Správa

o ﬁnančnej

stabilite

Máj 2021

www.nbs.sk

Vydavateľ

Elektronická verzia

www.nbs.sk/sk/publikacie/

sprava-o-ﬁnancnej-stabilite

Kontakt

Národná banka Slovenska

Imricha Karvaša 1

813 25 Bratislava

info@nbs.sk

Všetky práva vyhradené. Reprodukovanie na vzdelávacie a nekomerčné

účely je povolené s uvedením zdroja. Materiál bol prerokovaný v Bankovej

rade NBS dňa 25. mája 2021.

ISSN 1338-6123 (ELEKTRONICKÁ VERZIA)

Makroekonomické prostredie a ﬁnančné trhy

2

Trendy a riziká vo ﬁnančnom sektore

Financovanie ekonomiky v čase pandémie

Schopnosť splácať úvery po ukončení odkladov a kreditné riziko

Trendy v poistnom sektore

Vývoj v sektoroch spravujúcich aktíva klientov

Klimatické riziká a ﬁnančná stabilita

Rastúci význam podnikových dlhopisov

3

Odolnosť ﬁnančného sektora

Solventnosť a ﬁnančná pozícia

Zraniteľnosť ﬁnančného sektora v stresových scenároch

Makroprudenciálna politika NBS

Scenáre makroekonomického a ﬁnančného vývoja na účely

stresového testovania

Rast cien nehnuteľností pokračuje aj v čase pandémie

Zlučovanie poisťovní a transformácia na pobočky

Prostredie nízkych úrokových sadzieb zmenilo hospodárenie

v klasickom životnom poistení

57

Zoznam tabuliek

T a buľka 1 Scenáre makroekonomického vývoja

T a buľka 2 Zmena výšky kapitálového vankúša pre O-SII

Tržby klesli najmä v 2. štvrťroku 2020, likvidita však počas roka

Úvery podnikom sa mierne zrýchlili

Čerpanie garancií v roku 2021 sa spomalilo, záujem sa sústredil

len na vybrané schémy

Banky pri poskytovaní garancií rozlišovali kreditnú kvalitu

Úvery na bývanie napriek výkyvom pokračovali v intenzívnom raste 25

Pri ukazovateli schopnosti splácať (DSTI) a ukazovateli zabezpečenia

úveru (L T V) banky mierne uvoľnili úverové štandardy

26

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021

3

Graf 7

Graf 8

Spotrebiteľské úvery strácali najviac objemu počas lockdownov

Pokračoval výrazný vplyv úrokových sadzieb na dostupnosť

Rizikovosť úverov na bývanie, ktoré budú splácané aj

po dosiahnutí dôchodkového veku klientov

Rast úspor domácností výrazne stúpol v druhej vlne pandémie

Prehľad podielu úverov so zhoršenou kvalitou pri úveroch, pri

ktorých bol poskytnutý odklad

Úvery so zhoršenou kreditnou kvalitou

Simulovaný prepad tržieb podľa jednotlivých odvetví

Podiel úverov v riziku nesplácania a vplyv prijatých opatrení

Podiel úverov podnikom znečisťujúcich ovzdušie vo vybraných

bankách ku koncu roka 2020

46

Graf 16

Graf 17

Vlastníctvo slovenských podnikových dlhopisov u domácností je

koncentrované na niekoľko desiatok najvýznamnejších emitentov 50

Zisk bánk ku koncu prvého štvrťroka 2021 je medziročne takmer

Ziskovosť bánk poklesla vo väčšine krajín EÚ

Zmeny v kapitálovej primeranosti SI a LSI bánk

Napriek poklesu je investičný výnos zatiaľ dostatočný na pokrytie

garantovaných úrokových sadzieb

Solventnosť bankového sektora je významne ovplyvnená

schopnosťou bánk tvoriť zisk

Najväčší vplyv na sektor by malo precenenie aktí v , v ďalších rokoch

sa očakáva čiastočná korekcia

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021

4

Úvod

Je to už viac ako rok, keď sme si prvýkrát uvedomili, že pandémia bude mať

veľký dosah na naše životy. Samozrejme, nejde pritom iba o ekonomický

a ﬁnančný svet, ale predovšetkým o naše rodiny, školy či iné spoločenstvá.

Najmä druhá vlna pandémie zasiahla našu krajinu veľmi bolestivo. A pred-

sa je opäť niekoľko dôvodov na optimizmus.

Koncom minulého roka bola jedným z najväčších problémov neistota.

Domácej ekonomike pomáhali rôzne podporné opatrenia, množstvo pod-

nikov a domácností malo odložené splátky úverov. Všetci sme si kládli

otázku, ako zvládneme postupné ukončovanie týchto mimoriadnych me-

chanizmov. Dnes však už vieme podstatne viac, ako sme vedeli pred polro-

kom. Napríklad postupné ukončovanie odkladov splátok ukazuje, že iba

malá časť domácností a podnikov má problém vrátiť sa k pôvodným splát-

kovým kalendárom. Aj keď určitá neistota ostáva aj tu, je to silný dôvod na

optimizmus.

Pozitívnym signálom je určite aj spôsob, akým slovenský bankový sektor

zvládol minulý rok. Nebolo to jednoduché obdobie, čo sa prejavilo výraz-

ným poklesom zisku bánk. Avšak bankový sektor sa ukázal nielen ako

bezpečný a odolný, ale dokázal podporovať domácu ekonomiku plynu-

lým poskytovaním dostatku úverov. Pre slovenskú ekonomiku je to veľ-

mi priaznivá správa. Banky majú aj dnes dostatočnú kapacitu pokračovať

v poskytovaní úverov podnikom a domácnostiam.

Nemenej dôležité sú však dôvody na opatrnosť. Negatívny vplyv pandémie

na svetovú ekonomiku sa ešte zďaleka neskončil – zatiaľ v nej ostávajú prí-

tomné viaceré nerovnováhy vrátane vývoja na ﬁnančných trhoch alebo

neustále rastúcej zadlženosti štátov. Úrokové sadzby zároveň zostali na

historicky nízkych hodnotách, čo prispelo k ďalšiemu rastu zadlženosti

slovenských domácností. Ich apetít po riziku a investovaní sa neznížil, čo

sa prejavuje aj na cenách bývania.

Národná banka Slovenska preto ďalej pozorne monitoruje situáciu v eko-

nomike, vo ﬁnančnom sektore, ale aj ﬁnančnú situáciu podnikov a domác-

ností. Výsledkom však nie sú len analýzy. NBS má k dispozícii aj nástroje,

ktorými môže podporiť banky alebo trh úverov, ak to bude potrebné.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021

5

Zhrnutie

Vývoj v ekonomickej a ﬁnančnej sfére naďalej primárne ovplyvňuje

vývoj pandémie, druhá vlna však bola z hľadiska vplyvu na

ekonomiku výrazne miernejšia

Prvá vlna predstavovala pre ekonomiku výrazný a najmä veľmi prudký

šok. Rok 2020 sa však napokon uzavrel s menším poklesom ekonomiky,

ako sa očakávalo. Viaceré dôležité odvetvia zaznamenali pomerne rýchle

oživenie.

Druhá vlna, ktorá udrela na jeseň a v zime, bola z epidemiologického hľa-

diska omnoho masívnejšia, ale jej vplyv na ekonomický vývoj bol značne

miernejší. Hlavným rozdielom oproti prvej vlne bol odlišný vplyv na jed-

notlivé odvetvia. Kým niektoré odvetvia boli ovplyvnené menej, iné čelili

takmer rovnakému zhoršeniu ako v prvej vlne.

Druhá vlna pandémie mala miernejší vplyv aj na ﬁnančný sektor. Oproti

prvej vlne pristupovali banky voľnejšie k poskytovaniu úverov. Po sprís-

není bezprostredne po vypuknutí pandémie sa úverové štandardy vrátili

takmer na ich predkrízovú úroveň, najmä v retaili.

Na ﬁnančné trhy sa tiež vrátil predkrízový rizikový apetít investorov.

Tento vývoj sa prejavil aj v zmenách v investičných portfóliách sloven-

ských dôchodkových a podielových fondov. Zvýšil sa podiel akciovej zlož-

ky aj rizikové parametre dlhopisových portfólií. Obnovila sa aj predkrízo-

vá úroveň prílevu príspevkov do dôchodkových fondov.

Finančný sektor zostal počas pandémie nielen stabilný, ale bol

jednýmzpilierovpodporyrýchlehonávratuekonomickéhooživenia

Banky, napriek neistote, výraznou mierou pomohli ﬁnancovať výpadky

tržieb podnikov. Tok úverov podnikom zasiahla prvá vlna len dočasne,

v druhej vlne bol dokonca mierne rýchlejší ako pred krízou.

Financovaniu prevádzok v čase pandémie výrazne pomohli aj štátne ga-

rančné schémy. Objemy štátom garantovaných úverov v niektorých obdo-

biach tvorili viac ako polovicu poskytnutých úverov. Ukázalo sa, že hoci pri

garanciách na seba veľkú časť rizika preberá štát, banky aj pri týchto úve-

roch zachovali obozretnosť. Podnikom, ktoré už do krízy vstupovali v hor-

šej ﬁnančnej kondícii, boli garancie poskytované v menšej miere. Vďaka

dostupnému ﬁnancovaniu a čerpaniu kompenzácií zo štátnej podpornej

schémy sa likvidita mnohých podnikov dokonca zvýšila. Časť úverov moh-

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021

6

la byť čerpaná z preventívnych dôvodov, v nasledujúcich mesiacoch preto

nie je možné vylúčiť isté oslabenie úverového rastu.

Takmer predkrízovým tempom pokračoval aj rast retailových úverov na

bývanie. Prehĺbil sa však prepad spotrebiteľských úverov, a to najmä v dô-

sledku nižšej spotreby domácností. Práve spotrebné ﬁnancovanie bolo na

rozdiel od ostatných častí ﬁnančného trhu výraznejšie zasiahnuté aj počas

druhej vlny pandémie.

Nemožno však povedať, že by koronakríza ﬁnančný sektor obišla. Ban-

ky prišli v roku 2020 o štvrtinu zisku. V prvom štvrťroku 2021 medziročne

vzrástol vďaka nižšej intenzite tvorby opravných položiek. Potreba ich do-

datočnej tvorby však bude závisieť od ďalšieho vývoja.

Poisťovne čelili poklesu záujmu o životné poistenie. Investori a sporitelia

v dôchodkových a podielových fondoch boli bezprostredne po vypuknutí

krízy vystavení výrazným stratám, hoci tie sa neskôr zmiernili.

Stresové testovanie potvrdilo odolnosť bankového sektora,

neistotou však ostáva vývoj nesplácaných úverov

Doterajšie údaje o miere schopnosti klientov obnoviť splácanie po ukon-

čení odkladu zatiaľ nepriniesli žiadne negatívne prekvapenie. Podľa dote-

rajších trendov sa ťažkosti so splácaním po ukončení odkladov môžu týkať

0,7 % portfólia retailových úverov a 0,9 % úverov podnikom. Tieto čísla však

nemusia byť konečné, keďže kríza sa neskončila a vysoká miera neistoty

ďalej pretrváva. Podľa našich odhadov sa pri očakávanom ekonomickom

raste do problémov so splácaním môže dostať až 1,3 % úverov retailu a 3,3 %

úverov podnikom. V prípade nepriaznivého vývoja to môže byť až dvojná-

sobne viac.

Napriek tejto neistote by mal zostať bankový sektor odolný, a to aj v prí-

pade nepriaznivého vývoja. Kapitálová primeranosť bánk počas roka 2020

medziročne vzrástla z 18,2 % na 19,7 %. Výrazne k tomu prispela najmä zod-

povedná dividendová politika bánk. Výsledky stresového testovania uka-

zujú, že hoci nepriaznivý scenár ešte môže priniesť výraznejší pokles zis-

kov, kapitálová primeranosť by nemala klesnúť pod predkrízovú úroveň.

Stresové testovanie potvrdilo aj odolnosť poisťovní.

Z dlhodobejšieho pohľadu sa môže prejaviť vplyv nízkych

úrokových sadzieb a rastúcej zadlženosti štátov

Finančný sektor bol pod vplyvom pretrvávajúceho obdobia nízkych úro-

kových sadzieb už pred krízou a počas krízy sa tento vplyv ešte zintenzív-

nil. V bankách sa v dôsledku intenzívnej konkurencie pri úveroch na bý-

vanie a poklesu spotrebiteľských úverov zrýchlil trend poklesu úrokových

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021

7

marží. S cieľom udržať výnosnosť sa zvýšili rizikové parametre investič-

ného proﬁlu aktív dôchodkových a podielových fondov, ako aj aktív pois-

ťovní. Poisťovne navyše nižší výnos aktív kompenzujú poklesom garanto-

vanej miery zhodnotenia technických rezerv, nižšia možnosť dosahovať

investičné výnosy sa teda čiastočne kompenzuje zvýšením poistného.

Vedľajším efektom nízkych úrokových sadzieb je aj rastúci záujem domác-

ností o priame investovanie do podnikových dlhopisov. S ním však môžu

byť spojené viaceré riziká, najmä nízka diverziﬁkácia investície, nízka lik-

vidita sekundárneho trhu a slabšia schopnosť vyhodnotiť mieru možného

kreditného rizika zo strany drobných investorov.

Ďalšia dlhodobejšia výzva je spojená najmä s transformáciou na zelenú

ekonomiku. Úvery podnikom, pri ktorých napĺňanie cieľov v oblasti zni-

žovania emisií skleníkových plynov môže viesť k rastu prevádzkových ná-

kladov, tvoria približne desatinu celkového portfólia. Banky však postup-

ne začínajú zohľadňovať toto riziko vo svojich úverových štandardoch.

Transformácia na zelenú ekonomiku však prinesie pre banky aj nové ob-

chodné príležitosti. Ide najmä o ﬁnancovanie investícií do implementácie

environmentálnych politík, vývoja ekologických produktov a digitalizácie

ekonomiky i lacnejšie zdroje získané napr. prostredníctvom zelených dl-

hopisov.

NBS bude detailne monitorovať ďalší vývoj s cieľom prijať v prípade

potreby príslušné kroky

NBS je pripravená aktívne využívať proticyklický kapitálový vankúš.

Jeho čiastočné rozpustenie bolo v súlade s doterajšou tvorbou opravných

položiek, ktoré už aktuálne nerastú rýchlejšie ako pred krízou. K ďalšiemu

znižovaniu vankúša by bolo možné pristúpiť, ak by opravné položky začali

opäť intenzívnejšie rásť, alebo ak by sa znížila rizikovosť úverových port-

fólií bánk.

NBS tiež detailne monitoruje vývoj na trhu úverov a nehnuteľností. Naj-

mä rast úverov na bývanie zostal aj počas krízy pomerne výrazný a v marci

sa jeho objem opäť priblížil k historickým rekordom. Ak by sa na týchto

trhoch ďalej kumulovali nerovnováhy, ponechanie určitej miery proticyk-

lického kapitálového vankúša by bolo opodstatnené. NBS tiež analyzuje

riziká spojené s rastúcim podielom úverov na bývanie, ktoré budú klienti

splácať aj po odchode do dôchodku.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021

8

1 Makroekonomické

prostredie a ﬁnančné

trhy

Svetová ekonomika sa pomerne rýchlo zotavuje z predošlého

poklesu historického rozsahu

Aj viac ako rok po prepuknutí určuje pandémia COVID-19 rozhodujú-

cim spôsobom pulz ekonomickej aktivity po celom svete. Pod vplyvom

reštriktívnych epidemiologických opatrení nevyhnutných na zabránenie

explozívneho šírenia nákazy sa výkonnosť globálnej ekonomiky prepadla

minulý rok o 3,3 %, teda dvojnásobne oproti vrcholu veľkej ﬁnančnej krízy

z roku 2009. Významná časť podnikov a domácností zaznamenala v tejto

situácii pokles, prípadne úplnú stratu svojich príjmov, a ich ﬁnančná pozí-

cia sa dostala pod tlak.

Ekonomické škody spôsobené koronakrízou by boli ešte podstatne vyš-

šie, nebyť včasnej a razantnej reakcie zo strany vlád, centrálnych bánk či

regulačných autorít. Rôzne formy stimulov, úľav agarancií vprospech pod-

nikov a domácností výrazným spôsobom pomohli tomu, že krátkodobé vý-

padky tržieb a príjmov sa iba v obmedzenej miere premietli do bankrotov

a nárastu nezamestnanosti, ktoré by nadlho oslabili potenciál ekonomiky.

V neposlednom rade sa tak podarilo udržať ﬁnančnú stabilitu relatívne

nenarušenú a predišlo sa pretaveniu problémov v reálnej ekonomike do

plnohodnotnej ﬁnančnej krízy, ktorá by následne negatívne umocňovala

krízovú dynamiku.

Po poklese hrubého domáceho produktu z jari, ktorý v mnohých kraji-

nách a regiónoch lámal historické rekordy, nastalo v treťom štvrťroku

2020 pomerne rýchle oživenie. Napriek tomu, že v závere roka sa pande-

mická situácia celosvetovo výrazne zhoršila, čo si vyžiadalo nové kolo

striktných obmedzení pre hospodársky život, ekonomické dôsledky boli

podstatne miernejšie ako v prvotnej fáze krízy. Od konca roka 2020 k ta-

kémuto vývoju prispieva aj zlepšený sentiment medzi aktérmi v ekono-

mike, ktorý pramení z pozitívnych správ v oblasti vakcinácie a taktiež

dodatočných ﬁškálnych a menových stimulov vo viacerých významných

krajinách. Všeobecne sa predpokladá, že s postupne narastajúcim podie-

lom zaočkovanej populácie, najmä v rozvinutých krajinách, bude možné

ku koncu druhého štvrťroka, prípadne v treťom štvrťroku 2021, pristúpiť

k výraznejšiemu uvoľneniu protipandemických opatrení. To umožní eko-

nomikám výraznejšie sa nadýchnuť. Svetová ekonomika by za takých-

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

9

to podmienok podľa odhadov Medzinárodného menového fondu mohla

v tomto roku vzrásť o 6 %. V Spojených štátoch, ktoré sú lídrom v oživení,

sa veľkosť HDP zrejme vráti na úroveň spred krízy už v priebehu roka 2021.

Po skĺznutí k mierne zápornej dynamike v závere minulého a zrejme aj

v úvode tohto roka by sa eurozóna mala od druhého štvrťroka vrátiť ku

kladným číslam hospodárskej výkonnosti. Proces jej zotavovania bude

však o niečo pozvoľnejší, okrem iného aj v dôsledku zaostávajúcich vak-

cinačných kampaní. Po minuloročnom kolapse HDP o 6,6 % by mohol blok

krajín používajúcich euro dosiahnuť progres tesne nad 4 %. Ekonomika eu-

rozóny tak dosiahne predkrízovú veľkosť najskôr v roku 2022.

Riziká pre ﬁnančnú stabilitu sa v prvom rade odvíjajú od dĺžky

a intenzity pretrvávania pandémie

Najväčšou hrozbou pre naplnenie aktuálne všeobecne očakávaného sce-

nára pomerne robustného globálneho oživenia od druhého polroka 2021

je prípadný nepredvídateľný negatívny zvrat vo vývoji pandémie. Priazni-

vé prognózy o naštartovaní hospodárskeho rastu sa opierajú o predpoklad,

že epidemiologickú situáciu sa vďaka vakcínam vyvinutým proti ochore-

niu COVID-19 postupne podarí dostať natrvalo pod kontrolu. Dosiahnutie

úspešnej „exit“ stratégie prostredníctvom očkovania však čelí viacerým

výzvam. V prvom rade sa vakcíny musia ukázať ako účinné. Ďalej je potreb-

né efektívne zvládnuť proces ich masovej výroby a distribúcie, aby mohlo

očkovanie obyvateľstva čo najrýchlejšie napredovať. Čím pomalšie tempo

vakcinácie, tým väčšia šanca, že vírus vytvorí nové nebezpečnejšie, prí-

padne rezistentné mutácie, ktorých rozšírenie by zmarilo nádej na skorú

normalizáciu pomerov v ekonomike. V neposlednom rade je dôležité, aby

bola zaočkovaná nadkritická masa populácie, potrebná na nadobudnutie

kolektívnej imunity.

Zásluhou vládami sponzorovaných podporných programov a uvoľne-

ných ﬁnančných podmienok sa prinajmenšom na úrovni podnikového

sektora ako celku podarilo predísť systémovému kolapsu jeho ﬁnančnej

kondície. Napriek recesii historického rozsahu bol podnikový sektor za-

tiaľ uchránený pred výraznejšou vlnou bankrotov. Riziko zhoršenia zdra-

via bilancií podnikov a ich schopnosti uhrádzať svoje záväzky je však stále

prítomné. Problémy by mohli nastať v prípade unáhleného a jednorazové-

ho rušenia podporných vládnych schém skôr, ako by ekonomické oživenie

nadobudlo udržateľný charakter. Odolnosť podnikového sektora by bola

prirodzene ťažko skúšaná aj v scenári dlhodobejšie oslabenej výkonnosti

ekonomiky v dôsledku neutíchajúcich ďalších vĺn pandémie. Ďalším rizi-

kovým faktorom je, že mnohé podniky v snahe vykompenzovať výpadky

cash-ﬂow si požičali potrebné prostriedky z bánk, prípadne na ﬁnančných

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

10

trhoch, čím sa skokovito zvýšilo už aj tak pomerne vysoké dlhové zaťaže-

nie sektora. Toto zvýšené dlhové bremeno by ešte umocnilo zraniteľnosť

podnikov, najmä ak by sa epidemiologická, a tým aj hospodárska, situácia

zvrtla do menej priaznivej podoby. Ak by sa aj podmienky v podnikovom

sektore agregovane uberali skôr pozitívnym smerom, je zrejmé, že pandé-

mia vytvorila medzi podnikmi výrazné deliace čiary z hľadiska rizík ohro-

zenosti – či už na základe ich odvetvovej príslušnosti alebo veľkosti.

