____________________________________________________________

245/2008 Z.z.

ZÁKON

z 22. mája 2008

o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon ustanovuje

a) princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej starostlivosti,

b) dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky,

c) vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej úrovni,

d) sústavu škôl a školských zariadení,

e) práva a povinnosti škôl a školských zariadení,

f) práva a povinnosti detí a žiakov,

g) práva a povinnosti rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu (ďalej len "zákonný zástupca"), alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len "zástupca zariadenia").

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi, alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v škole,

b) školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu

umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy,

c) žiakom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a základnej umeleckej škole,

d) uchádzačom fyzická osoba, ktorá má záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo v školskom zariadení podľa tohto zákona,

e) absolventom fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania,

f) výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej,

g) vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou,

h) výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia a realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov,

i) špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre dieťa alebo žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti dieťaťa alebo žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti,

j) dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami dieťa alebo žiak uvedený v písmenách k) až q), ktorý má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, okrem detí umiestnených do špeciálnych výchovných zariadení na základe rozhodnutia súdu, 1)

k) dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným znevýhodnením dieťa so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými poruchami alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak s poruchou správania,

l) dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím dieťa alebo žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím,

m) dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným alebo žiakom chorým alebo zdravotne oslabeným dieťa alebo žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru, a dieťa alebo žiak vzdelávajúci sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach,

n) dieťaťom s vývinovými poruchami alebo žiakom s vývinovými poruchami dieťa alebo žiak s poruchou aktivity a pozornosti; dieťa alebo žiak s vývinovou poruchou učenia,

o) dieťaťom s poruchou správania alebo žiakom s poruchou správania dieťa alebo žiak s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem dieťaťa alebo žiaka uvedeného v písmene n),

p) dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti,

q) dieťaťom s nadaním alebo žiakom s nadaním dieťa alebo žiak, ktorý má nadpriemerné schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výkony a prostredníctvom výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja,

r) poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,

s) školskou integráciou výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb,

t) kompetenciou preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre jeho ďalšie vzdelávanie,

u) vzdelávacou oblasťou okruh, do ktorého patrí problematika príbuzných školských predmetov rámcového učebného plánu,

v) odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania v oblasti poznania, ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory a študijné odbory,

w) stupňom vzdelania štátom uznaná úroveň vedomostí, zručností a schopností dosiahnutá úspešným absolvovaním uceleného vzdelávacieho programu alebo jeho časti ako predpoklad pokračovania v ďalšom vzdelávaní alebo uplatnenia sa na trhu práce,

x) školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu, 2)

y) informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa okrem jej vlastnoručného podpisu uvedie, že táto osoba bola riadne poučená o dôsledkoch jej súhlasu,

z) katalógom cieľových požiadaviek dokument, ktorý určuje požiadavky na vedomosti, zručnosti a schopnosti žiakov na maturitnú skúšku,

aa) profilovým predmetom odborný umelecký predmet, ktorého obsah vzdelávania najviac zodpovedá cieľovým požiadavkám absolventa umeleckého odboru vzdelávania; profilový predmet pre každý študijný odbor a pre každý ročník štúdia určuje príslušný štátny vzdelávací program.

§ 3

Princípy výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch

a) bezplatnosti vzdelania pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie v materskej škole povinné,

b) bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len "štátna škola"),

c) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,

d) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,

e) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,

f) celoživotného vzdelávania,

g) výchovného poradenstva podľa § 130,

h) slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,

i) zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a vývoja,

j) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,

k) kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy,

l) integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,

m) posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,

n) vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,

o) zákazu poskytovania alebo sprístupňovania informácií alebo zneužívania informačných prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti 3) alebo k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti 4) alebo k ďalším formám intolerancie,

p) rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,

q) rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len "cirkevná škola") a v školách zriadených inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len "súkromná škola"),

r) zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní.

§ 4

Ciele výchovy a vzdelávania

Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi

a) získať vzdelanie podľa tohto zákona,

b) získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie,

c) ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať,

d) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,

e) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,

f) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,

g) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, 5) ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti,

h) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,

i) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,

j) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,

k) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.

DRUHÁ ČASŤ

VÝCHOVA A VZDELÁVANIE

Prvý oddiel

Výchovno-vzdelávacie programy

§ 5

(1) Výchova a vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích programov.

(2) Výchovno-vzdelávacie programy podľa odseku 1 sú

a) výchovno-vzdelávacie programy pre školy (ďalej len "vzdelávací program"),

b) výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia (ďalej len "výchovný program").

(3) Podľa vzdelávacích programov sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré poskytuje stupeň vzdelania podľa § 16 a 17.

(4) Vzdelávací program je

a) štátny vzdelávací program,

b) školský vzdelávací program.

(5) Podľa výchovného programu sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré neposkytuje stupeň vzdelania podľa § 16 a 17.

§ 6

Štátne vzdelávacie programy

(1) Štátne vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona na získanie kompetencií. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo školstva").

(2) Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydáva ministerstvo školstva po dohode s inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce na celoštátnej úrovni podľa osobitného predpisu;5a) pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania6) vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva"). Ak je príslušná inštitúcia koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce nečinná, štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydá ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva bez dohody.

(3) Štátne vzdelávacie programy pre odbory vzdelávania v školách v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy vydávajú tieto ústredné orgány štátnej správy, vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov, po dohode s ministerstvom školstva.

(4) Štátne vzdelávacie programy obsahujú

a) názov vzdelávacieho programu, ktorý je súčasne názvom odboru vzdelávania; v stredných odborných školách aj názvom skupiny odborov vzdelávania,

b) konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4,

c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti,

d) profil absolventa,

e) vzdelávacie oblasti,

f) charakteristiku odboru vzdelávania, jeho dĺžku, formu výchovy a vzdelávania a podmienky prijímania uchádzača,

g) vzdelávacie štandardy;

h) formy praktickej výučby,

i) rámcové učebné plány;

j) vyučovací jazyk podľa § 12,

k) organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie v jednotlivých formách výchovy a vzdelávania podľa § 54,

l) spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní,

m) povinné personálne zabezpečenie,

n) povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie,

o) podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní,

p) osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä materiálne a personálne, vrátane špeciálnej kompenzačnej, rehabilitačnej, didaktickej a audiovizuálnej techniky vyžadovanej vzhľadom na príslušný druh a stupeň zdravotného postihnutia,

q) zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.

(5) Štátne vzdelávacie programy podľa odseku 4 pre zdravotnícke študijné odbory obsahujú aj požiadavky zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k príslušnému študijnému odboru.

(6) Pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre

a) vypracovanie školského vzdelávacieho programu,

b) tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov,

c) hodnotenie škôl a pre hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.

§ 7

Školský vzdelávací program

(1) Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.

(2) Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy.

(3) Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom.

(4) Školský vzdelávací program obsahuje

a) názov vzdelávacieho programu,

b) vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania,

c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti,

d) vlastné zameranie školy; v stredných odborných školách aj profil absolventa,

e) dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,

f) učebné osnovy,

g) učebný plán okrem materských škôl,

h) vyučovací jazyk podľa § 12,

i) spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní,

j) materiálno-technické a priestorové podmienky,

k) vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,

l) vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy.

(5) Ak škola vzdeláva začlenené deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

(6) Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa uskutočňuje po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.

(7) Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia. 7)

(8) Ak ide o novozriaďovanú školu, odborné vypracovanie školského vzdelávacieho programu zabezpečí zriaďovateľ školy a prikladá ho k žiadosti o zaradenie školy do siete škôl a školských

zariadení podľa osobitného predpisu. 8)

(9) Školský vzdelávací program zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste.

(10) Školským vzdelávacím programom môže byť aj program, ktorý je výsledkom experimentálneho overovania, ak tak rozhodne ministerstvo školstva podľa § 14 ods. 12.

§ 8

Výchovný program

(1) Výchovný program je základným dokumentom školského zariadenia, podľa ktorého sa uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť v školských zariadeniach uvedených v § 113 a 120.

(2) Výchovný program vydáva a zverejňuje riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo v pedagogickej rade školského zariadenia, rade školského zariadenia. Na vyžiadanie schvaľuje výchovný program zriaďovateľ.

(3) Výchovný program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.

(4) Výchovný program obsahuje

a) názov programu,

b) vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy,

c) formy výchovy a vzdelávania,

d) tematické oblasti výchovy,

e) výchovný plán,

f) výchovný jazyk,

g) materiálno-technické priestorové podmienky,

h) vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,

i) vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školského zariadenia.

(5) Súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia. 7)

(6) Ak ide o novozriadené školské zariadenie, odborné vypracovanie výchovného programu školského zariadenia zabezpečí zriaďovateľ školského zariadenia a prikladá ho k žiadosti o zaradenie školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu. 8)

(7) Výchovný program vydáva a zverejní riaditeľ školského zariadenia na verejne prístupnom mieste.

(8) Ak je školské zariadenie súčasťou školy, výchovný program vypracuje, vydáva a zverejní riaditeľ školy.

§ 9

Vzdelávacie štandardy, učebné plány, učebné osnovy

(1) Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní v nadväzujúcej časti

vzdelávacieho programu alebo aby im mohol byť priznaný stupeň vzdelania podľa tohto zákona.

(2) Vzdelávacie štandardy pre deti a žiakov sa členia na

a) výkonové štandardy, ktoré určujú kritériá úrovne zvládnutia vedomostí, zručností a schopností,

b) obsahové štandardy, ktoré určujú rozsah požadovaných vedomostí a zručností.

(3) Rámcové učebné plány sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov, obsahujú vzdelávacie oblasti a zoznam povinných a voliteľných vyučovacích predmetov s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti. Rámcové učebné plány určujú taktiež rozsah najväčšieho týždenného počtu vyučovacích hodín v príslušnom ročníku vzdelávacieho programu a počet hodín, ktoré môže škola použiť na svoje vlastné zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov.

(4) Učebné plány sú súčasťou školských vzdelávacích programov a rozpracúvajú rámcové učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých ročníkov s určením celkového týždenného počtu vyučovacích hodín pre príslušný ročník školského vzdelávacieho programu.

(5) Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov. Vymedzujú výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov podľa učebného plánu alebo jednotlivých vzdelávacích oblastí v materskej škole.

(6) Jednotlivé druhy a typy škôl vypracujú učebné osnovy najmenej v rozsahu ustanovenom vzdelávacím štandardom príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Učebnými osnovami materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí. Učebnými osnovami povinného vyučovacieho predmetu základnej školy alebo gymnázia, ktorého časová dotácia sa v učebnom pláne nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, môžu byť vzdelávacie štandardy. Učebnými osnovami povinných vyučovacích predmetov všeobecného vzdelávania strednej odbornej školy, školy umeleckého priemyslu, strednej športovej školy, konzervatória alebo kurzov jazykovej školy, ktorých časová dotácia sa v učebnom pláne nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, môžu byť vzdelávacie štandardy.

(7) Rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov musí byť v súlade s príslušným vzdelávacím štandardom.

§ 10

Výchovné štandardy, výchovné plány, výchovné osnovy

(1) Výchovné štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú deti získať, aby mohli nadväzovať na vedomosti, zručnosti a schopnosti získané vo výchovno-vzdelávacej činnosti v škole.

(2) Výchovné štandardy pre deti sa členia na

a) výkonové štandardy, ktoré určujú kritériá úrovne zvládnutia obsahových štandardov,

b) obsahové štandardy, ktoré určujú, akú vedomosť, zručnosť a schopnosť majú deti ovládať a prakticky používať.

(3) Výchovné plány obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého výchovného programu alebo ich ucelených častí.

(4) Výchovné plány sú súčasťou výchovných programov a určujú celkovú skladbu výchovných oddelení a výchovných skupín pre príslušný ročník výchovného programu.

(5) Výchovné osnovy sú súčasťou výchovných programov. Vymedzujú výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah oblastí výchovy podľa výchovného plánu.

(6) Jednotlivé školské zariadenia vypracujú výchovné osnovy najmenej v rozsahu ustanovenom výchovným štandardom.

(7) Rozsah úprav výchovných plánov a vypracovanie výchovných osnov musí byť v súlade s príslušným výchovným štandardom.

§ 11

Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia

(1) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania a podľa ktorých vydáva škola alebo školské zariadenie verejné listiny a rozhodnutia.

(2) Pedagogická dokumentácia sa v školách a v školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku. 9) V školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

(3) Pedagogickú dokumentáciu tvoria

a) triedna kniha,

b) triedny výkaz,

c) katalógový list žiaka,

d) osobný spis dieťaťa,

e) denník evidencie odborného výcviku,

f) protokol o maturitnej skúške,

g) protokol o záverečnej skúške,

h) protokol o absolutóriu,

i) protokol o komisionálnych skúškach,

j) denný záznam školského zariadenia,

k) protokol o štátnej jazykovej skúške,

l) denník výchovnej skupiny,

m) rozvrh hodín,

n) školský poriadok.

(4) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 3 písm. a) až k) sa vedie na tlačivách podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva. Triedna kniha sa môže viesť aj v elektronickej forme. Triedna kniha vedená v elektronickej forme sa najneskôr na konci príslušného školského roka vytlačí v listinnej podobe, podpíše a opatrí odtlačkom pečiatky školy alebo školského zariadenia. Pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia podľa odseku 3 písm. a) až e), j) a l) je možné viesť ako elektronické dokumenty, ktoré sú autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom 9a) vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu 9b) alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 9c) ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka; 9d) vzory schvaľuje a zverejňuje ministerstvo školstva.

(5) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou registratúry podľa osobitného predpisu. 10)

(6) Školy alebo školské zariadenia majú právo získavať a spracúvať osobné údaje 11)

a) o deťoch a žiakoch v rozsahu

1. meno a priezvisko,

2. dátum a miesto narodenia,

3. adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta, kde sa dieťa alebo žiak obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu,

4. rodné číslo,

5. štátna príslušnosť,

6. národnosť,

7. fyzického zdravia a duševného zdravia,

8. mentálnej úrovne vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnostiky,

b) o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka v rozsahu

1. meno a priezvisko a adresa trvalého pobytu,

2. adresa miesta, kde sa zákonný zástupca obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu a kontakt na účely komunikácie.

(7) Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú do styku s osobnými údajmi podľa odseku 6, majú povinnosť mlčanlivosti, a to aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu. 12) V prípade porušenia povinnosti mlčanlivosti sa postupuje podľa osobitného predpisu. 13)

(8) Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.

(9) Ďalšiu dokumentáciu tvorí najmä

a) návrh na vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materskej škole, v základnej škole, v strednej škole a v špeciálnej škole,

b) správa z diagnostického vyšetrenia dieťaťa alebo žiaka a písomné vyjadrenie školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,

c) organizačný poriadok.

(10) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 9 písm. a) sa vedie podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva. Ďalšiu dokumentáciu podľa odseku 9 písm. b) môže príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie vydať ako elektronický dokument, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom 9a) vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu 9b) alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 9c) ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka. 9d)

(11) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 9 je súčasťou registratúry podľa osobitného predpisu. 10)

§ 12

Výchovno-vzdelávací jazyk

(1) Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný jazyk.

(2) Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny jazyk, 9) ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich jazyku

za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie.

(4) Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie primárne v slovenskom posunkovom jazyku. 14)

(5) Podľa odseku 3 sa pre deti a žiakov občanov patriacim k národnostným menšinám výchova a vzdelávanie zaručuje

a) v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny,

b) v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk; v týchto školách a v triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova,

c) v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.

(6) Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj v cudzom jazyku (ďalej len "bilingválne vzdelávanie").

(7) Cudzím jazykom sa na účely tohto zákona rozumie jazyk iného štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela dohodu, podľa ktorej bola zriadená škola alebo trieda s druhým vyučovacím jazykom tohto štátu, alebo jazyk iného štátu, ktorého jazykom nie je jazyk národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. V škole alebo v triede s bilingválnym vzdelávaním je druhým vyučovacím jazykom cudzí jazyk. Školu alebo triedu s bilingválnym vzdelávaním možno zriadiť aj bez uzavretia dohody s iným štátom, ak sa výchova a vzdelávanie zabezpečuje v cudzom jazyku najmenej v troch povinných vyučovacích predmetoch.

(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním je súčasťou vzdelávania povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra.

(9) Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa skúška vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13

Učebnice, učebné texty a pracovné zošity

(1) Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice schválené ministerstvom školstva; používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi tohto zákona. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova podľa tohto zákona možno používať učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.

