Správa  
o finančnej  
stabilite  
Máj 2021  
Vydavateľ  
© Národná banka Slovenska  
Kontakt  
Národná banka Slovenska  
Imricha Karvaša 1  
813 25 Bratislava  
Všetky práva vyhradené. Reprodukovanie na vzdelávacie a nekomerčné  
účely je povolené s uvedením zdroja. Materiál bol prerokovaný v Bankovej  
rade NBS dňa 25. mája 2021.  
ISSN 1338-6123 (ELEKTRONICKÁ VERZIA)  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021  
3
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021  
4
Úvod  
Je to už viac ako rok, keď sme si prvýkrát uvedomili, že pandémia bude mať  
veľký dosah na naše životy. Samozrejme, nejde pritom iba o ekonomický  
a finančný svet, ale predovšetkým o naše rodiny, školy či iné spoločenstvá.  
Najmä druhá vlna pandémie zasiahla našu krajinu veľmi bolestivo. A pred-  
sa je opäť niekoľko dôvodov na optimizmus.  
Koncom minulého roka bola jedným z najväčších problémov neistota.  
Domácej ekonomike pomáhali rôzne podporné opatrenia, množstvo pod-  
nikov a domácností malo odložené splátky úverov. Všetci sme si kládli  
otázku, ako zvládneme postupné ukončovanie týchto mimoriadnych me-  
chanizmov. Dnes však už vieme podstatne viac, ako sme vedeli pred polro-  
kom. Napríklad postupné ukončovanie odkladov splátok ukazuje, že iba  
malá časť domácností a podnikov má problém vrátiť sa k pôvodným splát-  
kovým kalendárom. Aj keď určitá neistota ostáva aj tu, je to silný dôvod na  
optimizmus.  
Pozitívnym signálom je určite aj spôsob, akým slovenský bankový sektor  
zvládol minulý rok. Nebolo to jednoduché obdobie, čo sa prejavilo výraz-  
ným poklesom zisku bánk. Avšak bankový sektor sa ukázal nielen ako  
bezpečný a odolný, ale dokázal podporovať domácu ekonomiku plynu-  
lým poskytovaním dostatku úverov. Pre slovenskú ekonomiku je to veľ-  
mi priaznivá správa. Banky majú aj dnes dostatočnú kapacitu pokračovať  
v poskytovaní úverov podnikom a domácnostiam.  
Nemenej dôležité sú však dôvody na opatrnosť. Negatívny vplyv pandémie  
na svetovú ekonomiku sa ešte zďaleka neskončil – zatiaľ v nej ostávajú prí-  
tomné viaceré nerovnováhy vrátane vývoja na finančných trhoch alebo  
neustále rastúcej zadlženosti štátov. Úrokové sadzby zároveň zostali na  
historicky nízkych hodnotách, čo prispelo k ďalšiemu rastu zadlženosti  
slovenských domácností. Ich apetít po riziku a investovaní sa neznížil, čo  
sa prejavuje aj na cenách bývania.  
Národná banka Slovenska preto ďalej pozorne monitoruje situáciu v eko-  
nomike, vo finančnom sektore, ale aj finančnú situáciu podnikov a domác-  
ností. Výsledkom však nie sú len analýzy. NBS má k dispozícii aj nástroje,  
ktorými môže podporiť banky alebo trh úverov, ak to bude potrebné.  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021  
5
 
Zhrnutie  
Vývoj v ekonomickej a finančnej sfére naďalej primárne ovplyvňuje  
vývoj pandémie, druhá vlna však bola z hľadiska vplyvu na  
ekonomiku výrazne miernejšia  
Prvá vlna predstavovala pre ekonomiku výrazný a najmä veľmi prudký  
šok. Rok 2020 sa však napokon uzavrel s menším poklesom ekonomiky,  
ako sa očakávalo. Viaceré dôležité odvetvia zaznamenali pomerne rýchle  
oživenie.  
Druhá vlna, ktorá udrela na jeseň a v zime, bola z epidemiologického hľa-  
diska omnoho masívnejšia, ale jej vplyv na ekonomický vývoj bol značne  
miernejší. Hlavným rozdielom oproti prvej vlne bol odlišný vplyv na jed-  
notlivé odvetvia. Kým niektoré odvetvia boli ovplyvnené menej, iné čelili  
takmer rovnakému zhoršeniu ako v prvej vlne.  
Druhá vlna pandémie mala miernejší vplyv aj na finančný sektor. Oproti  
prvej vlne pristupovali banky voľnejšie k poskytovaniu úverov. Po sprís-  
není bezprostredne po vypuknutí pandémie sa úverové štandardy vrátili  
takmer na ich predkrízovú úroveň, najmä v retaili.  
Na finančné trhy sa tiež vrátil predkrízový rizikový apetít investorov.  
Tento vývoj sa prejavil aj v zmenách v investičných portfóliách sloven-  
ských dôchodkových a podielových fondov. Zvýšil sa podiel akciovej zlož-  
ky aj rizikové parametre dlhopisových portfólií. Obnovila sa aj predkrízo-  
vá úroveň prílevu príspevkov do dôchodkových fondov.  
Finančný sektor zostal počas pandémie nielen stabilný, ale bol  
jednýmzpilierovpodporyrýchlehonávratuekonomickéhooživenia  
Banky, napriek neistote, výraznou mierou pomohli financovať výpadky  
tržieb podnikov. Tok úverov podnikom zasiahla prvá vlna len dočasne,  
v druhej vlne bol dokonca mierne rýchlejší ako pred krízou.  
Financovaniu prevádzok v čase pandémie výrazne pomohli aj štátne ga-  
rančné schémy. Objemy štátom garantovaných úverov v niektorých obdo-  
biach tvorili viac ako polovicu poskytnutých úverov. Ukázalo sa, že hoci pri  
garanciách na seba veľkú časť rizika preberá štát, banky aj pri týchto úve-  
roch zachovali obozretnosť. Podnikom, ktoré už do krízy vstupovali v hor-  
šej finančnej kondícii, boli garancie poskytované v menšej miere. Vďaka  
dostupnému financovaniu a čerpaniu kompenzácií zo štátnej podpornej  
schémy sa likvidita mnohých podnikov dokonca zvýšila. Časť úverov moh-  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021  
6
 
la byť čerpaná z preventívnych dôvodov, v nasledujúcich mesiacoch preto  
nie je možné vylúčiť isté oslabenie úverového rastu.  
Takmer predkrízovým tempom pokračoval aj rast retailových úverov na  
bývanie. Prehĺbil sa však prepad spotrebiteľských úverov, a to najmä v dô-  
sledku nižšej spotreby domácností. Práve spotrebné financovanie bolo na  
rozdiel od ostatných častí finančného trhu výraznejšie zasiahnuté aj počas  
druhej vlny pandémie.  
Nemožno však povedať, že by koronakríza finančný sektor obišla. Ban-  
ky prišli v roku 2020 o štvrtinu zisku. V prvom štvrťroku 2021 medziročne  
vzrástol vďaka nižšej intenzite tvorby opravných položiek. Potreba ich do-  
datočnej tvorby však bude závisieť od ďalšieho vývoja.  
Poisťovne čelili poklesu záujmu o životné poistenie. Investori a sporitelia  
v dôchodkových a podielových fondoch boli bezprostredne po vypuknutí  
krízy vystavení výrazným stratám, hoci tie sa neskôr zmiernili.  
Stresové testovanie potvrdilo odolnosť bankového sektora,  
neistotou však ostáva vývoj nesplácaných úverov  
Doterajšie údaje o miere schopnosti klientov obnoviť splácanie po ukon-  
čení odkladu zatiaľ nepriniesli žiadne negatívne prekvapenie. Podľa dote-  
rajších trendov sa ťažkosti so splácaním po ukončení odkladov môžu týkať  
0,7 % portfólia retailových úverov a 0,9 % úverov podnikom. Tieto čísla však  
nemusia byť konečné, keďže kríza sa neskončila a vysoká miera neistoty  
ďalej pretrváva. Podľa našich odhadov sa pri očakávanom ekonomickom  
raste do problémov so splácaním môže dostať až 1,3 % úverov retailu a 3,3 %  
úverov podnikom. V prípade nepriaznivého vývoja to môže byť až dvojná-  
sobne viac.  
Napriek tejto neistote by mal zostať bankový sektor odolný, a to aj v prí-  
pade nepriaznivého vývoja. Kapitálová primeranosť bánk počas roka 2020  
medziročne vzrástla z 18,2 % na 19,7 %. Výrazne k tomu prispela najmä zod-  
povedná dividendová politika bánk. Výsledky stresového testovania uka-  
zujú, že hoci nepriaznivý scenár ešte môže priniesť výraznejší pokles zis-  
kov, kapitálová primeranosť by nemala klesnúť pod predkrízovú úroveň.  
