1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Cieľom predkladaného návrhu je zabrániť doterajšiemu legislatívnemu nesúladu. To možno dosiahnuť jasným vymedzením jednotlivých inštitútov a inštitúcií, kde Ministerstvo zdravotníctva bude zaviazané k rozhodovaniu a zodpovednosti v oblasti povinného očkovania. Nemožno totiž spájať kompetencie viacerých štátnych orgánov bez následnej zodpovednosti.

Povinné očkovanie je v Slovenskej republike zavedené kombináciou deviatich legislatívnych predpisov. Všetky tieto predpisy sa týkajú očkovania a úzko spolu súvisia. Prelínanie týchto predpisov spôsobuje neprehľadnosť a nevymedzuje konkrétnu zodpovednosť za obsah i následky povinného očkovania. V súvislosti s povinným očkovaním sa v tomto zákone a ani v ostatných príslušných predpisoch nenachádza definícia termínu očkovanie. Inštitút očkovania nie je v právnych predpisoch definovaný vôbec.

Keďže štát má záujem na povinných očkovaniach a zabezpečení profylaxie ( ochrany obyvateľov pred chorobami formou očkovania ), je povinnosťou štátu upraviť legislatívu o zákonnú organizáciu a určiť zákonom zodpovednú inštitúciu, ktorá bude zastupovať štát aj pri odškodnení tých, u ktorých sa vyskytli nežiaduce dôsledky očkovania presahujúce bežnú reakciu na očkovanie.

Dohovor o ľudských právach a biomedicíne (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 40/2000 Z. z. ) v článku 24 stanovuje, že „ osoba, ktorá utrpela neprimerané poškodenie ako výsledok zákroku, má nárok na spravodlivé odškodnenie podľa podmienok a postupov ustanovených zákonom“. Takýto zákon v slovenskej legislatíve chýba vo vzťahu k povinnému očkovaniu – zdravotnému úkonu vykonávanému v zmysle zákona č. 388/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v prípade nepodrobenia sa mu aj sankcionovaný zo strany štátu v zmysle uvedeného zákona.

Súčasný právny poriadok SR neumožňuje osobe poškodenej povinným očkovaním účinne sa domôcť svojich práv. Dokazovanie, žaloba, či znalecké posudky sú pre poškodeného človeka, ktorý zápasí so zdravotnými problémami ( vlastnými alebo svojho dieťaťa ) a bojuje o prežitie, finančne neúnosné.

Za existencie SR ešte nikto nevyhral súdny spor a nebol odškodnený za poškodenie zdravia povinným očkovaním.

Svojím podpisom informovaného súhlasu občan súhlasí so zdravotným zákrokom

a prehlasuje, že bol poučený o prípadných rizikách zdravotného zákroku a tým preberá na seba

zodpovednosť za svoje rozhodnutie a nemôže pred súdom uspieť za poškodenie zdravia

povinným očkovaním. Prečítanie príbalového letáku je súčasťou informovaného súhlasu a

v praxi sa deje len formálne. Podpisu na informovanom súhlase občana sa nevenuje náležitá starostlivosť a v praxi zovšednel. Občan ho už podpisuje pri každom ošetrení u lekára, dokonca aj u všeobecného lekára. V právnej rovine podpis informovaného súhlasu znamená, že

občan si je za prípadné nežiaduce účinky zodpovedný sám.

2

Rodičia, ktorí majú obavy z nežiaducich účinkov očkovania, nie sú ochotní v plnej miere prevziať na seba zodpovednosť a ťarchu poškodenia zdravia povinným očkovaním. Štát by mal byť zárukou zodpovednosti a istoty , že poškodení občania neostanú so svojím problémom osamotení a mal by im zabezpečiť náhradu škôd na zdraví spôsobenú povinným očkovaním. Sme presvedčení, že prijatie tohto opatrenia pomôže zvrátiť nedôveru verejnosti v povinné očkovanie a v inštitúcie zabezpečujúce verejné zdravie.

