Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Prehľady  
02/2021  
Informácia o aktuálnej ekonomickej  
a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Anotácia:  
Predložený materiál  
prináša stručný štatistický  
prehľad o vybraných  
ukazovateľoch  
ekonomického a sociálneho  
vývoja v SR.  
Vypracovala: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
HDP, nezamestnanosť,  
zamestnanosť, mzda, inflácia,  
stavebná produkcia,  
priemysel, cestovný ruch,  
štátny rozpočet, zahraničný  
obchod  
inštitút  
Bratislava  
22. marca 2021  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov KancelárieNRSRa nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
kdátumu jehozverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Obsah  
3
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
1. Hrubý domáci produkt  
Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenskej republiky v roku 2020 klesol o 5,2 %,  
ekonomiku na sklonku roka potiahol export a znižovanie prepadu vybraných odvetví.  
Prepad ekonomiky vo 4. štvrťroku bol druhý najmiernejší v roku 2020, dosiahol len  
2,7 %. Rast pridanej hodnoty vo viacerých odvetviach, najmä v priemysle v posledných  
mesiacoch roka, tlmil nepriaznivý trend z prvej polovice roka.  
Hrubý domáci produkt SR sa vo štvrtom štvrťroku 2020 medziročne znížil o 2,7 % (v  
stálych cenách, sezónne neočistený). Kým prvá vlna pandémie COVID-19 spôsobila historické  
prepady kľúčových ukazovateľov v 2. štvrťroku, vývoj na konci roka už ovplyvňovala druhá  
vlna. Ekonomika sa dokázala opäť naštartovať a v závere roka zmiernila tempo poklesu, takže  
pokles bol v rámci celého roka 2020 druhý najmiernejší. Rozhodujúci podiel na výsledku mal  
opäť zahraničný dopyt, ktorý sa dokázal naštartovať natoľko, že dosiahol medziročný rast o  
1,8 %.  
V porovnaní s 3. štvrťrokom bola tvorba HDP po sezónnom očistení reálne vyššia o  
0,2 %. V bežných cenách objem HDP dosiahol 24,1 mld. EUR, čo predstavuje o 0,4 % nižšiu  
1
hodnotu ako HDP vo 4. štvrťroku 2019.  
Graf č. 1: Vývoj hrubého domáceho produktu  
1 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Hrubý domáci produkt vo 4. štvrťroku 2020, [cit. 15.3.2021]  
4
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 2: Štvrťročné údaje HDP v stálych cenách vypočítaných reťazením objemov  
k referenčnému roku 2015 (hospodárstvo úhrnom)  
25 000  
20 000  
15 000  
10 000  
5 000  
0
120  
100  
80  
60  
40  
20  
0
mil. Eur  
index  
Tabuľka č. 1: Štvrťročné údaje HDP v stálych cenách vypočítaných reťazením objemov  
k referenčnému roku 2015 (hospodárstvo úhrnom)  
1.Q.2019 2.Q.2019 3.Q.2019 4.Q.2019 1.Q.2020 2.Q.2020 3.Q.2020 4.Q.2020  
mil. EUR  
index  
20 548,60 22 408,00 23 205,50 22 968,10 19 799,40 19 694,60 22 653,50 22 358,50  
103,60  
102,00  
96,40  
87,90  
97,60  
97,30  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR.  
Graf č. 3: Štvrťročné údaje HDP v bežných cenách  
25 000  
120  
100  
80  
60  
40  
20  
0
20 000  
15 000  
10 000  
5 000  
0
mil. Eur  
index  
5
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Tabuľka č. 2: Štvrťročné údaje HDP v bežných cenách (hospodárstvo úhrnom)  
1.Q.2019 2.Q.2019 3.Q.2019 4.Q.2019 1.Q.2020 2.Q.2020 3.Q.2020 4.Q.2020  
mil. EUR  
index  
21 587,90 23 587,20 24 513,30 24 176,80 21 451,80 21 131,80 24 440,10 24 081,20  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR.  
Druhá vlna pandémie COVID-19 s väčšími negatívnymi zdravotnými dopadmi na  
obyvateľstvo sa neprejavila výraznejším prepadom v ekonomike SR. Naopak, pozitívne  
prekvapil výkon viacerých odvetví, ako napr. automobilového priemyslu aj stavebníctva.  
Výsledkom bol medziročný vývoj HDP porovnateľný s vývojom v 3. štvrťroku 2020 a zároveň  
výrazne lepší ako počas prvej vlny pandémie v 2. štvrťroku 2020. Naďalej, aj vo štvrtom  
štvrťroku 2020, k výsledku významnou mierou prispelo kladné saldo zahraničného obchodu,  
2
podporené zahraničným dopytom v oblasti automobilových výrobkov.  
2. Nezamestnanosť  
Nezamestnanosť v roku koronakrízy vzrástla na 6,7 %, v poslednom štvrťroku bolo o  
35-tisíc ľudí bez práce viac ako pred rokom.  
Nezamestnanosť medziročne rástla počas celého roka 2020, tempo rastu počtu ľudí bez  
práce sa zrýchlilo najmä v treťom štvrťroku a podobný vývoj bol aj v poslednom štvrťroku.  
Počet nezamestnaných vo 4. štvrťroku 2020 bol medziročne vyšší o 22,5 % (o 34,9 tis. osôb), čo  
bolo spôsobené zmenami ešte v predchádzajúcich mesiacoch. Celkovo bolo bez práce 189,8 tis.  
ľudí. Miera nezamestnanosti SR v posledných troch mesiacoch roka 2020 dosiahla 7 %,  
medziročne bola vyššia o 1,4 p. b.  
V porovnaní s 3. štvrťrokom 2020 po sezónnom očistení zostala nezamestnanosť  
nezmenená na úrovni 190,2 tis. osôb. Zvýšila sa hlavne krátkodobá nezamestnanosť,  
najdynamickejšie pribúdali nezamestnaní od 3 do 6 mesiacov, ich počet sa medziročne takmer  
3
zdvojnásobil.  
