1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z. z.“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa na rokovanie vlády Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na jún a ž december 2021 po medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 15.07.2021 06.07.2021 a po rokovaní poradných orgánov vlády Slovenskej republiky.
Doposiaľ boli vykonané len dve priame menšie novely tohto zákona, z toho naposledy v roku 2009. Od toho času vyplynula potreba novelizovať niektoré ustanovenia, kde ukázala prax, že nie dostatočne účinné, resp. vyžadujú si pre jednoznačnosť doplnenie, alebo upresnenie.
V Čl. I návrhu zákona sa upravuje kompetencia pre okresné úrady v sídle kraja v rámci dohľadu na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií, upresňujú a dopĺňajú sa podmienky pre nútenú správu pre určeného prevádzkovateľa ako aj povinnosti pre vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v rámci nútenej správy, doplnili sa nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov a vykonali sa legislatívno-technické zmeny. Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa vodovodných prípojok a kanalizačných prípojok vo verejnom priestranstve. Upresňujú sa tiež práva a povinnosti vlastníkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ako aj prevádzkovateľov týchto sietí. Ďalej sa mení doterajší režim vlastníckeho práva k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám tak, aby od nadobudnutia účinnosti návrhu zákona vlastníctvo tejto vodárenskej infraštruktúry mohli nadobúdať len obce alebo mestá, prípadne ich združenia a právnické osoby, na ktorých podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí, ako tzv. subjekty verejného práva pôsobiace vo verejnom záujme. V prípade uvedených právnických osôb pôjde o vodárenské spoločnosti, zriadené podľa osobitného predpisu (najmä regionálne akciové vodárenské spoločnosti, ktoré vznikli ako nástupnícke spoločnosti po transformácii štátnych podnikov vodární a kanalizácií v rokoch 2002 a 2003, v ktorých akcionármi obce a mestá), pôsobiace v rámci svojej územnej pôsobnosti v Slovenskej republike.
Dopĺňajú sa ustanovenia súvisiace s povoľovaním pásiem ochrany vo verejnom záujme mimo zastavaného územia obce zo zákona. Pre tieto líniové stavby povolené podľa ustanovení vodného zákona sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu a stokovej siete verejnej kanalizácie (ďalej len „pásmo ochrany") na základe umiestnenia vodnej stavby a jej pásma ochrany a podľa podmienok územného rozhodnutia. Ustanovuje sa rovnaké postavenie subjektov zabezpečujúcich výstavbu a prevádzkovanie vodovodných potrubí verejných vodovodov a stokových sietí verejných kanalizácií vo verejnom záujme mimo zastavaného územia obce ako majú subjekty, ktoré zabezpečujú výstavbu a prevádzkovanie elektronickej komunikačnej siete, rozvodov elektriny a plynu. Vodovodné potrubie verejného vodovodu a stoková sieť verejnej kanalizácie patria ako inžinierske stavby spolu s vedeniami elektronickej komunikačnej siete, elektrickými vedeniami a plynovodmi medzi technické vybavenie územia. Dopĺňa sa právna úprava vecných bremien k pásmam ochrany.
2
Návrh zákona v Čl. II novelizuje aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) v súvislosti s vymedzením pásiem ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu a pásiem ochrany potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavané územie obce na základe umiestnenia vodnej stavby podľa podmienok územného rozhodnutia. Pásma ochrany sa budú vymedzovať podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Dopĺňajú sa ustanovenia v súvislosti s dosahovaním environmentálnych cieľov vo väzbe na zrušenie povolenia na osobitné užívanie vôd. Precizuje a zjednodušuje sa postup orgánov štátnej vodnej správy pri uplatňovaní požiadaviek podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona (čl. 4.7 Rámcovej smernice o vode).
V Čl. III sa v návrhu zákona dopĺňa rozsah cenovej regulácie vo vodnom hospodárstve o pripojenie na verejnú kanalizáciu a súvisiace legislatívno-technické úpravy vrátane prechodného ustanovenia. Z dôvodu, že súčasne platný rámec cenovej regulácie vo vodnom hospodárstve tieto náklady nezohľadňuje, je potrebné zaviesť cenu (poplatok) za pripojenie na verejnú kanalizáciu, ktorý bude uhrádzať žiadateľ o pripojenie. Výška ceny za pripojenie bude určená cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podľa príslušného vykonávacieho predpisu úradu (vyhlášky) vydávanej podľa § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny aj negatívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Jednotlivé vplyvy návrhu zákona sú uvedené v Doložke vybraných vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
3
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Verejným vodovodom sa dodáva pitná voda na hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov pitnej vody. Podstatou doplnenia je, že voda vo verejnom vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody ustanovené v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacom predpise - vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení vyhlášky MZ SR č. 98/2018 Z. z. Ide o upresnenie doterajšej formulácie ustanovenia § 2 písmena a) zákona č. 442/2002 Z. z.