Stresové testovanie potvrdilo aj odolnosť poisťovní.  
Z dlhodobejšieho pohľadu sa môže prejaviť vplyv nízkych  
úrokových sadzieb a rastúcej zadlženosti štátov  
Finančný sektor bol pod vplyvom pretrvávajúceho obdobia nízkych úro-  
kových sadzieb už pred krízou a počas krízy sa tento vplyv ešte zintenzív-  
nil. V bankách sa v dôsledku intenzívnej konkurencie pri úveroch na bý-  
vanie a poklesu spotrebiteľských úverov zrýchlil trend poklesu úrokových  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021  
7
marží. S cieľom udržať výnosnosť sa zvýšili rizikové parametre investič-  
ného profilu aktív dôchodkových a podielových fondov, ako aj aktív pois-  
ťovní. Poisťovne navyše nižší výnos aktív kompenzujú poklesom garanto-  
vanej miery zhodnotenia technických rezerv, nižšia možnosť dosahovať  
investičné výnosy sa teda čiastočne kompenzuje zvýšením poistného.  
Vedľajším efektom nízkych úrokových sadzieb je aj rastúci záujem domác-  
ností o priame investovanie do podnikových dlhopisov. S ním však môžu  
byť spojené viaceré riziká, najmä nízka diverzifikácia investície, nízka lik-  
vidita sekundárneho trhu a slabšia schopnosť vyhodnotiť mieru možného  
kreditného rizika zo strany drobných investorov.  
Ďalšia dlhodobejšia výzva je spojená najmä s transformáciou na zelenú  
ekonomiku. Úvery podnikom, pri ktorých napĺňanie cieľov v oblasti zni-  
žovania emisií skleníkových plynov môže viesť k rastu prevádzkových ná-  
kladov, tvoria približne desatinu celkového portfólia. Banky však postup-  
ne začínajú zohľadňovať toto riziko vo svojich úverových štandardoch.  
Transformácia na zelenú ekonomiku však prinesie pre banky aj nové ob-  
chodné príležitosti. Ide najmä o financovanie investícií do implementácie  
environmentálnych politík, vývoja ekologických produktov a digitalizácie  
ekonomiky i lacnejšie zdroje získané napr. prostredníctvom zelených dl-  
hopisov.  
NBS bude detailne monitorovať ďalší vývoj s cieľom prijať v prípade  
potreby príslušné kroky  
NBS je pripravená aktívne využívať proticyklický kapitálový vankúš.  
Jeho čiastočné rozpustenie bolo v súlade s doterajšou tvorbou opravných  
položiek, ktoré už aktuálne nerastú rýchlejšie ako pred krízou. K ďalšiemu  
znižovaniu vankúša by bolo možné pristúpiť, ak by opravné položky začali  
opäť intenzívnejšie rásť, alebo ak by sa znížila rizikovosť úverových port-  
fólií bánk.  
NBS tiež detailne monitoruje vývoj na trhu úverov a nehnuteľností. Naj-  
mä rast úverov na bývanie zostal aj počas krízy pomerne výrazný a v marci  
sa jeho objem opäť priblížil k historickým rekordom. Ak by sa na týchto  
trhoch ďalej kumulovali nerovnováhy, ponechanie určitej miery proticyk-  
lického kapitálového vankúša by bolo opodstatnené. NBS tiež analyzuje  
riziká spojené s rastúcim podielom úverov na bývanie, ktoré budú klienti  
splácať aj po odchode do dôchodku.  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021  
8
1 Makroekonomické  
prostredie a finančné  
trhy  
Svetová ekonomika sa pomerne rýchlo zotavuje z predošlého  
poklesu historického rozsahu  
Aj viac ako rok po prepuknutí určuje pandémia COVID-19 rozhodujú-  
cim spôsobom pulz ekonomickej aktivity po celom svete. Pod vplyvom  
reštriktívnych epidemiologických opatrení nevyhnutných na zabránenie  
explozívneho šírenia nákazy sa výkonnosť globálnej ekonomiky prepadla  
minulý rok o 3,3 %, teda dvojnásobne oproti vrcholu veľkej finančnej krízy  
z roku 2009. Významná časť podnikov a domácností zaznamenala v tejto  
situácii pokles, prípadne úplnú stratu svojich príjmov, a ich finančná pozí-  
cia sa dostala pod tlak.  
Ekonomické škody spôsobené koronakrízou by boli ešte podstatne vyš-  
šie, nebyť včasnej a razantnej reakcie zo strany vlád, centrálnych bánk či  
regulačných autorít. Rôzne formy stimulov, úľav agarancií vprospech pod-  
nikov a domácností výrazným spôsobom pomohli tomu, že krátkodobé vý-  
padky tržieb a príjmov sa iba v obmedzenej miere premietli do bankrotov  
a nárastu nezamestnanosti, ktoré by nadlho oslabili potenciál ekonomiky.  
V neposlednom rade sa tak podarilo udržať finančnú stabilitu relatívne  
nenarušenú a predišlo sa pretaveniu problémov v reálnej ekonomike do  
plnohodnotnej finančnej krízy, ktorá by následne negatívne umocňovala  
krízovú dynamiku.  
Po poklese hrubého domáceho produktu z jari, ktorý v mnohých kraji-  
nách a regiónoch lámal historické rekordy, nastalo v treťom štvrťroku  
2020 pomerne rýchle oživenie. Napriek tomu, že v závere roka sa pande-  
mická situácia celosvetovo výrazne zhoršila, čo si vyžiadalo nové kolo  
striktných obmedzení pre hospodársky život, ekonomické dôsledky boli  
podstatne miernejšie ako v prvotnej fáze krízy. Od konca roka 2020 k ta-  
kémuto vývoju prispieva aj zlepšený sentiment medzi aktérmi v ekono-  
mike, ktorý pramení z pozitívnych správ v oblasti vakcinácie a taktiež  
dodatočných fiškálnych a menových stimulov vo viacerých významných  
krajinách. Všeobecne sa predpokladá, že s postupne narastajúcim podie-  
lom zaočkovanej populácie, najmä v rozvinutých krajinách, bude možné  
ku koncu druhého štvrťroka, prípadne v treťom štvrťroku 2021, pristúpiť  
k výraznejšiemu uvoľneniu protipandemických opatrení. To umožní eko-  
nomikám výraznejšie sa nadýchnuť. Svetová ekonomika by za takých-  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1  
9
 
to podmienok podľa odhadov Medzinárodného menového fondu mohla  
v tomto roku vzrásť o 6 %. V Spojených štátoch, ktoré sú lídrom v oživení,  
sa veľkosť HDP zrejme vráti na úroveň spred krízy už v priebehu roka 2021.  
Po skĺznutí k mierne zápornej dynamike v závere minulého a zrejme aj  
v úvode tohto roka by sa eurozóna mala od druhého štvrťroka vrátiť ku  
kladným číslam hospodárskej výkonnosti. Proces jej zotavovania bude  
však o niečo pozvoľnejší, okrem iného aj v dôsledku zaostávajúcich vak-  
cinačných kampaní. Po minuloročnom kolapse HDP o 6,6 % by mohol blok  
krajín používajúcich euro dosiahnuť progres tesne nad 4 %. Ekonomika eu-  
rozóny tak dosiahne predkrízovú veľkosť najskôr v roku 2022.  
Riziká pre finančnú stabilitu sa v prvom rade odvíjajú od dĺžky  
a intenzity pretrvávania pandémie  
Najväčšou hrozbou pre naplnenie aktuálne všeobecne očakávaného sce-  
nára pomerne robustného globálneho oživenia od druhého polroka 2021  
je prípadný nepredvídateľný negatívny zvrat vo vývoji pandémie. Priazni-  
vé prognózy o naštartovaní hospodárskeho rastu sa opierajú o predpoklad,  
že epidemiologickú situáciu sa vďaka vakcínam vyvinutým proti ochore-  
niu COVID-19 postupne podarí dostať natrvalo pod kontrolu. Dosiahnutie  
úspešnej „exit“ stratégie prostredníctvom očkovania však čelí viacerým  
výzvam. V prvom rade sa vakcíny musia ukázať ako účinné. Ďalej je potreb-  
né efektívne zvládnuť proces ich masovej výroby a distribúcie, aby mohlo  
očkovanie obyvateľstva čo najrýchlejšie napredovať. Čím pomalšie tempo  
vakcinácie, tým väčšia šanca, že vírus vytvorí nové nebezpečnejšie, prí-  
padne rezistentné mutácie, ktorých rozšírenie by zmarilo nádej na skorú  
normalizáciu pomerov v ekonomike. V neposlednom rade je dôležité, aby  
bola zaočkovaná nadkritická masa populácie, potrebná na nadobudnutie  
kolektívnej imunity.  