15.3.2021]  
3 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Nezamestnanosť vo 4. štvrťroku 2020, [cit. 8.3.2021]  
6
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 4: Vývoj nezamestnanosti od prvého štvrťroku 2016 do štvrtého štvrťroku 2020  
4
Graf č. 5: Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2020 v %  
7,65  
7,6  
7,57  
7,43  
7,4  
7,38  
7,35  
7,2  
6,57  
5,19  
5,05  
4,98  
Tabuľka č. 3: Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2020 a v januári a vo februári 2021 v %  
Rok  
Rok 2020  
Rok 2021  
Mesiac 1  
2
3
4
5
6
7
8
9
10  
11  
12  
1
2
Evidovaná  
nezamestnanosť v %  
4,98 5,05 5,19 6,57 7,2 7,4 7,65 7,6 7,43 7,35 7,38 7,57 7,81 7,90  
Na základe údajov zo zdroja: MPSVaR SR.  
4 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Dostupné na: Miera evidovanej  
nezamestnanosti, [cit. 8.3.2021]  
7
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
3. Zamestnanosť  
Zamestnanosť v roku 2020 aj v jeho poslednom štvrťroku zaznamenala pokles o 2 %,  
v ekonomike za rok ubudlo vyše 50-tisíc pracujúcich. Zamestnanosť podľa Výberového  
zisťovania pracovných síl (VZPS) vo 4. štvrťroku 2020 medziročne klesla o 2 %. Na trhu práce  
tak bolo celkovo 2 538,9 tis. pracujúcich, ich počet bol o 52,3 tis. osôb nižší ako v rovnakom  
období roka 2019. Sezónne očistená celková zamestnanosť sa oproti 3. štvrťroku 2020 zvýšila  
o 2,5 tis. osôb (o 0,1 %). Pokles zamestnanosti sa prejavil najmä v 2. štvrťroku, následne miera  
poklesu spomaľovala.  
Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva,  
sa oproti 4. štvrťroku 2019 znížila o 0,9 p. b. na 72,7 %. Po odpočítaní osôb pracujúcich v  
5
zahraničí zamestnanosť na území Slovenska klesla o 1,7 % na 2 420,8 tis. osôb.  
Graf č. 6: Vývoj zamestnanosti od prvého štvrťroku 2016 do štvrtého štvrťroku 2020  
Najväčší pokles pracujúcich bol medzi mladými do 25 rokov, ročný úbytok prekročil  
10 %, naopak mierne sa zvýšil počet pracujúcich nad 55 rokov. Ubudlo najviac pracujúcich  
osôb s najnižším dosiahnutým vzdelaním – základným, o 18,4 %.  
Celkovo z 19 sledovaných odvetví dopad krízy v podobe poklesu počtu pracujúcich pocítili  
až v 13 odvetviach. Najväčšie úbytky boli počas celého roka v službách, najmä v ubytovacích  
a stravovacích službách, kde zamestnanosť klesla o 12,3 % a v doprave a skladovaní a v  
odborných, vedeckých a technických činnostiach pri poklese zhodne o 7,6 %. Naopak,  
5 Štatistický úrad SR, Dostupne na: Zamestnanosť vo 4. štvrťroku 2020, [cit. 8.3.2021]  
8
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
prírastky boli najmä v informáciách a komunikácii, kde sa počet pracujúcich zvýšil takmer o  
štvrtinu (o 21,2 %). Poľnohospodárstvo prišlo za rok o 9,2 % pracujúcich, v stavebníctve bol  
pokles miernejší, o 2,9 %.  
Na regionálnej úrovni zamestnanosť klesla v roku 2020 vo všetkých krajoch, k najväčším  
poklesom došlo v Prešovskom kraji o 2,8 % a v Bratislavskom a Nitrianskom kraji zhodne o  
2,5 %. Zamestnanosti sa najlepšie darilo udržať v Trnavskom kraji, medziročný pokles bol  
najmiernejší (o 0,5 %) a ako jediný dosiahol mierne zvýšenie miery zamestnanosti o 0,2 p. b.  
Súčasne najväčší pokles miery zamestnanosti bol v Prešovskom kraji o 1,8 p. b., ktorý spolu s  
Košickým krajom dlhodobo dosahujú jej najnižšiu úroveň v SR pod hodnotou 70 %. Druhý  
najväčší pokles ročnej miery zamestnanosti bol v Bratislavskom kraji (o 1,5 p. b.), ktorý, naopak  
vykazuje najvyššiu mieru zamestnanosti v krajine. V roku 2020 bola na úrovni 79,8 %. Pokles  
6
miery zamestnanosti o 1 p. b. a viac bol aj v Žilinskom a Nitrianskom kraji.  
Zamestnanosť v januári 2021 v porovnaní s januárom 2020 rástla len v informačných a  
komunikačných činnostiach o 0,3 %. Najväčší pokles bol v ubytovaní o 24,9 %, znížila sa aj v  
činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 12 %, stavebníctve o 9,7 %, veľkoobchode o 7,5 %,  
priemysle o 6,4 %, maloobchode o 5 %, doprave a skladovaní o 4,4 %, predaji a oprave  
7
motorových vozidiel o 3,6 % a vo vybraných trhových službách o 0,2 %.  
4. Priemerná mesačná mzda  
Priemerná mzda zamestnanca si v roku 2020 navzdory pandémii COVID-19 udržala rast,  
iba zmiernila jeho tempo o polovicu na 3,8 % a dosiahla hodnotu 1 133 EUR. V poslednom  
štvrťroku bola medziročná dynamika rastu priemerného zárobku 5,8 %. Na sklonku roka  
prvýkrát priemerné mzdy prekročili hranicu 1 000 EUR vo všetkých ôsmich krajoch SR.  
