DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Hajšelovej, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Petra Hajšelová.
Medzi základné ciele návrhu zákona patrí
a)zvýšenie úrovne ochrany ľudských práv a slobôd obyvateľov Slovenskej republiky, ktorí boli vzatí do väzby v trestnom konaní, pričom návrh zákona reflektuje na zistenia zo Správy pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) 19. marca 28. marca 2018. Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) konštatuje, že Vývoj počtu väznených osôb v Slovenskej republike ukazuje, že napriek modernej palete alternatívnych trestov a technickým možnostiam ich kontroly
formou elektronického monitorovania nedochádza k viditeľnejšej zmene indexu
väzenskej populácie. Tento stav ovplyvňuje komplex viacerých faktorov. Snahou
Slovenskej republiky je preto na základe poznatkov aplikačnej praxe aj naďalej eliminovať hmotnoprávne a procesné prekážky ukladania alternatívnych trestov a
posilňovať dôveru orgánov aplikujúcich právo v alternatívne tresty (v tejto súvislosti
dávame do pozornosti aktuálne prebiehajúci legislatívny proces, ktorého výsledkom bude novelizácia vybraných ustanovení Trestného zákona, obsahujúca napríklad úpravu, ktorá rozširuje okruh trestných činov, pri spáchaní ktorých bude možné páchateľovi uložiť trest domáceho väzenia).“. (bližšie porovnaj text nižšie v rámci všeobecnej časti dôvodovej správy)
b)eliminácia možnosti nadužívania väzby ako najzávažnejšieho zásahu do práva na osobnú slobodu, pričom sa reaguje na právne a odborné aspekty rizika nadužívania väzby, ktoré komunikovala Slovenská advokátska komora prostredníctvom jej predsedu. Predseda Slovenskej advokátskej komory dňa 27.1.2021 zaslal list ministerke spravodlivosti s návrhom na zmenu Trestného poriadku v časti týkajúcej sa väzby (
https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/link/display/446772/_event
).
c)bližšia úprava podmienok tzv. kolúznej väzby (väzba podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), keďže ide o z hľadiska intenzity zásahu najzávažnejší zásah do práva na osobnú slobodu. Podľa platnej úpravy nemajú obvinení okrem jednej hodinovej vychádzky povolené žiadne aktivity mimo cely. Výnimkou je občasná návšteva väzenského kňaza alebo stretnutie s obhajcom (podľa časových možností obhajcu). V prípade kolúznej väzby právna úprava takisto umožňuje obmedzenie alebo úplné eliminovanie kontaktov obvinenej osoby s najbližšími príbuznými. Takáto právomoc je zákonom zverená výlučne vyšetrovateľovi. Rovnako platí obmedzenie, že obvinený v kolúznej väzbe prijíma a odosiela korešpondenciu prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Obvinený v kolúznej väzbe môže telefonovať iba po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť pri telefonovaní.
d)zvýšenie procesnej aktivity štátu, ktorý monopol na trestné stíhanie obyvateľov, tak, aby sa procesnou aktivitou eliminovali neprimerané zásahy do práva na osobnú slobodu,
2
e)humanizácia väzby ako trestnoprávneho procesného nástroja, keďže prax ukazuje, že spôsob výkonu, dĺžka väzby a neodôvodnené prieťahy vo väzobných veciach majú zlé účinky na psychický a fyzický stav obvinených.
f)priblíženie právnej úpravy väzby krajinám strednej a západnej Európy. Návrh vychádza aj z výsledkov právneho porovnania s právnymi poriadkami iných krajín. Napríklad Rakúska (Trestný poriadok - Strafprozeßordnung 1975), Českej republiky (Zákon č. 141/1961 Sb. Zákon o trestním řízení soudním - Trestní řád) a Nemecka (Strafprozeßordnung - StPO). Rovnako návrh vychádza aj z porovnávacej štúdie DETOUR - Towards Pre-trial Detention as Ultima Ratio (DETOUR Smerom k väzbe ako ultima ratio) kolektívu autorov Walter Hammerschick, Christine Morgenstern, Skirmantas Bikelis, Miranda Boone, Ioan Durnescu, Alexia Jonckheere, Joep Lindeman, Eric Maes, Mary Rogan. Štúdia bola vydaná v decembri roku 2017 vo Viedni a je dostupná na webe: :
https://www.irks.at/detour/Uploads/Comparative%20report_DE.pdf
. Štúdia bola
financovaná z programu Európskej komisie a rakúskeho Spolkového ministerstva spravodlivosti (Justice Programme of the European Commission; the Austrian Ministry of Justice). Jednotlivé právno-porovnávacie zistenia uvedené v odôvodnení k jednotlivým bodom (bližšie porovnaj osobitnú časť dôvodovej správy).
