1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá podľa návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2021.
Návrh zákona v článku I reaguje na novelu zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), prijatú 21. marca 2017, ktorou Národná rada Slovenskej republiky schválila konanie volieb do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov v rovnaký deň a v rovnakom čase.
V roku 2022 sa prvýkrát uskutočnia voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov v jeden deň. Prijatá právna úprava vychádza v ústrety voličom, ktorí sa tak v rovnaký deň a v rovnakom čase budú môcť zúčastniť oboch volieb do orgánov územnej samosprávy. Očakávaným prínosom, okrem zvýšenej účasti vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, je aj následné posilnenie mandátu volených zástupcov týchto orgánov.
Na druhej strane je však v súvislosti s konaním dvoch rôznych volieb v jeden deň nevyhnutné pripraviť podmienky pre prácu členov okrskových volebných komisií zodpovedných za zákonný priebeh hlasovania a sčítania hlasov, ako aj podmienky pre činnosť odborných sumarizačných útvarov zodpovedaných za spracovanie výsledkov volieb, pretože na nich budú kladené najvyššie nároky v tento volebný deň. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky analyzovalo riziká, ktoré by mohli ohroziť úspešnosť volieb do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov konaných v rovnaký deň a v rovnakom čase. Výsledkom analýzy je predkladaný návrh novely volebného zákona, ktorá má za cieľ najmä vytvoriť lepšie podmienky pre činnosť volebných komisií a pružnejšie a efektívnejšie spracovanie výsledkov volieb.
Nakoľko členovia obvodných volebných komisií a členovia volebných komisií samosprávnych krajov vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a členovia okresných volebných komisií vo všetkých druhoch volieb doposiaľ nemali nárok na odmenu za výkon svojej funkcie, v návrhu novely volebného zákona sa navrhuje zjednotiť nárok na odmenu členov volebných komisií všetkých stupňov tak, aby členovia každej volebnej komisie mali nárok na odmenu. Absencia odmeny za výkon funkcie člena vyššie uvedených volebných komisií spôsobovala problémy pri organizačnom zabezpečení volieb, a to najmä v súvislosti s obsadením predmetných volebných komisií jej členmi. Vzhľadom na náročnosť dvoch volieb konaných v jeden deň je potrebné túto diskrimináciu najneskôr do ich konania v roku 2022 odstrániť. Garanciou odmeny za pôsobenie v obvodnej volebnej komisii, volebnej komisii samosprávneho kraja a v okresnej volebnej komisii sa predpokladá aj zvýšenie záujmu o členstvo v týchto volebných komisiách.
Navrhuje sa zjednotiť povinnosť volebných komisií všetkých stupňov, vrátane okrskových volebných komisií, zasielať zápisnicu o výsledku volieb volebnej komisii vyššieho stupňa elektronicky a listinné vyhotovenie, podpísané členmi volebnej komisie, doručiť orgánu príslušnému na úschovu volebných dokumentov z činnosti danej volebnej komisie v určenej lehote až po ukončení činnosti volebnej komisie.
2
Zároveň sa navrhuje ustanoviť povinnosť starostovi obce zabezpečiť internetové pripojenie pre potreby okrskovej volebnej komisie.
Okrem toho sa v novele volebného zákona navrhuje vykonať úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, napríklad jednoznačne sa ustanovuje spôsob preukazovania totožnosti voliča pri jednotlivých druhoch volieb, ustanovuje sa postup oznámenia prekážky práva voliť spočívajúcej v zákonom ustanovenom obmedzení osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia. Pri delegovaní členov volebných komisií sa ustanovuje povinnosť uvádzať v oznámení o delegovaní aj e-mailový a telefonický kontakt na člena volebnej komisie. Upresňuje sa zodpovednosť a úloha odborných sumarizačných útvarov z dôvodu, že všeobecná, nejednoznačná úprava sťažovala prácu volebných komisií najmä vo voľbách do orgánov samosprávy obcí. Zároveň sa vo voľbách do orgánov územnej samosprávy zavádza pre kandidáta bez politickej príslušnosti možnosť dať sa pri doručení kandidátnej listiny, resp. pri doručení vzdania sa kandidatúry, zastúpiť splnomocnenou osobou.
V článku II návrhu zákona sa navrhujú zmeny v zákone č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2004 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o volebnej kampani“). Navrhovanými zmenami sa upresňujú limity nákladov na volebnú kampaň vo voľbách do orgánov územnej samosprávy v prípade, ak sa voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov konajú v jeden deň.
Vzhľadom na skutočnosť, že volebná kampaň pre voľby do orgánov územnej samosprávy sa uskutočňuje na miestnej a regionálnej úrovni, na základe skúseností z praktickej aplikácie zákona o volebnej kampani sa navrhuje preniesť kontrolu nad dodržiavaním transparentnosti volebnej kampane a ukladanie sankcií pre porušenie ustanovenia § 15 zákona o volebnej kampani na okresné úrady. Kontrola orgánmi pôsobiacimi priamo na území, na ktorom sa vedie volebná kampaň, bude z hľadiska jej teritoriálneho dosahu účelnejšia, hospodárnejšia a efektívnejšia.
Vzhľadom na aplikačné problémy týkajúce sa preukazovania zodpovednosti za vedenie volebnej kampane kandidátom uvedeným na kandidátnej listine politickej strany alebo koalície politických strán a politických hnutí vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu v čase, kedy je takúto činnosť zakázané vykonávať, sa navrhuje ustanoviť objektívnu zodpovednosť tej politickej strany alebo koalície politických strán a politických hnutí, na kandidátnej listine ktorej je tento kandidát uvedený.
Tiež sa navrhuje zjednotiť trvanie tzv. „volebného moratória“. Na základe porovnania dĺžky trvania „volebného moratória“ v členských štátoch Európskej únie, ako aj na základe skúseností z aplikačnej praxe sa navrhuje ustanoviť jednotnú dĺžku trvania „moratória“ pre vedenie volebnej kampane, uverejňovanie prieskumov verejnej mienky, ako aj uverejňovanie informácií o kandidujúcich subjektoch v rozhlasovom vysielaní, v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve, a to na 48 hodín predo dňom konania volieb.
Upresňuje sa pojem volebný prieskum a ustanovuje sa pojem volebná anketa a tiež sa ustanovuje postup, akým je možné v deň konania volieb vykonávať prieskumy verejnej mienky, tzv. „exit poll“.
3
V nadväznosti na vyššie uvedené úpravy a zmeny sa upravujú ustanovenia o sankciách a ustanovuje sa povinnosť všetkým osobám poskytovať Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako aj okresným úradom súčinnosť pri vykonávaní kontroly vedenia volebnej kampane.
Vzhľadom na skutočnosť, že aplikačná prax ukázala, že jednoročná subjektívna lehota na uloženie pokuty za porušenie zákona o volebnej kampani v niektorých prípadoch nepostačuje na riadne prešetrenie veci a vydanie právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty v správnom konaní, navrhuje sa predĺžiť subjektívnu lehotu na uloženie sankcie z jedného roka na tri roky a objektívnu lehotu z troch rokov na päť rokov.
V článku III návrhu zákona sa navrhuje upraviť v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) povinnosť pre banky a pobočky zahraničných bánk na požiadanie kandidujúcej politickej strany (vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov územnej samosprávy) alebo kandidáta (vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do orgánov územnej samosprávy) zriadiť osobitný platobný účet, na ktorom sú údaje bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a zobrazujú informácie v rozsahu ustanovenom zákonom o volebnej kampani - tzv. „transparentný účet“. Povinnosť sa ustanovuje na základe poznatkov z aplikačnej praxe, keď niektorým kandidátom vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktorí mali povinnosť financovať volebnú kampaň z osobitného platobného účtu, banka odmietla takýto účet zriadiť. Štát na jednej strane zákonom ustanovil povinnosť kandidátom viesť finančné prostriedky na osobitnom platobnom účte v banke pod hrozbou sankcie, na druhej strane však nezaručil možnosť poskytovania tejto služby bankou.
Okrem toho sa navrhuje, aby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré kontroluje dodržiavanie ustanovení zákona o volebnej kampani pri vedení volebnej kampane, malo možnosť identifikovať prispievateľa na volebnú kampaň kandidujúcim subjektom. Zákon o volebnej kampani ustanovuje, od koho môže kandidát vo voľbách prijať finančný dar a tiež ustanovuje, od koho kandidát dar prijať nesmie. Zároveň za prijatie daru v rozpore so zákonom ustanovil zákonodarca odradzujúce sankcie. Pre spoľahlivé zistenie veci v rámci konania o uložení sankcie správny orgán musí mať možnosť overiť si, ak to nie je možné spoľahlivo zistiť z výpisu z „transparentného účtu“, či darca spĺňa podmienky ustanovené zákonom o volebnej kampani. V prípade pochybností môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky požiadať banku o identifikáciu darcu. Ak by takúto možnosť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nemalo, bola by kontrola dodržiavania zákona o volebnej kampani v niektorých prípadoch z dôvodu bankového tajomstva nevykonateľná.
Návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, ale nezakladá negatívny dopad na štátny rozpočet, keďže predkladateľ dokáže zjednotenie nároku na odmenu členov volebných komisií všetkých stupňov a zavedenie povinnosti zabezpečiť prístup k internetu pre okrskové volebné komisie, pokryť v rámci schválených limitov na zabezpečenie volieb. Návrh zákona nezakladá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
4
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
✉ Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
✉ Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: .. Ukončenie: ..
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
máj 2021
Predpokladaný termín predloženia a rokovanie vlády Slovenskej republiky
september 2021
2. Definícia problému
Vytvorenie podmienok na vykonanie volieb do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov v rovnaký deň a v rovnakom čase v procese volieb a v procese vedenia volebnej kampane.
3. Ciele a výsledný stav
Efektívne vyhotovovanie zápisníc o výsledku volieb.
Vyhotovovanie zoznamov kandidátov v elektronickej podobe, zjednotenie nároku na odmenu členov volebných komisií.
Zjednotenie nároku na odmenu členov volebných komisií všetkých stupňov.
Stanovenie výšky odmeny za výkon funkcie člena a zapisovateľa okrskovej volebnej komisie vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, v sume dvojnásobku, ktorá pripadá členovi a zapisovateľovi okrskovej volebnej komisie podľa § 5 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 308/2015 Z. z. o výdavkoch spojených s voľbami v znení vyhlášky č. 323/2019 Z. z.
Stanovenie minimálneho počtu členov okrskovej volebnej komisie v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, na sedem.
Zavedenie povinnosti zabezpečiť prístup k internetu pre miestne a okrskové volebné komisie.
Prispôsobenie pravidiel vedenia volebnej kampane v čase konania volieb v jeden deň, úprava parametrov transparentného účtu.
Vytvorenie legislatívnych podmienok k zavedenej povinnosti viesť finančné prostriedky na volebnú kampaň na osobitnom účte podľa zákona č.
