SPRÁVA  
O ČINNOSTI ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY  
A POZNATKY ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY  
O STAVE ZÁKONNOSTI ZA ROK 2020  
Bratislava, august 2021  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
2
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
Obsah  
Časť I. Základné informácie ................................................................................. 4  
a) Príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry ....................................................... 4  
b) Úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry ................................................................ 5  
c) Charakteristika činnosti jednotlivých organizačných súčastí Úradu špeciálnej  
prokuratúry .......................................................................................................... 6  
d) Personálna informácia..................................................................................... 7  
e) Plnenie iných úloh ........................................................................................... 7  
Časť II. Stav kriminality ........................................................................................ 8  
a) Celkové základné údaje o stave kriminality..................................................... 8  
b) Skladba kriminality ........................................................................................ 10  
c) Trestné stíhanie právnických osôb ................................................................ 30  
d) Extrémistická kriminalita................................................................................ 31  
Časť III. Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry pred začatím trestného  
stíhania ................................................................................................................ 36  
Časť IV. Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v prípravnom konaní........... 38  
Časť V. Spolupráca s políciou ........................................................................... 42  
Časť VI. Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v súdnom konaní ................ 42  
Časť VII. Aplikačné, organizačné, personálne problémy a návrhy opatrení.. 43  
a) Aplikačné problémy....................................................................................... 43  
b) Návrhy opatrení na zefektívnenie činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry...... 45  
Záver .................................................................................................................... 45  
3
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
Podľa § 55d ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších  
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) špeciálny prokurátor podáva Národnej rade  
Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry  
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „ÚŠP“ alebo „úrad špeciálnej  
prokuratúry“), z ktorej vyplývajú jeho poznatky o stave zákonnosti.  
Časť I.  
Základné informácie  
a) Príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry  
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej  
republiky (ďalej len „prokurátori ÚŠP“) v roku 2020 plnili predovšetkým tie úlohy, ktoré  
im vyplývajú z ustanovenia § 55b ods. 1 zákona o prokuratúre, podľa ktorého ÚŠP  
vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania  
a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov  
a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria  
do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Pôsobnosť Špecializovaného  
trestného súdu je upravená v § 14 Trestného poriadku.  
Podľa § 14 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších  
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) sa pôsobnosť Špecializovaného trestného  
súdu (a teda aj príslušnosť ÚŠP) do 31. decembra 2020 vzťahovala na:  
a) trestný čin úkladnej vraždy,  
b) trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa  
§ 266 ods. 3 zákona č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších  
predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),  
c) trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí  
a cenných papierov podľa § 270 ods. 4 Trestného zákona,  
d) trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a 4  
Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g),  
h), i), l) alebo m),  
e) trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až 330 Trestného zákona,  
f) trestné činy podplácania podľa § 332 až 334 Trestného zákona,  
g) trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona,  
h) trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona,  
i) trestný čin športovej korupcie podľa § 336b Trestného zákona,  
j) trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny  
a obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou,  
k) trestné činy terorizmu,  
l) trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného  
zákona alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti  
Trestného zákona, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo  
získaný prospech dosahujúci najmenej dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody  
podľa Trestného zákona, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu  
4
 
 
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
dosahujúcom výšku najmenej dvadsaťpäťtisícnásobku malej škody podľa  
Trestného zákona,  
m) trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie (ďalej len  
„EÚ“),  
n) trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmenách a) až l)  
alebo m), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie,  
o) trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona.  
Doterajšie praktické skúsenosti potvrdzujú efektívnosť takto stanovenej  
pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a príslušnosti ÚŠP, pretože dozor nad  
dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní pri  
vyšetrovaní najzávažnejších foriem kriminality je sústredený na jednom justičnom  
orgáne.  
Vo vzťahu k vecnej príslušnosti by bolo vhodné jej rozšírenie aj na všetky  
trestné činy spáchané zločineckou skupinou a nie len obzvlášť závažné zločiny  
spáchaného zločineckou skupinou.  
b) Úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry  
ÚŠP bol zriadený ako samostatná organizačná súčasť Generálnej prokuratúry  
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) na čele so špeciálnym  
prokurátorom. Úlohou ÚŠP od jeho zriadenia je vykonávať aktívny prokurátorský dozor  
vo vzťahu k najzávažnejším formám kriminality (organizovaný zločin, terorizmus,  
ekonomická kriminalita, korupcia a extrémizmus), bez akéhokoľvek vonkajšieho  
vplyvu sústredene a nekompromisne na jednom centrálnom orgáne, pri špecializácii  
prokurátorov podľa jednotlivých druhov kriminality tak, aby bolo možné kvalitne  
vykonávať prokurátorský dozor v prípravnom konaní, ako aj kvalifikovane zastupovať  
obžalobu v konaní pred súdmi.  
Je potrebné poznamenať, že orgány prokuratúry, a teda aj ÚŠP, sú represívne  
orgány, ktoré vstupujú do konania až vtedy, ak je odhalené podozrenie z trestného  
činu, kedy začína prokurátorský dozor. Prokuratúra nemá ani oprávnenie, ani  
procesné, personálne a materiálne podmienky na odhaľovanie trestnej činnosti. Úloha  
odhaľovať trestnú činnosť je výlučne v kompetencii Policajného zboru, predovšetkým  
jeho operatívnych zložiek.  
Prokurátori ÚŠP ďalej vykonávali prokurátorský dozor aj vo viacerých veciach,  
ktoré nepatrili do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Išlo o veci, v ktorých  
generálny prokurátor využil svoje oprávnenie podľa § 51 zákona o prokuratúre a určil,  
aby vo veci, ktorá by inak patrila do príslušnosti všeobecnej prokuratúry, vykonával  
prokurátorský dozor prokurátor ÚŠP, a to vzhľadom na povahu (náročnosť) veci.  
Rovnako sa vykonával takto dozor aj vo veciach, ktoré v úvode vyšetrovania nebolo  
možné právne kvalifikovať tak, aby bol dozor vykonávaný na ÚŠP, avšak súviseli  
s trestnými vecami rozpracovanými v dozore vykonávanom na ÚŠP. V niektorých  
5
 
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
veciach boli podané obžaloby, vzhľadom na vyššie uvedené, aj na iné súdy ako na  
Špecializovaný trestný súd, resp. pokračovali hlavné pojednávania na iných súdoch  
(začali pred rokom 2020). Prokurátori ÚŠP sa zúčastňujú aj odvolacích konaní, čo je  
v prípade Špecializovaného trestného súdu konanie pred Najvyšším súdom  
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).  
Špecializovaný trestný súd má naďalej pracovisko aj v Banskej Bystrici, kde boli  
do polovice októbra 2020 vykonávané všetky úkony prípravného konania. Práve  
vykonávanie úkonov prípravného konania v Banskej Bystrici bola najväčšia časová  
záťaž pre prokurátorov ÚŠP (pri rozhodovaní o väzbách a predlžovaní väzby sa nedá  
odhadnúť časová náročnosť samého úkonu niekedy 2 – 3 hodiny, inokedy v rozpätí 6  
– 10 hodín), vždy išlo vzhľadom aj na dĺžku cesty cca 4 hodiny (tam a späť)  
o celodňovú záležitosť. V súčasnosti vykonávanie úkonov prípravného konania  
v Pezinku šetrí čas pre prokurátorov (môžu efektívnejšie využiť čas, pokiaľ sa čaká na  
vyhlásenie rozhodnutia, vybavovaním inej agendy).  
Je však nevyhnutné uviesť, že naďalej sa zúčastňovali prokurátori aj hlavných  
pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde - pracovisku Banská Bystrica, často  
ide o 2 až 3 dňové pojednávania. Toto spôsobuje náklady na cestovanie ako aj  
ubytovanie v Banskej Bystrici.  
Počas obmedzení pohybu v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid 19, boli  
zredukované pojednávania v mesiacoch marec a apríl 2020 a potom od októbra do  
konca roka 2020, to sa však nevzťahovalo na prejednávanie väzobných vecí, navyše  
sa frekvencia všetkých úkonov potom zhustila v mesiacoch máj až september.  
Pri personálnom poddimenzovaní ÚŠP je aj vykonávanie úkonov v Banskej  
Bystrici jedným z faktorov, ktorý zaťažoval chod ÚŠP.  
c) Charakteristika činnosti jednotlivých organizačných súčastí Úradu špeciálnej  
prokuratúry  
Činnosť prokurátorov odboru všeobecnej kriminality bola zameraná  
predovšetkým na vyšetrovanie trestných činov úkladnej vraždy, organizovanej  
kriminality páchanej zločineckými skupinami, terorizmu a korupčných trestných činov.  
Prokurátori odboru ekonomickej kriminality konali najmä vo veciach  
hospodárskych trestných činov a trestných činov proti majetku, ak takýmito činmi bola  
spôsobená škoda alebo bol získaný prospech vo výške najmenej 6.650.000 EUR  
a trestných činov poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev.  
Riešili aj prípady zločineckých skupín, pokiaľ podstatu trestnej činnosti týchto skupín  
predstavovala ekonomická kriminalita.  
Prokurátori oddelenia extrémistickej kriminality plnili úlohy vo vzťahu k trestnej  
činnosti súvisiacej s extrémizmom a rasizmom na území Slovenskej republiky.  
6
 
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
d) Personálna informácia  
V roku 2020 bol určený počet funkčných miest na ÚŠP na 30 prokurátorov. Na  
ÚŠP však pôsobilo 24 prokurátorov. Tento stav sa znížil jednak odchodom jedného  
prokurátora na Európsku prokuratúru (september 2020), odchodom vedúceho  
oddelenia organizovaného zločinu, terorizmu a medzinárodnej kriminality do dôchodku  
(k 31.12.2020) a zadržaním, väzobným stíhaním a následným pozastavením výkonu  
funkcie bývalého špeciálneho prokurátora (október 2020).  
Na odbore ekonomickej kriminality pôsobilo 10 prokurátorov vrátane riaditeľa  
odboru a vedúceho oddelenia, na odbore všeobecnej kriminality 12 prokurátorov  
vrátene riaditeľa odboru (na oddelení organizovaného zločinu, terorizmu  
a medzinárodnej kriminality 6 prokurátorov vrátane vedúceho oddelenia, na oddelení  
korupcie 5 prokurátorov vrátane vedúceho oddelenia). Na oddelení extrémistickej  
kriminality pôsobilo 5 prokurátorov vrátane vedúceho oddelenia.  
Všeobecne je možné konštatovať, že miera zaťaženia jednotlivých prokurátorov  
je enormná, vzhľadom na vysoký počet spisov tak na výkon prokurátorského dozoru  
v prípravnom konaní, ako aj vzhľadom na počet vecí, ktoré sa nachádzajú v súdnom  
konaní. Pre zabezpečenie chodu ÚŠP je preto kľúčové doplniť prokurátorov na všetky  
funkčné tabuľkové miesta.  
V tomto ohľade je podstatné uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 81 zo dňa  
10.2.2021, ktorým sa mení štruktúra ÚŠP a navyšujú sa počty funkčných miest  
prokurátorov na ÚŠP na 38 miest a vzniká 5 funkčných miest pre asistentov  
prokurátorov. Obsadením všetkých funkčných miest by sa určite zvýšila efektivita  
vykonávania dozoru a prehĺbila aj možnosť špecializácie jednotlivých prokurátorov.  
Na každé funkčné miesto na ÚŠP je potrebné absolvovať náročné výberové  
konanie, čo zabezpečuje výber odborne pripravených prokurátorov. Okrem toho sa  
vyžaduje bezpečnostná previerka na stupeň utajenia „prísne tajné“, čo má zabezpečiť  
najvyšší možný štandard bezúhonnosti. Viacerí prokurátori ÚŠP externe učia na  
vysokých školách, sú členmi rôznych vládnych a medzirezortných komisií a zastupujú  
Slovenskú republiku v mnohých medzinárodných inštitúciách.  
e) Plnenie iných úloh  
Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorá patrí do príslušnosti ÚŠP, sa  
prokurátori ÚŠP pravidelne zapájali do medzinárodných aktivít, ktoré boli väčšinou  
realizované v rámci činnosti rôznych medzinárodných organizácií, ktorých je  
Slovenská republika členom.  
