Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
12/2021  
Porovnanie právnej úpravy nakladania  
s potratenými alebo predčasne odňatými  
ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
Anotácia:  
Predkladaný materiál  
porovnáva právnu úpravu  
nakladania s potratenými,  
alebo predčasne odňatými  
plodmi vo vybraných  
európskych štátoch.  
Zaoberá sa aj odlíšením  
mŕtvonarodených detí od  
potratených plodov, ako aj  
možnosťou rodičov/rodiča  
vyžiadať si potratený plod  
na pochovanie.  
Vypracovala: RNDr. Katarína Kubišová, Odbor Parlamentný  
inštitút  
Schválila:  
Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Kľúčové slová:  
potratený plod, predčasne  
odňatý plod, mŕtvonarodené  
dieťa, pochovanie, kremácia,  
zdravotnícke zariadenie,  
gestácia  
Bratislava  
11. júna 2021  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Obsah  
3
1. Úvod  
Strata nenarodeného dieťaťa je pre mnohých rodičov veľmi bolestivá skúsenosť, zvlášť  
ak sa na dieťa tešili a vytvorili si k nemu citové puto. Pre lepšie vyrovnanie sa s touto stratou  
môže rodičom pomôcť pohreb potrateného dieťaťa, podobne ako je tomu pri smrti inej blízkej  
osoby. Niektorí rodičia tiež môžu vnímať potrebu pochovať pozostatky potrateného dieťaťa  
1
ako imperatív svojho svedomia.  
V každom prípade je dôležité zabezpečiť, aby sa s plodovým tkanivom vždy  
zaobchádzalo primerane a spôsobom, ktorý je citlivý voči želaniu matky alebo rodičovského  
páru. Je dobré, aby zdravotnícki pracovníci, ktorí prichádzajú do kontaktu s rodičmi, poznali  
aj organizácie alebo odborníkov, ktorí vedia poskytnúť psychologickú, duchovnú, alebo inú  
pomoc pri strate nenarodeného dieťaťa a v prípade potreby boli schopní takéto informácie  
poskytnúť.  
V predloženom porovnaní sme sa zamerali na nasledujúce aspekty, súvisiace s  
problematikou nakladania s potratenými, alebo predčasne odňatými ľudskými plodmi:  
1. Ktoré právne predpisy upravujú a akým spôsobom zaobchádzanie s mŕtvym alebo  
predčasne odňatým ľudským plodom (plodovým tkanivom)? Je možné, aby si rodičia  
vyžiadali potratený, alebo predčasne odňatý plod na pochovanie? Závisí táto možnosť  
od štádia tehotenstva (gestačného veku)? V prípade, že takáto možnosť nie je, ako sa s  
potratenými, alebo predčasne odňatými plodmi nakladá?  
2. Existuje rozdielna právna úprava medzi nakladaním s odumretým ľudským plodom a  
mŕtvonarodeným (alebo predčasne narodeným mŕtvym) dieťaťom? Ak áno, ako sa  
právne odlišuje potratený ľudský plod od mŕtvonarodeného (alebo predčasne  
narodeného mŕtveho) dieťaťa?  
3. Ako sú právne definované povinnosti zdravotníckeho zariadenia v súvislosti s  
nakladaním s potratenými, alebo predčasne odňatými ľudskými plodmi?  
4. Ako sú právne definované povinnosti obhliadajúceho lekára v súvislosti s  
potratenými, alebo predčasne odňatými ľudskými plodmi?  
5. Aké sú zákonom dané práva a povinnosti rodičov v súvislosti s potratenými, alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi – majú možnosť vyžiadať si pozostatky na  
pochovanie? Ak áno, aké podmienky musia spĺňať?  
6. Aké sú zákonom definované lehoty, v ktorých je možné požiadať o vydanie  
potrateného ľudského plodu, resp. predčasne odňatého ľudského plodu (v prípade, že  
existuje takáto možnosť zo zákona)?  
4
 
7. Aká je právna úprava formy, v akej má byť potratený ľudský plod, alebo predčasne  
odňatý plod vydaný (v prípade že takáto možnosť v zákone existuje)?  
8. Aké sú dôvody prijatia danej právnej úpravy nakladania s potratenými, alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi (filozofia v pozadí danej právnej úpravy)?  
Nasledujúce informácie boli získané prostredníctvom siete Európskeho centra pre  
2
parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD) . Informácie za jednotlivé štáty, ktoré  
v stanovenom časovom limite zaslali odpovede na našu požiadavku, sú členené podľa vyššie  
uvedených otázok (ak boli v tomto tvare zaslané). Nie všetky otázky boli za jednotlivé štáty  
zodpovedané.  
V úvode uvádzame prehľadnú tabuľku jednotlivých najdôležitejších aspektov právnej  
úpravy nakladania s potratenými a predčasne odňatými plodmi.  
2 ECPRD (interná/uzavretá databáza výmeny informácií medzi národnými parlamentmi). Požiadavka NR SR:  
Request No. 4674 Disposal of pregnancy remains (fetal tissue). [cit. 31.05.2021]  
5
Tabuľka č. 1: Nakladanie s odumretými alebo predčasne odňatými plodmi  
Štát  
Legislatíva, ktorá  
upravuje danú  
problematiku  
Pôrod  
Potratený  
plod –  
možnosť  
vyžiadať na  
pochovanie  
Podmienky, za  
Lehota, dokedy Spôsob nakladania s  
mŕtvonarodeného  
dieťaťa – pochovanie  
ako pri akomkoľvek  
inom úmrtí  
ktorých je možné  
vyžiadať si potratený  
plod na pochovanie  
môže rodič  
požiadať o  
vydanie  
potratenými plodmi v  
prípade, že si ich rodičia  
nevyžiadajú na pochovanie  
potrateného  
plodu  
Česká  
republika  
zákon č. 256/2001 Sb.  
o pohrebníctve,  
zákon č. 372/2011 Sb.  
o zdravotníckych  
službách a  
hmotnosť 500 g a viac,  
alebo po 22. týždni  
tehotenstva, alebo  
áno  
žiadosť rodiča, alebo  
iného príbuzného  
do 96 hodín od  
potratu  
plody sú umiestnené do  
separátneho kontajnera a  
podliehajú kremácii v  
krematóriu  
dĺžka najmenej 25 cm  
podmienkach ich  
poskytovania  
Fínsko  
zákon o pohrebných  
službách (457/2003),  
zákon o určení príčiny plodu 500 g a viac  
smrti (459/1973),  
vyhláška vlády o  
od 22. týždňa  
tehotenstva a váhy  
áno  
pred 22. týždňom na  
žiadosť rodiča  
nie je zákonom  
stanovená  
do 22. týždňa tehotenstva  
a hmotnosti 500g – kremácia  
zabezpečená nemocnicou;  
od 12. týždňa tehotenstva  
kremácia a požehnanie  
určení príčiny smrti  
(948/1973)  
fínskou evanjelickou cirkvou  
(nie je povinné zo zákona)  
vyhláška Ministerstva  
sociálnych vecí a  
zdravia o určení smrti  
(27/2004)  
Francúzsko vyhlášky č. 2008-798  
a 2008-800, Kódex  
spontánny potrat  
(okrem včasných  
štádií tehotenstva –  
do 12. týždňa)  
áno  
do 10 dní od  
potratu  
kremácia zdravotníckym  
zariadením (alebo  
v spolupráci s obcou)  
verejného zdravia  
umelo vyvolaný  
potrat zo  
6
Štát  
Legislatíva, ktorá  
upravuje danú  
problematiku  
Pôrod  
Potratený  
plod –  
možnosť  
vyžiadať na  
pochovanie  
Podmienky, za  
Lehota, dokedy Spôsob nakladania s  
mŕtvonarodeného  
dieťaťa – pochovanie  
ako pri akomkoľvek  
inom úmrtí  
ktorých je možné  
vyžiadať si potratený  
plod na pochovanie  
môže rodič  
požiadať o  
vydanie  
potratenými plodmi v  
prípade, že si ich rodičia  
nevyžiadajú na pochovanie  
potrateného  
plodu  
zdravotných  
dôvodov  
Holandsko zákon o pohrebných  
24. týždeň tehotenstva áno  
a neskôr, alebo pôrod  
v skoršom štádiu, ak  
plod po narodení žije  
aspoň 24 hodín  
rodičia rozhodujú  
o spôsobe nakladania  
s potrateným plodom  
nie je  
špecifikovaná  
spoločná kremácia plodov po  
určitom čase, alebo  
zdravotnícke zariadenie  
s nimi nakladá ako  
s nemocničným odpadom na  
základe svojich predpisov  
kremácia alebo pochovanie  
plodu  
službách  
Litva  
zákon o pochovávaní  
ľudských telesných  
pozostatkov,  
od 22. do 37. týždňa  
áno  
do 22. týždňa  
tehotenstva na základe zákroku;  
písomnej žiadosti  
do 4 dní od  
tehotenstva  
vydanie plodu  
opis postupu na  
vydanie plodu  
rodiča  
– do 1 dňa od  
doručenia  
žiadosti  
narodeného pred 22.  
týždňom tehotenstva  
rodičom na kremáciu  
alebo pochovanie,  
opis postupu  
kremácie alebo  
pochovania ľudských  
embryí a plodov  
narodených pred 22.  
týždňom tehotenstva,  
ak ani jeden z rodičov  
neprejavil  
zodpovedajúci záujem  
7
Štát  
Legislatíva, ktorá  
upravuje danú  
problematiku  
Pôrod  
Potratený  
plod –  
možnosť  
vyžiadať na  
pochovanie  
Podmienky, za  
Lehota, dokedy Spôsob nakladania s  
mŕtvonarodeného  
dieťaťa – pochovanie  
ako pri akomkoľvek  
inom úmrtí  
ktorých je možné  
vyžiadať si potratený  
plod na pochovanie  
môže rodič  
požiadať o  
vydanie  
potratenými plodmi v  
prípade, že si ich rodičia  
nevyžiadajú na pochovanie  
potrateného  
plodu  
Maďarsko  
zákon č. CLIV z roku  
1997 o zdraví,  
po 24. týždni  
tehotenstva, alebo  
áno  
písomná žiadosť rodiča zákon  
nešpecifikuje,  
plod (bez ohľadu na  
štádium, kedy došlo  
vládna vyhláška o  
plod o hmotnosti viac  
interné  
k potratu), musí byť  
obhliadke zosnulých a než 500 g, alebo dĺžke  
o postupe súvisiacom 30 cm, alebo úmrtie do  
predpisy  
nemocníc  
väčšinou do 7  
dní  
pochovaný; zakazuje sa  
likvidácia plodov ako  
so zosnulými č.  
351/2013 (X. 4),  
zákon č. XLIII z roku  
1999 o cintorínoch  
a pohrebiskách,  
vládne nariadenie č.  
145/1999 o  
168 hodín po narodení  
zdravotníckeho odpadu - ak  
rodič nezorganizuje pohreb,  
zorganizuje ho buď obec  
príslušná miestu narodenia  
(perinatálne úmrtia), alebo je  
spopolnený zdravotníckym  
zariadením (včasné  
vykonávaní zákona  
XLIII z roku 1999 o  
cintorínoch a  
a strednodobé potraty)  
pohrebiskách  
Nemecko  
legislatíva  
jednotlivých  
spolkových krajín  
(zákony o pohrebných 500 g, ak došlo k  
pôrodná hmotnosť nad áno  
500 g (prípadne nad  
1000 g), alebo pod  
potratené plody, ktoré  
nespadajú pod  
mŕtvonarodené deti –  
možnosť pochovať po  
vyžiadaní rodičmi  
nie je  
špecifikovaná  
spopolnenie, alebo  
hromadné pochovanie  
v súlade s hygienickými  
predpismi  
službách)  
potratu po 12. (až 24.)  
týždni  
Rakúsko  
zákon o zosnulých a  
pohrebníctve č.  