K bodu 2
V § 2 písm. b) ide o doplnenie slova „komunálna“ v definícii odpadových vôd vrátane legislatívnej skratky, nakoľko legislatívna skratka pre komunálne odpadové vody bola uvedená v písm. e). Dopĺňa sa poznámka pod čiarou k odkazu 1, t. j. na § 2 písm. m) vodného zákona, kde je vo vymedzení základných pojmov definovaná komunálna odpadová voda. Doplnením odkazu v § 2 písm. b) sa prečíslovala poznámka pod čiarou k odkazu v § 3 ods. 1 na 1a. Ďalej sa v rámci vymedzenia základných pojmov doplnila skutočnosť, že za verejnú kanalizáciu sa považuje aj samostatná čistiareň odpadových vôd, ktorá plní funkciu čistenia odpadových vôd vo verejnom záujme, pričom prívod odpadových vôd do tejto čistiarne odpadových vôd sa uskutočňuje iným spôsobom ako stokovou sieťou, najmä dovozom fekálnym vozidlom z dôvodu, aby práva a povinnosti uložené zákonom platili rovnako aj pre tie subjekty, ktoré vlastnia a/alebo prevádzkujú len čistiareň odpadových vôd.
K bodu 3
Ďalej sa v § 2 vypúšťa doterajšie písmeno e) z dôvodu uvedeného v bode 1, a to že komunálna odpadová voda je definovaná v § 2 písm. m) vodného zákona. V § 2 sa taktiež vypúšťa doterajšie písmeno n), nakoľko z dôvodu prehľadnosti je pojem zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie jednoznačne a rozšírene definovaný v § 4 ods. 2.
K bodu 4
Do základných pojmov sa do § 2 dopĺňajú písmená m) o) o pojmy, ktoré si vyžiadala aplikačná prax prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod a prevádzkovo súvisiaca verejná kanalizácia, ktorých vlastníkmi rozdielne právnické osoby. Taktiež sa § 2 dopĺňa o písmeno o), a to vymedzenie pojmu „súčasť vodovodného potrubia verejného vodovodu a potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie“ z dôvodu odstránenia nejednotného výkladu pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete kanalizačného potrubia (mimo zastavaného územia obce).
K bodom 5 a 6
K § 3 ods. 2: Ustanovuje sa nová úprava vlastníckych práv k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám tak, aby vlastníkom infraštruktúry mohol byť len subjekt verejného práva
4
zadefinovaný v novom odseku 3, a to obec, právnická osoba, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí (tzv. veľké vodárenské spoločnosti, ktoré boli založené na základe rozhodnutí o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, za týmto konkrétnym účelom), prípadne združenia takýchto právnických osôb. V prípade vodárenských spoločností ide v súčasnosti o 14 vodárenských spoločností, ktorých právna forma je akciová spoločnosť, a ktorých vlastnícku štruktúru tvoria mestá a obce. Vodárenská spoločnosť je spôsobilá vykonávať vlastnú obchodnú alebo majetkovú činnosť, okrem iného nadobúdať vlastné akcie a podobné práva. Preto sa navrhuje, aby vlastníkom mohla byť len obec, združenie obcí alebo právnická osoba s majetkovou účasťou obce, viacerých obcí a/alebo s vlastnou majetkovou účasťou.
V súčasnosti platná úprava v § 3 ods. 2 zákona ustanovuje, aby vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie bola akákoľvek právnická osoba, ktorá sídlo na území Slovenskej republiky, a ktorá je bezúhonná v zmysle predpisov trestného práva, ako jediné dva nevyhnutné predpoklady vlastníctva uvedenej infraštruktúry. V aplikačnej praxi uvedeného ustanovenia sa vyskytli zásadné problémy s realizáciou tohto základného práva vlastniť majetok, najmä z dôvodu množstva kogentných ustanovení zákona č. 442/2002 Z. z. a technických predpisov ukladajúcich povinnosti vlastníkovi tejto infraštruktúry v súvislosti so zabezpečením verejného záujmu uvedenému v § 3 ods. 1. Ide o prípady, kedy napr. developer, ktorý vybuduje v obci niekoľko rodinných domov a inžinierske siete, ktoré napojené na existujúci prevádzkovaný verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, toto odpredá vlastníkom rodinných domov v rozpore so zákonom, podľa ktorého vlastníkmi nemôžu byť fyzické osoby, v mnohých prípadoch dokonca plánovane zanikne, nemá záujem starať sa o uvedenú infraštruktúru, alebo nevytvára si účelovú finančnú rezervu na obnovu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (povinnosť vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie) a pod. Zákonné povinnosti vlastníka v takýchto prípadoch vymáhateľné len vo veľmi nízkej miere a v dlhodobom časovom horizonte, čo je z hľadiska účelu predmetu úpravy a z hľadiska naplnenia a ochrany verejného záujmu 3 ods. 1) prakticky neúčinné. V aplikačnej praxi sa teda takáto úprava ukázala ako nedostatočná z hľadiska ochrany verejného záujmu chráneného zákonom č. 442/2002 Z. z., a to záujmom na zriaďovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov (§ 3 ods. 1).
