Správa o hodnotení plnenia  
pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a pravidiel  
rozpočtovej transparentnosti za  
rok 2020  
august 2021  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
© Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, 2021  
Táto správa prezentuje oficiálne stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v súlade s jej mandátom  
stanoveným v zákone č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.  
Táto publikácia je dostupná na internetovej stránke RRZ (http://www.rrz.sk).  
Copyright ©  
Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť rešpektuje všetky práva tretích strán, najmä práva  
chránené autorským právom (informácie alebo údaje, štylistika a znenie textov do tej miery, ak majú  
individuálny charakter). Publikácie Kancelárie RRZ s odkazom na autorské práva (©Kancelária Rady pre  
rozpočtovú zodpovednosť, Kancelária RRZ, Secretariat of the Council for Budget  
Responsibility/Secretariat of the CBR, Slovakia/year, alebo podobne) smú byť použité (reprodukované,  
odkaz na internete, a pod.) len za podmienky, že bude správne uvedený zdroj. Všeobecné informácie  
a údaje publikované bez odkazu na autorské práva smú byť publikované bez uvedenia zdroja. Pokiaľ sú  
informácie a údaje jednoznačne získané zo zdrojov tretích strán, používateľ takýchto informácií a údajov  
je povinný rešpektovať existujúce práva, prípadne je povinný si získať povolenie na použitie samostatne.  
Pripomienky alebo komentáre k správe sú vítané na e-mailovej adrese sekretariat@rrz.sk.  
www.rrz.sk  
2
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Obsah  
Zhrnutie _______________________________________________________________________ 5  
1
Prehľad rozpočtových pravidiel týkajúcich sa Slovenska _______________________14  
Plnenie hlavného cieľa zákona - dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR______18  
Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti ________________________________ 20  
Limit dlhu verejnej správy ________________________________________________ 20  
2
3
3.1  
3.2  
3.3  
3.4  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu ______________________________ 24  
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti a limit verejných výdavkov ________________ 29  
Odporúčania RRZ na posilnenie rozpočtovej zodpovednosti ____________________ 31  
4
Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti _______________________________33  
4.1  
Výbory__________________________________________________________________33  
Zverejňovanie údajov______________________________________________________35  
Odporúčania RRZ na zlepšenie rozpočtovej transparentnosti____________________43  
4.2  
4.3  
Referencie_____________________________________________________________________ 45  
Príloha 1 – Prehľad plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti 47  
Príloha 2 – Prehľad plnenia odporúčaní RRZ _____________________________________ 50  
Príloha 3 – Vývoj dlhu v rokoch 2014 až 2024 _______________________________________53  
Príloha 4 – Informácia o plnení numerických fiškálnych pravidiel samosprávou _____57  
www.rrz.sk  
3
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Zoznam boxov, tabuliek, schém a grafov  
Box 1: Prehľad____________________________________________________________________16  
Box 2: Očakávaný vývoj dlhu podľa Programu stability SR na roky 2021 až 2024 ___________ 24  
Box 3: Poskytovanie návratných finančných výpomocí samosprávam _____________________25  
Box 4: Vývoj zavádzania výdavkových limitov_________________________________________ 31  
Box 5: Obsah dokumentov popisujúcich rozpočet verejnej správy _______________________ 36  
Box 6: Obsah Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2019__________________41  
Tab 1: Pokuty obciam za rok 2019 __________________________________________________ 28  
Tab 2: Vypracovanie makroekonomických a daňových prognóz výbormi v roku 2020 _______33  
Tab 3: Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti___________________________________ 47  
Tab 4: Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti_________________________________ 48  
Tab 5: Vyhodnotenie plnenia odporúčaní RRZ z augusta 2020 __________________________ 50  
Tab 6: Vývoj dlhu medzi rokmi 2014 až 2024__________________________________________53  
Tab 7: Jednorazové vplyvy na dlh ___________________________________________________55  
Tab 8: Prehľad vývoja dlhu do roku 2024____________________________________________ 56  
Tab 9: Vyhodnotenie pravidiel pre VÚC_____________________________________________ 58  
Tab 10: Vyhodnotenie pravidla o výške dlhu obcí ______________________________________61  
Schéma 1: Prehľad pravidiel a postupov upravujúcich hodnotenie hospodárenia SR_________14  
Schéma 2: Vývoj zavádzania výdavkových limitov _____________________________________ 31  
Graf 1: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti___________________________________________ 5  
Graf 2: Medzinárodné porovnanie indikátora S2_______________________________________ 5  
Graf 3: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti __________________________________________18  
Graf 4: Vývoj dlhu a hranice stanovené zákonom o rozpočtovej zodpovednosti ___________ 22  
Graf 5: Vývoj úrovne hrubého a čistého dlhu__________________________________________23  
Graf 6: Medziročná zmena dlhu z pohľadu čistého bohatstva ___________________________23  
Graf 7: Príspevky vybraných faktorov k zmene dlhu v rokoch 2020 - 2024 ________________ 24  
Graf 8: Obce nespĺňajúce limity § 17 zákona č. 583/2004 za rok 2020 ____________________ 29  
Graf 9: Podiely zložiek príjmov verejnej správy_______________________________________ 34  
Graf 10: Podiely zložiek daňových príjmov v roku 2020 ________________________________ 34  
Graf 11: Kapitálové výdavky ŠR presunuté do ďalších rokov_____________________________ 40  
Graf 12: Počty obcí podľa pomeru ich dlhu k príjmom _________________________________ 59  
Graf 13: Podiely jednotlivých dlhových pásiem na celkovom dlhu _______________________ 59  
Graf 14: Medziročné porovnanie počtu obcí v dlhových pásmach________________________ 59  
www.rrz.sk  
4
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Zhrnutie  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti každoročne  
do 31. augusta posudzuje plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti1 za predchádzajúci rok. Okrem hodnotenia vývoja dlhodobej udržateľnosti ako  
najdôležitejšieho cieľa zákona, hodnotí dodržiavanie ústavného limitu na dlh, ako aj ďalšie  
zákonom stanovené povinnosti, najmä v oblasti poskytovania a zverejňovania údajov, dlhu  
samospráv a financovania ich kompetencií.  
Na podporu dosiahnutia udržateľnosti hospodárenia SR je akútna potreba  
prijatia novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti  
Konečným cieľom rozpočtovej zodpovednosti je dosiahnuť udržateľné verejné financie.  
