Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2021.

Primárnym cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností.

Zmenou má prejsť hodnotenie daňových subjektov, tzv. index daňovej spoľahlivosti. Daňové subjekty, ktoré budú zodpovedne pristupovať k svojim daňovým povinnostiam (napr. včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane), budú odmeňované benefitmi. Naopak tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu.

V neposlednom rade na skvalitnenie výberu daní a očistenie podnikateľského prostredia prispeje aj vylúčenie daňovo nespoľahlivých osôb. Zámerom je, aby mal správca dane, na základe zákonom ustanovených dôvodov, možnosť rozhodnúť o vylúčení osoby, ktorá je štatutárom spoločnosti, ktorá si však riadne neplní svoje povinnosti. Týmto rozhodnutím bude fyzická osoba vylúčená z možnosti byť najmä štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.

S cieľom znižovania administratívnej záťaže sa rušia osvedčenia o registrácii tzv. kartičky. Za týmto účelom sa upravujú aj príslušné ustanovenia zákonov o spotrebných daniach.

Predkladanou novelou sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa prijatie súboru legislatívnych opatrení, ktorých spoločným cieľom je zlepšenie výberu DPH.

Nosným opatrením návrhu zákona je zavedenie povinnosti pre nových aj existujúcich platiteľov dane oznamovať Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti, ktorá je predmetom DPH. S uvedeným opatrením súvisí zverejňovanie a aktualizácia zoznamu týchto bankových účtov platiteľov dane na webovom sídle FR SR.

Priamy vplyv na zlepšenie výberu DPH sa predpokladá aj od zavedenia novej skutočnosti pre uplatnenie inštitútu ručenia za daň, ktorou je platba na bankový účet dodávateľa, ktorý v deň uskutočnenia platby nebol zverejnený na webovom sídle FR SR. Elimináciu rizika, ktoré so sebou prináša uplatnenie inštitútu ručenia za daň, umožňuje novonavrhnutý osobitný spôsob úhrady dane, ktorý umožní odberateľovi zaplatiť dodávateľovi len základ dane a samotnú daň odviesť priamo na osobný účet dodávateľa.

Zámerom návrhu zákona je tiež transpozícia smernice Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie, do zákona o DPH.

Návrh zákona má pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny a negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, nemá vplyv ani na služby verejnej správy pre občana.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť zákona sa navrhuje 15. novembra 2021, okrem čl. I, čl. II, čl. V bodov 1 až 5, § 6 ods. 6 v bode 6 a bodov 7, 8, 10, 16, 17, 20 až 47 a § 85kl v bode 48, čl. VI a čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022 a čl. V bodov 9, 11, 12, 14, 18, 19 a 49, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2022.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Články 183, 184, 185, 186, 193, 205, 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a články 369e a 369l smernice Rady 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku.

Smernica Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie.

Termín začiatku a ukončenia PPK

marec 2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

apríl 2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

jún 2021

2.Definícia problému

Návrh zákona reaguje na priority vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR - pokračovanie v boji proti daňovým podvodom.

Aktuálna právna úprava ručenia za daň z pridanej hodnoty je v aplikačnej praxi málo uplatňovaná z dôvodu veľmi úzkeho vymedzenia skutočností, ktoré zakladajú povinnosť odberateľa ručiť za nezaplatenú daň. Kontrolné zistenia orgánov finančnej správy, ako aj zistenia v rámci analytickej činnosti Finančného riaditeľstva SR, pritom preukázali rozsiahle zneužívanie skutočnosti, že v súvislosti s vykonávaním ekonomickej činnosti platiteľov dane nie je explicitne vyžadovaná existencia vlastného podnikateľského účtu platiteľa dane, čo v početných prípadoch spôsobuje obchodovanie využívaním cudzích bankových účtov, na ktoré správca dane, napriek závažným kontrolným a iným zisteniam, nemá dosah. Navrhované legislatívne opatrenia z tohto dôvodu zavádzajú povinnosť platiteľovi dane oznámiť (a v prípade zmeny aj aktualizovať) Finančnému riaditeľstvu SR každý vlastný bankový účet, na ktorom bude sústreďovať finančné prostriedky z ekonomickej činnosti podliehajúcej DPH, a v tejto súvislosti posilňujú inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty tak, že rozširujú vedomostný test odberateľa o novú skutočnosť. Odberateľovi bude vznikať povinnosť ručiť za dodávateľom nezaplatenú daň aj v prípade, ak dodávateľovi zaplatil protihodnotu (alebo jej časť) za plnenie na iný bankový účet ako bankový účet dodávateľa, ktorý v deň uskutočnenia platby bol zverejnený na webovom sídle FR SR.

Za účelom zníženia rizika ručenia za nezaplatenú daň sa odberateľovi umožní využiť osobitný spôsob úhrady dane, keď daň uvedenú na faktúre uhradí na číslo účtu správcu dane vedeného pre dodávateľa. Takýto spôsobom úhrady dane umožní odberateľovi vyhnúť sa situácii, kedy v prípade naplnenia zákonom ustanovenej domnienky, bude voči nemu uplatnený inštitút ručenia za daň.

Slovenskej republike taktiež vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov so smernicou (EÚ) 2019/2235.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Primárnym cieľom predkladaného návrhu je zavedenie ďalších efektívnych nástrojov boja proti daňovým podvodom. Ide o nové opatrenia, ktorými sú diskvalifikácia osôb a index daňovej spoľahlivosti.

Index daňovej spoľahlivosti - z neverejnej formy hodnotenia sa navrhuje prejsť na transparentnú formu hodnotenia. Daňové subjekty, ktoré si budú zodpovedne plniť svoje daňové povinnosti (napr. včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane), budú odmeňované benefitmi. Naopak tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu. Hodnotenie daňového subjektu bude zverejnené v zozname na webe finančnej správy.

Na skvalitnenie výberu daní a očistenie podnikateľského prostredia prispeje aj vylúčenie – diskvalifikácia fyzických osôb, ktoré sú štatutármi daňových subjektov, ktoré si neplnia zákonné povinnosti. Zámerom tohto opatrenia je, aby mal správca dane možnosť rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby, ak sa na to naplnia zákonom ustanovené dôvody. Týmto rozhodnutím bude fyzická osoba vylúčená z možnosti byť najmä štatutárnym orgánom alebo jeho členom, členom dozorného orgánu alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách, a to na tri roky.

Znížením sumy úhrady za poskytnutie záväzných stanovísk sa umožní daňovým subjektom častejšie využitie tohto inštitútu, keďže vďaka zníženiu sumy budú takého stanoviská prístupnejšie.

Navrhuje sa aj zmena na zníženie administratívnej náročnosti, a to aby správca dane nemusel daňovým subjektom zasielať osvedčenie o registrácii tzv. „kartičky“, ktoré je potrebné vrátiť po skončení podnikania a priniesť správcovi dane vždy za účelom vyznačenia zmien.

Cieľom legislatívnych opatrení týkajúcich sa zmien v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je zabrániť zneužívaniu systému DPH na získanie neoprávnených ekonomických výhod a tak zlepšiť výber dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu. Rovnako očakávame, že navrhované legislatívne opatrenia prispejú k zlepšeniu podnikateľského prostredia, keďže sa pravidelným aktualizovaním zoznamu vlastných bankových účtov platiteľov dane umožní lepšie preverenie obchodného partnera a zefektívni sa práca správcu dane pri vyplácaní nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty.

Návrhom sa do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov preberá aj smernica (EÚ) 2019/2235, čím sa zosúlaďuje uplatňovanie režimu DPH na obranné úsilie v rámci EÚ a v rámci NATO.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Finančná správa, daňové subjekty.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované? Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Účelom zníženia sumy úhrady za poskytnutie záväzných stanovísk je umožniť daňovým subjektom častejšie využitie tohto inštitútu, keďže znížením sumy budú takého stanoviská prístupnejšie.

V súvislosti so zavedením tzv. verejného indexu daňovej spoľahlivosti sa navrhuje, aby Finančné riaditeľstvo SR zverejňovalo v novom zozname daňové subjekty s prideleným indexom daňovej spoľahlivosti. Na rozdiel od doterajšej úpravy indexu navrhované znenie zabezpečí, že index daňovej spoľahlivosti bude transparentným, nezávislým, objektívnym a aplikovateľným hodnotením takýchto daňových subjektov, a to na základe plnenia ich povinností voči finančnej správe.

Inštitút vylúčenia sa pripravovanou novelou navrhuje zaviesť z dôvodu záväzku vlády v zmysle Programového vyhlásenia na roky 2020 – 2024 v rámci boja proti daňovým podvodom. Táto úprava umožní správcom dane vydať rozhodnutie o vylúčenia fyzickej osoby, ktorá je štatutárom daňového subjektu, ktorý vážnym spôsobom porušuje svoje daňové povinnosti. Ustanovenie sa navrhuje v súvislosti s úpravou diskvalifikácie osôb v Obchodnom zákonníku, ako aj v zákone o súdoch, podľa ktorých je možné, aby nielen súd, ale aj iný orgán, vydal rozhodnutie o diskvalifikácii, ak sú na to splnené zákonné dôvody.

V aktuálnej právnej úprave absentuje povinnosť pre platiteľov dane z pridanej hodnoty oznamovať číslo bankového účtu, na ktorom sústreďuje finančné prostriedky z ekonomickej činnosti podliehajúcej DPH. Kontrolné zistenia orgánov finančnej správy preukázali rozsiahle zneužívanie systému DPH pri vykonávaním ekonomickej činnosti platiteľov dane, kedy nie je explicitne vyžadovaná existencia vlastného podnikateľského účtu platiteľa dane. Častým javom je využívanie cudzích bankových účtov, na ktoré správca dane, napriek závažným kontrolným zisteniam, nemá dosah. Aktuálne finančná správa eviduje približne 6 000 aktívnych daňových subjektov, pri ktorých správca dane nemá informácie o ich bankových účtoch. Pritom práve u týchto daňových subjektov sa akumulujú neprimerane vysoké daňové nedoplatky. Povinnosť pre platiteľov dane z pridanej hodnoty oznamovať finančnej správe čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti, ktorá je predmetom DPH, sa zavádza hlavne z dôvodu boja proti daňovým únikom. Od tohto opatrenia sa očakáva zvýšenie efektivity výberu daní. Zároveň sa pri vyplácaní nadmerných odpočtov znížia administratívne náklady správcu dane a zamedzí sa situáciám, kedy sú nadmerné odpočty vyplácané na cudzie bankové účty alebo poštovým poukazom.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Návrh právneho predpisu, týkajúci sa zmien v § 6, § 69 ods. 14, § 69c a § 85kk zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, predstavuje transpozíciu článkov 193, 205 v kontexte článku 273 smernice Rady 2006/112/ES. Na základe posledného zmieneného ustanovenia smernice rady 2006/112/ES môžu členské štáty, pri splnení podmienok rovnakého zaobchádzania a nezavádzania formalít spojených s prechodom hraníc, prijať opatrenia potrebné na riadny výber DPH a predchádzanie daňovým podvodom. Nové opatrenia sa prijímajú z dôvodu naplnenia cieľov uvedených v bode 3 a eliminácie negatívnych situácií popísaných v bode 5.

Transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2235 nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti smernice nad rámec minimálnych požiadaviek, nedošlo k využitiu resp. nevyužitiu výnimiek, ktoré by udržali požiadavky na minime a rovnako nedošlo k skoršej implementácii, t. j. pred dátumom, ktorý ustanovuje smernica.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Navrhujú sa propodnikateľské opatrenia, a to:

- správca dane nebude daňovým subjektom zasielať o registrácii tzv. „kartičky“, ktoré daňový subjekt musel predkladať správcovi dane za účelom zápisu zmien a po skončení podnikania vrátiť,

- zníženie sumy úhrady za záväzné stanovisko čím sa stane tento inštitút prístupnejším,

- zvyšovanie daňovej transparentnosti – zverejňovanie hodnotenia daňového subjektu v zoznamoch vedených finančnou správou,

- možnosť skontrolovať vlastný bankový účet dodávateľa v zozname zverejnenom Finančným riaditeľstvom SR.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

MF SR –

peter.turenic@mfsr.sk

tel. 59585474

MF SR –

lucia.blazekova@mfsr.sk

tel. 59583473

MFSR –

milos.miklos@mfsr.sk

tel. 59583494

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

MF SR a Finančné riaditeľstvo SR aplikačná prax.

Analýza vplyvov Finančného riaditeľstva SR.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 563/2009 Z. Z. O SPRÁVE DANÍ (DAŇOVÝ PORIADOK) A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A KTORÝM SA MENIA A DOPĹŇAJÚ NIEKTORÉ ZÁKONY

I. Úvod: Ministerstvo financií SR predložilo dňa 12. marca 2021 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“.

Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívno-negatívne vplyvy na informatizáciu.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu tieto pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

V predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť povinné informácie v bode 5. Alternatívne riešenia v súlade s minimálnymi obsahovými požiadavkami (vrátane nulového variantu) pre tento bod doložky vybraných vplyvov upravenými v časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie aj negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie, vrátane MSP, v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu Doložky vybraných vplyvov.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.

Komisia zároveň žiada predkladateľa o kvalitatívne popísanie aj negatívnych vplyvov predloženého materiálu na podnikateľské prostredie, vrátane MSP, s uvedením prevládajúceho charakteru vplyvov. Komisia preto žiada predkladateľa o dopracovanie Doložky vybraných vplyvov a Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia žiada popísať aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a vyčísliť náklady regulácie v bode 3.3.4. ako rozdiel nákladov (+) a úspor (-).

Odôvodnenie :

V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie bude potrebné vyčísliť náklady regulácie na základe kalkulačky nákladov zverejnenej na stránke MH SR, pričom napr. zníženie poplatku pri odsúhlasení metódy transferového oceňovania , je úsporou priamych finančných nákladov, ktoré sa označujú znamienkom (-). V prípade, že predkladateľ nebude vedieť uvedené náklady vyčísliť bude potrebné, aby do tabuľky nákladov regulácie uviedol N/A.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.

Komisia žiada predkladateľa o kvantifikáciu odhadovaných nákladov/úspor regulácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, a to v každom prípade, v ktorom je takáto kvantifikácia možná, pričom jedným z riešení je využitie modelového výpočtu na jeden dotknutý podnikateľský subjekt.

V nadväznosti na vyššie uvedené Komisia žiada predkladateľa o vyčíslenie úspory nepriamych finančných nákladov v prípade vyžiadania záväzného stanoviska od FS. Nakoľko sa navrhuje znížiť daný poplatok na fixnú výšku 1 000 €, pričom v súčasnosti minimálna cena predstavuje 2000 € - 3000 €, Komisia odporúča vyčísliť celkovú úsporu v priemere na 1.500 €/stanovisko. Odhad celkovej úspory za všetky podnikateľské subjekty teda predstavuje počet vyžiadaných záväzných stanovísk (napr. za rok 2020) krát priemerná úspora vo výške 1500 €/stanovisko.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.

Komisia žiada predkladateľa o vyčíslenie dodatočných administratívnych nákladov vyplývajúcich z potreby nahlasovania finančnému riaditeľstvu čísla všetkých vlastných bankových účtov určených na podnikanie. Odporúčaným riešením je využitie výpočtu ako na

celé PP, tak na jeden dotknutý podnikateľský subjekt. Využitím kalkulačky nákladov regulácie MH SR a nasledovných predpokladov:

•Počet daňových subjektov registrovaných pre DPH (zdroj: FS SR): 247 615

•Odhad trvania povinnosti: 30 min.

