Správa o hodnotení plnenia  
pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a pravidiel  
rozpočtovej transparentnosti za  
rok 2020  
august 2021  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
© Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, 2021  
Táto správa prezentuje oficiálne stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v súlade s jej mandátom  
stanoveným v zákone č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.  
Táto publikácia je dostupná na internetovej stránke RRZ (http://www.rrz.sk).  
Copyright ©  
Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť rešpektuje všetky práva tretích strán, najmä práva  
chránené autorským právom (informácie alebo údaje, štylistika a znenie textov do tej miery, ak majú  
individuálny charakter). Publikácie Kancelárie RRZ s odkazom na autorské práva (©Kancelária Rady pre  
rozpočtovú zodpovednosť, Kancelária RRZ, Secretariat of the Council for Budget  
Responsibility/Secretariat of the CBR, Slovakia/year, alebo podobne) smú byť použité (reprodukované,  
odkaz na internete, a pod.) len za podmienky, že bude správne uvedený zdroj. Všeobecné informácie  
a údaje publikované bez odkazu na autorské práva smú byť publikované bez uvedenia zdroja. Pokiaľ sú  
informácie a údaje jednoznačne získané zo zdrojov tretích strán, používateľ takýchto informácií a údajov  
je povinný rešpektovať existujúce práva, prípadne je povinný si získať povolenie na použitie samostatne.  
Pripomienky alebo komentáre k správe sú vítané na e-mailovej adrese sekretariat@rrz.sk.  
www.rrz.sk  
2
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Obsah  
Zhrnutie _______________________________________________________________________ 5  
1
Prehľad rozpočtových pravidiel týkajúcich sa Slovenska _______________________14  
Plnenie hlavného cieľa zákona - dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR______18  
Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti ________________________________ 20  
Limit dlhu verejnej správy ________________________________________________ 20  
2
3
3.1  
3.2  
3.3  
3.4  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu ______________________________ 24  
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti a limit verejných výdavkov ________________ 29  
Odporúčania RRZ na posilnenie rozpočtovej zodpovednosti ____________________ 31  
4
Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti _______________________________33  
4.1  
Výbory__________________________________________________________________33  
Zverejňovanie údajov______________________________________________________35  
Odporúčania RRZ na zlepšenie rozpočtovej transparentnosti____________________43  
4.2  
4.3  
Referencie_____________________________________________________________________ 45  
Príloha 1 – Prehľad plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti 47  
Príloha 2 – Prehľad plnenia odporúčaní RRZ _____________________________________ 50  
Príloha 3 – Vývoj dlhu v rokoch 2014 až 2024 _______________________________________53  
Príloha 4 – Informácia o plnení numerických fiškálnych pravidiel samosprávou _____57  
www.rrz.sk  
3
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Zoznam boxov, tabuliek, schém a grafov  
Box 1: Prehľad____________________________________________________________________16  
Box 2: Očakávaný vývoj dlhu podľa Programu stability SR na roky 2021 až 2024 ___________ 24  
Box 3: Poskytovanie návratných finančných výpomocí samosprávam _____________________25  
Box 4: Vývoj zavádzania výdavkových limitov_________________________________________ 31  
Box 5: Obsah dokumentov popisujúcich rozpočet verejnej správy _______________________ 36  
Box 6: Obsah Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2019__________________41  
Tab 1: Pokuty obciam za rok 2019 __________________________________________________ 28  
Tab 2: Vypracovanie makroekonomických a daňových prognóz výbormi v roku 2020 _______33  
Tab 3: Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti___________________________________ 47  
Tab 4: Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti_________________________________ 48  
Tab 5: Vyhodnotenie plnenia odporúčaní RRZ z augusta 2020 __________________________ 50  
Tab 6: Vývoj dlhu medzi rokmi 2014 až 2024__________________________________________53  
Tab 7: Jednorazové vplyvy na dlh ___________________________________________________55  
Tab 8: Prehľad vývoja dlhu do roku 2024____________________________________________ 56  
Tab 9: Vyhodnotenie pravidiel pre VÚC_____________________________________________ 58  
Tab 10: Vyhodnotenie pravidla o výške dlhu obcí ______________________________________61  
Schéma 1: Prehľad pravidiel a postupov upravujúcich hodnotenie hospodárenia SR_________14  
Schéma 2: Vývoj zavádzania výdavkových limitov _____________________________________ 31  
Graf 1: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti___________________________________________ 5  
Graf 2: Medzinárodné porovnanie indikátora S2_______________________________________ 5  
Graf 3: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti __________________________________________18  
Graf 4: Vývoj dlhu a hranice stanovené zákonom o rozpočtovej zodpovednosti ___________ 22  
Graf 5: Vývoj úrovne hrubého a čistého dlhu__________________________________________23  
Graf 6: Medziročná zmena dlhu z pohľadu čistého bohatstva ___________________________23  
Graf 7: Príspevky vybraných faktorov k zmene dlhu v rokoch 2020 - 2024 ________________ 24  
Graf 8: Obce nespĺňajúce limity § 17 zákona č. 583/2004 za rok 2020 ____________________ 29  
Graf 9: Podiely zložiek príjmov verejnej správy_______________________________________ 34  
Graf 10: Podiely zložiek daňových príjmov v roku 2020 ________________________________ 34  
Graf 11: Kapitálové výdavky ŠR presunuté do ďalších rokov_____________________________ 40  
Graf 12: Počty obcí podľa pomeru ich dlhu k príjmom _________________________________ 59  
Graf 13: Podiely jednotlivých dlhových pásiem na celkovom dlhu _______________________ 59  
Graf 14: Medziročné porovnanie počtu obcí v dlhových pásmach________________________ 59  
www.rrz.sk  
4
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Zhrnutie  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti každoročne  
do 31. augusta posudzuje plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti1 za predchádzajúci rok. Okrem hodnotenia vývoja dlhodobej udržateľnosti ako  
najdôležitejšieho cieľa zákona, hodnotí dodržiavanie ústavného limitu na dlh, ako aj ďalšie  
zákonom stanovené povinnosti, najmä v oblasti poskytovania a zverejňovania údajov, dlhu  
samospráv a financovania ich kompetencií.  
Na podporu dosiahnutia udržateľnosti hospodárenia SR je akútna potreba  
prijatia novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti  
Konečným cieľom rozpočtovej zodpovednosti je dosiahnuť udržateľné verejné financie.  
Ochrana dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR so zreteľom na dodržiavanie princípov  
transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov bola v roku 2020 ukotvená  
aj v novele samotnej Ústavy Slovenskej republiky2.  
Ešte pred vypuknutím krízy dosiahol indikátor úroveň vysokého rizika dlhodobej  
udržateľnosti a bol tak na najhoršej úrovni od roku 2013. Samotná kríza ho prirodzene  
ešte viac zhoršila a v súčasnosti dosahuje Slovensko najhoršiu udržateľnosť verejných  
financií v rámci EÚ.  
Graf 1: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti  
(% HDP)  
Graf 2: Medzinárodné porovnanie  
indikátora S2 (% HDP, metodika EK)  
Zdroj: RRZ  
Zdroj: RRZ, EK (Statistical Annex providing background data  
relevant for the assessment of the 2021 Stability and  
Convergence Programmes; SWD(2021) 501 final)  
Výrazný nárast dlhu v roku 2020 nad všetky sankčné pásma, vrátane horného limitu  
nastal už počas prvej väčšej krízy po prijatí ústavného zákona. Dosiahnutie najhoršej  
dlhodobej udržateľnosti verejných financií od platnosti zákona ešte pred vypuknutím krízy  
začiatkom roku 2020, ako aj problémy s financovaním štátu počas krízy naplno dokumentujú  
čiastočnú nefunkčnosť aktuálneho znenia Ústavného zákona o rozpočtovej  
1
Zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.  
Ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 doplnil článok 55a do Ústavy Slovenskej  
2
republiky č. 460/1992 Zb.  
www.rrz.sk  
5
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
zodpovednosti. Podľa RRZ pretrváva protiústavný stav3, kedy napriek požiadavkám ústavného  
zákona nie sú stále implementované výdavkové limity, ktoré by mohli výraznou mierou znížiť  
riziko takéhoto negatívneho vývoja4. Preto vítame záväzok vlády implementovať výdavkové  
limity v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR, ale považujeme za dôležité ich prijatie vo  
forme ústavného zákona.  
Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti  
Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií zákon predpokladá existenciu  
výdavkových limitov a horný limit dlhu. Oba tieto nástroje by mali zabrániť nárastu dlhu nad  
zákonom stanovený horný limit počas najbližších desaťročí.  
Limit dlhu verejnej správy  
V apríli 2021 Eurostat zverejnil údaje o hrubom dlhu ku koncu roka 2020 na úrovni 60,6 % HDP5  
a v porovnaní s rokom 2019 tak dlh stúpol o 12,4 p.b. a prekročil najvyššie sankčné pásmo  
ústavného limitu na dlh6.  
Vzhľadom na platné výnimky z uplatňovania prísnejších sankcií ústavného zákona7,  
dosiahnutá výška dlhu za rok 2020 je v súčasnosti spojená so sankciami vyplývajúcimi  
z prekročenia druhého sankčného pásma dlhovej brzdy. Sankcie spočívajú v povinnosti pre  
vládu predložiť na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť  
zníženie dlhu a od 1. mája 2021 by sa mali znížiť platy členov vlády na úroveň ich platov  
v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli  
nižšie. Platy členov vlády sú v roku 2021 nižšie oproti predchádzajúcemu roku, návrh opatrení  
zatiaľ nebol predložený. Dôležitosť predloženia konkrétneho návrhu opatrení na zníženie  
dlhu zvyšuje to, že úroveň dlhu je v súčasnosti nad horným limitom dlhovej brzdy.  
3
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti zo dňa 31.07.2020, s. 29: „Ak v súčasnosti nejestvujú efektívne výdavkové limity, ktorých existenciu  
predpokladá čl. 7 ods. 3 v spojení s čl. 1 ÚZoRZ, potom ide o protiústavný stav, za ktorý nesú zodpovednosť tie  
subjekty, ktoré majú povinnosť tieto limity v adekvátnej podobe vytvoriť. Je dôležité im túto skutočnosť intenzívne  
pripomínať a pritom zdôrazňovať, že nejde o maličkosť, ale o otázku dodržiavania ústavného poriadku štátu.“  
4
Podľa analýz RRZ ak by vlády dodržiavali svoje vlastné rozpočtové ciele a zároveň využívali dobré ekonomické  
podmienky (lepší rast príjmov) na rýchlejšiu konsolidáciu (funkcia výdavkových limitov), úroveň dlhu by mohla  
byť nižšia približne o 10 % HDP a nedošlo by tak k prekročeniu hornej hranice limitu na dlh. Spolu s pripravovanou  
zmenou sledovania čistého dlhu by sa takisto odstránila motivácia znižovať hotovostnú rezervu štátu koncom  
2019, ktorá následne komplikovala financovanie štátu v roku 2020.  
5
Štatistický úrad SR dňa 30. apríla 2021 revidoval HDP, čo viedlo k zníženiu pomeru dlhu k HDP na 60,3 %. Táto  
hodnota je používaná v ďalších častiach materiálu popisujúcich vývoj a prognózu dlhu. Aktualizovaný pomer dlhu  
k HDP za rok 2020 (zahŕňajúci uvedenú revíziu HDP a prípadné ďalšie zmeny), relevantný pre posúdenie pravidiel  
dlhovej brzdy, zverejní Eurostat v októbri 2021.  
K definitívnemu potvrdeniu podielu dlhu na HDP dôjde v jesennej notifikácii v októbri 2021.  
Povinnosť uplatňovať sankcie spojené s prekročením tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma dlhovej brzdy  
6
7
sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády. Keďže Národná rada SR  
schválila dňa 30. apríla 2020 Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024 a dňa 4. mája 2021 schválila  
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 až 2024, povinnosti vyplývajúce z prekročenia uvedených sankčných  
pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by sa mohli uplatniť najskôr od mája 2023.  
www.rrz.sk  
6
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
V strednodobom horizonte RRZ odhaduje8, že hrubý dlh by sa vplyvom oživenia  
ekonomiky, zrýchlenia čerpania eurofondov a postupným znižovaním úrovne  
hotovostných rezerv stabilizoval tesne nad úrovňou 60 % HDP. Na konci roku 2024 by  
dosiahol 60,5 % HDP. Znamená to, že dlh by bol v každom roku nad horným limitom  
dlhovej brzdy, pričom by sa potreba opatrení na zosúladenie s ústavným zákonom zvyšovala  
z dôvodu postupného poklesu hornej hranice na úroveň 53 % HDP v roku 20249.  
Z hľadiska uplatňovania sankcií dlhovej brzdy podľa v súčasnosti platnej legislatívy by to  
znamenalo, že po zverejnení podielu hrubého dlhu na HDP za rok 2022 a po ukončení platných  
výnimiek v máji 2023 by mala vláda požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery. Zároveň by do  
15. októbra 2023 mala predložiť do národnej rady návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024  
s vyrovnaným alebo prebytkovým saldom a nerastúcimi výdavkami.  
Limit verejných výdavkov  
Ústavný limit na dlh by mal slúžiť ako posledný nástroj na zabezpečenie udržateľnej úrovne dlhu  
a vláda by mala využiť všetky možnosti na to, aby realizovala hospodársku politiku, vrátane  
proticyklickej politiky v rámci tohto limitu. Ústavný zákon ako nevyhnutnú súčasť  
zodpovedného hospodárenia predpokladal okrem limitu na dlh aj zavedenie  
operatívneho nástroja riadenia rozpočtu – výdavkových limitov. V čase vysokého  
ekonomického rastu vedú výdavkové limity k rýchlejšiemu znižovaniu deficitu rozpočtu  
a naopak v čase ekonomického spomalenia alebo recesie vytvárajú priestor pre fiškálnu  
expanziu.  
Nadobudnutím účinnosti ústavného zákona sa mali začať bezodkladne vyvíjať kroky  
smerujúce k implementovaniu výdavkových limitov, keďže ich absenciou dochádza  
k porušovaniu ústavného zákona10. Z tohto pohľadu možno pozitívne vnímať zámer vlády,  
ktorá sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zaviesť do praxe výdavkové stropy11. Vláda  
SR dňa 30. septembra 2020 schválila návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti, ktorým by sa záväzné limity verejných výdavkov zaviedli. Zatiaľ však novela  
nebola schválená Národnou radou SR. Na to, aby sa výdavkovými limitmi mohli verejné financie  
riadiť od roku 2023, tak ako to predpokladá vo svojom návrhu vláda, by bolo potrebné ich  
schváliť čo najskôr v tomto roku. RRZ vníma pozitívne fakt, že ústavné ukotvenie  
výdavkových limitov by výrazne prispelo k posilneniu záväznosti pravidla.  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
8
Ide o prognózu dlhu RRZ z Aktualizácie strednodobého fiškálneho výhľadu z júla 2021.  
Dôvodom je klesanie hodnôt sankčných pásiem o 1 p.b. ročne od roku 2018.  
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej  
9
10  
zodpovednosti zo dňa 31.07.2020, s. 29: „Ak v súčasnosti nejestvujú efektívne výdavkové limity, ktorých existenciu  
predpokladá čl. 7 ods. 3 v spojení s čl. 1 ÚZoRZ, potom ide o protiústavný stav, za ktorý nesú zodpovednosť tie  
subjekty, ktoré majú povinnosť tieto limity v adekvátnej podobe vytvoriť. Je dôležité im túto skutočnosť intenzívne  
pripomínať a pritom zdôrazňovať, že nejde o maličkosť, ale o otázku dodržiavania ústavného poriadku štátu.“  
11  
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024, zo 17.4.2020, str. 56  
a Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024, z 28.4.2021, str. 56.  
www.rrz.sk  
7
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
V prípade pravidiel týkajúcich sa samospráv sa sledujú tri oblasti: 1/ či štát finančne kryl  
straty samospráv; 2/ či došlo k presunutiu nových úloh a kompetencií na samosprávy  
bez finančného krytia a 3/ výška dlhu samospráv.  
•
RRZ konštatuje, že štát finančne nekryl straty samospráv. Štát však pokračoval  
v zlepšovaní hospodárenia samospráv12 poskytovaním úverov za veľmi  
výhodných podmienok (neúročené, bez zabezpečenia, s možnosťou ich odpustenia).  
Legislatívne sa tiež upravili pravidlá pre poskytovanie návratných finančných výpomocí  
zo štátnych finančných aktív (súhlas vlády, písomná zmluva a určený účel). Tieto zmeny  
však nezabránia prípadnému selektívnemu zvýhodňovaniu samospráv a predchádzaniu  
ich platobnej neschopnosti v budúcnosti, z toho dôvodu by bolo potrebné stanoviť  
pravidlá aj v týchto oblastiach.  
•
Podľa dostupných informácií v priebehu roku 2020 nedošlo podľa RRZ  
k vytvoreniu nových úloh pre samosprávu, ktoré by si vyžadovali zabezpečenie  
ich financovania zo strany štátu13. Povinnosť zabezpečiť adekvátne finančné zdroje sa  
podľa ústavného zákona nevzťahuje na zmeny v existujúcich kompetenciách samospráv,  
ktoré nemajú významné finančné vplyvy a existujú mechanizmy, pomocou ktorých môže  
samospráva získať zdroje iným spôsobom (napr. zvýšením daní alebo prenesením  
nákladov na prijímateľov služieb)14.  
Nevyhnutným predpokladom pre zvýšenie transparentnosti je povinnosť dôsledne  
vyčísľovať vplyvy nových opatrení na samosprávy v rámci doložiek vplyvov spolu  
s uvedením informácie, či sa ustanovujú nové úlohy alebo rozširujú existujúce úlohy  
samospráv.  
•
V prípade samospráv s nadmerným dlhom15 v súčasnosti prebiehajú správne konania  
o uložení pokuty. Kým všetky VÚC mali dlh za rok 2019 pod stanoveným limitom,  
zo 46 prvotne identifikovaných obcí po zohľadnení zákonných výnimiek  
a kontrole vykázaných hodnôt aktuálne prebiehajú správne konania o uložení  
pokuty v prípade dvoch obcí. Za rok 2020 hrozí pokuta predbežne 37 obciam,  
v súčasnosti prebieha overovanie vykázaných hodnôt. Ďalších 43 obcí bolo oslovených,  
pretože nepodali potrebné finančné výkazy. Všetky VÚC mali aj za rok 2020 dlh pod  
zákonom stanoveným limitom.  
12  
13  
V roku 2020 vláda poskytla návratné finančné výpomoci celkovo 1727 obciam a vyšším územným celkom na krytie  
výpadkov príjmov spôsobených pandémiou a trom vyšším územným celkom (bratislavský, trenčiansky a košický  
samosprávny kraj) na rekonštrukciu cestnej infraštruktúry.  
Ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o zabezpečení primeraného financovania samospráv  
pri nových úlohách sa vzťahuje na nové úlohy pri výkone originálnej právomoci územnej samosprávy.  
Na financovanie nových úloh v rámci preneseného výkonu štátnej správy existuje ústavná garancia v rámci Ústavy  
(čl. 71 ods. 1 Ústavy: „Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej  
správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.“).  
Súčasné znenie ústavného zákona neobsahuje objektívne kritériá, ktoré by umožňovali RRZ jednoznačne  
vyhodnotiť súlad s ústavným zákonom. Objektívne hodnotenie vplyvu presunutých kompetencií na rozpočty  
samospráv nie je možné kvôli chýbajúcej porovnávacej základni. Na to, aby sa ústavný zákon v tejto oblasti stal  
účinným, by bolo potrebné uskutočniť audit, ktorý by zhodnotil aktuálny stav kompetencií samospráv a ich  
finančné krytie zo strany štátu. RRZ okrem iného považuje za dôležité vyhodnocovať vplyvy opatrení v kontexte  
dlhšieho časového obdobia a tiež toho, ako sa v čase tieto úlohy menia aj vo vzťahu k ich finančným zdrojom.  
Prekročenie limitu dlhu vo výške 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka. Presná definícia ukazovateľa  
je uvedená v prílohe 4.  
14  
15  
www.rrz.sk  
8
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Plnenie dlhového pravidla samospráv s možnosťou uloženia pokuty MF SR prvýkrát  
posudzovalo za rok 2015, zatiaľ však nezverejnilo ani jedno vyhodnotenie. RRZ  
odporúča, aby MF SR transparentne zverejňovalo16 všetky informácie súvisiace  
s overovaním výšky dlhu samospráv a uložením pokút.  
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti  
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti definované ústavným zákonom boli  
z formálneho hľadiska takmer v plnej miere splnené.  
Makroekonomické a daňové prognózy boli schválené príslušnými nezávislými výbormi  
a zverejnené v súlade s termínmi, ktoré ukladá ústavný zákon. Rozpočet verejnej správy na roky  
2021 až 2023 obsahoval s výnimkou informácií o väčšine podnikov s majetkovou účasťou  
Ministerstva zdravotníctva SR všetky zákonom definované údaje. Súhrnná výročná správa za rok  
2019 obsahovala všetky údaje stanovené zákonom.  
RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách posudzuje rozpočtovú transparentnosť  
aj z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených  
v hodnotených dokumentoch, konzistentného použitia metodiky ESA2010 a miery kontroly  
parlamentu nad schvaľovaním a plnením rozpočtu. Do týchto oblastí smerovali aj odporúčania  
RRZ v správe z augusta 202017. Vo viacerých oblastiach došlo v roku 2020 k zlepšeniu  
v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, avšak niektoré negatíva naďalej pretrvávajú.  
Pozitívne možno vnímať plány vlády vyjadrené v jej programovom vyhlásení18, ktoré sa  
začali postupne implementovať do rozpočtového procesu. Ich zrealizovanie by mohlo viesť  
k výraznému zlepšeniu kvality rozpočtového rámca na Slovensku, ktorá od zavedenia ústavného  
zákona o rozpočtovej zodpovednosti v roku 2011 stagnovala:  
•
Od začiatku roku 2021 došlo k rozšíreniu prognózy Výboru pre daňové prognózy  
o vybrané položky nedaňových príjmov a výdavkov (nemocenské dávky, dávky  
v nezamestnanosti, daňové príjmy z predaja emisných kvót a nedaňové príjmy Národnej  
diaľničnej spoločnosti). Zámerom MF SR je pokračovať v rozširovaní zoznamu položiek,  
ktoré sú predmetom posudzovania nezávislým výborom, čo RRZ vníma pozitívne.  
•
Vo väčšej miere došlo k prepojeniu revízií výdavkov s rozpočtovým procesom, keďže sa  
do rozpočtu zapracovali opatrenia identifikované revíziami aj v iných oblastiach ako  
v sektore zdravotníctva (zníženie zamestnanosti na vysokých školách, počtu policajtov  
a zamestnancov v štátnej správe). Zmena nastala aj v prístupe k rozpočtovaniu investícií,  
ktorej cieľom je zohľadnenie pripravenosti a ekonomickej návratnosti nových investícií.  
Tieto zmeny môžu viesť k zvýšeniu efektívnosti vynakladaných zdrojov a vyššej  
hodnote za peniaze.  
16  
RRZ ani po opakovaných žiadostiach nemá k dispozícii upravené finálne údaje o výške dlhu obcí, ktoré MF SR  
zistilo v rámci overovania vykázaných hodnôt v identifikovaných obciach.  
Vyhodnotenie plnenia odporúčaní RRZ je uvedené v prílohe 2.  
Ide napríklad o zvýšenie záväznosti rozpočtového rámca, rozšírenie okruhu príjmov a výdavkov prognózovaných  
výborom, zavedenie povinnosti používať prognózy schválené výborom v rozpočtovom procese, stanovenie  
pravidiel pre tvorbu rezerv, častejšie a zrozumiteľnejšie informovanie o rozpočte.  
