Správa

o ﬁnančnej

stabilite

Máj 2021

www.nbs.sk

Vydavateľ

Elektronická verzia

www.nbs.sk/sk/publikacie/

sprava-o-ﬁnancnej-stabilite

Kontakt

Národná banka Slovenska

Imricha Karvaša 1

813 25 Bratislava

info@nbs.sk

Všetky práva vyhradené. Reprodukovanie na vzdelávacie a nekomerčné

účely je povolené s uvedením zdroja. Materiál bol prerokovaný v Bankovej

rade NBS dňa 25. mája 2021.

ISSN 1338-6123 (ELEKTRONICKÁ VERZIA)

Makroekonomické prostredie a ﬁnančné trhy

2

Trendy a riziká vo ﬁnančnom sektore

Financovanie ekonomiky v čase pandémie

Schopnosť splácať úvery po ukončení odkladov a kreditné riziko

Trendy v poistnom sektore

Vývoj v sektoroch spravujúcich aktíva klientov

Klimatické riziká a ﬁnančná stabilita

Rastúci význam podnikových dlhopisov

3

Odolnosť ﬁnančného sektora

Solventnosť a ﬁnančná pozícia

Zraniteľnosť ﬁnančného sektora v stresových scenároch

Makroprudenciálna politika NBS

Scenáre makroekonomického a ﬁnančného vývoja na účely

stresového testovania

Rast cien nehnuteľností pokračuje aj v čase pandémie

Zlučovanie poisťovní a transformácia na pobočky

Prostredie nízkych úrokových sadzieb zmenilo hospodárenie

v klasickom životnom poistení

57

Zoznam tabuliek

T a buľka 1 Scenáre makroekonomického vývoja

T a buľka 2 Zmena výšky kapitálového vankúša pre O-SII

Tržby klesli najmä v 2. štvrťroku 2020, likvidita však počas roka

Úvery podnikom sa mierne zrýchlili

Čerpanie garancií v roku 2021 sa spomalilo, záujem sa sústredil

len na vybrané schémy

Banky pri poskytovaní garancií rozlišovali kreditnú kvalitu

Úvery na bývanie napriek výkyvom pokračovali v intenzívnom raste 25

Pri ukazovateli schopnosti splácať (DSTI) a ukazovateli zabezpečenia

úveru (L T V) banky mierne uvoľnili úverové štandardy

26

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021

3

Graf 7

Graf 8

Spotrebiteľské úvery strácali najviac objemu počas lockdownov

Pokračoval výrazný vplyv úrokových sadzieb na dostupnosť

Rizikovosť úverov na bývanie, ktoré budú splácané aj

po dosiahnutí dôchodkového veku klientov

Rast úspor domácností výrazne stúpol v druhej vlne pandémie

Prehľad podielu úverov so zhoršenou kvalitou pri úveroch, pri

ktorých bol poskytnutý odklad

Úvery so zhoršenou kreditnou kvalitou

Simulovaný prepad tržieb podľa jednotlivých odvetví

Podiel úverov v riziku nesplácania a vplyv prijatých opatrení

Podiel úverov podnikom znečisťujúcich ovzdušie vo vybraných

bankách ku koncu roka 2020

46

Graf 16

Graf 17

Vlastníctvo slovenských podnikových dlhopisov u domácností je

koncentrované na niekoľko desiatok najvýznamnejších emitentov 50

Zisk bánk ku koncu prvého štvrťroka 2021 je medziročne takmer

Ziskovosť bánk poklesla vo väčšine krajín EÚ

Zmeny v kapitálovej primeranosti SI a LSI bánk

Napriek poklesu je investičný výnos zatiaľ dostatočný na pokrytie

garantovaných úrokových sadzieb

Solventnosť bankového sektora je významne ovplyvnená

schopnosťou bánk tvoriť zisk

Najväčší vplyv na sektor by malo precenenie aktí v , v ďalších rokoch

sa očakáva čiastočná korekcia

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021

4

Úvod

Je to už viac ako rok, keď sme si prvýkrát uvedomili, že pandémia bude mať

veľký dosah na naše životy. Samozrejme, nejde pritom iba o ekonomický

a ﬁnančný svet, ale predovšetkým o naše rodiny, školy či iné spoločenstvá.

Najmä druhá vlna pandémie zasiahla našu krajinu veľmi bolestivo. A pred-

sa je opäť niekoľko dôvodov na optimizmus.

Koncom minulého roka bola jedným z najväčších problémov neistota.

Domácej ekonomike pomáhali rôzne podporné opatrenia, množstvo pod-

nikov a domácností malo odložené splátky úverov. Všetci sme si kládli

otázku, ako zvládneme postupné ukončovanie týchto mimoriadnych me-

chanizmov. Dnes však už vieme podstatne viac, ako sme vedeli pred polro-

kom. Napríklad postupné ukončovanie odkladov splátok ukazuje, že iba

malá časť domácností a podnikov má problém vrátiť sa k pôvodným splát-

kovým kalendárom. Aj keď určitá neistota ostáva aj tu, je to silný dôvod na

optimizmus.

Pozitívnym signálom je určite aj spôsob, akým slovenský bankový sektor

zvládol minulý rok. Nebolo to jednoduché obdobie, čo sa prejavilo výraz-

ným poklesom zisku bánk. Avšak bankový sektor sa ukázal nielen ako

bezpečný a odolný, ale dokázal podporovať domácu ekonomiku plynu-

lým poskytovaním dostatku úverov. Pre slovenskú ekonomiku je to veľ-

mi priaznivá správa. Banky majú aj dnes dostatočnú kapacitu pokračovať

v poskytovaní úverov podnikom a domácnostiam.

Nemenej dôležité sú však dôvody na opatrnosť. Negatívny vplyv pandémie

na svetovú ekonomiku sa ešte zďaleka neskončil – zatiaľ v nej ostávajú prí-

tomné viaceré nerovnováhy vrátane vývoja na ﬁnančných trhoch alebo

neustále rastúcej zadlženosti štátov. Úrokové sadzby zároveň zostali na

historicky nízkych hodnotách, čo prispelo k ďalšiemu rastu zadlženosti

slovenských domácností. Ich apetít po riziku a investovaní sa neznížil, čo

sa prejavuje aj na cenách bývania.

Národná banka Slovenska preto ďalej pozorne monitoruje situáciu v eko-

nomike, vo ﬁnančnom sektore, ale aj ﬁnančnú situáciu podnikov a domác-

ností. Výsledkom však nie sú len analýzy. NBS má k dispozícii aj nástroje,

ktorými môže podporiť banky alebo trh úverov, ak to bude potrebné.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021

5

Zhrnutie

Vývoj v ekonomickej a ﬁnančnej sfére naďalej primárne ovplyvňuje

vývoj pandémie, druhá vlna však bola z hľadiska vplyvu na

ekonomiku výrazne miernejšia

Prvá vlna predstavovala pre ekonomiku výrazný a najmä veľmi prudký

šok. Rok 2020 sa však napokon uzavrel s menším poklesom ekonomiky,

ako sa očakávalo. Viaceré dôležité odvetvia zaznamenali pomerne rýchle

oživenie.

Druhá vlna, ktorá udrela na jeseň a v zime, bola z epidemiologického hľa-

diska omnoho masívnejšia, ale jej vplyv na ekonomický vývoj bol značne

miernejší. Hlavným rozdielom oproti prvej vlne bol odlišný vplyv na jed-

notlivé odvetvia. Kým niektoré odvetvia boli ovplyvnené menej, iné čelili

takmer rovnakému zhoršeniu ako v prvej vlne.

Druhá vlna pandémie mala miernejší vplyv aj na ﬁnančný sektor. Oproti

prvej vlne pristupovali banky voľnejšie k poskytovaniu úverov. Po sprís-

není bezprostredne po vypuknutí pandémie sa úverové štandardy vrátili

takmer na ich predkrízovú úroveň, najmä v retaili.

Na ﬁnančné trhy sa tiež vrátil predkrízový rizikový apetít investorov.

Tento vývoj sa prejavil aj v zmenách v investičných portfóliách sloven-

ských dôchodkových a podielových fondov. Zvýšil sa podiel akciovej zlož-

ky aj rizikové parametre dlhopisových portfólií. Obnovila sa aj predkrízo-

vá úroveň prílevu príspevkov do dôchodkových fondov.

Finančný sektor zostal počas pandémie nielen stabilný, ale bol

jednýmzpilierovpodporyrýchlehonávratuekonomickéhooživenia

Banky, napriek neistote, výraznou mierou pomohli ﬁnancovať výpadky

tržieb podnikov. Tok úverov podnikom zasiahla prvá vlna len dočasne,

v druhej vlne bol dokonca mierne rýchlejší ako pred krízou.