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla vo 4.  
štvrťroku minulého roka 1 245 EUR, medziročne bola vyššia o 5,8 %. Napriek tomu, že rok  
2020 poznamenala kríza spojená s COVID-19, dopad tlmiacich opatrení na výkon ekonomiky  
ovplyvnil rast miezd na celoslovenskej úrovni menej, ako sa očakávalo. Priemerné mzdy síce  
zaznamenali medziročný pokles v 2. štvrťroku 2020 o 1,2 %, v treťom a štvrtom štvrťroku sa  
vrátili k rastúcemu trendu.  
Po zohľadnení miery inflácie reálna mzda vo 4. štvrťroku 2020 vzrástla o 4,2 %. Sezónne  
8
očistená priemerná mzda sa oproti 3. štvrťroku 2020 zvýšila o 1,9 %.  
2021, [cit. 16.3.2021]  
štvrťroku 2020, [cit. 8.3.2021]  
9
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 7: Vývoj priemernej mesačnej mzdy od prvého štvrťroku 2016 do štvrtého štvrťroku 2020  
Oproti rovnakému obdobiu roka 2019 priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla  
vo všetkých sledovaných odvetviach s výnimkou dvoch najviac zasiahnutých odvetví, a to  
v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerný zárobok klesol o 14,4 % a v umení,  
zábave a rekreácii pri poklese o 1,5 %. V ostatných 17 odvetviach mzdy vzrástli, a to od 0,2 %  
v administratívnych službách do 14,6 % v zdravotníctve a sociálnej pomoci. Zvýšenie  
priemernej mzdy nad 10 % pocítili aj vo vzdelávaní (o 10,3 %) a výrazný rast zaznamenali aj  
vo verejnej správe a obrane (o 9,6 %). Z územného hľadiska rast priemernej mzdy zaznamenali  
vo všetkých krajoch, najvyšší relatívny prírastok o 7,6 % bol v Prešovskom a po 6,1 %  
v Trnavskom a Žilinskom kraji.  
Súčasne prvýkrát priemerný hrubý zárobok presiahol úroveň 1 000 EUR vo všetkých  
ôsmich krajoch Slovenska (na kvartálnej úrovni) a pohyboval sa od 1 007 EUR v Prešovskom  
kraji do 1 530 EUR v Bratislavskom kraji. Z regiónov mimo hlavného mesta bola najvyššia  
priemerná mzda v posledných troch mesiacoch roka 2020 v Žilinskom kraji (1 152 EUR).  
Priemerná mesačná mzda zamestnanca v roku 2020  
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca si v roku 2020 navzdory pandémii  
COVID-19 udržala rast, zvýšila sa o 3,8 % na 1 133 EUR. Mzdy tak vzrástli v priemere  
o 41 EUR. Tempo rastu sa v porovnaní s rokom 2019 síce spomalilo o polovicu, ale mzdy aj tak  
v priemere prekročili úroveň 1100 EUR.  
10  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Reálne po započítaní rastu spotrebiteľských cien mzda medziročne vzrástla o 1,9 %.  
V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019 bol rast reálnej mzdy pomalší o 3,1  
9
percentuálneho bodu.  
Graf č. 8: Vývoj priemernej mesačnej mzdy za rok (v období od 2009 do 2020)  
Priemerná mesačná mzda v januári 2021  
Priemerná nominálna mesačná mzda v januári 2021 vo väčšine činností medziročne  
klesla, najviac v ubytovaní, pokles bol až dvojciferný. Priemerná nominálna mesačná mzda  
vzrástla v januári 2021 oproti januáru 2020 vo vybraných trhových službách o 9,3 % (dosiahla  
1 122 EUR), stavebníctve o 3,8 % (769 EUR) a v priemysle o 1 % (1 177 EUR). Klesla v ubytovaní  
o 18,4 % (650 EUR), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,6 % (521 EUR), doprave a  
skladovaní o 3,3 % (1 020 EUR), veľkoobchode o 1,7 % (1 052 EUR), predaji a oprave  
motorových vozidiel o 1,4 % (1 065 EUR) a v maloobchode o 0,1 % (804 EUR). V informačných  
a komunikačných činnostiach ostala nezmenená na úrovni januára 2020 (1 992 EUR).  
Priemerná reálna mesačná mzda v januári 2021 medziročne vzrástla vo vybraných  
trhových službách o 8,5 %, stavebníctve o 3,1 % a v priemysle o 0,3 %. Klesla najviac v  
ubytovaní o 19 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,2 %. Pokles bol aj v doprave a  
skladovaní o 4 %, veľkoobchode o 2,4 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,1 %,  
10  
maloobchode o 0,8 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 0,7 %.  
štvrťroku 2020, [cit. 8.3.2021]  
2021, [cit. 16.3.2021]  
11  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
5. Vývoj jadrovej a čistej inflácie  
V januári 2021 miera medziročnej inflácie v úhrne dosiahla hodnotu 0,7 %. Jadrová  
inflácia dosiahla hodnotu 1,2 % a čistá inflácia hodnotu 1,6 %. V januári 2021 oproti decembru  
2020 úhrnnú infláciu ovplyvnila jadrová inflácia 0,75 percentuálneho bodu (p. b.), regulované  
ceny -0,45 p. b. a nepriame dane úhrnnú infláciu neovplyvnili. Jadrovú infláciu ovplyvnili ceny  
11  
potravín 0,18 p. b. a čistá inflácia 0,57 p. b.  
Vo februári 2021 miera medziročnej inflácie v úhrne dosiahla hodnotu 0,9 %. Jadrová  
inflácia dosiahla hodnotu 1,3 % a čistá inflácia hodnotu 1,8 %. Vo februári oproti januáru  
úhrnnú infláciu jadrová inflácia ovplyvnila 0,22 percentuálneho bodu (p. b.), regulované ceny  
úhrnnú infláciu ovplyvnili 0,03 p. b. a nepriame dane 0,02 p. b. Jadrovú infláciu ovplyvnili  
12  
ceny potravín 0,07 p. b. a čistá inflácia 0,15 p. b.  