(2) V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanoveným v § 12 ods. 3 sa v učebniciach, ako aj v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy nasledovným spôsobom:

a) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, a to najprv v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006,

b) kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku,

c) na konci učebnice sa uvedie súhrnný prehľad geografických názvov vo forme slovníka v jazyku

národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.

(3) Schválená učebnica, učebný text a pracovný zošit obsahujú schvaľovaciu doložku, ktorú vydáva ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia ich súladu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona so štátnym vzdelávacím programom, pri plnení ktorého sa majú používať.

(4) Pre školy v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva schvaľuje učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania a vydáva schvaľovaciu doložku ministerstvo zdravotníctva. Pre školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109 schvaľuje učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky pre odborné predmety a vydáva schvaľovaciu doložku príslušný ústredný orgán štátnej správy.

(5) Súčasťou schvaľovacej doložky podľa odsekov 3 a 4 je aj určenie lehoty platnosti schvaľovacej doložky. Ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa § 109 jeden rok pred uplynutím určenej lehoty platnosti schvaľovacej doložky zabezpečia odborné posúdenie učebnice, učebného textu, pracovného zošita a učebnej pomôcky podľa odsekov 3 a 4 a vydajú novú schvaľovaciu doložku alebo zabezpečia vydanie novej učebnice, učebného textu, pracovného zošita a učebnej pomôcky.

(6) Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v prepise do Braillovho písma, s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením ministerstvo školstva bezodplatne prevedie do správy alebo do vlastníctva podľa odseku 7 alebo poskytne finančné prostriedky na ich zakúpenie podľa osobitného predpisu14a) školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. K prevodu správy alebo vlastníctva schválených učebníc, schválených učebných textov a schválených pracovných zošitov dochádza dňom ich odovzdania a prevzatia. Na nakladanie so schválenými učebnicami, schválenými učebnými textami a schválenými pracovnými zošitmi sa nevzťahuje osobitný predpis.14b)

(7) Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v prepise do Braillovho písma, s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením ministerstvo školstva na základe objednávky školy podľa edičného plánu na príslušný školský rok bezodplatne prevedie do

a) správy základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve,

b) vlastníctva

1. obce alebo vyššieho územného celku a do správy nimi zriadenej základnej školy alebo strednej školy, ktorá je právnickou osobou,

2. základnej školy alebo strednej školy, ktorá je právnickou osobou a nie je zriadená obcou, vyšším územným celkom alebo orgánom miestnej štátnej správy,

3. zriaďovateľa základnej školy, ktorá nie je právnickou osobou.

(8) Pri prevode správy alebo vlastníctva schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov a schválených učebných pomôcok pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania a pre odborné predmety v školách podľa § 109 postupuje ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa odsekov 6 a 7.

(9) Na vzdelávanie v školách, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, možno používať aj učebnice a pracovné zošity odporúčané ministerstvom školstva. Ministerstvo školstva môže v priebehu kalendárneho roka poskytnúť školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, finančné prostriedky na zakúpenie učebníc a pracovných zošitov odporúčaných ministerstvom školstva podľa osobitného predpisu.14a)

(10) Ministerstvo školstva vedie register schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov a zverejňuje ho na svojom webovom sídle. Ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej

správy podľa § 109 vedú register schválených učebných pomôcok. Ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy poskytujú priebežne do registra schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov údaje o schválených učebniciach, schválených učebných textoch a schválených pracovných zošitoch podľa odsekov 4 a 5.

(11) Ministerstvo školstva vypracúva a schvaľuje edičný plán na príslušný školský rok, ktorý obsahuje podľa ročníkov a druhu školy

a) zoznam schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov, na zakúpenie ktorých poskytne ministerstvo školstva školám finančné prostriedky,

b) zoznam schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, ktoré ministerstvo školstva prevedie bezplatne do správy alebo do vlastníctva podľa odseku 7.

§ 13a

Používanie učebníc, pracovných zošitov a učebných textov

(1) Školy podľa § 27 ods. 3 vedú evidenciu schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov bezodplatne prevedených podľa § 13 ods. 7 a 8 alebo na zakúpenie ktorých ministerstvo školstva poskytlo finančné prostriedky podľa osobitného predpisu,14a) zodpovedajú za účelné a hospodárne nakladanie s nimi a poskytujú údaje z evidencie ministerstvu školstva.

(2) Údaje z evidencie schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov sú podkladom pre školu na objednávanie učebníc podľa edičného plánu na príslušný školský rok.

(3) Školy podľa § 27 ods. 3 poskytujú žiakom učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky do bezplatného užívania na jeden školský rok.

(4) Žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka zodpovedá za učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky, ktoré mu škola poskytla do bezplatného užívania, a je povinný nahradiť škole ich stratu, zničenie alebo poškodenie.

(5) Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené učebnice, učebné texty, pracovné zošity alebo učebné pomôcky, použije na zakúpenie učebníc, učebných textov, pracovných zošitov alebo učebných pomôcok.

(6) Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky poskytnuté do bezplatného užívania.

(7) Podrobnosti o spôsobe používania schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov, o ich evidencii, spôsobe a výške náhrady za ich stratu, zničenie alebo poškodenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 13b

Osobitné ustanovenia k sprístupňovaniu učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu

(1) Nositeľ autorských práv k schválenej učebnici, schválenému učebnému textu, schválenému pracovnému zošitu alebo k odporúčanej učebnici, na ktorú ministerstvo školstva poskytlo finančné prostriedky na zakúpenie, udelí na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu súhlas na sprístupnenie elektronickej verzie učebnice, učebného textu alebo pracovného zošita vrátane tých, ktoré sú vydané v jazyku národnostnej menšiny, na webovom sídle určenom ministerstvom školstva pre žiakov, ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov a odborných

zamestnancov.

(2) Nositeľ autorských práv udeľuje súhlas podľa odseku 1 licenčnou zmluvou uzatvorenou medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika zastúpená ministerstvom školstva, ako nevýhradnú bezodplatnú licenciu v územne neobmedzenom rozsahu výlučne na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Nositeľ autorských práv si môže v licenčnej zmluve vyhradiť, že trvá na použití technologických opatrení, ktoré zabránia elektronickú verziu učebnice, učebného textu alebo pracovného zošita trvalo ukladať na pamäťové médium alebo tlačiť.

§ 14

Experimentálne overovanie

(1) Predmetom experimentálneho overovania sú predovšetkým

a) ciele, metódy a prostriedky vzdelávania,

b) vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí,

c) výchovné programy,

d) formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov,

e) koncepcia práce s nadanými alebo slabo prospievajúcimi žiakmi,

f) koncepcia práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

g) spôsob riadenia škôl a školských zariadení,

h) preventívne a rozvojové programy.

(2) Cieľom experimentálneho overovania je získať alebo overovať v praxi poznatky, skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo výchovných programov, overovanie zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na podmienky škôl a školských zariadení podľa tohto zákona.

(3) Experimentálne overovanie v školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona riadi ministerstvo školstva okrem škôl v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109.

(4) Návrh na experimentálne overovanie predkladá zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia na schválenie ministerstvu školstva, pre zdravotnícke odbory vzdelania ministerstvu zdravotníctva najneskôr do konca marca pred začiatkom školského roka, v ktorom sa experimentálne overovanie začne. Návrh po dohode so zriaďovateľom môže podať aj garant.

(5) Návrh na experimentálne overovanie obsahuje

a) ciele, predmet a hypotézy overovania,

b) teoretické východiská overovania,

c) garanta,

d) časový harmonogram a metodiku overovania,

e) finančné, materiálne a personálne zabezpečenie overovania,

f) dohodu medzi realizátorom a garantom experimentálneho overovania,

g) ďalšie údaje, ktoré s overovaním bezprostredne súvisia.

(6) Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o návrhu na experimentálne overovanie do 60 dní od doručenia návrhu.

(7) Personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky pre experimentálne overovanie zabezpečuje zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia.

(8) Experimentálne overovanie organizačne zabezpečuje zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia v spolupráci s riaditeľom školy alebo školského zariadenia a garantom.

(9) Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte garant alebo po vzájomnej dohode zriaďovateľ školy. Experimentálne overovanie uskutočňované z podnetu ministerstva školstva je ním úplne alebo čiastočne financované. Na experimentálne overovanie môžu byť vyčlenené finančné prostriedky aj v rámci schválených projektov a podľa zmluvy aj z prostriedkov zriaďovateľov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb.

(10) Garantom experimentálneho overovania podľa odseku 4 môže byť vysoká škola s akreditovaným študijným programom pedagogického zamerania alebo organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. 15)

(11) Garant hodnotí experimentálne overovanie priebežne za každý školský rok najneskôr mesiac po skončení školského roka a predkladá ho ministerstvu školstva.

(12) Záverečné hodnotenie experimentálneho overovania predloží garant ministerstvu školstva do troch mesiacov od jeho ukončenia, najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bolo vykonané. Ministerstvo školstva rozhodne o uplatnení výsledkov experimentálneho overovania v lehote do 30 dní odo dňa predloženia jeho záverečného hodnotenia.

§ 15

Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva

(1) V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl a jazykových škôl sa vyučuje náboženská výchova alebo náboženstvo; v materských školách sa umožňuje vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva.

(2) Vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva zabezpečujú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. 16)

(3) Náboženská výchova sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných predmetov v alternácii s etickou výchovou v základných školách a v stredných školách; 17) v týchto školách je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu.

(4) Predmet náboženská výchova vyučovaný na iných ako cirkevných školách zodpovedá predmetu náboženstvo na cirkevných školách.

(5) Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva vykonáva pedagogický zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má aj cirkevné poverenie podľa vnútorných predpisov cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. 16)

(6) V cirkevných školách sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacích programov v súlade s osobitným predpisom. 17)

Druhý oddiel

Stupne vzdelania

§ 16

(1) Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu podľa § 6 a 7 alebo jeho ucelenej časti môže dieťa alebo žiak získať niektorý zo stupňov vzdelania uvedených v odsekoch 2 až 5.

(2) Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.

(3) Základné vzdelanie sa člení na

a) primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy alebo ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,

b) nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy alebo úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, alebo úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

(4) Stredné vzdelanie sa člení na

a) nižšie stredné odborné vzdelanie (nižšie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou, alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom o získanom stupni vzdelania v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,

b) stredné odborné vzdelanie (sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania skráteného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list,

c) úplné stredné všeobecné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v gymnáziu alebo štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,

d) úplné stredné odborné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, škole umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou, úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania nadstavbového štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pomaturitného kvalifikačného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky; dokladom o

získanom stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške a v študijných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva formou odborného výcviku podľa osobitného predpisu,17a) je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.

(5) Vyššie odborné vzdelanie (postsekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním

a) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul "diplomovaný špecialista" so skratkou "DiS"; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania podľa osobitného predpisu, 18)

b) posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul "diplomovaný špecialista umenia" so skratkou "DiS.art", titul sa uvádza za priezviskom,

c) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v škole umeleckého priemyslu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať, ak ide o

1. dvojročný vzdelávací program, titul "diplomovaný špecialista umenia" so skratkou "DiS.art"; titul sa uvádza za priezviskom, alebo

2. trojročný vzdelávací program, titul "diplomovaný špecialista" so skratkou "DiS."; titul sa uvádza za priezviskom.

§ 17

Stupne základného umeleckého vzdelania a stupne jazykového vzdelania

(1) Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole. Základné umelecké vzdelanie sa člení na

a) primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,

b) nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

(2) Stupeň základného umeleckého vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.

(3) Jazykové vzdelanie môže poslucháč získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v jazykovej škole. Jazykové vzdelanie sa člení na

a) primárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvý stupeň jazykovej školy na úrovni jazykovej náročnosti A2 Spoločného európskeho referenčného rámca; dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu s vyznačením stupňa jazykovej náročnosti,

b) sekundárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý a tretí stupeň jazykovej školy na úrovni jazykovej náročnosti B2 a C1 Spoločného európskeho referenčného rámca; dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu s vyznačením stupňa jazykovej náročnosti,

c) postsekundárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním posledného ročníka špecializovaného vzdelávacieho programu; dokladom o získanom stupni vzdelania je

vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške s vyznačením stupňa jazykovej náročnosti.

(4) Stupeň jazykového vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.

§ 18

Doklady o získanom vzdelaní

(1) Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, 2) a školy podľa § 109 zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy.

(2) Dokladom o získanom vzdelaní je

a) osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania,

b) vysvedčenie,

c) osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,

d) osvedčenie o zaškolení,

e) osvedčenie o zaučení,

f) vysvedčenie o záverečnej skúške,

g) vysvedčenie o maturitnej skúške,

h) vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške,

i) vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,

j) vysvedčenie s doložkou,

k) vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.

(3) Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny; v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku.

(4) Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom školstva; v školách podľa § 109 na tlačivách schválených príslušným ústredným orgánom štátnej správy.

(5) Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.

(6) Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.

(7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje.

(8) Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.

(9) K vysvedčeniu o záverečnej skúške, k vysvedčeniu o maturitnej skúške, k vysvedčeniu o záverečnej pomaturitnej skúške a k absolventskému diplomu vydá škola dodatok, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe. Absolvent dostane dodatok k vysvedčeniu alebo k absolventskému diplomu súčasne s vysvedčením alebo diplomom.

(10) Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.

Tretí oddiel

Povinná školská dochádzka a jej plnenie

§ 19

Povinná školská dochádzka

(1) Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.

(2) Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada o to, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast a doklad o získaní predprimárneho vzdelania.

(5) Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa vzdelávanie neposkytuje do pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

§ 20

Plnenie povinnej školskej dochádzky

(1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len "zápis"). Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.

(3) Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí

a) obec všeobecne záväzným nariadením, 20)

b) orgán miestnej štátnej správy v školstve, 21)

c) zriaďovateľ cirkevnej školy,

d) zriaďovateľ súkromnej školy.

(4) Základná škola vyžaduje pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky osobné údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého až šiesteho bodu a písm. b). Zákonný zástupca môže základnej škole poskytnúť tieto osobné údaje pred zápisom dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky prostredníctvom elektronického podania doručeného do elektronickej schránky základnej školy21a) alebo prostredníctvom elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom. 9a)

(5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, 22) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len "spádová škola"), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú

školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.

(6) Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu, 23) ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole, vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu. 24)

(7) Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.

(8) Žiak podľa odseku 7 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole podľa tohto zákona.

(9) Žiak, ktorý nemá trvalé bydlisko, plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.

§ 21

Plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole

(1) Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej školy alebo do školy podľa § 94, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v strednej škole podľa odseku 1, možno podľa § 36 ods. 1 preradiť 25) do príslušného ročníka spádovej základnej školy alebo do základnej školy, ktorú si zvolil zákonný zástupca.

(3) Žiaka podľa odseku 2 možno preradiť do inej než spádovej základnej školy len s písomným súhlasom riaditeľa školy, do ktorej má byť žiak preradený.

§ 22

Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky

(1) Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.

(2) Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov veku, riaditeľ školy umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 17. rok jeho veku.

(3) Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím 26) môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku.

Štvrtý oddiel

Osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky

§ 23

Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky

Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky sú

a) individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole podľa tohto zákona (ďalej len "individuálne vzdelávanie"),

b) vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky,

c) vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu oznámil ministerstvu školstva, že vydal súhlas na zriadenie školy, ktorá sa nevedie v sieti škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, 8)

d) vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných programov na základe poverenia ministerstva školstva,

e) individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základnej školy,

f) podľa individuálneho učebného plánu,

g) vzdelávanie v Európskych školách.26a)

§ 24

Individuálne vzdelávanie

(1) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej bol žiak prijatý (ďalej len "kmeňová škola"), na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu maloletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka.

(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu. 27) O povolení individuálneho vzdelávania žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje

a) žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole,

b) žiakovi prvého stupňa základnej školy,

c) žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorému nemožno zabezpečiť účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace.

(3) K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný zástupca alebo plnoletý žiak priloží vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.

(4) Vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov I. stupňa základnej školy.

(5) Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu žiaka,

b) ročník, prípadne polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,

c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,

d) individuálny vzdelávací program, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,

e) popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia individuálne vzdelávaného žiaka,

f) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie, a jej doklady o splnení kvalifikačných predpokladov,

g) zoznam učebníc a učebných textov, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka používané,

h) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie žiaka.

(6) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, koná komisionálne skúšky v kmeňovej škole. Komisionálne skúšky vykoná z príslušného učiva každého povinného predmetu za každý polrok. Na základe výsledkov komisionálnej skúšky vydá škola vysvedčenie, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7) Pri rozhodovaní o komisionálnej skúške podľa odseku 6 riaditeľ školy zohľadňuje zdravotný stav žiaka.