Verejný záujem na vlastníctve predmetnej infraštruktúry je na všeobecnej úrovni upravený Ústavou SR, a to Čl. 4 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. Podľa Čl. 20 ods. 2 Ústavy SR zákon stanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v Čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného bohatstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Verejný záujem na úrovni zákona je upravený v § 3 ods. 1 zákona, konkrétne verejného záujmu na zabezpečenie hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. V zmysle Čl. 13 ods. 2 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. V zmysle uvedeného subjekty verejného práva podľa navrhovanej definície lepšie schopné zabezpečiť vymáhateľnosť tohto verejného záujmu súdnou a najmä aj inštitucionálnou formou ak sú vlastníkmi predmetnej infraštruktúry
5
Významnú časť výstavby verejných vodovodov a verejných kanalizácií aj v súčasnosti zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie subjektami verejného práva, a preto je potrebné zabezpečiť úpravu prevodu vlastníctva pri povoľovaní výstavby a kolaudovaní stavieb verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Za týmto účelom sa zavádza podmienka pre vydanie územného rozhodnutia vo forme predloženia zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva ako nevyhnutný podklad rozhodnutia a zmluva o prevode vlastníckeho práva ako podklad rozhodnutia pri kolaudácii stavby. Na zabezpečenie účelu ustanovení o vlastníctve verejných vodovodov a verejných kanalizácií sa zakazuje zriaďovať napr. vecné bremená, záložné práva alebo vecné práva s podobnými účinkami tak, aby nebol umožnený prechod vlastníctva na iné osoby, ako subjekty verejného práva. Súčasne sa ustanovuje výnimka zo zákazu uvedených zabezpečovacích záväzkov a vecných práv na účely investičných činností pri úveroch z bánk, financovaní zo štátneho rozpočtu alebo z verejných fondov ako napr. Envirofond, európskych fondov a pod.
Zásah do základného práva spočíva v obmedzení výkonu disponibility s vlastníckym právom v časti obmedzenia možných adresátov prevodu vlastníctva, a to vlastníckeho práva k časti súboru stavieb, napr. developerského projektu slúžiacemu najčastejšie na obytné účely (časť projektu je infraštruktúra verejného vodovodu a verejnej kanalizácie), ktorá je upravená právnymi predpismi na účely zabezpečenia verejného záujmu uvedeného v § 3 ods. 1 zákona a obmedzenie existujúcich takýchto stavieb z hľadiska možností prevodu ich vlastníctva len na subjekty verejného práva do budúcna, ale napr. aj povinnosti zodpovedajúcej vecnému bremenu a pod. Návrh zákona neupravuje vyvlastňovanie ani nútený prevod vlastníctva existujúcich stavieb.
Nevyhnutnosť zásahu spočíva v zabezpečení vyššie uvedeného verejného záujmu ale aj z dôvodu plnenia ďalších povinností upravených zákonom. Súčasne plnenie povinností vo verejnom záujme leží na obciach. Podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu. Obec ďalej podľa písm. k) cit. ustanovenia pri výkone samosprávy vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Na zabezpečenie uvedených povinností obce je nevyhnutné, aby obce disponovali oprávneniami vlastníka, napr. aj z dôvodu kontraktačných povinností s prevádzkovateľmi infraštruktúry tak, aby boli tieto verejné služby zabezpečené nepretržite a plynule (napr. ustanovenia o nútenej správe podľa § 14 ods. 1 zákona).
Navrhované usporiadanie vlastníckych práv vychádza aj z odporúčaní Záverečnej správy Hospodárenie vodárenských spoločností (ďalej len „Záverečná správa“), ktorú publikoval Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „NKÚ SR“) v novembri 2019, podľa ktorých NKÚ SR odporúča legislatívnou úpravou zákona č. 442/2002 Z. z. ustanoviť, aby vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií bol iba subjekt verejnej správy. Dôvody nevyhnutnosti takéhoto zásahu do základného práva vlastniť majetok v značnom rozsahu uvedené okrem Záverečnej správy NKÚ SR aj v poznatkoch aplikačnej praxe okresných úradov v sídle kraja v rámci ich pôsobnosti v tejto veci, okresných úradov pri výkone štátnej správy kontroly, obcí, ako aj vodárenských spoločností ako významných vlastníkoch a aj prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií a zabezpečenie naplnenia verejného záujmu uvedeného v odôvodnení tohto ustanovenia.
Plnenie týchto verejnoprávnych povinností vo veľkej miere spôsobuje ťažkosti aj samotným vlastníkom, ktorých záujem ako podnikateľských subjektov je v čo najväčšej miere znižovať
6
náklady a zvyšovať zisk zo svojich podnikateľských a obchodných aktivít (legitímny podnikateľský záujem), avšak v tomto prípade prevyšuje verejný záujem obyvateľstva na verejnej bezpečnosti a verejnom zdraví, ktoré v takýchto uvádzaných prípadoch ohrozené. Zásah do uvedeného základného práva bude zohľadňovať všetky prvky vlastníckeho oprávnenia, a to vec (predmet vlastníctva) v medziach zákona držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a to do budúcnosti odo dňa účinnosti novej úpravy s navrhovanými obmedzeniami. Medzi úžitky veci v tomto prípade patrí právo na vodné a stočné, ktoré náležia vlastníkovi takejto infraštruktúry, ktoré je ale spojené s výrazným a prísnym dodržiavaním technických a bezpečnostných podmienok upravených vo viacerých predpisoch práve na účely zabezpečenia funkčnosti a bezpečnosti verejných vodovodov a verejných kanalizácií. V tomto prípade ale predkladateľ zákona za základné právo, ktoré svojou váhou prevyšuje uvedené práva spojené s podnikaním, právo na ochranu životného prostredia v zmysle Čl. 44 Ústavy SR, ktoré v tomto prípade v množstve prípadoch nebýva, alebo len s veľkými a neprimeranými ťažkosťami, naplnené v dostatočnej miere.
