B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Vzhľadom na požiadavky praxe sa novým spôsobom definuje pojem žiak. Podľa novej právnej úpravy sa za žiaka bude považovať fyzická osoba, ktorá navštevuje školu a zúčastňuje sa na výchovno-vzdelávacom procese v škole alebo v nadväzujúcej forme odborného vzdelávania a prípravy. Osoba vo veku od 27 rokov, ktorá sa bude zúčastňovať na výchovno-vzdelávacom procese, je v návrhu zákona definovaná ako účastník výchovy a vzdelávania s právami a povinnosťami rovnakými ako má žiak. Uvedená zmena bude zohľadnená do financovania v rámci novely nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z. Vek 26 rokov ako hraničný pre pojem „žiak“ bol určený z dôvodu, že aj vo všeobecne záväzných právnych predpisoch týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia ide spravidla o vek, dokedy má fyzická osoba nárok na príslušné dávky sociálneho zabezpečenia, aj keby sa zúčastňovala formálneho vzdelávania v dennej forme štúdia.

K bodu 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zohľadniť rozdiel medzi výsledkom a výkonom. Žiak môže dosiahnuť nielen mimoriadne výkony, ale aj mimoriadne výsledky v rámci výstupov a meraní vo výchovno-vzdelávacom procese.

K bodu 3

Definuje sa pojem vzdelávacia oblasť, ktorá tvorí v rámci vzdelávacieho programu základný rámec rozdelenia vyučovacích predmetov vo výchovno-vzdelávacom procese. Vyučovacie predmety vo vzdelávacej oblasti sú vybraté v koexistencií vedeckých poznatkov alebo základných princípov a foriem práce s nimi. Vzdelávacie oblasti logicky korešpondujú so štruktúrou vyučovacích predmetov a vytvárajú im nadmnožiny, potrebné pre medzipredmetové vzťahy.

K bodu 4

Navrhovaná definícia reflektuje na potrebu praxe a vyjadruje pojem vyučovací predmet ako vybranú a do

didaktického

systému spracovanú časť

a iných oblastí spoločenskej činnosti, určenej na

pedagogické

ciele. Plní informatívnu funkciu, pri rozširovaní a prehlbovaní vedeckého poznania sveta, formatívnu z pohľadu rozvoja osobnosti, inštrumentálnu s vplyvom na osvojené vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú prostriedkom na rozvíjanie poznania v iných predmetoch a oblastiach spoločenskej praxe.

K bodu 5 a 42

Stupne vzdelania sa nedosahujú v rámci „ucelenej časti“ vzdelávacieho programu. Členenie základného vzdelania na ucelené časti bolo spájané s dosiahnutým vzdelaním na určitej úrovni základnej školy. Dosiahnutý stupeň vzdelania vyjadruje úroveň vzdelania žiaka a jeho možnosti nasledujúceho vzdelávania. Preto ucelená časť predstavovala pojem, ktorý sa preukázal ako neopodstatnený. Z uvedených dôvodov sa v príslušných ustanoveniach školského zákona navrhuje jeho vypustenie.

K bodu 6

V súčasnom znení zákona bol profilový predmet zadefinovaný iba pre skupinu odborov vzdelávania. Z hľadiska potrieb praxe sa navrhuje spresnenie definície profilového predmetu všeobecne pre všetky odbory vzdelávania. Škola si vytvára vlastný školský vzdelávací program prostredníctvom disponibilných hodín a ich zosúladením s víziou školy. Z toho vyplýva potreba pomenovania predmetov priority ako profilový predmet alebo skupina profilových predmetov. V konzervatóriách a školách umeleckého priemyslu budú definované profilové predmety v rámci štátnych vzdelávacích programov. Ostatné školy budú posudzované s ohľadom na špecifické požiadavky študijného odboru alebo učebného odboru. V základných školách bude profilový predmet iba na báze dobrovoľnosti.

K bodu 7

Navrhuje sa doplnenie definícií nových pojmov. Z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024 vyplýva záväzok v právnych predpisoch zadefinovať pojmy národnostná škola a národnostné školské zariadenie, ktoré sú už v praxi zaužívané. Pojmy národnostná škola a národnostné školské zariadenie sa budú používať iba pri tých školách a školských zariadeniach, v ktorých sa celý výchovno-vzdelávací proces, okrem vyučovania jazykov, uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenú charakteristiku môže národnostná škola alebo národnostné školské zariadenie vyjadriť aj vo svojom názve.

Doposiaľ nebol v právnych predpisov zadefinovaný ani pojem medzinárodný program, aj keď školský zákon umožňoval jeho využívanie ako školského vzdelávacieho programu. Keďže doterajšie znenie definíciu neupravovalo, nebol jednoznačný rozdiel medzi školami, v ktorých prebiehal výchovno-vzdelávací proces v inom ako štátnom jazyku, a to bilingválnych školách, školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v školách s medzinárodným programom.

Navrhuje sa aj doplnenie definície účastníka výchovy a vzdelávania s cieľom nepoužívať pojem žiak, ak ide o dospelých účastníkov výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách.

Navrhuje sa aj doplnenie definície pojmu inkluzívne vzdelávanie. Táto potreba vznikla aj v kontexte medzinárodných trendov a záväzkov SR pre jeho ďalšie použitie v právnych predpisoch. Zavedenie pojmu inkluzívne vzdelávanie sa preberá aj do ďalších ustanovení medzi princípy výchovy a vzdelávanie a medzi práva dieťaťa alebo žiaka.

Ballard (1997) definoval inkluzívne vzdelávanie ako základné a pre inkluzívnu prax nevyhnutné. Ide o vzdelanie, ktoré musí byť nediskriminačné; vyžaduje sa účasť všetkých v komunite, bez výnimky; rovnaké práva pre všetkých počas celého procesu vzdelávania a heterogenita so striktným zamietnutím asimilácie. Ak má byť inkluzívne vzdelávanie úspešným, je nevyhnutné pracovať na vytváraní profesionálneho prostredia, s ktorým súvisí aj profesionalizácia pedagógov. Základom celého diania je uplatňovanie rovnocenného prístupu v celom výchovno-vzdelávacom procese. Úlohou manažmentu každej školy je podporovať a skvalitňovať inkluzívne vzdelávanie v kontexte praxe. V praxi to znamená, že inkluzívna škola vytvára podmienky pre edukáciu žiakov aj zdravotne postihnutých, pre žiakov nadaných, pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pre žiakov cudzincov, pre žiakov s problémami a poruchami správania, pre žiakov s komunikačnými problémami, ale súčasťou inkluzívnej školy sú prirodzene aj žiaci bez znevýhodnenia.

K bodom 8

Navrhuje sa spresnenie a jednoznačnosť zakotveného princípu bezplatnosti vzdelania okrem „štátnych“ základných a stredných škôl aj v „štátnych“ materských školách.

K bodu 9

S cieľom podpory inklúzie sa navrhuje doplnenie princípov výchovy a vzdelávania o inkluzívne vzdelávanie, ktoré predstavuje proces pre vytvorenie pracovného prostredia v triedach skĺbením individuálnych prístupov k deťom a žiakom.

Inklúzia v škole predstavuje sústavné úsilie o modeláciu a prispôsobovanie sa výchovno-vzdelávacieho procesu na neustále sa meniacu diverzitu všetkých aktérov v školskom prostredí. Inklúzia znamená nachádzať spôsoby ako žiť s rôznorodosťou a ako čerpať z rôznorodosti. Inklúzia súvisí s identifikáciou a odstránením bariér, ktoré predpokladajú stotožnenie sa úsilím identifikovať prekážky, zhromažďovať a hodnotiť údaje z rôznych zdrojov pre zlepšovanie školskej praxe. Inklúzia predstavuje prítomnosť, účasť, úspech a šťastie všetkých detí alebo žiakov pri aktivitách. Úspech je pritom spájaný s výstupmi vzdelávacieho procesu, ktoré presahujú rámec testovania vedomostí. Dôraz je potrebné klásť aj na osobitnú pozornosť na tie cieľové skupiny, ktoré čelia ohrozeniu marginalizácie a dosahovania podpriemeru vo vzdelávaní. Samostatným a význačným okruhom je aj problematika dostupnosti pomôcok a vybavenia pre výučbu.

K bodom 10 a 11

Rozdelenie definície v rámci cieľov výchovy a vzdelávania je žiadúce pri kompetenciách z pohľadu jazykového vzdelávania žiaka ako komunikačného nástroja a ďalších všeobecne charakterizovaných kompetencií. Kompetencie sa chápu v širokom rámci, ale z pohľadu školy sa transformujú na uvedené základné cieľové kategórie, výstupy zo všeobecného vzdelávania a výchovy. Nadobúdanie a rozvíjanie kľúčových kompetencií je celoživotný proces. Ak má byť vzdelávanie príležitosťou pre nadobúdanie a následné rozvíjanie kompetencií, bez ohľadu na to, aké vzdelávanie a výchovu učiaci sa potrebujú, panuje zhoda v tom, že je potrebné sa zamerať predovšetkým na univerzálne, flexibilné a trvalo udržateľné kompetencie. Systém formálneho aj neformálneho vzdelávania by mal prispieť k získaniu vedomostí a ich základného aplikovania. Cieľom je, aby boli v systémoch vzdelávania vytvárané príležitosti k tomu, aby boli učiaci sa jedinci podnecovaní k ďalšiemu učeniu, aby si osvojovali vedomosti, zručnosti, schopnosti a postoje dôležité pre motiváciu k učeniu, úspechu a napredovaniu v učení.

K bodom 12 a 13

Navrhuje sa úprava pre školské zariadenia, ktoré vypracúvajú výchovný program školského zariadenia, vzhľadom na to, že v doterajšej právnej úprave absentoval štátny výchovný program, z ktorého má vychádzať školský program výchovného zariadenia. Štátny výchovný program pre školské zariadenia predstavuje rámec pre výchovný program, ktorý si školské zariadenie môže prijať za svoj a školské zariadenie ho nemusí vypracovávať, čo predstavuje krok k debyrokratizácii. Zároveň sa špecifikujú tie školské zariadenia, pre ktoré je požiadavka výchovného programu povinná. V doterajšej praxi vznikali pochybnosti, či aj školské účelové zariadenia majú mať vypracovaný výchovný program, ktorý musia plniť. Výchovný program bude podľa návrhu obsahovať aj časť, ktorá vyčlení priestor na vlastné zameranie školského zariadenia. Opis vlastného zamerania vychádza z aktuálnych podmienok a situácie v školskom zariadení s plnou akceptáciou špecifík zriaďovateľa. Z charakteristiky školského zariadenia by

malo byť jasné, aký je jeho východiskový stav pre jeho ďalšiu pedagogickú činnosť, čo môže ponúknuť, aké obmedzenia má, alebo ktoré aktivity zatiaľ nemôže uskutočňovať, či zabezpečuje výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako chce súčasné podmienky postupne zmeniť a aké má budúce zámery vo vzťahu k zvýšeniu kvality výchovy a vzdelávania mimo vyučovania a vo voľnom čase.

Navrhuje sa doplnenie klasifikácie výchovného programu dvojúrovňovo - v kompetencii štátu a v kompetencii školského zariadenia. Predstavený model zjednoduší školám administratívnu prípravu a úpravy výchovných programov školských zariadení.

K bodom 14 a 15

Navrhuje sa spresnenie pojmu štátny vzdelávací program pre jednotlivé odbory vzdelania a zredukovanie jeho povinných častí. Škola na základe štátneho vzdelávacieho programu vypracúva školský vzdelávací program. Škole sa navrhuje možnosť vypracovať jeden dokument pre všetky organizačné zložky, stupne vzdelania aj odbory vzdelania. Tým sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy. Rovnako zostáva možnosť pre školu aplikovať štátny vzdelávací program aj pre každý odbor vzdelávania samostatne, teda škola môže mať viac školských vzdelávacích programov.

K bodu 16

Navrhuje sa rozšírenie okruhu študijných odborov v stredných školách, v ktorých sú potrebné požiadavky na zdravotnú spôsobilosť žiaka. Uvedená úprava vychádza z aplikačnej praxe a požiadaviek zamestnávateľov, pretože doterajšie nastavenie nedostatočne pokrývalo potreby škôl.

K bodu 17

Štátny vzdelávací program podľa novej právnej úpravy bude Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) vydávať nielen pre odbor vzdelávania, ale aj pre príslušný stupeň vzdelania. Uvedená úprava vychádza z nového nastavenia minimálnych cieľov príslušného stupňa vzdelania, s cieľom overenia jeho získania.

Vzhľadom na obsahovú nekonzistentnosť s terminologickým účelovým a obsahovým vymedzením štátneho vzdelávacieho programu sa vypúšťa hodnotenie škôl ako obligatórna súčasť štátneho vzdelávacieho programu, ktoré ale zostáva na vlastnom uvážení školy a voľbe, rovnako ako ďalšie časti spojené s jedinečnosťou školy alebo zriaďovateľa.

K bodu 18

Navrhuje sa spresnenie pojmu školský vzdelávací program v nadväznosti na úpravu na zmenu definície štátneho vzdelávacieho programu. Navrhuje sa zadefinovať školský vzdelávací program ako jednotný a základný dokument školy, v rámci ktorého sa zároveň redukujú niektoré doposiaľ povinné náležitosti, ktoré je ale možné vymedziť inde. Škole sa ponúka možnosť vypracovať jeden dokument pre všetky organizačné zložky, stupne vzdelania aj odbory vzdelania. Zároveň sa vypúšťajú náležitosti školského vzdelávacieho programu, ktoré podliehajú časovej zmene alebo sú súčasťou iných dokumentov, čím sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy.

K bodu 19

Navrhuje sa spresnenie pojmov naprieč zákonom, ktorý používa deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vytvára pre ne podmienky v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie v jednoznačnom zapracovaní prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

K bodu 20

Vzhľadom na otvorenie priestoru pre školy používať školský vzdelávací program, ktorý má základ v schválenom medzinárodnom programe a najviac reflektuje ich zameranie, poslanie, a víziu, ale zároveň je v súlade s princípmi výchovy a vzdelávania, sa dopĺňa možnosť kontroly ich dodržiavania v schválenom rámci Štátnou školskou inšpekciou. V prípade medzinárodných programov, ktoré podliehajú opakujúcemu sa dohľadu nadriadenou medzinárodnou organizáciou, túto skutočnosť zohľadňuje pri výkone aj Štátna školská inšpekcia.

Navrhuje sa zavedenie termínu na zverejnenie školského vzdelávacieho programu do 60 pracovných dní od jeho schválenia. Navrhovaná úprava reflektuje na požiadavky škôl v rámci jednotného princípu a jednoznačnosti dokumentu. Zároveň sa budú rešpektovať autorské práva vo vzťahu školy a tvorcov učebných osnov v základných špecifikách jednotlivých odborov škôl.

Ide o terminologické spresnenie, že školským vzdelávacím programom môže byť výsledok experimentálneho overovania, ktorý je schválený, čo bolo doposiaľ v aplikačnej praxi nejednoznačné. Toto spresnenie sa navrhuje tiež s cieľom predísť situáciám, kedy sa školským vzdelávacím programom školy mohli stať aj programy v experimentálnom overovaní, ktoré neboli schválené ministerstvom školstva.

K bodu 21

Presnejšia špecifikácia úprav potrieb v rámci vzdelávania integrovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do škôl a školských zariadení sa navrhuje tak, aby boli v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie. V snahe reflektovať individuálne potreby dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiaka špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami individuálny vzdelávací program vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so všetkými pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami, ktorí dokážu identifikovať konkrétne potreby dieťaťa alebo žiaka vo všetkých vyučovacích predmetoch.

K bodu 22

V § 8 sa navrhuje spresnenie pojmu štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia. Štátny výchovný program ponúka škole alebo školskému zariadeniu možnosť ho v plnom rozsahu prijať ako vzorový, alebo doplniť o osobitosti výchovy a podmienok v školskom zariadení a takto ho zaradiť aj ako súčasť školského vzdelávacieho programu. Tým sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy. Zároveň sa ustanovuje termín zverejnenia pre jednoznačnosť tohto dokumentu.

V § 9 sa navrhuje koncepčná zmena, ktorá zosúlaďuje genézu tvorby rámcových učebných plánov, z ktorých vychádzajú vzdelávacie štandardy, následne sú tvorené učebné plány, a z nich vyplývajú učebné osnovy. Úprava definície je v prospech pripravovanej kurikulárnej reformy.

K bodu 23

Navrhuje sa vypustenie ustanovenia vzhľadom na to, že výchova, ako súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, je uskutočňovaná formou individuálneho prístupu k žiakom a nie je ju možné štandardizovať.

K bodu 24

Navrhuje sa nové znenie ustanovenia o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii s cieľom zefektívnenia právnej úpravy. Účelom je jednak zníženie administratívnej záťaže, ako aj vyššia flexibilita prispôsobovania jednotlivých formulárov aktuálnym podmienkam. Uvedené ustanovenie bude podrobne rozpracované vo vykonávacom predpise. Touto úpravou sa zároveň umožní spresniť a konkretizovať pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu podľa príslušného druhu a typu školy a školského zariadenia. Táto úprava si kladie za cieľ okrem iného aj zvýšiť prehľadnosť a zrozumiteľnosť jednotlivých súčastí dokumentácie používanej v školách a školských zariadeniach.

V návrhu sa zároveň zjednocuje získanie a spracovanie osobných údajov s údajmi vedenými v centrálnom registri. Na zachovanie individuálneho prístupu k dieťaťu sa navrhuje pridať materinský jazyk medzi osobné údaje. Vzhľadom na aplikačné problémy v praxi súvisiace napríklad so striedavou starostlivosťou sa na základe požiadaviek dopĺňa možnosť školy a školského zariadenia spracúvať aj údaje vyplývajúce z rozhodnutí týkajúcich sa výchovy a starostlivosti.

K bodom 25 až 30

Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje zadefinovanie vyučovacieho jazyka v školách s medzinárodným programom, národnostných školách a národnostných školských zariadeniach a možnosť individuálneho prístupu žiakov k vzdelaniu. Doposiaľ definícia neposkytovala rozdiel medzi školami, v ktorých prebiehal výchovno-vzdelávací proces v inom ako štátnom jazyku: v bilingválnych školách, školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v školách s medzinárodným programom.

K bodu 31

V § 13 sa zavádza pojem edukačná publikácia, ako „strešný“ pojem vo vzťahu k učebniciam, učebným textom a pracovným zošitom.

Navrhuje sa zlúčenie dvojstupňového procesu vydávania doložiek s cieľom zjednodušenia procesu posudzovania súladu edukačných publikácií používaných v školách so štátnym vzdelávacím programom. Zavedenie povinnosti určiť lehotu platnosti doložky vydanej edukačnej publikácie a možnosti odňať vydanú doložku pre nesúlad s aktuálnym štátnym vzdelávacím programom vedie k aktualizácii registra edukačných publikácií, na zakúpenie ktorých môže ministerstvo školstva v priebehu roka poskytnúť finančné prostriedky. Je nutné, aby sa vytvorili podmienky na využívanie aj elektronických verzií učebníc, učebných textov a

pracovných zošitov. Tlačené verzie sú síce dôležité, no treba minimalizovať prenášanie množstvo kníh žiakmi aj z hľadiska hmotnosti.

K bodom 32 až 37

Navrhuje sa rozšírenie okruhu predkladateľov experimentálneho overovania o organizácie zriadené ministerstvom školstva pre zjednodušenie a rýchlejšie zavádzanie nových foriem a metód práce vo výchovno-vzdelávacom procese v školách a školských zariadeniach.

Navrhuje sa spresnenie požiadaviek na obsah návrhu experimentálneho overovania. Hypotéza a teoretické východiská overovania boli nahradené zdôvodnením experimentálneho overovania, vzhľadom na to, že zdôvodnenie lepšie vyjadruje prínos a praktickú využiteľnosť.

Navrhuje sa zavedenie povinnosti ministerstva školstva zverejňovať zoznam schválených experimentálnych overovaní, ktoré prinesie školám možnosť oboznámiť sa s novými možnosťami práce vo výchovno-vzdelávacom procese a v prípade záujmu ich využívanie bez ďalšieho schvaľovania.

V nadväznosti na paralelne pripravovanú novelu zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje odčleniť experimentálne overovanie odborov vzdelávania v stredných odborných školách, stredných športových školách, konzervatóriách a školách umeleckého priemyslu, kde predkladateľmi môžu byť aj stavovské organizácie a profesijné organizácia.

K bodu 38

Navrhuje sa vytvorenie katalógu výsledkov experimentálneho overovania a inovácií vo výchove a vzdelávaní s cieľom sprístupniť príklady dobrej praxe a vytvorených programov riaditeľom škôl a školských zariadení aj pedagogickým a odborným zamestnancom, ktorí majú záujem využiť ich pre svoj osobný profesijný rozvoj alebo pri plánovaní aktivít na rozvoj školy alebo školského zariadenia. Ministerstvo školstva bude viesť tento katalóg, aby ho mohli školy a školské zariadenia voľne používať vo svojom výchovno-vzdelávacom procese.

Školy a školské zariadenia sa často obávajú začať s uplatňovaním inovácií, pretože sa obávajú nesúhlasu niektorých rodičov, zriaďovateľov alebo kontrolných orgánov štátu.

Zavedením katalógu poskytne ministerstvo školstva verejne prístupnú informáciu o inováciách, ktoré môže škola alebo školské zariadenie používať.

K bodu 39

Navrhuje sa úprava terminológie, keďže v rámci vzdelávacieho programu je potrebné vypustiť slovné spojenie „ucelenej časti“, z dôvodu nesprávnej interpretácie v rámci aplikačnej praxe.

K bodu 40

Navrhuje sa úprava terminológie, keďže v rámci vzdelávacieho programu v materskej škole nemusí byť vzdelávanie členené na ročníky, a zároveň ani nie je presne ustanovený počet rokov vzdelávania.

K bodu 41

Navrhuje sa rozšírenie skupiny žiakov pre získanie základného vzdelania, aby mali túto možnosť všetci žiaci bez rozdielu, iba na základe svojich schopností. Preto bude navrhovanou

zmenou možné získať základné vzdelanie v špeciálnych školách a pokračovať v ďalšom štúdiu na stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a v stredných školách v učebných odboroch. Zároveň sa dopĺňa úprava, ktorá zavádza úspešné absolvovanie celoslovenského externého testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl ako predpoklad prijatia na vzdelávanie v stredných školách. Nižšie stredné vzdelanie možno zároveň získať v rámci nižšieho stredného odborného vzdelania absolvovaním komisionálnej skúšky, ktorej možnosť vykonania prináša úprava v § 31a.

Navrhovaná úprava reflektuje odporúčania súvisiace so zmenou diagnostiky tak, aby prebiehala na základe dlhodobejšieho skúmania dieťaťa a vyhodnocovania jeho rozvoja prostredníctvom diagnostických vyšetrení, ktoré zohľadňujú schopnosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo detí s odlišným materinským jazykom, a ktorá bude spočívať v rozpoznaní silných a slabých stránok každého dieťaťa pre potreby jeho inkluzívneho vzdelávania. Nesprávne zaraďovanie niektorých detí do špeciálnych škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím je totiž zapríčinené aj absenciou vhodných diagnostických nástrojov, ktoré by dostatočne zohľadnili sociálne, kultúrne a jazykové prostredie týchto detí. Podľa výskumov sa v špeciálnom školstve v SR vzdeláva takmer štvornásobne vyšší podiel žiakov ako je priemer EÚ. Toto nadmerné zastúpenie niektorých detí v špeciálnych triedach a špeciálnych školách má zásadný vplyv na ich neskoršie uplatnenie sa na trhu práce. Je to práve vzdelávanie, ktoré je významným nástrojom na zlepšenie rovnosti a na zníženie chudoby.

K bodom 42 až 45

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s jednoznačným vymedzením a označením toho istého stupňa vzdelania a terminologické spresnenie získanej kvalifikácie v dvoch rôznych systémoch.

K bodom 46 a 47

V navrhovanom znení sa rozčleňuje § 17 na dva paragrafy, aby boli oddelené stupne základného umeleckého vzdelania a v nasledujúcom paragrafe stupne jazykového vzdelania, ktoré sú naviazané na Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky. Následne v závislosti od úpravy v pedagogickej dokumentácií a ďalšej dokumentácií sa vypúšťa slovné spojenie „s doložkou“ z dôvodu, že všetky vysvedčenia sa vydávajú na tlačivách ministerstva školstva a doložky na nich sú zohľadnené podľa príslušného stupňa vzdelávania.

K bodu 48

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na presun obsahu § 17 ods. 3 a 4 do nového § 17a.

K bodom 49 a 53

Navrhuje sa doplnenie nového § 17a s väzbou na Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky a prislúchajúce doklady k jednotlivým stupňom. Úprava je potrebná aj z dôvodu relevancie v preukazovaní jazykových kompetencií fyzickej osoby z dôvodu možných kvalifikačných predpokladov. V závislosti od úpravy v pedagogickej dokumentácií a ďalšej dokumentácií sú zohľadnené podľa príslušného stupňa vzdelávania aj doklady, ktoré preukazujú získaný stupeň vzdelania.

K bodom 50 a 51

Navrhuje sa vypustenie vysvedčenia o záverečnej pomaturitnej skúške, z dôvodu vypustenia samotného pomaturitného štúdia, pretože táto forma štúdia sa neuskutočňuje. Zároveň sa

vykonáva legislatívno-technická úprava v súvislosti s tým, že v praktickej škole je dokladom o získanom stupni vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. b) záverečné vysvedčenie.

