Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
09/2021  
Porovnanie legislatívnych opatrení  
pri ďalšom využívaní potravín po dátume  
minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a  
Rakúsku  
Anotácia:  
Predložená analýza sa  
venuje porovnaniu  
opatrení vybraných štátov  
pri ďalšom využívaní  
potravín po dátume  
minimálnej trvanlivosti.  
Vypracovala: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
potraviny, minimálna  
trvanlivosť, charita, predaj  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Bratislava  
13. mája 2021  
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívnych opatrení pri ďalšom využívaní potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a Rakúsku  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívnych opatrení pri ďalšom využívaní potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a Rakúsku  
Obsah  
3
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívnych opatrení pri ďalšom využívaní potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a Rakúsku  
Úvod  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pripravilo  
návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.  
152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, ktorý by umožňoval predaj  
potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Návrh zákona je v medzirezortnom  
pripomienkovom konaní (medzirezortné pripomienkové konanie sa aktuálne vyhodnocuje).  
sú  
dostupné  
tu:  
Plytvanie potravinami je nepochybne novodobým fenoménom, ktorý je spojený so  
zvyšovaním životnej úrovne, pohodlnosťou a prebytkom potravín predovšetkým medzi  
obyvateľstvom ekonomicky vyspelejších krajín. Odvrátenou stranou tohto javu je však aj  
skupina obyvateľov, ktorí si z finančných dôvodov nedokážu zabezpečiť dostatočný prísun  
potravín.  
Podľa údajov zverejnených Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka  
Slovenskej republiky až 53 % potravinového odpadu v Slovenskej republike vyprodukujú  
domácnosti. Ročne má ísť približne 400 kg odpadu na osobu.  
4
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívnych opatrení pri ďalšom využívaní potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a Rakúsku  
Podľa Európskeho parlamentu vyplytváme v Európskej únii asi 88 miliónov ton  
potravín, čo predstavuje 173 kg potravinového odpadu na obyvateľa. Aj v prípade Slovenska  
sa najväčšie množstvo živočíšneho a zmiešaného potravinového odpadu, rastlinného odpadu  
a zmiešaného komunálneho odpadu tvorí v domácnostiach. Druhý najväčší podiel na plytvaní  
potravinami má oblasť spracovania potravín (19 %). Nasleduje oblasť spoločného stravovania  
1
(12 %) a primárna produkcia (11 %).  
Podľa správy (poslankyne Európskeho parlamentu), chorvátskej sociálnej demokratky  
Európskeho parlamentu by chceli do roku 2030 znížiť objem vyhodeného jedla o polovicu.  
Mrhať jedlom znamená mrhať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu - vodou,  
pôdou, prácou alebo energiou, ktorej spotreba prispieva ku klimatickej zmene. Podľa svetovej  
poľnohospodárskej organizácie (FAO) má vyhodené jedlo na svedomí 8 % všetkých emisií  
skleníkových plynov, za ktoré môžu ľudia. Za každý kilogram jedla sa do atmosféry vypustí  
4,5 kg oxidu uhličitého. Vyhadzovanie jedla nie je len ekonomický a environmentálny, ale aj  
5
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívnych opatrení pri ďalšom využívaní potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a Rakúsku  
etický problém. Podľa FAO si v roku 2014 až 55 miliónov ľudí v EÚ nemohlo každý druhý deň  
2
dovoliť poriadne jedlo. Predstavuje to 9,6 % našej populácie.  
1.  
Právna úprava využívania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti  
v Slovenskej republike  
označovanie potravín umiestňovaných na trh pre konečného spotrebiteľa a pre zariadenia  
spoločného stravovania upravuje vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č.  
243/2015 Z. z.  
Dátum minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina, ak je správne  
skladovaná, uchováva svoje špecifické vlastnosti (t. j. svoju predpokladanú kvalitu). Výrobca  
teda garantuje, že do daného dátumu minimálnej trvanlivosti je potravina zo zdravotného  
hľadiska bezpečná a udrží si svoju textúru, vôňu i chuť. Po dátume minimálnej trvanlivosti je  
potravina ešte stále bezpečná na konzumovanie, za predpokladu, že je dodržiavaný postup  
na jej skladovanie a obal nie je poškodený. Potravina po dátume minimálnej trvanlivosti môže  
koncia-rocne-v-smetiach, [cit. 30.04.2021]  
6
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívnych opatrení pri ďalšom využívaní potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a Rakúsku  
stratiť svoju chuť, vôňu a textúru. Potraviny sú pri dodržaní podmienok ich skladovania  
zdravotne bezpečné aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, napríklad aj ďalšie tri  
mesiace.  