g)Naplnenie téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 2024 (humanizácia a zmierňovanie obmedzení osôb vo výkone väzby a vo výkone trestu; presadzovanie alternatívnych trestov v rámci filozofie restoratívnej justície) (bližšie porovnaj text nižšie v rámci všeobecnej časti dôvodovej správy)
Prekladateľka reaguje na dianie v praxi rovnako ako reagovala, keď podporila návrh zákona, ktorý bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 455) (
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8143
) Návrh zákona
bol prerokovaný na 25. schôdzi Národnej rady SR a schválený v prvom čítaní (uznesenie číslo 645 zo dňa 18.3.2021).
Odôvodnenosť návrhu zákona podčiarkujú aj štatistické dáta, ktoré komunikovala Slovenská advokátska komora: Trvanie väzby (ani kolúznej) sa nemôže v demokratickej krajine podriaďovať nedostatočnosti vyšetrovacích kapacít štátu. Podľa štatistík MS SR počty väzobne stíhaných osôb u nás narastajú. Kým v roku 2010 to bolo 1972 osôb, v roku 2015 celkovo 1813 osôb, tak v roku 2018 to bolo 2520 osôb. V roku 2019 okresné súdy SR vybavili 2495 väzobne stíhaných osôb a priemerná dĺžka väzby bola 116,4 dňa. To znamená, že takmer 2500 ľudí zavreli do cely v priemere na 4 mesiace pred tým, ako bolo na súde preukázané, že naozaj trestný čin spáchali.“.
Naplnenie téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov
2020 – 2024
3
Návrh zákona čiastočne prispeje k naplneniu téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré znejú
a) Vláda SR bude pokračovať v humanizácii a zmierňovaní obmedzení osôb vo výkone väzby a vo výkone trestu v kontexte odporúčaní vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií, s osobitným dôrazom na vzdelávanie a posilňovanie pozitívnych sociálnych väzieb prostredníctvom zvyšovania dostupnosti foriem kontaktu väznených osôb s rodinou, najmä kontaktu medzi dieťaťom a jeho odsúdeným rodičom.
b)Vláda SR podporuje probačnú službu pri presadzovaní alternatívnych trestov v rámci filozofie restoratívnej justície s osobitným zameraním na odsúdených mladistvých, reálne zabezpečenie intervenčných programov, programov pre páchateľov domáceho násilia, výchovných programov, osobitne v oblasti boja proti extrémizmu a radikalizácii, ale v ostatných oblastiach (napr. drogová trestná činnosť, násilné správanie). Vláda bude klásť dôraz na účinnú implementáciu elektronického monitoringu osôb (ESMO).
Implementácia medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti ľudských práv
Návrh zákona implementuje záväzky, ktoré vyplynuli s dokumentu: Odpoveď vlády Slovenskej republiky na Správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) 19. marca 28. marca 2018. Vláda SR na svojom rokovaní dňa 12.06.2019 uznesením č. 283/2019 schválila Odpoveď na Správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) 19. marca až 28. marca 2018.1
V dokumente sa uvádza:
B. Väzenské zariadenia K bodu č. 32 - CPT vyzýva slovenské orgány, aby pokračovali
v snahe znížiť stav väzenskej populácie udržateľným spôsobom v súlade s príslušnými odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy. Slovenská republika rešpektuje odporúčania Výboru ministrov Rady Európy a vo vykonávacej časti trestného konania sa snaží o postupnú
harmonizáciu vnútroštátnej úpravy (poprípade internej úpravy orgánov aplikujúcich právo) s
jednotlivými odporúčaniami. V období po 5. pravidelnej návšteve Výboru CPT (2013) Slovenská republika:
rozšírila paletu alternatívnych trestov (zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov doplnil Trestný zákon o nový druh trestu - trest zákazu účasti na verejných podujatiach);
rozšírila technické a legislatívne predpoklady ukladania alternatívnych trestov a nahradenia väzby (zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov určil napríklad technické prostriedky a podmienky ich použitia pri kontrole výkonu trestu domáceho väzenia; zaviedol možnosť premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia; posilnil technické možnosti kontroly náhrady väzobného stíhania);
4
rozšírila možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody pri typovo závažnejších trestných činoch spáchaných odsúdenými, ktorí neboli pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody (zákon č. 321/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).
