NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VIII. volebné obdobie

534

NÁVRH VLÁDY

na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov

Na rokovanie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) sa predkladá návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Účelom predloženého návrhu zákona je naliehavo riešiť zavedenie výslovnej zákonnej možnosti pre členov zákonom zriadených komôr (napríklad Slovenská advokátska komora, Slovenská komora exekútorov, Notárska komora Slovenskej republiky) vykonávať svoje volebné právo a hlasovacie právo elektronickými prostriedkami, a v to čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19. Súčasná pandemická situácia neumožňuje zavedenie takéhoto prístupu k výkonu volebného alebo hlasovacieho práva formou zmeny interných predpisov komôr zriadených zákonom, preto je potrebné, aby sa táto možnosť zaviedla priamo zákonom.

Cieľom návrhu zákona je umožniť právnickým osobám založeným podľa zákona, aby ich kolektívne orgány mohli prijímať svoje rozhodnutia aj per rollam, čím sa minimalizuje nutnosť zhromažďovania sa väčšieho počtu osôb na jednom mieste v snahe zamedziť šíreniu nákazlivej choroby COVID-19. Návrh zákona využíva v tomto prípade už existujúcu infraštruktúru zákonov, ktoré sa v týchto prípadoch použijú primerane.

Bez vykonania navrhovanej zmeny zákonnej úpravy reálne hrozí znefunkčnenie stavovskej samosprávy v rámci komôr zriadených zákonom. Uvedený stav negatívnym spôsobom ovplyvňuje ústavou garantované právo slobodne sa združovať, a v konečnom dôsledku v prípade komôr združujúcich profesie akými sú advokáti, súdni exekútori, či notári môže byť negatívne ovplyvňované právo na obhajobu, či právo na súdnu ochranu.

Čo sa týka uvedenej potreby okamžitého zásahu zákonodarcu vláda na tomto mieste uvádza, že si je vedomá skutočnosti, že v prípade aplikácie § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky môže Národná rada uplatňovať právomoc uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní, iba ak objektívne existuje mimoriadna okolnosť, a v jej rámci ide o dostatočne odôvodnený prípad ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozbu značných hospodárskych škôd pre štát.

S ohľadom na nepredvídateľnosť aktuálnej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 a na možnosť náhleho sprísňovania opatrení, je v súlade so snahou o zabezpečenie riadneho chodu profesijnej samosprávy poskytnúť aj profesijným komorám možnosť realizovať hlasovacie a volebné právo elektronickou formou. Stavovské komory ako orgány záujmovej samosprávy s preneseným výkonom verejnej moci majú zákonom zverené právomoci, ktoré slúžia na správu vnútorných záležitostí a realizáciu spoločenského záujmu, ktorý je ochrana všeobecných záujmov občanov.

Predkladaný návrh má za cieľ adresovať okrem všeobecného rámca zavedenia elektronickej alternatívy prezenčného hlasovania v rámci profesijnej samosprávy v čase obmedzení spôsobených pandémiu COVID-19 aj aktuálnu situáciu v oblasti advokátskej samosprávy, keďže v júni 2021 (11.6.) uplynie zákonom stanovené obdobie volených orgánov. Orgány komory (predsedníctvo, disciplinárna komisia, odvolacia disciplinárna komisia a revízna komisia) sú volené konferenciou advokátov, ktorá predstavuje najvyšší orgán komory a ktorého členmi sú všetci advokáti (tj. vyše 6000 osôb).

Slovenská advokátska komora má zákonom zverené povinnosti, ktorými sa realizuje zabezpečenie povinného členstva, dohľad nad riadnym výkonom advokácie, vedenie disciplinárneho konania a ukladanie sankcií, kontrola zákonom stanovených povinností členov, zápis, zrušenie a pozastavenie členstva v komore, vrátane z dôvodu trestného stíhania členov. Všetky činnosti samosprávy majú za cieľ riadny výkon advokácie, ktorá slúži na ochranu práv a právom chránených záujmov občanov.

Cieľom predkladaného zákona ja preventívne zabezpečiť funkčnosť orgánov komory, aj pre prípad zhoršenia epidemiologickej situácie, a predísť tak ohrozeniu správy advokátskych vecí, plynulosti disciplinárneho stíhania a celkovej funkčnosti samosprávneho systému.