Ochrana dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR so zreteľom na dodržiavanie princípov  
transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov bola v roku 2020 ukotvená  
aj v novele samotnej Ústavy Slovenskej republiky2.  
Ešte pred vypuknutím krízy dosiahol indikátor úroveň vysokého rizika dlhodobej  
udržateľnosti a bol tak na najhoršej úrovni od roku 2013. Samotná kríza ho prirodzene  
ešte viac zhoršila a v súčasnosti dosahuje Slovensko najhoršiu udržateľnosť verejných  
financií v rámci EÚ.  
Graf 1: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti  
(% HDP)  
Graf 2: Medzinárodné porovnanie  
indikátora S2 (% HDP, metodika EK)  
Zdroj: RRZ  
Zdroj: RRZ, EK (Statistical Annex providing background data  
relevant for the assessment of the 2021 Stability and  
Convergence Programmes; SWD(2021) 501 final)  
Výrazný nárast dlhu v roku 2020 nad všetky sankčné pásma, vrátane horného limitu  
nastal už počas prvej väčšej krízy po prijatí ústavného zákona. Dosiahnutie najhoršej  
dlhodobej udržateľnosti verejných financií od platnosti zákona ešte pred vypuknutím krízy  
začiatkom roku 2020, ako aj problémy s financovaním štátu počas krízy naplno dokumentujú  
čiastočnú nefunkčnosť aktuálneho znenia Ústavného zákona o rozpočtovej  
1
Zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.  
Ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 doplnil článok 55a do Ústavy Slovenskej  
2
republiky č. 460/1992 Zb.  
www.rrz.sk  
5
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
zodpovednosti. Podľa RRZ pretrváva protiústavný stav3, kedy napriek požiadavkám ústavného  
zákona nie sú stále implementované výdavkové limity, ktoré by mohli výraznou mierou znížiť  
riziko takéhoto negatívneho vývoja4. Preto vítame záväzok vlády implementovať výdavkové  
limity v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR, ale považujeme za dôležité ich prijatie vo  
forme ústavného zákona.  
Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti  
Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií zákon predpokladá existenciu  
výdavkových limitov a horný limit dlhu. Oba tieto nástroje by mali zabrániť nárastu dlhu nad  
zákonom stanovený horný limit počas najbližších desaťročí.  
Limit dlhu verejnej správy  
V apríli 2021 Eurostat zverejnil údaje o hrubom dlhu ku koncu roka 2020 na úrovni 60,6 % HDP5  
a v porovnaní s rokom 2019 tak dlh stúpol o 12,4 p.b. a prekročil najvyššie sankčné pásmo  
ústavného limitu na dlh6.  
Vzhľadom na platné výnimky z uplatňovania prísnejších sankcií ústavného zákona7,  
dosiahnutá výška dlhu za rok 2020 je v súčasnosti spojená so sankciami vyplývajúcimi  
z prekročenia druhého sankčného pásma dlhovej brzdy. Sankcie spočívajú v povinnosti pre  
vládu predložiť na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť  
zníženie dlhu a od 1. mája 2021 by sa mali znížiť platy členov vlády na úroveň ich platov  
v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli  
nižšie. Platy členov vlády sú v roku 2021 nižšie oproti predchádzajúcemu roku, návrh opatrení  
zatiaľ nebol predložený. Dôležitosť predloženia konkrétneho návrhu opatrení na zníženie  
dlhu zvyšuje to, že úroveň dlhu je v súčasnosti nad horným limitom dlhovej brzdy.  
3
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti zo dňa 31.07.2020, s. 29: „Ak v súčasnosti nejestvujú efektívne výdavkové limity, ktorých existenciu  
predpokladá čl. 7 ods. 3 v spojení s čl. 1 ÚZoRZ, potom ide o protiústavný stav, za ktorý nesú zodpovednosť tie  
subjekty, ktoré majú povinnosť tieto limity v adekvátnej podobe vytvoriť. Je dôležité im túto skutočnosť intenzívne  
pripomínať a pritom zdôrazňovať, že nejde o maličkosť, ale o otázku dodržiavania ústavného poriadku štátu.“  
4
Podľa analýz RRZ ak by vlády dodržiavali svoje vlastné rozpočtové ciele a zároveň využívali dobré ekonomické  
podmienky (lepší rast príjmov) na rýchlejšiu konsolidáciu (funkcia výdavkových limitov), úroveň dlhu by mohla  
byť nižšia približne o 10 % HDP a nedošlo by tak k prekročeniu hornej hranice limitu na dlh. Spolu s pripravovanou  
zmenou sledovania čistého dlhu by sa takisto odstránila motivácia znižovať hotovostnú rezervu štátu koncom  
2019, ktorá následne komplikovala financovanie štátu v roku 2020.  
5
Štatistický úrad SR dňa 30. apríla 2021 revidoval HDP, čo viedlo k zníženiu pomeru dlhu k HDP na 60,3 %. Táto  
hodnota je používaná v ďalších častiach materiálu popisujúcich vývoj a prognózu dlhu. Aktualizovaný pomer dlhu  
k HDP za rok 2020 (zahŕňajúci uvedenú revíziu HDP a prípadné ďalšie zmeny), relevantný pre posúdenie pravidiel  
dlhovej brzdy, zverejní Eurostat v októbri 2021.  
K definitívnemu potvrdeniu podielu dlhu na HDP dôjde v jesennej notifikácii v októbri 2021.  
Povinnosť uplatňovať sankcie spojené s prekročením tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma dlhovej brzdy  
6
7
sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády. Keďže Národná rada SR  
schválila dňa 30. apríla 2020 Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024 a dňa 4. mája 2021 schválila  
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 až 2024, povinnosti vyplývajúce z prekročenia uvedených sankčných  
pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by sa mohli uplatniť najskôr od mája 2023.  
www.rrz.sk  
6
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
V strednodobom horizonte RRZ odhaduje8, že hrubý dlh by sa vplyvom oživenia  
ekonomiky, zrýchlenia čerpania eurofondov a postupným znižovaním úrovne  
hotovostných rezerv stabilizoval tesne nad úrovňou 60 % HDP. Na konci roku 2024 by  
dosiahol 60,5 % HDP. Znamená to, že dlh by bol v každom roku nad horným limitom  
dlhovej brzdy, pričom by sa potreba opatrení na zosúladenie s ústavným zákonom zvyšovala  
z dôvodu postupného poklesu hornej hranice na úroveň 53 % HDP v roku 20249.  