Tabuľka č. 4: Jadrová a čistá inflácia - oproti rovnakému obdobiu minulého roku v %  
Rok  
Rok 2021  
Rok 2020  
Mesiac  
1.  
2. 1. - 2. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 1. - 12.  
Spotrebiteľské ceny (úhrn) 0,7 0,9  
0,8  
-1,7 -1,6 -1,6 3,4 3,4 3,4 3,3 3,4 3,5 3,3 2,9 3,5 3,5 3,5 3,6  
1,2 1,3 1,3 3,2 3,2 2,4 2,1 1,8 1,8 1,5 1,2 1,5 1,4 1,5  
-0,6 -0,7 -0,6 5,9 6,1 5,1 6,3 4,1 3,3 2,3 1,5 2,2 2,1 1,7  
3
3
2,3 2,1  
2
1,8 1,7 1,4 1,4 1,6 1,5 1,6  
1,9  
3,4  
2
Regulované ceny  
Jadrová inflácia  
2
v tom: ceny potravín  
6
3,9  
čistá inflácia (bezo zmien  
6. Stavebná produkcia  
Oživenie stavebníctva na konci vlaňajška netrvalo dlho, v januári 2021 bol jeho výkon  
medziročne nižší opäť takmer o pätinu.  
Po náznaku optimistickejšieho vývoja v závere minulého roka sa stavebná produkcia v  
januári 2021 opäť dostala do dvojciferného medziročného prepadu. Za takmer 20-percentným  
poklesom bol okrem zníženia výstavby aj vysoký porovnávajúci základ z januára 2020, kedy  
bol dosiahnutý najvyšší januárový objem stavebnej produkcie od roku 2008.  
Stavebné aktivity v prvom mesiaci roka dosahujú dlhodobo najnižší výkon. Celkový objem  
stavebnej produkcie v januári 2021 medziročne klesol o 19,8 % na 254,3 mil. EUR. Bol síce  
najnižší od roku 2017, ale stále mierne nad priemerom januárovej produkcie za posledných  
11 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj jadrovej a čistej inflácie v januári 2021, [cit. 8.3.2021]  
12 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj jadrovej a čistej inflácie vo februári 2021, [cit. 16.3.2021]  
12  
 
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
deväť rokov. V porovnaní s decembrom 2020 po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná  
produkcia nižšia o 2,4 %.  
Na začiatku roka klesol najmä objem stavebných prác v tuzemsku. Domáca stavebná  
produkcia nedosiahla medziročný rast od marca 2020. Ku koncu roka sa jej pokles zmierňoval,  
no v prvom mesiaci roka 2021 bolo medziročné zníženie opäť vyššie, a to o 18,9 %. Znížil sa  
objem prác obidvoch zložiek tuzemskej produkcie, z toho novej výstavby, vrátane  
modernizácií a rekonštrukcií o 18 % a opráv a údržby o 18,9 %.  
Z hľadiska výrobného zamerania sa medziročne znížila výstavba budov o 19,6 %, tempo  
poklesu sa oproti predchádzajúcim dvom mesiacom zintenzívnilo. Z celkového objemu  
produkcie stavebníctva výstavba budov tvorila takmer trojštvrtinový podiel (73,8 %). Zvyšok  
tvorili práce na inžinierskych stavbách, kam okrem iného patrí aj výstavba diaľnic. Objem  
realizovaných prác sa medziročne znížil o 16,9 %, k poklesu došlo po dvoch mesiacoch rastu.  
K rastu produkcie na konci roka 2020 prispela vyššia produkcia v zahraničí, v prvom  
mesiaci roka 2021 však stavebné aktivity realizované v cudzine výrazne klesli, medziročne  
takmer o jednu tretinu (o 31,9 %). Práce v zahraničí však tvorili len 6,3 % z celkových výkonov  
13  
stavebnej produkcie.  
Graf č. 9: Stavebná produkcia v roku 2020 a v januári 2021  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR.  
13 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Stavebná produkcia v januári 2021, [cit. 15.3.2021]  
13  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Tabuľka č. 5: Stavebná produkcia v roku 2020 a v januári 2021  
1.  
2.  
3.  
4.  
5.  
6.  
7.  
8.  
9.  
10.  
11.  
12.  
1.  
2020 2020  
2020 2020 2020 2020 2020 2020 2020 2020 2020 2020  
2021  
254,3  
mil.  
310,7 352,4  
392,4 375,3 422,5 446,5 458,2 453,3 506,7 486,1 534,5 556,0  
EUR  
index  
106,4 106,60 96,9  
86,30 87,70 82,70 87,10 81,30 80,40 76,60 91,20 102,10 80,2  
7. Priemyselná produkcia  
Po raste v posledných dvoch mesiacoch roka 2020 priemyselná produkcia v januári 2021  
opäť klesla o 3,9 %.  
Rast produkcie priemyslu z konca roka zastavil v januári 2021 pokles produkcie viacerých  
hlavných odvetví, celkovo vykázalo medziročne nižšiu produkciu až 9 z 15 zložiek priemyslu.  
Najvplyvnejšia zložka, výroba dopravných prostriedkov, zaznamenala prepad o 15 %.  