Zásluhou vládami sponzorovaných podporných programov a uvoľne-  
ných finančných podmienok sa prinajmenšom na úrovni podnikového  
sektora ako celku podarilo predísť systémovému kolapsu jeho finančnej  
kondície. Napriek recesii historického rozsahu bol podnikový sektor za-  
tiaľ uchránený pred výraznejšou vlnou bankrotov. Riziko zhoršenia zdra-  
via bilancií podnikov a ich schopnosti uhrádzať svoje záväzky je však stále  
prítomné. Problémy by mohli nastať v prípade unáhleného a jednorazové-  
ho rušenia podporných vládnych schém skôr, ako by ekonomické oživenie  
nadobudlo udržateľný charakter. Odolnosť podnikového sektora by bola  
prirodzene ťažko skúšaná aj v scenári dlhodobejšie oslabenej výkonnosti  
ekonomiky v dôsledku neutíchajúcich ďalších vĺn pandémie. Ďalším rizi-  
kovým faktorom je, že mnohé podniky v snahe vykompenzovať výpadky  
cash-flow si požičali potrebné prostriedky z bánk, prípadne na finančných  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1  
10  
trhoch, čím sa skokovito zvýšilo už aj tak pomerne vysoké dlhové zaťaže-  
nie sektora. Toto zvýšené dlhové bremeno by ešte umocnilo zraniteľnosť  
podnikov, najmä ak by sa epidemiologická, a tým aj hospodárska, situácia  
zvrtla do menej priaznivej podoby. Ak by sa aj podmienky v podnikovom  
sektore agregovane uberali skôr pozitívnym smerom, je zrejmé, že pandé-  
mia vytvorila medzi podnikmi výrazné deliace čiary z hľadiska rizík ohro-  
zenosti – či už na základe ich odvetvovej príslušnosti alebo veľkosti.  
Uvoľnené finančné podmienky vytvárané centrálnymi bankami, naj-  
mä rozvinutých krajín, po celom svete výrazne prispeli k zmierňovaniu  
ekonomických dôsledkov šoku spôsobených pandémiou, ale zároveň sa  
s nimi spája hrozba vzniku nerovnováh a podstupovania zvýšeného ri-  
zika vo finančnom sektore. Ceny aktív, najmä tých rizikovejších, po vy-  
puknutí krízy zamierili prudko nadol. Po tomto prvotnom šoku sa však  
pomerne rýchlo vrátili na úrovne zo začiatku roka 2020, alebo ich dokonca  
prekonali. Najvýznamnejším príkladom aktív, ktorých ocenenie sa v uply-  
nulých mesiacoch posúvalo na nové historické maximá, sú americké ak-  
cie. Porovnanie cenovej hladiny akcií združených v indexe Standard &  
Poor‘s S&P 500 tak so všeobecnými ekonomickými fundamentami, ako aj  
so ziskovosťou týchto firiem signalizuje ich možné nadhodnotenie. Ak sa  
však na tú istú vec pozrieme optikou prémie vyjadrenej rozdielom výnosu  
z akcií (tzv. earnings yield) a aktuálne záporných reálnych úrokových sa-  
dzieb, pričom hodnota tohto ukazovateľa sa nachádza okolo dlhodobého  
priemeru, potom sa úroveň ocenenia týchto akcií javí ako v zásade adek-  
vátna.1  
Zvýšená obozretnosť je aj tak namieste, keďže sa za uplynulý rok vo fi-  
nančnom sektore bolo možné stretnúť so správaním, ktoré svedčí o zvý-  
šenom rizikovom apetíte. Jedným z varovných signálov je extrémny do-  
pyt po alternatívnych aktívach, akými sú napríklad kryptomeny. Cena  
bitcoinu v priebehu niekoľkých mesiacov vyletela niekoľkonásobne na-  
hor. Nadpriemerný rast, ale od začiatku tohto roka aj zvýšená volatilita  
cien akcií úzkej skupiny veľkých technologických firiem, vytvárajú otáz-  
nik nad prípadnou výraznejšou korekciou ocenenia v tomto segmente.  
Za pozornosť stojí aj dramatický nárast prostriedkov, ktoré sú investori  
ochotní vložiť do špeciálnych spoločností (tzv. Special Purpose Acquisi-  
tion Companies, SPACs2) zameraných na zhromažďovanie kapitálu bez  
1
Tieto konštatovania vychádzajú z analýz Medzinárodného menového fondu a Banky pre  
medzinárodné zúčtovanie (IMF Global Financial Stability Report, April 2021; BIS Quarterly  
Review, March 2021).  
Special Purpose Acquisition Companies sú spoločnosti kótované na burze, ktoré zhromaž-  
2
ďujú prostriedky za účelom budúcej kúpy a splynutia s niektorou súkromnou firmou, kto-  
rá zatiaľ nie je na burze. V roku 2020 zhromaždili tieto spoločnosti od investorov takmer  
100 mld. USD a obdobná suma pribudla hneď v prvom štvrťroku 2021.  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1  
11  
konkrétnejšieho investičného plánu. Nadpriemerná aktivita retailových  
investorov vo vzťahu k akciám tiež potenciálne svedčí o zvyšujúcom sa  
rizikovom apetíte. Podobný odkaz nesú aj nízke kreditné spready a vyso-  
ká emisia podnikových dlhopisov s kreditným ratingom v špekulatívnom  
segmente. Dopyt po týchto cenných papieroch zabezpečujú finančné in-  
štitúcie ako poisťovne, penzijné fondy či investičné fondy, ktorým sa však  
týmto spôsobom v portfóliu zhoršujú parametre kreditného rizika, úro-  
kovej citlivosti či likvidity. Vzhľadom na ich zvyšujúcu sa citlivosť danú  
týmto vystavením môžu tieto finančné subjekty pri ďalšom výskyte tur-  
bulencií na finančných trhoch pôsobiť ako výrazný procyklický a destabi-  
lizujúci prvok v celom systéme.  
S nástupom roka 2021 sa do popredia dostalo riziko inflácie a nárastu  
trhových úrokových sadzieb. Miera základného ukazovateľa inflácie ne-  
dávno nabrala celosvetovo rastúci charakter. Určujúcim faktorom tohto  
vývoja sú ceny komodít odrážajúce sa od predošlého dna. Tento jav by mal  
však mať iba dočasný efekt. Významnejším javom bol nárast trhovo odvo-  
dených inflačných očakávaní a inflačného rizika odzrkadľujúceho sa vo  
zvýšení tzv. term premium, čo viedlo k posunu dlhého konca úrokovej kriv-  
ky v Spojených štátoch nahor. V menšej miere sa tento vývoj preniesol aj  
na ďalšie krajiny a dočasne zakolísal aj akciovými indexmi. Finančné trhy  
takto reagovali najmä na schválenie fiškálneho balíka v Spojených štátoch  
(USA) v objeme 1,9 bil. USD, ktorý nasledoval krátko po 900 miliardovom  
stimule z konca roka 2020. V hre sú pritom ešte ďalšie vládne programy za-  
merané na infraštruktúrne investície opäť v rádoch biliónov USD. Takáto  
expanzívna fiškálna politika bude samozrejme vítanou spruhou nielen  
pre samotné Spojené štáty, ale cez kanál zahraničného obchodu aj pre glo-  
bálnu ekonomiku. Bezprecedentná veľkosť stimulu však vytvára na druhej  
strane obavu, či americkej ekonomike časom nehrozí prehriatie a trvalejší  
nárast inflácie. Pre zvyšok sveta by bol takýto výsledok rizikom v dôsled-  
ku možného náhleho sprísnenia finančných podmienok rezultujúceho  
z predpokladanej reakcie Federálneho rezervného systému (Fed-u) na in-  
flačný vývoj. Nárast úrokových sadzieb by mohol vyvolať precenenie rizi-  
ka na finančných trhoch a zhoršiť dostupnosť financovania v krajinách,  
ktorých ekonomika na to ešte nie je pripravená.  