Z hľadiska uplatňovania sankcií dlhovej brzdy podľa v súčasnosti platnej legislatívy by to  
znamenalo, že po zverejnení podielu hrubého dlhu na HDP za rok 2022 a po ukončení platných  
výnimiek v máji 2023 by mala vláda požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery. Zároveň by do  
15. októbra 2023 mala predložiť do národnej rady návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024  
s vyrovnaným alebo prebytkovým saldom a nerastúcimi výdavkami.  
Limit verejných výdavkov  
Ústavný limit na dlh by mal slúžiť ako posledný nástroj na zabezpečenie udržateľnej úrovne dlhu  
a vláda by mala využiť všetky možnosti na to, aby realizovala hospodársku politiku, vrátane  
proticyklickej politiky v rámci tohto limitu. Ústavný zákon ako nevyhnutnú súčasť  
zodpovedného hospodárenia predpokladal okrem limitu na dlh aj zavedenie  
operatívneho nástroja riadenia rozpočtu – výdavkových limitov. V čase vysokého  
ekonomického rastu vedú výdavkové limity k rýchlejšiemu znižovaniu deficitu rozpočtu  
a naopak v čase ekonomického spomalenia alebo recesie vytvárajú priestor pre fiškálnu  
expanziu.  
Nadobudnutím účinnosti ústavného zákona sa mali začať bezodkladne vyvíjať kroky  
smerujúce k implementovaniu výdavkových limitov, keďže ich absenciou dochádza  
k porušovaniu ústavného zákona10. Z tohto pohľadu možno pozitívne vnímať zámer vlády,  
ktorá sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zaviesť do praxe výdavkové stropy11. Vláda  
SR dňa 30. septembra 2020 schválila návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti, ktorým by sa záväzné limity verejných výdavkov zaviedli. Zatiaľ však novela  
nebola schválená Národnou radou SR. Na to, aby sa výdavkovými limitmi mohli verejné financie  
riadiť od roku 2023, tak ako to predpokladá vo svojom návrhu vláda, by bolo potrebné ich  
schváliť čo najskôr v tomto roku. RRZ vníma pozitívne fakt, že ústavné ukotvenie  
výdavkových limitov by výrazne prispelo k posilneniu záväznosti pravidla.  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
8
Ide o prognózu dlhu RRZ z Aktualizácie strednodobého fiškálneho výhľadu z júla 2021.  
Dôvodom je klesanie hodnôt sankčných pásiem o 1 p.b. ročne od roku 2018.  
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej  
9
10  
zodpovednosti zo dňa 31.07.2020, s. 29: „Ak v súčasnosti nejestvujú efektívne výdavkové limity, ktorých existenciu  
predpokladá čl. 7 ods. 3 v spojení s čl. 1 ÚZoRZ, potom ide o protiústavný stav, za ktorý nesú zodpovednosť tie  
subjekty, ktoré majú povinnosť tieto limity v adekvátnej podobe vytvoriť. Je dôležité im túto skutočnosť intenzívne  
pripomínať a pritom zdôrazňovať, že nejde o maličkosť, ale o otázku dodržiavania ústavného poriadku štátu.“  
11  
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024, zo 17.4.2020, str. 56  
a Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024, z 28.4.2021, str. 56.  
www.rrz.sk  
7
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
V prípade pravidiel týkajúcich sa samospráv sa sledujú tri oblasti: 1/ či štát finančne kryl  
straty samospráv; 2/ či došlo k presunutiu nových úloh a kompetencií na samosprávy  
bez finančného krytia a 3/ výška dlhu samospráv.  
•
RRZ konštatuje, že štát finančne nekryl straty samospráv. Štát však pokračoval  
v zlepšovaní hospodárenia samospráv12 poskytovaním úverov za veľmi  
výhodných podmienok (neúročené, bez zabezpečenia, s možnosťou ich odpustenia).  
Legislatívne sa tiež upravili pravidlá pre poskytovanie návratných finančných výpomocí  
zo štátnych finančných aktív (súhlas vlády, písomná zmluva a určený účel). Tieto zmeny  
však nezabránia prípadnému selektívnemu zvýhodňovaniu samospráv a predchádzaniu  
ich platobnej neschopnosti v budúcnosti, z toho dôvodu by bolo potrebné stanoviť  
pravidlá aj v týchto oblastiach.  
•
Podľa dostupných informácií v priebehu roku 2020 nedošlo podľa RRZ  
k vytvoreniu nových úloh pre samosprávu, ktoré by si vyžadovali zabezpečenie  
ich financovania zo strany štátu13. Povinnosť zabezpečiť adekvátne finančné zdroje sa  
podľa ústavného zákona nevzťahuje na zmeny v existujúcich kompetenciách samospráv,  
ktoré nemajú významné finančné vplyvy a existujú mechanizmy, pomocou ktorých môže  
samospráva získať zdroje iným spôsobom (napr. zvýšením daní alebo prenesením  
nákladov na prijímateľov služieb)14.  
Nevyhnutným predpokladom pre zvýšenie transparentnosti je povinnosť dôsledne  
vyčísľovať vplyvy nových opatrení na samosprávy v rámci doložiek vplyvov spolu  
s uvedením informácie, či sa ustanovujú nové úlohy alebo rozširujú existujúce úlohy  
samospráv.  
•
V prípade samospráv s nadmerným dlhom15 v súčasnosti prebiehajú správne konania  
o uložení pokuty. Kým všetky VÚC mali dlh za rok 2019 pod stanoveným limitom,  
zo 46 prvotne identifikovaných obcí po zohľadnení zákonných výnimiek  
a kontrole vykázaných hodnôt aktuálne prebiehajú správne konania o uložení  
pokuty v prípade dvoch obcí. Za rok 2020 hrozí pokuta predbežne 37 obciam,  
v súčasnosti prebieha overovanie vykázaných hodnôt. Ďalších 43 obcí bolo oslovených,  
pretože nepodali potrebné finančné výkazy. Všetky VÚC mali aj za rok 2020 dlh pod  
zákonom stanoveným limitom.  