Dátum spotreby je dátum, do ktorého je potravinu bezpečné konzumovať. Označujú  
sa ním potraviny, ktoré podliehajú rýchlej skaze (najmä čerstvé potraviny ako napríklad  
čerstvé mäso, čerstvé syry). To znamená, že pri potravinách, ktoré sa rýchlo kazia a z tohto  
dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať riziko pre zdravie ľudí, sa dátum minimálnej  
trvanlivosti nahrádza dátumom spotreby. Po uplynutí dátumu spotreby už potravina nie je zo  
zdravotného hľadiska bezpečná, t. j. neodporúča sa ju konzumovať, a to ani za predpokladu,  
že boli dodržané podmienky skladovania. V opačnom prípade hrozia zdravotné komplikácie,  
po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú (napr. jogurt by sa po  
3
uplynutí dátumu spotreby nemal zjesť, aj keď bol v chlade).  
4
§ 6 Registrácia prevádzkarní a podmienky umiestňovania potravín na trh  
(7) Potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, môže  
prevádzkovateľ bezodplatne previesť osobe vykonávajúcej činnosť s verejnoprospešným účelom v oblasti  
poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb podľa osobitných  
8dac  
predpisov ) (ďalej len „charitatívna organizácia“), pričom od nej nemôže za tieto potraviny požadovať  
akékoľvek priame alebo nepriame plnenie. Charitatívna organizácia môže nakladať s potravinami po  
uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti až po jej registrácii podľa odseku 1, pričom je povinná pred  
začatím činnosti podľa odseku 9 písm. c) požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o  
vykonanie úradnej kontroly každej výdajne charitatívnej organizácie podľa osobitného predpisu.  
(8) Výdajňa charitatívnej organizácie nesmie byť umiestnená v priestoroch a na plochách, ktoré  
a) prevádzkovateľ vlastní,  
b) prevádzkovateľovi slúžia na účely výkonu jeho činnosti,  
c) prevádzkovateľ užíva alebo  
d) sú spojené s priestormi alebo plochami podľa písmen a) až c).  
(9) Charitatívna organizácia je povinná plniť požiadavky na skladovanie a prepravu potravín  
podľa § 10 a 11 a potraviny podľa odseku 7  
a) musí skladovať oddelene od potravín, ktorých dátum minimálnej trvanlivosti neuplynul, a  
označiť údajom, že ide o potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti,  
30.04.2021]  
4 Zákon NR SR č. 152/195 o potravinách v znení neskorších predpisov, Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-  
predpisy/SK/ZZ/1995/152/, [cit. 30.04.2021]  
7
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívnych opatrení pri ďalšom využívaní potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a Rakúsku  
b) nesmie prebaľovať, meniť, odstraňovať alebo zakrývať údaje uvedené prevádzkovateľom na  
spotrebiteľskom obale a  
c) môže len bezodplatne a bezodkladne poskytnúť konečnému spotrebiteľovi, pričom od neho  
nemôže za tieto potraviny požadovať akékoľvek priame alebo nepriame plnenie.  
Podľa § 6 ods. 7 zákona o potravinách, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2024 bude  
2
prevádzkovateľ, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkarni s predajnou plochou väčšou ako 400 m  
povinný uzatvoriť zmluvu o darovaní potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú  
bezpečné, aspoň s jednou osobou vykonávajúcou činnosť s verejnoprospešným účelom v oblasti  
poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb podľa osobitných  
predpisov („charitatívna organizácia“), pričom od nej nemôže za tieto potraviny požadovať akékoľvek  
2
priame alebo nepriame plnenie. Ostatní prevádzkovatelia (s prevádzkovou plochou menej ako 400m )  
nebudú mať povinnosť uzatvárať zmluvy s charitatívnou organizáciou, zostáva to na ich rozhodnutí.  
2. Právna úprava využívania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti vo  
vybraných krajinách5  
2.1. Právna úprava využívania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti v Českej  
Republike  
2.1.1. Predaj  
Dátumy spotreby a  
minimálnej trvanlivosti v Českej republike upravuje zákon  
č. 110/1997 Zb. o potravinách a tabakových výrobkoch v znení neskorších predpisov.  
Podľa § 10 tohto zákona potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti sa môžu  
uvádzať na trh, iba ak sú označené, samostatne umiestnené a ak sú bezpečné na konzumáciu.  