•Frekvencia plnenia povinnosti: nepravidelne/jednorazovo

Komisia tieto náklady odhaduje na cca. 844 986 €/celé PP a 3,41 €/1 podnikateľský subjekt.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná inak.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vplyvov má predložený návrh zákona pozitívne a negatívne, rozpočtovo zabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy.

V analýze vplyvov sú kvantifikované negatívne vplyvy v roku 2021 v sume 864 342 eur a predstavujú kapitálové výdavky spojené s aktualizáciou informačných systémov finančnej správy. Predkladateľ uvádza, že finančné prostriedky budú zabezpečené v rozpočte kapitoly MF SR (organizácia FR SR a MF SR – úrad) rozpočtovým opatrením v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Pozitívne vplyvy predstavujú prínos z pohľadu boja proti daňovým únikom, nie sú vyčíslené z dôvodu, že nie je možné prognózovať podnikateľské správanie pri povinnosti platiteľov dane oznamovať FR SR čísla vlastných bankových účtov, ktoré používajú na podnikanie podliehajúce DPH, ako aj každú zmenu týkajúcu sa týchto účtov.

V tabuľke č. 1 v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy Komisia žiada v riadku Financovanie zabezpečené v rozpočte v tom: za každý subjekt verejnej správy/program zvlášť slová „MF SR (org. FR SR) podprogram 0EK0D – informačné technológie“ nahradiť slovami „kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR“.

Financovanie zabezpečené v rozpočte

864 342

v tom:

kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

864 342

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná inak.

V časti 2.1.1. Financovanie návrhu – Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy Komisia žiada vetu „Na rok 2021 budú finančné prostriedky zabezpečené v rozpočte kapitoly MF SR (organizácia FR SR a MF SR – úrad) rozpočtovým opatrením v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.“ uviesť na konci daného

bodu a to z dôvodu, že finančné prostriedky budú zabezpečené v rozpočte kapitoly MF SR

(organizácia FR SR a MF SR – úrad) rozpočtovým opatrením v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v celkovej výške 864 320 eur a nie iba v sume 443 723 eur, ktorá súvisí so zmenou modulov systému SAP, ktoré sú súčasťou Integrovaného systému finančnej správy – správa daní.

V časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie sú negatívne vplyvy uvedené v sume 443 723 eur a neuvádzajú sa ďalšie vplyvy v sume 420 619 eur, ktoré súvisia sa zavedením osobitnej oznamovacej povinnosť platiteľa dane. Uvedená časť analýzy tak nie je v súlade

s tabuľkou č.1 a č. 4 ako aj s časťou 2.1.1. V nadväznosti na uvedené je potrebné tieto časti analýzy zosúladiť.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná inak.

Do analýzy Komisia žiada doplniť detailný a overiteľný rozpočet pre úpravu IS PFS a ISFS-SD.

Odôvodnenie: V analýze sú uvedené detailné rozpočty pre úpravu ISFS-SD, časti ERP, PSCD, CRM a BW. Detailný rozpočet v rovnakom detaile chýba pre úpravu IS PFS - Ručenie za daň a ISFS-SD - Štandardný postup oznámenia účtu/účtov pre DPH prostredníctvom určeného formulára. Komisia žiada doplniť detailný a overiteľný rozpočet pre tieto dve úpravy IS v rovnakom detaile, ako sú uvedené detailné rozpočty pre úpravu ISFS-SD, časti ERP, PSCD, CRM a BW.

Komisia žiada upresniť a upraviť jednotkové ceny práce pre jednotlivé pracovné pozície, ktoré budú realizovať zmeny informačných systémov a v nadväznosti na túto zmenu upraviť výšku rozpočtu úprav IS PFS a ISFS-SD.

Odôvodnenie: V analýze je pre všetky výpočty výšky výdavkov na úpravu IS PFS a ISFS-SD uvedená jednotná priemerná cena práce externých pracovníkov vo výške 857 eur s DPH. To znamená, že napríklad testovanie je ocenené rovnakou cenou práce ako riadenie projektu alebo konzultačné práce. Cieľové ceny práce pre jednotlivé IT pracovné pozície sú uvedené na

https://www.mirri.gov.sk/sekcie/analyza-diskusna-studia-2/

. Referenčná cena SAP špecialistu

sa na Slovensku pohybuje v rozsahu 667 – 710 eur s DPH. Ide o ceny pre SAP špecialistov, vyjednané IT sekciou MF SR u aktívnych IT zmlúv. Komisia žiada upresniť aké IT pracovné pozície budú realizovať jednotlivé časti projektu a upraviť ich jednotkové ceny práce na úroveň cieľových cien práce v SR verejnom sektore a v nadväznosti na to upraviť výšku rozpočtu realizovaných zmien IS.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

ks_338994

sluzba_egov_1926

sluzba_egov_1923

Informovanie sa o daňovom procese a plánovanej daňovej udalosti

Verejné informovanie o daňových subjektoch

Spravovanie oprávnení v informačnom prostredí finančnej správy

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

isvs_4859

isvs_7714

isvs_7213

Integrovaný systém Finančnej správy

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

Portál Finančnej správy (PFS)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Zníženie sumy úrady za záväzné stanoviská predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Predpokladaný vplyv sa nedá vyčísliť, nakoľko nie je možné určiť koľko subjektov využije tento inštitút.

Ďalej sa navrhovaná úprava týka predkladania prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „prehľad“) dotkne všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platitelia dane a majú povinnosť predkladať správcovi dane tento prehľad.

Ak zamestnávateľ, ktorý má povinnosť podať prehľad za kalendárny mesiac a tento nepodá v zákonnej lehote t.j. do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, v súlade s navrhovanou úpravou si môže túto povinnosť splniť dodatočne najneskôr však do 5 dní po uplynutí zákonnej lehoty a to bez uloženia sankcie od správcu dane.

Počet dotknutých subjektov nie je možné vzhľadom na neexistenciu vhodných dát presne určiť.

Zníženie poplatku pri odsúhlasení metódy transferového oceňovania zlepší prístup daňovo spoľahlivých podnikateľských subjektov k tomuto inštitútu, čím sa zväčší právna istota pri transakciách medzi závislými osobami. Zároveň očakávame zvýšenie motivácie daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu daňových povinností, keďže zníženie poplatku je podmienené dosiahnutím stupňa vysoko spoľahlivého daňového subjektu.

Na základe doteraz podaných žiadostí odhadujeme počet subjektov dotknutých týmto opatrením na rádovo 10 subjektov ročne.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Na konzultácie boli prizvaní:

Slovenská komora daňových poradcov

Slovenská komora audítorov

Centrum lepšej regulácie

Americká obchodná komora v SR

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR

Združenie miest a obcí Slovenska

Asociácia priemyselných zväzov

Republiková únia zamestnávateľov

Klub 500

Nadväzne na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov sa dňa 16. 07. 2020 a dňa 29.07.2020 uskutočnili verejné konzultácie, ktorých predmetom bola novela zákona o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V úvode konzultácií Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) informovalo o zámere vyplývajúcom z programového vyhlásenia, ktorým je vytvorenie efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom. MF SR uviedlo, že návrh zákona je momentálne v štádiu rozpracovanosti a pre verejnosť bude prístupný v rámci

medzirezortného pripomienkového konania (MPK). MF SR zároveň informovalo, že novela daňového poriadku bude predložená do konca roka 2020 do vlády, pričom účinnosť zákona je plánovaná na január 2022.

MF SR uviedlo, že verejné konzultácie sa týkajú tém, ktoré boli zverejnené v predbežnej informácii, t. j. index daňovej spoľahlivosti, diskvalifikácia osôb a spoločná daňová kontrola. Následne dalo priestor na vyjadrenie zástupcom subjektov.

Index daňovej spoľahlivosti

SKDP

Zástupcovia SKDP požadovali ozrejmiť ako bude verejný index fungovať, nakoľko v súčasnosti daňové subjekty nevedia na základe akých kritérií sú hodnotení a čo majú zlepšiť aby mali dobré hodnotenie. Zástupcovia SKPD navrhovali zavedenie mechanizmu závažnosti, teda aby bolo napr. nezaplatenie dane prísnejšie posudzované ako nesplnenie nepodstatnej administratívnej povinnosti. Upozornili na § 3 ods. 9 daňového poriadku, aby pri prideľovaní indexu a pri jeho následnom využívaní v rámci prideľovania zvýhodneného režimu nevznikali v skutkovo zhodných prípadoch neodôvodnené rozdiely. V súvislosti s ustanovením § 3 ods. 9 daňového poriadku zástupcovia SKDP taktiež upozornili, že odňatie prístupu k zvýhodnenému režimu, ktorý sa bude aplikovať pre spoľahlivé subjekty môže byť v niektorých prípadoch považované za formu sankcie (v niektorých prípadoch aj neadekvátne vysokej či závažnej v porovnaní s porušenou povinnosťou; taktiež za rovnaké pochybenie by nemala byť sankcia uložená dvakrát).

Taktiež navrhli, aby v prípade, keď daňový subjekt nesúhlasí so závermi správcu dane a aktívne sa bráni, napr. podaním správnej žaloby, nemala táto skutočnosť vplyv na index daňovej spoľahlivosti.

Otázky boli aj k zadefinovaniu kritérií a benefitov, či tieto budú súčasťou zákona alebo vyhlášky a či bude možné vstupovať do ich prípravy. SKDP navrhlo, že jedným z bodov zlepšujúcich hodnotenie subjektov by mohlo byť zastupovanie subjektu daňovým poradcom.

AZZZ

Zástupca AZZZ sa taktiež priklonil k stanovisku SKDP ohľadom zavedenia individuálneho mechanizmu závažnosti.

Ďalej bola položená otázka, či budú hodnotené len určité segmenty daňových subjektov, napr. len tie ktoré nevyužívajú paušálne výdavky. AZZZ sa prikláňa k plošnému hodnoteniu všetkých subjektov, nakoľko aj pre daňové subjekty s paušálnymi výdavkami to môže byť výhoda, keď je zverejnený v zozname ako spoľahlivý daňový subjekt.

AMCHAM

Zástupkyňa AMCHAM položila otázku, či súčasný index bude nadväzovať na predchádzajúce štúdie vykonávané pred niekoľkými rokmi. Ďalej či sa bude vychádzať len z kritérií, ktoré má FR SR a čo je vlastne výsledkom takéhoto indexu. Taktiež bolo uvedené, že majú záujem na spolupráci pri tvorbe kritérií a benefitov. Ďalšia otázka bola, či verejný index bude prepojený aj navonok, či bude napr. vstupovať ako podmienka do verejného obstarávania.

KOMORA AUDÍTOROV

Zástupkyňa Komory audítorov položila otázku v akom časovom horizonte sa budú daňové subjekty hodnotiť. Z dôvodu, že už nebude povinne vykonávaný audit malých a stredných podnikov, navrhla využiť voľné kapacity audítorov, s tým, že daňový subjekt by mohol mať lepšie hodnotenie, ak by mal potvrdenie audítora, že má účtovníctvo v súlade so zákonom.

Zástupkyňa audítorov navrhla zamerať sa na oblasť účtovníctva a zamedziť možnosť viesť daňovým subjektom s obratom 10 mil. eur jednoduché účtovníctvo. Vyriešenie tohto problému by výrazne ovplyvnilo štátny rozpočet.

APZ

Zástupca APZ privítal myšlienku verejného indexu daňovej spoľahlivosti, zdôraznil však potrebu vytvorenia jeho transparentných kritérií. Daňový subjekt by mal mať možnosť oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré mu bol pridelený index, aby mal možnosť zlepšiť svoje hodnotenie. Kritéria prideľovania indexu by mali byť zverejnené na webovom sídle finančnej správy. Zástupca APZ sa spýtal, či sa uvažuje o prepojení indexu daňovej spoľahlivosti so simultánnymi kontrolami, napríklad v prípade najvyššieho ratingu by sa mohlo upustiť od vykonania takejto kontroly.

RÚZ

Zástupcovia RÚZ zastávajú názor, že správca dane má postupovať voči daňovému subjektu, tak ústretovo, ako sa len dá. Ak sa daňový subjekt nespráva v súlade so zákonom má byť sankcionovaný, avšak nesmie ísť o ľubovôľu správcu dane. Každá sankcia má byť ustanovená zákonom. Benefity poskytované daňovému subjektu musia byť tiež zákonom ustanovené. Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti by malo byť patrične odôvodnené, tak aby daňový subjekt vedel ktoré kritérium porušil. Pokiaľ nebudú kritériá prideľovania indexu ustanovené zákonom vzniká obava, že sa budú často meniť.

KLUB 500

Zástupcovia zdôraznili, že by bolo vhodné ustanoviť kritériá vyhodnoť prideľovania indexu priamo v zákone.

MF SR

Cieľom úpravy indexu je vytvoriť efektívny nástroj motivujúci k dobrovoľnému plneniu daňových povinností. Daňové subjekty, ktoré sa budú zodpovedne správať k svojim daňovým povinnostiam (napr. včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane) budú odmeňované benefitmi. Naopak tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu.

Mechanizmus spôsobu vyhotovovania indexu daňovej spoľahlivosti daňových subjektov bude finančné riaditeľstvo zverejňovať na svojom webovom sídle. Daňové subjekty sa tak môžu oboznámiť s tým, kde majú ešte nedostatky, aby mohli zlepšiť svoje hodnotenie.

Aby každý daňový subjekt vedel, ako si plní svoje povinnosti bude sa zoznam daňových subjektov s ich stupňom spoľahlivosti zverejňovať na webovom sídle finančnej správy. Index daňovej spoľahlivosti sa plánuje zasielať daňovým subjektom oznámením, pričom daňový subjekt bude mať možnosť obrany, a to podaním námietky. Zatiaľ sa navrhuje index prehodnocovať každoročne. V prípade, ak by bola podaná správna žaloba na súd, takýto daňový subjekt by nebol v zozname zverejnený až do právoplatného rozhodnutia súdu.

Čo sa týka nastavenia kritérií a benefitov je potrebné počkať na MPK, kde by už boli zverejnené konkrétnejšie návrhy. Aj keď nebudú súčasťou zákona, môžu byť uvedené v dôvodovej správe, prípadne sa bude iniciovať pracovné stretnutie so zástupcami Finančného riaditeľstva SR.

O tom, aby index daňového subjektu vstupoval napr. do obchodných vzťahov sa momentálne neuvažuje.

Diskvalifikácia osôb

SKDP

Zástupcovia SKDP upozornili, že tento návrh je výrazným zásahom do práv fyzických osôb. Znamenalo by to výmaz fyzickej osoby ako štatutára zo všetkých spoločností. Opatrenie má význam najmä pri nekomunikujúcich daňových subjektoch. Je potrebné nastaviť register tak, aby daňový subjekt mal možnosť svoje konanie alebo nekonanie vysvetliť a aby správca dane prihliadal na objektívne skutočnosti dôvodov konania alebo nekonania štatutára (prípady ak má spoločnosť viacerých štatutárov a iba niektorý z nich blokuje rozhodovanie ostatných, dlhodobá pracovná neschopnosť alebo dlhodobý pobyt štatutára v zahraničí a pod.). Taktiež je potrebné zabezpečiť, aby zápis štatutára do registra diskvalifikácií nebol možný pokiaľ v danej veci prebieha odvolacie konanie alebo konanie na súde, t.j. spoločnosť svoj postup vo vzťahu k správcovi dane bráni i súdnou cestou.

AZZZ

Zástupca AZZZ položil otázku, či takáto diskvalifikovaná osoba môže začať podnikať ako živnostník. AZZZ upozornilo na nekalé praktiky, nakoľko povolenie živnosti je platné v rámci členských štátov EÚ.

KOMORA AUDÍTOROV

Zástupkyňu komory audítorov zaujímalo, či takéto opatrenie bude mať vplyv na obchodných partnerov.

APZ

Zástupca APZ vyzdvihol potrebu ustanovenia podmienok, za ktorých má byť fyzická osoba diskvalifikovaná, priamo v zákone.

RÚZ

Zástupcovia RÚZ chápu boj proti daňovým únikom a bielym koňom. Diskvalifikácia fyzických osôb je však závažným zásahom do práv a mal by o nej rozhodovať súd a nie správca dane. Je dôležité zvoliť citlivé nastavenie tohto inštitútu.

MF SR

Register diskvalifikácií je už existujúci, verejne prístupný register, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva. Zavedením rozhodnutia o vylúčení do daňového poriadku pristupujeme k tomuto už zavedenému systému ako prvé orgány štátnej správy.

Naším zámerom je, aby mal správca dane možnosť rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby, ak sa naplnia dôvody, napr. ak daňový subjekt – právnická osoba nepodá daňové priznanie na výzvu, a to ani opakovane.

Týmto rozhodnutím bude fyzická osoba vylúčená z možnosti byť najmä členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.

Rozhodnutie o diskvalifikácii je preskúmateľné súdom, a keďže registrový súd vykoná zápis do zoznamu diskvalifikovaných osôb až na základe právoplatného rozhodnutia, vylúčená fyzická osoba má možnosť brániť sa.

Takáto diskvalifikovaná osoba bude evidovaná vo verejnom registri, v ktorom si daňové subjekty môžu kontrolovať dôveryhodnosť svojich potenciálnych obchodných partnerov. Cieľom tohto opatrenia je okrem boja proti daňovým podvodom aj motivácia daňových subjektov efektívne pristupovať k plneniu svojich daňových povinností, nakoľko budú podliehať aj „kontrole zo strany verejnosti“.

Zámerom MF SR nie je likvidácia fungujúcich obchodných spoločností, ale zbavenie sa takých spoločností, ktoré sú nekomunikujúce a ktoré si opakovane neplnia zákonom ustanovené povinnosti.

Čo sa týka možnosti založenia živnosti, ak je fyzická osoba v registri diskvalifikovaných osôb, takejto osobe nie je zakázané založenie živnosti.

Spoločná daňová kontrola

SKDP

Zástupcovia SKDP namietali, že pri vykonávaní spoločných kontrol by dochádzalo k porušeniu povinnosti zachovávať daňové alebo aj obchodné tajomstvo, kde by sa daňové subjekty medzi sebou dozvedeli o dodávateľsko-obchodných vzťahoch. V súčasnosti sa daňové kontroly zneužívajú v konkurenčnom boji, preto je potrebné limitovať zásahy do daňového tajomstva. Zástupcovia SKDP uviedli požiadavku, aby sa napr. nezverejňovali cenové údaje prípadne určité nie nevyhnutné informácie, aby bola možnosť označiť obchodné tajomstvo. Zástupcovia SKDP taktiež navrhli aby sa inštitút spoločnej daňovej kontroly aplikoval iba pri podozrení z podvodného konania v dodávateľsko-odberateľskom reťazci.

Zástupcovia SKDP konštatovali, že daňové subjekty v súčasnosti nevedia ako upozorniť na daňový subjekt, o ktorom majú podozrenie na podvodné správanie. Uviedli, že takýto inštitút by mohol pomôcť pri vykonávaní spoločnej kontroly, zároveň ale upozornili že by mohlo dochádzať aj k zneužitiu tohto inštitútu v prípade tzv. spolupracujúceho daňového subjektu, ak by mal pred správcom dane zvýhodnené postavenie.

Ďalšou problematickou oblasťou z praxe bolo vykonávanie kontrol. Zástupcovia SKDP upozornili, že v súčasnosti chýba inštitút namietania procesných pochybení už počas daňovej kontroly. Bolo by vhodné odstraňovať procesné pochybenia už počas daňovej kontroly, aby sa takýmito vadami nemuseli následne zaoberať súdy.

AMCHAM

Zástupkyňa AMCHAM sa taktiež pripojila k upozorneniam SKDP ohľadom výkonu daňových kontrol v súčasnosti.

APZ

Zástupca APZ zdôraznil nevyhnutnosť citlivého nastavenia spoločných daňových kontrol, tak aby neboli spoločnosti s veľkým počtom dodávateľov/odberateľov postihnuté len na základe toho, že sa v takomto reťazci objavili.

RÚZ

Zástupcovia RÚZ považujú zavedenie spoločnej daňovej kontroly za nadbytočný inštitút. Správcovia dane disponujú nástrojmi, ktorými môžu aj dnes vykonávať kontrolu v reťazcoch aj napriek tomu, že sú tieto postupy ťažkopádnejšie. Zavedením spoločnej daňovej kontroly vznikne priestor pre väčšie komplikácie počas daňovej kontroly. Môže prísť k problémovým situáciám ako napríklad v prípade, ak si jednotlivé daňové subjekty budú chcieť zvoliť vlastnú procesnú taktiku. Daňovým subjektom sa môže výrazne zhoršiť ich podnikanie v prípade, ak si bude napr. banka vyžadovať potvrdenie o tom, že neprebieha daňové konanie. Zástupcovia RÚZ navrhujú efektívnejšie využívať už existujúce inštitúty.

MF SR

Spoločná daňová kontrola sa bude vykonávať len vo vzťahu spoločnej transakcie alebo niekoľkých spoločných transakcií vzájomne prepojených daňových subjektov. Čo sa týka daňového tajomstva, toto bude prelomené v rozsahu zistení v spoločnej daňovej kontrole. Ďalšie skutočnosti, ktoré sa nebudú týkať spoločných transakcií sa budú môcť preveriť „klasickou“ daňovou kontrolou.

MF SR zdôraznilo, že proces nastavenia spoločnej kontroly bude vychádzať z dnešnej praxe a potrieb finančného riaditeľstva, teda konkrétnejší návrh ustanovenia bude zverejnený v MPK.

Záver

Centrum lepšej regulácie

Zástupkyne Centra lepšej regulácie na záver požiadali o posúdenie ich administratívnych návrhov, ktoré sa netýkajú uvedených tém, ale išlo by o návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia. Tieto návrhy zašlú

e-mailom.

MF SR uzavrelo konzultácie s tým, že návrh zákona je v prípravnej fáze a podrobnejšie znenie bude zverejnené v MPK. MF SR poďakovalo zástupcom subjektov za účasť, konštruktívnu diskusiu a podnetné informácie.

V súvislosti s právnou úpravou zákona o dani z príjmov neboli konzultácie vykonané.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom nedochádza k zvýšeniu priamych finančných nákladov.

Navrhuje sa znížiť poplatok za záväzné stanovisko na fixnú výšku 1 000 €, pričom v súčasnosti minimálna cena predstavuje 2000 € - 3000 €, čo v tomto prípade predstavuje celkovú úsporu pre podnikateľa v priemere 1.500 €/stanovisko. Z dôvodu komplexnej zmeny sumy úhrady, ktorá sa môže ešte znížiť v prípade, že subjekt bude

indexom daňovej spoľahlivosti vyhodnotený ako vysoko spoľahlivý, nie je možné úsporu finančných nákladov presne vyčísliť.

Odhadovaný výpočet:

V roku 2020 boli vyžiadané 3 záväzné stanoviská

Minimálna suma úhrady predstavovala 2000 – 3000 eur

Priemerná úspora za záväzné stanovisko v prípade navrhovanej sumy úhrady: v priemere 1500 eur/stanovisko

Celková úspora na podnikateľské subjekty: 4500 eur

Pri znížení poplatku pri odsúhlasení metódy transferového oceňovania dôjde ku zníženiu nákladov regulácie.

Výšku úspory priamych finančných nákladov nie je možné vyčísliť, keďže výška poplatku pri odsúhlasení metódy transferového oceňovania je 10 000 alebo 30 000 v závislosti od typu rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia. Je možné predpokladať, že počet žiadostí o odsúhlasenie metódy transferového oceňovania sa zvýši, vzhľadom na to, že navrhovaným ustanovením sa výška poplatku znižuje na polovicu, avšak nie je možné identifikovať počet takýchto subjektov, keďže k zníženiu poplatku môže dôjsť iba vtedy, ak bude daňový subjekt na základe indexu daňovej spoľahlivosti považovaný za vysoko spoľahlivého.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predkladaný návrh si nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov a služieb.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže, sa navrhuje, aby správca dane nezasielal daňovým subjektom osvedčenia o registrácii tzv. „kartičky“, ktoré je potrebné vždy pri vykonaní zmien doručiť správcovi dane za účelom ich zapísania do osvedčenia a po skončení podnikania potrebné vrátiť správcovi dane.

Platitelia dane z pridanej hodnoty budú povinní oznámiť finančnej správe čísla vlastných bankových účtov vedených u tuzemského alebo zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktoré budú používať na vykonávanie podnikania, ktoré je predmetom dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Uvedenú povinnosť si budú môcť platitelia dane splniť na tlačive, ktorého vzor uverejní Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle, a ktoré bude už obsahovať predvyplnené údaje o bankových účtoch, o ktorých má finančná správa vedomosť. Splnenie povinnosti sa vykoná elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne. Ide o novú administratívnu povinnosť, ale jej splnenie bude pre väčšinu platiteľov dane predstavovať iba jednorazovú povinnosť s časovou náročnosťou v minútach. Z tohto dôvodu zastávame názor, že dopad na administratívne náklady bude v zanedbateľnej výške.

Odhadovaný výpočet:

Počet daňových subjektov registrovaných pre DPH : 238 662

Odhad trvania povinnosti: 20 min.

Frekvencia plnenia povinnosti: nepravidelne/jednorazovo

Náklady na celé podnikateľské prostredie cca. 542 558 eur / jeden podnikateľský subjekt 2,27 eur.

V prípade osobitného spôsobu úhrady dane ide o možnosť, nie povinnosť, ktorá má ale za cieľ ochranu platiteľa dane pred uplatnením ručenia za daň v prípade, ak má pochybnosti, že celá daň alebo časť dane, ktorá bola uplatnená jeho dodávateľom, nebude zaplatená.

Návrhom zákona o dani z príjmov nedochádza k zavedeniu, odstráneniu ani inej úprave informačných povinností.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

- 1500

- 4500

Nepriame finančné náklady

N/A

Administratívne náklady

2,27

542 558

Celkové náklady regulácie

- 1497,73

538 058

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov tovarov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov. Navrhované zmeny sa dotknú rovnako všetkých platiteľov dane. Návrh neovplyvní cenu ani dostupnosť základných zdrojov, ani prístup k financiám.

Rozšírenie inštitútu ručenia za nezaplatenú daň z pridanej hodnoty a zavedenie povinnosti pre platiteľov dane oznamovať čísla vlastných bankových účtov, ktoré využívajú na výkon podnikateľskej činnosti podliehajúcej DPH, pozitívne ovplyvní správanie sa podnikov na trhu a zlepší podnikateľské prostredie. Zverejnením a pravidelným aktualizovaním zoznamu bankových účtov platiteľov dane sa umožní podnikateľom lepšie preverenie obchodného partnera. Zavedenie možnosti uhradiť daň uvedenú na faktúre priamo na účet dodávateľa vedený u správcu dane bude mať za následok zánik povinnosti odberateľa ručiť za uvedenú daň. Sme toho názoru, že inštitúty napomôžu pri rozlišovaní medzi poctivými a nepoctivými podnikateľskými subjektami a tak prispejú ku skvalitneniu obchodnoprávnych vzťahov.

Návrh zákona o dani z príjmov nepredpokladá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

804 276

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR – úrad)

263 340

kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. FR SR)

540 936

z toho:

- vplyv na ŠR

804 276

Rozpočtové prostriedky

804 276

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

804 276

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

804 276

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Do informačných systémov je potrebné zapracovať návrhom dotknuté ustanovenia:

- doplnenie zoznamu daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov o index spoľahlivosti

- index daňovej spoľahlivosti

- zánik daňového nedoplatku

- nový inštitút - rozhodnutie o vylúčení fyzickej osoby, diskvalifikačný list

Pôjde o zmeny modulov systému SAP, ktoré sú súčasťou ISFS-SD (Integrovaný systém finančnej správy – správa daní):

ERP – Enterprise Resource Planning – plánovanie vnútorných zdrojov podniku

PSCD – Public Sector Collection and Disbursment – prijímanie a distribúcia platieb vo verejnom sektore

CRM – Customer Relationship Management – správa vzťahov so zákazníkmi

BW – Business Warehous – dátový sklad

ERP + PSCD

CRM + BW

Uvedené zmeny budú mať finančný dopad v roku 2021 vo výške 399 365,57 eur.

Návrh zákona v časti týkajúcej sa zavedenia osobitnej oznamovacej povinnosť platiteľa dane a osobitného spôsobu úhrady dane si vyžiada zmeny informačných systémov, ktoré boli na základe kvantifikácie Finančného riaditeľstva SR vyčíslené na 404 910,47 eur s DPH.

PFS

Z toho:

- PFS - 263 340 eur s DPH - Ručenie za daň - alternatíva s eForm, rozšírenie UDR a informácii v OIZ, 2x nový iZoznam (UDR, portál, exporty),

- ISFS-SD – 141 570,47 eur s DPH - Štandardný postup oznámenia účtu/účtov pre DPH prostredníctvom určeného formulára. Administratívne zníženie náročnosti by sa dosiahlo tým, že platiteľovi dane sa zašle do jeho OIZ predvyplnený formulár s jeho účtami (podľa údajov v ISFS-SD), kde by platiteľ dane vyznačil alebo doplnil účet/účty pre DPH a zaslal by formulár štandardným spôsobom do ISFS-SD. Platiteľ dane by mal možnosť následne aj aktualizovať / vykonávať zmeny v účtoch prostredníctvom tohto formulára.

Na rok 2021 budú finančné prostriedky zabezpečené v rozpočte kapitoly MF SR (organizácia FR SR a MF SR – úrad) rozpočtovým opatrením v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Upravujú sa ustanovenia daňového poriadku, ktorým sa riadia správcovia dane, FR SR ministerstvo aj daňové subjekty.

Návrh zákona, v časti ktorej sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, upravuje povinnosť platiteľov dane oznamovať Finančnému riaditeľstvu SR čísla vlastných bankových účtov, ktoré používajú na podnikanie podliehajúce DPH, ako aj každú zmenu týkajúcu sa týchto účtov. Zároveň Finančné riaditeľstvo SR zverejnení zoznam oznámených bankových účtov. S touto oznamovacou povinnosťou úzko súvisí rozšírenie pôsobnosti inštitútu ručenia za daň. Ručenie za nezaplatenú daň sa uplatní aj v prípade, ak nastane skutočnosť, že protihodnota za plnenie alebo jej časť bola zaplatená na bankový účet iný ako bankový účet dodávateľa, ktorý v deň uskutočnenia platby bol zverejnený na webovom sídle FR SR.

Návrhom zákona sa zavádzajú nové a posilňujú pôvodné inštitúty, cieľom ktorých je vytvorenie efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom.

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona prioritne rieši zefektívnenie procesov pri správe daní a nástrojov využívaných v boji proti daňovým podvodom.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Negatívny vplyv na rozpočet:

Navrhované zmeny a doplnenia zákona a zavedenie nových inštitútov - zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov s indexom spoľahlivosti, index daňovej spoľahlivosti, zánik daňového nedoplatku a nový inštitút - rozhodnutie o vylúčení fyzickej osoby budú mať finančný dopad v roku 2021 vo výške 399 365,57 eur, a to v súvislosti so zmenou informačného systému finančnej správy.

Navrhované opatrenia týkajúce sa zavedenia osobitnej oznamovacej povinnosť platiteľa dane a osobitného spôsobu úhrady dane si vyžiadajú zmeny informačných systémov PFS a ISFS-SD s finančným dopadom v roku 2021 vo výške 404 910,47 eur.

Pozitívny vplyv na rozpočet:

Rozšírenie inštitútu ručenia za nezaplatenú DPH a zavedenie povinnosti oznamovať čísla vlastných bankových účtov, ktoré sú využívané na výkon podnikateľskej činnosti podliehajúcej DPH, bude mať prínos z pohľadu boja proti daňovým únikom (zvyšovanie efektivity výberu daní) a zároveň zníži finančné aj administratívne náklady správcu dane.

Aktuálne finančná správa eviduje približne 6 000 aktívnych daňových subjektov, pri ktorých správca dane nemá informácie o ich bankových účtoch. Z toho je 1 270 subjektov, ktoré majú daňový nedoplatok v celkovej hodnote 32,2 mil. eur a nález na daňovej kontrole DPH 24,8 mil. eur. Údaj predstavuje skôr konzervatívny odhad celkového problému, pretože tieto informácie nezahŕňajú údaje o podvodných spoločnostiach, pri ktorých správca dane síce má k dispozícii údaje o ich bankových účtoch, no tie sú dlhodobo neaktívne alebo s vysokým mínusovým zostatkom. Tieto spoločnosti môžu obchodovať cez iné, nie vlastné bankové účty, na ktoré správca dane v rámci výkonu daňovej exekúcie nemá dosah. Preto predpokladáme, že pozitívny vplyv tohto opatrenia bude rádovo vyšší, avšak z dôvodu nemožnosti prognózovať podnikateľské správanie ho nie je možné presne vyčísliť.

Z pohľadu daňovej exekúcie je možné postihovať len majetok vo vlastníctve daňového dlžníka, vrátane bankového účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, ktorého vlastníkom je

samotný dlžník. V prípade, ak dlžník používa v rámci podnikateľských aktivít bankový účet, ku ktorému nemá vlastnícke právo, ale tento je vo vlastníctve 3. osoby, postihnutie peňažných prostriedkov nie je zo zákona možné. Návrh zákona zavedením povinnosti oznamovať čísla vlastných bankových účtov, ktoré sú využívané na výkon podnikateľskej činnosti podliehajúcej DPH, uvedený problém do značnej miery odstráni, a to najmä tým, že ak budú platby zo strany odberateľov dlžníka smerované na iný bankový účet, ako na zverejnený bankový účet vo vlastníctve dlžníka (dodávateľa), takéto správanie bude sankcionované vznikom ručenia. Rozšírenie možností ručenia umožní v zákonom stanovených prípadoch vymáhať splnenie daňovej povinnosti namiesto dodávateľa od ručiteľa.

Z pohľadu správy daní, najmä DPH, predstavujú neaktuálne informácie o bankových účtoch podnikateľských subjektov zvýšenú administratívnu záťaž. V roku 2020 správca dane vyplatil poštovým poukazom nadmerné odpočty v sume 2,5 mil. eur z dôvodu, že nemal informáciu o bankovom účte platiteľa dane alebo mal neaktuálnu informáciu. Celkovo bolo takto vyplatených 5 700 platieb. Neaktuálna informácia o bankových účtoch spôsobuje viacnásobné zaťaženie pre správcu dane. Objavili sa prípady, kedy napriek tomu že daňový subjekt mal niekoľko evidovaných aktívnych účtov v registri finančnej správy, ale po postupnom poukazovaní platby bezhotovostne na tieto účty sa platba z banky opakovane vrátila a nadmerný odpočet bol poukázaný v hotovosti. Zvýšenie prácnosti v týchto prípadoch, nie je len o opakovanom poukazovaní platby na ďalšie platné bankové účty, ale v prípade poukázania platieb v hotovosti, je správca dane povinný vytvoriť vždy aj úradný záznam o vrátení platby. Daňový poriadok stanovuje pre správcu dane limit pre vyplatenie nadmerného odpočtu DPH poštovým poukazom na adresu do výšky 15.000 eur vrátane (§ 79 ods. 6). Pokiaľ suma prevyšuje zákonom stanovenú hranicu, je potrebné rozdeliť platbu na viac platieb, čo predstavuje zvýšenie administratívnu záťaže.

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Pozitívny vplyv navrhovaných opatrení nie je možné kvantifikovať, pozri dôvody vyššie.

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

804 276

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

804 276

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

804 276

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu:

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

- čl. 110 až 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7.6. 2016) v platnom znení.

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017) v znení rozhodnutia Rady (EÚ) 2020/1109 z 20. júla 2020, ktorým sa v reakcii na pandémiu COVID-19 menia smernice (EÚ) 2017/2455 a (EÚ) 2019/1995, pokiaľ ide o dátumy transpozície a uplatňovania (Ú. v. EÚ L 244, 29.7.2020), gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 336, 30.12.2019), gestor: MF SR.

c) Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-Rozsudok Súdneho dvora C-384/04 Commissioners of Customs & Excise a Attorney General proti Federation of Technological Industries a i.

Výrok rozsudku (pozn. smernica Rady 2006/112/ES nahradila smernicu Rady 77/388/EHS):

„1. Článok 21 ods. 3 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicami Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000 a 2001/115/ES z 20. decembra 2001, sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu prijať takú právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že platiteľa, v ktorého prospech bola vykonaná dodávka tovarov alebo poskytnutie služieb a ktorý

vedel alebo na základe primeraných dôvodov mohol mať podozrenie, že celá alebo časť dlžnej dane z pridanej hodnoty z tejto dodávky alebo tohto poskytnutia služieb alebo z akejkoľvek predchádzajúcej alebo nasledujúcej dodávky alebo poskytnutia služby nebude zaplatená, môže byť zodpovedný za zaplatenie tejto dane spoločne a nerozdielne s osobou zodpovednou za zaplatenie tejto dane. Takáto právna úprava však musí dodržiavať všeobecné právne zásady, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Spoločenstva, medzi ktoré patrí najmä zásada právnej istoty a proporcionality.

2. Článok 22 ods. 8 šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicami 2000/65/ES a 2001/115/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje členskému štátu prijať takú právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že platiteľ, v ktorého prospech bola vykonaná dodávka tovarov alebo poskytnutie služieb a ktorý vedel alebo na základe primeraných dôvodov mohol mať podozrenie, že celá alebo časť dlžnej dane z pridanej hodnoty z tejto dodávky alebo tohto poskytnutia služieb alebo z akejkoľvek predchádzajúcej alebo nasledujúcej dodávky alebo poskytnutia služby nebude zaplatená, môže byť zodpovedný za zaplatenie tejto dane spoločne a nerozdielne s osobou zodpovednou za zaplatenie tejto dane, ani právnu úpravu, ktorá stanovuje, že platiteľ môže byť povinný zriadiť záruku na zaplatenie uvedenej dane, ktorá je alebo sa môže stať splatnou zo strany platiteľa, ktorému dodá uvedený tovar alebo poskytne uvedené služby, alebo platiteľa, ktorý mu sám dodá uvedený tovar alebo poskytne uvedené služby.

Na druhej strane toto ustanovenie nebráni vnútroštátnej úprave, ktorá ukladá ktorejkoľvek osobe, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie dane z pridanej hodnoty v súlade s vnútroštátnym opatrením prijatým na základe článku 21 ods. 3 tejto šiestej smernice 77/388, povinnosť zriadiť záruku na zaplatenie dlžnej dane z pridanej hodnoty.“

-Rozsudok súdneho dvora C-225/11 The Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Custom proti Able UK Ltd

Výrok rozsudku:

„Článok 151 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovanie služieb, o aké ide vo veci samej, vykonávané v členskom štáte, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, a spočívajúce v demontáži vyradených lodí námorníctva iného štátu, ktorý je stranou tejto zmluvy, je oslobodené od dane z pridanej hodnoty podľa tohto ustanovenia, len ak:

– sa toto plnenie poskytne v prospech zložky ozbrojených síl tohto iného štátu, ktoré sa podieľajú na spoločnom obrannom úsilí, alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, a

– toto isté plnenie sa poskytne v prospech zložky uvedených ozbrojených síl, ktoré sú umiestnené alebo sa zdržiavajú na území dotknutého členského štátu, alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú.“

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2006/112/ES bola stanovená do 1.1.2008, lehota na prebratie článku 2 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 bola stanovená pôvodne do

31.12.2020 a rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/1109 zmenená na 1.7.2021 a lehota na prebratie smernice 2019/2235 bola stanovená do 1.7.2022.

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica Rady 2006/112/ES a smernica Rady (EÚ) 2017/2455 sú prebraté do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a) Úplne.

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Z dôvodu komplexnej úpravy indexu daňovej spoľahlivosti v § 53d, sa navrhuje zaktualizovať aj jeho definícia v základných pojmoch v § 2. Podnikateľom sa rozumie osoba definovaná v Obchodnom zákonníku.

K bodu 2

Ide o zaktualizovanie poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Z dôvodu aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť spôsob preukazovania ušlého zárobku a hotových výdavkov a spôsob rozhodovania o sume uplatneného ušlého zárobku a hotových výdavkov postupom primeraným ako pri aplikácii § 72 až 75 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v neskorších predpisov. Týmto doplnením bude môcť správca dane informovať danú osobu o tom, akým spôsobom môže preukázať uplatňované výdavky.

K bodu 4

Úprava je zameraná na zníženie administratívnej záťaže na strane správcu dane, ako aj daňových subjektov.

K bodu 5

Ide o spresnenie súčasného stavu pri postupe Finančného riaditeľstva SR alebo Ministerstva financií SR, ak im je doručené podanie, na ktorého vybavenie nie sú príslušní.

K bodu 6 a 9

Ustanovenie upravujúce súhrnný protokol sa vypúšťa z dôvodu jeho nevyužívania v praxi.

K bodu 7

Navrhuje sa doplniť, aby predvolaná osoba spolu s ospravedlnením predložila aj dôkazy o tom, že sa nemohla zo závažných dôvodov alebo na základe okolností hodných osobitného zreteľa zúčastniť na požadovanom úkone pri správe daní.

K bodu 8

Úprava vyplýva z aplikačnej praxe. Daňovým subjektom bude umožnené nazrieť do spisu nasledujúci pracovný deň po tom, ako o to požiadajú, pričom požiadať môžu telefonicky, elektronicky alebo listinne.

K bodu 10

Ustanovenie sa precizuje tak, aby bolo jednoznačné, že aj protokol o určení dane podľa pomôcok možno považovať za dôkaz.

K bodu 11

Správcovia dane môžu na účely dokazovania vykonávať aj tzv. spoločné úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov, oboznámenie s obsahom rozhodujúcich skutočností zistených u iných daňových subjektov a oboznámenie s dôkazmi. Spoločným úkonom nie je len úkon viacerých správcov dane, ale aj úkon jedného správcu

dane u viacerých daňových subjektov súčasne. Tieto úkony majú smerovať na odbremenenie daňových subjektov, keďže sa často museli zúčastňovať prakticky tých istých úkonov. Účelom tejto úpravy je tiež zníženie času výkonu kontroly a zvýšenie hospodárnosti.

K bodu 12 a 13

Za účelom zvýšenia efektívnosti a hospodárnosti sa ustanovuje pre správcu dane možnosť uskutočniť vypočutie svedka a znalca prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie; z takéhoto vypočutia sa vyhotoví zápisnica podľa § 19 daňového poriadku. Podmienky a podrobnosti o spôsobe vypočutia uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle, nakoľko ide aj o podrobnosti informačno-technického charakteru, ako napríklad hardvérového alebo softvérového riešenia, ktoré môžu podliehať častej aktualizácii.

K bodu 14

Vychádzajúc z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby pri výkone miestneho zisťovania, ako aj pri vykonávaní daňovej kontroly, správca dane nebol povinný vrátiť daňovému subjektu zapožičané doklady, ak ich poskytol Kriminálnemu úradu finančnej správy, Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní na základe ich žiadosti. O takejto skutočnosti bude daňový subjekt riadne upovedomený.

K bodu 15, 16 a 30

Navrhuje sa úprava doručovania protokolu o určení dane podľa pomôcok, rovnako ako je to pri protokole z daňovej kontroly, kedy je výzva súčasťou uvedeného protokolu, čím sa zabezpečí efektívnejší spôsob doručovania, najmä pri elektronickom spôsobe doručovania.

Na základe uvedeného dôvodu sa zosúlaďujú pojmy v ustanovení o daňovej kontrole a aj v ustanovení o vyrubovacom konaní.

K bodu 17 až 19

Ide o legislatívne zjednotenie pojmov.

K bodu 20 a 21

V súvislosti s novou právnou úpravou ručenia v zákone o dani z pridanej hodnoty sa navrhuje sprístupňovať aktualizované údaje zamerané na oznámené čísla bankových účtov platiteľov dane z pridanej hodnoty. Tiež sa navrhuje sprístupňovať aktualizované údaje týkajúce sa čísiel účtov správcu dane vedených pre daňové subjekty (tzv. OÚD). Daňový subjekt môže na tento účel oznámiť aj viac čísiel účtov.

V súvislosti so zavedením tzv. verejného indexu daňovej spoľahlivosti sa navrhuje, aby Finančné riaditeľstvo SR zverejňovalo v novom zozname daňové subjekty spolu s ich indexom daňovej spoľahlivosti.

Zároveň sa spresňuje, že zverejňované a sprístupňované údaje v zoznamoch sú uvedené v štruktúrovanej podobe, ktorá umožňuje ich cielené vyhľadávanie a ďalšie automatizované spracovanie. Bude zavedené také technické riešenie zverejňovania a sprístupňovania údajov, ktoré zabezpečí ochranu osobných údajov v zmysle príslušných pravidiel.

K bodu 22 a 23

Za účelom umožnenia daňovým subjektom častejšie využívať možnosť požiadať o záväzné stanovisko, sa navrhuje zníženie sumy úhrady za poskytnutie záväzných stanovísk. Znížením sumy budú takého stanoviská prístupnejšie. Navrhovaná znížená suma úhrady sa viaže na poskytnutie záväzného stanoviska k jednému obchodnému prípadu a jednému právnemu

predpisu. Zároveň sa zjednocuje lehota v ktorej správca zasiela výzvu na doplnenie žiadosti a lehota pre daňový subjekt na doplnenie podania.

K bodom 24 a 36

Tak ako aj doteraz, bude indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu, ktorým je podnikateľ registrovaný na daň z príjmov. Navrhovaný index daňovej spoľahlivosti bude transparentným, nezávislým, objektívnym a aplikovateľným hodnotením takýchto daňových subjektov, a to na základe plnenia ich povinností voči finančnej správe. Takéto hodnotenie bude odrážať to, ako si uvedený daňový subjekt plní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z daňového poriadku alebo z iných osobitných predpisov, akými sú napr. zákon o účtovníctve, zákon o dani z príjmov, zákon o dani z pridanej hodnoty, atď. Zároveň sa bude prihliadať aj na ekonomickú diverzifikáciu daňových subjektov, pri ktorej sa bude posudzovať najmä počet zamestnancov subjektu, výška jeho obratu alebo výška výsledku hospodárenia.

Index daňovej spoľahlivosti bude mať predovšetkým motivačný charakter a nebude hodnotením rizikovosti daňového subjektu, t. j. nemá slúžiť napr. ako podklad pre získanie zákaziek alebo vstupovať do podmienok verejného obstarávania.

Daňový subjekt, ktorým je podnikateľ registrovaný na dani z príjmov, po nadobudnutí účinnosti tejto novely, dostane svoj prvý index daňovej spoľahlivosti najneskôr do konca mesiaca po uplynutí dvoch rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt registrovaný na daň z príjmov.

Daňový úrad zašle hodnotenému daňovému subjektu odôvodnené oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti do konca mesiaca po uplynutí hodnoteného obdobia, ktorým je kalendárny polrok, pokiaľ dôjde k zmene jeho indexu daňovej spoľahlivosti. Ak zmene nedôjde, oznámenie sa zasielať nebude. Na účely navrhovanej právnej úpravy sa hodnotiacim obdobím rozumie interval na vykonanie prepočtu indexu daňovej spoľahlivosti.

V oznámení sa uvedú najmä benefity, na ktoré bol daňový subjekt kvalifikovaný, a čo sa posudzovalo pri tejto kvalifikácii. Daňový subjekt bude môcť podať voči tomuto oznámeniu námietku v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktorá má zároveň odkladný účinok. Námietka musí byť riadne odôvodnená a daňový subjekt musí vedieť preukázať svoje tvrdenia. Ak námietka odôvodnenie neobsahuje, správca dane vyzve subjekt na jej doplnenie podľa príslušných ustanovení daňového poriadku. Voči rozhodnutiu o námietke už nie sú prípustné opravné prostriedky.

Kritériá, na základe ktorých sa bude daňovým subjektom určovať index daňovej spoľahlivosti, budú upravené vo vyhláške ministerstva financií. Kritériami sa rozumejú vybrané povinnosti daňových subjektov vyplývajúce z osobitných daňových predpisov. Samotné podrobnosti o nárokoch, podmienkach určovania indexu daňovej spoľahlivosti, ako aj spôsob akým sa bude určovať, budú zverejnené na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Benefitmi, na ktoré bude mať daňový subjekt hodnotený ako vysoko spoľahlivý nárok, sú:

- vyhotovenie čiastkového protokolu v rámci výkonu daňovej kontroly,

- určenie lehoty najmenej 15 dní vo výzve na plnenie si povinnosti, ktorá sa daňovému subjektu zasiela, alebo ktorá je uvedená v zápisnici, v súvislosti s vykonaním daňovej kontroly alebo výkonom miestneho zisťovania.

Na uvedené benefity stráca vysoko spoľahlivý daňový subjekt nárok, ak nebude opakovane spolupracovať so správcom dane, čo v zásade znamená najmä porušenie povinností pri daňovej kontrole, porušenie povinnosti podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, porušenie povinnosti platiť vlastnú daňovú povinnosť, nemožnosť zastihnutia na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne, nereagovanie na žiadosti správcu dane, neplnenie si povinností, ktoré daňovému subjektu vyplývajú z príslušných ustanovení daňového poriadku

a osobitných daňových predpisov, spôsobovanie ďalších zbytočných prieťahov v daňovej kontrole.

Daňovým subjektom, ktoré sa na základe indexu budú považovať za nespoľahlivé, správca dane určí lehotu osem dní na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly, vyrubovacieho konania alebo výkonom miestneho zisťovania. Pokiaľ takýto subjekt podá riadne odôvodnenú žiadosť na predĺženie tejto lehoty, správca dane ju môže primerane predĺžiť. Cieľom tohto „malusu“ je motivovať nespoľahlivé daňové subjekty, aby sa svojim riadnym plnením zákonných povinností dostali do skupiny spoľahlivých daňových subjektov a získali tak zvýhodnený prístup správcu dane.

V nadväznosti na zavedenie bonusov a malusu sa upravili aj dotknuté ustanovenia daňového poriadku. Pri ukladaní pokuty bude správca dane určovať jej výšku aj s prihliadnutím na index daňovej spoľahlivosti v čase, keď sa daňový subjekt deliktu dopustil.

K bodom 25 až 28

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje, aby správca dane nezasielal daňovým subjektom osvedčenia o registrácii tzv. „kartičky,“ ktoré je potrebné vždy pri vykonaní zmien doručiť správcovi dane za účelom ich zapísania do osvedčenia a po skončení podnikania je ich potrebné vrátiť správcovi dane. Správca dane bude daňovým subjektom zasielať rozhodnutia o registrácii. Nadväzne na to sa vypúšťa v § 67 odsek 10, ktorý ustanovuje povinnosť vrátiť osvedčenie.

K bodu 29

Ide o legislatívne zjednotenie pojmov.

K bodu 31

Ustanovenie sa navrhuje nadväzne na zmenu v zákone o dani z príjmov týkajúcej sa uplatňovania daňovej straty.

K bodom 32 a 33

Nadväzne na doterajšie úpravy inštitútu „osobného bankrotu“ v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj z dôvodu odstránenia rôznosti výkladu teraz účinného znenia, sa navrhujú sprecizovať ustanovenia o zániku daňového nedoplatku, v prípade ak dôjde k oddlženiu. Daňový nedoplatok v tomto prípade zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí 6 rokov od:

- vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára (uznesenie obsahuje rozhodnutie o oddlžení) podľa štvrtej časti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, a to v rozsahu tých daňových nedoplatkov, ktoré sú oddlžením nevymáhateľné, pričom rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom,

- vyhlásenia konkurzu, ak sa uplatnil postup podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 206f ods. 4 zákona o konkurze, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu na to, či boli do konkurzu prihlásené.

Predmetom zániku vyššie uvedeným spôsobom sú teda nevymáhateľné daňové nedoplatky z dôvodu oddlženia fyzickej osoby a zánik daňových nedoplatkov sa bude týkať nevymáhateľných daňových nedoplatkov, tak vyhláseného konkurzu podľa štvrtej časti zákona o konkurze, ako aj prípadov vyhláseného konkurzu na majetok fyzickej osoby podľa druhej časti zákona o konkurze a oddlženia realizovaného v kontexte s ustanovením § 206f ods. 4 zákona o konkurze.

Pokiaľ by súd v zmysle ustanovenia § 166f ods. 4 zákona o konkurze následne oddlženie zrušil, stáva sa toto oddlženie neúčinné voči všetkým veriteľom a pohľadávkam sa v plnom rozsahu,

v ktorom neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť a nepremlčia sa skôr ako 10 rokov od zrušenia oddlženia.

V praxi nastali prípady, keď daňový dlžník nepodal daňové priznanie v zákonom ustanovenej lehote a následne bolo začaté reštrukturalizačné konanie a povolená reštrukturalizácia. Pokiaľ daňový dlžník podal daňové priznanie po začatí reštrukturalizačného konania a vznikla daňová povinnosť, ktorej splatnosť nastala do začatia reštrukturalizačného konania, ide o daňový nedoplatok, ktorý je pohľadávkou na účely reštrukturalizácie. Správca dane z dôvodu, že uplynula lehota na prihlásenie pohľadávok v reštrukturalizácii už nemohol predmetný daňový nedoplatok prihlásiť. Podľa § 120 odsek 1 zákona o konkurze platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Práve pre objektívnu nemožnosť správcu dane prihlásiť daňový nedoplatok, ako pohľadávku v reštrukturalizácii je potrebné stanoviť, že takýto daňový nedoplatok nezaniká, pokiaľ vyplýva z daňového priznania, ak lehota na jeho podanie uplynula do začatia reštrukturalizačného konania, avšak k jeho podaniu do začatia reštrukturalizačného konania nedošlo. Zároveň sa navrhuje, aby sa takýto daňový nedoplatok považoval za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania.

K bodom 34 a 35

Ide o precizovanie ustanovení. Správca dane neurčí exekučné náklady ani pri výkone exekúcie zadržaním vodičského preukazu. Ustanovenie o poukazovaní platieb z vykonávaných exekúcií sa dopĺňa o už zavedenú exekúciu zadržaním vodičského preukazu.

K bodom 37 až 40 a 42

Navrhuje zosúladenie a sprecizovanie ustanovení daňového poriadku s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, tak aby správca dane v stanovených prípadoch neuložil daňovému subjektu pokutu a nevyrubil úrok z omeškania.

K bodu 41

Do daňového poriadku sa navrhuje vložiť ustanovenie, na základe ktorého môže správca dane rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby. Ustanovenie sa navrhuje v súvislosti s úpravou diskvalifikácie osôb v Obchodnom zákonníku, ako aj v zákone o súdoch, podľa ktorých je možné, aby nielen súd, ale aj iný orgán, vydal rozhodnutie o diskvalifikácii, ak sú na to splnené zákonné dôvody.

Následkom rozhodnutia o vylúčení je, že vylúčená fyzická osoba, ktorá je u daňového subjektu v pozícii štatutára alebo člena štatutárneho orgánu, nesmie vykonávať funkciu štatutára alebo člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. To platí rovnako aj pre pôsobenie tejto fyzickej osoby ako vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo ako prokuristu. Tento následok vyplýva priamo z Obchodného zákonníka.

Správca dane môže vydať rozhodnutie o vylúčení v dvoch prípadoch:

1. ak ide o fyzickú osobu, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u daňového subjektu, ktorý mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a zároveň

výška jeho daňového nedoplatku a nedoplatku na inom peňažnom plnení je v úhrne 5000 eur viac ako jeden rok od splatnosti,

2. ak ide o fyzickú osobu, ktorá bola u daňového subjektu štatutárnym orgánom alebo vo funkcii člena štatutárneho orgánu, v čase keď daňový subjekt podal daňové priznanie na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňová kontrola oprávnenosti nároku podľa osobitného predpisu ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. c).

Príklady vylúčenia fyzickej osoby podľa § 157a ods. 1 písm. a):

1. Daňový subjekt mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a má:

- daňový nedoplatok vo výške 3000 eur počas 13 mesiacov od splatnosti a zároveň má

- nedoplatok na inom peňažnom plnení vo výške 2000 eur počas 14 mesiacov od splatnosti.

Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u takéhoto daňového subjektu bude vylúčená, pretože výška jeho nedoplatkov je v úhrne 5000 eur a oba nedoplatky má viac ako rok od splatnosti.

2. Daňový subjekt mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a má:

- daňový nedoplatok vo výške 5000 eur počas 13 mesiacov od splatnosti a zároveň má

- nedoplatok na inom peňažnom plnení vo výške 0 eur.

Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u takéhoto daňového subjektu bude vylúčená, pretože výška aspoň jedného z uvedených nedoplatkov je dosahuje 5000 eur a tento nedoplatok má viac ako jeden rok od splatnosti.

3. Daňový subjekt mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a má:

- daňový nedoplatok vo výške 3000 eur počas 5 mesiacov od splatnosti a zároveň má

- nedoplatok na inom peňažnom plnení vo výške 2000 eur počas 14 mesiacov od splatnosti..

Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u takéhoto daňového subjektu, nebude vylúčená, pretože nedoplatky síce dosahujú v úhrne minimálnu výšku 5000 eur, avšak v tejto výške neexistovali počas celého roka od ich splatnosti.

Doba, na ktorú správca dane fyzickú osobu rozhodnutím vylúči je tri roky od právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení, pričom vylúčenie nastáva dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Takáto fyzická osoba sa bude môcť voči rozhodnutiu o vylúčení odvolať, a to v zmysle ustanovení o odvolacom konaní, avšak nebude môcť podať podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a návrh na obnovu konania.

Rozhodnutie o vylúčení je preskúmateľné súdom. Správca dane doručí príslušnému súdu rovnopis rozhodnutia o vylúčení spolu s diskvalifikačným listom:

- po uplynutí 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia,

- v prípade, ak bola podaná správna žaloba podľa Správneho súdneho poriadku, bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o odmietnutí priznania odkladného účinku alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí správnej žaloby.

Ak fyzická osoba podá správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku, informuje o tom bezodkladne správcu dane.

Správca dane po tom, ako nastane niektorá z uvedených situácii, doručí rozhodnutie o vylúčení príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Žilina, ktorý vedie register diskvalifikácií (§ 82i ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.) spolu s diskvalifikačným listom, ktorého náležitosti sú ustanovené zákonom.

Rozhodnutie o vylúčení nie je možné vydať, ak u daňového subjektu, ktorého konateľ má byť vylúčený, prebieha exekučné konanie na nedoplatok, ktorý je uspokojovaný aj po jednom roku od jeho splatnosti, alebo je voči nemu vedené konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, alebo má tento daňový subjekt povolený odklad platenia dane alebo daňového nedoplatku alebo má povolené splátky podľa § 57.

K bodom 43 a 44

Navrhuje sa posunutie registrácie daňových subjektov z úradnej moci z dôvodu zabezpečenia technického fungovania finančnej správy. V súčasnosti register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej správy nie je dostatočne kvalitný (nezrovnalosti a duplicity zapísaných údajov), čo má za následok právnu neistotu vo vzťahu k uvedenej registrácii, to má dopad aj na následné činnosti správcu dane, ktorými sú napr. riadne doručovanie, konanie s oprávnenými osobami, nastavenie prístupov pre elektronickú komunikáciu a pod.

K bodu 45

Vzhľadom na navrhované úpravy sa upravujú prechodné ustanovenia.

Index daňovej spoľahlivosti v zozname podľa § 52 ods. 18 zverejní Finančné riaditeľstvo SR prvýkrát najneskôr do 30. júna 2022.

Tým daňovým subjektom, ktorým bolo doručené oznámenie o osobitných daňových režimoch, v znení zákona účinného do 31.12.2021, zašle daňový úrad oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti podľa § 53d ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2022 najneskôr do 28. februára 2022. Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona finančná správa prestane zasielať oznámenie o osobitných daňových režimoch v zmysle znenia zákona účinného do 31.12.2021, zároveň sa tieto osobitné daňové režimy prestanú voči daňovým subjektom uplatňovať.

Úhrada za žiadosť o záväzné stanovisko podľa § 53c ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa uplatní na žiadosti o záväzné stanoviská podané od 1. januára 2022.

Nezaplatená pokuta podľa § 155 ods. 13 v znení účinnom od 1, januára 2022 alebo úrok z omeškania podľa § 156 ods. 6 v znení účinnom od 1, januára 2022, evidované do 1. januára 2022 zanikajú dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Čl. II

K bodu 1

Rozšírením poznámky pod čiarou sa spresňuje, že oslobodenie finančného príspevku na stravu sa primerane použije aj u zamestnancov, ktorých zamestnávatelia nepostupujú podľa Zákonníka práce ale podľa iných osobitných predpisov.

K bodu 2

Návrh zákona obsahuje legislatívnu úpravu výšky úhrady, ktorú je daňovník povinný zaplatiť spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vo väzbe na index daňovej spoľahlivosti. V prípade žiadosti o vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia a v prípade žiadosti o vydanie rozhodnutia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia správcom dane sa daňovníkovi podľa § 53d zákona č. 563/2009 Z. z., ktorý je v čase podania žiadosti na základe vyhodnotenia indexu daňovej spoľahlivosti považovaný za vysoko spoľahlivého, znižuje zákonná úhrada na polovicu. Zámerom tohto návrhu zákona je zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku a motivovať firmy k dobrovoľnému plneniu daňových povinností.

K bodu 3

Navrhovanou legislatívnou úpravou sa umožní zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a bol povinný podať prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „prehľad“) a tento nepodal, dodatočné splnenie tejto povinnosti v lehote najneskôr 5 dní po uplynutí zákonnej lehoty na podanie prehľadu (§ 49 ods. 2) bez uloženia sankcie.

Toto opatrenie je zamerané na podporu podnikateľského prostredia a vyplýva z Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020.

K bodom 4, 5 a 6 (§ 52zzn)

Z dôvodu zabezpečenia riadnej technickej funkcionality finančnej správy sa navrhuje posunutie registrácie daňovníkov z úradnej moci od 1. 1. 2023. Ustanovenia § 49a ods. 1 až 8 sa prvýkrát uplatnia v zdaňovacom období, ktoré sa začne najskôr 1. 1. 2023. Ustanovenia § 49a ods. 9 až 11 týkajúce sa oznamovacej povinnosti v súvislosti so zavedenými pravidlami pre reverzný hybridný subjekt sa použijú už v zdaňovacom období, ktoré začne najskôr 1. 1. 2022.

K bodu 6 (§ 52zzm)

Odsek 1 - Po prvý krát bude možné uplatniť zníženú výšku úhrady za žiadosti o vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia alebo žiadosti o vydanie rozhodnutia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia pre vysoko spoľahlivých daňovníkov podľa indexu daňovej spoľahlivosti po doručení oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti.

Odsek 2 - Prvýkrát správca dane neuloží sankciu za nepodanie resp. oneskorené podanie prehľadu zamestnávateľovi, ktorý má povinnosť podať prehľad za kalendárny mesiac december 2021 a tento nepodá v zákonnej lehote t. j. do konca mesiaca január 2022 vtedy, ak si túto povinnosť zamestnávateľ splní najneskôr do 5 dní po uplynutí zákonnej lehoty na podanie prehľadu, t. j. najneskôr do 5. februára 2022.

K bodu 7

Z prílohy 2 zákona sa vypúšťa odkaz na Smernicu Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu. Daná smernica je z pohľadu zákona o dani z príjmov aj vzhľadom na neexistenciu úpravy zdanenia kapitálových vkladov do kapitálových spoločností v právnom poriadku SR irelevantná.

Čl. III

K bodom 1 až 3

Navrhovanými úpravami sa spresňuje aké údaje je povinný užívateľský podnik v znení účinnom od 1. júla 2021 oznamovať colnému úradu, ak dôjde k ich zmene a tiež sa spresňuje lehota, v akej má tieto údaje oznámiť. Konkrétne sa stanovuje povinnosť oznamovať identifikačné údaje len o novom odberateľovi daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, ktorým je LPG, prípadne oznámiť ukončenie odberu doterajším odberateľom a identifikačné údaje nového dodávateľa daňovo zvýhodneného minerálneho oleja. Tiež sa ustanovuje, že oznamovanie údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov povinnej osoby alebo jej zodpovedného zástupcu na účel preukázania splnenia podmienky, že nebola právoplatne odsúdená za úmyselne spáchaný trestný čin hospodársky alebo iný trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, bude užívateľský podnik oznamovať len pri zmene zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov.

K bodom 4, 5, 8, 10, 13, 14 a 16

Legislatívno-technické úpravy, ktorými sa zjednocuje v celom zákone pri všetkých typoch daňových subjektov povinnosť pri registrácii alebo vydávaní predmetných povolení, že žiadosť musí okrem iného obsahovať údaje podľa § 67 daňového poriadku. Navrhovanými úpravami sa tiež ustanovuje, že povinná osoba nebude povinná oznamovať zmenu identifikačných údajov podľa tohto zákona.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, že oznamovanie údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov prevádzkovateľa daňového skladu alebo jeho zodpovedného zástupcu, na účel preukázania splnenia podmienky, že nebol právoplatne odsúdený za úmyselne spáchaný trestný čin hospodársky alebo iný trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, bude prevádzkovateľ daňového skladu oznamovať len pri zmene zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov. Tiež sa stanovuje povinnosť oznamovať identifikačné údaje len o novom odberateľovi daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, ktorým je LPG, prípadne oznámiť ukončenie odberu doterajším odberateľom a ruší sa povinnosť colnému úradu zmenu stavu podľa § 21 ods. 4 písm. g) zákona (napr., že nie je v likvidácii).

K bodu 7

Navrhovanou úpravou sa eliminuje množstvo údajov, ktoré je povinný oprávnený príjemca oznamovať colnému úradu, ak dôjde k ich zmene. Zároveň sa zosúlaďuje postup colného úradu po oznámení zmeny povinných údajov oznámených oprávneným príjemcom, rovnako ako je to ustanovené pri prevádzkovateľovi daňového skladu.

K bodom 9, 11, 12

Navrhovanými legislatívnymi úpravami sa spresňuje, ktoré údaje je držiteľ povolenia na obchodovanie, povolenia na distribúciu alebo povolenia na predaj v znení účinnom od 1. júla 2021 povinný oznamovať colnému úradu, ak dôjde k ich zmene a tiež sa spresňuje lehota v akej má tieto údaje oznámiť. Predmetné osoby nebudú musieť oznamovať tie údaje, ktoré colný úrad vie zistiť sám z dostupných databáz.

K bodom 15 a 17

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa zjednocujú názvy vydávaných rozhodnutí podľa zákona s Daňovým poriadkom.

K bodu 18

Navrhovaná úprava spresňuje údaje, ktoré bude Finančné riaditeľstvo SR povinné zverejňovať na svojom webovom sídle, o niektorých daňových subjektoch.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava spresňujúca ustanovenia zákona pri zaradení do evidencie alebo vydaní povolenia pre daňové subjekty, na ktoré sa budú vzťahovať ustanovenia Daňového poriadku pri registračnom konaní.

Čl. IV

K bodom 1, 2, 8 a 10

Navrhuje sa vypustiť legislatívnu skratku upravujúcu pojem „identifikačné údaje“ a zosúladiť v celom zákone č. 106/2004 Z. z. pri všetkých typoch daňových subjektov postup žiadateľa pri registrácii alebo vydávaní predmetných povolení, a to cez odkaz na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Zároveň sa z dôvodu prepojenia registra finančnej správy a verejných registrov upúšťa od povinnosti oznamovať zmenu identifikačných údajov.

K bodom 3, 7 a 11

Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje zrušiť povinnosť dotknutých daňových subjektov oznamovať takú zmenu identifikačných údajov, ktorú finančná správa má možnosť získať z verejných registrov.

Z rovnakého dôvodu je tiež možné upustiť od povinnosti oznamovať zmenu údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov fyzickej osoby alebo jeho zástupcu, ak daňovým subjektom je fyzická osoba, alebo právnickej osoby, zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov, ak je daňovým subjektom právnická osoba. Oznamovaciu povinnosť v tejto súvislosti sa navrhuje upraviť tak, aby bol daňový subjekt povinný oznámiť iba údaje o nových členoch riadiacich alebo kontrolných orgánov právnickej osoby a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.

Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže sa navrhovanou úpravou taktiež vypúšťa oznamovacia povinnosť povinnej osoby v súvislosti so zmenou údajov týkajúcich sa likvidácie, konkurzu a reštrukturalizácie, nakoľko finančná správa môže z referenčných registrov získavať informácie o vstupe daňového subjektu do likvidácie, o vyhlásení konkurzu, povoleného vyrovnania, núteného vyrovnania alebo reštrukturalizácie.

K bodom 4 a 5

Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže sa navrhovanou úpravou vypúšťa oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa daňového skladu povinnej osoby v súvislosti so zmenou údajov týkajúcich sa likvidácie, konkurzu a reštrukturalizácie, nakoľko finančná správa môže z referenčných registrov získavať informácie o vstupe daňového subjektu do likvidácie, o vyhlásení konkurzu, povoleného vyrovnania, núteného vyrovnania alebo reštrukturalizácie.

Z rovnakého dôvodu sa navrhuje upraviť a zosúladiť predmetné ustanovenia týkajúce sa oznamovacej povinnosti pri zmene údajov tak, aby bol prevádzkovateľ daňového skladu povinný oznámiť iba údaje o nových členoch riadiacich alebo kontrolných orgánov právnickej osoby a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.

K bodu 6

Podľa platného znenia zákona č. 106/2004 Z. z. oznamuje daňový subjekt aj miesto umiestnenia prevádzkarne, ktoré nemusí byť totožné s jeho sídlom alebo trvalým pobytom. Vzhľadom na to, že daňové subjekty neoznamujú zmenu adresy umiestnenia prevádzkarne voči verejnému registru, je potrebné oznamovaciu povinnosť pri zmene adresy umiestnenia prevádzkarne zachovať.

K bodu 9

Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje upresniť predmetné ustanovenie v súvislosti s oznamovacou povinnosťou pri zmene údajov tak, aby bol oprávnený príjemca povinný oznámiť iba údaje o nových členoch riadiacich alebo kontrolných orgánov právnickej osoby a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.

Zároveň sa zosúlaďuje postup colného úradu po oznámení zmeny povinných údajov oznámených oprávneným príjemcom, rovnako ako je to ustanovené pri prevádzkovateľovi daňového skladu.

Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže sa navrhovanou úpravou taktiež vypúšťa oznamovacia povinnosť oprávneného príjemcu v súvislosti s údajmi týkajúcimi sa likvidácie, konkurzu a reštrukturalizácie.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava spoločných, prechodných a záverečných ustanovení vyplývajúca z navrhovanej úpravy ustanovenia § 9a ods. 1 v bode 2 návrhu zákona.

Čl. V

K bodom 1 a 2

V § 4 sa pri povinnej registrácii pre daň podľa odseku 1, dobrovoľnej registrácii pre daň podľa odseku 2, rovnako pri registrácii zdaniteľnej osoby za platiteľa dane „zo zákona“ podľa odseku 4, vypúšťa v odseku 3 a v odseku 8 povinnosť vydávať osvedčenie o registrácii pre daň. Proti rozhodnutiu o registrácii pre daň, na základe ktorého sa tieto zdaniteľné osoby stávajú platiteľmi dane, nemožno podať odvolanie.

K bodom 3 a 4 a k bodu 48 (§ 85kl ods. 1 a 2)

V § 4b sa navrhuje úprava príslušných ustanovení, súvisiaca so zrušením povinnosti vydávať osvedčenie o registrácii pre daň, v prípade zmeny registrácie skupiny v zrušení povinnosti vykonať zmeny v osvedčení o registrácii pre daň. O zmene registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena, vystúpenia člena zo skupiny, prípadne z dôvodu zániku jedného z členov skupiny bez likvidácie bude daňový úrad vydávať rozhodnutie. Keďže ide o rozhodnutie, ktorým sa „zaeviduje“ zmena registrácie skupiny z dôvodu dobrovoľného vstupu člena do skupiny, výstupu zo skupiny, prípadne z dôvodu zániku člena skupiny, nebude možné proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa nepovoľuje pristúpenie ďalšieho člena do skupiny, bude možné podľa daňového poriadku podať odvolanie.

Účinky rozhodnutia o zmene registrácie skupiny nastávajú taxatívne priamo zo zákona (v prípade pristúpenia ďalšieho člena skupiny alebo zániku člena skupiny bez likvidácie s právnym nástupníctvom), prípadne nastávajú dňom uvedeným v rozhodnutí (pri vystúpení člena skupiny). Ak nastanú účinky zmeny registrácie skupiny dňom uvedeným v rozhodnutí, daňový úrad to musí zohľadniť pri vydaní a doručovaní rozhodnutia. V prípade zániku člena bez likvidácie a prechodu jeho majetku na právneho nástupcu dochádza k vydaniu rozhodnutia o zmene registrácie skupiny na podklade žiadosti o zmenu registrácie skupiny, ktorú podáva zástupca skupiny. V prípade, ak zaniká bez likvidácie samotný zástupca skupiny, je povinný túto žiadosť podať jeho právny nástupca, a to aj ak nespĺňa podmienky podľa § 4a; žiadosť o zmenu registrácie skupiny musí v tomto prípade obsahovať aj dohodu zostávajúcich členov skupiny na mene nového zástupcu skupiny. Proti rozhodnutiu o zmene registrácie skupiny, ktorým sa povolí, aby sa právny nástupca stal členom skupiny, nemožno podať odvolanie. V opačnom prípade sa postupuje podľa daňového poriadku.

Podľa prechodného ustanovenia § 85kl ods. 1 v prípade, že dôjde ku vzniku skupiny po 31.12.2021 a členmi budú zdaniteľné osoby, ktoré mali vydané osvedčenie o registrácii pre daň ešte pred 31.12.2021, budú tieto osoby povinné osvedčenie o registrácii pre daň odovzdať daňovému úradu do desiatich dní odo dňa registrácie skupiny.

Pri zmene registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena do skupiny navrhovaný § 4 ods. 5 už taktiež neobsahuje ustanovenia týkajúce sa zániku platnosti osvedčenia o registrácii pre daň pristupujúceho člena skupiny. Zároveň, ak ide o člena skupiny, ktorý k 31.12.2021 mal vydané osvedčenie o registrácii pre daň a po 31.12.2021 pristúpi do skupiny, bude povinný odovzdať podľa § 85kl ods. 2 vydané osvedčenie o registrácii daňovému úradu.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby sa zahraničná osoba stala platiteľom dane dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň, pričom sa jej osvedčenie o registrácii pre daň vydávať nebude. Ak zahraničnú osobu Daňový úrad Bratislava zaregistruje, proti tomuto rozhodnutiu o registrácii nebude možné podať odvolanie.

K bodom 6 a 48 (§ 85kk)

V § 6 ods. 1 sa navrhuje ustanoviť povinnosť platiteľovi dane oznámiť finančnému riaditeľstvu čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré bude využívať na príjem a odosielanie platieb za dodanie tovarov a služieb, ktoré sú predmetom dane (ďalej aj „podnikanie“). Táto povinnosť sa vzťahuje tak k bankovým účtom, ktoré finančnej správe oznámili dotknutí poskytovatelia platobných služieb podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku, ako aj k iným účtom (napr. ktoré sú vedené u zahraničných poskytovateľov platobných služieb a ktoré oznámené neboli). Platiteľ dane je povinný čísla bankových účtov oznámiť bezodkladne odo dňa, keď sa stal platiteľom dane alebo bezodkladne odo dňa, kedy si takýto účet zriadil potom, ako bol daňovým úradom zaregistrovaný ako platiteľ dane. Pokiaľ ide o zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľmi k 15. novembru 2021, z ustanovenia § 85kk vyplýva, že títo sú povinní oznámiť všetky účty, ktoré využívajú na podnikanie podliehajúce DPH, do 30. novembra 2021. Nakoľko sa predpokladá, že platitelia dane môžu mať zriadených viacero bankových účtov a niektoré z nich pôvodne neplánovali využívať na účely podnikania podliehajúcemu DPH, v § 6 ods. 2 sa navrhuje, že ak dôjde k zmene ich rozhodnutia, a budú chcieť na podnikanie využívať aj iné účty, ako tie, ktoré oznámili podľa § 6 ods. 1 alebo § 85kk, tak ich budú musieť oznámiť finančnému riaditeľstvu ešte pred ich použitím na účely podnikania podliehajúcemu DPH. Súčasne sa v § 6 ods. 3 navrhuje, aby bola bezodkladne oznámená aj každá zmena, doplnenie alebo zrušenie oznámených bankových účtov. Povinnosť oznámiť účty sa nebude vzťahovať na poskytovateľov platobných služieb, ktorými sú napr. banky, avšak len vo vzťahu k takým interným/ záväzkovým účtom, ktoré sú pre ne vedené na zúčtovanie platobných operácií. Ide napríklad o situácie, kedy banky ako poskytovatelia platobných služieb platby za vlastné plnenia priamo od klientov inkasujú a inkasované sumy priamo rozúčtujú v prospech rôznych produktových účtov, kde sú vedené pohľadávky voči jednotlivým klientom. Vo všetkých ostatných prípadoch budú banky povinné zverejňovať svoje vlastné bankové účty. To znamená, že ak napr. banka bude poskytovať poradenstvo v oblastí obchodovania cenných papierov klientovi, ktorý uhradí platbu za poskytnuté poradenstvo na účet vedený pre banku, v takomto prípade tento bankový účet podlieha zo strany banky oznamovacej povinnosti.