12  
13  
V roku 2020 vláda poskytla návratné finančné výpomoci celkovo 1727 obciam a vyšším územným celkom na krytie  
výpadkov príjmov spôsobených pandémiou a trom vyšším územným celkom (bratislavský, trenčiansky a košický  
samosprávny kraj) na rekonštrukciu cestnej infraštruktúry.  
Ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o zabezpečení primeraného financovania samospráv  
pri nových úlohách sa vzťahuje na nové úlohy pri výkone originálnej právomoci územnej samosprávy.  
Na financovanie nových úloh v rámci preneseného výkonu štátnej správy existuje ústavná garancia v rámci Ústavy  
(čl. 71 ods. 1 Ústavy: „Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej  
správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.“).  
Súčasné znenie ústavného zákona neobsahuje objektívne kritériá, ktoré by umožňovali RRZ jednoznačne  
vyhodnotiť súlad s ústavným zákonom. Objektívne hodnotenie vplyvu presunutých kompetencií na rozpočty  
samospráv nie je možné kvôli chýbajúcej porovnávacej základni. Na to, aby sa ústavný zákon v tejto oblasti stal  
účinným, by bolo potrebné uskutočniť audit, ktorý by zhodnotil aktuálny stav kompetencií samospráv a ich  
finančné krytie zo strany štátu. RRZ okrem iného považuje za dôležité vyhodnocovať vplyvy opatrení v kontexte  
dlhšieho časového obdobia a tiež toho, ako sa v čase tieto úlohy menia aj vo vzťahu k ich finančným zdrojom.  
Prekročenie limitu dlhu vo výške 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka. Presná definícia ukazovateľa  
je uvedená v prílohe 4.  
14  
15  
www.rrz.sk  
8
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Plnenie dlhového pravidla samospráv s možnosťou uloženia pokuty MF SR prvýkrát  
posudzovalo za rok 2015, zatiaľ však nezverejnilo ani jedno vyhodnotenie. RRZ  
odporúča, aby MF SR transparentne zverejňovalo16 všetky informácie súvisiace  
s overovaním výšky dlhu samospráv a uložením pokút.  
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti  
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti definované ústavným zákonom boli  
z formálneho hľadiska takmer v plnej miere splnené.  
Makroekonomické a daňové prognózy boli schválené príslušnými nezávislými výbormi  
a zverejnené v súlade s termínmi, ktoré ukladá ústavný zákon. Rozpočet verejnej správy na roky  
2021 až 2023 obsahoval s výnimkou informácií o väčšine podnikov s majetkovou účasťou  
Ministerstva zdravotníctva SR všetky zákonom definované údaje. Súhrnná výročná správa za rok  
2019 obsahovala všetky údaje stanovené zákonom.  
RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách posudzuje rozpočtovú transparentnosť  
aj z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených  
v hodnotených dokumentoch, konzistentného použitia metodiky ESA2010 a miery kontroly  
parlamentu nad schvaľovaním a plnením rozpočtu. Do týchto oblastí smerovali aj odporúčania  
RRZ v správe z augusta 202017. Vo viacerých oblastiach došlo v roku 2020 k zlepšeniu  
v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, avšak niektoré negatíva naďalej pretrvávajú.  
Pozitívne možno vnímať plány vlády vyjadrené v jej programovom vyhlásení18, ktoré sa  
začali postupne implementovať do rozpočtového procesu. Ich zrealizovanie by mohlo viesť  
k výraznému zlepšeniu kvality rozpočtového rámca na Slovensku, ktorá od zavedenia ústavného  
zákona o rozpočtovej zodpovednosti v roku 2011 stagnovala:  
•
Od začiatku roku 2021 došlo k rozšíreniu prognózy Výboru pre daňové prognózy  
o vybrané položky nedaňových príjmov a výdavkov (nemocenské dávky, dávky  
v nezamestnanosti, daňové príjmy z predaja emisných kvót a nedaňové príjmy Národnej  
diaľničnej spoločnosti). Zámerom MF SR je pokračovať v rozširovaní zoznamu položiek,  
ktoré sú predmetom posudzovania nezávislým výborom, čo RRZ vníma pozitívne.  
•
Vo väčšej miere došlo k prepojeniu revízií výdavkov s rozpočtovým procesom, keďže sa  
do rozpočtu zapracovali opatrenia identifikované revíziami aj v iných oblastiach ako  
v sektore zdravotníctva (zníženie zamestnanosti na vysokých školách, počtu policajtov  
a zamestnancov v štátnej správe). Zmena nastala aj v prístupe k rozpočtovaniu investícií,  
ktorej cieľom je zohľadnenie pripravenosti a ekonomickej návratnosti nových investícií.  
Tieto zmeny môžu viesť k zvýšeniu efektívnosti vynakladaných zdrojov a vyššej  
hodnote za peniaze.  
16  
RRZ ani po opakovaných žiadostiach nemá k dispozícii upravené finálne údaje o výške dlhu obcí, ktoré MF SR  
zistilo v rámci overovania vykázaných hodnôt v identifikovaných obciach.  
Vyhodnotenie plnenia odporúčaní RRZ je uvedené v prílohe 2.  
Ide napríklad o zvýšenie záväznosti rozpočtového rámca, rozšírenie okruhu príjmov a výdavkov prognózovaných  
výborom, zavedenie povinnosti používať prognózy schválené výborom v rozpočtovom procese, stanovenie  
pravidiel pre tvorbu rezerv, častejšie a zrozumiteľnejšie informovanie o rozpočte.  
17  
18  
www.rrz.sk  
9
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
•
•
Pozitívom je aj prezentovanie opatrení v rezorte zdravotníctva. Ide o jedinú  
výdavkovú oblasť, v ktorej je trojročný rozpočet zostavený na základe scenára  
nezmenených politík, ku ktorému sú pripočítané vplyvy nových opatrení. Jednotlivé  
opatrenia sú aj popísané. V budúcnosti by bolo potrebné rozšíriť tento prístup aj na  
všetky ostatné zložky rozpočtu verejnej správy.  
Zvýšila sa porovnateľnosť rozpočtovaných údajov so skutočnosťou zapracovaním  
predpokladov o úpravách Štatistického úradu SR. Priestor pre zlepšenie porovnateľnosti  
ešte existuje v podobe rozpočtovania predpokladaného vplyvu EFSF, rozpočtovania  
podnikateľskej činnosti vysokých škôl (potrebná zmena zákona) a rozpočtovania  
príjmov a výdavkov niektorých organizácií ústrednej správy19. Rozpočtované príjmy  
z emisných povoleniek boli už odhadnuté v súlade s metodikou ESA2010. Úrokové  
príjmy a náklady spojené s emisiou štátneho dlhu naďalej nie sú rozpočtované  
v súlade s metodikou ESA2010.  