38/2004 (Viedeň)  
bez vitálnych funkcií  
a hmotnosť nad 500g  
áno  
nie je odlišná právna  
úprava týkajúca sa  
pochovávania  
do 5 dní od  
vydania  
potvrdenia o  
hromadné pochovanie  
v oddelenej sekcii  
Viedenského ústredného  
cintorína  
potratených plodov  
úmrtí  
8
Štát  
Legislatíva, ktorá  
upravuje danú  
problematiku  
Pôrod  
Potratený  
plod –  
možnosť  
vyžiadať na  
pochovanie  
Podmienky, za  
Lehota, dokedy Spôsob nakladania s  
mŕtvonarodeného  
dieťaťa – pochovanie  
ako pri akomkoľvek  
inom úmrtí  
ktorých je možné  
vyžiadať si potratený  
plod na pochovanie  
môže rodič  
požiadať o  
vydanie  
potratenými plodmi v  
prípade, že si ich rodičia  
nevyžiadajú na pochovanie  
potrateného  
plodu  
a mŕtvonarodených  
detí  
Švédsko  
odporúčanie  
po 12. týždni  
tehotenstva + lekársky  
certifikát  
áno  
áno  
je možné pochovať aj  
potratené plody do 12. daná (upravujú a rozptyl popola na  
týždňa tehotenstva  
nie je jednotne  
po 12. týždni – kremácia  
Národného panelu  
pre zdravie a blaho  
z r. 1990 (zastarané),  
zákon o pohrebníctve  
si to  
zdravotnícke  
zariadenia)  
rozptylovej lúke  
po 22. týždni – pochované na  
vlastné pohrebné miesto  
spálenie v spaľovni odpadov  
Slovenská  
zákon č. 131/2010 Z. z. hranica nie je daná  
písomná žiadosť rodiča do 4 dní od  
republika  
v znení neskorších  
v legislatíve, ale mala  
poskytovateľovi  
potratu  
predpisov,  
by sa aplikovať právna  
zdravotnej  
zákon č. 576/2004 Z. z. úprava EÚ  
starostlivosti  
v znení neskorších  
predpisov  
Zdroj: Autorka na základe odpovedí v rámci ECPRD (interná/uzavretá databáza výmeny informácií medzi národnými parlamentmi). Požiadavka NR SR:  
Request No. 4674 Disposal of pregnancy remains (fetal tissue). [cit. 31.05.2021]  
9
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
2. Situácia v Slovenskej republike  
1. Ak dôjde k potratu v domácom prostredí, rodičia môžu potratený plod slobodne  
pochovať. Aj v prípade, ak k potratu dôjde v zdravotníckom zariadení, majú rodičia  
právo vyžiadať si potratený, alebo predčasne odňatý plod na pochovanie. Toto právo  
vyplýva zo zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov  
(ďalej len „zákon o pohrebníctve“), ktorý v § 3 ods. 7 stanovuje: „Rodič potrateného  
ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže najneskôr do štyroch dní od  
vzniku tejto skutočnosti písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho  
vydanie poverenej pohrebnej službe na pochovanie.”  
2. Od potratu treba odlíšiť pôrod mŕtveho dieťaťa, kedy sa na vydávanie pozostatkov,  
nakladanie s týmito pozostatkami a ich pochovávanie, vzťahujú odlišné pravidlá. Pri  
pôrode mŕtveho dieťaťa sa dieťa zapisuje do matriky, a to do knihy narodení (do knihy  
úmrtí sa nezapisuje). V prípade narodenia mŕtveho dieťaťa sa ustanovenia o práve  
rodičov na vydanie potrateného plodu neaplikujú, a teda ani žiadosť na vydanie  
pozostatkov nie je potrebná. Pochovanie mŕtvonarodeného dieťaťa je nevyhnutné  
zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve, rovnako ako je tomu pri úmrtí  
napríklad dospelého človeka.  
Ak však ide o potrat, o vydanie pozostatkov plodu musia rodičia písomne požiadať.  
Telo potrateného plodu sa v zmysle príslušnej odpadovej legislatívy považuje za odpad zo  
3
zdravotnej starostlivosti , rovnako ako ostatné časti alebo orgány ľudského tela (napríklad po  
amputácii). Ak by rodičia nepožiadali o vydanie potrateného plodu, podľa zákona by sa ako  
iný obdobný odpad spálil v spaľovni odpadov (jeho uloženie na skládku je zakázané).  
Hranica, do ktorej sa smrť dieťaťa (plodu) považuje za potrat a od ktorej za narodenie  
4
mŕtveho dieťaťa, nie je od 1. januára 2020 v našej vnútroštátnej legislatíve definovaná. Z  
5
právneho hľadiska je významná najmä právna úprava Európskej únie , podľa ktorej:  
3
Ide o Podskupinu 18 01 Odpady z pôrodníckej starostlivosti, diagnostiky, liečby alebo zdravotnej prevencie v  
Zozname odpadov, ktorý tvorí Prílohu č. 1 k vyhláške č. 365/2015 Z. z. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov.  
4 Túto hranicu upravovala Vyhláška č. 22/1988 Zb. o povinných hláseniach súvisiacich s ukončením tehotenstva, tá  
však bola s účinnosťou od 1. 1. 2020 zrušená zákonom č. 398/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010  
Z. z. o pohrebníctve a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Táto vyhláška stanovovala ako hranicu  
hmotnosť plodu 1000 g, resp. 28. týždeň tehotenstva.  
5
Článok 3 Nariadenia komisie (EÚ) č. 328/2011 z 5. apríla 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho  
parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany  
zdravia pri práci, pokiaľ ide štatistiku o príčinách smrti.  
10  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
V prípade mŕtvonarodených detí sa uplatňuje aspoň jedno z troch vykazovacích kritérií, a to v  
tomto poradí: 1. pôrodná hmotnosť; 2. gestačný vek a 3. dĺžka od temena po pätu. Zber údajov sa  
obmedzuje na tieto skupiny:  
a) pôrodná hmotnosť od 500 g do 999 g, alebo ak kritérium pôrodnej hmotnosti nie je splnené,  
gestačný vek od 22 do 27 dovŕšených týždňov, alebo ak ani jedno z predchádzajúcich kritérií  
nie je splnené, dĺžka od temena po pätu od 25 do 34 cm a  
b) pôrodná hmotnosť 1 000 g a viac alebo, ak kritérium pôrodnej hmotnosti nie je splnené,  
gestačný vek viac ako 27 dovŕšených týždňov alebo ak ani jedno z predchádzajúcich kritérií  
nie je splnené, dĺžka od temena po pätu 35 cm alebo viac.  
Rovnaká hranica je určená aj Svetovou zdravotníckou organizáciou. Treba však  
upozorniť, že prax na Slovensku zatiaľ nebola zosúladená s uvedenými definíciami, avšak z  
právneho hľadiska má prednosť nariadenie Európskej únie, ktoré je na Slovensku priamo  
6
aplikovateľné.  
3. Zákon o pohrebníctve súčasne upravuje v § 5 ods. 2 e) povinnosť poskytovateľa  
zdravotnej starostlivosti: „ Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je ďalej povinný  
e) vydať bezodkladne potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod okrem  
biologického materiálu určeného na bioptické vyšetrenie  
1. poverenej pohrebnej službe na pochovanie, ak rodič o jeho vydanie písomne požiadal, alebo  
2. na vykonanie pitvy.”  
Zdravotnícke zariadenie má teda povinnosť vydať pozostatky potrateného plodu  
pohrebnej službe, poverenej rodičom. Ak však bola nariadená pitva, pohrebnej službe vydá  
pozostatky pracovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou po vykonaní pitvy.  
Povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sú podrobnejšie upravené v Prílohe  
1a k zákonu o pohrebníctve: Postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a pracoviska Úradu pre  
dohľad pri vydaní potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu na pochovanie  
na žiadosť rodiča.  
4. Ošetrujúci zdravotnícky pracovník gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia má v  
rámci poučenia a informovaného súhlasu povinnosť podľa § 6 ods. 11 zákona č.  
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním  
11  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) informovať  
rodičov o ich práve požiadať o vydanie pozostatkov potrateného plodu na pochovanie,  
pričom od 1. januára 2020 musí mať toto poučenie písomnú formu. Ďalej je povinný  
písomne ho poučiť, že ak nepožiada o vydanie potrateného ľudského plodu alebo  
predčasne odňatého ľudského plodu, bude plod spálený v spaľovni odpadov podľa  
osobitného predpisu.  
Ak rodič potrateného plodu požiada o jeho vydanie na pochovanie, poskytovateľ  
zdravotnej starostlivosti vyplní v spolupráci s rodičom žiadosť, ktorej vzor je uvedený v  
7
Prílohe č. 1a k zákonu o pohrebníctve.  
5. Ako osobu oprávnenú požiadať o vydanie telesných pozostatkov dieťaťa označuje  
zákon „rodiča“, to znamená, že toto právo má ktorýkoľvek z rodičov, teda matka aj  
otec dieťaťa, prípadne obaja rodičia súčasne.  
Zákon nelimituje možnosť vyžiadať pozostatky len na prípady spontánneho, či  
zamĺknutého potratu. Preto možnosť požiadať o vydanie pozostatkov je zachovaná aj v  
8
prípade umelého potratu (umelého prerušenia tehotenstva), hoci je to menej pravdepodobné.  
Zákon nijako neobmedzuje právo požiadať o vydanie pozostatkov potrateného plodu  
ani z pohľadu štádia tehotenstva. O vydanie pozostatkov možno požiadať, ak k potratu došlo  
v akomkoľvek štádiu dokázaného tehotenstva.  
6. Lehota, v ktorej má rodič právo požiadať o vydanie pozostatkov potrateného plodu, je  
štyri dni od potratu, resp. predčasného odňatia plodu. Ide tu o nové ustanovenie, ktoré  
nadobudlo účinnosť 1. januára 2020. Po túto dobu je poskytovateľ zdravotnej  
starostlivosti povinný uchovať pozostatky potrateného plodu spôsobom, ktorý  
neznemožní výkon práva rodičov na ich vydanie; a to aj v prípade, ak rodičia spočiatku  
neprejavia záujem o vydanie pozostatkov. Zákon im dáva lehotu štyroch dní, aby si  
9
túto záležitosť premysleli a o vydanie potrateného dieťaťa požiadali.  
7. Ustanovenie § 3 ods. 7 zákona o pohrebníctve zároveň bližšie špecifikuje formu, v  
akej má byť potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod vydaný, a  
to bez biologického materiálu určeného na bioptické vyšetrenie a s biologickými  
8 Tamtiež  
9 Tamtiež  
12  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
zvyškami, ak sa nedajú od plodu oddeliť. Doplnenie ustanovenia presne  
vymedzuje nemožnosť vydania potrateného alebo predčasne odňatého ľudského  
plodu, ktorý bol celý použitý na bioptické vyšetrenie.  
8. Dôvody prijatia vyššie uvedenej právnej úpravy nie sú uvedené v dôvodovej správe k  
10  
návrhu zákona o pohrebníctve , avšak s veľkou pravdepodobnosťou ide o to, že  
mnohí rodičia prežívajú pri strate nenarodeného dieťaťa silný smútok, ale tiež  
dlhotrvajúce psychické problémy ako je depresia a úzkosť. K lepšiemu vyrovnaniu sa  
s takto prežívanou stratou môže pomôcť práve pohreb dieťaťa, podobne ako je tomu  
pri strate inej blízkej osoby. Citlivé sprostredkovanie informácie o možnosti  
pochovania nenarodeného dieťaťa, ako aj citlivý prístup zdravotníckych pracovníkov  
v tejto téme môže mnohým rodičom pomôcť lepšie sa vysporiadať s bolestivou  
situáciou.  