181/2014 Z. z.
 o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákonač. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
4. Dotknuté subjekty
Volebné komisie
Štatistický úrad Slovenskej republiky
Okresné úrady
Obce, vyššie územné celky
Kandidáti a politické strany a politické hnutia
Banky a pobočky zahraničných bánk
5
5. Alternatívne riešenia
Nulový variant je variant, z ktorého predkladateľ vychádzal pri príprave návrhu zákona. Výkon funkcie člena volebnej komisie je iným úkonom vo všeobecnom záujme. Pri zachovaní súčasného stavu, kedy členovia obvodných volebných komisií a členovia volebných komisií samosprávnych krajov vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a členovia okresných volebných komisií vo všetkých druhoch volieb nemajú za výkon svojej funkcie nárok na odmenu, by naďalej pretrvávali problémy pri organizačnom zabezpečení volieb, a to predovšetkým pri obsadzovaní volebných komisií jej členmi. Absencia finančného ohodnotenia tak spôsobuje nezáujem o výkon tejto funkcie a časté domenovanie chýbajúcich členov obvodnej volebnej komisie a volebnej komisie samosprávneho kraja predsedom samosprávneho kraja a členov okresnej volebnej komisie prednostom okresného úradu, ak počet členov volebnej komisie nedosiahne zákonom stanovenú hranicu. Navrhovateľ ďalej usudzuje, že súčasný stav neodráža náročnosť plnenia úloh vyplývajúcich z volebného zákona členmi obvodnej volebnej komisie, volebnej komisie samosprávneho kraja a okresnej volebnej komisie a nezohľadňuje ani potrebu adekvátneho finančného ohodnotenia za práce vykonávané cez víkend a v noci.
Napriek tomu, že neexistovala zákonná povinnosť, ale iba možnosť odosielania zápisníc o výsledku volieb elektronickou formou prostredníctvom informačného systému IVIS, pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 využilo túto možnosť až 80 % okrskových volebných komisií, čo prispelo ku skráteniu času sčítania výsledkov volieb.
Vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, pri určení výšky odmeny za výkon funkcie člena a zapisovateľa okrskovej volebnej komisie a stanovení minimálneho počtu členov okrskovej volebnej komisie v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice nulový variant (súčasný spôsob stanovenia výšky odmeny a súčasný minimálny počet päť členov okrskovej volebnej komisie v hlavnom mesta Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice) nezohľadňuje vyššiu náročnosť spojených volieb.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že zachovanie nulového variantu by mohlo priniesť problémy v plynulom zabezpečení volieb.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno ✉ Nie
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 308/2015 Z. z. o výdavkoch spojených s voľbami v znení vyhlášky č. 323/2019 Z. z.
7. Transpozícia práva EÚ
Nie
8. Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Pozitívne
✉ Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
💧 Áno
✉ Nie
✉ Čiastočne
✉ Pozitívne
 Žiadne
✉ Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
✉ Pozitívne
 Žiadne
✉ Negatívne
Sociálne vplyvy
✉ Pozitívne
 Žiadne
✉ Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
✉ Pozitívne
 Žiadne
✉ Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
✉ Pozitívne
 Žiadne
✉ Negatívne
6
✉ Pozitívne
 Žiadne
✉ Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
✉ Pozitívne
 Žiadne
✉ Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
✉ Pozitívne
 Žiadne
✉ Negatívne
10. Poznámky
Predkladateľ trvá na tom, že predmetný návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti, a to z dôvodu, že výsledky volieb zisťuje Štatistický úrad Slovenskej republiky prostredníctvom informačného systému IVIS, ktorý je v prevádzke už niekoľko rokov.
11. Kontakt na spracovateľa
Ing. Eva Chmelová,
eva.chmelova@minv.sk
, 00421903776796
12. Zdroje
Skutočne vynaložené výdavky na voľby do orgánov samosprávnych krajov v roku 2017, voľby do orgánov samosprávy obcí v roku 2018, voľby prezidenta Slovenskej republiky a voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 a voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020.
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok.
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča v bode 5. doplniť alternatívne riešenia a uviesť minimálne nulový variant.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Predložený návrh v čl. I, § 8 stanovuje novú povinnosť pre obce a mestá, kde „starosta obce zabezpečí pre okrskovú volebnú komisiu na účely prípravy a vykonania volieb prístup k internetu“. Komisia upozorňuje, že ide o povinnosť obcí a miest v rámci preneseného výkonu štátnej správy a výdavky s ňou spojené je nevyhnutné zabezpečiť zo štátneho rozpočtu. Preto v nadväznosti na uvedenú novú povinnosť a na § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov Komisia žiada doplniť analýzu vplyvov na rozpočet aj o vplyvy na štátny rozpočet súvisiace so zabezpečením prístupu k internetu v obciach vrátane uvedenia finančného krytia predmetných výdavkov.
V čl. II materiálu sa, okrem iného, navrhujú aj nové ustanovenia, resp. zmeny v ustanoveniach o pokutách, ktoré však v doložke vybraných vplyvov ani analýze vplyvov na rozpočet nie sú nijakým spôsobom vysvetlené ani kvantifikované. Uvedené je potrebné doplniť.
Zároveň je potrebné zosúladiť vyjadrenie k vplyvom na rozpočet verejnej správy uvedené v dôvodovej správe s ostatnými časťami materiálu.
K vplyvom na informatizáciu
Komisia nesúhlasí s tvrdením predkladateľa, že predmetný návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predkladateľ napr. v bode 10 navrhuje vyhotovovanie zápisnice priamo prostredníctvom IS štatistického úradu. Keďže ide o novú úpravu, Komisia má za to, že bude nevyhnutné vykonať úpravy informačného systému prípadne jeho funkcionalít, ktoré uvedené umožnia.
K všeobecnej časti dôvodovej správy
Informáciu o vybraných vplyvoch predloženého návrhu zákona je potrebné zosúladiť s hodnotením vplyvov podľa doložky vybraných vplyvov.
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
7
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2021
2022
2023
2024
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
15 256 268
779 756
36 804 452
v tom: Ministerstvo vnútra SR
0
15 256 268
779 756
36 804 452
z toho:
- vplyv na ŠR
0
15 256 268
779 756
36 804 452
Rozpočtové prostriedky
0
15 256 268
779 756
36 804 452
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
1 806 200
88 000
4 296 000
- vplyv na ŠR:
0
1 806 200
88 000
4 296 000
z toho: Ministerstvo vnútra SR
0
1 806 200
88 000
4 296 000
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
15 256 268
779 756
36 804 452
v tom: Ministerstvo vnútra SR
0
15 256 268
779 756
36 804 452
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
8
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Podľa § 37 volebného zákona sa výdavky spojené s voľbami uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Finančné prostriedky na zabezpečenie prípravy a vykonanie volieb sú rozpočtované v kapitole ministerstva vnútra vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na roky 2022 až 2024. Podľa § 218 ods. 2 volebného zákona obce a samosprávne kraje plnia úlohy na úseku volieb ako prenesený výkon štátnej správy. Na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku volieb sa poskytuje obciam a samosprávnym krajom dotácia z kapitoly ministerstva vnútra v rámci záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.
Keďže účinnosť novely zákona sa predpokladá začiatkom roka 2022, prvýkrát sa zmeny prejavia pri financovaní volieb konaných v roku 2022. Dopad na štátny rozpočet z titulu priznania nároku na odmenu členovi obvodnej volebnej komisie, členovi volebnej komisie samosprávneho kraja a členovi okresnej volebnej komisie, ak v deň konania volieb nemá nárok na náhradu, nie je možné v súčasnosti presne kvantifikovať. Navrhovaná úprava sa dotýka 8 volebných komisií samosprávneho kraja, približne 96 obvodných volebných komisií a 49 okresných volebných komisií, čo pri približne 6 000 okrskoch možno považovať za zanedbateľné.
Výdavky spojené s povinnosťou starostu obce zabezpečiť v súvislosti s prípravou a vykonaním volieb prístup k internetu pre miestne a okrskové volebné komisie nebudú znášať obce, ale budú hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu. Novelou vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 308/2015 Z. z. o výdavkoch spojených s voľbami v znení vyhlášky č. 323/2019 Z. z., ktorou sa špecifikujú jednotlivé druhy výdavkov hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu budú nevyhnutné výdavky spojené s elektronickým odosielaním zápisníc o výsledku volieb zaradené medzi oprávnené výdavky. Pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 až 80 % okrskových volebných komisií využilo dobrovoľnú možnosť odosielania zápisníc o výsledku volieb prostredníctvom informačného systému IVIS. Výdavky spojené so zavedením povinnosti starostu obce zabezpečiť v súvislosti s prípravou a vykonaním volieb prístup do internetu pre miestne a okrskové volebné komisie nie je možné v súčasnosti presne kvantifikovať, keďže uvedené výdavky sa prvýkrát prejavia pri financovaní volieb v roku 2022. Navrhovateľ má však za to, že dopad na štátny rozpočet bude vzhľadom na skutočnosť, že pri posledných voľbách túto možnosť využilo 80 % okrskov, a to bez dopadu na štátny rozpočet, zanedbateľný a dokáže ho v prípade potreby uhradiť v rámci navrhnutých limitov na zabezpečenie volieb na roky 2022 až 2024.
Na základe vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania sa vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, určuje výška odmeny za výkon funkcie člena a zapisovateľa okrskovej volebnej komisie v sume dvojnásobku, ktorá pripadá členovi a zapisovateľovi okrskovej volebnej komisie podľa § 5 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 308/2015 Z. z. o výdavkoch spojených s voľbami v znení vyhlášky č. 323/2019 Z. z. a stanovuje minimálny počet členov okrskovej volebnej komisie v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice na sedem. Pri kvantifikácii výdavkov potrebných na zabezpečenie volieb do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa v roku 2022 vykonajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, sa vychádzalo z výšky skutočne vynaložených výdavkov na zabezpečenie obidvoch druhov volieb, pričom ich súčasťou boli aj výdavky vynaložené na vyplatenie odmien členom a zapisovateľom okrskových volebných komisií za voľby do orgánov územnej samosprávy. Na základe uvedeného navrhovateľ deklaruje, že dopad na štátny rozpočet z titulu navýšenia výdavkov na vyplatenie odmien členom a zapisovateľom
9
okrskových volebných komisií a navýšenia minimálneho počtu členov okrskovej volebnej komisie v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice (odmeny, stravovanie, občerstvenie), bude hradený v rámci navrhnutých limitov na zabezpečenie volieb v roku 2022.
Z uvedeného dôvodu kvantifikácia výdavkov na roky 2022 až 2024 nevykazuje negatívny dopad na štátny rozpočet.
2.2.Popis a charakteristika návrhu
2.2.1.Popis návrhu:
Novela zákona priznáva členovi obvodnej volebnej komisie, členovi volebnej komisie samosprávneho kraja a členovi okresnej volebnej komisie nárok na odmenu, ak nemajú v deň konania volieb nárok na náhradu podľa § 36 ods. 1 volebného zákona, zjednocuje nárok na odmenu členov volebných komisií všetkých stupňov, zvyšuje záujem o výkon funkcie člena volebnej komisie vo volebných komisiách vyššieho stupňa a eliminuje potrebu vymenovania chýbajúcich členov volebných komisií v prípadoch, ak dôjde k zníženiu počtu členov pod zákonom ustanovenú hranicu.
Zavedenie povinnosti zabezpečiť prístup k internetu pre miestne a okrskové volebné komisie odbremení predsedov miestnych a okrskových volebných komisií od osobného doručovania zápisníc volebnej komisii vyššieho stupňa, od čakania na spracovanie zápisnice odborným sumarizačným útvarom, napomôže k odstraňovaniu chybovosti a uľahčí spracovanie výsledkov hlasovania pre miestne a okrskové volebné komisie a pre odborné sumarizačné útvary.