Uvoľnené ﬁnančné podmienky vytvárané centrálnymi bankami, naj-

mä rozvinutých krajín, po celom svete výrazne prispeli k zmierňovaniu

ekonomických dôsledkov šoku spôsobených pandémiou, ale zároveň sa

s nimi spája hrozba vzniku nerovnováh a podstupovania zvýšeného ri-

zika vo ﬁnančnom sektore. Ceny aktív, najmä tých rizikovejších, po vy-

puknutí krízy zamierili prudko nadol. Po tomto prvotnom šoku sa však

pomerne rýchlo vrátili na úrovne zo začiatku roka 2020, alebo ich dokonca

prekonali. Najvýznamnejším príkladom aktív, ktorých ocenenie sa v uply-

nulých mesiacoch posúvalo na nové historické maximá, sú americké ak-

cie. Porovnanie cenovej hladiny akcií združených v indexe Standard &

Poor‘s S&P 500 tak so všeobecnými ekonomickými fundamentami, ako aj

so ziskovosťou týchto ﬁriem signalizuje ich možné nadhodnotenie. Ak sa

však na tú istú vec pozrieme optikou prémie vyjadrenej rozdielom výnosu

z akcií (tzv. earnings yield) a aktuálne záporných reálnych úrokových sa-

dzieb, pričom hodnota tohto ukazovateľa sa nachádza okolo dlhodobého

priemeru, potom sa úroveň ocenenia týchto akcií javí ako v zásade adek-

vátna.¹

Zvýšená obozretnosť je aj tak namieste, keďže sa za uplynulý rok vo ﬁ-

nančnom sektore bolo možné stretnúť so správaním, ktoré svedčí o zvý-

šenom rizikovom apetíte. Jedným z varovných signálov je extrémny do-

pyt po alternatívnych aktívach, akými sú napríklad kryptomeny. Cena

bitcoinu v priebehu niekoľkých mesiacov vyletela niekoľkonásobne na-

hor. Nadpriemerný rast, ale od začiatku tohto roka aj zvýšená volatilita

cien akcií úzkej skupiny veľkých technologických ﬁriem, vytvárajú otáz-

nik nad prípadnou výraznejšou korekciou ocenenia v tomto segmente.

Za pozornosť stojí aj dramatický nárast prostriedkov, ktoré sú investori

ochotní vložiť do špeciálnych spoločností (tzv. Special Purpose Acquisi-

tion Companies, SPACs²) zameraných na zhromažďovanie kapitálu bez

1

Tieto konštatovania vychádzajú z analýz Medzinárodného menového fondu a Banky pre

medzinárodné zúčtovanie (IMF Global Financial Stability Report, April 2021; BIS Quarterly

Review, March 2021).

Special Purpose Acquisition Companies sú spoločnosti kótované na burze, ktoré zhromaž-

2

ďujú prostriedky za účelom budúcej kúpy a splynutia s niektorou súkromnou ﬁrmou, kto-

rá zatiaľ nie je na burze. V roku 2020 zhromaždili tieto spoločnosti od investorov takmer

100 mld. USD a obdobná suma pribudla hneď v prvom štvrťroku 2021.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

11

konkrétnejšieho investičného plánu. Nadpriemerná aktivita retailových

investorov vo vzťahu k akciám tiež potenciálne svedčí o zvyšujúcom sa

rizikovom apetíte. Podobný odkaz nesú aj nízke kreditné spready a vyso-

ká emisia podnikových dlhopisov s kreditným ratingom v špekulatívnom

segmente. Dopyt po týchto cenných papieroch zabezpečujú ﬁnančné in-

štitúcie ako poisťovne, penzijné fondy či investičné fondy, ktorým sa však

týmto spôsobom v portfóliu zhoršujú parametre kreditného rizika, úro-

kovej citlivosti či likvidity. Vzhľadom na ich zvyšujúcu sa citlivosť danú

týmto vystavením môžu tieto ﬁnančné subjekty pri ďalšom výskyte tur-

bulencií na ﬁnančných trhoch pôsobiť ako výrazný procyklický a destabi-

lizujúci prvok v celom systéme.

S nástupom roka 2021 sa do popredia dostalo riziko inﬂácie a nárastu

trhových úrokových sadzieb. Miera základného ukazovateľa inﬂácie ne-

dávno nabrala celosvetovo rastúci charakter. Určujúcim faktorom tohto

vývoja sú ceny komodít odrážajúce sa od predošlého dna. Tento jav by mal

však mať iba dočasný efekt. Významnejším javom bol nárast trhovo odvo-

dených inﬂačných očakávaní a inﬂačného rizika odzrkadľujúceho sa vo

zvýšení tzv. term premium, čo viedlo k posunu dlhého konca úrokovej kriv-

ky v Spojených štátoch nahor. V menšej miere sa tento vývoj preniesol aj

na ďalšie krajiny a dočasne zakolísal aj akciovými indexmi. Finančné trhy

takto reagovali najmä na schválenie ﬁškálneho balíka v Spojených štátoch

(USA) v objeme 1,9 bil. USD, ktorý nasledoval krátko po 900 miliardovom

stimule z konca roka 2020. V hre sú pritom ešte ďalšie vládne programy za-

merané na infraštruktúrne investície opäť v rádoch biliónov USD. Takáto

expanzívna ﬁškálna politika bude samozrejme vítanou spruhou nielen

pre samotné Spojené štáty, ale cez kanál zahraničného obchodu aj pre glo-

bálnu ekonomiku. Bezprecedentná veľkosť stimulu však vytvára na druhej

strane obavu, či americkej ekonomike časom nehrozí prehriatie a trvalejší

nárast inﬂácie. Pre zvyšok sveta by bol takýto výsledok rizikom v dôsled-

ku možného náhleho sprísnenia ﬁnančných podmienok rezultujúceho

z predpokladanej reakcie Federálneho rezervného systému (Fed-u) na in-

ﬂačný vývoj. Nárast úrokových sadzieb by mohol vyvolať precenenie rizi-

ka na ﬁnančných trhoch a zhoršiť dostupnosť ﬁnancovania v krajinách,

ktorých ekonomika na to ešte nie je pripravená.

Významným príspevkom k faktu, že koronakríza zatiaľ nespôsobila váž-

nejšie narušenie ﬁnančnej stability, je doterajšia dobrá odolnosť banko-

vého sektora, ktorý je jadrom celého ﬁnančného systému. Táto robustná

pozícia bankového sektora v porovnaní s minulou krízou vyplýva vo veľ-

kej miere z lepšej východiskovej pozície z pohľadu kapitálového vybavenia

a likvidity, čo osobitne platí aj pre eurozónu. Pred väčšími kreditnými stra-

tami zatiaľ chránia banky aj programy na podporu podnikov a domácnos-

tí v podobe priamych peňažných transferov od vlády, garancií na úvery či

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

12

moratórií na splácanie úverov. Určitá časť klientov bánk, obzvlášť z kritic-

ky zasiahnutých odvetví, prirodzene nebude po exspirácii štátnej pomoci

schopná splácať svoje záväzky a dá sa očakávať nárast podielu zlyhaných

úverov v bankových knihách. Banky sa však na takúto situáciu do istej

miery pripravili, keď najmä v druhom štvrťroku 2020 vo zvýšenom roz-

sahu tvorili opravné položky na očakávané straty. Systémovejší problém

s nárastom zlyhaných úverov a ich pokrytím by pravdepodobne nastal len

v negatívnom variante neutíchajúcich vĺn pandémie a zbrzdeného ekono-

mického zotavenia. Aj v tomto prípade, ako ukazujú výsledky európskeho

stresového testovania, by to pre väčšinu bánk mala byť zvládnuteľná situá-

cia, keďže majú k dispozícii dostatočné kapitálové vankúše.

Fiškálna pomoc pomohla súkromnému sektoru lepšie sa vysporiadať so

šokom vyvolaným pandémiou, daňou za to je však nárast zraniteľnos-

ti verejných ﬁnancií. Rok 2020 priniesol verejnému sektoru dramatické

zhoršenie ﬁnančnej pozície cez nárast výdavkov a aj vplyvom poklesu

príjmov. Priemerný deﬁcit štátneho rozpočtu v skupine rozvinutých kra-

jín vzrástol štvornásobne na takmer 12 % HDP. Negatívne saldo v rámci eu-

rozóny bolo o niečo nižšie, dosiahlo hodnotu -7,6 % HDP. Dlhové bremeno

eurozóny, ktoré v posledných rokoch pozvoľne klesalo, za rok 2020 skokovo

vzrástlo z 84 % na 97 % HDP. V Taliansku a Španielsku tento nárast dokonca

prekročil 20 p. b. Predpokladá sa, že do konca tohto roka by zadlženosť eu-

rozóny a rovnako aj jednotlivých členských štátov mala vzrásť, ale už len

mierne, a v nasledujúcich rokoch by mala sledovať pomaly klesajúci trend.

Zásluhou nízkych úrokových sadzieb a nákupných programov štátnych

dlhopisov zo strany ECB zatiaľ krajiny eurozóny nemajú problém s ﬁnan-

covaním zvýšených deﬁcitov a zadlženia. Udržateľnosť verejných ﬁnancií

sa však môže dostať pod tlak v prípade predlžovania pandémie a s tým spo-

jených dodatočných negatívnych vplyvov na rozpočet. V takomto scenári

by pozíciu verejných ﬁnancií mohla ohroziť aj aktivácia väčšieho objemu

garancií za zlyhané záväzky súkromného sektora. Zadlženosť verejného

sektora by mohla nadobudnúť nepriaznivú dynamiku aj v situácii nárastu

trhových sadzieb – či už v kontexte inﬂačného rizika, alebo pri náraste rizi-

kovej averzie investorov investujúcich do štátnych dlhopisov.

Ekonomika Slovenska sa v druhej polovici minulého roka rýchlo

zotavovala. Jej ozdravenie však prerušila druhá vlna pandémie

Po výraznom prepade slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku 2020

spôsobenom pandémiou sa ekonomika začala v druhej polovici minulé-

ho roka pomerne rýchlo zotavovať. Potiahol ju silnejúci export, keď pre-

dovšetkým automobilový priemysel zažil relatívne stabilné obdobie svo-

jej produkcie. V dôsledku toho sa nenaplnili negatívne očakávania z prvej

polovice minulého roka blížiace sa k dvojciferným prepadom. Ekonomika

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

13

SR nakoniec vďaka lepšiemu druhému polroku zaznamenala v roku 2020

pokles na úrovni -4,8 %, čo bolo blízko priemeru krajín EÚ³. Pod prepad slo-

venskej ekonomiky sa najväčšou mierou podpísali investície, ktoré sa po

nástupe krízy znížili o viac ako desatinu.

Priaznivý vývoj v druhom polroku však pribrzdila druhá vlna pandémie.

Tá si s nástupom nového roka vyžiadala sprísnenie protipandemických

opatrení s nepriaznivým vplyvom na viaceré odvetvia ekonomiky. Koro-

nakríza najvýraznejšie zasiahla sektor ubytovacích a stravovacích služieb,

cestovný ruch a segment športových a oddychových aktivít, ale oslabe-

nie aktivity zaznamenali aj ďalšie sektory. S nástupom jarných mesiacov

a rastúcou mierou vakcinácie sa protipandemické opatrenia začali postup-

ne zmierňovať, čo sa odrazilo aj v obnovujúcej sa ekonomickej aktivite⁴.

Nálada v ekonomike sa po ochladení v úvode roka začala postupne zlepšo-

vať⁵. Zotavovanie ekonomiky tak naberá na sile – svoju predkrízovú úroveň

by mohla dosiahnuť v druhej polovici tohto roka.

Hoci koronakríza sa na trhu práce prejavuje pozvoľne, počet nezames-

tnaných v jej druhej vlne už prekonal počty z obdobia prvej vlny. Miera ne-

zamestnanosti tak v marci 2021 bola na úrovni takmer 8 %⁶, čo je o 0,33 p. b.

viac ako v júli minulého roka, keď dosiahla najvyššiu úroveň v minulom

roku. Počet nezamestnaných evidovaných úradmi práce sa od nástupu ko-

ronakrízy zvýšil o 66-tis. na 235-tis. osôb. Podniky sa snažili nepriaznivé

vplyvy krízy tlmiť skôr skrátením pracovnej doby ako prepúšťaním⁷. To

umožnilo zmierniť nepriaznivé vplyvy krízy na trh práce. Po historickom

poklese priemernej mzdy v druhom štvrťroku minulého roka sa jej vývoj

zotavil a v závere roka už bola medziročne vyššia o 4,7 %. Vývoj na pracov-

nom trhu by v ďalšom období malo ovplyvniť postupné zotavovanie eko-

nomiky, pričom miera nezamestnanosti by mala kulminovať v polovici

tohto roka.

3

Ekonomika krajín EÚ poklesla o 6,1 %, mediánový pokles za krajiny EÚ bol na úrovni 4,8 %.

Nárast evidovaných tržieb podnikateľských subjektov v systéme eKasa Finančnej správy

4

SR v mesiaci apríl 2021 o 40 % oproti januáru 2021.

Nárast indikátora ekonomického sentimentu o štvrtinu za obdobie február 2021 – apríl

5

2021. Zdroj: ŠÚ SR.

6

Evidovaná miera nezamestnanosti. Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Hoci počet zamestnaných sa v čase koronakrízy znížil o 1,6 %, počet odpracovaných hodín

7

sa prepadol až o 4,6 %. Zamestnanosť ESA.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

14

Box 1

Scenáre makroekonomického a ﬁnančného vývoja na účely

stresového testovania

Na účely hodnotenia rizík ﬁnančného sektora a odhadu vplyvov ekonomického vývoja na

ﬁnančný sektor sa v rámci tejto Správy o ﬁnančnej stabilite pracovalo s dvoma scenármi

ekonomického vývoja. Kým základný scenár⁸počíta s prepadom ekonomiky iba v roku 2020,

pričom počnúc rokom 2021 sa očakáva postupné zotavovanie ekonomiky, nepriaznivý scenár

ekonomického vývoja predpokladá pokračovanie poklesu ekonomiky aj v roku 2021 s násled-

ným, iba pozvoľným, zotavovaním ekonomického rastu v ďalších rokoch.

Tabuľka 1 Scenáre makroekonomického vývoja

Skutočnosť

2020

-5,7

Základný scenár

Nepriaznivý scenár

2021

4,7

2022

4,6

0,9

2023

3,9

2021

2022

2,5

2023

HDP (zmena v %)

-0,9

-3,3

10,0

0,5

3,1

0,3

Zamestnanosť (zmena v %)

Miera nezamestnanosti (%)

Inﬂácia (%)

-1,9

-1,0

8,0

1,0

-1,1

11,4

1,5

6,8

7,7

6,9

11,3

1,5

2,0

0,6

1,7

1,9

Reálny disponibilný príjem domácností

(zmena v %)

-0,5

2,0

2,6

2,4

-0,9

0,8

0,9

Zdroj: NBS

Základný scenár ekonomického vývoja predpokladá, že po poklese ekonomiky v roku 2020

nastane v ďalšom období jej zotavovanie. Oživenie ekonomiky by mal ťahať domáci aj za-

hraničný dopyt. Úspešné eliminovanie šírenia koronavírusu a postupné ukončovanie proti-

pandemických opatrení, ktoré berie do úvahy tento scenár, tak zabezpečí, že ekonomika do-

siahne svoju predkrízovú úroveň už na konci roka 2021. Situácia na pracovnom trhu sa bude

stabilizovať s istým oneskorením oproti ekonomickému vývoju, v dôsledku čoho miera neza-

mestnanosti porastie ešte aj v roku 2021 a k úrovniam z roku 2020 sa priblíži až na konci mo-

delovaného horizontu (t. j. do konca roku 2023). Mzdy by si však mali udržať stabilné tempo

medziročného rastu. V dôsledku tohto vývoja by sa reálne disponibilné príjmy domácností

mali po prepade v minulom roku pomerne rýchlo zotaviť s pozitívnym vplyvom na spotrebu

domácností.

Nepriaznivý scenár ekonomického vývoja berie do úvahy dlhšie a iba pozvoľné ukončenie

prebiehajúcej krízy. To by mohlo nastať napríklad v prípade pomalej a menej úspešnej vakci-

nácie, výskytu novej mutácie či ďalších vĺn pandémie, preto by nebolo možné pristúpiť k ply-

nulému uvoľňovaniu opatrení. V dôsledku toho by ekonomika poklesla aj v roku 2021, pričom

8

Základný scenár bol nastavený na účely stresového testovania a nie je totožný s predikciou

P1Q-2021 NBS.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

15

následné oživenie ekonomickej aktivity by bolo iba veľmi pomalé. Svoju predkrízovú úroveň

by ekonomika nedosiahla ani do konca modelovaného horizontu. Nepriaznivá situácia by

sa odrazila aj na pracovnom trhu – pričom miera nezamestnanosti by dosiahla dvojciferné

úrovne, na ktorých by zotrvala až do konca projektovaného obdobia. Ani relatívne stabilný

rast miezd by však nedokázal zabrániť prepadu disponibilného príjmu domácností v roku

2021. Ten by sa zotavoval iba postupne v závere modelovaného horizontu, v dôsledku čoho by

domácnosti iba pozvoľna prispievali k ekonomickému rastu svojou spotrebou.

S nepriaznivým makroekonomickým scenárom sa spája aj negatívny vývoj na ﬁnančných

trhoch. V stresovom scenári sa teda predpokladá pokles akciových indexov v horizonte jed-

ného roka o 35 %. Dlhý koniec výnosovej krivky by sa posúval nahor. Desaťročné eurové ze-

ro-coupon úrokové sadzby by do konca modelovaného obdobia – do 31. 12. 2023 – vzrástli o 100

b. b. V scenári sa berie do úvahy aj rozšírenie kreditných spreadov štátnych dlhopisov pri zra-

niteľnejších krajinách eurozóny a zvýšenie kreditnej prémie na dlhopisy súkromného sekto-

ra vo forme nárastu indexu iTraxx o 350 b. b.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 1

16

2 Trendy a riziká

vo ﬁnančnom sektore

2.1 Financovanie ekonomiky v čase pandémie

Napriek prepadu tržieb počas koronakrízy sa likvidná situácia

podnikov zlepšila

Pod vplyvom koronakrízy veľká časť podnikov pocítila prepad tržieb.

Najvýraznejší výpadok tržieb z hľadiska miery poklesu aj podielu zasiah-

nutých podnikov zaznamenali podniky v druhom štvrťroku 2020, teda

počas prvej vlny koronakrízy. V nasledujúcom období sa situácia v časti

podnikateľského sektora zlepšila, v časti, naopak, zostala zhoršená. Stále

však zostala približne štvrtina podnikov s tržbami zníženými o 20 % a viac

v porovnaní s predkrízovým obdobím.

Graf 1

Tržby klesli najmä v 2. štvrťroku 2020, likvidita však počas roka 2020 rástla

Rozdelenie medziročnej zmeny tržieb za obdobie jednotlivých štvrťrokov a rozdelenie ukazovateľov

likvidity (%)

Tržby za štvrťrok

Ukazovateľ likvidity

(medziročná zmena)

30

20

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

10

0

-10

-20

-30

-40

-50

Medzikvartilové rozpätie

Medián

Zdroj: ŠÚ SR, NBS

Poznámka: Hodnoty sú vypočítané na vzorke cca 5 000 podnikov, ktoré reprezentujú najmä kategóriu

stredne veľkých a veľkých podnikov. Ukazovateľ likvidity je deﬁnovaný ako podiel ﬁnančných aktív

(hotovosť a bankové účty) k záväzkom.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

17

Napriek pôvodným očakávaniam sa tieto výpadky tržieb nepodpísali pod

zhoršenie situácie v oblasti likvidity.⁹Naopak, likvidita podnikov sa v prie-

behu roka 2020 zásluhou viacerých faktorov dokonca mierne zlepšila. Dô-

vodom boli najmä úspory na prevádzkových aj investičných nákladoch, čer-

panie úverových liniek bezprostredne po vypuknutí krízy aj pomerne dobrá

dostupnosť nových úverov podporená štátnymi garanciami. Ďalšími faktor-

mi boli štátne podporné opatrenia na zmiernenie vplyvov krízy a možnosť

odkladov splátok úverov a daní. Časť podnikov sa dokonca do istej miery

predzásobila likviditou, keďže najmä druhá vlna pandémie priniesla opä-

tovný nárast neistoty v podnikovom sektore. Likvidná pozícia podnikov sa

výrazne nezhoršila ani v skupine podnikov, ktoré čelili výraznému prepadu

tržieb¹⁰. Tieto podniky už vstupovali do krízy lepšie vybavené v oblasti likvi-

dity a zároveň neboli vystavené zhoršeniu dostupnosti ﬁnancovania.