•
•
Legislatívne sa upravili pravidlá pre tvorbu a použitie rezerv v štátnom rozpočte.  
V zákone sa spresnilo, aké rezervy sa môžu v rozpočte tvoriť. Určila sa tiež zodpovednosť  
za rozhodnutia o použití jednotlivých druhov rezerv a stanovila sa povinnosť pre vládu  
informovať NR SR o hospodárení s týmito rezervami vrátane toho, čo by táto informácia  
mala obsahovať.  
RRZ pozitívne vníma aj zlepšenie prístupu k údajom od Štatistického úradu SR,  
čo sa prejavilo najmä pri včasnom zverejnení hodnotenia výsledkov hospodárenia  
rozpočtu za rok 2020. Zmena sa udiala na základe podpisu štvorstrannej dohody medzi  
ŠÚ SR, MF SR, NBS a RRZ/KRRZ o výmene informácií za účelom skvalitnenia údajov  
notifikovaných za Slovensko Eurostatu v priebehu roku 2020. RRZ sa tým stala členom  
pracovnej skupiny Štatistického úradu SR zaoberajúcej sa metodickými otázkami  
vykazovania verejných financií, o čo sa snažila od svojho vzniku.  
Popri uvedených pozitívach RRZ identifikovala aj nedostatky, ktorých náprava by mohla viesť  
k ďalšiemu skvalitneniu rozpočtovej transparentnosti a celého rozpočtového procesu:  
•
Za nedostatok trojročného rozpočtu možno považovať, že bol zostavený v súlade  
s rozpočtovým cieľom iba v roku 2021, nie v ďalších rokoch20. V rokoch 2022 a 2023  
chýbali konkrétne opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. V prípade roku 2023  
rozpočtový cieľ síce formálne rešpektoval legislatívu (požiadavka na vyrovnaný rozpočet  
z dlhovej brzdy), ale bol označený za nerealistický. V rozpočte tak absentovala  
informácia o tom, aké strednodobé ciele sú považované za realistické a aká by  
mala byť stratégia verejných financií za horizontom aktuálneho rozpočtu.  
•
Príjmy z dividend boli opätovne netransparentne rozpočtované, keďže boli  
založené na optimistickom predpoklade vývoja zisku niektorých podnikov bez  
zdôvodnenia takéhoto predpokladu. Z tohto pohľadu možno pozitívne vnímať  
19  
Napriek tomu, že tieto položky neboli rozpočtované, v rozpočte boli na ilustráciu uvedené vplyvy týchto položiek  
v predchádzajúcich rokoch.  
Ministerstvo financií tento krok zdôvodňovalo výraznou makroekonomickou neistotou vzhľadom na vypuknutie  
Covid-19 krízy a odhadov jej vývoja.  
20  
www.rrz.sk  
10  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
pripravovanú zmenu, na základe ktorej by prognózu príjmov z dividend  
schvaľoval nezávislý výbor.  
•
•
Vláda opätovne schválila dôležité legislatívne zmeny aj po tom, ako schválila návrh  
rozpočtu a predložila ho do parlamentu, bez zahrnutia dopadov prijatých opatrení  
do rozpočtu. Nižšia transparentnosť v oblasti rozhodovania o zahrnutí opatrení  
do rozpočtu verejnej správy sťažuje vyhodnotenie rozpočtu z pohľadu  
dosiahnutia deklarovaných cieľov v oblasti salda rozpočtu.  
Súčasný legislatívny rámec schvaľovania rozpočtu v Národnej rade SR nie je  
z pohľadu predmetu a obsahu schvaľovaných dokumentov vyhovujúci.  
Schvaľovanie hotovostného štátneho rozpočtu NR SR na najbližší rok je dané historicky  
a už nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných parametrov verejných financií  
a všetkých zmien vo verejných financiách v súlade s európskou metodikou ESA2010  
a najlepšou medzinárodnou praxou21. To následne zabraňuje kvalitnejšej diskusii napr.  
pri novele štátneho rozpočtu22, ako aj jednoduchšej implementácii výdavkových  
limitov23.  
•
•
K zvýšeniu zrozumiteľnosti rozpočtu by prispelo doplnenie chýbajúcich údajov  
(nemocnice v kapitole ministerstva zdravotníctva a podniky MH Manažment)  
a vysvetľujúcich informácií o štátnych podnikoch. Predpoklady o plánovanom  
vývoji hospodárenia štátnych podnikov sú dôležitým zdrojom informácií pre posúdenie  
potenciálnych rizík rozpočtu.  
K lepšej vypovedacej hodnote ukazovateľa čisté bohatstvo by mohlo napomôcť  
ocenenie zatiaľ nevyčíslených zložiek čistého bohatstva. Z pohľadu hlbšej analýzy  
vplyvov opatrení vlády na čisté bohatstvo je potrebné vytvoriť technické predpoklady pre  
zber údajov a v spolupráci s RRZ definovať metodiku previazania zmeny čistého  
bohatstva so saldom rozpočtu.  
21  
Zostavovanie rozpočtov viacerých členských krajín OECD (napríklad Austrália, Nový Zéland, Rakúsko, Dánsko,  
Veľká Británia, Švajčiarsko) vychádza z akruálnych princípov (podľa Accrual practices and reform experiences in  
OECD countries, Results of the 2016 OECD Accruals Survey, OECD Journal on Budgeting, Volume 2016 Issue 1).  
Chýbajúce vyčíslenie deficitu v metodike ESA2010.  
22  
23  
Výdavkové limity sú definované v ESA2010 metodike.  
www.rrz.sk  
11  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Limit dlhu verejnej správy  
Vývoj hrubého dlhu od roku 2011  
Dlh verejnej správy, v % HDP  
72,0  
67,0  
62,0  
57,0  
52,0  
47,0  
Dlh verejnej správy dosiahol v roku 2020 úroveň 60,6 %  
HDP, prekonal tak najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy.  
Po revízii HDP sa pomer dlhu k HDP znížil na 60,3 %.  