Zásah do základného práva vlastniť majetok a nakladať s ním v plnom rozsahu sa do budúcna obmedzuje na obmedzenie prevoditeľnosti majetku uvedenej infraštruktúry len na subjekty verejného práva, čím môže dôjsť k potenciálnemu zníženiu jeho hodnoty z dôvodu nedostatku neobmedzenej disponibility. Verejný záujem stojaci oproti uvedenému zásahu je vyjadrený v Čl. 44 ods. 1 a 3 Ústavy SR v spojení s Čl. 20 Ústavy SR všeobecne, nakoľko vlastníctvo, ktoré vlastníka tejto infraštruktúry zaväzuje a ak ide o vlastníkov mimo subjekty verejného práva ho zaväzuje povinnosťami okrem iného podľa zákona č. 442/2002 Z. z. a technickými normami, ktoré často neplní alebo nemá záujem plniť v nevyhnutnej miere, je potrebné na zabezpečenie ochrany zdravia obyvateľov obmedziť. Obmedzenie sa uskutočňuje prostredníctvom návrhu zákona v čo možno najmenšej miere. Ujmu na základnom práve navrhovateľ pokladá za primeranú s ohľadom na cieľ a predmet úpravy, ktorý je podobný, ako pri ostatných strategicky významných inžinierskych stavbách (napríklad cesty alebo energetické siete). Navrhovanou úpravou nie je porušené ustanovenie čl. 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.
K § 3 ods. 3: V súlade s vyššie uvedeným sa upravuje okruh subjektov, ktoré môžu disponovať vlastníckym právom k infraštruktúre verejných vodovodov a verejných kanalizácií od nadobudnutia účinnosti novej úpravy, a ktorými budú od účinnosti návrhu zákona tzv. subjekty verejného práva a) obec, b) právnická osoba, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí, ktorá bola zriadená podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom v čase ich založenia, alebo c) združenie právnických osôb podľa písmena a) a b) s odkazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov týkajúce sa združení právnických osôb, prípadne obcí.
K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou v súvislosti s prvou citáciou vodného zákona v poznámke pod čiarou k odkazu 1.
K bodu 8
Do § 3 ods. 7 sa doplnila požiadavka, ak sa prevádza vlastníctvo vodovodu na vlastníka verejného vodovodu a tento prevádzaný vodovod plnil aj požiarnu funkciu, jeho funkčnosť byť zachovaná. Akcieschopnosť v tomto prípade znamená, že vodovod bude prevádzkovaný tak, aby slúžil svojmu hlavnému účelu dodávky vody odberateľovi a ďalším účelom a aby boli jeho objekty (vrátane uzáverov, šupátok a pod.) funkčné a udržiavané pre všetky potreby a rýchle zásahy.
7
K bodu 9
V § 3 ods. 9 sa v súvislosti s úpravou vlastníckeho práva k infraštruktúre verejných vodovodov a verejných kanalizácií upravuje obmedzenie dispozičných oprávnení k majetkovej účasti na právnických osobách, najčastejšie obchodných spoločnostiach, ktoré majú verejné vodovody alebo verejné kanalizácie vo vlastníctve, pričom pôjde najčastejšie obmedzenie prevoditeľnosti práv k obchodným podielom, akciám alebo obdobným majetkovým právam spoločností len na subjekty verejného práva.
K bodu 10
§ 3 sa dopĺňa novými odsekmi 10 a 11. V novom odseku 10 sa dopĺňa kompetencia pre okresný úrad, aby mohol rozhodovať v pochybnostiach, či ide o verejný vodovod, alebo verejnú kanalizáciu. Prax ukázala, že je množstvo prípadov, kedy je potrebné túto skutočnosť preskúmať a o nej rozhodnúť.
Odsek 11 upravuje skutočnosť, že práva a povinnosti, ktoré podľa zákona č. 442/2002 Z. z. patria vlastníkovi verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, sa vzťahujú aj na vlastníka prevádzkovo súvisiaceho vodovodu a prevádzkovo súvisiacej kanalizácie. Dôvodom úpravy je výskyt prípadov v aplikačnej praxi zákona č. 442/2002 Z. z., kedy sa vlastník prevádzkovo súvisiacej infraštruktúry chcel zbaviť svojich povinností s poukazom na nejednoznačnosť platného právneho stavu, čím mohlo dochádzať k porušeniu, resp. nenapĺňaniu verejného záujmu ustanoveného v § 3 ods. 1 zákona. Pritom však ide o rozšírenie existujúceho verejného vodovodu o ďalší úsek vodovodu, ktorý charakter verejného vodovodu (aj keď tak nie je v danom čase kvalifikovaný/označený), na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou pre novú lokalitu na bývanie a tiež aj o rozšírenie verejnej kanalizácie o ďalší úsek kanalizácie, ktorá taktiež charakter verejnej kanalizácie, slúžiacej na odvádzanie odpadových vôd zo sídelného útvaru.
K bodu 11
V § 4 ods. 2 sa v prvej vete zaviedla legislatívna skratka „zaústenie“ pre slová „zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie“ a súčasne sa z legislatívno-technických dôvodov vypúšťa slovo „toto“.