17  
18  
www.rrz.sk  
9
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
•
•
Pozitívom je aj prezentovanie opatrení v rezorte zdravotníctva. Ide o jedinú  
výdavkovú oblasť, v ktorej je trojročný rozpočet zostavený na základe scenára  
nezmenených politík, ku ktorému sú pripočítané vplyvy nových opatrení. Jednotlivé  
opatrenia sú aj popísané. V budúcnosti by bolo potrebné rozšíriť tento prístup aj na  
všetky ostatné zložky rozpočtu verejnej správy.  
Zvýšila sa porovnateľnosť rozpočtovaných údajov so skutočnosťou zapracovaním  
predpokladov o úpravách Štatistického úradu SR. Priestor pre zlepšenie porovnateľnosti  
ešte existuje v podobe rozpočtovania predpokladaného vplyvu EFSF, rozpočtovania  
podnikateľskej činnosti vysokých škôl (potrebná zmena zákona) a rozpočtovania  
príjmov a výdavkov niektorých organizácií ústrednej správy19. Rozpočtované príjmy  
z emisných povoleniek boli už odhadnuté v súlade s metodikou ESA2010. Úrokové  
príjmy a náklady spojené s emisiou štátneho dlhu naďalej nie sú rozpočtované  
v súlade s metodikou ESA2010.  
•
•
Legislatívne sa upravili pravidlá pre tvorbu a použitie rezerv v štátnom rozpočte.  
V zákone sa spresnilo, aké rezervy sa môžu v rozpočte tvoriť. Určila sa tiež zodpovednosť  
za rozhodnutia o použití jednotlivých druhov rezerv a stanovila sa povinnosť pre vládu  
informovať NR SR o hospodárení s týmito rezervami vrátane toho, čo by táto informácia  
mala obsahovať.  
RRZ pozitívne vníma aj zlepšenie prístupu k údajom od Štatistického úradu SR,  
čo sa prejavilo najmä pri včasnom zverejnení hodnotenia výsledkov hospodárenia  
rozpočtu za rok 2020. Zmena sa udiala na základe podpisu štvorstrannej dohody medzi  
ŠÚ SR, MF SR, NBS a RRZ/KRRZ o výmene informácií za účelom skvalitnenia údajov  
notifikovaných za Slovensko Eurostatu v priebehu roku 2020. RRZ sa tým stala členom  
pracovnej skupiny Štatistického úradu SR zaoberajúcej sa metodickými otázkami  
vykazovania verejných financií, o čo sa snažila od svojho vzniku.  
Popri uvedených pozitívach RRZ identifikovala aj nedostatky, ktorých náprava by mohla viesť  
k ďalšiemu skvalitneniu rozpočtovej transparentnosti a celého rozpočtového procesu:  
•
Za nedostatok trojročného rozpočtu možno považovať, že bol zostavený v súlade  
s rozpočtovým cieľom iba v roku 2021, nie v ďalších rokoch20. V rokoch 2022 a 2023  
chýbali konkrétne opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. V prípade roku 2023  
rozpočtový cieľ síce formálne rešpektoval legislatívu (požiadavka na vyrovnaný rozpočet  
z dlhovej brzdy), ale bol označený za nerealistický. V rozpočte tak absentovala  
informácia o tom, aké strednodobé ciele sú považované za realistické a aká by  
mala byť stratégia verejných financií za horizontom aktuálneho rozpočtu.  
•
Príjmy z dividend boli opätovne netransparentne rozpočtované, keďže boli  
založené na optimistickom predpoklade vývoja zisku niektorých podnikov bez  
zdôvodnenia takéhoto predpokladu. Z tohto pohľadu možno pozitívne vnímať  
19  
Napriek tomu, že tieto položky neboli rozpočtované, v rozpočte boli na ilustráciu uvedené vplyvy týchto položiek  
v predchádzajúcich rokoch.  
Ministerstvo financií tento krok zdôvodňovalo výraznou makroekonomickou neistotou vzhľadom na vypuknutie  
Covid-19 krízy a odhadov jej vývoja.  
20  
www.rrz.sk  
10  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
pripravovanú zmenu, na základe ktorej by prognózu príjmov z dividend  
schvaľoval nezávislý výbor.  
•
•
Vláda opätovne schválila dôležité legislatívne zmeny aj po tom, ako schválila návrh  
rozpočtu a predložila ho do parlamentu, bez zahrnutia dopadov prijatých opatrení  
do rozpočtu. Nižšia transparentnosť v oblasti rozhodovania o zahrnutí opatrení  
do rozpočtu verejnej správy sťažuje vyhodnotenie rozpočtu  
z pohľadu  
dosiahnutia deklarovaných cieľov v oblasti salda rozpočtu.  
Súčasný legislatívny rámec schvaľovania rozpočtu v Národnej rade SR nie je  
z pohľadu predmetu obsahu schvaľovaných dokumentov vyhovujúci.  
a
Schvaľovanie hotovostného štátneho rozpočtu NR SR na najbližší rok je dané historicky  
a už nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných parametrov verejných financií  
a všetkých zmien vo verejných financiách v súlade s európskou metodikou ESA2010  
a najlepšou medzinárodnou praxou21. To následne zabraňuje kvalitnejšej diskusii napr.  
pri novele štátneho rozpočtu22, ako aj jednoduchšej implementácii výdavkových  
limitov23.  
•
•
K zvýšeniu zrozumiteľnosti rozpočtu by prispelo doplnenie chýbajúcich údajov  
(nemocnice v kapitole ministerstva zdravotníctva a podniky MH Manažment)  
a vysvetľujúcich informácií o štátnych podnikoch. Predpoklady o plánovanom  
vývoji hospodárenia štátnych podnikov sú dôležitým zdrojom informácií pre posúdenie  
potenciálnych rizík rozpočtu.  
K lepšej vypovedacej hodnote ukazovateľa čisté bohatstvo by mohlo napomôcť  
ocenenie zatiaľ nevyčíslených zložiek čistého bohatstva. Z pohľadu hlbšej analýzy  
vplyvov opatrení vlády na čisté bohatstvo je potrebné vytvoriť technické predpoklady pre  
zber údajov a v spolupráci s RRZ definovať metodiku previazania zmeny čistého  
bohatstva so saldom rozpočtu.  
21  
Zostavovanie rozpočtov viacerých členských krajín OECD (napríklad Austrália, Nový Zéland, Rakúsko, Dánsko,  
Veľká Británia, Švajčiarsko) vychádza z akruálnych princípov (podľa Accrual practices and reform experiences in  
OECD countries, Results of the 2016 OECD Accruals Survey, OECD Journal on Budgeting, Volume 2016 Issue 1).  
Chýbajúce vyčíslenie deficitu v metodike ESA2010.  
22  
23  
Výdavkové limity sú definované v ESA2010 metodike.  
www.rrz.sk  
11  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Limit dlhu verejnej správy  
Vývoj hrubého dlhu od roku 2011  
Dlh verejnej správy, v % HDP  
72,0  
67,0  
62,0  
57,0  
52,0  
47,0  
Dlh verejnej správy dosiahol v roku 2020 úroveň 60,6 %  
HDP, prekonal tak najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy.  
Po revízii HDP sa pomer dlhu k HDP znížil na 60,3 %.  
61,7  
60,5  
60,3  
60,5  
59,9  
Dosiahnutá úroveň dlhu je spojená so sankciami prvých  
dvoch pásiem. Vláda je dočasne oslobodená od sankcií  
spojených s prekročením tretieho, štvrtého a piateho  
sankčného pásma, kedže sa v roku 2020 a 2021 schválilo  
programové vyhlásenie vlády.  
54,7  
53,6  
52,4  
51,9  
51,8  
51,6  
49,7  
účinnosť  
ústavného  
zákona  
48,2  
V dôsledku výrazného negatívneho vplyvu pandémie  
koronavírusu na hospodárenie Slovenska, by sa podľa RRZ  
mal hrubý dlh držať nad horným limitom dlhovej brzdy počas  
strednodobého horizontu.  
43,4  
42,0  
2011  
2012  
skutočnosť  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
2024  
prognóza RRZ (strednodobý výhľad)  
Zmena dlhu bez jednorazových vplyvov  
medziročné zmeny, v perc. bodoch HDP  
17,0  
15,0  
13,0  
11,0  
9,0  
7,0  
5,0  
3,0  
1,0  
V roku 2020 by dlh bez zmien v hotovosti a bez  
jednorazových vplyvov vzrástol o 5,0 p.b..  
Dlh bez jednorazových vplyvov  
Hrubý dlh  
Čistý dlh  
hrubý dlh klesá v dôsledku  
jednorazových opatrení  
k poklesu dlhu prispelo  
aj hospodárenie vlády  
bez jednorazových vplyvov  
Nízka východisková úroveň hotovosti na účtoch  
štátu na začiatku roka 2020 a neistota spojená  
s vplyvom pandémie na slovenskú ekonomiku  
viedli v priebehu roku 2020 k nárastu hotovosti  
na účtoch, čo prispelo k zvýšeniu dlhu o 5,2 p.b..  
5,0  
3,6  
2,5  
2,0  
1,0  
0,1  
1,4  
0,2  
0,0  
-1,0  
Jednorazové opatrenia vlády boli určené  
najmä na riešenie dôsledkov pandémie a prispeli  
k navýšeniu dlhu o 1,8 p.b..  
- 0,2  
2023  
-0,3  
-1,0  
-2,2  
-3,0  
-5,0  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2024  
skutočnosť  
prognóza RRZ (strednodobý výhľad)  
Príspevky vybraných faktorov k zmene dlhu v rokoch 2020 - 2024  
kumulatívne príspevky, v perc. bodoch HDP  
12,7  
Trvalý vplyv rozpočtovej politiky*  
Likvidné finančné aktíva  
Iné faktory  
Podľa RRZ by mal hrubý dlh verejnej správy v pomere k HDP narásť  
medzi rokmi 2020 a 2024 o 0,3 p.b..  
-5,2  
Pozitívny vplyv na výšku dlhu očakávame najmä v dôsledku rastu  
HDP (aj po zohľadnení úrokových nákladov) a znižovania úrovne  
likvidných finančných aktív.  
-2,0  
Rozdiel vplyvu rastu ekonomiky  
a úrokov  
-8,3  
3,1  
-15,0 -10,0 -5,0  
www.rrz.sk  
Jednorazové vplyvy  
Očakávame, že hospodárenie vlády (vyjadrené cez primárne saldo)  
a jednorazové vplyvy spojené najmä s riešením dôsledkov pandémie  
prispejú k nárastu dlhu medzi rokmi 2020 až 2024.  
0,3  
Zmena dlhu spolu  
0,0  
5,0  
10,0 15,0  
*primárne saldo (bez jednorazových vplyvov)  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, RRZ  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Dlhový limit pre obce a VÚC  
Vyhodnotenie roku 2019  
Dodržiavanie dlhového limitu bolo ministerstvom financií  
prvýkrát vyhodnotené za rok 2015. Limit je definovaný ako  
60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka a pri jeho  
nedodržaní hrozia samosprávam pokuty.  
46  
2 926  
obcí vykázalo  
dlh nad 60 %  
počet obcí  
14  
obcí nepredložilo  
výkazy  
zmena starostu/primátora  
(výnimka z platenia pokuty)  
obec bola v nútenej správe  
(pokuta sa na ňu nevzťahuje)  
1
30  
12  
oslovenie  
hlavných  
kontrolórov  
reštrukturalizácia z čias  
nútenej správy  
pokuta uložená v minulosti  
a dlh sa nezvyšoval  
44  
2
2
1
vypočítaná pokuta  
nepresahuje 40 eur  
(pokuta sa vtedy neukladá)  
otvorené  
správne  
konania  
objem záväzkov nebol  
41  
1
vykázaný správne  
prebiehajúce  
správne konania  
2
2
potenciálne  
pokuty*  
Luhyňa (TV)  
Malý Slivník (PO)  
2 495,43  
3 193,23  
*Stav k 09.07.2021. Potenciálne pokuty sú uvedené v eurách.  
Všetky vyššie územné celky mali dlh pod 60 % limitom.  
Vyhodnotenie roku 2020  
Predbežne bolo identifikovaných 42 obcí s dlhom nad 60 %. Z toho po zohľadnení zákonných výnimiek MF SR  
požiadalo o preverenie poskytnutých údajov 39 hlavných kontrolórov obcí. Momentálne prebieha kontrola  
vykázaných dlhov. Ďalších 43 obcí bolo oslovených, pretože nepredložili potrebné finančné výkazy. Všetky VÚC mali  
dlh pod 60 % aj v roku 2020.  
Zdroj: MF SR, Štátna pokladnica, RRZ  
www.rrz.sk  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
1 Prehľad rozpočtových pravidiel týkajúcich sa Slovenska  
Slovenská republika v súčasnosti funguje v priestore štandardných fiškálnych pravidiel  
definovaných národnou legislatívou a legislatívou Európskej únie. Napriek rozdielnym  
prístupom k definícii pravidiel, ich spoločným cieľom je predovšetkým zamedziť vládam  
vytvárať vysoké deficity vedúce k neudržateľným úrovniam verejného dlhu, podporovať  
realizáciu proticyklickej fiškálnej politiky, zvýšiť kredibilitu rozpočtového procesu a znížiť  
informačnú asymetriu prostredníctvom zverejňovania relevantných údajov.  
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého pravidlá sú predmetom  
hodnotenia tejto správy, nie je jediným zdrojom fiškálnych pravidiel a postupov  
uplatňovaných na Slovensku. Nemenej dôležité sú pravidlá určené bežnými zákonmi:  
rozpočtové pravidlá verejnej správy, územnej samosprávy a zákon o štátnom rozpočte. Okrem  
týchto pravidiel definovaných na národnej úrovni sa na Slovensko vzťahujú aj pravidlá  
európskeho spoločenstva a pravidlá vyplývajúce z medzinárodných zmlúv (prehľad je uvedený  
v schéme 1).  
Schéma 1: Prehľad pravidiel a postupov upravujúcich hodnotenie hospodárenia SR  
Národné pravidlá  
Medzinárodné pravidlá  
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti  
Pakt stability a rastu  
• dlhová brzda (47-57 % HDP v roku 2020*)  
• deficit < 3 % HDP, dlh < 60 % HDP  
• procedúra nadmerného deficitu  
• výdavkový limit (bez špecifikácie)  
• pravidlá pre samosprávy, uloženie pokuty pre  
samosprávy s dlhom nad 60 % bežných príjmov  
• pravidlá transparentnosti  
• strednodobý cieľ, odstupňovanie tempa  
konsolidácie (výška dlhu, produkčná medzera)  
• procedúra výraznej odchýlky  
• zohľadnenie štrukturálnych reforiem a investícií  
• znižovanie dlhu nad 60 % HDP o 1/20 ročne  
• výdavkové pravidlo  
Zákony o rozpočtových pravidlách  
• dlh samosprávy < 60 % bežných príjmov, postup  
výpočtu pokuty pri prekročení hranice  
• polo-automatické sankcie  
• posudzovanie návrhu rozpočtu EK (do 15.10.)  
• posilnenie dohľadu nad krajinami s ťažkosťami  
• splátky dlhu samospráv < 25 % upravených  
bežných príjmov  
• pravidlo vyrovnaného rozpočtu (z fiškálneho  
kompaktu) vrátane korekčného mechanizmu  
• vyhodnocovanie štátneho rozpočtu  
• termín predkladania návrhu rozpočtu  
• súhrnná výročná správa  
Smernica 2011/85/EU (súčasť Paktu stability  
a rastu)  
Požiadavky na národné rozpočtové rámce:  
• účtovníctvo, štatistika, audit  
• nezávislé prognózy, citlivostné scenáre  
• numerické pravidlá, strednodobé rámce  
• transparentnosť  
Zákon o štátnom rozpočte  
• určuje príjmy, výdavky, maximálny schodok  
• výdavky môžu byť prekročené max. o 1 %  
• platí vždy len na jeden rok  
„Fiškálny kompakt“  
• pravidlo vyrovnaného rozpočtu  
• strednodobý cieľ do národnej legislatívy  
• korekčný mechanizmus  
Zákon o účtovníctve  
• znižovanie dlhu nad 60 % HDP o 1/20 ročne  
• definuje účtovné jednotky a účtovné povinnosti  
* Ide o dolný a horný limit dlhovej brzdy počas prechodného obdobia. Počnúc rokom 2018 klesajú o 1 percentuálny bod ročne, až kým  
nedosiahnu 40 resp. 50 % HDP v roku 2027.  
Zdroj: RRZ  
www.rrz.sk  
14  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
K významnejším zmenám v rozpočtových pravidlách došlo v roku 2020 (viac v Boxe 1).  
V nadväznosti na ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu Národná rada SR schválila  
dočasné uvoľnenie pravidiel týkajúcich sa najmä hospodárenia štátnych rozpočtových  
a príspevkových organizácií, obcí a vyšších územných celkov.  
V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2021 až 2024 došlo k novelizácii zákona  
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách s cieľom zvýšenia transparentnosti verejných  
financií. V roku 2020 sa tento zákon novelizoval celkovo trikrát. Najvýznamnejšie vecné zmeny  
spočívali v zmene podmienok tvorby a použitia rezerv rozpočtu verejnej správy, formalizovaní  
postupu poskytovania návratnej finančnej výpomoci a upravení procesu pri aktualizácii  
prognózy daní a odvodov Výboru pre daňové prognózy v rozpočtovom procese (viac v Boxe 1).  
V roku 2020 sa novelizoval aj zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách pre  
samosprávy24, čoho cieľom bolo motivovať obce a VÚC do investovania v oblasti nájomného  
bývania a to tak, že úvery poskytnuté zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa nezapočítavajú do  
celkovej sumy dlhu obce alebo VÚC25.  
Z hľadiska pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti bola významná aj novela  
Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ktorá v Čl. 55a ukotvila ochranu dlhodobej  
udržateľnosti hospodárenia SR so zreteľom na dodržiavanie princípov transparentnosti  
a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov.  
Vláda schválila dňa 30. septembra 2020 návrh novely ústavného zákona č. 493/2011 Z.z.  
o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý prešiel prvým čítaním v Národnej rade SR (NR SR) dňa  
5. novembra 2020. Prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní bolo opakovane presunuté,  
pričom v súčasnosti je naplánované na schôdzu NR SR so začiatkom od 16. septembra 2021.  
Novelou by sa zaviedli záväzné výdavkové limity, pričom ich ústavné ukotvenie by bolo  
najväčšou pozitívnou zmenou tohto návrhu. Zmeny v dlhovej brzde, aj napriek uvoľneniu  
hodnôt sankčných pásiem, by takisto prispeli k posilneniu fiškálneho rámca. Predpokladá sa  
sprísnenie sankcií v prvých dvoch sankčných pásmach dlhovej brzdy a rozšírením rozpätia  
sankčných pásiem by sa vytvorili lepšie podmienky pre zvládanie krízových situácií vo verejných  
financiách. Prechod z hrubého na čistý dlh by umožnil efektívnejšie riadenie dlhu a zamedzil by  
potenciálne nebezpečnej motivácii držať hotovostnú rezervu štátu na umelo nízkych úrovniach.  
Zmeny ako celok by mali viesť k oveľa efektívnejšiemu dosiahnutiu hlavného cieľa, ktorým je  
postupne zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Navrhované zmeny by podľa  
Rady prispeli ku výraznému skvalitneniu pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a transparentnosti na Slovensku26.  
24  
Novelizácia bola súčasťou novely zákona č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.  
Pred novelizáciou sa do dlhu obcí alebo VÚC nezapočítavali záväzky z úveru poskytnutého zo Štátneho fondu  
25  
rozvoja bývania na obstaranie obecných nájomných bytov vo výške splátok úveru, ktorých úhrada je zahrnutá  
v cene ročného nájomného za obecné nájomné byty.  
RRZ, Stanovisko RRZ k návrhu novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti z 23. novembra 2020  
26  
www.rrz.sk  
15  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Box 1: Prehľad najvýznamnejších zmien v rozpočtových pravidlách v roku 2020 (usporiadané  
chronologicky)  
V súvislosti s ekonomickými dôsledkami pandémie koronavírusu Národná rada SR schválila zákon  
č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením  
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. V roku 2020 bol zákon sedemkrát novelizovaný,  
pričom upravuje aj pravidlá rozpočtového hospodárenia počas obdobia pandémie.  
V oblasti rozpočtových pravidiel ide o ich dočasné uvoľnenie, ktoré sa týka najmä hospodárenia  
štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, obcí a vyšších územných celkov:  
•
V roku 2020 mala vláda možnosť prevziať úver nad rámec uvedený v zákone o štátnom  
rozpočte na rok 2020, takisto mohla prekročiť objem zdrojov na krytie záväzkov štátu z emisií  
štátnych cenných papierov počas pandémie (maximálne o 10 mld. eur).  
•
Uvoľnili sa pravidlá pre použitie bežných (možnosť ich použitia najneskôr dva mesiace po  
skončení pandémie27) a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu ( nepoužité výdavky  
rozpočtované na rok 2018 je možné použiť až do konca roka 2021 – v štandardných  
podmienkach by sa mohli použiť do konca roku 2020).  
•
•
Konania o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny sa počas  
pandémie prerušili, v konaniach sa pokračovalo od 21. mája 2020.  
Obec alebo vyšší územný celok môže počas obdobia pandémie až do konca roku 2021 použiť  
na bežné výdavky aj prostriedky rezervného fondu, kapitálové príjmy a návratné zdroje  
financovania. Ak obec alebo vyšší územný celok hospodári v rozpočtovom provizóriu, počas  
obdobia pandémie uhrádza výdavky bez obmedzení mesačného limitu výdavkov  
a poskytovania dotácií.  
•
Počas ozdravného režimu alebo nútenej správy môže obec alebo vyšší územný celok nad rámec  
schváleného rozpočtu použiť dodatočné prostriedky na úhradu výdavkov vyvolaných  
následkami pandémie.  
Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa v roku 2020 novelizoval trikrát:  
•
•
•
zákonom č. 134/2020 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti  
vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,  
zákonom č. 360/2020 Z. z., ktorý novelizoval priamo zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy,  
zákonom č. 423/2020 Z. z., ktorý novelizoval viaceré zákony v súvislosti s reformou súdnictva.  
Najvýznamnejšie vecné zmeny v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy sú nasledovné:  
•
Dopĺňa pravidlá pre tvorbu a použitie rezerv v štátnom rozpočte. V zákone sa spresnilo, aké  
rezervy sa môžu v rozpočte tvoriť. Určila sa tiež zodpovednosť za rozhodnutia o použití  
jednotlivých druhov rezerv a stanovila sa povinnosť pre vládu informovať NR SR o hospodárení  
s týmito rezervami vrátane toho, čo by táto informácia mala obsahovať.  
•
•
Zabezpečuje, aby o aktualizácii prognózy Výboru pre daňové prognózy zohľadnenej v návrhu  
rozpočtu verejnej správy, ktorá nastane po 15. októbri, informoval minister financií pri  
prerokovaní rozpočtu verejnej správy v NR SR.  
Formalizuje proces poskytovania návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných  
aktív, kedy bude finančná výpomoc poskytnutá subjektom len po predchádzajúcom súhlase  
Vlády SR a na základe písomnej zmluvy, pričom musí byť určený jej účel. Došlo aj k prepojeniu  
s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti v tom zmysle, že ak sa poskytuje návratná  
27  
Výnimka sa vzťahuje len na bežné výdavky poskytnuté ako bežný transfer po 1. auguste 2019, ktoré podľa  
§ 8 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy bolo možné použiť do 31. marca 2020.  
www.rrz.sk  
16  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
finančná výpomoc obci alebo vyššiemu územnému celku, nemôže byť poskytnutá na  
zabezpečenie ich platobnej schopnosti.  