Rast úverov podnikom si aj uprostred druhej vlny pandémie udržal

solídne tempo

Úverová dynamika si v priebehu prvých troch mesiacov roka 2021 zacho-

vala priaznivé tempo z posledného štvrťroka 2020. Celkový rast úverov

ťahala akcelerácia poskytovania úverov súkromným podnikom. Priemer-

ný medziročný rast v priebehu prvého štvrťroka 2021 dosiahol 4,2 %, kým

v roku 2020 medziročný rast úverov súkromných podnikov v priemere

nepresiahol 3 %. Z pohľadu veľkosti podniku dominovali mikropodniky

a malé podniky¹¹. V prípade mikropodnikov si úverová aktivita udržala

dvojciferné hodnoty¹², kým v prípade malých podnikov nastalo najvýraz-

nejšie zintenzívnenie úverového rastu¹³. Rast úverov v prípade malých

podnikov významne podporili štátne garančné schémy.¹⁴Štátne garancie

však boli dôležité aj pre mikropodniky a stredné podniky, kde by bol me-

dziročný rast úverov bez garancií nižší o 5 p. b. Mierne zlepšenie možno

pozorovať aj v prípade stredne veľkých podnikov.

Hlavnou zložkou rastu podnikových úverov boli úvery so splatnosťou nad 5

rokov. Výrazne sa na tom podieľali štátom garantované úvery. Tieto úvery vý-

znamne podporili úverovú aktivitu v odvetviach najviac zasiahnutých pan-

démiou (stravovacie a ubytovacie služby), ale aj viaceré významné odvetvia:

9

Vzorku podnikov analýzy tvoria prevažne stredne veľké a veľké podniky.

Prepad ročných tržieb za rok 2020 bol väčší ako 30 %.

Mikropodniky tvorili polovicu celkového rastu objemu podnikových úverov, kým prí-

10

11

rastok úverov malým podnikom sa pod celkový rast podpísal jednou štvrtinou.

Priemer na 1. Q 2021 na úrovni 11,2 %.

V 1. Q 2020 pokles objemu úverov o 3,5 %, kým v prvom štvrťroku 2021 už úvery rástli tem-

12

13

pom 6,8 %.

14

Bez garancií by bol medziročný rast úverov malých podnikov nižší až o 7 p. b., čo by v pod-

state znamenalo, že úverová aktivita by sa väčšinu predchádzajúcich mesiacov nachádza-

la v zápornom pásme, prípadne mierne nad nulou.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

18

obchod, priemysel a stavebníctvo. Vývoj úverovej aktivity v sektore komer-

čných nehnuteľností a stavebníctva sa najvýraznejšie podpísal pod celkový

rast podnikových úverov. V obchode sa objem úverov medziročne zmenšil.

V druhej vlne pandémie sa oslabil záujem o prevádzkové ﬁnancovanie.

Zníženie dopytu po krátkodobom ﬁnancovaní nasledovalo po období jeho

pomerne výrazného rastu, kedy podniky využili dobrú dostupnosť čerpa-

nia úverov s cieľom vykrytia strát spôsobených pandémiou. Z ekonomic-

kých odvetví sa výraznejšie spomalil rast úverov v priemysle, ktorý ako

jeden z mála sektorov zaznamenal relatívne silné oživenie tržieb v posled-

nom štvrťroku 2020.

Pozitívny vplyv malo čiastočné zvýšenie krátkodobej investičnej aktivi-

ty. Mierne oživenie investičných úverov však nastalo len pri splatnostiach

do 5 rokov, celkovo tak investičné úvery medziročne naďalej klesali.

V blízkom období je možné očakávať pokles dopytu podnikov po nových

úveroch. Jedným z dôvodov je už spomínané predzásobenie likviditou

zo strany podnikov. Narastajúci optimizmus môže viesť k väčšej miere

splácania už poskytnutých úverov. To môže vyústiť do spomalenia rastu

úverov (najmä pri veľkých a stredných podnikoch). Viaceré podniky svo-

je úvery, ktoré načerpali v dôsledku zvýšenej neistoty, napokon nevyužili

a vzhľadom na pretrvávajúcu zhoršenú situáciu je potreba ﬁnancovať nové

investície nižšia ako pred krízou.

Graf 2

Úvery podnikom sa mierne zrýchlili

Medziročné tempo rastu úverov podnikom podľa kategórií veľkostí podnikov (%)

14

12

10

8

6

4

2

0

-2

-4

Mikropodniky

Veľké podniky

Malé podniky

Podniky spolu

Stredné podniky

Zdroj: NBS, RBUZ

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

19

Garančné schémy umožnili ﬁnančnú injekciu na krytie prevádzky

Štátne garancie zohrali dôležitú úlohu v raste podnikových úverov. Ob-

jem poskytnutých štátnych garancií dosiahol na konci prvého štvrťroka

2021 približne 800 mil. €. Štátom garantované úvery tvorili významnú časť

úverovej dynamiky pri väčšine veľkostných kategórií podnikov. Veľké pod-

niky čerpali najmenšiu časť úverov so štátnou garanciou (5 %). V skupine

mikropodnikov a malých a stredných podnikov tvorili garancie význam-

nú časť nových úverov s viac ako polovičným podielom vo vybraných me-

siacoch¹⁵. Štátne garancie podporili aj ﬁnancovanie nových klientov, ktorí

predtým neboli vôbec ﬁnancovaní domácim bankovým sektorom, alebo

boli primárne ﬁnancovaní inou bankou.

Záujem o štátom garantované úvery však od začiatku roka 2021 klesá, pri-

čom pokles je skôr na strane dopytu. Najvýraznejšie prírastky úverov so

štátnou garanciou boli zaznamenané v treťom a začiatkom štvrtého štvrť-

roka 2020. Počas prvých mesiacov tohto roka sa už však čerpalo výrazne

menej. Ukazuje sa, že pokles môže byť do väčšej miery spôsobený pokle-

som záujmu zo strany podnikov. V prvých mesiacoch fungovania garan-

čných schém poskytli tieto dodatočné zdroje dôležitú pomoc pri krytí pre-

vádzky na pozadí výpadku tržieb podnikov. Čerpanie garancií aj odklad

investícií mali za následok nárast držanej likvidity v podnikovom sektore

ako celku. Pokles čerpania tak môže byť dôsledkom nasýtenia potreby pod-

nikov po dodatočnej likvidite.

Ďalším faktorom poklesu čerpania štátom garantovaných úverov môžu

byť podmienky a administratívne požiadavky jednotlivých garančných

schém. Ide predovšetkým o podmienky na poskytnutie garancie a požia-

davky na odpustenie poplatku za garanciu, ktorých dokladovanie môže

byť komplikované. Administratívna náročnosť môže hrať úlohu aj pri čer-

paní jednotlivých garančných schém. Kým schéma SIH-NDF II. sa takmer

vyčerpala, schéma SIH-NDF I. nie je vyčerpaná ani z jednej desatiny a ga-

rancie cez Eximbanku sa nečerpajú takmer vôbec.

15

Podiel garancií na nových úveroch dosiahol maximum v období od júla do novembra

2020.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

20

Graf 3

Čerpanie garancií v roku 2021 sa spomalilo, záujem sa sústredil len na vybrané

schémy

Vľavo: Celkový objem nových úverov (mil. EUR)

Vpravo: Štruktúra celkového objemu garancií poskytnutých od začiatku pandémie do marca 2021

podľa jednotlivých garančných schém (%)

1 000

Eximbanka

(miera čerpania: 2 %)

900

800

MF SR

SIH

700

600

500

400

300

200

100

0

SIH-NDF II.

(takmer plne

vyčerpaná)

SIH-NDF I.

(miera

čerpania: 11 %)

1. Q 2. Q 3. Q 4. Q 1. Q 2. Q 3. Q 4. Q 1. Q

2019

2020

2021

Úvery s garanciou

Úvery bez garancie

Zdroj: NBS, RBUZ

Poznámka: MF SR – Ministerstvo ﬁnancií SR, SIH – Slovak Investment Holding, a. s., NDF I. – National

Development Fund I., s. r. o., NDF II. – National Development Fund II., a. s. V ľavom grafe nie sú

zahrnuté neskoršie dočerpania nových úverov a nové úvery poskytnuté veľkým podnikom.

Časť rizikovejších podnikov sa ku štátom garantovaným úverom ne-

musela dostať v plnej miere. Napriek tomu, že garančné schémy výrazne

prispeli k dostupnosti ﬁnancovania podnikov v čase pandémie, banky pri

poskytovaní týchto úverov rozlišovali kreditnú kvalitu podnikov, keďže sa

čiastočne podieľajú na prípadných stratách. Úvery so štátnou garanciou vo

väčšej miere čerpali podniky, pri ktorých už pred krízou existovala lepšia

perspektíva jej zvládnutia. Ide o podniky, ktoré pred krízou vykazovali lep-

šiu ziskovosť aj ukazovatele aktivity v porovnaní s podnikmi, ktoré čerpali

úvery bez štátnej garancie.¹⁶Detailnejší pohľad na distribúciu jednotlivých

ﬁnančných ukazovateľov naznačuje, že vyššia zadlženosť nebola obme-

dzujúcim prvkom¹⁷, kým nižšia likvidita a ziskovosť podnikov sa spájajú

s nižším podielom garancií na nových úveroch. Rozdiely vidno aj medzi

jednotlivými schémami. Garančné schémy SIH čerpali podniky s väčším

podielom hotovosti na krátkodobých záväzkoch, kým v prípade ostatných

schém sa ﬁnancovali podniky s horšou likviditou.

16

Na základe údajov z účtovných závierok k roku 2019.

Podiel garancií na nových úveroch rástol s rastúcou zadlženosťou (okrem výraznej zadlže-

17

nosti na konci distribúcie).

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

21

Graf 4

Banky pri poskytovaní garancií rozlišovali kreditnú kvalitu

Podiel garancií na nových úveroch a objem nových úverov podľa úrovne ziskovosti, likvidity

a zadlženosti (mil. EUR, %)

500

450

400

350

300

250

200

150

100

50

60

50

40

30

20

10

0

Ziskovosť

Likvidita

Zadlženosť

Objem nových úverov

Podiel garancií na nových úveroch

Zdroj: Bisnode, NBS, RBUZ

Poznámka: V záujme čo najväčšej konzistentnosti porovnania kreditnej kvality úverov so štátnou

garanciou a bez nej sa analyzovala zúžená vzorka úverov z Registra bankových úverov a záruk.

Pracovalo sa s novými úvermi poskytnutými od júna 2020 (začiatok poskytovania garancií)

očistenými o kreditné karty a revolving. Vylúčené boli aj veľké podniky, keďže sa ich poskytovanie

garancií takmer netýkalo. Ako ukazovateľ ziskovosti bol použitý ukazovateľ ROE. Ukazovateľ likvidity

je deﬁnovaný ako podiel ﬁnančných aktív (hotovosť a bankové účty) k záväzkom. Pod zadlženosťou sa

rozumie podiel celkových záväzkov (okrem vlastného imania) na vlastnom imaní.

Celkovo však možno konštatovať, že okrem vybranej skupiny podnikov

nenastalo zníženie dostupnosti bežných úverov (bez štátnej garancie).

Objem nových úverov sa zachoval aj v skupine podnikov, ktoré zazname-

nali výrazný prepad tržieb. Určité obmedzenia možností ﬁnancovania sa

tak týkali len mikropodnikov, ktoré boli už pred krízou v strate.

Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim čerpanie garancie je aj strop na úro-

kovú sadzbu pri garantovaných úveroch. Z pohľadu podnikov je stano-

vené maximum pre výšku úrokovej sadzby zaujímavé pre mikropodniky

a malé podniky, ktoré sa za bežných okolností ﬁnancujú výrazne drahšie¹⁸.

Z pohľadu bánk však môže viesť k obmedzovaniu ponuky pri rizikovejších

klientoch, keďže nemusí byť pokrytá riziková marža. To môže byť jeden

z dôvodov, prečo sú garancie poskytované v priemere menej rizikovým

klientom. Pri väčších podnikoch je sadzba porovnateľná a poskytovanie

18

V skupine mikropodnikov je sadzba na bežných úveroch takmer dvojnásobná v porovnaní

so štátnymi garanciami, kým malé podniky sa bežne ﬁnancujú o polovicu drahšie.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

22

štátom garantovaných úverov, na ktoré sa viaže aj určitá administratívna

záťaž, môže byť nahradené bežnými úvermi.

Komerčné nehnuteľnosti budú pravdepodobne postupne čeliť

dlhodobejším zmenám vyvolaným pandémiou

Sektor komerčných nehnuteľností bude pravdepodobne v budúcnosti čeliť

štrukturálnym zmenám vyvolaným pandémiou. Aktuálny vývoj naznačuje

rôznorodý vplyv na jednotlivé segmenty tohto sektora. Celkový vplyv však

bude možné hodnotiť až po stabilizovaní situácie po doznení pandémie. In-

tenzita rizík bude do veľkej miery závisieť od rýchlosti ekonomického rastu.

Pokles mobility a následný pokles tržieb sa najvýraznejšie prejavil v prí-

pade obchodných centier. Zníženie obratu nájomcov sa negatívne premiet-

lo aj do príjmu vlastníkov obchodných centier. Pokles mobility významne

zasiahol aj hotely. Z uvedenej situácie ťažil segment internetového predaja

(E-commerce), ktorého rastúci optimizmus sa premietol do sektora prie-

myselných a skladových priestorov v podobe zvýšeného dopytu po prenáj-

moch a novej výstavbe. Priaznivú situáciu v tomto segmente podporila aj

dobrá kondícia priemyslu. Ceny nájmu priemyselných priestorov si zacho-

vali svoju úroveň. Miera neobsadenosti však v priebehu roka narástla¹⁹

–

v dôsledku krízy i špekulatívnej výstavby v predchádzajúcich rokoch.

Pandémia negatívne zasiahla aj segment kancelárskych priestorov. Hlav-

nými faktormi bol zvýšený rozsah práce z domu a odkladanie expanzných

plánov ﬁriem. V budúcnosti sa od ﬁriem dá očakávať zmena dlhodobej

stratégie a následná optimalizácia prenajímanej výmery. Zmierňujúcim

faktorom by malo byť postupné prerokovávanie nájomných zmlúv. Vplyv

sa tak môže prejaviť v horizonte 1 – 2 rokov. Ďalším zmierňujúcim fakto-

rom môže byť ﬂexibilita niektorých plánovaných projektov, ktoré môžu

byť pretransformované na rezidenčné projekty. Podobne ako priemysel-

né priestory, aj kancelárie zaznamenali nárast miery neobsadenosti²⁰na

pozadí zníženého dopytu a pokračujúcej novej výstavby. Rastúca konku-

rencia bude vytvárať tlak na pokles cien nájomného. Úroveň referenčného

výnosu sa zachovala len pri novopostavených budovách v hlavnej biznis

lokalite²¹. V ostatných prípadoch sa situácia zhoršila, na čo reﬂektoval aj

nárast očakávaného referenčného výnosu.

Vývoj v jednotlivých segmentoch sa odzrkadlil na záujme investorov. Cel-

kový objem transakcií sa medzi rokmi 2019 a 2020 znížil o 27 %. Najzaujíma-

19

Z 6,02 % na konci roka 2019 na 8,72 % k marcu 2021.

Nárast miery neobsadenosti z 8,7 % k decembru 2019 na 12,6 % k marcu 2021. Najvýraznejší

20

nárast zaznamenali budovy v okrajových častiach a budovy triedy B.

Central Business District

21

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

23

vejším pre investorov bol segment priemyselných priestorov, ktorý tvoril

polovicu celkových investícií. S viac ako tretinovým zastúpením nasledo-

vali kancelárie, kým podiel retailu dosiahol 11 %.

Sektor komerčných nehnuteľností môže predstavovať významný zdroj

kreditného rizika pre domáci bankový sektor. Dôvodom je výrazné za-

stúpenie tohto sektora na celkových podnikových úveroch²². Nejde pri-

tom len o koncentráciu z pohľadu zastúpenia ekonomických odvetví, ale

aj z pohľadu jednotlivých úverov. Tento sektor je charakteristický menším

množstvom veľkých úverov²³. Ďalším dôvodom je vyššia citlivosť komer-

čných nehnuteľností na nepriaznivý ekonomický vývoj, čo sa prejavilo aj

počas predchádzajúcej veľkej ﬁnančnej krízy. V tom čase práve zlyhanie

niekoľkých realitných projektov spôsobilo bankovému sektoru významné

kreditné náklady.

Na druhej strane predpokladané oživenie domácej ekonomiky by malo

zmierňovať cyklické riziká, najmä v oblasti retailu a kancelárií. Štrukturál-

ne riziká však ostávajú najmä pri kancelárskych priestoroch. Tieto riziká

môžu okrem samotného sektora komerčných nehnuteľností ovplyvniť aj

výšku alebo volatilitu výnosov realitných fondov kolektívneho investova-

nia investujúcich do tohto typu nehnuteľností.

Úvery na bývanie takmer v znamení predkrízového rastu

Úvery na bývanie rástli približne rovnakým tempom ako v prechádzajú-

cich rokoch. Objemový prírastok úverov na bývanie stúpal až na 3 mld. €, čo

dosiahol v roku 2017 a odvtedy si túto hodnotu udržuje. Rovnaký trend po-

kračoval aj počas pandémie. Ako ukazuje graf č. 5, hoci nastali prechodné

útlmy, boli kompenzované intenzívnym rastom v neskorších mesiacoch.

Medzimesačný prírastok objemu v marci 2021 bol dokonca historicky naj-

vyšší²⁴. Medziročné tempo rastu úverov na bývanie bolo k tomuto dátumu

s hodnotou 9,0 % siedme najvyššie v EÚ, čo predstavuje pokles o 3 prieč-

ky oproti koncu roka 2019. To naznačuje, že silný rast úverov na bývanie

v čase pandémie je fenoménom prítomným vo viacerých krajinách EÚ.

Rast úverov na bývanie sa týka nielen nových dlžníkov, ale aj existujúcich

dlhov. V období od polovice roka 2018 do konca roka 2020 sa podiel ľudí

22

Sektor komerčných nehnuteľností tvorí takmer 20 % celkových podnikových úverov.

Priemerný zostatok na úveroch v sektore komerčných nehnuteľností je viac ako štvorná-

23

sobný v porovnaní so zvyškom sektora. V prípade len realitných projektov je tento rozdiel

ešte výraznejší.

V marci 2021 na úrovni 351 mil. €. Vyšší rast bol zaznamenaný len v januári 2005 a januári

24

2009, pravdepodobne však išlo o jednorazové štatistické úpravy a nie o skutočný nárast

objemu úverov.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

24

s úverom na bývanie na celkovom počte ľudí v produktívnom veku²⁵zvýšil

z 20,3 % na 22,7 %. Zostatková hodnota úverov na bývanie u dlžníkov, ktorí

mali úver už na začiatku tohto obdobia, sa počas tohto obdobia neznížila

(ako by bolo možné očakávať v dôsledku ich postupného splácania), ale na-

opak, mierne vzrástla (o 0,9 %).

Graf 5

Úvery na bývanie napriek výkyvom pokračovali v intenzívnom raste

Medzimesačný prírastok objemu úverov na bývanie (mil. EUR)

400

marec 2021

október – december 2020

350

300

250

200

apríl – máj 2020

150

100

50

január 2021

0

Jan.

Feb.

Mar.

Apr.

Máj

2020

Jún

Júl

Aug.

2021

Sep.

Okt.

Nov.

Dec.

Priemer 2017 – 2019

Zdroj: NBS

Popri raste objemu úverov sa zvýšila aj aktivita v reﬁnancovaní existu-

júcich úverov. Podiel reﬁnancovania na novej produkcii vzrástol z 50 %

(rok 2019) na 55 % (prvý štvrťrok 2021). Celý nárast možno pripísať reﬁnan-

covaniu úverov bez navýšenia istiny. Išlo teda o fenomén zmeny banky

v záujme využitia nižšej úrokovej sadzby, nie o navyšovanie dlhov. Vlna

zvýšeného reﬁnancovania od jesene 2020 čiastočne súvisela so zvýšeným

poskytovaním úverov z jesene 2019²⁶.

Za pretrvávajúcim rastom portfólia stoja viaceré faktory, najmä stále niž-

šie úrokové sadzby, konkurencia, pokračujúci rast cien nehnuteľností aj

obnovenie dôvery v bankách. Od roku 2010 úrokové sadzby klesajú stá-

le na nové historické minimá. Pokles nastal aj počas obdobia pandémie,

hoci miernejší, než v predchádzajúcich rokoch²⁷. Prehĺbili sa však rozdiely

medzi bankami. Pri výraznejších poklesoch sadzieb v minulosti sa zmene

spravidla prispôsobil celý sektor. Strmý pokles úrokových sadzieb niekto-

25

Od 18 do 64 rokov.

26

Uvoľnenie menovej politiky vtedy viedlo k poklesu klientskych úrokových sadzieb, čo sa

prejavilo vo zvýšení tempa rastu úverov na bývanie. Približne po roku, keď už mali úvery

dostatočnú platobnú históriu, začali iné banky prejavovať záujem o ich reﬁnancovanie.

-0,1 p. b. medzi marcom 2020 a marcom 2021.