Financovaniu prevádzok v čase pandémie výrazne pomohli aj štátne ga-

rančné schémy. Objemy štátom garantovaných úverov v niektorých obdo-

biach tvorili viac ako polovicu poskytnutých úverov. Ukázalo sa, že hoci pri

garanciách na seba veľkú časť rizika preberá štát, banky aj pri týchto úve-

roch zachovali obozretnosť. Podnikom, ktoré už do krízy vstupovali v hor-

šej ﬁnančnej kondícii, boli garancie poskytované v menšej miere. Vďaka

dostupnému ﬁnancovaniu a čerpaniu kompenzácií zo štátnej podpornej

schémy sa likvidita mnohých podnikov dokonca zvýšila. Časť úverov moh-

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021

6

la byť čerpaná z preventívnych dôvodov, v nasledujúcich mesiacoch preto

nie je možné vylúčiť isté oslabenie úverového rastu.

Takmer predkrízovým tempom pokračoval aj rast retailových úverov na

bývanie. Prehĺbil sa však prepad spotrebiteľských úverov, a to najmä v dô-

sledku nižšej spotreby domácností. Práve spotrebné ﬁnancovanie bolo na

rozdiel od ostatných častí ﬁnančného trhu výraznejšie zasiahnuté aj počas

druhej vlny pandémie.

Nemožno však povedať, že by koronakríza ﬁnančný sektor obišla. Ban-

ky prišli v roku 2020 o štvrtinu zisku. V prvom štvrťroku 2021 medziročne

vzrástol vďaka nižšej intenzite tvorby opravných položiek. Potreba ich do-

datočnej tvorby však bude závisieť od ďalšieho vývoja.

Poisťovne čelili poklesu záujmu o životné poistenie. Investori a sporitelia

v dôchodkových a podielových fondoch boli bezprostredne po vypuknutí

krízy vystavení výrazným stratám, hoci tie sa neskôr zmiernili.

Stresové testovanie potvrdilo odolnosť bankového sektora,

neistotou však ostáva vývoj nesplácaných úverov

Doterajšie údaje o miere schopnosti klientov obnoviť splácanie po ukon-

čení odkladu zatiaľ nepriniesli žiadne negatívne prekvapenie. Podľa dote-

rajších trendov sa ťažkosti so splácaním po ukončení odkladov môžu týkať

0,7 % portfólia retailových úverov a 0,9 % úverov podnikom. Tieto čísla však

nemusia byť konečné, keďže kríza sa neskončila a vysoká miera neistoty

ďalej pretrváva. Podľa našich odhadov sa pri očakávanom ekonomickom

raste do problémov so splácaním môže dostať až 1,3 % úverov retailu a 3,3 %

úverov podnikom. V prípade nepriaznivého vývoja to môže byť až dvojná-

sobne viac.

Napriek tejto neistote by mal zostať bankový sektor odolný, a to aj v prí-

pade nepriaznivého vývoja. Kapitálová primeranosť bánk počas roka 2020

medziročne vzrástla z 18,2 % na 19,7 %. Výrazne k tomu prispela najmä zod-

povedná dividendová politika bánk. Výsledky stresového testovania uka-

zujú, že hoci nepriaznivý scenár ešte môže priniesť výraznejší pokles zis-

kov, kapitálová primeranosť by nemala klesnúť pod predkrízovú úroveň.

Stresové testovanie potvrdilo aj odolnosť poisťovní.

Z dlhodobejšieho pohľadu sa môže prejaviť vplyv nízkych

úrokových sadzieb a rastúcej zadlženosti štátov

Finančný sektor bol pod vplyvom pretrvávajúceho obdobia nízkych úro-

kových sadzieb už pred krízou a počas krízy sa tento vplyv ešte zintenzív-

nil. V bankách sa v dôsledku intenzívnej konkurencie pri úveroch na bý-

vanie a poklesu spotrebiteľských úverov zrýchlil trend poklesu úrokových

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021

7

marží. S cieľom udržať výnosnosť sa zvýšili rizikové parametre investič-

ného proﬁlu aktív dôchodkových a podielových fondov, ako aj aktív pois-

ťovní. Poisťovne navyše nižší výnos aktív kompenzujú poklesom garanto-

vanej miery zhodnotenia technických rezerv, nižšia možnosť dosahovať

investičné výnosy sa teda čiastočne kompenzuje zvýšením poistného.

Vedľajším efektom nízkych úrokových sadzieb je aj rastúci záujem domác-

ností o priame investovanie do podnikových dlhopisov. S ním však môžu

byť spojené viaceré riziká, najmä nízka diverziﬁkácia investície, nízka lik-

vidita sekundárneho trhu a slabšia schopnosť vyhodnotiť mieru možného

kreditného rizika zo strany drobných investorov.

Ďalšia dlhodobejšia výzva je spojená najmä s transformáciou na zelenú

ekonomiku. Úvery podnikom, pri ktorých napĺňanie cieľov v oblasti zni-

žovania emisií skleníkových plynov môže viesť k rastu prevádzkových ná-

kladov, tvoria približne desatinu celkového portfólia. Banky však postup-

ne začínajú zohľadňovať toto riziko vo svojich úverových štandardoch.

Transformácia na zelenú ekonomiku však prinesie pre banky aj nové ob-

chodné príležitosti. Ide najmä o ﬁnancovanie investícií do implementácie

environmentálnych politík, vývoja ekologických produktov a digitalizácie

ekonomiky i lacnejšie zdroje získané napr. prostredníctvom zelených dl-

hopisov.

NBS bude detailne monitorovať ďalší vývoj s cieľom prijať v prípade

potreby príslušné kroky

NBS je pripravená aktívne využívať proticyklický kapitálový vankúš.

Jeho čiastočné rozpustenie bolo v súlade s doterajšou tvorbou opravných

položiek, ktoré už aktuálne nerastú rýchlejšie ako pred krízou. K ďalšiemu

znižovaniu vankúša by bolo možné pristúpiť, ak by opravné položky začali

opäť intenzívnejšie rásť, alebo ak by sa znížila rizikovosť úverových port-

fólií bánk.

NBS tiež detailne monitoruje vývoj na trhu úverov a nehnuteľností. Naj-

mä rast úverov na bývanie zostal aj počas krízy pomerne výrazný a v marci

sa jeho objem opäť priblížil k historickým rekordom. Ak by sa na týchto

trhoch ďalej kumulovali nerovnováhy, ponechanie určitej miery proticyk-

lického kapitálového vankúša by bolo opodstatnené. NBS tiež analyzuje

riziká spojené s rastúcim podielom úverov na bývanie, ktoré budú klienti

splácať aj po odchode do dôchodku.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021

8

1 Makroekonomické

prostredie a ﬁnančné

trhy

Svetová ekonomika sa pomerne rýchlo zotavuje z predošlého

poklesu historického rozsahu

Aj viac ako rok po prepuknutí určuje pandémia COVID-19 rozhodujú-

cim spôsobom pulz ekonomickej aktivity po celom svete. Pod vplyvom

reštriktívnych epidemiologických opatrení nevyhnutných na zabránenie

explozívneho šírenia nákazy sa výkonnosť globálnej ekonomiky prepadla

minulý rok o 3,3 %, teda dvojnásobne oproti vrcholu veľkej ﬁnančnej krízy

z roku 2009. Významná časť podnikov a domácností zaznamenala v tejto

situácii pokles, prípadne úplnú stratu svojich príjmov, a ich ﬁnančná pozí-

cia sa dostala pod tlak.

Ekonomické škody spôsobené koronakrízou by boli ešte podstatne vyš-

šie, nebyť včasnej a razantnej reakcie zo strany vlád, centrálnych bánk či

regulačných autorít. Rôzne formy stimulov, úľav agarancií vprospech pod-

nikov a domácností výrazným spôsobom pomohli tomu, že krátkodobé vý-

padky tržieb a príjmov sa iba v obmedzenej miere premietli do bankrotov

a nárastu nezamestnanosti, ktoré by nadlho oslabili potenciál ekonomiky.

V neposlednom rade sa tak podarilo udržať ﬁnančnú stabilitu relatívne

nenarušenú a predišlo sa pretaveniu problémov v reálnej ekonomike do

plnohodnotnej ﬁnančnej krízy, ktorá by následne negatívne umocňovala

krízovú dynamiku.

Po poklese hrubého domáceho produktu z jari, ktorý v mnohých kraji-

nách a regiónoch lámal historické rekordy, nastalo v treťom štvrťroku

2020 pomerne rýchle oživenie. Napriek tomu, že v závere roka sa pande-

mická situácia celosvetovo výrazne zhoršila, čo si vyžiadalo nové kolo

striktných obmedzení pre hospodársky život, ekonomické dôsledky boli

podstatne miernejšie ako v prvotnej fáze krízy. Od konca roka 2020 k ta-

kémuto vývoju prispieva aj zlepšený sentiment medzi aktérmi v ekono-

mike, ktorý pramení z pozitívnych správ v oblasti vakcinácie a taktiež

dodatočných ﬁškálnych a menových stimulov vo viacerých významných

krajinách. Všeobecne sa predpokladá, že s postupne narastajúcim podie-

lom zaočkovanej populácie, najmä v rozvinutých krajinách, bude možné

ku koncu druhého štvrťroka, prípadne v treťom štvrťroku 2021, pristúpiť

k výraznejšiemu uvoľneniu protipandemických opatrení. To umožní eko-

nomikám výraznejšie sa nadýchnuť. Svetová ekonomika by za takých-

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

9

to podmienok podľa odhadov Medzinárodného menového fondu mohla

v tomto roku vzrásť o 6 %. V Spojených štátoch, ktoré sú lídrom v oživení,

sa veľkosť HDP zrejme vráti na úroveň spred krízy už v priebehu roka 2021.