61,7  
60,5  
60,3  
60,5  
59,9  
Dosiahnutá úroveň dlhu je spojená so sankciami prvých  
dvoch pásiem. Vláda je dočasne oslobodená od sankcií  
spojených s prekročením tretieho, štvrtého a piateho  
sankčného pásma, kedže sa v roku 2020 a 2021 schválilo  
programové vyhlásenie vlády.  
54,7  
53,6  
52,4  
51,9  
51,8  
51,6  
49,7  
účinnosť  
ústavného  
zákona  
48,2  
V dôsledku výrazného negatívneho vplyvu pandémie  
koronavírusu na hospodárenie Slovenska, by sa podľa RRZ  
mal hrubý dlh držať nad horným limitom dlhovej brzdy počas  
strednodobého horizontu.  
43,4  
42,0  
2011  
2012  
skutočnosť  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
2024  
prognóza RRZ (strednodobý výhľad)  
Zmena dlhu bez jednorazových vplyvov  
medziročné zmeny, v perc. bodoch HDP  
17,0  
15,0  
13,0  
11,0  
9,0  
7,0  
5,0  
3,0  
1,0  
V roku 2020 by dlh bez zmien v hotovosti a bez  
jednorazových vplyvov vzrástol o 5,0 p.b..  
Dlh bez jednorazových vplyvov  
Hrubý dlh  
Čistý dlh  
hrubý dlh klesá v dôsledku  
jednorazových opatrení  
k poklesu dlhu prispelo  
aj hospodárenie vlády  
bez jednorazových vplyvov  
Nízka východisková úroveň hotovosti na účtoch  
štátu na začiatku roka 2020 a neistota spojená  
s vplyvom pandémie na slovenskú ekonomiku  
viedli v priebehu roku 2020 k nárastu hotovosti  
na účtoch, čo prispelo k zvýšeniu dlhu o 5,2 p.b..  
5,0  
3,6  
2,5  
2,0  
1,0  
0,1  
1,4  
0,2  
0,0  
-1,0  
Jednorazové opatrenia vlády boli určené  
najmä na riešenie dôsledkov pandémie a prispeli  
k navýšeniu dlhu o 1,8 p.b..  
- 0,2  
2023  
-0,3  
-1,0  
-2,2  
-3,0  
-5,0  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2024  
skutočnosť  
prognóza RRZ (strednodobý výhľad)  
Príspevky vybraných faktorov k zmene dlhu v rokoch 2020 - 2024  
kumulatívne príspevky, v perc. bodoch HDP  
12,7  
Trvalý vplyv rozpočtovej politiky*  
Likvidné finančné aktíva  
Iné faktory  
Podľa RRZ by mal hrubý dlh verejnej správy v pomere k HDP narásť  
medzi rokmi 2020 a 2024 o 0,3 p.b..  
-5,2  
Pozitívny vplyv na výšku dlhu očakávame najmä v dôsledku rastu  
HDP (aj po zohľadnení úrokových nákladov) a znižovania úrovne  
likvidných finančných aktív.  
-2,0  
Rozdiel vplyvu rastu ekonomiky  
a úrokov  
-8,3  
3,1  
-15,0 -10,0 -5,0  
www.rrz.sk  
Jednorazové vplyvy  
Očakávame, že hospodárenie vlády (vyjadrené cez primárne saldo)  
a jednorazové vplyvy spojené najmä s riešením dôsledkov pandémie  
prispejú k nárastu dlhu medzi rokmi 2020 až 2024.  
0,3  
Zmena dlhu spolu  
0,0  
5,0  
10,0 15,0  
*primárne saldo (bez jednorazových vplyvov)  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, RRZ  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Dlhový limit pre obce a VÚC  
Vyhodnotenie roku 2019  
Dodržiavanie dlhového limitu bolo ministerstvom financií  
prvýkrát vyhodnotené za rok 2015. Limit je definovaný ako  
60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka a pri jeho  
nedodržaní hrozia samosprávam pokuty.  
46  
2 926  
obcí vykázalo  
dlh nad 60 %  
počet obcí  
14  
obcí nepredložilo  
výkazy  
zmena starostu/primátora  
(výnimka z platenia pokuty)  
obec bola v nútenej správe  
(pokuta sa na ňu nevzťahuje)  
1
30  
12  
oslovenie  
hlavných  
kontrolórov  
reštrukturalizácia z čias  
nútenej správy  
pokuta uložená v minulosti  
a dlh sa nezvyšoval  
44  
2
2
1
vypočítaná pokuta  
nepresahuje 40 eur  
(pokuta sa vtedy neukladá)  
otvorené  
správne  
konania  
objem záväzkov nebol  
41  
1
vykázaný správne  
prebiehajúce  
správne konania  
2
2
potenciálne  
pokuty*  
Luhyňa (TV)  
Malý Slivník (PO)  
2 495,43  
3 193,23  
*Stav k 09.07.2021. Potenciálne pokuty sú uvedené v eurách.  
Všetky vyššie územné celky mali dlh pod 60 % limitom.  
Vyhodnotenie roku 2020  
Predbežne bolo identifikovaných 42 obcí s dlhom nad 60 %. Z toho po zohľadnení zákonných výnimiek MF SR  
požiadalo o preverenie poskytnutých údajov 39 hlavných kontrolórov obcí. Momentálne prebieha kontrola  
vykázaných dlhov. Ďalších 43 obcí bolo oslovených, pretože nepredložili potrebné finančné výkazy. Všetky VÚC mali  
dlh pod 60 % aj v roku 2020.  
Zdroj: MF SR, Štátna pokladnica, RRZ  
www.rrz.sk  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
1 Prehľad rozpočtových pravidiel týkajúcich sa Slovenska  
Slovenská republika v súčasnosti funguje v priestore štandardných fiškálnych pravidiel  
definovaných národnou legislatívou a legislatívou Európskej únie. Napriek rozdielnym  
prístupom k definícii pravidiel, ich spoločným cieľom je predovšetkým zamedziť vládam  
vytvárať vysoké deficity vedúce k neudržateľným úrovniam verejného dlhu, podporovať  
realizáciu proticyklickej fiškálnej politiky, zvýšiť kredibilitu rozpočtového procesu a znížiť  
informačnú asymetriu prostredníctvom zverejňovania relevantných údajov.  