Ďalej sa navrhuje, aby všetky tieto oznámenia (podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk) platitelia vykonali na tlačive, ktoré im bude sprístupnené v elektronickej podateľni podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku. Nakoľko už v súčasnosti finančná správa disponuje číslami podnikateľských bankových účtov, ktoré jej boli oznámené dotknutými poskytovateľmi platobných služieb, zabezpečí platiteľom predvyplnenie tlačiva podľa § 6 ods. 5 o všetky jej známe čísla bankových účtov a platiteľ si už z nich iba zvolí konkrétne bankové účty pre účely splnenia osobitnej oznamovacej povinnosti oznámenia alebo doplní iné čísla bankových účtov, o ktorých finančná správa nemá vedomosť (napríklad bankové účty vedené v zahraničí).

V § 6 ods. 6 sa ustanovuje pre Finančné riaditeľstvo SR povinnosť viesť aktualizovaný zoznam všetkých bankových účtov, ktoré mu platitelia dane oznámili, nakoľko tento zoznam má úzke previazanie s upraveným inštitútom ručenia za daň odberateľom.

Prioritne sa predpokladá, že platitelia dane budú podľa § 6 ods. 1 oznamovať vlastné bankové účty, ktoré využívajú pri dodávaní tovarov alebo služieb v tuzemsku. Rôzne nadnárodné štruktúry, ktorých dcérske spoločnosti sú usadené v tuzemsku, používajú na účely podnikania bankové účty, ktoré patria ich materským spoločnostiam. Keďže zámerom zákona o DPH nie je v žiadnom prípade snaha meniť existujúce obchodné modely platiteľov dane, v navrhovanom

§ 6 ods. 7 sa pripúšťa a umožňuje, aby platitelia dane oznámili aj také bankové účty, ktoré patria inej osobe, ako platiteľovi dane. Aby finančná správa mala dosah na finančné prostriedky uložené na takýchto bankových účtoch, ktoré z hľadiska vlastníckeho práva patria inej osobe ako platiteľovi dane, navrhuje sa spoločná a nerozdielna zodpovednosť vlastníka bankového účtu s platiteľom dane, ktorý tento „cudzí“ bankový účet oznámi ako „vlastný“ za platbu dane, ktorú dodávateľ neuhradil, ak platba za dodanie tovarov alebo služieb bola zaplatená na tento bankový účet. Zároveň sa navrhuje v § 6 ods. 8 zamedziť situáciám, kedy by platitelia dane oznamovali cielene bankové účty iných osôb, v uvedenom prípade sa uloží pokuta podľa závažnosti a dĺžky trvania protiprávneho stavu.

K bodom 7 a 48 (§ 85kl ods. 3)

Namiesto vykonania zmien v osvedčení o registrácii pre daň v prípade, že dôjde ku skutočnosti vedúcej k zmene registrácie podľa § 6a ods. 1 a 2, daňový úrad vydá nové rozhodnutie, proti ktorému nebude možné podať odvolanie. Zdaniteľná osoba, ktorá bola zaregistrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 5 do 31. decembra 2021, u ktorej dôjde po 31.12.2021 ku skutočnosti, na základe ktorej dôjde k zmene registrácie podľa § 6a, je povinná spolu s oznámením podľa § 6a ods. 1 alebo ods. 2 odovzdať daňovému úradu aj osvedčenie o registrácii pre daň.

K bodu 8

Pri registrácii osôb podľa § 7a § 7a sa nebude vydávať osvedčenie o registrácii pre daň. Taktiež sa navrhuje, aby v prípade kladného rozhodnutia o registrácii pre daň podľa týchto ustanovení nebolo možné podať odvolanie.

K bodom 9, 11, 12, 14, 18 a 19

V súvislosti s prijatím smernice Rady (EÚ) 2019/2235, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie (ďalej len „smernica 2019/2235“), sa navrhuje považovať za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám členského štátu podieľajúcemu sa na obrannom úsilí, vynakladanom na účely vykonávania spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie.

Súčasne sa v súlade s pravidlami stanovenými smernicou 2019/2235 navrhuje oslobodiť:

−dodanie tovarov alebo služieb pre ozbrojené sily členského štátu v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, za podmienky, že k spotrebe týchto tovarov alebo služieb nedôjde v tuzemsku, ale v inom členskom štáte. Členský štát určenia zároveň musí byť odlišný od členského štátu, o ktorého ozbrojené sily sa jedná. Podmienkou priznania oslobodenia od dane je preukázanie potvrdenia podľa § 43 ods. 7 zákona o DPH, ktorého vzor je ustanovený v čl. 51 Vykonávacieho nariadenia 282/2001, a ktoré si platiteľ dane poskytujúci oslobodenie od dane je povinný uchovať,

−nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v prípade, že ide o tovar dovezený ozbrojenými silami iného členského štátu, určeného na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie,

−dovoz tovaru ozbrojenými silami iného členského štátu, určeného na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie.

V prípade dodávok tovarov alebo služieb ozbrojeným silám iného členského štátu, určeného na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú

v tuzemsku, v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie, sa navrhuje nerealizovať priame oslobodenie od dane, ale sa navrhuje toto oslobodenie realizovať formou vrátenia dane, tak ako to umožňuje čl. 151 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES, a ako sa už uplatňuje pri dodávkach pre ozbrojené sily štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy. Vrátenie dane by sa v žiadnom prípade nemalo vzťahovať na tovar alebo služby, ktoré ozbrojené sily nadobudnú na vlastné použitie, prípadne na úlohy, ak tieto nie sú priamo spojené s obranným úsilím. Rovnako sa nevracia daň pri nákupoch tovarov alebo služieb civilnými zamestnancami, ktorí sprevádzajú ozbrojené sily, pokiaľ ide o ich použitie na úlohy nesúvisiace s obranným úsilím, alebo na ich vlastné použitie.

K bodu 10

Z dôvodu právnej istoty sa do § 22 ods. 3 navrhuje doplniť, že pri dodaní nápoja v zálohovanom jednorazovom obale na nápoje (napr. PET fľaše alebo plechovky) sa v celom distribučnom reťazci nezahŕňa do základu dane suma zálohu za tento obal.

K bodu 13

Legislatívno – technická zmena.

K bodu 15

Legislatívno – technická zmena.

K bodom 16 a 17

Navrhuje sa precizovať nárok platiteľa na výšku opravy opravenej odpočítanej dane. Ak napríklad platiteľ vykonal pôvodné odpočítanie dane pomerne podľa § 50 zákona o DPH, je povinný uplatňovaný nárok na opätovné odpočítanie dane krátiť o koeficient, ktorý použil pri prvotnom odpočítaní dane. V prípade investičného majetku, ak platiteľ vykonal jednu alebo viac úprav odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d, je potrebné, aby zohľadnil vykonané úpravy odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d aj pri oprave opravenej odpočítanej dane. V tejto súvislosti je potrebné zobrať do úvahy vykonané úpravy odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d nielen pred opravou odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1, ale aj po oprave odpočítanej dane (ak platiteľ opravoval odpočítanú daň z dôvodu, že čiastočne nezaplatil svojmu dodávateľovi).

Navrhuje sa legislatívne upraviť situácia, kedy nedošlo k zaplateniu (ani čiastočnému) za plnenie, ktoré je v zmysle § 54 ods. 2 zákona o DPH investičným majetkom, a dodávateľ po vzniku nevymožiteľnej pohľadávky pristúpil k oprave základu dane podľa § 25a, na základe čoho bol platiteľ (odberateľ) povinný opraviť odpočítanú daň, pričom v období od vykonania opravy odpočítanej dane do vykonania opravy opravenej odpočítanej dane z dôvodu následnej úplnej alebo čiastočnej úhrady protihodnoty došlo k zmene účelu alebo rozsahu použitia investičného majetku takým spôsobom, že ak by nedošlo k vráteniu celej odpočítanej dane, bolo by nevyhnutné vykonať úpravu odpočítanej dane. V tomto prípade bude platiteľ (odberateľ) pri vykonaní opravy opravenej odpočítanej dane z dôvodu následnej úplnej alebo čiastočnej úhrady protihodnoty povinný zohľadniť aj tieto hore uvedené zmeny účelu a rozsahu použitia majetku.

Navrhuje sa spresniť, že ak po oprave odpočítanej dane podľa § 53b ods.1 alebo oprave opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 2 pri investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 bude platiteľ povinný vykonať úpravu odpočítanej dane z dôvodu zmeny a/alebo rozsahu použitia tohto investičného majetku, zohľadní tieto opravy pri výpočte dodatočne odpočítateľnej alebo dodatočne neodpočítateľnej dane.

K bodom 20 a 26

V § 68 ods. 4 sa navrhuje upraviť, aby sa písomnosti osobám uplatňujúcim osobitné úpravy doručovali vždy elektronickými prostriedkami bez ohľadu na to, či pôjde o napr. daňový úrad, alebo odvolací orgán. Písomnosti sa budú týmto zdaniteľným osobám doručovať vždy na elektronickú adresu, ktorá sa uvedie v oznámení pri začatí činnosti.

K bodom 21, 22 a 25

Ak daňový úrad zdaniteľnej osobe, prípadne sprostredkovateľovi, oznamuje rozhodnutím povolenie uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68a, § 68b alebo § 68c zákona o DPH na základe jej (slobodného a dobrovoľného) oznámenia o úmysle uplatňovať niektorú z týchto osobitných úprav, vylučuje sa možnosť podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu.

K bodu 26

Ak v čase zrušenia povolenia na uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68b zákona zdaniteľná osoba používa pridelené IČ DPH iba na uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68b zákona o DPH, navrhuje sa, aby pri zrušení povolenia na uplatňovanie tejto úpravy došlo k zániku platnosti identifikačného čísla pre daň prideleného pre účely uplatňovania tejto úpravy.

K bodu 24

Zdaniteľná osoba, ktorá bude identifikovaná pre uplatňovanie tejto osobitnej úpravy, má povinnosť ju uplatňovať na všetky tovary vymedzené v § 68 písm. c) zákona o DPH dovezené z územia tretích štátov, bez ohľadu na to, či je tovar dovezený do tuzemska alebo na územie iného členského štátu.

K bodom 27 až 29

V § 68ca sa navrhuje ustanoviť rôzne povinnosti pre osoby uplatňujúce osobitné úpravy podľa tohto zákona (alebo len niektorú z nich), alebo podľa podobných ustanovení zákona platného v inom členskom štáte, za podmienky, že členským štátom spotreby je Slovenská republika. Ide o vysporiadanie povinností týchto osôb vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, pričom na zánik práva vyrubiť daň sa uplatnia lehoty podľa daňového poriadku. Ak tieto osoby nepodali daňové priznanie vôbec a uplynuli viac ako tri roky odo dňa uplynutia pôvodnej lehoty na jeho podanie, tieto osoby si majú oneskorene splniť túto povinnosť podaním osobitného tlačiva elektronickými prostriedkami do 30 dní odo dňa zistenia tejto skutočnosti. V osobitnom tlačive, ktoré sa považuje za oneskorene podané riadne daňové priznanie, sa uvedie zdaňovacie obdobie, za ktoré sa pôvodné daňové priznanie malo podať a zároveň všetky údaje potrebné pre výpočet celkovej splatnej dane. Podobne sa navrhuje upraviť aj situácia, kedy daňové priznanie síce podané bolo, ale Slovenská republika v ňom nebola uvedená ako členský štát spotreby a zároveň od lehoty na podanie pôvodného daňového priznania uplynuli viac ako tri roky. V takomto prípade sa osobitné tlačivo podané elektronickými prostriedkami považuje za dodatočné daňové priznanie, čo vyvoláva právne následky podľa daňového poriadku; v tomto prípade sa v osobitnom tlačive uvedie odkaz na zdaňovacie obdobie, ktorého údaje sa opravujú a suma dane vyplývajúca z opravy. Identické povinnosti má určená osoba v prípade, ak zistí, že daň v pôvodnom daňovom priznaní, ak od uplynutia pôvodnej lehoty na jeho podanie uplynuli viac ako tri roky, konečnom daňovom priznaní, alebo v daňových priznaniach podaných pred konečným daňovým priznaním mala byť vyššia. Aj v týchto prípadoch sa osobitné tlačivo považuje za dodatočné daňové priznanie. S výnimkou situácie, kedy daň uvedená v podanom daňovom priznaní mala byť nižšia, sa navrhuje pre dané osoby vysporiadať tieto svoje finančné záväzky voči daňovému úradu do 30 dní odo dňa ich zistenia.

K bodu 30

V súvislosti s navrhovanými zmenami v § 83 ods. 1 až 3 zákona o DPH sa navrhuje zmeniť znenie § 68d ods. 11 písm. e) všeobecnejšie tak, aby bolo zrejmé, že po úmrtí platiteľa dane –

fyzickej osoby, je možné, aby došlo k pokračovaniu podnikania aj podľa iných právnych predpisov ako podľa živnostenského zákona.

K bodu 31

Navrhuje sa ustanoviť nová skutočnosť, ktorá v súvislosti s uplatnením inštitútu ručenia za daň bude zakladať domnienku o tom, že platiteľ dane, ktorý je alebo bude príjemcom zdaniteľného plnenia od iného platiteľa dane v tuzemsku, v čase vzniku daňovej povinnosti z dodaného tovaru alebo služby, resp. z prijatia platby pred ich dodaním, vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane nebude z tohto zdaniteľného obchodu dodávateľom zaplatená.

Ručenie za daň bude možné uplatniť v prípade, ak protihodnota za dodanie tovaru alebo služby síce bude uhradená na účet dodávateľa, avšak tento nebude zverejnený v zozname bankových účtov oznámených dodávateľom finančnej správe; ak ide o platiteľov, ktorí sú poskytovateľmi platobných služieb, títo nemajú povinnosť oznamovať účty, ktoré sú určené na zúčtovanie platobných operácií, a preto v prípade, ak je protihodnota za nimi poskytované finančné služby zúčtovaná na takýto účet, prípadné uplatnenie inštitútu ručenia za daň nezaplatenú poskytovateľom finančnej služby, ktorá nie je oslobodená od dane podľa § 39, nebude možné.

Ručenie za daň sa však bude môcť uplatniť v prípade, ak protihodnota bude uhradená na bankový účet inej osoby (ktorá nie je dodávateľom tovaru alebo služby) bez ohľadu na to, či je tento účet zverejnený v zozname oznámených bankových účtov. Naopak, ručenie za daň sa neuplatní, ak protihodnota bude uhradená na bankový účet, ktorý patrí inej osobe, avšak dodávateľ ho podľa navrhovaného § 6 ods. 7 prehlásil za vlastný.

