DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona je zefektívnenie poskytovania finančného príspevku na pomoc najmenej rozvinutým okresom, a to s ohľadom na jeho lepšiu adresnosť a transparentnosť.

Návrh zákona rovnako reaguje na transformáciu úloh a mieru zodpovednosti, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2020 prešli na novovzniknuté Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, čo súvisí i s prechodom kompetencie rozhodovania o poskytnutí regionálneho príspevku.

Návrh zákona prinesie urýchlenie a zefektívnenie procesov pri poskytovaní regionálneho príspevku a zároveň zohľadňuje odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré vyplynuli z výsledkov kontroly zameranej na čerpanie regionálneho príspevku, príčiny a dopady nečerpania na plnenie úloh akčného plánu. Nahrádza sa pôvodný model prípravy a vyhodnocovania výziev na poskytnutie regionálneho príspevku založeného na odporúčaniach okresných úradov novým transparentným modelom Riadiacich výborov zložených zo zástupcov Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, vyšších územných celkov, do ktorých najmenej rozvinuté okresy patria, okresných úradov najmenej rozvinutých okresov, miest a obcí najmenej rozvinutých okresov a sociálno-ekonomických partnerov. Skúsenosti z minulosti totiž odhalili i prípady, kedy dochádzalo k zjavne neúčelnému nakladaniu s regionálnymi príspevkami bez priamej väzby na riešenie rozvojového problému v regióne.

Návrh zákona prinesie zjednodušenie procesu schvaľovania záväzných dokumentov týkajúcich sa poskytovania regionálneho príspevku. Nahrádzajú sa vládou schválené dva záväzné dokumenty, t. j. Akčný plán najmenej rozvinutého okresu a Ročné priority, jedným záväzným dokumentom Plánom rozvoja, ktorý ako komplexný dokument pre poskytovanie podpory najmenej rozvinutému okresu bude obsahovať súbor konkrétnych aktivít na riešenie rozvojového problému v regióne. Návrh zákona zavádza i novú koncepciu najmenej rozvinutých území, ako území tvorených susediacimi najmenej rozvinutými okresmi s rovnakými či podobnými problémami, v rámci ktorých existuje potreba plánovania regionálneho rozvoja týchto území s ohľadom na širšie súvislosti prirodzeného regiónu.

Návrh zákona prihliada aj na potrebu aktualizácie kritérií na posudzovanie okresu ako najmenej rozvinutého okresu, a to o kritérium, ktoré medzi najmenej rozvinuté okresy radí i okresy kompletne obklopené najmenej rozvinutými okresmi. Z poznatkov z praxe totiž plynie, že pokiaľ sa takýto okres vyskytne, ide zväčša o okres, ktorý má spravidla rovnaké rozvojové problémy ako sú v okresoch spĺňajúcich podmienku najmenej rozvinutého okresu, ktoré ho obklopujú.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

22.1.2021 - 5.2.2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

4.3.2021-24.3.2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

máj 2021

2.Definovanie problému

Administratívna náročnosť procesov pri poskytovaní regionálneho príspevku a potreba zrýchlenia čerpania finančných prostriedkov. Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol vypracovaný na základe úlohy C.1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 547 z 9. septembra 2020.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je zefektívnenie poskytovania regionálneho príspevku na pomoc najmenej rozvinutým okresom, a to s ohľadom na jeho lepšiu adresnosť a transparentnosť. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa zavádza ďaleko širší okruh subjektov, vrátane expertnej zložky, pre transparentnejšie a účelnejšie nakladanie s verejnými financiami pre pomoc zaostávajúcim regiónom Slovenskej republiky. Rovnako sa navrhuje ďaleko špecifickejšia forma plánovania aktivít pre pomoc najmenej rozvinutých okresov.

4.Dotknuté subjekty

Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby – podnikatelia, právnické osoby, t. j. subjekty podľa zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Alternatívne riešenia

Nulový variant

Administratívna náročnosť procesov a pomalé čerpanie finančných prostriedkov zabraňuje rozvojovému potenciálu najmenej rozvinutých okresov.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

N/A

8.Preskúmanie účelnosti**

N/A

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☒

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny prevládajúci charakter. Očakávajú sa pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy sa predpokladajú najmä na strane príjmov štátneho rozpočtu plynúcich z tvorby nových pracovných miest. Pôjde predovšetkým o príjmy z priamych a nepriamych daní. Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy budú predstavovať výdavky štátneho rozpočtu súvisiace s poskytnutím regionálneho príspevku, tie sa však vzhľadom na počet najmenej rozvinutých okresov, ktorých sa novela dotkne nijako nezmenia voči ostatnému stavu za minulé roky.

11.Kontakt na spracovateľa

Mgr. Silvia Čuklovičová, odbor podpory regionálneho rozvoja,

e-mail: silvia.cuklovicova@vicepremier.gov.sk

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na záverečné pripomienkovanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa vznesených pripomienok, ktoré boli zapracované nasledovne:

K doložke vybraných vplyvov

V časti 10. „Poznámky“ Doložky vybraných vplyvov Komisia žiada zhrnúť vplyvy a uviesť prevládajúci charakter vplyvov.

•Pripomienka bola zapracovaná.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V bode 3.3. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia žiada jednoznačne popísať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. V bode 3.4. Komisia žiada popísať a vyčísliť náklady regulácie. V prípade, že uvedené náklady regulácie nie je možné vyčísliť Komisia žiada v tabuľke uviesť „ N/A“.

Komisia v nadväznosti na avizovaný a vyznačený pozitívny vplyv predloženého materiálu na podnikateľské prostredie žiada predkladateľa o kvantifikáciu odhadovaných úspor regulácie na celé podnikateľské prostredie, v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, a to v každom prípade, v ktorom je takáto kvantifikácia možná, pričom odporúčaným riešením je využitie modelového výpočtu

na jeden dotknutý podnikateľský subjekt.

V časti 3.2 Vyhodnotenie konzultácii – z toho MSP Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie neuviedol predkladateľ žiadne informácie o procese, forme a výsledkoch konzultácií s podnikateľskými subjektmi. Komisia preto žiada predkladateľa o doplnenie vyššie uvedenej časti Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

•Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie prehodnotilo pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v predkladanej novele. Vplyv na podnikateľské prostredie bol zaradený pri predkladaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňal zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2016 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov z dôvodu doplnenia podnikateľských subjektov medzi oprávnených prijímateľov regionálneho príspevku.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov sú uvedené pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú označené ako rozpočtovo zabezpečené. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú kvantifikované výdavky v súvislosti s poskytovaním regionálneho príspevku na rok 2022 v sume 13 552 080 eur, na rok 2023 v sume 13 951 610 eur a na obdobie rokov 2024 - 2026 spolu v sume 42 000 600 eur, avšak vplyv je uvedený ako rozpočtovo nekrytý. V návrhu uznesenia vlády je úloha pre ministra financií „C.1. zabezpečiť v rozpočte verejnej správy na rok 2021 a nasledujúce roky finančné prostriedky pre kapitolu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky“.