Po skĺznutí k mierne zápornej dynamike v závere minulého a zrejme aj

v úvode tohto roka by sa eurozóna mala od druhého štvrťroka vrátiť ku

kladným číslam hospodárskej výkonnosti. Proces jej zotavovania bude

však o niečo pozvoľnejší, okrem iného aj v dôsledku zaostávajúcich vak-

cinačných kampaní. Po minuloročnom kolapse HDP o 6,6 % by mohol blok

krajín používajúcich euro dosiahnuť progres tesne nad 4 %. Ekonomika eu-

rozóny tak dosiahne predkrízovú veľkosť najskôr v roku 2022.

Riziká pre ﬁnančnú stabilitu sa v prvom rade odvíjajú od dĺžky

a intenzity pretrvávania pandémie

Najväčšou hrozbou pre naplnenie aktuálne všeobecne očakávaného sce-

nára pomerne robustného globálneho oživenia od druhého polroka 2021

je prípadný nepredvídateľný negatívny zvrat vo vývoji pandémie. Priazni-

vé prognózy o naštartovaní hospodárskeho rastu sa opierajú o predpoklad,

že epidemiologickú situáciu sa vďaka vakcínam vyvinutým proti ochore-

niu COVID-19 postupne podarí dostať natrvalo pod kontrolu. Dosiahnutie

úspešnej „exit“ stratégie prostredníctvom očkovania však čelí viacerým

výzvam. V prvom rade sa vakcíny musia ukázať ako účinné. Ďalej je potreb-

né efektívne zvládnuť proces ich masovej výroby a distribúcie, aby mohlo

očkovanie obyvateľstva čo najrýchlejšie napredovať. Čím pomalšie tempo

vakcinácie, tým väčšia šanca, že vírus vytvorí nové nebezpečnejšie, prí-

padne rezistentné mutácie, ktorých rozšírenie by zmarilo nádej na skorú

normalizáciu pomerov v ekonomike. V neposlednom rade je dôležité, aby

bola zaočkovaná nadkritická masa populácie, potrebná na nadobudnutie

kolektívnej imunity.

Zásluhou vládami sponzorovaných podporných programov a uvoľne-

ných ﬁnančných podmienok sa prinajmenšom na úrovni podnikového

sektora ako celku podarilo predísť systémovému kolapsu jeho ﬁnančnej

kondície. Napriek recesii historického rozsahu bol podnikový sektor za-

tiaľ uchránený pred výraznejšou vlnou bankrotov. Riziko zhoršenia zdra-

via bilancií podnikov a ich schopnosti uhrádzať svoje záväzky je však stále

prítomné. Problémy by mohli nastať v prípade unáhleného a jednorazové-

ho rušenia podporných vládnych schém skôr, ako by ekonomické oživenie

nadobudlo udržateľný charakter. Odolnosť podnikového sektora by bola

prirodzene ťažko skúšaná aj v scenári dlhodobejšie oslabenej výkonnosti

ekonomiky v dôsledku neutíchajúcich ďalších vĺn pandémie. Ďalším rizi-

kovým faktorom je, že mnohé podniky v snahe vykompenzovať výpadky

cash-ﬂow si požičali potrebné prostriedky z bánk, prípadne na ﬁnančných

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

10

trhoch, čím sa skokovito zvýšilo už aj tak pomerne vysoké dlhové zaťaže-

nie sektora. Toto zvýšené dlhové bremeno by ešte umocnilo zraniteľnosť

podnikov, najmä ak by sa epidemiologická, a tým aj hospodárska, situácia

zvrtla do menej priaznivej podoby. Ak by sa aj podmienky v podnikovom

sektore agregovane uberali skôr pozitívnym smerom, je zrejmé, že pandé-

mia vytvorila medzi podnikmi výrazné deliace čiary z hľadiska rizík ohro-

zenosti – či už na základe ich odvetvovej príslušnosti alebo veľkosti.

Uvoľnené ﬁnančné podmienky vytvárané centrálnymi bankami, naj-

mä rozvinutých krajín, po celom svete výrazne prispeli k zmierňovaniu

ekonomických dôsledkov šoku spôsobených pandémiou, ale zároveň sa

s nimi spája hrozba vzniku nerovnováh a podstupovania zvýšeného ri-

zika vo ﬁnančnom sektore. Ceny aktív, najmä tých rizikovejších, po vy-

puknutí krízy zamierili prudko nadol. Po tomto prvotnom šoku sa však

pomerne rýchlo vrátili na úrovne zo začiatku roka 2020, alebo ich dokonca

prekonali. Najvýznamnejším príkladom aktív, ktorých ocenenie sa v uply-

nulých mesiacoch posúvalo na nové historické maximá, sú americké ak-

cie. Porovnanie cenovej hladiny akcií združených v indexe Standard &

Poor‘s S&P 500 tak so všeobecnými ekonomickými fundamentami, ako aj

so ziskovosťou týchto ﬁriem signalizuje ich možné nadhodnotenie. Ak sa

však na tú istú vec pozrieme optikou prémie vyjadrenej rozdielom výnosu

z akcií (tzv. earnings yield) a aktuálne záporných reálnych úrokových sa-

dzieb, pričom hodnota tohto ukazovateľa sa nachádza okolo dlhodobého

priemeru, potom sa úroveň ocenenia týchto akcií javí ako v zásade adek-

vátna.¹

Zvýšená obozretnosť je aj tak namieste, keďže sa za uplynulý rok vo ﬁ-

nančnom sektore bolo možné stretnúť so správaním, ktoré svedčí o zvý-

šenom rizikovom apetíte. Jedným z varovných signálov je extrémny do-

pyt po alternatívnych aktívach, akými sú napríklad kryptomeny. Cena

bitcoinu v priebehu niekoľkých mesiacov vyletela niekoľkonásobne na-

hor. Nadpriemerný rast, ale od začiatku tohto roka aj zvýšená volatilita

cien akcií úzkej skupiny veľkých technologických ﬁriem, vytvárajú otáz-

nik nad prípadnou výraznejšou korekciou ocenenia v tomto segmente.

Za pozornosť stojí aj dramatický nárast prostriedkov, ktoré sú investori

ochotní vložiť do špeciálnych spoločností (tzv. Special Purpose Acquisi-

tion Companies, SPACs²) zameraných na zhromažďovanie kapitálu bez

1

Tieto konštatovania vychádzajú z analýz Medzinárodného menového fondu a Banky pre

medzinárodné zúčtovanie (IMF Global Financial Stability Report, April 2021; BIS Quarterly

Review, March 2021).

Special Purpose Acquisition Companies sú spoločnosti kótované na burze, ktoré zhromaž-

2

ďujú prostriedky za účelom budúcej kúpy a splynutia s niektorou súkromnou ﬁrmou, kto-

rá zatiaľ nie je na burze. V roku 2020 zhromaždili tieto spoločnosti od investorov takmer

100 mld. USD a obdobná suma pribudla hneď v prvom štvrťroku 2021.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

11

konkrétnejšieho investičného plánu. Nadpriemerná aktivita retailových

investorov vo vzťahu k akciám tiež potenciálne svedčí o zvyšujúcom sa

rizikovom apetíte. Podobný odkaz nesú aj nízke kreditné spready a vyso-

ká emisia podnikových dlhopisov s kreditným ratingom v špekulatívnom

segmente. Dopyt po týchto cenných papieroch zabezpečujú ﬁnančné in-

štitúcie ako poisťovne, penzijné fondy či investičné fondy, ktorým sa však

týmto spôsobom v portfóliu zhoršujú parametre kreditného rizika, úro-

kovej citlivosti či likvidity. Vzhľadom na ich zvyšujúcu sa citlivosť danú

týmto vystavením môžu tieto ﬁnančné subjekty pri ďalšom výskyte tur-

bulencií na ﬁnančných trhoch pôsobiť ako výrazný procyklický a destabi-

lizujúci prvok v celom systéme.