K bodu 52

Navrhuje sa aj doplnenie informácie o jazykoch, v ktorých sa vedú doklady o získanom vzdelaní v školách s iným ako štátnym vyučovacím jazykom. Doterajšie znenie nedefinovalo jednoznačne jazyk, v ktorých sa vydávali doklady o získanom vzdelaní v školách s medzinárodným programom. V nadväznosti na uvedené zmeny sa vykonávajú ďalšie legislatívno-technické úpravy.

K bodu 54

Navrhovaná úprava je spojená s plnením povinnej školskej dochádzky, ktorá nie je podmienená dokladom o povinnom predprimárnom vzdelávaní. Na plnenie povinnej školskej dochádzky je povinný prihlásiť svoje dieťa zákonný zástupca dieťaťa bez obmedzení.

K bodu 55

Navrhuje sa zavedenie prihlášky na vzdelávanie v základnej škole, s cieľom jednotnej terminológie (viď prihláška na vzdelávanie v strednej školy) a zjednodušiť systém pre zákonných zástupcov pri prihlasovaní detí do základnej školy.

K bodom 56 a 57

Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

Navrhuje sa doplnenie žiadosti zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania o písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, s cieľom lepšie a systematickejšie zabezpečiť stabilitu v procese individuálneho vzdelávania žiaka.

K bodom 58 a 63

Legislatívno-technická úprava spojená s novým pojmom edukačné publikácie.

K bodu 59

Legislatívno-technická úprava spojená s úpravou terminológie pri hodnotení žiakov.

K bodom 60 a 61

Navrhuje sa, aby riaditeľ školy mohol zrušiť individuálne vzdelávanie žiaka na návrh povereného školského inšpektora alebo povereného zamestnanca kmeňovej školy. Úprava sa navrhuje s cieľom zabezpečiť kvalitu individuálneho vzdelávania tým, že školský inšpektor alebo poverený zamestnanec kmeňovej školy vie posúdiť, či individuálne vzdelávanie napĺňa svoj účel, a navrhovanou úpravou má možnosť podať návrh na zrušenie individuálneho vzdelávania, ak sa účel nenapĺňa alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka, nedostatočne napĺňa jeho účel.

K bodu 62

Navrhovaná úprava určuje následky pre zákonného zástupcu žiaka, ak v určených termínoch nepredloží doklad, že žiak navštevuje príslušnú školu s cieľom redukovať prípady, kedy zákonný zástupca so školou nekomunikuje. Oznamovanie tejto skutočnosti príslušným orgánom miestnej štátnej správy a obci je potrebné na zosúladenie právnych predpisov.

K bodu 64

Navrhovaná úprava určuje prílohu žiadosti, ktorou je kópia posledného vysvedčenia. Z dôvodu jeho zrozumiteľnosti pre školu sa navrhuje požadovanie aj úradného prekladu (s výnimkou českého jazyka z hľadiska jeho všeobecnej zrozumiteľnosti).

K bodu 65 a 66

Návrh zohľadňuje novú možnosť uskutočnenia komisionálnych skúšok dištančne pre žiakov vzdelávajúcich sa formou individuálneho vzdelávania v zahraničí. Úprava sa navrhuje s cieľom uľahčiť uskutočnenie komisionálnych skúšok pre žiakov s dlhodobým pobytom v zahraničí a zároveň zabezpečiť, aby žiak komisionálnu skúšku vykonal na svojej kmeňovej škole aj v prípadoch, kedy by to prezenčne nebolo možné.

Navrhované doplnenie slova kmeňová spresňuje jednoznačnosť školy vzhľadom k žiakovi.

K bodu 67

Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe a požiadavky škôl sa upravuje spôsob evidencie žiaka v katalógovom liste žiaka v prípade, ak nepožiadal o komisionálnu skúšku. Dôsledkom nepožiadania o komisionálnu skúšku je vyradenie žiaka zo štúdia, čím dôjde k sprehľadneniu evidencie žiakov stredných škôl.

K bodu 68

Navrhuje sa právna úprava pre situáciu, ktorá upravuje postup v prípade ak, žiak vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nepožiada o vykonanie komisionálnych skúšok. Následne takýto žiak vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Riešená je aj skutočnosť, ak žiak o vykonanie komisionálnych skúšok nepožiadal do ukončenia desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky a následne riaditeľ školy uvedie túto skutočnosť v katalógovom liste žiaka a vyradí ho z evidencie školy.

K bodu 69

Navrhuje sa jazyková úprava pôvodného textu a zároveň ponechanie na zvážení riaditeľa školy, aby posúdil opodstatnenosť dôvodov na umožnenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu.

K bodu 70

Navrhuje sa právny rámec pre vytváranie škôl ako jednej právnickej osoby akoukoľvek kombináciou vymedzených druhov škôl s cieľom zefektívniť administratívu škôl. Súvisiaca právna úprava je obsiahnutá v príslušných novelizačných bodoch v článku, ktorým sa novelizuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 71

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s tým, že základná umelecká škola a jazyková škola sa nedelia na typy.