(8) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a) na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, nevykonáva komisionálnu skúšku. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, polročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie a klasifikácia prospechu žiaka.

(9) Na konanie komisionálnych skúšok podľa odseku 6 sa vzťahujú ustanovenia § 57.

(10) Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní vykonáva Štátna školská inšpekcia podľa osobitného predpisu. 7) Kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania a ochrany zdravia žiaka vykonáva kmeňová škola. Z tohto dôvodu je zákonný zástupca povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému inšpektorovi a poverenému zamestnancovi kmeňovej školy.

(11) Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka riaditeľ školy zruší

a) na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka,

b) ak zákonný zástupca žiaka neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto zákona,

c) ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel,

d) na návrh hlavného školského inšpektora,

e) na základe odôvodneného návrhu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.

(12) Riaditeľ školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí žiaka do príslušného ročníka základnej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania nemá odkladný účinok.

(13) O povolenie individuálneho vzdelávania žiaka podľa odseku 2 písm. c) môže požiadať aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu. 28) Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Pre žiadosť príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 4 až 10 použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.

(14) Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie

žiaka podľa odseku 2 písm. b), finančnú odmenu.

§ 25

(1) O povolení vzdelávania podľa § 23 písm. b), c) alebo e) rozhoduje riaditeľ kmeňovej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka.

(2) V žiadosti zákonný zástupca alebo plnoletý žiak uvedie

a) meno, priezvisko a bydlisko žiaka,

b) rodné číslo žiaka,

c) adresu bydliska v zahraničí,

d) názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa, alebo názov a adresu školy zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, ktorú bude žiak navštevovať.

(3) Ak ide o vzdelávanie podľa § 23 písm. b), zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak do 30 dní po príchode žiaka do krajiny pobytu predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu. Zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak predloží tento doklad vždy k 15. septembru príslušného školského roka, ak žiak pokračuje vo vzdelávaní podľa § 23 písm. b).

(4) Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka učebnice a pracovné zošity.

(5) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a c), môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti plnoletého žiaka vykonať komisionálne skúšky. V žiadosti zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak uvedie ročníky, za ktoré sa majú komisionálne skúšky vykonať.

(6) Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), vykonajú skúšku zo všetkých povinných vyučovacích predmetov učebného plánu príslušného ročníka kmeňovej školy okrem predmetov s prevahou výchovného zamerania za každý príslušný školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení štvrtého ročníka základnej školy a deviateho ročníka základnej školy.

(7) Žiak môže zo závažných dôvodov, najmä sťaženej dostupnosti ku kmeňovej škole, vykonať skúšku aj na inej škole v Slovenskej republike, a to po dohode zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka s riaditeľom kmeňovej školy a riaditeľom školy, v ktorej sa má skúška vykonať.

(8) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. e) alebo žiak, ktorý požiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok určí riaditeľ školy, v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 15 dní pred ich konaním. Na základe výsledkov komisionálnych skúšok vydá škola žiakovi vysvedčenie.

(9) Žiak, ktorý nepožiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Podľa výsledkov komisionálnych skúšok riaditeľ školy zaradí žiaka do príslušného ročníka.

(10) zrušený od 1.9.2015.

§ 26

Individuálny učebný plán

(1) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže na žiadosť zákonného zástupcu žiaka alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy. Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, môže riaditeľ školy povoliť

po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(2) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže riaditeľ školy povoliť žiakovi s nadaním alebo podľa závažných dôvodov, najmä tehotenstva a materstva. Individuálny učebný plán môže riaditeľ školy povoliť aj iným žiakom.

(3) Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu dohodne riaditeľ školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky a organizáciu vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré musia byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom a sú záväzné pre obe strany.

(4) Individuálny učebný plán vypracuje škola v spolupráci s pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy.

(5) O povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu môže požiadať aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu. 28) Pri žiadosti príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.

TRETIA ČASŤ

SÚSTAVA ŠKÔL

§ 27

(1) Školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, 2) ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom vzdelávacích programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne vzdelania, tvoria sústavu škôl.

(2) Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:

a) materská škola,

b) základná škola,

c) gymnázium,

d) stredná odborná škola,

e) stredná športová škola,

f) škola umeleckého priemyslu,

g) konzervatórium,

h) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

i) základná umelecká škola,

j) jazyková škola.

(3) Vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až h) sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie okrem škôl podľa § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a).

(4) Školy sa môžu spájať splynutím do jednej právnickej osoby, ktorou je základná škola s materskou školou.

(5) Druhy škôl podľa odseku 2 písm. b) až d) a g) až i) sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo žiakom

vzdelávanie zabezpečuje.

(6) Školy podľa odseku 2 písm. b) až i) sú právnickými osobami, v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene, ak tento zákon neustanovuje inak. Školy podľa odseku 2 písm. a), j) a základná škola, ktorá nemá všetky ročníky, sú právnickými osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ.

Prvý oddiel

Materská škola

§ 28

(1) Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.

(2) Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Výchova a vzdelávanie v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Materská škola z hľadiska organizácie výchovy a vzdelávania poskytuje

a) poldennú výchovu a vzdelávanie alebo

b) celodennú výchovu a vzdelávanie.

(3) Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach.

(4) Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa najviac sumou neprevyšujúcou 7,5% sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 29) Výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu určí riaditeľ školy. 30) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci.

(5) Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy zriadenej obcou určí obec všeobecne záväzným nariadením;31) tento príspevok sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy. Mesačný príspevok sa uhrádza vopred do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci.

(6) Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,

a) pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné,

b) ak zákonný zástupca dieťaťa predloží riaditeľovi materskej školy doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 32)

c) ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.

(7) Príspevok v materskej škole na základe rozhodnutia zriaďovateľa sa neuhrádza za dieťa,

a) ktoré má prerušenú dochádzku do materskej školy na viac ako 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní z dôvodu choroby alebo rodinných dôvodov preukázateľným spôsobom,

b) ktoré nedochádzalo do materskej školy v čase školských prázdnin alebo bola prerušená prevádzka materskej školy zapríčinená zriaďovateľom alebo inými závažnými dôvodmi; v týchto prípadoch uhrádza zákonný zástupca pomernú časť určeného príspevku.

(8) Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa spravidla zaraďujú do samostatnej triedy. Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi alebo do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Do samostatnej triedy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemožno zaradiť dieťa

výlučne z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia; ak samostatnú triedu tvoria len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, v triede môže byť najviac 16 detí. Samostatné triedy možno vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk; najvyšší počet detí v takejto triede je 12. Individuálnu logopedickú činnosť zabezpečuje v materskej škole logopéd, ktorý je zamestnancom zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

(9) Najvyšší počet detí v triede materskej školy je

a) 18 v triede pre deti vo veku dva roky až tri roky,

b) 20 v triede pre deti vo veku tri roky až štyri roky,

c) 21 v triede pre deti vo veku štyri roky až päť rokov,

d) 22 v triede pre deti vo veku päť rokov až šesť rokov,

e) 21 v triede pre deti vo veku dva roky až šesť rokov.

(10) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, 32a) najvyšší počet detí v triede podľa odseku 9 sa môže zvýšiť o tri deti z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu dieťaťa,

b) zaradenia dieťaťa len na adaptačný pobyt alebo len na diagnostický pobyt v materskej škole,

c) pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole alebo

d) zvýšeného záujmu zákonných zástupcov detí o výchovu a vzdelávanie v materskej škole.

(11) Pri určovaní počtu detí v triede podľa odseku 10 sa môže zohľadniť počet detí v triede mladších ako tri roky.

(12) O zaradení dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhodne riaditeľ na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu. Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Maximálny počet zaradených detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v jednej triede sú dve.

(13) Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je na prospech začlenenému dieťaťu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.

(14) V materskej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa.

(15) Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom riaditeľa aj s priamou účasťou zákonných zástupcov alebo nimi splnomocnenej osoby na výchove a vzdelávaní.

(16) Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom.

(17) Riaditeľ materskej školy určuje zaradenie dieťaťa do triedy.

(18) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom ďalšie spôsoby organizácie a zabezpečovania výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole.

§ 28a

(1) Pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.

(2) Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok, ak odsek 3 neustanovuje inak.

(3) Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy rozhodne19) o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

(4) Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.

(5) Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada, aby bolo na povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo piaty rok veku do 31. augusta, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

(6) Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do materskej školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na základe písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného súhlasu zariadenia výchovného poradenstva a prevencie neposkytuje vzdelávanie do pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k oslobodeniu od povinnosti dochádzať do materskej školy.

§ 28b

(1) O povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa môže zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia písomne požiadať riaditeľa materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté na povinné predprimárne vzdelávanie (ďalej len "kmeňová materská škola").

(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ kmeňovej materskej školy v rámci rozhodovania o oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu.32aa) Individuálne vzdelávanie v kmeňovej materskej škole sa povoľuje dieťaťu, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné a

a) jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole alebo

b) jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to požiada.

(3) Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a), prílohou k žiadosti je písomný súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast; predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, zabezpečuje kmeňová materská škola, ktorej riaditeľ rozhodol o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.

(4) Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. b) znáša zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia prostredníctvom

a) osoby, ktorá má ukončené najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, alebo

b) zariadenia podľa osobitného predpisu.32ab)

(5) Žiadosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu dieťaťa,

b) obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,

c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,

d) individuálny program vzdelávania vypracovaný v spolupráci s kmeňovou materskou školou, ktorý tvorí obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa,

e) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie, a doklady o splnení kvalifikačných predpokladov podľa odseku 4 písm. a); ak sa individuálne vzdelávanie zabezpečuje v zariadení podľa odseku 4 písm. b), názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie tohto zariadenia,

f) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie dieťaťa.

(6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný v termíne určenom kmeňovou materskou školou zabezpečiť absolvovanie overenia osobnostného rozvoja dieťaťa, ktoré má povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b). Overenie uskutočňuje kmeňová materská škola v priebehu februára príslušného školského roka, v ktorom dieťa plní povinné predprimárne vzdelávanie.

(7) Dieťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), neabsolvuje overovanie osobnostného rozvoja dieťaťa. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, na konci polroka príslušného školského roka predloží riaditeľovi kmeňovej materskej školy písomnú správu o individuálnom vzdelávaní dieťaťa.

(8) Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) riaditeľ kmeňovej materskej školy zruší

a) na žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa alebo zástupcu zariadenia,

b) ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia nezabezpečí absolvovanie overenia osobnostného rozvoja dieťaťa podľa odseku 6,

c) ak dieťa na konci hodnotiaceho obdobia nedosiahlo očakávaný pokrok alebo

d) na návrh hlavného školského inšpektora.

(9) Riaditeľ kmeňovej materskej školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí dieťa do príslušnej triedy kmeňovej materskej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania nemá odkladný účinok.

(10) Po ukončení individuálneho vzdelávania podľa odseku 8 dieťa nemožno opätovne individuálne vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).

Druhý oddiel

Základná škola

§ 29

(1) Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania tohto zákona podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej,

spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.

(2) Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa § 16 ods. 3.

(3) Základné školy sa členia na tieto typy:

a) základnú školu so všetkými ročníkmi (ďalej len "plnoorganizovaná základná škola"),

b) základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len "neplnoorganizovaná základná škola").

(4) Základná škola má spravidla deväť ročníkov. Člení sa na prvý a druhý stupeň, v ktorých sa vzdelávanie realizuje samostatnými na seba nadväzujúcimi vzdelávacími programami. Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník.

(5) Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je

a) 24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy,

b) 22 žiakov v triede prvého ročníka,

c) 25 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka,

d) 29 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.

(6) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.

(7) Najnižší počet žiakov v triede základnej školy je

a) 12 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy,

b) 11 žiakov v triede prvého ročníka,

c) 13 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka,

d) 15 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.

(8) V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

(9) Do triedy základnej školy možno začleniť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie nie je na prospech začlenenému žiakovi alebo žiakom, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.

(10) V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť špecializovanú triedu. V špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka, na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania. Žiaka do špecializovanej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden školský rok. Špecializovanú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac ôsmich žiakov z jedného ročníka alebo viacerých ročníkov. Ak je počet žiakov v špecializovanej triede nižší ako štyria žiaci, špecializovaná trieda sa zruší.

(11) V triede základnej školy pre žiakov vzatých do väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody je najviac päť žiakov.

(12) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, 32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 5 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu žiaka,

b) opakovania ročníka žiakom,

c) prestupu žiaka z inej školy,

d) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),

e) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo

f) preradenia žiaka do základnej školy.

(13) Ak riaditeľ základnej školy povolil plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 5, riaditeľ základnej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky.

(14) Ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, alebo ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny s rovnakým zriaďovateľom, počet žiakov v triede podľa odseku 7 sa môže znížiť o dvoch žiakov.

(15) Zriaďovateľ základnej školy môže určiť v osobitných prípadoch aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v odsekoch 7 a 14. Za osobitný prípad sa považuje

a) znížená dostupnosť žiakov do školy; za zníženú dostupnosť žiakov do školy sa považuje dĺžka dopravnej cesty vlakom alebo autobusom z miesta trvalého pobytu žiaka dlhšia ako 6 kilometrov,

b) vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny,

c) vzdelávanie žiakov v štátnom jazyku, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku,

d) vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80% žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo

e) ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa.

(16) Ustanovenie odseku 7 písm. a) až c) sa nevzťahuje na triedy základných škôl zriadených len s ročníkmi prvého stupňa.

(17) Ustanovenie odseku 7 sa nevzťahuje na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

§ 30

(1) Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole. Žiak, ktorý skončí posledný ročník takejto školy, pokračuje vo vzdelávaní v plnoorganizovanej základnej škole.

(2) Vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni sa môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov.

(3) Základnú školu s prvým až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole.

(4) V osobitných prípadoch, najmä ak je najbližšia základná škola ťažko dostupná, môže zriaďovateľ základnú školu podľa odsekov 1 a 3 zriadiť aj pri nižšom počte detí.

(5) Pre fyzické osoby, ktoré nezískali nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b), môže základná škola organizovať vzdelávanie na získanie tohto stupňa vzdelania, ktoré sa končí komisionálnou skúškou zo všetkých vyučovacích predmetov okrem vyučovacích predmetov s výchovným zameraním. Po úspešnom vykonaní komisionálnej skúšky vydá škola fyzickej osobe vysvedčenie s doložkou, na ktorej sa uvedie získaný stupeň vzdelania; pre fyzické osoby vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody sa toto vzdelávanie organizuje v elokovaných pracoviskách základných škôl v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie.

(6) V základnej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa.

(7) Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik, pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie aktivity po informovanom súhlase a dohode so zákonným zástupcom žiaka.

(8) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu základnej školy, plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia Slovenskej republiky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v základnej škole vrátane integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a mimo nej, pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia žiakov.

§ 31

(1) V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu prestúpiť do inej základnej školy. O prestupe žiaka rozhoduje v rámci rozhodovania o prijatí 34) riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási.

(2) Ak riaditeľ základnej školy prijme žiaka podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o jeho prijatí riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, do ktorého bol prijatý žiak, ktorý má plniť povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje, je povinný do piatich pracovných dní od doručenia kópie rozhodnutia, zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, kópiu dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlási do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov podľa § 157 (ďalej len "centrálny register"); ak ide o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

(3) Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa a žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe odporučenia príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie preradiť žiaka zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho programu zodpovedajúcemu jeho špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám.

(4) Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a odporučenia praktického lekára pre deti a dorast môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu. Ak je vyučovací predmet zaradený ako prvá alebo posledná vyučovacia hodina dňa, môže byť žiak so súhlasom zákonného zástupcu uvoľnený z výchovy a vzdelávania bez náhrady.

Tretí oddiel

Stredné školy

§ 32

Stredné školy sú:

a) gymnázium,

b) stredná odborná škola,

c) stredná športová škola,

d) škola umeleckého priemyslu,

e) konzervatórium.

§ 33

(1) V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 31.

(2) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, 32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 1 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu žiaka,

b) opakovania ročníka žiakom,

c) pokračovania štúdia žiaka po prerušení štúdia,

d) prestupu žiaka z inej školy,

e) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),

f) prijatia žiaka do vyššieho ročníka,

g) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo

h) zmeny študijného odboru alebo učebného odboru žiakom.

(3) Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a osoby vo výkone väzby organizovať vzdelávanie v elokovanom pracovisku strednej školy alebo individuálne vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu; to neplatí pre zdravotnícke odbory vzdelania.