Návrh predpokladá výdavky v hodnote 13 - 14 mil. eur ročne. Z analýzy vplyvov na rozpočet nie je jasné, či ide o dodatočné náklady oproti súčasnému stavu alebo náklady celej výdavkovej obálky na podporu najmenej rozvinutých okresov. V analýze tiež nie je vysvetlená metodika, ktorá viedla k týmto odhadom rozpočtových vplyvov. Uvedené Komisia žiada detailnejšie vysvetliť a doplniť tiež metodiku výpočtu vplyvov vrátane predpokladov ohľadom nárastu počtu podporených subjektov.

V rozpočte verejnej správy na roky 2021 až 2023 sú pre kapitolu MIRRI SR schválené prostriedky na príspevok pre najmenej rozvinuté okresy na programe 0ET06 na rok 2021 v sume 13 185 150 eur, na rok 2022 v sume 10 339 900 eur a na rok 2023 v sume 8 895 650 eur. Komisia žiada zosúladiť doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov na rozpočet tak, aby bolo jednoznačne uvedené rozpočtové zabezpečenie prostriedkov. Zároveň Komisia žiada zosúladiť sumy požadovaných výdavkov so schválenými výdavkami na príspevok pre najmenej rozvinuté okresy v rozpočte MIRRI SR. V tab. č. 1 analýzy vplyvov je potrebné uviesť vplyv na aktuálny rok a na nasledujúce 3 roky zvlášť. Vzhľadom na to, že prostriedky na príspevok pre najmenej rozvinuté okresy na roky 2021 až 2023 sú v rozpočte MIRRI SR zabezpečené, MF SR žiada vypustiť z návrhu uznesenia vlády úlohu pre ministra financií.

S predloženým materiálom je možné súhlasiť iba za podmienky, že všetky požiadavky vyplývajúce z návrhu novely zákona budú zabezpečené v rámci limitu výdavkov kapitoly MIRRI SR na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných nárokov na rozpočet verejnej správy.V doložke vybraných vplyvov by malo byť uvedené aj posúdenie možnosti financovania výdavkov vo vzťahu k plánu obnovy.

V doložke je označený aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, chýba však jeho kvantifikácia v analýze. V bode 2.2.4. analýzy je uvedené, že pozitívne efekty sa predpokladajú na strane príjmov štátneho rozpočtu plynúcich z tvorby nových pracovných miest a podpory realizácie investícií, pričom ide o príjmy z priamych a nepriamych daní, avšak výšku príjmov nie je možné vyčísliť. Komisia súhlasí, že presne sa to určiť nedá, ale spodnú hranicu je možné určiť na základe ex post hodnotenia účinnosti aktuálneho nastavenia systému. Komisia navrhuje preto použiť údaje z minulosti na hrubý odhad pozitívnych vplyvov na zamestnanosť, príjmy domácností a rozpočet za predpokladu podobnej účinnosti za minuté euro ako v minulosti. Tento odhad možno uviesť ako dolnú hranicu vzhľadom na očakávanie, že nový systém bude efektívnejší a adresnejší.

•Predkladateľ ponechal dodatočný nárok na rozpočet verejnej správy (rozpočtovo nekrytý vplyv) a zároveň ponechal v návrhu uznesenia vlády úlohu pre ministra financií „zabezpečiť v rozpočte verejnej správy na rok 2022 a nasledujúce roky rozpočtovo nekryté finančné prostriedky pre kapitolu MIRRI SR“

Ostatné pripomienky boli zapracované.

STANOVISKO KOMISIE

(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 336/2015 Z. Z. O PODPORE NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

I. Úvod: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR predložilo dňa 7. mája 2021 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú čiastočne rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne sociálne vplyvy.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu tieto pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V tab. č. 1 analýzy vplyvov sú kvantifikované výdavky v roku 2021 v sume 13 185 150 eur, v roku 2022 v sume 10 339 900 eur, v roku 2023 v sume 18 086 550 eur a v roku 2024 v sume 13 077 240 eur. V rokoch 2021 a 2022 sú vplyvy rozpočtovo zabezpečené v kapitole MIRRI SR/0ET06, čo Ministerstvo financií SR berie na vedomie.

V roku 2023 je kvantifikovaný nekrytý vplyv v sume 9 190 900 eur a v roku 2024 v sume 4 181 590 eur. V časti 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že „Rozpočtovo nekrytý vplyv na roky 2023 – 2024 bude predmetom rokovania o príprave rozpočtu s MFSR.“. Komisia upozorňuje, že v súčasnom rozpise limitov výdavkov nie sú uvedené prostriedky v rokoch 2023 a 2024 zabezpečené a preto odporúča pokračovať v legislatívnom procese až po doriešení finančných vplyvov.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie

s materiálom, ktorý bol predložený na záverečné posúdenie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Stanovisko Komisie k doložke je súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky alebo na schválenie ministrovi, vedúcemu, predsedovi alebo riaditeľovi ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúcemu iného orgánu.

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Domácnosti budú nepriamo pozitívne ovplyvnené tým, že sa v okresoch rozšíria možnosti vzniku pracovných miest, čím sa prispeje k zvýšeniu príjmov domácností a životnej úrovne obyvateľstva.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Novoprijatí zamestnanci, znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, obyvatelia okresov.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Vzhľadom na to, že pracovné miesta vzniknú ako dôsledok udelenia podpory na realizáciu projektov, v súčasnosti nie je možná kvantifikácia priemerného rastu príjmov/pokles výdavkov v skupine

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné určiť počet obyvateľov, u ktorých dôjde k zvýšeniu príjmov. Uvedený faktor súvisí s počtom vytvorených pracovných miest.

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

☞doprave,

☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

☞informáciám

☞k iným právam (napr. politickým).

Pozitívne vplyvy očakávame v nasledujúcich oblastiach:

☞prístup k zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞prístup k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu (napr. zriadenie tréningových centier, regionálnych centier vzdelávania, rekonštrukcie a rozširovanie kapacít školských a predškolských zariadení),

☞prístup k bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám (napr. vybavenie bytov nižšieho štandardu),

☞prístup k doprave (napr. budovanie cestnej a cyklistickej infraštruktúry),

☞prístup k ďalším službám, najmä službám všeobecného záujmu a tovarom (napr. odvádzanie a čistenie odpadových vôd).

Konkrétne aktivity budú predmetom rozvojových plánov rozvoja.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞deti (0 – 17),

☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ľudia so zdravotným postihnutím,

☞marginalizované rómske komunity

☞domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

Návrh bude mať významný vplyv najmä na:

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov (podpora vzniku pracovných miest)

☞deti (0 – 17) (rekonštrukcie a rozširovanie kapacít školských a predškolských zariadení, skvalitnenie vzdelávacieho procesu)

☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Návrh dodržuje povinnosť rovnakého zaobchádzania so všetkými skupinami a jednotlivcami, nevedie k žiadnej diskriminácii obyvateľstva a podporuje rovnosť príležitostí.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞eliminácia rodových stereotypov.