Vývoj počtu väznených osôb v Slovenskej republike ukazuje, že napriek modernej
palete alternatívnych trestov a technickým možnostiam ich kontroly formou elektronického
monitorovania nedochádza k viditeľnejšej zmene indexu väzenskej populácie. Tento
stavovplyvňuje komplex viacerých faktorov. Snahou Slovenskej republiky je preto na základe poznatkov aplikačnej praxe aj naďalej eliminovať hmotnoprávne a procesné prekážky
ukladania alternatívnych trestov a posilňovať dôveru orgánov aplikujúcich právo v
alternatívne tresty (v tejto súvislosti dávame do pozornosti aktuálne prebiehajúci legislatívny
proces, ktorého výsledkom bude novelizácia vybraných ustanovení Trestného zákona
obsahujúca napríklad úpravu rozširujúcu okruh trestných činov, pri spáchaní ktorých bude
možné páchateľovi uložiť trest domáceho väzenia).
Posilnenie Ústavou Slovenskej republiky garantovaných ľudských práv
Návrh zákona prispeje k posilneniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných ľudských práv osôb garantovaných v článku 172 a reaguje na aj na aktuálnu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky.3
2 Čl. 17
(1) Osobná sloboda sa zaručuje.
(2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.
(4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.
(5) Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
(6) Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.
(7) Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na písomný príkaz súdu.
3 Napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.3.2016 sp. zn. III. US 144/2016 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.6.2013, sp. zn. II. ÚS 67/2013: podľa uvedených rozhodnutí súdy pri rozhodovaní o väzbe povinné zvážiť aj možnosti nahradenia väzby miernejšími prostriedkami poskytnutými Trestným poriadkom, pričom v rámci odôvodnenia rozhodnutia je povinnosťou súdu vysporiadať sa s rozhodnutím o tých prostriedkoch, ktorých použitie v konaní bolo sťažovateľmi navrhnuté alebo ktorých aplikácia prichádza do úvahy
5
Návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona nemá žiaden vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B.Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
V prvej vete dochádza k viacerým zmenám s cieľom eliminovať nadužívanie väzby a s cieľom zabezpečiť povahu inštitútu väzby ako inštitútu ultima ratio pri voľbe prostriedku obmedzenia slobody:
-Vložením slov ak vzhľadom na jeho osobu, povahu a závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 82 sa zvýrazňuje potreba, že súd by mal povinnosť najprv zvážiť využitie inštitútov nahrádzajúcich väzbu, pričom samotná väzba by prichádzala do úvahy iba v prípadoch, kedy nie je možné väzbu nahradiť. Zmena vychádza z porovnania s českou právnou úpravou. Trestní řád v § 67 vychádza z konceptu vyjadreného slovami nelze v době rozhodování účelu vazby dosáhnout jiným opatřením, zejména uložením některého z předběžných opatření“. Rovnako zmena vychádza z porovnania s rakúskou právnou úpravou. Podľa ustanovenia § 173 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku (Strafprozeßordnung) platí, že väzba nesmie byť nariadená alebo udržiavaná, ak väzba k významu trestného činu alebo k očakávanému trestu je neprimeraná alebo ak účel väzby možno dosiahnuť vhodnejšími prostriedkami (ods. 5)“. (Sie darf nicht angeordnet oder fortgesetzt werden, wenn sie zur Bedeutung der Sache oder zu der zu erwartenden Strafe außer Verhältnis steht oder ihr Zweck durch Anwendung gelinderer Mittel (Abs. 5) erreicht werden kann).