Zákon o pohrebníctve bol novelizovaný zákonom č. 398/2019 Z. z., ktorý spresňuje aj  
niektoré ustanovenia, týkajúce sa nakladania s potratenými, alebo odňatými plodmi. Zákon o  
pohrebníctve umožňuje rodičom potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého  
ľudského plodu, aby ho pochovali. Navrhovanou úpravou sa toto ustanovenie dopĺňa o  
určenie lehoty, v akej je možné požiadať o vydanie potrateného ľudského plodu alebo  
predčasne odňatého ľudského plodu. Podľa možnosti je potrebné požiadať ihneď, najneskôr  
však do štyroch dní od vzniku tejto skutočnosti. Časové obmedzenie tohto práva zabráni  
vzniku sporov medzi rodičom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vznikajúcich vtedy,  
keď rodič o vydanie plodu požiada až v čase, keď poskytovateľ zdravotnej starostlivosti už s  
ním naložil iným spôsobom. Ustanovenie zároveň bližšie špecifikuje formu, v akej má byť  
potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod vydaný, a to bez biologického  
materiálu určeného na bioptické vyšetrenie a s biologickými zvyškami, ak sa nedajú od plodu  
oddeliť. Doplnenie ustanovenia presne vymedzuje nemožnosť vydania potrateného alebo  
11  
predčasne odňatého ľudského plodu, ktorý bol celý použitý na bioptické vyšetrenie.  
Cieľom doplneného a upraveného znenia § 6 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o  
zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o  
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zabezpečiť  
10 Dôvodová správa k návrhu zákona o pohrebníctve a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a  
rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač č. 1403, 4.  
11 Dôvodová správa k návrhu zákona (č. 398/2019 Z. z.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o  
pohrebníctve a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 1611, 7. volebné obdobie Národnej rady SR).  
13  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
informovanosť a zvýšiť povedomie rodičov o možnostiach nakladania s potrateným a  
predčasne odňatým ľudským plodom, s cieľom zvýšiť záujem verejnosti o pochovanie  
12  
ľudského plodu namiesto jeho likvidácie v spaľovni odpadu.  
3. Situácia vo vybraných európskych štátoch  
3.1 Česká republika  
1. Nakladanie s odumretými alebo predčasne odňatými plodmi upravuje zákon č.  
13  
256/2001 Sb. o pohrebníctve a o zmene niektorých zákonov a zákon č. 372/2011 Sb.  
14  
o zdravotníckych službách a podmienkach ich poskytovania . Citlivé zaobchádzanie  
s potratenými a mŕtvonarodenými deťmi bolo zabezpečené novelou zákona  
o pohrebníctve č. 193/2017 Sb., ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2017.  
Ak dôjde k potratu v zdravotníckom zariadení, rodičia, alebo iní príbuzní majú  
možnosť vyžiadať si plod, alebo tkanivo plodu na pochovanie do 96 hodín od potratu, alebo  
ukončenia tehotenstva. K týmto pozostatkom sa pristupuje ako k „iným ľudským  
pozostatkom“.  
Ak si rodičia, alebo iní príbuzní nevyžiadajú plod na pochovanie, nie je dovolené, aby  
bol spálený spolu s anatomicko-patologickým odpadom v spaľovni. Plod (respektíve plodové  
tkanivo) musí byť umiestnené spolu s ostatnými pozostatkami plodov do separátneho  
kontajnera a bude podliehať kremácii v krematóriu. Popol týchto pozostatkov bude uložený  
15  
v anonymnej urne .  
S telami mŕtvonarodených detí sa podľa zákona o pohrebníctve nakladá tak isto, ako  
s inými zosnulými. Ak nikto nezorganizuje pohreb mŕtvonarodeného dieťaťa do 96 hodín od  
úmrtia, pohreb bude organizovaný podľa miestnych zvyklostí obcou, na území ktorej došlo  
k úmrtiu, alebo bolo nájdené telo zosnulého, prípadne bolo vyložené z dopravného  
prostriedku (§ 5 (1) zákona o pohrebníctve).  
2. Zákon teda rozlišuje medzi potratenými, alebo predčasne odňatými plodmi, ktoré sa  
považujú za „ostatné ľudské pozostatky“ a mŕtvonarodenými deťmi, ktoré sú podľa  
zákona považované za „telo zosnulej osoby“. Podľa toho sa uplatňujú odlišné postupy  
12 Tamtiež  
13 Zákon č. 256/2001 Sb. o pohřebnictví a o změně některých zákonů. Dostupné na internete (v češtine):  
14 Zákon č. 372/2011 Sb. o zdravotních službách a podmínkách jejich poskytování (zákon o zdravotních službách).  
Dostupné na internete (v češtine): https://www.epi.sk/zzcr/2011-372 [cit. 31.05.2021]  
14  
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
pre vydávanie, nakladanie a pochovávanie pozostatkov plodov a mŕtvonarodených  
detí.  
Podľa § 82 (2) zákona o zdravotníckych službách sa za potratený plod považuje:  
„(2) Plodem po potratu se rozumí plod, který po úplném vypuzení nebo vynětí z těla matčina neprojevuje  
ani jednu ze známek života a současně jeho porodní hmotnost je nižší než 500 g, a pokud ji nelze zjistit,  
jestliže je těhotenství kratší než 22 týdny. Biologickými zbytky potratu se především rozumí placenta a  
těhotenská sliznice.“  
Jediná definícia mŕtvonarodeného dieťaťa v českom právnom systéme sa nachádza v  
prílohe k vyhláške Ministerstva zdravotníctva ČR č. 297/2012 Sb. o náležitostiach Listu  
16  
o prehliadke zosnulého : „Mŕtvym dieťaťom sa rozumie plod narodený bez známok života, s  
hmotnosťou 500 g alebo viac, ak nie je možné určiť pôrodnú hmotnosť, narodený po 22. dokončenom  
týždni tehotenstva a ak nemožno určiť dĺžku tehotenstva, najmenej 25 cm dlhý, od temena hlavy po  
pätu.“  
S mŕtvonarodenými deťmi sa z hľadiska pohrebu zaobchádza ako s akýmkoľvek iným  
zosnulým ľudským telom. Okrem toho matričný úrad s účinnosťou od 1. januára 2015 pridelí  
rodné číslo aj mŕtvonarodenému dieťaťu a zapíše ho do knihy narodenia, ale do knihy úmrtí  
sa nezapisuje (§ 14 zákona č. 301/2000 Sb. o matrikách, menách a priezviskách v znení  
neskorších predpisov a § 19 vykonávacej vyhlášky Ministerstva vnútra č. 207/2001 Sb.).  
Náklady na pohreb mŕtvonarodeného dieťaťa sa môžu od roku 2012 pokryť z dávky na  
sociálny pohreb (zákon č. 117/1995 Sb. o štátnej sociálnej podpore). Mŕtvonarodené deti,  
ktorých pohreb nikto nezorganizoval, môže obec tiež pochovať vo svojej vlastnej jurisdikcii  
(dobrovoľne a bez nároku na uvedený príspevok na pohreb alebo na príspevok v rámci  
sociálneho pohrebu). V prípade pochovávania plodov nemôžu organizátori pohrebu získať  
sociálne pohrebné dávky.  
3. Podľa § 5a zákona o pohrebníctve:  
„(1) Poskytovatel zdravotních služeb, v jehož zdravotnickém zařízení došlo k potratu nebo ukončení  
těhotenství na žádost ženy nebo ze zdravotních důvodů,  
a) zajistí uložení jiných lidských pozůstatků pro účely jejich pohřbení po dobu 96 hodin od potratu nebo  
ukončení těhotenství; v takovém případě se pro účely tohoto zákona potrat nebo ukončení těhotenství  
považuje za takovou skutečnost, jako by šlo o úmrtí; § 4 odst. 4 a 5 se použijí přiměřeně,  
16 Vyhláška č. 297/2012 Sb. o náležitostech Listu o prohlídce zemřelého, způsobu jeho vyplňování a předávání  
místům určení, a o náležitostech hlášení ukončení těhotenství porodem mrtvého dítěte, o úmrtí dítěte a hlášení o  
úmrtí matky (vyhláška o Listu o prohlídce zemřelého). Dostupné na internete: https://www.epi.sk/zzcr/2012-297  
[cit. 17.03.2021]  
15  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
b) vydá jiné lidské pozůstatky k pohřbení s identifikací jiných lidských pozůstatků na základě žádosti  
17  
osoby uvedené v § 114 odst. 1 občanského zákoníku ve lhůtě podle písmene a) .  
(2) Pokud ve lhůtě podle odstavce 1 písm. a) nepožádá žádná z osob uvedených v § 114 odst. 1 občanského  
zákoníku o vydání jiných lidských pozůstatků k pohřbení, poskytovatel zdravotních služeb uvedený v §  
4 odst. 3 s nimi naloží v souladu se zvláštním právním předpisem.“ (zákon o zdravotníckych  
službách)  
Vyššie uvedený osobitný právny predpis je § 91 zákona o zdravotníckych službách,  
ktorý ustanovuje, že plody po potrate, ktoré neboli odovzdané ako iné ľudské pozostatky na  
pohreb v súlade so zákonom o pohrebníctve, sú v krematóriu spopolnené oddelene od  
anatomicko-patologického odpadu.  
Okrem vyššie uvedeného § 82 (1) zákona o zdravotníckych službách uvádza, že:  
„Při nakládání s plodem po potratu, který nebyl jako jiný lidský pozůstatek vydán k pohřbení postupem  
podle zákona o pohřebnictví, a dále s plodovým vejcem bez plodu, plodovým lůžkem (placentou) nebo  
těhotenskou sliznicí, které byly vyňaty nebo vypuzeny z těla ženy, se obdobně použijí ustanovení § 81 s  
tím, že plod po potratu lze použít pouze pro potřeby vědy, výzkumu nebo k výukovým účelům.“  
4. Podľa § 88 (2) písm. b) a c) zákona o zdravotníckych službách sa vykoná patologicko-  
anatomická pitva u plodov z potratov vykonaných z dôvodu genetickej indikácie alebo  
indikácie vrodenej vývojovej chyby plodu alebo mŕtvonarodených detí. Nasledujúci §  
88a poskytuje výnimky, ktoré v súhrne ustanovujú, že prehliadku alebo pitvu tela  
zosnulého nemožno vykonať v prípadoch, keď je zrejmá príčina smrti, alebo ak s tým  
nesúhlasil právny zástupca pacienta alebo osoba blízka zosnulému. Nesúhlas s pitvou  
plodu alebo mŕtvonarodeného dieťaťa je súčasťou lekárskej dokumentácie vedenej o  
matke (§ 88a ods. 3).  
5. Otázka je zodpovedaná v rámci bodov 1 a 3.  
6. Časový limit, dokiaľ si môžu rodičia, alebo príbuzní vyžiadať vydanie potrateného,  
alebo predčasne odňatého plodu, je 96 hodín od potratu. Počas tohto obdobia je  
prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia povinný zachovávať potratený plod  
(vrátane biologických pozostatkov tehotenstva, ako sú placenta a pod., ak ich nie je  
možné oddeliť od plodu). Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti znášajú náklady na  
uchovávanie pozostatkov počas 48 hodín (§ 4 (4) zákona o pohrebníctve). Po uplynutí  
17 § 114 (1) Občianskeho zákonníka: „Člověk je oprávněn rozhodnout, jaký má mít pohřeb. Nezanechá-li o tom výslovné  
rozhodnutí, rozhodne o jeho pohřbu manžel zemřelého, a není-li ho, děti zemřelého; není-li jich, pak rozhodnou rodiče a není-  
li jich, sourozenci zemřelého; nežijí-li, pak rozhodnou jejich děti a není-li ani jich, pak kterákoli z osob blízkých; není-li žádná  
z těchto osob, pak rozhodne obec, na jejímž území člověk zemřel.“  
16  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
48 hodín znáša náklady na uchovanie pozostatkov, ich transport a pochovanie osoba,  
ktorá organizuje pohreb.  