Diverzifikácia aktivít má zabezpečiť tvorbu pracovných príležitostí v rôznorodých oblastiach, preto sa očakáva rovnaký pozitívny prínos pre mužov a ženy.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Áno. Návrh bude uľahčovať vznik pracovných miest pre rôzne skupiny obyvateľov (nezamestnaní, nízkokvalifikované osoby, marginalizované rómske komunity, osoby nad 50 rokov) v najmenej rozvinutých okresoch.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Návrh nevedie k zániku pracovných miest.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Návrh ovplyvňuje dopyt po práci, najmä vo forme ponuky pracovných miest v rôznych sektorových oblastiach.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Návrh má dosah na fungovanie trhu práce, návrhom sa predpokladá znižovanie rozdielov, najmä v oblasti zamestnanosti medzi najmenej rozvinutými okresmi a ostatnými okresmi.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Nie

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Nie

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh novely zákona neupravuje okruh oprávnených príjemcov oproti pôvodnému zneniu zákona. Podpora prostredníctvom regionálneho príspevku sa tak naďalej bez zmeny dotýka všetkých podnikateľských subjektov v rôznych sektorových oblastiach, ktoré spadajú pod definíciu „Prijímateľom podpory v najmenej rozvinutom okrese môžu byť v súlade s akčným plánom a ročnými prioritami aj fyzické osoby – podnikatelia.“. Presný počet dotknutých podnikateľských subjektov po účinnosti návrhu zákona nie je možné určiť, avšak doteraz bolo podporených cca. 335 podnikateľských subjektov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Konzultácie s podnikateľskými subjektmi neboli uskutočnené. Verejnosť bola informovaná o konkrétnych cieľoch navrhovanej právnej úpravy aj prostredníctvom zverejnenia predbežnej informácie o návrhu novely. Návrh novely zákona bol okrem iného aj predmetom diskusie s Úniou miest Slovenska, ako aj Združením miest a obcí Slovenska, ktoré poznajú problematiku NRO.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh novely zákona nebude mať vplyv na zvýšenie, ako aj zníženie priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh novely zákona nebude mať vplyv na zvýšenie, ako aj zníženie nepriamych finančných nákladov.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zo strany žiadateľov nedochádza k zavedeniu nových resp. existujúcich informačných povinností alebo ich odstráneniu, ktoré vytvárajú administratívne náklady.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

N/A

Nepriame finančné náklady

N/A

Administratívne náklady

N/A

Celkové náklady regulácie

N/A

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh novely zákona nepredstavuje zásah štátu smerom k podnikateľom alebo podnikateľskému prostrediu, napr. nevytvára náklady regulácie, nevytvára nové informačné povinnosti a nemá za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov pod.

Návrh novely zákona môže zatraktívňovať podnikanie v najmenej rozvinutých okresoch pre určitých podnikateľov tým, že im ponúka možnosti čerpania podpory vo forme regionálneho príspevku. Podpora vo forme regionálneho príspevku zvyšuje konkurencieschopnosť a atraktívnosť regiónov najmenej rozvinutých okresov v dôsledku napr. rozšírenia výroby, zavedenia novej výroby a služieb. Regionálny príspevok by mal byť považovaný za nástoj rozvoja lokálnych ekonomík.

Nástroj podpory vo forme regionálneho príspevku by mal financovať rozvojové projekty v regióne, ktoré prispejú k tvorbe podmienok na tvorbu udržateľných pracovných miest. Treba zdôrazniť, že účelom regionálneho príspevku nie je poskytovanie verejných zdrojov zo štátneho rozpočtu na okamžitú priamu tvorbu pracovných miest, na to má štát iné mechanizmy a zdroje, napr. prostredníctvom realizácie dopytových výziev pre NRO a pod.

Regionálny príspevok treba považovať za doplnkový zdroj pre financovanie aktivít uvedených pláne rozvoja, na ktoré nebolo možné získať iné financie.

Podmienky čerpania maximálnej intenzity pomoci poskytnutej jednému príjemcovi na hospodársku činnosť sú stanovené podľa podmienok Schémy na podporu lokálnej zamestnanosti a Schémy na podporu najmenej rozvinutých okresov v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby. Vďaka schémam pomoci nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo ich výrobu určitých druhov tovaru.

Aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť tvorby miest je potrebné klásť väčší dôraz na nastavenie merateľných kritérií výberu projektov a monitorovať ich plnenie, efektivitu a udržateľnosť.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty,

ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Rozvojový plán, tzv. plán operácii bude obsahovať zdôvodnenie výberu aktivity pre daný najmenej rozvinutý okres, návrh opatrení a úloh na jej zabezpečenie, očakávané výsledky opatrení a rizikovú analýzu.

Metodický postup pre analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie

V členských štátoch EÚ sa neprestajne zvyšuje povedomie o nákladoch spojených s regulačnou záťažou a o potrebe maximálne zjednodušiť požiadavky vyplývajúce z regulácie, pričom je potrebné rešpektovať jej ciele. Zásah štátu predstavuje pre podnikateľov zvyčajne istú sumu nákladov, ktorú musia vynaložiť v snahe naplniť požiadavky implementovaných regulácií, pričom časť z nich predstavujú aj administratívne náklady.

V prvom kroku je potrebné určiť, na ktorú z veľkostných kategórií podnikov bude mať navrhovaný materiál vplyv. V prípade, ak nie je možné určiť, či materiál bude mať vplyv iba na jednu z veľkostných kategórií , treba označiť vplyvy na všetky kategórie. Tento údaj je potrebný pre vypracovanie a vyhodnotenie testu MSP vrátane SZČO. Test MSP tvorí súčasť analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

Pri posudzovaní vplyvov na podnikateľské prostredie je dôležité identifikovať, či sa daný návrh dotýka:

podnikateľského prostredia vo všeobecnosti

niektorých právnych foriem podnikania (samostatne zárobkovo činná osoba, slobodné povolanie, samostatne hospodáriaci roľník, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, družstvo, verejná obchodná spoločnosť a iné)

niektorých odvetví hospodárstva (napr. podľa

SK NACE - klasifikácia ekonomických

činností

dostupnej na stránke Štatistického úradu SR).

Na základe identifikovania dotknutých subjektov je nutné kvantifikovať približný počet dotknutých podnikateľov s využitím dostupných štatistík a evidencií. V prípade špecifickej povinnosti je možné určiť predpokladaný počet dotknutých podnikateľov na základe priemerného počtu podnikateľov za posledné obdobie plniacich podobnú povinnosť. V prípade vzniku úplne novej povinnosti možno určiť očakávané množstvo plnení.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

Efektívne konzultácie s dotknutými subjektmi zvyšujú transparentnosť prípravy materiálu a tým zvyšujú jeho legitimitu. Pre tento účel je v tejto časti nutné uviesť formu konzultácie, ktorú predkladateľ zvolil spolu s odôvodnením tohto výberu, a subjekty, ktoré boli do konzultácie zapojené. V prípade veľkého počtu zúčastnených ich možno iba typovo popísať.

Predkladateľ uvedie dĺžku konzultácií v prípade elektronickej konzultácie. V prípade konzultácií osobnou formou (seminár, verejné prerokovania a pod.) uvedie, koľko dní vopred bolo oznámené uskutočnenie konzultácie. Predkladateľ uvedie link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Predkladateľ tiež uvedie formulované otázky alebo témy diskusie, ktoré boli predmetom konzultácie a odpovede, prípadne stanoviská zúčastnených strán. Odpovede a názory konzultujúcich je možné uviesť aj v skrátenej forme zo zachovaním hlavnej myšlienky. Podrobnosť tejto časti je potrebné zvoliť s ohľadom na rozsah navrhovaných zmien podľa princípu proporcionality.

