Úvod

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti (ďalej len „Výbor NR SR pre európske záležitosti alebo „výbor“) predkladá v súlade s § 58a ods. 3 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu o svojej činnosti za obdobie od 1. januára 2020 do 28. februára 2021.

Spoluprácu Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) a vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) v európskych záležitostiach na národnej úrovni upravuje ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ktorý predstavuje základný rámec spolupráce pri predkladaní návrhov pozičných dokumentov Slovenskej republiky NR SR, pri ich schvaľovaní NR SR a pri informovaní NR SR o ďalších záležitostiach Európskej únie. Ďalším právnym predpisom je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje zloženie a pôsobnosť Výboru NR SR pre európske záležitosti (§ 58a a § 58b). Činnosť národných parlamentov v záležitostiach Európskej únie tiež upravujú protokoly pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie1 (Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality).

1 Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010, s. 1.

1.Informácie podľa § 58a ods. 3 písm. a) až f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Výbor NR SR pre európske záležitosti v súlade s § 58a ods. 3 písm. g) rokovacieho poriadku pravidelne podáva NR SR správy o svojej činnosti. Táto časť správy o činnosti, ktorú výbor predkladá za obdobie od 1. januára 2020 do 28. februára 2021, obsahuje informácie o:

-prerokovaných návrhoch právnych aktov Európskej únie, návrhoch na postup podľa Zmluvy o Európskej únii, návrhoch legislatívnych iniciatív Európskej únie a návrhoch na postup podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie (§ 58a ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku);

-schválených stanoviskách Slovenskej republiky k návrhom podľa bodu 1. (§ 58a ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku);

-súlade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity (§ 58a ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku);

-prerokovaných návrhoch žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie (§ 58a ods. 3 písm. d) rokovacieho poriadku);

-prerokovaných správach a informáciách predkladaných NR SR vládou a členmi vlády a aktoch predkladaných NR SR orgánmi Európskej únie (§ 58a ods. 3 písm. e) rokovacieho poriadku);

-návrhoch stanovísk k návrhom podľa bodov 1 a 2, o ktoré požiadal ostatné výbory NR SR (§ 58a ods. 3 písm. f) rokovacieho poriadku).

1.1Prerokované návrhy právnych aktov Európskej únie, návrhy na postup podľa Zmluvy o Európskej únii, návrhy legislatívnych iniciatív Európskej únie a návrhy na postup podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie (§ 58a ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku)

V období od 1. januára 2020 do 28. februára 2021 zobral Výbor NR SR pre európske záležitosti na vedomie 721 nových návrhov aktov v zmysle § 58a ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku NR SR. Zároveň výbor zobral na vedomie 300 predbežných stanovísk, ktoré boli Výboru NR SR pre európske záležitosti doručené v lehote podľa § 58a ods. 8 zákona o rokovacom poriadku NR SR. Z celkového počtu 721 návrhov vyhodnotil Výbor NR SR pre európske záležitosti 21 návrhov ako prioritných z pohľadu záujmov Slovenskej republiky a požiadal pri nich o stanovisko iný výbor v zmysle § 58a ods. 3 písm. f) zákona o rokovacom poriadku NR SR.

Informáciu o všetkých doručených návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie obsahuje aj verejne dostupný Systém sledovania európskych záležitostí (ďalej len „SSEZ“). SSEZ je informačný systém umiestnený na webovej stránke NR SR a poskytuje tiež informáciu o predbežných stanoviskách k jednotlivým návrhom.2

2 http://www.nrsr.sk/ssez/

1.2Schválené stanoviská Slovenskej republiky k návrhom podľa § 58a ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku

V období od 1. januára 2020 do 28. februára 2021 Výbor NR SR pre európske záležitosti prerokoval informácie a schválil stanoviská Slovenskej republiky (v prípade, že nešlo o informáciu ex post) k nasledujúcim zasadnutiam Európskej rady a Rady Európske únie:

Európska rada

-informácia o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 23. apríla 2020;

-informácia o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 19. júna 2020;

-informácia o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 17. a 18. júla 2020;

-informácia o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 1. a 2. októbra 2020;

-informácia o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 15. a 16. októbra 2020;

-informácia o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 19. novembra 2020;

-informácia o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 10. a 11. decembra 2020;

-informácia o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 21. januára 2021 (ex post);

-informácia o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 25. a 26. februára 2021.