Čo sa týka spolupráce s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu  
a rozvoj OECD (ďalej len „OECD“) je potrebné poznamenať, že vedúci oddelenia boja  
proti korupcii ÚŠP sa ako zástupca generálnej prokuratúry v roku 2020 každý štvrťrok  
zúčastňoval na zasadnutiach Pracovnej skupiny OECD pre boj proti podplácaniu  
7
 
 
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách,  
zároveň sa zúčastňoval aj hodnotiaceho mechanizmu Argentíny podľa Dohovoru OSN  
proti korupcii („UNCAC“). Okrem toho participoval aj na vyplnení podkladov týkajúcich  
sa hodnotenia Slovenskej republiky v 2. cykle hodnotiaceho mechanizmu vykonávania  
Dohovoru OSN proti korupcii („UNCAC“), ktorý hodnotí stav boja proti korupcii  
v Slovenskej republike.  
V rámci medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti terorizmu sa prokurátor  
oddelenia organizovaného zločinu, terorizmu a medzinárodnej kriminality zúčastňoval  
odborných činností v spolupráci s Agentúrou Európskej únie pre justičnú spoluprácu  
v trestných veciach EUROJUST (ďalej len „EUROJUST“). V rámci plnenia úloh ide  
o činnosť národného spravodajcu pre EUROJUST pre záležitosti terorizmu, táto  
činnosť vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 383/2011 Z. z. o zastúpení  
Slovenskej republiky v EUROJUSTe. Okrem toho sa zúčastňoval aj pri prípravách  
všetkých podkladov pre oblasť terorizmu pre medzinárodné organizácie, ako aj všetky  
vnútroštátne odborné komisie.  
Prokurátori ÚŠP sa podieľali aj na príprave podkladov v súvislosti s 5. kolom  
hodnotenia Slovenskej republiky hodnotiacou misiou MONEYVAL (Výbor expertov pre  
hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovanie terorizmu; ide  
o monitorovací orgán Rady Európy).  
Prokurátor odboru ekonomickej kriminality sa ako spolupracovník Európskeho  
úradu pre boj proti podvodom OLAF (ďalej len „OLAF“) v roku 2020 zúčastňoval na  
činnosti OLAF a zároveň spolupracoval s OLAF v konkrétnych trestných veciach.  
Prokurátori aktívne pripomienkovali návrhy nových zákonov a legislatívnych  
zmien v rámci pripomienkových konaní. Podieľali sa tiež na vzdelávacích aktivitách,  
zameraných na problematiku boja proti korupcii, terorizmu, organizovanému zločinu,  
organizovaných na národnej aj medzinárodnej úrovni, jazykových kurzov a na ďalších  
aktivitách. Poznatky a skúsenosti z týchto aktivít boli priebežne oboznamované pre  
všetkých prokurátorov ÚŠP podľa ich špecializácií a následne využívané v ich činnosti.  
Časť II.  
Stav kriminality  
a) Celkové základné údaje o stave kriminality  
V roku 2020 bolo zapísaných do trestných registrov 456 vecí. V porovnaní  
s rokom 2019 je to pokles o 11 vecí, v porovnaní s rokom 2018 je to pokles o 24 vecí,  
v porovnaní s rokom 2017 pokles o 104 vecí, v porovnaní s rokom 2016 nárast o 135  
vecí.  
Vybavených bolo v roku 2020 459 vecí, čo je o 2 veci viac ako v roku 2019,  
o sedem vecí menej ako v roku 2018, o 32 vecí viac ako v roku 2017 a o 82 vecí viac  
ako v roku 2016.  
8
 
 
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
Trestné veci, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie „vo veci“ (t.j. proti  
neznámemu páchateľovi), boli vybavené nasledujúcim spôsobom:  
Spôsob skončenia  
Prerušené  
Postúpené  
Zastavené  
Inak  
Počet  
39  
22  
61  
29  
Spolu  
151  
Prevažným spôsobom vybavenia veci „inak“ bol administratívny prevod spisov  
(12 vecí), postúpenie veci z dôvodu príslušnosti inej prokuratúre (13 vecí) a zrušenie  
uznesenia o začatí trestného stíhania (3 veci).  
Trestné stíhanie vo veciach, v ktorých bolo vznesené obvinenie konkrétnej  
osobe, bolo ukončené v 308 veciach (o 46 vecí viac oproti roku 2019) proti 401 osobám  
(o 76 osôb viac oproti roku 2019), z ktorých bolo 339 mužov, 54 žien a 2 mladiství.  
Obvinenie bolo vznesené 660 osobám. Väzobne stíhaných bolo 101 obvinených  
(oproti 57 v roku 2019). Jednotlivé spôsoby ukončenia vecí boli nasledovné:  
Spôsob skončenia - spisy  
Podaná obžaloba  
127  
65  
37  
3
Dohoda o vine a treste  
Zastavené  
Podmienečne zastavené  
Podmienečne zastavené spolupracujúceho obvineného  
0
Prerušené trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného  
4
Postúpené  
Prerušené  
Inak  
2
6
64  
308  
Spolu  
Z vecí vybavených „inak“ išlo najčastejšie o administratívne prevody a spojenia  
spisov (28 vecí), postúpenie veci z dôvodu vecnej príslušnosti (11 vecí) a osvedčenia  
v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania obvineného (5 vecí).  
Z celkového počtu trestne stíhaných osôb išlo o cudzincov v 5 prípadoch, čo  
predstavuje oproti roku 2018 pokles o 24. Išlo po jednom o štátnych príslušníkov  
9
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
Českej republiky, Ukrajiny, Belgického kráľovstva, Francúzskej republiky a Ruskej  
federácie.  
b) Skladba kriminality  
Organizovaný zločin  
Organizovaný zločin – trestné činy podľa Trestného zákona účinného  
do 31.12.2005  
stíhané obžalované dohoda o vine a  
odsúdené  
§
PZTS  
osoby  
osoby  
treste  
osoby  
185a  
235/3  
247/6  
5
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
1
2
8
0
2
3
0
0
0
Organizovaný zločin – trestné činy podľa Trestného zákona účinného  
od 1.1.2006  
stíhané obžalované dohoda o vine a  
odsúdené  
§
PZTS  
osoby  
osoby  
treste  
osoby  
172  
189/4  
190  
44  
8
24  
1
20  
5
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
19  
6
3
0
3
0
221/4  
233  
3
2
0
0
6
3
3
6
237/4  
270  
2
2
0
2
2
1
0
0
276/4  
277/4  
295  
22  
23  
3
19  
17  
0
0
3
2
3
3
6
296  
72  
188  
46  
115  
21  
57  
22  
67  
10  
 
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
Násilná kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona účinného  
do 31.12.2005  
stíhané obžalované dohoda o vine a  
odsúdené  
§
PZTS  
osoby  
osoby  
treste  
osoby  
219  
231  
235  
25  
5
8
0
0
0
0
0
0
0
0
1
1
0
0
5
0
0
8
27  
Násilná kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona účinného  
od 1.1.2006  
stíhané obžalované dohoda o vine a  
odsúdené  
§
PZTS  
osoby  
osoby  
treste  
osoby  
144  
145  
155  
156  
189  
190  
194  
359  
360  
22  
17  
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
7
1
3
1
0
0
2
1
2
3
2
1
1
8
1
5
6
3
0
3
0
1
1
0
2
2
2
0
0
1
1
0
1
44  
25  
12  
20  
V roku 2020 je výrazný nárast trestne stíhaných osôb za trestné činy, ktoré sú  
štatisticky vykazované ako trestné činy spáchané organizovaným zločinom. Počet  
páchateľov trestne stíhaných pre zločin založenia, zosnovania a podporovania  
zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona stúpol oproti roku 2019 o 28 osôb  
na celkovo trestne stíhaných 72 osôb. Celkovo za organizovaný zločin bolo v roku  
2020 stíhaných 163 obvinených a obžalovaných 90 osôb. Právoplatne odsúdených  
bolo celkovo 67 osôb.  
Nárast počtu stíhaných osôb v súvislosti s organizovaným zločinom súvisí aj  
s mediálne známymi kauzami pod názvami Božie mlyny, Očistec, Judáš, v rámci  
ktorých bolo obvinených viacero osôb, ktoré boli na čele Policajného zboru, vrátane  
bývalého špeciálneho prokurátora. Tieto osoby sú obvinené za to, že namiesto boja  
proti organizovanému zločinu konali v jeho prospech, čo ohrozovalo samotný základ  
právneho štátu a vieru ľudí v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.  
11  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
V roku 2020 boli podané dve obžaloby v súvislosti so zločineckou skupinou  
„Sátorovci“, ktorých jadro skupiny bolo právoplatne odsúdené v roku 2019 na tresty od  
18 – 25 rokov za 9 vrážd. Ide o zločineckú skupinu, ktorá spáchala najviac vrážd na  
Slovensku. Celkovo ide o 80 – 100 vrážd, ktoré sa postupne darí objasňovať. Samotná  
zločinecká skupina, resp. jej členovia, sa vyznačovali krutosťou a neúctou k ľudskému  
životu, kde vraždenie ľudí, najmä tzv. bielych koní, brali ako remeslo, pričom nemali  
problém zavraždiť aj vlastného člena skupiny, ak dospeli k presvedčeniu, že ich  
oklamal. Je nepochybné, že zločinecká skupina mohla dlhodobo pomerne úspešne  
pôsobiť napriek vydaným zatykačom na šéfa skupiny zomrelého Ľ. S. najmä vďaka  
informáciám z prostredia Policajného zboru, ktoré získavali v podstate za úplatky  
dlhodobo od rôznych vysokopostavených funkcionárov Policajného zboru. Vďaka  
úniku informácií, resp. predaju informácií funkcionármi Policajného zboru členom  
predmetnej zločineckej skupiny, nebol ani jeden pokus o zadržanie zomrelého Ľ. S.  
úspešný. Aj z daného dôvodu sa nepodarilo objasniť viacero skutkov, ktoré spáchala  
táto zločinecká skupina, a to aj v prípadoch, kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci,  
nakoľko svedkovia vrátane poškodených mali obavy vypovedať proti členom tejto  
skupiny, lebo bolo pomerne známe, že v prostredí, kde predmetná skupina pôsobila,  
evidovali väčší počet nezvestných ľudí. Dvaja vysoko postavení policajní funkcionári  
boli v tejto súvislosti odsúdení, a to JUDr. B. D. a Š. Š.  
V roku 2020 bola v tejto súvislosti podaná obžaloba na dlhoročného starostu  
F. D., jeho syna a iné osoby za to, že podporovali činnosť zločineckej skupiny  
„Sátorovcov“ a objednali si celkovo 6 úkladných vrážd. Druhá obžaloba bola v roku  
2020 podaná v súvislosti so „Sátorovcami“ na dve osoby za 5 úkladných vrážd  
a krádež finančnej hotovosti vo výške 45.500.000 SKK (t.j. v prepočte 1.510.323,31  
EUR) z bezpečnostnej schránky v banke.  
Na najvyššie postaveného člena zločineckej skupiny „Takáčovci“ Ing. Ľ. K. bola  
dňa 7.4.2020 podaná obžaloba na Špecializovaný trestný súd pre obzvlášť závažný  
zločin úkladnej vraždy účastníctvom (ako objednávateľ). Jedná sa o skutok z roku  
2006, kedy si mal menovaný u skupiny „Sátorovcov“ prostredníctvom I. S. objednať  
vraždu podnikateľa z Prievidze, ktorú „Sátorovci“ uskutočnili dňa 21.12.2006.  