Predkladateľ zhodnotí, či boli splnené ciele, ktoré si stanovil pri príprave konzultácií spolu s odôvodnením, resp. či získal potrebné informácie. Tiež uvedie, ako boli odpovede zúčastnených strán využité pri príprave navrhovaného materiálu. Táto časť slúži ako spätná väzba pre zúčastnených, od ktorej závisí aj ich ochota participovať na ďalších konzultáciách.

Pre uskutočnenie konzultácií je vhodné využiť odporúčania ku konzultáciám v časti III.

Jednotnej metodiky.

3.3 Náklady regulácie

S implementáciou novej regulácie ovplyvňujúcej podnikateľské prostredie sú spojené povinnosti, ktoré musia podnikatelia plniť za účelom zabezpečenia súladu s danou reguláciou. Významnú časť z týchto povinností tvoria tzv. informačné povinnosti (IP) spojené s výkonom určitých administratívnych úkonov zo strany podnikateľa na zabezpečenie súladu s reguláciou. Príkladom IP je povinnosť poskytovať informácie a dáta verejnému sektoru a tretím stranám, povinnosť mať informácie zverejnené či poskytnúť alebo sprístupniť ich na požiadanie, predkladať dokumenty a hlásenia, viesť dokumentáciu, evidovať a archivovať, podať žiadosť, vypracovať správu a pod.

Okrem vyššie uvedených informačných povinností vyplývajú podnikateľom z regulácie aj ďalšie, tzv. regulačné povinnosti, vyvolávajúce na strane podnikateľov priame alebo nepriame finančné náklady. Príkladom je povinnosť absolvovať školenie; používať a teda zakúpiť elektronickú registračnú pokladňu, ochranné odevy, uhradiť registračný poplatok, poistné, daň a iné.

S ohľadom na charakter povinností vyplývajúcich z regulácie členíme náklady spojené s ich plnením do 3 kategórií:

Administratívne náklady – náklady spojené s administratívnymi úkonmi pri plnení informačnej povinnosti, ktoré musí podnikateľ vykonať na zabezpečenie súladu s reguláciou. Ide o nákladové vyjadrenie času, ktorý strávi podnikateľ realizáciou konkrétnych činností vyžadovaných reguláciou (napr. vypracovanie dokumentu, vedenie evidencie a archivácia, oznamovanie skutočností, predloženie dokladov, spracovanie žiadosti a iné).

Priame finančné náklady – sú odvodené z konkrétnej priamej povinnosti previesť určitú sumu peňazí štátu alebo príslušnému orgánu verejnej správy (napr. poplatok za vystavenie stavebného povolenia, správne poplatky, registračný poplatok, poistné, dane, clá a iné).

Nepriame finančné náklady – sú náklady, ktoré musí podnikateľ vynaložiť pre účely zabezpečenia súladu výrobku, služieb, interných procesov, vybavenia prevádzky s požiadavkami regulácie (napr. náklady spojené so zabezpečením ochranných pracovných odevov, náklady na zabezpečenie pitného režimu, náklady na vybavenie prevádzky elektronickou registračnou pokladňou, náklady na získanie potrebných vedomostí nevyhnutných pre získanie osvedčenia a iné) a náklady spojené so zamestnávaním.

Celkové náklady spojené s plnením povinností vyplývajúcich podnikateľom z regulácie

Administratívne náklady

Priame finančné náklady

Nepriame finančné náklady

Školenia, investície do vybavenia (registračná pokladňa, IT a pod.) , zabezpečenie pitného režimu, atď.

Registračné poplatky, správne poplatky, kolky, poistné, dane, clá atď.

Ocenenie času stráveného plnením administratívnych úkonov plynúcich z regulácie.

Kalkulácia nákladov regulácie vychádza z metodiky štandardného nákladového modelu (SCM). Jej podstatou je rozklad regulácie a paragrafového znenia do súboru menších, ľahšie merateľných komponentov – povinností, s následným nákladovým vyjadrením ich plnenia.

Vyčíslenie nákladov jednej povinnosti je založené na postupnosti štyroch jednoduchých krokov, ktoré musí predkladateľ v rámci kalkulácie vykonať:

Krok 1 – Stanovenie časovej náročnosti plnenia povinností

Pri priraďovaní časovej náročnosti plnenia povinnosti je možné využiť dva základné prístupy:

a)Štandardná časová náročnosť povinnosti (min.)

Predkladateľ vyberie jednu z 10 typických informačných povinností, ktorým sú priradené štandardizované časové náročnosti uvedené v tabuľke. V prípade, že by sa jednalo o obšírnejšiu povinnosť, je možné v rámci jednej povinnosti zvoliť kombináciu až troch typických informačných povinností (napr. povinnosť vypracovania dokumentu a jeho predloženie príslušnému úradu).

Tabuľka štandardných časových náročností typických informačných povinností podľa veľkosti podniku (v minútach)

Príklady konkrétnych typických informačných povinností podľa jednotlivých kategórií sú uvedené v nasledovnej tabuľke.

Prehľad kategórií typických informačných povinností

Kategória

Príklad IP

Archivácia

•Uchovávanie dokumentácie po dobu päť rokov po skončení prítomnosti jadrových materiálov;

•Uchovávanie posudkov z posudzovania rizika desať rokov odo dňa zatriedenia do rizikovej triedy;

•Povinnosť uchovávať počas desiatich rokov od uvedenia hračky na trh kópiu ES certifikátu;

Evidencia, vedenie dokumentácie

•Povinnosť viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia;

•Povinnosť viesť samostatnú evidenciu o zmenách na jadrovom zariadení;

•Držiteľ povolenia vedie evidenciu odborne spôsobilých zamestnancov;

Inventarizácia

•Vykonať inventarizáciu omamných a psychotropných látok do 31. decembra každého roka;

•Pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru sa musí vykonať inventarizácia;

•Účtovná jednotka je povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov;

Ohlásenie, oznámenie, poskytnutie informácie

•Oznámenie o zmene údajov uvedených v ohlásení živnosti;

•Bezodkladne informovať orgán dohľadu, že zariadenie sprístupnené na trhu nespĺňa technické požiadavky;

•Informovať o pripravovanej zmene druhu opakovane použiteľného obalu najmenej tri mesiace pred vykonaním takejto zmeny;

Overenie súladu

•Vykonávať pravidelné kontroly výrobnej činnosti na zistenie koncentrácie ťažkých kovov;

•Osoba, ktorá podpisuje návrh na zápis elektronickým podpisom, je povinná zabezpečiť overenie svojich osobných údajov na účely elektronického konania;

•Pred začiatkom spúšťania musí držiteľ povolenia skontrolovať pripravenosť jadrového zariadenia na spúšťanie tak, že preverí a protokolárne zaznamená splnenie kritérií úspešnosti pomontážnych skúšok systémov, konštrukcií a komponentov;

•Prehodnocovať a aktualizovať bezpečnostnú správu najmenej raz za päť rokov ako aj pri závažnej zmene v podniku;

Poskytnutie súčinnosti

•Prijímateľ, partner a osoba k nim majúca vzťah dodávateľa je povinná poskytnúť súčinnosť riadiacemu orgánu;

•Na základe vyžiadania dodať príslušné materiály a technickú dokumentáciu o meradle v štátnom jazyku;

•Povinnosť poskytnúť súčinnosť správe katastra pri revízii údajov katastra;

Predloženie dokladu/ dokumentu elektronicky

•Poskytnúť elektronickú verziu technickej dokumentácie do desiatich pracovných dní od doručenia žiadosti orgánu dohľadu nad trhom;

•Odovzdanie štatistických údajov spravodajskou jednotkou;

•Povinnosť zasielať zoznamy vydaných a zoznamy zrušených kvalifikovaných certifikátov;

Predloženie dokladu/ dokumentu papierovo

•Povinnosť pri skončení činnosti, ktorá je predmetom registrácie, odovzdať úradu rozhodnutie o registrácii;

•Predloženie auditnej správy ako náhrady kontroly;

•Predkladať NBS výkaz o vykonávaní finančného sprostredkovania a výkaz o vykonávaní finančného poradenstva;

Vypracovanie dokumentu/ správy

•Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku;

Typické IP

Mikro

Malé a stredné

Veľké

Vážený priemer použitý pre kalkuláciu

Archivácia

180

60 min.