K bodom 72 až 75

Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov v materskej škole, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením ak ide o štátnu školu. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou sú osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 76

Úpravou sa zamedzuje potenciálnej segregácii detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ide o jedno z legislatívnych opatrení, ktoré možno uskutočniť v snahe zabezpečiť rovnoprávny prístup k deťom bez ohľadu na sociálne prostredie, z ktorého pochádzajú. Uvedený zámer legislatívnej úpravy SR deklarovala aj v písomnej komunikácii s Európskou komisiou vo vzťahu k infringementu č. 2015/2025 C(2019) 2717 final z 30. 4. 2015 (formálna výzva) a infringementu č. 2015/2025 C(2019) 7279 final z 11.10. 2019 (odôvodnené stanovisko) prebiehajúcemu od roku 2015.

K bodom 77 a 79

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 78

Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie vypúšťa obmedzenie, aby v materskej škole boli v rámci jednej triedy najviac dve zaradené deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

K bodu 80

Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie dopĺňa možnosť, aby popri asistentovi učiteľa mohli pôsobiť v materskej školy odborní zamestnanci z hľadiska zhodnocovania potrieb dieťaťa a s ohľadom na jeho najlepšie možné vzdelávanie v škole a zaradenie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri rozhodovaní riaditeľa s prihliadnutím a na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu a odborných zamestnancov. Zároveň pre zlepšenie prostredia v škole je daná možnosť, aby v škole pôsobil školský digitálny koordinátor. V súbežne predkladanej novele zákona č. 138/2019 Z. z. sa navrhuje vytvoriť kategóriu zamestnanca aj kariérovú pozíciu, čo korešponduje s potrebami škôl.

K bodu 81

Navrhuje sa, aby aktivity organizované školou ako napríklad projekty, pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, športové výcviky, v materskej škole aj saunovanie, boli organizované v súlade so základným dokumentom školy, t.j. školským vzdelávacím programom.

K bodu 82

V nadväznosti na úpravu ustanovení o materskej škole, a tiež v nadväznosti na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania sa splnomocňovacie ustanovenie prispôsobuje novej právnej úprave. Právna úprava sa navrhuje pre jednoznačnosť aplikačnej praxe súvisiacu so spresnením druhu školy, v ktorej sa vzdelávanie uskutočňuje.

K bodu 83

Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast.

K bodu 84

Navrhovaná úprava predstavuje koncepčné riešenie nastavenia vzdelávania žiakov v základnej škole.

Ďalej sa navrhuje zjednotenie maximálneho počtu žiakov v triedach prvého stupňa s cieľom zachovania nemennosti triednych kolektívov a doplnenie možnosti spájať žiakov do skupín s cieľom zlepšenia výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Najvyšší počet žiakov v prvom ročníku sa zjednocuje s ostatnými ročníkmi. V štátnom vzdelávacom programe pre základné školy budú upravené podmienky pre aplikačnú prax tak, aby v každej triede, v ktorej bude plánovaný počet žiakov nad 22 riaditeľ mohol požiadať o asistenta učiteľa.

Analýza priemerného počtu žiakov v triedach prvých ročníkov za obdobie rokov 2017 až 2020 potvrdzuje priemernú naplnenosť sledovaných tried, a preto sa nepredpokladá negatívny vplyv na zamestnanosť pedagogických zamestnancov z dôvodu navrhovaného opatrenia. Podporným opatrením je zapracovanie takého mechanizmu v rámcových učebných plánoch, pri ktorom bude v triede prvého ročníka s počtom žiakov 23 až 25 pôsobiť pedagogický asistent.

Zdroj: Počet žiakov a počet tried bol určený z údajov CVTI.(https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601; prehľad žiaci podľa ročníkov ; prehľad triedy podľa ročníkov)

Zároveň sa novou právnou úpravou navrhuje zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach daného stupňa, ktoré je orientované smerom k žiakom s cieľom zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší počet žiakov.

K bodu 85

Navrhuje sa zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach daného stupňa, ktoré je orientované smerom k žiakom s cieľom zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší počet žiakov. V rámci jednotného princípu sa navrhuje táto zmenu naprieč všetkými ustanoveniami, ktoré upravujú najnižší počet žiakov v triedach.

K bodu 86

Navrhuje sa spresnenie formulácie v rámci vzdelávania integrovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do škôl a školských zariadení.

K bodu 87

Navrhuje sa doplnenie vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu, ktorý je potrebný pred samotným aktom zaradenia žiaka do špecializovanej triedy. Ak by o zaradení rozhodol iba riaditeľ sám, bez súhlasu zákonného zástupcu, bolo by problematické napĺňať proces integrácie a individuálneho prístupu k žiakovi bez podpory zo strany zákonných zástupcov.

K bodu 88

Navrhuje sa spresnenie možnosti navýšenia počtu žiakov v triede o žiaka preradeného do základnej školy z inej základnej školy alebo zo strednej školy počas školského roku. Úprava sa navrhuje s cieľom zohľadniť zmeny v počte žiakov v triede, ku ktorým môže dôjsť počas celého školského roka.

K bodom 89 a 90

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou ustanovení o počtoch žiakov v triede základnej školy.

K bodu 91

Navrhuje sa spresnenie dôvodu, pri ktorom môže zriaďovateľ určiť zníženie najnižšieho počtu žiakov v triedach, čím sa zjednocujú pravidlá pre všetky školy. V praxi bolo veľmi ťažko identifikovateľné, čo sa môže použiť ako iný dôvod hodný osobitného zreteľa. V skutočnosti sa tým však rozumeli prípady, kedy zriaďovateľ povolil aj nižší počet žiakov v triede, než bol zákonom ustanovený, no zároveň si tento rozdiel dofinancoval zo svojich prostriedkov, iných ako sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Navrhovanou úpravou sa teda sú dôvody jednoznačnejšie a prispôsobené praxi.