7. ----------  
8. Zákon o pohrebníctve bol novelizovaný zákonom č. 193/2017 Sb., ktorý nadobudol  
účinnosť v septembri 2017. V dôvodovej správe k novele sa uvádzalo niekoľko  
dôvodov potreby prijatia novej úpravy. Zdôrazňovalo sa, že predchádzajúca právna  
úprava porušovala zásadu ľudskej dôstojnosti a dôstojnosti tela zosnulého, ktorá by sa  
mala vzťahovať na nasciturus (ešte nenarodeného jedinca). Ďalej bolo potrebné zmeniť  
českú legislatívu, aby bola v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva  
a právami rodičov na rodinný život. V českej legislatíve chýbalo právo rodičov  
pochovať svoje mŕtvonarodené dieťa alebo potratený plod. Pohreb dieťaťa (plodu)  
môže pomôcť lepšie zvládnuť jeho stratu. Tu stojí za zmienku, že aj dávno pred  
nadobudnutím účinnosti novely umožňovali niektoré nemocnice rodičom  
mŕtvonarodených detí pochovať svoje dieťa. Táto prax však nemala právny základ.  
3.2 Fínsko  
1. Danú problematiku upravuje zákon o pohrebných službách (457/2003), zákon o určení  
príčiny smrti (459/1973), vyhláška vlády o určení príčiny smrti (948/1973) a vyhláška  
Ministerstva sociálnych vecí a zdravia o určení smrti (27/2004).  
Legislatíva ohľadom určenia príčiny smrti je zo sedemdesiatych rokov, takže je už  
čiastočne zastaraná, ale ustanovenia o určení smrti sú dané novšou vyhláškou. Ústavnoprávny  
výbor však skonštatoval, že daná záležitosť by mala byť upravená zákonom, takže v súčasnosti  
prebieha reforma existujúcej legislatívy v danej oblasti.  
Podľa zákona o pohrebníctve musí byť telo zosnulého pochované, alebo spálené bez  
zbytočného odkladu. Zákon o určení príčiny smrti ustanovuje povinnosť lekára podpísať  
úmrtný list, ktorý bude obsahovať príčinu smrti. Mŕtveho nemožno pochovať, kým lekár  
nevydá povolenie na pohreb. Podľa vyhlášky o určení príčiny smrti sa to v relevantných  
prípadoch vzťahuje aj na mŕtvonarodené deti. Za mŕtvonarodené dieťa sa považuje plod alebo  
novorodenec, ktorý v čase narodenia - najmenej v 22. týždni tehotenstva alebo s hmotnosťou  
najmenej 500 gramov - nejavil známky života. Plody, potratené v skoršom štádiu tehotenstva,  
sa nepovažujú za mŕtvonarodené deti, čo znamená, že nie sú potrebné úmrtné listy ani  
pohrebné povolenia.  
Podľa vyhlášky o určení smrti, v prípade intrauterinnej smrti (vo vnútri maternice),  
musí smrť určiť lekár, ak tehotenstvo trvalo najmenej 22 týždňov alebo ak plod váži 500  
17  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
gramov alebo viac. Vyššie uvedené znamená, že deti, ktoré sa narodia v 22. týždni tehotenstva  
a neskôr, alebo ktoré vážia najmenej 500 gramov, musia byť pochované alebo podliehať  
kremácii. Lekár podpíše úmrtný list a vydá povolenie na pohreb. Potom môžu rodičia  
zorganizovať pohreb svojho dieťaťa. Rodičia to však môžu urobiť, ak si to prajú, taktiež  
v prípade, že tehotenstvo trvalo menej ako 22 týždňov a keď dieťa vážilo menej ako 500  
gramov, ale v týchto situáciách nie je potrebné povolenie na pohreb vydané lekárom.  
Ak tehotenstvo trvalo menej ako 22 týždňov a rodičia nepožiadajú o vydanie  
potrateného plodu, postará sa o jeho kremáciu nemocnica. Prax v mnohých nemocniciach je  
taká, že ak tehotenstvo trvalo najmenej 12 týždňov, pozostatky tela plodu sú požehnané a  
spopolnené v spolupráci s fínskou evanjelickou cirkvou. Nie je to však zo zákona povinné.  
2. Ako je opísané vyššie, ak tehotenstvo trvalo najmenej 22 týždňov, alebo keď plod váži  
najmenej 500 gramov, musia byť jeho telesné pozostatky pochované, alebo spopolnené.  
Legislatíva nerozlišuje medzi potratenými a mŕtvonarodenými deťmi.  
Potrat na základe abnormality plodu je vo Fínsku možný do 23 týždňov tehotenstva.  
To znamená, že povinnosť pochovať alebo spopolniť pozostatky sa môže týkať aj predčasne  
odňatých plodov. O ich kremáciu sa buď postará nemocnica, alebo si ich môže vyzdvihnúť  
rodič, ak si o to požiada.  
3. Ako je opísané vyššie, ak tehotenstvo trvalo najmenej 22 týždňov alebo keď dieťa váži  
najmenej 500 gramov, musia byť pozostatky pochované alebo spopolnené. Legislatíva  
nedefinuje nijaké povinnosti pre zdravotnícke zariadenie, týkajúce sa kremácie alebo  
pochovania plodu/mŕtvonarodeného dieťaťa. Prax je však taká, že ak rodičia  
neprejavia záujem organizovať pohreb alebo kremáciu, postará sa o to nemocnica.  
Ak tehotenstvo trvalo menej ako 22 týždňov, s pozostatkami plodov by sa dalo  
nakladať ako s nemocničným odpadom, na ktorý sa vzťahujú vlastné pokyny nemocníc  
(identifikované časti tela a plody musia byť spálené). Ale ako je opísané v otázke 1, nemocnice  
v týchto prípadoch spolupracujú s fínskou evanjelickou luteránskou cirkvou a plody sú  
zvyčajne spopolnené.  
4. Podľa vyhlášky o určení smrti je povinnosťou lekára určiť smrť. Táto povinnosť sa  
vzťahuje aj na mŕtvonarodené deti v prípade, že tehotenstvo trvalo najmenej 22  
týždňov alebo dieťa vážilo najmenej 500 gramov.  
Podľa zákona o určení príčiny smrti je navyše povinnosťou lekára vydať povolenie na  
pohreb vrátane určenia príčiny smrti.  
18  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
Podľa vyhlášky o zistení príčiny smrti je povinnosťou zariadenia zdravotnej  
starostlivosti alebo lekára oznámiť narodenie mŕtveho dieťaťa inštitúcii sociálneho poistenia.  
Táto povinnosť platí v prípade, že tehotenstvo trvalo najmenej 22 týždňov alebo dieťa malo  
najmenej 500 gramov. Mŕtvonarodené deti nie sú zaregistrované vo fínskom populačnom  
informačnom systéme (iba živonarodené deti sú registrované).  
5. Podľa zákona o pohrebných službách môžu najbližší príbuzní zosnulého usporiadať  
pohreb alebo kremáciu. V situácii, keď najbližší príbuzní neorganizujú pohreb alebo  
kremáciu, urobí opatrenia obec, v ktorej mal zosnulý bydlisko.  
Rodičia môžu požadovať vydanie plodu na pohreb alebo kremáciu. Legislatíva pre to  
nestanovuje žiadne podmienky. Spôsob nakladania s pozostatkami sa riadi prianiami rodičov.  
6. Nie je upravené v legislatíve.  
7. Nie je upravené v legislatíve.  
8. Nakladanie s potratenými, alebo predčasne odňatými plodmi nie je v právnych  
predpisoch podrobne upravené. Ak tehotenstvo trvalo najmenej 22 týždňov alebo  
dieťa vážilo najmenej 500 gramov, musia byť jeho telesné pozostatky pochované alebo  
spopolnené. Je možné tak urobiť, aj keď tehotenstvo trvalo menej ako 22 týždňov, aj  
keď to nie je zo zákona povinné.  
Systém zdravotnej starostlivosti považuje mŕtvonarodené deti za niečo zvlášť  
traumatizujúce pre matky a páry. Párom sa v týchto situáciách ponúka niekoľko druhov  
pomoci a podpory. Po pôrode dostanú rodičia príležitosť rozlúčiť sa so svojím dieťaťom  
a prežiť si svoj smútok. Existujú nemocniční kňazi, ktorí pomáhajú rodičom po strate dieťaťa  
napríklad pri vybavovaní pohrebu.  
Po narodení mŕtveho dieťaťa vždy nasleduje skúmanie, ktoré trvá približne 10 až 12  
týždňov po pôrode. Pri tomto skúmaní sa posudzuje aj fyzické a duševné zotavenie matky.  
3.3 Francúzsko  
1. Vyhlášky č. 2008-798 a 2008-800 a Kódex verejného zdravia.  
2. Od roku 2008 je k statusu “mŕtvonarodeného dieťaťa” potrebný lekársky certifikát o  
pôrode, zahŕňajúci aj existenciu “tela s definovaným tvarom a pohlavím.” Tento status  
mŕtvonarodeného dieťaťa umožňuje okrem iného rodičom dieťaťa organizovať pohreb  
19  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
18  
takéhoto dieťaťa v súlade s vyhláškou č. 2008-800 z 20. augusta 2008 . Ak o to rodina  
nepožiada, plod môže byť pochovaný, alebo spopolnený na náklady zdravotníckeho  
zariadenia.  
Na druhej strane pri potrate do 15. týždňa od poslednej menštruácie je plod  
považovaný za anatomickú časť a inštitúcia ho potom musí zlikvidovať zaslaním do  
krematória. Jeho popol je potom rozptýlený v „carré des anges“, mieste vyhradenom na  
určitých cintorínoch. V parížskom regióne sa nachádza v oblasti Thiais.  
Zároveň podľa vyhlášky z marca 2008 je možné registrovať plod na základe jeho  
krstného mena v občianskom registri a v knihe rodinných záznamov bez ohľadu na dĺžku  
trvania tehotenstva.  
Vyhláška č. 2008-800 z 20. augusta 2008 o uplatňovaní článku 79-1 druhého odseku  
Občianskeho zákonníka:  
„Z nových ustanovení z 20. augusta 2008 týkajúcich sa uplatňovania článku 79-1 druhého odseku  
Občianskeho zákonníka vyplýva, že:  
• Záznam o mŕtvonarodenom dieťati sa vyhotovuje na žiadosť dotknutej rodiny, a preto nie je výsledkom  
iniciatívy nemocnice, bez ohľadu na štádium tehotenstva v čase pôrodu.  
• Kritériá týkajúce sa hmotnosti dieťaťa alebo počtu týždňov amenorey (500 g a 22 týždňov), ktoré sa  
predtým zohľadňovali pri príprave tohto zákona na základe ministerského obežníka z roku 1993, už nie  
sú relevantné.  
• Potvrdenie o pôrode sa musí vydať a odovzdať rodinám iba v prípade „spontánneho alebo vyvolaného  
pôrodu zo zdravotných dôvodov“. Nezahŕňa to spontánne potraty vo veľmi včasných štádiách  
tehotenstva a dobrovoľné ukončenie tehotenstva.”  
To znamená, že potvrdenie o pôrode sa vydáva bez ohľadu na hmotnosť plodu, alebo  
štádium tehotenstva pri všetkých prípadoch spontánneho potratu, alebo umelo vyvolaného  
potratu z lekárskych dôvodov (zdravotne indikované interrupcie). Na druhej strane certifikát  
sa nevydá v prípade dobrovoľného predčasného ukončenia tehotenstva, alebo v prípade  
včasného spontánneho potratu.  
19  
3. Článok R1112-76 Kódexu verejného zdravia hovorí, že:  
“I. V prípade, že sa uplatní nárok na telo zosnulého alebo dieťaťa, ktoré možno vyhlásiť za  
mŕtvonarodené, odovzdá sa bezodkladne osobám uvedeným v článku R. 1112-75.  
Dostupné na internete (vo francúzštine): https://www.legifrance.gouv.fr/loda/id/JORFTEXT000019350025/ [cit.  