Evidencia, vedenie dokumentácie

240

480

720

300 min.

Inventarizácia

360

720

1 200

460 min.

Ohlásenie, oznámenie, poskytnutie informácie

60 min.

Overenie súladu

120

480

960

220 min.

Poskytnutie súčinnosti

100

100 min.

Predloženie dokladu/ dokumentu elektronicky

30 min.

Predloženie dokladu/ dokumentu papierovo

50 min.

Vypracovanie dokumentu/ správy

480

960

2 400

650 min.

Žiadosť/ návrh

180

240

480

200 min.

•Povinnosť podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel

•Vypracovanie písomného dokumentu o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami;

Žiadosť/ návrh

•Povinnosť podať žiadosť o akreditáciu;

•Žiadosť o schválenie systému odbornej prípravy zamestnancov držiteľov povolenia;

•Povinnosť podať žiadosť o povolenie na vypúšťanie skleníkových plynov do ovzdušia.

b)Expertný odhad trvania povinnosti (v min.)

V prípade, že predkladateľ disponuje presnejšími údajmi o trvaní povinnosti získanými na základe vlastných meraní, diskusie so zainteresovanými subjektmi, prípadne vlastným expertným odhadom trvania povinnosti, môže použiť pre výpočet nákladov regulácie tieto údaje. Rovnako postupuje v prípade, že identifikuje špecifické povinnosti, ku ktorým nie je možné priradiť žiadnu z vyššie uvedených typických informačných povinností.

Pri definovaní časovej náročnosti povinnosti je potrebné klásť dôraz na to, aby v rámci expertného odhadu časovej náročnosti bolo zohľadnené trvanie všetkých čiastkových administratívnych úkonov, ktoré musí podnikateľ vykonať, aby riadne splnil danú povinnosť (tak ako tomu je aj v prípade štandardizovaných časov uvedených pri typických informačných povinnostiach). Medzi čiastkové administratívne úkony, ktoré podnikateľ zvyčajne vykonáva pri plnení jednotlivých informačných povinností, patrí najmä oboznámenie sa s IP, vyhľadávanie a výber informácií, spracovanie vstupných informácií, výpočty, spracovanie číselných údajov, kontrola, korekcia, vyúčtovanie/platba, interné stretnutia, externé stretnutia, inšpekcia zo strany verejných orgánov, korekcia vyplývajúca z výsledku inšpekcie, kopírovanie a skenovanie.

Krok 2 – Určenie výšky súvisiacich priamych a nepriamych finančných nákladov na splnenie povinnosti jedným podnikom, resp. na jedno plnenie

V prípade, že plnenie povinnosti je spojené taktiež/výhradne s priamymi alebo nepriamymi finančnými nákladmi na strane podnikateľa, určí/odhadne predkladateľ výšku týchto nákladov na jedného podnikateľa, resp. jedno plnenie. Ide buď o náklady priame – poplatky za vystavenie dokladu/výpisu, kolky, správne poplatky, poistné alebo náklady nepriame – náklady na povinné školenia, testy, kontroly, investície do softvéru, zabezpečenie súladu s reguláciou technickým vybavením prevádzky, a pod.

V prípade, že povinnosť je na strane podnikateľa spojená so zaplatením dane, cla alebo odvodov, opiera sa predkladateľ o analýzu vplyvu predkladaného materiálu na verejné financie. Súvisiaci vyvolaný dopad na verejné financie vydelí spracovateľ počtom podnikateľov, ktorých sa povinnosť týka. Tým získava údaj o vplyve daňového/odvodového/colného zaťaženia na jedného podnikateľa v súvislosti s plnením povinnosti. Informáciu, že ide o výšku odvedenej dane/cla/odvodov zároveň uvedie predkladateľ spolu s komentárom.

Krok 3 – Určenie počtu dotknutých podnikateľov – populácie, resp. počtu plnení

Populácia predstavuje počet podnikateľov, na ktorých sa daná povinnosť vzťahuje resp. počet podnikateľov ovplyvnených predkladanou reguláciou. Tento údaj môže byť určený presne na základe evidencie zodpovedných útvarov za predošlé obdobia, odhadom prostredníctvom údajov za predchádzajúce obdobie, prostredníctvom štatistík podľa SK NACE klasifikácie alebo expertným odhadom.

V prípade, že predkladateľ disponuje údajom o presnom počte plnení povinností za rok, postupuje pri vypĺňaní tohto kroku nasledovne:

a)v prípade povinnosti s frekvenciou plnenia menšou ako 1 krát ročne, t.j. nepravidelne/ jednorázovo alebo raz za niekoľko rokov (napr. počet žiadostí o registráciu, povinnosť periodického obnovenia odbornej spôsobilosti zamestnanca po 5 rokoch a pod.) uvedie predkladateľ v rámci tohto poľa údaj o presnom počte plnení v danom roku. S ohľadom na potrebu kalkulácie nákladov povinnosti na ročnej báze v takomto prípade následne používa v Kroku 4 – Stanovenie frekvencie plnenia povinnosti možnosť 1-krát ročne (koeficient frekvencie 0,1).

b)v prípade povinnosti s frekvenciou plnenia niekoľkokrát za rok (napr. podávanie kvartálnych/mesačných výkazov DPH, predkladanie polročných štatistických výkazov a pod.), vydelí predkladateľ počet plnení v danom roku frekvenciou plnenia povinnosti (mesačne – 12, kvartálne – 4, polročne – 2, atď.), čím dostáva dáta o počte dotknutých podnikateľov, s ktorými uvažuje ďalej vo výpočte. V následnom Kroku 4 – Stanovenie frekvencie plnenia povinnosti – postupuje v súlade s nižšie uvedeným popisom/tabuľkou, t.j. uvádza skutočnú frekvenciu plnenia povinnosti za rok.

Krok 4 – Stanovenie frekvencie plnenia povinnosti, ktorá sa určí pomocou nasledovných koeficientov:

V štvrtom kroku predkladateľ stanoví frekvenciu plnenia povinnosti, teda početnosť plnení danej povinnosti jedným podnikateľom za určité obdobie. Bázou, voči ktorej je stanovovaná frekvencia, je obdobie 1 roka. Povinnosti môžu byť plnené pravidelne na ročnej báze, polročne, kvartálne, raz za niekoľko rokov, prípadne jednorazovo (napr. povinnosti v súvislosti so vznikom a ukončením podnikania) alebo nepravidelne (v prípade zriedkavého výskytu určitej udalosti, napr. vznik priemyselnej havárie). Koeficienty pre výpočet nákladov regulácie zodpovedajúce frekvencii plnenia sú uvedené v tabuľke.