(4) V priebehu štúdia na strednej škole sa umožňuje žiakom

a) prerušenie štúdia,

b) zmena študijného alebo učebného odboru,

c) prestup na inú strednú školu,

d) preradenie do základnej školy,

e) opakovanie ročníka,

f) postup do vyššieho ročníka,

g) zanechanie štúdia,

h) štúdium podľa individuálneho učebného plánu,

i) štúdium na zahraničnej škole obdobného typu.

(5) Riaditeľ strednej školy môže po posúdení učebných plánov a po prerokovaní v pedagogickej rade povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí; ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(6) Ak riaditeľ strednej školy povolil absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 1, riaditeľ strednej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí absolvujú časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí.

(7) Najnižší počet žiakov v triede strednej školy je

a) 17 žiakov v triede strednej školy v dennej forme štúdia,

b) 8 žiakov v triede strednej školy v externej forme štúdia.

(8) Zriaďovateľ strednej školy môže určiť v osobitnom prípade aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia deväť žiakov a v externej forme štúdia päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje

a) zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, 32b) ) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10,

b) výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania,

c) výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody,

d) stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku 7 alebo,

e) ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa.

(9) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.

(10) V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.

(11) V konzervatóriách a v školách umeleckého priemyslu možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov.

(12) Stredná škola organizuje kurz na ochranu života a zdravia a môže organizovať kurz pohybových aktivít v prírode, exkurzie, školské výlety a ďalšie aktivity. Ak ide o neplnoletého žiaka, tieto aktivity organizuje po informovanom súhlase a dohode so zákonným zástupcom žiaka.

§ 34

Prerušenie štúdia a zmena študijného alebo učebného odboru

(1) Riaditeľ strednej školy môže povoliť prerušenie štúdia žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, na žiadosť jeho zákonného zástupcu, ak ide o plnoletého žiaka, na jeho žiadosť, najviac na tri roky; riaditeľ školy je povinný na základe žiadosti žiačky alebo jej zákonného zástupcu prerušiť štúdium pre tehotenstvo a materstvo alebo jej povoliť štúdium podľa individuálneho učebného plánu.

(2) Zmenu študijného odboru alebo učebného odboru povoľuje riaditeľ strednej školy spravidla na začiatku školského roku. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť len zmenu na iný učebný odbor. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotná spôsobilosť žiaka na štúdium a spôsobilosť na vykonávanie povolania, na ktoré sa má pripravovať v novozvolenom študijnom alebo učebnom odbore, a úspešné vykonanie rozdielovej skúšky.

(3) Prerušenie štúdia žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, alebo zmenu študijného odboru alebo učebného odboru žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ povoľuje po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

§ 35

Prestup na inú strednú školu

(1) Prestup žiaka do inej strednej školy na ten istý alebo iný študijný odbor alebo učebný odbor povoľuje riaditeľ strednej školy, do ktorej sa žiak hlási. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť prestup do inej strednej odbornej školy alebo strednej športovej školy na ten istý učebný odbor alebo na iný učebný odbor. Prestup povoľuje na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu; ak ide o plnoletého žiaka, na základe jeho žiadosti. Súčasťou žiadosti o prestup žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, je aj súhlas zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(2) Prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do strednej odbornej školy s iným študijným alebo učebným odborom, do strednej športovej školy alebo do gymnázia so štvorročným alebo päťročným štúdiom, sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho štúdia; do gymnázia s päťročným štúdiom sa prestup žiaka môže uskutočniť aj začiatkom štvrtého ročníka jeho štúdia.

(3) Podmienkou prestupu žiaka do inej strednej školy je úspešné vykonanie rozdielovej skúšky. Ak ide o prestup do strednej športovej školy, podmienkou prestupu je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu; 34a) to neplatí ak ide o prestup z inej strednej športovej školy.

(4) Ak riaditeľ strednej školy, do ktorej chce žiak prestúpiť, rozhodne o prijatí žiaka, 35) je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka riaditeľovi strednej školy, z ktorej žiak prestupuje. Prestup sa spravidla uskutočňuje k 1. septembru. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej prestupuje, sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom má žiak začať vzdelávanie v strednej škole, do ktorej prestúpil. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy, z ktorej prestúpil.

(5) Riaditeľovi strednej školy, na ktorú žiak prestúpil, zašle riaditeľ strednej školy, z ktorej žiak prestupuje, fotokópiu dokumentácie žiaka do piatich pracovných dní od doručenia kópie rozhodnutia o prijatí žiaka podľa odseku 4 a zmenu oznámi do centrálneho registra.

(6) Prestup žiaka do inej strednej školy sa len vo výnimočných prípadoch umožňuje aj v priebehu prvého ročníka.

(7) Riaditeľ strednej školy môže povoliť žiakovi štúdium na obdobnej škole v zahraničí.

§ 36

Preradenie žiaka zo strednej školy do základnej školy

(1) Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole, môže byť preradený do základnej školy

a) ak sa mu nepovolí opakovať ročník, 36)

b) ak stratí zdravotnú spôsobilosť,

c) ak stratí športovú výkonnosť,

d) na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.

(2) Žiak, ktorý bol preradený do základnej školy podľa odseku 1, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole. 37)

(3) Ak riaditeľ strednej školy rozhodne o preradení žiaka do základnej školy, 19) zákonný zástupca žiaka ho v lehote do 15 dní odo dňa preradenia, určeného rozhodnutím, prihlási na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole podľa odseku 2 a o tejto skutočnosti v tejto lehote informuje riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol o preradení žiaka do základnej školy. Ak zákonný zástupca neprihlási žiaka na plnenie povinnej školskej dochádzky alebo neinformuje riaditeľa strednej školy v ustanovenej lehote, postupuje riaditeľ strednej školy podľa osobitného predpisu. 38) Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, najneskôr do piatich dní od prijatia informuje o tejto skutočnosti riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol o preradení žiaka na základnú školu. Preradenie sa spravidla uskutočňuje k začiatku školského roka. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej bol preradený, sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom žiak začal vzdelávanie v základnej škole, do ktorej bol prijatý. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy. Riaditeľ strednej školy zašle fotokópiu dokumentácie žiaka riaditeľovi základnej školy do piatich dní od doručenia informácie o prijatí žiaka do základnej školy. Túto zmenu nahlási do centrálneho registra.

§ 37

Opakovanie ročníka

(1) Riaditeľ strednej školy rozhoduje o opakovaní ročníka žiaka na základe posúdenia jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov, ktoré uvedie plnoletý žiak vo svojej písomnej žiadosti alebo ktoré uvedie v písomnej žiadosti jeho zákonný zástupca. O opakovaní ročníka žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ strednej školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(2) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, opakovať ročník, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa školského roka príslušného ročníka.

(3) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi prvého až štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole opakovať ročník, postupuje podľa § 36 ods. 3.

§ 38

Postup do vyššieho ročníka strednej školy

(1) Do vyššieho ročníka strednej školy postupuje žiak po absolvovaní príslušného ročníka vzdelávacieho programu strednej školy okrem žiaka, ktorý bol celkovo hodnotený podľa § 55 ods. 17.

(2) Nadaného žiaka môže riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy preradiť do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka na základe výsledkov komisionálnej skúšky; ak ide o žiaka strednej odbornej školy, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, aj po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje. Maloletého žiaka možno preradiť bez absolvovania predchádzajúceho ročníka do vyššieho ročníka len so súhlasom zákonného zástupcu.

§ 39

Zanechanie štúdia

(1) Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to písomne riaditeľovi strednej školy; ak je žiak maloletý, písomné oznámenie podá jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra.

(2) Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia.

§ 40

Zrušený od 1.1.2013

§ 41

Gymnázium

Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c). Vzdelávacie programy gymnázia sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe a kultúre.

§ 42

Stredná odborná škola

(1) Stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania zameranom predovšetkým na výkon povolania, skupiny povolaní a odborných činností.

(2) Stredná odborná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v členení na teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie. Praktické vyučovanie žiaka strednej odbornej školy upravuje osobitný predpis.6aa)

(3) Stredná odborná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru alebo po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho programu učebného odboru stupeň vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. a), b) a d) a ods. 5.

(4) Pre fyzické osoby, ktoré nezískali nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b), môže stredná odborná škola organizovať vzdelávanie na získanie tohto stupňa vzdelania, ktoré sa končí komisionálnou skúškou zo všetkých vyučovacích predmetov okrem vyučovacích predmetov s výchovným zameraním. Po úspešnom vykonaní komisionálnej skúšky vydá stredná odborná škola fyzickej osobe vysvedčenie s doložkou, na ktorej sa uvedie získaný stupeň vzdelania.

(5) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej odbornej škole len odborné vyučovacie predmety.

§ 42a

Stredná športová škola

(1) Stredná športová škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov so športovým nadaním vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania.

(2) Vzdelávacie programy strednej športovej školy sú zamerané na prípravu žiakov so športovým nadaním pre štúdium na vysokej škole a pre výkon povolaní a odborných činností v športe. Odborné vzdelávanie a príprava v strednej športovej škole rozvíjajú vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka so športovým nadaním získané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytujú vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností v športe.

(3) Neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania v strednej športovej škole je športová príprava organizovaná podľa športových odvetví.

(4) Stredná športová škola zabezpečuje športovú prípravu najmenej v piatich športových odvetviach, z toho aspoň jedno je kolektívny šport.

(5) Športovej prípravy organizovanej strednou športovou školou počas hlavných školských prázdnin sa môže zúčastniť aj ten, kto bol prijatý do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole od nasledujúceho školského roka za rovnakých podmienok ako žiaci strednej športovej školy.

(6) Stredná športová škola poskytuje

a) stredné odborné vzdelanie,

b) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo

c) úplné stredné odborné vzdelanie.

(7) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej športovej škole len odborné vyučovacie predmety.

§ 42b

Škola umeleckého priemyslu

(1) Škola umeleckého priemyslu je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom komplexné umelecké vzdelávanie vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania zameranom na výtvarníctvo a dizajn. Škola umeleckého priemyslu môže poskytovať aj umelecko-pedagogické vzdelanie.

(2) Výchova a vzdelávanie v škole umeleckého priemyslu sa uskutočňuje ako teoretické vyučovanie a umelecká prax.

(3) Škola umeleckého priemyslu poskytuje

a) úplné stredné odborné vzdelanie alebo

b) vyššie odborné vzdelanie.

(4) Škola umeleckého priemyslu neposkytuje kvalifikačné pomaturitné štúdium.

(5) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v škole umeleckého priemyslu len umeleckú prax a odborné vyučovacie predmety.

§ 43

Zrušený od 1.4.2015

§ 44

Konzervatórium

(1) Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania.

(2) Typom konzervatória je hudobné a dramatické konzervatórium a tanečné konzervatórium. Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie v šesťročnom súvislom vzdelávacom programe. Tanečné konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom odbore tanec v osemročnom súvislom vzdelávacom programe.

(3) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne, v skupinách alebo kolektívne.

(4) Žiakom sa zapožičiavajú bezplatne hudobné nástroje, notový materiál, audiovizuálne nahrávky umeleckých diel, záznamová technika a ďalší výstroj a potrebný materiál na vyučovanie.

(5) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. V odbore tanec sa štúdium uskutočňuje podľa osemročného vzdelávacieho programu, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou skúškou a absolventskou skúškou, a podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku.

(6) Konzervatórium pre odbor tanec sa zriaďuje ako škola s celodennou starostlivosťou alebo ako internátna škola.

(7) Konzervatórium poskytuje

a) nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) úspešným skončením štvrtého ročníka v osemročnom vzdelávacom programe,

b) úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) úspešným vykonaním maturitnej skúšky,

c) vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. b) úspešným vykonaním absolventskej skúšky.

(8) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje na konzervatóriu len odborné vyučovacie predmety.

§ 45

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy sú

a) nadstavbové štúdium,

b) pomaturitné štúdium,

c) skrátené štúdium.

§ 46

Nadstavbové štúdium

(1) Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných škôl, ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním, a ukončuje sa maturitnou skúškou.

(2) Nadstavbové štúdium poskytuje vyššiu úroveň všeobecného a široko profilovaného odborného vzdelávania a prípravy, ktorou sa žiaci

a) zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru,

b) pripravujú na ďalšie vzdelávanie.

§ 47

Pomaturitné štúdium

(1) Pomaturitné štúdium sa organizuje na stredných odborných školách v záujme zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných činností.

(2) Stredné odborné školy môžu organizovať pomaturitné štúdium vo vzdelávacích programoch, ktoré sú určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie.

(3) Pomaturitné štúdium sa člení na tieto druhy:

a) zdokonaľovacie štúdium alebo inovačné štúdium, v ktorom si žiaci zdokonaľujú alebo inovujú vedomosti a zručnosti v už absolvovanom študijnom odbore na strednej odbornej škole; štúdium sa ukončuje záverečnou pomaturitnou skúškou,

b) kvalifikačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú odbornú kvalifikáciu v inom odbore vzdelania, než v ktorom vykonali maturitnú skúšku; štúdium sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky, ktoré neboli súčasťou predtým vykonanej maturitnej skúšky,

c) špecializačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych pracovných činností a pracovných funkcií, ktoré svojou pracovnou náplňou a odborným zameraním zodpovedajú predtým absolvovanému študijnému odboru na strednej odbornej škole alebo na škole umeleckého priemyslu; štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným skončením špecializačného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a) alebo písm. c),

d) vyššie odborné štúdium, v ktorom žiaci získavajú všeobecné vzdelanie a špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych pracovných činností a pracovných funkcií. Je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie; štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným ukončením vyššieho odborného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a); vyššie odborné štúdium na stredných zdravotníckych školách, ktorým študujúci získavajú odbornú spôsobilosť na výkon povolania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný fyzioterapeut, diplomovaný radiologický asistent, sa ukončuje absolventskou skúškou.

§ 47a

Skrátené štúdium

(1) Skrátené štúdium sa organizuje v učebných odboroch v strednej odbornej škole s cieľom rozšírenia a prehĺbenia kvalifikácie na výkon povolania alebo skupiny povolaní.

(2) Skrátené štúdium je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali najmenej stredné odborné vzdelanie.

(3) Stredná odborná škola môže organizovať skrátené štúdium v

a) jednoročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania alebo

b) dvojročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania.

(4) Žiak v skrátenom štúdiu študuje len odborné vyučovacie predmety.

(5) Skrátené štúdium v jednoročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o vzdelaní je vysvedčenie o záverečnej skúške.

(6) Skrátené štúdium v dvojročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania sa ukončuje záverečnou skúškou; úspešným ukončením absolvent získa stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b).

§ 48

(1) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti

organizácie výchovy a vzdelávania v stredných školách, o dennej forme štúdia a externej forme štúdia a o hodnotení a klasifikácii žiakov stredných škôl.

(2) Druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť na ďalšie vzdelávanie pre školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov ustanovia tieto ústredné orgány všeobecne záväzným právnym predpisom.

Štvrtý oddiel

Základná umelecká škola

§ 49

(1) Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacieho programu odboru vzdelávania prevažne pre žiakov základnej školy. Základná umelecká škola môže organizovať aj štúdium pre deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky, žiakov stredných škôl a dospelých.

(2) Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa § 17, pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách a v konzervatóriách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách s pedagogickým alebo umeleckým zameraním.

(3) V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické odbory alebo niektoré z nich. Iné umelecké odbory môže škola zriadiť iba po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.

(4) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium v základných umeleckých školách zriadených obcou 31) alebo samosprávnym krajom 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(5) Zriaďovateľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 4, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. 32)

§ 50

Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole

(1) Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou.

(2) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia, ak

a) žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,

b) žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa § 49 ods. 4.

§ 51

Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách

(1) Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.

(2) Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.

(3) Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.

(4) Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne nadanie a vynikajúce študijné výsledky.

(5) V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách, konzervatóriách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.

(6) Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.

(7) Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch určujú učebné plány.

(8) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.

§ 52

Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách

(1) Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia predpokladov na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia nevzniká žiakovi nárok na prijatie do základného štúdia.

(2) Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných žiakov, ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého odboru alebo študijného zamerania.

(3) Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov na štúdium zriaďuje riaditeľ školy trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.

(4) Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili odporúčaný vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.

(5) Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov, ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku.

(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a súťaží.

Piaty oddiel

Jazyková škola

§ 53

(1) Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch podľa vzdelávacieho programu, organizuje aj vyučovanie cudzích jazykov s odborným zameraním a pripravuje na prekladateľskú a tlmočnícku činnosť. Vzdelávanie v jazykovej škole sa uskutočňuje v kurzoch.