Rada Európskej únie pre poľnohospodárstvo a rybárstvo (AGRIFISH)

-informácia o rokovaní Rady Európskej únie pre poľnohospodárstvo a rybárstvo, ktorá sa uskutočnila 21. septembra 2020.

Rada Európskej únie pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN)

-informácia o rokovaní Rady Európskej únie pre hospodárske a finančné záležitosti, ktorá sa uskutočnila 22. apríla 2020;

-informácia o rokovaní Rady Európskej únie pre hospodárske a finančné záležitosti, ktorá sa uskutočnila 16. apríla 2020 (ex post).

Rada Európskej únie pre životné prostredie (ENVI)

-informácia o rokovaní Rady Európskej únie pre životné prostredie, ktorá sa uskutočnila 23. októbra 2020.

Rada Európskej únie pre zahraničné veci (FAC)

-informácia o rokovaní Rady Európskej únie pre zahraničné veci, ktoré sa uskutočnila 25. januára 2021.

Rada Európskej únie pre všeobecné záležitosti (GAC)

-informácia o rokovaní Rady Európskej únie pre všeobecné záležitosti, ktorá sa uskutočnila 22. septembra 2020 (ex post).

K ostatným zasadnutiam Rady Európskej únie (ďalej aj ako „Rady EÚ“ alebo „Rady“) boli stanoviská Slovenskej republiky schválené formou tzv. tichej procedúry v zmysle článku 2 ods. 4 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.

1.3Súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity (§58a ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku)

Pokiaľ ide o súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity, Lisabonská zmluva3 (2009) zaviedla mechanizmus kontroly subsidiarity, ktorý umožňuje národným parlamentom Európskej únie prijímať odôvodnené stanoviská, ak sa domnievajú, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie porušuje zásadu subsidiarity. V sledovanom období Výbor NR SR pre európske záležitosti uplatnil toto právo prijatím odôvodneného stanoviska k Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení azylu a migrácie a o zmene smernice Rady 2003/109/ES a navrhovaného nariadenia (EÚ) XXX/XXX [Fond pre azyl a migráciu], KOM (2020) 610.4

Okrem toho, Výbor NR SR pre európske záležitosti využil možnosť vyjadriť sa k vecnému obsahu návrhov v zmysle mechanizmu politického dialógu, ktorý ponúkla Európska komisia (ďalej aj ako „Komisia“) národným parlamentom. Výbor NR SR pre európske záležitosti inicioval politický dialóg k Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis), KOM (2020) 80.5

V priebehu roka 2015 vyvinuli národné parlamenty nový mimozmluvný nástroj medziparlamentnej spolupráce v rámci politického dialógu tzv. zelenú kartu, prostredníctvom ktorej národné parlamenty môžu požiadať Komisiu o vypracovanie nových alebo zmenu už existujúcich aktov EÚ. V sledovanom období, t. j. od 1. januára 2020 do 28. februára 2021, nebola iniciovaná národným parlamentom členského štátu Európskej únie žiadna tzv. zelená karta.

1.4Prerokované návrhy žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie (§ 58a ods. 3 písm. d) rokovacieho poriadku)

V zmysle Protokolu č. 2 pripojeného k Lisabonskej zmluve o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality môžu tiež národné parlamenty predkladať Súdnemu dvoru Európskej únie žaloby z dôvodu porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom. V danom období Výbor NR SR pre európske záležitosti neprerokoval žiadne návrhy žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie v zmysle § 58a ods. 3 písm. d) zákona o rokovacom poriadku NR SR. Žiadny národný parlament členskej štáty Európskej únie zatiaľ takúto žalobu Súdnemu dvoru nepredložil.