V čl. II. návrhu zákona sa navrhujú zmeny zákona o volebnej kampani. Navrhovanými zmenami sa upresňujú limity nákladov na volebnú kampaň vo voľbách do orgánov územnej samosprávy a prenáša sa kontrola nad dodržiavaním transparentnosti volebnej kampane a ukladanie sankcií pre porušenie ustanovení § 15 zákona o volebnej kampani na okresné úrady. Ďalej sa vzhľadom na zavedenie objektívnej zodpovednosti politickej strany za vedenie volebnej kampane kandidátom uvedeným na jej kandidátnej listine vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu po čase ustanovenom na volebnú kampaň ustanovuje príslušná sankcia za jej porušenie. Rovnako sa zavádza sankcia za porušenie novozavedenej spoločnej zodpovednosti všetkých politických strán a politických hnutí tvoriacich koalíciu za vedenie volebnej kampane po čase ustanovenom v § 2 ods. 2 kandidátom uvedeným na kandidátnej listine tejto koalície pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu. Pokuta bude uložená v rovnakej výške každej politickej strane tvoriacej koalíciu ako vyjadrenie spoločnej zodpovednosti za konanie kandidáta uvedeného na kandidátnej listine tejto koalície. Za neposkytnutie súčinnosti fyzických a právnických osôb ministerstvu vnútra, ktoré je spôsobilé znemožniť efektívne prešetrovanie možných porušení pravidiel vedenia volebnej kampane sa v zákone ustanovuje sankcia za účelom vynútiteľnosti tejto súčinnosti, a to aj s možnosťou jej opakovaného uloženia.
Vyhodnotením záverov medzirezortného pripomienkového konania sa pre voľby do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, stanovila výška odmeny za výkon funkcie člena a zapisovateľa okrskovej volebnej komisie v sume dvojnásobku, ktorá pripadá členovi a zapisovateľovi okrskovej volebnej komisie podľa § 5 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 308/2015 Z. z. o výdavkoch spojených s voľbami v znení vyhlášky č. 323/2019 Z. z. a z dôvodu väčšieho počtu hlasovacích lístkov a s tým spojenej vyššej náročnosti procesu sčítavania hlasov určil minimálny počet
10
členov okrskovej volebnej komisie v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice na sedem.
.......................................................................................................................................................
2.2.2.Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
x zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3.Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
2021
2022
2023
2024
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4.Výpočty vplyvov na verejné financie
Výšku dopadu na štátny rozpočet z titulu priznania nároku na odmenu, ak v deň konania volieb nemá člen obvodnej volebnej komisie, člen volebnej komisie samosprávneho kraja a člen okresnej volebnej komisie nárok na náhradu podľa § 36 ods. 1 volebného zákona nie je možné v súčasnosti presne kvantifikovať, nakoľko výška vynaložených výdavkov závisí od počtu a druhu vyhlásených volieb predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, od počtu členov volebných komisií, ktorý nie je zákonom limitovaný, ako aj od dosiahnutej výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predposledný kalendárny štvrťrok pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom sa konajú voľby.
Pri vynakladaní výdavkov na voľby najvyšší objem finančných prostriedkov tvoria výdavky na zabezpečenie činnosti okrskových volebných komisií.
Navrhovaná úprava sa dotýka 8 volebných komisií samosprávneho kraja, približne 96 obvodných volebných komisií a 49 okresných volebných komisií, čo pri 6 000 okrskoch možno považovať za zanedbateľné. Vychádzajúc zo spôsobu výpočtu výšky odmeny podľa vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 308/2015 Z. z. o výdavkoch spojených s voľbami v znení vyhlášky č. 323/2019 Z. z. predkladateľ deklaruje, že zjednotenie nároku na odmenu členov volebných komisií všetkých stupňov neprinesie výrazný nárast výdavkov. Pri financovaní volieb do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov v roku 2022 sa z titulu zjednotenia nároku na odmenu členov volebných komisií všetkých stupňov predpokladá suma 66 000 eur, v roku 2024 kedy sa úprava dotýka členov 49 okresných volebných komisií sa pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a voľbách do Európskeho parlamentu predpokladá rovnaká suma 21 000 eur, pri dvojkolových voľbách prezidenta Slovenskej republiky suma 42 000 eur a pri doplnkových voľbách do územnej samosprávy, ktoré sú vyhlasované predsedom Národnej rady Slovenskej republiky každý rok a môžu sa konať aj viackrát do roka z dôvodov ustanovených volebným zákonom suma
11
do 17 000 eur. Navýšenie finančných prostriedkov z tohto premetu dokáže predkladateľ pokryť v rámci navrhnutých limitov na roky 2022 až 2024.
Výška dopadu na štátny rozpočet z titulu zavedenia povinnosti starostovi obce zabezpečiť v súvislosti s prípravou a vykonaním volieb prístup k internetu pre miestne a okrskové volebné komisie nie je možné v súčasnosti presne kvantifikovať, keďže nie je možné určiť koľko obcí bude potrebovať pomoc pri zriadení pripojenia k internetu. Ministerstvo vnútra v spolupráci s Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb v súčasnosti uskutočňuje prieskum pripojenia volebných miestností k internetu. Na základe uvedeného nie je možné kvantifikovať sumu výdavkov potrebných na zabezpečenie pripojenia volebných miestností. Výdavky s tým spojené budú v prípade potreby hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu a budú špecifikované vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 308/2015 Z. z. o výdavkoch spojených s voľbami v znení vyhlášky č. 323/2019 Z. z., ktorú bude predkladateľ novelizovať. Vychádzajúc zo skutočnosti, že pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 až 80 % okrskových volebných komisií využilo dobrovoľnú možnosť odosielania zápisníc o výsledku volieb prostredníctvom informačného systému IVIS, navrhovateľ má za to, že dopad na štátny rozpočet bude z titulu zavedenia povinnosti prístupu k internetu pre miestne a okrskové volebné komisie zanedbateľný a dokáže ho uhradiť v rámci navrhnutých limitov na zabezpečenie volieb na roky 2022 až 2024.
Vplyv na rozpočet pre spojené voľby z titulu zdvojnásobenia výšky odmeny člena a zapisovateľa okrskovej volebnej komisie a navýšenia minimálneho počtu členov okrskovej volebnej komisie v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice na sedem bol kvantifikovaný nadväzne na predpokladaný počet členov a zapisovateľov okrskových volebných komisií (počet členov okrskových volebných komisií nie je zákonom regulovaný a tvoria ho nominanti jednotlivých kandidujúcich politických subjektov), predpokladanú výšku odmeny člena, predsedu a zapisovateľa okrskovej volebnej komisie závislej od výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predposledný kalendárny štvrťrok pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom sa konanú voľby a odhadovanú výšku výdavkov na stravovanie a občerstvenie z dôvodu navýšenia minimálneho počtu členov okrskovej volebnej komisie v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava a v meste Košice, a to v predpokladanej sume 2 970 000 eur. Pri kvantifikovaní plánovaných finančných prostriedkov na zabezpečenie volieb do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase sa vychádzalo z výšky skutočných výdavkov vynaložených na zabezpečenie volieb do orgánov samosprávnych krajov v roku 2017 a volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018 vrátane výdavkov na vyplatenie odmien členom a zapisovateľom okrskových volebných komisií. Vychádzajúc z vykonaného prepočtu navrhovateľ má za to, že navýšenie finančných prostriedkov z titulu zdvojnásobenia výšky odmeny člena a zapisovateľa okrskovej volebnej komisie a navýšenie minimálneho počtu členov okrskovej volebnej komisie v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice na sedem, dokáže pokryť v rámci schválených limitov na zabezpečenie volieb v roku 2022.
Ukladanie sankcií špecifikovaných v čl. II. navrhovaného materiálu síce predpokladá možný pozitívny vplyv na štátny rozpočet v zanedbateľnom rozsahu, avšak vzhľadom na ich preventívny charakter nie je v súčasnosti možné prejudikovať počet prípadných porušení príslušných ustanovení zákona a preto nemožno ani kvantifikovať výšku pokút z budúcich potenciálnych správnych konaní, ktoré sa následne stanú príjmom štátneho rozpočtu.
12
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2021
2022
2023
2024
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Vzhľadom na preventívny charakter ukladania sankcií možno predpokladať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale vychádzajúc zo skutočnosti, že nie je možné predpokladať počet možných porušení zákona, nie je možné ani presne kvantifikovať odhad zvýšenia príjmov z pokút budúcich potenciálnych správnych konaní za jednotlivé roky.
13
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2021
2022
2023
2024
poznámka
Bežné výdavky (600) Ministerstvo vnútra SR
0
15 256 268
779 756
36 804 452
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
1 806 200
88 000
4 296 000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
631 268
30 756
1 501 452
Tovary a služby (630)2
0
2 058 100
350 000
5 961 000
Bežné transfery (640)2
0
10 760 700
311 000
25 046 000
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
15 256 268
779 756
36 804 452
14
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2021
2022
2023
2024
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Z predloženého materiálu nevyplývajú zvýšené nároky na počty zamestnancov zainteresovaných subjektov verejnej správy podieľajúcich sa na realizácií volieb. Nadväzne na uvedené sa tabuľka č. 5 nevypĺňa.
15
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve
-čl. 10 Zmluvy o Európskej únii,
-čl. 18, 20, 22 a 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)v sekundárnom práve
-Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 001) v platnom znení, gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
-Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov únie v komunálnych voľbách v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 368, 31.12.1994, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 001) v platnom znení, gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014) v platnom znení, gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) v platnom znení, gestor: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,
-Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 z 13. júla 2018, ktorým sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. EÚ L 178, 16.7.2018), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
16
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie – problematika volieb je upravená napríklad v rozsudku Súdneho dvora z 12. septembra 2006 vo veci C-145/04, ktorým sa zamietla žaloba Španielskeho kráľovstva proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska o nesplnenie povinnosti podľa článku 227 ES, ktorá sa týkala špecifík volieb na Gibraltári alebo v rozsudku Súdneho dvora z 12. septembra 2006 vo veci C-300/04, ktorý okrem iného rozhodol, že: „Osoby, ktoré majú štátnu príslušnosť členského štátu a majú bydlisko alebo trvalý pobyt na území patriacom medzi zámorské krajiny a územia uvedené v článku 299 ods. 3 ES, sa môžu dovolávať práv, ktoré sa občanom Únie priznávajú v druhej časti Zmluvy ES. Hoci podľa súčasného stavu práva Spoločenstva nič nebráni tomu, aby členské štáty, dodržiavajúc právo Spoločenstva, definovali podmienky práva voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu odkazom na kritérium bydliska na území, na ktorom sa voľby konajú, zásade rovnosti zaobchádzania však odporuje to, aby mali vybrané kritériá za následok rozdielne zaobchádzanie medzi štátnymi príslušníkmi, ktorí sa nachádzajú v porovnateľných situáciách, bez toho, aby bolo takéto rozdielne zaobchádzanie objektívne odôvodnené.“
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení – smernicu Rady 93/109/ES v platnom znení a smernicu Rady 94/80/ES v platnom znení bola Slovenská republika povinná transponovať do 1. mája 2004,
b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie – bezpredmetné,
c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav – smernica Rady 93/109/ES v platnom znení a smernica Rady 94/80/ES v platnom znení boli úplne prebraté do zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne
17
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1 (§ 4)
Upravuje sa znenie § 4 z dôvodu neopodstatnenosti členenia tohto ustanovenia na písmená. Zároveň sa dopĺňa možnosť ustanoviť v čase pandémie a v príčinnej súvislosti s ňou osobitným zákonom podmienky, za ktorých sa prekážka práva voliť na voličov, ktorým bolo zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia, nebude vzťahovať a títo budú môcť uplatniť svoje aktívne volebné právo. Cieľom úpravy je umožniť hlasovať aj voličom, ktorí by sa za iných okolností z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 nemohli zúčastniť volieb.