K bodu 12
V § 4 ods. 2 sa doplnila definícia pojmu zaústenia kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie, z dôvodu jednoznačnosti jeho vymedzenia. Podobne ako pri verejnom vodovode je navŕtavací pás a hlavný ventil (uzáver) súčasťou verejného vodovodu, tak aj pri verejnej kanalizácii sa navrhuje ustanoviť zaústenie ako jej súčasť, čím sa súčasne zjednotí princíp pre napojenie prípojok na verejný vodovod aj verejnú kanalizáciu. Zaústenie tvorí odbočenie, ktoré pozostáva z odbočovacieho kusa osadeného priamo na potrubí verejnej kanalizácie a tiež aj z potrubia pre pripojenie budúcej prípojky, zväčša ukončené revíznou šachtou - buduje sa na verejnom priestranstve po hranicu nehnuteľnosti, ktorá bude pripojená, najviac však v dĺžke 10 m od kanalizačného potrubia. Verejné priestranstvo je definované v zákone o obecnom zriadení nasledovne: „Verejné priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“. Spôsob a rozsah realizácie zaústení sa z dôvodu hospodárnosti bude realizovať podľa podmienok určených vlastníkom alebo prevádzkovateľom verejnej kanalizácie podľa investičného plánu rozvoja. Súčasne sa zosúlaďuje charakter zaústenia so znením § 139b ods. 8 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný
8
zákon“) ako prípojka stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby.
K bodu 13
Úprava v § 4 ods. 3 bola vykonaná z dôvodu, aby boli medzi odberateľov zahrnutí aj tí, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o dodávke vody a napr. dočasne neodoberajú vodu z verejného vodovodu, ale stále majú možnosť využívať túto službu.
K bodu 14
Úprava v § 4 ods. 4 bola vykonaná z dôvodu, aby boli medzi producentov zahrnutí aj tí, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd a napr. dočasne neodvádzajú odpadovú vodu do verejnej kanalizácie, ale stále majú možnosť využívať túto službu.
K bodu 15
Úprava ustanovenia § 4 ods. 5 vyplýva z aplikačnej praxe. Vlastník verejného vodovodu podľa §15 ods. 1 povinnosť zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody pre odberateľov, a aby verejné vodovody spĺňali technické požiadavky uvedené v § 10, t. j. tak, aby bolo zabezpečené dostatočné množstvo zdravotne bezpečnej pitnej vody pre verejnú potrebu.
V praxi môžu nastať rôzne prevádzkové prípady, napr.:
- odber vody nad povolené množstvá, kedy môže kvôli jedinému nekontrolovateľnému odberateľovi, ktorého odber je nad hydraulickú kapacitu verejného vodovodu dôjsť k vyprázdneniu a následnému kolapsu skupinového vodovodu alebo tlakového pásma, čo vedie k výpadku v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou pre väčšie územné celky,
- obrátený prietok po prepojení domového rozvodu s vlastnou studňou a pod., kedy hrozí významným spôsobom kontaminácia pitnej vody v celom verejnom vodovode, kedy dochádza k ohrozeniu zásobovania obyvateľstva vo veľkom rozsahu.
V uvedených a ďalších prevádzkovo odôvodnených prípadoch musí prevádzkovateľ verejného vodovodu disponovať efektívnymi opatreniami (vrátane práva požadovať osadenie meradla) v snahe zabrániť týmto a iným škodám na zdraví odberateľov a majetku a eliminovať aj ostatné problémy pri prevádzkovaní vodovodnej siete, pričom osadením meradla je možné uvedené ohrozenie rýchlo odhaliť a eliminovať.
K bodu 16
Upravujú sa povinnosti vlastníka vodovodnej prípojky a vlastníka kanalizačnej prípojky a podmienky pre vodovodné prípojky a kanalizačné prípojky v § 4 ods. 7 a 8. Navrhované úpravy vyplývajú z aplikačnej praxe.
K bodu 17
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu vo vypustení vybraných odsekov v § 4 zákona č. 442/2002 Z. z.
K bodu 18
V § 4 ods. 10 je definovaný spôsob vybudovania vodomernej šachty - objekt spravidla umiestnený na vodovodnej prípojke uloženej na pozemku vlastníka nehnuteľnosti, kde je umiestnené meradlo na meranie odobratej pitnej vody z verejného vodovodu. Meradlo je však
9
príslušenstvom verejného vodovodu a jeho vlastníkom je vlastník verejného vodovodu. Jednoznačná definícia tohto pojmu je pre prax potrebná vzhľadom k tomu, že meradlo byť osadené na domovej časti vodovodnej prípojky nie na vnútornom rozvode ako to požadujú niektorí odberatelia, najmä vlastníci bytov v bytových domoch. Dopĺňajú sa technické podmienky zabezpečenia vodomernej šachty podľa požiadaviek vlastníka tak, aby bola chránená proti vnikaniu vody, plynov a nečistôt, odvodniteľná, vetrateľná a bezpečne prístupná.