Konferencia advokátov ako najvyšší orgán Slovenskej advokátskej komory zasadá každé štyri roky na jednom mieste v jeden deň, čím dochádza ku kumulácii viac ako 1000 osôb. Navrhuje sa preto umožniť nielen prezenčný výkon hlasovacích práv, ale aj dištančný spôsob prostredníctvom elektronických prostriedkov, aby sa s predstihom zabezpečila kontinuita a plynulosť organizácie volieb a hlasovania.

Zvolanie konferencie advokátov v lehote do štyroch rokov od zvolania ostatnej konferencie je povinnosťou vyplývajúcou zo zákona (§ 68 ods. 1 č. 586/2003 Z. z. zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov). V prípade, že nebude existovať alternatíva k fyzickej prítomnosti na konferencii advokátov, za aktuálnych okolností je viac ako pravdepodobné, že sa na konferencii advokátov zúčastní minimálny počet členov komory. Ak by v takom prípade neboli zvolené orgány komory, bolo by nutné konferenciu advokátov realizovať opakovane (§ 67 zákona o advokácii), dokonca raz za dva mesiace, pričom nie je

možné zaručiť iný vývoj situácie. Odkladanie zasadnutia konferencie advokátov preto nie je racionálne (s ohľadom na neistý vývoj pandémie), ani hospodárne. Organizácia konferencie advokátov tvorí nezanedbateľnú časť rozpočtu stavovskej organizácie (cca 10% všetkých výdavkov). Pri opakovanom konaní konferencie advokátov hrozí znefunkčnenie Slovenskej advokátskej komory aj z hospodárskych dôvodov.

Na druhej strane, umožnením elektronickej formy hlasovania, ktorá nemení materiálny, ale len formálny priebeh zasadnutia orgánu sa predchádza vyššie spomenutým komplikáciám spôsobených pandémiou COVID-19 a súvisiacimi opatreniami ako aj negatívnym následkom na riadny chod komory a plnenia zákonom stanovených povinností, ktoré slúžia na zabezpečenie plynulého poskytovania služieb občanom.

Zabezpečenie plynulosti riadenia samosprávy je preventívnym opatrením, ktorým sa zabezpečí základné právo občanov na prístup k advokátovi, k obhajobe, k právnym službám (článok 47 ods. 2 ústavy). Zároveň sa predchádza obmedzovaniu práva slobodne sa združovať (článok 29 ústavy).

Ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát je potenciálnym následkom mimoriadnej okolnosti, ktorý je aj podľa presvedčenia vlády potrebné individualizovať. Ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát je dostatočne odôvodnené vtedy, ak ohrozenie je reálne (atribút reálnosti ohrozenia), priame (atribút bezprostrednosti ohrozenia) a je konkretizovaný spôsob ohrozenia (atribút konkrétnosti ohrozenia).

Vláda sa taktiež stotožňuje s tézou, že princípy demokratického právneho štátu sa uplatňujú i v procese tvorby práva na zákonodarnej úrovni. Za esenciálne pre zadosťučinenie princípom demokratického právneho štátu v procese tvorby práva vláda považuje najmä dodržiavanie princípu slobodnej súťaže politických strán, princípu väčšinového rozhodovania a ochrany menšiny, ale aj princípu verejnosti v zmysle práva verejnosti oboznámiť sa a identifikovať sa s „produktom“ parlamentnej procedúry (návrhom zákona). Vláda plne rešpektuje princíp pluralizmu, princíp otvorenej diskusie zástancov konkurenčného názoru i princíp ochrany práva parlamentnej menšiny (parlamentnej opozície) na prezentovanie názoru a kontrolu vládnucej väčšiny. V neposlednom rade si vláda ctí právo občianskej spoločnosti na oboznámenie sa s procesom tvorby práva a predkladanou zákonnou úpravou.

Vláda je zároveň presvedčená, že v čase pandémie ochorenia COVID-19 a tým súvisiaceho vyhlásenia núdzového stavu (mimoriadna okolnosť) je potrebné prijímať mnohé opatrenia na sanáciu pandémie ochorenia COVID-19 za účelom ochrany životov a zdravia obyvateľstva. Tieto opatrenia však neraz zasahujú do iných ústavou a zákonmi garantovaných práv a slobôd jednotlivcov, skupín osôb, podnikateľov alebo právnických osôb.

Z uvedených dôvodov má vláda Slovenskej republiky za preukázané, že z dôvodu zabezpečenia ochrany základných ľudských práv a slobôd je nevyhnutné urýchlené prijatie navrhovaných doplnení návrhu zákona, aby sa predišlo k sťaženiu napĺňania ústavou garantovaných základných práva a slobôd.

Podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sú preto splnené podmienky na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, pretože sú ohrozené základné