B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1, 3, 7 a 12

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 6.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na aktuálny názov ministerstva.

K bodom 4, 5 a 8 až 10

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na čl. II.

K bodu 6

Ak je potrebné zriadenie školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, resp. inej školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súčasnosti v zriaďovateľskej pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja, prax ukázala, že je potrebné, aby na túto agendu malo ministerstvo školstva významnejší dosah, ako doposiaľ. Súvisí to so skutočnosťou, že ministerstvo školstva skôr vníma podnety z praxe a teda má relevantnejší prehľad o potrebách úprav v sieti vo vzťahu k školám pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Preto sa navrhuje, aby zriaďovateľské pôsobnosti v oblasti škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, praktických škôl, odborných učilíšť, ale aj niektorých iných škôl a školských zariadení prešli priamo do rezortu školstva vyčlenením agendy odborov školstva okresných úradov v sídle kraja na úrady v pôsobnosti ministerstva školstva. Zmena v zriaďovateľských pôsobnostiach má vplyv aj na plnenie opatrení vo vzťahu k odôvodnenému stanovisku vo veci konania o porušení zmlúv (infringement) č. 2015/2025, vzhľadom na to, že môže prispieť k lepšej diagnostike pre zapísanie dieťaťa do špeciálnej základnej školy alebo špeciálnej triedy základnej školy – ide totiž aj o zriaďovanie centier špeciálno-pedagogického poradenstva a centier pedagogicko-psychologického poradenstva.

Zároveň viaceré administratívne a riadiace činnosti v oblasti regionálneho školstva sú v praxi komplikované pre výskyt duplicít medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), najmä pri zabezpečovaní fungovania škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja, avšak vecne prislúchajú ministerstvu školstva (špeciálne základné školy a špeciálne stredné školy, špeciálne-výchovné zariadenia, atď.).

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje koncepčná zmena v systéme miestnej štátnej správy školstva. Z doterajších okresných úradov v sídle kraja sa de facto vyčlenia doterajšie odbory školstva. Regionálne úrady školskej správy budú rovnako ako doteraz v sídle každého kraja. V tomto štádiu sa počíta len s presunom doterajšej pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja (konkrétne ich odborov školstva) na regionálne úrady školskej správy, čo do budúcna nevylučuje úvahy o zmene náplne ich fungovania.

Navrhovanou úpravou dochádza de facto k osamostatneniu doterajších odborov školstva okresných úradov v sídle kraja na úrady s právnou subjektivitou. Inak sa do doterajšieho fungovania okresných úradov nezasahuje.

Návrh zákona počíta s nie politickou nomináciou riaditeľov úradov, ale so štandardným transparentným výberovým konaním.

K bodu 11

Upravuje sa praktická stránka plynulého prechodu pôsobnosti doterajších okresných úradov v sídle kraja (ich odborov školstva) na regionálne úrady školskej správy k prelomu rokov 2021 a 2022. Doterajšiu agendu odborov školstva okresných úradov v sídle kraja tak od 1.1.2022 budú vykonávať regionálne úrady školskej správy prostredníctvom tých istých zamestnancov, techniky, v tých istých priestoroch.

Zároveň sa v odseku 9 pamätá na prípady, kedy by iné všeobecne záväzné právne predpisy operovali s pojmom „okresný úrad v sídle kraja“ v súvislosti s výkonom štátnej správy v školstve (generálna klauzula).

K Čl. II

K bodom 1 až 4 a 6 až 16

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 5.

K bodu 5

Návrh súvisí s doterajšou skúsenosťou s neefektívnym fungovaním finančných tokov v rámci súčasného nastavenia v rámci okresných úradov v sídle kraja, ktoré sú preddavkovými organizáciami ministerstva vnútra. Finančné toky zo štátu na školy a školské zariadenia sú neprehľadné a komplikované, keďže v súčasnosti je financovanie v oblasti školstva predmetom dvoch rozpočtových kapitol, dvoch rezortných informačných systémov, často dvojitej administratívy, čo platí aj pre „spätný tok“ – napríklad žiadosti o úpravy rozpočtu.

Navrhovanou úpravou dochádza k zmene doterajšieho „dvojzložkového“ modelu financovania regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu. V nadväznosti na vyčlenenie výkonu miestnej štátnej správy na úseku školstva z okresných úradov v sídle kraja na samostatné regionálne úrady školskej správy (Čl. I) sa osamostatňuje aj financovanie regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu. Proces financovania tak ostane v gescii len jedného ministerstva.

Táto úprava je navrhovaná s cieľom zjednodušenia, sprehľadnenia a zefektívnenia systému financovania regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu, so zámerom odstrániť viaceré duplicity a nadbytočnosti z toho vyplývajúce.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. I.

K Čl. III, V, VI a VII

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. I.