Priemyselná produkcia po oživení na konci roka 2020 sa v januári 2021 znova dostala do  
záporných čísel, medziročne klesla o 3,9 %, pričom v rovnakom období minulého roka  
medziročne mierne rástla (o 0,5 %). Vyšší pokles bol zaznamenaný naposledy minulý rok v  
júni, kedy sa priemysel spamätával z opatrení prvej vlny pandémie COVID-19. Spomedzi 15  
sledovaných zložiek priemyslu – odvetví, resp. ich špeciálnych zoskupení, bol objem výroby  
medziročne nižší v deviatich a nad úroveň januára 2020 sa dostalo sedem z nich.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
poklese produkcie, najvýznamnejšie klesla výroba dopravných prostriedkov o 15 %, čo bol  
najväčší pokles od mája minulého roka. Znížila sa tiež výroba výrobkov z gumy a plastu  
o 10,2 %, ostatná výroba o 11,8 %, výroba textilu a kože o 20,5 % aj výroba potravín o 4,4 %.  
Pokračoval rast v dodávke elektriny a plynu od júna 2020, po šiestich mesiacoch však  
spomalil pod úroveň 10 %, v januári dosiahol 7,2 %. V pozitívnom vývoji zostala aj výroba  
kovov o 9 % a výroba počítačových výrobkov o 15,9 % a druhý mesiac po sebe aj výroba strojov  
o 1 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s januárom 2020 znížila  
produkcia investičných prostriedkov o 10,4 %, produkcia predmetov krátkodobej spotreby o  
8,2 % a výroba pre medzispotrebu o 1,1 %. Vyššia bola výroba predmetov dlhodobej spotreby  
o 12,8 % a produkcia súvisiaca s energetikou o 4,8 %.  
14  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v januári 2021 oproti  
14  
decembru 2020 zvýšila o 0,7 %.  
Tabuľka č. 6: Priemyselná produkcia v roku 2020 oproti priemernému mesiacu roku 2015 - očistená  
o vplyv počtu pracovných dní  
8. Vývoj cestovného ruchu  
Koronakríza v roku 2020 okresala hoteliérom počet hostí na úroveň pred dvadsiatimi  
rokmi, tržby im klesli takmer o polovicu  
Počet hostí ubytovacích zariadení v SR v roku 2020 klesol v dôsledku pandémie COVID-  
19 o polovicu na 3,2 milióna osôb, bolo to najmenej za posledných dvadsať rokov. Prepad  
prišiel po rekordnom turistickom roku 2019 so 6,4 miliónmi návštevníkov. Tržby za celý rok  
boli medziročne nižšie o 46,4 %, hlbšiemu prepadu zabránili silné mesiace na začiatku roka a  
oživenie počas leta.  
Za celý kalendárny rok 2020 sa v zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku ubytovalo  
3,2 milióna návštevníkov, čo bol najhorší výsledok od roku 2001. Rozsiahle obmedzenia  
cestovania kvôli COVID-19 tak viedli počas roka k rekordnému poklesu celoročnej  
návštevnosti o 50,1 %. K vysokej miere poklesu prispela aj skutočnosť, že predošlý rok 2019  
bol rokom rekordných rastov návštevnosti vo všetkých regiónoch Slovenska.  
Počet zahraničných návštevníkov klesol medziročne o dve tretiny, na 854-tisíc, čo bol  
najnižší počet cudzincov ubytovaných v SR od roku 1998. Počet domácich návštevníkov vďaka  
obmedzeniam cestovania do zahraničia a posilneniu domáceho cestovného ruchu v letných  
14 Štatistický úrad SR, Priemyselná produkcia v januári 2021, [cit. 15.3.2021]  
15  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
mesiacoch poklesol miernejšie, a to o 40,5 %. Ubytovatelia zaregistrovali 2,4 milióna domácich  
hostí.  
Celkovo strávili hostia v ubytovacích zariadeniach SR 9,8 milióna nocí, čo predstavovalo  
medziročný pokles o 44,7 %. Jediný ukazovateľ, ktorý zaznamenal nárast v roku 2020, tak bolo  
zvýšenie priemerného počtu prenocovaní z 2,8 na 3,1 noci.  
Najvyšší pokles návštevnosti v roku 2020 zaznamenal Bratislavský kraj, a to o 68,5 %,  
zostal však tretím najnavštevovanejším regiónom SR. V porovnaní s predchádzajúcim rokom  
ho navštívila iba necelá štvrtina zahraničných návštevníkov (pokles o 75,9 %) a menej ako  
polovica domácich návštevníkov (medziročný pokles o 54,5 %). Nasledoval Trenčiansky kraj  
a Nitriansky kraj s medziročným pokles návštevníkov vyšším ako 50 %. Najnižší celoročný  
pokles hostí zaznamenali turisticky najvýznamnejšie kraje Žilinský o 38 % a Prešovský kraj o  
15  
40,9 %.  
Graf č. 10  
V štruktúre zahraničných návštevníkov prevládali hostia z okolitých krajín. Najviac  
zahraničných návštevníkov pricestovalo z Českej republiky (378-tisíc) a Poľska (116-tisíc), ich  
počet bol však takmer o polovicu nižší ako v roku 2019. Nasledovali zahraniční návštevníci  
z Nemecka (63-tisíc), Maďarska (43-tisíc), Ukrajiny (33-tisíc) a Rakúska (31-tisíc), ich  
návštevnosť Slovenska však poklesla v porovnaní s rokom 2019 až o dve tretiny. Najvýraznejší  
prepad, o viac ako 80 %, zaznamenala návštevnosť zo zaoceánskych destinácií, z USA a krajín  
Ázie.  
8.3.2021]  
16  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Ubytovacie zariadenia dosiahli v roku 2020 tržby v hodnote takmer 277 mil. EUR,  
v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesli takmer o polovicu (o 46,4 %). Celkový  
výsledok zlepšili silné tržby v prvých mesiacoch roka, kedy pretrvával priaznivý vývoj  
podporený zimnou sezónou a jarnými prázdnami, ako aj oživenie počas letných mesiacov po  
dočasnom uvoľnení protipandemických opatrení. Na jeseň sa situácia zhoršila a v poslednom  
štvrťroku 2020 tržby poskytovateľov ubytovania klesli medziročne až o 78,5 %.  
