Správa za rok 2020 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2022
Úvod Právny rámec, cieľ správy, štruktúra a cieľové skupiny
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) vypracoval Správu za rok 2020 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2022 (ďalej len „správa“) na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 474/2005 Z. z).
Legislatívne a politické východiská
Základné legislatívne a politické východiská výkonu štátnej politiky Slovenskej republiky (SR) vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí zakotvujú a vymedzujú:
* Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v článku 7a zákona, ktorý ustanovuje, že SR podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou;
* zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
* Koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na roky 2016 2020 schválená uznesením vlády SR č. 571/2015 z 21. októbra 2015.
Štruktúra správy
Prvá kapitola Súčasný stav komunít Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytovaná podpora obsahuje prehľad o krajanských komunitách v zahraničí a základnú informáciu o pomoci, ktorú poskytla SR na krajanské aktivity v rámci dotačného systému ÚSŽZ. V roku 2020 bolo podporených 654 projektov od žiadateľov z 29 štátov vrátane SR v sume 1 901 258,29 eur.
Druhá kapitola Oblasť vzdelávania, vedy a výskumu informuje o podpore krajanských aktivít v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu v spolupráci ÚSŽZ a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) a ďalších inštitúcií. V roku 2020 ÚSŽZ podporil 206 projektov v 25 štátoch vrátane Slovenska vo výške 533 182,47 eura. MŠVVaŠ SR vynaložilo na vládne štipendiá, učiteľov a lektorov a vzdelávacie podujatia pre krajanov spolu 3 043 482,81 eura. Poskytlo 70 štipendií Slovákom zo 6 štátov, vyslalo na slovenské školy 16 učiteľov slovenského jazyka a akademických predmetov do Maďarska, Rumunska a na Ukrajinu. V zahraničí pôsobí aj 22 lektorov slovenského jazyka a kultúry v 15 krajinách.
Tretia kapitola Oblasť kultúry je venovaná aktivitám krajanov v oblasti kultúry. V roku 2020 ÚSŽZ podporil v tejto oblasti 354 projektov z 23 štátov vrátane SR vo výške 1 177 959,22 eura. Popri krajanských aktivitách v zahraničí financie smerovali aj na propagáciu kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí na podujatia organizované v SR.
Štvrtá kapitola Oblasť informačná je venovaná vyhodnoteniu podpory krajanov v oblasti informačnej s dôrazom na vydavateľskú činnosť. ÚSŽZ podporil v oblasti informovanosti 69 projektov v 13 štátoch sumou 147 466,60 eura.
Piata kapitola Oblasť médií je zameraná na oblasť médií. V roku 2019 ÚSŽZ podporil 25 žiadostí zo 6 štátov celkovou sumou 42 650 eur. ÚSŽZ využíva webovú stránku
www.uszz.sk
a portál
www.slovenskezahranicie.sk
. Obe účinným zdrojom aktuálnych
informácií a takisto spätnej väzby pre krajanov. Táto kapitola podáva aj informácie o spolupráci ÚSŽZ s médiami v SR s dôrazom na rozvoj vzťahov s verejnoprávnym Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS).
Šiesta kapitola Osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí informuje o procese rozhodovania v konaní o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí (ďalej len „osvedčenie“). Celkovo bolo v roku 2020 podaných 1 057 žiadostí o vydanie osvedčenia a vydaných bolo 1 172 osvedčení. Najvyšší počet žiadostí žiadateľov je zo Srbska s počtom 694 prijatých a 771 vydaných osvedčení a Ukrajiny s počtom 344 a 387.
Siedma kapitola Orgány štátnej správy, samosprávy a inštitúcie vo vzťahu ku krajanom zahrňuje aktivity prezidenta SR, Národnej rady SR (NR SR), Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR), MŠVVaŠ SR, Ministerstva kultúry SR (MK SR), Ministerstva vnútra SR (MV SR), Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR), cirkví a orgánov samosprávy.
Ôsma kapitola Návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2022 načrtáva základné východiská programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Charakteristickým znakom je nadviazanie na kontinuitu v osvedčených programoch ÚSŽZ a aktivitách ďalších inštitúcií v roku 2020 a príprava nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
Deviata kapitola Vplyv na rozpočet verejnej správy sa zaoberá vplyvom materiálu na rozpočet verejnej správy. Prijatie materiálu bude mať negatívny, rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2021 a 2022 v sume 3 529 476 eur.
Aktuálne otázky
V roku 2020 bol naplnený záväzok vlády SR - uznesenie vlády zo septembra 2008, v ktorom sa vláda zaviazala zabezpečiť v rozpočtovej kapitole ÚSŽZ výhľadovo každoročne účelové finančné prostriedky určené na podporu aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí v rámci grantového systému v celkovej výške 40 mil. Sk (ekvivalent 1 327 756 eur) a predovšetkým z veľkej časti programové vyhlásenie súčasnej vlády, podľa ktorého by sa výška poskytovaných dotácií krajanským subjektom v zahraničí mala dostať na úroveň prostriedkov poskytovaných zo štátneho rozpočtu na podporu národnostných menšín žijúcich na území SR, t.j. okolo 8 mil. eur. Táto suma by sa aj v budúcnosti (najneskôr od roku 2024) mala skladať z dvoch častí, a to z finančných prostriedkov z rozpočtu MŠVVaŠ SR na vládne štipendiá, učiteľov a lektorov a vzdelávacie podujatia pre krajanov vo výške aspoň 3,5 mil. eur a z finančných prostriedkovv rámci grantového systému na podporu aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí vo výške 4,5 mil. eur (v roku 2020 to bolo 3 529 476 eur).
ÚSŽZ pripravil v roku 2020 návrh Koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2021 2025 za účasti
zainteresovaných rezortov, štátnych inštitúcií, krajanov a nevládnych organizácií. Návrh bude v 2. kvartáli 2021 predložený na rokovanie vlády SR.