V § 4 ods. 11 sa ustanovuje, že náklady na zriadenie zaústenia kanalizačnej prípojky je povinný znášať vlastník verejnej kanalizácie, ak sa nedohodne žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu s vlastníkom verejnej kanalizácie inak - toto sa môže aplikovať v ojedinelých prípadoch, ak potrebuje žiadateľ súrne pripojiť svoju nehnuteľnosť na verejnú kanalizáciu napr. z dôvodu, že vybudovaný dom na bývanie a potrebuje sa nasťahovať a mať prístup k odvádzaniu odpadových vôd kanalizačnou prípojkou do zaústenia verejnej kanalizácie. V takom prípade ho vlastník verejnej kanalizácie splnomocní na ohlásenie a realizáciu zaústenia.
Vo verejnom priestranstve zriaďovanie pripojenia alebo zaústenia môže byť pre žiadateľa mimoriadne náročné a finančne nákladné. Tiež aj vykonávanie ich opravy a údržby, nakoľko najmä v mestách, kde je hustá zástavba, spleť inžinierskych sietí, historické centrum, cesty, električkové dráhy a pod. je takáto činnosť pre odberateľa a /alebo producenta mimoriadne finančne náročné, priam likvidačné, vrátane získania všetkých povolení od vlastníkov ostatných inžinierskych sietí, ktoré uložené vo verejnom priestranstve, ako aj získanie povolení na rozkopávku a uzavretie dopravy a pod. Môžu nastať i prípady, že žiadateľ o pripojenie sa na verejný vodovod alebo na verejnú kanalizáciu vybuduje pripojenie alebo zaústenie na vlastné náklady po dohode s vlastníkom verejného vodovodu a vlastníkom verejnej kanalizácie. Následne ich prevedie na vlastníka verejného vodovodu alebo vlastníka verejnej kanalizácie, ktorý je povinný ich prevziať a následne vykonávať ich opravu a údržbu na vlastné náklady, ak bolo pripojenie alebo zaústenie vybudované podľa podmienok stanovených vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľom 4 ods. 12 a 13 návrhu zákona), preto je potrebné, aby tieto podmienky zriadenia vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky určoval vlastník alebo prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
V odseku 14 je ustanovená kompetencia pre obec, ktorá vykonáva funkciu stavebného úradu na umiestnenie stavby, povolenie stavby napr. na bývanie, stavby občianskeho vybavenia, rekreáciu, a pod. podľa stavebného zákona. V § 47 stavebného zákona sa z hľadiska všeobecných technických požiadaviek na navrhovanie stavieb ustanovuje, že stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola napojená na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, ak v okolí stavby je verejný vodovod s dostatočnou kapacitou a verejná kanalizácia. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa vecná príslušnosť obce na uloženie povinnosti vlastníkovi stavby alebo pozemku na pripojenie sa na verejnú kanalizáciu. V rámci povolenia hlavnej stavby napr. nehnuteľnosti na bývanie je riešené aj zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu a odvádzanie splaškových odpadových vôd verejnou kanalizáciu (pokiaľ v obci vybudované tieto inžinierske siete; ak nie sú, je navrhnutý iný spôsob zásobovania vodou a nakladania s odpadovými vodami); stavebný úrad na ohlásenie povoľuje vybudovanie vodovodnej prípojky a/alebo kanalizačnej prípojky ako drobnej stavby k hlavnej stavbe v súlade so stavebným zákonom a vykonávacím predpisom k tomuto zákonu - vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
10
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V § 139b ods. (7) stavebného zákona definované Drobné stavby stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie,“, v odseku 8 písm. c) je ustanovené, že za drobné stavby sa považujú aj c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby“. Nakoľko obec sa stará aj o ochranu zdravia ľudí a ochranu životného prostredia, zabezpečila vybudovanie verejnej kanalizácie v obci, kompetenciu uložiť povinnosť vlastníkovi stavby alebo vlastníkovi pozemku pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady. Povinnosť pripojiť sa na verejnú kanalizáciu sa dotýka nielen prípadov nových stavieb, ale aj existujúcich stavieb, ktorá majú napr. vybudovanú žumpu (resp. bez žumpy), ktorá nespĺňa požiadavky na vodotesnosť. Nakoľko žumpa byť vodotesná podľa § 11 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Obec uloží povinnosť producentovi odpadových vôd napojiť sa na verejnú kanalizáciu. Táto povinnosť producentovi je uložená aj v § 23 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, v tomto prípade je na základe poznatkov aplikačnej praxe potrebné umožniť obci vydať takéto rozhodnutie o uložení povinnosti.
K bodu 19
Upresňuje sa v § 6a ods. 2, že školiace programy na preškoľovanie držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie príslušnej kategórie schvaľuje Ministerstvo životného prostredia SR.
K bodu 20
Úprava ustanovenia § 6a ods. 3 vyplýva z aplikačnej praxe. Ministerstvo životného prostredia SR, ako osvedčovateľ, po absolvovaní preškolenia vystaví držiteľovi osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie potvrdenie.
K bodu 21
Upresnil sa v § 7 ods. 2 termín pre prevádzkovateľa verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie na ustanovenie ďalších odborných zástupcov a to do 90 dní od doručenia oznámenia ministerstva o určení počtu odborných zástupcov.
K bodu 22
Doplnil sa vnútorný odkaz v § 8 ods. 1 písm. e) na ustanovenie, ktoré upravuje povinnosti a podrobnosti o preškoľovaní držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie príslušnej kategórie.