Dôvodom boli obchodné spory ohľadne spol. SKI PARK Ružomberok, a.s., ktorú  
napokon ovládol práve Ing. Ľ. K. Dňa 6.11.2020 bol Ing. Ľ.K Špecializovaným trestným  
súdom v Banskej Bystrici uznaný vinným zo žalovaného skutku a bol mu uložený  
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Predmetný rozsudok bol  
v roku 2021 správoplatnený Najvyšším súdom Slovenskej republiky.  
V priebehu roku 2020 začalo viacero osôb obvinených v rámci zločineckej  
skupiny „Takáčovci“ spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej aj  
„OČTK“), pričom na základe ich svedectiev sa podarilo objasniť množstvo ďalších  
závažných skutkov spáchaných členmi uvedenej skupiny, ako aj osobami činnými pre  
skupinu. V rámci uvedenej zločineckej skupiny bolo v roku 2020 viacerým dovtedy  
obvineným osobám rozšírené obvinenie o ďalšie skutky, pričom väčšina osôb sa  
12  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
v danom čase nachádzala vo väzbe (niektorí sú tam doposiaľ). Vo všetkých prípadoch  
sa jednalo o násilné trestné činy ako vydieranie, poškodzovanie cudzej veci  
a ublíženie na zdraví. Celkovo je v súvislosti s touto zločineckou skupinou stíhaných  
viac ako 60 ľudí vo viacerých samostatných konaniach.  
Akcia „Božie Mlyny“ vzišla z obsahu vyšetrovacích úkonov vykonaných  
v trestnej veci zločineckej skupiny „Takáčovci“. Už v minulosti až po súčasnosť v rámci  
vyšetrovania jednotlivých zločineckých skupín (Sýkorovci, Piťovci, Sátorovci a ďalšie)  
boli dlhodobo pozorované úniky informácii, ktoré nepochádzali priamo z vyšetrovania,  
ale týkali sa skôr činností spojených so zabezpečovaním informácií (odposluchy,  
sledovania, zaisťovania osôb a pod.). Uvedené sa preukázateľne dialo aj pri  
rozsiahlom a dlhodobom vyšetrovaní zločineckej skupiny „Takáčovci“ (datované  
minimálne od roku 2016 do 2020), badateľné úniky informácií smerom k skupine a jej  
popredným členom, ktoré do značnej miery sťažovali vyšetrovanie a častokrát viedli  
k útekom obvinených pred políciou, mareniu vyšetrovania, ovplyvňovaniu svedkov  
a pod. Postupne začali spolupracovať s OČTK jednotliví aj vyššie hierarchicky  
postavení členovia zločineckej skupiny „Takáčovci“, ktorí poskytli vzájomne súladné  
a dopĺňajúce sa svedectvá, tieto bolo možné verifikovať a boli podporené navyše  
listinnými dôkazmi, na základe ktorých bolo možné začať akciu „Božie Mlyny“.  
V rámci uvedenej akcie bolo postupne vznesené obvinenie celkovo 8 osobám,  
a to najmä JUDr. Ľ. M. (bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu Finančnej správy),  
Mgr. F. B. (bývalý príslušník polície a SIS), JUDr. D. K., PhD. (v čase zadržania  
špeciálny prokurátor) a Mgr. N. P. (v čase zadržania riaditeľ Odboru zvláštnych  
policajných činností na Prezídiu PZ), pre rôznu trestnú činnosť, okrem iného pre  
založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, prijímanie úplatku,  
zneužívanie právomoci verejného činiteľa, podplácanie a pod.  
V rámci stíhania organizovaného zločinu v oblasti Serede vo vzťahu k výrobe  
a distribúcii omamných látok, pokračovalo intenzívne vyšetrovanie aj v roku 2020  
(a pokračuje aj v súčasnosti). Celkovo bolo za rôznu účasť v zločineckej skupine  
a súvisiacu drogovú trestnú činnosť obvinených 86 ľudí. V roku 2020 bola najskôr  
podaná obžaloba na 10 obvinených (zločinecká skupina S. W. a spol.) a v rámci nej  
boli obžalovaní aj príslušník colného kriminálneho úradu a vyšetrovateľ NAKA, obaja  
pre poskytovanie informácií pre zločineckú skupinu. Následne bola podaná obžaloba  
na ďalších 9 obvinených, pričom ôsmi uzavreli dohody o vine a treste. Všetky uvedené  
trestné veci boli predložené na Špecializovaný trestný súd.  
V oblasti boja proti terorizmu ÚŠP v uplynulom roku vykonával dozor nad  
skutkami terorizmu, ktoré zodpovedajú tomu, že Slovenská republika nie je krajinou  
priamo ohrozenou vlnou terorizmu motivovaného islamským džihádizmom. Sme  
krajinou potencionálneho zázemia pre aktivity financovania terorizmu, k čomu bolo a je  
vedených niekoľko trestných konaní bez vznesenia obvinenia. Za významné možno  
považovať vyšetrovanie v rámci spoločného vyšetrovacieho tímu s Rakúskou  
13  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
republikou a EUROJUSTom v súvislosti s teroristickým útokom vo Viedni dňa  
2.11.2021.  
V roku 2020 počet páchateľov trestne stíhaných pre obzvlášť závažný zločin  
úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. bol 22 osôb a pre  
trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do  
31.12.2005 to bolo celkovo 25 osôb.  
Z bežného rámca úkladných vrážd sa vymyká trestná vec, kde bola dňa  
25.8.2020 podaná obžaloba na sériového vraha M. L. pre obzvlášť závažný zločin  
vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139  
písm. c) Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods.  
1 Trestného zákona, ktorého sa mal menovaný dopustiť na tom skutkovom základe,  
že úmyselne usmrtil svoje dve družky S. N. a M. B., zrejme ich uškrtením počas súlože,  
ako aj partnera svojej súčasnej družky R. P., tiež uškrtením, za využitia jeho omámenia  
po liekoch so sedatívnym účinkom, ktoré mu mala podať práve jeho partnerka.  
Všetkých mŕtvych tiel sa zbavil tak, že dal ich pozostatky (mäkké tkanivá)  
pravdepodobne skonzumovať psom a kosti spálil, rozdrvil a vysypal na rôznych  
miestach v okolitých lesoch. Vo veci bolo rozhodnuté dňa 19.4.2021 Špecializovaným  
trestným súdom tak, že obžalovaný bol uznaný vinným a odsúdený na trest odňatia  
slobody na doživotie (rozsudok nie je právoplatný).  
Pri stíhaní zločineckých skupín dlhodobo narážame na problém finančného  
vyšetrovania a analytickej činnosti, kde je potrebné vytvoriť v rámci Policajného zboru  
analytické oddelenie, ktoré konajúcim vyšetrovateľom poskytne kompletné analýzy  
vrátane vyhodnotenia aj takzvaných krycích finančných prevodov a prevodov majetku  
na spriaznené osoby, v snahe vyhnúť sa trestu prepadnutia majetku. Tento spôsob  
vyšetrovania je bežný a jediný efektívny aj v rámci väčšiny krajín Európskej únie.  
Korupčná kriminalita  
stíhané  
osoby  
obžalované  
dohoda o vine  
a treste  
odsúdené  
§
PZTS  
osoby  
osoby  
328  
329  
6
49  
3
2
18  
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
23  
0
0
24  
2
332  
333  
98  
19  
10  
4
82  
12  
6
4
66  
14  
7
336  
5
336a  
336b  
1
3
1
5
189  
124  
34  
118  
14  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
Pre korupčné trestné činy bolo v roku 2020 stíhaných 189 páchateľov, čo je  
v porovnaní s rokom 2019 zvýšenie počtu o 50 obvinených a oproti roku 2018 zvýšenie  
o 54 obvinených. Na počte vznesených obvinení teda badať výrazný nárast oproti  
predchádzajúcim 2 rokom. Výrazne narástol taktiež počet obžalovaných, ktorých bolo  
spolu 124 osôb (v roku 2019 to bolo 83 a v roku 2018 to bolo iba 50 osôb), dohoda  
o vine a treste bola uzavretá s 34 osobami (v roku 2019 to bolo 44 osôb a v roku 2018  
64 osôb) a odsúdených bolo 118 osôb (v roku 2019 to bolo 87 a v roku 2018 spolu 93  
osôb).  
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb bol v roku 2020 v súvislosti  
so vznesením obvinenia za spáchanie korupčných trestných činov použitý v 15  
prípadoch. Zároveň v tomto roku boli odsúdené 4 právnické osoby za korupčné trestné  
činy. Prokurátori oddelenia korupcie aktívne usmerňovali vyšetrovateľov, aby pri  
trestnom stíhaní korupčných trestných činov využívali aj možnosti trestnej  
zodpovednosti právnických osôb, čo sa odrazilo v náraste počtu obvinených aj  
odsúdených právnických osôb.  
Za pozitívny signál treba považovať, že v roku 2020 boli vznesené viaceré  
obvinenia za korupciu pri nakladaní s verejnými zdrojmi, za korupciu najvyšších  
štátnych úradníkov, ako aj za korupciu v justícii. Od roku 2019 a najmä následne  
v priebehu roka 2020 zreteľne badať, že špecializované policajné zložky polície, ktoré  
majú v kompetencii odhaľovanie a vyšetrovanie korupčných trestných vecí, napriek  
zložitej situácii, ktorá je načrtnutá nižšie, do značnej miery zvýšili úsilie na odhaľovaní  
korupčnej trestnej činnosti.  
Ako je zrejmé zo štatistických údajov, počet obvinených osôb oproti roku 2019  
výrazne stúpol, ako aj počet všetkých korupčných trestných vecí, dozorovaných  
oddelením korupcie. Na tento nárast počtu, ale najmä závažnosti korupčných trestných  
vecí, zareagovala prokuratúra a následne vláda Slovenskej republiky začiatkom roka  
2021 navýšením tabuľkových miest počtov prokurátorov, ktoré však doposiaľ nie sú  
obsadené.  
V roku 2020 došlo okrem iného aj k rapídnemu nárastu podaných trestných  
oznámení občanov pre korupčné trestné činy, čo spôsobilo ďalšie markantné  
zaťaženie prokurátorov oddelenia korupcie, ako aj vyšetrovateľov. Veľké percento  
týchto oznámení je založených na tom, že nespokojní občania tvrdia, že určitá ich vec  
prejednávaná pred úradmi alebo súdmi bola rozhodnutá v ich neprospech a sú  
presvedčení, že to musí byť z dôvodu, že ten, kto rozhodoval, musel byť ovplyvnený  
úplatkom. Každý takýto podnet je nevyhnutné zodpovedne vyšetriť, pretože vopred nie  
je možné vedieť, či sa jedná o oznámenie objektívne spáchanej korupcie, alebo či  
oznamovateľ vyjadruje iba svoj subjektívny názor. V takých prípadoch sa vykonáva  
tzv. historické dokazovanie, nakoľko predpokladaný korupčný dej už je dokonaný a nie  
je možné nasadiť žiadne proaktívne spôsoby dokazovania. Úspešnosť dokazovania  
takejto korupcie preto býva pomerne nízka, nakoľko vo väčšine prípadov nie je možné  
získať dôkazy, ktoré preukazujú, že ku korupcii došlo. Často preto dochádza, po  
15  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
doplnení trestného oznámenia o potrebné dôkazy, k nevyhnutnosti odmietnuť takéto  
trestné oznámenia zo strany vyšetrovateľov. Pomerne veľkú časť dozorovej činnosti  
prokurátorov oddelenia korupcie preto tvorí dozor nad vyšetrovaním, resp.  
doplňovaním takýchto trestných oznámení. Okrem toho, že musia každú takúto trestnú  
vec ex offo dohliadať, aby doplňovanie trestného oznámenia bolo v súlade  
so zákonom, tak veľké percento oznamovateľov podáva v prípade odmietnutia  
trestného oznámenia sťažnosti, o ktorých následne musí v krátkej lehote rozhodnúť  
prokurátor uznesením. Nárast počtu takýchto trestných oznámení je pritom  
v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi enormný. Zatiaľ čo v roku 2016 napadlo spolu  
na celý ÚŠP 602 trestných oznámení, tak v roku 2020 to bol počet 1 426 a z toho  
konkrétne iba oddelením korupcie bolo vybavovaných 652 takýchto vecí, v ktorých  
prokurátori vydali spolu 76 rozhodnutí o podaných sťažnostiach. Počet prokurátorov  
oddelenia korupcie zostal pritom v roku 2020 nezmenený.  