27

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

25

rých bánk z jesene 2020 však zostal ojedinelý a zvyšok sektora naň reago-

val iba čiastočne.

Vďaka odkladom splátok sa podarilo prekonať akútnu fázu neistoty

v prvej vlne pandémie. V prvej vlne tiež banky nárazovo sprísňovali pod-

mienky poskytovania úverov. Druhá vlna už podobné sprísnenie nepri-

niesla. Naopak, viaceré banky naznačili, že úverové štandardy sa už priblí-

žili úrovniam spred pandémie. Potvrdzujú to aj údaje ovyužívaní výnimiek

z jednotlivých limitov, podľa ktorých limity nepredstavovali výraznejšie

obmedzenie ani na úrovni sektora, ani na úrovni individuálnych bánk. Pri

úveroch na bývanie sa využívali hlavne výnimky z LTV a DTI. Naopak, vý-

nimka z DSTI smerovala skôr k poskytovaniu spotrebiteľských úverov.

V neposlednom rade prispievali k rastu aj iné faktory: stále relatívne pozi-

tívna situácia na trhu práce či rast cien nehnuteľností.²⁸

Graf 6

Pri ukazovateli schopnosti splácať ꢀDSTIꢁ a ukazovateli zabezpečenia úveru

ꢀLTVꢁ banky mierne uvoľnili úverové štandardy

Podiel úverov poskytnutých v jednotlivých štvrťrokoch 2020 v rámci výnimiek z úverových štandardov

k celkovému objemu nových úverov (%)

20

15

10

5

0

1. Q

2. Q

3. Q

4. Q

1. Q

2. Q

3. Q

4. Q

1. Q

2. Q

3. Q

4. Q

DSTI > 60 %

DTI > 8

LTV > 80 %

Úvery na bývanie

Spotrebiteľské úvery

Limit

Zdroj: NBS

Poznámka: 1. Q až 4. Q označuje prvý až štvrtý štvrťrok 2020. DSTI je ukazovateľ schopnosti splácať

(mesačné splátky po zohľadnení zvýšenia úrokovej sadzby o 2 p. b. k čistému príjmu zníženému

o životné minimum), DTI je ukazovateľ celkovej zadlženosti (podiel celkového dlhu k ročnému čistému

príjmu) a LTV je ukazovateľ zabezpečenia úveru (podiel dlhu k hodnote zabezpečenia).

28

Vývoj na trhu nehnuteľností bližšie popisuje box č. 2.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

26

Pandémia akcelerovala trend úbytku spotrebiteľských úverov

Úbytok v portfóliu spotrebiteľských úverov nadviazal na predchádzajúce

trendy, pandémia ho len mierne zrýchlila. Prvé náznaky spomaľovania ras-

tu spotrebiteľského portfólia sa objavili v roku 2017. V roku 2018 a 2019 sa rast

spomalil zakaždým o 6 p. b. Segment spotrebného ﬁnancovania tak vstupo-

val do krízy už s klesajúcim trendom. Počas roka 2020 sa tento trend ešte

prehĺbil, nízky rast sa preklopil do poklesu a do decembra sa spomalil o ďal-

ších 9 p. b. Pokles pokračoval aj v úvodných mesiacoch roka 2021 a najnižšia

hodnota -9,6 % bola dosiahnutá vo februári 2021, pričom pravdepodobne išlo

o dno²⁹. V marci 2021 sa tempo rastu mierne skorigovalo na -9,2 %. Úvery kle-

sali tým rýchlejšie, čím prísnejšie boli protipandemické opatrenia.

Graf 7

Spotrebiteľské úvery strácali najviac objemu počas lockdownov

Medzimesačný prírastok objemu spotrebiteľských úverov (mil. EUR)

80

60

40

20

0

-20

-40

prechodné uvoľnenie

epidemiologických

opatrení

-60

-80

-100

Jan.

Feb.

Mar.

Apr.

Máj

2019

Jún

Júl

Aug.

2020

Sep.

Okt.

Nov.

2021

Dec.

Priemer 2016 – 2018

Zdroj: NBS

Príčinou poklesu spotrebiteľských úverov je najmä znížený dopyt po úve-

roch a ďalšie faktory, ktoré sa prejavovali postupne. Úverové štandardy sa

podľa bánk už upravili takmer na pôvodnú úroveň, ale dopyt na túto zme-

nu nereagoval. Čiastočne za ním možno vidieť relatívne vysoké priemerné

úrokové sadzby, ktoré patria medzi najvyššie v eurozóne. Počas koronakrí-

zy navyše stúpli. Istú časť úbytku portfólia možno pripísať aj na vrub kon-

29

Medziročná zmena je súčtom 12 medzimesačných zmien. Na začiatku pandémie tak za-

hŕňala väčšinu kladných mesiacov (ešte spred pandémie) a menšinu záporných. Ako sa

tento pomer postupne menil, medziročná zmena nominálne klesala. Od februára 2021

už časové okno 12 mesiacov zahŕňalo len záporné mesiace a tento matematický efekt

sa preto stratil. Ak priemerný mesačný pokles objemu spotrebiteľských úverov zostane

zachovaný (približne -45 mil. € mesačne), medziročné tempo rastu už zostane relatívne

stabilné.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

27

solidácie dlhov do úverov na bývanie, ktorých úrokové sadzby sú podstat-

ne nižšie, aj úbytku predschválených úverov³⁰. Od januára 2020 sa začalo

postupné sprísňovanie ukazovateľa schopnosti splácať. Avšak skôr, ako sa

stihlo naplno prejaviť, banky z obavy z ďalšieho vývoja pandémie nasta-

vili úverové štandardy prísnejšie, než vyžadovali opatrenia NBS. V druhej

vlne pandémie sa už štandardy nesprísňovali – naopak, pribúdali náznaky

ich uvoľňovania. Limitom sa stal predovšetkým pretrvávajúci nízky dopyt

spotrebiteľov, ktorý súvisel aj so všeobecným poklesom spotreby v ekono-

mike (-1,3 % medziročne).

Pokles spotrebného ﬁnancovania zaznamenali aj nebankové subjekty,

v roku 2020 sa ich portfólio zmenšilo o 10 %. Pokles sa týkal prevažnej väč-

šiny významnejších nebankových veriteľov.

Box 2

Rast cien nehnuteľností pokračuje aj v čase pandémie

Význam trhu bývania pre ﬁnančnú stabilitu sa ďalej zvyšoval. Úvery na bývanie už tvoria

viac ako tretinu celkových aktív bánk, čo je najviac v eurozóne³¹. Znamená to, že prepojenie

bánk a trhu bývania ostalo veľmi významné aj v čase pandémie. Aj preto je medziročný rast

cien bývania na úrovni 15,5 %³²na jednej strane dobrou správou z pohľadu zabezpečenia

úverov na bývanie, na druhej strane môže otvárať otázku udržateľnosti aktuálnych tren-

dov. Zároveň treba zdôrazniť, že zvýšenie tempa rastu cien nehnuteľností vyvolal najmä

segment rodinných domov, kým tempo rastu cien bytov pokračovalo v miernom spomaľo-

vaní.

Trh bytov v Bratislave bol relatívne stabilný. Počas prvých mesiacov 2021 dosahoval rast

cien bytov v hlavnom meste mierne pomalšie tempá ako bol priemer Slovenska. Spomalil sa

tiež rast cien predaných bytov v bratislavských novostavbách. Vzhľadom na vysokú angažo-

vanosť bánk na tomto trhu je pozitívne, že trh je likvidný a nie je príliš volatilný.

30

Ich podiel na nových spotrebiteľských úveroch v reakcii na sprísnenie legislatívy od janu-

ára 2019 skokovo poklesol z 37 % na 23 % a približne stabilnú úroveň si udržal až do konca

sledovaného obdobia.

Eurozóna 13,2 %.

31

32

https://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/2021/1233_rk_cen_20210305.pdf

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

28

Graf 8

Pokračoval výrazný vplyv úrokových sadzieb na dostupnosť bývania

(index)

180

160

140

120

100

80

60

Index dostupnosti bývania

Index dostupnosti bývania (ﬁxné úrokové sadzby)

Zdroj: Cenová mapa nehnuteľností, NBS

Poznámka: Index dostupnosti bývania je deﬁnovaný ako prevrátená hodnota podielu splátky úveru na kúpu priemerného bytu

na priemernej mzde. Pri výpočte s ﬁxnou úrokovou sadzbou je zaﬁxovaná hodnota z roku 2003.

Aj keď dostupnosť bývania³³klesla, vďaka mimoriadne nízkym úrokovým sadzbám ostala

relatívne dobrá. Vzťah splátky na kúpu priemerného bytu k priemernému príjmu pokračoval

v pomalom zhoršovaní. Znamená to, že rast cien bytov bol výrazne rýchlejší ako rast príjmov

a ani klesajúce úrokové sadzby na úvery na bývanie to nedokázali vyvážiť. Zároveň je dôleži-

té, že priemerné ﬁnancovanie kúpy bytu je aj dnes ešte stále lacnejšie ako kedykoľvek pred

rokom 2014³⁴. To je výrazne ovplyvnené nízkymi úrokovými sadzbami, z čoho vyplýva poten-

ciálne vysoká citlivosť trhu bývania na potenciálne zmeny úrokových sadzieb.

Niektoré výpočty naznačujú, že cena bývania rástla rýchlejšie ako vybrané fundamenty. Ak

by sme chceli ceny bývania analyzovať pomocou potenciálneho dopytu³⁵, ponúkajú sa dve

pozorovania. Prvým je vplyv rastúcej zadlženosti a demograﬁe. Počet pracujúcich vo veku do

34 rokov, ktorí by mali vytvárať základ dopytu po bývaní, klesá už viac ako 10 rokov. Takýto

vývoj posúva odhad fundamentálnej ceny nadol. Zároveň sa zdá, že počet pracujúcich vo ve-

kovej skupine 35 – 44 rokov dosiahol svoje maximum v roku 2019 a postupne bude tiež znižo-

vať potenciál dopytu. Navyše, tento potenciál je po celé obdobie znižovaný aj rastúcou saturá-

33

Deﬁnované ako prevrátená hodnota podielu splátky úveru na kúpu priemerného bytu na

priemernej mzde.

34

Slabinou výpočtu ostáva, že nezohľadňuje regionálne rozdiely, nerovnomerné rozdelenie

príjmov a fakt, že domácnosti musia doﬁnancovať časť kúpnej ceny vlastnými úsporami.

Potenciálny dopyt tvorí príjem pracujúcich vo vekových skupinách kupujúcich byty zní-

35

žený o úvery, ktoré už splácajú.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

29

ciou trhu úverov na bývanie. Druhým pozorovaním je vplyv pandémie, ktorá celkom logicky

pribrzdila fundamenty vplývajúce na potenciálny dopyt, kým cena bývania ďalej rástla. Aj

keď z toho výpočtu nie je možné urobiť záver o potenciálnom nadhodnotení cien bývania,

pre ﬁnančnú stabilitu je dôležité, že možnosti ďalšieho rastu dopytových fundamentov cien

bývania sú limitované.

Rastúci podiel úverov na bývanie so splatnosťou v dôchodkovom

veku

Pomerne veľká časť poskytovaných úverov na bývanie bude splácaná aj

po dosiahnutí dôchodkového veku.³⁶Dlhodobý trend rastu ich podielu

pokračoval aj počas krízy. Od polovice roka 2018 do konca roka 2020 na-

rástol podiel úverov s presahom za dôchodkový vek z 29 % na 35 %³⁷z novej

produkcie. Stúpol aj priemerný počet rokov, ktoré presahujú do dôchodku

(z 3,0 roka na 3,3 roka). Pri spotrebiteľských úveroch je tento podiel nižší

(12 %).

Graf 9

Rizikovosť úverov na bývanie, ktoré budú splácané aj po dosiahnutí

dôchodkového veku klientov

Podiel jednotlivých kategórií na celkovom objeme nových úverov na bývanie poskytnutých počas

roka 2020 (%)

Úvery, ktoré budú splácané počas

dôchodkového veku dlžníkov

Presah do dôchodku ≤ 3 roky

a DSTI > 50 %

Presah do dôchodku > 3 roky

a DSTI ≤ 50 %

10 %

7 %

Presah do dôchodku > 3 roky

a DSTI > 50 %

12 %

Presah do dôchodku ≤ 3 roky

a DSTI ≤ 50 %

7 %

Ostatné úvery

Zdroj: NBS

Poznámka: Presah do dôchodku označuje zostatkovú splatnosť úveru po tom, ako všetci dlžníci

dosiahnu dôchodkový vek. Za dôchodkový vek sa na účely tejto správy považuje vek 64 rokov.

36

Na účely tejto správy sa za dôchodkový vek považuje vek 64 rokov.

V prípade úverov s viacerými spoludlžníkmi sa za úvery s presahom za dôchodkový vek po-

37

važujú úvery, pri ktorých počas ich splatnosti presiahnu dôchodkový vek všetci dlžníci. Po-

diel úverov, pri ktorých dosiahne dôchodkový vek iba časť dlžníkov, predstavuje ďalších 14 %.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

30

Príčinou bolo predlžovanie splatností pri reﬁnancovaní úverov.³⁸Týka sa to

reﬁnancovania s navýšením aj bez navýšenia. Úvery na bývanie sú spravidla

poskytované na 30 rokov. Časť klientov v záujme dosiahnutia nižšej splátky

pri reﬁnancovaní obnovuje maximálnu splatnosť, čím sa splácanie úveru

môže posunúť až do dôchodku. Podobne aj sťahovanie do väčšej alebo kva-

litnejšej nehnuteľnosti či kúpa investičnej nehnuteľnosti v stredných rokoch

môže viesť k obdobnému výsledku. Od polovice roka 2018 do konca roka 2020

sa priemerná splatnosť reﬁnancujúceho úveru zvýšila z 22,8 roka na 24,7 roka.

Rastúci podiel úverov so splatnosťou presahujúcou dôchodkový vek je do

veľkej miery výsledkom silnej konkurencie. Významná časť spotrebiteľov

vníma pri hodnotení úveru najmä výšku mesačnej splátky. Z ich pohľadu

je výhodou, ak má úver nižšiu splátku aj za cenu splácania počas dôchod-

ku. Banky s voľnejšími štandardmi tak môžu získavať trhový podiel, čo

však vytvára tlak aj na ostatné banky.

S posúvaním splatnosti do dôchodkového veku sa spájajú viaceré riziká.

Prvým je pokles príjmu v dôchodkovom veku. Na výšku dôchodku vplýva-

jú viaceré okolnosti: legislatívne zásahy do dôchodkového systému, mož-

nosť využitia predčasného dôchodku³⁹, či početné individuálne faktory

s dosahom na výšku dôchodku. Po dosiahnutí dôchodkového veku môže

príjem klesnúť na hodnotu, ktorá je nominálne o 10 % až 20 % nižšia ako

príjem v čase žiadosti o úver.⁴⁰

Ďalšie riziko je spojené s nedostatočnou skúsenosťou bánk so splácaním

úverov vo vyššom veku. Podiel úverov na bývanie, pri ktorých dlžníci už

aktuálne sú v dôchodkovom veku, je len 0,2 % celkového portfólia. Špeciﬁc-

ké sú najmä zdravotné problémy, ktoré najmä vo vyššom veku spôsobujú

prechodné či trvalé zníženie príjmov. Ani skúsenosti zo zahraničia nemu-

sia byť dostatočne relevantné, keďže vek dožitia v zdraví na Slovensku (56

rokov) je tretí najnižší v EÚ a výrazne zaostáva za európskym priemerom

(65 rokov). Navyše pri takýchto úveroch sa znižuje možnosť riešiť prípadné

zhoršenie ﬁnančnej situácie dlžníkov počas doby splácania prostredníc-

tvom predĺženia doby splatnosti.

Splácanie úveru na bývanie v dôchodkovom veku má aj sociálny rozmer.

Pri dosiahnutí dôchodkového veku môže ešte dlžníkom zostávať splatiť až

38

Z úverov splácaných počas dôchodkového veku tvoria 43 % reﬁnancované úvery, zvyšných

57 % tvoria nové úvery.

Túto možnosť v súčasnosti využíva 8 % až 9 % budúcich dôchodcov. Čerpanie predčasného

39

dôchodku môže znížiť výšku dôchodku až o 12 %.

Ak si osoba s priemerným príjmom a s nárokom na priemerný dôchodok požiada o úver

40

25 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku, pri priemernej valorizácii dôchodkov na

úrovni 1 % až 1,5 % ročne bude nominálna výška jej dôchodku na úrovni o 10 % až 20 % nižšia

v porovnaní s výškou príjmov v čase žiadosti o úver.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

31

pätinu úveru.⁴¹Ak by ich príjem v dôchodkovom veku poklesol a dlžníci by

sa dostali do ťažkostí so splácaním úveru, môžu byť nútení sťahovať sa do

lacnejšieho bývania. Európska aj domáca legislatíva vyžadujú, aby dlžníci

boli schopní splácať úvery na bývanie primárne z vlastných príjmov, nie

predajom nehnuteľnosti.⁴²

Popísané riziká sú zmiernené viacerými pozitívnymi faktormi. V prvom

rade, úvery s plánovanou splatnosťou v dôchodkovom veku majú ostatné ri-

zikové charakteristiky podobné so zvyškom portfólia. Nejde o výrazne riziko-

vejšie úvery alebo rizikovejších klientov, avšak ani o menej rizikových. Otáz-

ny je aj samotný dôchodkový vek, ktorý sa postupom času môže upravovať.

Účinným zmiernením rizika je predčasné splatenie časti úverov v portfóliu,

prípadne aspoň ich zníženie prostredníctvom mimoriadnych splátok, či vy-

tvorenie úspor na ich splatenie v prípade núdze. Časť klientov zrejme využije

popri bežnom splácaní úveru aj mimoriadne splátky, vďaka čomu sa nako-

niec úver môže splatiť ešte pred dôchodkom. V prostredí nízkych úrokových

sadzieb sa však znižuje motivácia predčasného splatenia úverov, klienti však

môžu kumulovať ﬁnančné prostriedky vo forme úspor. Vhodným doplnkom

pri takýchto úveroch môže byť súbežné sporenie alebo investovanie. Riziká

týchto úverov preto do veľkej miery závisia od stupňa ﬁnančnej disciplíny do-

mácnosti, ako aj vývoja ich ﬁnančnej situácie v preddôchodkovom veku.

Ďalšie zmiernenie uvedených rizík by si vyžadovalo regulatórnu úpravu.

Existujúce opatrenia upravujúce podmienky poskytovania úverov obsa-

hujú iba požiadavku, aby veritelia zohľadnili možné zníženie príjmu po

dosiahnutí dôchodkového veku.⁴³Táto požiadavka má však len všeobecný

41

Pri úvere so splatnosťou 30 rokov a úrokovou sadzbou 1,5 % zostáva 5 rokov pred koncom

splatnosti ešte splatiť 20 % pôvodnej výšky úveru.

Podľa recitálu 55 smernice 2014/17/EÚ o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa

42

nehnuteľností určených na bývanie (ďalej len „smernica o úveroch na bývanie“) by sa posú-

denie úverovej bonity malo sústrediť na schopnosť spotrebiteľa splniť si svoje povinnosti

podľa zmluvy o úvere. Podľa článku 18 ods. 3 sa posúdenie úverovej bonity nesmie príliš

zakladať na tom, že hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie presahuje výšku úveru

alebo na predpoklade, že sa hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie zvýši. Usmernenie

EBA/GL/2020/06 k vzniku a monitorovaniu úveru obsahuje v ods. 97 ustanovenie, že sa-

motný kolaterál by v prípade zabezpečenej pôžičky nemal byť prevládajúcim kritériom na

schválenie úveru a nemôže sám o sebe odôvodňovať schválenie akejkoľvek zmluvy o úve-

re. Kolaterál by sa mal považovať za druhé východisko inštitúcie v prípade zlyhania alebo

závažného zhoršenia rizikového proﬁlu, a nie za hlavný zdroj splácania, s výnimkou prí-

padu, keď sa v zmluve o úvere stanovuje, že splatenie úveru sa zakladá na predaji majetku

založeného ako kolaterál alebo poskytnutého likvidného kolaterálu.

43

Podľa recitálu 55 smernice o úveroch na bývanie by sa pri posúdení a overení schopnosti

klienta splácať úver mala zohľadniť primeraná rezerva pre prípad výskytu budúcich uda-

lostí počas doby trvania navrhovanej zmluvy o úvere, ako napríklad zníženie príjmu v prí-

pade, že počas trvania úveru sa začne poberanie starobného dôchodku. Usmernenie EBA/

GL/2020/06 k vzniku a monitorovaniu úveru obsahuje v ods. 104 ustanovenie, že ak obdo-

bie splatnosti úveru presahuje očakávaný vek odchodu dlžníka do dôchodku, inštitúcie

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

32

charakter a jej efekt sa môže v dôsledku silného konkurenčného tlaku zni-

žovať. Jednou z možností je napríklad zohľadnenie možného zníženia príj-

mu po prekročení dôchodkového veku v kombinácii s počtom rokov, ktoré

zostávajú do splatenia úveru, pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať.

Vplyv na tento ukazovateľ by sa mal preverovať pri každom reﬁnancovaní,

ak sa splatnosť predlžuje do dôchodkového veku – bez ohľadu na skutoč-

nosť, či sa navyšuje úver alebo nie.