K bodu 23
V § 10 ods. 1 ide o zjednotenie terminológie ohľadom „zdravotnej bezpečnosti“ pitnej vody podľa § 13 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. a jej zosúladenie s terminológiou zákona č. 355/2007
11
Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uvedenou najmä v § 17 a 17a ale i § 12 ods. 2 písm. l).
K bodu 24
Ide o zosúladenie odbornej terminológie v § 12 ods. 1 podľa § 7 ods. 1 vodného zákona. Vodárenské zdroje vody v útvaroch povrchových vôd a v útvaroch podzemných vôd využívané na odber pre pitnú vodu alebo využiteľné na hromadné zásobovanie obyvateľstva.
K bodu 25
Poznámka pod čiarou k odkazu sa výnimočne upravuje z dôvodu jednoznačnosti a aktualizácie predpisu uvedeného v poznámke pod čiarou.
K bodu 26
V § 13 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta, nakoľko podrobnosti o programe monitorovania ustanovuje zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. z., pričom vypustením poslednej vety v tomto ustanovení nebude dotknutá pôsobnosť vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 636/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu surovej vody a na sledovanie kvality vody vo verejných vodovodoch.
K bodu 27
Pôvodný odsek 6 v § 13 sa vypúšťa na základe skutočnosti, že požiadavky na kontrolu kvality vody a metodiky uvedené v nariadení vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v znení neskorších predpisov. Ide o surovú vodu (Príloha 2 časť A požiadavky, Príloha 3 časť A– odporúčané metódy) a odpadové vody (Príloha 6, 7, 8, 9, 10 požiadavky, Príloha 3 časť B– odporúčané metódy). Požiadavky na pitnú vodu sú ustanovené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení neskorších predpisov. Ide najmä o prílohy 1, 2, 3 a 4, kde sú definované požiadavky a aj metódy.
K bodom 28 a 29
Úprava ustanovenia § 14 ods. 2 a doplnenie nových ustanovení odsekov 3 a 4 vyplýva z aplikačnej praxe v oblasti nútenej správy pre verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Upresňuje sa lehota platnosti vydaného rozhodnutia pre určeného prevádzkovateľa (okresným úradom v sídle kraja), ktorý bude vykonávať prevádzku príslušného verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v rámci nútenej správy - v určenej dobe v trvaní najviac dvoch rokov. Rozhodnutie o vyhlásení nútenej správy, ktoré vydá príslušný okresný úrad v sídle kraja možno vydať aj opakovane z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia verejného záujmu na zabezpečení hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov pre prípad nekonania príslušných orgánov štátnej správy alebo súdnych orgánov alebo ďalších dôvodov pre nedostatočné riešenie situácie, ktorá je dôvodom na vyhlásenie nútenej správy. Doplnilo sa právo na získanie finančných prostriedkov - vodné alebo stočné pre určeného prevádzkovateľa, aby mal možnosť vykonávať všetky povinnosti prevádzkovateľa a tiež aj povinnosť pre vlastníka týchto inžinierskych sietí na umožnenie a sprístupnenie všetkého, čo súvisí s prevádzkou pre určeného prevádzkovateľa, t. j. poskytnúť
12
súčinnosť. Inštitútom nútenej správy podľa § 14 zákona č. 442/2002 Z. z. nie je dotknutá nútená správa podľa osobitného predpisu, a to napr. podľa § 19 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Ozdravný režim a nútená správa), pričom ide o odlišné inštitúty.
K bodu 30
Doplnenie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. i) vyplýva z aplikačnej praxe. V zákone bola uvedená povinnosť pre vlastníkov verejných vodovodov vypracovať plán obnovy verejného vodovodu a zabezpečovať jeho realizáciu, ale nakoľko si viacerí vlastníci verejných vodovodov nevytvárali tzv. účelovú finančnú rezervu, ukladá sa im povinnosť vytvárať si účelovú finančnú rezervu na účely jej použitia na obnovu existujúceho prevádzkovaného majetku (verejného vodovodu), ktorý slúžiť na hromadné zásobovanie obyvateľstva bezpečnou pitnou vodou vo verejnom záujme a neohrozovali tak zdravie zásobovaných obyvateľov. Z uvedeného dôvodu bola zavedená povinnosť vytváranie si účelovej finančnej rezervy a preukazovanie použitia týchto prostriedkov na obnovu. Keďže súčasťou ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré vstupujú do výpočtu ceny za výrobu, dodávku a distribúciu pitnej vody verejným vodovodom a za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou odpisy majetku regulovaného subjektu, alebo nájomné vo výške odpisov, ktoré sa hradí vlastníkovi vodohospodárskeho majetku používaného na regulovanú činnosť, nie je potrebné navyšovať náklady regulovaných subjektov o ďalšie náklady na tvorbu účelovej finančnej rezervy na obnovu majetku. Priamo odpisy majetku určené na vytváranie prostriedkov na obnovu majetku, t. j. sa povedať, že odpisy majú reprodukčnú funkciu. Naviac úrad pristúpil na to, že prevádzkovatelia alebo vlastníci majetku nadobudnutého z fondov a dotácií štátneho rozpočtu môžu okrem majetku nadobudnutého z vlastných prostriedkov odpisovať aj tento majetok vo výške 2% obstarávacej hodnoty majetku, čo pre nich znamená dvojitý výnos (raz dostali peniaze z fondov alebo zo štátneho rozpočtu a druhýkrát ich vyberajú cez cenu - "vodné, stočné" od odberateľov pitnej vody a producentov odpadovej vody). Pre odpisy majetku nadobudnutého z vlastných prostriedkov zase platí, že ekonomicky oprávnený náklad odpisy alebo nájomné do výšky daňových odpisov - t. j. napríklad vodovodné a kanalizačné potrubia sa daňovým odpisom odpíšu za 20 rokov pričom technická životnosť tohto majetku je 50 a viac rokov podľa materiálu potrubia.