K bodu 2 (§ 8 ods. 1)
Ustanovuje sa povinnosť obci informovať voličov o utvorení volebných okrskov s vymedzením ich územného obvodu, ako aj o adrese volebnej miestnosti na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené. Mnohé obce informovali týmto spôsobom voličov aj bez uvedenej zákonnej povinnosti, avšak aplikačná prax poukázala na potrebu zakotviť túto povinnosť explicitne v zákone z dôvodu, že viaceré obce svojich voličov o týchto skutočnostiach neinformovali vôbec, z čoho vznikali nedorozumenia a spory. Zároveň sa ukladá povinnosť v súlade so zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov informovať voličov v obciach, v ktorých majú obyvatelia právo používať jazyk národnostnej menšiny, aj v príslušnom jazyku tejto menšiny.
K bodu 3 (§ 8 ods. 2)
Ustanovuje sa povinnosť starostovi obce zabezpečiť v súvislosti s vykonaním volieb prístup do siete internet pre okrskové volebné komisie. Úmyslom tejto novej povinnosti je odbremeniť predsedov okrskových volebných komisií od osobného doručovania zápisníc volebnej komisii vyššieho stupňa a od čakania na spracovanie zápisnice odborným sumarizačným útvarom. Elektronizácia zasielania zápisníc bude mať veľký význam najmä v deň konania volieb do orgánov územnej samosprávy v roku 2022, keď budú okrskové volebné komisie zisťovať výsledky dvoch volieb bezprostredne za sebou. Predseda okrskovej volebnej komisie po podpísaní zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a jej zaslaní obvodnej volebnej komisii elektronicky bude môcť hneď vydať pokyn na začatie zisťovania výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obcí. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že spracovanie zápisnice priamo v informačnom systéme na spracovanie výsledkov volieb napomáha odstráneniu chybovosti a uľahčuje spracovanie výsledkov hlasovania pre okrskové volebné komisie, ako aj pre odborné sumarizačné útvary. Povinnosť zabezpečiť prístup do siete internet sa však nebude vzťahovať iba na volebný deň, ale túto povinnosť bude nevyhnutné splniť v dostatočnom časovom predstihu pred voľbami za účelom vykonania skúšky zasielania zápisníc prostredníctvom informačného systému Štatistického úradu Slovenskej republiky s cieľom úspešného a bezporuchového spracovania výsledkov volieb.
K bodom 4 a 5 (§ 9 ods. 8 a § 11 ods. 3)
Novou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby prekážka práva voliť podľa § 4 zákona bola vykonateľná v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a najmä v súlade s ochranou
18
osobných údajov voličov podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. Potrebu právnej úpravy potvrdila aplikačná prax v čase prípravy a vykonania volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2020, ktoré sa konali v čase pandémie ochorenia COVID-19.
K bodom 6 a 78 (§ 18 ods. 2 a § 195b ods. 1)
Minimálny počet členov okrskovej volebnej komisie v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, sa ustanovuje na 7. Okrskové volebné komisie v týchto mestách zisťujú výsledky volieb nielen do orgánov mesta, ale aj do orgánov mestských častí a v spojených voľbách aj do orgánov samosprávnych krajov, s čím je spojená vyššia náročnosť procesu sčítavania hlasov.
K bodu 7 (§ 19 ods. 1 prvá veta)
Upravuje sa postavenie zapisovateľa volebnej komisie v súvislosti s elektronizáciou zasielania zápisníc.
K bodu 8 (§ 20 ods. 3)
Nevyhnutná úprava súvisiaca s odlišne ustanoveným rozsahom času výkonu volieb do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase.
K bodu 9 (§ 21 ods. 2)
Aplikačná prax ukázala, že informovanosť voličov o podmienkach práva voliť a práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené, je postačujúca tak pre občanov Slovenskej republiky, ako aj pre občanov iných členských štátov Európskej únie. Navrhovaný spôsob informovania je v súlade s požiadavkami kladenými v tejto súvislosti na členské štáty Európskej únie zo strany Rady Európskej únie. Zasielanie písomnej informácie o podmienkach práva voliť a práva byť volený na adresu voliča – občana iného členského štátu Európskej únie sa neosvedčilo ako efektívne, nakoľko mnohým voličom sa táto informácia nedoručila buď z dôvodu neoznačenia poštovej schránky menom voliča, alebo volič zmenil adresu trvalého pobytu, alebo sa nezdržiaval na uvedenej adrese trvalého pobytu a zásielka sa tak vrátila obci ako nedoručená. Preto sa táto povinnosť navrhuje zo zákona vypustiť.
K bodu 10 (§ 21 ods. 4)
Legislatívno-technická úprava textu a zjednotenie terminológie.
K bodu 11 (§ 24 ods. 2)
Úpravu vo všeobecnej časti zákona si vyžiadala aplikačná prax pri preukazovaní totožnosti voličov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky hlasujúcich osobne vo volebnej miestnosti, a to najmä vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Voliči, ktorí nemali k dispozícii platný občiansky preukaz, sa domáhali uplatnenia volebného práva preukazovaním iných (náhradných) dokladov. Voliči sa najčastejšie pokúšali preukazovať vo volebnej miestnosti cestovným dokladom Slovenskej republiky, ktorý však neobsahuje údaj o trvalom pobyte. Vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, ako aj vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, je však nevyhnutné preukázať príslušnosť k okrskovej volebnej komisii
19
podľa miesta trvalého pobytu voliča práve občianskym preukazom, v ktorom je uvedená adresa trvalého pobytu voliča. Tento postup je však mimoriadne dôležitý pre všetky druhy volieb, a to aj z dôvodu zamedzenia možnosti viacnásobného hlasovania vo viacerých obciach. V osobitných častiach zákona upravujúcich jednotlivé druhy volieb sa upresňuje spôsob preukazovania totožnosti voličov podľa toho, kto sú oprávnení voliči v tých – ktorých voľbách (napr. okrem občanov Slovenskej republiky, ktorí majú na jej území trvalý pobyt môžu byť oprávnenými voličmi vo voľbách do Európskeho parlamentu aj občania iných členských štátov Európskej únie, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; vo voľbách do orgánov samosprávy obcí majú právo hlasovať aj cudzinci s trvalým pobytom na území obce a pod.).
K bodu 12 (§ 24 ods. 6)
Ide o upresnenie, aby volič a osoba, ktorá mu asistuje pri výkone volebného práva, boli správne poučení o skutkových podstatách trestných činov súvisiacich s voľbami, po naplnení ktorých im môže hroziť trestné stíhanie.
K bodu 13 (§ 29 ods. 4)
Výslovne sa upresňuje kompetencia okrskovej volebnej komisie rozhodovať v prípade sporu aj o platnosti prednostného hlasu, nakoľko o uvedenej skutočnosti môže s konečnou platnosťou fakticky rozhodnúť len okrsková volebná komisia tak, ako rozhoduje aj o platnosti celého hlasovacieho lístka a hlasovacej obálky.
K bodu 14 (§ 30 ods. 1 a 2)
Cieľom je zabezpečiť, aby každá okrsková volebná komisia zasielala zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa elektronicky prostredníctvom informačného systému Štatistického úradu Slovenskej republiky. Vytlačený a podpísaný rovnopis zápisnice sa doručí orgánu príslušnému na úschovu volebných dokumentov z činnosti volebnej komisie vyššieho stupňa až po ukončení činnosti okrskovej volebnej komisie, a to v lehote podľa osobitných častí zákona. Spôsob doručovania zápisníc o výsledku volieb elektronicky sa osvedčil už pri zasielaní zápisníc volebných komisií samosprávnych krajov a okresných volebných komisií. Pre zabezpečenie plynulého a nerušeného zisťovania výsledkov volieb vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa budú konať v jeden deň, sa takýto postup javí ako nevyhnutný. Okrem toho sa ustanovuje spôsob doručovania zápisníc v listinnej forme v situácii, ak by v deň konania volieb došlo k neočakávanému výpadku internetového pripojenia, ktorý nie je možné bezodkladne odstrániť.
K bodu 15 (§ 32 ods. 1)
Ide o úpravu, ktorú si vyžiadalo zavedenie povinnosti vyhotovovať a zasielať elektronické zápisnice o výsledku volieb pre volebné komisie všetkých stupňov.
K bodu 16 (§ 33 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úprava textu. Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán zisťuje a zverejňuje výsledky volieb prostredníctvom svojho (jedného) odborného sumarizačného útvaru, zriadeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky a pôsobiaceho v jeho sídle.
20
K bodom 17 a 18 (§ 34 ods. 2 a 3)
Obdobne ako v navrhovanom ustanovení § 8 ods. 2 sa ustanovuje povinnosť v súvislosti s elektronickým zasielaním zápisníc zabezpečiť pripojenie k internetu pre volebné komisie všetkých stupňov. Upresňuje sa, s odkazom na § 15 ods. 9 zákona, povinnosť pre obec, v ktorej je utvorených 50 a viac volebných okrskov, vytvoriť podmienky pre prácu odborného sumarizačného útvaru miestnej volebnej komisie. Podľa tohto ustanovenia Štatistický úrad Slovenskej republiky utvára odborné sumarizačné útvary pre miestne volebné komisie, ktoré zisťujú výsledky volieb za viac ako 50 volebných okrskov.
K bodu 19 (§ 36 ods. 4)
Zabezpečuje sa, aby členovia volebných komisií všetkých stupňov mali nárok na odmenu. Doposiaľ totiž členovia okresných volebných komisií, členovia volebných komisií samosprávnych krajov a členovia obvodných volebných komisií nemali zákonný nárok na odmenu za výkon svojej funkcie. Toto nerovnoprávne postavenie vzniklo v minulosti pri tvorbe zákonov pre jednotlivé druhy volieb a nepodarilo sa ho ani pri tvorbe jednotného právneho predpisu odstrániť. Pri voľbách do orgánov územnej samosprávy konaných v jeden deň, kedy budú kladené mimoriadne nároky na všetkých členov volebných komisií, by reálne mohol vzniknúť vážny problém so získavaním členov volebných komisií.
K bodu 20 (§ 40 písm. a))
Upresňuje sa skutočnosť, že po hlasovaní je potrebné odložiť do schránky na to určenej nielen nepoužité, ale aj nesprávne upravené hlasovacie lístky. Zabezpečí sa tým, že volič nevynesie z volebnej miestnosti žiaden hlasovací lístok, či už nepoužitý, alebo nesprávne upravený, napríklad ako dôkaz o tom, ako hlasoval.
K bodu 21 (§ 45 ods. 6 a § 197 ods. 6)
Zjednocuje sa postup pri odovzdávaní osobitného zoznamu voličov hlasujúcich poštou zo zahraničia okrskovej volebnej komisii utvorenej pre osobitný volebný okrsok s postupom pri odovzdávaní zoznamu voličov volebného okrsku okrskovej volebnej komisii podľa § 11 ods. 2 zákona, ktorý sa odovzdáva vždy iba v jednom rovnopise.
K bodu 22 (§ 46 ods. 6)
Upresňuje sa postup pri podaní žiadosti o vydanie hlasovacieho preukazu, ktorý za voliča prevezme iná, ním určená osoba. Najmä sa zabezpečuje, aby obec mala oprávnenie žiadať preukázanie totožnosti občianskym preukazom osobou, ktorá preberá hlasovací preukaz a zároveň sa ukladá povinnosť prevzatie hlasovacieho preukazu potvrdiť svojím podpisom. Reaguje sa tým na možné obavy z preberania hlasovacích preukazov neoprávnenými osobami.