Významným príspevkom k faktu, že koronakríza zatiaľ nespôsobila váž-  
nejšie narušenie finančnej stability, je doterajšia dobrá odolnosť banko-  
vého sektora, ktorý je jadrom celého finančného systému. Táto robustná  
pozícia bankového sektora v porovnaní s minulou krízou vyplýva vo veľ-  
kej miere z lepšej východiskovej pozície z pohľadu kapitálového vybavenia  
a likvidity, čo osobitne platí aj pre eurozónu. Pred väčšími kreditnými stra-  
tami zatiaľ chránia banky aj programy na podporu podnikov a domácnos-  
tí v podobe priamych peňažných transferov od vlády, garancií na úvery či  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1  
12  
moratórií na splácanie úverov. Určitá časť klientov bánk, obzvlášť z kritic-  
ky zasiahnutých odvetví, prirodzene nebude po exspirácii štátnej pomoci  
schopná splácať svoje záväzky a dá sa očakávať nárast podielu zlyhaných  
úverov v bankových knihách. Banky sa však na takúto situáciu do istej  
miery pripravili, keď najmä v druhom štvrťroku 2020 vo zvýšenom roz-  
sahu tvorili opravné položky na očakávané straty. Systémovejší problém  
s nárastom zlyhaných úverov a ich pokrytím by pravdepodobne nastal len  
v negatívnom variante neutíchajúcich vĺn pandémie a zbrzdeného ekono-  
mického zotavenia. Aj v tomto prípade, ako ukazujú výsledky európskeho  
stresového testovania, by to pre väčšinu bánk mala byť zvládnuteľná situá-  
cia, keďže majú k dispozícii dostatočné kapitálové vankúše.  
Fiškálna pomoc pomohla súkromnému sektoru lepšie sa vysporiadať so  
šokom vyvolaným pandémiou, daňou za to je však nárast zraniteľnos-  
ti verejných financií. Rok 2020 priniesol verejnému sektoru dramatické  
zhoršenie finančnej pozície cez nárast výdavkov a aj vplyvom poklesu  
príjmov. Priemerný deficit štátneho rozpočtu v skupine rozvinutých kra-  
jín vzrástol štvornásobne na takmer 12 % HDP. Negatívne saldo v rámci eu-  
rozóny bolo o niečo nižšie, dosiahlo hodnotu -7,6 % HDP. Dlhové bremeno  
eurozóny, ktoré v posledných rokoch pozvoľne klesalo, za rok 2020 skokovo  
vzrástlo z 84 % na 97 % HDP. V Taliansku a Španielsku tento nárast dokonca  
prekročil 20 p. b. Predpokladá sa, že do konca tohto roka by zadlženosť eu-  
rozóny a rovnako aj jednotlivých členských štátov mala vzrásť, ale už len  
mierne, a v nasledujúcich rokoch by mala sledovať pomaly klesajúci trend.  
Zásluhou nízkych úrokových sadzieb a nákupných programov štátnych  
dlhopisov zo strany ECB zatiaľ krajiny eurozóny nemajú problém s finan-  
covaním zvýšených deficitov a zadlženia. Udržateľnosť verejných financií  
sa však môže dostať pod tlak v prípade predlžovania pandémie a s tým spo-  
jených dodatočných negatívnych vplyvov na rozpočet. V takomto scenári  
by pozíciu verejných financií mohla ohroziť aj aktivácia väčšieho objemu  
garancií za zlyhané záväzky súkromného sektora. Zadlženosť verejného  
sektora by mohla nadobudnúť nepriaznivú dynamiku aj v situácii nárastu  
trhových sadzieb – či už v kontexte inflačného rizika, alebo pri náraste rizi-  
kovej averzie investorov investujúcich do štátnych dlhopisov.  
Ekonomika Slovenska sa v druhej polovici minulého roka rýchlo  
zotavovala. Jej ozdravenie však prerušila druhá vlna pandémie  
Po výraznom prepade slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku 2020  
spôsobenom pandémiou sa ekonomika začala v druhej polovici minulé-  
ho roka pomerne rýchlo zotavovať. Potiahol ju silnejúci export, keď pre-  
dovšetkým automobilový priemysel zažil relatívne stabilné obdobie svo-  
jej produkcie. V dôsledku toho sa nenaplnili negatívne očakávania z prvej  
polovice minulého roka blížiace sa k dvojciferným prepadom. Ekonomika  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1  
13  
SR nakoniec vďaka lepšiemu druhému polroku zaznamenala v roku 2020  
pokles na úrovni -4,8 %, čo bolo blízko priemeru krajín EÚ3. Pod prepad slo-  
venskej ekonomiky sa najväčšou mierou podpísali investície, ktoré sa po  
nástupe krízy znížili o viac ako desatinu.  
Priaznivý vývoj v druhom polroku však pribrzdila druhá vlna pandémie.  
Tá si s nástupom nového roka vyžiadala sprísnenie protipandemických  
opatrení s nepriaznivým vplyvom na viaceré odvetvia ekonomiky. Koro-  
nakríza najvýraznejšie zasiahla sektor ubytovacích a stravovacích služieb,  
cestovný ruch a segment športových a oddychových aktivít, ale oslabe-  
nie aktivity zaznamenali aj ďalšie sektory. S nástupom jarných mesiacov  
a rastúcou mierou vakcinácie sa protipandemické opatrenia začali postup-  
ne zmierňovať, čo sa odrazilo aj v obnovujúcej sa ekonomickej aktivite4.  
Nálada v ekonomike sa po ochladení v úvode roka začala postupne zlepšo-  
vať5. Zotavovanie ekonomiky tak naberá na sile – svoju predkrízovú úroveň  
by mohla dosiahnuť v druhej polovici tohto roka.  
Hoci koronakríza sa na trhu práce prejavuje pozvoľne, počet nezames-  
tnaných v jej druhej vlne už prekonal počty z obdobia prvej vlny. Miera ne-  
zamestnanosti tak v marci 2021 bola na úrovni takmer 8 %6, čo je o 0,33 p. b.  
viac ako v júli minulého roka, keď dosiahla najvyššiu úroveň v minulom  
roku. Počet nezamestnaných evidovaných úradmi práce sa od nástupu ko-  
ronakrízy zvýšil o 66-tis. na 235-tis. osôb. Podniky sa snažili nepriaznivé  
vplyvy krízy tlmiť skôr skrátením pracovnej doby ako prepúšťaním7. To  
umožnilo zmierniť nepriaznivé vplyvy krízy na trh práce. Po historickom  
poklese priemernej mzdy v druhom štvrťroku minulého roka sa jej vývoj  
zotavil a v závere roka už bola medziročne vyššia o 4,7 %. Vývoj na pracov-  
nom trhu by v ďalšom období malo ovplyvniť postupné zotavovanie eko-  
nomiky, pričom miera nezamestnanosti by mala kulminovať v polovici  
tohto roka.  
3
Ekonomika krajín EÚ poklesla o 6,1 %, mediánový pokles za krajiny EÚ bol na úrovni 4,8 %.  
Nárast evidovaných tržieb podnikateľských subjektov v systéme eKasa Finančnej správy  
4
SR v mesiaci apríl 2021 o 40 % oproti januáru 2021.  
Nárast indikátora ekonomického sentimentu o štvrtinu za obdobie február 2021 – apríl  
5
2021. Zdroj: ŠÚ SR.  
6
Evidovaná miera nezamestnanosti. Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR.  
Hoci počet zamestnaných sa v čase koronakrízy znížil o 1,6 %, počet odpracovaných hodín  
7
sa prepadol až o 4,6 %. Zamestnanosť ESA.  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1  
14  
Box 1  
Scenáre makroekonomického a finančného vývoja na účely  
stresového testovania  
Na účely hodnotenia rizík finančného sektora a odhadu vplyvov ekonomického vývoja na  
finančný sektor sa v rámci tejto Správy o finančnej stabilite pracovalo s dvoma scenármi  
ekonomického vývoja. Kým základný scenár8 počíta s prepadom ekonomiky iba v roku 2020,  
pričom počnúc rokom 2021 sa očakáva postupné zotavovanie ekonomiky, nepriaznivý scenár  
ekonomického vývoja predpokladá pokračovanie poklesu ekonomiky aj v roku 2021 s násled-  
ným, iba pozvoľným, zotavovaním ekonomického rastu v ďalších rokoch.  
Tabuľka 1 Scenáre makroekonomického vývoja  
Skutočnosť  
2020  
-5,7  
Základný scenár  
Nepriaznivý scenár  
2021  
4,7  
2022  
4,6  
0,9  
2023  
3,9  
2021  
2022  
2,5  
2023  
HDP (zmena v %)  
-0,9  
-3,3  
10,0  
0,5  
3,1  
0,3  
Zamestnanosť (zmena v %)  
Miera nezamestnanosti (%)  
Inflácia (%)  
-1,9  
-1,0  
8,0  
1,0  
-1,1  
11,4  
1,5  
6,8  
7,7  
6,9  
11,3  
1,5  
2,0  
0,6  
1,7  
1,9  
Reálny disponibilný príjem domácností  
(zmena v %)  
-0,5  
2,0  
2,6  
2,4  
-0,9  
0,8  
0,9  
Zdroj: NBS  
Základný scenár ekonomického vývoja predpokladá, že po poklese ekonomiky v roku 2020  
nastane v ďalšom období jej zotavovanie. Oživenie ekonomiky by mal ťahať domáci aj za-  
hraničný dopyt. Úspešné eliminovanie šírenia koronavírusu a postupné ukončovanie proti-  
pandemických opatrení, ktoré berie do úvahy tento scenár, tak zabezpečí, že ekonomika do-  
siahne svoju predkrízovú úroveň už na konci roka 2021. Situácia na pracovnom trhu sa bude  
stabilizovať s istým oneskorením oproti ekonomickému vývoju, v dôsledku čoho miera neza-  
mestnanosti porastie ešte aj v roku 2021 a k úrovniam z roku 2020 sa priblíži až na konci mo-  
delovaného horizontu (t. j. do konca roku 2023). Mzdy by si však mali udržať stabilné tempo  
medziročného rastu. V dôsledku tohto vývoja by sa reálne disponibilné príjmy domácností  
mali po prepade v minulom roku pomerne rýchlo zotaviť s pozitívnym vplyvom na spotrebu  
domácností.  