Naďalej boli odhaľované a dokumentované bežné prípady menšej korupcie,  
kedy úplatky sú platené v nižších sumách a v hotovosti, ktoré boli dokumentované  
pomocou  
obrazovo-zvukových  
záznamov  
a iných  
informačno-technických  
prostriedkov. Tieto prípady, s ktorými sa často stretávajú aj bežní občania pri  
vybavovaní rôznej agendy na úradoch štátnej správy, polície či samosprávy, ktoré  
občania vnímajú veľmi citlivo, nakoľko sa často dotýkajú ich bežného života,  
predstavujú stále významný počet vyšetrovaných korupčných vecí, ktorým polícia aj  
prokuratúra pripisuje adekvátny význam a dôsledne ich vyšetruje.  
V prípadoch, kedy korupčnú trestnú činnosť oznámi konkrétna osoba a naviac  
v čase, kedy ešte korupčný dej iba prebieha a nebol doposiaľ dokonaný, pričom  
oznamovateľ je ochotný spolupracovať s políciou, existujú viaceré procesné inštitúty,  
zaužívané postupy a skúsenosti polície, ktoré vo väčšine takýchto prípadov vedú  
k odhaleniu a riadnemu procesnému zadokumentovaniu korupčného činu  
a k usvedčeniu páchateľa alebo páchateľov. V tomto smere je možné činnosť polície  
hodnotiť pozitívne, pričom metódy a výsledky trestného stíhania korupcie sú v takýchto  
prípadoch veľmi účinné a na vysokej úrovni. Národná kriminálna agentúra (ďalej aj  
„NAKA“) sa však rovnako, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch, pri takomto  
dokumentovaní trestnej činnosti potýka so značnými problémami, ktoré súvisia  
s technickým  
zabezpečením  
informačno-technických  
prostriedkov,  
najmä  
s nekvalitnou nahrávacou technikou pri vyhotovovaní obrazovo-zvukových záznamov.  
Tiež sú dlhodobé problémy pri nahrávaní a vyhodnocovaní záznamov  
z telekomunikačnej činnosti. Obdobným problémom je tiež obmedzená technická  
a personálna kapacita v možnostiach nasadzovania informačno-technických  
prostriedkov, kedy v niektorých prípadoch nie je možné použiť takéto prostriedky  
dokumentovania iba z dôvodu, že na to nie sú voľné kapacity, čo vyznieva veľmi  
paradoxne pri všeobecných vedomostiach o technických možnostiach v 21. storočí.  
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní (na rozdiel  
od páchateľov trestnej činnosti) musia postupovať prísne v medziach zákonov, takže  
sťaženie odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti z dôvodu nízkej úrovne  
16  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
technického (materiálneho) zabezpečenia príslušných útvarov Prezídia Policajného  
zboru je neakceptovateľné.  
Napriek týmto problémom však vidieť snahu vyšetrovateľov na riadnom  
a kvalitnom dokumentovaní takto oznámenej korupčnej činnosti. Viac odhalených  
prípadov korupcie by v tomto smere priniesla väčšia ochota fyzických osôb  
oznamovať, že boli požiadané o úplatok, alebo že im bol ponúknutý úplatok a ich  
snaha spolupracovať s políciou na dokumentovaní korupcie v čase, kedy ku  
korupčnému konaniu dochádza (tzv. proaktívne dokazovanie). Ako už bolo uvedené  
v predchádzajúcich správach, korupčná trestná činnosť je veľmi špecifická. Neexistuje  
pri nej žiadna konkrétna poškodená osoba a výsledok korupčného konania je tu  
spravidla výhodný pre obe strany tohto vzťahu (podplácajúci – prijímajúci úplatok).  
Preto práve najmä pri závažných korupčných veciach nebýva bežné, že jedna zo strán  
korupčného vzťahu sa rozhodne spolupracovať s políciou. Osobitne v prípadoch,  
v ktorých verejní činitelia žiadajú úplatky od podnikateľov za poskytnutie dotácií,  
nenávratných finančných prostriedkov, či za získanie lukratívnych zákaziek.  
Podstatnou brzdou, prečo sa osoby požiadané o úplatok rozhodnú, že korupciu  
neoznámia, býva práve ich obava, že aj po prípadnom úspešnom zadokumentovaní  
korupcie, by aj tak nakoniec nezískali predmetnú zákazku, či dotáciu. V tomto smere  
by mala na uvedený problém zareagovať legislatíva a nastaviť systém, ktorý by doplnil  
ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti tak, že oznamovateľovi korupcie by  
bola poskytnutá určitá garancia, že nebude v následnom procese obstarávania, či  
získania dotácii a zákaziek diskriminovaný z dôvodu, že oznámil a dokumentoval  
korupciu súvisiacu s jeho zákazkou.  
Za veľké pozitívum v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, ako už bolo  
naznačené vyššie, možno považovať, že v roku 2020 polícia úspešne rozpracovala  
niekoľko rozsiahlych korupčných trestných vecí, pričom k ich odhaleniu došlo aj na  
základe vlastnej analytickej činnosti. Počet takto odhalených a rozpracovaných  
rozsiahlych korupčných vecí je však stále malý a v značnej časti boli tieto odhalenia  
založené na analytických schopnostiach niekoľkých konkrétnych vyšetrovateľov, nie  
na základe fungujúceho systému analytikov a operatívy, ktorí vo všeobecnosti na  
NAKA veľmi chýbajú. Odhaľovanie komplikovaných korupčných schém pri verejných  
obstarávaniach, vybavovaní dotácií z rozpočtu Slovenskej republiky a Európskej únie,  
verejných zákazkách s vysokou hodnotou a obdobných závažných veciach, kde  
dochádza k obrovskému plytvaniu s verejnými financiami, nebude možné bez  
markantného posilnenia počtu a kvality analytikov, operatívnych pracovníkov  
a vyšetrovateľov. Analytická zložka polície zohráva významnú úlohu už v úvodných  
štádiách ešte pred začatím trestného stíhania, kedy by mala vykonávať analýzy  
finančných tokov, či personálnych a majetkových prepojení medzi podozrivými  
osobami tak, aby získala základný prehľad o tom, či z konkrétnej podozrivej operácie  
mohli získať prospech osoby, ktoré mali vplyv na rozhodovanie o predmetnej zákazke,  
dotácii alebo inom nakladaní s verejnými zdrojmi. Následne v priebehu riadneho  
vyšetrovania pociťujú absenciu analytikov práve jednotliví vyšetrovatelia  
17  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
komplikovaných korupčných schém, kedy vyšetrovateľ často okrem vykonávania  
procesných úkonov si musí túto časovo a odborne náročnú analytickú činnosť  
zabezpečovať sám, čo je často najmä vo väzobných veciach na úkor rýchlosti  
vyšetrovania. Operatíva tu okrem iného narážala v minulosti nielen na nedostatok  
odborného personálu, ale aj na legislatívny problém, kedy napríklad policajt nemôže  
pri operatívnom odhaľovaní korupcie vyžadovať od bánk výpisy z účtov podozrivých  
osôb v zmysle § 29a ods. 4 zákona č. 191/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení  
neskorších predpisov, a to aj napriek tomu, že pri niektorých iných trestných činoch  
(daňových únikoch, nezákonných finančných operáciách, či pri legalizácii príjmov  
z trestnej činnosti) takéto oprávnenie policajti majú.  
Vláda od roku 2020 deklaruje silné odhodlanie v boji proti korupcii. Tento  
deklarovaný záver sa však zatiaľ nijako neodrazil v jednej z kľúčových zložiek tohto  
boja – v personálnom a materiálnom posilnení protikorupčnej zložky polície. Od  
1.10.2019 došlo k reorganizácii NAKA pri zachovaní 4 odborov (Bratislava, Západ,  
Stred a Východ), pričom každý odbor je členený na 4 oddelenia vyšetrovania.  
Vyšetrovanie korupčnej trestnej činnosti je spravidla v náplni 3. oddelení vyšetrovania,  
pričom vyšetrovatelia sú zaťažení veľkým množstvom spisov. V roku 2020 bolo na  
3. oddeleniach zaradených cca 10 vyšetrovateľov (na každom odbore NAKA), ktorých  
stála priemerná zaťaženosť spismi bola cca 14 spisov na vyšetrovateľa. Znamená to,  
že v priemere každý vyšetrovateľ má neustále otvorených 14 korupčných  
a ekonomických vyšetrovaní, v ktorých musí paralelne realizovať vyšetrovacie úkony.  
Pri takomto počte vyšetrovaných vecí sa vyšetrovateľ nemôže v dostatočnej kvalite  
venovať vyšetrovaniu veľkých a odborne náročných korupčných trestných vecí. Je  
pritom potrebné uviesť, že 3 oddelenia vykonávajú okrem korupčných trestných činov  
tiež vyšetrovanie trestných činov poškodzovania finančných záujmov európskych  
spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona a machinácií pri verejnom obstarávaní  
podľa § 266 Trestného zákona. Zníženiu zaťaženosti vyšetrovateľov by preto výrazne  
pomohlo, keby nemuseli popri korupcii vybavovať uvedenú agendu. Taktiež ako veľkú  
záťaž pociťujú 3 oddelenia absenciu administratívnych pracovníkov, ktorí by mali robiť  
počas procesných úkonov zapisovateľov a mali by na starosti množstvo  
administratívnej činnosti súvisiacej so spismi (vrátane kopírovania spisov). Nakoľko  
v súčasnosti takíto zamestnanci chýbajú, musia si aj celú túto administratívu  
zabezpečovať samotní vyšetrovatelia, čo ich opäť oberá o možnosť sústrediť sa na  
vyšetrovacie úkony. Výrazné zlepšenie personálneho obsadenia a materiálneho  
zabezpečenia protikorupčnej polície je preto sine qua non úspešného boja proti  
závažnej korupcii.  
Pokiaľ ide o oznamovanie korupcie z iných štátnych orgánov, a to najmä z iných  
zložiek polície, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu,  
Najvyššieho kontrolného úradu, alebo z Finančnej spravodajskej jednotky, tu je tiež  
potrebné zopakovať to, čo bolo uvedené v správe za rok 2018 a 2019. Z týchto zložiek  
prichádza na NAKA iba veľmi malé množstvo relevantných podnetov a informácií,  
ktoré by viedli k odhaleniu korupčných trestných vecí. Užšia spolupráca s týmito  
18  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
orgánmi by pritom mohla viesť k oveľa väčšej efektivite pri odhaľovaní  
a dokumentovaní korupcie. V posledných mesiacoch (rok 2021) badať určitý náznak  
zlepšenia tejto spolupráce niektorých spomenutých zložiek s protikorupčnou zložkou  
NAKA, avšak bude potrebné nastaviť celý systém spolupráce tak, aby sa každý so  
spomenutých orgánov podieľal na detekcii možných korupčných trestných činov vo  
svojej pôsobnosti a aby zistené poznatky pravidelne posúval na NAKA. Jednu  
z kľúčových úloh by v tomto smere mala zohrávať Finančná spravodajská jednotka  
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Takáto spolupráca naprieč štátnymi orgánmi  
môže viesť k podstatnému zvýšeniu odhaľovania korupčných trestných vecí.  