Spomedzi krajov dosiahli najvyššie tržby ubytovacie zariadenia v turisticky  
najvýznamnejších krajoch, v Žilinskom (74 mil. EUR) a Prešovskom kraji (63 mil. EUR).  
Najnižšie tržby mali ubytovacie zariadenia v Nitrianskom kraji (14 mil. EUR) a Košickom kraji  
(15 mil. EUR). Kým ubytovacie zariadenia v Bratislavskom kraji dosiahli len štvrtinovú výšku  
tržieb z predchádzajúceho roka, v Žilinskom kraji to bolo naopak. Do úrovne rekordného roku  
2019 im chýbala štvrtina tržieb. V Bratislavskom kraji z hodnoty tržieb na úrovni 35,7 mil. EUR  
bola viac ako polovica od cudzincov.  
Tržby od zahraničných návštevníkov tvorili v SR v roku 2020 len 29,3 % podiel na  
celkových tržbách ubytovateľov. V súhrne cudzinci priniesli tržby v objeme 81,1 mil. EUR,  
oproti minulému roku klesli o 64,5 %. Domáci návštevníci vďaka letnej sezóne, ktorá podržala  
domáci cestovný ruch, vytvorili tržby v objeme 195,8 mil. EUR, čo tvorilo 70,7 % z celkových  
tržieb. Domáce tržby medziročne klesli o 31,9 %, išlo o miernejší pokles ako pri zahraničných  
návštevníkoch.  
Graf. č. 11: Počet návštevníkov ubytovacích zariadení spolu  
2 500 000  
2 000 000  
1 500 000  
1 000 000  
500 000  
0
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR.  
Tabuľka. č. 7: Počet návštevníkov ubytovacích zariadení spolu  
1.Q.2018 2.Q.2018 3.Q.2018 4.Q.2018 1.Q.2019 2.Q.2019 3.Q.2019 4.Q.2019 1.Q.2020 2.Q.2020 3.Q.2020 4.Q.2020  
1160359 1414117 1794194 1227737 1253731 1604636 2087056 1487511 1082590  
239116 1632313  
255988  
17  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf. č. 12: Počet prenocovaní návštevníkov  
7 000 000  
6 000 000  
5 000 000  
4 000 000  
3 000 000  
2 000 000  
1 000 000  
0
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR.  
Tabuľka č. 8: Počet prenocovaní návštevníkov  
1.Q.2018 2.Q.2018 3.Q.2018 4.Q.2018 1.Q.2019 2.Q.2019 3.Q.2019 4.Q.2019 1.Q.2020 2.Q.2020 3.Q.2020 4.Q.2020  
3216435 3656054 5526625 3115969 3458988 4175052 6355604 3714051 3090935  
761734 5000816  
937112  
9. Saldo štátneho rozpočtu  
Príjmy štátneho rozpočtu boli k 28.2.2021 vo výške 1 864 058 tis. EUR, teda o 310 811 tis.  
EUR nižšie ako počas februára minulého roku (2 174 869 tis. EUR), kým februárové výdavky  
3 043 388 tis. EUR sú v porovnaní s vlaňajšími februárovými výdavkami (2 895 881 tis. EUR)  
16  
o 147 507 tis. EUR vyššie.  
Tabuľka. č. 9: Priebežné plnenie štátneho rozpočtu 2021 (v tis. EUR)  
2021  
Ukazovateľ  
Príjmy  
% plnenia  
Výdavky  
% plnenia  
Schodok/  
Prebytok  
tis. EUR  
1 002 626  
1 864 058  
15 806 153  
tis. eur  
tis. EUR  
-187 779  
% plnenia  
31.1.  
6,3432  
1 190 406  
3 043 388  
23 864 618  
4,9881  
2,3302  
28.2.  
11,7932  
12,7527  
-1 179 330  
-8 058 465  
14,6346  
Štátny rozpočet  
roku 2021  
18  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Tabuľka. č. 10: Porovnanie príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu v mesiacoch január  
a február 2020 a 2021 (v tis EUR)  
Mesiac  
Príjmy  
Príjmy  
Výdavky  
Výdavky  
Schodok  
Schodok  
2021  
2020  
2021  
2020  
2021  
2020  
Január  
1 002 626  
1 156 913  
1 190 406  
1 251 738  
-187 779  
-1 179 330  
-94 825  
Február  
1 864 058  
2 174 869  
3 043 388  
2 895 881  
-721 012  
Graf č. 13: Príjmy štátneho rozpočtu v rokoch 2020 a 2021 (v tis. EUR)  
18 000 000  
16 000 000  
14 000 000  
12 000 000  
10 000 000  
8 000 000  
6 000 000  
4 000 000  
2 000 000  
0
2021  
2020  
Graf č. 14: Výdavky štátneho rozpočtu v rokoch 2020 a 2021 (v tis. EUR)  
25 000 000  
20 000 000  
15 000 000  
10 000 000  
5 000 000  
0
2021  
2020  
19  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 15: Schodok štátneho rozpočtu v rokoch 2020 a 2021 (v tis. EUR)  
0
-1 000 000  
-2 000 000  
-3 000 000  
-4 000 000  
-5 000 000  
-6 000 000  
2021 2020  
Tabuľka. č. 11: Saldo štátneho rozpočtu 2020  
2020  
Ukazovateľ  
Príjmy  
Výdavky  
% plnenia  
Schodok/  
Prebytok  
tis. EUR  
% plnenia  
tis. EUR  
tis. EUR  
% plnenia  
31.1.  
