DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kollár predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných predstaviteľov za nezákonné používanie verejných zdrojov a zakotvenie zásady dobrého hospodára ako základného kritéria pre posudzovanie porušenia zákonnosti.
Hoci vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení uvádza záväzok „Vláda SR zavedie funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti a trestania pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.“, k máju 2021 nebol žiadny takýto návrh predložený ani len do pripomienkového konania.
Už v súčasnosti ukladá právna úprava štatutárom v súkromných obchodných spoločnostiach povinnosť „vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti“. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia a pri výkone svojej
pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Predkladateľ má za to, že obdobný princíp by mal platiť pri všetkých verejných predstaviteľoch nakladajúcich s verejnou mocou alebo verejnými zdrojmi, aby už nemohlo zaznieť: „Je to nesprávne, ale bolo to v súlade so zákonom.“ Unifikácia tohto štandardu sa dotkne aj štátnych podnikov a obchodných spoločností, v ktorých je zásadným spôsobom zainteresovaný štát.
Pri uplatňovaní práva na náhradu škody spôsobenej verejnými činiteľmi definovanými v návrhu zákona bude z úradnej povinnosti konať generálny prokurátor. Ide o zásadnú zmenu oproti súčasnej právnej úprave, ktorú možno považovať za nefunkčnú. Ako totiž ukázala analýza občianskeho združenia VIA IURIS z júla 2011,1 uplatnenie náhrady škody voči verejnému činiteľovi, ktorý ju spôsobil, sa realizuje minimálne - hoci zákon regres voči zodpovednému zamestnancovi predpokladá.
Generálny prokurátor bude povinný konať aj v prípade riadne odôvodneného podnetu najmenej pätiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ako podmienka pre konanie na základe podnetu bola stanovená po vzore podmienky v čl. 130 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky začne konanie aj vtedy, keď podá návrh najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Máme za to, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky by mali mať ako zástupcovia občanov možnosť vyvinúť maximálnu iniciatívu pri
1Dostupné na http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/analyzy/20110401-viaiuris-zodpovednost-verejnych-cinitelov.pdf