Kapitola 1 Súčasný stav komunít Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytovaná podpora
Podľa § 2 zákona č. 474/2005 Z. z. Slovákom žijúcim v zahraničí je osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR a je štátnym občanom SR, alebo nie je štátnym občanom SR, ale uchováva si národné povedomie, a on alebo jeho predok v priamom rade slovenskú národnosť.
Autochtónne menšiny
Aktuálna situácia autochtónnych národnostných menšín je charakterizovaná tým, že dochádza k ich postupnej asimilácii. Deje sa to pod tlakom väčšinového okolia, v niektorých prípadoch aj v dôsledku politiky domovskej krajiny a v dôsledku demografických zmien. Často je faktorom aj nepriaznivá ekonomická situácia v oblastiach, kde ešte žije slovenská menšina kompaktne, v dôsledku čoho dochádza k značnému odchodu obyvateľstva, často celých rodín, za lepšími životnými podmienkami do zahraničia a do SR, a to hlavne zo Srbska. Zdrojom údajov tabuliek č. 1 a 2 oficiálne štatistiky jednotlivých krajín doplnené o odborné odhady krajanských organizácií.
Tab. č. 1 Počty príslušníkov slovenských národnostných autochtónnych menšín
Krajina
Predposledné sčítanie ľudu
Posledné sčítanie
ľudu (2011-2012)
Odhad krajanov
Česká republika
193 190 (2000)
314 000 (1990)
148 000
350 – 400 000
Chorvátsko
4 713
4 753
10 000
Maďarsko
17 693
29 647
100 000
Poľsko
1 710
3 240ᵃ
12 000
Rakúsko
63 621 (1.1.2020)
50 000
Rumunsko
19 000
17 199
25 000
Srbsko
59 021
52 750
35 – 42 000
Ukrajina
6 397
6 700
12 000
Spolu
cca 300 000 (2000)
cca 262 500
cca 560 – 600 000
Okrem 3 240 prihlásených autochtónnych Slovákov bolo v r. 2018 na pobyt v Poľsku prihlásených 2 287 občanov SR
Slovenské národnostné spoločenstvá majú vo svojich domovských štátoch početné organizácie, spolky a záujmové združenia. V závislosti od demografických podmienok disponujú vlastnými, relatívne autonómnymi výchovno-vzdelávacími inštitúciami od materských škôl po vysokoškolské vzdelávanie v slovenskom jazyku. Ich záujmy reprezentujú celoštátne organizácie so samosprávnymi funkciami v oblasti kultúry, školstva a v iných oblastiach (Srbsko, Chorvátsko, Maďarsko, čiastočne Rumunsko). Majú formálno-právne garantovanú rovnoprávnosť v obecných a regionálnych samosprávnych orgánoch so zriaďovateľskými právomocami v kultúrnej, školskej a inej oblasti. V krajinách, kde sa Slováci ocitli nie ako vysťahovalci, ale zmenou hraníc v dôsledku geopolitických zmien v 20. storočí (Poľsko, Ukrajina), nemajú takúto širokú samosprávu. Autochtónne slovenské spoločenstvá vydávajú vlastnú periodickú a neperiodickú tlač, majú miestne a regionálne múzeá, vedeckovýskumné pracoviská, galérie, folklórne súbory a festivaly, početné amatérske divadlá s bohatou tradíciou vrátane profesionálneho divadla. Za zaujímavý možno pokladať
fenomén, v rámci ktorého vysťahovalci z radov menšinových komunít boli neraz iniciátormi a organizátormi krajanského života v štátoch, do ktorých sa prisťahovali. Vďaka tomu máme aktívne komunity Slovákov v Čiernej Hore a v Bosne a Hercegovine. Práve skupina vysťahovalcov z Dolnej zeme zakladala aj mnohé cirkevné zbory a spolky v zámorí (Austrália, Kanada, USA, Argentína), ale aj v západnej Európe (napr. Nemecko). Príslušníci autochtónnych menšín, ktorí sa rozhodli v istom čase do materskej krajiny vrátiť (najčastejšie v rámci reemigrácie), si založili vlastné spolky: Spolok Slovákov z Maďarska, Spolok Slovákov z Rumunska, Spolok Slovákov z Juhoslávie a Spolok Slovákov z Bulharska.
Tradičné komunity a nová slovenská diaspóra v krajinách západnej Európy a zámoria
Charakteristickým pre komunity v krajinách západnej Európy a zámoria je, že postupne zanikajú tradičné komunity a vymiera posledná generácia, ktorá ešte rozumela po slovensky a stotožňovala sa so slovenským pôvodom (USA, Kanada, Argentína), prípadne aj dávnejšie zanikla (Francúzsko, Belgicko). Zostáva generácia emigrácie z roku 1968, ktorá smerovala tak do zámoria (USA, Kanada, Austrália, Južná Afrika), ako aj do krajín západnej Európy.
Po roku 1989 a najmä po roku 2004 dochádza k spoločenským zmenám aj v rámci slovenských komunít v zahraničí. Do tohto obdobia žili v zahraničí v podstate dva typy slovenských komunít: autochtónne menšiny v okolitých krajinách a slovenské tradičné komunity v krajinách západnej Európy a zámoria. V dôsledku spoločenských zmien sa vytvorila nová migračná vlna a začala sa tvoriť tretia skupina zložená z migrujúcich občanov SR krátkodobo alebo dlhodobo sa usadzujúcich v zahraničí. Táto skupina vytvára tzv. novú slovenskú diaspóru, ktorá je svojím zložením a charakterom odlišná od dovtedy existujúcich komunít a aj v prípade ich súbežného pôsobenia v niektorých krajinách zväčša nedochádza k ich výraznejšiemu prepájaniu a interakcii. Organizovanosť príslušníkov nových slovenských komunít rôzne podoby. Len malá časť z nich sa napája na tradičné krajanské organizácie pôsobiace v danej krajine. Ďalšia časť novej diaspóry si zakladá nové krajanské organizácie zamerané na určitú sféru pôsobenia, záujmov alebo potrieb (vzdelávanie, konfesia, kultúra, folklór, šport a pod.), ktorých cieľom je organizácia podujatí pre diaspóru a snaha o udržiavanie znalosti slovenského jazyka, kultúry a tradícií.
Počet Slovákov (občanov, ale aj bez občianstva SR), ktorí dlhodobo legálne žijú v nových krajinách, je pomerne stabilizovaný s potenciálom ďalšieho kontinuálneho rastu, najmä v ekonomicky a sociálne rozvinutých krajinách. Oficiálne počty občanov SR udávané miestnymi orgánmi je možné považovať za spodnú hranicu, pretože časť občanov nemá v novej krajine z rôznych dôvodov legalizovaný pobyt.
ÚSŽZ vyhodnocuje údaje aj o Slovákoch v štátoch západnej Európy a v zámorských krajinách, ktoré nemajú status národnostných menšín. Odhady o ich počte uvádzame v tabuľke č. 2. Na rozdiel od predchádzajúcich období ÚSŽZ nerobí rozdiel medzi tradičnými komunitami v USA, Kanade a Argentíne a novovznikajúcimi komunitami v týchto krajinách a v štátoch západnej Európy. Očakávame, že sčítanie obyvateľstva realizované okolo roku 2020 v krajinách OSN nám prinesie podstatne presnejšie štatistické údaje, akými disponujeme v súčasnosti. Zdrojom nasledujúcich údajov sú oficiálne štatistiky jednotlivých krajín.
Tab. č. 2 Počty Slovákov žijúcich v západnej Európe a v zámorí
KRAJINA
Oficiálne údaje
Odborné odhady
Argentína
Neeviduje sa
20 – 25 000ᵃ
Austrália
5 413 (2016)
10 – 12 000
Belgicko
5 860 (10.12.2019)
10 000
Cyprus
3 200
Dánsko
3 135
4 000
Francúzsko
9 768 (2017)
10 000ᵇ
Holandsko
7 214
25 000
Írsko
9 717 (2016)
22 000
Island
486 (2020)
500 – 550
Izrael
8 000 (júl 2020)
30 000ᶜ
Kanada
72 285 (2016)
100 – 150 000ᵈ
Luxembursko
882 (jún 2019)
1 000
Nemecko
58 235 (31.12.2018)
80 000
Nórsko
4 797 (2020)
5 000 – 5 200
Portugalsko
248 (december 2017)
500
Spojené kráľovstvo
69 000 (1.6.2019)
110 000
Španielsko
11 843 (30.6.2019)
15 000
Švajčiarsko
19 494 (30.11.2019)
25 000
Švédsko
1 765 (2017)
5 000ᵉ
Taliansko
8 282 (31.12.2019)
10 000
USA
560 000 (2010)
750 000
Spolu
850 268
1 250 000 – 1 300 000
Odhady hovoria, že do Argentíny sa v 20. – 30. rokoch 20. storočia vysťahovalo až 30 – 50 000 osôb
ᵇ 9 768 osôb vo Francúzsku zahrňuje 5 248 občanov narodených na Slovensku a 4 520 imigrantov zo Slovenska
ᶜ Odhad počtu osôb žijúcich v Izraeli s aspoň jedným starým rodičom narodeným na území SR
ᵈ plus sa prihlásilo cca 40 000 osôb k „československému“ pôvodu
ᵉ 1 765 je počet ľudí žijúcich vo Švédsku, narodených na Slovensku (zdroj
www.delmi.se
)
S cieľom udržiavať národné povedomie v nových krajanských komunitách a uľahčiť prípadný návrat do vlasti ÚSŽZ podporuje kultúrno-spoločenské a komunitné záujmy rodákov vrátane činnosti ich vzdelávacích centier napriek situácii, keď tento nový fenomén nie je legislatívne upravený, keďže nové slovenské diaspóry prevažne nespadajú pod zákon č. 474/2005 Z. z. Je nevyhnutné, aby sa zvýšil dôraz na systematické riešenie tejto problematiky, čo nájde odraz v návrhu Koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2021 – 2025.
V roku 2020 pokračoval trend vysokého záujmu o dotácie. Celkovo bolo spolu podaných 1 051 riadnych a mimoriadnych žiadostí o dotácie v celkovej sume 4 898 230,68 eura. Podporených bolo 654 žiadostí v sume 1 901 258,29 eura (vrátane sumy 99 581 eur na podporu Verejnoprospešnej nadácie Zväz Slovákov v Maďarsku (VPN ZSM) v zmysle medzivládnej dohody medzi SR a Maďarskou republikou (MR).
V r. 2020 bolo vykonané uvoľnenie prostriedkov z bežných výdavkov na dotácie, ktoré nebolo možné použiť na určený účel v danom roku, za účelom možného použitia v roku 2021 na kapitálové výdavky (najmä projekty týkajúce sa nehnuteľností) v sume 1 176 800 eur. Zároveň boli takto uvoľnené náklady na činnosti priamo súvisiace s realizáciou investičných projektov vo výške 3 500 000 eur. Tieto vykryté z prostriedkov získaných v rámci
vyrovnania dlhu Srbska voči Slovensku. Využitie týchto prostriedkov prerokovala Rada vlády SR pre krajanské otázky (RVKO), ktorá na návrh ÚSŽZ predbežne vytypovala podporu projektom Slovákov žijúcich v Srbsku (vybudovanie strediska vojvodinských Slovákov v Novom Sade, Báčskom Petrovci alebo Kovačici), v Maďarsku (rekonštrukcia evanjelického kostola v Budapešti), v Rumunsku (multifunkčné kultúrne centrá v Bihori a v Nadlaku) a v Chorvátsku (dobudovanie Slovenského kultúrneho centra v Našiciach). Zdrojom údajov tabuliek 3 až 8 je účtovníctvo ÚSŽZ.
Tab. č.3 Prehľad skutočne vyplatených dotácií za rok 2020 podľa krajín (v eurách)
Krajina
Suma
Počet podporených projektov
Austrália
38 580
12
Belgicko
22 456,73
7
Bosna a Hercegovina
2 000
1
Cyprus
6 496,80
2
Česká republika
87 103,05
44
Čierna Hora
7 500
4
Dánsko
1 900
1
Francúzsko
35 000
12
Holandsko
2 200
1
Chorvátsko
105 905,93
24
Írsko
49 800
15
Island
7 000
2
Kanada
61 969,24
17
Luxembursko
40 500
7
Maďarsko
205 231
67
Nemecko
37 850
14
Poľsko
203 350
26
Rakúsko
18 150
11
Rumunsko
335 100
54
Slovenská republika
15 000
5
Slovinsko
1 500
1
Srbsko
426 613
247
Švajčiarsko
18 800
8
SZSZ
9 000
5
Švédsko
5 400
3
Taliansko
1 750
1
Ukrajina
24 300
11
USA
23 100,54
8
Veľká Británia
107 702
44
SPOLU
1 901 258,29
654
Pozn.: Maďarsko zahrnutých 99 581 eur poskytovaných v zmysle dohody medzi Maďarskom a Slovenskom z 12. decembra 2003, uznesenie vlády SR č. 487 z 26. mája 2004
SZSZ – Svetové združenie Slovákov v zahraničí
Celková suma vyplatených dotácií v roku 2020 je odrazom plnenia programového vyhlásenia súčasnej vlády. Pre názornosť uvádzame vývin celkovej sumy vyplatených dortácií od r.2007.
Tab. č. 4 Prehľad vyplatených dotácií ÚSŽZ vrátane rozpočtových opatrení (v eurách)
Rok
Rozpis rozpočtu príslušnou kapitolou
Upravený rozpočet rozpočtovými opatreniami
Skutočné poskytnuté dotácie
z toho medzivládna dohoda MR – SR
2007
685 723
1 337 714,93
1 326 130,25
99 581,76
2008
1 845 066,39
1 453 893,65
1 444 777,89
99 581,76
2009
1 437 237
1 920 542,51
1 919 664,90
99 581,76
2010
1 154 428
1 844 501,26
1 837 758,02
99 581,76
2011
1 159 426
1 803 331,48
1 766 639,44
99 581,76
2012
1 159 426
1 815 962,88
1 220 998,64
99 581,76
2013
1 051 026
1 241 241,13
1 240 696,30
99 581
2014
911 584
1 144 470,80
1 144 470,80
99 581
2015
819 916
974 297
970 285
99 581
2016
819 916
970 067,17
970 027
99 581
2017
1 019 916
1 014 219,89
1 014 219,89
99 581
2018
1 019 916
1 239 806
1 235 477,35
99 581
2019
1 019 916
1 259 142
1 259 141,87
99 581
2020
3 223 440
1 904 675
1 901 258,29
99 581
ÚSŽZ sa snaží citlivo mapovať a reagovať na potreby dynamického vývoja slovenských komunít podľa jednotlivých oblastí, na ktoré dotácie vyčlenené, ale i podľa regiónov a podľa samotných štátov. Prioritou dotačnej politiky ÚSŽZ zostáva podpora oblasti školstva a vzdelávania, vedy a výskumu s akcentom na deti a mladú generáciu, ako aj podpora projektov v kultúrnej oblasti, informovanosti a médií. Formou priebežnej novelizácie interných smerníc a metodických usmernení sa ÚSŽZ snaží aj o zjednodušenie administratívneho procesu prijímania žiadostí a uzatvárania jednotlivých dotačných zmlúv.
Kontrolné cesty sa v roku 2020 z dôvodu pandémie nekonali.
Kapitola 2 Oblasť vzdelávania, vedy a výskumu
Stav školstva a vzdelávania Slovákov žijúcich v krajinách so štatútom národnostnej menšiny
Napriek dlhodobému poklesu osôb hlásiacich sa k slovenskej národnosti v rámci údajov z oficiálnych sčítaní obyvateľstva v krajinách strednej, južnej a východnej Európy, a teda aj zmenšujúcim sa slovenským komunitám žijúcim v týchto krajinách, bola to práve pretrvávajúca epidémia, ktorá pozitívnym spôsobom ovplyvnila pretrvávajúce negatívne trendy. Pandemická situácia do značnej miery pozastavila sťahovanie sa osôb slovenskej národnosti z týchto krajín buď do SR, alebo do západných krajín. Navyše, do svojich domovských krajín sa vrátilo aj veľa Slovákov, ktorí pracovali práve v SR.
Značnú rolu v záujme rodičov o vzdelávanie ich detí v slovenskom jazyku zohráva znižujúci sa záujem o slovenskú identitu prameniaci v striedaní generácií a v stále prirodzenejšom premiešavaní sa jednotlivých národností. Príčinou je často aj samotná politická situácia v týchto krajinách, nedobré ekonomické pomery slovenských rodín v nich žijúcich, rozpory medzi krajanskými organizáciami a často aj tendencia v niektorých krajinách skryte napomáhať asimilácii národnostných menšín vo vzťahu k väčšinovému obyvateľstvu. To všetko vedie k tomu, že niektorí rodičia dávajú prednosť výučbe svojich detí v neslovenských školách. K zápisu svojich detí do slovenských škôl však môže rodičov pozitívne motivovať predovšetkým výborná úroveň celého vzdelávacieho procesu, kvalitní pedagógovia
a možnosť uplatnenia sa detí po absolvovaní týchto škôl. Slovenské školy a samotné vyučovanie slovenčiny v predmetných krajinách mnoho spoločných znakov, ale väčšinou sa odlišuje svojou formou a svojím zaradením škôl v rámci jednotlivých školských systémov. V niektorých krajinách si časť škôl zachovala štatút slovenských, v niektorých to tzv. dvojjazyčné školy a v niektorých školách sa slovenský jazyk vyučuje len niekoľko hodín do týždňa v rámci jazyka národnostnej menšiny, resp. cudzieho jazyka. Je potrebné neustále využívať medzinárodné zmluvné dokumenty, legislatívu EÚ, zmiešané medzivládne komisie a bilaterálne rokovania ako vhodné východiskové platformy na rokovania o podmienkach vzdelávania sa našej slovenskej národnostnej menšiny vo svojom rodnom jazyku.
Pandemické opatrenia v roku 2020 ovplyvnili podobne ako vo všetkých iných predmetoch formu výučby slovenského jazyka a predmetov v slovenskom jazyku. Učitelia slovenského jazyka sa museli prispôsobiť krízovým podmienkam, prejsť online výcvikom a pripraviť sa na nové podmienky vyučovania. Učitelia so žiakmi komunikovali okrem virtuálnych učební aj rôznymi inými spôsobmi, predovšetkým prostredníctvom mailu. Toto krízové vyučovanie bolo a je náročné nielen pre učiteľov, ale aj pre žiakov a v neposlednom rade aj pre rodičov, ktorí svoje deti v samoštúdiu usmerňovali a podporovali. Pri práci so žiakmi nižších ročníkov a najmä s prvákmi rodičia zastupovali učiteľa, keďže sa najmladšie deti ešte nevedia učiť samostatne. V krajinách strednej, južnej a východnej Európy prešli všetky školy iba s istými časovými prerušeniami na dištančnú formu výučby. Vzhľadom na zložitosť situácie je nevyhnutné poskytovať na túto oblasť dostatočné finančné prostriedky v rámci grantového systému ÚSŽZ, ale aj z MŠVVaŠ SR, a to dôsledne v súlade so zásadou špecifického prístupu, ktorou sa rozumie prihliadať na špecifické potreby Slovákov žijúcich v jednotlivých krajinách v súlade s ich vlastnými prioritami.
Stále neriešeným problémom je otázka motivácie návratu do domovskej krajiny vládnych štipendistov SR z radov Slovákov žijúcich v zahraničí, nakoľko väčšina z nich sa po absolvovaní štúdia na Slovensku domov nevracia. V tejto otázke je nevyhnutný multidisciplinárny prístup s dôrazom na podporu investícii zo strany Slovenska (napr. agentúra SARIO) do tých regiónov v zahraničí, kde slovenská národnostná menšina žije.
Jednou z účinných foriem na upevňovanie národného povedomia slovenských detí žijúcich za hranicami našej vlasti je aj organizovanie letných táborov pre krajanskú mládež na území Slovenska, ktorých hlavným koordinátorom je ÚSŽZ. V roku 2020 ÚSŽZ plánoval a začal organizovať 4 turnusy letných táborov pre krajanskú mládež s finančnou dotáciou cca 80 000 eur. Pre nezlepšujúcu sa pandemickú situáciu sa však nemohol zrealizovať ani jeden plánovaný turnus.
Stav vzdelávania v štátoch Európskej únie a v tretích štátoch
Slovenské víkendové školy a vzdelávacie centrá existujú v nasledovných krajinách západnej Európy a zámoria: Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Island, Kuvajt, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Taliansko, Veľká Británia, Argentína, Austrália, Kanada, Nový Zéland a USA.
Vyučovanie slovenského jazyka a ďalších predmetov v slovenskom jazyku vo vzdelávacích centrách krajín západnej Európy a zámoria bolo tiež značne poznačené pandemickou situáciou. Slovenské víkendové vzdelávacie centrá a ich fungovanie v plnej miere záviseli od reštrikcií týkajúcich sa vyučovania detí v jednotlivých štátoch a striedavo prechádzali z prezenčnej na dištančnú formu výučby. Dištančná forma výučby predstavovala zvýšené
nároky na prípravu učiteľov a priniesla so sebou extra administratívu ohľadne organizácie tried a bezpečnosti žiakov. Prezenčná forma výučby zase znamenala extra výdavky na hygienu a dezinfekciu, pričom deti bolo potrebné často krát rozdeliť do menších skupín, čo vyžadovalo prenájom väčšieho počtu tried a tým aj zvýšené náklady na vyučovanie. V niektorých krajinách online vyučovanie neprebiehalo pre nezáujem rodičov, ktorí boli plne vyťažení s online vyučovaním svojich detí v rámci ich riadnej výučby. Počet detí počas dištančnej formy výučby vo všeobecnosti klesol, po znovuotvorení prezenčnej formy výučby sa však očakáva návrat k ich pôvodným, resp. zvýšeným počtom.
Keďže jedným z najzávažnejších problémov detí žijúcich v krajinách západnej Európy a zámoria rozdielové skúšky, ÚSŽZ aj naďalej pokračoval v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom, ktorý sa spolu s predstaviteľmi vzdelávacích centier z krajín západnej Európy a zámoria venuje otázkam súvisiacim so vzdelávacími štandardmi predmetu slovenský jazyk a literatúra pre žiakov a študentov plniacich si povinnú školskú dochádzku mimo územia SR. Cieľom vzdelávacích centier je schválenie jednotných štandardov ako záväzných pre všetky rozdielové skúšky v domovských školách týchto žiakov na území SR. Absolvovanie rozdielových skúšok u slovenských detí žijúcich v zahraničí je v permanentnom záujme ich rodičov, nakoľko sa priebežne vracajú na Slovensko, alebo návrat v istom časovom horizonte zvažujú.
Akútnym problémom zostáva, že slovenské vzdelávacie centrá žiadajú akreditáciu a zaradenie týchto centier do vzdelávacieho systému SR, zjednotenie podmienok prípravy a realizácie komisionálnych skúšok a hodnotenia žiakov plniacich si povinnú školskú dochádzku mimo územia SR a vydávanie osvedčení o absolvovaní vzdelávania slovenskými deťmi v zahraničí, ako aj akceptovanie týchto osvedčení ako rovnocenných slovenským vysvedčeniam. Problémom je tiež trvaloudržateľné a stabilné financovanie týchto vzdelávacích centier zo strany Slovenska.
Prihliadnuc na záujem zo strany vzdelávacích centier v krajinách západnej Európy a zámoria poskytol ÚSŽZ v roku 2020 26 centrám prostredníctvom dotácie celkovo 50 multilicencií vzdelávacích elektronických programov, ktoré sa ukázali byť mimoriadne prospešnými najmä počas prebiehajúcej dištančnej formy vzdelávania. Záujem bol predovšetkým o 2 druhy vzdelávacích programov: Slovenská republika a slovné druhy.
Aktivity ÚSŽZ v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu
Značná časť dotácií ÚSŽZ smerovalo v roku 2020 do oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, kde bolo predložených celkovo 288 žiadostí o dotácie v požadovanej sume 1 283 527,61 eura. Z toho podporených bolo 241 žiadostí, pričom schválená suma predstavovala finančnú čiastku 551 950 eur. Z 241 podporených projektov bolo však vzhľadom na pandémiu COVID-19 a oklieštené možnosti realizácie projektov 56 dotácií vo výške 128 750 eur nevyplatených. Krajania si v priebehu minulého roka v oblasti vzdelávania predložili na ÚSŽZ aj 24 mimoriadnych žiadostí o dotáciu v požadovanej sume 222 120 eur. Z toho podporených bolo 21 mimoriadnych žiadostí v sume 114 080 eur. Suma poskytnutá v rámci medzinárodnej zmluvy o vzájomnej podpore národnostných menšín medzi SR a MR predstavovala čiastku 99 581 eur. Celková finančná čiastka schválená v roku 2020 na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti vzdelávania bola aj napriek pandémii vyššia ako v roku 2019. Pri udeľovaní dotácií sa dôsledne plnil čl. I, § 5 (2) vyššie uvedeného zákona a v súlade s ním sa prihliadalo na špecifiká Slovákov so štatútom národnostnej menšiny v okolitých krajinách, ako aj na odlišné potreby našich krajanov žijúcich v krajinách
západnej Európy a zámoria bez štatútu národnostnej menšiny. V súvislosti s pandémiou sa zmenil predovšetkým účel, na ktorý boli jednotlivé grantové žiadosti schvaľované, s logickým zameraním skôr na vybavenie škôl a dištančné vzdelávanie, ako na organizovanie podujatí, súťaží a školení, ktoré predpokladali fyzické stretávanie sa detí a učiteľov.
Tab. č.5 Prehľad skutočne vyplatených dotácií za rok 2020 v oblasti vzdelávania, vedy
a výskumu podľa krajín
Krajina
Suma
Počet podporených projektov
Austrália
14 300
4
Cyprus
6 496,80
2
Česká republika
21 800
9
Čierna Hora
2 500
2
Francúzsko
13 000
4
Holandsko
2 200
1
Chorvátsko
275,93
1
Írsko
22 500
5
Island
4 000
1
Kanada
29 429,74
7
Luxembursko
27 000
3
Maďarsko
38 850
27
Nemecko
16 700
4
Poľsko
3 200
2
Rakúsko
5 000
3
Rumunsko
57 700
17
Slovenská republika
8 000
4
Slovinsko
1 500
1
Srbsko
159 620
80
Švajčiarsko
5 100
1
Taliansko
1 750
1
Ukrajina
7 500
2
USA
12 500
4
Veľká Británia
72 260
19
SPOLU
533 182,47
206
Pozn.: V tabuľke nie je suma 99 581 eur pre krajanov v Maďarsku (uznesenie vlády SR č. 625/2008)
V roku 2020 sa obnovil zámer znovuvytvorenia 2 sekcií Komisie pre školstvo a vzdelávanie (Sekcia pre strednú, južnú a východnú Európu a Sekcia pre západnú Európu a zámorie), ktoré zhodne požadovali predstavitelia vzdelávacích inštitúcií zo všetkých zastúpených krajín. Plánované zasadnutie sekcií na jeseň roku 2020 sa však z dôvodu obmedzení súvisiacich s pandemickou situáciou neuskutočnilo.
ÚSŽZ permanentne spolupracuje s MŠVVŠ SR. V roku 2020 sa uskutočnilo viacero rokovaní predstaviteľov rezortu školstva a ÚSŽZ zameraných na riešenie aktuálnych potrieb a problematických okruhov v slovenskom školstve a vzdelávaní v zahraničí. ÚSŽZ sa zapojil ako riadny člen hodnotiacej komisie MŠVVaŠ SR do procesu vyhodnocovania žiadostí krajanov (ale aj uchádzačov z rozvojových krajín) o udelenie vládneho štipendia SR pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
ÚSŽZ sa taktiež zapojil do organizácie 28. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Z dôvodu pandémie COVID-19 nemohol ÚSŽZ zorganizovať pre zahraničných ocenených účastníkov a ich pedagógov slovenčiny tradičný poznávací pobyt na Slovensku.
Jednou z účinných foriem na upevňovanie národného povedomia slovenských detí žijúcich za hranicami našej vlasti je aj organizovanie letných táborov pre krajanskú mládež na území Slovenska, ktorých hlavným organizátorom je ÚSŽZ. V roku 2020 ÚSŽZ plánoval a začal organizovať 4 turnusy letných táborov pre krajanskú mládež s finančnou dotáciou 80 000 eur. Pre nezlepšujúcu sa pandemickú situáciu sa však nemohol zrealizovať ani jeden plánovaný turnus.
Kapitola 3 Oblasť kultúry
V januári 2020 pripravil ÚSŽZ v spolupráci s MZVEZ SR materiál pod názvom Využitie zdrojov SR v roku 2020 na projekty v rámci dotačnej schémy ÚSŽZ a na infraštruktúrne krajanské projekty, ktorý bol schválený Radou vlády SR pre krajanské otázky. V súlade s týmto podkladom bolo cieľom využitia podpory udržanie slovenskosti v prostrediach, v ktorých majú slovenské komunity autochtónne postavenie (južná, stredná a východná Európa), súbežne s tým podpora aktivít Slovákov žijúcich v západnej Európe a zámorí. Tretím pilierom posilňovania národného povedomia slovenských komunít v zahraničí a zo zahraničia bolo ich prepojenie na materské Slovensko, prostredníctvom prezentácie kultúry zahraničných Slovákov na Slovensku.
V oblasti kultúry boli zadefinované nasledovné priority:
1.budovanie/renovácia objektov na kultúru v južnej, strednej a východnej Európe;
2.podpora kresťanských aktivít a rozvoj duchovného povedomia Slovákov v zahraničí;
3.podpora celonárodných (folklórnych) festivalov Slovákov v zahraničí;
4.podpora detských a mládežníckych folklórnych súborov;
5.podpora účasti krajanských spolkov na kultúrnych podujatiach na Slovensku.
Budovanie/renovácia objektov na kultúru v južnej, strednej a východnej Európe
Po odobrení zámerov SR podporiť infraštruktúrne projekty pre slovenské komunity v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku a Chorvátsku odštartoval ÚSŽZ dialóg s reprezentatívnymi zástupcami a expertmi slovenských menšín v uvedených krajinách s cieľom prerokovať právne, inštitucionálne a finančné aspekty prípravy a realizácie predpokladaných projektov, ktoré Slovenská republika podporí vrátane podielu domovských krajín na nich. Ide o nasledujúce projekty:
-odkúpenie evanjelického kostola v Budapešti a rekonštrukcia priestorov v ktorých budú sídliť inštitúcie Slovákov v Maďarsku;
-výstavba budovy Slovenského kultúrneho strediska v Novom Sade, Báčskom Petrovci alebo Kovačici;
-nákup nehnuteľnosti, ktorá bude slúžiť ako kultúrne stredisko Slovákov v Nadlaku;
-dokončenie rekonštrukcie Slovenského kultúrneho centra v Našiciach v Chorvátsku.
Podpora kresťanských aktivít a rozvoj duchovného povedomia Slovákov v zahraničí
K základným pilierom udržania slovenskosti v zahraničnom prostredí bezpochyby patrí oddaná a vytrvalá práca cirkevných zborov, farností a misií. Bolo to tak v minulosti, keď svoj nový domov hľadali skupiny presídlencov do južných oblastí Uhorska. Dnes hľadajú pre seba nové možnosti vysťahovalci najmä do západnych krajín Európy a do zámoria. Pre krajanské spoločenstvá je kľúčové, že sa presadzovanie duchovných a mravných hodnôt vykonáva v slovenskom jazyku, čím sa prispieva k udržaniu jazykovej a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí.
ÚSŽZ podporil rad projektov zameraných na kresťanskú tematiku. K tým, ktoré sa v pandemickom roku uskutočnili, patria projekty Slovenskej katolíckej misie v Belgicku a Slovenskej katolíckej misie vo Francúzsku, ako aj projekty evanjelických cirkevných zborov na Dolnej zemi.
Podpora celonárodných (folklórnych) festivalov Slovákov v zahraničí
Po nástupe pandémie sa mnohé z krajanských podujatí neuskutočnili. Niektoré podujatia sa konali v pozmenenej forme (Slovenské národné slávnosti v Petrovci, 30. ročník festivalu slovenského dedičstva organizovaný programom Slovenských štúdií Univerzity v Pittsburgu). Boli však aj podujatia, ktoré sa konali, ako napríklad 24. Folklórny festival Slovákov v Maďarsku v obci Bánk, ktorý prebiehal v otvorenom areáli za dodržania všetkých protipandemických opatrení a pri obmedzenom počte účastníkov.
Podpora detských a mládežníckych folklórnych súborov
ÚSŽZ aj v roku 2020 prispel k tomu, aby podujatia, ktoré majú za cieľ zoznamovať deti so slovenskými ľudovými tradíciami, ale aj krásnym slovom, hudbou, prednesom či divadelnou hrou v slovenskom jazyku, naplno prebiehali. Po slovensky sa učila hŕstka slovenských detí v rámci programu Slovenčina v srdci a na perách, ktorú zabezpečilo Združenie Slovákov Semberije Juraj Jánošík z Bijeljiny v Bosne a Hercegovine a podobne v Česku, vďaka združeniu Bona Fide prebiehal Festival tvorby pre deti, v chorvátskom Iloku odštartovala Škola slovenskej hudby a spevu.
Slovenské piesne a tance sa učili deti z detských súborov Limborka a Malá Limborka v Česku, Naša fajta zo Storožnice na Ukrajine, deti z detského folklórneho krúžku Ostrôžky v írskom Dubline, deti z detského folklórneho súboru Sláviček z kanadského Vancouveru, deti z detského folklórneho súboru Limboráčik z New Yorku, deti z detského folklórneho súboru Sovička z Londýna a Brezička z Birminghamu vo Veľkej Británii, deti z detského folklórneho súboru Nezábudka v Drážďanoch a deti a mládežníci z rakúskeho súboru Rozmarín z Viedne.
Prvý slovenský detský folklórny súbor v Luxembursku usporiadal Deň slovenských detí a Dánsko-slovenský spolok priateľstva usporiadal Deň detí v Dánsku. Stretli sa aj deti slovenských rodičov vo Švédsku.
Rad spolkov sa venoval aj divadlu pre deti. Divadelný tábor pre žiakov základných škôl usporiadalo slovenské divadlo Vertigo, v Mníchove usporiadali detský divadelný krúžok a „Večerníčky“. Detské divadlo sa rozbehlo aj v Nadlaku a v slovenských obciach v Srbsku. V Poľsku usporiadali rad dielní pre deti v Podvlku, Novej Belej a v Kacvíne. Recitačnú súťaž pre deti usporiadal Czech & Slovak Club vo Veľkej Británii.
Deti vo Vojvodine nahrali piesne 22. festivalu slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 2020 a 28. festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2020. Uskutočnil sa aj XXIV. koncert mladých talentov vážnej hudby Jarné nôty v Báčskom Petrovci.
Podpora účasti krajanských spolkov na kultúrnych podujatiach na Slovensku
ÚSŽZ schválil žiadosti o dotácie krajanským subjektom, ktoré ÚSŽZ zaradil do hlavných kultúrnych programov na Slovensku:
- 5. ročník pamätného Dňa zahraničných Slovákov;
- 47. Krajanská nedeľa v rámci Folklórnych slávností Pod Poľanou v Detve;
- 7. Krajanský dvor v rámci Folklórnych slávností Pod Poľanou v Detve;
- 24. JDMFS v Dulovciach;
- 53. ročník Prehliadky ochotníckych divadiel Palárikova Raková.
Uskutočnenie týchto podujatí prekazila pandémia. Výnimkou bolo krajanské stretnutie pri základnom kameni slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Petržalke.
Ešte pred prepuknutím pandémie svoju literárnu tvorbu na Slovensku odprezentovali Slováci z Maďarska (v Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave sa uskutočnila prezentácia vydavateľskej činnosti spoločnosti SlovakUm), v Galérii Múrv v Prešove sa uskutočnila samostatná výstava kovačického insitého maliara Jána Glózika a v priestoroch Slovenského rozhlasu v Bratislave sa konala veľkolepá výstava pod názvom Slovenskí maliari z Ukrajiny. Výstavu zorganizovalo Radio Internacional Slovakia v súčinnosti s ÚSŽZ.
Pamätné medaily Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
V roku 2020 udelil ÚSŽZ pamätnú medailu Slovenskej základnej škole, materskej škole a kolégiu v Sarvaši za zásluhy v oblasti vzdelávania v slovenskom jazyku v Maďarsku.
Pri príležitosti vzácneho životného jubilea za vedeckovýskumnú, publikačnú a osvetovú činnosť, ako aj za angažovanosť v historicko-kultúrnom a duchovno-spoločenskom bádaní života Slovákov v Maďarsku udelil ÚSŽZ medailu prof. PhDr. Anne Divičanovej, CSc. z Budapešti. Pamätná medaila bola udelená aj Výskumnému ústavu Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe pri príležitosti 30.výročia založenia inštitúcie za tvorivé vedecké aktivity, vklad do historického, jazykového a kultúrno-duchovného bádania života Slovákov v Maďarsku. Pamätné medaily boli odovzdané na vedeckej konferencii Výskum Slovákov v Maďarsku v interdisciplinárnom kontexte, ktorá prebiehala 13. 14. februára 2020 v Békešskej Čabe.
Knižničný fond ÚSŽZ
ÚSŽZ spravoval v roku 2020 svoj knižničný fond v príručnej knižnici. Odbornú literatúru i beletristické tituly do nej získaval v spolupráci s krajanskými spolkami a knižnicami v zahraničí. Rovnako obsahuje aj tituly krajanskej periodickej tlače, ako aj záznamy krajanských podujatí na DVD a CD. Šlo najmä o výtlačky, na ktorých vydanie prispel ÚSŽZ v rámci dotačnej pomoci krajanom. ÚSŽZ v roku 2020 rozvíjal kontakty na Slovensku s jednotlivými krajanskými knižnicami, so Slovenskou národnou knižnicou, Univerzitnou knižnicou v Bratislave, Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici, Štátnou vedeckou knižnicou v Košiciach, Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove a Štátnou pedagogickou knižnicou.
Následne uvádzame prehľad skutočne vyplatených dotácií z dotačného fondu ÚSŽZ podľa jednotlivých krajín na podporu aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti kultúry.
Tab. č.6 Prehľad skutočne vyplatených dotácií za rok 2020 v oblasti kultúry
podľa krajín (v eurách)
Krajina
Suma
Počet podporených projektov
Austrália
22 280
7
Belgicko
22 456,73
7
Bosna a Hercegovina
2 000
1
Česká republika
51 203,05
29
Čierna Hora
5 000
2
Dánsko
1 900
1
Francúzsko
14 500
4
Chorvátsko
98 430
20
Írsko
27 300
10
Island
3 000
1
Kanada
8 872,9
4
Luxembursko
6 500
2
Maďarsko
140 380
32
Nemecko
17 850
8
Poľsko
185 650
18
Rakúsko
13 150
8
Rumunsko
254 950
27
Slovenská republika
7 000
1
Srbsko
220 893
127
Švajčiarsko
13 700
7
Švédsko
2 600
2
Ukrajina
13 800
8
USA
10 600
4
Veľká Británia
33 942
24
SPOLU
1 177 959,22
354
Kapitola 4 Informovanosť
V roku 2020 ÚSŽZ podporil 69 projektov z 13 štátov v sume 147.466,60 eura. Išlo predovšetkým o periodické a cyklické vydavateľské činnosti krajanských subjektov, ktoré aj v uplynulých rokoch v náležitej kvalite prezentovali finančnú podporu poskytnutú ÚSŽZ. Ku kľúčovým projektom v oblasti informovanosti, resp. vydavateľskej činnosti patrilo vydávanie periodickej tlače, tvorba internetových informačno-publicistických portálov a rozvoj dokumentárno-beletristickej knižnej tvorby.
Tab. č.7 Prehľad skutočne vyplatených dotácií za rok 2020 v oblasti informácií
podľa krajín (v eurách)
Krajina
Suma
Počet podporených projektov
Austrália
2 000
1
Česká republika
15 100
8
Francúzsko
7 500
4
Chorvátsko
5 000
1
Kanada
17 316,60
3
Luxembursko
7 000
2
Maďarsko
15 000
4
Nemecko
3 300
2
Poľsko
14 500
6
Rumunsko
22 450
8
Spojené kráľovstvo
1 500
1
Srbsko
33 800
28
Ukrajina
3 000
1
SPOLU
147 466,60
69