášky) vydávanej podľa § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Dopĺňa sa termín na podanie návrhu ceny za regulovanú činnosť pripojenia na verejnú kanalizáciu pre regulovaný subjekt, ktorý prevádzkuje verejnú kanalizáciu, a to do 30. septembra posledného kalendárneho roka regulačného obdobia. Vzhľadom na nadobudnutie

37

účinnosti zákona regulovaný subjekt prvýkrát predloží návrh ceny v termíne do 30. septembra 2022. Následne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v konaní o cenovej regulácii schváli alebo určí cenu za pripojenie na verejnú kanalizáciu na rok 2023 (s predĺžením do konca regulačného obdobia).

K bodu 3

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, ktoré upravuje, že podľa tohto zákona sa prvýkrát postupuje pri vykonávaní cenovej regulácie pripojenia na verejnú kanalizáciu na rok 2023, pričom novela zákona nadobudne účinnosť už dňa 1. januára 2022. Dôvodom je potreba dostatočného časového rámca na prijatie alebo zmenu Regulačnej politiky, vykonávacieho všeobecne záväzného právneho predpisu (vyhlášky) podľa § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. ako aj vydanie cenových rozhodnutí pre dotknuté regulované subjekty, na základe ktorých sa bude cenová regulácia pripojenia na verejnú kanalizáciu vykonávať.

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona.

V Bratislave dňa 22. septembra 2021

Eduard Heger, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Budaj, v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky