Informatívne konsolidované znenie
328/2002 Z. z.
ZÁKON
z 29. mája 2002
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Základné ustanovenia
§ 1
(1) Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov,1) ktoré tvorí
a) nemocenské zabezpečenie,
b) úrazové zabezpečenie,
c) výsluhové zabezpečenie a
d) služby sociálneho zabezpečenia.
(2) Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy,1a) ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Pod pojmom profesionálny vojak sa na účely tohto zákona rozumie aj vojak mimoriadnej služby.2)
§ 2
(1) Pod pojmom ministerstvo sa na účely tohto zákona rozumie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Policajný zbor alebo Hasičský a záchranný zbor, alebo Horská záchranná služba, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Pod pojmom minister sa na účely tohto zákona rozumie minister vnútra Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, minister financií Slovenskej republiky a minister obrany Slovenskej republiky.
2
(3) Za službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch sa na účely tohto zákona považuje aj služba príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby vykonávaná v služobnom pomere.
§ 3
Na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 4
(1) Dávky nemocenského zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi sa odvodzujú od sumy služobného platu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku, ak v § 6 a 9 nie je ustanovené inak.
(2) Dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi sa odvodzujú od sumy služobného platu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku, ak v § 20 až 24 nie je ustanovené inak.
(3) Dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.
(4) Na určenie dávok podľa tohto zákona sa nezapočítavajú iné príjmy a iné doby trvania služobného pomeru než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 3.
DRUHÁ ČASŤ
NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE
§ 5
Druhy dávok nemocenského zabezpečenia
Z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje
a) náhrada služobného platu policajta alebo náhrada služobného platu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby (ďalej len „dočasná neschopnosť“),
b) nemocenské,
c) vyrovnávacia dávka,
d) materské,
e) tehotenské.
Služobný plat policajta, služobný plat profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti, náhrada služobného platu policajta, náhrada služobného platu profesionálneho vojaka a nemocenské
§ 6
Nadpis zrušený od 1.1.2005
(1) Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo
3
choroby z povolania, má okrem prípadov uvedených v odsekoch 7 až 9 a v § 7 nárok na
a) služobný plat podľa osobitného predpisu 3a) počas prvých tridsiatich dní dočasnej neschopnosti určený zo služobného platu, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti,
b) náhradu služobného platu vo výške 100% služobného platu podľa písmena a) zníženého o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti po uplynutí tridsiateho dňa dočasnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia jedného roka od začiatku dočasnej neschopnosti, ak v § 17 a 18 nie je ustanovené inak (ďalej len „podporná doba“).
(2) Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 1, má okrem prípadov uvedených v odsekoch 7 až 9 a v § 7 nárok na
a) služobný plat podľa osobitného predpisu3a) počas prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti,
b) náhradu služobného platu vo výške 100% sumy ustanovenej v § 12 po uplynutí desiateho dňa dočasnej neschopnosti do tridsiateho dňa dočasnej neschopnosti,
c) nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 po uplynutí tridsiateho dňa dočasnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(3) Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má okrem prípadov uvedených v odsekoch 7 až 9 a v § 7
a) počas prvých tridsiatich dní dočasnej neschopnosti nárok na
1. služobný plat, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti, a rozdiel medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti, ak je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,3b)
2. plat, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti, ak je ustanovený do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky,3ea)
3. hodnostný plat,3eb) ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti, a príplatok za výkon mimoriadnej služby,3ec) ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti, ak vykonáva mimoriadnu službu,
b) po uplynutí tridsiateho dňa dočasnej neschopnosti nárok na náhradu služobného platu vo výške 100% služobného platu podľa písmena a) prvého bodu a rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom podľa písmena a) prvého bodu, ak je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, 3b) vo výške 100% platu podľa písmena a) druhého bodu, ak je ustanovený do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, alebo vo výške 100% hodnostného platu podľa písmena a) tretieho bodu a príplatku za výkon mimoriadnej služby podľa písmena a) tretieho bodu, ak vykonáva mimoriadnu službu, zníženého o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(4) Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopným z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 3, má okrem prípadov uvedených v odsekoch 7 až 9 a v § 7
a) počas prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti nárok na
1. služobný plat podľa osobitného predpisu a rozdiel medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom podľa osobitného predpisu, ak je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,3b)
2. plat podľa osobitného predpisu,3ea) ak je ustanovený do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky,
3. hodnostný plat3eb) a príplatok za výkon mimoriadnej služby,3ec) ak vykonáva mimoriadnu službu,
4
b) nárok na náhradu služobného platu vo výške 100% sumy ustanovenej v § 12 po uplynutí desiateho dňa dočasnej neschopnosti do tridsiateho dňa dočasnej neschopnosti,
c) nárok na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 po uplynutí tridsiateho dňa dočasnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(5) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý je zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov alebo profesionálnych vojakov alebo je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby alebo je zaradený mimo činnej služby a ktorý sa stane dočasne neschopným, má okrem prípadov uvedených v odsekoch 6 až 9 a v § 7 nárok na
a) služobný plat podľa osobitného predpisu,3ed) počas prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti,
b) nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 po uplynutí desiateho dňa dočasnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(6) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý je zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov alebo profesionálnych vojakov alebo je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby alebo je zaradený mimo činnej služby a ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku dočasnej neschopnosti nárok na nemocenské zabezpečenie podľa odsekov 1 a 3 okrem prípadov uvedených v odsekoch 7 až 9 a v § 7.
(7) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť spôsobí v dôsledku požitia alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok, pri spáchaní úmyselného trestného činu alebo sebapoškodením, má od prvého dňa dočasnej neschopnosti nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(8) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý počas trvania dočasnej neschopnosti poruší liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia liečebného režimu nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby, a ak ide o policajta alebo profesionálneho vojaka uvedeného v odseku 7, znižuje sa nemocenské na štvrtinu sumy nemocenského podľa § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(9) Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý počas dočasnej neschopnosti opakovane poruší liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, patrí odo dňa opakovaného porušenia liečebného režimu nemocenské vo výške 10% čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
Nadpis zrušený od 1.1.2005
§ 7
(1) Na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 má nárok policajt a profesionálny vojak
a) po skončení služobného pomeru, ak jeho dočasná neschopnosť vznikla počas trvania služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38 alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby,
b) ak sa stane dočasne neschopný výkonu práce najneskoršie do sedem dní po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31 výsluhový dôchodok
5
podľa § 38 invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, na príjem, ktorý je vymeriavacím základom podľa osobitného predpisu,3f) na náhradu príjmu podľa osobitného predpisu3g) alebo na nemocenské, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,3f) pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.
(2) Na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 má nárok policajtka a profesionálna vojačka,
a) ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo v období tehotenstva, ak sa stane dočasne neschopnou na výkon práce najneskôr do ôsmich mesiacov po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38, invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, náhradu príjmu podľa osobitného predpisu3g) alebo nemocenské podľa osobitného predpisu,3f) pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do začiatku poskytovania materského podľa § 10 alebo do skončenia podpornej doby,
b) od nástupu na materskú dovolenku do dňa pôrodu, ak nemá nárok na materské.
(3) zrušený od 1. 5. 2013.
§ 8
Výška nemocenského je u policajta a profesionálneho vojaka 70% čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12.
§ 9
Vyrovnávacia dávka
(1) Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva prevedená na výkon inej služby, preradená na výkon inej funkcie alebo ustanovená do inej vhodnej funkcie (ďalej len „prevedená na výkon inej služby“) preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka alebo profesionálna vojačka nižší služobný plat ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.
(2) Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode prevedená na výkon inej služby preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka alebo profesionálna vojačka nižší služobný plat ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.
(3) Za prevedenie na výkon inej služby v tehotenstve a v materstve podľa tohto zákona sa tiež považuje
a) zníženie normovaného výkonu činnosti, ktorým sa odstránia príčiny, na základe ktorých je také vykonávanie činnosti zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy alebo jej zdravie, alebo materstvo, s výnimkou skrátenia času služby,
b) oslobodenie od vykonávania niektorých činností, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú
6
ich tehotenstvo alebo ich zdravie, alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených činností v skrátenom čase služby,
c) poverenie inou činnosťou tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode na výkon inej služby, ktorá je pre ňu vhodná, ak jej doterajší výkon služby patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie miesto výkonu služby ohrozuje podľa lekárskeho posudku tehotenstvo policajtky a profesionálnej vojačky, jej zdravie alebo materstvo,
d) oslobodenie tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od výkonu služby v noci,
e) prerušenie výkonu funkcie profesionálnej vojačke do nástupu na materskú dovolenku,
aj keď pritom nedochádza k prevedeniu na výkon inej služby.
(4) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak v jeho priebehu policajtka a profesionálna vojačka bola prevedená na výkon inej služby alebo ak sa prevedenie skončilo.
(5) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom mala policajtka alebo profesionálna vojačka po prevedení na výkon inej služby nárok na služobný plat alebo na náhradu služobného platu.
(6) Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(7) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje vo výške rozdielu medzi čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril naposledy pred prevedením na výkon inej služby, a medzi čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril po prevedení na výkon inej služby.
§ 9a
Tehotenské
(1) Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky zabezpečená podľa tohto zákona alebo nemocensky poistená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 dní, alebo v tejto dobe sa policajtke alebo profesionálnej vojačke poskytla rodičovská dovolenka podľa osobitných predpisov.3h)
(2) Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva.
(3) Výška tehotenského je 200 eur mesačne.
(4) Nárok na výplatu tehotenského vzniká od začiatku mesiaca, v ktorom začal 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom skončilo tehotenstvo.
(5) Tehotenské sa poskytuje policajtke a profesionálnej vojačke, ktorej nemocenské
7
zabezpečenie zaniklo počas tehotenstva, ak nárok na tehotenské vznikne najneskoršie do ôsmich mesiacov po skončení služobného pomeru, a ak nemá nárok na tehotenské podľa osobitného predpisu3f) a splnila ostatné podmienky na vznik nároku na tehotenské podľa odseku 1.
§ 10
Materské
(1) Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na materské, ak
a) v dôsledku tehotenstva alebo osobnej starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva štátnu službu, z ktorej je nemocensky zabezpečená, a
b) v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky zabezpečená podľa tohto zákona alebo nemocensky poistená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe sa policajtke alebo profesionálnej vojačke poskytla rodičovská dovolenka podľa osobitných predpisov.3h)
(2) Podmienka osobnej starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.4)
(3) Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské.
(4) Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej policajtke a osamelej profesionálnej vojačke zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtke a profesionálnej vojačke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(5) Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo ak sa jej materské nevyplácalo vôbec, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(6) Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(7) Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na
8
materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
(8) Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(9) Obdobie nároku na materské policajtke a profesionálnej vojačke, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(10) Policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, má nárok na materské odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak
a) z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nevykonáva štátnu službu, z ktorej je nemocensky zabezpečený, a
b) v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti bol nemocensky zabezpečený podľa tohto zákona alebo nemocensky poistený podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe sa policajtke, policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi poskytla rodičovská dovolenka podľa osobitných predpisov.3h)
(11) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je
a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
d) policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
(12) Policajtka alebo profesionálna vojačka, ktorá prevzala dieťa do osobnej starostlivosti, je
a) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
b) policajtka alebo profesionálna vojačka, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
(13) Policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal do osobnej starostlivosti dve alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mal nárok na materské podľa odseku 10, ak sa ďalej osobne stará aspoň o dve z týchto detí, do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ale nie dlhšie ako do dovŕšenia troch rokov veku detí.
9
(14) Ak policajtke a profesionálnej vojačke zaniklo nemocenské zabezpečenie podľa tohto zákona v období tehotenstva, nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak
a) neuplynulo viac ako osem mesiacov ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu, alebo
b) ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské.
(15) Ak dieťa prevzala do starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak uvedený v odsekoch 11 a 12 podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie osobne starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tejto policajtke, policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá počas celého obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
(16) Ak sa policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho osobnej starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania osobnej starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iných dôvodov, sa započíta do celkového obdobia trvania nároku na materské.
(17) Materské sa poskytuje za kalendárne dni. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednej policajtke alebo len jednej profesionálnej vojačke; to neplatí, ak nárok na materské vznikne policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi počas obdobia uvedeného v odseku 9.
(18) Materské sa poskytuje policajtke, policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi vo výške 100 % čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12, najviac vo výške 75 % maximálneho denného vymeriavacieho základu na určenie nemocenskej dávky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení5); to platí aj v prípadoch uvedených v odsekoch 15 a 16.
(19) Materské sa poskytuje policajtke alebo profesionálnej vojačke, ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo počas tehotenstva, vo výške 100 % čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12, najviac vo výške 75 % maximálneho denného vymeriavacieho základu na určenie nemocenskej dávky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení5), ak nárok na materské vznikne najneskoršie do ôsmich mesiacov po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo na materské podľa osobitného predpisu3f) a splnila ostatné podmienky na vznik nároku na materské.
§ 11
Zrušený od 1.1.2005
Spoločné ustanovenia pre nemocenské zabezpečenie
10
§ 12
(1) Náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u policajta určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu.
(2) Náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u profesionálneho vojaka určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu. U profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, sa náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské určujú z čistej dennej mzdy na dni, za ktoré tomuto vojakovi patrila mzda podľa osobitného predpisu.6)
(3) Čistý denný služobný plat policajta sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a § 6 ods. 5 písm. a), ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré policajtovi služobný plat patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril služobný plat podľa § 6 ods. 2 písm. a) a § 6 ods. 5 písm. a); policajtovi zaradenému na výkon štátnej služby v zahraničí sa čistý denný služobný plat zisťuje zo služobného platu v eurách pred jeho vynásobením objektivizovaným platovým koeficientom.7)
(4) Čistý denný služobný plat profesionálneho vojaka sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov8) a rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom,9) mesačných platov podľa osobitného predpisu3ea) bez prepočtu platovým koeficientom príslušnej krajiny 9a) a mesačných hodnostných platov3eb) a príplatku za výkon mimoriadnej služby,3ec) okrem súčtu platov podľa § 6 ods. 4 písm. a) a § 6 ods. 5 písm. a), ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi tieto platy patrili, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril plat podľa § 6 ods. 4 písm. a) a § 6 ods. 5 písm. a).
(5) Ak sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku nevyplácal niektorý z príjmov uvedený v odseku 3 alebo v odseku 4 aspoň jeden mesiac, zisťuje sa čistý denný služobný plat policajta zo služobného platu policajta dosiahnutého v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa policajt stal dočasne neschopný, a čistý denný služobný plat profesionálneho vojaka zo služobného platu profesionálneho vojaka dosiahnutého v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa profesionálny vojak stal dočasne neschopný.
(6) Ak sa v kalendárnom roku, v ktorom sa policajt alebo profesionálny vojak stal dočasne neschopný, nevyplácal niektorý z príjmov uvedený v odseku 3 alebo v odseku 4 počas doby uvedenej v odseku 5, určí sa čistý denný služobný plat policajta a čistý denný služobný plat profesionálneho vojaka z naposledy priznaného služobného platu policajta alebo z naposledy priznaného služobného platu profesionálneho vojaka.
(7) Výška čistého denného služobného platu policajta sa zistí zo služobného platu ustanoveného osobitným predpisom,23) ktorý patril policajtovi pri vzniku dočasnej neschopnosti počas
a) prevedenia, preradenia alebo preloženia na inú funkciu,
11
b) zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov podľa osobitného predpisu29b) alebo zaradenia mimo činnej štátnej služby, alebo
c) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.
(8) Výška čistého denného služobného platu profesionálneho vojaka sa zistí zo služobného platu ustanoveného osobitným predpisom,23a) ktorý patril profesionálnemu vojakovi pri vzniku dočasnej neschopnosti počas
a) zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov,
b) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.
c) zrušené od 1.11.2011.
(9) Na výpočet čistého denného služobného platu sa nepoužije
a) u policajta podľa odseku 7 obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka podľa odseku 3 a
b) u profesionálneho vojaka podľa odseku 8 obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka podľa odseku 4.
(10) Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončí alebo zruší a bol mu doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat znížený podľa osobitného predpisu,24) doplatí sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi rozdiel medzi dávkou nemocenského zabezpečenia. Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi sa doplatí rozdiel medzi dávkou nemocenského zabezpečenia, ktorá mu bola vyplatená, a dávkou nemocenského zabezpečenia, ktorá by mu patrila, keby k neoprávnenému dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej služby policajta alebo profesionálneho vojaka nebolo došlo.
(11) Služobným platom sa na účely zisťovania čistého denného služobného platu policajta podľa odsekov 3, 5 a 6 rozumie aj služobný plat policajta, ktorý mu patril pri prevedení, preradení alebo preložení na inú funkciu, alebo zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov alebo zaradení mimo činnej štátnej služby, alebo dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby podľa osobitného predpisu.23)
(12) Služobným platom sa na účely zisťovania čistého denného služobného platu profesionálneho vojaka podľa odsekov 4 až 6 rozumie aj služobný plat alebo plat profesionálneho vojaka, ktorý mu patril pri zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, alebo dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby podľa osobitného predpisu.23a)
§ 13
Zrušený od 1.1.2008
§ 14
Rozhodujúce obdobie na zistenie čistého denného služobného platu policajta a profesionálneho vojaka je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná neschopnosť, ak v § 12 ods. 5 až 8 nie je ustanovené inak.
§ 15
Ako doba dočasnej neschopnosti sa posudzuje aj
a) u policajta okrem príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka Horskej záchrannej služby (ďalej len „hasič“) doba poskytovania kúpeľnej starostlivosti, ak sa taká
12
starostlivosť poskytuje mimo doby ospravedlnenej neprítomnosti na výkon štátnej služby za čas prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti alebo mimo doby dovolenky,
b) u hasiča doba poskytovania kúpeľnej starostlivosti,
c) u ozbrojeného príslušníka finančnej správy a profesionálneho vojaka doba poskytovania kúpeľnej starostlivosti, ak sa taká starostlivosť poskytuje mimo doby preventívnej rehabilitácie,
d) u policajta alebo profesionálneho vojaka doba, počas ktorej nevykonáva službu alebo po skončení služobného pomeru iné zamestnanie z dôvodu nariadenej karantény, ak mu z tohto dôvodu nevznikne nárok na služobné voľno s náhradou služobného platu podľa osobitného predpisu25) alebo ak nemá nárok na dávku výsluhového zabezpečenia.
§ 16
(1) Ochranná lehota je sedem kalendárnych dní po skončení sociálneho zabezpečenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ochranná lehota
a) policajta a profesionálneho vojaka, ktorý bol nemocensky zabezpečený menej ako sedem kalendárnych dní, je toľko kalendárnych dní, koľko trvalo nemocenské zabezpečenie,
b) policajtky a profesionálnej vojačky, ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov.
(3) Ak policajtovi a profesionálnemu vojakovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského zabezpečenia; ochranná lehota môže trvať najviac sedem kalendárnych dní.
(4) Ochranná lehota nevzniká, ak nemocenské zabezpečenie zaniklo v období, v ktorom má policajt a profesionálny vojak nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
(5) Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má policajt alebo profesionálny vojak nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
§ 17
(1) Dávky nemocenského zabezpečenia počas dočasnej neschopnosti podľa § 6 až 8 sa poskytujú najdlhšie počas podpornej doby.
(2) Podporná doba sa môže u policajtov výnimočne predĺžiť na návrh posudkového lekára ministerstva a u profesionálnych vojakov na návrh príslušnej posudkovej komisie najviac o jeden rok, ak možno odôvodnene predpokladať, že policajt alebo profesionálny vojak v tomto období nadobudne schopnosť vykonávať službu.
(3) O predĺžení podpornej doby rozhoduje u policajtov nadriadený s pôsobnosťou ustanoviť alebo vymenovať do funkcie a u profesionálnych vojakov ministerstvo obrany.
§ 18
13
(1) Do podpornej doby sa započítavajú, s výnimkou období uvedených v odsekoch 2 a 3, aj predchádzajúce obdobia dočasnej neschopnosti, ak spadajú do obdobia jedného roka pred vznikom novej dočasnej neschopnosti.