K bodu 23 (§ 46 ods. 8)
Zákon ani doposiaľ neupravoval možnosť vydania nového hlasovacieho preukazu v prípade straty alebo odcudzenia skôr vydaného hlasovacieho preukazu. Aplikačná prax však poukázala na potrebu jednoznačnej úpravy vo volebnom zákone. Nový hlasovací preukaz nemožno vydať z dôvodu, že stratu alebo odcudzenie skôr vydaného hlasovacieho preukazu nie je možné fakticky preukázať a v prípade vydania nového hlasovacieho preukazu by tak nebolo možné vylúčiť viacnásobné hlasovanie.
21
K bodu 24 (§ 47 ods. 2 písm. a) a b), § 49 ods. 2 písm. a) a b), § 77 ods. 2 písm. a) a b), § 79 ods. 2 písm. a) a b), § 100 ods. 2 písm. a) a b), § 102 ods. 2 písm. a) a b), § 118 ods. 2 písm. a) a b), § 120 ods. 2 písm. a) a b), § 135 ods. 2 písm. a) a b), § 136 ods. 2 písm. a) a b), § 138 ods. 2 písm. a) a b), § 167 ods. 2 písm. a) a b), § 169 ods. 2 písm. a) a b), § 170 ods. 2 písm. a) a b), § 199 ods. 2 písm. a) a b) a § 201 ods. 2 písm. a) a b))
Poskytovanie telefonického a e-mailového kontaktu na delegovaných členov a náhradníkov volebných komisií je nevyhnutné na účely operatívnej komunikácie a bolo aj v minulosti zaužívanou praxou, avšak vzhľadom na sprísnenú ochranu osobných údajov osobitným právnym predpisom je potrebné túto požiadavku zakotviť v zákone.
K bodu 25 (§ 49 ods. 8 písm. a), 79 ods. 8 písm. a), § 102 ods. 7 písm. a), § 120 ods. 7 písm. a) a § 201 ods. 7 písm. a))
Ustanovenia sa dopĺňajú o kompetenciu okrskovej volebnej komisie odoberať hlasovacie preukazy. Túto skutočnosť sa navrhuje explicitne uviesť v zákone aj v kontexte povinnosti okrskovej volebnej komisie voličovi hlasujúcemu prostredníctvom hlasovacieho preukazu tento aj skutočne odobrať, nakoľko hlasovací preukaz oprávňuje voliča na hlasovanie výlučne jedenkrát. Hlasovací preukaz sa po jeho odobratí stáva súčasťou volebnej dokumentácie z činnosti okrskovej volebnej komisie, ktorá sa odovzdáva do úschovy obci.
K bodu 26 (§ 50 ods. 1 a § 80 ods. 1)
Dopĺňa sa povinnosť pre splnomocnenca politickej strany alebo koalície pri doručení kandidátnej listiny preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom. Na kandidátne listiny, ktoré neboli doručené ustanoveným spôsobom, sa totiž podľa poslednej vety upravovaného odseku neprihliada a práve nemožnosť vyžiadať si preukaz totožnosti splnomocnenca vyvolávala pochybnosti, či kandidátna listina bola doručená spôsobom ustanoveným v zákone, t. j. skutočne osobou uvedenou v oznámení o určení splnomocnenca politickej strany alebo koalície.
K bodom 27, 46, 54 a 55 (§ 50 ods. 3 písm. b), § 80 ods. 3 písm. b), § 139 ods. 4 písm. b), § 171 ods. 4 písm. b), § 139 ods. 7, § 171 ods. 7, § 144 ods. 3 písm. b), § 176 ods. 3 písm. b), § 144 ods. 6 písm. b) a § 176 ods. 6 písm. b))
Ide o doplnenie požadovaného osobného údaja o kandidátovi, ktorého znalosť je nevyhnutná na účely štatistického vykazovania údajov o počte kandidujúcich mužov a žien, o počte zvolených mužov a žien a pod. Údaje o týchto počtoch mužov a žien sú pravidelne požadované aj Európskou úniou, Radou Európy a inými organizáciami. Doposiaľ údaj o pohlaví kandidáta na účely štatistického zisťovania spravidla vypĺňali odborné sumarizačné útvary, resp. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Z dôvodu nadobudnutia platnosti zákona o ochrane osobných údajov je potrebné, aby tento údaj bol poskytnutý zákonom ustanoveným spôsobom samotným kandidátom.
K bodu 28 (§ 50 ods. 4 písm. d), § 80 ods. 4 písm. c), § 139 ods. 5 písm. b), § 144 ods. 4 písm. b), § 171 ods. 5 písm. b) a § 176 ods. 4 písm. b))
Poskytovanie telefonického a e-mailového kontaktu na splnomocnenca politickej strany alebo koalície, príslušného na doručenie kandidátnej listiny, resp. na jeho náhradníka, je nevyhnutné na účely operatívnej komunikácie a bolo aj v minulosti zaužívanou praxou, avšak vzhľadom na sprísnenú ochranu osobných údajov osobitným právnym predpisom je potrebné túto
22
požiadavku zakotviť v zákone.
K bodu 29 (§ 51 ods. 1)
Podľa platného ustanovenia zákona Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky preskúmava kandidátne listiny prostredníctvom svojho odborného sumarizačného útvaru. Uvedené však nekorešponduje s reálnym obsahom činností, ktoré odborný sumarizačný útvar v rámci oboznamovania sa s obsahom kandidátnej listiny vykonáva. Každá volebná komisia, ktorá registruje kandidátne listiny alebo kandidátov v tých – ktorých voľbách, preskúmava súlad kandidátnej listiny so zákonom, preskúmava okrem iného aj súlad údajov uvedených na vyhlásení kandidáta s údajmi na kandidátnej listine, ako aj úplnosť a správnosť všetkých príloh. Odborný sumarizačný útvar ako útvar zabezpečujúci prípravu spracovania a spracovanie výsledkov volieb však v skutočnosti overuje iba niektoré skutočnosti z kandidátnej listiny, a to, či sa niektorý kandidát nenachádza na viacerých kandidátnych listinách a tiež, či všetci kandidáti spĺňajú podmienku veku, prípadne overuje správne zaradenie obcí do príslušných okresov v prípade rovnakých názvov viacerých obcí. Overovanie týchto skutočností vykonáva totiž odborný sumarizačný útvar elektronicky pomocou vlastného informačného systému IVIS. Avšak samotné preskúmavanie súladu kandidátnej listiny a jej príloh so zákonom, resp. ich právne posúdenie, je v kompetencii členov príslušnej registrovej volebnej komisie.
K bodu 30 (§ 54 ods. 1, § 84 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 174 ods. 1)
Upravuje sa exaktne, že úkony, ktoré majú za následok späťvzatie kandidátnej listiny, musia byť vykonané výlučne v listinnej forme. Platné znenie ustanovenia umožňujúce písomné späťvzatie kandidátnej listiny totiž nevylučuje jeho aplikáciu aj zaslaním späťvzatia napríklad formou e-mailu, čo vzhľadom na závažnosť úkonu nie je žiaduce.
K bodu 31 (§ 54 ods. 4 a § 84 ods. 4)
Legislatívno-technická úprava textu.
K bodu 32 (§ 58 ods. 1)
Ide o ustanovenie vyplývajúce z § 24 zákona. Potrebu explicitného vymedzenia občianskeho preukazu ako výlučného dokladu na preukazovanie totožnosti voliča s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky hlasujúceho osobne vo volebnej miestnosti vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky si vyžiadala aplikačná prax.
K bodu 33 (§ 59 ods. 11 a § 207 ods. 11)
Zjednocuje sa spôsob zasielania zápisníc o výsledku volieb a o výsledku hlasovania v referende elektronicky prostredníctvom informačného systému štatistického úradu.
K bodu 34 (§ 63 ods. 2)
Cieľom ustanovenia je zabezpečiť, aby každá okrsková volebná komisia zasielala zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku elektronicky. Zníži sa tým chybovosť v zápisnici, uľahčí sa práca okrskovej volebnej komisie a skvalitní a zrýchli sa zisťovanie výsledkov volieb. Okrsková volebná komisia v tomto prípade zabezpečí doručenie jedného rovnopisu vytlačenej a podpísanej zápisnice prostredníctvom obce do troch dní príslušnému okresnému úradu.
23
K bodu 35 (§ 81 ods. 1)
Podľa platného ustanovenia zákona Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán vo voľbách do Európskeho parlamentu preskúmava kandidátne listiny prostredníctvom svojho odborného sumarizačného útvaru. Uvedené však nekorešponduje s reálnym obsahom činností, ktoré odborný sumarizačný útvar v rámci oboznamovania sa s obsahom kandidátnej listiny vykonáva. Každá volebná komisia, ktorá registruje kandidátne listiny alebo kandidátov v tých – ktorých voľbách, preskúmava súlad kandidátnej listiny so zákonom, preskúmava okrem iného aj súlad údajov uvedených na vyhlásení kandidáta s údajmi na kandidátnej listine, ako aj úplnosť a správnosť všetkých príloh. Odborný sumarizačný útvar ako útvar zabezpečujúci prípravu spracovania a spracovanie výsledkov volieb však v skutočnosti overuje iba niektoré skutočnosti z kandidátnej listiny, a to, či niektorý kandidát sa nenachádza na viacerých kandidátnych listinách a tiež, či všetci kandidáti spĺňajú podmienku veku, prípadne overuje správne zaradenie obcí do príslušných okresov v prípade rovnakých názvov viacerých obcí. Overovanie týchto skutočností vykonáva totiž odborný sumarizačný útvar elektronicky pomocou vlastného informačného systému IVIS. Avšak samotné preskúmavanie súladu kandidátnej listiny a jej príloh so zákonom, resp. ich právne posúdenie, je v kompetencii členov príslušnej registrovej volebnej komisie.
K bodu 36 (§ 87 ods. 1)
Ide o ustanovenie vyplývajúce z § 24 zákona. Potrebu explicitného vymedzenia občianskeho preukazu, resp. pobytového preukazu občana Európskej únie ako výlučného dokladu na preukazovanie totožnosti voliča s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky hlasujúceho osobne vo volebnej miestnosti vo voľbách do Európskeho parlamentu si vyžiadala aplikačná prax.
K bodu 37 (§ 90 ods. 2, § 110 ods. 2, § 126 ods. 2 a § 211 ods. 3)
Cieľom ustanovenia je zabezpečiť, aby každá okrsková volebná komisia zasielala zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku okresnej volebnej komisii elektronicky. Zníži sa tým chybovosť v zápisnici, uľahčí sa práca okrskovej volebnej komisie a skvalitní a zrýchli sa zisťovanie výsledkov volieb. Okrsková volebná komisia v tomto prípade zabezpečí doručenie jedného rovnopisu vytlačenej a podpísanej zápisnice prostredníctvom obce do troch dní príslušnému okresnému úradu.
K bodu 38 (§ 104 ods. 1 a § 115 ods. 4)
Upravuje sa exaktne, že úkony, ktoré majú za následok vzdanie sa kandidatúry, musia byť vykonané výlučne v listinnej forme. Platné znenie ustanovenia umožňujúce písomné vzdanie sa kandidatúry nevylučuje totiž jeho aplikáciu aj zaslaním vzdania sa napríklad formou e-mailu, čo vzhľadom na závažnosť úkonu nie je žiaduce.
K bodu 39 (§ 104 ods. 2)
Aplikačná prax priniesla situácie, keď vzdavší sa kandidát vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky trval na odstránení údajov o svojej osobe z hlasovacieho lístka, pričom nebolo možné jednoznačne časovo vymedziť termín „vyhotovenie hlasovacieho lístka“, po ktorom už údaje o ňom ostávajú na hlasovacom lístku. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje ustanoviť termín, ktorý sa bude dať legitímne a nepochybne overiť z uznesenia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá overuje správnosť údajov na hlasovacom lístku a zároveň
24
opatruje hlasovací lístok odtlačkom svojej úradnej pečiatky. Overený a úradnou pečiatkou štátnej komisie opatrený originál hlasovacieho lístka pre voľby prezidenta Slovenskej republiky je úradným podkladom pre tlač hlasovacích lístkov.