-Pri posudzovaní podmienok väzby doteraz postačovalo preukázať, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie znaky trestného činu. Návrh zákona prináša spresnenie, že sa musí preukázať, že skutok naplnil všetky znaky trestného činu. Nebude postačovať len niektorý zo znakov trestného činu. Zmena vychádza z porovnania s českou právnou úpravou. Trestní řád v § 67 vychádza z konceptu všetkých znakov trestného činu „má všechny znaky trestného činu“.
K bodu 2
Návrhom zákona sa skracuje základná lehota väzby zo sedem mesiacov na šesť mesiacov. Návrh zákona za cieľ väzobne stíhaným osobám t.j. osobám, na ktoré sa hľadí pri zachovaní prezumpcie neviny ako na nevinné osoby, časovo sprísniť zásah do ich práv. Návrh zákona vniesť do právnej úpravy princíp primeranosti v trestnom konaní vo vzťahu k záujmu na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti obvinených na jednej strane a záujmu spoločnosti na vyšetrovaní protispoločenskej činnosti s intenzitou trestného činu na strane druhej. Táto
6
zmena motivovať vyšetrovacie orgány a príslušné orgány činné v trestnom konaní aktívnejšie využiť svoje kapacity, tak, aby využili dobu trvania väzby na úkony, ktoré potrebné vykonať. Zmena rovnako zvýrazňuje potrebu urýchliť prípravné konanie a zabrániť jeho prieťahom.
Aj z porovnávacej štúdie DETOUR - Towards Pre-trial Detention as Ultima Ratio (DETOUR Smerom k väzbe ako ultima ratio) porovnaj všeobecnú časť dôvodovej správy - vyplýva, že v porovnaných krajinách je dôležité dbať na procesné a časové aspekty skúmania trvania väzby a jej súdnej kontroly. Zo štúdie vyplývajú viaceré procesné a časové garancie kontroly zákonnosti väzby: Napríklad v Belgicku sa musí do piatich dní od prvého väzobného pojednávania uskutočniť z úradnej moci aj druhé väzobné pojednávanie. Potom sa musí preskúmať trvanie väzby po jednom mesiaci. Následne každé dva mesiace. Obvinený nárok na ústne prejednanie (porovnaj str. 54 porovnávacej štúdie DETOUR). V Nemecku po vzatí do väzby spravidla o 2 3 týždne sa preskúmava väzba na návrh. Po 6 mesiacoch väzby o predĺžení rozhoduje Krajinský súd (porovnaj str. 55 porovnávacej štúdie DETOUR). V Írsku po vzatí do väzby sa preskúmava väzba po ôsmich dňoch a následne každých 15 dní z úradnej moci. Ak sa po 4 mesiacoch nezačalo konanie po odmietnutí prepustenia z väzby, obvinený právo žiadať o prepustenie na kauciu. (porovnaj str. 55 porovnávacej štúdie DETOUR) V Litve sa na prvom väzobnom pojednávaní určuje lehota väzby maximálne na tri mesiace. Druhé väzobné pojednávanie sa uskutoční po troch mesiacoch a väzba smie byť predĺžená o ďalšie tri mesiace, spolu maximálne na 9 mesiacov. (porovnaj str. 56 porovnávacej štúdie DETOUR). V Holandsku sa na prvom väzobnom pojednávaní určuje lehota väzby maximálne na 14 dní. Druhé väzobné pojednávanie sa uskutoční po 14 dňoch a väzba smie byť predĺžená maximálne na 90 dní. (porovnaj str. 56 porovnávacej štúdie DETOUR). V Rumunsku sa na prvom väzobnom pojednávaní určuje lehota väzby maximálne na 30 dní. Druhé väzobné pojednávanie sa uskutoční po 30 dňoch a väzba smie byť predĺžená maximálne na 180 dní. (porovnaj str. 56 porovnávacej štúdie DETOUR).