Zrýchlený rast vkladov domácností v druhej vlne pandémie

Úspory domácností počas krízy spočiatku rástli podobne ako v pred-

chádzajúcich rokoch, počas druhej vlny pandémie sa výrazne zrýchlili.

Tempo rastu vkladov sa pohybovalo okolo 7,2 % už asi rok pred pandémiou

a udržalo sa nezmenené až do septembra 2020. Od októbra 2020 začalo stú-

pať, až kým v marci 2021 nedosiahlo 9,9 % medziročne. Počas prvého štvrť-

roka 2021 pribudlo takmer dvakrát viac vkladov ako v rovnakom období

predchádzajúcich rokov.

Aj vo fondoch kolektívneho investovania nastali výkyvy, ale v priemere

bolo obdobie pandémie porovnateľné s dovtedajším vývojom.

Graf 10

Rast úspor domácností výrazne stúpol v druhej vlne pandémie

Trojmesačný plávajúci priemer medzimesačnej zmeny stavu vkladov domácností a čisté predaje

podielov vo fondoch kolektívneho investovania (mil. EUR)

900

800

700

600

500

400

300

200

100

0

-100

Zmena objemu vkladov

Čisté predaje fondov kolektívneho investovania

Zdroj: NBS

a veritelia by mali dostatočne zohľadniť primeranosť pravdepodobného zdroja schopnosti

splácania dlžníka a jeho schopnosť naďalej si plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere

aj počas dôchodku.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

33

Príčiny zrýchleného rastu vkladov domácností sú zrejme dôsledkom via-

cerých vplyvov. Dôležitým predpokladom rastu vkladov je rast úverov. Ke-

ďže tento zdroj nových peňazí v ekonomike rástol aj počas krízy, nebol dô-

vod na spomalenie ani v raste vkladov. K tomu sa pridali protipandemické

opatrenia, opatrnosť domácností a súvisiaci pokles spotreby. Pokles spot-

reby sa odrazil najmä na poklese dovozu zo zahraničia⁴⁴. Ďalším vplyvom

boli štátne opatrenia na podporu ekonomiky a hospodárenie domácností.

Nové vládne dlhy sa použili na rozličné podporné mechanizmy a dotácie.

Aj keď podpora domácností smerovala adresne vždy len na vybrané skupi-

ny, vďaka tomu vzrástli úspory sektoru domácností ako celku.

2.2 Schopnosť splácať úvery po ukončení odkladov

a kreditné riziko

Koronakríza sa zatiaľ neprejavila výraznejším nárastom zlyhaných

úverov, ich nárast možno očakávať po ukončení odkladov splátok

Vzhľadom na nedávne ukončenie odkladov splátok sa koronakríza zatiaľ

nestihla premietnuť do výraznejšieho zlyhávania úverov. Podmienky na

získanie odkladu splátok boli na Slovensku v porovnaní s inými krajinami

EÚ pomerne jednoduché. Odklady splátok umožnili domácnostiam aj pod-

nikom získať čas na preklenutie dočasného výpadku príjmov alebo tržieb.

Pri podnikoch sa predchádzajúci pokles podielu zlyhaných úverov zastavil

na septembrovej hodnote 3,14 % a do marca mierne vzrástol na 3,47 %. V re-

taili tento podiel zatiaľ stále klesal.

Podiel úverov, pri ktorých dlžníci majú ťažkosti so splácaním po

ukončení odkladu, je zatiaľ mierne lepší než doterajšie očakávania

Niektorým podnikom a domácnostiam však kríza spôsobila problémy dl-

hodobejšieho charakteru, ktoré sa po ukončení odkladov postupne prav-

depodobne prejavia aj na náraste zlyhaných úverov. Dobrou správou je, že

postupné ukončovanie odkladov počas prvého štvrťroka zatiaľ neprinies-

lo negatívne prekvapenia. Podiel úverov, pri ktorých sa po ukončení odkla-

du objavili problémy so splácaním, výraznejšie neprekračuje doterajšie

odhady a prieskumy NBS.

Domácnosti majú ťažkosti so splácaním pri 5,4 % odkladov ukončených

do februára⁴⁵. To je takmer v súlade s očakávaniami domácností podľa de-

44

Čistý export v roku 2020 medziročne stúpol o 424 mil. €.

Analýza zahŕňa odklady ukončené do februára, čo predstavuje 84 % všetkých odkladov

45

z roku 2020 v sektore domácností. Taktiež zohľadňuje situáciu týchto úverov ku koncu

marca 2021.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

34

cembrového prieskumu, podľa ktorého ťažkosti so splácaním očakávali

domácnosti pri 5,3 % úveroch s odkladmi. Väčšie ťažkosti sa objavujú pri

spotrebiteľských úveroch, kde je ich miera v porovnaní s úvermi na býva-

nie približne trojnásobná.

Pri podnikových úveroch je situácia dokonca mierne lepšia. Ťažkosti

so splácaním sa zatiaľ objavili pri 3,3 % odkladov⁴⁶. Najväčšie problémy

s obnovením splácania majú mikropodniky. Pri podnikoch však časť

úverov zlyháva ešte počas trvania odkladu, napr. ak sa podnik dostane

do konkurzu alebo ukončí prevádzku ešte pred obnovením splácania.

Podiel zlyhaných úverov na neukončených odkladoch je 4,2 %. Okrem

toho počas pandémie zlyhalo aj 0,5 % úverov, pri ktorých neboli poskyt-

nuté odklady.

Graf 11

Prehľad podielu úverov so zhoršenou kvalitou pri úveroch, pri ktorých bol

poskytnutý odklad

Vľavo: Úvery podnikom (podiel na všetkých úveroch, pri ktorých bol poskytnutý odklad; %)

Vpravo: Retailové úvery (podiel na úveroch s ukončeným odkladom; %)

6

5

4

3

2

1

12

10

8

6

4

2

0

Mikro

Malé

Stredné

Veľké Podniky

spolu

Spotreb.

úvery

Retail

spolu

Úvery na

bývanie

podniky podniky podniky podniky

Ukončené odklady – nezlyhané – v omeškaní

do 30 dní

Ukončené odklady – nezlyhané – v omeškaní

30 až 90 dní

Úvery v omeškaní do 30 dní

Úvery v omeškaní 30 až 90 dní

Úvery v omeškaní viac ako 90 dní

Zlyhané úvery

Ukončené odklady – zlyhané alebo

v omeškaní viac ako 90 dní

Pretrvávajúce odklady – zlyhané

Zdroj: NBS

Poznámka: Za ukončené odklady sú považované odklady ukončené do konca februára. Na grafe je

zobrazená ich kreditná kvalita ku koncu marca.

46

Tento údaj zahŕňa aj zlyhania pri zatiaľ neukončených odkladoch. Podiel úverov v omeš-

kaní alebo zlyhaní na ukončených odkladoch predstavuje 2,9 %. Táto analýza počíta s od-

kladmi ukončenými do februára, čo predstavuje 71 % všetkých odkladov v sektore podni-

kov z roku 2020. Analýza zohľadňuje situáciu týchto úverov ku koncu marca 2021.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

35

Niektorí klienti riešili svoje ťažkosti po odklade novou dohodou s ban-

kou o ďalšom odklade alebo dočasnom znížení pôvodných splátok. Do-

mácnosti túto možnosť využili pri 4,0 % ukončených odkladov úverov na

bývanie a pri 7,2 % ukončených odkladov spotrebiteľských úverov, podniky

približne pri 6 % úverov. Banky štandardne vyžadovali, aby domácnosti

splácali aspoň malú časť (napr. štvrtinu) pôvodnej splátky. Vďaka tomu

majú banky lepšiu informáciu o schopnosti klienta splácať a klienti ne-

stratia návyk splácať. Na druhej strane, záujem o nové odklady je výrazne

nižší ako počas prvej vlny pandémie.⁴⁷

Z hľadiska portfólia ako celku nepredstavuje doterajšia miera ťažkostí

plynúca najmä z odkladov splátok zásadný problém. Ak by sa tieto tren-

dy v ďalšom období výraznejšie nezmenili, problémy so splácaním by sa

týkali 0,7 % celkového portfólia retailových úverov a 0,4 % portfólia úverov

podnikom.⁴⁸

Graf 12

Úvery so zhoršenou kreditnou kvalitou

Podiel úverov so zhoršenou kreditnou kvalitou na celom portfóliu úverov (%)

Domácnosti

Podniky

Odklad

ukončený – ťažkosti

so splácaním

0,3 %

Odklad

ukončený – ťažkosti

so splácaním

0,6 %

Odklad

ukončený –

splácané

bez ťažkostí

9,6 %

Odklad

ukončený –

splácané

bez ťažkostí

10,8 %

Odklad

neukončený¹⁾

3,9 %

Odklad

neukončený¹⁾

1,2 %

Odklad

neukončený – zlyhané

0,2 %

Bez odkladu

86,1 %

Bez odkladu

87,5 %

Zdroj: NBS

Poznámka: Percentá v grafe sú vypočítané na celom portfóliu úverov. Údaje za retail vychádzajú

z údajov za skupinu štyroch najväčších bánk. Za ukončené odklady sú považované úvery s odkladmi

ukončenými do konca februára 2021.

1) Úvery s neukončeným odkladom zahŕňajú aj úvery, pri ktorých pôvodný odklad vypršal, ale bol

znova predĺžený.

47

Počas prvého štvrťroka boli nové odklady poskytnuté vo výške 0,6 % portfólia úverov

na bývanie a 1,4 % portfólia spotrebiteľských úverov.

Ak započítame aj zlyhanie úverov bez odkladov, bude tento podiel na úrovni 0,9 % celkové-

48

ho portfólia podnikových úverov.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

36

Simulácie naznačujú, že riziko nárastu zlyhaných úverov je stále

prítomné, a to najmä v nepriaznivom scenári

Spomínané súčasné úrovne zlyhaných úverov a úverov v omeškaní však

nemusia hodnoverne zobrazovať skutočnú úroveň schopnosti klientov

splácať úvery. Zatiaľ nemáme úplný obraz o všetkých podnikoch a domác-

nostiach, ktoré v kríze čelia výraznejšiemu zhoršeniu ﬁnančných problé-

mov. Navyše, koronakríza ešte neskončila a do ťažkostí sa môžu dostať aj

ďalšie podniky, najmä tie, ktoré vstupovali do druhého roka krízy výrazne

oslabené. Zároveň nemožno vylúčiť ani ďalší nárast miery nezamestnanos-

ti. Komplexnejší obraz teda budeme mať až začiatkom jesene. Skúsenosti

z predchádzajúcej krízy v rokoch 2008 až 2010 nás učia, že najmä v podni-

kovom sektore sa zlyhávanie krízou postihnutých podnikov prejavuje aj

v rokoch po skončení krízy, na začiatku fázy ekonomického oživenia. Cie-

ľom tejto časti je odhad skutočnej úrovne kreditného rizika v portfóliách

bánk na základe ﬁnančnej situácie klientov bánk.⁴⁹

Odhad celkového podielu úverov poskytnutých podnikom, ktoré sa môžu

dostať v dôsledku koronakrízy do problémov so splácaním, vychádza

z možného prepadu tržieb. Predpokladáme, že v základnom scenári nastal

výpadok tržieb v porovnaní s predkrízovým obdobím iba v roku 2020, kým

v roku 2021 by už malo nasledovať oživenie. Miera prepadu tržieb závisí

od odvetvia (graf č. 13) a veľkosti podniku.⁵⁰V nepriaznivom scenári pred-

pokladáme, že výpadok tržieb v roku 2021 bude na úrovni 45 % výpadku

tržieb v roku 2020, čo je v súlade s predpokladaným vývojom ekonomiky

ako celku v tomto scenári.⁵¹

49

Možný nárast zlyhaných úverov analyzujeme pomocou simulácií vychádzajúcich z dvoch

ekonomických scenárov makroekonomického vývoja, ktoré bližšie popisuje box č. 1.

Okrem rozdielneho vplyvu na jednotlivé odvetvia a skupín veľkostí podnikov predpokla-

50

dáme aj rozdielny vplyv na individuálne podniky v rámci týchto kategórií. Štatistické roz-

delenie zmien tržieb pre mikropodniky vychádza z rozdelenia priemernej zmeny tržieb

v mesiacoch marec až december oproti februáru 2020 na základe údajov z eKasy. Štatis-

tické rozdelenie pre ostatné podniky vychádza zo skrátených účtovných závierok vzorky

podnikov k decembru 2020.

51

V porovnaní s predpokladmi uvedenými v Správe o ﬁnančnej stabilite k novembru 2020

sú tieto predpoklady mierne pozitívnejšie, čo je v súlade s doteraz zaznamenaným vývo-

jom koronakrízy a jej vplyvom na ekonomický vývoj. Metodika odhadu podielu podnikov

v riziku a vplyvu prijatých podporných opatrení je podrobne popísaná v boxe č. 4 v Správe

o ﬁnančnej stabilite k novembru 2020.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

37

Graf 13

Simulovaný prepad tržieb podľa jednotlivých odvetví

Medziročný pokles tržieb podnikom okrem mikropodnikov v roku 2020 (%)

ubytovacie a stravovacie služby

administratívne a podporné služby

vzdelávanie

dodávka vody

priemyselná výroba

doprava a skladovanie

informácie a komunikácia

stavebníctvo

ostatné činnosti

odborné, vedecké a technické činnosti

umenie, zábava a rekreácia

veľko a maloobchod; automotiv

činnosti v oblasti nehnuteľností

ﬁnančné a poisťovacie činnosti

ťažba a dobývanie

dodávka energií

-25

-20

-15

-10

-5

5

0

Zdroj: ŠÚ SR, NBS

Poznámka: V základnom scenári predpokladáme, že výpadok tržieb podnikov nastal iba v roku 2020.

V roku 2021 sa už ďalšie výpadky neočakávajú. V nepriaznivom scenári predpokladáme, že výpadok

tržieb v roku 2021 bude na úrovni 45 % výpadku tržieb v roku 2020. V prípade mikropodnikov

predpokladáme, že pokles tržieb je v jednotlivých odvetviach dvojnásobý v porovnaní s ostatnými

podnikmi.

V sektore domácností je hlavným faktorom rizika ďalší nárast nezamest-

nanosti a predĺženie obdobia, počas ktorého časť domácností nedosahu-

je predkrízové príjmy. V základnom scenári sa predpokladá nárast miery

nezamestnanosti na 8,1 %, v nepriaznivom scenári až na 11,5 %. Zároveň

zohľadňujeme aj skutočnosť, že v dôsledku krízy poklesol príjem aj tých

dlžníkov, ktorí neprišli o prácu, a to v priemere o 10 % v nepriaznivom sce-

nári. V nepriaznivom scenári predpokladáme aj pokles cien nehnuteľností

o 30 %.⁵²

V základnom scenári by sa do rizika nesplácania v dôsledku zhoršenia

situácie v rokoch 2020 a 2021 mohlo postupne dostať 3,4 % úverov pod-

nikom a 1,3 % úverov domácnostiam.⁵³V prípade nepriaznivého scená-

ra sa tento podiel môže zvýšiť na 6,5 % úverov podnikom⁵⁴a 3,6 % úverov

domácnostiam. Vyšší vplyv nepriaznivého scenára je dôsledkom toho, že

viaceré podniky vstupovali do druhého roka pandémie už čiastočne osla-

52

Metodika výpočtu je bližšie popísaná v boxe č. 2 v Správe o ﬁnančnej stabilite k novembru

2020.

53

Tieto odhady už zahŕňajú aj doteraz zlyhané úvery, ktoré zlyhali počas koronakrízy

(0,8 % retailového portfólia a 0,7 % portfólia úverov podnikom). Ku koncu marca pred-

stavoval celkový podiel zlyhaných úverov 3,5 % úverov podnikom a 2,4 % úverov domác-

nostiam.

54

Z pohľadu podnikového sektora ako celku sa do rizika nesolventnosti môže dostať v zák-

ladnom scenári 8,1 % podnikov a v nepriaznivom scenári 11,4 % podnikov. V porovnaní s po-

dielmi úverov v riziku sú tieto podiely za podnikový sektor ako celok vyššie, keďže banky

ﬁnancujú najmä podniky v lepšej ﬁnančnej situácii.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

38

bené. Týkalo sa to aj podnikov, ktoré boli pred krízou v relatívne dobrej

ﬁnančnej kondícii a banky ich boli ochotné ﬁnancovať. Na odhady po-

dielu nesplácaných úverov pozitívne vplývajú opatrenia štátnej pomo-

ci v rámci programov Prvá pomoc / + / ++, bez ktorých by tieto podiely

v podnikovom sektore boli výrazne vyššie, a to najmä v nepriaznivom

scenári. V súlade s predchádzajúcimi skúsenosťami sú najvyššiemu rizi-

ku vystavené úvery mikropodnikom a spotrebiteľské úvery poskytnuté

domácnostiam.

Graf 14

Podiel úverov v riziku nesplácania a vplyv prijatých opatrení

Nárast podielu úverov v riziku nesplácania na celkovom portfóliu v dôsledku zhoršenia ﬁnančnej

situácie v rokoch 2020 a 2021 (%)

16

14

12

10

8

6

4

2

0

Spolu

Mikro

Malé

Stredné

Veľké

Spolu

Spotr.

úvery

Úvery

na

bývanie

Podniky

Domácnosti

Základný scenár

Nepriaznivý scenár

Bez zahrnutia schémy Prvá pomoc / + / ++

Zdroj: NBS, Bisnode

Poznámka: Pri podnikoch je podiel úverov v riziku nesplácania odhadnutý ako podiel úverov

poskytnutých podnikom, ktoré by sa v dôsledku prepadu tržieb mohli do konca roka 2021 stať

nesolventné. V základnom scenári predpokladáme, že výpadok tržieb podnikov nastal iba v roku

2020, v roku 2021 sa už ďalšie výpadky neočakávajú. V nepriaznivom scenári predpokladáme, že

výpadok tržieb v roku 2021 bude na úrovni 45 % výpadku tržieb v roku 2020.

Odhady úverov v riziku nesplácania sú v porovnaní s odhadmi uvede-

nými v Správe o ﬁnančnej stabilite k novembru 2020 nižšie, a to najmä

v nepriaznivom scenári.⁵⁵Súvisí to najmä s priaznivejším výhľadom eko-

nomického vývoja, a to aj v nepriaznivom scenári. Zároveň je potrebné po-

znamenať, že ide o úvery, ktoré sú v riziku nesplácania v dôsledku zhor-

šenej ﬁnančnej situácie dlžníka. To, či sa úver skutočne stane zlyhaným,

môže závisieť od ďalších faktorov, napr. miery úspor klienta, schopnosti

55

V novembri 2020 sme odhadovali, že do konca roka 2021 môže zlyhať 6,4 % úverov pod-

nikom a 1,7 % retailových úverov, pri nepriaznivom scenári 7,7 % úverov podnikom a 3,2 %

úverov domácnostiam.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

39

obmedziť svoje náklady a pod. Dôležité je, že banky už majú vytvorenú re-

latívne významnú časť opravných položiek. Ak by sa všetky úvery v rizi-

ku nesplácania transformovali na zlyhané úvery, banky by museli vytvo-

riť ešte približne rovnaký objem mimoriadnych opravných položiek ako

v roku 2020.

2.3 Trendy v poistnom sektore

Životné poistenie v znamení poklesu⁵⁶

Pokles poistného v životnom poistení (ŽP) bol výraznejší než v predchá-

dzajúcich rokoch, príčinou bolo hlavne zníženie novej produkcie. Pred-

písané poistné v klasickom životnom poistení (KŽP) v roku 2020 dvojná-

sobne prehĺbilo medziročný pokles na -11,6 %. Od roku 2017 ubudla spolu

už viac ako pätina poistného v tomto odvetví. Investičné životné poistenie

(IŽP) v posledných rokoch tiež postupne spomaľovalo, v roku 2020 sa prvý-

krát prepadlo do záporu -8,5 %.

Za spomalením v oboch prípadoch možno vidieť najmä pokles novej pro-

dukcie. Od začiatku pandémie poisťovne poukazovali na sťažený fyzic-

ký kontakt s klientom, ktorý priamo vplýval aj na predaj zmlúv. Naopak,

zvýšený nárast odkupov nenastal. Jednou z významných príčin môžu byť

opatrenia vlády, ktoré pomáhali odľahčiť napäté rodinné rozpočty. Nielen

pre poisťovne bude dôležité, ako budú opatrenia pokračovať, prípadne

akým spôsobom budú ukončované.

Zlepšenie výsledku v neživotnom poistení a aktívnom zaistení

Vplyv pandémie na poistné neživotného poistenia (NP) bol mierny, jeho

rast sa spomalil o polovicu na 1,8 % medziročne. Poistenie áut (+4,5 %) aj

poistenie majetku (+1,7 %) rástli dokonca mierne rýchlejšie ako minulý rok.

Naopak, karanténne opatrenia pozitívne pôsobili na poistné plnenia

v poistení áut. Podľa údajov Ministerstva vnútra SR nastalo v roku 2020

o 14 % menej dopravných nehôd než v predchádzajúcom roku. Poisťovne

vďaka tomu ušetrili 12,4 % nákladov a kombinovaný ukazovateľ (netto) po-

klesol na 94,8 %⁵⁷. Na jednej strane ide stále o najhoršiu hodnotu spome-

dzi odvetví NP. Na druhej strane, poistenie áut tvorí 60 % NP, takže aj malá

zmena v kombinovanom ukazovateli má viditeľný vplyv na hospodárenie

sektora.