V roku 2020 badať, napriek pretrvávaniu vyššie naznačených systémových  
problémov, výrazné zlepšenie v oblasti odhaľovania a stíhania závažnej korupčnej  
trestnej činnosti spojenej vo viacerých prípadoch s legalizáciou príjmov z trestnej  
činnosti. Možno to celkom jednoznačne dokumentovať na nasledujúcich trestných  
veciach, ktoré boli zrealizované v roku 2020:  
V roku 2020 bolo viacerým fyzickým osobám a právnickým osobám vznesené  
obvinenie pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2  
Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného  
zákona v súbehu s pokračovacím obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmu  
z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a)  
Trestného zákona, ku ktorým došlo tak, že v období najmenej začiatkom roka 2017 až  
do marca roku 2020, v Bratislave a na iných miestach na území Slovenskej republiky  
a na území Spolkovej republiky Rakúska, osoby Ing. J. K., PhD., M. K. a Ing. M. K.,  
PhD., sa spolčili za účelom páchania korupčných trestných činov a páchania  
legalizácie príjmu z trestnej činnosti, kde Ing. J. K., PhD., pracovne zaradený́ ako  
generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ako osoba  
disponujúca právomocou v konaniach vedených na PPA, v úmysle zadovážiť  
neoprávnený majetkový prospech pre seba i pre iné fyzické osoby, resp. pre nimi  
riadené právnické osoby vzájomne personálne alebo majetkovo prepojené, zabezpečil  
vydávanie kladných rozhodnutí o schválení nenávratného finančného príspevku, ktoré  
podmieňovali poskytnutím finančnej hotovosti ako úplatku, ktorého výška bola určená  
na 10% z celkovej výšky žiadaného nenávratného finančného príspevku. Úplatky od  
jednotlivých žiadateľov boli požadované prostredníctvom MVDr. Ľ. K., a to formou  
zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v znení neskorších  
predpisov, predmetom ktorých sú okrem iného aj „Získanie kladného rozhodnutia  
o schválení nenávratného finančného príspevku“, pričom predmetné zmluvy a z nich  
vyplývajúce, resp. nadväzujúce právne úkony a viaceré bankové operácie cez nimi  
riadené spoločnosti slúžili len na zakrytie pôvodu získaných finančných prostriedkov  
korupčným konaní. Časť obvinených bola pre uvedenú trestnú činnosť vzatá do väzby.  
Ďalším prípadom, kedy bolo v roku 2020 vznesené obvinenie pre zločin  
prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona a legalizáciu príjmu z trestnej činnosti  
podľa § 233 Trestného zákona ako aj machinácie pri verejnom obstarávaní podľa  
19  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
§ 266 Trestného zákona je prípad bývalého predsedu Správy štátnych hmotných  
rezerv (ďalej len „SŠHR“), ktorý sa mal korupčného a legalizačného konania dopustiť  
tak, že do roku 2020 ako predseda SŠHR, spolu s ďalšími funkcionármi konajúcimi  
v mene SŠHR, v rámci výkonu svojich oprávnení vyplývajúcich z ich funkcií, týkajúcich  
sa výberu konkrétnych dodávateľov a uzatvárania obchodno-právnych vzťahov, resp.  
zmlúv v pôsobnosti SŠHR, opakovane svojím postupom v rozpore so zákonom  
č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní účelovo ovplyvňovali vyhlásenie a priebeh  
verejných obstarávaní, vyhlasovaných SŠHR, a to tak, že za prisľúbený majetkový  
prospech od budúcich dodávateľov manipulovali prieskumy trhu za účelom zistenia  
predpokladanej hodnoty zákazky, účelovo upravovali súťažné podklady tak, aby  
vyhovovali konkrétnemu budúcemu dodávateľovi a aby obmedzili možnosť iným  
súťažiteľom podať do súťaže ponuku alebo manipulovali priebeh vyhodnocovania  
ponúk s cieľom zabezpečiť víťazstvo vo vyhlásených verejných obstarávaniach  
a následný majetkový prospech obchodnej spoločnosti M, za čo následne prijímali od  
víťazných obchodných spoločností majetkový prospech vo forme peňažného  
a nepeňažného plnenia, ktoré bolo zakryté ako platby nájomného za prenajaté  
nehnuteľnosti a následne fiktívny nákup dvoch bytov v prospech syna bývalého  
predsedu SŠHR K. K. v hodnote 200.000 EUR. Aj v tomto prípade bola časť  
obvinených stíhaná väzobne.  
Ďalšou trestnou vecou, kedy bolo v roku 2020 vznesené obvinenie pre prečin  
podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu  
so zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 je trestná vec, ktorej  
skutok je založený na tom, že na vzájomnom stretnutí obvinený JUDr. P. C. spoločne  
s obvineným Mgr. M. S. ponúkli úplatok Ing. M. F., v súčasnej dobe zastávajúcemu  
funkciu štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej  
len „štátny tajomník“), a to vo forme poskytnutia 5% z hodnoty ponuky, ktorú predložili  
vo verejnom obstarávaní v rámci projektu s názvom „Centrálny údajový repozitár  
ÚKSÚP – komplexný projekt pre manažment údajov“ v hodnote 1.497.614,40 EUR, za  
čo štátny tajomník zabezpečí pokračovanie verejného obstarávania, vyhlásenie víťaza  
verejného obstarávania (ich spoločnosti) a následne podpíše zmluvu o realizácií  
uvedeného projektu, pričom platba uvedeného úplatku vo výške 5% hodnoty ponuky  
predloženej v danom verejnom obstarávaní mala prebehnúť spôsobom, že štátny  
tajomník si zabezpečí obchodnú spoločnosť, ktorá poskytne v rámci subdodávky  
presne nešpecifikované (fiktívne) služby a tieto budú zo strany obvinených  
akceptované, pričom uvedený mechanizmus subdodávky a platby mal slúžiť iba na  
zakrytie predmetnej platby úplatku, aby táto navonok vyzerala ako legálna platba  
v rámci obchodného styku. Ako alternatíva bolo dohodnuté, že v prípade, ak bude  
úplatok štátnemu tajomníkovi vyplatený v hotovosti, tak obvinený JUDr. P. C.  
prostredníctvom presne nestotožnenej obchodnej spoločnosti vyfakturuje svoje služby  
spoločnosti L a.s., táto fakturácia bude akceptovaná a finančné prostriedky budú  
vyplatené, na čo ich presne nezisteným spôsobom obvinený JUDr. P. C z tejto  
spoločnosti zabezpečí a v hotovosti vo výške 60.000,- Eur vyplatí štátnemu  
tajomníkovi.  
20  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
Je tiež potrebné spomenúť trestnú vec týkajúcu sa štátneho podniku Lesy s.r.o.,  
kde skutok spočíva v tom, že v roku 2019 v meste Banská Bystrica Ing. T. K., PhD.  
v postavení obchodného riaditeľa spoločnosti Lesy Slovenskej republiky, po vzájomnej  
dohode s Ing. L. Ď. si vyžiadali od A. J., úplatok vo forme finančnej hotovosti za to, že  
so spoločnosťou J, s.r.o., ako víťazom verejnej súťaže vyhlásenej vo Vestníku  
verejného obstarávania, bude podpísaná Rámcová dohoda, kde hodnota úplatku bola  
určená vo výške 13% z mesačnej fakturácie, z celkovej zmluvne dohodnutej čiastky  
v zmysle Rámcovej dohody 1607 vo výške 1.624.200 EUR bez DPH a následne  
v zmysle Rámcovej dohody 1608 vo výške 2.120.600 EUR bez DPH v období od  
31.3.2019 do 31.3.2020 bolo ako úplatok celkovo poskytnutých 122.253,59 EUR,  
pričom poskytnutie úplatku bolo realizované z časti v hotovosti v osobnom motorovom  
vozidle zn. BMW X5 a z časti cez spoločnosť L. P., s.r.o., ktorá prijatie úplatkov  
legalizovala formou deviatich vystavených faktúr v celkovej výške 22.617,36 EUR za  
fiktívne poradenské služby medzi spoločnosťou J, s.r.o. a spoločnosťou L. P., s.r.o.  
V roku 2020 došlo k rozkrytiu závažnej korupčnej trestnej činnosti v oblasti  
justície, nakoľko bolo vznesené obvinenie v niekoľkých prípadoch korupcie sudcov na  
viacerých súdoch. Spolu 18 sudcov v obvode Krajského súdu Bratislava bolo  
obvinených zo zločinov prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona, podplácania  
podľa § 333 Trestného zákona a zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa  
§ 326 Trestného zákona, pričom značná časť z nich bola trestne stíhaná vo väzbe.  
Prijímanie úplatkov bezprostredne súviselo s rozhodovaním týchto sudcov  
v konkrétnych trestnoprávnych a obchodnoprávnych konaniach, pričom za prijaté  
úplatky mali rozhodovať v nimi pridelených veciach v prospech podplácajúcich osôb  
(akcia Búrka a Víchrica).  
V roku 2020 bolo tiež vznesené obvinenie viacerým sudcom v obvode  
Krajského súdu v Žiline (akcia Plevel I, Plevel II) za rozsiahlu korupčnú trestnú činnosť  
v oblasti justície. V marci 2021 došlo k schváleniu dohody o vine a treste s (bývalým)  
sudcom Krajského súdu v Žiline, ktorý sa priznal k spáchaniu pokračovacieho zločinu  
prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona, ktorý spáchal deviatimi čiastkovými  
útokmi v rokoch 2014 až 2019. Jeho korupčná činnosť spočívala v tom, že ako sudca  
Krajského súdu v Žiline, po tom, ako bol oslovený osobou Ing. F. T. ako  
sprostredkovateľom, aby v rámci odvolacieho konania, vedeného na Krajskom súdom  
v Žiline, zabezpečil zrušenie rozsudkov podriadených okresných súdov, oslobodenie  
obžalovaných spod obžaloby, alebo zmiernenie uložených trestov, si peniaze  
ponechal, pokiaľ išlo o vec, pridelenú do jeho senátu, alebo oslovil v danej veci iného  
sudcu, ktorý mal vec pridelenú s tým, či sa dá v uvedenej veci pomôcť, a následne, po  
rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, ktorým bol uvedený rozsudok okresného súdu  
zrušený alebo zmenený, prevzal od sprostredkovateľa Ing. F. T. finančnú hotovosť  
v rôznych výškach, z ktorej si pre seba ponechal buď celú sumu úplatku, alebo časť,  
a zvyšnú časť finančných prostriedkov odovzdal dotyčnému sudcovi krajského súdu,  
ktorý vo veci konal. Týmto konaním sa na úplatkoch obohatil v uvedenom období  
najmenej o sumu 41.000 EUR. Za to bol Špecializovaným trestným súdom Pezinok  
21  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom  
a skúšobnou dobou na 5 rokov a bol mu tiež uložený peňažný trest vo výške 150.000  
EUR.  
V decembri 2020 došlo k právoplatnému odsúdeniu osôb v závažnej  
a rozsiahlej korupčnej veci, ktorú spáchal Ing. Ľ. D., ktorý ako vedúci oddelenia  
materiálno-technického zabezpečenia sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra  
Slovenskej republiky v období od začiatku roku 2009 do 22.3.2011 ako vyhlasovateľ a  
usporiadateľ verejných obstarávaní – zákazky s nízkou hodnotou potom, ako si nechal  
sľúbiť úplatky vo výške 50 % zo zisku zákaziek viacerých spoločností, vopred  
oznamoval osobe Ing. P. Ž., aké verejné obstarávania budú vykonané, na akú  
komoditu a v akej cene, spolu sa dohovárali, ktorá spoločnosť má dať cenovú ponuku  
a v akej výške, či v akom rozsahu navýšenú, cenové ponuky zabezpečovali často aj  
bez vedomia konateľov spoločností tak, aby obstarávaný tovar a služby boli  
špecifikované len veľmi všeobecne a to z dôvodu, aby vyhral ten uchádzač, na ktorom  
sa vopred dohodli, pričom dotknuté spoločnosti získali za uvedené obdobie zákazky v  
hodnote najmenej 2.874.674,62 EUR, čím spôsobili prípadne inému potencionálnemu  
súťažiacemu škodu vo výške 166.266,44 EUR, pričom za vybavenie zákaziek  
Ing. Ľ. D. prostredníctvom províznych faktúr vystavených na spoločnosť jeho  
manželky zinkasoval úplatky v celkovej výške 277.358 EUR. Uvedeným konaním sa  
dopustili zločinu legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a),  
ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, zločinu machinácií pri verejnom  
obstarávaní podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. a) Trestného zákona  
a zločinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 Trestného  
zákona. Za to bol Ing. Ľ. D. odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody na 9 rokov,  
trest zákazu činnosti na 5 rokov a trest prepadnutia majetku. Ing. P. Ž. bol odsúdený  
na trest odňatia slobody na 9 rokov a trest prepadnutia majetku.  