1 156 913  
2 174 869  
3 207 064  
4 166 079  
4 855 013  
5 893 703  
7 388 186  
8 720 341  
9 913 120  
11 498 911  
13 309 637  
15 750 635  
14 366 447  
8,0528  
1 251 738  
2 895 881  
4 752 564  
6 585 549  
7 991 174  
9 803 459  
11 221 303  
12 707 405  
14 578 822  
16 274 422  
18 546 167  
23 509 055  
26 319 081  
4,7560  
-94 825  
0,79333  
6,03224  
12,9302  
20,2421  
26,2382  
32,7104  
32,0692  
33,3571  
39,0349  
39,9528  
43,8106  
64,9097  
29.2.  
31.3.  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9.  
31.10.  
30.11.  
31.12.  
15,1385  
22,3232  
28,9986  
33,7941  
41,0240  
51,4266  
60,6993  
69,0018  
80,0400  
92,6439  
109,6348  
11,0029  
18,0574  
25,0219  
30,3626  
37,2484  
42,6356  
48,2820  
55,3925  
61,8351  
70,4666  
89,3232  
-721 012  
-1 545 500  
-2 419 470  
-3 136 161  
-3 909 755  
-3 833 117  
-3 987 064  
-4 665 702  
-4 775 511  
-5 236 530  
-7 758 420  
-11 952 634  
Štátny rozpočet  
roku 2020  
20  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Tabuľka. č. 12: Porovnanie príjmov, výdavkov a schodku/prebytku v rokoch 2019 a 2020  
Mesiac  
Príjmy  
2020  
Príjmy  
2019  
Výdavky  
2020  
Výdavky  
2019  
Schodok/  
Prebytok  
2020  
Schodok/  
Prebytok  
2019  
Január  
Február  
Marec  
1 156 913  
1 069 153  
1 899 470  
3 077 587  
4 331 054  
5 425 916  
6 751 365  
8 144 154  
9 259 597  
10 455 484  
12 125 559  
13 492 665  
15 825 535  
1 251 738  
934 740  
-94 825  
134 414  
2 174 869  
3 207 064  
4 166 079  
4 855 013  
5 893 703  
7 388 186  
8 720 341  
9 913 120  
11 498 911  
13 309 637  
15 750 635  
2 895 881  
4 752 564  
6 585 549  
7 991 174  
9 803 459  
11 221 303  
12 707 405  
14 578 822  
16 274 422  
18 546 167  
23 509 055  
2 505 384  
4 243 184  
5 537 833  
6 950 385  
8 242 994  
9 570 799  
10 898 798  
12 296 333  
13 724 313  
15 303 023  
18 027 016  
-721 012  
-605 914  
-1 545 500  
-2 419 470  
-3 136 161  
-3 909 755  
-3 833 117  
-3 987 064  
-4 665 702  
-4 775 511  
-5 236 530  
-7 758 420  
-1 165 597  
-1 206 779  
-1 524 469  
-1 491 629  
-1 426 644  
-1 639 202  
-1 840 849  
-1 598 754  
-1 810 358  
-2 201 480  
Apríl  
Máj  
Jún  
Júl  
August  
September  
Október  
November  
December  
10. Vývoj zahraničného obchodu  
Export aj import Slovenska rástol medziročne v poslednom mesiaci minulého roka  
najvýraznejšie od januára 2019.  
Saldo zahraničného obchodu bolo v decembri 2020 neobvykle v pluse. Naposledy bolo  
decembrové saldo v kladných číslach v roku 2015. Za celý rok vývoz poklesol nakoniec len o  
6 % a pre vyšší pokles dovozu bolo výrazne pozitívne aj celoročné saldo.  
Celkový vývoz tovaru v decembri 2020 dosiahol hodnotu 6,5 mld. EUR, čo predstavovalo  
medziročný rast o 12,5 %, najvyšší v roku 2020. Druhý mesiac po sebe rástol aj celkový dovoz  
tovaru, ktorý sa posledný mesiac roku 2020 zvýšil medziročne o 9,6 % na 6,3 mld. EUR. Saldo  
zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 158,7 mil. EUR, čo bolo výrazne menej ako  
predošlé mesiace, ale neobvykle vysoká hodnota na posledný mesiac v roku. Bola to najvyššia  
decembrová hodnota od roku 2010. Najväčší vplyv na decembrovú bilanciu mal najmä  
zvýšený vývoz automobilov, naopak jej hodnotu znižovalo vyššie pasívne saldo v triedach  
chemikálie a minerálne palivá.  
Vo vývoze z desiatich tried zahraničného obchodu nedosiahli minuloročné hodnoty tri, a  
to len tie podielovo menej významné. V ostatných zložkách - triedach rástol vývoz od 2,5 %  
do 24,2 %. Z nich najpodstatnejšia, stroje a prepravné zariadenia (SITC7), do ktorej patrí aj  
21  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
vývoz automobilov, dosiahla najvyšší medziročný rast za celý rok 2020 a to 16,2 %.  
Do členských krajín EÚ export v tejto triede po novembrovom poklese vzrástol medziročne  
o 7 %. Do 27 krajín EÚ smerovalo 70,4 % vývozu strojov a prepravných zariadení. Export do  
zvyšku sveta sa zvýšil o 46 %.  
Dovoz tovaru na Slovensko bol medziročne vyšší v šiestich z desiatich obchodovaných  
tried o 2,7 % až 46,2 %. Stroje a prepravné zariadenia vykázali najvyšší medziročný rast  
o 13,1 % v roku 2020 aj pri dovoze tovaru. Najviac, o 16,7 % klesol dovoz minerálnych palív.  
Vývoj za rok 2020 v porovnaní s rokom 2019  
V súhrne za január až december 2020 sa v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 znížil  
celkový vývoz tovaru o 6 % na 75,5 mld. EUR a celkový dovoz o 8,2 % na 72,8 mld. EUR. Saldo  
zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 2,7 mld. EUR (o 1,7 mld. EUR vyššie ako v  
rovnakom období roku 2019).  
Vývoz do členských štátov EÚ v januári až decembri 2020 oproti rovnakému obdobiu roka  
2019 klesol o 7,3 % a z celkového vývozu tvoril podiel 78,4 %. Dovoz z členských štátov EÚ sa  
na celkovom dovoze podieľal 67,1 % a medziročne klesol o 5,8 %.  
