DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Zákonník práce bol novelizovaný tak, že zamestnancovi nie je možné nariadiť, ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) v dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. december po 12:00 hodine a 25. decembra ani v ostatné dni štátnych sviatkov a v niektorých dňoch pracovného pokoja. Uvedené zmeny verejnosť prijala pozitívne. V čase pandemickej krízy však v spoločnosti rezonuje debata o skutočných hodnotách a cene zdravia nielen telesného, ale aj duševného a jeho dopad na imunitný systém zamestnancov. Je preto absolútne prirodzené a žiadúce, aby sa rovnaká výnimka vzťahovala aj na nedele.

Uvedená požiadavka vyplýva z toho, že mnohí zamestnanci vykonávajúci prácu v predajniach sa počas nedele nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. Ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých garantuje Ústava SR. Práca, ktorou je počas sviatkov maloobchodný predaj, nie je dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať. Rovnako pri súčasnom kolabujúcom zdravotnom systéme a kritickom nedostatku zdravotníckeho personálu nemôže práca byť na úkor plného zdravia.

Keďže štát má v zmysle medzinárodných dokumentov a v zhode so zásadou zosúlaďovania rodinného a pracovného života presadzovanou v pracovnom práve EÚ a v právnych úpravách jednotlivých členských krajín EÚ vytvárať predpoklady pre spravodlivé a primerané pracovné podmienky, navrhuje sa zákaz maloobchodného predaja aj počas nedieľ. Aj v niektorých pôvodných členských krajinách EÚ sa dodržuje zákaz práce v nedeľu.

Tento zákaz bude platiť s výnimkou taxatívne uvedených prípadov maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrieb obyvateľstva.

Aktuálna skúsenosť s doterajším obmedzením maloobchodného predaja počas štátnych sviatkov, niektorých dní pracovného pokoja i dočasne povinných voľných sanitárnych nedieľ v minulej vlne pandémie ukázala, že tak zamestnanci, ako aj spotrebitelia trávia takto vytvorený voľný čas v kruhu svojich rodín, v prírode, v zariadeniach cestovného ruchu, na kultúrnych podujatiach a pod. Táto skutočnosť sa veľmi pozitívne prejavuje najmä v rozvoji cestovného ruchu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, čo svojím stanoviskom potvrdil aj generálny riaditeľ Sekcie rozpočtovej politiky Ministerstva financií SR. Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy na zamestnancov a umožní im lepšie zosúladiť pracovný život s rodinným životom. Návrh zákona môže mať vplyv na tých zamestnávateľov, ktorí rozvrhujú pracovné zmeny tak, že sa práca pri maloobchodnom predaji vykonáva aj v nedeľu. V súčasnosti, keď už sú zamestnávatelia povinní vyplácať zamestnancom príplatky za prácu počas víkendov sa pre mnohých už aj tak stala nedeľná práca ekonomicky neefektívnou.

Osobitná časť

K čl. I

V záujme ochrany zamestnancov a ochrany ich zdravia sa v súlade s kultúrno-sociálnymi tradíciami Slovenskej republiky ustanovuje nedeľa ako ďalší deň, počas ktorého nie je možné nariadiť a ani dohodnúť so zamestnancom prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Prílohou dôvodovej správy je stanovisko dotknutého Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu so sídlom v Bratislave.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Martin Čepček, Ján Podmanický a Filip Kuffa.

1.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve:

-v čl. 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti pracovných podmienok, sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov,

-v čl. 31 a 33 Charty základných práv Európskej únie;

b) v sekundárnom práve:

Nie je upravené.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

Nie je obsiahnuté.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení:

Návrhom zákona sa nepreberá nový právny akt Európskej únie.

b)uviesť informáciu o začatí postupu Európskej komisie alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy

Proti Slovenskej republike nezačalo žiaden postup Európskej komisie alebo konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania príp. potreby prijatia ďalších úprav

Návrhom zákona sa nepreberá nový právny akt Európskej únie.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a) úplne