(2) Do podpornej doby sa nezapočítavajú doby dočasnej neschopnosti, ak
a) od skončenia poslednej dočasnej neschopnosti do začiatku novej dočasnej neschopnosti uplynulo najmenej šesť mesiacov,
b) novú dočasnú neschopnosť spôsobil úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním, alebo pre výkon služby (ďalej len „služobný úraz“), alebo choroba z povolania,
c) predchádzajúcu dočasnú neschopnosť spôsobil služobný úraz alebo choroba z povolania.
(3) Do podpornej doby sa nezapočítavajú ani obdobia nariadenej karantény.
§ 19
O dávkach nemocenského zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov sa v sporných prípadoch rozhoduje písomným rozhodnutím.29)
TRETIA ČASŤ
ÚRAZOVÉ ZABEZPEČENIE
§ 20
Rozsah a spôsob náhrady škody
(1) Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
a) náhrada za stratu na služobnom plate, ak
1. bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat, alebo
2. jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru,
3. bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru,
b) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
c) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
d) jednorazové mimoriadne odškodnenie.
(2) Škoda podľa tohto zákona je aj prípadná strata na výsluhovom dôchodku.
(3) Náhrada za stratu na výsluhovom dôchodku patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou výsluhového dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok, a výškou výsluhového dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, keby nedošlo k zníženiu jeho služobného platu v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
14
§ 21
(1) Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka pri uznaní invalidity patrí v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení rovnala priemernému služobnému platu policajta alebo profesionálneho vojaka dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti. Ak služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka pred skončením služobného pomeru trval menej ako tri kalendárne mesiace, zisťuje sa služobný plat policajta alebo profesionálneho vojaka z celej doby trvania služobného pomeru. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného a miera jeho schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako 49%.
(2) Náhrada podľa odseku 1 patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil alebo so započítaním doby výkonu služby a doby poberania invalidného výsluhového dôchodku by splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(3) Ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončil služobný pomer zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pričom nebol uznaný za invalidného, náhrada za stratu na služobnom plate mu patrí v takej výške, aby spolu s príjmom zo zárobkovej činnosti a výsluhovým príspevkom alebo výsluhovým dôchodkom alebo predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa rovnala služobnému platu dosahovanému pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, verejné zdravotné poistenie a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, pričom náhrada za stratu na služobnom plate nesmie presiahnuť jedenapolnásobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu;29a) táto náhrada patrí najdlhšie do doby uvedenej v odseku 2.
(4) Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorý bol následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania prevedený, preradený alebo preložený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, patrí vo výške rozdielu medzi služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorý poberal pred preložením, preradením alebo prevedením na inú funkciu, a služobným platom, ktorý poberá vo funkcii, na ktorú bol preložený, preradený alebo prevedený, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti.
(5) Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka podľa odseku 4 patrí najdlhšie do vyrovnania výšky služobného platu policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorý poberal vo funkcii pred prevedením, preradením alebo preložením na inú funkciu.
(6) Na výšku náhrady za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka nemá vplyv
a) zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov,
15
b) zaradenie mimo činnej štátnej služby,
c) zníženie osobného príplatku,
d) zníženie hodnosti,
e) zníženie služobného platu za disciplinárne previnenie alebo priestupok alebo služobné previnenie,
f) dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, ak nebol policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený alebo znížený,
g) dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby v prípadoch uvedených v § 6 ods. 7 až 9.
(7) O náhrade za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka sa rozhoduje písomným rozhodnutím.29)
§ 22
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.30)
§ 23
Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi patrí náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
§ 24
(1) Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60. Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60 patrí za rovnakých podmienok aj policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku choroby z povolania.
(2) Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za obzvlášť nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej dvadsaťnásobku základu podľa § 60 a najviac šesťdesiatnásobku základu podľa § 60. Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej dvadsaťnásobku základu podľa § 60 a najviac šesťdesiatnásobku základu podľa § 60 patrí za rovnakých podmienok policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku choroby z povolania.
