DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kollár predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zlúčiť príspevkovú organizáciu Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica s príspevkovou organizáciou Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, pričom Štátna ochrana prírody sa stáva nástupníckou organizáciou.
Dôvodom zlúčenia organizácii je pretrvávajúci kompetenčný spor týchto organizácii na území Tatranského národného parku, ktorý spôsobuje problémy v riadení a správe územia. Dôsledkom týchto problémov je nedostatočná ochrana nášho najvýznamnejšieho prírodného dedičstva, ale aj neúčelné využitie štátnych pozemkov, majetku a infraštruktúry vo vlastníctve štátu, vrátane Výskumnej stanice a múzea TANAP-u, botanickej záhrady, a ďalšieho majetku v správe ŠL TANAP-u.
Štátne pozemky a majetok vo vlastníctve štátu by mali na území národného parku slúžiť prioritne záujmom ochrany prírody. Túto kompetenciu vykonáva štát prostredníctvom Ministerstva životného prostredia a jeho rezortnej organizácie Štátnej ochrany prírody. Naopak, Štátne lesy TANAP-u sú organizáciou zriadenou Ministerstvom pôdohospodárstva, ktorej hlavným účelom nie je ochrana prírody, ale hospodárske záujmy. Táto organizácia preto v praxi často verejne vystupuje proti záujmom ochrany prírody. Existencia dvoch štátnych organizácii s opačnými záujmami na jednom území je v rozpore so záujmami občanov Slovenskej republiky.
Národné parky na Slovensku nedosahujú medzinárodné štandardy definované IUCN (Svetová únia ochrany prírody). Hlavným dôvodom nedostatočnej ochrany a zlého manažmentu je skutočnosť, že organizácie ochrany prírody nespravujú pozemky, ktoré majú chrániť. Národné parky tiež nemajú nástroje pre efektívne služby verejnosti a rozvoj regiónov.
Správa pozemkov Štátnou ochranou prírody umožní národnému parku lepšiu ochranu územia, využitie majetku štátu a infraštruktúry v súlade s cieľmi národného parku, ako aj lepšie financovanie ochrany prírody, pretože správa pozemkov a majetku uľahčí čerpanie fondov pre projekty rozvoja, zvýši príjmy z prenájmov pozemkov a infraštruktúry, a umožňuje ďalšie príjmy z vlastnej činnosti organizácie.
V Stratégii environmentálnej politiky sa Slovenská republika zaviazala do roku 2025 zvýšiť rozlohu prísne chránených území v národných parkoch na najmenej 50 % ich rozlohy, a do roku 2030 až 75 %. Tieto ciele je možné dosiahnuť len s maximálnym využitím pozemkov vo vlastníctve štátu, pretože významný podiel pozemkov patrí súkromným vlastníkom. Pokiaľ ale zostanú štátne pozemky v správe organizácií rezortu pôdohospodárstva, významné zvyšovanie rozlohy prísne chránených území je nereálne, tak ako tomu bolo v posledných troch desaťročiach. Naopak, v prípade dosiahnutia vysokej výmery prísne chránených území, nemá správa pozemkov lesohospodárskou organizáciou v národných parkoch žiadny zmysel. Tento návrh zákona je preto plne v súlade s cieľmi Stratégie environmentálnej politiky.