•
•
Stanovuje povinnosť ministerstvu financií zverejňovať očakávanú skutočnosť bežného  
rozpočtového roka v porovnaní so schváleným rozpočtom VS na bežný rozpočtový rok  
každoročne do 15. augusta.  
Rieši potreby aplikačnej praxe zákona; dopĺňa desaťročnú objektívnu lehotu na uloženie  
odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny a zvyšuje pokuty za porušenie  
povinností vyplývajúcich zo zákona, upravuje postupy pri vypracovaní a hodnotení štúdie  
uskutočniteľnosti investície a koncesie.  
Novela Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ústavný zákon č. 422/2020 Z.z.):  
•
Dopĺňa Ústavu SR o článok, v ktorom zaväzuje Slovenskú republiku k chráneniu dlhodobej  
udržateľnosti svojho hospodárstva cez transparentné a efektívne vynakladanie verejných  
prostriedkov s odkazom na ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý spolu  
s pravidlami rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti upravuje aj pôsobnosť Rady pre  
rozpočtovú zodpovednosť28.  
•
•
V oblasti dôchodkového systému sa ruší ústavné ukotvenie maximálneho veku odchodu do  
dôchodku, zároveň sa do ústavy zavádza možnosť získania dôchodkovej dávky aj po dosiahnutí  
istého počtu odpracovaných rokov.  
Pre rodičov by výchova detí nemala negatívne ovplyvniť nároky na dôchodok počas obdobia  
starostlivosti o ne a zároveň by mala vytvoriť predpoklady pre dodatočné navýšenie dôchodkov  
tých rodičov, ktorých deti platia dane alebo odvody (tzv. rodičovský pilier).  
28  
Znenie doplneného článku 55a Ústavy: „Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho  
hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Na  
podporu cieľov  
podľa  
predchádzajúcej  
vety  
ústavný  
zákon  
upravuje  
pravidlá  
rozpočtovej  
zodpovednosti, pravidlá rozpočtovej transparentnosti a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.“  
www.rrz.sk  
17  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
2 Plnenie hlavného cieľa zákona - dlhodobej udržateľnosti  
hospodárenia SR  
Hlavným cieľom zákona o rozpočtovej zodpovednosti je dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti  
hospodárenia Slovenskej republiky (článok 1). Zákon tak konkrétnymi pravidlami podporuje  
ochranu dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR so zreteľom na dodržiavanie princípov  
transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov, ktorá bola v roku 2020  
ukotvená v novele Ústavy Slovenskej republiky29.  
RRZ každoročne vyhodnocuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v súlade s ustanoveniami  
ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť  
hospodárenia Slovenskej republiky. Hodnotenie situácie vo verejných financiách v dlhodobom  
horizonte berie do úvahy súčasné nastavenie politík. Správa o dlhodobej udržateľnosti je  
publikovaná pravidelne k 30. aprílu a vždy do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia  
vlády a vyslovení dôvery vláde.  
Graf 3: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti (% HDP)  
Zdroj: RRZ  
Aktuálny odhad ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti z júna 202130 je vo výške 6,1 % HDP,  
čo znamená, že riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou sú na vysokej úrovni31.  
K tomu, aby hrubý verejný dlh SR do roku 2071 pri predpokladanom makroekonomickom  
a demografickom vývoji podľa základného scenára neprekročil horný limit daný ústavným  
zákonom, by bolo potrebné prijať v strednodobom horizonte opatrenia trvalo zvyšujúce verejné  
príjmy a/alebo znižujúce verejné výdavky tak, aby ich výsledný vplyv na saldo po zohľadnení  
makroekonomických efektov fiškálnej politiky dosiahol približne 6,1 % HDP.  
29  
Ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 doplnil článok 55a do Ústavy Slovenskej  
republiky č. 460/1992 Zb.  
RRZ, Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2020, jún 2021  
Ukazovateľ do hodnoty 1 % HDP RRZ považuje za miernu odchýlku s nízkou mierou rizika pre dlhodobú  
30  
31  
udržateľnosť. Táto hranica zodpovedá neistote spojenej s dlhodobými projekciami, keď z dôvodu štandardnej  
aktualizácie predpokladov alebo zlepšovania metodológie môže dochádzať k väčšej zmene ukazovateľa.  
Ukazovateľ vo výške medzi 1 – 5 % HDP predstavuje podľa RRZ stredné riziko. Ukazovateľ nad 5 % HDP RRZ  
považuje za vysoké riziko pre dlhodobú udržateľnosť.  
www.rrz.sk  
18  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Dlhodobá udržateľnosť sa zhoršila už piaty rok po sebe, pričom za toto obdobie sa ukazovateľ  
dostal z pásma nízkeho rizika do pásma vysokého rizika. K jej výraznému zhoršeniu prispela  
predkrízová hospodárska politika, keď napriek dobrým ekonomickým časom nedošlo  
k dosiahnutiu vyrovnaného hospodárenia a zmeny v dôchodkovom systéme (napríklad  
zastropovanie veku odchodu do dôchodku) výrazne zvýšili odhadované náklady spojené so  
starnutím populácie. V roku 2020 k zhoršeniu ukazovateľa prispela aj pandémia.  
www.rrz.sk  
19  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
3 Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú pravidlá rozpočtovej zodpovednosti tvorené  
číselným pravidlom o výške hrubého dlhu verejnej správy (článok 5 a súvisiace prechodné  
ustanovenia v článkoch 11 až 13), osobitnými pravidlami pre územnú samosprávu (článok 6),  
ukazovateľom dlhodobej udržateľnosti a limitom na verejné výdavky (článok 7).  
Pri vyhodnocovaní plnenia jednotlivých ustanovení RRZ vychádza zo záverov ústavnoprávnej  
analýzy, ktorú si RRZ dala vypracovať s cieľom podrobného vysvetlenia niektorých ustanovení  
zákona32.  
3.1 Limit dlhu verejnej správy  
Skutočnú úroveň dlhu ku koncu predchádzajúceho roka zverejňuje Eurostat vždy dvakrát ročne:  
v apríli a októbri. Keďže správa RRZ z augusta 2020, vzhľadom na termín jej prípravy,  
zachytávala iba aprílové zverejnenie výšky dlhu ku koncu roku 2019, súčasťou tejto správy je  
aktualizácia hodnotenia na základe októbrového zverejnenia. Aktualizácia je potrebná aj z toho  
dôvodu, že sankčné mechanizmy ústavného zákona obsahujú opatrenia, ktoré je možné  
vyhodnotiť len s dlhším časovým odstupom. Správa takisto obsahuje predbežné hodnotenie  
dlhu ku koncu roku 2020 vychádzajúce z prvého zverejnenia jeho výšky v apríli 2021. RRZ popri  
vyjadrení názoru na to, či boli splnené požiadavky definované zákonom, posudzuje aj účinky  
sankcií, t.j. či viedli k zamýšľaným zmenám vo verejných financiách.  
Aktualizácia hodnotenia za rok 2019  
V apríli 2020 Eurostat zverejnil, že hrubý dlh verejnej správy v pomere k HDP dosiahol ku koncu  
roku 2019 úroveň 48,0 %, čo znamenalo, že dlh sa nachádzal tesne pod hranicou prvého  
sankčného pásma definovaného ústavným zákonom33. V notifikácii z októbra 2020 sa hrubý  
dlh v pomere k HDP za rok 2019 zvýšil na úroveň 48,5 %34, čo znamená, že dlh bol v prvom  
sankčnom pásme dlhového pravidla.  
Prvé sankčné pásmo dlhu je spojené s nasledovnou sankciou:  
•
ministerstvo financií zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane  
návrhu opatrení na jeho zníženie. Zákon nestanovuje termín predloženia tohto návrhu.  
32  
33  
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti zo dňa 31.07.2020. Analýza vypracovaná na základe zmluvy s Univerzitou Komenského v Bratislave,  
Právnickou fakultou zo dňa 22.05.2020.  
Prvé sankčné pásmo v roku 2019 znamenalo, že podiel hrubého dlhu na HDP dosiahol 48 % HDP a zároveň  
nedosiahol 51 % HDP. Pri interpretácii výsledku RRZ vychádza z nezaokrúhlenej hodnoty dlhu vo výške 47,9995 %  
HDP v súlade so závermi právnej analýzy (GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení  
ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti zo dňa 31.07.2020, s. 9. Analýza vypracovaná na základe zmluvy  
s Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou zo dňa 22.05.2020).  
34  
Nárast dlhu súvisí najmä so zahrnutím vplyvu podpory zelenej energie do dlhu a revíziou nominálneho HDP.  
www.rrz.sk  
20  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Materiál s názvom „Zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie“ bol  
predložený na rokovanie Výboru NR SR pre financie a rozpočet35, ktorý ho 24. novembra  
2020 vzal na vedomie. Táto požiadavka bola splnená.  
Hodnotenie za rok 2020  
Úroveň hrubého dlhu verejnej správy ku koncu roka 2020 zverejnil Eurostat36 v apríli 2021. Podľa  
zverejnených predbežných údajov bol pomer dlhu k HDP na úrovni 60,6 %37, čo znamená, že  
dlh prekročil najvyššie sankčné pásmo dlhového pravidla. K definitívnemu potvrdeniu  
dosiahnutej úrovne dlhu dôjde v októbri, pričom splnenie prípadných sankcií bude možné  
vyhodnotiť až po skončení roku 2021.  
Povinnosť uplatňovať sankcie spojené s prekročením tretieho, štvrtého a piateho sankčného  
pásma dlhovej brzdy sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov od schválenia programového  
vyhlásenia vlády. Keďže Národná rada SR schválila dňa 30. apríla 2020 Programové vyhlásenie  
vlády SR na roky 2020 až 2024 a dňa 4. mája 2021 schválila Programové vyhlásenie vlády SR na  
roky 2021 až 2024, povinnosti vyplývajúce z prekročenia uvedených sankčných pásiem ústavného  
zákona o rozpočtovej zodpovednosti by sa mohli uplatniť najskôr od mája 202338. Znamená to,  
že dosiahnutá výška dlhu za rok 2020 je v súčasnosti spojená so sankciami vyplývajúcimi  
z prekročenia druhého sankčného pásma dlhovej brzdy.  
Druhé sankčné pásmo dlhu je spojené s týmito sankciami:  
•
vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť  
zníženie dlhu. Zákon nestanovuje termín predloženia tohto návrhu.  
Návrh opatrení zatiaľ nebol predložený.  
•
znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v predchádzajúcom rozpočtovom roku,  
ak ich platy v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie.  
Platy členov vlády39 medziročne poklesli v roku 2021 oproti roku 2020. Táto sankcia sa  
priebežne plní.  
35  
Materiál bol predmetom rokovania 35. schôdze Výboru národnej rady pre financie a rozpočet. Ministerstvo  
financií zverejnilo zdôvodnenie na svojej webovej stránke.  
36  
37  
Eurostat dňa 22. apríla 2021 zverejnil výšku dlhu a salda verejnej správy členských krajín Európskej únie.  
Štatistický úrad SR dňa 30. apríla 2021 revidoval HDP, čo viedlo k zníženiu pomeru dlhu k HDP na 60,3 %. Táto  
hodnota je používaná v ďalších častiach materiálu popisujúcich vývoj a prognózu dlhu. Aktualizovaný pomer dlhu  
k HDP za rok 2020 (zahŕňajúci uvedenú revíziu HDP a prípadné ďalšie zmeny), relevantný pre posúdenie pravidiel  
dlhovej brzdy, zverejní Eurostat v októbri 2021.  
Znamená to, že po máji 2023, ak bude hrubý dlh za rok 2022 nad horným limitom dlhu, by mala vláda požiadať  
národnú radu o vyslovenie dôvery a mala by predložiť do národnej rady návrh rozpočtu verejnej správy na rok  
2024 s vyrovnaným alebo prebytkovým saldom a nerastúcimi výdavkami.  
Podľa §12 zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov členovi vlády patrí  
mesačne plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca. Na základe informácií, ktoré si RRZ vyžiadala od Úradu vlády  
SR, plat člena vlády v roku 2021 je určený vo výške 4 590 eur. Plat člena vlády v roku 2020 bol určený vo výške  
4 914 eur. Funkčné príplatky (§13) predsedovi vlády a podpredsedom vlády sa medziročne nemenili a boli vo výške  
746,87 eur resp. 497,91 eur. Paušálne náhrady (§14) nemožno vztiahnuť pod pojem plat, keďže slúžia na pokrytie  
nákladov spojených s výkonom funkcie.  
38  
39  
www.rrz.sk  
21  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Zhodnotenie fungovania dlhovej brzdy  
Dlhová brzda nadobudla účinnosť v roku 2012. V tom istom roku dlh v pomere k HDP dosiahol  
51,8 % a prvýkrát sa dostal nad hranicu sankčných pásiem dlhovej brzdy. Od nadobudnutia  
účinnosti zákona hrubý dlh verejnej správy pod sankčné pásma nikdy neklesol (graf 4).  
Graf 4: Vývoj dlhu a hranice stanovené zákonom o rozpočtovej  
zodpovednosti (% HDP)  
Pozn.: V grafe sú čiernou vyznačené jednotlivé hranice sankčných pásiem ústavného zákona  
(50 % HDP, 53 % HDP, 55 % HDP, 57 % HDP a 60 % HDP, od roku 2018 klesnú o 1 p.b. ročne).  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, RRZ  
Na konci roku 2013 dosiahol dlh hodnotu 54,7 % HDP a potom každoročne klesal  
(s výnimkou roku 2016) až do roku 2020. V rokoch 2014 až 2015 k poklesu podielu dlhu na  
HDP prispievali iba jednorazové opatrenia vlády a dočasné vplyvy mimo jej kontroly (zoznam  
a sumy jednorazových faktorov sú uvedené v prílohe č. 3, tabuľka 6). Platí to aj o roku 2016, kedy  
by sa dlh bez jednorazových faktorov výraznejšie zvýšil v porovnaní so skutočnosťou. Tieto  
faktory nezlepšovali čisté bohatstvo verejného sektora40, keďže pokles hrubého dlhu bol  
financovaný poklesom aktív a bol sprevádzaný nárastom implicitných záväzkov verejného  
sektora. V rokoch 2017 až 2019 došlo k poklesu dlhu aj po očistení o jednorazové opatrenia vlády  
a iné dočasné vplyvy, čo prispelo k zlepšeniu čistého bohatstva verejného sektora.  
V roku 2020 došlo najmä vplyvom pandémie koronavírusu k medziročnému zvýšeniu  
dlhu o 12,1 p.b. na úroveň 60,3 % HDP. Nízka východisková úroveň hotovosti na účtoch štátu  
na začiatku roka 2020 a neistota spojená s vplyvom pandémie na slovenskú ekonomiku viedli  
v priebehu roku 2020 k nárastu hotovosti na účtoch, čo prispelo k zvýšeniu dlhu o 5,2 p.b.  
(graf 5). Jednorazové opatrenia vlády určené najmä na riešenie dôsledkov pandémie prispeli  
k zvýšeniu dlhu o 1,8 p.b.. Bez zmien v hotovosti na účtoch štátu a bez jednorazových vplyvov  
by dlh v roku 2020 vzrástol o 5,0 p.b. (graf 6). K nárastu podielu dlhu na HDP prispel aj pokles  
ekonomiky.  
40  
RRZ v snahe priblížiť analýzu vývoja dlhu ku konceptu čistého bohatstva identifikovala také jednorazové a dočasné  
faktory ovplyvňujúce hotovosť, ktoré čisté bohatstvo nezlepšujú resp. ho ovplyvňujú iba dočasne (napríklad  
superdividendy, príjmy z privatizácie, príjmy z otvorenia II. piliera dôchodkového systému). Po úprave hrubého  
dlhu o likvidné finančné aktíva (čistý finančný dlh) a o tieto faktory získame informáciu o tom, ako sa vyvíjal dlh  
vplyvom trvalých opatrení vlády.  
www.rrz.sk  
22  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Graf 5: Vývoj úrovne hrubého a čistého  
dlhu (% HDP)  
Graf 6: Medziročná zmena dlhu z pohľadu  
čistého bohatstva (% HDP)  
Pozn.: V rokoch 2021 až 2024 ide o prognózu RRZ zo strednodobého výhľadu z júla 2021.  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ  
V rokoch 2021 a 2022 RRZ odhaduje41 postupný nárast hrubého dlhu na úroveň  
61,7 % HDP, pričom na konci horizontu v roku 2024 by dlh dosiahol 60,5 % HDP (pre  
porovnanie prognóza vlády je uvedená v boxe 2). Znamená to, že dlh by bol v každom roku  
nad horným limitom dlhovej brzdy. Počas tohto obdobia sa očakáva postupné oživenie  
ekonomiky a rast HDP už v roku 2021, ktorý by mal cez efekt menovateľa znižovať dlh v pomere  
k HDP. Priaznivý efekt na HDP a samotný dlh sa očakáva aj z dôvodu dočerpávania eurofondov  
z končiaceho sa tretieho programového obdobia. Najvyššiu mieru dočerpávania očakáva RRZ,  
v poslednom roku programového obdobia, teda v roku 2023. Postupné znižovanie likvidných  
finančných aktív počas tohto obdobia by malo taktiež prispieť k zníženiu hrubého dlhu. RRZ vo  
svojej strednodobej prognóze vývoja dlhu verejnej správy počíta s postupnou stabilizáciou  
úrovne likvidných finančných aktív na objemy, ktoré v minulosti postačovali verejnej správe na  
pokrytie potrieb likvidity, berúc do úvahy plánované emisie dlhopisov a ich splatnosti.  
RRZ očakáva, že odhadovaný nárast dlhu medzi rokmi 2020 až 2024 v celkovej výške  
o 0,3 p.b. (graf 7) by bol spôsobený najmä hospodárením vlády po zohľadnení  
jednorazových vplyvov (vyjadrené cez príspevok primárneho salda), ako aj jednorazovými  
opatreniami vlády (priame výdavky na opatrenia súvisiace s pandémiou). Naopak priaznivý efekt  
na výšku dlhu by mali ekonomický vývoj a rozpustenie naakumulovaných likvidných finančných  
aktív.  
41  
Ide o prognózu dlhu RRZ z Aktualizácie strednodobého fiškálneho výhľadu z júla 2021.  
www.rrz.sk  
23  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Graf 7: Príspevky vybraných faktorov k zmene dlhu v rokoch 2020 -  
2024 (kumulatívne, v p.b. HDP)  
* Primárne saldo bez jednorazových vplyvov  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, RRZ  
Box 2: Očakávaný vývoj dlhu podľa Programu stability SR na roky 2021 až 2024  
Prognóza dlhu zverejnená v Programe stability na roky 2021 až 2024 z mája 2021 zahŕňa odhady vplyvov  
spojené s pandémiou koronavírusu na základe prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy  
a Výboru pre daňové prognózy z marca 2021. Vláda predpokladá významné zhoršenie hospodárenia  
v roku 2021 (odhadovaný deficit verejnej správy vo výške 9,9 % HDP), ktoré povedie k zvýšeniu hrubého  
dlhu verejnej správy z 60,6 % HDP v roku 2020 na 64,1 % HDP v roku 202142.  
V horizonte do roku 2024 by hrubý dlh mal dosiahnuť 65,8 % HDP. Naplnenie týchto odhadov je  
podmienené splnením stanovených rozpočtových cieľov (postupné zníženie deficitu verejnej správy  
z odhadovaných 9,9 % HDP v roku 2021 na 3,8 % HDP v roku 2024) a použitia časti likvidných  
finančných aktív na zníženie dlhu. Aj za predpokladu splnenia rozpočtových cieľov dlh podľa vlády  
naďalej zotrvá nad hornou hranicou limitu dlhu počas celého prognózovaného obdobia.  
3.2 Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu sa týkajú oddelenia zodpovednosti za platobnú  
schopnosť samosprávy od štátu, zabezpečenia financovania ich nových úloh zo strany štátu  
a uloženia pokuty pri prekročení limitu dlhu. Za účelom získania podkladov pre hodnotenie ich  
plnenia RRZ listom oslovila Ministerstvo financií SR, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS),  
Úniu miest Slovenska (ÚMS) a Združenie samosprávnych krajov (SK8). Ministerstvo financií  
poskytlo aj informácie o vyhodnotení uloženia pokút za roky 2018 a 2019, ako aj údaje, z ktorých  
vychádzalo pri identifikácii obcí, ktorých dlh prekročil zákonom stanovený limit za rok 2020.  
42  
Podľa aktuálneho odhadu MF SR zverejneného 13. augusta 2021 by deficit verejnej správy v roku 2021 mal  
dosiahnuť 8,8 % HDP a hrubý dlh 62,7 % HDP. Zníženie odhadu hrubého dlhu súvisí s odhadovaným znížením  
deficitu a priaznivejším vývojom HDP. Odhady na ďalšie roky MF SR neaktualizovalo.  
www.rrz.sk  
24  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Zabezpečenie platobnej schopnosti samospráv  
V zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa v roku 2020 formalizoval proces  
poskytovania návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív (súhlas vlády,  
písomná zmluva a určený účel). V tejto oblasti došlo aj k prepojeniu s ústavným zákonom  
o rozpočtovej zodpovednosti v tom zmysle, že ak sa poskytuje návratná finančná výpomoc obci  
alebo vyššiemu územnému celku, nemôže byť poskytnutá na zabezpečenie ich platobnej  
schopnosti.  
Na základe získaných podkladov je možné konštatovať, že štát v roku 2020 finančne  
nezabezpečoval platobnú schopnosť samospráv. Vláda však pokračovala43 v zlepšovaní  
finančnej pozície vybraných samospráv prostredníctvom poskytnutia návratných finančných  
výpomocí zo štátnych finančných aktív bez úročenia, bez zabezpečenia proti nesplateniu  
a s možnosťou jej odpustenia (prehľad je uvedený v boxe č. 3):  
•
Vzhľadom na pandémiu a s ňou spojené výpadky príjmov samospráv z podielovej dane  
z príjmov fyzických osôb sa vláda rozhodla kompenzovať tieto výpadky prostredníctvom  
poskytnutia návratných finančných výpomocí tým samosprávam, ktoré o to požiadali  
a spĺňali zákonnú podmienku na prijatie návratnej finančnej výpomoci44. Vláda poskytla  
v roku 2020 návratnú finančnú výpomoc celkovo 1727 obciam a vyšším územným celkom  
v celkovej sume 151,9 mil. eur.  
•
Okrem toho vláda v roku 2020 poskytla viacerým samosprávnym krajom návratné  
finančné výpomoci na rekonštrukciu ciest v celkovej sume 65 mil. eur.  
Box 3: Poskytovanie návratných finančných výpomocí samosprávam  
V súčasnosti sú zo štátnych finančných aktív poskytnuté viaceré návratné finančné výpomoci  
samosprávam. Hlavnou motiváciou ich získania zo strany vyšších územných celkov, miest a obcí sú  
výhodnejšie podmienky financovania svojich aktivít v porovnaní s podmienkami na finančných trhoch.  
Vo väčšine prípadov ide o bezúročné úvery bez adekvátneho zabezpečenia istiny. Pomoc samosprávam  
spočíva v dotovaní úrokových nákladov a v prípade neplatenia zo strany prijímateľa môže dôjsť aj  
k relatívne jednoduchému predĺženiu obdobia splácania, prípadne až k odpusteniu záväzku.  