(2) Absolvovaním vzdelávacích programov v jazykovej škole môže absolvent získať vzdelanie podľa § 17 ods. 3. Jazyková škola organizuje vyučovanie cudzích jazykov pre žiakov základných škôl, stredných škôl, študentov vysokých škôl a dospelých.

(3) Vzdelávací program jazykovej školy sa môže skončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky na jazykovej škole, ktorá má na to oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Štátnu jazykovú skúšku môže vykonať aj ten uchádzač, ktorý na jazykovej škole neštudoval.

(4) Ak sa vzdelávací program ukončuje podľa odseku 3, skúška sa koná pred trojčlennou skúšobnou komisiou, ktorú riadi jej predseda vymenovaný príslušným orgánom miestnej štátnej správy

v školstve na obdobie jedného roka; tento orgán ho aj odvolá. Členov skúšobných komisií vymenúva a odvoláva predseda komisie pre štátne jazykové skúšky, ktorý je menovaný príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve na obdobie dvoch rokov.

(5) Úhrada nákladov na štúdium pozostáva z príspevku na úhradu ročných nákladov (ďalej len "školné") a zo zápisného.

(6) Výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykových školách zriadených obcou 31) a samosprávnym krajom 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7) Výšku zápisného určí zriaďovateľ. Zriaďovateľ jazykovej školy môže znížiť alebo odpustiť školné poslucháčovi, ak o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. 32)

(8) Ak poslucháč jazykovej školy do 30. septembra alebo do 28. februára preukáže, že sa zo závažných osobných dôvodov nemohol na kurze zúčastňovať, škola mu vráti školné. Zápisné sa nevracia.

(9) Jazyková škola vráti školné za príslušný polrok poslucháčom zrušeného kurzu, ak takýchto poslucháčov nemožno preradiť do iného kurzu. Zápisné sa nevracia.

(10) Štátna jazyková skúška sa vykonáva za úhradu. Výšku úhrady za vykonanie štátnych jazykových skúšok určí riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní so zriaďovateľom.

(11) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob prijímania do jazykových škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách, obsah vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych jazykových skúšok, organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky.

ŠTVRTÁ ČASŤ

FORMY ORGANIZÁCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA, HODNOTENIE A KLASIFIKÁCIA VÝCHOVY A VZDELÁVANIA

§ 54

Formy organizácie výchovy a vzdelávania

(1) Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia.

(2) Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Počas mimoriadneho prerušenia školského vyučovania podľa § 150 ods. 8 písm. a) možno dennú formu štúdia uskutočňovať aj ako dištančnú.

(3) Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.

(4) Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj formou individuálneho vzdelávania podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo podľa individuálneho učebného plánu.

(5) Poldenné vzdelávanie je organizované len v dopoludňajších alebo len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(6) Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(7) Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 6 so zabezpečením ubytovania a stravovania.

(8) Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10 až 15 hodín týždenne.

(9) Diaľkové vzdelávania je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem konzultačných hodín.

(10) Dištančné vzdelávania je diaľkové vzdelávanie prostredníctvom korešpondencie, telekomunikačných médií a iných prostriedkov, pri ktorých spravidla nedochádza k priamym kontaktom medzi pedagogickým zamestnancom a samostatne študujúcim žiakom.

(11) V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia (ďalej len "kombinované štúdium").

(12) Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.

(13) Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia ako denná forma štúdia.

(14) Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.

Hodnotenie a klasifikácia prospechu a správania žiakov a opatrenia vo výchove v základných školách a stredných školách

§ 55

(1) Hodnotenie žiaka sa v rámci vzdelávania podľa tohto zákona vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov

a) slovným hodnotením,

b) klasifikáciou,

c) kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.

(2) Predmety, ktoré sa neklasifikujú, sú určené v školskom vzdelávacom programe.

(3) Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch vo všetkých ročníkoch základnej školy možno hodnotiť slovne.

(4) Pri hodnotení a klasifikácii žiaka s vývinovými poruchami alebo žiaka so zdravotným postihnutím sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie.

(5) Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

a) 1 - výborný,

b) 2 - chválitebný,

c) 3 - dobrý,

d) 4 - dostatočný,

e) 5 - nedostatočný.

(6) Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

a) 1 - veľmi dobré,

b) 2 - uspokojivé,

c) 3 - menej uspokojivé,

d) 4 - neuspokojivé.

(7) Celkové hodnotenie žiaka prvého ročníka základnej školy a žiaka s mentálnym postihnutím vo všetkých ročníkoch základnej školy sa na konci prvého a druhého polroka na vysvedčení, ak tento zákon neustanovuje inak, vyjadruje takto:

a) prospel,

b) neprospel.

(8) Celkové hodnotenie žiaka druhého až deviateho ročníka základnej školy a žiaka strednej školy, ktorý bol hodnotený podľa odseku 1 písm. b), sa na konci prvého a druhého polroka vyjadruje na vysvedčení, ak tento zákon neustanovuje inak, takto:

a) prospel s vyznamenaním,

b) prospel veľmi dobre,

c) prospel,

d) neprospel.

(9) Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroku vyjadruje výsledky jeho klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch, ktoré sa klasifikujú, a klasifikáciu jeho správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.

(10) V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka triedny učiteľ vydá žiakovi výpis slovného hodnotenia alebo klasifikácie prospechu a správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe žiadosti plnoletého žiaka, zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

(11) V posledný vyučovací deň školského roka sa vydáva žiakom vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka. V posledných ročníkoch vzdelávacích programov stredných škôl a odborných učilíšť sa žiakom vydáva vysvedčenie v poslednom vyučovacom dni pred začiatkom záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

(12) Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré"; v školách umeleckého priemyslu aj z profilového predmetu stupeň prospechu výborný.

(13) Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré"; v školách umeleckého priemyslu aj z profilového predmetu stupeň prospechu nie horší ako chválitebný.

(14) Žiak hodnotený slovne prospel, ak v povinných vyučovacích predmetoch splnil kritériá hodnotenia určené základnou školou.

(15) Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom predmete.

(16) Žiak hodnotený slovne neprospel, ak z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške nesplnil kritériá hodnotenia určené základnou školou.

(17) Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej

skúške stupeň prospechu nedostatočný.

(18) Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo nesplnil kritériá hodnotenia určené základnou školou z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia vydaného riaditeľom školy.

(19) Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné klasifikovať ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí.

(20) Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6, je hodnotený podľa pravidiel hodnotenia týchto programov.

(21) Žiak s mentálnym postihnutím, žiak s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, okrem žiaka odborného učilišťa, sa môže hodnotiť podľa odseku 1 písm. a) slovným komentárom o dosiahnutých vzdelávacích výsledkoch bez vyjadrenia stupňov.

§ 56

(1) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí; riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka.

(2) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj hodnotený za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a v dňoch určených riaditeľom školy.

(3) Žiak, ktorý má na konci druhého polroka prospech nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov alebo nesplnil kritériá hodnotenia určené základnou školou najviac z dvoch vyučovacích predmetov v slovnom hodnotení, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku. Žiak školy umeleckého priemyslu nemôže vykonať opravnú skúšku z umeleckej praxe a profilového predmetu.

(4) Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.

(5) Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky

a) podľa odseku 3 vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra, a žiakovi, ktorý bol hodnotený podľa odseku 2, najneskôr do 15. októbra,

b) podľa odseku 4 vykonali najneskôr do klasifikačnej porady za druhý polrok.

(6) Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný alebo v slovnom hodnotení nesplnil kritériá hodnotenia určené základnou školou.

(7) Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej formy štúdia sa neklasifikuje zo správania.

§ 57

Komisionálne skúšky v základných a stredných školách

(1) Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky

a) ak vykonáva rozdielovú skúšku v stredných školách,

b) ak je skúšaný v náhradnom termíne,

c) ak žiak alebo zákonný zástupca požiada o preskúšanie žiaka,

d) ak sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa školy,

e) ak vykonáva opravné skúšky,

f) v štúdiu podľa individuálneho učebného plánu v stredných školách,

g) v prípade oslobodenia žiaka od povinnosti dochádzať do školy,

h) pri praktických skúškach a skúškach z hlavného odboru štúdia na konci prvého a druhého polroka na konzervatóriách, a z umeleckej praxe a profilového predmetu na školách umeleckého priemyslu,

i) pri plnení osobitného spôsobu školskej dochádzky,

j) pri individuálnom vzdelávaní podľa § 24,

k) vo vzdelávaní v základných školách na získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 30 ods. 5,

l) vo vzdelávaní v stredných odborných školách na získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 42 ods. 4.

(2) Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov. Komisia sa skladá z predsedu, ktorým je spravidla riaditeľ školy alebo ním poverený učiteľ alebo majster odbornej výchovy, skúšajúceho učiteľa, ktorým je spravidla učiteľ alebo majster odbornej výchovy vyučujúci žiaka príslušný vyučovací predmet, a prísediaceho, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady pre príslušný alebo príbuzný vyučovací predmet. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky. Výsledok každej komisionálnej skúšky je pre hodnotenie žiaka konečný.

(3) Ak žiak alebo zákonný zástupca žiaka má pochybnosti o správnosti hodnotenia na konci prvého a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu slovného hodnotenia alebo klasifikácie prospechu a správania žiaka za prvý polrok podľa § 55 ods. 10 alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.

(4) O možnosti vykonať komisionálnu skúšku podľa odseku 1 rozhodne riaditeľ školy. 44) Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu žiaka na jeho komisionálnom preskúšaní.

§ 58

Opatrenia vo výchove

(1) Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.

(2) Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.

(3) Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, umiestnením žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne privolá

a) zákonného zástupcu,

b) zdravotnú pomoc, 45)

c) Policajný zbor. 46)

(4) Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.

PIATA ČASŤ

PRIJÍMANIE NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE

Prvý oddiel

Prijímanie na predprimárne vzdelávanie

§ 59

(1) Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku.

(2) Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ materskej školy a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené.

(3) Riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín podávania žiadostí o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní podľa odseku 2.

(4) Dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ktorú podáva riaditeľovi materskej školy spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast; potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. mája.

(5) Ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku možno prijať na predprimárne vzdelávanie, ak sú v materskej škole vytvorené vhodné kapacitné, personálne, materiálne a iné podmienky.

(6) Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie obsahuje údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého bodu až šiesteho bodu a písm. b). Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia môže materskej škole doručiť žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie aj prostredníctvom

a) elektronického podania doručeného do elektronickej schránky materskej školy21a) alebo

b) elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.9a)

(7) Riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu.47) O prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie dieťaťa začať.

(8) V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace. V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nesmie diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť jeden rok.

(9) Dieťa, ktoré navštevuje materskú školu pred dovŕšením veku, od ktorého je predprimárne vzdelávanie povinné, pokračuje v povinnom predprimárnom vzdelávaní v príslušnej materskej škole. Ak sa zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, alebo zástupca zariadenia rozhodne, že dieťa prihlási na povinné predprimárne vzdelávanie do inej materskej školy, ako je tá, ktorú navštevovalo pred začiatkom povinného predprimárneho vzdelávania, o prijatie dieťaťa požiada podľa odseku 4.

(10) Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ materskej školy dieťa, ktoré nastúpilo na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára.

(11) Dieťa možno podľa kapacitných možností materskej školy prijať na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka.

§ 59a

(1) Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v materskej škole v obci, v ktorej má trvalý pobyt (ďalej len "spádová materská škola"), ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia pre dieťa nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie aj v inej ako spádovej materskej škole, ak ho riaditeľ tejto materskej školy prijme na predprimárne vzdelávanie.

(2) Riaditeľ spádovej materskej školy je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci a deti umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.23)

(3) Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie mimo obce, v ktorej má trvalý pobyt, na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy, do ktorej sa hlási. Riaditeľ materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi spádovej materskej školy.

(4) Dieťa, ktoré nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike, plní povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.

(5) Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej štyri hodiny denne, okrem času školských prázdnin; tým nie je dotknuté právo tohto dieťaťa zúčastňovať sa na predprimárnom vzdelávaní aj v čase školských prázdnin.

Druhý oddiel

Prijímanie na základné vzdelávanie

§ 60

(1) Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného zástupcu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku a absolvovalo povinné predprimárne vzdelávanie, a to vždy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa, ktoré absolvovalo predprimárne vzdelávanie v zahraničí, zákonný zástupca predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy materskej školy, ktorý potvrdzuje, že dieťa navštevovalo príslušnú materskú školu.

(2) O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy 34) do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. Riaditeľ školy do 30. júna zašle zoznam detí prijatých na plnenie povinnej školskej dochádzky obci, v ktorej majú trvalý pobyt, ktorý obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa.

(3) Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť.

(4) Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.

§ 61

(1) O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa.

(2) Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy žiaka, ktorý nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ školy po dohode s lekárom.

(3) Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 9.

Tretí oddiel

Prijímanie na vzdelávanie v stredných školách

§ 62

Predpoklady prijatia na vzdelávanie

(1) Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(2) Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a v príslušnom školskom roku úspešne ukončil ôsmy ročník vzdelávacieho programu základnej školy a splnil podmienky prijímacieho konania alebo získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(4) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý neukončil vzdelávací program základnej školy v poslednom ročníku alebo posledný ročník neukončil úspešne.

(5) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(6) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(7) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole môže byť prijatý uchádzač, ktorý spĺňa podmienky podľa odsekov 1 a 5 alebo odseku 6 podľa druhu vzdelávacieho programu a po preukázaní športového nadania podľa § 105.

(8) Do prvého ročníka šesťročného vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(9) Do prvého ročníka nadstavbového štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(10) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného zdokonaľovacieho štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(11) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného kvalifikačného štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(12) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v škole umeleckého priemyslu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(13) Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie je, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy.

(14) Predpokladom prijatia na zdravotnícke študijné odbory vzdelávania je splnenie kritérií na zdravotnú spôsobilosť, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

(15) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.

§ 63

Prihlášky na vzdelávanie

(1) Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača môže podať dve prihlášky na vzdelávanie na dve stredné školy alebo na dva odbory vzdelávania tej istej strednej školy; v odôvodnených prípadoch môže podať ďalšie dve prihlášky na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a ďalšiu prihlášku podľa § 66 ods. 7. Prihláška v listinnej podobe sa podáva na tlačive podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva.

(2) Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podáva prihlášku riaditeľovi základnej školy, ktorú žiak navštevuje, do 20. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania; do 10. apríla na ostatné odbory vzdelávania. Na prihláške uvedie termín prijímacej skúšky. Riaditeľ základnej školy odošle prihlášku na strednú školu

a) do 28. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,

b) do 20. apríla na ostatné odbory vzdelávania.

(3) Uchádzač, ktorý nie je žiakom základnej školy, podáva prihlášku priamo na strednú školu v

termíne podľa odseku 2. Jeho prospech uvedený v prihláške potvrdzuje základná škola, ktorú navštevoval. Ak to nie je možné, k prihláške pripojí svoje vysvedčenia zo základnej školy alebo ich úradne osvedčené kópie.

(4) Termíny podľa odseku 2 sa nevzťahujú na uchádzača, ktorý je mladistvým odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody.

(5) Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške vyjadrenie všeobecného lekára o schopnosti študovať zvolený odbor výchovy a vzdelávania.

(6) Na prihláške na vzdelávanie sa vyžadujú tieto osobné údaje:

a) meno a priezvisko, rodné číslo, vyučovací jazyk, štátne občianstvo, potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti žiaka, výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka na základnej škole,

b) meno a priezvisko, adresa a telefónny kontakt zákonných zástupcov.

(7) Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v predmetovej olympiáde alebo v súťaži, ktorá súvisí s odborom alebo štúdiom, o ktoré sa uchádza.

(8) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania vydané podľa osobitného predpisu.47aa)

(9) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v strednej športovej škole, pripojí k prihláške potvrdenie národného športového zväzu, že je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu.34a)

Organizácia prijímacieho konania

§ 64

(1) Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, určí ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov stredných škôl tak, aby boli pre jednotlivé odbory vzdelávania rovnaké; zverejnia ich do 15. októbra.

(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy 47a) predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí.

(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne do 30. septembra o počte tried prvého ročníka v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a v študijných odboroch, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody pre prijímacie konanie pre nasledujúci školský rok.

(4) Počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva určuje každoročne násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho kraja, podľa ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok. Ministerstvo školstva určuje násobok podľa kritéria uvedeného v odseku 8 písm. a).

(5) Zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným

zriaďovateľom rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu s odôvodnením a písomným záznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán miestnej štátnej správy v

školstve bezodkladne zverejní návrh rozpisu na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

(ďalej len "ministerstvo vnútra"). Orgán miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne zverejní návrh

rozpisu na svojom webovom sídle.