Preto musia byť zreteľne označené dátumom minimálnej trvanlivosti, viditeľne oddelené na  
samostatnom mieste a musia byť zdravotne nezávadné.  
Za bezpečnosť potravín, podľa § 17 zákona o potravinách a tabakových výrobkoch je  
zodpovedný prevádzkovateľ potravinárskeho podniku.  
Pri predaji potravín do dátume minimálnej trvanlivosti sa neuplatňuje daňová úľava  
ani znížená DPH.  
5 ECPRD (interná databáza výmeny informácií medzi národnými parlamentmi). Požiadavka NR SR: Request No.  
4644 - Use of food after the “best before” date, [cit. 30.04.2021]  
8
 
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívnych opatrení pri ďalšom využívaní potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a Rakúsku  
Česká Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia (ďalej SZPI) je zodpovedná za  
úradné kontroly fyzických a právnických osôb, ktoré uvádzajú na trh poľnohospodárske  
výrobky, potraviny alebo suroviny na ich výrobu, alebo tabakové výrobky. Počas  
potravinových kontrol inšpektori SZPI odoberajú vzorky z jednotlivých šarží výrobkov.  
Každé vzorkovanie má vlastný záznam o vzorkovaní. Do laboratórií sa odovzdávajú vzorky  
odobraté inšpektorom a analyzujú sa podľa zamerania inšpekcie. Okrem toho sa vykonávajú  
analytické a senzorické analýzy a hodnotí sa správnosť štítkov a súlad s dátumom minimálnej  
trvanlivosti.  
Kontrolovaná osoba je oboznámená s výsledkami kontroly formou inšpekčného  
protokolu. SZPI vedie evidenciu a podľa zákona č 500/2004 Zb. o Správnom poriadku v znení  
neskorších predpisov môže s kontrolovanou osobou začať správne konanie o uložení pokuty až  
do výšky 10 000 000 CZK (približne 382 850 EUR).  
2.1.2. Charitatívny účel  
2
Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku s predajnou plochou väčšou ako 400 m je  
povinný bezplatne poskytnúť neziskovej organizácii potraviny, ktoré nespĺňajú požiadavky  
stanovené v zákone o potravinách a tabakových výrobkoch alebo v priamo uplatniteľnom predpise  
Európskej únie upravujúcom požiadavky na potraviny, ale potraviny sú stále bezpečné na  
konzumáciu. Neziskové organizácie bezplatne zhromažďujú, uskladňujú a distribuujú  
potraviny humanitárnym alebo charitatívnym organizáciám poskytujúcim potravinovú  
pomoc klientom sociálnych služieb, ktoré určí ministerstvo.  
Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené  
v zákone o potravinách a tabakových výrobkoch alebo v priamo uplatniteľnom predpise Európskej  
únie upravujúcom požiadavky na potraviny, ale sú bezpečné na konzumáciu, môže  
2
prevádzkovateľ potravinového podniku (s predajnou plochou do 400 m ) bezplatne  
poskytnúť neziskovej organizácii, ktorá bezplatne zhromažďuje, uskladňuje a distribuuje  
potraviny humanitárnym alebo charitatívnym organizáciám poskytujúcim potravinovú  
pomoc klientom sociálnych služieb. Tieto organizácie určí ministerstvo rozhodnutím.  
Potraviny určené pre klientov sociálnych služieb sú poskytované bezplatne.  
Charitatívna organizácia môže jedlo po dátume minimálnej trvanlivosti používať až  
po registrácii / úradnej kontrole. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vykoná úradnú  
kontrolu potravín po dátume minimálnej trvanlivosti pred využitím charitou.  
Regionálne úrady verejného zdravotníctva a krajská veterinárna správa overujú  
prítomnosť nebezpečných potravín alebo podozrivých výrobkov na území regiónu.  
Kontrolovaná osoba je oboznámená s výsledkami kontroly formou inšpekčného protokolu.  
9
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívnych opatrení pri ďalšom využívaní potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a Rakúsku  
Orgány vedú evidenciu a podľa zákona č. 500/2004 Zb. o Správnom poriadku v znení neskorších  
predpisov a môžu s kontrolovanou osobou začať správne konanie o uložení pokuty až do výšky  
10 000 000 CZK (približne 382 850 EUR).  