Počas roku 2020 boli zo štátnych finančných aktív poskytnuté návratné finančné výpomoci bez  
úročenia a zabezpečenia viacerým samosprávnym krajom na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy. Išlo  
o nasledovné výpomoci:  
•
•
Bratislavskému samosprávnemu kraju45 v sume 25 mil. eur so 17-ročnou splatnosťou,  
Trenčianskemu samosprávnemu kraju46 vo výške 20 mil. eur s 12-ročnou splatnosťou,  
43  
44  
Prehľad návratných finančných výpomocí poskytnutých v roku 2020 a zmien v návratných finančných  
výpomociach je uvedený v dátovom súbore.  
Išlo o plnenie dlhového pravidla (dlh do výšky 50 % bežných príjmov predchádzajúceho roka) a pravidla na splátky  
dlhu (splátky návratných zdrojov financovania a úhrady výnosov do výšky 25 % bežných príjmov  
predchádzajúceho roka) podľa § 17 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.  
O poskytnutí výpomoci rozhodla vláda na svojom zasadnutí dňa 15. júla 2020. Výpomoc je predmetom  
zmluvy č. 2020/172 uzavretej medzi MF SR a Bratislavským samosprávnym krajom dňa 24. novembra 2020.  
O poskytnutí výpomoci rozhodla vláda na svojom zasadnutí dňa 15. júla 2019. Výpomoc je predmetom  
zmluvy č. 2020/162 uzavretej medzi MF SR a Trenčianskym samosprávnym krajom dňa 11. novembra 2020.  
45  
46  
www.rrz.sk  
25  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
•
Košickému samosprávnemu kraju47 v objeme 20 mil. eur s 12-ročnou splatnosťou.  
Pandémia koronavírusu a prijaté epidemiologické opatrenia znížili ekonomickú aktivitu, čo sa prejavilo  
vo výpadku príjmov z daní a odvodov. V tejto súvislosti sa vláda rozhodla kompenzovať výpadky  
príjmov samospráv poskytnutím návratných finančných výpomoci. Dňa 12. augusta 2020  
schválila48 uznesenie č. 494/2020, ktorým vyčlenila vo forme návratných finančných výpomocí  
121 527 tis. eur pre mestá a obce a 52 075 tis. eur pre vyššie územné celky. Sumy vychádzajú  
z prognózovaného výpadku (podľa prognózy MF SR z júna 2020) dane z príjmov fyzických osôb oproti  
schválenému rozpočtu verejnej správy na rok 2020.  
Bezúročná návratná finančná výpomoc sa poskytla na základe žiadosti obce alebo vyššieho  
územného celku maximálne do výšky odhadovaného výpadku dane z príjmov fyzických osôb  
za rok 2020 so sedemročnou splatnosťou v rovnomerných splátkach, pričom prvá splátka bude  
uhradená v roku 2024. Jej poskytnutie bolo podmienené plnením dlhového pravidla (dlh do výšky 50 %  
bežných príjmov predchádzajúceho roka) a pravidla na splátky dlhu (splátky návratných zdrojov  
financovania a úhrady výnosov do výšky 25 % bežných príjmov predchádzajúceho roka). Zmluvy  
obsahujú aj možnosť odpustenia jednotlivých splátok návratnej finančnej výpomoci na základe  
rozhodnutia vlády bez bližšej špecifikácie podmienok, kedy by k tomu mohlo dôjsť.  
Návratné finančné výpomoci súvisiace s vplyvmi pandémie boli poskytnuté celkovo 1719 mestám  
a obciam v súhrnnej výške 99 845 tis. eur49 a všetkým vyšším územným celkom v plnej výške  
52 075 tis. eur.  
Financovanie nových úloh samospráv  
Hodnotenie toho, či úprava pôsobností samosprávy bola spojená s adekvátnym  
financovaním zo strany štátu, je možné len v obmedzenej miere. Audit kompetencií  
samospráv z mája roku 2014 nepriniesol žiadny objektívny spôsob hodnotenia ustanovení  
ústavného zákona. Chýba v ňom zhodnotenie existujúceho stavu a chýbajú odporúčania  
pre oblasť financovania kompetencií obcí a vyšších územných celkov do budúcnosti. Odvtedy  
sa v tejto oblasti neudiali žiadne zmeny. Bolo by preto potrebné uskutočniť audit, ktorý  
by vytvoril porovnávaciu základňu pre hodnotenie RRZ v tejto oblasti.  
Ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o zabezpečení  
primeraného financovania samospráv pri nových úlohách sa vzťahuje na nové úlohy50  
47  
O poskytnutí výpomoci rozhodla vláda na svojom zasadnutí dňa 9. apríla 2019. Výpomoc je predmetom  
zmluvy č. 2020/190 uzavretej medzi MF SR a Košickým samosprávnym krajom dňa 24. novembra 2020.  
Materiál bol schválený vládou dňa 12. augusta 2020.  
Jedna obec (Bádice (NR)) návratnú finančnú výpomoc vrátila z dôvodu nepoužitia a u dvoch subjektov (mesto  
48  
49  
Hlohovec a mestská časť Bratislava – Nové Mesto) sa istina znížila z dôvodu nepoužitia plnej sumy. Celkovo tým  
došlo k zníženiu istiny poskytnutých návratných finančných výpomocí o necelých 81 tis. eur.  
Pri zdôvodnení toho, či sa ustanovenie vzťahuje na zmenu obsahu existujúcich úloh samospráv alebo len na nové  
50  
úlohy, právna analýza odpoveď odvodzuje od pôvodného úmyslu predkladateľov návrhu ústavného zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti. GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného  
zákona o rozpočtovej zodpovednosti zo dňa 31.07.2020, s. 24. Analýza vypracovaná na základe zmluvy  
s Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou zo dňa 22.05.2020: „Pôvodný úmysel vlády ako  
kolektívneho orgánu a jednotlivých poslancov Národnej rady môže byť veľmi ťažko identifikovateľný. ÚZoRZ je  
však od týchto prípadov z hľadiska svojej legislatívnej histórie zreteľne odlišný. Na rokovanie Národnej rady bol  
predložený ako návrh skupiny šiestich poslancov, pričom každý poslanec reprezentoval jeden vtedajší poslanecký  
klub. V treťom čítaní bol návrh schválený hlasmi 146 zo 147 prítomných poslancov. Identifikovať pôvodný úmysel  
www.rrz.sk  
26  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
pri výkone originálnej právomoci územnej samosprávy51. Nie každá legislatívna zmena  
ovplyvňujúca rozpočty samospráv spadá pod toto ustanovenie. Povinnosť zabezpečiť adekvátne  
finančné zdroje sa podľa ústavného zákona nevzťahuje na zmeny v existujúcich kompetenciách  
samospráv, ktoré nemajú významné finančné vplyvy a existujú mechanizmy, pomocou ktorých  
môže samospráva získať zdroje iným spôsobom (napr. zvýšením daní alebo prenesením  
nákladov na prijímateľov služieb).  
Podľa RRZ na základe v súčasnosti známych informácií nedošlo v priebehu roku 2020  
k vytvoreniu nových úloh pre samosprávu, ktoré by si vyžadovali zabezpečenie ich  
financovania zo strany štátu. Ministerstvo financií v nadväznosti na doložky vplyvov  
legislatívnych opatrení neeviduje žiadnu úpravu pôsobností, ktorá by ustanovovala nové úlohy  
pre obce alebo vyššie územné celky, na ktoré by bolo potrebné zabezpečiť zo štátneho rozpočtu  
zodpovedajúce finančné prostriedky. Odpovede zástupcov samospráv budú podrobené právnej  
analýze.  
Uloženie pokuty pri prekročení limitu dlhu za rok 2019  
Ustanovenie ústavného zákona týkajúce sa uloženia pokuty samosprávam pri prekročení limitu  
dlhu vo výške 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka nadobudlo účinnosť v roku 2015.  
Prvýkrát bola posudzovaná výška dlhu samospráv ku koncu roka 201552 vykázaná v priebehu  
roku 2016. Monitorovanie výšky dlhu a uloženie pokuty je v kompetencii ministerstva financií.  
Závery vyhodnotenia ministerstvo financií dlhodobo nezverejňuje53, poskytlo však údaje RRZ.  
Za rok 2019 boli dlhy všetkých VÚC pod zákonom stanoveným limitom. Celková suma dlhu54  
VÚC dosiahla ku koncu roka 2019 úroveň 25,4 % bežných príjmov roka 2018. Najvyšší pomer  
dlhu evidoval Trnavský samosprávny kraj (37,8 %), najnižší dlh dosiahol opakovane  
Nitriansky samosprávny kraj (9,3 %).  
Ministerstvo financií z predložených finančných výkazov za rok 2019 identifikovalo prekročenie  
numerického dlhového limitu celkovo u 46 obcí. V 12 obciach55 platila výnimka z uloženia  
pokuty podľa čl. 6 ods. 4 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti56. Ďalšie 4 obce boli  
je za týchto okolností korektné... V rozprave [1. a 2. čítanie návrhu zákona o rozpočtovej zodpovednosti]  
opakovane zaznelo „presun nových kompetencií“, „nové kompetencie, ktoré budú prevádzané“, „presúvať ďalšie  
a ďalšie kompetencie“ a „prenos kompetencií“.“  
51  
Na financovanie nových úloh v rámci preneseného výkonu štátnej správy existuje ústavná garancia v rámci Ústavy  
(čl. 71 ods. 1 Ústavy: „Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej  
správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.“).  
Za rok 2015 boli uložené pokuty v celkovej výške 6 408,67 eur, za rok 2016 v celkovej výške 28 909,20 eur, za rok  
52  
2017 v celkovej výške 9 735,51 eur, za rok 2018 v celkovej výške 165,25 eur. Všetky obce s dohodnutým splátkovým  
kalendárom pokút z minulých rokov plnili svoje záväzky riadne.  
Vyhodnotenia odpovedí kontrolórov, závery správnych konaní a ani opravené výkazy sa nezverejňujú,  
53  
resp. nenahrávajú do systému Štátnej pokladnice. To vytvára netransparentnosť celého procesu, keďže tieto  
dodatočné opravy bývajú zásadné. Každoročne je vysoký podiel samospráv, ktorým hrozila pokuta, no preverením  
sa zistilo, že nevykázali všetky údaje správne. Pomer ich dlhu nebol potvrdený a pokuta nakoniec nebola uložená.  
Definovaná podľa § 17 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.  
Dolné Naštice (BN), Potônske Lúky (DS), Ľutov (BN), Bertotovce (PO), Pohranice (NR), Víťazovce (HE),  
54  
55  
Remeniny (VT), Veľká Paka (DS), Údol (SL), Mankovce (ZM), Nižný Komárnik (SK) a Dvorianky (TV).  
MF SR listom upozornilo na vykázané prekročenie výšky dlhu aj tieto obce, aj keď za rok 2019 pokutované nebudú.  
Došlo k zmene starostu/starostky, čo znamená, že pre tieto obce za rok 2019 platila výnimka z uloženia pokuty  
56  
počas 24 mesiacov od konania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva.  
www.rrz.sk  
27  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
z vyhodnotenia vylúčené z iných zákonných dôvodov57. S cieľom verifikovať skutočný stav  
MF SR požiadalo 30 hlavných kontrolórov obcí o preverenie poskytnutých údajov. Okrem toho  
bolo oslovených 14 hlavných kontrolórov obcí, ktoré nepredložili potrebné finančné výkazy.  
Po vyhodnotení odpovedí MF SR postúpilo na správne konanie dve obce. Konania ešte nie sú  
ukončené, potenciálne pokuty uvedené v nasledujúcej tabuľke sú vyčíslené predbežne.  
Tab 1: Pokuty obciam za rok 2019 (v eurách)  
Názov obce (Okres)  
Malý Slivník (PO)  
Luhyňa (TV)  
Potenciálna pokuta  
3 193,23  
Stav k 09.07.2021  
prebieha správne konanie  
prebieha správne konanie  
2 495,43  
Spolu  
5 688,66  
Zdroj: MF SR  
Uloženie pokuty pri prekročení limitu dlhu za rok 2020  
Za rok 2020 boli dlhy všetkých VÚC pod zákonom stanoveným limitom. Celková suma dlhu VÚC  
dosiahla ku koncu roka 2020 úroveň 30,3 % bežných príjmov roka 2019. Najvyšší pomer dlhu  
evidoval Trnavský samosprávny kraj (45,3 %), najnižší dlh dosiahol Nitriansky samosprávny kraj  
(10,7 %).  
MF SR predbežne identifikovalo 42 obcí, ktoré vykázali prekročenie 60 % limitu dlhu za rok 2020  
a za účelom zistenia reálneho stavu požiadalo hlavných kontrolórov 39 obcí58 o preverenie  
údajov. Tri z identifikovaných obcí neboli v súvislosti s možnou pokutou oslovené – mestská  
časť Bratislava - Devín je v nútenej správe od roku 2005, obec Luhyňa bola postúpená na správne  
konanie v súvislosti s dlhom obce za rok 2019 a jej zadlženie sa nezvyšovalo59 a obec Horná  
Mičiná nebola oslovená, pretože jej záväzky sa nezapočítavajú do celkovej sumy dlhu, keďže  
vznikli reštrukturalizáciou pôvodných úverov počas nútenej správy obce. Žiadna obec nebola  
z hodnotenia vylúčená na základe výnimky z uloženia pokuty počas 24 mesiacov od konania  
ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva z dôvodu, že by ju ako starosta/starostka  
viedla iná fyzická osoba, ako v predchádzajúcom volebnom období.  
Keďže ešte nie je známa výška právoplatne uložených sankcií za rok 2020, na základe údajov  
od ministerstva financií RRZ ilustratívne vyčíslila výšku pokút pre jednotlivé obce (príloha 4).  
Ak by sa vykázané údaje potvrdili, celková výška pokút obcí by presiahla 112 tis. eur. Pokuty  
hrozia aj obciam, ktoré boli dodatočne oslovené zo strany MF SR z dôvodu nepodania  
potrebných výkazov, ak by bol ich zistený dlh nad limitom. V prípade, že by obec vykázala nižší  
dlh, ako v skutočnosti bol, na túto skutočnosť je povinný upozorniť MF SR príslušný audítor  
v rámci overovania účtovných závierok obcí.  
Samosprávy majú okrem pravidla o výške dlhu definované aj pravidlo o výške jeho ročných  
splátok. S jeho neplnením však nie sú spojené finančné sankcie. Za rok 2020 toto pravidlo na  
základe vykázaných hodnôt porušilo 297 obcí. Dlhová služba všetkých VÚC bola aj za rok 2020  
pod stanoveným limitom.  
57  
Mestská časť Bratislava-Devín (BA) bola v nútenej správe, obciam Častkov (SE) a Plavecké Podhradie (MA) už  
bola pokuta uložená v minulosti a výška ich zadlženia sa nezvyšovala, dlh obce Horná Mičiná (BB) vznikol  
reštrukturalizáciou pôvodných úverov novým úverom, ktorým sa dostala z nútenej správy.  
Okrem toho MF SR oslovilo hlavných kontrolórov 43 obcí, ktoré za rok 2020 nepredložili potrebné výkazy.  
Pokuta sa opakovane ukladá len v prípade zvýšenia zadlženia nad hranicou 60 % bežných príjmov  
58  
59  
predchádzajúceho roka. Neukladá sa, ak nepresiahne sumu 40 eur.  
www.rrz.sk  
28  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
V grafe sú zobrazené obce nespĺňajúce aspoň jeden numerický limit § 17 zákona č. 583/200460.  
Graf 8: Obce nespĺňajúce limity § 17 zákona č. 583/2004 za rok 2020  
Pozn.: Poloha bubliny reprezentujúcej obec závisí od pomeru dlhu a pomeru dlhovej služby.  
Veľkosť bubliny je daná skutočnými bežnými príjmami za rok 2019. Graf z dôvodu prehľadnosti  
nezobrazuje celý rozsah oboch osí. Výšky dlhov obcí, ktoré vykázali nadmerný dlh, sú uvedené  
v tabuľke 10.  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
3.3 Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti a limit verejných výdavkov  
Článok 7 ústavného zákona ukladá RRZ, aby na svojom webovom sídle zverejnila  
metodológiu výpočtov a predpoklady, ktoré použije pri určení ukazovateľa dlhodobej  
udržateľnosti, merajúceho pokrok v dlhodobej udržateľnosti verejných financií. RRZ túto  
svoju povinnosť splnila. Pri výpočte ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti sa zohľadnili  
zákonom stanovené zdroje údajov61.  
Ústavný zákon obsahuje aj povinnosť zavedenia záväzných limitov na verejné výdavky,  
pričom postup ich určenia má stanoviť iný zákon. Napriek tomu, že zákon nešpecifikuje, do  
akého termínu by mala byť legislatíva schválená, limity mali byť zavedené bez zbytočného  
odkladu62.  
60  
Prvým limitom je dlhový strop na úrovni 60 %, druhým je 25 % limit dlhovej služby.  
Metodológia výpočtu a použité predpoklady sú zverejnené v diskusnej štúdii s názvom Ako vyhodnocovať  
61  
dlhodobú udržateľnosť verejných financií?. Postup zostavenia základného scenára verejných financií je zverejnený  
v diskusnej štúdií s názvom Zostavenie základného scenára vývoja verejných financií. Výpočet ukazovateľa  
dlhodobej udržateľnosti vrátane popisu zdrojových údajov je uvedený v správach o dlhodobej udržateľnosti  
verejných financií, ktoré RRZ každoročne zverejňuje do konca apríla, resp. do 30 dní od schválenia programového  
vyhlásenia vlády.  
62  
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti zo dňa 31.07.2020, s. 28. Analýza vypracovaná na základe zmluvy s Univerzitou Komenského  
v Bratislave, Právnickou fakultou zo dňa 22.05.2020: „Z cieľa ústavnej hodnoty zakotveného v čl. 1 ÚZoRZ sa však  
aspoň dá spoľahlivo ustáliť, že vláda má pri zavádzaní záväzných výdavkových limitov postupovať bez zbytočného  
odkladu, t. j. tak, aby boli limity zavedené v najkratšom čase, ktorý je nevyhnutný na ich dôkladnú prípravu a na  
také ich nastavenie, ktoré umožní ich korektné fungovanie.“  
www.rrz.sk  
29  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Limity výdavkov sú dôležitým operatívnym a zároveň proticyklickým nástrojom riadenia  
rozpočtu (na rozdiel od limitu na dlh verejnej správy). V čase silného ekonomického rastu vedú  
k rýchlejšiemu znižovaniu deficitu rozpočtu a naopak v čase ekonomického spomalenia alebo  
recesie vytvárajú priestor pre fiškálnu expanziu.  
Vláda SR dňa 30. septembra 2020 schválila návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti, ktorým by sa záväzné limity verejných výdavkov zaviedli. Zatiaľ však novela  
nebola schválená Národnou radou SR. RRZ vníma pozitívne fakt, že ústavné ukotvenie  
výdavkových limitov by mohlo výrazne prispieť k posilneniu záväznosti pravidla. Na to,  
aby sa výdavkovými limitmi mohli verejné financie riadiť od roku 2023, tak ako to predpokladá  
vo svojom návrhu vláda, by bolo potrebné ich schváliť čo najskôr v tomto roku. Potreba ich  
urýchleného schválenia vyplýva z časovej náročnosti implementácie výdavkových limitov do  
rozpočtového procesu.  
RRZ preto konštatuje, že súčasný právny stav absencie záväzných limitov výdavkov  
verejnej správy porušuje ústavný zákon63 a malo by byť prioritou súčasnej vlády  
implementovať záväzné viacročné limity verejných výdavkov čo najskôr (vývoj  
v zavádzaní výdavkových limitov popisuje box 4).  
63  
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti zo dňa 31.07.2020, s. 29: „Ak v súčasnosti nejestvujú efektívne výdavkové limity, ktorých existenciu  
predpokladá čl. 7 ods. 3 v spojení s čl. 1 ÚZoRZ, potom ide o protiústavný stav, za ktorý nesú zodpovednosť tie  
subjekty, ktoré majú povinnosť tieto limity v adekvátnej podobe vytvoriť. Je dôležité im túto skutočnosť intenzívne  
pripomínať a pritom zdôrazňovať, že nejde o maličkosť, ale o otázku dodržiavania ústavného poriadku štátu.“  
www.rrz.sk  
30  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Box 4: Vývoj zavádzania výdavkových limitov  
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schválený v roku 2011 v čl. 7 ods. 3 predpokladá zavedenie  
výdavkových limitov. Prvý analytický návrh spôsobu stanovenia výdavkových limitov predstavil  
Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR až v októbri 2018 v diskusnej štúdii s názvom  
Skrutkovač na hodnotu za peniaze. Po predstavení tohto návrhu nasledovali odborné diskusie počas  
roka 2019. V júli 2020 zverejnil Inštitút finančnej politiky nový návrh viacročných výdavkových stropov  
v komentári Štátna kasa na uzde. Limity výdavkov sa v roku 2020 dostali z analytickej roviny návrhov  
do legislatívnej podoby.  
Dňa 30. septembra 2020 schválila vláda návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti a predložila návrh ústavného zákona na rokovanie Národnej rade Slovenskej  
republiky. Novela bola prerokovaná zatiaľ len v prvom čítaní dňa 5. novembra 2020.  
Navrhovateľ (Ministerstvo financií SR) potom sériou listov opakovane požiadal o stiahnutie návrhu  
z programu rokovaní NR SR. V súčasnosti bolo prerokovanie návrhu ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti presunuté na schôdzu s predpokladaným začiatkom 16. septembra 2021. Vláda SR  
deklarovala snahu zaviesť limity výdavkov už od roku 2023, preto bude potrebné prijať novelu  
ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti počas jesene 2021.  
V Pláne obnovy SR sa vláda zaviazala zaviesť výdavkové limity prostredníctvom schválenia novely  
zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (bežný zákon) do konca roku 202164, čo by umožnilo  
zaviesť limity verejných výdavkov na roky 2023 a 2024. V takom prípade by však bola záväznosť pravidla  
v porovnaní s úpravou cez ústavný zákon výrazne nižšia.  
Schéma 2: Vývoj zavádzania výdavkových limitov – chýbajúce záväzné kroky parlamentu  
Zdroj: MF SR, RRZ  
3.4 Odporúčania RRZ na posilnenie rozpočtovej zodpovednosti  
Na základe hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti RRZ sformulovala  
odporúčania65, ktoré by tieto pravidlá posilnili:  
Akútna potreba novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti  
• Zavedenie výdavkových limitov, ktoré budú naviazané aj na vývoj dlhodobej udržateľnosti  
• Sledovanie čistého namiesto hrubého dlhu a zmodernizovanie dlhovej brzdy na základe  
doterajších skúseností (prísnejšie opatrenia pri prekročených nižších sankčných pásiem,  
64  
Plán obnovy a odolnosti SR, komponent 18, kapitola 9, str. 718  
Vyhodnotenie plnenia odporúčaní zo správy RRZ z augusta 2020 je uvedené v prílohe č. 2.  
65  
www.rrz.sk  
31  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
ochrana ekonomiky pred prudkou zmenou v rozpočtovej politike za predpokladu  
dostatočnej konsolidácie, väčší rozdiel medzi spodným a horným pásmom)  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
• Stanoviť podmienky pre poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív  
samosprávam, ktoré by zabránili ich selektívnemu zvýhodňovaniu a predchádzaniu  
prípadnej platobnej neschopnosti.  
• Uskutočniť audit kompetencií obcí a vyšších územných celkov, ktorý by vytvoril  
porovnávaciu základňu pre vyhodnotenie toho, či úpravy pôsobností samosprávy sú spojené  
s adekvátnym financovaním zo strany štátu.  
• Povinnou súčasťou doložiek vplyvov pripravovaných zákonov by mala byť aj informácia  
o tom, či ustanovujú nové úlohy alebo rozširujú existujúce úlohy samospráv vrátane  
kvantifikácie ich vplyvov na rozpočty samospráv.  
• Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške dlhu samospráv, uložených  
sankciách, prebiehajúcich konaniach a zdôvodniť prípady, ktoré neviedli k uloženiu sankcií  
napriek prvotnej identifikácii nesplnenia záväzných pravidiel. Plnenie dlhového pravidla  
samospráv s možnosťou uloženia pokuty MF SR prvýkrát posudzovalo za rok 2015, zatiaľ však  
nezverejnilo ani jedno vyhodnotenie.  
www.rrz.sk  
32  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
4 Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti  
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti sú v ústavnom zákone definované v článkoch 8 a 9.  
Tie sa týkajú výborov pre makroekonomické a daňové prognózy (článok 8), ako aj zverejňovania  
dôležitých informácií a údajov o verejných financiách (článok 9).  
4.1 Výbory  
Zákon stanovuje požiadavky na nezávislé posúdenie makroekonomických predpokladov  
a daňovej prognózy, nevyhnutné pre realistické zostavenie fiškálneho rámca. Realistickosť  
makroekonomických predpokladov a daňových príjmov zabezpečujú Výbor pre  
makroekonomické prognózy (VpMP) a Výbor pre daňové prognózy (VpDP), ktoré boli zriadené  
ako poradné orgány ministra financií s cieľom zvýšenia transparentnosti rozpočtového procesu.  
Výbory fungujú nezávisle a podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú povinné vypracovať  
a zverejniť prognózy najneskôr do 15. februára a 30. júna príslušného rozpočtového roka. Výbory  
môžu zasadať aj viackrát ako stanovuje zákon. V roku 2020 vzhľadom na veľkú neistotu  
ovplyvnenú pandémiou VpMP zasadal štyrikrát, VpDP šesťkrát a termíny zverejnenia  
prognóz boli v súlade s ústavným zákonom.  
Tab 2: Vypracovanie makroekonomických a daňových prognóz výbormi v roku 2020  
1.  
2.  
3.  
4.  
5.  
6
Povinný  
termín  
do 15.2.  
Povinný  
termín  
do 30.6.  
Výbor pre  
makroekonomické  
prognózy  
zasadnutie VpMP 5.2.2020  
zverejnenie  
8.4.2020 17.6.2020 16.9.2020  
10.2.2020 15.4.2020 22.6.2020 22.9.2020  
prognóz  
zasadnutie VpDP 12.2.2020 16.4.2020 25.6.2020 24.9.2020 8.10.2020 4.12.2020  
Výbor pre daňové  
prognózy  
zverejnenie  
per  
per  
14.2.2020 23.4.2020 30.6.2020 30.9.2020  
prognóz  
rollam  
rollam  
Zdroj: MF SR  
Podľa článku 9, odseku 3 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bola splnená  
povinnosť zverejniť najmenej dvakrát ročne prognózy vypracované výbormi v zákonom  
stanovených termínoch.  
VpDP prognózuje približne 90 % celkových daňových príjmov podľa metodiky ESA201066, čo  
zahŕňa takmer tri štvrtiny celkových príjmov verejnej správy (grafy 9 a 10). RRZ vzhľadom na  
opakované riziká výpadkov rozpočtovaných príjmov neposudzovaných výborom, ktoré sa vo  
veľkej miere napĺňali, odporúčala v predchádzajúcich správach rozšírenie prognózy výboru  
na všetky daňové príjmy podľa metodiky ESA2010 a vybrané nedaňové príjmy, čo by  
výrazne zvýšilo reálnosť dosiahnutia rozpočtovaných príjmov.  
66  
Daňové príjmy v metodike ESA2010 tvoria Dane z produkcie a dovozu (D.2), Bežné dane z dôchodkov, majetku  
(D.5), Príspevky na sociálne zabezpečenie (D.61) a Dane z kapitálu (D.91).  
www.rrz.sk  
33  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Vláda si v rámci svojho programového vyhlásenia67 zo dňa 17. apríla 2020 stanovila cieľ zvýšiť  
dôveryhodnosť rozpočtu a rozšíriť kompetencie nezávislých výborov o prognózu ďalších  
položiek (úrokové výdavky, vybrané nedaňové príjmy a niektoré zákonom stanovené výdavky),  
ktoré by sa v plnej miere preberali do rozpočtu verejnej správy68.  
V marci a júni 2021 Výbor pre daňové prognózy rozšíril svoju prognózu o nemocenské dávky,  
dávky v nezamestnanosti, daňové príjmy z predaja emisných kvót a nedaňové príjmy Národnej  
diaľničnej spoločnosti. Zámerom MF SR je pokračovať v rozširovaní zoznamu položiek,  
ktoré sú predmetom posudzovania nezávislým výborom, napríklad o príjmy z dividend, odvod  
z hazardných hier a výdavky na dôchodkové dávky, čo RRZ vníma pozitívne.  
Graf 9: Podiely zložiek príjmov verejnej správy  
(%, ESA2010)  
Graf 10: Podiely zložiek daňových príjmov  
v roku 2020 (%, ESA2010)  
* Ide o štátom platené poistné za vybraný okruh osôb a imputované poistné. Sú to transakcie medzi subjektmi verejnej správy, ktoré  
sa v zmysle metodiky ESA2010 nekonsolidujú a navyšujú daňové príjmy a výdavky verejnej správy o rovnakú sumu.  
Zdroj: RRZ, ŠÚ SR  
Z hľadiska transparentnosti RRZ v predchádzajúcich správach kritizovala navyšovanie daňových  
príjmov rozpočtu nad rámec prognózy VpDP. Údaje uvedené v knihe rozpočtu na roky 2021 až  
2023 zaslanej do parlamentu boli uvedené transparentne a zodpovedali daňovým príjmom  
skutočne zahrnutým v rozpočte. V minulosti to nebývalo pravidlom, čím podľa RRZ  
dochádzalo k nepresnému informovaniu verejnosti a parlamentu o celkovej výške očakávaných  
daňových a odvodových príjmov.  
Po zaslaní rozpočtu do parlamentu došlo k dodatočným zmenám v zákone o daniach  
z príjmov69. Zmeny súvisiace s daňovými opatreniami boli schválené 2. decembra 2020 počas 18.  
schôdze NR SR. Ich vplyvy dodatočne posudzoval na svojom zasadnutí Výbor pre daňové  
prognózy 4. decembra 2020. Tieto zmeny boli zapracované do knihy schváleného rozpočtu  
verejnej správy na roky 2021 až 2023, ktorá bola zverejnená v priebehu januára 2021.  
67  
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024, str. 57. Tento záväzok potvrdila  
aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024 z 28.4.2021, str. 57.  
Vláda si rovnako predsavzala zdôvodniť rozdiely medzi rozpočtom a dosiahnutou skutočnosťou a navrhnúť  
68  
nápravu v budúcnosti.  
Detaily návrhu zákona  
69  
www.rrz.sk  
34  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Napriek tomu, že v priebehu roku 2020 nedošlo v rozpočte k navýšeniu daňových  
príjmov nad rámec prognózy VpDP, z hľadiska zachovania tohto prístupu v budúcnosti  
by bolo potrebné uzákoniť povinnosť používania prognózy VpDP v celom rozpočtovom  
procese. Novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy účinná od 1. januára 2021 zo  
zákona vypustila možnosť použitia dodatočne potvrdených daňových príjmov (nad rámec  
príjmov zahrnutých v rozpočte) na dodatočné výdavky štátneho rozpočtu70. Takáto úprava  
prispela k zlepšeniu pravidiel v tejto oblasti. Možnosť navýšenia prognóz nad rámec údajov  
schválených nezávislým výborom však pretrvala, keďže na základe formulácie ústavného zákona  
sa prognózy výboru zohľadňujú v rozpočtovom procese, pričom existuje možnosť odchýlenia sa  
od nich prostredníctvom schválenia pozmeňujúcich návrhov poslancov..  
4.2 Zverejňovanie údajov  
Táto časť hodnotí, či materiály Rozpočet verejnej správy na roky 2021-2023 a Súhrnná výročná  
správa Slovenskej republiky za rok 2019, obsahovali všetky náležitosti vymedzené v ústavnom  
zákone.  
3.2.1 Rozpočet verejnej správy  
Proces prípravy rozpočtu ako aj schválené dokumenty by mali rešpektovať pravidlá  
transparentnosti definované v ústavnom zákone. Dátové požiadavky by mali zabezpečiť lepšiu  
informovanosť o celkovej situácii v rozpočte a o realizovaných politikách. Podľa ústavného  
zákona by súčasťou návrhov rozpočtov subjektov verejnej správy mali byť údaje o skutočnom  
plnení za predchádzajúce dva rozpočtové roky, očakávaná skutočnosť a rozpočet bežného roka  
ako aj rozpočtované položky v horizonte nadchádzajúcich troch rokov. Subjekty verejnej správy  
sú povinné zverejňovať tieto údaje do 30 dní od schválenia ich rozpočtu a do 60 dní od skončenia  
rozpočtového roka. Rozpočet verejnej správy by mal obsahovať nasledujúce informácie:  
•
•
•
•
•
•
•
konsolidovanú bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
stratégiu riadenia štátneho dlhu,  
daňové výdavky,  
implicitné záväzky,  
podmienené záväzky,  
jednorazové vplyvy,  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 vláda schválila 14. októbra 2020, NR SR ho  
vzala na vedomie spolu so schválením zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 na 18. schôdzi dňa  
9. decembra 2020.  
70  
Zákon č. 523/2004 Z.z. obsahoval do 31. decembra 2020 v §8, ods. 2 túto vetu: „Ak návrh rozpočtu verejnej správy  
obsahuje daňové a odvodové príjmy štátneho rozpočtu, ktoré neboli obsiahnuté v prognóze Výboru pre daňové  
prognózy zohľadnenej v návrhu rozpočtu verejnej správy, výdavky štátneho rozpočtu zodpovedajúce týmto  
príjmom možno použiť, ak je celková suma týchto príjmov obsiahnutá v prognóze vypracovanej Výborom pre  
daňové prognózy v príslušnom rozpočtovom roku.“  
www.rrz.sk  
35  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Hodnotenie plnenia zákonom daných požiadaviek  
V Rozpočte verejnej správy na roky 2021 až 2023 sú uvedené všetky zákonom definované údaje  
s výnimkou informácií o väčšine podnikov s majetkovou účasťou Ministerstva  
zdravotníctva SR (popis obsahu rozpočtu je uvedený v boxe 5). Po obsahovej stránke neboli  
niektoré údaje dostatočne vysvetlené a zdôvodnené, čo sťažilo jeho vyhodnotenie a identifikáciu  
potenciálnych rizík71.  
Box 5: Obsah dokumentov popisujúcich rozpočet verejnej správy  
Rozpočet verejnej správy na roky 2021-2023  
Rozpočet verejnej správy na roky 2021-2023 (RVS 2021-2023) obsahuje hlavnú knihu a 7 príloh. Tabuľky  
rozpočtu obsahujú údaje za roky 2018 až 2023 v zmysle požiadaviek ústavného zákona.  
Súčasťou hlavnej knihy rozpočtu je konsolidovaná bilancia verejnej správy a aktuálny odhad  
deficitu za rok 2020. Najvýznamnejšie pozitívne a negatívne faktory, ktoré sa podpisujú pod  
očakávané výsledky roka 2020, prezentuje tabuľka v členení podľa klasifikácie ESA2010 a bližšie rozvíja  
text. Nad rámec základného členenia tabuľka uvádza kvantifikáciu vplyvu COVIDu-19, nerozpočtované  
tituly, nekryté tituly a prostriedky EÚ a spolufinancovanie. Dodatočnou informáciou sú aj úpravy  
Štatistického úradu SR v zmysle metodiky ESA2010, ktoré neboli zahrnuté v schválenom rozpočte VS  
na rok 2020.  
Predložená aktualizácia stratégie riadenia štátneho dlhu na rok 2020 (príloha č. 6) vychádza zo  
Stratégie riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 201872. V uplynulom období pretrvávalo prostredie  
extrémne nízkych trhových úrokových sadieb, ktoré umožňovalo emitovať dlhopisy s krátkodobou  
splatnosťou so zápornými úrokovými sadzbami. Riadenie štátneho dlhu je ovplyvnené predovšetkým  
politikou a pôsobením ECB/NBS a nakupovaním existujúcich štátnych dlhopisov na sekundárnom  
trhu. Pandémia koronavírusu mala za následok nárast neistoty na finančných trhoch a rovnako aj  
dočasný nárast výnosov vládnych dlhopisov. Nálada investorov v najbližšom období bude z časti  
závisieť od dopadov druhej vlny pandémie na ekonomiku. S ohľadom na aktuálny makroekonomický  
vývoj a situáciu na finančných trhoch sa však nevyžaduje modifikovanie kvantitatívnych cieľov  
riadenia rizika a ani ostatných cieľov stanovených v pôvodnej Stratégii riadenia štátneho dlhu na roky  
2015 až 2018.  
Zverejňovanie daňových výdavkov umožňuje presnejšie posúdiť náklady realizovaných politík vlády.  
Povinnosť reportovania daňových výdavkov a ich vplyvu na daňové príjmy vyplýva aj zo smernice Rady  
2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských krajín. Vyčíslenie daňových výdavkov  
v rámci RVS 2021-2023 (v časti 3.4 hlavnej knihy) zodpovedá manuálu MF SR.  
Implicitné záväzky predstavujú skryté zadlženie verejného sektora nad rámec oficiálnych štatistík  
o dlhu. Okruh implicitných záväzkov aktuálne zahŕňa náklady spojené so starnutím populácie  
(výdavky na dôchodky, zdravotníctvo, dlhodobá starostlivosť a školstvo), náklady spojené s likvidáciou  
jadrových zariadení, ako aj PPP projekty (obchvat D4/R7; rýchlostná cesta R1 a väzenské zariadenie  
v Rimavskej Sobote). MF SR zaradilo medzi implicitné záväzky aj odhady zvýšených platieb do  
rozpočtu EÚ súvisiace so splácaním výdavkov z Plánu obnovy pre Európu v rámci nástroja „Next  
Generation EU“. Podľa aktuálneho prepočtu MF SR uverejneného v rámci prílohy č. 5 dosahujú celkové  
implicitné záväzky 625,7 % HDP, čo predstavuje oproti minuloročným prepočtom nárast o 150,8 %  
71  
RRZ dodatočne požiadala o sprístupnenie dát a zodpovedanie doplňujúcich otázok. MF SR požiadavke vyhovelo  
a niektoré témy boli ďalej hlbšie konzultované.  
Stratégia riadenia štátneho dlhu sa aktualizuje každé štyri roky. Zámerom MF SR bolo aktualizovať stratégiu po  
72  
parlamentných voľbách, ktoré sa konali v februári 2020. K aktualizácii však zatiaľ nedošlo.  
www.rrz.sk  
36  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
HDP73. V budúcnosti bude potrebné do celkových implicitných záväzkov zahrnúť aj prípadné PPP  
projekty realizované na úrovni samospráv.  
Podmienené záväzky verejnej správy (príloha č. 4) sú definované ako iné pasíva účtovnej jednotky  
vykazované v poznámkach v rámci individuálnej účtovnej závierky. Ich potenciálne vplyvy na verejné  
financie sú často ťažko kvantifikovateľné, a preto sú zväčša popisované len v kvalitatívnej rovine. MF SR  
ich ku koncu roka 2019 vyčíslilo na 18,5 mld. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 1,3 mld. eur74  
spôsobený najmä prírastkom hodnoty súdnych sporov v rozpočtových organizáciách a zahrnutím  
údajov od ďalších obchodných spoločností ústrednej správy.  
Osobitá časť RVS na roky 2021-2023 (časť 2.7) je venovaná jednorazovým a dočasným vplyvom.  
Ministerstvo financií v rokoch 2020 až 2021 identifikovalo prevažne jednorazové opatrenia súvisiace  
s pandémiou ochorenia COVID-19. V ďalších rokoch RVS neuvažoval s jednorazovými opatreniami  
(spĺňajúcimi definíciu európskych fiškálnych pravidiel).  
Príloha č. 3 rozpočtu podáva základné informácie o hospodárení štátnych podnikov (vlastné imanie,  
hospodársky výsledok). Štátne podniky sú členené podľa vlastníckeho podielu kapitol štátneho  
rozpočtu, pričom v rámci kapitoly ministerstva zdravotníctva SR s výnimkou Debitum, a.s. absentujú  
spoločnosti a ich výsledky hospodárenia spadajúcich pod MZ SR (jednotlivo nie sú uvedené ani v iných  
častiach návrhu rozpočtu). Predpokladané smerovanie štátnych podnikov nie je, podobne ako  
v minulých návrhoch rozpočtu VS, v ďalších rokoch podrobnejšie zdôvodnené, čo sťažuje  
vyhodnotenie potenciálneho rizika pre verejnú správu plynúceho z ich hospodárenia. Pre úplné  
vyhodnotenie rizika by bolo vhodné zahrnúť aj ukazovatele o hospodárení podnikov MH Manažment  
doplnené o stručný popis predpokladaného vývoja.  
Rozpočet v rámci prílohy č. 7 prezentuje ako samostatnú časť bilanciu štátnych finančných aktív.  
Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych  
finančných aktív, nie sú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.  
Návrh rozpočtového plánu na rok 2021  
V zmysle požiadaviek Európskej komisie sa súbežne predkladal aj Návrh rozpočtového plánu SR na  
rok 2021, ktorý poskytuje doplňujúce informácie k predkladanému rozpočtu. Materiál predstavuje  
analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy. Definujú sa v ňom ciele vlády na nadchádzajúce  
obdobie, k dispozícii je podrobnejšia kvantifikácia opatrení na dosiahnutie stanovených cieľov,  
vyčíslenie analytických fiškálnych ukazovateľov ako štrukturálne saldo rozpočtu, výdavkové pravidlo,  
scenár nezmenených politík.  
Hodnotenie rozpočtu z pohľadu zámerov ústavného zákona  
RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách na obsah rozpočtu posudzuje rozpočtovú  
transparentnosť aj z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených  
v dokumentoch rozpočtu, kvality poskytnutých informácií v rozpočte, konzistentného použitia  
metodiky ESA2010 a miery kontroly parlamentu nad schvaľovaním a plnením rozpočtu.  
73  
Zmena bola spôsobená primárne aktualizáciou projekcií pracovnej skupiny AWG a v prípade penzijného systému  
aj zapracovaním očakávaných legislatívnych úprav v roku 2020. V menšej miere bola ovplyvnená aj aktualizáciou  
strednodobej prognózy makroekonomických a rozpočtových údajov a posunom sledovaného horizontu.  
Medziročný nárast bol spôsobený o. i. prehodnotením záväzkov zo súdnych sporov najmä Ministerstva vnútra SR  
74  
(o 1 059,5 mil. eur), Slovenských elektrární, a.s. (o 329,0 mil. eur), MH Manažmentu, a.s. (o 227,4 mil. eur), naopak  
poklesom záväzkov z medzinárodných arbitráží (o 239, 7 mil. eur).  
www.rrz.sk  
37  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Za najvýznamnejšie pozitíva RRZ považuje:  
•
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi RRZ vníma kvalitatívny posun v prístupe  
k rozpočtovaniu, ktorý môže viesť k zvýšeniu efektívnosti vynakladaných  
zdrojov a vyššej hodnote za peniaze. Vo väčšej miere došlo k prepojeniu revízií  
výdavkov s rozpočtovým procesom, keďže sa do predkladaného rozpočtu zapracovali  
opatrenia identifikované revíziami aj v iných oblastiach ako v sektore zdravotníctva  
(zníženie zamestnanosti na vysokých školách, počtu policajtov a zamestnancov v štátnej  
správe). Pozitívom je aj zmena v prístupe k rozpočtovaniu investícií, ktorej cieľom je  
zohľadnenie pripravenosti a ekonomickej návratnosti nových investícií75. Takisto  
rozpočtovanie podľa oblastí vrátane identifikovania kľúčových ukazovateľov môže byť  
základom rozpočtovania orientovaného na výsledky. Na druhej strane prezentácia  
rozpočtu podľa oblastí je zatiaľ menej prehľadná z hľadiska posúdenia možných rizík  
a zapracovaných opatrení (nerozlišovali sa zdroje financovania výdavkov, naopak boli  
zahrnuté aj výdavky, ktoré nie sú podľa metodiky ESA2010 výdavkami, vo viacerých  
prípadoch chýbal popis vývoja v roku 2021).  
•
Pozitívom je prezentovanie opatrení v rezorte zdravotníctva. Ide o jedinú  
výdavkovú oblasť, v ktorej je rozpočet zostavený na základe scenára nezmenených  
politík na najbližšie tri roky, ku ktorému sú pripočítané vplyvy nových opatrení.  
V budúcnosti by bolo potrebné rozšíriť tento prístup aj na všetky ostatné zložky  
rozpočtu verejnej správy.  
•
•
•
Zvýšila sa porovnateľnosť rozpočtovaných údajov so skutočnosťou zapracovaním  
predpokladov o úpravách Štatistického úradu SR. Priestor pre zlepšenie porovnateľnosti  
ešte existuje v podobe rozpočtovania predpokladaného vplyvu EFSF, rozpočtovania  
podnikateľskej činnosti vysokých škôl (potrebná zmena zákona) a rozpočtovania  
príjmov a výdavkov niektorých organizácií ústrednej správy76.  
Rozpočtované príjmy z emisných povoleniek boli už odhadnuté v súlade  
s metodikou ESA2010. Rozpočet síce nerozdeľoval odhadované príjmy na hotovostné  
platby a akrualizáciu, ale celkové odhadnuté príjmy reflektujú metodiku ESA2010.  
Úrokové príjmy a náklady spojené s emisiou štátneho dlhu naďalej nie sú  
rozpočtované v súlade s metodikou ESA2010.  
Veľkosť pravidelne vytváraných rezerv sa v štátnom rozpočte na rok 2021 znížila  
v porovnaní s rozpočtom na rok 202077, pričom všetky rezervy majú špecifikovaný svoj  
75  
Pri rozpočtovaní investícií sa po prvý raz uplatnil princíp tzv. nulového štartovacieho rozpočtu, čo znamená,  
že sa posúdi opodstatnenosť všetkých kapitálových výdavkov. Podľa MF SR sa v rámci každej verejnej investície  
zhodnotí jej súlad s rezortnou stratégiou, príspevok k napĺňaniu cieľov a overí sa výška jej nákladov. Všetky  
investície prevyšujúce jeden milión eur budú prechádzať hodnotením Útvaru hodnoty za peniaze. Do rozpočtu  
budú zaradené len tie investičné projekty, ktoré budú dobre pripravené a ekonomicky návratné. Zabráni sa tak  
situácii, keď nepripravené projekty dlhodobo blokovali veľký balík peňazí na úkor užitočnejších a lepších  
projektov.  
Napriek tomu, že tieto položky neboli rozpočtované, v rozpočte boli na ilustráciu uvedené vplyvy týchto položiek  
v predchádzajúcich rokoch.  
Ak odhliadneme od rezervy na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19, na ktorú sú vyčlenené  
prostriedky vo výške 1,04 mld. eur, sa objem rezerv rozpočtovaných na rok 2021 znížil oproti predchádzajúcemu  
roku o 221 mil. eur.  
76  
77  
www.rrz.sk  
38  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
účel. Novelou zákona o rozpočtových pravidlách78 sa presnejšie špecifikovali, aké  
rezervy sa môžu v rozpočte tvoriť. Určila sa tiež zodpovednosť za rozhodnutia o použití  
jednotlivých druhov rezerv a stanovila sa povinnosť pre vládu informovať NR SR  
o hospodárení s týmito rezervami vrátane toho, čo by táto informácia mala obsahovať.  