Nepriaznivý scenár ekonomického vývoja berie do úvahy dlhšie a iba pozvoľné ukončenie  
prebiehajúcej krízy. To by mohlo nastať napríklad v prípade pomalej a menej úspešnej vakci-  
nácie, výskytu novej mutácie či ďalších vĺn pandémie, preto by nebolo možné pristúpiť k ply-  
nulému uvoľňovaniu opatrení. V dôsledku toho by ekonomika poklesla aj v roku 2021, pričom  
8
Základný scenár bol nastavený na účely stresového testovania a nie je totožný s predikciou  
P1Q-2021 NBS.  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1  
15  
 
následné oživenie ekonomickej aktivity by bolo iba veľmi pomalé. Svoju predkrízovú úroveň  
by ekonomika nedosiahla ani do konca modelovaného horizontu. Nepriaznivá situácia by  
sa odrazila aj na pracovnom trhu – pričom miera nezamestnanosti by dosiahla dvojciferné  
úrovne, na ktorých by zotrvala až do konca projektovaného obdobia. Ani relatívne stabilný  
rast miezd by však nedokázal zabrániť prepadu disponibilného príjmu domácností v roku  
2021. Ten by sa zotavoval iba postupne v závere modelovaného horizontu, v dôsledku čoho by  
domácnosti iba pozvoľna prispievali k ekonomickému rastu svojou spotrebou.  
S nepriaznivým makroekonomickým scenárom sa spája aj negatívny vývoj na finančných  
trhoch. V stresovom scenári sa teda predpokladá pokles akciových indexov v horizonte jed-  
ného roka o 35 %. Dlhý koniec výnosovej krivky by sa posúval nahor. Desaťročné eurové ze-  
ro-coupon úrokové sadzby by do konca modelovaného obdobia – do 31. 12. 2023 – vzrástli o 100  
b. b. V scenári sa berie do úvahy aj rozšírenie kreditných spreadov štátnych dlhopisov pri zra-  
niteľnejších krajinách eurozóny a zvýšenie kreditnej prémie na dlhopisy súkromného sekto-  
ra vo forme nárastu indexu iTraxx o 350 b. b.  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1  
16  
2 Trendy a riziká  
vo finančnom sektore  
2.1 Financovanie ekonomiky v čase pandémie  
Napriek prepadu tržieb počas koronakrízy sa likvidná situácia  
podnikov zlepšila  
Pod vplyvom koronakrízy veľká časť podnikov pocítila prepad tržieb.  
Najvýraznejší výpadok tržieb z hľadiska miery poklesu aj podielu zasiah-  
nutých podnikov zaznamenali podniky v druhom štvrťroku 2020, teda  
počas prvej vlny koronakrízy. V nasledujúcom období sa situácia v časti  
podnikateľského sektora zlepšila, v časti, naopak, zostala zhoršená. Stále  
však zostala približne štvrtina podnikov s tržbami zníženými o 20 % a viac  
v porovnaní s predkrízovým obdobím.  
Graf 1  
Tržby klesli najmä v 2. štvrťroku 2020, likvidita však počas roka 2020 rástla  
Rozdelenie medziročnej zmeny tržieb za obdobie jednotlivých štvrťrokov a rozdelenie ukazovateľov  
likvidity (%)  
Tržby za štvrťrok  
Ukazovateľ likvidity  
(medziročná zmena)  
30  
20  
90  
80  
70  
60  
50  
40  
30  
20  
10  
0
10  
0
-10  
-20  
-30  
-40  
-50  
Medzikvartilové rozpätie  
Medián  
Zdroj: ŠÚ SR, NBS  
Poznámka: Hodnoty sú vypočítané na vzorke cca 5 000 podnikov, ktoré reprezentujú najmä kategóriu  
stredne veľkých a veľkých podnikov. Ukazovateľ likvidity je definovaný ako podiel finančných aktív  
(hotovosť a bankové účty) k záväzkom.  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2  
17  
 
Napriek pôvodným očakávaniam sa tieto výpadky tržieb nepodpísali pod  
zhoršenie situácie v oblasti likvidity.9 Naopak, likvidita podnikov sa v prie-  
behu roka 2020 zásluhou viacerých faktorov dokonca mierne zlepšila. Dô-  
vodom boli najmä úspory na prevádzkových aj investičných nákladoch, čer-  
panie úverových liniek bezprostredne po vypuknutí krízy aj pomerne dobrá  
dostupnosť nových úverov podporená štátnymi garanciami. Ďalšími faktor-  
mi boli štátne podporné opatrenia na zmiernenie vplyvov krízy a možnosť  
odkladov splátok úverov a daní. Časť podnikov sa dokonca do istej miery  
predzásobila likviditou, keďže najmä druhá vlna pandémie priniesla opä-  
tovný nárast neistoty v podnikovom sektore. Likvidná pozícia podnikov sa  
výrazne nezhoršila ani v skupine podnikov, ktoré čelili výraznému prepadu  
tržieb10. Tieto podniky už vstupovali do krízy lepšie vybavené v oblasti likvi-  
dity a zároveň neboli vystavené zhoršeniu dostupnosti financovania.  
Rast úverov podnikom si aj uprostred druhej vlny pandémie udržal  
solídne tempo  
Úverová dynamika si v priebehu prvých troch mesiacov roka 2021 zacho-  
vala priaznivé tempo z posledného štvrťroka 2020. Celkový rast úverov  
ťahala akcelerácia poskytovania úverov súkromným podnikom. Priemer-  
ný medziročný rast v priebehu prvého štvrťroka 2021 dosiahol 4,2 %, kým  
v roku 2020 medziročný rast úverov súkromných podnikov v priemere  
nepresiahol 3 %. Z pohľadu veľkosti podniku dominovali mikropodniky  
a malé podniky11. V prípade mikropodnikov si úverová aktivita udržala  
dvojciferné hodnoty12, kým v prípade malých podnikov nastalo najvýraz-  
nejšie zintenzívnenie úverového rastu13. Rast úverov v prípade malých  
podnikov významne podporili štátne garančné schémy.14 Štátne garancie  
však boli dôležité aj pre mikropodniky a stredné podniky, kde by bol me-  
dziročný rast úverov bez garancií nižší o 5 p. b. Mierne zlepšenie možno  
pozorovať aj v prípade stredne veľkých podnikov.  
Hlavnou zložkou rastu podnikových úverov boli úvery so splatnosťou nad 5  
rokov. Výrazne sa na tom podieľali štátom garantované úvery. Tieto úvery vý-  
znamne podporili úverovú aktivitu v odvetviach najviac zasiahnutých pan-  
démiou (stravovacie a ubytovacie služby), ale aj viaceré významné odvetvia:  
9
Vzorku podnikov analýzy tvoria prevažne stredne veľké a veľké podniky.  
Prepad ročných tržieb za rok 2020 bol väčší ako 30 %.  
Mikropodniky tvorili polovicu celkového rastu objemu podnikových úverov, kým prí-  
10  
11  
rastok úverov malým podnikom sa pod celkový rast podpísal jednou štvrtinou.  
Priemer na 1. Q 2021 na úrovni 11,2 %.  
V 1. Q 2020 pokles objemu úverov o 3,5 %, kým v prvom štvrťroku 2021 už úvery rástli tem-  
12  
13  
pom 6,8 %.  
14  
Bez garancií by bol medziročný rast úverov malých podnikov nižší až o 7 p. b., čo by v pod-  
state znamenalo, že úverová aktivita by sa väčšinu predchádzajúcich mesiacov nachádza-  
la v zápornom pásme, prípadne mierne nad nulou.  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2  
18  
obchod, priemysel a stavebníctvo. Vývoj úverovej aktivity v sektore komer-  
čných nehnuteľností a stavebníctva sa najvýraznejšie podpísal pod celkový  
rast podnikových úverov. V obchode sa objem úverov medziročne zmenšil.  