Vývoz do nečlenských krajín EÚ v januári až decembri 2020 oproti rovnakému obdobiu  
roka 2019 klesol o 1,2 % a z celkového vývozu tvoril podiel 21,6 %. Dovoz z nečlenských krajín  
EÚ sa na celkovom dovoze podieľal 32,9 % a medziročne klesol o 12,7 %.  
Najviac obchodovaná trieda SITC v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné  
zariadenia s podielom 64 % na celkovom vývoze a 50,6 % na celkovom dovoze. Aj keď sa  
automobilky na Slovensku snažili od júna dohnať prerušenú výrobu počas prvej vlny  
pandémie COVID-19 a dosahovali v októbri a novembri najvyššie hodnoty vývozu  
za posledné desaťročie, medziročne klesol celkový vývoz v tejto triede za rok 2020 o 3,7 %.  
Sezónne očistené údaje zahraničného obchodu  
Po sezónnom očistení údajov v decembri 2020 celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu  
7,2 mld. EUR, pri medziročnom raste o 6,7 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 7,1 %  
na 6,8 mld. EUR. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 418,5 mil. EUR (o 1,8 mil.  
17  
EUR vyššie ako v decembri 2019).  
[cit. 8.3.2021]  
22  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Tabuľka. č. 13: Zahraničný obchod v roku 2020 podľa mesiacov  
Zahraničný obchod v januári 2021  
Zahraničný obchod pokračuje v dobrej kondícii, januárová bilancia s prebytkom  
241 mil. EUR bola výrazne lepšia ako pred rokom.  
Pozitívne sa na bilancii zahraničného obchodu tradične podpísal automobilový  
priemysel. Naopak, horší výsledok dosiahol obchod s minerálnymi palivami a chemikáliami.  
Výsledné saldo zahraničného obchodu v januári 2021 bolo aktívne v objeme 241,2 mil. EUR,  
čo bola o 235,7 mil. EUR vyššia hodnota ako v rovnakom období predchádzajúceho roku.  
Celkový vývoz tovaru v januári 2021 dosiahol podľa predbežných výsledkov hodnotu  
6,6 mld. EUR, pri medziročnom poklese o 0,1 %. Vývoz sa tak udržal na minuloročnej úrovni.  
Export najpodstatnejšej triedy zahraničného obchodu SR – stroje a prepravné zariadenia  
(SITC7), do ktorej patrí aj automobilový priemysel, vzrástol v prvom mesiaci tohto roka  
medziročne o 3,4 %. Nárast v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka tak trvá  
nepretržite od júna 2020. Stroje a prepravné zariadenia tvorili v januári takmer dve tretiny  
celkového vývozu tovarov vyrobených na Slovensku (64,8 %) a viac ako polovicu celkového  
dovozu (50,9 %).  
Z desiatich tried zahraničného obchodu vykázali kladné saldo, teda prebytok vývozu  
nad dovozom, len dve, ale najobchodovanejšie. Export v triede stroje a prepravné zariadenia  
prevýšil import o viac ako miliardu. Naopak dovoz vyšší ako vývoz o viac ako 350 mil. EUR  
vykázali triedy minerálne palivá (SITC3) a chemikálie (SITC5).  
Celkový dovoz tovaru na Slovensko po dvoch mesiacoch medziročného rastu z konca  
minulého roka sa v januári opäť znížil o 3,6 %, keď dosiahol 6,4 mld. EUR. Celkový výsledok  
ovplyvnil najmä pokles dovozu podielovo významných tried - minerálne palivá (SITC3)  
o 17,4 % a priemyselné výrobky (SITC8) o 15,6 %.  
Vývoz do členských štátov EÚ v januári 2021 oproti rovnakému obdobiu roka 2020  
klesol o 0,3 % a z celkového vývozu tvoril podiel 80,1 %. Dovoz z členských štátov EÚ sa na  
celkovom dovoze podieľal 66,7 % a medziročne vzrástol o 1,1 %.  
23  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Vývoz do nečlenských krajín EÚ v januári 2021 oproti rovnakému obdobiu roka 2020  
vzrástol o 0,9 % a z celkového vývozu tvoril podiel 19,9 %. Dovoz z nečlenských krajín EÚ sa  
na celkovom dovoze podieľal 33,3 % a medziročne klesol o 11,8 %.  
Po sezónnom očistení údajov v januári 2021 celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu  
7 038,7 mil. EUR pri medziročnom raste o 4,5 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 1,7 %  
na 6 823,8 mil. EUR. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 214,9 mil. EUR  
18  
(o 187,5 mil. EUR vyššie ako v januári 2020).  
18 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj zahraničného obchodu v januári 2021, [cit. 15.3.2021]  
24  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
11. Použité zdroje  
statneho-rozpoctu/, [cit. 8.3.2021]  
2. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Dostupné na:  
3. Štatistický úrad SR. Databáza DATAcube. Dostupné na: http://datacube.statistics.sk/,  
[cit. 15.3.2021]  
4. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Hrubý domáci produkt vo 4. štvrťroku 2020, [cit.  
15.3.2021]  
5. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Nezamestnanosť vo 4. štvrťroku 2020, [cit. 8.3.2021]  
6. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Priemyselná produkcia v januári 2021, [cit.  
15.3.2021]  
10. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj jadrovej a čistej inflácie v januári 2021, [cit.  
8.3.2021]  
11. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj jadrovej a čistej inflácie vo februári 2021, [cit.  
16.3.2021]  
13. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj zahraničného obchodu v januári 2021, [cit.  
15.3.2021]  
14. Štatistický úrad SR, Dostupne na: Zamestnanosť vo 4. štvrťroku 2020, [cit. 8.3.2021]  
25