Z pohľadu miery kontroly NR SR nad výdavkami rozpočtu možno tieto zmeny  
vnímať pozitívne.  
•
RRZ pozitívne vníma aj zlepšenie prístupu k údajom od Štatistického úradu SR,  
čo sa prejavilo najmä pri včasnom zverejnení hodnotenia výsledkov hospodárenia  
rozpočtu za rok 202079. Zmena sa udiala na základe podpisu štvorstrannej dohody medzi  
ŠÚ SR, MF SR, NBS a RRZ/KRRZ o výmene informácií za účelom skvalitnenia údajov  
notifikovaných za Slovensko Eurostatu v priebehu roku 2020. RRZ sa tým stala členom  
pracovnej skupiny Štatistického úradu SR zaoberajúcej sa metodickými otázkami  
vykazovania verejných financií, o čo sa snažila od svojho vzniku.  
Za najvýznamnejšie nedostatky rozpočtu na roky 2021 až 2023 RRZ považuje:  
•
Rozpočet bol zostavený v súlade s rozpočtovým cieľom iba v roku 2021, nie v ďalších  
rokoch. V prípade roku 2023 rozpočtový cieľ síce formálne rešpektoval legislatívu  
(požiadavka na vyrovnaný rozpočet z dlhovej brzdy), ale bol označený za nerealistický.  
V rozpočte tak absentovala informácia o tom, aké strednodobé ciele sú považované  
za realistické a aká by mala byť stratégia verejných financií za horizontom  
aktuálneho rozpočtu.  
•
Vláda opätovne schválila dôležité legislatívne zmeny aj po tom, ako schválila  
návrh rozpočtu a predložila ho do parlamentu, bez zahrnutia dopadov prijatých  
opatrení do rozpočtu. V oblasti dane z príjmov bolo v parlamente (vo Výboroch) do  
vládneho návrhu zákona nad rámec návrhu rozpočtu navrhovaných niekoľko  
významných zmien (zmeny v daňovom bonuse na dieťa, zrušenie daňovo odvodového  
oslobodenia 13. a 14. platu, rušenie výnimiek a špeciálnych režimov pre kúpeľníctvo,  
rušenie oslobodení príspevkov na rekreáciu a veľa iných). Okrem vyššie uvedených  
zmien v oblasti daní bola prijatá novela zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva  
práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorou bol zrušený univerzálny príspevok na podporu  
výchovy k stravovacím návykom dieťaťa, tzv. obedy zadarmo80. Nižšia transparentnosť  
v oblasti rozhodovania o zahrnutí opatrení do rozpočtu verejnej správy sťažuje  
vyhodnotenie rozpočtu z pohľadu dosiahnutia deklarovaných cieľov v oblasti  
salda rozpočtu.  
•
Príjmy z dividend boli opätovne netransparentne rozpočtované keďže boli  
založené na optimistickom predpoklade vývoja zisku niektorých podnikov bez  
zdôvodnenia takéhoto predpokladu. Z tohto pohľadu možno pozitívne vnímať  
78  
79  
Ide o zákon č. 360/2020 Z.z. z 27. novembra 2020, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.523/2004 Z.z. o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy.  
Prístup RRZ k údajom síce rieši čl. 4, ods. 2 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a teda nespadá pod  
pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti, ale zlepšenie prístupu RRZ k údajom  
umožnilo podrobne vyhodnotiť výsledky hospodárenia rozpočtu za rok 2020 v deň zverejnia údajov zo strany ŠÚ  
SR.  
80  
Novela zákona 544/2010 Z.z. schválená NR SR dňa 26. novembra 2020 zachováva dotáciu pre deti z domácností  
poberajúcich pomoc v hmotnej núdzi.  
www.rrz.sk  
39  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
pripravovanú zmenu, na základe ktorej by prognózu príjmov z dividend  
schvaľoval VpDP.  
•
•
K zlepšeniu informovanosti by malo dôjsť u štátnych podnikov. Podobne, ako  
v predchádzajúcich rozpočtoch, absentovali výsledky hospodárenia za jednotlivé  
zdravotnícke zariadenia s majetkovou účasťou Ministerstva zdravotníctva SR ako aj  
stručný komentár ku všetkým podnikom81. Nedostatok informácií sťažuje vyhodnotenie  
rizika  
plynúceho  
z hospodárenia  
podnikov  
vo  
vlastníctve  
štátu,  
resp. MH Manažment82, a.s.  
Kontrolu NR SR nad výdavkami rozpočtu znižujú nepoužité a do ďalších rokov  
prenesené83 kapitálové výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nemajú stanovený  
konkrétny účel použitia84 a sú k dispozícii v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy  
(VPS). Ich veľkosť sa výrazne zvýšila od roku 2015 (graf 11), s výnimkou roka 2019, kedy  
klesla na približne 0,5 % HDP. V roku 2020 opätovne narástli na úroveň  
predchádzajúcich rokov aj v dôsledku pandémie, kedy bolo čerpanie výdavkov  
rozpočtovaných v roku 2018 umožnené až do roku 2021, t.j. o tri roky. O ich použití  
rozhoduje vláda alebo minister financií. V prípade rezerv, ktoré majú všeobecne  
definovaný účel použitia, presuny medzi rokmi výrazne znižujú transparentnosť ich  
použitia.  
Graf 11: Kapitálové výdavky ŠR presunuté do ďalších  
rokov (% HDP)  
Pozn.: KV – kapitálové výdavky  
Zdroj: MF SR  
Ide o výdavky, ktoré sa rozpočtujú na daný rok (zdroj 111), nepoužijú sa  
a zaviažu sa s možnosťou použitia v ďalších rokoch.  
•
Rada opakovane poukazuje na to, že súčasný legislatívny rámec schvaľovania  
rozpočtu v NR SR nie je z pohľadu predmetu a obsahu schvaľovaných  
81  
Nielen spadajúcich pod MZ SR.  
82  
Podľa právnej analýzy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú si RRZ nechala vypracovať,  
pod definíciu podniku štátnej správy (čl. 2, písm. f) zákona č. 493/2011 Z.z.) nespadajú podniky s majetkovou  
účasťou MH Manažment, a.s. napriek tomu, že Ministerstvo hospodárstva je 100 % akcionárom spoločnosti  
MH Manažment, a.s. Údaje o ich skutočnom a očakávanom hospodárení teda nemusia byť súčasťou rozpočtu  
verejnej správy.  
Podľa §8, ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy možno kapitálové výdavky  
použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli  
rozpočtované.  
83  
84  
Sú určené na vybrané resp. významné investície bez bližšej špecifikácie.  
www.rrz.sk  
40  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
dokumentov vyhovujúci. Schvaľovanie hotovostného štátneho rozpočtu NR SR na  
najbližší rok je dané historicky a už nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných  
parametrov verejných financií a všetkých zmien vo verejných financiách v súlade  
s európskymi  
štandardmi  
definovanými  
metodikou  
ESA2010  
a najlepšou  
medzinárodnou praxou85. Pozmeňujúcim návrhom bol upravený len štátny rozpočet na  
rok 2021, pričom návrh obsahoval aj informáciu o vplyve zmien na saldo verejnej správy  
v metodike ESA2010 v danom roku. Rozpočtované saldá verejnej správy na roky 2022  
a 2023 potrebné Rada zistila len na základe dodatočne vyžiadaných informácií od MF  
SR86.  
3.2.2 Súhrnná výročná správa  
Zámerom súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky je priniesť pohľad na stav a vývoj  
hospodárenia verejných financií krajiny, vrátane vyčíslenia čistého bohatstva. Ústavný zákon  
definuje nasledovné údaje (okrem údajov, ktoré ustanovuje osobitný zákon), ktoré by správa  
mala obsahovať:  
•
•
•
•
•
bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
jednorazové vplyvy,  
vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu,  
výšku čistého bohatstva Slovenskej republiky,  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
Návrh súhrnnej výročnej správy SR za rok 2019 schválila vláda dňa 4. novembra 2020 a NR SR ho  
vzala na vedomie dňa 24. novembra 2020.  
Hodnotenie plnenia zákonom daných požiadaviek  
V súhrnnej výročnej správe sú uvedené všetky zákonom definované údaje (popis obsahu  
správy je uvedený v boxe 6).  
Box 6: Obsah Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2019  
Správa obsahuje konsolidovanú bilanciu príjmov a výdavkov za celú verejnú správu na horizonte  
troch rokov (2017-2019) a bilancie jednotlivých subjektov verejnej správy v metodike ESA 2010. Tabuľka  
s detailnejšou štruktúrou príjmov a výdavkov verejnej správy je doplnená o textovú informáciu o vývoji  
daných položiek v posledných troch rokoch, ako aj ich medziročný nárast v poslednom roku. Súčasťou  
správy je prehľadná, sumarizujúca tabuľka hospodárenia jednotlivých subjektov VS v metodike  
ESA2010 v členení za dosiahnutú skutočnosť za posledné tri roky, rozpočet v poslednom roku, ktorá  
sčasti podáva informáciu o dianí v rámci zložiek verejnej správy.  
Správa sa zameriava na popis medziročného vývoja príjmov a výdavkov verejnej správy  
v metodike ESA2010 a podáva tak informáciu o hlavných príčinách vývoja v predmetných položkách.  
85  
Zostavovanie rozpočtov viacerých členských krajín OECD (napríklad Austrália, Nový Zéland, Rakúsko, Dánsko,  
Veľká Británia, Švajčiarsko) vychádza z akruálnych princípov (podľa Accrual practices and reform experiences in  
OECD countries, Results of the 2016 OECD Accruals Survey, OECD Journal on Budgeting, Volume 2016 Issue 1).  
Ministerstvo financií SR najneskôr do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný  
86  
rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy.  
www.rrz.sk  
41  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Súčasťou správy je aj odhad štrukturálneho salda verejnej správy za rok 2019. Podľa prepočtov  
MF SR dosiahol štrukturálny deficit 2,2 % HDP, pričom cyklická zložka zodpovedá metodike  
Európskej komisie a makroekonomickej prognóze MF SR schválenej Výborom pre makroekonomické  
prognózy. Na horizonte rokov 2017-2019 neboli identifikované žiadne jednorazové opatrenia. Čistý  
dlh SR dosiahol k 31.12.2019 43,4 % HDP a oproti roku 2018 klesol o 0,3 p.b.  
Materiál obsahuje vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu za rok 2019  
v skrátenej podobe87, pričom viac sa zameriava na kvantitatívne ukazovatele riadenia dlhu. Cieľom  
riadenia dlhu je dosiahnutie tesného priblíženia sa k stanoveným hodnotám, resp. udržanie parametrov  
dlhu čo najbližšie k stanoveným hodnotám.  
Čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo k 31.12.2019 zápornú hodnotu 434 785 692 tis. eur  
(- 463,2 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa prehĺbil negatívny podiel na HDP o 198,2 p.b., čo  
bolo prevažne spôsobené medziročnou zmenou v implicitných záväzkoch o 226,1 p.b. z dôvodu  
zapracovania novoprijatých zmien v penzijnom systéme v roku 2019, najmä zavedením stropu na vek  
odchodu do dôchodku.  
V súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je dôraz kladený aj na popis hospodárenia  
podnikov štátnej správy. Hlavný text správy prezentuje hospodárenie vybraných štátnych podnikov,  
ktoré sa podieľajú 84,8 % na celkovom vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy prepočítaným  
na vlastnícke podiely štátu a hospodárenie Národnej banky Slovenska. Súčasťou je aj analýza zameraná  
na päť hlavných položiek, ktoré spôsobujú prírastok alebo úbytok vlastného imania, a to na výsledok  
hospodárenia bežného účtovného obdobia, dividendy, priame vklady spoločníkov do vlastného imania,  
zmeny majetku a záväzkov z precenenia a ostatné zmeny. Príloha č. 1 obsahuje základné informácie  
o výsledku hospodárenia a vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy a MH Manažmentu  
za roky 2017 až 2019, rovnako sa uvádza vlastnícky podiel štátu, ako aj medziročná zmena vyššie  
spomínaných ukazovateľov v poslednom roku.  
MF SR v správe potvrdilo zámer postupne analyzovať aj také časti bohatstva krajiny, ktoré nie sú  
vykázané v účtovných výkazoch z dôvodu náročnosti ich kvantifikácie a ocenenia  
(napr. prírodné zdroje, ekologické bohatstvo a pod.).  
Hodnotenie súhrnnej výročnej správy z pohľadu zámerov ústavného zákona  
RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách na obsah správy posudzuje transparentnosť aj  
z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených v správe a možností  
skvalitnenia analýzy čistého bohatstva. Do týchto oblastí smerovali aj odporúčania RRZ vo  
svojich predchádzajúcich správach, pričom sa v nich nedosiahol dostatočný pokrok:  
•
Strednodobou ambíciou správy by malo byť zostavenie súvahy verejného sektora, čo  
si vyžiada rozšírenie pokrytia súhrnného celku verejnej správy na celý verejný sektor  
a zabezpečenie účtovnej konsolidácie. Malo by dôjsť aj k rozšíreniu údajovej základne  
ako i zlepšeniu postupov kvantifikácie niektorých položiek. Pokračovanie v zahrnutí  
87  
Kompletná, detailná Aktualizácia Stratégie riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018 nadväzuje na pôvodne  
stanovenú stratégiu riadenia štátneho dlhu. Je súčasťou rozpočtu verejnej správy, vyhodnocuje plnenie cieľov,  
špecifikuje cielenie číselných indikátorov rizika (refinančné riziko, riziko z precenenia a cudzo-menové riziko)  
a zostavuje sa na štvorročné obdobie.  
www.rrz.sk  
42  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
zatiaľ nevyčíslených zložiek čistého bohatstva by mohlo prispieť k zlepšeniu  
vypovedacej schopnosti čistého bohatstva88.  
•
Z hľadiska interpretácie údajov je kľúčové zabezpečenie prepojenia zmeny čistého  
bohatstva s hospodárením vlády v metodike ESA2010, čo umožní posúdenie  
opatrení fiškálnej politiky vlády v kontexte zmien čistého bohatstva89. Súčasné  
nastavenie zberu údajov zatiaľ takéto prepojenie neumožňuje.  
Z hľadiska možných budúcich zmien RRZ pozitívne vníma skutočnosť, že dôraz na čisté  
bohatstvo sa stal súčasťou programového vyhlásenia vlády90. Zámerom MF SR v tejto  
oblasti je najmä skvalitňovanie údajovej základne pre výpočet čistého bohatstva, zlepšenie  
spravovania štátnych aktív a pasív, zefektívnenie manažmentu štátnych podnikov a posilnenie  
monitoringu výkonu akcionárskych práv na MF SR. Nevyhnutnou súčasťou ďalšieho rozvoja  
metodiky čistého bohatstva je podľa MF SR aj analýza dostupných personálnych kapacít  
ministerstva a identifikácia zdrojov údajov.  
4.3 Odporúčania RRZ na zlepšenie rozpočtovej transparentnosti  
Na základe hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej transparentnosti RRZ sformulovala  
odporúčania91, ktoré by prispeli k zvýšeniu transparentnosti verejných financií:  
Výbor pre daňové prognózy  
•
Pokračovať v rozširovaní položiek, ktoré sú predmetom posudzovania vo Výbore pre  
daňové prognózy tak, aby výbor schvaľoval prognózu všetkých daňových príjmov a odvodov  
v zmysle metodiky ESA2010, vybraných nedaňových príjmov a výdavkov, ktoré sú  
ovplyvnené makroekonomickým vývojom.  
•
Uzákoniť v rámci príslušných ustanovení zákona o rozpočtovej zodpovednosti alebo  
zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy používanie prognózy daňových  
a odvodových príjmov schválenej Výborom pre daňové prognózy v celom rozpočtovom  
procese, t.j. od prípravy programu stability až po schválenie rozpočtu v NR SR, keďže  
odborné otázky, medzi ktoré patrí aj prognózovanie príjmov, by mali byť oddelené od  
politických rozhodnutí vlády a národnej rady.  
Rozpočet verejnej správy  
•
Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu a schvaľovať v parlamente celý trojročný rozpočet  
verejnej správy a pozmeňujúce návrhy k nemu v súlade s metodikou ESA2010 a najlepšou  
medzinárodnou praxou. Súčasný spôsob schvaľovania (schvaľuje sa hotovostný štátny  
rozpočet na najbližší rok) je daný historicky a nepostačuje na zachytenie kľúčových  
sledovaných parametrov a všetkých zmien vo verejných financiách.  
88  
MF SR sa v roku 2020 zapojilo do pracovnej skupiny pre hodnotenie ekosystémov a ekosystémových služieb na  
Slovensku, ktorej cieľom je zmapovať ekosystémy a priradiť im peňažnú hodnotu. Výstupy tejto pracovnej skupiny  
by mohli byť použiteľné pre ocenenie ďalších zložiek čistého bohatstva, ako napríklad nerastné suroviny, prírodné  
rezervácie.  
89  
90  
91  
Poznanie vzájomných prepojení týchto ukazovateľov je dôležité z toho dôvodu, že niektoré transakcie  
sa z metodických dôvodov nemusia prejaviť v salde a dlhu verejnej správy, ale ovplyvňujú výšku čistého bohatstva.  
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024, zo 17.4.2020, str. 57  
a Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024, z 28.4.2021, str. 58.  
Vyhodnotenie plnenia odporúčaní zo správy RRZ z augusta 2020 je uvedené v prílohe č. 2.  
www.rrz.sk  
43  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
•
•
Rozpočtované sumy by mali v každej oblasti zohľadňovať odhad vo východiskovom roku,  
vývoj v NPC scenári a prijaté opatrenia (zatiaľ sa to tak prezentuje len v daniach a vo  
výdavkoch na zdravotníctvo).  
Opatrenia zapracované v rozpočte (nielen legislatívne, ale akékoľvek zmeny oproti NPC  
scenáru) by mali byť uvedené v zodpovedajúcich častiach knihy rozpočtu a v prípade  
významnejšieho predpokladaného vplyvu (napr. vo výške nad 10 % úrovne vo  
východiskovom roku) by mali byť zdôvodnené vymenovaním a popísaním konkrétnych  
opatrení s uvedením časového horizontu ich prijatia.  
•
Zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych podnikov a podnikov  
MH Manažment. Hospodárenie podnikov doplniť o komentár aj v kontexte vyplácania  
dividend, vplyvu na výnos dane z príjmov právnických osôb a prípadných ďalších vzťahov  
s rozpočtom verejnej správy. Pokúsiť sa aspoň v kvalitatívnej rovine vyhodnotiť riziká  
plynúce z hospodárenia štátnych podnikov a podnikov MH Manažment.  
•
Rozpočtovať všetky položky rozpočtu v súlade s metodikou ESA2010 (úrokové náklady  
štátneho dlhu) a pokračovať vo zvyšovaní porovnateľnosti rozpočtovaných a skutočných  
údajov. Priestor pre zlepšenie existuje v podobe rozpočtovania predpokladaného vplyvu  
EFSF, rozpočtovania podnikateľskej činnosti vysokých škôl (potrebná zmena zákona),  
rozpočtovania príjmov a výdavkov niektorých organizácií ústrednej správy. Rozpočtovanie  
týchto položiek bude dôležité aj z hľadiska zavedenia výdavkových limitov.  
Súhrnná výročná správa  
•
Ocenenie zatiaľ nevyčíslených zložiek ukazovateľa čistého bohatstva by mohlo prispieť  
k zlepšeniu vypovedacej schopnosti čistého bohatstva.  
•
Vytvoriť technické podmienky a v spolupráci s RRZ definovať metodiku prepojenia salda  
a dlhu verejnej správy so zmenou čistého bohatstva.  
www.rrz.sk  
44  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Referencie  
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti zo dňa 31.07.2020. Analýza vypracovaná na základe zmluvy  
s Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou zo dňa 22.05.2020  
Ministerstvo financií SR (2019): Zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie,  
materiál je zverejnený spolu s touto správou  
https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-  
materialy/zdovodnenie-vysky-dlhu/  
Ministerstvo financií SR (2018): Zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie,  
materiál je zverejnený spolu s touto správou  
https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-  
materialy/zdovodnenie-vysky-dlhu/  
Ministerstvo financií SR (2020): Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/suhrnna-vyrocna-sprava-sr/  
Ministerstvo financií SR (2019): Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/suhrnna-vyrocna-sprava-sr/  
Ministerstvo financií SR (2020): Rozpočet verejnej správy na roky 2021 až 2023,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-spravy/  
Ministerstvo financií SR (2019): Rozpočet verejnej správy na roky 2020 až 2022,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-spravy/  
Inštitút finančnej politiky (2014): Zverejňovanie daňových výdavkov, Manuál 13, MF SR,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-  
ifp/manualy/zverejnovanie-danovych-vydavkov.html  
Inštitút finančnej politiky (2015): Jednorazové vplyvy, Manuál 8 (aktualizácia), MF SR,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-  
ifp/manualy/jednorazove-vplyvy.html  
Inštitút finančnej politiky (2018): Skrutkovač na hodnotu za peniaze, diskusná štúdia č. 3, MF SR  
https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/diskusne-studie/3-  
skrutkovac-hodnotu-za-peniaze-oktober-2018.html  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2020): Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a transparentnosti za rok 2019,  
https://www.rrz.sk/sprava-o-hodnoteni-plnenia-pravidiel-rozp-zodpovednosti-a-  
transparentnosti-august-2020/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2019): Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a transparentnosti za rok 2018,  
www.rrz.sk  
45  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
https://www.rrz.sk/sprava-o-hodnoteni-plnenia-pravidiel-rozp-zodpovednosti-a-  
transparentnosti-august-2019/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2020): Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na  
roky 2021 až 2023,  
https://www.rrz.sk/hodnotenie-navrhu-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2021-az-2023/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2019): Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky  
2020 až 2022,  
https://www.rrz.sk/hodnotenie-navrhu-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2021-az-2023/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2021): Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií,  
https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2020-jun-  
2021/  
https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2020-april-  
2021/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2020): Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií,  
https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-april-2020/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2020): Strednodobý fiškálny výhľad na roky 2021 až 2024,  
https://www.rrz.sk/strednodoby-fiskalny-vyhlad-na-roky-2021-az-2024/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2020): Hodnotenie plnenia pravidla o vyrovnanom  
rozpočte za rok 2019,  
https://www.rrz.sk/hodnotenie-plnenia-pravidla-o-vyrovnanom-rozpocte-za-rok-2019/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2012): Ako vyhodnocovať dlhodobú udržateľnosť verejných  
financií?, Diskusná štúdia 1/2012,  
https://www.rrz.sk/ako-vyhodnocovat-dlhodobu-udrzatelnost-verejnych-financii/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2015): Zostavenie základného scenára vývoja verejných  
financií, Diskusná štúdia 2/2015,  
https://www.rrz.sk/zostavenie-zakladneho-scenara-vyvoja-verejnych-financii/  
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti  
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy  
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy  
www.rrz.sk  
46  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Príloha 1 – Prehľad plnenia pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a transparentnosti  
Tab 3: Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
Článok Odsek  
Znenie ústavného zákona  
Plnenie  
Poznámky  
12*  
(3)  
Ak výška dlhu dosiahne 48 % podielu na HDP a zároveň  
nedosiahne 51 % podielu na HDP (za rok 2019), ministerstvo  
financií zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu  
vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.  
splnené  
12*  
(4)  
Ak výška dlhu dosiahne 50 % podielu na HDP a zároveň  
nedosiahne 52 % podielu na HDP (za rok 2020)  
a) vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh  
opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu a  
b) znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v  
predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy v  
predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie;  
zníženie platov sa vykoná na obdobie od prvého dňa  
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení  
výšky dlhu až do konca kalendárneho mesiaca, v  
ktorom bola zverejnená výška dlhu nižšia ako 53 %  
podielu na HDP  
Splnenie vyhodnotí RRZ v roku  
2022.  
zatiaľ nesplnené  
plní sa priebežne  
Splnenie vyhodnotí RRZ v roku  
2022.  