Účelová finančná rezerva sa vytvárať práve z odpisov majetku alebo z nájomného za majetok používaný na regulovanú činnosť, ktoré súčasťou ceny za výrobu, dodávku a distribúciu pitnej vody verejným vodovodom a za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, a ako ekonomicky oprávnený náklad definované vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom úradom (Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou). Vytváranie účelovej finančnej rezervy, považuje predkladateľ návrhu zákona za dostatočné opatrenie na zabezpečenie obnovy majetku, keďže ide najmä o obchodné spoločnosti s vlastnou obchodnou politikou. Navyše technické zhodnotenie majetku alebo rekonštrukcia majetku - obnovený majetok, ktorý sa zase účtovne zaradí do majetku spoločnosti a odpisuje sa tvorí ďalšie prostriedky na obnovu.
V 15 ods. 1 písm. j) sa ukladá povinnosť vlastníkovi verejného vodovodu predkladať Ministerstvu životného prostredia SR každoročne najneskôr do 31. júla oznámenie o množstve finančných prostriedkov na obnovu a o výške finančných prostriedkov vynaložených na obnovu verejného vodovodu s uvedením jednotlivých stavieb, ktoré sa zrealizovali z účelovej finančnej rezervy určenej na obnovu za predchádzajúci kalendárny rok.
13
V § 15 ods. 1 písm. k) sa doplnila povinnosť pre vlastníka verejného vodovodu viesť samostatnú účtovnú evidenciu súvisiacu s vlastníctvom a prevádzkovaním verejného vodovodu z dôvodu kontroly hospodárenia s majetkom a finančnými prostriedkami, ktoré sa použijú z príjmov za vodné od odberateľov pitnej vody za účelom kontroly ich použitia na opravu, údržbu, investície a obnovu prevádzkovaného majetku verejného vodovodu vo verejnom záujme.
K bodu 31
V § 15 ods. 3 je ustanovená povinnosť pre vlastníka verejného vodovodu zabezpečiť si prevádzkovateľa verejného vodovodu (pokiaľ on sám nespĺňa požiadavky na prevádzkovateľa) podľa § 5. Svoje vzájomné práva a povinnosti (vymenované v odseku 4) si musia tieto subjekty upraviť v písomnej zmluve. Táto zmluva je podmienkou na vydanie kolaudačného rozhodnutia na verejný vodovod, ktoré vydáva orgán štátnej vodnej správy.
K bodu 32
V § 15 ods. 4 sa upravujú možnosti delegovania povinností vlastníka verejného vodovodu podľa tohto zákona na jeho prevádzkovateľa. Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti s poznatkami z aplikačnej praxe. Súčasne sa odstraňujú niektoré duplicity v rámci zmluvnej voľnosti medzi týmito subjektami, napr. v § 27 ods. 3 a 6 a § 29 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z.
K bodu 33
V § 15 ods. 5 sa dopĺňa požiadavka, čo musí minimálne obsahovať písomná zmluva medzi dvoma vlastníkmi prevádzkovo súvisiacich verejných vodovodov alebo vlastníkov ich častí prevádzkovo súvisiacich, ide najmä o nasledovné náležitosti zmluvy: zmluvné strany, predmet zmluvy vrátane uvedenia vlastníctva verejných vodovodov, stanovenie podmienok dodávky vody napr. akosť, množstvo, tlakové pomery, merania, kontrola podmienok, zabezpečenie funkčnosti, postup v odstraňovaní závad stavby, vzájomná informovanosť, riešenie sporov, cenu za výrobu a distribúciu pitnej vody verejným vodovodom, spôsob platieb, zmluvné sankcie, možnosť zmien, informáciu, či prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod bude plniť aj požiarnu funkciu a doba platnosti tejto zmluvy. V tomto prípade sa na prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod vzťahuje aj ustanovenie § 3 ods. 11. Táto písomná zmluva je podmienkou pre vydanie stavebného povolenia, ktoré vydáva stavebníkovi orgán štátnej vodnej správy podľa § 26 vodného zákona. Súčasne sa dopĺňa ustanovenie o vysvetlenie, že na účely tohto ustanovenia sa za vlastníka verejného vodovodu považuje aj stavebník rozostavanej stavby verejného vodovodu.
K bodu 34
Úprava ustanovenia § 15 ods. 7 písm. a) vyplýva z aplikačnej praxe. V praxi sa vyskytlo viacero prípadov, na ktoré upozornili žiadatelia o pripojenie na verejný vodovod (resp. aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky), že niektorí vlastníci verejných vodovodov vyžadovali za možnosť pripojenia sa vodovodnou prípojkou na verejný vodovod neprimerané finančné požiadavky (priame, alebo nepriame, nakoľko i niekoľko krát menili vyjadrenie k možnosti