čo najväčšej miere eliminovať negatívne dopady súčasných prudkých zmien v spoločnosti. Keď približne pred sto rokmi dochádzalo k výrazným politickým zmenám rozpadom monarchie a budovaním republiky, spôsobilo to mnoho napätia, neistoty i očakávania. Tento vtedy postupne sa meniaci svet pripravoval obyvateľstvo na novú formu životného štýlu a to nástup vlády zbohatlíkov pred ustupujúcou mocou šľachty. Výsledkom toho bola ekonomicky silná spoločnosť štátov západnej Európy podporovaná rýchlym postupom vedy.Na Slovensku ale po skončení 2. svetovej vojny sa začal uplatňovať experiment riadený komunistami. Kolektivizácia vidieka a mnohé budovateľské akcie komunistickej vládnej strany v mnohom pripomínajú súčasnú liberálnu propagandu s využitím tzv. protipandemických opatrení v súvislosti s vírusom Covid-19. Namiesto jednotného národa, ktorý stáročia bojoval o svoju samostatnosť, máme dnes právom garantovanú tzv. samostatnosť rozbitej spoločnosti na všetkých úrovniach – rodina, obec, mesto, okres, kraj, štát, ktorá sa zmieta v hospodárskej a ekonomickej nestabilite, deštrukcii morálky a rozpadu hodnotového systému. Nebezpečnú, pre jednotlivca i celok, ideológiu komunizmu vystriedala ideológia ešte zákernejšia, ideológia liberalizmu.
Pre politickú korektnosť a v snahe vyzerať pekne pred svetom a médiami, znova cirkevní predstavitelia mlčia o tom, čo učí Cirkev a čo hlása Evanjelium Ježiša Krista o manželstve, rodine, homosexualite a o skutočnej láske v pravde.
Slovensku reálne hrozí odluka cirkvi od štátu a reálne je viditeľný aj úpadok viery. Vyplýva to zo zmeny myslenia ľudí nárastom sekularizovanej časti obyvateľstva. Nábožensky založená časť obyvateľstva je rozdielna i rozdelená. Či už ide o katolíkov, pravoslávie, reformované cirkvi alebo Židovskú obec.
Historicky najstaršia katolícka Cirkev, má poslanie hlásať pravdu a v rámci spoločnosti upozorniť na prítomnosť náuk škodlivých pre spoločnosť. Mlčanie zo strany cirkvi nijako nikomu neprospeje, len prehĺbi už vzniknuté rozdiely, zväčší chaos a prispeje k neslobode jedinca i spoločnosti. Mlčanie kompetentných duchovných osôb je neospravedlniteľné a aj táto zákonná úprava má dopomôcť k tomu, aby prehovorili, aby bránili Božiu česť, dobro človeka, aby ohlasovali pravdu.
Cirkev ako inštitúcia i ako spoločnosť určená na spásu človeka má vstúpiť do dialógu so svetom, preto je dôležitá zdravá autonómia. Ak bude záujem cirkvi rovnaký ako svetskej moci, také spojenie v dejinách nikdy nedopadlo ináč ako zotročovaním, rozdeľovaním, vraždením a prenasledovaním. Cirkev musí byť svedomím svetskej moci, vyzývať ku zmiereniu, k odbornej diskusii a nezúčastňovať sa propagandy, ktorú riadi a financuje štát. Cirkev musí byť slobodná, čo v súčasnosti nie je. Je neprípustné, aby si cirkev nechala zasahovať svetskou mocou do liturgických predpisov či iných duchovných záležitostí týkajúcich sa vysluhovania sviatosti, alebo mlčala pri zjavnom porušovaní ústavného i medzinárodného práva, ktoré garantuje slobodu vierovyznania.