K bodu 40 (§ 107 ods. 1 a § 123 ods. 1)
Ide o ustanovenie vyplývajúce z úpravy § 24 zákona. Potrebu explicitného vymedzenia občianskeho preukazu ako výlučného dokladu na preukazovanie totožnosti voliča s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky hlasujúceho osobne vo volebnej miestnosti vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky si vyžiadala aplikačná prax.
K bodu 41 (§ 122 ods. 5)
Legislatívno-technická úprava textu.
K bodu 42 (§ 134 ods. 2)
Ustanovuje sa povinnosť informovať voličov o utvorení volebných obvodov, o počtoch poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja v nich a o sídlach obvodných volebných komisií na úradnej tabuli úradu samosprávneho kraja a na jeho webovom sídle.
K bodu 43 (§ 135 ods. 7)
Navrhovaná právna úprava vyplynula z potreby spresnenia dôvodu zániku členstva vo volebnej komisii samosprávneho kraja spočívajúceho v späťvzatí kandidátnej listiny politickou stranou alebo koalíciou v kontexte podmienok kreácie volebnej komisie samosprávneho kraja uvedených v § 135 ods. 1 zákona. Cieľom je predchádzať neoprávnenému zániku členstva vo volebnej komisii samosprávneho kraja. Volebné komisie aj bez toho zápasia s nedostatkom členov a v prípade nezrovnalostí, alebo osobných sporov sa niekedy využíva nedostatočná zreteľnosť zákona na eliminovanie „nepohodlných“ členov volebnej komisie.
K bodu 44 (§ 138 ods. 6)
Navrhovaná právna úprava vyplynula z potreby spresnenia dôvodu zániku členstva v okrskovej volebnej komisii spočívajúceho v späťvzatí kandidátnej listiny politickou stranou alebo koalíciou v kontexte podmienok kreácie okrskovej volebnej komisie uvedených v § 138 ods. 1 zákona. Volebné komisie aj bez toho zápasia s nedostatkom členov a v prípade nezrovnalostí, alebo osobných sporov sa niekedy využíva nedostatočná zreteľnosť zákona na eliminovanie „nepohodlných“ členov volebnej komisie.
K bodu 45 (§ 139 ods. 1 a § 144 ods. 1)
Navrhuje sa, aby kandidát bez politickej príslušnosti vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov mohol doručiť kandidátnu listinu aj prostredníctvom splnomocnenej osoby. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, keď na jestvujúci problém poukázala aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán a prijala uznesenie, ktorým konštatovala, že zapisovateľ volebnej komisie môže prevziať kandidátnu listinu od kandidáta aj mimo sídla komisie, napr. v priestoroch zdravotníckeho zariadenia, alebo od osoby, ktorú kandidát písomne splnomocnil na odovzdanie jeho kandidátnej listiny. Okrem toho sa touto problematikou zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý skonštatoval, že zákonodarca nemá v ustanovení § 139 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva záujem vylúčiť nezávislého kandidáta z možnosti splnomocniť tretiu osobu na doručenie kandidátnej listiny
25
zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja. Problém totiž spočíva v tom, že ak kandidátnu listinu kandidáta bez politickej príslušnosti doručí zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja iná osoba ako samotný kandidát, zapisovateľ ju spravidla odmietne prevziať a ak ju aj prevezme, potom na ňu volebná komisia samosprávneho kraja neprihliada, pretože kandidátna listina nebola doručená ustanoveným spôsobom. V takom prípade nebolo možné ani podať žalobu na súd proti nezaregistrovaniu kandidáta, keďže sa o „neprihliadaní na kandidátnu listinu“ nevydáva rozhodnutie.
K bodu 47 (§ 139 ods. 8 a § 144 ods. 7)
Ustanovenie súvisí s navrhovaným zakotvením zákonnej možnosti kandidáta bez politickej príslušnosti nechať sa pri doručení kandidátnej listiny zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja zastúpiť splnomocnenou osobou. Na zastúpenie sa nebude vyžadovať splnomocnenie s úradne osvedčeným podpisom kandidáta bez politickej príslušnosti ako splnomocniteľa. Zároveň sa ustanovuje, že splnomocnenou osobou nemôže byť kandidát, zapisovateľ volebnej komisie samosprávneho kraja ani splnomocnenec politickej strany alebo koalície ani jeho náhradník.
K bodu 48 (§ 139 ods. 13, § 144 ods. 11, § 171 ods. 13 a § 176 ods. 10)
Doplnenie súvisí s navrhovanou možnosťou, aby kandidát bez politickej príslušnosti mohol splnomocniť inú osobu na doručenie svojej kandidátnej listiny.
K bodom 49 a 56 (§ 140 ods. 1 a § 145 ods. 1)
Podľa platného ustanovenia zákona volebná komisia samosprávneho kraja vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov preskúmava kandidátne listiny prostredníctvom svojho odborného sumarizačného útvaru. Uvedené však nekorešponduje s reálnym obsahom činností, ktoré odborný sumarizačný útvar v rámci oboznamovania sa s obsahom kandidátnej listiny vykonáva. Každá volebná komisia, ktorá registruje kandidátne listiny alebo kandidátov v tých – ktorých voľbách, preskúmava súlad kandidátnej listiny so zákonom, preskúmava okrem iného aj súlad údajov uvedených na vyhlásení kandidáta s údajmi na kandidátnej listine, ako aj úplnosť a správnosť všetkých príloh. Odborný sumarizačný útvar ako útvar zabezpečujúci prípravu spracovania a spracovanie výsledkov volieb však v skutočnosti overuje iba niektoré skutočnosti z kandidátnej listiny, a to, či niektorý kandidát sa nenachádza na viacerých kandidátnych listinách a tiež, či všetci kandidáti spĺňajú podmienku veku, prípadne overuje správne zaradenie obcí do príslušných okresov v prípade rovnakých názvov viacerých obcí. Overovanie týchto skutočností vykonáva totiž odborný sumarizačný útvar elektronicky pomocou vlastného informačného systému IVIS. Avšak samotné preskúmavanie súladu kandidátnej listiny a jej príloh so zákonom, resp. ich právne posúdenie je v kompetencii členov príslušnej registrovej volebnej komisie. Aplikačné problémy v praxi spôsobovala nejasná formulácia tohto ustanovenia najmä vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, kedy dochádzalo k nesprávnemu usmerňovaniu volebných komisií samosprávnych krajov. Na odstránenie všetkých prípadných rizík vo voľbách do orgánov územnej samosprávy v roku 2022 je potrebné vykonať úpravu znenia ustanovenia.
K bodom 50, 57 a 71 (§ 140 ods. 2 písm. d), § 172 ods. 1 písm. d), § 145 ods. 2 písm. d) a § 177 ods. 1 písm. d))
Ustanovenia súvisia s doplnením príloh kandidátnej listiny kandidáta bez politickej príslušnosti, ktorého kandidátnu listinu doručila na základe splnomocnenia iná osoba.
26
Splnomocnenie je v tomto prípade povinnou prílohou kandidátnej listiny a v prípade jeho absencie a nepripojenia ani na výzvu zapisovateľa príslušnej volebnej komisie zákonodarca sankcionuje takého kandidáta odmietnutím jeho registrácie.
K bodom 51, 53 a 58 (§ 140 ods. 7, § 142 ods. 3 a § 145 ods. 7)
V súvislosti s elektronickým spracovaním výsledkov volieb v informačnom systéme štatistického úradu je nevyhnutné, aby štatistickému úradu boli zaslané elektronickou formou nevyhnutné informácie, ktorými sa databáza tohto systému napĺňa. Zároveň v prípade vzdania sa kandidáta alebo späťvzatia kandidátnej listiny je potrebné o týchto skutočnostiach bezodkladne informovať štatistický úrad za účelom aktualizácie databázy informačného systému.
K bodu 52 (§ 142 ods. 2 a § 174 ods. 2)
Doplnenie súvisí s možnosťou kandidáta bez politickej príslušnosti splnomocniť inú osobu nielen na doručenie jeho kandidátnej listiny, ale aj na doručenie vzdania sa kandidatúry.
K bodu 59 (§ 150 ods. 1 a § 182 ods. 1)
Ide o ustanovenie vyplývajúce z úpravy § 24 zákona. Potrebu explicitného vymedzenia občianskeho preukazu, resp. dokladu o pobyte pre cudzinca, ako výlučného dokladu na preukazovanie totožnosti voliča s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky hlasujúceho osobne vo volebnej miestnosti podľa miesta svojho trvalého pobytu vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, si vyžiadala aplikačná prax.
K bodu 60 (§ 153 ods. 2)
Cieľom ustanovenia je zabezpečiť, aby každá okrsková volebná komisia zasielala zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku obvodnej volebnej komisii elektronicky. Zníži sa tým chybovosť v zápisnici, uľahčí sa práca okrskovej volebnej komisie a skvalitní a zrýchli sa zisťovanie výsledkov volieb. Okrsková volebná komisia v tomto prípade zabezpečí doručenie jedného rovnopisu vytlačenej a podpísanej zápisnice prostredníctvom obce do troch dní príslušnému úradu samosprávneho kraja.
K bodom 61 a 62 (§ 155 ods. 1 a § 155 ods. 3)
Cieľom je zabezpečiť, aby obvodná volebná komisia zasielala zápisnicu o výsledku volieb vo volebnom obvode volebnej komisii samosprávneho kraja elektronicky. Zníži sa tým chybovosť v zápisniciach, uľahčí sa práca obvodnej volebnej komisie a skvalitní a zrýchli sa zisťovanie výsledkov volieb. Obvodná volebná komisia v tomto prípade bezodkladne zabezpečí doručenie jedného rovnopisu vytlačenej a podpísanej zápisnice úradu samosprávneho kraja.
K bodu 63 (§ 165)
Tak, ako je podľa § 164 zákona podmienkou kandidovania za poslanca obecného zastupiteľstva trvalý pobyt v obci, je aj kandidatúra na starostu obce podmienená trvalým pobytom v obci, v ktorej kandidát kandiduje.
K bodu 64 (§ 166 ods. 3)
Vo všeobecnom záujme je potrebné doplniť povinnosť obecného zastupiteľstva informovať
27
voličov o volebných obvodoch a počtoch poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí sa v nich majú voliť, na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené. Stáva sa, že niektoré obce si túto povinnosť neplnia, pričom informácia je potrebná najmä pre obyvateľov obce, ktorí majú záujem kandidovať.
K bodu 65 (§ 167 ods. 6)
Navrhovaná právna úprava vyplynula z potreby spresnenia dôvodu zániku členstva v okresnej volebnej komisii spočívajúceho v späťvzatí kandidátnej listiny politickou stranou alebo koalíciou v kontexte podmienok kreácie okresnej volebnej komisie uvedených v § 167 ods. 1 zákona. Cieľom je predchádzať neoprávnenému zániku členstva v okresnej volebnej komisii. Volebné komisie aj beztoho zápasia s nedostatkom členov a v prípade nezrovnalostí alebo osobných sporov sa niekedy využíva nedostatočná zreteľnosť zákona na eliminovanie „nepohodlných“ členov.
K bodu 66 (§ 170 ods. 1)
Potreba úpravy vznikla z podnetov aplikačnej praxe, keď starostovia mestských častí neakceptovali delegovanie členov okrskových volebných komisií politickými stranami alebo koalíciami, ktoré nepredložili kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva mestskej časti, ale len pre voľby do mestského zastupiteľstva.