2.2. Právna úprava využívania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti v Maďarsku  
2.2.1. Predaj  
V Maďarsku je kvalita potravín upravená zákonom XLVI z roku 2008 o potravinovom  
dodávateľskom reťazci a o kontrole a dohľade nad potravinovým dodávateľským reťazcom. Podľa tohto  
zákona nesie zodpovednosť za bezpečnosť a kvalitu potravín výrobca alebo osoba, ktorá prvá  
uviedla potraviny do voľného obehu, a to až do uplynutia dátumu spotreby alebo minimálnej  
trvanlivosti.  
Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti sa nesmú uvádzať na trh. Maďarská  
potravinová banka zhromažďuje potraviny, ktoré sú už nadbytočné ale stále jedlé, teda krátko  
pred dátumom minimálnej trvanlivosti, z hypermarketov, tovární, spracovateľských závodov  
a od výrobcov. Podľa druhu potravín distribuuje ďalej ľuďom v núdzi priamo z vlastného  
skladu, alebo prostredníctvom partnerov priamo zo supermarketu.  
Národný úrad pre bezpečnosť potravinového reťazca (NÉBIH) vykonáva kontroly potravín.  
Úrad je zodpovedný za zabezpečenie toho, aby každý, kto sa podieľa na výrobe, spracovaní,  
distribúcii a príprave potravín, konal v súlade s právnymi predpismi, aby mohli spotrebitelia  
dostávať vysoko kvalitné a bezpečné potraviny.  
V prípade uvedenia na trh potravín po dátume minimálnej trvanlivosti alebo po  
dátume spotreby je predávajúcemu uložená pokuta (podľa zákona XLVI z roku 2008).  
2.2.2. Charitatívny účel  
Potraviny sa môžu poskytnúť na charitatívne účely, len ak sú krátko pred dátumom  
minimálnej trvanlivosti.  
2.3. Právna úprava využívania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti v Poľsku  
2.3.1. Predaj  
V Poľsku je podľa zákona z 25. augusta 2006 o bezpečnosti potravín a výživy predaj  
potravín po dátume minimálnej trvanlivosti zakázaný. Podľa článku 52 sa môžu potraviny  
označené dátumom minimálnej trvanlivosti („minimálna trvanlivosť do...“) alebo dátumom  
10  
 
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívnych opatrení pri ďalšom využívaní potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a Rakúsku  
spotreby predávať iba do tohto dátumu. V článku 100 sa stanovuje, že každý, kto uvedie na trh  
potravinu po dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti, bude stíhaný,  
obmedzený na slobode alebo mu bude uložená pokuta.  
2.3.2. Charitatívny účel  
V Poľsku nie je možné darovať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti na  
charitatívny účel. Pravidlá darovania potravín mimovládnym organizáciám upravuje zákon z  
19. júla 2019 o boji proti plytvaniu jedlom.  
Potravinový odpad sa podľa ustanovení zákona chápe ako stiahnutie potravín, ktoré  
spĺňajú požiadavky potravinového práva a distribúcie a sú určené na likvidáciu, a to najmä z  
dôvodu blížiaceho sa dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti, alebo z dôvodu chýb  
vzhľadu týchto výrobkov alebo ich obalov.  
Predajca potravín je povinný uzavrieť s mimovládnou organizáciou dohodu o  
bezplatnom poskytnutí potravín zodpovedajúcich vyššie spomenutým kritériám. Organizácia  
musí pôsobiť v oblasti sociálnej pomoci vrátane pomoci rodinám a ľuďom v zložitej životnej  
situácii.  
Ak predajca potraviny vyhodí, namiesto toho, aby ich daroval organizácii, musí tejto  
organizácii zaplatiť poplatok za potravinový odpad. Poplatok sa účtuje ako súčin sadzby  
poplatku a hmotnosti vyhodeného jedla.  
Ďalšie povinnosti predajcu podľa ustanovení zákona:  
organizácia informačných a vzdelávacích kampaní v spolupráci s mimovládnou  
organizáciou, raz ročne, dva po sebe nasledujúce týždne;  
predloženie výročnej správy o výške poplatku za potravinový odpad;  
zverejnenie informácií o výške zaplateného poplatku za potravinový odpad alebo  
hodnote potravín darovaných mimovládnym organizáciám vo finančných výkazoch  
a na webových stránkach.  
Poplatok za plytvanie jedlom sa znižuje o náklady, ktoré predávajúcemu vznikli  
v súvislosti s organizovaním vzdelávacích a informačných kampaní.  
Ak predajca poplatok mimovládnej organizácii nezaplatí alebo ho zníži, inšpektor  
ochrany životného prostredia mu môže uložiť pokutu od 500 PLN (približne 110 EUR)  
do 10 000 PLN (približne 2 200 EUR).  