K bodom 32 až 34

V § 69a ods. 3 a ods. 8 sa navrhuje zrušiť vydávanie a odnímanie osobitného osvedčenia o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň pre daňových zástupcov pri dovoze tovaru podľa § 69a zákona o DPH. Súčasne sa navrhuje vylúčiť možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu, ktorým daňový úrad zrušil zástupcovi osobitné identifikačné číslo pre daň na základe jeho žiadosti.

K bodom 35 až 37

V § 69aa ods. 6, ods. 13 a ods. 14 sa navrhuje zrušiť vydávanie a odnímanie osobitného osvedčenia o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň pre daňových zástupcov pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa § 69aa zákona o DPH.

K bodom 38 a 39

Navrhuje sa ustanoviť osobitný spôsob úhrady dane z dodania tovaru alebo služby uskutočneného platiteľom dane v tuzemsku, v cene ktorého bola dodávateľom uplatnená daň. Cieľom tohto opatrenia je umožniť vyhnúť sa potenciálnemu uplatneniu ručenia za daň voči platiteľovi dane, ktorý je odberateľom a ktorý v čase vzniku daňovej povinnosti na základe niektorej zo skutočností uvedených v § 69 ods. 14 vedieť mal alebo vedieť mohol, že jeho dodávateľ daň uvedenú na faktúre o dodaní alebo o prijatí platby pred dodaním tovaru alebo služby úplne alebo čiastočne nezaplatí. Podstata tohto osobitného spôsobu zaplatenia dane spočíva v tom, že daň uvedenú na faktúre nezaplatí odberateľ v cene zdaniteľného plnenia dodávateľovi (čo predstavuje štandardný mechanizmus DPH), ale dodávateľom fakturovanú sumu pri jej úhrade rozdelí tak, že dodávateľovi zaplatí len základ dane a samotnú sumu dane zaplatí na osobný účet daňovníka (ďalej len „OÚD“), ktorý je vedený správcom dane pre dodávateľa. Uvedenú platbu bude odberateľ povinný označiť podľa osobitného predpisu (vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane v znení neskorších predpisov) tak, akoby ju platil sám dodávateľ. Tento spôsob úhrady dane však bude u odberateľa možný len do momentu doručenia rozhodnutia, ktorým

mu daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi uložil povinnosť zaplatiť nezaplatenú daň za dodávateľa (rozhodnutie o ručení).

Ak odberateľ zaplatí daň z dodania za dodávateľa, ktorý si v lehote splatnosti splnil svoje platobné povinnosti, daň zaplatená odberateľom sa podľa navrhovaného § 69c ods. 3 stáva daňovým preplatkom (ďalej len „preplatok“) dodávateľa. Odberateľ však v tomto prípade nebude mať možnosť požiadať o jeho preúčtovanie, nakoľko za normálnych okolností by túto daň zaplatil v cene zdaniteľného plnenia dodávateľovi.

Navrhovaný § 69c ods. 4 upravuje situácie, kedy dodávateľ nezaplatí daň uvedenú na faktúre v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH, pričom odberateľ využije možnosť vyhnúť sa ručeniu a túto daň zaplatí na OÚD dodávateľa. V tomto prípade sa odberateľom zaplatená daň použije na úhradu daňového nedoplatku dodávateľa za dotknuté zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla predmetná daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby, resp. z prijatej platby pred ich dodaním. Ak odberateľom zaplatená daň prevyšuje celkovú splatnú daň, ktorú mal dodávateľ zaplatiť za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť z tohto dodania, tento kladný rozdiel bude taktiež predstavovať preplatok dodávateľa. Z rovnakých dôvodov ako v navrhovanom § 69c ods. 3 sa aj v tomto prípade eliminuje možnosť odberateľa požadovať preúčtovanie preplatku podľa príslušného ustanovenia daňového poriadku.

V prípade, že sa preplatok, ktorý vznikne podľa navrhovaného § 69c ods. 3 alebo ods. 4 nepoužije podľa § 55 ods. 6 a 7 alebo podľa § 79 ods. 10 daňového poriadku, môže dodávateľ požiadať o jeho vrátenie v súlade s postupom stanoveným v § 79 daňového poriadku. Ak však daňový úrad bude mať za to, že je potrebné predmetné zdaňovacie obdobie skontrolovať a začne daňovú kontrolu v lehote na vrátenie preplatku podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku, vráti preplatok v ním zistenej výške do desiatich dní odo dňa jej skončenia, ak sa daňovou kontrolou nezistí rozdiel vo výške preplatku. V prípade, že sa daňovou kontrolou rozdiel vo výške preplatku zistí, daňový úrad vráti preplatok do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydanom vo vyrubovacom konaní, a to na niektorý z bankových účtov, ktorý dodávateľ oznámil podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo § 85kk. Pred vrátením preplatku po skončení daňovej kontroly však daňový úrad opäť preskúma, či je možné použiť preplatok spôsobom podľa daňového poriadku (z dôvodu vzniknutého daňového nedoplatku, daňovej pohľadávky a pod.) a ak áno, použije sa preplatok prioritne na úhradu tejto sumy.

K bodu 40

V nadväznosti na navrhovanú povinnosť v § 6 a § 85kk sa navrhuje, aby daňový úrad po skončení daňovej kontroly zápornej sumy dane, ktorú platiteľ dane vykázal za obdobie v ktorom mal byť platiteľom, vrátil daň vo výške ním zistenej na bankový účet, ktorý platiteľ dane oznámil podľa navrhovaného § 6 alebo § 85kk.

K bodu 41

Navrhuje sa ustanoviť, aby daňový úrad vrátil nadmerný odpočet alebo jeho časť len na niektorý z bankových účtov, ktorý mu platiteľ dane oznámil podľa § 6 alebo § 85kk. V prípade, že si platiteľ túto povinnosť nesplnil, daňový úrad vráti nadmerný odpočet do desiatich dní odo dňa oznámenia bankového účtu; v takomto prípade sa lehoty pre vrátenie nadmerného odpočtu ustanovené v § 79 ods. 1, 2, 4, 5, 6 alebo ods. 7 považujú za dodržané. Týmto však nebude dotknutý postup daňového úradu pri použití nadmerného odpočtu spôsobom podľa § 79 daňového poriadku.

K bodom 42 a 48 (§ 85kl ods. 4)

V súlade so zmenami navrhovanými v § 4 a § 5 navrhuje upraviť ustanovenie § 81 ods. 4 tak, aby z neho nevyplývalo, že v prípade zrušenia registrácie bude dochádzať k zániku platnosti osvedčenia o registrácii pre daň, keďže toto sa v kontexte navrhovaných zmien pri registrácii

platiteľa nebude vydávať. Podľa § 85kl ods. 4 zdaniteľné osoby, ktoré boli platiteľmi dane pred 01.01.2022, u ktorých dochádza k zrušeniu registrácie po 31.12.2021, budú povinné odovzdať osvedčenie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa, odkedy prestali byť platiteľmi.

K bodom 43 a 48 (§ 85kl ods. 5)

V súlade so zmenami navrhovanými v § 4b navrhuje upraviť ustanovenie § 81a ods. 3 tak, aby z neho nevyplývalo, že v prípade zrušenia registrácie skupiny bude dochádzať k zániku platnosti osvedčenia o registrácii skupiny, keďže toto sa v kontexte navrhovaných zmien pri registrácii nebude vydávať. Členom skupiny, ktorí sa pri zrušení skupiny stávajú samostatnými platiteľmi dane, sa už nebude vydávať osvedčenie o registrácii pre daň. Pri zrušení skupiny po 31.12.2021, ktorá vznikla ešte pred týmto dátumom, budú podľa § 85kl ods. 5 jednotliví členovia skupiny povinný do 10 dní odo dňa zrušenia registrácie pre daň skupiny odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň.

K bodom 44 a 48 (§ 85kl ods. 6) V súlade so zmenami navrhovanými v § 7 a §7a sa navrhuje upraviť ustanovenie § 82 ods. 3 tak, aby z neho nevyplývalo, že v prípade zrušenia registrácie bude dochádzať k zániku platnosti osvedčenia o registrácii skupiny, keďže toto sa v kontexte navrhovaných zmien pri registrácii nebude vydávať. Podľa § 85kl ods. 6 osoby, ktoré boli registrované podľa § 7 a § 7a pred 01.01.2022, a u ktorých dochádza k zrušeniu registrácie po 31.12.2021, budú povinné odovzdať osvedčenie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa zrušenia registrácie.

K bodom 45 až 47 a 48 (§ 85kl ods. 7 a 8)

Keďže po úmrtí platiteľa dane, ktorý je fyzickou osobou, je možné pokračovať v činnosti zomrelého až do skončenia konania o dedičstve aj podľa iných právnych predpisov, ako podľa živnostenského zákona (napr. podľa § 5 ods. 6 z. č. 56/2012 Z.. o cestnej doprave), navrhuje sa zmeniť doterajšie znenie v § 83 ods. 1 na „osoba pokračujúca v podnikaní“.

V prípade fyzickej osoby pokračujúcej v podnikaní po úmrtí platiteľa dane sa v § 83 ods. 1 navrhuje, aby daňový úrad nevykonával zmeny v osvedčení o registrácii pre daň zomretého platiteľa formou vyznačenia dodatku v ňom, ale vykonaním príslušných zmien v registri, ktoré oznámi osobe pokračujúcej v podnikaní v ustanovenej lehote. Podľa § 85kl ods. 7 sa navrhuje, aby sa platnosť osvedčenia o registrácii pre daň s vyznačeným dodatkom týkala len situácií, kedy bol dodatok v osvedčení vyznačený do 31.12.2021.

Ak dôjde k úmrtiu platiteľa dane, po ktorom sa už nepokračuje v podnikaní podľa § 83 ods. 3, navrhuje zmena tohto ustanovenia v nadväznosti na zmeny navrhované v § 4 ods. 3 a 8; ak však bol platiteľ, ktorý zomrel, zaregistrovaný pre daň pred 01.01.2022, navrhuje sa, aby uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia zanikla platnosť osvedčenia o registrácii pre daň, keďže toto bolo ešte vydané podľa § 4 ods. 3 alebo ods. 8 v znení účinnom do 31.12.2021.

Čl. VI

Ustanovenie sa navrhuje doplniť nadväzne na zavedenie možnosti vydania rozhodnutia o vylúčení na základe splnenia podmienok definovaných v daňovom poriadku. Správca dane bude príslušnému súdu zasielať diskvalifikačný list.

Čl. VII

K bodu 1

Ustanovením sa vypúšťa legislatívna skratka upravujúca pojem „identifikačné údaje“. Ďalší postup žiadateľa pri ich zadávaní sa zosúlaďuje s platným znením zákona č. 530/2011 Z. z., a to cez odkaz na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Zároveň sa z dôvodu prepojenia registra finančnej správy a verejných registrov upúšťa od povinnosti oznamovať zmenu identifikačných údajov. Podľa zákona č. 530/2011 Z. z. oznamuje daňový subjekt aj miesto umiestnenia prevádzkarne, ktoré nemusí byť totožné s jeho sídlom alebo trvalým pobytom. Vzhľadom na to, že daňové subjekty neoznamujú zmenu adresy umiestnenia prevádzkarne voči verejnému registru, je potrebné oznamovaciu povinnosť pri zmene adresy umiestnenia prevádzkarne zachovať.

K bodom 2, 15, 16

Vzhľadom na to, že finančná správa informáciu týkajúcu sa identifikačných údajov daňového subjektu získava z verejných registrov, povinnosť oznamovať ich zmenu sa zrušuje.

K bodom 3, 4, 10

Vzhľadom na to, že finančná správa informáciu týkajúcu sa identifikačných údajov daňového subjektu získava z verejných registrov, povinnosť oznamovať ich zmenu sa zrušuje. Ponecháva sa iba povinnosť oznámiť zmenu dodávateľa alkoholického nápoja, ktorého identifikačné údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.

Keďže finančná správa môže z referenčných registrov získavať informácie o vstupe daňového subjektu do likvidácie, o vyhlásení konkurzu, povoleného vyrovnania, núteného vyrovnania alebo reštrukturalizácie, upúšťa sa od povinnosti oznamovať zmeny skutočností a údajov súvisiacich s ich vstupom do likvidácie, vyhlásením konkurzu, resp. do reštrukturalizácie.

Z rovnakého dôvodu sa upúšťa od povinnosti oznamovať zmenu údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov fyzickej osoby alebo jeho zástupcu, ak daňovým subjektom je fyzická osoba alebo právnickej osoby, zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov, ak je daňovým subjektom právnická osoba. Oznamovacia povinnosť sa upravuje tak, aby bol daňový subjekt povinný oznámiť iba údaje o nových členoch riadiacich alebo kontrolných orgánov právnickej osoby a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.

K bodom 5 a 13

a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.

V nadväznosti na novelu daňového poriadku predloženú do legislatívneho procesu, ktorou sa upravuje zavedená registrácia z úradnej moci, sa znenie ustanovenia upravuje tak, aby sa znížila administratívna záťaž subjektov a správca dane nebol povinný zasielať písomné vyhotovenie predmetu registrácie, prípadne evidencie.

K bodom 6 a 8

Z rovnakého dôvodu je možné upustiť od povinnosti oznamovať zmenu údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov fyzickej osoby alebo jeho zástupcu, ak daňovým subjektom je fyzická osoba alebo právnickej osoby, zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov, ak je daňovým subjektom právnická osoba. Oznamovacia povinnosť sa upravuje tak, aby bol daňový subjekt povinný oznámiť iba údaje o nových členoch riadiacich alebo kontrolných orgánov právnickej osoby a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.

K bodom 7, 9, 17, 18, 20, 24

Postup žiadateľa sa zosúlaďuje s platným znením zákona č. 530/2011 Z. z., a to cez odkaz na osobitný predpis, ktorým je daňový poriadok.

K bodom 11, 12, 14 a 25

K bodu 19

Vzhľadom na to, že finančná správa informáciu týkajúcu sa identifikačných údajov daňového subjektu získava z verejných registrov, povinnosť oznamovať ich zmenu sa zrušuje.

a zodpovedného zástupcu právnickej alebo fyzickej osoby, keďže tieto údaje nemá správca dane možnosť získať iným spôsobom.

K bodom 21 a 22

Vzhľadom na to, že finančná správa informáciu týkajúcu sa identifikačných údajov daňového subjektu získava z verejných registrov, povinnosť oznamovať ich zmenu sa zrušuje.

Podľa zákona č. 530/2011 Z. z. oznamuje daňový subjekt aj miesto umiestnenia prevádzkarne, ktoré nemusí byť totožné s jeho sídlom alebo trvalým pobytom. Vzhľadom na to, že daňové subjekty neoznamujú zmenu adresy umiestnenia prevádzkarne voči verejnému registru, je potrebné oznamovaciu povinnosť pri zmene adresy umiestnenia prevádzkarne zachovať.

K bodu 23

Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže správcu dane sa upúšťa od povinnosti zverejňovať údaj o adrese prevádzkarne.

K bodom 26 a 27

Vzhľadom na to, že finančná správa informáciu týkajúcu sa identifikačných údajov daňového subjektu získava z verejných registrov, povinnosť oznamovať ich zmenu sa zrušuje.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava ustanovenia v nadväznosti na zmeny uvedené v bode 1.