31.05.2021]  
20  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
II. Ak si telo nevyžiadajú v rámci desaťdňovej lehoty uvedenej v článku R. 1112-75, má zariadenie dva  
celé dni na to, aby….  
…prijalo opatrenia na kremáciu tela dieťaťa, ktoré môže byť vyhlásené úradom za mŕtvonarodené na  
svoje náklady, alebo ak to umožňuje dohoda s obcou, na náklady obce.  
III. Keď sa pri uplatňovaní článku L. 1241-5 odoberajú vzorky z tela dieťaťa, ktoré možno v registri  
vyhlásiť za mŕtvonarodené, predĺžia sa lehoty uvedené v bodoch I a II tohto článku o čas potrebný na  
odobratie týchto vzoriek bez prekročenia štyroch týždňov od dátumu pôrodu (potratu).”  
Podľa Kódexu verejného zdravia (článok R1335-11) musia byť anatomické časti  
ľudského pôvodu určené na odstránenie spopolnené. Spopolnenie sa vykonáva v  
autorizovanom krematóriu. Kremácia sa koná mimo otváracích hodín krematória pre  
verejnosť. Popol pochádzajúci z kremácie anatomických častí ľudského pôvodu je možné  
zhromažďovať a nakladať s ním v obciach a skupinách obcí za zákonom daných podmienok.  
4. -------  
5. Pohreb (výňatky z Medzirezortného obežníka DGCL / DACS / DHOS / DGS z 19. júna  
2009 o registrácii detí, ktoré zomreli pred vyhlásením o narodení a tých, ktoré môžu  
viesť k záznamu o narodení mŕtveho dieťaťa; vydaní knihy rodinných záznamov a o  
20  
starostlivosti o telá zosnulých detí, mŕtvonarodených detí a plodov )  
Po vydaní lekárskeho osvedčenia o pôrode  
Ak je rodina držiteľom potvrdenia o mŕtvonarodenom dieťati a žiada o usporiadanie  
pohrebu, obce by mali k tejto žiadosti, okrem výnimočných okolností, pristúpiť. Rodina si tak  
môže dať telo spopolniť alebo pochovať na svoje náklady. Obec si ponecháva možnosť  
poskytnúť finančnú pomoc rodinám v ťažkostiach.  
Ak rodina nemá záznam o smrti dieťaťa, ale chce usporiadať pohreb, môžu obce toto  
želanie podporiť povolením pochovania alebo spopolnenia tela.  
Pri absencii rodinnej starostlivosti  
Ak bolo vydané lekárske potvrdenie o pôrode a do desiatich dní od pôrodu nebolo telo  
vyžiadané, môže byť plod pochovaný, ak zdravotnícke zariadenie po dohode s dotknutými  
obcami prijme na tento účel osobitné opatrenia; v opačnom prípade je telo spopolnené na  
20 Circulaire interministérielle DGCL/DACS/DHOS/DGS du 19 juin 2009 relative à l'enregistrement à l'état civil des  
enfants décédés avant la déclaration de naissance et de ceux pouvant donner lieu à un acte d'enfant sans vie, à la  
délivrance du livret de famille, à la prise en charge des corps des enfants décédés, des enfants sans vie et des foetus.  
Dostupné na internete (vo francúzštine): https://www.legifrance.gouv.fr/download/pdf/circ?id=29111 [cit.  
31.05.2021]  
21  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
náklady zdravotníckeho zariadenia v súlade s príslušnými ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú  
na anatomické časti ľudského pôvodu.  
V obidvoch prípadoch má zdravotnícke zariadenie dva celé dni, po uplynutí  
desaťdňovej lehoty na vyžiadanie plodu, na pokračovanie v pochovaní alebo na prijatie  
potrebných opatrení na kremáciu. Verejné zdravotnícke zariadenia si vyberajú pohrebnú  
spoločnosť alebo krematórium v súlade s pravidlami verejného obstarávania.  
Ak nebolo vydané lekárske osvedčenie o pôrode, odporúča sa vykonať kremáciu na  
náklady zdravotníckeho zariadenia.  
6. Časové lehoty na vyžiadanie potrateného plodu rodičmi sú dané Kódexom verejného  
zdravia (článok R1111-75), kde sa hovorí, že rodičia potrateného plodu majú lehotu 10  
dní od potratu, dokedy môžu požiadať o vydanie plodu, ktorému môže byť pridelený  
status mŕtvonarodeného.  
7. -------  
Zhrnutie  
R. 1112-76-11-2° Kódexu  
verejného zdravia:  
spontánny potrat bez  
pohreb, alebo kremácia podľa  
ohľadu na váhu plodu,  
želania rodičov  
alebo dĺžku trvania  
alebo  
tehotenstva  
vydanie certifikátu  
o narodení  
(potrate)  
mŕtvonarodené  
dieťa (plod)  
kremácia zdravotníckym  
zariadením  
alebo  
umelo vyvolaný potrat zo  
zdravotných dôvodov  
alebo  
pochovanie na základe  
dohody medzi obcou a  
zdravotníckym zariadením  
R. 1335-9-11 Kódexu  
verejného zdravia -  
včasný spontánny potrat do nie je vydaný  
spopolnenie zdravotníckym  
zariadením  
12. týždňa tehotenstva  
certifikát o pôrode  
(potrate)  
anatomická časť  
ľudského pôvodu  
alebo  
alebo  
umelo vyvolaný potrat (do  
14. týždňa tehotenstva)  
register zriadený starostom  
alebo prefektom, ktorý  
22  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
výnimočne povoľuje  
pochovanie  
Zdroj: odpoveď francúzskeho Národného zhromaždenia na požiadavku ECPRD č. 4674 (uzavretá databáza)  
8. Východiská pre prijatie vyššie uvedenej právnej úpravy:  
pohreb plodu (mŕtvonarodeného dieťaťa) môže pomôcť pozostalým prežiť túto  
stratu;  
podanie citlivej informácie o možnosti pochovať nenarodené dieťa, ako aj citlivý  
prístup zdravotníckych pracovníkov, môže pomôcť rodičom zvládnuť túto  
bolestivú situáciu;  
obec môže pomôcť rodine zvládnuť ťažkosti psychologickou aj finančnou  
podporou.  
3.4 Holandsko  
21  
1. Plod, narodený od 24. týždňa gestácie podlieha zákonu o pohrebných službách .  
Aplikuje sa naňho zákonná povinnosť pochovania alebo kremácie.  
Pri potrate v skoršom štádiu tehotenstva sa môžu rodičia rozhodnúť, ako naložia  
s plodom. Môžu ho nechať v nemocnici, kde budú plody neskôr kolektívne spopolnené, alebo  
si ho môžu vyzdvihnúť a naložiť s ním podľa vlastného uváženia (napríklad aj pochovať vo  
vlastnej záhrade).  
Ak sa plod narodený pred 24. týždňom gestácie narodí živý a žije aspoň 24 hodín po  
narodení, vzťahujú sa naňho ustanovenia o povinnom pochovaní, alebo kremácii.  
2. -------  
3. Ak trvá tehotenstvo aspoň 24 týždňov, plod (mŕtvonarodené dieťa) musí byť  
pochovaný. Zákon nestanovuje žiadne konkrétne povinnosti zdravotníckemu  
zariadeniu, ale prax je taká, že v prípade, že rodičia nemajú záujem sami zorganizovať  
pohreb, alebo kremáciu plodu, postará sa o to zdravotnícke zariadenie.  
21 Wet op de lijkbezorging. Dostupné na internete (v holandštine): https://wetten.overheid.nl/BWBR0005009/2018-  
08-01 [cit. 31.05.2021]  
23  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
Pri tehotenstva kratšom, ako 24 týždňov, môže zdravotnícke zariadenie s plodom,  
v prípade, že si ho rodičia nevyžiadajú, naložiť ako s nemocničným odpadom, podľa  
vlastných nariadení.  
4. V prípade potratu od 24. týždňa tehotenstva platia „Vzorové predpisy pre neskoré  
prerušenie tehotenstva“ vydané Holandskou komorou gynekológov a pôrodníkov  
(NVOG): ošetrujúci gynekológ zavolá mestského koronera a podá správu  
prokurátorovi.  
Na mŕtvonarodené dieťa od 24. týždňa tehotenstva sa vzťahuje zákon o pohrebníctve.  
V takom prípade úradník občianskeho registra vydá okrem povolenia na pohreb alebo  
kremáciu aj „osvedčenie o mŕtvonarodenom dieťati“.  
5. Pri tehotenstve kratšom ako 24 týždňov sa rodičia môžu rozhodnúť, ako chcú naložiť  
s potrateným plodom. Nie sú povinní plod pochovať alebo spopolniť. Môžu ho nechať  
v nemocnici, aby bol neskôr spoločne spopolnený. Ale môžu si ho aj vyzdvihnúť  
a pochovať, napríklad aj vo vlastnej záhrade.  
Ako už bolo spomenuté predtým, keď tehotenstvo trvalo viac ako 24 týždňov, musia  
byť pozostatky pochované alebo spopolnené. Rodičia môžu požadovať pozostatky na pohreb  
alebo kremáciu. V právnych predpisoch nie sú stanovené žiadne podmienky. Čo sa stane s  
pozostatkami, je len na rodičoch.  
6. Nie je právne upravené.  
7. Nie je právne upravené.  
8. Nakladanie s potratenými plodmi nie je podrobne legislatívne upravené. Zákonná  
hranica medzi potratom a narodením mŕtveho dieťaťa môže spôsobiť problémy  
rodičom mŕtvonarodeného dieťaťa pred 24. týždňom tehotenstva. Zo sociálneho  
hľadiska je stav narodenia mŕtveho dieťaťa silnejší a závažnejší ako v prípade potratu,  
zatiaľ čo v obidvoch prípadoch môžu mať rodičia proporcionálny pocit straty a  
smútku.  
Pri hľadaní tejto hranice skúmal zákonodarca lekárske možnosti a snažil sa určiť  
moment, kedy by malo byť možné udržať novorodenca pri živote súčasnými lekárskymi  
postupmi. Na základe toho sa usúdilo, že po 24 týždňoch tehotenstva sa dá hovoriť, že plod je  
životaschopný.  
24  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
V súčasnosti je však možné aj plod, potratený pred 24. týždňom tehotenstva  
zaregistrovať v registri obyvateľov obce a taktiež zorganizovať mu pohreb.  
3.5 Litva  
1. Problematiku nakladania s mŕtvymi ľudskými embryami a plodmi upravuje zákon  
o pochovávaní ľudských telesných pozostatkov a príslušné podzákonné právne akty  
vo forme nariadení ministerstva zdravotníctva.  
Podľa zákona o pochovávaní ľudských telesných pozostatkov „ľudské telesné  
pozostatky“ znamenajú: telo zosnulej osoby, jeho časti, alebo predčasne narodený plod alebo  
ľudský plod narodený pred 22. týždňom tehotenstva, keď (v druhom prípade) rodičia v súlade  
so stanoveným postupom potvrdili svoju vôľu spopolniť alebo pochovať tento plod (článok 2  
ods. 23) . „Predčasne narodený plod“ znamená plod narodený medzi koncom 22. a 37.  
týždňom tehotenstva, počítaný od prvého dňa poslednej menštruácie (článok 2, odsek 20).  
Zákon stanovuje, že nakladanie s mŕtvymi ľudskými embryami a plodmi narodenými  
pred 22. týždňom tehotenstva, keď ani jeden z rodičov neprejavil vôľu spopolniť ich alebo  
pochovať, je upravené nariadením ministra zdravotníctva (čl. 1 ods. 2) . Minister zdravotníctva  
ustanovuje aj postup počiatočnej prepravy, prípravy, prepravy na pohreb a pochovania  
mŕtvych ľudských plodov narodených pred 22. týždňom tehotenstva (čl. 1 ods. 5). Minister  
zdravotníctva okrem toho ustanovuje postup vydania mŕtveho ľudského plodu narodeného  
pred 22. týždňom tehotenstva rodičom na kremáciu alebo pohreb (článok 1 ods. 6).  