S nástupom roka 2021 sa do popredia dostalo riziko inﬂácie a nárastu

trhových úrokových sadzieb. Miera základného ukazovateľa inﬂácie ne-

dávno nabrala celosvetovo rastúci charakter. Určujúcim faktorom tohto

vývoja sú ceny komodít odrážajúce sa od predošlého dna. Tento jav by mal

však mať iba dočasný efekt. Významnejším javom bol nárast trhovo odvo-

dených inﬂačných očakávaní a inﬂačného rizika odzrkadľujúceho sa vo

zvýšení tzv. term premium, čo viedlo k posunu dlhého konca úrokovej kriv-

ky v Spojených štátoch nahor. V menšej miere sa tento vývoj preniesol aj

na ďalšie krajiny a dočasne zakolísal aj akciovými indexmi. Finančné trhy

takto reagovali najmä na schválenie ﬁškálneho balíka v Spojených štátoch

(USA) v objeme 1,9 bil. USD, ktorý nasledoval krátko po 900 miliardovom

stimule z konca roka 2020. V hre sú pritom ešte ďalšie vládne programy za-

merané na infraštruktúrne investície opäť v rádoch biliónov USD. Takáto

expanzívna ﬁškálna politika bude samozrejme vítanou spruhou nielen

pre samotné Spojené štáty, ale cez kanál zahraničného obchodu aj pre glo-

bálnu ekonomiku. Bezprecedentná veľkosť stimulu však vytvára na druhej

strane obavu, či americkej ekonomike časom nehrozí prehriatie a trvalejší

nárast inﬂácie. Pre zvyšok sveta by bol takýto výsledok rizikom v dôsled-

ku možného náhleho sprísnenia ﬁnančných podmienok rezultujúceho

z predpokladanej reakcie Federálneho rezervného systému (Fed-u) na in-

ﬂačný vývoj. Nárast úrokových sadzieb by mohol vyvolať precenenie rizi-

ka na ﬁnančných trhoch a zhoršiť dostupnosť ﬁnancovania v krajinách,

ktorých ekonomika na to ešte nie je pripravená.

Významným príspevkom k faktu, že koronakríza zatiaľ nespôsobila váž-

nejšie narušenie ﬁnančnej stability, je doterajšia dobrá odolnosť banko-

vého sektora, ktorý je jadrom celého ﬁnančného systému. Táto robustná

pozícia bankového sektora v porovnaní s minulou krízou vyplýva vo veľ-

kej miere z lepšej východiskovej pozície z pohľadu kapitálového vybavenia

a likvidity, čo osobitne platí aj pre eurozónu. Pred väčšími kreditnými stra-

tami zatiaľ chránia banky aj programy na podporu podnikov a domácnos-

tí v podobe priamych peňažných transferov od vlády, garancií na úvery či

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

12

moratórií na splácanie úverov. Určitá časť klientov bánk, obzvlášť z kritic-

ky zasiahnutých odvetví, prirodzene nebude po exspirácii štátnej pomoci

schopná splácať svoje záväzky a dá sa očakávať nárast podielu zlyhaných

úverov v bankových knihách. Banky sa však na takúto situáciu do istej

miery pripravili, keď najmä v druhom štvrťroku 2020 vo zvýšenom roz-

sahu tvorili opravné položky na očakávané straty. Systémovejší problém

s nárastom zlyhaných úverov a ich pokrytím by pravdepodobne nastal len

v negatívnom variante neutíchajúcich vĺn pandémie a zbrzdeného ekono-

mického zotavenia. Aj v tomto prípade, ako ukazujú výsledky európskeho

stresového testovania, by to pre väčšinu bánk mala byť zvládnuteľná situá-

cia, keďže majú k dispozícii dostatočné kapitálové vankúše.

Fiškálna pomoc pomohla súkromnému sektoru lepšie sa vysporiadať so

šokom vyvolaným pandémiou, daňou za to je však nárast zraniteľnos-

ti verejných ﬁnancií. Rok 2020 priniesol verejnému sektoru dramatické

zhoršenie ﬁnančnej pozície cez nárast výdavkov a aj vplyvom poklesu

príjmov. Priemerný deﬁcit štátneho rozpočtu v skupine rozvinutých kra-

jín vzrástol štvornásobne na takmer 12 % HDP. Negatívne saldo v rámci eu-

rozóny bolo o niečo nižšie, dosiahlo hodnotu -7,6 % HDP. Dlhové bremeno

eurozóny, ktoré v posledných rokoch pozvoľne klesalo, za rok 2020 skokovo

vzrástlo z 84 % na 97 % HDP. V Taliansku a Španielsku tento nárast dokonca

prekročil 20 p. b. Predpokladá sa, že do konca tohto roka by zadlženosť eu-

rozóny a rovnako aj jednotlivých členských štátov mala vzrásť, ale už len

mierne, a v nasledujúcich rokoch by mala sledovať pomaly klesajúci trend.

Zásluhou nízkych úrokových sadzieb a nákupných programov štátnych

dlhopisov zo strany ECB zatiaľ krajiny eurozóny nemajú problém s ﬁnan-

covaním zvýšených deﬁcitov a zadlženia. Udržateľnosť verejných ﬁnancií

sa však môže dostať pod tlak v prípade predlžovania pandémie a s tým spo-

jených dodatočných negatívnych vplyvov na rozpočet. V takomto scenári

by pozíciu verejných ﬁnancií mohla ohroziť aj aktivácia väčšieho objemu

garancií za zlyhané záväzky súkromného sektora. Zadlženosť verejného

sektora by mohla nadobudnúť nepriaznivú dynamiku aj v situácii nárastu

trhových sadzieb – či už v kontexte inﬂačného rizika, alebo pri náraste rizi-

kovej averzie investorov investujúcich do štátnych dlhopisov.

Ekonomika Slovenska sa v druhej polovici minulého roka rýchlo

zotavovala. Jej ozdravenie však prerušila druhá vlna pandémie

Po výraznom prepade slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku 2020

spôsobenom pandémiou sa ekonomika začala v druhej polovici minulé-

ho roka pomerne rýchlo zotavovať. Potiahol ju silnejúci export, keď pre-

dovšetkým automobilový priemysel zažil relatívne stabilné obdobie svo-

jej produkcie. V dôsledku toho sa nenaplnili negatívne očakávania z prvej

polovice minulého roka blížiace sa k dvojciferným prepadom. Ekonomika

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

13

SR nakoniec vďaka lepšiemu druhému polroku zaznamenala v roku 2020

pokles na úrovni -4,8 %, čo bolo blízko priemeru krajín EÚ³. Pod prepad slo-

venskej ekonomiky sa najväčšou mierou podpísali investície, ktoré sa po

nástupe krízy znížili o viac ako desatinu.

Priaznivý vývoj v druhom polroku však pribrzdila druhá vlna pandémie.

Tá si s nástupom nového roka vyžiadala sprísnenie protipandemických

opatrení s nepriaznivým vplyvom na viaceré odvetvia ekonomiky. Koro-

nakríza najvýraznejšie zasiahla sektor ubytovacích a stravovacích služieb,

cestovný ruch a segment športových a oddychových aktivít, ale oslabe-

nie aktivity zaznamenali aj ďalšie sektory. S nástupom jarných mesiacov

a rastúcou mierou vakcinácie sa protipandemické opatrenia začali postup-

ne zmierňovať, čo sa odrazilo aj v obnovujúcej sa ekonomickej aktivite⁴.

Nálada v ekonomike sa po ochladení v úvode roka začala postupne zlepšo-

vať⁵. Zotavovanie ekonomiky tak naberá na sile – svoju predkrízovú úroveň

by mohla dosiahnuť v druhej polovici tohto roka.

Hoci koronakríza sa na trhu práce prejavuje pozvoľne, počet nezames-

tnaných v jej druhej vlne už prekonal počty z obdobia prvej vlny. Miera ne-

zamestnanosti tak v marci 2021 bola na úrovni takmer 8 %⁶, čo je o 0,33 p. b.

viac ako v júli minulého roka, keď dosiahla najvyššiu úroveň v minulom

roku. Počet nezamestnaných evidovaných úradmi práce sa od nástupu ko-

ronakrízy zvýšil o 66-tis. na 235-tis. osôb. Podniky sa snažili nepriaznivé

vplyvy krízy tlmiť skôr skrátením pracovnej doby ako prepúšťaním⁷. To

umožnilo zmierniť nepriaznivé vplyvy krízy na trh práce. Po historickom

poklese priemernej mzdy v druhom štvrťroku minulého roka sa jej vývoj

zotavil a v závere roka už bola medziročne vyššia o 4,7 %. Vývoj na pracov-

nom trhu by v ďalšom období malo ovplyvniť postupné zotavovanie eko-

nomiky, pričom miera nezamestnanosti by mala kulminovať v polovici

tohto roka.

3

Ekonomika krajín EÚ poklesla o 6,1 %, mediánový pokles za krajiny EÚ bol na úrovni 4,8 %.

Nárast evidovaných tržieb podnikateľských subjektov v systéme eKasa Finančnej správy

4

SR v mesiaci apríl 2021 o 40 % oproti januáru 2021.