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého pravidlá sú predmetom  
hodnotenia tejto správy, nie je jediným zdrojom fiškálnych pravidiel a postupov  
uplatňovaných na Slovensku. Nemenej dôležité sú pravidlá určené bežnými zákonmi:  
rozpočtové pravidlá verejnej správy, územnej samosprávy a zákon o štátnom rozpočte. Okrem  
týchto pravidiel definovaných na národnej úrovni sa na Slovensko vzťahujú aj pravidlá  
európskeho spoločenstva a pravidlá vyplývajúce z medzinárodných zmlúv (prehľad je uvedený  
v schéme 1).  
Schéma 1: Prehľad pravidiel a postupov upravujúcich hodnotenie hospodárenia SR  
Národné pravidlá  
Medzinárodné pravidlá  
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti  
Pakt stability a rastu  
• dlhová brzda (47-57 % HDP v roku 2020*)  
• deficit < 3 % HDP, dlh < 60 % HDP  
• procedúra nadmerného deficitu  
• výdavkový limit (bez špecifikácie)  
• pravidlá pre samosprávy, uloženie pokuty pre  
samosprávy s dlhom nad 60 % bežných príjmov  
• pravidlá transparentnosti  
• strednodobý cieľ, odstupňovanie tempa  
konsolidácie (výška dlhu, produkčná medzera)  
• procedúra výraznej odchýlky  
• zohľadnenie štrukturálnych reforiem a investícií  
• znižovanie dlhu nad 60 % HDP o 1/20 ročne  
• výdavkové pravidlo  
Zákony o rozpočtových pravidlách  
• dlh samosprávy < 60 % bežných príjmov, postup  
výpočtu pokuty pri prekročení hranice  
• polo-automatické sankcie  
• posudzovanie návrhu rozpočtu EK (do 15.10.)  
• posilnenie dohľadu nad krajinami s ťažkosťami  
• splátky dlhu samospráv < 25 % upravených  
bežných príjmov  
• pravidlo vyrovnaného rozpočtu (z fiškálneho  
kompaktu) vrátane korekčného mechanizmu  
• vyhodnocovanie štátneho rozpočtu  
• termín predkladania návrhu rozpočtu  
• súhrnná výročná správa  
Smernica 2011/85/EU (súčasť Paktu stability  
a rastu)  
Požiadavky na národné rozpočtové rámce:  
• účtovníctvo, štatistika, audit  
• nezávislé prognózy, citlivostné scenáre  
• numerické pravidlá, strednodobé rámce  
• transparentnosť  
Zákon o štátnom rozpočte  
• určuje príjmy, výdavky, maximálny schodok  
• výdavky môžu byť prekročené max. o 1 %  
• platí vždy len na jeden rok  
„Fiškálny kompakt“  
• pravidlo vyrovnaného rozpočtu  
• strednodobý cieľ do národnej legislatívy  
• korekčný mechanizmus  
Zákon o účtovníctve  
• znižovanie dlhu nad 60 % HDP o 1/20 ročne  
• definuje účtovné jednotky a účtovné povinnosti  
* Ide o dolný a horný limit dlhovej brzdy počas prechodného obdobia. Počnúc rokom 2018 klesajú o 1 percentuálny bod ročne, až kým  
nedosiahnu 40 resp. 50 % HDP v roku 2027.  
Zdroj: RRZ  
www.rrz.sk  
14  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
K významnejším zmenám v rozpočtových pravidlách došlo v roku 2020 (viac v Boxe 1).  
V nadväznosti na ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu Národná rada SR schválila  
dočasné uvoľnenie pravidiel týkajúcich sa najmä hospodárenia štátnych rozpočtových  
a príspevkových organizácií, obcí a vyšších územných celkov.  
V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2021 až 2024 došlo k novelizácii zákona  
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách s cieľom zvýšenia transparentnosti verejných  
financií. V roku 2020 sa tento zákon novelizoval celkovo trikrát. Najvýznamnejšie vecné zmeny  
spočívali v zmene podmienok tvorby a použitia rezerv rozpočtu verejnej správy, formalizovaní  
postupu poskytovania návratnej finančnej výpomoci a upravení procesu pri aktualizácii  
prognózy daní a odvodov Výboru pre daňové prognózy v rozpočtovom procese (viac v Boxe 1).  
V roku 2020 sa novelizoval aj zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách pre  
samosprávy24, čoho cieľom bolo motivovať obce a VÚC do investovania v oblasti nájomného  
bývania a to tak, že úvery poskytnuté zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa nezapočítavajú do  
celkovej sumy dlhu obce alebo VÚC25.  
Z hľadiska pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti bola významná aj novela  
Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ktorá v Čl. 55a ukotvila ochranu dlhodobej  
udržateľnosti hospodárenia SR so zreteľom na dodržiavanie princípov transparentnosti  
a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov.  
Vláda schválila dňa 30. septembra 2020 návrh novely ústavného zákona č. 493/2011 Z.z.  
o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý prešiel prvým čítaním v Národnej rade SR (NR SR) dňa  
5. novembra 2020. Prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní bolo opakovane presunuté,  
pričom v súčasnosti je naplánované na schôdzu NR SR so začiatkom od 16. septembra 2021.  
Novelou by sa zaviedli záväzné výdavkové limity, pričom ich ústavné ukotvenie by bolo  
najväčšou pozitívnou zmenou tohto návrhu. Zmeny v dlhovej brzde, aj napriek uvoľneniu  
hodnôt sankčných pásiem, by takisto prispeli k posilneniu fiškálneho rámca. Predpokladá sa  
sprísnenie sankcií v prvých dvoch sankčných pásmach dlhovej brzdy a rozšírením rozpätia  
sankčných pásiem by sa vytvorili lepšie podmienky pre zvládanie krízových situácií vo verejných  
financiách. Prechod z hrubého na čistý dlh by umožnil efektívnejšie riadenie dlhu a zamedzil by  
potenciálne nebezpečnej motivácii držať hotovostnú rezervu štátu na umelo nízkych úrovniach.  
Zmeny ako celok by mali viesť k oveľa efektívnejšiemu dosiahnutiu hlavného cieľa, ktorým je  
postupne zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Navrhované zmeny by podľa  
Rady prispeli ku výraznému skvalitneniu pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a transparentnosti na Slovensku26.  
24  
Novelizácia bola súčasťou novely zákona č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.  