K bodu 67 a 68 (§ 171 ods. 1, § 176 ods. 1, § 171 ods. 8 a § 176 ods. 7)
Navrhuje sa, aby aj kandidát bez politickej príslušnosti vo voľbách do orgánov samosprávy obcí mohol doručiť kandidátnu listinu prostredníctvom splnomocnenej osoby. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, keď na jestvujúci problém poukázala aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán a prijala uznesenie, ktorým konštatovala, že zapisovateľ volebnej komisie môže prevziať kandidátnu listinu od kandidáta aj mimo sídla komisie, napr. v priestoroch zdravotníckeho zariadenia, alebo od osoby, ktorú kandidát písomne splnomocnil na odovzdanie jeho kandidátnej listiny. Okrem toho sa touto problematikou zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v kontexte riešenia problematiky doručovania kandidátnej listiny vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktorej pravidlá sú však aj vo voľbách do orgánov samosprávy obcí obdobné skonštatoval, že zákonodarca nemá v ustanovení § 139 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva záujem vylúčiť nezávislého kandidáta z možnosti splnomocniť tretiu osobu na doručenie kandidátnej listiny zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja. Problém totiž spočíva v tom, že ak kandidátnu listinu kandidáta bez politickej príslušnosti doručí zapisovateľovi miestnej volebnej komisie iná osoba ako samotný kandidát, zapisovateľ ju spravidla odmietne prevziať a ak ju aj prevezme, potom na ňu miestna volebná komisia neprihliada, pretože kandidátna listina nebola doručená ustanoveným spôsobom. V takom prípade nebolo možné ani podať žalobu na súd proti nezaregistrovaniu kandidáta, keďže sa o „neprihliadaní na kandidátnu listinu“ nevydáva rozhodnutie. Na zastúpenie sa nebude vyžadovať splnomocnenie s úradne osvedčeným podpisom kandidáta bez politickej príslušnosti ako splnomocniteľa. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že osobou splnomocnenou kandidátom bez politickej príslušnosti nemôže byť kandidát, zapisovateľ miestnej volebnej komisie ani splnomocnenec politickej strany alebo koalície ani jeho náhradník.
K bodom 69, 70 a 72 (§ 172 ods. 6, § 174 ods. 3 a § 177 ods. 6)
Vo všetkých druhoch volieb, okrem volieb do orgánov samosprávy obcí, sa vyžaduje doručenie
28
kandidátnych listín zapisovateľovi príslušnej volebnej komisie aj v elektronickej podobe. Vzhľadom na skutočnosť, že by bolo vo voľbách do orgánov samosprávy obcí problematické vyžadovať elektronickú podobu kandidátnej listiny najmä od kandidátov v malých obciach, ukladá sa povinnosť miestnej volebnej komisii, aby vyhotovila zoznam kandidátov v elektronickej podobe a tento doručila Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a odbornému sumarizačnému útvaru. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zasiela obec zoznam prostredníctvom príslušného okresného úradu. Predíde sa tým chybovosti pri prepisovaní údajov o kandidátoch do informačného systému na účely spracovania výsledkov volieb a uľahčí sa kontrola údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že voľby do orgánov územnej samosprávy v roku 2022 sa budú konať v jeden deň, je nevyhnutné prijať opatrenia smerujúce k eliminácii chýb, uľahčeniu spracovania výsledkov volieb a tým aj zabezpečeniu nerušeného priebehu prípravy a vykonania volieb. Zároveň v prípade vzdania sa kandidáta alebo späťvzatia kandidátnej listiny je potrebné o týchto skutočnostiach bezodkladne informovať štatistický úrad za účelom aktualizácie databázy informačného systému.
K bodom 73 až 77 (§ 185 ods. 2 až 4, § 187 ods. 1, § 188 ods. 1 a 3)
Cieľom je zabezpečiť, aby vo voľbách do orgánov samosprávy obcí každá okrsková volebná komisia, resp. každá miestna volebná komisia zasielala svoju zápisnicu volebnej komisii vyššieho stupňa elektronicky. Zníži sa tým chybovosť v zápisniciach, uľahčí sa práca okrskovej volebnej komisie a miestnej volebnej komisie a skvalitní a zrýchli sa zisťovanie výsledkov volieb. Okrsková volebná komisia v tomto prípade zabezpečí doručenie jedného rovnopisu vytlačenej a podpísanej zápisnice obci a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice prostredníctvom mestskej časti do troch dní mestu. Miestna volebná komisia zabezpečí doručenie vytlačeného a podpísaného rovnopisu zápisnice prostredníctvom obce do troch dní príslušnému okresnému úradu. Obdobne sa upravuje povinnosť vyhotoviť zápisnicu o výsledku volieb vo volebnom obvode a zápisnicu o výsledku volieb v obci elektronicky.
K bodu 79 (§ 195b ods. 5)
Vzhľadom na náročnosť činnosti členov okrskových volebných komisií a zapisovateľa vo voľbách do orgánov samosprávy, ktoré sa uskutočnia v rovnaký deň a v rovnakom čase, sa ustanovuje odmena členov a zapisovateľa okrskových volebných komisií vo výške dvojnásobku bežnej odmeny ustanovenej za deň konania volieb podľa § 5 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 308/2015 Z. z. o výdavkoch spojených s voľbami v znení Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 323/2019 Z. z.
K bodu 80 (§ 206 ods. 1)
Ide o ustanovenie vyplývajúce z úpravy § 24 zákona. Potrebu explicitného vymedzenia občianskeho preukazu ako výlučného dokladu na preukazovanie totožnosti voliča s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky hlasujúceho v referende osobne vo volebnej miestnosti si vyžiadala aplikačná prax.
K bodu 81 (§ 206 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava textu – úprava vnútorného odkazu.
29
K čl. II
K bodu 1 (§ 3 ods. 7 písm. a), § 4 ods. 2 písm. a), § 5 ods. 10 písm. a), § 6 ods. 11 písm. a) a § 15 ods. 1)
Ide o zosúladenie terminológie v súvislosti s právnou úpravou navrhovanou v § 17, ktorou sa upresňuje pojem volebný prieskum a ustanovuje sa pojem volebná anketa.
K bodu 2 (§ 3 ods. 10)
Vzhľadom na aplikačné problémy týkajúce sa preukazovania zodpovednosti za vedenie volebnej kampane kandidátom uvedeným na kandidátnej listine politickej strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu v čase, kedy je takúto činnosť zakázané vykonávať, sa navrhuje ustanoviť objektívnu zodpovednosť tej politickej strany, na kandidátnej listine ktorej je tento kandidát uvedený. V prípade, ak sa takéhoto konania dopustí kandidát uvedený na kandidátnej listine koalície politických strán a politických hnutí, zodpovednosť za kandidáta majú niesť všetky politické strany a politické hnutia, a to bez rozdielu.
K bodom 3 a 4 (§ 6 ods. 1 a 3)
Voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať v jeden deň. V takýchto voľbách preto bude môcť jeden kandidát kandidovať až na štyri rôzne funkcie a v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice až na šesť funkcií. Vzhľadom na uvedené je potrebné ustanoviť limit nákladov pre kandidátov, ktorí budú kandidovať na viac funkcií, pričom sa navrhuje, aby sa limity nákladov kandidátov na jednotlivé funkcie, ktoré sú už zákonom ustanovené, sčítali.
K bodom 5, 6, 8 až 11 (§ 6 ods. 9, 10, 12, 14 až 17)
Legislatívno-technická úprava textu – úprava vnútorných odkazov. Zmena súvisí s bodom 4.
K bodu 7 (§ 6 ods. 12 písm. g))
Legislatívno-technická úprava textu. Vypúšťajú sa nadbytočné slová a text sa zjednodušuje.
K bodu 12 (§ 6 ods. 18)
Kandidátom podľa § 6 kandidujúcim vo voľbách do orgánov územnej samosprávy sa ukladá povinnosť poskytnúť okresnému úradu v súvislosti s výkonom kontroly transparentnosti volebnej kampane podľa § 15 v týchto voľbách potrebné informácie, údaje a vysvetlenia. Takú istú povinnosť majú kandidujúce subjekty vo všetkých voľbách vo vzťahu k ministerstvu vnútra, kde ministerstvo vnútra plní úlohu kontrolného a sankčného orgánu.
K bodu 13 (§ 7)
Navrhuje sa úprava limitu na volebnú kampaň pre politickú stranu vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa vykonajú v jeden deň. Vzhľadom na to, že politická strana je oprávnená viesť volebnú kampaň pre voľby do orgánov samosprávy obcí a pre voľby do orgánov samosprávnych krajov osobitne, hoci sa vykonajú v jeden deň, navrhuje sa limit nákladov zdvojnásobiť, resp. za každé voľby sčítať. Ak počas volebného obdobia nastane skutočnosť, na základe ktorej sa vyhlásia „doplňujúce“ voľby do orgánov samosprávy obcí
30
alebo voľby do orgánov samosprávnych krajov, takéto voľby sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú konať v jeden deň, a preto je potrebné ustanoviť limit nákladov na volebnú kampaň aj pre jednotlivé voľby. Limit nákladov sa v tomto prípade navrhuje vo výške 750 tisíc eur. Zvýšenie limitu sa navrhuje aj z dôvodu, že aj vo voľbách do orgánov územnej samosprávy sa umožnilo vysielanie politickej reklamy, ktorej úhrada prinesie zvýšené výdavky pre kandidujúce politické strany.
Zákon v § 3 ods. 4 ustanovuje, že politická strana musí pre každú volebnú kampaň zriadiť osobitný platobný účet samostatne. Navrhuje sa preto, aby vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konajú v jeden deň, a pre ktoré sa teda aj volebná kampaň vedie v rovnakom čase, mohla politická strana viesť finančné prostriedky na volebnú kampaň na jednom osobitnom platobnom účte. V niektorých prípadoch budú zrejme predmety volebnej kampane určené pre oboje voľby a už skutočnosť, že sa pre voľby do orgánov územnej samosprávy konané v jeden deň ustanovil jeden limit nákladov na volebnú kampaň, ktorý bude kontrolný orgán sledovať, nie je dôvod trvať na tom, že politická strana musí mať zriadené dva osobitné platobné účty, jeden pre voľby do orgánov samosprávnych krajov a jeden pre voľby do orgánov samosprávy obcí. Vzor správy o prostriedkoch, ktoré politická strana vynaložila na volebnú kampaň, vyhotoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v súlade s týmto ustanovením.
V odseku 2 sa obdobne ako v ustanovení § 6 ods. 18 (bod 12) ukladá politickým stranám povinnosť poskytnúť okresnému úradu v súvislosti s výkonom kontroly transparentnosti volebnej kampane podľa § 15 vo voľbách do orgánov územnej samosprávy potrebné informácie, údaje a vysvetlenia.
K bodom 14 až 16 (§ 9)
Legislatívna skratka v odseku 1 sa vypúšťa z dôvodu, že sa navrhovanou právnou úpravou § 9 stala nadbytočnou. Odseky 3 až 6 sa navrhujú vypustiť z dôvodu nadbytočnosti, ako aj z dôvodu viacerých aplikačných problémov, na základe ktorých bolo potrebné explicitne ustanoviť každej osobe povinnosť poskytnúť súčinnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a okresnému úradu pri kontrole dodržiavania povinností ustanovených zákonom a vytvoriť tak právny základ na získavanie údajov, informácií a iných podkladov (napr. faktúr, dodacích listov, objednávok) aj od osôb iných ako kandidujúcich subjektov, napríklad dodávateľov predmetov volebnej kampane, prenajímateľov bilbordov, priestorov na sociálnych sieťach, priestorov na vedenie volebných mítingov, verejných priestranstiev, na základe ktorých bude možné vykonať efektívnu kontrolu dodržiavania pravidiel ustanovených týmto zákonom. Zároveň bude možné uskutočniť šetrenie podnetov poukazujúcich na podozrenie z porušenia pravidiel vedenia volebnej kampane za účelom posúdenia opodstatnenosti začatia správneho konania vo veci.