Nárast indikátora ekonomického sentimentu o štvrtinu za obdobie február 2021 – apríl

5

2021. Zdroj: ŠÚ SR.

6

Evidovaná miera nezamestnanosti. Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Hoci počet zamestnaných sa v čase koronakrízy znížil o 1,6 %, počet odpracovaných hodín

7

sa prepadol až o 4,6 %. Zamestnanosť ESA.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

14

Box 1

Scenáre makroekonomického a ﬁnančného vývoja na účely

stresového testovania

Na účely hodnotenia rizík ﬁnančného sektora a odhadu vplyvov ekonomického vývoja na

ﬁnančný sektor sa v rámci tejto Správy o ﬁnančnej stabilite pracovalo s dvoma scenármi

ekonomického vývoja. Kým základný scenár⁸počíta s prepadom ekonomiky iba v roku 2020,

pričom počnúc rokom 2021 sa očakáva postupné zotavovanie ekonomiky, nepriaznivý scenár

ekonomického vývoja predpokladá pokračovanie poklesu ekonomiky aj v roku 2021 s násled-

ným, iba pozvoľným, zotavovaním ekonomického rastu v ďalších rokoch.

Tabuľka 1 Scenáre makroekonomického vývoja

Skutočnosť

2020

-5,7

Základný scenár

Nepriaznivý scenár

2021

4,7

2022

4,6

0,9

2023

3,9

2021

2022

2,5

2023

HDP (zmena v %)

-0,9

-3,3

10,0

0,5

3,1

0,3

Zamestnanosť (zmena v %)

Miera nezamestnanosti (%)

Inﬂácia (%)

-1,9

-1,0

8,0

1,0

-1,1

11,4

1,5

6,8

7,7

6,9

11,3

1,5

2,0

0,6

1,7

1,9

Reálny disponibilný príjem domácností

(zmena v %)

-0,5

2,0

2,6

2,4

-0,9

0,8

0,9

Zdroj: NBS

Základný scenár ekonomického vývoja predpokladá, že po poklese ekonomiky v roku 2020

nastane v ďalšom období jej zotavovanie. Oživenie ekonomiky by mal ťahať domáci aj za-

hraničný dopyt. Úspešné eliminovanie šírenia koronavírusu a postupné ukončovanie proti-

pandemických opatrení, ktoré berie do úvahy tento scenár, tak zabezpečí, že ekonomika do-

siahne svoju predkrízovú úroveň už na konci roka 2021. Situácia na pracovnom trhu sa bude

stabilizovať s istým oneskorením oproti ekonomickému vývoju, v dôsledku čoho miera neza-

mestnanosti porastie ešte aj v roku 2021 a k úrovniam z roku 2020 sa priblíži až na konci mo-

delovaného horizontu (t. j. do konca roku 2023). Mzdy by si však mali udržať stabilné tempo

medziročného rastu. V dôsledku tohto vývoja by sa reálne disponibilné príjmy domácností

mali po prepade v minulom roku pomerne rýchlo zotaviť s pozitívnym vplyvom na spotrebu

domácností.

Nepriaznivý scenár ekonomického vývoja berie do úvahy dlhšie a iba pozvoľné ukončenie

prebiehajúcej krízy. To by mohlo nastať napríklad v prípade pomalej a menej úspešnej vakci-

nácie, výskytu novej mutácie či ďalších vĺn pandémie, preto by nebolo možné pristúpiť k ply-

nulému uvoľňovaniu opatrení. V dôsledku toho by ekonomika poklesla aj v roku 2021, pričom

8

Základný scenár bol nastavený na účely stresového testovania a nie je totožný s predikciou

P1Q-2021 NBS.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

15

následné oživenie ekonomickej aktivity by bolo iba veľmi pomalé. Svoju predkrízovú úroveň

by ekonomika nedosiahla ani do konca modelovaného horizontu. Nepriaznivá situácia by

sa odrazila aj na pracovnom trhu – pričom miera nezamestnanosti by dosiahla dvojciferné

úrovne, na ktorých by zotrvala až do konca projektovaného obdobia. Ani relatívne stabilný

rast miezd by však nedokázal zabrániť prepadu disponibilného príjmu domácností v roku

2021. Ten by sa zotavoval iba postupne v závere modelovaného horizontu, v dôsledku čoho by

domácnosti iba pozvoľna prispievali k ekonomickému rastu svojou spotrebou.

S nepriaznivým makroekonomickým scenárom sa spája aj negatívny vývoj na ﬁnančných

trhoch. V stresovom scenári sa teda predpokladá pokles akciových indexov v horizonte jed-

ného roka o 35 %. Dlhý koniec výnosovej krivky by sa posúval nahor. Desaťročné eurové ze-

ro-coupon úrokové sadzby by do konca modelovaného obdobia – do 31. 12. 2023 – vzrástli o 100

b. b. V scenári sa berie do úvahy aj rozšírenie kreditných spreadov štátnych dlhopisov pri zra-

niteľnejších krajinách eurozóny a zvýšenie kreditnej prémie na dlhopisy súkromného sekto-

ra vo forme nárastu indexu iTraxx o 350 b. b.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

16

2 Trendy a riziká

vo ﬁnančnom sektore

2.1 Financovanie ekonomiky v čase pandémie

Napriek prepadu tržieb počas koronakrízy sa likvidná situácia

podnikov zlepšila

Pod vplyvom koronakrízy veľká časť podnikov pocítila prepad tržieb.

Najvýraznejší výpadok tržieb z hľadiska miery poklesu aj podielu zasiah-

nutých podnikov zaznamenali podniky v druhom štvrťroku 2020, teda

počas prvej vlny koronakrízy. V nasledujúcom období sa situácia v časti

podnikateľského sektora zlepšila, v časti, naopak, zostala zhoršená. Stále

však zostala približne štvrtina podnikov s tržbami zníženými o 20 % a viac

v porovnaní s predkrízovým obdobím.

Graf 1

Tržby klesli najmä v 2. štvrťroku 2020, likvidita však počas roka 2020 rástla

Rozdelenie medziročnej zmeny tržieb za obdobie jednotlivých štvrťrokov a rozdelenie ukazovateľov

likvidity (%)

Tržby za štvrťrok

Ukazovateľ likvidity

(medziročná zmena)

30

20

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

10

0

-10

-20

-30

-40

-50

Medzikvartilové rozpätie

Medián

Zdroj: ŠÚ SR, NBS

Poznámka: Hodnoty sú vypočítané na vzorke cca 5 000 podnikov, ktoré reprezentujú najmä kategóriu

stredne veľkých a veľkých podnikov. Ukazovateľ likvidity je deﬁnovaný ako podiel ﬁnančných aktív

(hotovosť a bankové účty) k záväzkom.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

17

Napriek pôvodným očakávaniam sa tieto výpadky tržieb nepodpísali pod

zhoršenie situácie v oblasti likvidity.⁹Naopak, likvidita podnikov sa v prie-

behu roka 2020 zásluhou viacerých faktorov dokonca mierne zlepšila. Dô-

vodom boli najmä úspory na prevádzkových aj investičných nákladoch, čer-

panie úverových liniek bezprostredne po vypuknutí krízy aj pomerne dobrá

dostupnosť nových úverov podporená štátnymi garanciami. Ďalšími faktor-

mi boli štátne podporné opatrenia na zmiernenie vplyvov krízy a možnosť

odkladov splátok úverov a daní. Časť podnikov sa dokonca do istej miery

predzásobila likviditou, keďže najmä druhá vlna pandémie priniesla opä-

tovný nárast neistoty v podnikovom sektore. Likvidná pozícia podnikov sa

výrazne nezhoršila ani v skupine podnikov, ktoré čelili výraznému prepadu

tržieb¹⁰. Tieto podniky už vstupovali do krízy lepšie vybavené v oblasti likvi-

dity a zároveň neboli vystavené zhoršeniu dostupnosti ﬁnancovania.

Rast úverov podnikom si aj uprostred druhej vlny pandémie udržal

solídne tempo

Úverová dynamika si v priebehu prvých troch mesiacov roka 2021 zacho-

vala priaznivé tempo z posledného štvrťroka 2020. Celkový rast úverov

ťahala akcelerácia poskytovania úverov súkromným podnikom. Priemer-

ný medziročný rast v priebehu prvého štvrťroka 2021 dosiahol 4,2 %, kým

v roku 2020 medziročný rast úverov súkromných podnikov v priemere

nepresiahol 3 %. Z pohľadu veľkosti podniku dominovali mikropodniky

a malé podniky¹¹. V prípade mikropodnikov si úverová aktivita udržala

dvojciferné hodnoty¹², kým v prípade malých podnikov nastalo najvýraz-

nejšie zintenzívnenie úverového rastu¹³. Rast úverov v prípade malých

podnikov významne podporili štátne garančné schémy.¹⁴Štátne garancie

však boli dôležité aj pre mikropodniky a stredné podniky, kde by bol me-

dziročný rast úverov bez garancií nižší o 5 p. b. Mierne zlepšenie možno

pozorovať aj v prípade stredne veľkých podnikov.