11  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívnych opatrení pri ďalšom využívaní potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a Rakúsku  
2.4. Právna úprava využívania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti v Rakúsku  
2.4.1. Predaj  
V Rakúsku je predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti upravený v krajinskom  
nariadení o označovaní alergénov, Spolkový právny vestník č. II 175/2014. Nariadenie obsahuje aj  
ďalšie ustanovenia týkajúce sa označovania potravín.  
Predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti je v Rakúsku  
povolený. Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti musia byť zreteľne označené a musia  
byť bezpečné a zdravotne nezávadné. Pri predaji potravín po dátume minimálnej trvanlivosti  
nie sú povolené žiadne daňové úľavy ani znížená DPH.  
prevádzkovateľ potravinárskeho podniku.  
prípravky na ochranu rastlín prebiehajú pravidelné úradné kontroly potravín. V rámci  
organizácie rakúskych spolkových krajín sú za úradné potravinové kontroly zodpovední  
potravinoví inšpektori.  
2.4.2. Charitatívny účel  
V Rakúsku je možné darovať jedlo po dátume minimálnej trvanlivosti na  
charitatívne účely, pokiaľ sú splnené podmienky týkajúce sa bezpečnosti potravín. Za  
bezpečnosť potravín zodpovedá charitatívna organizácia.  
Neexistujú konkrétne kontroly týkajúce sa dátumu minimálnej trvanlivosti. V rámci  
organizácie rakúskych spolkových krajín sú za úradné potravinové kontroly zodpovední  
potravinoví inšpektori.  
12  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívnych opatrení pri ďalšom využívaní potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a Rakúsku  
Záver  
Odbor Parlamentný inštitút Kancelárie NR SR sa v záujme získania doplňujúcich  
priamych informácií obrátil prostredníctvom Európskeho centra pre parlamentný výskum a  
dokumentáciu (ECPRD) na vybrané krajiny. Zamerali sme sa na porovnanie využívania  
potravín po dátume minimálnej trvanlivosti.  
Okrem informácií z ECPRD sa nám podarilo získať informácie aj z iných verejne  
prístupných zdrojov. V stanovenom termíne sa nám podarilo získať informácie zo všetkých  
oslovených krajín: Česká republika, Maďarsko, Rakúsko a Poľsko.  
Na základe získaných odpovedí môžeme konštatovať, že všetky skúmané krajiny majú  
vo svojej legislatíve upravené, ako je potrebné nakladať s potravinami z hľadiska ich dátumu  
minimálnej trvanlivosti.  
Dve krajiny uviedli (Česká republika, Rakúsko), že potraviny, pokiaľ sú bezpečné  
a zdravotne nezávadné, je možné uviesť na trh aj po dátume minimálnej trvanlivosti.  
Potraviny musia byť bezpečné, zreteľne označené, že ide o potraviny po uplynutí dátumu  
minimálnej trvanlivosti a zreteľne priestorovo oddelené od ostatných potravín. Nie je  
povolená žiadna úľava na DPH ani iné úľavy za predaj takýchto potravín.  
Rovnako ako v Slovenskej republike aj v Maďarsku a v Poľsku je predaj potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti zakázaný. Za porušenie tohto zákazu môže byť uložená  
sankcia/pokuta.  
Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, pokiaľ sú bezpečné, môžu byt  
poskytnuté na charitu tak ako v Slovenskej republike aj v dvoch analyzovaných krajinách  
(Česká republika a Rakúsko).  
V Maďarsku a Poľsku je možné potraviny darovať na charitatívne účely iba pred  
blížiacim sa dátumom minimálnej trvanlivosti, nie po dátume minimálnej trvanlivosti.  
13  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie legislatívnych opatrení pri ďalšom využívaní potravín po  
dátume minimálnej trvanlivosti v krajinách V4 a Rakúsku  
Použité zdroje  
2. ECPRD (interná databáza výmeny informácií medzi národnými parlamentmi).  
Požiadavka NR SR: Request No. 4644 - Use of food after the “best before” date, [cit.  
30.04.2021]  
3. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky: Až polovica  
peňazí, ktoré Slováci minú na potraviny, končí v kontajneri, Dostupné na:  
konci-v-kontajneri/15003/, [cit. 30.04.2021]  
4. Biljana Borzan: EÚ má morálnu a politickú povinnosť obmedziť plytvanie  
30.04.2021]  
14