Tabuľka koeficientov frekvencie

Frekvencia plnenia povinnosti

Koeficient frekvencie

Frekvencia plnenia povinnosti

Koeficient frekvencie

1 – krát ročne

každé 2 roky

0,50

2 – krát ročne (polročne)

každé 3 roky

0,33

3 – krát ročne

každé 4 roky

0,25

4 – krát ročne (štvrťročne)

každých 5 rokov

0,20

Mesačne

nepravidelne/ jednorazovo

0,10

Jednotlivé položky nákladov sú na úrovni 1 povinnosti kalkulované na základe nasledovných princípov:

Náklady na 1 podnikateľa

Priame a nepriame náklady na 1 podnikateľa - výška priamych a nepriamych nákladov povinnosti na 1 podnikateľa je vyčíslená na základe vzorca:

Administratívne náklady na 1 podnikateľa - výška administratívnych nákladov povinnosti na 1 podnikateľa je vyčíslená na základe vzorca:

*Tarifa – vychádza z priemernej hrubej mzdy v národnom hospodárstve (priemerná hrubá mesačná mzda v národnom hospodárstve SR za rok 2013 - 835 EUR, Eurostat).

Celkové náklady na 1 podnikateľa - výška celkových nákladov povinnosti na 1 podnikateľa je automatizovane vyčíslené na základe vzorca:

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame a nepriame náklady na celé podnikateľské prostredie - výška priamych a nepriamych nákladov povinnosti na celé podnikateľské prostredie je vyčíslená na základe vzorca:

Administratívne náklady na celé podnikateľské prostredie - výška administratívnych nákladov povinnosti na celé podnikateľské prostredie je vyčíslená na základe vzorca:

*Tarifa – vychádza z priemernej hrubej mzdy v národnom hospodárstve (priemerná hrubá mesačná mzda v národnom hospodárstve SR za rok 2013 - 835 EUR, Eurostat ).

Celkové náklady na celé podnikateľské prostredie - výška celkových nákladov povinnosti na celé podnikateľské prostredie je vyčíslené na základe vzorca:

Na kalkuláciu nákladov regulácie je možné využiť kalkulačku nákladov (vo formáte MS Excel), ktorá je zverejnená na stránke Ministerstva hospodárstva SR. S ohľadom na účel použitia, resp. rozsah predkladaných materiálov a z nich vyplývajúceho počtu povinností, možno využiť pre kalkuláciu nákladov:

•Malú kalkulačku nákladov povinnosti – slúži na jednoduchú kalkuláciu nákladov ľubovoľnej jednej povinnosti (MS Excel, záložka č. 1 – Malá kalkulačka);

•Veľkú kalkulačku nákladov predkladaného materiálu/regulácie – slúži na agregovanú kalkuláciu nákladov všetkých povinností, ktoré vyplývajú podnikateľom z predkladaného materiálu/regulácie (MS Excel, záložka č. 2 – Veľká kalkulačka).

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

Predkladateľ uvedie, či dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb a či dôjde k sprísneniu regulácie správania sa pre niektoré podniky. V princípe existujú tri možnosti, ako môžu regulácie ovplyvniť fungovanie podnikateľských subjektov na trhu:

a)stanovením ďalších podmienok pre vstup na trh a začatie podnikania (problém s otvorením prevádzkarne, vysoké vstupné náklady, náročné administratívne procedúry a pod.),

b)stanovením podmienok pre správanie sa na trhu - nové povinnosti a požiadavky pre existujúcich podnikateľov môžu znamenať obmedzenie rozsahu podnikania pre podnikateľské subjekty, čo im môže spôsobovať ťažkosti pri profilovaní sa na trhu alebo až stratu istého segmentu trhu,

c)stanovením podmienok, ktoré vedú k zmenám v štruktúre trhu. Ide však spravidla o také opatrenia, ktoré postihujú iba veľké podnikateľské subjekty.

Predkladateľ popíše tiež situácie, kedy sa bude zaobchádzať s niektorými podnikmi alebo produktmi v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP).

Predkladateľ popíše, či a aký vplyvy má návrh na prekážky pri vývoze alebo dovoze z tretích krajín a či bude mať vplyv vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch).

Zároveň posúdi priame aj nepriame vplyvy so zameraním na dostupnosť a cenu surovín, polotovarov, súčiastok, strojov a zariadení, pracovnej sily, energií a pod. Následne uvedie kvalitatívny opis a v prípade pohybu cien uvedie jednotkové vyčíslenie nákladov alebo prínosov.

Predkladateľ zanalyzuje predložený návrh z hľadiska prístupu k financiám. Uvedie, či sa vytvárajú nové možnosti financovania aktivít pre podnikateľov, napr. vo forme dotácií, úverov, alebo zjednodušuje prístup k existujúcim nástrojom financovania.

Pri spracovávaní tejto časti je potrebné rozlišovať medzi krátkodobými (1 až 2 roky), strednodobými (3 až 7 rokov) a dlhodobými (8 rokov a viac) vplyvmi.

3.5 Inovácie

V prípade, ak má navrhovaný materiál vplyv na inovácie podnikateľov, vyplní túto časť s využitím všetkých alebo niektorých pomocných otázok aj so zameraním na MSP. V prípade, ak navrhovaný materiál vplyv na inovácie nemá, predkladateľ sem túto informáciu uvedie a ďalej nevypĺňa.

Vplyvy na inovácie môžu mať aj materiály zamerané na podporu vedy a výskumu, prepájanie akademickej a podnikateľskej sféry, možnosti daňových odpočtov nákladov na výskum a vývoj a podobne. Inovácie nemusia mať len technologické zameranie, ale môžu sa týkať aj takých

odvetví akými sú marketing, finančníctvo či inovácie produktov a služieb.

Metodika pre vykonávanie testu vplyvov na MSP

Test vplyvov na malé a stredné podniky MSP sa vykonáva pre legislatívne návrhy ako aj nelegislatívne návrhy, ktoré majú indikovaný vplyv na niektorú z kategórií malých a stredných podnikov. Malé a stredné podniky (MSP) sú definované v zmysle odporúčania Európskej komisie č. 2003/361/ES.

Test MSP sa vykonáva po predložení materiálu do PPK. Test pozostáva zo 4 fáz:

Fázy vykonávania testu MSP

1.Konzultácie so zástupcami MSP

2. Predbežné posúdenie pravdepodobne ovplyvnených podnikateľských subjektov

3.Meranie vplyvu regulácie na MSP

4.Posúdenie alternatívnych možností a zmierňujúcich opatrení pre MSP

Fáza 1. Konzultácia so zástupcami MSP

-identifikácia zainteresovaných skupín MSP a ich zastupiteľských organizácií,

-okrúhle stoly so zainteresovanými podnikateľmi/ podnikateľskými organizáciami,

-zverejnenie zámeru online, vytvorenie online platformy na pripomienkovanie,

-vyhodnotenie online pripomienok,

-MSP Test panely.