Hlavnou zložkou rastu podnikových úverov boli úvery so splatnosťou nad 5

rokov. Výrazne sa na tom podieľali štátom garantované úvery. Tieto úvery vý-

znamne podporili úverovú aktivitu v odvetviach najviac zasiahnutých pan-

démiou (stravovacie a ubytovacie služby), ale aj viaceré významné odvetvia:

9

Vzorku podnikov analýzy tvoria prevažne stredne veľké a veľké podniky.

Prepad ročných tržieb za rok 2020 bol väčší ako 30 %.

Mikropodniky tvorili polovicu celkového rastu objemu podnikových úverov, kým prí-

10

11

rastok úverov malým podnikom sa pod celkový rast podpísal jednou štvrtinou.

Priemer na 1. Q 2021 na úrovni 11,2 %.

V 1. Q 2020 pokles objemu úverov o 3,5 %, kým v prvom štvrťroku 2021 už úvery rástli tem-

12

13

pom 6,8 %.

14

Bez garancií by bol medziročný rast úverov malých podnikov nižší až o 7 p. b., čo by v pod-

state znamenalo, že úverová aktivita by sa väčšinu predchádzajúcich mesiacov nachádza-

la v zápornom pásme, prípadne mierne nad nulou.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

18

obchod, priemysel a stavebníctvo. Vývoj úverovej aktivity v sektore komer-

čných nehnuteľností a stavebníctva sa najvýraznejšie podpísal pod celkový

rast podnikových úverov. V obchode sa objem úverov medziročne zmenšil.

V druhej vlne pandémie sa oslabil záujem o prevádzkové ﬁnancovanie.

Zníženie dopytu po krátkodobom ﬁnancovaní nasledovalo po období jeho

pomerne výrazného rastu, kedy podniky využili dobrú dostupnosť čerpa-

nia úverov s cieľom vykrytia strát spôsobených pandémiou. Z ekonomic-

kých odvetví sa výraznejšie spomalil rast úverov v priemysle, ktorý ako

jeden z mála sektorov zaznamenal relatívne silné oživenie tržieb v posled-

nom štvrťroku 2020.

Pozitívny vplyv malo čiastočné zvýšenie krátkodobej investičnej aktivi-

ty. Mierne oživenie investičných úverov však nastalo len pri splatnostiach

do 5 rokov, celkovo tak investičné úvery medziročne naďalej klesali.

V blízkom období je možné očakávať pokles dopytu podnikov po nových

úveroch. Jedným z dôvodov je už spomínané predzásobenie likviditou

zo strany podnikov. Narastajúci optimizmus môže viesť k väčšej miere

splácania už poskytnutých úverov. To môže vyústiť do spomalenia rastu

úverov (najmä pri veľkých a stredných podnikoch). Viaceré podniky svo-

je úvery, ktoré načerpali v dôsledku zvýšenej neistoty, napokon nevyužili

a vzhľadom na pretrvávajúcu zhoršenú situáciu je potreba ﬁnancovať nové

investície nižšia ako pred krízou.

Graf 2

Úvery podnikom sa mierne zrýchlili

Medziročné tempo rastu úverov podnikom podľa kategórií veľkostí podnikov (%)

14

12

10

8

6

4

2

0

-2

-4

Mikropodniky

Veľké podniky

Malé podniky

Podniky spolu

Stredné podniky

Zdroj: NBS, RBUZ

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

19

Garančné schémy umožnili ﬁnančnú injekciu na krytie prevádzky

Štátne garancie zohrali dôležitú úlohu v raste podnikových úverov. Ob-

jem poskytnutých štátnych garancií dosiahol na konci prvého štvrťroka

2021 približne 800 mil. €. Štátom garantované úvery tvorili významnú časť

úverovej dynamiky pri väčšine veľkostných kategórií podnikov. Veľké pod-

niky čerpali najmenšiu časť úverov so štátnou garanciou (5 %). V skupine

mikropodnikov a malých a stredných podnikov tvorili garancie význam-

nú časť nových úverov s viac ako polovičným podielom vo vybraných me-

siacoch¹⁵. Štátne garancie podporili aj ﬁnancovanie nových klientov, ktorí

predtým neboli vôbec ﬁnancovaní domácim bankovým sektorom, alebo

boli primárne ﬁnancovaní inou bankou.

Záujem o štátom garantované úvery však od začiatku roka 2021 klesá, pri-

čom pokles je skôr na strane dopytu. Najvýraznejšie prírastky úverov so

štátnou garanciou boli zaznamenané v treťom a začiatkom štvrtého štvrť-

roka 2020. Počas prvých mesiacov tohto roka sa už však čerpalo výrazne

menej. Ukazuje sa, že pokles môže byť do väčšej miery spôsobený pokle-

som záujmu zo strany podnikov. V prvých mesiacoch fungovania garan-

čných schém poskytli tieto dodatočné zdroje dôležitú pomoc pri krytí pre-

vádzky na pozadí výpadku tržieb podnikov. Čerpanie garancií aj odklad

investícií mali za následok nárast držanej likvidity v podnikovom sektore

ako celku. Pokles čerpania tak môže byť dôsledkom nasýtenia potreby pod-

nikov po dodatočnej likvidite.

Ďalším faktorom poklesu čerpania štátom garantovaných úverov môžu

byť podmienky a administratívne požiadavky jednotlivých garančných

schém. Ide predovšetkým o podmienky na poskytnutie garancie a požia-

davky na odpustenie poplatku za garanciu, ktorých dokladovanie môže

byť komplikované. Administratívna náročnosť môže hrať úlohu aj pri čer-

paní jednotlivých garančných schém. Kým schéma SIH-NDF II. sa takmer

vyčerpala, schéma SIH-NDF I. nie je vyčerpaná ani z jednej desatiny a ga-

rancie cez Eximbanku sa nečerpajú takmer vôbec.

15

Podiel garancií na nových úveroch dosiahol maximum v období od júla do novembra

2020.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

20

Graf 3

Čerpanie garancií v roku 2021 sa spomalilo, záujem sa sústredil len na vybrané

schémy

Vľavo: Celkový objem nových úverov (mil. EUR)

Vpravo: Štruktúra celkového objemu garancií poskytnutých od začiatku pandémie do marca 2021

podľa jednotlivých garančných schém (%)

1 000

Eximbanka

(miera čerpania: 2 %)

900

800

MF SR

SIH

700

600

500

400

300

200

100

0

SIH-NDF II.

(takmer plne

vyčerpaná)

SIH-NDF I.

(miera

čerpania: 11 %)

1. Q 2. Q 3. Q 4. Q 1. Q 2. Q 3. Q 4. Q 1. Q

2019

2020

2021

Úvery s garanciou

Úvery bez garancie

Zdroj: NBS, RBUZ

Poznámka: MF SR – Ministerstvo ﬁnancií SR, SIH – Slovak Investment Holding, a. s., NDF I. – National

Development Fund I., s. r. o., NDF II. – National Development Fund II., a. s. V ľavom grafe nie sú

zahrnuté neskoršie dočerpania nových úverov a nové úvery poskytnuté veľkým podnikom.

Časť rizikovejších podnikov sa ku štátom garantovaným úverom ne-

musela dostať v plnej miere. Napriek tomu, že garančné schémy výrazne

prispeli k dostupnosti ﬁnancovania podnikov v čase pandémie, banky pri

poskytovaní týchto úverov rozlišovali kreditnú kvalitu podnikov, keďže sa

čiastočne podieľajú na prípadných stratách. Úvery so štátnou garanciou vo

väčšej miere čerpali podniky, pri ktorých už pred krízou existovala lepšia

perspektíva jej zvládnutia. Ide o podniky, ktoré pred krízou vykazovali lep-

šiu ziskovosť aj ukazovatele aktivity v porovnaní s podnikmi, ktoré čerpali

úvery bez štátnej garancie.¹⁶Detailnejší pohľad na distribúciu jednotlivých

ﬁnančných ukazovateľov naznačuje, že vyššia zadlženosť nebola obme-

dzujúcim prvkom¹⁷, kým nižšia likvidita a ziskovosť podnikov sa spájajú

s nižším podielom garancií na nových úveroch. Rozdiely vidno aj medzi

jednotlivými schémami. Garančné schémy SIH čerpali podniky s väčším

podielom hotovosti na krátkodobých záväzkoch, kým v prípade ostatných

schém sa ﬁnancovali podniky s horšou likviditou.

16

Na základe údajov z účtovných závierok k roku 2019.

Podiel garancií na nových úveroch rástol s rastúcou zadlženosťou (okrem výraznej zadlže-

17

nosti na konci distribúcie).