56

Údaje v celej kapitole Trendy v poistnom sektore reprezentujú len poisťovne so sídlom

v Slovenskej republike. Pobočky zahraničných poisťovní nie sú zahrnuté.

Po započítaná dodatočných odvodov v povinnom zmluvnom poistení (PZP).

57

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

40

Z ostatných odvetví je zaujímavé najmä poistenie úveru a poistenie ces-

tovných kancelárií proti insolventnosti, v ktorých sa pandémia zatiaľ

takmer neprejavila. Poistné udalosti sa zatiaľ počítajú v nízkych číslach

a pohyby ﬁnančných ukazovateľov sú ovplyvnené skôr individuálnymi

plneniami a bázickými efektmi. Riziko strát z týchto odvetví sa prenáša

na rok 2021, a to najmä v prípade ukončovania vládnych opatrení na pod-

poru zasiahnutých sektorov.

Box 3

Zlučovanie poisťovní a transformácia na pobočky

Na slovenskom poistnom trhu prebiehajú v posledných rokoch dva významné inštituci-

onálne trendy – zlučovanie poisťovní a transformácia dcérskych spoločností na pobočky

poisťovní z iného členského štátu. Z pohľadu vlastníkov majú oba trendy rovnakú hlavnú

motiváciu – úsporu nákladov a zníženie regulatórneho bremena.

Z pohľadu NBS možno v oboch trendoch vidieť isté riziká. Prvý z nich, zlučovanie spoloč-

ností, znižuje konkurenciu na trhu, a skôr či neskôr môže začať deformovať ponuku po-

istných produktov. Druhý trend, transformácia na pobočky, predstavuje riziko vo výkone

dohľadu NBS. V zmysle európskej regulácie spadajú pobočky⁵⁸pod dohľad materských spo-

ločností, nie pod dohľad NBS. Dohľad NBS teda má len veľmi obmedzený dosah na ich pod-

nikanie.

NBS má minimum informácií o pôsobení pobočiek, a preto nemôže ani informovať verej-

nosť o možných rizikách. Niektoré pobočky predkladajú jediný výkaz v ročnej frekvencii.

Ostatné pobočky nevykazujú vôbec žiadne údaje. Navyše existujú náznaky, že nevykazujúce

pobočky majú materiálny podiel na trhu.

Zastúpenie pobočiek poisťovní z iného členského štátu na slovenskom trhu predstavuje

približne 22 % predpísaného poistného. Z výkazov Európskeho orgánu pre poisťovníctvo

a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) za všetky krajiny EÚ⁵⁹je možné odhadnúť, že

v neživotnom poistení je podiel pobočiek 26 %⁶⁰a v životnom poistení 17 %.

58

Na účely tohto boxu sa pod pojmom „pobočky“ chápu pobočky poisťovní z iného členského

štátu aj činnosti vo forme voľného cezhraničného pôsobenia.

Najnovšie údaje sú dostupné za rok 2019.

Podobný podiel (28 %) naznačujú aj údaje o výbere dani z poistenia.

59

60

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

41

2.4 Vývoj v sektoroch spravujúcich aktíva klientov

Hodnota majetku v druhom pilieri dôchodkového sporenia rástla,

a to najmä v indexových dôchodkových fondoch

Počet účastníkov starobného dôchodkového sporenia pokračoval aj

v roku 2020 v pomerne robustnom rastovom trende. Kríza a zhoršená si-

tuácia na trhu práce sa prejavila len do tej miery, že dynamika prírastkov

sa už nezrýchľovala, ale pri hodnote 62-tis. bola zhruba o pätinu menšia

ako v predošlom roku. Nárast účastníckej základne spolu s rastom sadzby

povinných odvodov a miezd zabezpečil medziročné zvýšenie objemu no-

vých príspevkov do systému o 8 %. V prvom polroku bolo zreteľné, že prílev

príspevkov zaostáva za svojou trendovou líniou, ale v druhej polovici roka

sa už na ňu vrátil.

Čistá hodnota majetku (NAV) v druhom pilieri dôchodkového sporenia

vzrástla za rok 2020 o 11 % a následne v prvom štvrťroku 2021 o ďalších

3,5 %. Približne tri štvrtiny celkového nárastu pripadali na nové príspev-

ky, zvyšok bol záležitosťou zhodnotenia aktív. Polovicu z absolútnej sumy

prírastku NAV si aj vďaka prestupom niekoľko desiatok tisíc účastníkov

z iných typov fondov pripísali indexové dôchodkové fondy. Ich podiel na

sektore sa na úkor dlhopisových fondov rýchlo zvyšuje a začína sa blížiť

k jednej pätine. Za predpokladu, že ide o mladších účastníkov, je to vývoj

pozitívnym smerom k očakávanému vyššiemu zhodnoteniu dôchodko-

vých úspor v dlhodobom horizonte.

V akciových dôchodkových fondoch nastal po odznení prvej vlny pandé-

mie výraznejší posun v prospech vyššieho podielu akciových pozícií. Na

začiatku roka 2020 sa zastúpenie akcií v tomto type fondov v priemere na-

chádzalo na úrovni 70 % celkových aktív. Ku koncu marca 2021 ich podiel

už presahoval 78 % NAV. Čiastočne to bolo spôsobené aj efektom stúpajú-

cich cien akciových titulov, najmä neskôr v úvode roka 2021. Väčšia časť tej-

to zmeny však vychádzala z aktívneho rozhodnutia dôchodkových správ-

covských spoločností posilniť akciovú zložku na pozadí rýchlo rastúcich

akciových trhov. Pomerne veľkú časť nových pozícií predstavovali indivi-

duálne akcie amerických ﬁriem, nezanedbateľný podiel z nich pripadal na

technologický či zdravotnícko-farmaceutický sektor.

Dopyt po výnosnejších príležitostiach vobdobí nízkych úrokových sadzieb

stál zrejme za ďalším zvýšením zostatkovej splatnosti a durácie dlhových

cenných papierov v portfóliu dôchodkových fondov. K 31. 3. 2021 dosahoval

sektorový vážený priemer zostatkovej splatnosti 7,1 roka, teda takmer o rok

viac ako na začiatku roka 2020. Najviac k tejto zmene prispeli dlhopisové dô-

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

42

chodkové fondy. Nárast týchto parametrov znamená, že dôchodkové fondy

sa stávajú citlivejšími na prípadný nárast hladiny úrokových sadzieb.

Portfóliá doplnkových dôchodkových fondov sa mierne posúvali

smerom k potenciálne výnosnejším aktívam

Vývoj počtu účastníkov sporivej fázy v doplnkovom dôchodkovom spore-

ní kopíroval trend z druhého piliera. To znamená, že za rok 2020 ako celok

vzrástol o takmer 28-tis. Po spomalení z prvého polroka nasledovalo zvýšenie

záujmu v druhej polovici roka. Objem nových príspevkov si udržal rastový

charakter, aj keď v mierne pomalšom tempe ako v predošlých dvoch rokoch.

V doplnkových dôchodkových fondoch s rastovým zameraním v uply-

nulých mesiacoch stúplo zastúpenie akciových investícií až k hodno-

te takmer 60 % v závere marca 2021. Týmto nárastom sa podiel akciovej

zložky v majetku týchto fondov dostal na vyššiu úroveň ako v predošlých

rokoch, keď akciové pozície reprezentovali maximálne polovicu z ich cel-

kovej NAV. Tento jav je výsledkom súbehu rastúceho ohodnotenia existu-

júcich akciových investícií v portfóliu a zároveň zvýšeného nakupovania

nových, najmä nepriamych, nástrojov akciového vystavenia, ako sú podie-

lové listy a fondy obchodované na burze (ETF) zamerané na akciový trh.

Agresívnejšie nastavenie štruktúry aktív rastovo orientovaných doplnko-

vých dôchodkových fondov podčiarkol aj mierny nárast výskytu podielo-

vých listov realitných podielových fondov.

V príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch určených konzer-

vatívnejším sporiteľom a vo výplatných doplnkových dôchodkových fon-

doch sa odohral spoločný typ zmeny investičného mixu. Podiel vkladov

v bankách sa zredukoval o dve tretiny v priemere na úroveň necelých 6 %

a väčšia váha bola pridelená už aj predtým dominantným dlhovým cenným

papierom. V rámci dlhopisového portfólia nastalo určité preskupenie od

štátnych dlhopisov k emisiám podnikového alebo ﬁnančného sektora.

Za pozornosť stojí, že sa tak udialo predovšetkým vo fondoch, ktoré by sa

podľa zamerania mali nachádzať na najviac konzervatívnom konci spektra.

Čisté predaje tuzemských podielových fondov sa udržovali na

kladných hodnotách, ale dopyt nebol taký výrazný ako v niektorých

silnejších predošlých rokoch

Objem majetku spravovaný tuzemskými podielovými fondmi napriek

kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 zaznamenal počas roka 2020 ná-

rast o 412 mil. €, čo v relatívnom vyjadrení predstavovalo tempo 6 %. V po-

rovnaní s rokom 2019 sa však dynamika NAV spomalila na polovicu, tak

pod vplyvom nižšieho prílevu nových prostriedkov, ako aj zo strany prí-

spevku výkonnosti.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

43

Čisté predaje za rok 2020 dosiahli hodnotu 270 mil. €. Podielové fondy na

počiatku pandémie v marci čelili redemáciám presahujúcim 100 mil. €, čo

ale v prepočte na celkovú sumu aktív reprezentovalo iba 1,5 % celkových

aktív. Tento odlev prostriedkov sektor dokázal bez problémov absorbovať

a narušenie jeho ﬁnančnej stability sa neuskutočnilo. Po tejto epizóde sa

predajnosť rýchlo vrátila do kladných čísel, kde sa s výnimkou menšieho

výpadku z novembra udržiavala počas celej zvyšnej časti roka 2020.

Prvý štvrťrok 2021 priniesol tuzemským podielovým fondom pomerne vý-

znamné zvýšenie NAV spolu o 276 mil. €. Popri čistých predajoch vo výške 210

mil. € potiahlo objem aktív vpred aj ich zhodnotenie. Počas januára bol dopyt

po investovaní prostredníctvom kolektívneho investovania utlmený, vo feb-

ruári nastalo mierne zlepšenie a následne marec priniesol výraznejší nárast

predajnosti podielových listov, čo môže odzrkadľovať zlepšenie vyhliadok

a nárast optimizmu z pohľadu vývoja pandémie a ekonomickej aktivity.

Celkovo od začiatku roka 2020 do konca marca 2021 najväčší nárast NAV aj

kumulatívne čisté predaje vykázali zmiešané podielové fondy. Ich posta-

venie v sektore, obzvlášť pri čistých predajoch tentokrát v porovnaní s pre-

došlými rokmi, nebolo až také dominantné. Druhou najlepšou kategóriou

na základe predajnosti boli realitné podielové fondy, nasledované akciový-

mi. Podielové fondy zamerané na akciové investície si pripísali v uvedenom

období najväčšie percentuálne tempo rastu (+42 %). Výrazne k tomu prispel

dopyt zo strany sektora domácností. Hodnota podielových listov tejto ka-

tegórie fondov vo vlastníctve domácností sa zvýšila takmer na dvojnáso-

bok. Dlhopisové podielové fondy pokračovali aj v uplynulom období v dlho-

dobej trajektórii poklesu NAV pod vplyvom postupných redemácií.

Vo vývoji štruktúry aktív podielových fondov zaujal pokles podielu vkla-

dov v bankách, ktoré možno chápať aj ako likvidný vankúš týchto fondov.

Najvýraznejšie to bolo v prípade dlhopisových podielových fondov, kde sa

zastúpenie vkladovej zložky znížilo za niečo viac ako rok takmer o polovi-

cu na 20 % NAV k 31. 3. 2021. Nezanedbateľný pokles z pätinového podielu

bankových vkladov na úroveň 13 % NAV sa odohral aj v zmiešaných podie-

lových fondoch. V obidvoch kategóriách sa namiesto toho posilnili dlhopi-

sové investície. Tento presun bol zrejme motivovaný posilnením výnoso-

vého potenciálu výsledného portfólia.

2.5 Klimatické riziká a ﬁnančná stabilita

Výzva menom klimatické riziko

Klimatické riziko postupne naberá na intenzite a urgentnosť jeho rieše-

nia sa dostáva do popredia. Podľa odhadov, zdvojnásobenie emisií sklení-

kových plynov v atmosfére Zeme oproti dobe pred začiatkom priemyselnej

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

44

revolúcie, bude mať za následok nárast teploty medzi 1,5 °C až 4,5 °C. Slo-

vensko, vzhľadom na svoju polohu, bude pravdepodobne zažívať výraznej-

šie výkyvy počasia, či už vo forme teplôt alebo úhrnu zrážok.

Makroekonomické vplyvy nárastu teploty atmosféry sú predmetom ši-

rokej diskusie. Ich spoločným znakom je však jej negatívny vplyv na pro-

dukciu hospodárstva meranej cez HDP, ktorý by mohol dosiahnuť podľa

viacerých odhadov z ostatnej dekády do 10 % ročnej produkcie v horizonte

roka 2100 pri zvýšení priemernej teploty o max. 6 °C⁶¹.

V rámci klimatického rizika rozoznávame jeho dve základné formy – náh-

le výkyvy a extrémne prejavy počasia (fyzické riziko) a zmeny environ-

mentálnych politík, preferencií spotrebiteľov či v technologickom po-

kroku (adaptačné riziko). Klimatické riziko sa týka všetkých subjektov

ekonomiky, nevynímajúc ﬁnančné inštitúcie. Banky sú vystavené fyzic-

kému riziku prevažne nepriamo, a to prostredníctvom zhoršenia situácie

ich klientov (zhoršená ﬁnančná výkonnosť v dôsledku prerušenej výroby

alebo obmedzeného odbytu, prípadne zníženie hodnoty zabezpečenia po-

skytnutého za úver). Prevažnú časť fyzického rizika v rámci ﬁnančného

trhu však nesú poisťovne pre povinnosti výplat poistných plnení svojim

klientom v prípade, ak nastane poistná udalosť. Adaptačné riziko vplýva

cez výkonnosť subjektov reálnej ekonomiky na ich bonitu, čím ovplyvňuje

kreditnú kvalitu bankových portfólií, prípadne ceny aktív v držbe ﬁnanč-

ných inštitúcií.

Priamy vplyv na bankový sektor cez znižovanie objemu emisií

skleníkových plynov by mal byť minimálny

Priamy vplyv na ﬁnančný sektor, najmä na banky, je možné očakávať

najmä pri napĺňaní cieľov v oblasti obmedzovania emisií skleníkových

plynov. V porovnaní s rokom 2005 by sa emisie v rámci sektorov pod EÚ

ETS⁶²do roku 2030 mali znížiť o 43 % (do roku 2018 bol pokles na úrovni

12 %) a emisie mimo sektorov pod EÚ ETS⁶³o 20 % (do roku 2018 evidovaný

pokles na úrovni 18 %). Najväčším prispievateľom k emisiám skleníkových

plynov u nás boli za rok 2018 energetika (50 %), priemysel (22 %) a doprava

(18 %)⁶⁴. Zvýšené prevádzkové náklady spojené s dekarbonizáciou výroby

61

Quarterly Report on the Euro Area, Vol. 20, No. 1, (2021), II. Economic impacts of climate

change and mitigation (Dimitríjevics, Döhring, Varga, in ’t Veld).

Spoločná schéma členských krajín EÚ, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska pre prideľovanie

62

a obchodovanie s emisnými povolenkami pre odvetvia výroby elektrickej energie, prie-

myslu a leteckej dopravy.

Predovšetkým pozemná doprava, správa budov, odpadové hospodárstvo a poľnohospo-

63

dárstvo.

64

Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia (2021).

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2019.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

45

a znížená konkurencieschopnosť môžu negatívne vplývať na ﬁnančnú silu

jednotlivých podnikov.

Vystavenie slovenského bankového sektora voči subjektom pod schémou

EÚ ETS sa medzi rokmi 2014 až 2020 zvýšilo o takmer 1,4 mld. € na úro-

veň 2,4 mld. €, čo predstavuje nárast podielu na celkovom portfóliu podni-

kových úverov zo 7 % na 12 %. Väčšina úverovej expozície je najväčšia voči

podnikom, ktoré maximalizujú využívanie emisných povoleniek a sú naj-

viac vystavené postupnému znižovaniu emisných limitov, resp. nárastu

ceny emisných povoleniek na primárnom i sekundárnom trhu.

Graf 15

Podiel úverov podnikom znečisťujúcich ovzdušie vo vybraných bankách ku

koncu roka 2020

Podniky emitujúce iné znečisťujúce látky a podniky pod EÚ ETS (%)

30

25

20

15

10

5

0

Podniky emitujúce iné znečisťujúce látky do ovzdušia

Podniky pod schémou EÚ ETS (emitenti skleníkových plynov)

Zdroj: Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenský hydrometeorologický ústav, NBS

Poznámka: Banky s portfóliom podnikových úverov vyšším ako 250 mil. EUR v roku 2020. V prípade,

ak podnik emituje skleníkové plyny a zároveň aj iné znečisťujúce látky (tuhé znečisťujúce látky, oxidy

síry a dusíka, oxid uhoľnatý a iné organické látky), je evidovaný ako emitent skleníkových plynov. EÚ

ETS: EU Emissions Trading System.

Napriek rastúcemu vystaveniu domácich bánk voči týmto subjektom by

mal byť priamy vplyv na bankový sektor len minimálny. Expozície sú vý-

razne koncentrované, keď len malý počet subjektov tvorí podstatnú časť

vystavenia bánk. Zároveň, aj expozícia individuálnych bánk je výrazne he-

terogénna⁶⁵a vyššiu mieru vystavenia vykazujú len vybrané banky. Expo-

zície bánk voči týmto subjektom majú skôr kratšiu maturitu, čo vytvára

65

Ďalšie informácie ohľadom expozícií slovenského bankového sektora voči rizikám spo-

jeným s bojom proti klimatickej zmene je možné nájsť v Analytickom komentári NBS:

„Ohrozuje boj proti klimatickej zmene ﬁnančnú stabilitu?“ zo 14. apríla 2021.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

46

priestor pre banky aktívne reagovať na nárast rizika. V poslednom obdo-

bí zároveň vidíme aj prenášanie zvýšeného rizika do rizikových marží, čo

môže naznačovať, že banky postupne začínajú zohľadňovať toto riziko aj

vo svojich kreditných politikách.

Postupná implementácia environmentálnych politík prinesie nové

možnosti pre bankový sektor

Stratégia environmentálnej politiky Slovenska prináša ambiciózne ciele

aj v oblasti podielu obnoviteľných zdrojov a energetickej efektivity. Na-

plnenie týchto cieľov môže priniesť výrazné zmeny v štruktúre domáceho

hospodárstva⁶⁶. Štrukturálne zmeny je možné očakávať aj na trhu práce

a v podnikovom sektore. Kým na jednej strane môže atraktivita a obchod-

ný model vybraných sektorov stúpnuť, v prípade iných môže nastať opač-

ný trend.

Tieto zmeny však môžu priniesť aj nové možnosti pre bankový sektor.

Naplnenie spomínaných cieľov si vyžiada významné investície. Tie budú

do veľkej miery pokryté z fondov EÚ. Predpokladáme, že k ﬁnancovaniu

týchto politík by mal výraznou mierou prispieť aj bankový sektor. To by

mohlo prispieť k významnejšiemu rastu úverovania domácich bánk voči

podnikovému sektoru. Postupná implementácia environmentálnych poli-

tík bude vytvárať priestor aj na nové produkty, ktoré budú reﬂektovať na

nové potreby klientov bánk. Je možné očakávať vyšší záujem o zelené dl-

hopisy⁶⁷alebo zelené hypotéky. Implementácia politík bude mať výrazný

vplyv aj na sentiment v celej spoločnosti a prejaví sa aj na správaní klien-

tov ﬁnančných inštitúcií, resp. investorov. Investície do digitalizácie, vy-

užívanie elektronických komunikačných a on-line predajných kanálov,

preferencia virtuálnych platobných kariet pred plastovými a využívanie

ﬁremných elektromobilov majú v dlhodobom horizonte zefektívniť pre-

vádzkové náklady inštitúcií, ale v neposlednom rade aj znížiť ich uhlíkovú

stopu a pozitívne pôsobiť na verejnú mienku.

Samostatnou témou je postupne prichádzajúca legislatíva priamo určená

ﬁnančným inštitúciám s cieľom zvýšiť transparentnosť a poskytnúť doda-

točné informácie o ich portfóliách, prípadne nastaviť ﬁnančné produkty

zohľadňujúc udržateľnosť a environmentálny aspekt ESG (EÚ Ecolabel).

Samotné nastavenie ﬁnančných produktov v súlade s environmentál-

66

Svetová banka (2019). A low-carbo growth study for Slovakia (implementing the EU 2030

climate and energy policy framework).

Podľa agentúry Bloomberg bol prvým verejne vydaným zeleným dlhopisom v Strednej

67

a Východnej Európe zelený dlhopis Tatra banky.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

47

nym aspektom ESG bude predstavovať veľkú výzvu⁶⁸pre banky. Výzvou

do budúcna budú bezpochyby i potrebné úpravy bankových IT systémov

a konzistentnosť vyhodnocovania naprieč krajinami EÚ. Zosúladenie sa

ﬁnančných inštitúcií s novou legislatívou bezpochyby zvýši prevádzkovú

náročnosť a nákladovosť.