S pozostatkami predčasne narodeného plodu (narodeným medzi 22. a 37. týždňom  
tehotenstva) sa teda zaobchádza ako so všetkými ľudskými pozostatkami v súlade so  
zákonom. S pozostatkami ľudského plodu narodenými pred 22. týždňom tehotenstva sa  
zaobchádza v súlade s postupom ustanoveným ministrom zdravotníctva.  
2. Predčasne narodený mŕtvy plod (narodený medzi 22. a 37. týždňom tehotenstva) je  
zákonom o pohrebe telesných pozostatkov človeka považovaný za ľudské telesné  
pozostatky a je s ním zaobchádzané v súlade s týmto zákonom (rovnako ako s telom  
akejkoľvek zosnulej osoby).  
V prípade, že rodičia prejavia vôľu spopolniť alebo pochovať mŕtvy ľudský plod  
narodený pred 22. týždňom tehotenstva, podľa zákona sa tento plod taktiež považuje za  
ľudský telesný pozostatok, avšak postup pri preprave, príprave, pohrebe rovnako ako vydanie  
takéhoto plodu rodičom na kremáciu alebo pohreb ustanovuje ministerský Popis postupu pri  
vydávaní plodu narodeného pred 22. týždňom tehotenstva rodičom na kremáciu alebo  
pochovanie.  
25  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
Pokiaľ ani jeden z rodičov neprejavil vôľu spopolniť alebo pochovať mŕtvy ľudský  
plod, narodený pred 22. týždňom tehotenstva, zákon tento plod nepovažuje za ľudský telesný  
pozostatok. Postup pri zaobchádzaní s týmito plodmi ustanovuje ministerský Popis postupu  
kremácie alebo pochovania ľudských embryí a plodov narodených pred 22. týždňom  
tehotenstva, ak ani jeden z rodičov neprejavil zodpovedajúci záujem.  
Na základe ministerského Popisu pravidiel pre vyplnenie formulára lekárskeho  
osvedčenia o perinatálnom úmrtí sa v prípade úmrtia predčasne narodeného plodu  
(narodeného medzi 22. a 37. týždňom tehotenstva), vydáva lekárske potvrdenie na  
stanovenom formulári. V opačnom prípade sa pri narodení mŕtveho ľudského plodu pred 22.  
týždňom tehotenstva použije iný postup - výpis z lekárskej dokumentácie v stanovenej  
podobe sa vydáva rodičom v súlade s ministerským Popisom postupu pri vydávaní plodu  
narodeného pred 22. týždňom tehotenstva rodičom na kremáciu alebo pochovanie.  
Podľa zákona je zakázané spopolňovať ľudské telesné pozostatky v deň smrti, s  
výnimkou mŕtveho ľudského plodu narodeného pred 22. týždňom tehotenstva (čl. 13 ods. 1).  
Podobne je povolené pochovávať ľudské telesné pozostatky najskôr 24 hodín po vyhlásení  
smrti, pokiaľ to neodporuje náboženskému presvedčeniu zosnulého alebo osôb s ním úzko  
súvisiacich, s výnimkou mŕtveho ľudského plodu narodeného pred 22. týždňom tehotenstva.  
(článok 25 ods. 2).  
Podľa zákona, keď je mŕtvy ľudský plod, narodený pred 22. týždňom tehotenstva,  
spopolnený, musí byť meno, priezvisko, dátum narodenia matky a dátum vydania výpisu z  
lekárskeho dokumentu čitateľne vytlačené na kapsule od kremačnej spoločnosti (čl. 13, ods.  
4). Tieto údaje sú uvedené aj v osvedčení preukazujúcom skutočnosť kremácie mŕtveho  
ľudského plodu narodeného pred 22. týždňom tehotenstva (článok 15 ods. 1). Ak je predčasne  
narodený plod (narodený medzi 22. a 37. týždňom tehotenstva) spopolnený, musí byť dátum  
narodenia a úmrtia plodu (tieto dátumy sa zhodujú) kremačnou spoločnosťou čitateľne  
vytlačený na kapsule (článok 13 ods. 3).  
3. Popis postupu pri vydávaní plodu narodeného pred 22. týždňom tehotenstva rodičom  
na kremáciu alebo pochovanie je právne záväzný pre zdravotnícke zariadenia, ktoré  
poskytujú pôrodnícke a/alebo gynekologické služby. Podľa tohto popisu sa v  
zdravotníckom zariadení musí mŕtvy plod skladovať pri teplote nižšej ako +10 ° C v  
špeciálne navrhnutej chladničke. Pozostatky plodu sa vydávajú rodine na základe  
písomnej žiadosti rodiča predloženej vedúcemu zdravotníckeho zariadenia. Po prijatí  
žiadosti vedúci zdravotníckeho zariadenia ustanoví zamestnanca, ktorý musí  
zabezpečiť vydanie plodu rodičovi. Rodič/rodičia musia potvrdiť prijatie plodu  
podpisom (ďalšie informácie nájdete v odpovediach na otázky 6 a 7).  
26  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
Popis postupu pre kremáciu alebo pochovanie ľudských embryí a plodov narodených  
pred 22. týždňom tehotenstva, ak ani jeden z rodičov neprejavil zodpovedajúci záujem, je  
právne záväzný pre zdravotnícke zariadenia, ktoré poskytujú pôrodnícke alebo  
gynekologické služby, a tiež pre poskytovateľov pohrebných služieb a kremačných služieb.  
Podľa tohto popisu musia byť mŕtve ľudské embryá a plody v zdravotníckej inštitúcii dočasne  
(až 6 mesiacov) skladované pri teplote –18 ° C a nižšej v špeciálne navrhnutej samostatnej  
chladničke až do ich odovzdania poskytovateľovi pohrebnej služby. Vedúci zdravotníckeho  
zariadenia musí určiť zamestnanca, ktorý zabezpečí odovzdanie plodu na kremáciu alebo  
pochovanie. Tento zamestnanec musí uložiť zvyšky embrya alebo plodu do obalu, ktorý je  
nepriehľadný, odolný voči tekutinám, hermetický a odolný proti nárazu. Zásielka je potom  
doručená poskytovateľovi pohrebných služieb (tieto služby sú poskytované na základe  
zmluvy). Takáto zásielka so zvyškami embrya / plodu sa musí prepravovať v uzavretom a  
čistom vozidle. Embryo / plod musia byť spopolnené a zakopané len v obale. Poskytovatelia  
kremačných služieb musia dodržiavať hygienické normy stanoveným príslušným orgánom.  
Popol musí byť vložený do nerozbitnej kapsuly odolnej voči svetlu a tekutinám. Kremačná  
spoločnosť musí na kapsule čitateľne vytlačiť dátum kremácie a kód spoločnosti. Ľudské  
embryá a plody alebo ich popol musia byť pochované v určenej oblasti cintorína alebo sa popol  
rozptýli na konkrétnom mieste cintorína.  
4. Podľa Popisu postupu na vydanie plodu narodeného pred 22. týždňom tehotenstva  
rodičom na kremáciu alebo pochovanie musí posudkový lekár vyplniť na to určený  
formulár. Výpis z tejto dokumentácie sa vydáva rodičovi pri prevzatí pozostatkov  
plodu.  
5. Podľa zákona má rodič (matka alebo otec) alebo obaja právo v súlade so stanoveným  
postupom prejaviť vôľu spopolniť alebo pochovať ľudský plod (plody) narodený pred  
22. týždňom tehotenstva (článok 2 ods. 23).  
Zákon považuje predčasne narodený mŕtvy plod (narodený medzi 22. a 37. týždňom  
tehotenstva) za ľudské telesné pozostatky a je s ním zaobchádzané v súlade s ustanoveniami  
zákona. Každý z rodičov (matka alebo otec) alebo obaja sú podľa zákona považovaní za osoby  
zodpovedné za pohreb a majú právo požadovať pozostatky na pochovanie alebo kremáciu (čl.  
2 ods. 14).  
Podľa zákona musí rodič/rodičia ako osoby zodpovedné za pohreb predložiť spolu so  
žiadosťou o spopolnenie ľudských pozostatkov (vrátane pozostatkov plodu) úmrtný list, alebo  
v prípade plodu narodeného pred 22. dňom týždeň tehotenstva, výpis z lekárskej  
dokumentácie, kremačnej spoločnosti alebo poskytovateľovi pohrebnej služby (článok 6 ods.  
2).  
27  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
6. Podľa Popisu postupu pri vydávaní plodu narodeného pred 22. týždňom tehotenstva  
rodičovi na kremáciu alebo pochovanie, musí byť žiadosť rodiča predložená  
zdravotníckemu zariadeniu do štyroch dní odo dňa gynekologického zákroku.  
Pozostatky plodu musia byť rodičovi / rodičom vydané najneskôr do jedného dňa odo  
dňa prijatia žiadosti.  
7. Podľa Popisu postupu na vydanie plodu narodeného pred 22. týždňom tehotenstva  
rodičom na kremáciu alebo pochovanie, musí zodpovedný zamestnanec uložiť  
pozostatky plodu do obalu, ktorý nie je priehľadný, je odolný voči tekutinám,  
hermetický a odolný voči nárazom. Zásielka musí byť označená menom, priezviskom  
a dátumom narodenia matky.  
8. Zákon o pochovávaní ľudských telesných pozostatkov až do 1. mája 2018 neuznával  
ako ľudské pozostatky mŕtve ľudské embryá a plody narodené pred 22. týždňom  
tehotenstva. Takéto pozostatky boli považované za anatomický materiál človeka a  
pochované / spálené v súlade s hygienickými normami „Bezpečnostné požiadavky na  
nakladanie so zdravotníckym odpadom“. Cieľom novely vyššie uvedeného zákona  
bolo poskytnúť možnosť dôstojne pochovať / spopolniť pozostatky embryí a plodov.  
3.6 Maďarsko  
1. V Maďarsku je daná problematika upravená nasledujúcimi právnymi predpismi  
(dostupné iba v maďarčine):  
22  
• zákon č. CLIV z roku 1997 o zdraví ;  
• vládna vyhláška o obhliadke zosnulých a o postupe súvisiacom so zosnulými č.  
23  
351/2013 (X. 4);  
• zákon č. XLIII z roku 1999 o cintorínoch a pohrebiskách ;  
24  
• vládne nariadenie č. 145/1999 o vykonávaní zákona XLIII z roku 1999 o  
25  
cintorínoch a pohrebiskách .  
§ 216 zákona o zdraví (č. CLIV z roku 1997) definuje a rozlišuje medzi:  
1. perinatálne úmrtie:  
23 351/2013. (X. 4.) Korm. Rendelet a halottvizsgálatról és a halottakkal kapcsolatos eljárásról. Dostupné na  
internete (v maďarčine): https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=a1300351.kor [cit. 31.05.2021]  
24 1999. évi XLIII. Törvény a temetőkről és a temetkezésről. Dostupné na internete (v maďarčine):  
25 145/1999. (X. 1.) Korm. Rendelet a temetőkről és a temetkezésről szóló 1999. évi XLIII. törvény végrehajtásáról.  
Dostupné na internete (v maďarčine): https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=99900145.kor [cit. 31.05.2021]  
28  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
• smrť v maternici po 24. týždni tehotenstva alebo ak plod, ktorý zomrie v  
maternici, je dlhý aspoň 30 cm alebo váži viac ako 500 g,  
• ak dôjde k úmrtiu do 168 hodín od narodenia novorodenca, bez ohľadu na jeho  
dĺžku alebo váhu;  
2. skoré alebo stredné úmrtie plodu - plod v lone matky po dobu 24 týždňov alebo menej,  
ak po narodení (potrate) nejaví známky života; alebo ak nie je možné určiť vek  
plodu a plod neváži viac ako 500 gramov alebo nemá dĺžku tela 30 cm, s výnimkou  
prípadov dvojčiat, pri ktorých sa najmenej jeden plod narodil živý.  