K bodom 92 a 93

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou ustanovení o počtoch žiakov v triede základnej školy.

K bodu 94 a 95

Navrhovaná úprava súvisí s napĺňaním tézy Programového vyhlásenia vlády SR 2020-2024 o racionalizácii a optimalizácii siete škôl a školských zariadení.

K bodu 96

Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie dopĺňa možnosť, aby mohli pôsobiť v základnej škole pedagogickí asistenti, odborní zamestnanci z hľadiska zhodnocovania potrieb žiaka a s ohľadom na jeho najlepšie možné vzdelávanie v škole a zaradenie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri rozhodovaní riaditeľa s prihliadnutím a na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu a odborných zamestnancov. Zároveň pre zlepšenie prostredia v škole je daná možnosť, aby v škole pôsobil školský digitálny koordinátor. V súbežne predkladanej novele zákona č. 138/2019 Z. z. sa navrhuje vytvoriť kategóriu zamestnanca aj kariérovú pozíciu, čo korešponduje s potrebami škôl.

K bodu 97

Navrhuje sa, aby aktivity, projekty, pobyty žiakov v škole v prírode, výlety, exkurzie a športové výcviky boli organizované v súlade so školským vzdelávacím programom a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka, a to bez potreby predchádzajúcej dohody so zákonným zástupcom žiaka, ako tomu bolo v doterajšej právnej úprave. Navrhovaná úprava v súvislosti so základnou školou bez právnej subjektivity predpokladá pre zorganizovanie aktivít školského vzdelávacieho programu aj dohodu so zriaďovateľom.

K bodom 98 a 99

Navrhuje sa jednoznačné rozlíšenie procesu prijatia žiaka prestupom zo základnej školy a procesu prijatia žiaka v rámci prijímacieho konania, ktoré následne umožňuje upravovať normatívne financovanie pre prípady prestupujúcich žiakov. Obdobný mechanizmus sa zavádza pri strednej škole s cieľom jednoznačnej identifikácie žiakov prijímaných v priebehu školského roka a v rámci prijímacieho konania.

V rámci reflektovania na individuálne potreby žiaka a zohľadňovanie jeho zdravotných dôvodov alebo iných závažných dôvodov môže riaditeľ školy rozhodnúť o prestupe žiaka do

nižšieho ročníka v prípade, ak je táto skutočnosť v prospech žiaka a predstavuje možnosť integrácie alebo inkluzívneho vzdelávania.

K bodu 100

K bodu 101

Navrhovaná úprava samostatne rieši situáciu, ktorá vyplýva z rozhodnutia súdu pri zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, v prípade plnenia povinnej školskej dochádzky striedavo v dvoch základných školách. Táto situácia nebola doteraz upravená. Preto je potrebné upraviť vydávanie vysvedčenia žiakovi z pohľadu povinnosti základnej školy a akceptovaním hodnotenia, ktoré žiak získa v oboch školách.

K bodu 102

Navrhovaná úprava vytvára ďalšiu možnosť získať nižšie stredné vzdelanie. Vzdelávací program budú organizovať základné školy, ktoré v plnom rozsahu pokrývajú aj personálne zabezpečenie programu. Písomný vstupný test zabezpečí prirodzené rozdelenie uchádzačov podľa už dosiahnutej úrovne tak, aby sa mohli vzdelávať v programe vzdelávania čo najefektívnejšie. Písomný test môže preukázať dostatočnú pripravenosť na komisionálnu skúšku a v takom prípade nie je potrebné absolvovať program. Určenie školy a nastavenie procesov má na regionálnej úrovni v pôsobnosti orgán miestnej štátnej správy.

K bodu 103

Navrhovaná úprava jednoznačne vymedzuje možnosti financovanie žiakov z dôvodu prestupu.

K bodom 104 až 108

Navrhuje sa zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach strednej školy, cieľom ktorého je zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší určený počet žiakov. Dôvody na zníženie počtu žiakov v triede sa dopĺňajú o výchovu a vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania, čo je vnímané ako ďalší podporný mechanizmus systému duálneho vzdelávania aj pre tie odbory, kde by sa zamestnávateľovi nepodarilo vykonať nábor na dostatočný počet žiakov na otvorenie triedy.

Zároveň sa vykonávajú súvisiace legislatívno-technické úpravy.

K bodu 109

Navrhovaná úprava rieši doterajšiu absenciu zaraďovania žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do triedy strednej školy a úpravu prípadov potrebného odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu.

K bodom 110 až 114

S cieľom spresnenia sa navrhuje sa doplnenie súčasti žiadosti o prestup žiaka.

Navrhuje sa určenie povinnosti pre riaditeľa strednej školy oznámiť zmenu o prestupe do centrálneho registra do 30 pracovných dní. Termín korešponduje so zasielaním aktualizačných dávok do centrálneho registra, s cieľom sprehľadniť evidenciu žiakov stredných škôl, najmä pre potreby kontroly normatívneho financovania a jednoduchšieho zisťovania aktuálneho stavu počtu žiakov v prípade mimoriadnej situácie.

Navrhuje sa doplnenie