2.6 Rastúci význam podnikových dlhopisov

Záujem domácich podnikov o ﬁnancovanie sa prostredníctvom emisie

dlhopisov niekoľko rokov rastie. Pre slovenský podnikový sektor je dlho-

dobo charakteristické, že zdroje získava buď prostredníctvom akciového

kapitálu, alebo si prostriedky na fungovanie zabezpečuje úvermi od lokál-

nych bánk, prípadne ﬁnancovaním v rámci vlastnej skupiny. V posledných

rokoch však môžeme pozorovať, ako sa určitá skupina podnikov pri za-

bezpečovaní ﬁnancovania v čoraz väčšej miere obracia na dlhopisový trh.

Pred piatimi rokmi mal podnikový sektor na pasívach niečo cez 2 mld. €

emitovaných dlhových cenných papierov. Ku koncu roka 2020 táto položka

stúpla nad 5 mld. €.⁶⁹

Podstatnú časť dopytu po dlhopisoch slovenského podnikového sekto-

ra vytvárajú domácnosti. Samotný fakt zvýšenej orientácie podnikov na

dlhopisový trh je v zásade pozitívny, keďže prispieva k diverziﬁkácii ich

zdrojov ﬁnancovania sa a čiastočne aj k rozvoju domáceho kapitálového

trhu. Významná časť emisií, ktoré sa dostávali v uplynulých rokoch na trh,

skončila v priamej držbe slovenských domácností. Objem týchto dlho-

vých cenných papierov v majetku tuzemských domácností bol na začiatku

roka 2016 okolo 0,5 mld. € a do konca roka 2020 sa zvýšil na 2 mld. €, čo

predstavovalo priemerné ročné tempo rastu až 25 %. Ide o vysokú hodnotu

najmä v kontexte iných typov ﬁnančných aktív domácností, ako sú ban-

kové vklady, penzijné úspory či investície do podielových fondov, ktorých

priemerný ročný prírastok v rovnakom čase neprekročil 10 %. Z hľadiska

68

Európska banková federácia a Finančná iniciatíva Programu životného prostredia OSN

(2021). Testing the application of the EU Taxonomy to core banking products: High level

recommendations. Vybrané banky pod Európskou bankovou federáciou v 26 prípadových

štúdiách testovali využiteľnosť novej taxonómie EÚ pre základné bankové produkty ako

úvery obyvateľstvu, podnikové úvery, úvery pre malé a stredné podniky, zelené dlhopisy

a projektové ﬁnancovanie. Úplné zosúladenie nebolo možné vykonať v žiadnom prípade,

ale čiastočnú zhodu, resp. zhodu po prijatí istých predpokladov bolo možné pozorovať

v 15 prípadoch. Najväčším problémom boli chýbajúce, nedostatočne podrobné alebo neú-

plné údaje a odborná náročnosť vyhodnocovania neﬁnančných parametrov v schvaľova-

com procese jednotlivých inštitúcií.

69

Tieto údaje zahŕňajú zaknihované dlhové cenné papiere vedené na majetkových účtoch

klientov v centrálnych depozitároch v SR alebo v držiteľskej správe bánk a obchodníkov

s cennými papiermi. Nezahŕňajú však listinné cenné papiere, ktoré nakúpili investori pria-

mo od emitentov.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

48

absolútnych objemov je však zastúpenie priamo držaných podnikových

dlhopisov na celkových ﬁnančných aktívach domácností vo výške približ-

ne 2,5 % zatiaľ pomerne nízke.

Motiváciu domácností k zvýšenému záujmu o nákup individuálnych

podnikových dlhopisov treba zrejme hľadať na strane prostredia nízkych

úrokových sadzieb. Podnikový dlhopis predstavuje štandardný nástroj ﬁ-

nancovania sa podnikov prostredníctvom kapitálového trhu. V čase, keď

sa úročenie bankových vkladov pohybuje okolo nuly, predstavuje dlhopis

s výnosom okolo 4 % až 5 % minimálne na prvý pohľad lákavú investičnú

príležitosť. Otázne však je, či pri časti investorov zradov domácností, najmä

pri neprofesionálnych investoroch, nedochádza k podceneniu rizík spoje-

ných s kúpou takýchto dlhopisov. Nezanedbateľnú úlohu v procese rozho-

dovania sa domácností o investovaní do tejto triedy aktív zrejme zohráva

aj distribučná sieť týchto dlhopisov. NBS vydala v apríli 2021 dohľadový

benchmark s cieľom zjednotiť postup pri predaji podnikových dlhopisov

a na to nadväzujúcu primeranú ochranu retailového klienta.⁷⁰Ponuku tvo-

rí prevažne malá skupina bánk, OCP a ich sprostredkovateľov, ktoré svojim

klientom dávajú aktívne do pozornosti tieto ﬁnančné nástroje a spravidla

zabezpečujú distribúciu pre ostatné skupiny emitentov.

Prvým z rizík spojených s investovaním do podnikových dlhopisov je

zvýšené riziko koncentrácie v porovnaní s investíciou prostredníctvom

široko diverziﬁkovaného fondu. Veľká časť objemu podnikových dlho-

pisov, do ktorých smerujú úspory domácností, je umiestnená do úzkeho

okruhu niekoľko desiatok emitentov. Navyše sa ukazuje, že ešte aj v rámci

tohto obmedzeného počtu je zvýšená koncentrácia, keďže významná časť

emitujúcich subjektov je spolu ekonomicky prepojená pod hlavičkou ma-

terskej ﬁnančnej skupiny, či holdingovej spoločnosti.

70

https://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/de-

tail-tlacovej-spravy/_nbs-zverejnila-dohladovy-benchmark-predaja-podnikovych-dlhopi-

sov/d

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

49

Graf 16

Vlastníctvo slovenských podnikových dlhopisov u domácností je

koncentrované na niekoľko desiatok najvýznamnejších emitentov

Na vodorovnej osi je počet emitujúcich subjektov zoradených podľa objemu emisií, na zvislej osi je

kumulatívny podiel prvých n emitentov na celkovom objeme slovenských podnikových dlhopisov

v majetku domácností (%)

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

1

11

21

31

41

51

61

71

81

91 101 111 121 131 141 151 161

Zdroj: NBS

Poznámka: Graf zachytáva stav k 31. 12. 2020.

Ďalším dôležitým aspektom je kreditné riziko, ktorému sa domácnosti vy-

stavujú v súvislosti s tuzemskými podnikovými dlhopismi. Pre dlhopisy

slovenských podnikov, ktoré si nachádzajú svoju cestu k domácnostiam,

platí, že sú bez akéhokoľvek kreditného ratingu a prednostného zabez-

pečenia. Táto trhová prax vyplýva najmä z toho, že veľkosti slovenských

emisií sú pomerne menšie, čím náklady na rating stúpajú a automaticky

neznamená ich nadmernú rizikovosť. Ale prinajmenšom z toho vyplýva,

že pre ohodnotenie bonity emitentov je potrebné uskutočniť individuálnu

kreditnú analýzu na základe zverejňovaných informácií, čo sa javí v prípa-

de investorov z radov domácností ako málo pravdepodobné. S cieľom jed-

noduchým spôsobom pomôcť investorom rozhodnúť sa, či si podnikový

dlhopis kúpiť alebo nie, vydala NBS v roku 2020 Informačnú kartu podni-

kových dlhopisov.⁷¹Potenciálne prehlbujúcim faktorom kreditného rizika

by mohlo byť to, že väčšina emitentov má charakter účelovo-zriadenej spo-

ločnosti (tzv. Special Purpose Vehicle, SPV), aj keď záruky materskej spo-

ločnosti sa líšia prípad od prípadu.

Nezanedbateľným rizikovým faktorom slovenských podnikových dlho-

pisov je aj ich minimálna likvidita. Približne iba polovica objemu pred-

metných dlhopisov v majetku domácností zodpovedá cenným papierom

71

https://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/de-

tail-tlacovej-spravy/_podnikove-dlhopisy-informacna-karta-pomoze-investorom-rozhod-

nut-sa

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

50

prijatým na obchodovanie na Burze cenných papierov v Bratislave. Aj

v rámci týchto obchodovateľných dlhopisov sú frekvencia a objem tran-

sakcií s nimi veľmi nízke. Nízka likvidita sa prirodzene odvíja aj od malého

objemu mnohých emisií, často iba v desiatkach miliónov eur. V prípade, že

by sa klienti pokúšali vo väčšej miere speňažiť svoje dlhopisové investície

pred ich termínom splatnosti, mohlo by to mať negatívny vplyv na cenu,

pri ktorej by dokázali transakciu zrealizovať. Prípadne môže byť obtiažne

nájsť protistranu, ktorá by bola ochotná dlhopis odkúpiť.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 2

51

3 Odolnosť ﬁnančného

sektora

3.1 Solventnosť a ﬁnančná pozícia

Aj keď čistý zisk bánk ku koncu roka 2020 zaznamenal štvrtinový

pokles, v prvom štvrťroku 2021 sa medziročne zdvojnásobil

Graf 17

Zisk bánk ku koncu prvého štvrťroka 2021 je medziročne takmer dvojnásobný

Čistý zisk a najvýznamnejšie faktory zmeny jeho medziročného nárastu (mil. EUR)

160

140

120

100

80

60

40

20

0

Marec 2020 Regulatórne

náklady

Ostatné Prevádzkové Opravné

Čistý

úrokový

príjem

Daň z príjmu Marec 2021

a ostatné

vplyvy

výnosy

z ﬁnančných

činností

náklady

položky

a rezervy

Zdroj: NBS

Poznámka: Regulatórne náklady zahŕňajú bankový odvod, príspevky do rezolučného fondu a Fondu

ochrany vkladov a poplatky za dohľad. Ostatné výnosy z ﬁnančných činností zahŕňajú čistý príjem

z poplatkov a provízií, prijaté dividendy a precenenie ﬁnančných nástrojov oceňovaných cez výsledok

hospodárenia.

Čistý zisk bankového sektora ku koncu prvého štvrťroka 2021 dosiahol

úroveň 125 mil. €, čo predstavuje medziročný nárast o 96 %. Pri pohľade do

nedávnej histórie však nie je takýto výsledok za prvý štvrťrok 2021 ničím

výnimočným. V prvých štvrťrokoch 2017 až 2019 pred koronakrízou vyká-

zali banky zisk v priemere 166 mil. €. Skokové zvýšenie ziskovosti je však

najmä dôsledkom zrušenia bankového odvodu⁷², čo však bolo z časti kom-

penzované vyšším príspevkom bánk do Fondu ochrany vkladov⁷³. Bankám

pomohol aj vývoj na ﬁnančných trhoch, ktorý zvýšil hodnotu ich dlhopi-

sových a akciových portfólií.

72

Vplyv zrušenia bankového odvodu na zisk pred zdanením predstavuje 76 mil. €.

Medziročný nárast príspevku o 22 mil. €. Zvýšenie príspevku do Fondu ochrany vkladov

73

súvisí so zrýchlením kumulácie zdrojov fondu s cieľom dosiahnutia cieľovej úrovne 0,8 %

krytých vkladov k 3. júlu 2024 v súlade so zákonom č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 3

52

Aj keď tvorba opravných položiek za prvý štvrťrok 2021 zďaleka nedo-

sahovala intenzitu z letných mesiacov 2020, predsa len bola vyššia ako

v období pred pandémiou. Odrážala tak pretrvávajúcu neistotu týkajú-

cu sa budúceho splácania úverov, najmä v podnikovom sektore. Podobne

ako počas minulého roka, aj k marcu 2021 mala tvorba opravných polo-

žiek skôr preventívny charakter, keďže sa rizikové parametre významne

nezmenili.

Čistý úrokový príjem – najvýznamnejšia zložka ziskovosti bánk – naďalej

dlhodobo klesal. V prvom štvrťroku 2021 dosiahol najnižšiu hodnotu od

konca roka 2009. Najväčší tlak na čisté úrokové výnosy plynie z poklesu

výnosnosti úverov domácnostiam a portfólia nakúpených cenných papie-

rov. Anualizovaná čistá úroková marža dosiahla dokonca svoju najnižšiu

hodnotu od roku 2004⁷⁴. V poslednom štvrťroku minulého roka a v prvom

štvrťroku tohto roka bol pokles čistého úrokového príjmu okrem poklesu

výnosnosti úverov zintenzívnený aj nižším než obvyklým príspevkom ply-

núcim z nárastu úverov. Banky nedokázali trend zvrátiť ani prostredníc-

tvom druhého tradičného piliera ziskovosti – čistého príjmu z poplatkov

a provízií. Ten medziročne mierne stúpol vďaka nárastu objemu aj počtu

bankových transakcií. Miera poplatkov však klesala.

Graf 18

Ziskovosť bánk poklesla vo väčšine krajín EÚ

Vývoj anualizovanej hodnoty návratnosti kapitálu v EÚ (%)

14

12

10

8

6

4

2

0

Medzikvartilové rozpätie

Slovensko

Medián krajín EÚ

Zdroj: NBS, ECB

74

Čistá úroková marža postupne klesá od konca roka 2011. Svoju dovtedajšiu minimálnu úro-

veň z mája 2006 na úrovni 2,22 % prekonala vo februári 2019 hodnotou 2,20 %. Odvtedy sa jej

pokles ešte zintenzívnil a k marcu 2021 dosiahla úroveň 1,69 %.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 3

53

Pandémia koronavírusu výrazne znížila ziskovosť bankových sektorov

naprieč členskými krajinami EÚ. Napriek tomu, že hodnota anualizova-

ného ukazovateľa návratnosti kapitálu slovenského bankového sektora ku

koncu tretieho štvrťroka 2020 výrazne klesla⁷⁵, ostala miera ziskovosti do-

mácich bánk na úrovni mediánu krajín EÚ.

Predpokladáme, že ziskovosť bánk bude v najbližších rokoch postupne

rásť. Kým v roku 2021 by mala byť mierne vyššia oproti predošlému roku,

v ďalších rokoch by sa už mala dostať na predpandemickú úroveň. Ten-

to rok bude mať pozitívny vplyv predovšetkým zrušený bankový odvod,

ktorý by mal medziročnú zmenu ziskovosti vytiahnuť do kladných čísiel.

Naopak zisk budú aj naďalej negatívne ovplyvňovať zvýšené náklady na

kreditné riziko spojené s pandémiou. Určitý pozitívny vplyv na ziskovosť

by mohla mať aj účasť vybraných bánk v cielených dlhodobejších reﬁnanč-

ných operáciách (TLTRO III)⁷⁶. V nasledujúcich rokoch ziskovosť banko-

vého sektora podporí ďalšie oživenie ekonomiky, ktoré sa prejaví nižšou

tvorbou opravných položiek a rezerv. Najvýznamnejším faktorom neistoty

v najbližšom období aj naďalej zostáva pandémia a s ňou spojený nábeh

zotavovania sa ekonomiky⁷⁷.

Zlepšenie solventnosti bankového sektora

Napriek tomu, že rok 2020 znamenal pre slovenskú ekonomiku novú si-

tuáciu, ktorá bola poznačená pandémiou, solventnosť bankového sek-

tora sa výrazne zlepšila. Na konci roka 2020 solventnosť bankového sek-

tora dosiahla úroveň 19,7 %⁷⁸. Významne sa tiež zvýšila aj primeranosť

najkvalitnejšej zložky kapitálu CET 1⁷⁹. Daný nárast kapitálovej primera-

nosti v bankovom sektore podmienila nielen reakcia bánk na novú situ-

áciu v ekonomike, ale aj viaceré opatrenia zo strany regulačných autorít.

Väčšina bánk reagovala na novú situáciu obozretne, a preto od nástupu

pandémie banky pristúpili k zvýšeniu objemu vlastných zdrojov. Aj keď

na zvýšení vlastných zdrojov malo najväčší podiel ponechanie zisku z roku

2019, banky pristúpili k posilneniu aj iných foriem kapitálu. Preto vďaka

medziročnému zvýšeniu objemu vlastných zdrojov o viac než 8 % celková

75

Medziročný pokles zo 7,2 % na 4,4 %.

Cielené dlhodobejšie reﬁnančné operácie.

V prípade predikovaného scenára ekonomického vývoja predpokladáme v roku 2021 ob-

76

77

jem zisku bánk bez pobočiek zahraničných bánk na úrovni 454 mil. € (medziročný rast

o 8,2 %). Nepriaznivý scenár vývoja by ju v porovnaní so základným scenárom znížil viac

než štvornásobne, a to na úroveň 109 mil. €. Podrobnejšie informácie k stresovému testova-

niu bánk sú uvedené v časti 3.3.

V roku 2020 bol zaznamenaný zreteľný nárast z pôvodných 18,2 % v decembri 2019.

Zvýšenie podielu kapitálu CET 1 na 17 % na konci roka 2020 oproti 16 % k decembru 2019.

78

79

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 3

54

priemerná kapitálová primeranosť v bankovom sektore zaznamenala me-

dziročný nárast o 1,5 p. b.

Na celkové posilnenie solventnosti v bankovom sektore malo vplyv aj

spomalenie rastu objemu rizikovo-vážených aktív bánk. Vývoj v objeme

rizikovo-vážených aktív u jednotlivých bánk ovplyvnila celková situácia

v ekonomike, a teda obozretný prístup zo strany bánk k novým obchodom

hlavne na začiatku pandémie. To spôsobilo len minimálny medziročný rast

rizikovo-vážených aktív za celý bankový sektor. Podstatný vplyv na vývoj

v objeme rizikovo-vážených aktív mali hlavne banky, používajúce prístup

založený na interných ratingoch (IRB banky)⁸⁰, ktoré v dôsledku poklesu

rizikových váh zaznamenali aj celkový pokles rizikovo-vážených aktív.

Tieto banky na rozdiel od ostatných bánk využili aj nový prístup uplatňo-

vania koeﬁcientu na podporu malých a stredných podnikov, čo umožnilo

nárast celkovej kapitálovej primeranosti bankového sektora o 0,2 p. b.

Graf 19

Zmeny v kapitálovej primeranosti SI a LSI bánk

(%)

20,5

20,0

19,5

19,0

18,5

18,0

17,5

17,0

16,5

31. dec. 2019 Pokles RWA Nárast VZ 31. dec. 2020 31. dec. 2019 Nárast RWA Nárast VZ 31. dec. 2020

LSI banky

SI banky

Zdroj: NBS

Poznámka: SI – významné banky, LSI – menej významné banky, RWA – rizikovo-vážené aktíva, VZ –

vlastné zdroje.

Na nástup pandémie zareagovali aj regulačné orgány, ktoré chceli svoji-

mi opatreniami umožniť čo najpružnejšie ﬁnancovanie ekonomiky. ECB

už v marci 2020 pomerne výrazne uvoľnila kapitálové požiadavky bánk⁸¹.

80

Banky využívajúce interné modely na hodnotenie kreditného rizika.

ECB umožnila využitie kapitálových rezerv viazaných odporúčaniami druhého piliera

81

(P2G) a vankúšom na zachovanie kapitálu (CCoB). Tiež umožnila využitie iných kapitálo-

vých nástrojov, ako sú napr. dodatočný kapitál Tier 1 a kapitál Tier 2 pri plnení požiadaviek

druhého piliera (P2R).

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 3

55

Zároveň NBS v priebehu roka 2020 znížila dvakrát proticyklický kapitálo-

vý vankúš (CCyB) na úroveň 1 %.

Výška voľného kapitálu sa v bankovom sektore zvýšila na 1,6 mld. €⁸²,čo

predstavuje viac než 4 % rizikovo-vážených aktív. Tento voľný kapitál nie

je limitovaný ani ukazovateľom ﬁnančnej páky, ktorý na konci roka 2020

dosiahol úroveň 8,15 %⁸³. Všetky banky plnili s dostatočnou rezervou mini-

málnu požiadavku ukazovateľa ﬁnančnej páky na úrovni 3 %. Táto požia-

davka je stále nižšia ako požiadavka na objem kapitálu Tier 1 vychádzajúca

z rizikovo-vážených aktív. Banky zatiaľ disponujú dostatkom voľného ka-

pitálu, ktorým môžu aj naďalej ﬁnancovať ekonomiku v časoch po pandé-

mii. Jeho obmedzením v budúcnosti by mohla byť zatiaľ čiastková požia-

davka na MREL⁸⁴.

Nárast odolnosti poisťovní

Zisk poisťovní rástol aj v roku 2020, jeho tempo bolo najrýchlejšie od roku

2016. Čistý zisk stúpol o 9,8 % na 184 mil. €. Približne polovica poisťovní za-

znamenala rast zisku a všetky poisťovne skončili v kladných číslach.

Za nárastom zisku vidno najmä úsporu v nákladoch na poistné plnenia

a tvorbu rezerv. Výsledok hospodárenia v neživotnom poistení (technický

výsledok) medziročne vzrástol o 54 % na 86 mil. €, a to najmä vďaka úspo-

rám na poistných plneniach v poistení áut. V životnom poistení si technic-

ký výsledok⁸⁵zachoval úroveň medzi hodnotami predchádzajúcich dvoch

rokov (51 mil. €).