6
(1)  
Štát  
finančne  
nezabezpečuje  
platobnú  
schopnosť  
a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho  
územného celku. Postup pri riešení platobnej neschopnosti  
obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon.  
splnené  
splnené  
Ak zákon pri úprave pôsobnosti ustanovuje nové úlohy obci  
alebo vyššiemu územnému celku, štát na ich plnenie súčasne  
(2)  
(3)  
zabezpečí  
obci  
alebo  
vyššiemu  
územnému  
celku  
zodpovedajúce finančné prostriedky.  
V súčasnosti  
prebieha  
Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku  
dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho  
rozpočtového roka a viac, obec alebo vyšší územný celok sú  
povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií, a to  
vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 %  
skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového  
roka. Celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho územného celku  
ustanovuje zákon.  
prebieha overovanie overovanie výšky dlhu za rok  
2020 u 39 obcí. Oslovených bolo  
aj 43 obcí, ktoré nepredložili  
potrebné výkazy. Po preverení  
výšky dlhu začne MF SR správne  
konanie o uložení pokuty.  
Povinnosť uplatňovať ustanovenie odseku 3 sa neuplatní počas  
24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni,  
v ktorom sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie obecného  
zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku,  
ak nebola vo voľbách ako nový starosta, nový primátor alebo  
nový predseda vyššieho územného celku zvolená tá istá fyzická  
osoba, ako v predchádzajúcom volebnom období.  
(4)  
splnené  
V súčasnosti sa táto výnimka  
neuplatňuje  
pre  
žiadnu  
z overovaných obcí.  
Diskusné štúdie s názvom Ako  
vyhodnocovať dlhodobú  
udržateľnosť verejných financií?  
7
(1)  
splnené  
Rada pred určením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti  
zverejní na svojom webovom sídle metodológiu výpočtov  
a predpoklady, ktoré použije pri určení ukazovateľa dlhodobej  
udržateľnosti.  
a Zostavenie  
základného  
verejných  
scenára  
financií  
vývoja  
Rada pri určení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti  
zohľadňuje  
(2)  
a) hodnotu štrukturálneho primárneho salda,  
splnené  
splnené  
prognózy demografického vývoja zverejnené  
b)  
Eurostatom,  
www.rrz.sk  
47  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
makroekonomické prognózy Výboru pre  
c) makroekonomické prognózy a dlhodobé  
splnené  
splnené  
makroekonomické prognózy EK,  
Využité modely RRZ na  
dôchodkové zabezpečenie,  
zdravotníctvo, sociálne dávky  
(od roku 2021) a dlhodobú  
starostlivosť (od roku 2021).  
dlhodobé prognózy výdavkov citlivých na starnutie  
populácie vypočítaných EK,  
d)  
e) dlhodobé prognózy kapitál. príjmov vypočítaných EK,  
f) implicitné záväzky a podmienené záväzky,  
splnené  
splnené  
-
g) iné ukazovatele ovplyvňujúce dlhodobú udržateľnosť.  
Návrh novely ústavného zákona  
o rozpočtovej  
zodpovednosti  
schválený vládou 30. septembra  
(3)  
Postup pri určení limitu verejných výdavkov ustanoví zákon.  
zatiaľ nesplnené  
2020, ktorý obsahuje postup pri  
určení  
limitu  
zatiaľ  
verejných  
nebol  
výdavkov,  
schválený v NR SR.  
* Čl. 12 je prechodným ustanovením k čl. 5 (do 31. decembra 2017). Zmenu hodnôt sankčných  
pásiem v rokoch 2018 až 2027 upravuje čl. 13.  
Zdroj: RRZ  
(-) znamená, že príslušné znenie zákona nebolo hodnotené  
Tab 4: Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti  
Článok Odsek  
Znenie ústavného zákona  
Plnenie  
Poznámky  
Za účelom zvýšenia transparentnosti v procese zostavovania  
rozpočtu verejnej správy sa zriaďujú Výbor pre daňové  
prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy (ďalej len  
„výbory“). Výbory sú poradnými orgánmi ministra financií.  
Výbor pre daňové prognózy najmenej dvakrát ročne vypracúva  
prognózy daňových a odvodových príjmov, a to do 15. februára  
8
(1)  
splnené  
(2)  
splnené  
splnené  
bežného rozpočtového roka  
a
do 30. júna bežného  
rozpočtového roka. Výbor pre makroekonomické prognózy  
najmenej dvakrát ročne vypracúva prognózy vývoja  
makroekonomiky, a to do 15. februára bežného rozpočtového  
roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka.  
Subjekty verejnej správy sú povinné zostavovať svoj rozpočet  
najmenej na tri rozpočtové roky, pričom súčasťou návrhu  
rozpočtu je aj schválený rozpočet na bežný rozpočtový rok,  
údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka  
a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva  
rozpočtové roky. Subjekty verejnej správy zohľadňujú pri  
zostavení svojho rozpočtu prognózy zverejnené ministerstvom  
financií podľa odseku 3.  
9
(1)  
Splnené za verejnú správu ako  
celok  
(rozpočet  
verejnej  
správy).  
Subjekty verejnej správy sú povinné zverejňovať údaje  
o rozpočte podľa odseku 1 do 30 dní po schválení ich rozpočtu  
a do 60 dní po skončení rozpočtového roka.  
RRZ z kapacitných dôvodov  
nesleduje splnenie povinnosti  
za každý subjekt.  
(2)  
nehodnotené  
Ministerstvo financií najmenej dvakrát ročne zverejňuje  
prognózy vypracované výbormi podľa čl. 8 ods. 3, a to do 15.  
februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného  
rozpočtového roka.  
(3)*  
splnené  
Rozpočet verejnej správy obsahuje okrem údajov, ktoré  
ustanovuje osobitný zákon,  
(4)  
Je  
potrebné  
detailnejšie  
členenie niektorých položiek  
a pokračovanie vo zvyšovaní  
porovnateľnosti  
(a) konsolidovanú bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
splnené  
www.rrz.sk  
48  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
rozpočtovaných údajov so  
skutočnosťou.  
(b) stratégiu riadenia štátneho dlhu  
(c) údaje o daňových výdavkoch,  
splnené  
splnené  
splnené  
splnené  
splnené  
implicitných záväzkoch  
(d)  
(e)  
podmienených záväzkoch,  
(f) jednorazových vplyvoch  
Chýbajú podniky s účasťou MZ  
SR a adekvátny komentár.  
(g) o hospodárení podnikov štátnej správy;  
čiastočne splnené  
Plánované hodnoty za podniky  
príslušný správca kapitoly štátneho rozpočtu je povinný  
(h) predkladať ministerstvu financií požadované údaje za  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
ministerstva  
zdravotníctva  
čiastočne splnené  
(s výnimkou Debitum, a.s.)  
neboli predložené.  
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky obsahuje okrem  
údajov, ktoré ustanovuje osobitný zákon,  
(5)  
Je  
potrebné  
salda  
zabezpečiť  
prepojenie  
a dlhu  
(a) aj výšku čistého bohatstva Slovenskej republiky,  
splnené  
verejnej správy so zmenou  
čistého bohatstva.  
(b) bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
splnené  
splnené  
vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho  
(c)  
dlhu,  
jednorazové vplyvy  
splnené  
splnené  
(d)  
(e)  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
* V ústavnom zákone č. 493/2011 Z. z. sa v odseku 3 čl.9 nachádza chybná odvolávka na neexistujúci odsek 3 čl. 8 (správne  
malo ísť o odsek 2 čl. 8).  
Zdroj: RRZ  
(-) znamená, že príslušné znenie zákona nebolo hodnotené  
www.rrz.sk  
49  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Príloha 2 – Prehľad plnenia odporúčaní RRZ  
Tab 5: Vyhodnotenie plnenia odporúčaní RRZ z augusta 2020  
odporúčanie RRZ  
vyhodnotenie  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
Podmienky neboli stanovené. V zákone sa  
formalizoval proces poskytovania návratných  
finančných výpomocí zo štátnych finančných  
aktív (súhlas vlády, písomná zmluva a určený  
účel).  
Stanoviť podmienky pre poskytovanie návratných  
prostriedkov zo štátnych finančných aktív samosprávam,  
ktoré by zabránili ich selektívnemu zvýhodňovaniu a  
predchádzaniu prípadnej platobnej neschopnosti.  
Uskutočniť audit kompetencií obcí a vyšších územných  
celkov, ktorý by vytvoril porovnávaciu základňu pre  
vyhodnotenie toho, či úpravy pôsobností samosprávy sú  
spojené s adekvátnym financovaním zo strany štátu.  
Audit sa neuskutočnil.  
Nedošlo k žiadnej zmene. MF SR v rámci  
aktualizácie „Jednotnej metodiky na  
posudzovanie vybraných vplyvov“, ktorá je  
v gescii MH SR, žiadalo doplniť požiadavku na  
identifikáciu nových úloh samospráv  
a kvantifikovať vplyvy na ich rozpočet v zmysle  
ustanovení ústavného zákona č. 493/2011 Z.z.  
Pripomienku MH SR neakceptovalo, pričom sa  
jej bude venovať v rámci druhej fázy novely  
jednotnej metodiky.  
Povinnou súčasťou doložiek vplyvov pripravovaných  
zákonov by mala byť aj informácia o tom, či ustanovujú  
nové úlohy alebo rozširujú /existujúce úlohy samospráv.  
MF SR v priebehu roka informuje ZMOS o  
obciach, ktoré vykazujú prekročenie výšky  
dlhu na základe predložených štvrťročných  
výkazov.  
MF SR venuje pozornosť problematike kvality  
vykazovania. Spolupracuje so subjektami VS  
a s metodikmi obcí. Pripravuje sa úprava  
výkazu FIN 6-04 s účinnosťou od 01.01.2022.  
Skvalitniť samosprávami vykazované údaje potrebné pre  
vyčíslenie pomeru dlhu samospráv k bežným príjmom.  
Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške  
dlhu samospráv, uložených sankciách, prebiehajúcich  
konaniach a zdôvodniť prípady, ktoré neviedli k uloženiu  
sankcií napriek prvotnej identifikácii nesplnenia  
záväzných pravidiel. Plnenie dlhového pravidla  
samospráv s možnosťou uloženia pokuty MF SR prvýkrát  
posudzovalo za rok 2015, zatiaľ však nezverejnilo ani  
jedno vyhodnotenie.  
Údaje sa nezverejňujú.  
Výdavkové limity  
Legislatívna úprava, ktorá by umožňovala  
zavedenie výdavkových limitov, je súčasťou  
vládou schválenej novely ústavného zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú zatiaľ NR  
SR neschválila.  
Pokračovať v príprave záväzných viacročných  
výdavkových limitov tak, aby boli zavedené do praxe v  
priebehu tohto volebného obdobia.  
Výbor pre daňové prognózy  
Vo Výbore pre daňové prognózy schvaľovať prognózu  
V priebehu roku 2021 došlo k rozšíreniu  
všetkých daňových príjmov a odvodov v zmysle metodiky položiek, ktoré posudzuje výbor, o vybrané  
ESA2010 a vybraných nedaňových príjmov.  
nedaňové príjmy a výdavky.  
Uzákoniť v rámci príslušných ustanovení zákona o  
rozpočtovej zodpovednosti alebo zákona o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy používanie prognózy daňových  
a odvodových príjmov schválenej Výborom pre daňové  
prognózy v celom rozpočtovom procese, t.j. od prípravy  
programu stability až po schválenie rozpočtu v NR SR.  
Nedošlo k žiadnej zmene.  
www.rrz.sk  
50  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Rozpočet verejnej správy  
Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu a schvaľovať v  
parlamente celý trojročný rozpočet verejnej správy a  
pozmeňujúce návrhy k nemu v súlade s metodikou  
ESA2010. Súčasný spôsob schvaľovania (schvaľuje sa  
hotovostný štátny rozpočet na najbližší rok) je daný  
Nedošlo k žiadnej zmene.  
historicky  
a
nepostačuje na zachytenie kľúčových  
sledovaných parametrov a všetkých zmien vo verejných  
financiách.  
Upraviť legislatívny rámec tak, aby sa posilnila záväznosť  
rozpočtovaných  
výdavkov,  
vrátane  
stanovenia Spresnili sa pravidlá pre tvorbu a zverejňovanie  
transparentných pravidiel pre tvorbu, použitie a údajov o použití rezerv.  
zverejňovanie informácií o všetkých rezervách.  
Zvýšiť kvalitu poskytovaných informácií  
uvádzaním rozpočtových vplyvov  
v
rozpočte  
jednotlivých Návrh rozpočtového plánu na rok 2021  
legislatívnych opatrení v zmysle príslušného ustanovenia obsahoval zoznam prijatých príjmových  
zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a a najvýznamnejších výdavkových opatrení  
popisom všetkých opatrení zapracovaných do rozpočtu zahrnutých do návrhu rozpočtu.  
vrátane použitých predpokladov pri vyčíslení ich vplyvov.  
Zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych  
podnikov a podnikov MH Manažment. Hospodárenie  
podnikov doplniť o komentár aj v kontexte vyplácania  
dividend, vplyvu na výnos dane z príjmov právnických  
osôb a prípadných ďalších vzťahov s rozpočtom verejnej  
Nedošlo k žiadnej zmene.  
správy. Pokúsiť sa aspoň v kvalitatívnej rovine vyhodnotiť  
riziká plynúce z hospodárenia štátnych podnikov a  
podnikov MH Manažment.  
Príjmy z emisných kvót sú rozpočtované podľa  
Rozpočtovať všetky položky rozpočtu v súlade s metodikou  
metodiky ESA2010 a do rozpočtu boli zahrnuté  
ESA2010 a zahrnúť predpoklady o príjmoch a výdavkoch  
viaceré položky zvyšujúce porovnateľnosť  
všetkých subjektov, ktoré sú v čase zostavovania rozpočtu  
rozpočtovaných údajov so skutočnosťou  
súčasťou sektora verejnej správy.  
(podpora zelenej energie, imputácie ŠÚ SR).  
Rozpočet ucelene informuje o daňových  
V dokumentoch rozpočtu informovať na jednom mieste o  
a odvodových príjmoch posudzovaných VpDP.  
všetkých daňových príjmoch a odvodoch zapracovaných  
Podrobnosti o ostatných, najmä odvodových  
do rozpočtu vrátane zmien prijatých počas schvaľovania v  
príjmoch nie sú v príslušnej časti dokumentu  
NR SR.  
uvedené.  
Pokračovať v analýze ďalších oblastí verejných financií z  
hľadiska hodnoty za peniaze (VFM) a odpočte plnenia V priebehu roku 2020 bola  
identifikovaných opatrení. Silnejšie previazanie rozpočtu s zverejnená záverečná správa o revízii výdavkov  
výsledkami získanými z VFM a jednoznačné informovanie v oblasti zamestnanosti a miezd vo verejnej  
o vplyvoch opatrení zapracovaných do rozpočtu by správe, v pôdohospodárstve a ohrozených  
významne zvýšilo jeho transparentnosť a skvalitnilo skupinách.  
diskusiu o prioritách vlády.  
Súhrnná výročná správa  
Ocenenie zatiaľ nevyčíslených zložiek ukazovateľa  
čistého bohatstva a odstránenie zostávajúcich  
metodických nezrovnalostí pri jeho vykazovaní (odlišný  
prístup odhadu implicitných záväzkov univerzálneho  
dôchodkového systému v porovnaní so systémom  
ozbrojených zložiek) by mohli prispieť k zlepšeniu  
vypovedacej schopnosti čistého bohatstva.  
MF SR sa zapojilo do pracovnej skupiny pre  
hodnotenie ekosystémov a ekosystémových  
služieb na Slovensku, ktorej cieľom je  
zmapovať ekosystémy a priradiť im peňažnú  
hodnotu – výstupy by mohli byť použiteľné pre  
ocenenie ďalších zložiek čistého bohatstva  
(nerastné suroviny, prírodné rezervácie).  
Vytvoriť technické podmienky a v spolupráci s RRZ  
definovať metodiku prepojenia salda a dlhu verejnej  
správy so zmenou čistého bohatstva.  
Nedošlo k žiadnej zmene.  
Ucelene informovať  
o príčinách rozdielneho vývoja MF SR vyhodnocuje rozdiel medzi  
príjmov, výdavkov a hrubého dlhu verejnej správy v dosiahnutou skutočnosťou a rozpočtom  
porovnaní s rozpočtom (s dôrazom na vecné faktory a (príjmov, výdavkov) jednotlivých subjektov VS  
www.rrz.sk  
51  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
rozdiely v jednotlivých subjektoch) v jednom materiáli, a hrubého dlhu v materiáli ŠZÚ, v materiáli  
ideálne v štátnom záverečnom účte. Súhrnná výročná SVS dodatočne informuje o zmenách, ku  
správa by potom informovala o prípadných revíziách ktorým došlo v októbri oproti aprílovej  
údajov a nových skutočnostiach.  
notifikácii.  
Zdroj: RRZ  
www.rrz.sk  
52  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Príloha 3 – Vývoj dlhu v rokoch 2014 až 2024  
Hrubý dlh je jedným zo základných ukazovateľov vývoja zadlženia verejnej správy danej krajiny.  
Na jeho výšku sú naviazané viaceré fiškálne pravidlá, či už na európskej alebo národnej úrovni.  
Pravidelne ho zverejňuje Eurostat a je relatívne ľahko kvantifikovateľný, keďže záväzky sú  
vyjadrené v nominálnych hodnotách.  
Vývoj hrubého dlhu však neposkytuje ucelený obraz o tom, aký vplyv na jeho výšku má  
hospodárenie vlády. Zásadným nedostatkom tohto ukazovateľa je, že nezohľadňuje vývoj aktív  
verejnej správy. Vo všeobecnosti platí, že krajina je v lepšej situácii pri danej úrovni hrubého  
dlhu, ak má vyššie aktíva, keďže tieto môžu byť použité na jeho zníženie. Z tohto pohľadu je  
vhodnejším ukazovateľom čistý dlh, ktorý zverejňuje aj ministerstvo financií v súlade  
s definíciou z Paktu stability a rastu. Ide o hrubý dlh očistený o likvidné finančné aktíva, ako sú  
hotovosť na účtoch verejnej správy92, cenné papiere a kótované akcie.  
Rozdielny vývoj medzi obomi ukazovateľmi možno vidieť v roku 2020 (tabuľka 6), kde podiel  
hrubého dlhu na HDP medziročne vzrástol o 12,1 p.b. z 48,2 % na konci roku 2019 na 60,3 % HDP  
na konci roku 2020. Čistý dlh však v rovnakom období vzrástol o 7,8 p.b. z 43,3 % HDP na  
50,1 % HDP. To bolo spôsobené práve vývojom hotovosti na účtoch verejnej správy, keďže hrubý  
dlh sa výraznejšie zvýšil jej nárastom.  
Tab 6: Vývoj dlhu medzi rokmi 2014 až 2024  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
2024  
(v mil. eur)  
1. Hrubý dlh  
40 844 41 413 42 481 43 572 44 383 45 275 55 181 58 699 64 046 66 520 68 842  
3 064 3 541 4 345 4 843 5 426 4 601 9 282 4 801 6 096 4 763 4 005  
37 780 37 872 38 137 38 729 38 957 40 674 45 899 53 899 57 951 61 757 64 837  
2. Likv. fin.aktíva  
3. Čistý dlh (1-2)  
(v % HDP)  
4. Hrubý dlh  
53,6  
4,0  
51,9  
4,4  
52,4  
5,4  
51,6  
5,7  
49,7  
6,1  
48,2  
4,9  
60,3  
10,1  
60,5  
4,9  
61,7  
5,9  
59,9  
4,3  
60,5  
3,5  
5. Likv. fin.aktíva  
6. Čistý dlh (4-5)  
49,5  
47,5  
47,1  
45,8  
43,6  
43,3  
50,1  
55,5  
55,8  
55,7  
57,0  
p.m. Nom. HDP  
(mil. eur)  
76 270 79 768 81 052 84 489 89 357 93 901 91 555 97 041 103 821 110 962 113 709  
Pozn.: v rokoch 2021 až 2024 ide o prognózu RRZ z júla 2021. Šedým podfarbením sú zvýraznené krízové roky.  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, RRZ  
Ukazovateľ čistý dlh má takisto svoje nedostatky, keďže nezohľadňuje vývoj ostatných aktív  
verejnej správy, ani vplyv aktuálnej fiškálnej politiky vlády na budúci vývoj aktív a záväzkov  
(napríklad implicitné a podmienené záväzky). Z tohto pohľadu by vhodným ukazovateľom bolo  
čisté bohatstvo, ktoré všetky tieto zložky bilancie zahŕňa. V súčasnosti však zatiaľ kvôli dátovým  
problémom a chýbajúcej metodike nie je možné prepojiť vývoj čistého bohatstva  
s hospodárením vlády. RRZ preto v snahe priblížiť analýzu vývoja dlhu k tomuto konceptu  
identifikovala také jednorazové a dočasné faktory ovplyvňujúce hotovosť, ktoré čisté  
bohatstvo nezlepšujú resp. ovplyvňujú ho iba dočasne (tabuľka 7). Po úprave čistého dlhu  
o tieto faktory získame informáciu o tom, ako sa vyvíjal dlh vplyvom trvalých opatrení vlády.  
92  
V prípade Slovenska tvorí od roku 2013 hotovosť na účtoch verejnej správy vyše 99 % likvidných finančných aktív.  
www.rrz.sk  
53  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Prvou skupinou úprav sú jednorazové vplyvy, ktoré v metodike ESA2010 ovplyvňujú saldo  
verejnej správy v danom roku. V porovnaní so zoznamom jednorazových vplyvov, ktorý  
zverejňuje RRZ pri hodnotení rozpočtu, sa do úvahy berú iba také, ktoré majú vplyv na hotovosť.  
Druhou skupinou sú jednorazové vplyvy, ktoré neovplyvňujú saldo verejnej správy, ale  
majú vplyv na hotovosť. Ide o faktory, ktoré menia výšku hotovosti pri súčasnej zmene iných  
(nie likvidných) aktív alebo zmene takých záväzkov, ktoré nie sú súčasťou hrubého dlhu.  
V rokoch 2014 až 2024 RRZ identifikovala transakcie so štátnymi podnikmi, ako napríklad  
privatizácia podielu štátu (Slovak Telekom), vyplatenie dividend nad rámec ich zisku z riadnej  
hospodárskej činnosti (najmä SPP, ZSE, VSE), príjmy štátu zo splatených úverov, ktoré si daný  
podnik nahradil súkromnými úvermi (Vodohospodárska výstavba). Patria sem aj zmeny spojené  
s kapitalizačným pilierom dôchodkového systému. Presun naakumulovaných aktív sporiteľov  
zo súkromných dôchodkových správcovských spoločností do sektora verejnej správy síce zvyšuje  
hotovosť na účtoch verejnej správy, ale je zároveň spojený aj s budúcimi výdavkami pri výplate  
dôchodkov týchto sporiteľov (nárast implicitných záväzkov). Patria sem aj jednorazové príjmy  
z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach z reorganizácie spoločnosti SPP.  
Ďalšou skupinou faktorov, ktoré RRZ zohľadnila, sú toky spojené s čerpaním fondov EÚ.  