V roku 2020 v rámci rozsiahleho vyšetrovania zločineckej skupiny „Takáčovci“  
bolo zistené napojenie (priame aj nepriame) jej najvyšších predstaviteľov na osoby  
z prostredia polície, ako aj bývalého špeciálneho prokurátora. V danej súvislosti boli  
postupne vznesené obvinenia z trestných činov prijímania úplatku § 329 Trestného  
zákona aktuálnym, ako aj bývalým policajným funkcionárom, ktorí za finančnú odmenu  
(v určitom prípade aj paušálne vyplácanú) vynášali informácie z prostredia OČTK  
smerom k danej zločineckej skupine. Rovnako bolo vznesené obvinenie aj bývalému  
špeciálnemu prokurátorovi za trestný čin prijímania úplatku § 329 Trestného zákona,  
ale aj za zločin založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296  
Trestného zákona, pretože bol činný pre zločineckú skupinu a v rámci svojej  
pôsobnosti za finančnú odmenu sa spolupodieľal na prepustení najvyššie  
postaveného člena uvedenej zločineckej skupiny z väzby.  
V neposlednom rade možno zvýrazniť, že v závere roka 2020 sa na ÚŠP  
postupne podarilo odkryť rozsiahlu korupčnú trestnú činnosť, ktorú mali páchať bývalí,  
ale aj súčasní príslušníci Policajného zboru, prokuratúry, príslušníci Finančnej správy  
22  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“). V týchto  
trestných veciach (uvedených nižšie) v súčasnosti aktívne prebieha vyšetrovanie,  
pričom ide o mimoriadne závažné trestné činy, ktoré nemajú v našich právnych  
pomeroch obdobu, keďže okrem iného sú predmetom vyšetrovania trestné činy  
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, korupčné  
trestné činy, ale aj trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej  
skupiny podľa § 296 Trestného zákona. V týchto trestných konaniach prebieha aj  
intenzívne finančné vyšetrovanie, výsledkom ktorého je okrem iného rozsiahly zaistený  
nehnuteľný majetok, ale aj finančná hotovosť (presahujúca sumu 1.5 milióna EUR).  
V roku 2020 bolo vznesené obvinenie bývalému prezidentovi Policajného zboru  
za pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona (v dvoch  
skutkoch od 2014 – 2019 prijatá suma 526.000 EUR), okrem toho bol obvinený za  
prijímanie úplatkov bývalý riaditeľ odboru zvláštnych policajných činností za činnosť  
pre zločineckú skupinu „Sýkorovci“ (poskytovanie informácií z polície o členoch  
skupiny v rokoch 200 až 2011) a za pokračujúci zločin prijímania úplatku v dvoch  
skutkoch 2014 – 2019 v sume 36.000 EUR. Okrem toho boli obvinení za poskytovanie  
informácií aj námestník SIS, ako aj vedúci operatívneho oddelenia (finančnej polície)  
NAKA Bratislava a námestník Kriminálneho úradu Finančnej správy – obidvaja za  
pokračujúce zločiny prijímania úplatku (poskytovanie informácií získaných ich  
činnosťou pre subjekty, ktoré boli predmetom vyšetrovania). V súbežnom konaní bol  
vedúci operatívneho oddelenia finančnej polície aj spolu s manželkou (prokurátorka  
Krajskej prokuratúry Bratislava) a jeden ich rodinný príslušník obvinení aj z legalizácie  
príjmov z trestnej činnosti (minimálne vo výške 450.000 EUR). Zároveň bol obvinený  
aj ďalší vysoko postavený funkcionár SIS za vydieranie. Všetci získavali finančné  
prostriedky v súvislosti so získavaním informácií, na základe ich pracovného zaradenia  
v prospech subjektov, ktoré boli cieľom vyšetrovania, či operatívneho rozpracovania  
na jednotlivých zložkách.  
V roku 2020 došlo k odhaleniu a k objasneniu závažnej korupčnej trestnej  
činnosti v Policajnom zbore, ktorá mala byť páchaná najmä v rokoch 2013 až 2018,  
a to aj najvyššími predstaviteľmi a funkcionármi Policajného zboru a Národnej  
kriminálnej agentúry. Ide o kauzu s pracovným názvom Očistec, v rámci ktorej bolo  
vznesené obvinenie celkovo 21 osobám, pričom v 10 prípadoch išlo o súčasných alebo  
bývalých príslušníkov Policajného zboru a v jednom prípade o bývalého riaditeľa  
Kriminálneho úradu Finančnej správy. Osoby boli obvinené z viacerých trestných  
činov, predovšetkým za korupčné delikty, trestný čin zneužívania právomoci verejného  
činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, ale aj o zločin založenia, zosnovania  
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona. Pôvodne bolo  
v tejto trestnej veci 6 osôb vzatých do vyšetrovacej väzby. Korupčná trestná činnosť  
mala spočívať najmä v ovplyvňovaní trestných konaní v prospech podozrivých  
a obvinených osôb, ale aj v neoprávnených lustráciách, v neoprávnenom sledovaní,  
ale predmetom vyšetrovania je aj vynášanie informácii z trestných konaní  
a operatívnych spisov v prospech tretích osôb, ktoré na takéto informácie nemali  
23  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
nárok. Pokiaľ ide o korupčné delikty, úplatky sa pohybovali v rôznych sumách, rádovo  
od pár tisíc až po stovky tisíc EUR. Najvyšší dokumentovaný úplatok je na úrovni  
400.000 EUR, avšak existujú aj podozrenia na korupčné delikty, kde sa výška úplatkov  
pohybovala ešte vo vyšších sumách. Tieto podozrenia sú predmetom intenzívneho  
vyšetrovania. Vyšetrovanie bolo začaté dňa 22.10.2020, pričom toto aj naďalej  
pokračuje, o čom svedčí i tá skutočnosť, že dňa 15.2.2021 došlo k vzneseniu obvinenia  
pre ďalších 9 skutkov. Aktuálne je teda vyšetrovaných celkovo 19 skutkov, avšak  
existuje podozrenie aj pre ďalšie skutky.  
Hospodárska kriminalita  
Hospodárska kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona  
účinného do 31.12.2005  
stíhané  
osoby  
obžalované  
dohoda o vine  
a treste  
odsúdené  
§
PZTS  
osoby  
osoby  
148  
7
3
7
3
0
0
0
1
0
1
3
3
6
148a  
10  
10  
Hospodárska kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona  
účinného od 1.1.2006  
stíhané  
osoby  
obžalované  
dohoda o vine  
a treste  
odsúdené  
§
PZTS  
osoby  
osoby  
259  
261  
264  
266  
276  
277  
2
59  
0
2
0
3
0
0
0
0
3
0
5
0
0
0
2
7
0
37  
1
48  
0
3
3
7
22  
23  
109  
19  
17  
89  
3
3
51  
Ako vyplýva zo štatistických prehľadov, pre hospodárske trestné činy bolo  
skončené prípravné konanie spolu proti 119 obvineným, pre ktoré bola podaná  
obžaloba proti 99 obvineným a s 8 obvinenými bola uzavretá dohoda o vine a treste.  
Oproti roku 2019 bol zaznamenaný mierny pokles obžalovaných osôb o 14 (oproti roku  
2018 bolo obžalovaných o 8 osôb viac), k nárastu došlo pri osobách, s ktorými bola  
uzavretá dohoda o vine a treste, a to o 3 osoby (v porovnaní s rokom 2018 zníženie  
o 6 osôb). Zo štatistických údajov je zrejmé zachovanie vysokého štandardu  
efektívnosti trestného konania pri stíhaných hospodárskych trestných činoch.  
24  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
Oproti  
predchádzajúcemu  
roku,  
v ktorom  
najpočetnejšiu  
skupinu  
hospodárskych trestných činov predstavovali trestné činy daňové podľa § 276 a § 277  
Trestného zákona, v roku 2020 bol najpočetnejší trestný čin poškodzovania finančných  
záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných 59  
osôb (o 25 osôb viac ako v roku 2019) a obžalovaných 48 osôb (o 29 osôb viac ako  
v roku 2018).  
Z hľadiska foriem páchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov  
Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona oproti predchádzajúcim rokom nedošlo  
k zmenám hodným referencie, neboli zaznamenané ani zásadne nové formy jeho  
páchania. Páchatelia najčastejšie dosiahli neoprávnené vyplatenie prostriedkov  
z Európskych štrukturálnych a investičných fondov predstierajúc splnenie podmienok  
na ich poskytnutie predkladaním falšovaných alebo realite nezodpovedajúcich  
dokladov, poskytovateľom príspevku neposkytovali povinné údaje, resp. poskytnuté  
prostriedky Európskej únie používali na iný ako určený účel a použitie prostriedkov  
dokladovali falošnými alebo nesprávnymi dokladmi.  
V prípadoch príspevkov v agrosektore klamlivo deklarovali záväzky plnenia  
podmienok na poskytnutie podpory týkajúce sa obhospodarovania pôdy a plnenia  
podmienok krížového plnenia. Tento trestný čin býva často (takmer v každom prípade)  
spáchaný v súbehu s trestným činom subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného  
zákona (pre ktorý bolo v roku 2020 trestne stíhaných 50 a obžalovaných 41 osôb),  
pretože finančné prostriedky sú spravidla poskytované nielen z Európskych  
štrukturálnych a investičných fondov, ale v určitom pomere aj z prostriedkov štátneho  
rozpočtu Slovenskej republiky. Štatistické údaje signalizujú zvýšenie efektívnosti  
vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti za tieto trestné činy.  
Pomerne časté sú aj prípady zneužívania finančných prostriedkov z Európskej  
únie, ktoré sa poskytujú samosprávnym jednotkám, často na rôzne stavebné práce  
(napr. úprava čističky odpadových vôd), pričom vykonané práce nezodpovedajú  
realite, alebo trhovým cenám. Typickým príkladom je trestná vec vedená na tunajšej  
prokuratúre, kde bolo zo strany spoločnosti E. C. fakturované vykonanie určitých  
stavebných prác, ktoré však v deklarovanom rozsahu v skutočnosti vykonané neboli,  
pričom týmto konaním vznikla škoda na prostriedkoch z EÚ najmenej vo výške  
495.017,92 EUR a na prostriedkoch štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške  
najmenej 58.237,40 EUR. Súčasne boli pripravované podklady na fakturáciu ďalšej  
položky, ktoré neboli realizované v zmysle projektu vo výške najmenej 113.590,79  
EUR, k čomu však následne nedošlo, pričom v tejto veci podal prokurátor v roku 2020  
obžalobu na súd na celkovo 12 obvinených osôb pre celkovo 7 skutkov. Za zmienku  
stojí fakt, že v tejto trestnej veci konali vo vzájomnej súčinnosti predstavitelia  
spoločnosti, ktorá realizovala stavebné práce (dodávateľ stavby), ale aj predstavitelia  
samosprávy (starosta obce, resp. zástupca primátora).  