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

21

Graf 4

Banky pri poskytovaní garancií rozlišovali kreditnú kvalitu

Podiel garancií na nových úveroch a objem nových úverov podľa úrovne ziskovosti, likvidity

a zadlženosti (mil. EUR, %)

500

450

400

350

300

250

200

150

100

50

60

50

40

30

20

10

0

Ziskovosť

Likvidita

Zadlženosť

Objem nových úverov

Podiel garancií na nových úveroch

Zdroj: Bisnode, NBS, RBUZ

Poznámka: V záujme čo najväčšej konzistentnosti porovnania kreditnej kvality úverov so štátnou

garanciou a bez nej sa analyzovala zúžená vzorka úverov z Registra bankových úverov a záruk.

Pracovalo sa s novými úvermi poskytnutými od júna 2020 (začiatok poskytovania garancií)

očistenými o kreditné karty a revolving. Vylúčené boli aj veľké podniky, keďže sa ich poskytovanie

garancií takmer netýkalo. Ako ukazovateľ ziskovosti bol použitý ukazovateľ ROE. Ukazovateľ likvidity

je deﬁnovaný ako podiel ﬁnančných aktív (hotovosť a bankové účty) k záväzkom. Pod zadlženosťou sa

rozumie podiel celkových záväzkov (okrem vlastného imania) na vlastnom imaní.

Celkovo však možno konštatovať, že okrem vybranej skupiny podnikov

nenastalo zníženie dostupnosti bežných úverov (bez štátnej garancie).

Objem nových úverov sa zachoval aj v skupine podnikov, ktoré zazname-

nali výrazný prepad tržieb. Určité obmedzenia možností ﬁnancovania sa

tak týkali len mikropodnikov, ktoré boli už pred krízou v strate.

Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim čerpanie garancie je aj strop na úro-

kovú sadzbu pri garantovaných úveroch. Z pohľadu podnikov je stano-

vené maximum pre výšku úrokovej sadzby zaujímavé pre mikropodniky

a malé podniky, ktoré sa za bežných okolností ﬁnancujú výrazne drahšie¹⁸.

Z pohľadu bánk však môže viesť k obmedzovaniu ponuky pri rizikovejších

klientoch, keďže nemusí byť pokrytá riziková marža. To môže byť jeden

z dôvodov, prečo sú garancie poskytované v priemere menej rizikovým

klientom. Pri väčších podnikoch je sadzba porovnateľná a poskytovanie

18

V skupine mikropodnikov je sadzba na bežných úveroch takmer dvojnásobná v porovnaní

so štátnymi garanciami, kým malé podniky sa bežne ﬁnancujú o polovicu drahšie.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

22

štátom garantovaných úverov, na ktoré sa viaže aj určitá administratívna

záťaž, môže byť nahradené bežnými úvermi.

Komerčné nehnuteľnosti budú pravdepodobne postupne čeliť

dlhodobejším zmenám vyvolaným pandémiou

Sektor komerčných nehnuteľností bude pravdepodobne v budúcnosti čeliť

štrukturálnym zmenám vyvolaným pandémiou. Aktuálny vývoj naznačuje

rôznorodý vplyv na jednotlivé segmenty tohto sektora. Celkový vplyv však

bude možné hodnotiť až po stabilizovaní situácie po doznení pandémie. In-

tenzita rizík bude do veľkej miery závisieť od rýchlosti ekonomického rastu.

Pokles mobility a následný pokles tržieb sa najvýraznejšie prejavil v prí-

pade obchodných centier. Zníženie obratu nájomcov sa negatívne premiet-

lo aj do príjmu vlastníkov obchodných centier. Pokles mobility významne

zasiahol aj hotely. Z uvedenej situácie ťažil segment internetového predaja

(E-commerce), ktorého rastúci optimizmus sa premietol do sektora prie-

myselných a skladových priestorov v podobe zvýšeného dopytu po prenáj-

moch a novej výstavbe. Priaznivú situáciu v tomto segmente podporila aj

dobrá kondícia priemyslu. Ceny nájmu priemyselných priestorov si zacho-

vali svoju úroveň. Miera neobsadenosti však v priebehu roka narástla¹⁹

–

v dôsledku krízy i špekulatívnej výstavby v predchádzajúcich rokoch.

Pandémia negatívne zasiahla aj segment kancelárskych priestorov. Hlav-

nými faktormi bol zvýšený rozsah práce z domu a odkladanie expanzných

plánov ﬁriem. V budúcnosti sa od ﬁriem dá očakávať zmena dlhodobej

stratégie a následná optimalizácia prenajímanej výmery. Zmierňujúcim

faktorom by malo byť postupné prerokovávanie nájomných zmlúv. Vplyv

sa tak môže prejaviť v horizonte 1 – 2 rokov. Ďalším zmierňujúcim fakto-

rom môže byť ﬂexibilita niektorých plánovaných projektov, ktoré môžu

byť pretransformované na rezidenčné projekty. Podobne ako priemysel-

né priestory, aj kancelárie zaznamenali nárast miery neobsadenosti²⁰na

pozadí zníženého dopytu a pokračujúcej novej výstavby. Rastúca konku-

rencia bude vytvárať tlak na pokles cien nájomného. Úroveň referenčného

výnosu sa zachovala len pri novopostavených budovách v hlavnej biznis

lokalite²¹. V ostatných prípadoch sa situácia zhoršila, na čo reﬂektoval aj

nárast očakávaného referenčného výnosu.

Vývoj v jednotlivých segmentoch sa odzrkadlil na záujme investorov. Cel-

kový objem transakcií sa medzi rokmi 2019 a 2020 znížil o 27 %. Najzaujíma-

19

Z 6,02 % na konci roka 2019 na 8,72 % k marcu 2021.

Nárast miery neobsadenosti z 8,7 % k decembru 2019 na 12,6 % k marcu 2021. Najvýraznejší

20

nárast zaznamenali budovy v okrajových častiach a budovy triedy B.

Central Business District

21

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

23

vejším pre investorov bol segment priemyselných priestorov, ktorý tvoril

polovicu celkových investícií. S viac ako tretinovým zastúpením nasledo-

vali kancelárie, kým podiel retailu dosiahol 11 %.

Sektor komerčných nehnuteľností môže predstavovať významný zdroj

kreditného rizika pre domáci bankový sektor. Dôvodom je výrazné za-

stúpenie tohto sektora na celkových podnikových úveroch²². Nejde pri-

tom len o koncentráciu z pohľadu zastúpenia ekonomických odvetví, ale

aj z pohľadu jednotlivých úverov. Tento sektor je charakteristický menším

množstvom veľkých úverov²³. Ďalším dôvodom je vyššia citlivosť komer-

čných nehnuteľností na nepriaznivý ekonomický vývoj, čo sa prejavilo aj

počas predchádzajúcej veľkej ﬁnančnej krízy. V tom čase práve zlyhanie

niekoľkých realitných projektov spôsobilo bankovému sektoru významné

kreditné náklady.

Na druhej strane predpokladané oživenie domácej ekonomiky by malo

zmierňovať cyklické riziká, najmä v oblasti retailu a kancelárií. Štrukturál-

ne riziká však ostávajú najmä pri kancelárskych priestoroch. Tieto riziká

môžu okrem samotného sektora komerčných nehnuteľností ovplyvniť aj

výšku alebo volatilitu výnosov realitných fondov kolektívneho investova-

nia investujúcich do tohto typu nehnuteľností.

Úvery na bývanie takmer v znamení predkrízového rastu

Úvery na bývanie rástli približne rovnakým tempom ako v prechádzajú-

cich rokoch. Objemový prírastok úverov na bývanie stúpal až na 3 mld. €, čo

dosiahol v roku 2017 a odvtedy si túto hodnotu udržuje. Rovnaký trend po-

kračoval aj počas pandémie. Ako ukazuje graf č. 5, hoci nastali prechodné

útlmy, boli kompenzované intenzívnym rastom v neskorších mesiacoch.

Medzimesačný prírastok objemu v marci 2021 bol dokonca historicky naj-

vyšší²⁴. Medziročné tempo rastu úverov na bývanie bolo k tomuto dátumu

s hodnotou 9,0 % siedme najvyššie v EÚ, čo predstavuje pokles o 3 prieč-

ky oproti koncu roka 2019. To naznačuje, že silný rast úverov na bývanie

v čase pandémie je fenoménom prítomným vo viacerých krajinách EÚ.

Rast úverov na bývanie sa týka nielen nových dlžníkov, ale aj existujúcich

dlhov. V období od polovice roka 2018 do konca roka 2020 sa podiel ľudí

22

Sektor komerčných nehnuteľností tvorí takmer 20 % celkových podnikových úverov.

Priemerný zostatok na úveroch v sektore komerčných nehnuteľností je viac ako štvorná-

23

sobný v porovnaní so zvyškom sektora. V prípade len realitných projektov je tento rozdiel

ešte výraznejší.

V marci 2021 na úrovni 351 mil. €. Vyšší rast bol zaznamenaný len v januári 2005 a januári

24

2009, pravdepodobne však išlo o jednorazové štatistické úpravy a nie o skutočný nárast

objemu úverov.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

24

s úverom na bývanie na celkovom počte ľudí v produktívnom veku²⁵zvýšil

z 20,3 % na 22,7 %. Zostatková hodnota úverov na bývanie u dlžníkov, ktorí

mali úver už na začiatku tohto obdobia, sa počas tohto obdobia neznížila

(ako by bolo možné očakávať v dôsledku ich postupného splácania), ale na-

opak, mierne vzrástla (o 0,9 %).