Návrh zákona má vplyv na výdavky verejných financií. Podľa vyjadrenia odborníkov sú negatívne dôsledky očkovania ojedinelé a nepredpokladajú sa vysoké nároky na verejné financie.

Pri uznaní poškodenia zdravia je potrebné vziať do úvahy zložitosť medicínskeho problému a limity poznania medicíny v čase používania očkovacej látky, čiže IMUNOBIOLOGICKÉHO LIEČIVA. Podkladom k posudzovaniu konkrétneho poškodenia zdravia očkovaním by mala byť informácia o nežiaducich účinkoch, uvedená v súhrnnej charakteristike liečiva a odškodňované diagnózy v členských štátoch EÚ, ktoré majú prepracovaný systém odškodňovania a jeho revízie vzhľadom k najnovším poznatkom medicíny. Proces skúmania nežiaduceho účinku vakcíny a následného uznania či neuznania poškodenia zdravia bude viesť k vyšším nárokom na znalosti a medziodborovú spoluprácu a vedomosti členov komisie. To bude prínosom ku kredibilite slovenského lekárstva.

Cieľom predkladaného návrhu je zabrániť porušovaniu a obmedzovaniu základných ľudských práv občanov SR. Podľa článku 12 odsek 1 ) Ústavy SR sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Prebiehajúce dobrovoľné očkovanie už dokázalo obyvateľov Slovenska dostatočne segregovať. Jeho propaganda občanom siaha na ich základné práva a slobody. Obmedzuje im ich pri nástupe do práce, pri školskej dochádzke ( očkovanie detí nemôže byť podmienkou ich prezenčného vzdelávania ), účasť na kultúrnych a verejných podujatiach je podmienená splnením nezákonných podmienok.

Do Národnej rady SR sa predkladá Návrh zákona s tým, že očkovanie proti COVID-19 nebude povinné. Tak, ako doteraz bolo povinné očkovanie legislatívne upravené deviatimi rôznymi právnymi predpismi, v novom návrhu, o povinnom očkovaní v konečnom dôsledku nebude rozhodovať hlavný hygienik. Zodpovednosť za povinné očkovanie preberie Ministerstvo zdravotníctva. V médiách všetci kompetentní sľubujú, že rozhodovacia časť Úradom verejného zdravotníctva z novo navrhovaného zákona bude vynechaná.

Pretože očkovanie nespadá pod žiadnu z možností a prípadov vymenovaných v zákone, je potrebné vyriešiť rozpor v zákonných normách v súlade s Ústavou.

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. septembra 2021

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Nakoľko je povinné očkovanie v Slovenskej republike zavedené kombináciou deviatich legislatívnych predpisov, legálna definícia pojmu očkovanie sa v tomto zákone a ani v ostatných príslušných predpisoch nenachádza. Inštitút očkovania nie je v právnych predpisoch definovaný vôbec. Z nasledovného dôvodu sa zavádza legálna definícia pojmu očkovanie a profylaxia.

K bodu 2

Keďže štát má záujem na realizácii povinných očkovaní a zabezpečení profylaxie ( ochrany obyvateľov pred chorobami formou očkovania ), je povinnosťou štátu upraviť legislatívu o zákonnú organizáciu a určiť zákonom zodpovednú inštitúciu, ktorá bude zastupovať štát aj pri odškodnení tých, u ktorých sa vyskytli nežiaduce dôsledky očkovania presahujúce bežnú reakciu na očkovanie. Predmetné doplnenie zákona ustanovuje povinnosti Ministerstvu zdravotníctva určovať, ktoré očkovanie je povinné a zároveň ako riadiaci orgán preberá zodpovednosť za poškodenie zdravia občanov spôsobené povinným očkovaním. Zároveň sa ustanovuje, že medzi povinné očkovanie nie je možné zaradiť očkovanie proti COVID-19

K Čl. II

S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 31. decembra 2021.