§ 217 zákona hovorí:  
V prípade perinatálneho úmrtia môžu byť plod alebo novorodenec premiestnené z  
miesta úmrtia z dôvodu patologického vyšetrenia, pohrebu, kremácie alebo odstránenia  
orgánov a tkanív až po lekárskom vyšetrení, ktoré vyšetruje úmrtie.  
Zákon ustanovuje, že v prípade plodov, ktoré zomrú po 24. týždni tehotenstva, môže  
príbuzný vyhlásiť, že má v úmysle pochovať dieťa sám. V prípade perinatálneho úmrtia by  
mal byť vydaný perinatálny úmrtný list a spolu s mŕtvym plodom by mal byť do 24-48 hodín  
po úmrtí zaslaný na patologické oddelenie. Plod sa potom na žiadosť rodiča prepravuje na  
pohreb alebo kremáciu. Ak rodičia nie sú schopní túto povinnosť splniť, pohreb zorganizuje  
príslušná obec v mieste úmrtia formou verejného pohrebu.  
V prípade predčasného alebo strednodobého úmrtia plodu sa neuskutočňuje  
vyšetrenie príčiny smrti a pre tieto úmrtia sa nevystavuje ani certifikát o úmrtí.  
Podľa zákona o cintorínoch a pohrebiskách (č. XLIII z roku 1999) sa  
s mŕtvonarodenými plodmi zaobchádza ako s akýmkoľvek iným zosnulým človekom (§ 20),  
avšak v prípade predčasného alebo strednodobého úmrtia plodu mŕtvy plod možno pochovať  
alebo spopolniť aj bez potvrdenia o úmrtí na základe písomnej žiadosti rodiča (§ 24).  
Likvidácia plodov, ktoré uhynuli pri spontánnom potrate, ako „lekársky odpad“, je  
zakázaná a ich pochovávanie je jednoznačne vyžadované zákonom (vyhláška EMMI č.  
12/2017. (VI. 12.) o nakladaní s odpadmi, ktoré vznikajú v zdravotníckych zariadeniach.  
Nariadenie vlády č. 145/1999. (X. 1.) hovorí (§ 12):  
vlastník (prevádzkovateľ) cintorína vyčlení samostatný náhrobný kameň pre pohreb  
plodu, odstránenej časti tela, ľudského orgánu alebo zvyškov orgánov v dôsledku  
umelého alebo spontánneho potratu;  
pohrebné miesto mŕtvonarodeného plodu musí byť označené značením, ktoré indikuje  
dátum pohrebu a sériové číslo pohrebného miesta;  
29  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
v prípade pochovania mŕtvonarodeného plodu a potrateného plodu v ranom a  
strednom štádiu tehotenstva, môže byť na hrobové miesto umiestnený kríž, náhrobný  
kameň alebo iný náhrobok a môže byť uvedené jeho krstné meno.  
2. Hlavné rozdiely v spôsobe nakladania medzi mŕtvonarodenými plodmi  
(perinatálne úmrtia) a potratenými plodmi (včasné, alebo strednodobé potraty) sú:  
v prípade včasného alebo strednodobého úmrtia plodu sa nerobí vyšetrenie  
príčiny smrti, pre takéto úmrtie sa nevystavuje certifikát o úmrtí. Takže vo  
všetkých prípadoch takéhoto potratu (predčasné úmrtie plodu, spontánny  
potrat alebo umelo vyvolané prerušenie tehotenstva), musia rodičia požiadať  
o vydanie plodu písomnou formou. Ak si rodičia nevyžiadajú potratený plod,  
postupuje sa tak, že pozostatky môžu byť spopolnené nemocnicou;  
pohreb mŕtvonarodeného dieťaťa sa musí zabezpečiť priamo na základe  
zákona o cintorínoch a pohrebiskách, ako je to v prípade úmrtia dospelého  
človeka.  
3. Prax je taká, že v prípade, že rodičia nechcú usporiadať pohreb alebo kremáciu,  
nemocnica sa o to postará v súlade s nariadením vlády č. 145/1999. (X. 1.)  
4. V prípade včasného alebo strednodobého úmrtia plodu nie je potrebné vyšetrenie  
príčiny smrti a pre takéto úmrtie sa nevyžaduje certifikát o úmrtí.  
V prípade perinatálneho úmrtia nemocnica dodržiava nasledujúci postup (nariadenie  
vlády č. 351/2013). Lekár vystaví tlačivo s názvom „Osvedčenie o úmrtí plodu“, ktoré  
obsahuje: posudok o mimoriadnom úmrtí novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa  
o zrelosti, životaschopnosti, príčine smrti novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa,  
pôvod akýchkoľvek poranení, ktoré sa na ňom našli, a pravdepodobný dátum úmrtia.  
V prípade dieťaťa, ktoré zomrie do 168 hodín po pôrode, sa musí okrem perinatálneho  
úmrtného listu v rámci vyšetrenia príčin smrti vyplniť aj ďalšie tlačivo, ktoré sa musí zaslať  
(elektronicky) matrike príslušnej k miestu úmrtia, úradom hlavného mesta a kraja pôsobiacim  
v oblasti verejného zdravia a Maďarskému ústrednému štatistickému úradu (KSH).  
5. Rodičia majú právo na pochovanie alebo kremáciu potrateného plodu v každom  
prípade bez ohľadu na vek plodu.  
V prípade predčasného alebo strednodobého úmrtia plodu môže byť mŕtvy plod  
pochovaný alebo spopolnený bez potvrdenia o úmrtí na základe písomnej žiadosti rodiča. Na  
základe takejto žiadosti musia byť pozostatky vydané a rodič je povinný ich pochovať (§ 24  
zákona XLIII z roku 1999). Ak to rodič nežiada, pohreb zariadi nemocnica.  
30  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
6. V prípade včasného alebo strednodobého úmrtia plodu legislatíva nestanovuje  
žiadne časové lehoty, avšak vnútorné predpisy nemocnice určujú zvyčajne 7 dní,  
počas ktorých môže rodič vyžiadať plod na pochovanie.  
7. -------  
8. Dôvodom prijatia vyššie uvedenej legislatívy je, že mnoho rodičov pociťuje veľkú  
stratu pri úmrtí nenarodeného dieťaťa, ale aj dlhodobé problémy v oblasti  
duševného zdravia, ako sú depresie a úzkosti. Pohreb dieťaťa môže pomôcť lepšie  
sa vyrovnať s takouto stratou.  
V súvislosti s rodičmi je dôležité hovoriť o perinatálnom smútku. Ministerstvo  
ľudských zdrojov (EMMI) vydalo v roku 2010 odborné usmernenie o úlohách v psychologickej  
oblasti, súvisiacich so stratami dieťaťa pri narodení.  
Podľa prieskumu medzi 56 ústavmi v Maďarsku poskytuje 93% pôrodníckych ústavov  
rodičom možnosť rozlúčiť sa s mŕtvym dieťaťom - ak je to výslovne požadované (správa  
ombudsmana č. AJB 4291/2010).  
3.7 Nemecko  
1. Právna úprava pohrebníctva je v kompetencii jednotlivých spolkových krajín. Právne  
predpisy v tejto oblasti sa v niektorých prípadoch značne líšia. Vo všetkých krajinách  
je však povinnosť pochovávať mŕtvonarodené deti – vo väčšine krajín je to nad 500  
gramov pôrodnej hmotnosti (v niektorých krajinách nad 100 gramov), alebo po 12.  
týždni tehotenstva. V prípade spontánnych potratov plodov s hmotnosťou pod 500  
gramov zvyčajne nie je povinnosť pochovania plodu, ale rodičia majú, v prípade  
záujmu, na to nárok.  
2. Pohrebné zákony väčšiny krajín obsahujú aj nariadenia výslovne pre prípad potratov.  
Potom sa uplatňujú predovšetkým príslušné nariadenia, ktoré sa vzťahujú na  
spontánne potraty s hmotnosťou plodov do 500 gramov.  
3. V mnohých spolkových krajinách sú zdravotnícke zariadenia zo zákona povinné  
informovať rodičov o možnosti pochovania potratených plodov a mŕtvonarodených  
detí. Pri mŕtvonarodených deťoch organizuje pohreb zdravotnícke zariadenie, ak tak  
neurobia ich rodičia. V prípade spontánnych potratov s hmotnosťou plodov do 500  
gramov je povinnosť naložiť s nimi - spopolnením alebo pochovaním (hromadne) v  
31  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
súlade s hygienickými predpismi - pokiaľ nie sú legálne použité na lekárske,  
farmaceutické alebo vedecké účely.  
4. -------  
5. Narodenie mŕtvonarodeného dieťaťa sa povinne hlási matričnému úradu – ak je  
hmotnosť dieťaťa najmenej 500 gramov, alebo ak je hmotnosť dieťaťa pod 500 gramov,  
ale k potratu došlo aspoň v 24. týždni tehotenstva, zvyčajne ako spontánny potrat.  
V inom prípade sa potrat neregistruje. Je však možné oznámiť to matričnému úradu,  
v obvode ktorého došlo k potratu (v prípade že išlo o asistovaný potrat kompetentnou  
osobou).  
6. Pohrebné zákony vo všeobecnosti umožňujú pochovať zosnulých najskôr 48 hodín po  
smrti. Lehoty na pochovanie potratených plodov sa pohybujú až „do jedného roka“  
(Sasko).  
7. Nešpecifikované.  
8. -------  
3.8 Rakúsko  
1. Každá z deviatich spolkových krajín má svoj vlastný zákon o pohrebníctve. Takže  
nasledujúce informácie sa budú týkať viedenského zákona o zosnulých a pohrebníctve  
26  
č. 38/2004 , ktorý bol naposledy novelizovaný zákonom č. 50/2018.  
Tento zákon rozlišuje medzi potrateným plodom a mŕtvonarodeným dieťaťom (§ 1).  
Mŕtvonarodené dieťa je bez dýchania a iných vitálnych funkcií s pôrodnou  
hmotnosťou nad 500 g. Plod po potrate je taktiež bez dýchania a iných vitálnych funkcií  
s pôrodnou hmotnosťou pod 500 g.  
Rodičia sú zo zákona povinní zariadiť pohreb, pretože pohreb je vo všeobecnosti  
záležitosť blízkych príbuzných (§ 19 ods. 5). Ak si rodičia nesplnia túto povinnosť, pohreb  
zorganizuje mesto Viedeň (v súlade s § 19 ods. 6) a dieťa bude pochované v hromadnom hrobe  
26 Landesrecht konsolidiert Wien: Gesamte Rechtsvorschrift für Wiener Leichen- und Bestattungsgesetz, Fassung  
32  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
v skupine 35B („detský cintorín“) na Viedenskom ústrednom cintoríne, ktorý slúži ako  
spomienkové miesto pre príbuzných.  
Potratené plody sa hromadne spopolňujú a pochovávajú v hromadných hroboch 4-krát  
ročne v stanovených termínoch (§ 30 ods. 4). Mŕtvonarodené deti sú pochované osobitne v  
„detskej sekcii“. Hrob bude uvoľnený po 10 rokoch. Predĺženie o ďalších 10 rokov nie je  
možné. V prípade mŕtvonarodeného dieťaťa je potrebná registrácia na matričnom úrade.  
Rodičom sa v nemocnici poskytne súbor údajov, aby sa mohli rozhodnúť, či chcú sami  
zorganizovať pohreb plodu/mŕtvonarodeného dieťaťa, alebo či ho má zorganizovať mesto.  
Súbor údajov obsahuje nasledujúce údaje: či išlo o potrat, narodenie mŕtveho dieťaťa, alebo  
úmrtie po narodení, dátum narodenia, gestačný vek, pohlavie, hmotnosť a dĺžka plodu. Ďalšie  
informácie sú poskytnuté pohrebnou službou, cintorínmi a Viedenským ústredným  
cintorínom. Takže rodičia majú možnosť vyžiadať si potratený plod na pochovanie bez ohľadu  
na to, v ktorom štádiu tehotenstva došlo k potratu.  