K bodu 3
Návrhom zákona sa skracujú celkové lehoty väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom a to diferencovane: Ak je vedené trestné stíhanie pre zločin sa skracuje lehota tridsaťšesť mesiacov na lehotu dvadsaťštyri mesiacov. Zmena vychádza z porovnania s českou právnou úpravou. Trestní řád v § 72a ods. 1 písm. b) vychádza z konceptu, že Nejvyšší přípustná doba trvání vazby: Vazba může trvat v přípravném řízení a v řízení před soudem jen nezbytně nutnou dobu. Celková doba trvání vazby v trestním řízení nesmí přesáhnout dva roky, je-li vedeno trestní stíhání pro zločin.“.
Ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin sa skracuje lehota štyridsaťosem mesiacov na lehotu tridsaťšesť mesiacov. Zmena vychádza z porovnania s českou právnou úpravou. Trestní řád v § 72a ods. 1 písm. c) vychádza z konceptu, že Nejvyšší přípustná doba trvání vazby: Vazba může trvat v přípravném řízení a v řízení před soudem jen nezbytně nutnou dobu. Celková doba trvání vazby v trestním řízení nesmí přesáhnout tři roky, je-li vedeno trestní stíhání pro zvlášť závažný zločin.“.
Zmena vychádza aj z porovnania s rakúskou právnou úpravou. V ustanovení § 178 Trestného poriadku (Strafprozeßordnung) je uvedená najdlhšia lehota väzby (Höchstdauer der Untersuchungshaft). Podľa rakúskej úpravy platí, že (1) Do začatia hlavného pojednávania nesmie väzba presiahnuť tieto lehoty:
1.dva mesiace ak existujú dôvody väzby podľa § 173 ods. 2 Lit. 2 (nebezpečenstvo marenia), inak
7
2.šesť mesiacov, ak existuje podozrenie zo spáchania prečinu, 1 rok ak existuje podozrenie zo zločinu a 2 roky ak existuje podozrenie zo zločinu, za ktorý hrozí trest 5 rokov.
(2) Nad 6 mesiacov smie trvať väzba, len vtedy ak existujú závažné ťažkosti alebo závažný rozsah vyšetrovania, ktorý je nevyhnutý v porovnaní so závažnosť väzobného dôvodu.
Höchstdauer der Untersuchungshaft § 178. (1) Bis zum Beginn der Hauptverhandlung darf die Untersuchungshaft folgende Fristen nicht übersteigen:
1.zwei Monate, wenn der Beschuldigte nur aus dem Grunde der Verdunkelungsgefahr (§ 173 Abs. 2 Z 2), im Übrigen
2.sechs Monate, wenn er wegen des Verdachts eines Vergehens, ein Jahr, wenn er wegen des Verdachts eines Verbrechens und zwei Jahre, wenn er wegen des Verdachts eines Verbrechens, das mit einer fünf Jahre übersteigenden Freiheitsstrafe bedroht ist, angehalten wird.
(2) Über sechs Monate hinaus darf die Untersuchungshaft jedoch nur dann aufrecht erhalten werden, wenn dies wegen besonderer Schwierigkeiten oder besonderen Umfangs der Ermittlungen im Hinblick auf das Gewicht des Haftgrundes unvermeidbar ist. „.
Nemecká právna úprava 121 Trestného poriadku (Strafprozeßordnung)) upravuje trvanie väzby nad 6 mesiacov len vtedy ak zo závažných dôvodov nebolo možné rozhodnúť rozsudok v trestnej veci. Dôvod, ktorý upravuje zákon je vyjadrený väčším rozsahom vyšetrovania. § 121 Fortdauer der Untersuchungshaft über sechs Monate (1) Solange kein Urteil ergangen ist, das auf Freiheitsstrafe oder eine freiheitsentziehende Maßregel der Besserung und Sicherung erkennt, darf der Vollzug der Untersuchungshaft wegen derselben Tat über sechs Monate hinaus nur aufrechterhalten werden, wenn die besondere Schwierigkeit oder der besondere Umfang der Ermittlungen oder ein anderer wichtiger Grund das Urteil noch nicht zulassen und die Fortdauer der Haft rechtfertigen.“
O dôvodoch zmien platí primerane to čo je uvedené v bode 2 s tým, že v danom bode sa majú motivovať na vyšetrovanie bez prieťahov nie len vyšetrovacie orgány, ale i súdy, keďže ide o celkové lehoty väzby.
