pätinu úveru.41 Ak by ich príjem v dôchodkovom veku poklesol a dlžníci by
sa dostali do ťažkostí so splácaním úveru, môžu byť nútení sťahovať sa do
lacnejšieho bývania. Európska aj domáca legislatíva vyžadujú, aby dlžníci
boli schopní splácať úvery na bývanie primárne z vlastných príjmov, nie
predajom nehnuteľnosti.42
Popísané riziká sú zmiernené viacerými pozitívnymi faktormi. V prvom
rade, úvery s plánovanou splatnosťou v dôchodkovom veku majú ostatné ri-
zikové charakteristiky podobné so zvyškom portfólia. Nejde o výrazne riziko-
vejšie úvery alebo rizikovejších klientov, avšak ani o menej rizikových. Otáz-
ny je aj samotný dôchodkový vek, ktorý sa postupom času môže upravovať.
Účinným zmiernením rizika je predčasné splatenie časti úverov v portfóliu,
prípadne aspoň ich zníženie prostredníctvom mimoriadnych splátok, či vy-
tvorenie úspor na ich splatenie v prípade núdze. Časť klientov zrejme využije
popri bežnom splácaní úveru aj mimoriadne splátky, vďaka čomu sa nako-
niec úver môže splatiť ešte pred dôchodkom. V prostredí nízkych úrokových
sadzieb sa však znižuje motivácia predčasného splatenia úverov, klienti však
môžu kumulovať finančné prostriedky vo forme úspor. Vhodným doplnkom
pri takýchto úveroch môže byť súbežné sporenie alebo investovanie. Riziká
týchto úverov preto do veľkej miery závisia od stupňa finančnej disciplíny do-
mácnosti, ako aj vývoja ich finančnej situácie v preddôchodkovom veku.
Ďalšie zmiernenie uvedených rizík by si vyžadovalo regulatórnu úpravu.
Existujúce opatrenia upravujúce podmienky poskytovania úverov obsa-
hujú iba požiadavku, aby veritelia zohľadnili možné zníženie príjmu po
dosiahnutí dôchodkového veku.43 Táto požiadavka má však len všeobecný
41
Pri úvere so splatnosťou 30 rokov a úrokovou sadzbou 1,5 % zostáva 5 rokov pred koncom
splatnosti ešte splatiť 20 % pôvodnej výšky úveru.
Podľa recitálu 55 smernice 2014/17/EÚ o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa
42
nehnuteľností určených na bývanie (ďalej len „smernica o úveroch na bývanie“) by sa posú-
denie úverovej bonity malo sústrediť na schopnosť spotrebiteľa splniť si svoje povinnosti
podľa zmluvy o úvere. Podľa článku 18 ods. 3 sa posúdenie úverovej bonity nesmie príliš
zakladať na tom, že hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie presahuje výšku úveru
alebo na predpoklade, že sa hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie zvýši. Usmernenie
EBA/GL/2020/06 k vzniku a monitorovaniu úveru obsahuje v ods. 97 ustanovenie, že sa-
motný kolaterál by v prípade zabezpečenej pôžičky nemal byť prevládajúcim kritériom na
schválenie úveru a nemôže sám o sebe odôvodňovať schválenie akejkoľvek zmluvy o úve-
re. Kolaterál by sa mal považovať za druhé východisko inštitúcie v prípade zlyhania alebo
závažného zhoršenia rizikového profilu, a nie za hlavný zdroj splácania, s výnimkou prí-
padu, keď sa v zmluve o úvere stanovuje, že splatenie úveru sa zakladá na predaji majetku
založeného ako kolaterál alebo poskytnutého likvidného kolaterálu.
43
Podľa recitálu 55 smernice o úveroch na bývanie by sa pri posúdení a overení schopnosti
klienta splácať úver mala zohľadniť primeraná rezerva pre prípad výskytu budúcich uda-
lostí počas doby trvania navrhovanej zmluvy o úvere, ako napríklad zníženie príjmu v prí-
pade, že počas trvania úveru sa začne poberanie starobného dôchodku. Usmernenie EBA/
GL/2020/06 k vzniku a monitorovaniu úveru obsahuje v ods. 104 ustanovenie, že ak obdo-
bie splatnosti úveru presahuje očakávaný vek odchodu dlžníka do dôchodku, inštitúcie
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2
32