Pred novelizáciou sa do dlhu obcí alebo VÚC nezapočítavali záväzky z úveru poskytnutého zo Štátneho fondu  
25  
rozvoja bývania na obstaranie obecných nájomných bytov vo výške splátok úveru, ktorých úhrada je zahrnutá  
v cene ročného nájomného za obecné nájomné byty.  
RRZ, Stanovisko RRZ k návrhu novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti z 23. novembra 2020  
26  
www.rrz.sk  
15  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Box 1: Prehľad najvýznamnejších zmien v rozpočtových pravidlách v roku 2020 (usporiadané  
chronologicky)  
V súvislosti s ekonomickými dôsledkami pandémie koronavírusu Národná rada SR schválila zákon  
č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením  
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. V roku 2020 bol zákon sedemkrát novelizovaný,  
pričom upravuje aj pravidlá rozpočtového hospodárenia počas obdobia pandémie.  
V oblasti rozpočtových pravidiel ide o ich dočasné uvoľnenie, ktoré sa týka najmä hospodárenia  
štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, obcí a vyšších územných celkov:  
•
V roku 2020 mala vláda možnosť prevziať úver nad rámec uvedený v zákone o štátnom  
rozpočte na rok 2020, takisto mohla prekročiť objem zdrojov na krytie záväzkov štátu z emisií  
štátnych cenných papierov počas pandémie (maximálne o 10 mld. eur).  
•
Uvoľnili sa pravidlá pre použitie bežných (možnosť ich použitia najneskôr dva mesiace po  
skončení pandémie27) a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu ( nepoužité výdavky  
rozpočtované na rok 2018 je možné použiť až do konca roka 2021 – v štandardných  
podmienkach by sa mohli použiť do konca roku 2020).  
•
•
Konania o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny sa počas  
pandémie prerušili, v konaniach sa pokračovalo od 21. mája 2020.  
Obec alebo vyšší územný celok môže počas obdobia pandémie až do konca roku 2021 použiť  
na bežné výdavky aj prostriedky rezervného fondu, kapitálové príjmy a návratné zdroje  
financovania. Ak obec alebo vyšší územný celok hospodári v rozpočtovom provizóriu, počas  
obdobia pandémie uhrádza výdavky bez obmedzení mesačného limitu výdavkov  
a poskytovania dotácií.  
•
Počas ozdravného režimu alebo nútenej správy môže obec alebo vyšší územný celok nad rámec  
schváleného rozpočtu použiť dodatočné prostriedky na úhradu výdavkov vyvolaných  
následkami pandémie.  
Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa v roku 2020 novelizoval trikrát:  
•
•
•
zákonom č. 134/2020 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti  
vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,  
zákonom č. 360/2020 Z. z., ktorý novelizoval priamo zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy,  
zákonom č. 423/2020 Z. z., ktorý novelizoval viaceré zákony v súvislosti s reformou súdnictva.  
Najvýznamnejšie vecné zmeny v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy sú nasledovné:  
•
Dopĺňa pravidlá pre tvorbu a použitie rezerv v štátnom rozpočte. V zákone sa spresnilo, aké  
rezervy sa môžu v rozpočte tvoriť. Určila sa tiež zodpovednosť za rozhodnutia o použití  
jednotlivých druhov rezerv a stanovila sa povinnosť pre vládu informovať NR SR o hospodárení  
s týmito rezervami vrátane toho, čo by táto informácia mala obsahovať.  
•
•
Zabezpečuje, aby o aktualizácii prognózy Výboru pre daňové prognózy zohľadnenej v návrhu  
rozpočtu verejnej správy, ktorá nastane po 15. októbri, informoval minister financií pri  
prerokovaní rozpočtu verejnej správy v NR SR.  
Formalizuje proces poskytovania návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných  
aktív, kedy bude finančná výpomoc poskytnutá subjektom len po predchádzajúcom súhlase  
Vlády SR a na základe písomnej zmluvy, pričom musí byť určený jej účel. Došlo aj k prepojeniu  
s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti v tom zmysle, že ak sa poskytuje návratná  
27  
Výnimka sa vzťahuje len na bežné výdavky poskytnuté ako bežný transfer po 1. auguste 2019, ktoré podľa  
§ 8 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy bolo možné použiť do 31. marca 2020.  
www.rrz.sk  
16  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
finančná výpomoc obci alebo vyššiemu územnému celku, nemôže byť poskytnutá na  
zabezpečenie ich platobnej schopnosti.  
•
•
Stanovuje povinnosť ministerstvu financií zverejňovať očakávanú skutočnosť bežného  
rozpočtového roka v porovnaní so schváleným rozpočtom VS na bežný rozpočtový rok  
každoročne do 15. augusta.  
Rieši potreby aplikačnej praxe zákona; dopĺňa desaťročnú objektívnu lehotu na uloženie  
odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny a zvyšuje pokuty za porušenie  
povinností vyplývajúcich zo zákona, upravuje postupy pri vypracovaní a hodnotení štúdie  
uskutočniteľnosti investície a koncesie.  
Novela Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ústavný zákon č. 422/2020 Z.z.):  
•
Dopĺňa Ústavu SR o článok, v ktorom zaväzuje Slovenskú republiku k chráneniu dlhodobej  
udržateľnosti svojho hospodárstva cez transparentné a efektívne vynakladanie verejných  
prostriedkov s odkazom na ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý spolu  
s pravidlami rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti upravuje aj pôsobnosť Rady pre  
rozpočtovú zodpovednosť28.  
•
•
V oblasti dôchodkového systému sa ruší ústavné ukotvenie maximálneho veku odchodu do  
dôchodku, zároveň sa do ústavy zavádza možnosť získania dôchodkovej dávky aj po dosiahnutí  
istého počtu odpracovaných rokov.  
Pre rodičov by výchova detí nemala negatívne ovplyvniť nároky na dôchodok počas obdobia  
starostlivosti o ne a zároveň by mala vytvoriť predpoklady pre dodatočné navýšenie dôchodkov  
tých rodičov, ktorých deti platia dane alebo odvody (tzv. rodičovský pilier).  
28  
Znenie doplneného článku 55a Ústavy: „Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho  
hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Na  
podporu cieľov  
podľa  
predchádzajúcej  
vety  
ústavný  
zákon  
upravuje  
pravidlá  
rozpočtovej  
zodpovednosti, pravidlá rozpočtovej transparentnosti a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.“  
www.rrz.sk  
17