K bodu 4
V nadväznosti na zmeny v bode 3 sa skracujú lehoty väzby v prípravnom konaní diferencovane, a to nasledovne:
Ak je vedené trestné stíhanie pre prečin sa skracuje lehota sedem mesiacov na lehotu šesť mesiacov. Ak je vedené trestné stíhanie pre zločin sa skracuje lehota devätnásť mesiacov na lehotu dvanásť mesiacov.
Ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin lehota dvadsaťpäť mesiacov sa skracuje na lehotu devätnásť mesiacov. O dôvodoch zmien platí primerane to čo je uvedené v bode 3 a 4.
K bodu 5
V novom odseku 8 v § 76 sa osobitne upravuje maximálna dĺžka trvania väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (tzv. kolúzna väzba). Táto väzba môže trvať najviac päť mesiacov. Zmena sa približuje k českej právnej úprave, ktoré lehotu v rozsahu 3 mesiace (Trestní řád v § 72a ods. 3 prvá veta vychádza z konceptu, že Vazba z důvodu uvedeného v § 67 písm. b) může trvat nejdéle tři měsíce.“.).
V tomto novelizačnom bode sa reflektuje povaha a vplyv tzv. kolúznej väzby, ktorá predstavuje z hľadiska intenzity zásahu najzávažnejší zásah do práva na osobnú slobodu.
8
V tretej vete sa ponecháva možnosť za určitých okolností rozhodnúť o ponechaní obvineného vo väzbe nad maximálnu dĺžku lehoty, ktorá sa navrhuje (päť mesiacov). Zmena uvedená v tretej vete nadväzuje na českú právnu úpravu a to konkrétne na ustanovenie § 72a ods. 3 posledná veta Trestního řádu, ktorá znie Bylo-li zjištěno, že obviněný již působil na svědky nebo spoluobviněné nebo jinak mařil objasňování skutečností závažných pro trestní stíhání 68 odst. 3 písm. d)], rozhodne o ponechání obviněného ve vazbě nad stanovenou lhůtu v přípravném řízení na návrh státního zástupce soudce a po podání obžaloby nebo návrhu na schválení dohody o vině a trestu soud.
K bodu 6
Zmena nadväzujúca na bod 5.
K bodom 7 a 8
Zmena nadväzuje na zmenu vykonanú v bode 1 (vloženie slov „ak nie je možné použiť žiadny z prostriedkov náhrady väzby“) keď sa zvýrazňuje potreba, že súd by mal povinnosť najprv zvážiť využitie inštitútov nahrádzajúcich väzbu. Práve § 80 a § 81 upravujú prostriedky náhrady väzby, ktoré však podľa platného práva viazané len dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c). Zmenou sa odstrániť legislatívna prekážka, aby súd mohol zvážiť použitie prostriedkov náhrady väzby ak je daný aj dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b). Zároveň sa odstrániť legislatívna prekážka na to, aby súdy mohli naplniť odkaz judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.3.2016 sp. zn. III. US 144/2016 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.6.2013, sp. zn. II. ÚS 67/2013) podľa, ktorého súdy pri rozhodovaní o väzbe povinné zvážiť aj možnosti nahradenia väzby miernejšími prostriedkami poskytnutými Trestným poriadkom, pričom v rámci odôvodnenia rozhodnutia je povinnosťou súdu vysporiadať sa s rozhodnutím o tých prostriedkoch, ktorých použitie v konaní bolo sťažovateľmi navrhnuté alebo ktorých aplikácia prichádza do úvahy.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť od 1. augusta 2021.
9
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Petra Hajšelová
2.Názov návrhu zákona: Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Hajšelovej, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
3.Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie
čl. 82 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie
čl. 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,
Smernica (EÚ) 2016/343 – 1.4.2018
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
bezpredmetné
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.
Smernica 2016/343
Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov
10
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
úplný
11
DOLOŽKA
VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu: Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Hajšelovej, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
X
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
X
– sociálnu exklúziu,
X
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
X
A.3. Poznámky
Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.