(6) Zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu rozpisu odôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po lehote sa neprihliada. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "minister školstva") pri schvaľovaní návrhu rozpisu preskúma odôvodnenie návrhu rozpisu, písomný záznam z prerokovania a odôvodnené námietky a návrh rozpisu potvrdí alebo zmení; zmenu rozpisu ministerstvo školstva odôvodní.

(7) Rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve schválený ministrom školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.

(8) Počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje podľa

a) predbežného záujmu zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka,

b) udržateľnosti počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried príslušného gymnázia,

c) počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku,

d) výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky s dôrazom na nadpriemerné výsledky,

e) výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky,

f) účasti žiakov príslušného gymnázia v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch,

g) zamerania školského vzdelávacieho programu príslušného gymnázia alebo školského vzdelávacieho programu tried príslušného gymnázia na rozvoj nadania žiakov, špecifických zručností alebo schopností žiakov.

§ 65

(1) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, po vyjadrení rady školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, v rámci počtu žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, riaditeľ strednej odbornej školy určí samostatne aj počet žiakov, ktorých možno prijať do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania. Tieto údaje zverejní

a) do 1. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,

b) do 31. marca na ostatné odbory vzdelávania.

(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky, jej obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole. Určí jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky

prijatia na štúdium pre oba termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 6. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr v termíne podľa odseku 1; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.

(3) Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole, jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre oba termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 6 určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr v termíne podľa odseku 1; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.

(4) Riaditeľ strednej odbornej školy môže po prerokovaní v pedagogickej rade školy určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky alebo jej časti do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania a do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o prijímanie do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.

(5) Pri prijímaní žiaka, ktorý v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka základnej školy dosiahol v každom predmete samostatne úspešnosť najmenej 90%, rozhoduje riaditeľ školy bez prijímacej skúšky; toto sa nevzťahuje na školu so vzdelávacím programom učebného odboru alebo študijného odboru, ktorý vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.

(6) Kritériá podľa odsekov 4 a 5 oznámi riaditeľ školy najneskôr v termíne podľa odseku 1.

(7) Riaditeľ strednej školy odošle rozhodnutie o prijatí žiaka bez prijímacej skúšky podľa odseku 4 alebo odseku 5 najneskôr 7 dní pred termínom konania prijímacích skúšok. Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne

a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a

b) ostatných uchádzačov.

(8) Do odborov vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa prijímajú uchádzači po ich overení; na tanečné konzervatórium a strednú športovú školu aj po overení zdravotnej spôsobilosti.

(9) Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru v gymnáziu možno prijať uchádzača len do prvého ročníka. Ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl sa na osemročné vzdelávacie programy gymnázií nevzťahujú.

§ 66

Prijímacia skúška

(1) Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa 64 ods. 1 alebo z overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania potrebných na zvládnutie príslušného odboru vzdelávania, prípadne z oboch týchto častí.

(2) V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené podľa § 64 ods. 1 doplnené o vyučovací jazyk strednej školy.

(3) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín prihlási na štúdium na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, prijímacie skúšky z vyučovacích predmetov koná takto:

a) zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom odboru vzdelávania v základnej škole,

b) z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.

(4) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prihlási na strednú školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín, koná prijímaciu skúšku podľa odseku 1. Z ďalšieho predmetu koná žiak prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.

(5) Orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí, aby riaditelia stredných škôl v jeho územnej pôsobnosti určili na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania uchádzača termíny v čase od 15. marca do 30. apríla tak, aby sa termíny tohto overenia na jednotlivých stredných školách nezhodovali.

(6) Prijímacie skúšky do stredných škôl okrem skúšok podľa odseku 5 sa konajú v dvoch termínoch v druhom úplnom májovom týždni v pondelok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v utorok a v druhom úplnom májovom týždni vo štvrtok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v piatok. Ak termín konania prijímacích skúšok pripadne na deň pracovného pokoja, termín konania prijímacej skúšky sa posúva na nasledujúci pracovný deň.

(7) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy rozhodne o tom, či sa na škole vykonajú prijímacie skúšky v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka. Toto rozhodnutie zverejní najneskôr do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.

(8) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr päť dní pred termínom ich konania.

(9) Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške v riadnych termínoch, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej skúšky. Riaditeľ strednej školy v takom prípade rezervuje miesto v počte žiakov, ktorých prijíma do prvého ročníka.

(10) Výsledky prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy platia len v školskom roku, pre ktorý sa skúška vykonala.

Rozhodovanie o prijatí

§ 67

(1) O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne 35) riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích skúšok a na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.

(2) Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj na zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.

(3) Riaditeľ strednej školy prednostne prijme uchádzača, ktorý má zmenenú pracovnú schopnosť, pred uchádzačmi, ktorí rovnako vyhovujú kritériám prijímacieho konania; to neplatí, ak ide o strednú športovú školu.

(4) Riaditeľ strednej odbornej školy na základe výsledkov prijímacieho konania prijíma samostatne

a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a

b) ostatných uchádzačov.

(5) Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí zohľadní, že uchádzač je úspešným riešiteľom predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže, ktorá súvisí s odborom vzdelávania, o ktorý sa uchádza, a na výsledky dosiahnuté v celoslovenskom testovaní žiakov deviatych ročníkov základných škôl.

§ 68

(1) Riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov na výveske školy podľa výsledkov prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa termínu konania prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 5 a 7, pri ostatných prijímacích skúškach podľa § 66 ods. 6 do troch pracovných dní odo dňa konania druhého termínu prijímacej skúšky. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam uchádzačov o štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom 11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní a informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne.

(2) Riaditeľ strednej školy rozhodne a odošle uchádzačovi rozhodnutie o prijatí najneskôr v lehote podľa odseku 1.

(3) Uchádzačovi, ktorý bol prijatý na štúdium, oznámi stredná škola termín, miesto a spôsob zápisu na štúdium spolu s doručením rozhodnutia o prijatí. Stredná škola vykoná zápis prijatých uchádzačov, ktorým bolo doručené rozhodnutie o prijatí na štúdium na strednú školu, na základe zápisného lístka, ktorý vydá príslušná základná škola; základná škola vydá uchádzačovi o štúdium iba jeden zápisný lístok, ktorý je prenosný. Zápisný lístok si ponechá stredná škola, na ktorú sa uchádzač zapíše. Ak je uchádzač úspešný aj na ďalšej strednej škole a uprednostní štúdium na tej strednej škole, zruší zápis, vyzdvihne si zápisný lístok a odovzdá ho tej strednej škole, na ktorú sa zapíše. Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie, ktorým bol uchádzač prijatý na štúdium v strednej škole, je neplatné.

(4) Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o neprijatí riaditeľa cirkevnej strednej školy alebo riaditeľa súkromnej strednej školy môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(5) Riaditeľ strednej školy umožní na základe žiadosti nazrieť do písomných alebo iných prác uchádzača uchádzačovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo pedagogickému zamestnancovi, ktorý vzdelával uchádzača v predmete prijímacej skúšky na základnej škole.

§ 69

Prijímanie na externú formu štúdia, kombinovanú formu štúdia a na nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách

(1) O počte tried prvého ročníka externej formy štúdia alebo kombinovanej formy štúdia v stredných školách a o počte žiakov v týchto triedach rozhodne riaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom každoročne do 30. apríla.

(2) O počte žiakov v triedach dennej formy štúdia nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy rozhodne riaditeľ školy so súhlasom zriaďovateľa každoročne do 30. apríla.

(3) Prihlášku na štúdium podáva uchádzač riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási, do 31. mája. Uchádzači, ktorí neboli prijatí na štúdium na vysokej škole, môžu podať prihlášku do 31. júla. Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania.

(4) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Tieto podmienky zverejní najneskôr mesiac pred prvým termínom prijímacích skúšok.

(5) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy môže určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.

(6) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr desať dní pred termínom konania prijímacích skúšok.

(7) Prijímacia skúška sa koná v dvoch termínoch. Prvým termínom je posledný úplný júnový týždeň a druhým termínom posledné dva úplné augustové týždne. Deň konania skúšky určí riaditeľ strednej školy.

(8) Overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania uchádzačov, ak sa takéto overenie vyžaduje, je súčasťou prijímacej skúšky.

(9) Riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí uchádzača na štúdium na základe výsledkov prijímacieho konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky. Pri tomto rozhodovaní berie do úvahy aj zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.

(10) Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne

a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a

b) ostatných uchádzačov.

§ 70

Prijímanie do vyšších ročníkov stredných škôl

(1) Do vyššieho ročníka strednej školy možno prijať uchádzača, ktorý nie je žiakom inej strednej školy, na základe jeho písomnej žiadosti alebo žiadosti zákonného zástupcu maloletého uchádzača. Podmienkou prijatia je úspešné vykonanie prijímacej skúšky, ktorej predmetom je znalosť učiva z nižších ročníkov príslušnej strednej školy určeného vzdelávacím štandardom štátneho vzdelávacieho programu; ak ide o prijatie do strednej športovej školy, podmienkou je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu. 34a)

(2) Termín, obsah, rozsah a formu prijímacej skúšky určí riaditeľ strednej školy, na ktorú sa uchádzač hlási.

(3) Do vyššieho ročníka odboru vzdelávania v strednej škole, ktorých štúdium sa končí maturitnou skúškou alebo absolventskou skúškou, a ktorý v nižších ročníkoch štúdia poskytuje zároveň stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, možno prijať absolventa nižšieho ročníka alebo uchádzača, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, prípadne maturitnú skúšku a splnil ďalšie požiadavky, ktoré určil riaditeľ strednej školy.

(4) Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na prijímanie uchádzača, ktorý sa bude pripravovať v systéme duálneho vzdelávania.

§ 71

(1) Riaditeľ základnej školy poskytne orgánu miestnej štátnej správy v školstve a samosprávnemu kraju v ich územnej pôsobnosti požadované údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných školách.

(2) Riaditeľ strednej školy poskytne zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve v jeho územnej pôsobnosti aktuálne údaje o počte prihlásených žiakov, o počte prijatých žiakov a počte voľných miest. Na požiadanie môže tieto údaje poskytnúť aj riaditeľovi základnej školy alebo iným orgánom štátnej správy.

(3) Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 7 prijatí na štúdium v žiadnej strednej škole, a žiakom, ktorí si po úspešnom skončení deviateho ročníka základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nepodali prihlášku na štúdium do strednej školy a nemajú splnenú povinnú školskú dochádzku, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí po prerokovaní so zákonným zástupcom žiaka, s príslušným riaditeľom strednej školy a jeho zriaďovateľom plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole.

(4) Zoznam škôl, v ktorých budú žiaci podľa odseku 3 plniť povinnú školskú dochádzku, určí a zverejní najneskôr do 30. júna príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve po prerokovaní s riaditeľmi príslušných stredných škôl a samosprávnym krajom.

ŠIESTA ČASŤ

UKONČOVANIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V STREDNÝCH ŠKOLÁCH

§ 72

Spôsoby ukončovania

Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené

a) záverečnou skúškou,

b) maturitnou skúškou,

c) záverečnou pomaturitnou skúškou,

d) absolventskou skúškou.

§ 73

Záverečná skúška

(1) Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

(2) Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru.

(3) Záverečná skúška sa člení na písomnú časť, praktickú časť a ústnu časť. Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná po písomnej časti skúšky a pred ústnou časťou skúšky. Praktická časť záverečnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania,47b) ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.

(4) Záverečná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období.

(5) Riadne skúšobné obdobie trvá od 16. júna do 30. júna príslušného školského roka. Ak si to vyžadujú odborné činnosti, ktoré sa overujú záverečnou skúškou, praktickú časť záverečnej skúšky možno vykonať aj pred 16. júnom, najskôr však vo februári príslušného školského roka.

(6) Mimoriadne skúšobné obdobie je v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín konania záverečnej skúšky určuje riaditeľ školy. Mimoriadne skúšobné obdobie je určené na vykonanie opravnej záverečnej skúšky alebo náhradnej záverečnej skúšky. Náhradná záverečná skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru najneskôr k 15. septembru a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.

(7) Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na záverečnú skúšku.

§ 74

Maturitná skúška

(1) Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

(2) Maturitná skúška v strednej odbornej škole, konzervatóriu, strednej športovej škole a škole umeleckého priemyslu pozostáva z teoretickej časti maturitnej skúšky a odbornej zložky maturitnej skúšky. Odborná zložka maturitnej skúšky sa člení na teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. Cieľom odbornej zložky maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi. V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke maturitnej skúšky zohľadňuje nadväznosť na príslušný učebný odbor.

(3) Maturitná skúška z jednotlivých predmetov môže pozostávať z externej časti a internej časti.

(4) Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník štúdia vzdelávacieho programu študijného odboru a ak vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky; v zdravotníckych odboroch vzdelávania môže žiak vykonať praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky až po ukončení posledného ročníka štúdia vzdelávacieho programu študijného odboru.

(5) Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích predmetov okrem výchovných vyučovacích predmetov, najmä hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova, uvedených v učebnom pláne školy, v ktorých sa vzdelával.

(6) Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.

(7) Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov. Vykonaním dobrovoľnej maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky, internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie. V riadnom skúšobnom období môže žiak dobrovoľne konať maturitnú skúšku najviac z dvoch predmetov.

(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi medzinárodnou zmluvou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto zmluvy a podľa vykonávacieho protokolu.

(9) V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6, sa maturitná skúška vykonáva podľa pravidiel príslušného medzinárodného programu.

Maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona.

(10) Žiak podľa § 42 ods. 5, žiak podľa § 42a ods. 7, žiak podľa § 42b ods. 5 a žiak podľa § 44 ods. 8 vykoná maturitnú skúšku len z odbornej zložky maturitnej skúšky.

(11) Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania, ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.

§ 75

Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku

(1) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky.

(2) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmet, ktorý si na skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky z ďalšieho predmetu.

(3) Zmenu predmetov alebo zmenu spôsobov vykonania maturitnej skúšky alebo dodatočné prihlásenie podľa odsekov 1 a 2 žiak písomne oznámi triednemu učiteľovi najneskôr do 15. októbra; riaditeľ školy môže v osobitných prípadoch, najmä ak ide o dlhodobý pobyt v zahraničí, zdravotný stav, povoliť iný termín, najneskôr do 31. januára.

§ 76

Externá a interná časť maturitnej skúšky

(1) Externú časť maturitnej skúšky tvorí písomný test, ktorý zadáva a vyhodnocuje Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania podľa § 154 ods. 5 písm. a). Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky. Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a oprave testov vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, na ktorej sa externá časť maturitnej skúšky koná.

(2) Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa § 74 ods. 8, nie je záväzné vykonanie externej časti maturitnej skúšky podľa odseku 1 a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky z tých predmetov, ktorých formu maturitnej skúšky osobitne ustanovuje medzinárodná zmluva.

(3) Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu cudzí jazyk podľa odsekov 1 a 5 vykoná žiak len z jedného cudzieho jazyka, ktorý si určí pri prihlasovaní na maturitnú skúšku podľa § 75 ods. 1.

(4) Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky sa môže konať aj formou

a) ústnou,

b) praktickou,

c) predvedením komplexnej úlohy alebo umeleckého výkonu,

d) obhajoby komplexnej odbornej práce alebo projektu alebo úspešnej súťažnej práce,

e) realizácie a obhajoby experimentu,

f) kombinácie foriem podľa písmen a) až e).

(5) Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky tvorí súbor tém alebo zadaní, ktoré zadáva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania podľa § 154 ods. 5 písm. a). Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.

(6) Interná časť maturitnej skúšky je verejná okrem jej písomnej formy podľa odseku 5.

(7) Žiak môže vykonať v jeden deň internú časť maturitnej skúšky okrem písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odseku 5 a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky najviac z troch predmetov.

(8) Žiak vykoná internú časť maturitnej skúšky okrem písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky v priebehu najviac piatich pracovných dní.

(9) Žiak vykoná maturitnú skúšku v jazyku, v ktorom sa predmet vyučoval. Ak si žiak bilingválneho vzdelávania zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky, vykoná ju rovnakým spôsobom a v rovnakom jazyku ako žiak štúdia, ktoré sa uskutočňuje v slovenskom jazyku. Ak sa v bilingválnom vzdelávaní vyučuje predmet súčasne v dvoch vyučovacích jazykoch, žiak vykoná maturitnú skúšku v jazyku v súlade so školským vzdelávacím programom.

(10) Ak sa externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 uskutočnila v rozpore s týmto zákonom alebo sa nedodržala zásada rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu, 48) minister školstva vyhlási konanie tejto skúšky za neplatné. Nový termín konania skúšky vyhlási minister školstva.

(11) Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa odseku 5 sa žiak päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na skúšku.