V druhej vlne pandémie sa oslabil záujem o prevádzkové financovanie.  
Zníženie dopytu po krátkodobom financovaní nasledovalo po období jeho  
pomerne výrazného rastu, kedy podniky využili dobrú dostupnosť čerpa-  
nia úverov s cieľom vykrytia strát spôsobených pandémiou. Z ekonomic-  
kých odvetví sa výraznejšie spomalil rast úverov v priemysle, ktorý ako  
jeden z mála sektorov zaznamenal relatívne silné oživenie tržieb v posled-  
nom štvrťroku 2020.  
Pozitívny vplyv malo čiastočné zvýšenie krátkodobej investičnej aktivi-  
ty. Mierne oživenie investičných úverov však nastalo len pri splatnostiach  
do 5 rokov, celkovo tak investičné úvery medziročne naďalej klesali.  
V blízkom období je možné očakávať pokles dopytu podnikov po nových  
úveroch. Jedným z dôvodov je už spomínané predzásobenie likviditou  
zo strany podnikov. Narastajúci optimizmus môže viesť k väčšej miere  
splácania už poskytnutých úverov. To môže vyústiť do spomalenia rastu  
úverov (najmä pri veľkých a stredných podnikoch). Viaceré podniky svo-  
je úvery, ktoré načerpali v dôsledku zvýšenej neistoty, napokon nevyužili  
a vzhľadom na pretrvávajúcu zhoršenú situáciu je potreba financovať nové  
investície nižšia ako pred krízou.  
Graf 2  
Úvery podnikom sa mierne zrýchlili  
Medziročné tempo rastu úverov podnikom podľa kategórií veľkostí podnikov (%)  
14  
12  
10  
8
6
4
2
0
-2  
-4  
Mikropodniky  
Veľké podniky  
Malé podniky  
Podniky spolu  
Stredné podniky  
Zdroj: NBS, RBUZ  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2  
19  
 
Garančné schémy umožnili finančnú injekciu na krytie prevádzky  
Štátne garancie zohrali dôležitú úlohu v raste podnikových úverov. Ob-  
jem poskytnutých štátnych garancií dosiahol na konci prvého štvrťroka  
2021 približne 800 mil. €. Štátom garantované úvery tvorili významnú časť  
úverovej dynamiky pri väčšine veľkostných kategórií podnikov. Veľké pod-  
niky čerpali najmenšiu časť úverov so štátnou garanciou (5 %). V skupine  
mikropodnikov a malých a stredných podnikov tvorili garancie význam-  
nú časť nových úverov s viac ako polovičným podielom vo vybraných me-  
siacoch15. Štátne garancie podporili aj financovanie nových klientov, ktorí  
predtým neboli vôbec financovaní domácim bankovým sektorom, alebo  
boli primárne financovaní inou bankou.  
Záujem o štátom garantované úvery však od začiatku roka 2021 klesá, pri-  
čom pokles je skôr na strane dopytu. Najvýraznejšie prírastky úverov so  
štátnou garanciou boli zaznamenané v treťom a začiatkom štvrtého štvrť-  
roka 2020. Počas prvých mesiacov tohto roka sa už však čerpalo výrazne  
menej. Ukazuje sa, že pokles môže byť do väčšej miery spôsobený pokle-  
som záujmu zo strany podnikov. V prvých mesiacoch fungovania garan-  
čných schém poskytli tieto dodatočné zdroje dôležitú pomoc pri krytí pre-  
vádzky na pozadí výpadku tržieb podnikov. Čerpanie garancií aj odklad  
investícií mali za následok nárast držanej likvidity v podnikovom sektore  
ako celku. Pokles čerpania tak môže byť dôsledkom nasýtenia potreby pod-  
nikov po dodatočnej likvidite.  
Ďalším faktorom poklesu čerpania štátom garantovaných úverov môžu  
byť podmienky a administratívne požiadavky jednotlivých garančných  
schém. Ide predovšetkým o podmienky na poskytnutie garancie a požia-  
davky na odpustenie poplatku za garanciu, ktorých dokladovanie môže  
byť komplikované. Administratívna náročnosť môže hrať úlohu aj pri čer-  
paní jednotlivých garančných schém. Kým schéma SIH-NDF II. sa takmer  
vyčerpala, schéma SIH-NDF I. nie je vyčerpaná ani z jednej desatiny a ga-  
rancie cez Eximbanku sa nečerpajú takmer vôbec.  
15  
Podiel garancií na nových úveroch dosiahol maximum v období od júla do novembra  
2020.  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2  
20  
Graf 3  
Čerpanie garancií v roku 2021 sa spomalilo, záujem sa sústredil len na vybrané  
schémy  
Vľavo: Celkový objem nových úverov (mil. EUR)  
Vpravo: Štruktúra celkového objemu garancií poskytnutých od začiatku pandémie do marca 2021  
podľa jednotlivých garančných schém (%)  
1 000  
Eximbanka  
(miera čerpania: 2 %)  
900  
800  
MF SR  
SIH  
700  
600  
500  
400  
300  
200  
100  
0
SIH-NDF II.  
(takmer plne  
vyčerpaná)  
SIH-NDF I.  
(miera  
čerpania: 11 %)  
1. Q 2. Q 3. Q 4. Q 1. Q 2. Q 3. Q 4. Q 1. Q  
2019  
2020  
2021  
Úvery s garanciou  
Úvery bez garancie  
Zdroj: NBS, RBUZ  
Poznámka: MF SR – Ministerstvo financií SR, SIH – Slovak Investment Holding, a. s., NDF I. – National  
Development Fund I., s. r. o., NDF II. – National Development Fund II., a. s. V ľavom grafe nie sú  
zahrnuté neskoršie dočerpania nových úverov a nové úvery poskytnuté veľkým podnikom.  
Časť rizikovejších podnikov sa ku štátom garantovaným úverom ne-  
musela dostať v plnej miere. Napriek tomu, že garančné schémy výrazne  
prispeli k dostupnosti financovania podnikov v čase pandémie, banky pri  
poskytovaní týchto úverov rozlišovali kreditnú kvalitu podnikov, keďže sa  
čiastočne podieľajú na prípadných stratách. Úvery so štátnou garanciou vo  
väčšej miere čerpali podniky, pri ktorých už pred krízou existovala lepšia  
perspektíva jej zvládnutia. Ide o podniky, ktoré pred krízou vykazovali lep-  
šiu ziskovosť aj ukazovatele aktivity v porovnaní s podnikmi, ktoré čerpali  
úvery bez štátnej garancie.16 Detailnejší pohľad na distribúciu jednotlivých  
finančných ukazovateľov naznačuje, že vyššia zadlženosť nebola obme-  
dzujúcim prvkom17, kým nižšia likvidita a ziskovosť podnikov sa spájajú  
s nižším podielom garancií na nových úveroch. Rozdiely vidno aj medzi  
jednotlivými schémami. Garančné schémy SIH čerpali podniky s väčším  
podielom hotovosti na krátkodobých záväzkoch, kým v prípade ostatných  
schém sa financovali podniky s horšou likviditou.  
16  
Na základe údajov z účtovných závierok k roku 2019.  
Podiel garancií na nových úveroch rástol s rastúcou zadlženosťou (okrem výraznej zadlže-  
17  
nosti na konci distribúcie).  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2  
21  
 
Graf 4  
Banky pri poskytovaní garancií rozlišovali kreditnú kvalitu  
Podiel garancií na nových úveroch a objem nových úverov podľa úrovne ziskovosti, likvidity  
a zadlženosti (mil. EUR, %)  
500  
450  
400  
350  
300  
250  
200  
150  
100  
50  
60  
50  
40  
30  
20  
10  
0
0
Ziskovosť  
Likvidita  
Zadlženosť  
Objem nových úverov  
Podiel garancií na nových úveroch  
Zdroj: Bisnode, NBS, RBUZ  
Poznámka: V záujme čo najväčšej konzistentnosti porovnania kreditnej kvality úverov so štátnou  
garanciou a bez nej sa analyzovala zúžená vzorka úverov z Registra bankových úverov a záruk.  
Pracovalo sa s novými úvermi poskytnutými od júna 2020 (začiatok poskytovania garancií)  
očistenými o kreditné karty a revolving. Vylúčené boli aj veľké podniky, keďže sa ich poskytovanie  
garancií takmer netýkalo. Ako ukazovateľ ziskovosti bol použitý ukazovateľ ROE. Ukazovateľ likvidity  
je definovaný ako podiel finančných aktív (hotovosť a bankové účty) k záväzkom. Pod zadlženosťou sa  
rozumie podiel celkových záväzkov (okrem vlastného imania) na vlastnom imaní.  