Ďalšiu v poradí najpočetnejšiu skupinu hospodárskych trestných činov tvorila  
skupina trestných činov daňových. Z nich bolo stíhaných pre trestný čin neodvedenia  
25  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
dane a poistného 26 osôb (o 17 osôb menej ako v roku 2019) a obžalovaných 20 osôb  
(o 20 osôb menej ako v roku 2019), pre trestný čin skrátenia dane a poistného bolo  
stíhaných 29 osôb (o 9 osôb viac ako v roku 2019) a obžalovaných 26 osôb (o 17 osôb  
viac ako v roku 2019) a napokon pre trestný čin daňového podvodu neboli stíhané  
a obžalované žiadne osoby (čo je o 4 osoby menej ako v roku 2019).  
Pokiaľ ide o vyšetrovanie daňových trestných činov, toto výrazne ovplyvňuje  
(z vecného i časového hľadiska) skutočnosť, že páchatelia čoraz častejšie využívajú  
stále komplikovanejšie schémy obchodných reťazcov so zapojením cudzieho prvku  
(obchodných spoločností zo zahraničia), čo kladie zvýšené nároky na odbornosť  
orgánov činných v trestnom konaní a vyvoláva nevyhnutnosť vykonávania početných  
procesných úkonov v cudzine na základe dožiadania o právnu pomoc, či v rámci  
pôsobenia prokurátorov v rámci Spoločných vyšetrovacích tímov zriadených podľa  
Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ (tento  
inštitút treba hodnotiť veľmi pozitívne, rovnako ako aj účasť a koordináciu postupov zo  
strany EUROJUSTu). Rovnako sa pri páchaní daňovej trestnej činnosti karuselového  
charakteru využívajú rôzne nastrčené osoby (tzv. biele kone), avšak v súčasnosti  
možno badať trend, že nejde o nevzdelané osoby zo sociálnych slabších pomerov, tak  
ako v minulosti, ale sú využívané aj osoby s adekvátnym vzdelaním a vystupovaním,  
so znalosťou problematiky, pri ktorých je opäť náročnejšie odhaliť podstatu daného  
obchodného (fakturačného) reťazca.  
Z prípadov hodných referencie možno poukázať na rozsiahlu daňovú trestnú  
činnosť zločineckej skupiny, pri ktorej jeden z jej zakladateľov zneužil pri jej činnosti  
svoju funkciu riaditeľa Daňového úradu Košice IV. Prokurátorom UŠP bola v decembri  
roku 2019 podaná obžaloba na skupinu 21 osôb pre zločin založenia, zosnovania  
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pokračovací zločin  
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ale aj  
pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326  
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, obzvlášť závažný  
zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm.  
a), c) Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania verejnej  
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352  
ods. 1, ods. 6 Trestného zákona, ktorí v roku 2007 v Košiciach za účelom dosiahnutia  
zisku založili zločineckú skupinu pôsobiacu na celom území Slovenskej republiky,  
ktorá vytvorila sieť obchodných spoločností, prostredníctvom ktorej do roku 2009 bez  
reálnej obchodnej činnosti neoprávnene uplatňovali v celkom 220 prípadoch nárok na  
vrátenie dane z pridanej hodnoty v úhrnnej výške 20 113 265 EUR, z ktorej bolo aj  
17 407 277 EUR vyplatených, pričom využívali aj falošné občianske preukazy  
a informácie o pripravovaných daňových kontrolách od riaditeľa daňového úradu, ktorý  
napriek vedomosti o fiktívnosti uplatnených nadmerných odpočtov dane z pridanej  
hodnoty podpisoval platobné výmery na ich úhradu a takto získané prostriedky si  
medzi sebou rozdeľovali a legalizovali ich. V označenej veci bolo v dňoch 5.10.2020  
a 18.11. – 19.11.2020 vykonané hlavné pojednávanie, na ktorom bola prednesená  
26  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
obžaloba a obhajcovia obžalovaných zaujali k obžalobe stanovisko. Všetky ďalšie  
termíny, na ktoré bolo hlavné pojednávanie nariadené, boli zrušené z dôvodu  
mimoriadnych epidemiologických opatrení súvisiacich so šírením ochorenia COVID-  
19 a doposiaľ neboli vytýčené nové termíny.  
Príkladom možno uviesť aj ďalšiu trestnú vec, kde bolo podstatou trestnej  
činnosti, zneužívanie mechanizmu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) medzi  
viacerými spoločnosťami (vrátane spoločností zo zahraničia), pričom obchodovať sa  
fiktívne malo predovšetkým s kryštálovým cukrom. Do tohto obchodného  
(fakturačného) reťazca bola zapojená sieť rôznych firiem, pričom prípad bol náročnejší  
na dokazovanie najmä z toho pohľadu, že časť firiem s posudzovaným tovarom aj  
reálne obchodovala, avšak v menšom než deklarovanom rozsahu. Podstatou tohto  
obchodovania bolo zneužitie práva na odpočet DPH v podávaných daňových  
priznaniach, kde sa daňová povinnosť preniesla na spoločnosti (tzv. nárazníkové  
spoločnosti), ktoré svoju daňovú povinnosť voči štátu vôbec nesplnili. V tejto veci podal  
prokurátor v apríli roku 2020 obžalobu na celkovo 6 obvinených osôb, ktorí týmto  
protiprávnym konaním mali skrátiť DPH v celkovej výške 9.979.904,42 EUR.  
Tunajšia prokuratúra taktiež vedie vyšetrovanie v trestnej veci, kde malo dôjsť  
k fiktívnemu obchodovaniu s kuracím mäsom, kde do obchodného reťazca boli  
zapojené aj renomované slovenské podnikateľské subjekty. Aktuálne je deklarovaný  
rozsah neoprávneného odpočtu DPH vo výške takmer 17 miliónov EUR, avšak  
vyšetrovanie stále pokračuje, a v ďalšom priebehu vyšetrovania je možné, že výška  
škody bude ustálená na vyššiu sumu.  
V neposlednom rade možno poukázať aj na ďalšiu rozsiahlu daňovú trestnú  
vec, kde bolo obvinených celkovo 21 osôb, išlo o fiktívne obchodovanie s komoditou  
“kameň“, pričom obvinení touto činnosťou neoprávnene uplatnili nárok na nadmerný  
odpočet DPH v rozsahu takmer 49 miliónov EUR, z toho 14 miliónov EUR im bolo aj  
reálne vyplatených. V tejto trestnej veci bola prokurátorom v roku 2021 podaná  
obžaloba.  
Na ÚŠP tiež možno badať aktuálny trend, spočívajúci v skutočnosti, že do  
popredia záujmu OČTK sa dostáva trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní  
a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona, ktorý sa týka predovšetkým  
verejných obstarávaní v štátnej správe a územnej samospráve. Typickým spoločným  
menovateľom týchto trestných vecí je, že verejné obstarávania sú doslova „ušité“ na  
mieru vopred určenému víťaznému uchádzačovi, resp. verejné obstarávanie sa tomuto  
uchádzačovi počas jeho priebehu prispôsobuje.  
Takýto prípad bol riešený na odbore ekonomickej kriminality, kde bolo v roku  
2020 vznesené obvinenie dvom vysokým štátnym úradníkom JUDr. K. K. a Ing. M. L.  
pre pokračovací zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa  
§ 266 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu  
s obzvlášť závažným zločinom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku  
27  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa  
§ 20 Trestného zákona, ktorí svojím konaním (zjednodušene povedané) zabezpečili  
rôzne výhodné podmienky pre vopred vybratých uchádzačov (obchodné spoločnosti),  
niektorých uchádzačov z verejného obstarávania vylúčili (vo viacerých prípadoch  
bezdôvodne), hoci vylúčení uchádzači ponúkali tovar (zdravotnícky materiál) za  
výhodnejších podmienok. Obvinení mali týmto konaním v rozpore s verejným  
záujmom porušiť povinnosť pri používaní verejných prostriedkov zachovávať  
hospodárnosť, efektívnosť, účelnosť a účinnosť ich použitia a súčasne porušili viaceré  
ustanovenia zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov.  
Pri riešení trestného činu podľa § 266 Trestného zákona je možné vyzdvihnúť  
spoluprácu a poskytovanú súčinnosť prokuratúre zo strany Úradu pre verejné  
obstarávanie a zo strany Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. V tejto  
spolupráci je preto nevyhnutné pokračovať, nakoľko zabezpečené listinné materiály  
týchto kontrolných orgánov majú v trestnom konaní významnú dôkaznú relevanciu.  
Majetková kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona účinného  
do 31.12.2005  
stíhané  
osoby  
obžalované  
dohoda o vine  
a treste  
odsúdené  
§
PZTS  
osoby  
osoby  
247  
248  
250  
257  
2
0
2
1
5
2
0
2
0
4
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
1
0
1
Majetková kriminalita – trestné činy podľa Trestného zákona účinného  
od 1.1.2006  
stíhané  
osoby  
3
obžalované  
dohoda o vine  
odsúdené  
osoby  
0
§
PZTS  
osoby  
a treste  
221  
222  
225  
233  
237  
240  
245  
247  
2
0
0
2
0
0
0
0
0
2
0
0
50  
0
0
41  
0
0
5
0
33  
0
0
2
2
0
2
1
0
1
1
0
0
7
6
0
0
0
0
63  
45  
13  
42  
28  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
V roku 2020 bolo pre trestné činy proti majetku skončené prípravné konanie  
proti 68 obvineným, z ktorých bola podaná obžaloba na 49 obvinených, s 13  
obvinenými bola uzavretá dohoda o vine a treste a proti 2 obvineným bolo  
podmienečne zastavené trestné stíhanie. V roku 2019 bolo prípravné konanie  
skončené proti 39 obvineným (v roku 2018 proti 88 obvineným), z ktorých bola podaná  
obžaloba na 31 obvinených (v roku 2018 na 67 obvinených) a so 7 obvinenými  
prokurátor uzavrel dohodu o vine a treste (v roku 2018 rovnako so 7 obvinenými).  
Z trestných činov proti majetku bol najvyšší počet trestne stíhaných osôb pre  
trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona (50 stíhaných osôb),  
ako už bolo uvedené, spáchaný spravidla v súbehu s trestným činom poškodzovania  
finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona. Celkový nárast  
počtu trestne stíhaných osôb pre trestné činy proti majetku sa prejavil aj pri  
najpočetnejšom trestnom čine – trestnom čine subvenčného podvodu, keď oproti roku  
2019 došlo k nárastu stíhaných osôb o 23 (oproti roku 2018 ide o pokles o 23  
stíhaných osôb). Na druhej strane nedošlo pri žiadnom trestnom čine v porovnaní  
s rokom 2019 k výraznému zníženiu počtu stíhaných osôb a obžalovaných osôb.  
V roku 2020 bolo v pôsobnosti odboru ekonomickej kriminality vznesené  
obvinenie celkovo piatim právnickým osobám v troch rôznych veciach pre trestný čin  
poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona  
v súbehu s trestným činom subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona.  
Z hľadiska skladby majetkovej trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Úradu  
špeciálnej prokuratúry možno poukázať aj na trestný čin falšovania, pozmeňovania a  
neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona, ktorý  
sa taktiež pravidelne objavuje v agende ÚŠP.  
Z prípadov hodných osobitného zreteľa ide najmä mediálne podrobne  
sledovaný proces týkajúci sa falšovania tzv. televíznych zmeniek, kde bola v roku 2019  
prokurátorom podaná obžaloba na dve obvinené osoby. Následne v druhej polovici  
roka 2019 a na začiatku roka 2020 prebehla séria hlavných pojednávaní, na ktorých  
bolo vykonané množstvo výsluchov a oboznámený bol aj rozsiahly listinný materiál.  
Pojednávanie vyvrcholilo dňa 27.2.2020, kedy Špecializovaný trestný súd vyhlásil  
rozsudok, ktorým obom obžalovaných uznal vinnými skutkovo a právne v zmysle  
podanej obžaloby a obom uložil trest odňatia slobody vo výmere 19 rokov. Tento  
prísny, avšak plne zákonný a spravodlivý trest, odzrkadľoval najmä rozsah sumy, na  
ktorú vystavené fiktívne zmenky zneli, a to na sumu 69 miliónov EUR. Pre úplnosť  
možno uviesť, že v tejto trestnej veci podal prokurátor v roku 2020 obžalobu aj na  
ďalšiu obvinenú osobu, ktorá mala na stíhanej trestnej činnosti participovať, pričom  
v tejto veci začal už Špecializovaný trestný súd konať. Daná trestná vec bola  
správoplatnená najvyšším súdom začiatkom roku 2021, kedy boli zamietnuté podané  
odvolania.  