Fáza 2. Predbežné posúdenie pravdepodobne ovplyvnených podnikateľských subjektov

-identifikácia ovplyvnených subjektov a sektorov v rámci jednotlivých veľkostných, právnych, odvetvových, prípadne iných špecifikácií MSP

-kto sú ovplyvnené subjekty?

•počet subjektov a ich zastúpenie (mikro, malé, stredné a veľké podniky),

•podiel na zamestnanosti v rôznych kategóriách ovplyvnených subjektov,

•zastúpenie MSP v ovplyvnenom sektore,

•prepojenie na ostatné sektory (odvetvia) a možný dopad na subdodávateľské vzťahy.

Fáza 3. Meranie vplyvu regulácie na MSP

-kvantitatívna a kvalitatívna analýza vplyvov (priamych aj nepriamych)

•náklady (finančné, administratívne a náklady na implementáciu)

•prínosy (finančné, spoločenské, iné)

-porovnanie vplyvu regulácie na MSP a na veľké podnikateľské subjekty

•náklady na 1 zamestnanca / ročný obrat / režijné náklady

-posúdenie vplyvu na fungovanie MSP na trhu a na ich konkurencieschopnosť

•nepriame vplyvy na konkurencieschopnosť MSP (napr. zvýšenie administratívneho zaťaženia, zhoršenie prístupu k financovaniu)

•vplyv na konkurenčné vzťahy, dodávateľsko-odberateľské vzťahy a zákazníkov (deformácia trhu)

•vplyv na vstup na trh, trhovú súťaž a štruktúru trhu (monopolizácia trhu)

•vplyv na inovácie (technologické ale aj netechnologické)

Fáza 4. Posúdenie alternatívnych možností a zmierňujúcich opatrení pre MSP

-porovnávanie viacerých možností aplikácie regulácie

-v prípade, že sú MSP, resp. určité kategórie MSP relatívne viac ovplyvnenou skupinou, treba zvážiť zmierňujúce opatrenia (s ohľadom na náklady na ich implementáciu), napr.:

•kompletné, alebo čiastkové vyňatie MSP, resp. určitých kategórií MSP (napr. mikropodnikov, podnikateľov s určitým obratom) z rozsahu opatrenia,

•dočasné výnimky pre MSP, resp. určité kategórie MSP,

•priama finančná pomoc, daňové zvýhodnenie, zníženie poplatkov pre MSP, resp. určité kategórie MSP,

•zjednodušenie oznamovacích povinností pre MSP, resp. určité kategórie MSP,

•informačné kampane pre MSP, tvorba príručiek, školenia a poradenské služby (helpdesky),

•previazanosť na ďalšie opatrenia/ povinnosti pre podnikateľov - systematické zjednodušovanie požiadaviek pre MSP.

Výsledky testu MSP tvoria prílohu k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie podľa bodu 7.3.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

13 185 150

10 339 900

18 086 550

13 077 240

v tom: MIRRI SR/ 0ET06

13 185 150

10 339 900

18 086 550

13 077 240

z toho:

- vplyv na ŠR

13 185 150

10 339 900

18 086 550

13 077 240

Rozpočtové prostriedky

13 185 150

10 339 900

18 086 550

13 077 240

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

13 185 150

10 339 900

8 895 650

v tom: MIRRI SR/ 0ET06

13 185 150

10 339 900

8 895 650

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

9 190 900

4 181 590

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh predpokladá financovanie 19 NRO (Lučenec; Poltár; Revúca; Rimavská Sobota; Kežmarok; Sabinov; Svidník; Vranov nad Topľou; Rožňava; Sobrance; Trebišov; Stará Ľubovňa; Košice okolie; Bardejov; Levoča; Medzilaborce; Gelnica; Stropkov; Michalovce) na roky 2021 – 2028, viď. tabuľka č.1. Alokácia potrebná na financovanie návrhu je rovnaká s alokáciou určenou na súčasné alebo už ukončené akčné plány na roky 2016-2023.

Tabuľka č.1

V návrhu v bode 2.1 doložky vplyvov je aj alokácia, ktorá je rozpočtovo krytá a je určená na dobeh súčasných akčných plánov na roky 2021-2023.

Výdavky:

Rozpočtovo nekrytý vplyv na roky 2023 – 2024 bude predmetom rokovania o príprave rozpočtu s MFSR.

Príjmy:

Pri zabezpečení financovania návrhu sa očakávajú pozitívne efekty najmä na strane príjmov štátneho rozpočtu plynúcich z tvorby nových pracovných miest a podpory realizácie investícií. Pôjde predovšetkým o príjmy z priamych daní a nepriamych daní. Zároveň v spojitosti s nárastom zamestnanosti možno očakávať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v podobe poklesu výdavkov na podporu sociálne odkázaných domácností v najmenej rozvinutých okresoch. Výšku príjmov v súčasnosti nie je možné vyčísliť.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona v rámci plánovania podpory najmenej rozvinutých okresov na Slovensku nahrádza model tvorby abstraktného akčného plánu a na to nadväzujúcich ročných priorít modelom tvorby jedného plánovacieho dokumentu v podobe plánu rozvoja. Rovnako umožňuje tento dokument vytvoriť i pre niekoľko najmenej rozvinutých okresov dohromady v podobe plánu rozvoja najmenej rozvinutého územia, nakoľko rozvojový problém v danom území častokrát presahuje hranice okresu a jeho riešenie je tak potrebné hľadať v kontexte viacerých okresov. Po prijatí novely budú plány rozvoja vychádzať zo strategických dokumentov kraja.

Novela rovnako nahrádza model prípravy a vyhodnocovania výziev na poskytnutie regionálneho príspevku založeného na odporúčaniach okresných úradov modelom riadiacich výborov.

Predkladaná novela súčasne reflektuje na prechod právomocí i miery zodpovednosti za regionálny rozvoj na MIRRI SR a zakotvuje v prospech tohto ministerstva oprávnenie rozhodovať o poskytnutí regionálneho príspevku. Začiatok realizácia podpory najmenej rozvinutých okresov podľa novely zákona je od roku 2022 na obdobie 5 rokov.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Pozitívne efekty sa predpokladajú najmä na strane príjmov štátneho rozpočtu plynúcich z tvorby nových pracovných miest a podpory realizácie investícií. Pôjde predovšetkým o príjmy z priamych daní a nepriamych daní. Zároveň v spojitosti s nárastom zamestnanosti možno očakávať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v podobe poklesu výdavkov na podporu sociálne odkázaných domácností v najmenej rozvinutých okresoch. Od roku 2016 bolo podporených celkovo 917 subjektov v celkovej výške 62,5 mil. eur, z toho 335 podnikateľských subjektov, v celkovej výške takmer 21, 1 mil. eur. Podporené projekty

vytvorili približne 1300 pracovných miest, z toho 830 pracovných miest vzniklo u podnikateľských subjektov.