Celkovo však možno konštatovať, že okrem vybranej skupiny podnikov  
nenastalo zníženie dostupnosti bežných úverov (bez štátnej garancie).  
Objem nových úverov sa zachoval aj v skupine podnikov, ktoré zazname-  
nali výrazný prepad tržieb. Určité obmedzenia možností financovania sa  
tak týkali len mikropodnikov, ktoré boli už pred krízou v strate.  
Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim čerpanie garancie je aj strop na úro-  
kovú sadzbu pri garantovaných úveroch. Z pohľadu podnikov je stano-  
vené maximum pre výšku úrokovej sadzby zaujímavé pre mikropodniky  
a malé podniky, ktoré sa za bežných okolností financujú výrazne drahšie18.  
Z pohľadu bánk však môže viesť k obmedzovaniu ponuky pri rizikovejších  
klientoch, keďže nemusí byť pokrytá riziková marža. To môže byť jeden  
z dôvodov, prečo sú garancie poskytované v priemere menej rizikovým  
klientom. Pri väčších podnikoch je sadzba porovnateľná a poskytovanie  
18  
V skupine mikropodnikov je sadzba na bežných úveroch takmer dvojnásobná v porovnaní  
so štátnymi garanciami, kým malé podniky sa bežne financujú o polovicu drahšie.  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2  
22  
 
štátom garantovaných úverov, na ktoré sa viaže aj určitá administratívna  
záťaž, môže byť nahradené bežnými úvermi.  
Komerčné nehnuteľnosti budú pravdepodobne postupne čeliť  
dlhodobejším zmenám vyvolaným pandémiou  
Sektor komerčných nehnuteľností bude pravdepodobne v budúcnosti čeliť  
štrukturálnym zmenám vyvolaným pandémiou. Aktuálny vývoj naznačuje  
rôznorodý vplyv na jednotlivé segmenty tohto sektora. Celkový vplyv však  
bude možné hodnotiť až po stabilizovaní situácie po doznení pandémie. In-  
tenzita rizík bude do veľkej miery závisieť od rýchlosti ekonomického rastu.  
Pokles mobility a následný pokles tržieb sa najvýraznejšie prejavil v prí-  
pade obchodných centier. Zníženie obratu nájomcov sa negatívne premiet-  
lo aj do príjmu vlastníkov obchodných centier. Pokles mobility významne  
zasiahol aj hotely. Z uvedenej situácie ťažil segment internetového predaja  
(E-commerce), ktorého rastúci optimizmus sa premietol do sektora prie-  
myselných a skladových priestorov v podobe zvýšeného dopytu po prenáj-  
moch a novej výstavbe. Priaznivú situáciu v tomto segmente podporila aj  
dobrá kondícia priemyslu. Ceny nájmu priemyselných priestorov si zacho-  
vali svoju úroveň. Miera neobsadenosti však v priebehu roka narástla19  
v dôsledku krízy i špekulatívnej výstavby v predchádzajúcich rokoch.  
Pandémia negatívne zasiahla aj segment kancelárskych priestorov. Hlav-  
nými faktormi bol zvýšený rozsah práce z domu a odkladanie expanzných  
plánov firiem. V budúcnosti sa od firiem dá očakávať zmena dlhodobej  
stratégie a následná optimalizácia prenajímanej výmery. Zmierňujúcim  
faktorom by malo byť postupné prerokovávanie nájomných zmlúv. Vplyv  
sa tak môže prejaviť v horizonte 1 – 2 rokov. Ďalším zmierňujúcim fakto-  
rom môže byť flexibilita niektorých plánovaných projektov, ktoré môžu  
byť pretransformované na rezidenčné projekty. Podobne ako priemysel-  
né priestory, aj kancelárie zaznamenali nárast miery neobsadenosti20 na  
pozadí zníženého dopytu a pokračujúcej novej výstavby. Rastúca konku-  
rencia bude vytvárať tlak na pokles cien nájomného. Úroveň referenčného  
výnosu sa zachovala len pri novopostavených budovách v hlavnej biznis  
lokalite21. V ostatných prípadoch sa situácia zhoršila, na čo reflektoval aj  
nárast očakávaného referenčného výnosu.  
Vývoj v jednotlivých segmentoch sa odzrkadlil na záujme investorov. Cel-  
kový objem transakcií sa medzi rokmi 2019 a 2020 znížil o 27 %. Najzaujíma-  
19  
Z 6,02 % na konci roka 2019 na 8,72 % k marcu 2021.  
Nárast miery neobsadenosti z 8,7 % k decembru 2019 na 12,6 % k marcu 2021. Najvýraznejší  
20  
nárast zaznamenali budovy v okrajových častiach a budovy triedy B.  
Central Business District  
21  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2  
23  
vejším pre investorov bol segment priemyselných priestorov, ktorý tvoril  
polovicu celkových investícií. S viac ako tretinovým zastúpením nasledo-  
vali kancelárie, kým podiel retailu dosiahol 11 %.  
Sektor komerčných nehnuteľností môže predstavovať významný zdroj  
kreditného rizika pre domáci bankový sektor. Dôvodom je výrazné za-  
stúpenie tohto sektora na celkových podnikových úveroch22. Nejde pri-  
tom len o koncentráciu z pohľadu zastúpenia ekonomických odvetví, ale  
aj z pohľadu jednotlivých úverov. Tento sektor je charakteristický menším  
množstvom veľkých úverov23. Ďalším dôvodom je vyššia citlivosť komer-  
čných nehnuteľností na nepriaznivý ekonomický vývoj, čo sa prejavilo aj  
počas predchádzajúcej veľkej finančnej krízy. V tom čase práve zlyhanie  
niekoľkých realitných projektov spôsobilo bankovému sektoru významné  
kreditné náklady.  
Na druhej strane predpokladané oživenie domácej ekonomiky by malo  
zmierňovať cyklické riziká, najmä v oblasti retailu a kancelárií. Štrukturál-  
ne riziká však ostávajú najmä pri kancelárskych priestoroch. Tieto riziká  
môžu okrem samotného sektora komerčných nehnuteľností ovplyvniť aj  
výšku alebo volatilitu výnosov realitných fondov kolektívneho investova-  
nia investujúcich do tohto typu nehnuteľností.  
Úvery na bývanie takmer v znamení predkrízového rastu  
Úvery na bývanie rástli približne rovnakým tempom ako v prechádzajú-  
cich rokoch. Objemový prírastok úverov na bývanie stúpal až na 3 mld. €, čo  
dosiahol v roku 2017 a odvtedy si túto hodnotu udržuje. Rovnaký trend po-  
kračoval aj počas pandémie. Ako ukazuje graf č. 5, hoci nastali prechodné  
útlmy, boli kompenzované intenzívnym rastom v neskorších mesiacoch.  
Medzimesačný prírastok objemu v marci 2021 bol dokonca historicky naj-  
vyšší24. Medziročné tempo rastu úverov na bývanie bolo k tomuto dátumu  
s hodnotou 9,0 % siedme najvyššie v EÚ, čo predstavuje pokles o 3 prieč-  
ky oproti koncu roka 2019. To naznačuje, že silný rast úverov na bývanie  
v čase pandémie je fenoménom prítomným vo viacerých krajinách EÚ.  
Rast úverov na bývanie sa týka nielen nových dlžníkov, ale aj existujúcich  
dlhov. V období od polovice roka 2018 do konca roka 2020 sa podiel ľudí  
22  
Sektor komerčných nehnuteľností tvorí takmer 20 % celkových podnikových úverov.  
Priemerný zostatok na úveroch v sektore komerčných nehnuteľností je viac ako štvorná-  
23  
sobný v porovnaní so zvyškom sektora. V prípade len realitných projektov je tento rozdiel  
ešte výraznejší.  
V marci 2021 na úrovni 351 mil. €. Vyšší rast bol zaznamenaný len v januári 2005 a januári  
24  
2009, pravdepodobne však išlo o jednorazové štatistické úpravy a nie o skutočný nárast  
objemu úverov.  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2  
24  
s úverom na bývanie na celkovom počte ľudí v produktívnom veku25 zvýšil  
z 20,3 % na 22,7 %. Zostatková hodnota úverov na bývanie u dlžníkov, ktorí  
mali úver už na začiatku tohto obdobia, sa počas tohto obdobia neznížila  
(ako by bolo možné očakávať v dôsledku ich postupného splácania), ale na-  
opak, mierne vzrástla (o 0,9 %).  
Graf 5  
Úvery na bývanie napriek výkyvom pokračovali v intenzívnom raste  
Medzimesačný prírastok objemu úverov na bývanie (mil. EUR)  
400  
marec 2021  
október – december 2020  
350  
300  
250  
200  
apríl – máj 2020  
150  
100  
50  
január 2021  
0
Jan.  