Keďže dochádza k časovému nesúladu medzi skutočne vynaloženými prostriedkami zo štátneho  
rozpočtu na financovanie projektov EÚ a ich preplatením z rozpočtu EÚ, v jednotlivých rokoch  
môže dôjsť k výraznejším rozdielom medzi hotovostnými93 príjmami a výdavkami spojenými  
s čerpaním fondov EÚ. Ide o faktor mimo kontroly vlády, ovplyvňuje však stavy hotovosti  
na účtoch verejnej správy a teda aj výšku dlhu. RRZ v rámci hotovostných tokov zohľadnila  
aj finančné korekcie súvisiace s nezrovnalosťami pri čerpaní fondov EÚ, keďže sa nimi znižuje  
nárok krajiny na sumu preplatených prostriedkov z rozpočtu EÚ. Zároveň hotovostnú bilanciu  
ovplyvňujú aj preddavky (nezahrnuté do rozpočtu), ktoré sa neskôr zúčtujú.  
93  
Vplyv na saldo v metodike ESA2010 je nulový, keďže hotovostný nesúlad príjmov a výdavkov je vyrovnaný zmenou  
stavu pohľadávky voči rozpočtu EÚ. Ak sú výdavky vyššie ako príjmy, dôjde k nárastu pohľadávky a naopak.  
www.rrz.sk  
54  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Tab 7: Jednorazové vplyvy na dlh (mil. eur)  
2022 2023  
2024  
2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020  
2021  
-86  
-
0
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-46  
-41  
-
33  
-
0
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-1 671 -2 877 -109  
0
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
0
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
1. Jednorazové hotovostné vplyvy na saldo VS  
- opatrenia spojené s pandémiou koronavírusu  
- mimoriadny odvod v bankovom sektore  
- dividendy nad rámec zisku z riadnej činnosti  
- doplatok dôchodkov ozbrojeným zložkám  
- pokuta Protimonopolného úradu SR  
- prepočet odvodu do rozpočtu EÚ  
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-41  
-
33  
-
-58  
12  
-87  
48  
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
- splátka NFV Vodohospodárska výstavba  
- vratky domácnostiam za spotrebu plynu  
- zaznamenanie miezd v samostatných účtoch  
- covid opatrenia  
-46  
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-1 671 -2 877 -109  
2. Ostatné jednorazové vplyvy  
(bez vplyvu na saldo)  
727 1890 163  
238  
-
58  
212  
265  
9
4
3
5
-
579  
-
-
58  
-
-
212  
-
-
172  
58  
35  
-
-
9
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
4
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
3
-
-
-
-
-
-
-
-
-
3
-
5
-
-
-
-
-
-
-
-
-
5
- vplyv otvorenia II. piliera dôch. systému  
- dividendy nad rámec zisku z riadnej činnosti  
- príjmy z predaja telekomunikačných licencií  
- privatizácia/odkúpenie podielov  
- splátka NFV od Vodohospodárskej výstavby  
- splátka NFV od spoločnosti Cargo  
- osob. odvod z podnikania v reg. odvetviach  
3. Vplyvy čerpania a preplácania EÚ fondov  
- zahrnuté v rozpočte  
337  
164  
-
169 207 238  
-
800  
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
158  
20  
49  
-
-
117  
-
-
-
224 -45  
-
-
-
-423 -188 1010 -53  
-93 -233 -230  
-756 -23  
111 119  
210  
149  
-8  
-3  
93  
-40 -235  
-37 -202  
-89  
- korekcie k EÚ fondom  
222 -284 651  
-43  
-96 -157 206  
-2  
0,0 0,0  
- nezahrnuté v rozpočte (preddavky)  
4. Jednorazové vplyvy na dlh* (1+2+3)  
- v % HDP  
* Ide o zmeny v hotovosti na účtoch štátu, ktoré majú nulový alebo dočasný vplyv na čisté bohatstvo.  
Pozn.: (+) zvyšuje a (-) znižuje hotovosť na účtoch verejnej správy  
219 1702 1127 144  
0,3 2,1 1,4 0,2  
-22 -1637 -2 869 -105  
-1,8 -3,0  
Zdroj: RRZ, MF SR, ŠÚ SR  
-0,1 0,0 0,0  
Podiel hrubého dlhu verejnej správy na HDP klesol v období rokov 2015 až 2019 celkovo  
o 5,3 percentuálnych bodov (z 53,6 % HDP na konci roku 2014 na 48,2 % HDP na konci  
roku 2019). Jednorazové faktory (napríklad príjmy z privatizácie Slovak Telekom, jednorazový  
príjem z otvorenia II. piliera dôchodkového systému, príjmy z dividend nad rámec riadnej  
činnosti štátnych podnikov, vplyv čerpania EÚ fondov) prispeli k poklesu 3,7 p.b. a zmeny  
v hotovostnej rezerve prispeli 0,9 p.b. Ide o faktory, ktoré nezlepšovali čisté bohatstvo verejného  
sektora94, keďže pokles hrubého dlhu bol financovaný poklesom aktív a bol sprevádzaný  
nárastom implicitných záväzkov verejného sektora. Bez jednorazových faktorov a zmien  
v hotovostnej rezerve by podiel dlhu na HDP klesol medzi rokmi 2015 až 2019  
o 2,5 percentuálneho bodu.  
94  
RRZ v snahe priblížiť analýzu vývoja dlhu ku konceptu čistého bohatstva identifikovala také jednorazové a dočasné  
faktory ovplyvňujúce hotovosť, ktoré čisté bohatstvo nezlepšujú resp. ho ovplyvňujú iba dočasne (napríklad  
superdividendy, príjmy z privatizácie, príjmy z otvorenia II. piliera dôchodkového systému). Po úprave hrubého  
dlhu o likvidné finančné aktíva (čistý finančný dlh) a o tieto faktory získame informáciu o tom, ako sa vyvíjal dlh  
vplyvom trvalých opatrení vlády.  
www.rrz.sk  
55  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
V roku 2014 k poklesu podielu dlhu na HDP prispelo najmä jednorazové zníženie úrovne  
hotovostnej rezervy štátu95 (čistý dlh96 vzrástol). V rokoch 2015 a 2016 došlo k poklesu hrubého  
aj čistého dlhu, pričom ich vývoj bol v prevažnej miere ovplyvnený jednorazovými príjmami  
(v roku 2015 išlo o príjmy z privatizácie, príjmy zo súkromných dôchodkových fondov, dividendy  
zo štátnych podnikov nad rámec riadneho zisku; v roku 2016 išlo o preddavky k čerpaniu fondov  
EÚ a dividendy zo štátnych podnikov nad rámec riadneho zisku – tabuľka 8). V rokoch 2017 až  
2019 došlo k poklesu dlhu aj po zohľadnení jednorazových opatrení vlády a iných dočasných  
vplyvov.  
V roku 2020 došlo najmä vplyvom pandémie koronavírusu k medziročnému zvýšeniu  
dlhu o 12,1 p.b. na úroveň 60,3 % HDP. Nízka východisková úroveň hotovosti na účtoch štátu  
na začiatku roka 2020 a neistota spojená s vplyvom pandémie na slovenskú ekonomiku viedli  
v priebehu roku 2020 k nárastu hotovosti na účtoch, čo prispelo k zvýšeniu dlhu o 5,2 p.b.  
Jednorazové opatrenia vlády určené najmä na riešenie dôsledkov pandémie prispeli k zvýšeniu  
dlhu o 1,8 p.b.. Bez zmien v hotovosti na účtoch štátu a bez jednorazových vplyvov by dlh v roku  
2020 vzrástol o 5,0 p.b. (tabuľka 8). K nárastu podielu dlhu na HDP prispel aj pokles ekonomiky.  
Tab 8: Prehľad vývoja dlhu do roku 2024 (medziročné zmeny, % HDP)  
2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024  
1. Hrubý dlh  
-1,2  
-2,9  
1,7  
-1,6  
0,4  
-2,1  
0,5  
0,9  
-0,4  
-0,8 -1,9  
-1,5  
12,1  
5,2  
6,8  
0,2  
-5,2  
5,4  
1,2  
0,9  
0,3  
-1,7  
-1,6  
-0,2  
0,6  
-0,8  
1,4  
2. Likvidné finančné aktíva  
3. Čistý dlh (1-2)  
4. Hotovosť neovplyvňujúca čisté  
bohatstvo  
5. Dlh bez jednor. vplyvov (3-4)  
- vplyv EFSF  
0,4  
0,3  
-1,2  
-1,2  
-2,2 -0,3  
0,0 0,0  
-2,2 -0,3  
0,0 0,0  
-2,2 -0,3  
-0,3  
-2,1  
-1,4  
-0,2  
1,8  
3,0  
0,1  
0,0  
0,0  
2,0  
0,1  
1,9  
0,1  
-0,1  
0,2  
1,0  
0,0  
1,0  
-1,0  
0,0  
-1,0  
5,0  
0,0  
5,0  
2,5  
0,0  
2,5  
0,2  
0,0  
0,2  
-0,2  
0,0  
1,4  
0,0  
1,4  
- ostatné vplyvy  
-0,2  
Zdroj: RRZ, MF SR, ŠÚ SR  
95  
Zdrojom boli naakumulované prostriedky v priebehu roku 2012 v súvislosti s vyššími vnímanými rizikami  
na finančných trhoch.  
Čistý dlh verejnej správy je definovaný ako hrubý dlh znížený o likvidné finančné aktíva, ktoré sú tvorené  
hotovosťou na účtoch subjektov verejnej správy, cennými papiermi a kótovanými akciami.  
96  
www.rrz.sk  
56  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Príloha 4 – Informácia o plnení numerických fiškálnych  
pravidiel samosprávou  
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v § 17 definuje  
nasledovné podmienky, kedy obec alebo vyšší územný celok (VÚC) môžu na plnenie svojich  
úloh prijať návratné zdroje financovania:  
•
•
ak celková suma dlhu97 obce alebo VÚC neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov  
predchádzajúceho rozpočtového roka a  
ak suma splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov a suma  
splátok záväzkov z investičných dodávateľských úverov neprekročí 25 % skutočných  
bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka znížených o prostriedky  
poskytnuté z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, prostriedky poskytnuté  
z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia alebo prostriedky získané na základe  
osobitného predpisu.  
Naviazaním oboch pravidiel na skutočné bežné príjmy sa sledovalo, aby obce a VÚC boli  
schopné svoje záväzky reálne pokryť svojou bežnou prevádzkou.  
Dlhový limit pre samosprávy na úrovni 60 % je výrazne prísnejší ako dlhový limit verejnej správy  
(tzv. dlhová brzda) na úrovni 57 % v roku 2020. Dôvodom je, že dlh verejnej správy sa vyjadruje  
v pomere k výkonu ekonomiky (k HDP) a nie ku skutočným bežným príjmom.  
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v ods. 3 čl. 6 definuje pokutu98 za  
prekročenie dlhového pravidla platného pre územné samosprávy s účinnosťou od roku 2015.  
Spôsob výpočtu pokuty vymedzuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej  
samosprávy:  
•
Do sumy dlhu na účely výpočtu pokuty sa nezapočítavajú záväzky z prijatia návratných  
zdrojov financovania na krytie záväzkov po lehote splatnosti a záväzky obce alebo  
vyššieho územného celku v nútenej správe.  
•
•
Pokuta sa opakovane uloží iba pri náraste podielu dlhu vo výške 5 % z tohto nárastu.  
Pokuta sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur.  
Vyhodnotenie plnenia limitu dlhu s uložením pokuty sa prvýkrát realizovalo v roku 2016 na  
základe skutočnej výšky dlhu ku koncu roku 2015. Vyhodnotenie a uloženie pokuty v správnom  
konaní je kompetenciou ministerstva financií.  
97  
Súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných  
dodávateľských úverov a ručiteľských záväzkov obce alebo VÚC, očistený o záväzky z návratných zdrojov  
financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania realizácie spoločných programov SR a EÚ,  
z Audiovizuálneho fondu, Environmentálneho fondu, z Fondu na podporu umenia a o úvery zo Štátneho fondu  
rozvoja bývania (ŠFRB). Vo vyhodnotení roka 2020 prišlo k legislatívnej úprave a zjednodušeniu spôsobu  
započítavania prostriedkov ŠFRB na základe zákona č. 359/2020 Z. z.  
98  
Výška pokuty je definovaná ako 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov  
predchádzajúceho rozpočtového roka. Tu však treba prihliadnuť aj na ods. 4 čl. 6. ústavného zákona, ktorý  
zabezpečuje neuplatnenie pokuty počas 24 mesiacov od ustanovujúceho zasadnutia zastupiteľstva, ak nebola  
vo voľbách ako nový starosta, primátor, alebo predseda VÚC zvolená tá istá osoba, ako v predchádzajúcom  
volebnom období.  
www.rrz.sk  
57  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Na ilustráciu súčasného stavu plnenia pravidiel obsahuje príloha prehľad zákonom  
definovaných pomerových ukazovateľov VÚC a obcí. Nasledujúce numerické hodnoty  
sú predbežným vyhodnotením roku 2020 na základe vykázaných hodnôt.  
Vyššie územné celky  
Celková suma dlhu VÚC dosiahla ku koncu roka 2020 úroveň 30,3 % bežných príjmov roka 2019.  
K hranici 60 % bol najbližšie Trnavský samosprávny kraj s dlhom 45,3 % a medziročným  
nárastom dlhu o 7,5 percentuálneho bodu. Naopak, najnižší relatívny dlh na úrovni 10,7 %  
evidoval Nitriansky samosprávny kraj. Pomer celkovej dlhovej služby VÚC (splácanie úrokov  
a istín) voči príjmom dosiahol hodnotu 4,1 %. Limit dlhovej služby na úrovni 25 %, ani limit dlhu  
na úrovni 60 % nebol v roku 2020 prekročený žiadnym samosprávnym krajom.  
Tab 9: Vyhodnotenie pravidiel pre VÚC (rok 2020, v tis. eur)  
Celková  
suma dlhu  
(1)  
Splácanie  
úrokov  
(2)  
Splácanie  
istín  
Bežné príjmy  
(rok 2019)  
(4)  
Pomer  
dlhu (%)  
(1/4)  
Dlhová  
služba (%)  
((2+3)/4*)  
Názov  
(3)  
61 352  
71 797  
45 167  
21 920  
71 816  
53 290  
78 359  
64 990  
468 692  
153  
692  
371  
148  
292  
215  
442  
43  
2 356  
3 904  
166 252  
158 386  
161 031  
204 796  
205 021  
199 928  
232 518  
218 710  
36,9  
3,6  
Bratislavský SK  
Trnavský SK  
Trenčiansky SK  
Nitriansky SK  
Žilinský SK  
Banskobystrický SK  
Prešovský SK  
Košický SK  
3 271  
6 205  
2 467  
11 344  
6 595  
3 835  
45,3  
28,0  
10,7  
35,0  
26,7  
33,7  
29,7  
30,3  
3,5  
5,9  
1,8  
8,7  
4,7  
2,8  
2,3  
4,1  
3 209  
40 830  
1 546 641  
Spolu  
Pozn.: SK – samosprávny kraj  
* Pri výpočte pomeru dlhovej služby sa bežné príjmy upravujú o vybrané transfery.  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
Obce  
Z celkového posudzovaného počtu 2883 obcí99 vykázalo ku koncu roka 2020 nulový dlh 744 obcí.  
Ide o výrazný medziročný pokles o 588 obcí. Naopak, početnosť obcí, ktoré majú nenulový  
pomer dlhu, no tento je nižší ako 10 %, vzrástla o 538 obcí (graf 14). Ďalej s vyšším pásmom  
relatívneho zadlženia početnosť klesá (s výnimkou tých najzadlženejších, graf 12). Pomer  
nominálneho zadlženia k celkovému nominálnemu zadlženiu všetkých posudzovaných obcí  
(graf 13) bol aj v roku 2020 najvyšší v pásme 20 % až 30 %. Celkový vykázaný nominálny dlh obcí,  
ktorý je podkladom pre vyhodnotenie dlhového pravidla, medziročne vzrástol zo 668 mil. eur  
na 760 mil. eur.  
99  
RRZ mala na vyhodnotenie plnenia dlhového pravidla k dispozícii údaje za 2883 obcí z celkového počtu 2926.  
Pri hodnotení údajov za Bratislavu a Košice boli použité ich magistráty a jednotlivé mestské časti ako samostatné  
obce.  
www.rrz.sk  
58  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Graf 12: Počty obcí podľa pomeru ich dlhu  
k príjmom (ľ. os), kumulatívne (p. os)  
Graf 13: Podiely jednotlivých dlhových  
pásiem na celkovom dlhu (ľ. os),  
kumulatívne (p. os)  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
Graf 14: Medziročné porovnanie počtu obcí v dlhových pásmach  
(zmena oproti roku 2019)  
Pozn.: Ide o medziročné porovnanie početnosti obcí v jednotlivých pásmach relatívneho zadlženia.  
Za rok 2020 bolo možné vyhodnotiť iný počet obcí, ako za rok 2019, nejde tak o porovnanie vývoja  
rovnakej množiny obcí v čase.  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
Dlhový limit v roku 2020 prekročilo 42 obcí100 a limit dlhovej služby prekročilo 297 obcí, pričom  
6 z nich prekročilo oba limity. Celkovo tak v roku 2020 prekročilo aspoň jeden limit 333 obcí.  
Pokuta za rok 2020 môže byť v prípade, že sa kontrolami potvrdia vykázané výšky dlhov, reálne  
uložená 37 obciam101 a jej celková výška je 112 240,65 eur. Z prvotne identifikovaného počtu  
42 obcí nad dlhovým limitom:  
100  
Hrubý počet obcí identifikovaný z finančných výkazov, ktorý nezodpovedá počtu obcí, ktorým reálne hrozí  
pokuta.  
101  
Pokuty potenciálne hrozia aj 43 obciam, ktoré boli dodatočne oslovené zo strany MF SR z dôvodu nepodania  
potrebných výkazov, ak by bol ich zistený dlh nad limitom.  
www.rrz.sk  
59  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
•
•
•
Mestská časť Bratislava – Devín je v nútenej správe od roku 2005. Uloženie pokuty sa na  
ňu nevzťahuje, keďže do dlhu sa na účely výpočtu pokuty nezahŕňajú záväzky obce  
v nútenej správe.  
Záväzky obce Horná Mičiná sa nezapočítavajú do celkovej sumy dlhu, keďže vznikli  
reštrukturalizáciou pôvodných úverov počas nútenej správy obce (§17, ods. 12  
a §19, ods. 25 zákona č. 583/2004 Z. z.).  
Obec Luhyňa bola postúpená na správne konanie v súvislosti s dlhom obce za rok 2019  
a jej zadlženie sa nezvyšovalo. Pokuta sa ukladá opakovane iba v prípade rastu pomeru  
dlhu.  
•
•
Vypočítaná pokuta pre obce Lehota nad Rimavicou a Lula nepresahuje sumu 40 eur  
a v takom prípade sa neukladá.  
Vo väzbe na ods. 4 čl. 6 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tentokrát nebola  
vylúčená žiadna z obcí, keďže ich neviedli iné fyzické osoby, ako v predchádzajúcom  
volebnom období.  
V nasledovnom prehľade sú uvedené hodnoty pomeru dlhu a z nich vyplývajúce vypočítané  
pokuty tých obcí, ktoré za rok 2020 numericky prekročili limit dlhu. Sumy pokút sú iba  
ilustratívne, keďže v súčasnosti prebieha overovanie vykázaných dlhov. Až na základe overených  
údajov začne ministerstvo financií správne konania o uložení pokuty.  
www.rrz.sk  
60  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020  
Tab 10: Vyhodnotenie pravidla o výške dlhu obcí (rok 2020, abecedne v %)  
Pomer  
Pokuta  
Pomer  
pokuty  
Pomer  
dlhu v eurách  
Pokuta  
Pomer  
pokuty  
Názov obce (Okres)  
Názov obce (Okres)  
dlhu v eurách  
106,0 6 368,70  
137,3 15 361,66  
72,8 1 049,88  
423,3 151 323,86  
Báč (DS)  
2,3  
3,9  
0,6  
18,2  
0,1  
Luhyňa (TV) ****  
Lula (LV) *****  
Malý Kamenec (TV)  
Michalok (VT)  
Nýrovce (LV)  
99,5  
60,4  
101,7  
85,1  
1 846,34  
16,42  
2,0  
0,0  
2,1  
Bertotovce (PO)  
Bory (LV)  
4 494,61  
1 017,34  
3 795,40  
294,29  
Bratislava - Devín (BA) *  
Buková (TT)  
1,3  
62,7  
203,2  
394,0  
95,2  
379,69  
3 332,71  
4 871,13  
2 041,75  
85,4  
1,3  
Dolné Mladonice (KA)  
Hajtovka (SL)  
7,2  
16,7  
1,8  
Oľka (ML)  
65,2  
0,3  
7,0  
4,1  
Orávka (RS)  
200,2  
4 625,19  
Honce (RV)  
Pavčina Lehota (LM)  
Petkovce (VT)  
Rastislavice (NZ)  
Ráztočno (PD)  
Sliepkovce (MI)  
Slovany (MT)  
142,6 10 669,71  
Hontianske Trsťany (LV)  
Horná Mičiná (BB) ***  
Horné Plachtince (VK)  
Ipeľské Úľany (LV)  
Kaľamenová (TR)  
Kleňany (VK)  
94,5 2 563,04  
72,7 1 283,49  
1,7  
353,3  
290,9  
60,2  
66,0  
99,7  
5 815,73  
1 804,46  
92,01  
14,7  
11,5  
0,0  
0,3  
2,0  
3,3  
0,8  
1,9  
0,6  
4,0  
2,8  
0,1  
139,6 2 365,24  
115,3 2 428,50  
875,99  
61,9  
51,61  
4 378,90  
2 330,50  
1 394,00  
702,49  
116,8 3 455,90  
2,8  
1,4  
Súdovce (KA)  
126,9  
76,9  
97,3  
Kováčovce (VK)  
Kozelník (BS)  
87,2  
83,9  
111,6  
70,9  
1 483,26  
834,81  
Tajná (NR)  
1,2  
Tokajík (SP)  
Kožuchov (TV)  
Kuraľany (LV)  
1 619,26  
1 521,03  
2,6  
0,5  
Tvrdomestice (TO)  
Veľká Lodina (KS)  
79,0  
127,1  
1 340,23  
3 721,57  
1,0  
3,4  
Lehota nad Rimavicou  
(RS) *****  
Veľká Ves nad Ipľom  
(VK)  
60,6  
34,05  
0,0  
113,6 4 868,46  
2,7  
Litmanová (SL)  
Lúčka (LE)  
97,3  
6 939,61  
1 647,26  
1,9  
3,7  
Vlky (SC)  
75,7  
61,2  
1 584,93  
119,80  
0,8  
0,1  
133,9  
Žitná - Radiša (BN)  
Pozn.: Údaj Pomer pokuty vyjadruje percentuálny pomer potenciálnej pokuty voči bežným príjmom obce z predchádzajúceho roka.  
Na obce zvýraznené sivou výplňou sa nevzťahuje potenciálna pokuta. Ich parametre uvedené v tabuľke sú iba informačné. Obce  
zvýraznené červenou farbou vykázali okrem nadmerného dlhu aj prekročenie limitu dlhovej služby.  
* Obec je v nútenej správe, pričom do sumy dlhu na účely uloženia pokuty sa nezapočítavajú záväzky obcí v nútenej správe.  
** Obec má nového starostu/starostku a teda sa počas 24 mesiacov neuplatňuje pokuta.  
*** Záväzky obce sa nezapočítavajú do sumy dlhu, keďže vznikli reštrukturalizáciou pôvodných úverov počas nútenej správy.  
**** Obec už bola pokutovaná v minulosti (alebo prebieha správne konanie) a jej pomer dlhu sa nezvýšil.  
***** Vypočítaná pokuta nepresahuje zákonom stanovenú minimálnu sumu 40 eur a tak nebude uložená.  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
www.rrz.sk  
61