Finančný výsledok ŽP (okrem IŽP) medziročne poklesol o 10 % na 90 mil. €.

Medziročný pokles bol síce výraznejší než v predchádzajúcich rokoch, ale

je potrebné ho vnímať v kontexte prebiehajúceho oživovania ﬁnančných

trhov, ktoré pokračovalo aj po ukončení kalendárneho roka. Investičný vý-

nos poklesol porovnateľne s predchádzajúcimi rokmi (-0,4 p. b.) a dosiahol

2,47 %.

V IŽP býva ﬁnančný výsledok volatilnejší než v KŽP a podobne to bolo aj

v roku 2020. V porovnaní s predchádzajúcim rokom síce poklesol o 94 %, ale

82

Ak by banky pristúpili k využitiu kapitálových rezerv, ktoré sú viazané odporúčaniami

druhého piliera (P2G), voľný kapitál by dosiahol úroveň 1,9 mld. €.

V prípade vyňatia expozícií voči centrálnym bankám dosahuje ukazovateľ ﬁnančnej páky

83

úroveň 8,65 %. Nariadením CRR II sa zaviedla do európskeho rámca ukazovateľa ﬁnančnej

páky právomoc pri mimoriadnych okolnostiach dočasne vylúčiť určité expozície centrál-

nych bánk z veľkosti celkovej expozície inštitúcií.

84

Požiadavku MREL je možné plniť aj nekapitálovými nástrojmi. Obmedzenie voľného kapi-

tálu bánk by mohlo nastať v prípadoch, ak by chceli banky túto požiadavku plniť iba kapi-

tálom.

Očistený o investičný výnos IŽP.

85

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 3

56

aj v tomto odvetví oživovanie presahovalo do roku 2021. Vývoj však bude

závisieť od viacerých makroekonomických a ﬁnančných faktorov.

Návratnosť vlastného kapitálu (ROE) stúpla napriek nárastu vlastných

zdrojov. Nárast predstavoval 0,5 p. b. na hodnotu 13,78 %. Pozitívnou sprá-

vou je, že narástol nielen čitateľ (zisk), ale aj menovateľ (objem vlastných

zdrojov). V posledných rokoch totiž dochádzalo k situáciám, keď pokles

vlastných zdrojov zvyšoval hodnotu ROE.

Ukazovatele solventnosti potvrdzujú odolnosť slovenských

poisťovní

Slovenské poisťovne zostali aj v pandémii dostatočne odolné voči ne-

priaznivým šokom. Kapitálovú požiadavku na solventnosť (SCR) ku koncu

roka 2020 poisťovne plnili na 192 %, čo je takmer bez zmeny oproti decem-

bru 2019. Negatívnou správou je však zhoršenie kvality kapitálu, keďže po-

diel nestálej zložky očakávaných ziskov z budúceho poistného (EPIFP)⁸⁶

narástol za rok 2020 zo 49 % na 58 %.

Box 4

Prostredie nízkych úrokových sadzieb zmenilo hospodárenie

v klasickom životnom poistení

Hospodárenie v klasickom životnom poistení sa tradične opieralo o investičné výnosy. Teó-

ria poistenia predpokladá, že poisťovne investujú vyzbierané poistné a investičný výnos po-

užijú na pokrytie garantovaného úroku z poistných zmlúv aj vlastnej marže. Inými slovami,

samotné poistné v ŽP nemusí byť dostatočné na pokrytie nákladov (t. j. záporný technický

výsledok), pretože chýbajúce zdroje dopĺňa investičný výnos (t. j. ﬁnančný výsledok).

Napriek pretrvávajúcemu prostrediu nízkych úrokových sadzieb je investičný výnos za-

tiaľ dostatočný na pokrytie garantovaných úrokových sadzieb. Keďže portfólio domácich

poisťovní obsahuje najmä dlhopisy, efekt poklesu trhových úrokových sadzieb sa prejavo-

val počas dlhšieho obdobia. Ako postupne maturovali staršie dlhopisy s vyšším výnosom,

nahradzovali ich nové s nižším výnosom. Toto obdobie poisťovne zároveň využili na znižo-

vanie priemernej garantovanej sadzby v portfóliu poistných zmlúv. Obavy o nedostatočný

investičný výnos sa zatiaľ nenaplnili. Odvrátenou stranou zachovania dostatočného výnosu

je nárast kreditného rizika, čo vidno aj na rastúcom podiele podnikových dlhopisov na úkor

držby štátnych dlhopisov.

86

Očakávaný zisk zahrnutý do budúceho poistného (z angl. Expected proﬁts included in fu-

ture premiums).

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 3

57

Graf 20

Napriek poklesu je investičný výnos zatiaľ dostatočný na pokrytie garantovaných úrokových

sadzieb

Výška priemernej garantovanej úrokovej sadzby a investičný výnos z aktív (%)

5

4

3

2

1

0

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020¹⁾

Priemerná garantovaná úroková sadzba v životnom poistení

Investičný výnos z aktív kryjúcich technické rezervy v životnom poistení

Investičný výnos bez vplyvu jednorazových efektov

Zdroj: NBS

Poznámka: 1) Údaj o garantovanej úrokovej sadzbe za rok 2020 sa odhaduje s predpokladom pokračovania priemerného

poklesu z rokov 2016 – 2019.

Ďalším efektom prostredia nízkych úrokových sadzieb je nárast významu technického

výsledku v životnom poistení⁸⁷. Zmluvy životného poistenia sú pre poisťovne obchodným

produktom, ktorý má význam, len ak je ziskový. Poisťovne si preto chcú zachovať primeranú

maržu aj pri klesajúcom ﬁnančnom výsledku. Čoraz väčšiu časť z neho tvorí zisk poisťovne

a čoraz menšia časť pripadá na pokrývanie garantovaných sadzieb. To zároveň znamená, že

poisťovne sa v životnom poistení vo väčšej miere spoliehajú na technický výsledok. Technic-

ký výsledok v ŽP sa dostal do kladných čísiel v roku 2016. Na začiatku bol jeho pomer k ﬁnanč-

nému výsledku 1:6, v súčasnosti sa pohybuje približne okolo hodnoty 1:2.

3.2 Zraniteľnosť ﬁnančného sektora v stresových

scenároch

Bankový sektor ostáva odolný aj v čase koronakrízy

Banky by mali byť schopné vysporiadať sa so stratami spôsobený-

mi koronakrízou. Väčšina bánk by mala byť schopná dosahovať zisk

aj v prípade dlhšieho trvania krízy predpokladanom v nepriaznivom

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 3

58

scenári⁸⁷. Ziskovosť bankového sektora meraná mierou návratnosti vlast-

ného kapitálu by sa v roku 2021, predovšetkým pod vplyvom kreditných

strát, prepadla medziročne na štvrtinu⁸⁸. Do konca modelovaného obdo-

bia by sa tak nedostala na predpandemickú úroveň⁸⁹. Schopnosť genero-

vať zisk aj v prípade nepriaznivého vývoja medzi významnými a menej

významnými bankami je značne odlišná. Kým významné banky sú schop-

né hospodáriť s kladným výsledkom aj v nepriaznivom scenári, zisk me-

nej významných bánk je viac citlivý na negatívny ekonomický vývoj a vý-

voj na ﬁnančných trhoch.

Hlavný zdroj strát v oboch scenároch predstavujú straty z kreditného ri-

zika v dôsledku modelovaného zlyhania časti úverov. Pod vplyvom nega-

tívneho ekonomického vývoja, ktorý ekonomiku zasiahol v roku 2020 a pri

nepriaznivom scenári stresového testovania aj v roku 2021, časť domácnos-

tí a podnikov nebude schopných splácať úvery. V dôsledku krízy objem mi-

moriadnych kreditných strát⁹⁰, vytvorených v období rokov 2021 až 2023,

presiahne úroveň ich bežnej tvorby približne o polovicu. V nepriaznivom

scenári je objem mimoriadnych kreditných nákladov, v dôsledku dlhšie

trvajúcej a hlbšej krízy, približne trojnásobne vyšší ako v základnom sce-

nári. Kým v základnom scenári necelých 60 % mimoriadnych kreditných

strát pripadá na zlyhané úvery poskytnuté domácnostiam, v nepriazni-

vom scenári vyše polovicu mimoriadnych strát tvoria straty z úverov pod-

nikového sektora.

Napriek tomu, že straty vzniknuté vnepriaznivom scenári majú význam-

ný vplyv na zisk bánk, bankový sektor je aktuálne dostatočne solventný,

aby ustál aj straty spojené s nepriaznivým scenárom. Solventnosť ban-

kového sektora by v prípade základného scenára mala byť stabilná. Po

zohľadnení predpokladov o očakávanom rozdelení zisku v tomto roku

a pri zachovaní podobnej dividendovej politiky aj v ďalších rokoch by

primeranosť vlastných zdrojov ostala na nezmenenej úrovni tesne nad

20 % rizikovo-vážených aktív. V prípade nepriaznivého scenára by pod

vplyvom zaznamenaných strát solventnosť bankového sektora poklesla

o 1 p. b. na 19,2 % v roku 2023. Pokles kapitálovej primeranosti bankového

sektora by nastal jednak v dôsledku nižšieho dosahovaného zisku bánk

87

Stresové testovanie sa uskutočnilo na údajoch k 31. 12. 2020. V rámci stresového testovania

bol modelovaný vývoj na obdobie troch rokov (2021 – 2023). Do úvahy sa brali dva scená-

re ekonomického vývoja. Tie sú bližšie opísané v boxe č. 1 „Scenáre makroekonomického

vývoja na účely stresového testovania bankového sektora“. Tieto scenáre však nepredsta-

vujú prognózu ďalšieho vývoja, ide iba o modelované scenáre na účely makrostresového

testovania ﬁnančného sektora.

Pokles ROE bankového sektora z 5,8 % v roku 2020 na 1,4 % v roku 2021.

Postupný nárast ROE na 7 % v roku 2023, v porovnaní s 8,6 % úrovňou ROE v roku 2019.

Objem kreditných strát tvorených nad rámec ich priemernej tvorby počas predkrízových

88

89

90

rokov 2018 a 2019.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 3

59

v modelovaných rokoch aj pod vplyvom nárastu rizikovo-vážených aktív.

Banky by však ani v tomto scenári nemali mať problém s plnením základ-

ných požiadaviek⁹¹na kapitálovú primeranosť.

Graf 21

Solventnosť bankového sektora je významne ovplyvnená schopnosťou bánk

tvoriť zisk

(% vlastných zdrojov, % rizikovo-vážených aktív)

10

9

8

7

21

20

19

18

6

5

4

3

2

1

0

2020

2021

2022

2023

Ziskovosť, Základný scenár

Ziskovosť, Nepriaznivý scenár

PVZ, Základný scenár (pravá os)

PVZ, Nepriaznivý scenár (pravá os)

Zdroj: NBS

Poznámka: Ziskovosť vyjadrená prostredníctvom ukazovateľa ROE. PVZ (primeranosť vlastných

zdrojov) zohľadňuje aj zisky dosiahnuté v príslušnom roku.

Dočasné straty v modelovanom nepriaznivom scenári vývoja

na ﬁnančných trhoch by nastali aj vo fondoch

Stresovému testovaniu zameranému na trhové riziká boli podrobené aj

subjekty v ostatných sektoroch ﬁnančného trhu. V starobnom dôchod-

kovom sporení by strata dosiahla hodnotu 6,1 % NAV. V treťom pilieri dô-

chodkového sporenia by agregovaný pokles čistej hodnoty aktív vplyvom

simulovanej nepriaznivej situácie na trhoch predstavoval 9,1 %. Napokon

podielnici tuzemských fondov kolektívneho investovania by v priemere

čelili zníženiu NAV vo výške 6,9 %. Horizont stresového testu bol jeden

rok, uvedené straty preto pre sporiteľov v dôchodkových fondoch pred-

stavujú iba informáciu o miere citlivosti na možný krátkodobý výkyv na

trhoch a z pohľadu dlhodobej investičnej stratégie nemusia byť rozhodu-

júce.

91

Plnenie kapitálovej požiadavky na úrovni 8 % a 10,5 % (vrátane konzervačného kapitálové-

ho vankúša) rizikovo-vážených aktív.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 3

60

Stresové testovanie potvrdilo aj odolnosť poisťovní

Stresové testovanie ukázalo, že aj v prípade negatívnych šokov⁹²budú

poisťovne plniť kapitálovú požiadavku na 163 %. Žiadna poisťovňa by sa

výraznejšie nepriblížila k hraničnej hodnote 100 % kapitálovej požiadavky,

najnižšia dosiahnutá hodnota by bola 112 %.

Najväčší vplyv na sektor by mali v nepriaznivom scenári trhové riziká,

ktoré by poistnému sektoru spôsobili jednorazové straty 209 mil. €⁹³. Mi-

moriadne poistné plnenia v neživotnom poistení by dosiahli hodnotu

143 mil. €, odkupy v životnom poistení by viedli k nákladom 124 mil. €.

Na druhej strane, významný vankúš na tlmenie týchto nákladov tvorí zisk.

Ako východiskovú hodnotu predpokladáme rovnaký hrubý zisk ako v roku

2020, čiže 253 mil. €. Z kapitálu sektora by ubudlo 15 %, v individuálnych in-

štitúciách od -17 % až do 0 % (t. j. kladný hospodársky výsledok). V ďalších

dvoch rokoch horizontu stresového testovania sa predpokladá oživenie na

ﬁnančných trhoch, ktoré by zmiernilo negatívne šoky z roku 2021. Išlo by

o kladné precenenie vo výške +37 mil. € (2022) a +96 mil. € (2023).

Graf 22

Najväčší vplyv na sektor by malo precenenie aktív, v ďalších rokoch sa očakáva

čiastočná korekcia

Dodatočné náklady z jednotlivých modulov stresového testovania poistného sektora (mil. EUR)

600

500

400

300

200

100

0

-100

-200

2021

2022

2023

2021

2022

2023

Základný scenár

Nepriaznivý scenár

Modul životného poistenia

Modul neživotného poistenia

Modul trhových rizík

Zdroj: NBS

92

93

V nepriaznivom scenári sa predpokladá negatívny vývoj na ﬁnančných trhoch (zhodne s ne-

priaznivým scenárom v bankovom sektore), nárast poistných plnení vo všetkých odvetviach

neživotného poistenia o 10 % a jednorazové odkupy v životnom poistení vo výške 20 %.

Trhové riziká predstavujú precenenie ﬁnančných aktív okrem tých investovaných v mene

klienta (investičné životné poistenie), ktorých hodnota nemá priamy dosah na hospodáre-

nie poisťovní.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 3

61

3.3 Makroprudenciálna politika NBS

NBS je pripravená aktívne využívať proticyklický kapitálový vankúš

Proticyklický kapitálový vankúš (CCyB) sa ukazuje ako efektívny nástroj

makroprudenciálnej politiky. Najprv v rokoch 2016 až 2019 NBS postupne

zvyšovala mieru CCyB na 2 %. Následne v apríli a júli 2020 bola jeho úroveň

rýchlo znížená na 1 %. Obdobie rýchleho rastu ekonomiky a úverov pred

rokom 2020 bolo efektívne využité na vytvorenie rezervy, ktorú už v mi-

nulom roku, plnom neistoty, mohli banky použiť. Vznikol tak dodatočný

priestor nielen na tvorbu opravných položiek, ale aj na podporu poskyto-

vania úverov podnikom a domácnostiam. Aktuálna výška CCyB na úrovni

1 % vytvára priestor pre ďalšiu podporu bankového sektora, ak by to bolo

potrebné.

Počas jesene 2020 a na začiatku roka 2021 nepokračovala mimoriadna

tvorba opravných položiek, ktorá je hlavným indikátorom znižovania

CCyB⁹⁴. Hlavné dôvody, pre ktoré sa v roku 2020 znižoval CCyB, nateraz po-

minuli. V prípade, že by sa tvorba opravných položiek z roka 2020 zopako-

vala, alebo ak by nastal významný nárast zlyhaných úverov, NBS pristúpi

k ďalšiemu zníženiu CCyB.

NBS by mohla znížiť CCyB aj v prípade, že nenastane významný rast kre-

ditného rizika pri úveroch podnikom a domácnostiam. Takýto scenár

môže nastať v prípade potvrdenia robustnosti ekonomického oživenia

a zároveň zníženia rizikovosti úverových portfólií bánk. NBS sa preto v na-

sledujúcom období zameria na detailné analýzy portfólií úverov aj ﬁnanč-

nej situácie podnikov a domácností s cieľom monitorovať zmeny v riziko-

vosti typov úverov a klientov.

Zároveň však platí, že scenár príliš rýchleho oživovania ekonomiky a ras-

tu úverov by mohol byť argumentom proti znižovaniu CCyB. Kým pan-

démia mala významný vplyv na ekonomický vývoj, zmeny vo ﬁnančnom

cykle boli iba mierne. Aj v roku 2021 pokračoval rast trhu úverov aj trhu ne-

hnuteľností. Rizikový apetít bánk a ich klientov naďalej podporovali nízke

úrokové sadzby. Potenciálne prehlbovanie týchto trendov by mohlo zna-

menať, že riziká sa ďalej kumulujú a určitá miera CCyB je potrebná.

94

Viac informácií je dispozícii na: https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/Makro-

politika/Makroprudencialny_komentar_marec%202021.pdf.

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 3

62

Kapitálové vankúše pre lokálne systémovo významné banky ꢀOꢂSIIꢁ

ovplyvnili zmeny európskej legislatívy⁹⁵

Prvá zmena sa týka deﬁnície vankúša na krytie systémového rizika

(SyRB). Tento kapitálový vankúš už nebude môcť byť používaný ako dopl-

nok ku kapitálovému vankúšu pre O-SII. Na rozdiel od aktuálnych kapitá-

lových požiadaviek pre lokálne systémovo významné banky, ktoré tvoria

dva kapitálové vankúše (O-SII a SyRB), bude túto požiadavku na rok 2021

tvoriť iba vankúš pre O-SII.

Druhá zmena sa týka obmedzení maximálnej výšky vankúša pre O-SII.

Jedným z obmedzení je aj výška O-SII vankúša určená pre materskú sku-

pinu, ktorú v prípade vankúša pre O-SII stanoveného pre dcérsku banku

nemožno prevýšiť viac ako o 1 p. b. Keďže banková skupina Intesa má výš-

ku O-SII vankúša určenú iba na úrovni 0,75 %, maximálna výška pre VÚB

banku je 1,75 %. Napriek tomu, že systémová významnosť VÚB banky me-

dziročne mierne stúpla, táto kapitálová požiadavka v jej prípade klesne

z 2 % na 1,75 %.

Tabuľka 2 Zmena výšky kapitálového vankúša pre OꢂSII

Štruktúra kapitálových

vankúšov od 1. 1. 2021

Štruktúra kapitálových

vankúšov od 1. 1. 2022

Banka

O-SII

SyRB

O-SII

SyRB

O-SII

SyRB

O-SII

SyRB

O-SII

SyRB

1,00 %

1,75 %

neaplikuje sa

2,00 %

Všeobecná úverová

banka, a. s.

1,00 %

Slovenská sporiteľňa, a. s.

Tatra banka, a. s.

1,00 %

neaplikuje sa

1,50 %

0,50 %

1,00 %

neaplikuje sa

1,00 %

Československá

obchodná banka, a. s.

neaplikuje sa

0,25 %

neaplikuje sa

0,25 %

Poštová banka, a. s.

neaplikuje sa

Zdroj: NBS

Poznámka: O-SII – lokálne systémovo významná banka, SyRB – kapitálový vankúš na krytie

systémového rizika.

95

Detailnejšie vysvetlenie zmien legislatívy a aktuálneho rozhodnutia o O-SII: https://www.

nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/politika-obozretnosti-na-makrourovni2/roz-

hodnutia .

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021 | KAPITOLA 3

63

Skratky

CCyB

CET 1

DSTI

Countercyclical Capital Buﬀer (proticyklický kapitálový vankúš)

Common Equity Tier 1 (vlastný kapitál Tier 1)

Debt-Service-to-Income (podiel celkových splátok k príjmu

spotrebiteľa)

DTI

Debt-to-Income (podiel celkovej zadlženosti k príjmu

spotrebiteľa)

EBA

ECB

EÚ

Európsky orgán pre bankovníctvo

Európska centrálna banka

Európska únia

EÚ ETS EU Emission Trading System (program EÚ na obchodovanie

s emisiami)

HDP

IŽP

Hrubý domáci produkt

Investičné životné poistenie

KŽP

LTV

Kapitálové / klasické životné poistenie

Loan-to-Value Ratio (pomer úveru k hodnote zabezpečenia, resp.

podiel výšky úveru k cene nehnuteľnosti)

Less Signiﬁcant Institutions (menej významné banky)

Net Asset Value (čistá hodnota aktív)

LSI

NAV

NDF I. National Development Fund I., s. r. o.

NDF II. National Development Fund II., a. s.

NBS

NP

Národná banka Slovenska

Neživotné poistenie

O-SII

ROE

SI

SIH

SR

Lokálne systémovo významné banky

Return on Equity (návratnosť vlastných zdrojov)

Signiﬁcant Institutions (významné banky)

Slovak Investment Holding

Slovenská republika

ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky

SyRB

ŽP

Vankúš na krytie systémového rizika

Životné poistenie

SPRÁVA O FINANČNEJ STABILITE | MÁJ 2021

64