Feb.  
Mar.  
Apr.  
Máj  
2020  
Jún  
Júl  
Aug.  
2021  
Sep.  
Okt.  
Nov.  
Dec.  
Priemer 2017 – 2019  
Zdroj: NBS  
Popri raste objemu úverov sa zvýšila aj aktivita v refinancovaní existu-  
júcich úverov. Podiel refinancovania na novej produkcii vzrástol z 50 %  
(rok 2019) na 55 % (prvý štvrťrok 2021). Celý nárast možno pripísať refinan-  
covaniu úverov bez navýšenia istiny. Išlo teda o fenomén zmeny banky  
v záujme využitia nižšej úrokovej sadzby, nie o navyšovanie dlhov. Vlna  
zvýšeného refinancovania od jesene 2020 čiastočne súvisela so zvýšeným  
poskytovaním úverov z jesene 201926.  
Za pretrvávajúcim rastom portfólia stoja viaceré faktory, najmä stále niž-  
šie úrokové sadzby, konkurencia, pokračujúci rast cien nehnuteľností aj  
obnovenie dôvery v bankách. Od roku 2010 úrokové sadzby klesajú stá-  
le na nové historické minimá. Pokles nastal aj počas obdobia pandémie,  
hoci miernejší, než v predchádzajúcich rokoch27. Prehĺbili sa však rozdiely  
medzi bankami. Pri výraznejších poklesoch sadzieb v minulosti sa zmene  
spravidla prispôsobil celý sektor. Strmý pokles úrokových sadzieb niekto-  
25  
Od 18 do 64 rokov.  
26  
Uvoľnenie menovej politiky vtedy viedlo k poklesu klientskych úrokových sadzieb, čo sa  
prejavilo vo zvýšení tempa rastu úverov na bývanie. Približne po roku, keď už mali úvery  
dostatočnú platobnú históriu, začali iné banky prejavovať záujem o ich refinancovanie.  
-0,1 p. b. medzi marcom 2020 a marcom 2021.  
27  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2  
25  
 
rých bánk z jesene 2020 však zostal ojedinelý a zvyšok sektora naň reago-  
val iba čiastočne.  
Vďaka odkladom splátok sa podarilo prekonať akútnu fázu neistoty  
v prvej vlne pandémie. V prvej vlne tiež banky nárazovo sprísňovali pod-  
mienky poskytovania úverov. Druhá vlna už podobné sprísnenie nepri-  
niesla. Naopak, viaceré banky naznačili, že úverové štandardy sa už priblí-  
žili úrovniam spred pandémie. Potvrdzujú to aj údaje ovyužívaní výnimiek  
z jednotlivých limitov, podľa ktorých limity nepredstavovali výraznejšie  
obmedzenie ani na úrovni sektora, ani na úrovni individuálnych bánk. Pri  
úveroch na bývanie sa využívali hlavne výnimky z LTV a DTI. Naopak, vý-  
nimka z DSTI smerovala skôr k poskytovaniu spotrebiteľských úverov.  
V neposlednom rade prispievali k rastu aj iné faktory: stále relatívne pozi-  
tívna situácia na trhu práce či rast cien nehnuteľností.28  
Graf 6  
Pri ukazovateli schopnosti splácať ꢀDSTIꢁ a ukazovateli zabezpečenia úveru  
LTVꢁ banky mierne uvoľnili úverové štandardy  
Podiel úverov poskytnutých v jednotlivých štvrťrokoch 2020 v rámci výnimiek z úverových štandardov  
k celkovému objemu nových úverov (%)  
20  
15  
10  
5
0
1. Q  
2. Q  
3. Q  
4. Q  
1. Q  
2. Q  
3. Q  
4. Q  
1. Q  
2. Q  
3. Q  
4. Q  
DSTI > 60 %  
DTI > 8  
LTV > 80 %  
Úvery na bývanie  
Spotrebiteľské úvery  
Limit  
Zdroj: NBS  
Poznámka: 1. Q až 4. Q označuje prvý až štvrtý štvrťrok 2020. DSTI je ukazovateľ schopnosti splácať  
(mesačné splátky po zohľadnení zvýšenia úrokovej sadzby o 2 p. b. k čistému príjmu zníženému  
o životné minimum), DTI je ukazovateľ celkovej zadlženosti (podiel celkového dlhu k ročnému čistému  
príjmu) a LTV je ukazovateľ zabezpečenia úveru (podiel dlhu k hodnote zabezpečenia).  
28  
Vývoj na trhu nehnuteľností bližšie popisuje box č. 2.  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2  
26  
 
Pandémia akcelerovala trend úbytku spotrebiteľských úverov  
Úbytok v portfóliu spotrebiteľských úverov nadviazal na predchádzajúce  
trendy, pandémia ho len mierne zrýchlila. Prvé náznaky spomaľovania ras-  
tu spotrebiteľského portfólia sa objavili v roku 2017. V roku 2018 a 2019 sa rast  
spomalil zakaždým o 6 p. b. Segment spotrebného financovania tak vstupo-  
val do krízy už s klesajúcim trendom. Počas roka 2020 sa tento trend ešte  
prehĺbil, nízky rast sa preklopil do poklesu a do decembra sa spomalil o ďal-  
ších 9 p. b. Pokles pokračoval aj v úvodných mesiacoch roka 2021 a najnižšia  
hodnota -9,6 % bola dosiahnutá vo februári 2021, pričom pravdepodobne išlo  
o dno29. V marci 2021 sa tempo rastu mierne skorigovalo na -9,2 %. Úvery kle-  
sali tým rýchlejšie, čím prísnejšie boli protipandemické opatrenia.  
Graf 7  
Spotrebiteľské úvery strácali najviac objemu počas lockdownov  
Medzimesačný prírastok objemu spotrebiteľských úverov (mil. EUR)  
80  
60  
40  
20  
0
-20  
-40  
prechodné uvoľnenie  
epidemiologických  
opatrení  
-60  
-80  
-100  
Jan.  
Feb.  
Mar.  
Apr.  
Máj  
2019  
Jún  
Júl  
Aug.  
2020  
Sep.  
Okt.  
Nov.  
2021  
Dec.  
Priemer 2016 – 2018  
Zdroj: NBS  
Príčinou poklesu spotrebiteľských úverov je najmä znížený dopyt po úve-  
roch a ďalšie faktory, ktoré sa prejavovali postupne. Úverové štandardy sa  
podľa bánk už upravili takmer na pôvodnú úroveň, ale dopyt na túto zme-  
nu nereagoval. Čiastočne za ním možno vidieť relatívne vysoké priemerné  
úrokové sadzby, ktoré patria medzi najvyššie v eurozóne. Počas koronakrí-  
zy navyše stúpli. Istú časť úbytku portfólia možno pripísať aj na vrub kon-  
29  
Medziročná zmena je súčtom 12 medzimesačných zmien. Na začiatku pandémie tak za-  
hŕňala väčšinu kladných mesiacov (ešte spred pandémie) a menšinu záporných. Ako sa  
tento pomer postupne menil, medziročná zmena nominálne klesala. Od februára 2021  
už časové okno 12 mesiacov zahŕňalo len záporné mesiace a tento matematický efekt  
sa preto stratil. Ak priemerný mesačný pokles objemu spotrebiteľských úverov zostane  
zachovaný (približne -45 mil. € mesačne), medziročné tempo rastu už zostane relatívne  
stabilné.  
SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2  
27  
 
solidácie dlhov do úverov na bývanie, ktorých úrokové sadzby sú podstat-  
ne nižšie, aj úbytku predschválených úverov30. Od januára 2020 sa začalo  
postupné sprísňovanie ukazovateľa schopnosti splácať. Avšak skôr, ako sa  
stihlo naplno prejaviť, banky z obavy z ďalšieho vývoja pandémie nasta-  
vili úverové štandardy prísnejšie, než vyžadovali opatrenia NBS. V druhej  
vlne pandémie sa už štandardy nesprísňovali – naopak, pribúdali náznaky  
ich uvoľňovania. Limitom sa stal predovšetkým pretrvávajúci nízky dopyt  
spotrebiteľov, ktorý súvisel aj so všeobecným poklesom spotreby v ekono-  
mike (-1,3 % medziročne).  
Pokles spotrebného financovania zaznamenali aj nebankové subjekty,  
v roku 2020 sa ich portfólio zmenšilo o 10 %. Pokles sa týkal prevažnej väč-  
šiny významnejších nebankových veriteľov.  
Box 2  
Rast cien nehnuteľností pokračuje aj v čase pandémie  
Význam trhu bývania pre finančnú stabilitu sa ďalej zvyšoval. Úvery na bývanie už tvoria