Graf 5

Úvery na bývanie napriek výkyvom pokračovali v intenzívnom raste

Medzimesačný prírastok objemu úverov na bývanie (mil. EUR)

400

marec 2021

október – december 2020

350

300

250

200

apríl – máj 2020

150

100

50

január 2021

0

Jan.

Feb.

Mar.

Apr.

Máj

2020

Jún

Júl

Aug.

2021

Sep.

Okt.

Nov.

Dec.

Priemer 2017 – 2019

Zdroj: NBS

Popri raste objemu úverov sa zvýšila aj aktivita v reﬁnancovaní existu-

júcich úverov. Podiel reﬁnancovania na novej produkcii vzrástol z 50 %

(rok 2019) na 55 % (prvý štvrťrok 2021). Celý nárast možno pripísať reﬁnan-

covaniu úverov bez navýšenia istiny. Išlo teda o fenomén zmeny banky

v záujme využitia nižšej úrokovej sadzby, nie o navyšovanie dlhov. Vlna

zvýšeného reﬁnancovania od jesene 2020 čiastočne súvisela so zvýšeným

poskytovaním úverov z jesene 2019²⁶.

Za pretrvávajúcim rastom portfólia stoja viaceré faktory, najmä stále niž-

šie úrokové sadzby, konkurencia, pokračujúci rast cien nehnuteľností aj

obnovenie dôvery v bankách. Od roku 2010 úrokové sadzby klesajú stá-

le na nové historické minimá. Pokles nastal aj počas obdobia pandémie,

hoci miernejší, než v predchádzajúcich rokoch²⁷. Prehĺbili sa však rozdiely

medzi bankami. Pri výraznejších poklesoch sadzieb v minulosti sa zmene

spravidla prispôsobil celý sektor. Strmý pokles úrokových sadzieb niekto-

25

Od 18 do 64 rokov.

26

Uvoľnenie menovej politiky vtedy viedlo k poklesu klientskych úrokových sadzieb, čo sa

prejavilo vo zvýšení tempa rastu úverov na bývanie. Približne po roku, keď už mali úvery

dostatočnú platobnú históriu, začali iné banky prejavovať záujem o ich reﬁnancovanie.

-0,1 p. b. medzi marcom 2020 a marcom 2021.

27

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

25

rých bánk z jesene 2020 však zostal ojedinelý a zvyšok sektora naň reago-

val iba čiastočne.

Vďaka odkladom splátok sa podarilo prekonať akútnu fázu neistoty

v prvej vlne pandémie. V prvej vlne tiež banky nárazovo sprísňovali pod-

mienky poskytovania úverov. Druhá vlna už podobné sprísnenie nepri-

niesla. Naopak, viaceré banky naznačili, že úverové štandardy sa už priblí-

žili úrovniam spred pandémie. Potvrdzujú to aj údaje ovyužívaní výnimiek

z jednotlivých limitov, podľa ktorých limity nepredstavovali výraznejšie

obmedzenie ani na úrovni sektora, ani na úrovni individuálnych bánk. Pri

úveroch na bývanie sa využívali hlavne výnimky z LTV a DTI. Naopak, vý-

nimka z DSTI smerovala skôr k poskytovaniu spotrebiteľských úverov.

V neposlednom rade prispievali k rastu aj iné faktory: stále relatívne pozi-

tívna situácia na trhu práce či rast cien nehnuteľností.²⁸

Graf 6

Pri ukazovateli schopnosti splácať ꢀDSTIꢁ a ukazovateli zabezpečenia úveru

ꢀLTVꢁ banky mierne uvoľnili úverové štandardy

Podiel úverov poskytnutých v jednotlivých štvrťrokoch 2020 v rámci výnimiek z úverových štandardov

k celkovému objemu nových úverov (%)

20

15

10

5

0

1. Q

2. Q

3. Q

4. Q

1. Q

2. Q

3. Q

4. Q

1. Q

2. Q

3. Q

4. Q

DSTI > 60 %

DTI > 8

LTV > 80 %

Úvery na bývanie

Spotrebiteľské úvery

Limit

Zdroj: NBS

Poznámka: 1. Q až 4. Q označuje prvý až štvrtý štvrťrok 2020. DSTI je ukazovateľ schopnosti splácať

(mesačné splátky po zohľadnení zvýšenia úrokovej sadzby o 2 p. b. k čistému príjmu zníženému

o životné minimum), DTI je ukazovateľ celkovej zadlženosti (podiel celkového dlhu k ročnému čistému

príjmu) a LTV je ukazovateľ zabezpečenia úveru (podiel dlhu k hodnote zabezpečenia).

28

Vývoj na trhu nehnuteľností bližšie popisuje box č. 2.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

26

Pandémia akcelerovala trend úbytku spotrebiteľských úverov

Úbytok v portfóliu spotrebiteľských úverov nadviazal na predchádzajúce

trendy, pandémia ho len mierne zrýchlila. Prvé náznaky spomaľovania ras-

tu spotrebiteľského portfólia sa objavili v roku 2017. V roku 2018 a 2019 sa rast

spomalil zakaždým o 6 p. b. Segment spotrebného ﬁnancovania tak vstupo-

val do krízy už s klesajúcim trendom. Počas roka 2020 sa tento trend ešte

prehĺbil, nízky rast sa preklopil do poklesu a do decembra sa spomalil o ďal-

ších 9 p. b. Pokles pokračoval aj v úvodných mesiacoch roka 2021 a najnižšia

hodnota -9,6 % bola dosiahnutá vo februári 2021, pričom pravdepodobne išlo

o dno²⁹. V marci 2021 sa tempo rastu mierne skorigovalo na -9,2 %. Úvery kle-

sali tým rýchlejšie, čím prísnejšie boli protipandemické opatrenia.

Graf 7

Spotrebiteľské úvery strácali najviac objemu počas lockdownov

Medzimesačný prírastok objemu spotrebiteľských úverov (mil. EUR)

80

60

40

20

0

-20

-40

prechodné uvoľnenie

epidemiologických

opatrení

-60

-80

-100

Jan.

Feb.

Mar.

Apr.

Máj

2019

Jún

Júl

Aug.

2020

Sep.

Okt.

Nov.

2021

Dec.

Priemer 2016 – 2018

Zdroj: NBS

Príčinou poklesu spotrebiteľských úverov je najmä znížený dopyt po úve-

roch a ďalšie faktory, ktoré sa prejavovali postupne. Úverové štandardy sa

podľa bánk už upravili takmer na pôvodnú úroveň, ale dopyt na túto zme-

nu nereagoval. Čiastočne za ním možno vidieť relatívne vysoké priemerné

úrokové sadzby, ktoré patria medzi najvyššie v eurozóne. Počas koronakrí-

zy navyše stúpli. Istú časť úbytku portfólia možno pripísať aj na vrub kon-

29

Medziročná zmena je súčtom 12 medzimesačných zmien. Na začiatku pandémie tak za-

hŕňala väčšinu kladných mesiacov (ešte spred pandémie) a menšinu záporných. Ako sa

tento pomer postupne menil, medziročná zmena nominálne klesala. Od februára 2021

už časové okno 12 mesiacov zahŕňalo len záporné mesiace a tento matematický efekt

sa preto stratil. Ak priemerný mesačný pokles objemu spotrebiteľských úverov zostane

zachovaný (približne -45 mil. € mesačne), medziročné tempo rastu už zostane relatívne

stabilné.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

27

solidácie dlhov do úverov na bývanie, ktorých úrokové sadzby sú podstat-

ne nižšie, aj úbytku predschválených úverov³⁰. Od januára 2020 sa začalo

postupné sprísňovanie ukazovateľa schopnosti splácať. Avšak skôr, ako sa

stihlo naplno prejaviť, banky z obavy z ďalšieho vývoja pandémie nasta-

vili úverové štandardy prísnejšie, než vyžadovali opatrenia NBS. V druhej

vlne pandémie sa už štandardy nesprísňovali – naopak, pribúdali náznaky

ich uvoľňovania. Limitom sa stal predovšetkým pretrvávajúci nízky dopyt

spotrebiteľov, ktorý súvisel aj so všeobecným poklesom spotreby v ekono-

mike (-1,3 % medziročne).

Pokles spotrebného ﬁnancovania zaznamenali aj nebankové subjekty,

v roku 2020 sa ich portfólio zmenšilo o 10 %. Pokles sa týkal prevažnej väč-

šiny významnejších nebankových veriteľov.

Box 2

Rast cien nehnuteľností pokračuje aj v čase pandémie

Význam trhu bývania pre ﬁnančnú stabilitu sa ďalej zvyšoval. Úvery na bývanie už tvoria