2. Nie je rozdiel v právnej úprave nakladania s potratenými plodmi a mŕtvonarodenými  
deťmi.  
3. Nie je zákonná definícia povinností zdravotníckeho zariadenia vo vzťahu k vydávaniu  
potratených plodov (okrem poskytnutia súboru údajov podľa bodu 1.)  
4. Povinnosti obhliadajúceho lekára vo vzťahu k potratenému plodu sú také isté, ako vo  
vzťahu k inému telu zosnulého: obhliadka a vystavenie potvrdenia o úmrtí. Lekár  
musí určiť, či išlo o potrat, alebo pôrod mŕtvonarodeného dieťaťa. V obidvoch  
prípadoch musí vyplniť príslušný formulár. Tento formulár sa zasiela príslušným  
úradom a v prípade, že rodičia si želajú sami pochovať plod, aj pohrebnému ústavu.  
Ak príčina smrti nie je určená, lekár môže navrhnúť pitvu.  
5. Pozri odpoveď č. 1.  
6. Časová lehota, dokedy rodičia majú právo požiadať o vydanie potrateného plodu  
(mŕtvonarodeného dieťaťa) je 5 dní od vydania potvrdenia o úmrtí (§ 19 ods. 6). De  
facto je to 5 dní od potratu, alebo pôrodu mŕtvonarodeného dieťaťa. Počas tohto  
obdobia je zdravotnícke zariadenie povinné udržiavať potratený plod v stave, ktorý by  
nebránil vydaniu plodu rodičom.  
7. Nie je upravené zákonom.  
33  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
3.9 Švédsko  
Problematika nakladania s potratenými plodmi zaznamenala zvýšenú pozornosť vo  
Švédsku v posledných rokoch. V súčasnosti sa kladie väčší dôraz na priania rodičov v týchto  
veciach, ako tomu bolo v minulosti.  
Potraty sú upravené špecifickým zákonom (1974:595), avšak spôsob, akým nemocnice  
nakladajú s potratenými plodmi nie je upravený žiadnym špecifickým právnym predpisom.  
V roku 1990 Národný panel pre zdravie a blaho vydal odporúčanie (SOSFS 1990:8),  
upravujúce nakladanie s potratenými plodmi. Na základe tohto odporúčania platilo  
všeobecné pravidlo, že plody, ktoré majú 12 týždňov a viac, môžu byť spopolnené (kremácia)  
a pochované anonymne na cintoríne. Avšak v prípade, ak sa prianie rodiča líši od  
odporúčania, tieto priania majú byť naplnené. Napríklad ak si rodičia prajú iný spôsob  
nakladania s potrateným plodom ako je kremácia, malo by sa im vyhovieť. Iné alternatívy,  
ktoré sú možné, je usporiadať pohrebný obrad a pod.  
Odporúčania z roku 1990 boli časom nahradené miestnymi usmerneniami, ktoré  
spôsobili, že celoštátne odporúčanie už nebolo potrebné. V praxi je však stále aplikované vo  
väčšine nemocníc. Je to zodpovednosť vedúcich pracovníkov nemocníc zabezpečiť overené  
postupy pri nakladaní s potratenými plodmi a postupy ako a kedy má byť matka (rodič)  
informovaný o zavedených postupoch.  
V prípade, že rodičia nemajú žiadne špeciálne priania, vo väčšine prípadov sa  
postupuje na základe dohody medzi zdravotníckym zariadením a pohrebnou službou.  
Potratené plody väčšinou podliehajú kremácii a ich popol sa potom rozptýli na rozptylovej  
lúke. Avšak je možné usporiadať pohreb pre potratený plod, alebo mŕtvonarodené dieťa.  
Podľa zákona o pohrebníctve sa mŕtvonarodené dieťa – po 22. týždni tehotenstva musí  
pochovať na vlastné pohrebné miesto. Je však možné pochovať aj plod do 22. týždňa, ak je to  
prianie rodičov (matky) a ak existuje lekársky certifikát. Kremácia a pochovanie plodov do 12.  
týždňa tehotenstva sú tiež v princípe možné.  
Od roku 2006 je možné usporiadať plnohodnotný cirkevný pohrebný obrad pre  
potratený plod nezávisle od toho, v akom štádiu tehotenstva došlo k potratu. V takýchto  
prípadoch je potrebné venovať veľkú pozornosť prianiam rodičov pri organizácii pohrebného  
obradu.  
34  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
4. Záver  
Predmetom porovnávacej analýzy bola právna úprava nakladania s potratenými,  
alebo predčasne odňatými plodmi v deviatich európskych štátoch a na Slovensku. Vo väčšine  
štátov je táto oblasť upravená zákonmi o pohrebníctve, prípadne zdravotníckymi zákonmi  
a príslušnými vyhláškami, alebo nariadeniami.  
Po prvé treba konštatovať, že väčšina zo sledovaných štátov: osem z deviatich okrem  
Viedne (nakoľko v Rakúsku je táto právna úprava v kompetencii spolkových krajín) majú  
odlišnú právnu úpravu nakladania s mŕtvonarodenými deťmi a potratenými plodmi.  
V rôznych štátoch je táto hranica, odlišujúca pôrod mŕtvonarodeného dieťaťa od potratu  
definovaná rozličným spôsobom. Väčšinou je to dané gestačným týždňom, v ktorom došlo  
k potratu, prípadne hmotnosťou, či dĺžkou plodu, prípadne kombináciou týchto kritérií. Čo sa  
týka hmotnosti plodu – hranicou je väčšinou hmotnosť nad 500 g a čo sa týka gestačného  
týždňa – hranicou je väčšinou 22. týždeň (Česká republika, Fínsko a Litva) až 24. týždeň  
(Holandsko, Maďarsko). V niektorých prípadoch to bol dokonca 12. týždeň tehotenstva –  
Švédsko a Francúzsko.  
Rozdielna právna úprava nakladania s mŕtvonarodenými deťmi a potratenými plodmi  
spočíva väčšinou v tom, že zatiaľ čo mŕtvonarodené deti je zo zákona nutné pochovať, u  
potratených plodov takáto nutnosť nemusí vždy byť. Okrem toho sú tam samozrejme aj ďalšie  
odlišnosti v prístupe k takýmto plodom – napr. nutnosť vystaviť úmrtný list, zisťovanie príčin  
smrti atď.  
U mŕtvonarodených detí existuje vždy možnosť, aby boli vydané rodičom/rodičovi na  
pochovanie. V prípade, že pohreb alebo kremáciu mŕtvonarodeného dieťaťa nezorganizuje  
rodič, takéto dieťa je pochované, alebo spopolnené na náklady miestne príslušnej obce, alebo  
zdravotníckeho zariadenia.  
Odlišná právna úprava môže byť pre nakladanie s potratenými plodmi. Všetky nami  
sledované štáty, okrem Francúzska, uviedli, že existuje možnosť vyžiadať si takéto plody  
rodičmi na pochovanie (alebo kremáciu). Aj keď nie všetky štáty majú túto možnosť právne  
ukotvenú, prax to v nich umožňuje. Jedine Francúzsko uviedlo, že pri spontánnych potratoch  
do 12. týždňa tehotenstva, alebo pri umelo vyvolaných potratoch (do 14. týždňa tehotenstva,  
z iných ako zdravotných dôvodov) nie je vydaný certifikát o narodení, ktorý by umožňoval  
pochovanie plodu. Takéto plody sa hromadne spopolňujú v krematóriu a s popolom potom  
nakladajú obce. Zároveň sa však uvádza, že v určitých výnimočných prípadoch je možné  
povoliť rodičom aj pochovanie takéhoto plodu.  
35  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
V prípade, že si rodičia nevyžiadajú potratený, alebo predčasne odňatý plod na  
pochovanie, väčšina štátov uviedla, že takéto plody sa spoločne spopolňujú (prípadne  
pochovávajú) na náklady zdravotníckeho zariadenia, prípadne obce. V tejto oblasti je  
slovenská právna úprava odlišná, keďže u nás sa potratené plody, ktoré si rodičia nevyžiadajú  
na pochovanie (na rozdiel od mŕtvonarodených detí) považujú za odpad zo zdravotnej  
starostlivosti a spaľujú sa v spaľovni odpadov.  
Z nami sledovaných štátov, uvádza jedine Rakúsko v prípade Viedne, že má rovnakú  
právnu úpravu pre nakladanie s mŕtvonarodenými deťmi a potratenými plodmi. V oboch  
prípadoch je to buď pohreb organizovaný najbližšími príbuznými, alebo pohreb (prípadne  
kremácia) a pochovanie v špeciálnej sekcii viedenského cintorína.  
Čo sa týka lehôt, dokedy si rodič môže vyžiadať vydanie plodu na pochovanie – viaceré  
štáty uviedli, že nemajú takéto lehoty upravené v právnom predpise. Z tých ktoré lehoty majú  
upravené, boli uvedené nasledujúce:  
4 dni: Česká republika, Slovenská republika  
5 dní: Viedeň  
7 dní: Maďarsko (len interné predpisy nemocníc)  
10 dní: Francúzsko.  
36  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
Zjednodušená schéma identifikovaných alternatív.  
37  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
5. Použité zdroje  
1. Požiadavka ECPRD č. 4674 Disposal of pregnancy remains (fetal tissue). Uzavretá  
databáza.  
[cit. 31.05.2021]  
[cit. 31.05.2021]  
4. Dôvodová správa k návrhu zákona o pohrebníctve a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z.  
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov v znení neskorších predpisov (tlač č. 1403, 4. volebné obdobie Národnej rady  
=4&ID=1403 [cit. 31.05.2021]  
5. Dôvodová správa k návrhu zákona (č. 398/2019 Z.z.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon  
č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č.  
=7&ID=1611 [cit. 31.05.2021]  
6. Zákon č. 256/2001 Sb. o pohřebnictví a o změně některých zákonů. Dostupné na  
internete (v češtine): https://www.epi.sk/zzcr/2001-256 [cit. 31.05.2021]  
7. Zákon č. 372/2011 Sb. o zdravotních službách a podmínkách jejich poskytování  
(zákon o zdravotních službách). Dostupné na internete (v češtine):  
zdravotnich-sluzeb [cit. 31.05.2021]  
9. Vyhláška č. 297/2012 Sb. o náležitostech Listu o prohlídce zemřelého, způsobu jeho  
vyplňování a předávání místům určení, a o náležitostech hlášení ukončení  
těhotenství porodem mrtvého dítěte, o úmrtí dítěte a hlášení o úmrtí matky (vyhláška  
o Listu o prohlídce zemřelého). Dostupné na internete: https://www.epi.sk/zzcr/2012-  
297 [cit. 31.05.2021]  
38  
Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy nakladania s potratenými alebo  
predčasne odňatými ľudskými plodmi vo vybraných štátoch  
10. Décret n° 2008-800 du 20 août 2008 relatif à l'application du second alinéa de l'article  
31.05.2021]  
12. Circulaire interministérielle DGCL/DACS/DHOS/DGS du 19 juin 2009 relative à  
l'enregistrement à l'état civil des enfants décédés avant la déclaration de naissance et  
de ceux pouvant donner lieu à un acte d'enfant sans vie, à la délivrance du livret de  
famille, à la prise en charge des corps des enfants décédés, des enfants sans vie et des  
14. 1997. évi CLIV. Törvény az egészségügyről. Dostupné na internete (v maďarčine):  
15. 351/2013. (X. 4.) Korm. Rendelet a halottvizsgálatról és a halottakkal kapcsolatos  
17. 145/1999. (X. 1.) Korm. Rendelet a temetőkről és a temetkezésről szóló 1999. évi XLIII.  
18. Landesrecht konsolidiert Wien: Gesamte Rechtsvorschrift für Wiener Leichen- und  
000276 [cit. 31.05.2021]  
39