§ 77

Termíny konania maturitnej skúšky

(1) Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až v júni príslušného školského roka, mimoriadne skúšobné obdobie je v apríli až v máji príslušného školského roka alebo v septembri, alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(2) Termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 určí ministerstvo školstva.

(3) Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5, určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. 49)

(4) Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej skúšky alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný ročník štúdia najneskôr k 15. septembru, a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.

(5) Náhradná maturitná skúška z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 sa koná v apríli až máji príslušného školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Opravný termín maturitnej skúšky z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 sa koná v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Náhradná maturitná skúška a opravná maturitná skúška z internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 sa koná v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(6) Deň konania náhradnej maturitnej skúšky a deň konania opravnej maturitnej skúšky externej

časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 určí ministerstvo školstva.

(7) Na opravnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási riaditeľovi školy do 30. júna, ak sa opravná skúška koná v septembri nasledujúceho školského roka, alebo do 30. septembra nasledujúceho školského roka, ak sa opravná skúška koná v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka.

(8) Miesto konania náhradnej maturitnej skúšky a opravnej maturitnej skúšky externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 určí žiakovi príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve do 30 dní pred konaním maturitnej skúšky.

§ 78

Záverečná pomaturitná skúška

(1) Žiak môže konať záverečnú pomaturitnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(2) Záverečná pomaturitná skúška je odborná skúška, v ktorej sa overuje úroveň zdokonalenia alebo inovácie odborných vedomostí a zručností žiaka získaných pomaturitným zdokonaľovacím štúdiom alebo inovačným štúdiom.

(3) Záverečná pomaturitná skúška sa skladá z teoretickej časti a praktickej časti. Podľa charakteru príslušného študijného odboru môže byť súčasťou praktickej časti písomné alebo grafické riešenie úloh. Teoretická časť je ústna.

(4) Záverečná pomaturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v júni, v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín určuje riaditeľ strednej školy.

§ 79

Absolventská skúška

(1) Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(2) Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností. Skúškou sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Absolventská skúška obsahuje

a) na konzervatóriu absolventské výkony z hlavného odboru štúdia alebo hlavných odborov štúdia, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky z pedagogickej prípravy,

b) na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

c) na škole umeleckého priemyslu praktickú skúšku vrátane obhajoby absolventskej písomnej práce, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru príslušného študijného odboru; súčasťou absolventskej skúšky môže byť aj súborná skúška z pedagogickej prípravy,

d) na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,

e) na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu a komplexnú skúšku z odborných predmetov.

(3) Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období.

(4) Riadne skúšobné obdobie je v júni príslušného školského roka. Absolventské výkony podľa odseku 2 písm. a) a b) možno vykonať aj pred júnom, najskôr však vo februári príslušného školského roka.

(5) Mimoriadne skúšobné obdobie je v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín konania absolventskej skúšky určuje riaditeľ školy. Mimoriadne skúšobné obdobie je určené na vykonanie opravnej absolventskej skúšky alebo náhradnej absolventskej skúšky. Náhradná absolventská skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného študijného odboru najneskôr k 15. septembru a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.

Maturitné komisie

§ 80

(1) Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky a záverečnej pomaturitnej skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie:

a) ústredná maturitná komisia,

b) školská maturitná komisia,

c) predmetová maturitná komisia.

(2) Ústredná maturitná komisia plní tieto úlohy:

a) vyjadruje sa k harmonogramu maturitných skúšok,

b) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu externej časti maturitnej skúšky,

c) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,

d) vyjadruje sa ku skutočnostiam uvedeným v § 76 ods. 10,

e) predkladá ministerstvu školstva výročnú správu o priebehu a realizácii maturitnej skúšky.

(3) Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister školstva.

(4) Dohľad nad priebehom maturitných skúšok vykonáva predseda školskej maturitnej komisie. Školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových maturitných komisií.

(5) Maturitné skúšky sa z jednotlivých vyučovacích predmetov konajú pred predmetovými maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda a dvaja skúšajúci. V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných komisií pre daný predmet.

(6) Odborná zložka maturitnej skúšky v študijnom odbore sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetovou maturitnou komisiou pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(7) Predmetovú maturitnú komisiu pre odbornú zložku maturitnej skúšky tvorí predseda, skúšajúci učitelia odborných predmetov a skúšajúci zástupca príslušnej inštitúcie podieľajúcej sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce podľa osobitného predpisu49a) (ďalej len "stavovská organizácia"), ak ho stavovská organizácia deleguje; v príslušnom študijnom odbore, v ktorom sa vykonáva odborný výcvik, aj skúšajúci majster odbornej výchovy, pričom počet skúšajúcich učiteľov odborných vyučovacích predmetov určí riaditeľ školy podľa náročnosti a špecifík príslušného študijného odboru.

(8) Predmetovú maturitnú komisiu pre odbornú zložku maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa

pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, tvorí predseda, skúšajúci učitelia odborných vyučovacích predmetov a skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje; v príslušnom študijnom odbore, v ktorom sa vykonáva odborný výcvik, aj skúšajúci majster odbornej výchovy, pričom počet skúšajúcich učiteľov odborných vyučovacích predmetov určí riaditeľ školy podľa náročnosti a špecifík príslušného študijného odboru.

(9) Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve 50) na základe návrhov riaditeľov stredných škôl na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania. Predseda predmetovej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu školskej maturitnej komisie.

(10) V triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, podpredseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových maturitných komisií.

(11) Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, vymenúva ministerstvo školstva do 15. marca. Predseda školskej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie.

(12) Podpredseda školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, sa vymenúva do 15. marca zahraničnou stranou.

(13) Skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy; v osobitných prípadoch, najmä ak škola nemá dostatočný počet skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie, môže skúšajúcich vymenovať aj z pedagogických zamestnancov inej školy s ich súhlasom a po dohode s jej riaditeľom.

(14) Skúšajúceho predmetovej maturitnej komisie, ktorého delegovala stavovská organizácia a skúšajúceho predmetovej maturitnej komisie, ktorým je zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, vymenuje riaditeľ školy do 30. apríla.

(15) V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných komisií. O počte predmetových maturitných komisií pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetových maturitných komisií pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky, o mieste a dátume konania teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne informuje stavovské organizácie do 8. marca.

§ 81

(1) Predsedom školskej maturitnej komisie a predsedom predmetovej maturitnej komisie, okrem predsedu ústrednej maturitnej komisie, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(2) Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu.

(3) Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa maturitná skúška koná.

(4) Predsedom školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa

a) kvalifikačné predpoklady a má štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo

b) kvalifikačné predpoklady a druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.

(5) Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním v predmetoch, z ktorých sa koná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý

a) spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu a úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo

b) spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu a druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk alebo

c) úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.

(6) Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu, z ktorého sa skúška vykonáva.

(7) Skúšajúci predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním v predmetoch, ktorých skúška sa koná v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu, z ktorého sa skúška koná a z ktorých aspoň jeden má štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.

(8) Skúšajúci zástupca stavovskej organizácie a skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, musí spĺňať tieto predpoklady:

a) má najmenej úplné stredné odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore alebo v príbuznom študijnom odbore a

b) vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného študijného odboru.

§ 82

(1) Predseda školskej maturitnej komisie

a) kontroluje pripravenosť a organizáciu maturitnej skúšky,

b) kontroluje správnosť protokolu o maturitnej skúške,

c) podpisuje vysvedčenie o maturitnej skúške,

d) vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky, ktorú odosiela príslušnému orgánu štátnej správy v školstve.

(2) Predseda predmetovej maturitnej komisie

a) riadi prácu predmetovej maturitnej komisie,

b) kontroluje pripravenosť maturitnej skúšky z príslušného predmetu,

c) zodpovedá za priebeh a hodnotenie externej časti maturitných skúšok z predmetu maturitnej skúšky,

d) zodpovedá za správnosť protokolu o externej časti maturitných skúšok,

e) schvaľuje do 30. apríla maturitné zadania alebo témy ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z príslušného predmetu a ak má pochybnosti, požiada o stanovisko Štátnu školskú inšpekciu, 7) v prípade stredných zdravotníckych škôl ministerstvo zdravotníctva,

f) kontroluje hodnotenie písomnej formy internej časti maturitných skúšok,

g) podieľa sa na skúšaní a klasifikácii žiaka,

h) zodpovedá za klasifikáciu žiaka,

i) vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky z predmetu maturitnej skúšky, ktorú odovzdá predsedovi školskej maturitnej komisie.

(3) Ak predseda školskej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy, ak nie je vymenovaný nový predseda.

(4) Ak predseda predmetovej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy alebo zástupca riaditeľa školy, ak nie je vymenovaný nový predseda.

(5) Riaditeľ školy môže na odbornú zložku maturitnej skúšky prizvať so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku a skúšobná komisia pre absolventskú skúšku

§ 83

(1) Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú skúšku.

(2) Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(3) Stálymi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

a) predseda,

b) podpredseda,

c) triedny učiteľ.

(4) Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

a) majster odbornej výchovy a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov alebo učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov,

b) skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

c) skúšajúci zástupca stavovskej organizácie, ak ho stavovská organizácia deleguje; to neplatí, ak má skúšobná komisia pre záverečnú skúšku ďalšieho člena podľa písmena b).

(5) Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a podpredsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku môže byť pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu51) a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(6) Člen skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa odseku 4 písm. b) a c) musí spĺňať tieto predpoklady:

a) má najmenej stredné odborné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore alebo v príbuznom učebnom odbore a

b) vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného učebného odboru.

(7) Riaditeľ školy môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku prizvať na záverečnú skúšku odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

§ 84

(1) Organizáciu a priebeh absolventskej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre absolventskú skúšku.

(2) Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(3) Stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú

a) v strednej odbornej škole

1. predseda,

2. podpredseda,

3. triedny učiteľ,

b) v konzervatóriu

1. predseda,

2. podpredseda,

3. vedúci oddelenia,

c) v škole umeleckého priemyslu

1. predseda,

2. podpredseda,

3. vedúci odboru.

(4) Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú

a) v strednej odbornej škole

1. učiteľ odborných vyučovacích predmetov,

2. prísediaci učiteľ,

3. skúšajúci zástupca alebo zástupcovia zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

4. skúšajúci zástupca stavovskej organizácie, ak ho stavovská organizácia deleguje; to neplatí, ak má skúšobná komisia pre absolventskú skúšku ďalšieho člena podľa tretieho bodu,

b) v konzervatóriu a v škole umeleckého priemyslu

1. učiteľ odborných vyučovacích predmetov,

2. prísediaci učiteľ.

(5) Predsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu51) a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe; v strednej zdravotníckej škole aj dva roky odbornej zdravotníckej praxe.

(6) Podpredsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu51) a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(7) Člen skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa odseku 4 písm. a) tretieho a štvrtého bodu musí spĺňať tieto predpoklady:

a) má najmenej vyššie odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore alebo v príbuznom študijnom odbore a

b) vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného študijného odboru.

(8) Prísediaci učiteľ musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu.51)

(9) Riaditeľ školy môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku prizvať na absolventskú skúšku odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

§ 85

(1) Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.

(2) Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku v strednej odbornej škole vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve; v konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu do 31. januára.

(3) Návrhy na predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a návrhy na predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku predkladajú príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve riaditelia škôl.

(4) Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa záverečná skúška alebo absolventská skúška koná.

(5) Predsedom skúšobnej komisie pre opravnú skúšku v mimoriadnom skúšobnom období je riaditeľ školy alebo ním poverený zástupca.

(6) Členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa § 83 ods. 3 písm. b) a c) a ods. 4 písm. a) a členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa § 84 ods. 3 písm. a) druhého a tretieho bodu, písm. b) druhého a tretieho bodu, písm. c) druhého a tretieho bodu, ods. 4 písm. a) prvého a druhého bodu a písm. b) vymenúva riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy do 30. apríla.

(7) Členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa § 83 ods. 4 písm. b) a c) a členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa § 84 ods. 4 písm. a) tretieho a štvrtého bodu vymenúva riaditeľ školy do 15. mája.

(8) O počte skúšobných komisií pre záverečnú skúšku, o mieste a dátume konania záverečnej skúšky orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne informuje stavovské organizácie do 22. apríla.

(9) O počte skúšobných komisií pre absolventskú skúšku v stredných odborných školách, o mieste a dátume konania absolventských skúšok v stredných odborných školách orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne informuje stavovské organizácie do 22. apríla.

(10) Predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšok a hodnotí úroveň a klasifikáciu skúšok. Po skončení skúšok zvolá záverečnú poradu, na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

(11) Ak predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, funkciu predsedu vykonáva podpredseda.

Klasifikácia a hodnotenie ukončovania štúdia

§ 86

(1) Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške alebo na záverečnej pomaturitnej skúške sa vyjadruje percentom úspešnosti, stupňom prospechu alebo percentom úspešnosti s príslušným percentilom.

(2) Výsledky klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 oznámi riaditeľ školy žiakovi najneskôr desať dní pred termínom konania internej časti maturitnej skúšky, ak ju koná v riadnom skúšobnom období. Ak sa hodnotenie internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 výrazne odlišuje od dosiahnutých výsledkov žiaka počas jeho štúdia z predmetu maturitnej skúšky, pri výslednej známke internej časti maturitnej skúšky sa prihliada na stupne prospechu žiaka z tohto predmetu počas jeho štúdia.

(3) Žiak, zákonný zástupca žiaka alebo ním poverená osoba alebo zástupca zariadenia, v

ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení ústavnej starostlivosti (ďalej len "žiadateľ"), môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie do písomnej práce a porovnať jej hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí a pravidlami hodnotenia práce do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku. Žiadateľ môže podať prostredníctvom riaditeľa školy písomné námietky voči hodnoteniu

a) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5 do ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, Štátnej školskej inšpekcii, 7)

b) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky do ôsmich dní od jej vykonania Štátnej školskej inšpekcii, 7)

c) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách do ôsmich dní od jej vykonania ministerstvu zdravotníctva. 52)

(4) Ak je opodstatnená námietka voči hodnoteniu

a) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5, môže Štátna školská inšpekcia uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov, 53)

b) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia nariadiť komisionálne preskúšanie pri zistení nedostatkov pri klasifikácii 54) za prítomnosti školského inšpektora,

c) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách, môže ministerstvo zdravotníctva uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov alebo nariadiť komisionálnu skúšku pri zistení nedostatkov pri klasifikácii.

(5) Skúška sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou v pôvodnom zložení.

(6) Žiak úspešne vykonal maturitnú skúšku, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo všetkých predmetov maturitnej skúšky.

(7) Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného predmetu maturitnej skúšky, táto skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení o maturitnej skúške sa neuvádza.

§ 87

(1) Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom prospechu.

(2) Klasifikáciu žiaka z písomnej časti záverečnej skúšky, praktickej časti záverečnej skúšky alebo ústnej časti záverečnej skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh člena skúšobnej komisie podľa § 83 ods. 4 písm. a) hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku. Ak ide o záverečnú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

(3) Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe klasifikácie písomnej časti záverečnej skúšky, klasifikácie praktickej časti záverečnej skúšky a klasifikácie ústnej časti záverečnej skúšky.

(4) Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí záverečnej skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal ústnu časť záverečnej skúšky.

§ 87a

(1) Klasifikácia žiaka na absolventskej skúške je vyjadrená stupňom prospechu.

(2) Klasifikáciu žiaka z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 schvaľuje skúšobná komisia na návrh učiteľa odborných vyučovacích predmetov, ktorý je jej členom podľa § 84 ods. 4, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku. Ak ide o absolventskú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje na povolanie v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

(3) Celkové hodnotenie žiaka na absolventskej skúške je určené na základe klasifikácie jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2.

(4) Celkové hodnotenie absolventskej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 oznámi predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal poslednú časť absolventskej skúšky.

§ 88

Opravná skúška

(1) Ak žiak gymnázia na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

(2) Ak žiak strednej odbornej školy na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške, žiak strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu alebo žiak konzervatória na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

(3) Ak bol žiak na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške z jednej časti tejto skúšky klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z tejto časti záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

(4) Žiak môže opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy. Opravnú skúšku internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 žiak koná na strednej škole, na ktorej konal maturitnú skúšku. Ak žiak koná opravnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej skúšky, a koná ju zo všetkých častí, potom ústnu formu internej časti maturitnej skúšky môže konať v riadnom termíne.

(5) Ak žiak na opravnej skúške z niektorých predmetov neúspešne vykonal maturitnú skúšku alebo bol na opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, školská maturitná komisia, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať druhú opravnú skúšku z týchto predmetov.