(3) Nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde
a) pri výkone služby v leteckej prevádzke, ak nejde o plnenie úloh v bezpečnostných akciách za použitia lietadla alebo vrtuľníka a pri ich nácviku,
b) pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení,
c) pri plnení osobitných úloh uložených nadriadeným počas bezpečnostných akcií a bezpečnostných opatrení,
16
d) trestným činom spáchaným inou osobou pri služobnom zákroku alebo služobnom zásahu, ak nejde o služobný zákrok proti teroristom alebo osobitne nebezpečným páchateľom,
e) pri práci na montáži rádiových alebo televíznych zariadení alebo pri ďalších telekomunikačných prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky, vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku vo výške nad desať metrov nad povrchom,
f) pri vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých treba používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia na prácu pod vodou a pri ich nácviku,
g) pri výkone štátnej služby a colnej kontroly v koľajisku železničných dráh, v priestoroch, kde hrozí úraz elektrickým prúdom alebo otrava plynom a nebezpečnými chemickými látkami, pri výkone služby vo výškach alebo nad voľnými hĺbkami, pri kontrole motorových vozidiel, kontrole zvierat, nebezpečných látok, jadrového materiálu, pri výkone služby pod vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo iného zdraviu škodlivého žiarenia,
h) pri výkone štátnej služby a colnej kontroly pri ohrození rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi, chemickými faktormi, biologickými faktormi, faktormi ionizujúceho žiarenia a pri záťažiach teplom a chladom, hlukom a vibráciami, ak nejde o činnosti vykonávané pri bezprostrednej hrozbe závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárii,
i) pri zoskokoch padákom, pri výsadkovom výcviku, pri výcviku v podvese vrtuľníka alebo v zlaňovaní alebo spúšťaní z vrtuľníka, zo skalných stien, z budov a iných objektov,
j) pri práci s chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, ak nejde o činnosť vykonávanú pri záchranných a havarijných prácach,
k) pri medzinárodnom cvičení.
(4) Obzvlášť nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde pri
a) plnení úloh v bezpečnostných akciách pri použití lietadla alebo vrtuľníka a pri ich nácviku,
b) služobnom zákroku proti teroristom alebo proti iným osobitne nebezpečným páchateľom,
c) práci s výbušninami, pri pyrotechnických prácach, pri likvidácii výbušnín a munície, doprave výbušnín a pri ich delaborácii,
d) účasti na záchranných a havarijných prácach alebo výkone štátnej služby pri živelných pohromách, v podzemí alebo v miestach s vysokým rizikom úrazu výbuchom, požiarom, vysokým stupňom lavínového nebezpečenstva, akútnou otravou alebo rádioaktivitou alebo vysoko virulentným infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, pri záťažiach teplom a chladom, hlukom a vibráciami alebo pri výkone štátnej služby za uvedených podmienok,
e) plnení úloh osobitného stupňa nebezpečnosti v rámci osobitného charakteru služby na úsekoch, ktorej formy podliehajú vyššiemu stupňu utajenia,
f) činnosti pri kozmických letoch,
g) výkone služby v misiách alebo operáciách v zahraničí, alebo pri plnení úloh v mieste, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom a do ktorého je policajt alebo profesionálny vojak vyslaný v súlade s platným medzinárodným právom alebo rozhodnutiami politického orgánu NATO, alebo rozhodnutiami Európskej únie,
h) činnosti súvisiacej s izolovaním, detekciou a ochranným zaistením bojových chemických a biologických látok, toxických priemyselných látok, ako aj pri profylaxii a liečbe prenosných ochorení,
i) výkone mimoriadnej služby.
17
Zodpovednosť pri úmrtí policajta alebo profesionálneho vojaka následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania
§ 25
(1) Ak policajt alebo profesionálny vojak následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia povinný v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, poskytnúť
a) náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
b) náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,
c) náhradu nákladov na výživu pozostalých,
d) jednorazové odškodnenie pozostalých,
e) zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých.
(2) O náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a náhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom tomu, kto tieto náklady vynaložil, sa rozhodne na základe predložených dokladov. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta náhrada nákladov na pohreb poskytnutá podľa § 72 a 73.
(3) Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä
a) náklady účtované pohrebným ústavom,
b) cintorínske poplatky,
c) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
d) náklady na úpravu hrobu,
e) cestovné náklady a
f) jedna tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné posedenie najviac vo výške 331,93 eura.
(4) Náhrada nákladov poskytnutých na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule nesmie presiahnuť desaťnásobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.29a)
(5) Náklady na smútočné ošatenie a cestovné