Pri výpočte vplyvov na verejné financie sa vychádzalo z predpokladu, že plán rozvoja bude spracovaný pre devätnásť najmenej rozvinutých okresov, ktoré v súčasnosti spĺňajú kritériá na poskytnutie podpory podľa navrhovaného znenia zákona. Celková výška regionálneho príspevku rozpočtovaná na podporu implementácie plánov rozvoja podľa navrhovaného znenia zákona počas piatich rozpočtových rokov je rovnaká, ako bola stanovená na realizáciu akčných plánov podľa pôvodného znenia zákona, t. j. 67,4 mil. eur. Rozloženie alokácie medzi jednotlivé najmenej rozvinuté okresy bolo stanovené výpočtom, ktorý pozostával z fixnej a variabilnej zložky. Fixná zložka tvorí 40 % celkovej alokácie (27 mil. eur) a je rovnaká pre každý najmenej rozvinutý okres (cca 1,41 mil. eur). Variabilná zložka tvorí 60 % celkovej alokácie (40,4 mil. eur) a pre každý najmenej rozvinutý okres je stanovená ako podiel počtu uchádzačov o zamestnanie1 v okrese z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie vo všetkých najmenej rozvinutých okresoch k decembru 2020. Výsledná alokácia pre jednotlivé okresy je následne rozdelená do piatich rokov implementácie plánov rozvoja.

1 § 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

13 185 150

10 339 900

18 086 550

13 077 240

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

13 185 150

10 339 900

18 086 550

13 077 240

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

13 185 150

10 339 900

18 086 550

13 077 240

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)

- čl. 107 až 109 a 174 až 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014),

-gestorom právneho aktu je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014) v platnom znení;

-gestorom právneho aktu je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

-nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

Bezpredmetné

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v

jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 2 ods. 2)

Navrhovaná úprava reflektuje nahradenie akčného plánu plánom rozvoja.

K bodom 2 a 3 (§ 3 ods. 1 písm. a), b) a d))

Navrhovaná úprava reflektuje nahradenie akčného plánu plánom rozvoja, ako aj upustenie od tvorby samostatného plánovacieho dokumentu v podobe ročných priorít. Zároveň úprava reflektuje zmenu kompetencie schvaľovania plánu rozvoja ministerstvom investícií. Plány rozvoja vypracovávajú okresné úrady v sídle najmenej rozvinutých okresov.

K bodu 4 (§ 3 ods. 3 písm. b))

Na základe skúseností a poznaní z území možno konštatovať, že v prípadoch v ktorých sa vyskytol okres obklopený najmenej rozvinutými okresmi spĺňajúcich podmienku najmenej rozvinutého okresu, išlo spravidla o okres s rovnakými problémami než sú v okresoch obklopujúcich ho svojimi abstraktnými hranicami okresu. Rozvojové problémy v tomto území totiž spravidla predstavujú problém regiónu, nie okresu. Pokiaľ sa takýto okres vyskytne ide zväčša o okres, ktorý prepadol cez nastavenú sieť pomoci najmenej rozvinutým okresom. Na strane druhej, je neoprávnené a nelegitímne, aby sa pri nastavovaní klasifikačných kritérií pre určenie najmenej rozvinutého okresu objavovali ako najmenej rozvinuté okresy i okresy krajských miest. Okresy krajských miest totiž predstavujú historicky a dlhodobo centrá regiónov a tomu odpovedá i koncentrácia pracovných ponúk, škôl, potrebnej infraštruktúry a pod. v tomto okrese.

K bodu 5 a 8 (§ 3 ods. 4 písm. b), c) a e))

Navrhovaná úprava reflektuje nahradenie akčného plánu plánom rozvoja, ako aj upustenie od tvorby samostatného plánovacieho dokumentu v podobe ročných priorít a transformácie úloh a významu Rady pre rozvoj najmenej rozvinutých okresov vzhľadom na vznik nového ministerstva – Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Plány rozvoja vypracovávajú okresné úrady v sídle najmenej rozvinutých okresov, ktoré ich následne predkladajú na schválenie ministerstvu investícií.

K bodu 6 (§ 3 ods. 4 písm. d) prvý bod)

Legislatívno-technická úprava - v súvislosti s vypustením § 3 ods. 4 písm. d) druhého bodu sa tiež vypustila spojka „a“, ktorá sa vkladá na koniec prvého bodu.

K bodu 7 (§ 3 ods. 4 písm. d))

K bodu 9 (§ 4)

Navrhovaná úprava terminologicky nahrádza akčný plán plánom rozvoja. Aktivita predstavuje označenie pre súbor konkrétnych a špecifikovaných aktivít na riešenie problému pretrvávajúcom v danom území. V prípade potreby môže byť jeden plán rozvoja vypracovaný pre viacero najmenej rozvinutých okresov ako ich spoločný plán rozvoja celého územia. Do procesu jeho tvorby sa vnáša vyšší územný celok, ktorý v súlade s rozvojovými dokumentami samosprávneho kraja navrhuje okruh aktivít potrebných pre príslušné územie.

K bodu 10 (§ 4a)

Vzhľadom na skutočnosť, že plán rozvoja bude obsahovať súbor špecifikovaných a konkretizovaných akcií i s ohľadom na jednotlivé roky plánovania, nie je potrebným tvoriť a prijímať duplicitne osobitný dokument v podobe ročných priorít.

K bodu 11 (§ 5)

Navrhovaná úprava reflektuje na vznik nového ministerstva – Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. V jednotlivých najmenej rozvinutých okresoch dochádza k vytvoreniu poradných orgánov Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky zložených zo zástupcov Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, vyšších územných celkov, do ktorých najmenej rozvinuté okresy patria, okresných úradov najmenej rozvinutých okresov, miest a obcí najmenej rozvinutých okresov a sociálno-ekonomických partnerov, ktorí sa podieľajú na príprave výzvy na predkladanie žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku a na jej vyhodnocovaní. Ak tak plán rozvoja určí, v určených najmenej rozvinutých okresoch spolupôsobia viaceré riadiace výbory týchto okresov spoločne ako jeden spoločný riadiaci výbor.

K bodu 12 (§ 6)

Navrhovaná úprava reflektuje nahradenie akčného plánu plánom rozvoja ako i na upustenie od tvorby samostatného plánovacieho dokumentu v podobe ročných priorít.

K bodu 13 (§ 7)

Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré je vzhľadom na legálne zakotvenie kompetencií Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v § 3 zákona duplicitné.

K bodu 14 (§ 8)

Ide o úpravu spojenú s transformáciou úloh a významu Rady pre rozvoj najmenej rozvinutých okresov vzhľadom na vznik nového ministerstva – Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky i so zreteľom na výšku poskytovanej finančnej podpory, ktorá nedosahuje osobitne kvalifikovanú výšku. Súčasne dochádza k precizovaniu náležitostí žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku ako i úprave požadovanej dĺžky trvania vlastníckeho alebo iného práva k pozemku v prípade poskytovania príspevku poskytovaného na výstavbu z desať na päť rokov, nakoľko pôvodná lehota bola neprimerane dlhá. Zároveň sa navrhuje ustanoviť povinnosť pre prijímateľa poskytovať Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky údaje na účely transparentného riadenia a kontroly poskytovania regionálneho príspevku. Rozsah požadovaných údajov bude uvedený v záväznej metodickej dokumentácii Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

K bodu 15 (§ 12)

Navrhovaná úprava reflektuje nahradenie akčného plánu plánom rozvoja. Akčné plány schválené do 31. októbra 2021 sa s účinnosťou od 1. novembra 2021 považujú za plány rozvoja. Plány rozvoja podľa prvej vety schválené do 31. októbra 2021 prepracujú okresné úrady v sídle najmenej rozvinutých okresov najneskôr do 31. mája 2022. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány rozvoja, ktorých doba plnenia uplynie do konca roka 2021.