29  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
Rovnako možno zvýrazniť, že ÚŠP sa postupne darí právoplatne uzatvárať aj  
tzv. veľké pyramídové (ekonomické) kauzy (v ktorých vyšetrovanie pre ich rozsah  
trvalo dlho), pričom stíhané osoby sa neoprávnene obohacovali pri využití  
nebankových spoločností, ktoré podvodným spôsobom sľubovali zhodnotenie  
vložených peňažných prostriedkov. V tejto súvislosti nemožno neuviesť kauzu  
spoločností BMG a Horizont, kde v júli roku 2020 najvyšší súd túto kauzu definitívne  
uzavrel tak, že potvrdil dotknutému obžalovanému okrem iného trest odňatia slobody  
vo výmere 9 rokov.  
Práve zefektívnenie a spružnenie finančného vyšetrovania je jednou  
z najväčších a najaktuálnejších výziev pre orgány činné v trestnom konaní, a to aj  
s poukazom na zmeny trestných kódexov účinné od 1.1.2021. Je preto nevyhnutné,  
aby sa realizácia týchto zákonných zmien ujala aj do aplikačnej praxe.  
V nadväznosti na uvedené možno v závere uviesť, že prioritnou úlohou  
aktuálnej trestnej legislatívy by primárne malo byť zjednodušenie, zefektívnenie  
a celková racionalizácia samotného trestného konania (odbúranie jeho  
preformalizovanosti), pričom až s takouto zmenou legislatívy je dôvod zaoberať sa aj  
zmenou iných zákonných inštitútov (napr. zmeny v inštitúte väzby).  
c) Trestné stíhanie právnických osôb  
Zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016, bol do právneho  
poriadku Slovenskej republiky zavedený inštitút trestnej zodpovednosti právnických  
osôb, čím došlo k implementácii záväzkov a odporúčaní, ktoré Slovenská republika  
prijala ako člen medzinárodných organizácií. Novelou zákona o trestnej zodpovednosti  
právnických osôb vykonanou zákonom č. 316/2016 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť  
dňa 1.1.2017, bol do zákona doplnený katalóg trestných činov, pri ktorých možno  
uplatniť trestnú zodpovednosť právnických osôb o také trestné činy, ako sú napr.  
sprenevera, podvod, úverový podvod, poisťovací podvod, kapitálový podvod,  
subvenčný podvod, úpadkové delikty, či machinácie pri verejnom obstarávaní  
a verejnej dražbe. Zákonom č. 214/2019 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.8.2019, bol  
katalóg trestných činov v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb doplnený  
o ďalšie trestné činy, a to porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku,  
nepovolená výroba liehu, tabaku a tabakových výrobkov, porušovanie predpisov  
o obehu tovaru v styku s cudzinou, porušovanie predpisov o štátnych technických  
opatreniach na označenie tovaru, falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej  
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky, násilie proti skupine  
obyvateľov a nebezpečné vyhrážanie.  
Počet trestných vecí, v ktorých v roku 2020 došlo k trestnému stíhaniu  
právnickej osoby, vyplýva z tejto tabuľky:  
30  
 
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
stíhané  
právnické  
osoby  
obžalované  
právnické  
osoby  
dohoda o  
vine a  
zastavené  
trestné  
stíhanie  
odsúdené  
právnické  
osoby  
§
treste  
221  
225  
233  
259  
261  
329  
333  
336  
spolu  
0
6
0
0
1
1
1
1
1
1
6
0
3
1
0
3
1
0
1
9
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
3
4
2
1
0
5
3
0
2
2
0
0
2
18  
12  
V roku 2020 bolo trestne stíhaných 18 právnických osôb, je to pokles o 22 oproti  
roku 2019 a o 10 menej ako v roku 2018. Tento pokles je pravdepodobne spôsobený  
aj sťažením pri vykonávaní úkonov trestného konania spôsobených pandémiou  
ochorenia COVID-19, ako aj potrebou skvalitnenia finančného vyšetrovania.  
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb bol v roku 2020 v súvislosti  
so vznesením obvinenia za spáchanie korupčných trestných činov použitý v 15  
prípadoch. V pôsobnosti odboru ekonomickej kriminality bolo vznesené obvinenie  
celkovo 5 právnickým osobám v 3 rôznych veciach pre trestný čin poškodzovania  
finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona v súbehu  
s trestným činom subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona. Zároveň  
v roku 2020 boli odsúdené 4 právnické osoby za korupčné trestné činy.  
d) Extrémistická kriminalita  
ÚŠP aj v priebehu roka 2020 uplatňoval svoju pôsobnosť na úseku boja proti  
extrémistickej kriminalite, a to prostredníctvom prokurátorov oddelenia extrémistickej  
kriminality, ktoré bolo plne obsadené (5 prokurátorov).  
V trestnej oblasti naďalej významnú úlohu v priebehu roka 2020 zohrávali  
znalci, zapísaní na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore  
spoločenské a humanitné vedy, odvetvie politický extrémizmus. Ide o dvoch znalcov –  
Mgr. Mateja Medveckého, PhD. a Doc. JUDr. PhDr. Iva Svobodu, PhD.  
Títo znalci sú v rámci ich činnosti veľmi vyťažení a bolo by potrebné navýšenie  
ich počtu. Prokurátori si uvedomujú, že trestné veci sú povinní riešiť aj s použitím iných  
dôkazných prostriedkov než znaleckých posudkov a nie vždy sú viazaní názorom  
znalca. Jednoznačne však oceňujú prácu znalcov Ministerstva spravodlivosti  
31  
 
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
Slovenskej republiky a túto považujú za veľkú pomoc pri postupe v trestnom konaní.  
Znalecké posudky sú často veľmi podrobne a komplexne vypracované, zameriavajú  
sa na mnohé aspekty problematiky extrémizmu – či už historické reálie, novodobú  
extrémistickú symboliku, pôsobenie rôznych extrémistických subjektov (napr.  
extrémistické hudobné skupiny a pod.)  
V trestných veciach extrémistickej kriminality, posudzovanej a riešenej  
v priebehu roku 2020, boli zistené nasledovné tendencie:  
Pretrváva významný počet trestných vecí spáchaných vo virtuálnom priestore –  
na sociálnych sieťach, v rôznych statusoch, komentároch pod elektronicky  
zverejnenými článkami a pod. Súvisí to s etablovaním využívania internetu  
a komunikácie na ňom, resp. prostredníctvom neho. Uvedené tendencie sa posilňujú  
aj v období pandémie ochorenia COVID-19, kedy je znížená mobilita obyvateľov  
a trávenie času s PC na internete je ešte dominantnejšie. Nebezpečenstvom konania  
je relatívna anonymita páchateľov počítačovej kriminality, ich odhalenie zložitými  
dôkaznými prostriedkami (zaistenie počítačových údajov, intervencia znalcov z odboru  
elektrotechniky, informatiky). Prístup k počítaču či mobilu majú aj mladí ľudia, prípadne  
ľudia s menším životným rozhľadom, pričom aj títo môžu byť extrémistickými prejavmi  
na internete negatívne ovplyvnení, čo zvyšuje nebezpečnosť konania páchateľov,  
navyše pri prehĺbení frustrácie a agresivity ľudí, ktorí majú sklon k agresívnemu  
konaniu.  
V uvedenom kontexte považujeme za mimoriadne potrebnú účinnú a rýchlu  
reakciu orgánov činných v trestnom konaní na spáchané trestné činy, čo si vyžaduje  
kvalifikovaných vyšetrovateľov, ale aj analytickú činnosť polície, či odborné zázemie  
a podporu v oblasti vyhľadávania, odhaľovania a postihu v kybernetickom priestore.  
S ohľadom na legislatívne vymedzenie a zameranie ÚŠP na boj  
s najzávažnejšími formami trestnej činnosti, možno potvrdiť, že Slovenská republika  
naďalej kládla dôraz na ochranu spoločnosti pred extrémistickými trestnými prejavmi.  
Jeden z najvýznamnejších prínosov je súdna judikatúra, podľa ktorej je možné  
posudzovať aj nové prípady z oblasti extrémistickej kriminality.  
Obyvatelia Slovenskej republiky sa obracajú na ÚŠP s množstvom trestných  
oznámení a žiadajú preveriť mnohé nenávistné prejavy proti chráneným skupinám  
obyvateľstva, či voči jednotlivcom. Občania si uvedomujú, že v prípade neposkytnutia  
ochrany poškodeným či verejnosti v danej oblasti, nenávisť a jej vplyv na ústavné  
zriadenie môže gradovať. Mnohé skúseností z okolitých krajín nasvedčujú, že nenávisť  
sa môže stupňovať, a v prípade jej nepotláčania v prvopočiatku, môže vyústiť  
do teroristických aktov.  
V roku 2020 napadlo do registra ÚŠP celkovo 148 nových trestných vecí  
z oblasti extrémistickej kriminality. V 79 trestných veciach bolo vedené trestné stíhanie  
vo veci, a v 69 trestných veciach bolo vznesené obvinenie celkovo 80 osobám.  
32  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave  
zákonnosti za rok 2020  
V prípravnom konaní bolo rozhodnuté vyšetrovateľom PZ, NAKA (vo veci)  
nasledovne:  
- v 22 veciach došlo k postúpeniu veci na prejednanie priestupku (§ 214 Trestného  
poriadku),  
- v 13 veciach bolo zastavené trestné stíhanie (§ 215 Trestného poriadku),  
- v 26 veci bolo prerušené trestné stíhanie (§ 228 Trestného poriadku).  
Počet vecí, ktoré boli prokurátorom ÚŠP predložené na rozhodnutie  
Špecializovanému trestnému súdu:  
- u 12 osôb bolo rozhodnuté podaním obžaloby,  
- u 33 osôb bola uzatvorená dohoda o vine a treste a predložená  
Špecializovanému trestnému súdu na schválenie,  
- trestné stínanie bolo zastavené 4 osobám a to podľa § 215 ods. 1 písm. d)  
Trestného poriadku (1 osobe ) a podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku  
(3 osobám).  
ÚŠP v roku 2020 trestne stíhal pre extrémistickú kriminalitu (spolu s osobami  
z predchádzajúcich rokov – dovtedy neukončených vecí) celkovo 128 osôb. 73 osôb  
bolo po predložení veci súdu Špecializovaným trestným súdom odsúdených.  
Oproti predchádzajúcemu roku tak došlo k poklesu počtu odsúdených osôb,  
uvedené spočíva naisto aj v zníženej aktivite orgánov činných v trestnom konaní  
a Špecializovaného trestného súdu z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19.  
Štruktúra trestne stíhaných páchateľov extrémistickej kriminality s ohľadom na  
jednotlivé skutkové podstaty trestných činov extrémizmu bola v roku 2020 nasledovná:  
- trestný čin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv  
a slobôd (§ 422 Trestného zákona) 14 páchateľov,  
- trestný čin výroby extrémistických materiálov (§ 422a Trestného zákona)  
3 páchatelia,  
- trestný čin rozširovania extrémistických materiálov (§ 422b Trestného zákona)  
38 páchateľov,  
- trestný čin prechovávania extrémistických materiálov (§ 422c Trestného zákona)  
35 páchateľov,  
- trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia (§ 423 Trestného zákona)  
8 páchateľov,  
- trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti (§ 424  
Trestného zákona) 8 páchateľov,  
- trestné činy rôzneho druhu (násilné, verbálne, proti poriadku vo verejných  
veciach a pod.) spáchané s osobitným nenávistným motívom podľa § 140e  
Trestného zákona - 16 páchateľov.  
33  
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave