ZBIERKA

ZÁKONOV

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ročník 2004

Vyhlásené: 31. 12. 2004Časová verzia predpisu účinná od: 1. 01. 2021 Obsah dokumentu je právne záväzný.

757

ZÁKON

z 9. decembra 2004

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

(1) Tento zákon upravuje

a)základné zásady činnosti súdov,

b)sústavu súdov a pôsobnosť súdov,

c)vnútornú organizáciu súdov,

d)riadenie a správu súdov,

e)sudcovskú samosprávu a

f)účasť súdov pri tvorbe rozpočtu súdov.

(2) Sídla súdov a obvody súdov upravuje osobitný zákon.1)

§ 2

Výkon súdnictva

(1) Pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike

a)prejednávajúa rozhodujúsporya inéprávneveciv civilnomprocese(ďalejlen

„občianskoprávne veci“),

b)prejednávajúa rozhodujútrestnévecipodľapredpisovo trestnomkonaní(ďalejlen

„trestnoprávne veci“),

c)konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, v prípadoch ustanovených zákonom rozhodujú vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických strán a hnutí, ak tak ustanoví zákon, a v ďalších veciach, ak to ustanovuje zákon (ďalej len „správne veci“),

Strana 2Zbierka zákonov Slovenskej republiky757/2004 Z. z.

d)rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(2)Súdy vykonávajú aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, ak tak ustanoví zákon, právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(3)Súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu. Súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci.

Základné zásady činnosti súdov

§ 3

(1)Účastníci konania2) a strany v trestnom konaní3) sú si v konaní pred súdom rovní.

(2)Konanie pred súdom je ústne a verejné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V konaní pred súdom sudca, prokurátor a advokát používajú úradný odev.

(3)Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.

(4)Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

(5)Rozsudok sa vyhlasuje v mene Slovenskej republiky a vždy verejne. Predpisy o konaní pred súdmi ustanovia spôsob verejného vyhlásenia rozsudkov.

(6)Súdnictvo vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach spolu so sudcami v senátoch aj prísediaci sudcovia z radov občanov (ďalej len „prísediaci“). Pri výkone súdnictva majú prísediaci rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia okrem oprávnenia predsedať senátu.

(7)Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno namietať sťažnosťou podľa tohto alebo podľa osobitného zákona.

(8)Súčasťou práva každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom je za podmienok ustanovených zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach.

(9)Člen senátu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia. V každom rozhodnutí senátu musí byť uvedený výsledok hlasovania, a to uvedením pomeru hlasov.

(10)Súdy sú povinné používať pri výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky schválené ministerstvom.

§ 4

Ochranu poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, nerušený priebeh súdneho konania a ochranu verejného poriadku v blízkosti objektov súdu zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže. Podrobnosti ustanovuje osobitný zákon.4)

§ 5

Sústava súdov

(1) Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria

757/2004 Z. z.Zbierka zákonov Slovenskej republikyStrana 3

a)okresné súdy,

b)krajské súdy,

c)Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“),

d)Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

(2) Do sústavy súdov Slovenskej republiky patrí aj Špecializovaný trestný súd.

Pôsobnosť súdov

§ 6

(1)Okresnésúdykonajúa rozhodujúakosúdyprvéhostupňav občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak.

(2)Okresné súdy konajú a rozhodujú vo volebných veciach, ak to ustanovuje osobitný zákon.2)

§ 7

(1)Krajské súdy konajú a rozhodujú ako súdy druhého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy.

(2)Predpisy o konaní pred súdmi ustanovujú, v ktorých občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach konajú a rozhodujú krajské súdy ako súdy prvého stupňa.

(3)Krajské súdy konajú a rozhodujú v správnych veciach v prvom stupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2)

(4)Krajské súdy konajú a rozhodujú aj v iných veciach, ak to ustanovia osobitné zákony.5)

§ 8

(1) Najvyšší súd koná a rozhoduje

a)o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a Špecializovaného trestného súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,

b)o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov, krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,

c)o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis o konaní pred súdmi,

d)v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje.

(2)Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne skončených veciach.

(3)Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

§ 8a

(1)Najvyšší správny súd vykonáva súdnictvo rozhodovaním o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam krajských súdov za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom.

(2)Najvyšší správny súd ďalej vykonáva súdnictvo v prvom stupni vo veciach, ktoré ustanovuje Ústava Slovenskej republiky a Správny súdny poriadok.

Strana 4Zbierka zákonov Slovenskej republiky757/2004 Z. z.

(3)Osobitné predpisy ustanovujú, kedy najvyšší správny súd rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam iných orgánov a kedy rozhoduje o iných otázkach.

(4)Najvyšší správny súd vo veciach správneho súdnictva dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje svoje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

§ 9

(1)Špecializovaný trestný súd koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje predpis o konaní pred súdmi.

(2)Špecializovaný trestný súd má postavenie krajského súdu.

DRUHÁ ČASŤ

ORGANIZÁCIA SÚDOV

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 11

(1)Súdnictvo na súde vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach, ak tak ustanovuje tento zákon, aj prísediaci.

(2)Na výkone súdnictva sa podieľajú aj odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1).

(3)Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca (ďalej len „samosudca“) alebo predseda senátu.

(4)Osobitný zákon6) ustanovuje, v ktorých veciach môže konať a rozhodnúť súdny úradník.

§ 12

(1)Sudcovia príslušného súdu tvoria plénum súdu.

(2)Plénum rozhoduje vo veciach ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom.

(3)Plénum zvoláva a vedie predseda súdu. Plénum je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých sudcov príslušného súdu. Ak tento zákon neustanovuje inak, na prijatie rozhodnutia pléna je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných sudcov.

(4)Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to písomne požiada najmenej tretina sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania.

(5)Ak predseda súdu nezvolá plénum do 10 dní od doručenia písomnej žiadosti podľa odseku 4, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady tohto súdu; na súde, kde sudcovská rada nie je zvolená, zvolá v tomto prípade plénum iný sudca, ktorý je funkčne najstarší.

§ 13

(1)Základný článok vnútornej organizácie súdu je súdne oddelenie.

757/2004 Z. z.Zbierka zákonov Slovenskej republikyStrana 5

(2)Súdne oddelenie sa vytvára pre samosudcu alebo senát. Súdne oddelenie možno vytvoriť aj pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona6) vo veciach, v ktorých nekoná a nerozhoduje sudca alebo senát.

(3)Súdne oddelenie sa skladá zo súdnych úradníkov a z ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do súdneho oddelenia sa určí v rozvrhu práce.

(4)Súdne oddelenie riadi rozvrhom práce určený súdny úradník.

(5)Samosudca, predseda senátu alebo vyšší súdny úradník, pre ktorého je súdne oddelenie vytvorené, ukladá úlohy súdnym úradníkom a ďalším zamestnancom súdu zaradeným do príslušného oddelenia.

(6)Na súdoch sa na výkon súdnictva môžu zriaďovať ďalšie organizačné útvary, ktoré plnia úlohy pre jedno alebo viac súdnych oddelení.

DRUHÁ HLAVA

OKRESNÝ SÚD

§ 14

Senát okresného súdu sa skladá z predsedu senátu a dvoch prísediacich. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.

§ 15

(1)Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu príslušného okresného súdu zriadiť na okresnom súde v obvode tohto krajského súdu občianskoprávne grémium, trestnoprávne grémium, prípadne ďalšie grémium. Sudca okresného súdu je členom grémia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu niektorého z dotknutých okresných súdov zriadiť spoločné grémiá zo sudcov okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Na riešenie problémov viacerých grémií môže predseda krajského súdu na návrh predsedu kolégia zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.

(2)Na čele grémia je predseda grémia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon.7)

(3)Grémium

a)prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého grémia,

b)oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou súdov vyššieho stupňa, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,

c)vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,

d)prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

(4) Predseda grémia po odbornej stránke koordinuje činnosť grémia, najmä

a)zvoláva aspoň štyrikrát do roka rokovanie grémia, vedie rokovanie grémia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie grémia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti grémia podľa odseku 3,

b)sleduje rozhodovanie senátov a samosudcov, upozorňuje členov grémia na rozpory v ich rozhodovaní,

c)na základe stanoviska grémia podáva podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vyšším súdom,

Strana 6Zbierka zákonov Slovenskej republiky757/2004 Z. z.

d)sleduje rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa a predkladá o nej informáciu grémiu,

e)spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.

(5)Predseda príslušného grémia môže poveriť vykonávaním úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto grémia.

(6)Na rokovaní grémia sa môžu zúčastniť aj členovia iných grémií príslušného okresného súdu, ako aj odborní justiční stážisti a vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú.

(7)Grémium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní grémia, o voľbách a odvolávaní predsedu grémia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok grémia, ktoré schvaľuje grémium.

TRETIA HLAVA KRAJSKÝ SÚD

§ 16

(1)Senát krajského súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.

(2)Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi.

§ 17

(1)Na krajskom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda krajského súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna krajského súdu. Sudca krajského súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Kolégium musí mať aspoň piatich členov, inak sa nezriaďuje. Kolégium krajského súdu je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.

(2)Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a koordinuje činnosť kolégia po odbornej stránke. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda krajského súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.

(3)Kolégium krajského súdu

b)prerokúva a vyjadruje sa k podnetom predsedu krajského súdu, predsedov okresných súdov a predsedu kolégia na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach okresných súdov v obvode krajského súdu,

c)oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,

d)rozhoduje o predložení podnetu na zjednotenie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu a najvyššiemu správnemu súdu,

757/2004 Z. z.Zbierka zákonov Slovenskej republikyStrana 7

e)vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,

f)pripravuje podnety na zmeny právnych úprav týkajúcich sa konania pred súdmi,

g)prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,

h)prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

(4) Predseda kolégia najmä

a)zvoláva štyrikrát do roka rokovanie kolégia, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti kolégia podľa odseku 3,

b)na základe právoplatných rozhodnutí krajského súdu, okresných súdov v obvode krajského súdu a podnetov predsedov grémií alebo predsedov okresných súdov v obvode krajského súdu dáva kolégiu pripravené podnety na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu a najvyššiemu správnemu súdu,

c)upozorňuje kolégium na rozpory v rozhodovaní senátov alebo samosudcov,

d)sleduje rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,

e)spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.

(5)Predseda príslušného kolégia krajského súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.

(6)Na rokovaní kolégia krajského súdu sa môžu zúčastniť aj členovia iných kolégií príslušného krajského súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú. Kolégium krajského súdu aspoň raz ročne organizuje porady so sudcami okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu, a to podľa prevažujúceho obsahu ich rozhodovacej činnosti.

(7)Sporné otázky medzi kolégiami týkajúce sa výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov krajského súdu prerokúva plénum krajského súdu.

(8)Ak niektoré z kolégií uvedených v odseku 1 nemožno zriadiť, sudcovia sa zaradia so zreteľom na obsah svojej rozhodovacej činnosti do iného kolégia.

(9)Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní kolégia, o voľbách a odvolávaní predsedu kolégia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok kolégia, ktoré schvaľuje kolégium.

ŠTVRTÁ HLAVA NAJVYŠŠÍ SÚD

§ 18

(1)Senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát najvyššieho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát musí byť vždy zložený z nepárneho počtu sudcov. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. Ustanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako.

(2)Vo veciach, v ktorých koná najvyšší súd o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, rozhodujú senáty najvyššieho súdu, ktoré sú zložené výlučne zo sudcov, ktorí sú členmi trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Každý člen trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý nevyjadrí písomne a pred vznikom členstva v senáte podľa prvej vety svoj nesúhlas s takýmto členstvom, musí byť členom aspoň v jednom senáte podľa prvej vety. Veci sa senátom podľa prvej vety prideľujú rovnomerne.

Strana 8Zbierka zákonov Slovenskej republiky757/2004 Z. z.

§ 19

(1)Sudcovi najvyššieho súdu možno prideliť aspoň jedného asistenta.

(2)Asistent sudcu najvyššieho súdu je štátnym zamestnancom vykonávajúcim štátnu službu podľa osobitného zákona.8)

(3)Asistent sudcu najvyššieho súdu má práva a povinnosti vyššieho súdneho úradníka podľa osobitného predpisu.6)

§ 20

Plénum najvyššieho súdu

(1) Plénum najvyššieho súdu

a)uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, volí a odvoláva členov sudcovskej rady najvyššieho súdu,

b)prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,

c)prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) podnety na novú právnu úpravu,

d)prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho súdu o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami,

e)prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,

f)prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

(2)Plénum najvyššieho súdu zvoláva predseda najvyššieho súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Program rokovania schvaľuje plénum najvyššieho súdu.

(3)Predseda najvyššieho súdu je povinný zvolať plénum najvyššieho súdu, ak o to požiada najmenej tretina sudcov najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady najvyššieho súdu s návrhom programu rokovania. Ak predseda najvyššieho súdu nezvolá plénum najvyššieho súdu do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady najvyššieho súdu alebo podpredseda sudcovskej rady najvyššieho súdu.

(4)Plénum najvyššieho súdu sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov.

(5)Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“), generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) a minister; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Na zasadnutie pléna môže predseda najvyššieho súdu prizvať aj iné osoby. Zasadnutia pléna najvyššieho súdu sú neverejné.

§ 21

Kolégiá najvyššieho súdu

(1)Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium. Ak je to potrebné pre riadny výkon súdnictva, môže predseda najvyššieho súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu zlúčiť občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium a ak pominú dôvody pre ich zlúčenie, môže predseda najvyššieho súdu za rovnakých podmienok zlúčené kolégiá opätovne rozdeliť. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu. Sudca najvyššieho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z

757/2004 Z. z.Zbierka zákonov Slovenskej republikyStrana 9

dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.

(2)Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda najvyššieho súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.

(3)Kolégium najvyššieho súdu najmä

a)na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k rozdielnemu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu kolégia alebo senátov kolégia; stanovisko kolégia

je pre členov kolégia záväzné,

b)na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa,

c)oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa

Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,

d)prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,

e)prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,

f)prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,

g)prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie do pléna najvyššieho súdu,

h)môže zaujímať stanovisko k uchádzačom o funkciu sudcu na najvyššom súde v príslušnom kolégiu; na tento účel si môže uchádzača predvolať a vypočuť ho,

i)prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

(4) Predseda kolégia najvyššieho súdu

a)zvoláva rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; programom rokovania kolégia je len realizácia jeho pôsobnosti podľa odseku 3,

b)navrhuje kolégiu prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm. b) až e),

c)dáva návrhy predsedovi najvyššieho súdu na prijatie stanoviska pléna najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,

d)sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v rozhodovaní senátov,

e)riadi prieskumnú činnosť kolégia,

f)spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.

(5) Predseda kolégia najvyššieho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.

§ 22

Zjednocovanie výkladu a používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

Strana 10Zbierka zákonov Slovenskej republiky757/2004 Z. z.

(1) Na zabezpečenie jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyšší súd zverejňuje súdne rozhodnutia zásadného významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Na tento účel

a)príslušné kolégium najvyššieho súdu zhromažďuje prostredníctvom predsedov nižších súdov právoplatné rozhodnutia vydané v zásadnej právnej otázke a vyžaduje k nim stanovisko jednotlivých sudcov príslušného kolégia najvyššieho súdu,

b)plénum najvyššieho súdu alebo príslušné kolégium najvyššieho súdu prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak je to potrebné v záujme odstránenia nejednotnosti súdneho rozhodovania alebo ak sa senát najvyššieho súdu odchýlil od právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu.

(2)Pred prijatím stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov predseda najvyššieho súdu alebo predseda kolégia najvyššieho súdu môže požiadať o vyjadrenie iné kolégium najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo aj iné orgány verejnej moci, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy.

(3)Na zasadnutí pléna najvyššieho súdu alebo kolégia najvyššieho súdu, ktoré prijíma stanovisko k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa zúčastňujú zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Iné osoby sa na rokovaní môžu zúčastniť, len ak ich zvolávateľ na rokovanie prizval.

§ 23

(1) Najvyšší súd v záujme jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva v občianskoprávnych, trestnoprávnych, obchodnoprávnych a správnych veciach Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky, v ktorej zverejňuje

a)stanoviská najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré zaujalo plénum najvyššieho súdu alebo kolégium najvyššieho súdu,

b)vybrané rozhodnutia najvyššieho súdu alebo ostatných súdov.

(2) Najvyšší súd zabezpečuje uverejňovanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete.

§ 24

Podrobnosti o rokovaní pléna a kolégií najvyššieho súdu upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje plénum najvyššieho súdu; rokovací poriadok najvyššieho súdu sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§ 24a

Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(1)Zriaďuje sa Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho súdu“).

(2)Kancelária najvyššieho súdu plní úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti najvyššieho súdu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

(3)Kancelária najvyššieho súdu vo vzťahu k najvyššiemu súdu zabezpečuje aj výkon činností uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) prvom a druhom bode, písm. c) druhom a treťom bode, písm. d) prvom, štvrtom a piatom bode, v § 74 ods. 1 písm. a), c) až h) a j) okrem vybavovania personálnych vecí sudcov najvyššieho súdu a výkon činností uvedených v § 78 ods. 1 a 2.

757/2004 Z. z.Zbierka zákonov Slovenskej republikyStrana 11

(4)Kancelária najvyššieho súdu je štátna rozpočtová organizácia. Kanceláriu najvyššieho súdu riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie najvyššieho súdu. Vedúceho kancelárie najvyššieho súdu vymenúva a odvoláva predseda najvyššieho súdu, ktorému zodpovedá za jej činnosť.

(5)Vedúcemu kancelárie najvyššieho súdu určuje plat, paušálnu náhradu výdavkov spojených

s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti predseda najvyššieho súdu.

(6)Úlohy kancelárie najvyššieho súdu plnia štátni zamestnanci7a) a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme.7b)

(7)Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie najvyššieho súdu, o postavení štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci kancelárie najvyššieho súdu.

PIATA HLAVA

NAJVYŠŠÍ SPRÁVNY SÚD

§ 24b

Senát najvyššieho správneho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov vrátane disciplinárnych senátov najvyššieho správneho súdu, skladá sa senát najvyššieho správneho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát najvyššieho správneho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát musí byť vždy zložený z nepárneho počtu sudcov; to neplatí pre disciplinárne konanie. Predseda senátu riadi a organizuje

činnosť senátu. Ustanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako.

§ 24c

(1)Sudcovi najvyššieho správneho súdu možno prideliť aspoň jedného asistenta.

(2)Na asistenta sudcu najvyššieho správneho súdu sa vzťahuje § 19 ods. 2 a 3 rovnako.

§ 24d

Plénum najvyššieho správneho súdu

(1) Plénum najvyššieho správneho súdu

a)uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho správneho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, volí a odvoláva členov sudcovskej rady najvyššieho správneho súdu,

c)prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,

d)prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho správneho súdu o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami,

e)prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,

f)prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

(2)Plénum najvyššieho správneho súdu zvoláva predseda najvyššieho správneho súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Program rokovania schvaľuje plénum najvyššieho správneho súdu.

(3)Predseda najvyššieho správneho súdu je povinný zvolať plénum najvyššieho správneho súdu, ak o to požiada najmenej tretina sudcov najvyššieho správneho súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov

Strana 12Zbierka zákonov Slovenskej republiky757/2004 Z. z.

sudcovskej rady najvyššieho správneho súdu s návrhom programu rokovania. Ak predseda najvyššieho správneho súdu nezvolá plénum najvyššieho súdu do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady najvyššieho správneho súdu alebo podpredseda sudcovskej rady najvyššieho správneho súdu.

(4)Plénum najvyššieho správneho súdu sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov.

(5)Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia súdnej rady, generálny prokurátor a minister; predseda najvyššieho správneho súdu im na požiadanie udelí slovo. Na zasadnutie pléna môže predseda najvyššieho správneho súdu prizvať aj iné osoby. Zasadnutia pléna najvyššieho správneho súdu sú neverejné.

(6)Podrobnosti o rokovaní pléna a kolégií najvyššieho správneho súdu upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje plénum najvyššieho správneho súdu; rokovací poriadok najvyššieho správneho súdu sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§ 24e

Kolégiá najvyššieho správneho súdu

(1)Na najvyššom správnom súde môže predseda súdu zriadiť kolégiá na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho správneho súdu. Sudca najvyššieho správneho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.

(2)Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda najvyššieho správneho súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.

(3)Kolégium najvyššieho správneho súdu najmä

a)na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho správneho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k rozdielnemu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu kolégia alebo senátov kolégia; stanovisko kolégia je pre členov kolégia záväzné,

b)na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho správneho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach správnych súdov,

c)oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva,

d)prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk a rozhodnutí

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

e)prerokúva návrh správy najvyššieho správneho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,

f)prerokúva návrh správy najvyššieho správneho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,

g)prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie do pléna najvyššieho správneho súdu,

h)môže zaujímať stanovisko k uchádzačom o funkciu sudcu na najvyššom správnom súde v príslušnom kolégiu; na tento účel si môže uchádzača predvolať a vypočuť ho,

i)prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

(4) Predseda kolégia najvyššieho správneho súdu

757/2004 Z. z.Zbierka zákonov Slovenskej republikyStrana 13

b)navrhuje kolégiu prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm. b) až e),

c)dáva návrhy predsedovi najvyššieho správneho súdu na prijatie stanoviska pléna najvyššieho správneho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,

d)sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v rozhodovaní senátov,

e)riadi prieskumnú činnosť kolégia,

f)spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.

(5)Predseda kolégia najvyššieho správneho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.

(6)Ak na najvyššom správnom súde nie je zriadené ani jedno kolégium, plní úlohy kolégia plénum najvyššieho správneho súdu a úlohy predsedu kolégia plní podpredseda najvyššieho správneho súdu.

§ 24f

Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

(1)Zriaďuje sa Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho správneho súdu“).

(2)Kancelária najvyššieho správneho súdu plní úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti najvyššieho správneho súdu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

(3)Kancelária najvyššieho správneho súdu vo vzťahu k najvyššiemu správneho súdu zabezpečuje aj výkon činností uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) prvom a druhom bode, písm. c) druhom a treťom bode, písm. d) prvom, štvrtom a piatom bode, v § 74 ods. 1 písm. a), c) až h) a j) okrem vybavovania personálnych vecí sudcov najvyššieho správneho súdu a výkon činností uvedených v § 78 ods. 1 a 2.

(4)Kancelária najvyššieho správneho súdu je štátna rozpočtová organizácia. Kanceláriu najvyššieho správneho súdu riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu. Vedúceho kancelárie najvyššieho správneho súdu vymenúva a odvoláva predseda najvyššieho správneho súdu, ktorému zodpovedá za jej činnosť.

(5)Vedúcemu kancelárie najvyššieho správneho súdu určuje plat, paušálnu náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti predseda najvyššieho správneho súdu.

(6)Úlohy kancelárie najvyššieho správneho súdu plnia štátni zamestnanci7a) a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme.7b)

(7)Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie najvyššieho správneho súdu, o postavení štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu.

ŠIESTA HLAVA

ŠPECIALIZOVANÝ TRESTNÝ SÚD

§ 25

Senát Špecializovaného trestného súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.

§ 26

Strana 14Zbierka zákonov Slovenskej republiky757/2004 Z. z.

Plénum Špecializovaného trestného súdu vykonáva pôsobnosť kolégia krajského súdu; § 17 ods. 3 sa použije primerane.

SIEDMA HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O VÝKONE SÚDNICTVA V TRESTNOPRÁVNYCH VECIACH V ČASE

VOJNY A VOJNOVÉHO STAVU

§ 27

(1)Určené počty sudcov poverených konaním a rozhodovaním vo veciach podľa osobitného predpisu8a) sa v čase vojny a vojnového stavu9) zvyšujú na dvojnásobok, ak minister po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky nerozhodne inak.

(2)V čase vojny alebo vojnového stavu sa doplnia počty sudcov súdov s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu8a) podľa odseku 1 sudcami okresných súdov a sudcami krajských súdov.

(3)Zoznam sudcov okresných súdov a krajských súdov, ktorí majú podľa odsekov 1 a 2 v čase vojny a vojnového stavu9) vykonávať funkciu sudcu na súdoch uvedených v odseku 2, vyhotovuje k 1. januáru každého kalendárneho roka minister po dohode s predsedom príslušného krajského súdu; s preložením z iného okresného súdu alebo krajského súdu musí pred zaradením do zoznamu súhlasiť dotknutý sudca a súdna rada.

§ 28

Súdy uvedené v § 27 ods. 2 môžu v čase vojny a vojnového stavu vykonávať pôsobnosť podľa osobitného predpisu8a) aj na pracovisku mimo ich sídla.

TRETIA ČASŤ

ORGÁNY RIADENIA A SPRÁVY SÚDOV

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 32

(1)Úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon súdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených zákonom.

(2)Riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov.

§ 33

(1)Riadenie a správu súdov vykonávajú orgány riadenia a správy súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.

(2)Orgánmi riadenia a správy súdu sú predseda súdu a podpredseda súdu. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú sudcovia, ktorí sú počas funkčného obdobia na jednotlivých súdoch orgánmi správy súdu, ktorej výkon zabezpečujú a za výkon ktorej zodpovedajú. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú povinní pri riadení a správe súdov dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky. Funkcia predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľná s funkciou člena súdnej rady.

(3)V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj súdna rada a orgány sudcovskej samosprávy podľa tohto zákona.

§ 34

(1)Ministerstvo vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy.

757/2004 Z. z.Zbierka zákonov Slovenskej republikyStrana 15

(2)Orgánom správy súdov je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj riaditeľ správy okresného súdu, riaditeľ správy krajského súdu a riaditeľ správy Špecializovaného trestného súdu.

DRUHÁ HLAVA

PREDSEDA SÚDU A PODPREDSEDA SÚDU Predseda súdu

§ 35

Pôsobnosť predsedu súdu

(1)Predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov. Predseda najvyššieho súdu zabezpečuje správu najvyššieho súdu prostredníctvom kancelárie najvyššieho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Predseda najvyššieho správneho súdu zabezpečuje správu najvyššieho správneho súdu prostredníctvom kancelárie najvyššieho správneho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)Predseda súdu koná v mene súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)Predseda súdu vykonáva súdnictvo ako predseda senátu, člen senátu alebo sudca podľa rozvrhu práce v rozsahu určenom tak, aby mu to nebránilo plniť povinnosti podľa odsekov 1 a 2.

§ 36

Ustanovenie do funkcie predsedu súdu

Predsedu súdu, okrem predsedu najvyššieho súdu a predsedu najvyššieho správneho súdu, vymenúva minister na päť rokov zo sudcov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní a ktorí nie sú členmi súdnej rady. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu súdu aj opakovane.

§ 37

Výberové konanie na funkciu predsedu súdu

(1)Výberové konanie na funkciu predsedu súdu podľa § 36 (ďalej len „výberové konanie“) vyhlasuje minister.

(2)Výberové konanie sa vyhlasuje verejne na webovom sídle ministerstva, v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo aj v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie a oznámením na všetky súdy v Slovenskej republike. Na základe oznámenia ministerstva sú predsedovia súdov povinní informovať o výberovom konaní všetkých sudcov.

Minister vyhlási výberové konanie najneskôr

a)90 dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu súdu,

b)do 30 dní odo dňa zániku funkcie predsedu súdu z dôvodov podľa § 38 ods. 1.

(3)Uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa (ďalej len „uchádzač“).

(4)Účelom výberového konania je overiť predpoklady a schopnosti zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správu súdu podľa tohto a podľa osobitných zákonov a určiť konečné poradie úspešných uchádzačov. Výberové konanie sa vykonáva formou pohovoru s uchádzačom. Ak minister do 30 dní od skončenia výberového konania nevymenuje predsedu súdu, vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania; tieto lehoty počas výkonu pôsobnosti súdnej rady podľa osobitného zákona9a) neplynú.

(5)Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje minister z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených súdnou radou a traja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť ministra sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia predsedu obsadzuje. Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie súdna rada volí aspoň dvoch

Strana 16Zbierka zákonov Slovenskej republiky757/2004 Z. z.

kandidátov a minister vymenúva aspoň šiestich kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle súdnej rady a ministerstva.

(6)Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa odseku 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného sudcovskou radou.

(7)Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.

(8)Na základe výsledkov výberového konania navrhne výberová komisia súdnej rade preverenie majetkových pomerov úspešných uchádzačov o funkciu predsedu súdu a vykonanie dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa osobitného zákona.9a) Ak výberová komisia na základe výsledkov výberového konania nevyberie uchádzača na funkciu predsedu súdu, pretože žiaden uchádzač nespĺňa predpoklady podľa odseku 4, minister vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho neúspešného výberového konania.

(9)Ak úspešný uchádzač po oznámení výsledkov výberového konania ešte pred vymenovaním do funkcie predsedu súdu odmietne vymenovanie do funkcie predsedu súdu, minister môže vymenovať do funkcie predsedu súdu niektorého zo zostávajúcich úspešných uchádzačov alebo vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.

(10)Ministerstvo zverejní na svojom webovom