(6) Žiak môže druhú opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy.

(7) Žiakovi strednej školy, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako dvoch predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.

(8) Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný z viac ako jednej časti tejto skúšky alebo bol klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku povoliť opakovať celú záverečnú skúšku alebo celú absolventskú skúšku.

(9) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú

skúšku môže žiak na jeho žiadosť opakovať iba raz v riadnom skúšobnom období, najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy.

Spoločné ustanovenia o ukončovaní štúdia

§ 89

(1) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak vykonať do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník strednej školy.

(2) Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody, sa nezúčastní na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške, je povinný sa ospravedlniť riaditeľovi školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky. Ak ho riaditeľ školy ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne predloží aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom termíne.

(3) Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal. To neplatí, ak ide o maturitnú skúšku z predmetu, na ktorý sa žiak dobrovoľne prihlásil.

(4) Ak sa žiak správa na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške nevhodným spôsobom, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku preruší.

(5) Ak skúšku preruší predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, žiak opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(6) Ak skúšku preruší pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva dozor, a predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(7) Žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu jazykovú skúšku.

(8) zrušený od 1.3.2014

(9) zrušený od 1.3.2014

(10) zrušený od 1.3.2014.

§ 90

(1) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej skúšky; ak je poslednou časťou maturitnej skúšky externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5 a koná sa v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka, vysvedčenie o maturitnej skúške sa vydá najneskôr do desiatich dní od jej konania. Na vysvedčení je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch externej časti maturitnej skúšky vrátane percentilu a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení sa uvedie dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.

(2) Žiakovi triedy s bilingválnym vzdelávaním podľa § 74 ods. 8, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške v obidvoch vyučovacích jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom jazyku.

(3) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o záverečnej skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku.

(4) Žiakovi strednej odbornej školy, a ak ide o odborné vzdelávanie a prípravu v strednej športovej škole, aj žiakovi strednej športovej školy, sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydá okrem vysvedčenia o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške aj výučný list.

(5) Žiakovi strednej odbornej školy sa po úspešnom vykonaní záverečnej pomaturitnej skúšky vydá vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške.

(6) Žiakovi sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom.

(7) Činnosť predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je úkonom vo všeobecnom záujme. 56) Za túto činnosť patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy. 56) Ministerstvo školstva uhradí prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy v školstve

a) vysielajúcej škole náklady na zastupovanie, odmenu 57) a cestovné náhrady 58) pre predsedov a členov komisií,

b) odborníkom z praxe cestovné náhrady 58) a odmenu. 59)

(8) Náklady na zastupovanie zamestnancov škôl sa určia v závislosti od počtu dní strávených na maturitných skúškach a záverečných skúškach a priemerných nákladov na jeden deň zastupovania neprítomnosti zamestnanca v škole.

(9) Náklady na odmeny sa určia v závislosti od počtu odskúšaných žiakov a náročnosti práce člena komisie.

(10) Vysielajúcej škole a odborníkom z praxe patrí úhrada nákladov podľa odseku 7 vzniknutých počas riadneho skúšobného obdobia a mimoriadneho skúšobného obdobia v septembri.

(11) Výška nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy je najmenej 23,50 eura a najviac 33,50 eura. Výška paušálnej časti odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie je najmenej 17,00 eur a najviac 27,00 eur a výška paušálnej časti odmeny pre predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je najmenej 7,00 eur a najviac 13,50 eura. Výška odmeny predsedu predmetovej maturitnej komisie a predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku na odskúšaného žiaka je najmenej 1,00 euro a najviac 2,00 eurá. Výška odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku, vrátane odborníkov z praxe, je na odskúšaného žiaka najmenej 0,50 eura a najviac 1,50 eura.

§ 91

(1) Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy; to neplatí, ak ide o žiaka šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý vykonal maturitnú skúšku.

(2) Ak žiak strednej odbornej školy alebo žiak strednej športovej školy nevykonal v určenom termíne záverečnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.

(3) Ak žiak strednej školy nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.

(4) Zánikom práv a povinností žiaka podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutá možnosť vykonať záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku.

(5) Ak žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška alebo náhradná maturitná skúška, zostáva žiakom školy. Ak opravnú skúšku alebo náhradnú maturitnú skúšku nevykoná najneskôr do konca nasledujúceho školského roka, prestáva byť žiakom školy.

§ 92

(1) Žiakom prestáva byť aj žiak,

a) ktorý zanechá štúdium,

b) ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku,

c) ktorý je zo štúdia vylúčený.

(2) Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia.

§ 93

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam predmetov maturitnej skúšky, v ktorých sa vykonáva externá časť a písomná forma internej časti maturitnej skúšky, skladbu predmetov maturitnej skúšky v jednotlivých stredných školách, podrobnosti o forme konania maturitnej skúšky, podrobnosti o organizácii a forme konania záverečnej skúšky a absolventskej skúšky a ich jednotlivých častí, spôsob konania maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, pokyny na vykonávanie externej časti, písomnej formy internej časti a internej časti maturitnej skúšky, podrobnosti hodnotenia a klasifikácie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky.

SIEDMA ČASŤ

ŠKOLY PRE DETI ALEBO ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI

Prvý oddiel

Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením

§ 94

(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje

a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením; tieto školy sú špeciálne školy,

b) v ostatných školách podľa tohto zákona

1. v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy,

2. v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; ak je to potrebné, takéto dieťa alebo žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva; zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.

(2) Pri výchove a vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa postupuje podľa vzdelávacích programov pre

a) deti a žiakov s mentálnym postihnutím,

b) deti a žiakov so sluchovým postihnutím,

c) deti a žiakov so zrakovým postihnutím,

d) deti a žiakov s telesným postihnutím,

e) deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,

f) deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,

g) deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,

h) deti a žiakov hluchoslepých,

i) žiakov s vývinovými poruchami učenia,

j) žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,

k) deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,

l) deti a žiakov s poruchami správania.

Vzdelávacie programy podľa písmen a) až l) sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov.

(3) Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi špeciálnej triedy alebo špeciálnej školy znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.

(4) V základných školách a stredných školách, ktoré nie sú špeciálnou školou, pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd alebo školský psychológ, ak vzdelávajú viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných v špeciálnych triedach.

§ 95

(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v týchto školách:

a) materská škola,

b) základná škola,

c) stredné školy,

d) praktická škola,

e) odborné učilište.

(2) Základná škola, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, sa označuje špeciálna základná škola.

(3) Deti alebo žiaci sa do škôl podľa odseku 1 prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb vykonaných zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

(4) Výchova a vzdelávanie v školách podľa odseku 1 sa uskutočňuje s využitím špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok, ktoré spolu s učebnicami a špeciálne upravenými učebnými textami podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka poskytuje bezplatne škola, v ktorej sa vzdeláva.

(5) Školy podľa odseku 1 sa zriaďujú aj ako internátne.

(6) Výchova a vzdelávanie detí a žiakov v školách podľa odseku 1 sa prispôsobuje ich špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, na základe ktorých sa môžu tieto školy vnútorne diferencovať podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia detí alebo žiakov.

(7) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa primerane ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole na školy podľa odseku 1. Ustanovenia pre školy podľa odseku 1 sa vzťahujú primerane aj na špeciálne triedy, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Špeciálne triedy sa v školách podľa odseku 1 nezriaďujú.

(9) Deťom alebo žiakom podľa odseku 1 bariéry vyplývajúce z ich zdravotného znevýhodnenia pomáhajú prekonávať asistenti učiteľa.

§ 96

Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením

(1) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) až h), k) a l).

(2) Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej desať detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom detí, najmenej však s počtom štyri.

(3) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

§ 97

Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

(1) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2.

(2) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí štátny vzdelávací program.

(3) Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až desať ročníkov.

(4) Základná škola so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2 písm. g) sa zriaďuje pri zdravotníckom zariadení. Ak sa na vzdelávanie detí a žiakov podľa § 94 ods. 2 písm. g) nezriadi škola pri zdravotníckom zariadení, môže toto vzdelávanie vykonávať pedagogický zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).

(5) Základná škola podľa § 94 ods. 2 písm. a), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa

mentálneho postihnutia žiakov na

a) variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,

b) variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,

c) variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo B.

(6) Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch možno školu ponechať zriadenú aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu žiakov. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

§ 98

Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

(1) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až d) a l).

(2) V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.

(3) Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku 1 sa spravidla zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v strednej škole možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

§ 99

Praktická škola

(1) Praktická škola je typ školy, v ktorej vzdelávacie programy poskytujú vzdelávanie a prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo žiakom s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorým stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej škole. Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu, na rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom.

(2) V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie.

(3) Praktická škola sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.

(4) V triede praktickej školy môže byť najviac desať žiakov a najmenej štyria žiaci; v triede s rôznymi ročníkmi môže byť najviac osem žiakov a najmenej štyria žiaci. V triede praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím alebo v triede pre žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami môže byť najviac šesť žiakov a najmenej štyria žiaci; to platí aj pre triedy s rôznymi ročníkmi.

(5) V triedach praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím je spravidla na výchovno-vzdelávacom procese prítomný aj asistent učiteľa.

(6) Praktická škola má tri ročníky; žiaci viacerých ročníkov sa môžu vzdelávať v jednej triede. Vzdelávací program praktickej školy sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych zručností žiaka v rozsahu učiva určeného príslušným vzdelávacím programom. Dokladom o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie s uvedením zamerania činností, ktoré je žiak schopný vykonávať.

(7) Praktická príprava na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov sa vykonáva činnosťou na pracovisku praktickej školy alebo na pracovisku mimo praktickej školy. Pracovisko praktickej školy sa zriaďuje v priestoroch školy s prihliadnutím na obsah vzdelávania.

(8) O organizácii prípravy žiakov podľa odseku 7 na pracovisku mimo školy rozhoduje riaditeľ praktickej školy.

(9) Praktická škola môže vzdelávať aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktoré dovŕšili vek 18 rokov a neabsolvovali výchovu a vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.

(10) Pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov sa žiaci delia na skupiny.

(11) Na praktickú školu sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce nižšie stredné odborné vzdelávanie, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 100

Odborné učilištia

(1) Odborné učilište je typ školy, ktorej vzdelávacie programy odborov výchovy a vzdelávania poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím.

(2) V odborných učilištiach je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie.

(3) Odborné učilište sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ho zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.

(4) Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na

a) zaškolenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení,

b) zaučenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,

c) vyučenie; dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list.

(5) Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.

(6) Odborné učilište má podľa vzdelávacích programov príslušných odborov výchovy a vzdelávania prvý až tretí ročník; môže zriadiť aj prípravný ročník.

(7) Prípravný ročník v odbornom učilišti je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorých mentálne schopnosti a manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované. Po absolvovaní prípravného ročníka riaditeľ odborného učilišťa určí, či bude žiak pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa, alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole.

(8) V triede odborného učilišťa môže byť najviac 14 žiakov a najmenej štyria žiaci; riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch. V triede odborného učilišťa pre žiakov s viacnásobným postihnutím môže byť najviac desať žiakov. V triedach odborného učilišťa pri reedukačnom centre alebo pri diagnostickom centre je počet žiakov zhodný s maximálnym počtom žiakov vo výchovnej skupine. V skupine odborného výcviku v odbornom učilišti môže byť najviac sedem žiakov; v skupine žiakov s viacnásobným postihnutím môžu byť najviac piati žiaci.

(9) V odborných učilištiach možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko učebných odborov.

§ 101

Prijímanie do odborného učilišťa a do praktickej školy

(1) Do odborného učilišťa sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo žiaci s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončili povinnú školskú dochádzku.

(2) Do praktickej školy sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo žiaci s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili základnú školu alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje zvládnuť prípravu v odbornom učilišti.

(3) Do praktickej školy sa prijímajú aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo dospelí občania s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktorí dovŕšili vek 18 rokov a neboli vzdelávaní v odbornom učilišti alebo praktickej škole, a to aj vtedy, ak nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 2.

(4) Na prijímanie žiakov do odborného učilišťa alebo do praktickej školy sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do stredných škôl.

§ 102

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách, spôsob pri diagnostike a postup pri prijímaní žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiakov, o počtoch žiakov v triedach týchto škôl a ustanoví sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach a praktických školách a podrobnosti o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka podľa § 24 a označovaní škôl.

Druhý oddiel

§ 103

Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj

a) intelektového nadania detí a žiakov

1. všeobecného intelektového nadania,

2. špecifického intelektového nadania,

b) umeleckého nadania detí alebo žiakov,

c) športového nadania detí alebo žiakov.

(2) Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe diagnostiky vykonanej zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

(3) Umelecké nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z umeleckých oblastí, a to najmä vo výtvarnej, hudobnej, literárno-dramatickej, tanečnej.

(4) Športové nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z oblastí individuálneho alebo kolektívneho športu.

(5) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje prostredníctvom vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.

(6) V školách so zameraním podľa odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre rozvoj príslušného nadania detí a žiakov uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania.

(7) Pre rozvíjanie nadania vytvárajú

a) inštitucionálne podmienky zriaďovatelia,

b) individuálne podmienky školy.

(8) Pod inštitucionálnymi podmienkami pre rozvíjanie nadania sa rozumie zriaďovanie tried alebo škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním.

(9) Individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania sa deťom s nadaním alebo žiakom s nadaním vytvárajú tým, že sa im umožní

a) vzdelávať sa v predmetoch vzdelávacieho programu základnej školy v materskej škole,

b) prijatie do základnej školy pred dosiahnutím šiesteho roku veku,

c) rozšírené vyučovanie predmetov, v ktorých prejavujú nadanie, v základnej škole a strednej škole,

d) preradenie do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka,

e) absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka,

f) absolvovanie jedného alebo viacerých predmetov vo vyššom ročníku,

g) získať príslušný stupeň vzdelania poskytovaného strednou školou za dobu kratšiu ako určuje vzdelávací program príslušného učebného alebo študijného odboru,

h) súčasne študovať predmety alebo odbory vzdelávania stredných škôl, v ktorých prejavujú nadanie, ak ide o žiaka základnej školy,

i) vzdelávať sa v základnej škole podľa individuálneho učebného plánu alebo programu,

j) vzdelávať sa v strednej škole podľa individuálneho učebného plánu,

k) diferencované vzdelávanie skupiny žiakov s nadaním v triede alebo mimo triedy.

(10) Podmienky podľa odseku 9 možno vytvárať aj v školách a triedach pre deti s nadaním a žiakov s nadaním.

(11) Inštitucionálny rozvoj nadania detí alebo žiakov podporujú aj základná umelecká škola, jazyková škola a centrum voľného času.

§ 104

Školy a triedy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch. Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy:

a) materské školy,

b) základné školy,

c) stredné školy.

(2) Triedy na rozvíjanie nadania detí alebo žiakov sa môžu zriadiť v materských školách, v základných školách a v stredných školách so súhlasom zriaďovateľa.

(3) V triedach podľa odseku 2 sa vytvárajú primerané podmienky pre rozvoj ich nadania uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania a rozšíreným vyučovaním predmetov pre oblasti podľa § 103 ods. 1.

(4) Rozšírené vyučovanie predmetov je súčasťou príslušného vzdelávacieho programu.

(5) Pre deti alebo žiakov podľa § 103 ods. 1 sa môžu zriadiť školy alebo triedy.

(6) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sú školy alebo triedy s rozšíreným vyučovaním prírodovedných alebo spoločensko-vedných predmetov.

(7) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na podporovanie a rozvíjanie intelektového nadania žiakov so zohľadnením rozvoja celej osobnosti a na prevenciu a nápravu problémových prejavov, ktoré súvisia s ich intelektovým nadaním.

(8) Vzdelávanie intelektovo nadaného žiaka môže zabezpečovať aj asistent učiteľa, ak je intelektovo nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením.

(9) V triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov je v prvom až štvrtom ročníku základnej školy najviac 12 žiakov, v piatom až deviatom ročníku najviac 16 žiakov a v triede strednej školy najviac 22 žiakov.

(10) Triedy pre deti a žiakov so športovým nadaním sú športové triedy. Športovú triedu nemožno zriadiť na strednej škole; to neplatí ak ide o strednú športovú školu. Na strednej športovej škole sa všetky triedy zriaďujú ako športové triedy.

(11) Športová trieda sa zriaďuje spravidla pre kolektívne športy. Pre niekoľko športov možno zriadiť spoločnú športovú triedu.

(12) Športové triedy v základnej škole sa zriaďujú spravidla na druhom stupni základnej školy. Pre športy, ktoré si vyžadujú skorú špecializáciu, sa