K bodu 17 (§ 11 ods. 8 prvá veta)
Ide o časové zosúladenie vymedzenia obdobia tzv. volebného moratória.
K bodu 18 (§ 14 ods. 1)
Navrhuje sa upraviť deň určujúci začiatok doby, kedy je zakázané zverejňovať informácie o kandidujúcich subjektoch v rozhlasovom vysielaní, v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve. Uvedenou úpravou sa zosúladí počítanie začiatku
31
a konca dôb, ktoré sú už v zákone ustanovené a ktoré sa viažu ku dňu konania volieb. Ide napríklad o vedenie volebnej kampane, zverejňovanie volebných prieskumov ako aj volebných ankiet, vkladanie finančných prostriedkov na osobitný platobný účet a podobne. Nejednotnosť prinášala problémy pri aplikácii zákona.
K bodu 19 (§ 17)
Predchádzajúca úprava neobsahovala definíciu volebného prieskumu. Aplikačná prax však priniesla otázky, čo sa vlastne považuje za volebný prieskum, za zverejnenie ktorého je v čase „volebného moratória“ možné uložiť sankciu. Z uvedených dôvodov sa ustanovuje základná definícia volebného prieskumu v zákone o volebnej kampani. V odseku 3 sa ustanovuje zákaz zverejňovať volebné prieskumy v čase 48 hodín predo dňom konania volieb.
Okrem toho, vzhľadom na rozširujúce sa zverejňovanie rôznych prieskumov z nedôveryhodných zdrojov, ktoré sa vydávali za volebné prieskumy, avšak neboli vykonané na základe všeobecne uznávaných štatistických metód, ktoré používajú profesionálne prieskumné agentúry u nás aj v zahraničí, často zverejňované aj samotnými kandidujúcimi subjektmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť mienku voličov a tým aj ich rozhodnutie vo voľbách, zavádza sa pojem volebná anketa, ktorá je kvalitatívne odlišná od volebného prieskumu podľa odseku 1. Zverejňovať výsledky volebných ankiet v čase 48 hodín predo dňom konania volieb je taktiež zakázané.
Zároveň sa upresňuje postup, akým je možné v deň volieb vykonávať prieskumy verejnej mienky, tzv. „exit poll“ tak, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu voličov a nebol narušený priebeh hlasovania. V odseku 5 sa ustanovuje explicitný zákaz zverejňovania výsledkov týchto prieskumov až do skončenia hlasovania, čo korešponduje so zákazom zverejňovať výsledky volebných prieskumov a volebných ankiet.
K bodu 20
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 21 (§ 19 ods. 1 písm. b))
Vzhľadom na explicitné zavedenie objektívnej zodpovednosti politickej strany za vedenie volebnej kampane kandidátom uvedeným na jej kandidátnej listine vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu po čase ustanovenom na volebnú kampaň je potrebné ustanoviť aj príslušnú sankciu.
K bodom 22, 25 a 30 (§ 19 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 5 písm. b), ods. 8 a 9, ods. 7 písm. a) a ods. 18)
Legislatívno-technická úprava textu – úprava vnútorných odkazov.
K bodu 23 (§ 19 ods. 2)
Vzhľadom na to, že ustanovenie § 3 ods. 10 zaviedlo aj explicitnú spoločnú zodpovednosť všetkých politických strán a politických hnutí tvoriacich koalíciu za vedenie volebnej kampane po čase ustanovenom v § 2 ods. 2 kandidátom uvedeným na kandidátnej listine tejto koalície pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu, je nevyhnutné ustanoviť aj príslušnú sankciu. Pokuta v správnom konaní bude uložená každej politickej strane tvoriacej koalíciu, keďže koalícia politických strán nie je právnickou osobou,
32
nemá právnu subjektivitu, a preto voči nej nemožno viesť správne konanie a uložiť jej sankciu. Pokuta bude uložená v rovnakej výške každej politickej strane tvoriacej koalíciu ako vyjadrenie spoločnej zodpovednosti za konanie kandidáta uvedeného na kandidátnej listine tejto koalície.
K bodom 24, 26, 30 až 34 (§ 19 ods. 3 písm. d), ods. 7 písm. b) a ods. 18, § 20 ods. 1 písm. c) až e) a ods. 2)
Kontrolu transparentnosti volebnej kampane (údaje o objednávateľovi a dodávateľovi na predmetoch volebnej kampane) vo všetkých voľbách a v rámci celého územia Slovenskej republiky doposiaľ vykonávalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby sa pre voľby do orgánov územnej samosprávy táto právomoc presunula na okresné úrady, a to vzhľadom na to, že volebná kampaň sa v týchto voľbách vedie na regionálnej a komunálnej úrovni, pričom jej kontrola orgánmi pôsobiacimi priamo na tomto území by z hľadiska jej teritoriálneho dosahu bola účelnejšia, hospodárnejšia a efektívnejšia. Nadväzne na uvedené bolo potrebné upraviť ustanovenia o sankciách a ustanoviť skutkovú podstatu priestupku pre kandidáta vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ktorý nerešpektuje ustanovenie § 15 o transparentnosti vedenia volebnej kampane.
K bodu 27 (§ 19 ods. 11 až 13)
Neposkytnutie súčinnosti fyzických a právnických osôb správnym orgánom môže znemožniť efektívne prešetrovanie možných porušení pravidiel vedenia volebnej kampane. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť sankcie za účelom vynútiteľnosti tejto súčinnosti, a to aj s možnosťou ich opakovaného uloženia.
K bodu 28 (§ 19 ods. 14 a 15)
Aplikačná prax ukázala, že jednoročná subjektívna lehota na uloženie pokuty za porušenie zákona o volebnej kampani v niektorých prípadoch nepostačuje na riadne prešetrenie veci a vydanie právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty v správnom konaní. V praxi pravidelne dochádza k nahromadeniu veľkého počtu podnetov týkajúcich sa podozrenia z porušenia zákona o volebnej kampani v čase volebnej kampane, pričom ich preverenie a prípadné vykonanie správneho konania je časovo náročné, avšak subjektívna lehota na uloženie pokuty plynie už odo dňa, kedy sa kontrolný a sankčný orgán dozvedel o porušení zákona. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje predlžiť subjektívnu lehotu z jedného roka na tri roky a objektívnu lehotu z troch rokov na päť rokov.
K bodu 29 (§ 19 ods. 17)
Ustanovenie § 3 ods. 10 ustanovuje explicitnú zodpovednosť všetkých politických strán tvoriacich koalíciu za vedenie volebnej kampane po čase ustanovenom v § 2 ods. 2 kandidátom uvedeným na kandidátnej listine tejto koalície pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu. Ustanovenie § 19 ods. 2 zavádza povinnosť štátnej komisie uložiť pokutu všetkým politickým stranám a politickým hnutiam tvoriacim túto koalíciu za uvedený správny delikt. Keďže koalícia politických strán nie je právnickou osobou, voči ktorej by sa dalo viesť správne konanie, je nevyhnutné túto spoločnú zodpovednosť politických strán tvoriacich koalíciu vyjadriť aj zavedením povinnosti viesť o správnom delikte podľa § 19 ods. 2 spoločné konanie.
Vzhľadom na to, že správne konanie podľa § 19 ods. 2 sa bude viesť vždy voči najmenej dvom politickým stranám, bude spoločné konanie spĺňať aj zásadu rýchlosti, hospodárnosti
33
a účelnosti správneho konania. Spoločné konanie sa do novely zahŕňa aj z dôvodov nedostatku zákonnej úpravy tohto typu konania vo všeobecnom predpise o správnom konaní, pred ktorým bude mať ustanovenie § 19 ods. 17 prednosť.
K bodu 35 (§ 25)
V prechodnom ustanovení bolo potrebné zakotviť, že konanie o uložení pokuty, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do nadobudnutia účinnosti novely tohto zákona, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2021.
K čl. III
K bodu 1 (§ 27g)
Cieľom navrhovaných úprav je vytvoriť legislatívne predpoklady, ktorými sa podľa zákona o volebnej kampani zabezpečuje vyššia transparentnosť pri využití zákonného práva kandidovať vo voľbách.
Z tohto dôvodu sa navrhujú úpravy v zákone o bankách, obsahom ktorých je ustanoviť povinnosť pre banky a pobočky zahraničných bánk zriadiť a viesť na žiadosť dotknutých osôb (politická strana, kandidát na prezidenta Slovenskej republiky a kandidát vo voľbách do orgánov územnej samosprávy) osobitný platobný účet, na ktorom sa vedú finančné prostriedky na úhradu nákladov na volebnú kampaň. Konkrétne parametre tohto platobného účtu sú ustanovené v zákone o volebnej kampani. Banka a pobočka zahraničnej banky budú povinné takýto platobný účet zriadiť a viesť.
Za správnosť údajov uvádzaných na zriadenom osobitnom platobnom účte a za dodržiavanie pravidiel vedenia osobitného platobného účtu v súlade so zákonom o volebnej kampani v plnom rozsahu zodpovedá kandidujúci subjekt. Zároveň sa ustanovuje, že banka a pobočka zahraničnej banky, nie sú povinné zriadiť a viesť osobitný platobný účet, ak by jeho zriadenie bolo v rozpore so zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Banka a pobočka zahraničnej banky sú tiež oprávnené zrušiť už zriadený osobitný platobný účet, ak sa preukázateľne zistí, že vlastník účtu (kandidujúci subjekt) používa účet v rozpore s vyššie uvedeným zákonom.
K bodu 2 (§ 91 ods. 4 písm. ac))
Navrhuje sa prelomenie bankového tajomstva pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na účely kontroly vedenia volebnej kampane podľa zákona č. 181/2014 Z. z. v rozsahu nevyhnutnom na preverenie, či vlastník účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené na osobitný platobný účet kandidáta, je totožný s informáciou, ktorú má na požiadanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky kandidát o vlastníkovi účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené na osobitný platobný účet, preukázať. Vytvárajú sa tak legislatívne predpoklady pre kontrolu dodržiavania pravidiel vedenia volebnej kampane kandidujúcimi subjektmi vo voľbách podľa zákona o volebnej kampani, v tomto prípade kontroly dodržiavania obmedzenia možnosti prijatia daru.
K bodu 3 (§ 122ye)
Navrhuje sa prechodné ustanovenie, aby banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré ku dňu účinnosti zákona neposkytujú službu „transparentný účet“, mali dostatok času na vytvorenie
34
tohto produktu, ktorý bude plne zodpovedať podmienkam ustanoveným v zákone o volebnej kampani.
K čl. IV
Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2022, čím bude vytvorený dostatočný časový priestor pre prípravu volieb do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa majú vykonať v roku 2022 a tiež dostatočný časový priestor na prípravu a vedenie volebnej kampane, ktorá začína dňom vyhlásenia volieb. Do limitu výdavkov na volebnú kampaň sa započítavajú výdavky vynaložené na politickú reklamu v čase 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb.
Schválené vládou Slovenskej republiky 16. septembra 2021.
Eduard H e g e r, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Roman M i k u l e c, v. r.
minister vnútra Slovenskej republiky