1.5Správy a informácie predkladané NR SR vládou a členmi vlády a akty predkladané NR SR orgánmi Európskej únie (§ 58a ods. 3 písm. e) rokovacieho poriadku)

V sledovanom období Výbor NR SR pre európske záležitosti prerokoval tieto správy a informácie predkladané NR SR vládou Slovenskej republiky a členmi vlády, akty predkladané NR SR orgánmi Európskej únie (§ 58a ods. 3 písm. e) zákona o rokovacom poriadku NR SR):

3 Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení spoločenstva, podpísaná v Lisabone 13. decembra 2007. Úradný vestník Európskej únie, 17. 12. 2007, 2007/C 306/01.

4 Uznesenie Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti č. 44 z 13. januára 2021.

5 Uznesenie Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti č. 23 z 9. septembra 2020.

-Informácia k usmerneniu Európskej komisie k bezpečnému obnoveniu slobody pohybu a zrušeniu kontrol na vnútorných hraniciach (realizácia usmernenia) (6. schôdza, 20. mája 2020).

-Informácia o využití záchranného balíka Európskej únie na štrukturálne reformy (7. schôdza, 2. júna 2020 a 8. schôdza, 4. júna 2020).

-Informácia o čerpaní zdrojov zo záchranného balíka Európskej únie (podpredsedníčka vlády SR pre investície a informatizáciu) (9. schôdza 9. júna 2020).

-Prioritné témy európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2020 (10. schôdza, 17. júna 2020).

-Brexit – ďalšie kroky, dopad na obranyschopnosť Európy (11. schôdza, 30. júna 2020)

-Zahraničná a európska politika Slovenskej republiky v roku 2020 (tlač 162) (13. schôdza, 9. septembra 2020).

-Pracovný program Komisie na rok 2021, KOM (2020) 690, (24. schôdza, 3. decembra 2020).

-Návrh Obrannej stratégie Slovenskej republiky (tlač 365) (27. schôdza, 13. januára 2021).

-Návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky (tlač 369) (28. schôdza, 19. januára 2021).

-Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 423) (32. schôdza 4. februára 2021).

-Priority Slovenskej republiky vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie na rok 2021 (33. schôdza, 25. februára 2021).

Okrem správ a informácií predkladaných NR SR vládou Slovenskej republiky a jednotlivými členmi vlády a aktov, ktoré predkladajú NR SR orgány Európskej únie podľa § 58a ods. 3 písm. e) zákona o rokovacom poriadku, výbor v sledovanom období prerokoval aj nasledovné body programu na schôdzach:

-Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky (tlač 68) (3. schôdza, 21. apríla 2020).

-Návrh uznesenia Výboru NR SR pre európske záležitosti k aktuálnej situácii ohľadom šírenia globálnej pandémie nového koronavírusu a dôsledkom tejto pandémie na každodenný život a európske hospodárstvo v kontexte súvisiacich opatrení (2. schôdza, 2. apríla 2020).

-Program stability Slovenskej republiky na roky 2020 až 2023 (tlač 113) (7. schôdza, 2. júna 2020).

-Zameranie činnosti Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Slovinskej republike (11. schôdza, 30. júna 2020).

-Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej (tlač 181) (13. schôdza, 9. septembra 2020).

-Priority nemeckého predsedníctva v Rade Európskej únie 2020 (14. schôdza, 16. septembra 2020).

-Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie stanoviska Slovenskej republiky k vypracovaniu národného plánu podpory obnovy a odolnosti a k záväzným rámcom zamerania programov a investícií z nástroja Next Generation EU (EÚ pre ďalšie generácie) na roky 2021 až 2023 podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (tlač 247) (17. schôdza, 23. septembra 2020).

-Navrhnuté odpovede do dotazníku k 34. polročnej správe Konferencie výborov pre komunitárne a európske záležitosti parlamentov členských štátov Európskej únie (18. schôdza, 1. októbra 2020).

-Zameranie činnosti Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Českej republike (19.

schôdza, 14. októbra 2020).

-Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ľuboša Blahu, Maroša Kondróta, Ladislava Kamenického a Dušana Jarjabka na vykonanie kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky v súvislosti s vypracovaním národného plánu podpory obnovy a odolnosti podľa § 127 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 287) (19. schôdza, 14. októbra 2020).

-Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 a vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 (tlač 307) z hľadiska primeranosti výdavkov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie (21. schôdza, 5. novembra 2020).

-Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára, Ladislava Kamenického, Vladimíra Faiča a Mariána Kéryho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k pripravenosti Slovenskej republiky na scenár nedosiahnutia dohody o vzťahoch Európskej únie a Spojeného kráľovstva (tlač XXX) (22. schôdza, 25. novembra 2020).

-Vojenské operácie EÚ v Afrike (22. schôdza, 25. november 2020).

-Návrh uznesenia Výboru NR SR pre európske záležitosti týkajúce k transpozičnému deficitu Slovenskej republiky (22. schôdza, 25. novembra 2020).

-Návrh uznesenia Výboru NR SR pre európske záležitosti týkajúce sa opatrení voči Hizballáhu (24. schôdza, 3. decembra 2020).

-Návrh zamerania činnosti Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii (25. schôdza, 9. decembra 2020).

-Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ladislava Kamenického, Vladimíra Faiča a Jána Richtera na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k spoločenskému a politickému dialógu pri príprave a schvaľovaní národného plánu podpory obnovy a odolnosti (tlač 348) (30. schôdza, 27. januára 2021).

-Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ladislava Kamenického, Vladimíra Faiča a Jozefa Habánika na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku krízovému spôsobu riadenia projektu prípravy a schvaľovania národného plánu podpory obnovy a odolnosti (tlač 397) (30. schôdza, 27. januára 2021).

-Správa o právnom štáte 2020 - prvá výročná správa o situácii v oblasti právneho štátu v celej Európskej únii, zhodnotenie jej záverov a princípov (31. schôdza, 2. februára 2021).

-Návrh na spolufinancovanie stáleho člena sekretariátu Konferencie výborov pre komunitárne a európske záležitosti parlamentov členských štátov Európskej únie a ďalších potrebných nákladov na prevádzku kancelárie a webovej stránky COSAC (31. schôdza 2. februára 2021).

-Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára, Roberta Fica, Ladislava Kamenického a Ľuboša Blahu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o okamžitom predložení návrhu národného plánu podpory obnovy a odolnosti na verejnú diskusiu (tlač 434) (34. schôdza, 24. februára 2021).

-Navrhnuté odpovede do dotazníku k 35. polročnej správe Konferencie výborov pre komunitárne a európske záležitosti parlamentov členských štátov Európskej únie (33. schôdza, 25. februára 2021).

1.6Návrhy stanovísk k návrhom právnych aktov Európskej únie, o ktoré Výbor NR SR pre európske záležitosti požiadal ostatné výbory NR SR (§ 58a ods. 3 písm. f) rokovacieho poriadku)

V období od 1. januára 2020 do 28. februára 2021 požiadal Výbor NR SR pre európske záležitosti nasledujúce výbory NR SR o stanovisko k 21 návrhom právnych aktov Európskej únie:

Výbor NR SR pre financie a rozpočet o stanovisko k:

-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu, KOM (2020) 22 a predbežné stanovisko;

-zmenenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza, KOM (2020) 23;

-návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2020/265, pokiaľ ide o úpravy súm mobilizovaných z nástroja flexibility na rok 2020 s cieľom použiť ich v oblasti migrácie, prílevu utečencov a bezpečnostných hrozieb, na okamžité opatrenia v kontexte epidémie COVID-19 a na posilnenie Európskej prokuratúry, KOM (2020) 140;

-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a nariadenie (EÚ) 2019/876, pokiaľ ide o úpravy v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19, KOM (2020) 310;

-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, KOM (2020) 408;

-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej pomoci, KOM (2020) 409;

-návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po pandémii COVID-19, KOM (2020) 441;

-zmenenému návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie, KOM (2020) 445;

-zmenenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu, KOM (2020) 460;

-zmenenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza, KOM (2020) 450;

-návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica Rady 2006/112/ES, pokiaľ ide o dočasné opatrenia týkajúce sa dane z pridanej hodnoty uplatniteľnej na vakcíny proti COVID-19 a na diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro pre COVID-19, prijaté v reakcii na pandémiu COVID-19, KOM (2020) 688;

-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prostredie centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013, KOM (2020) 673.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti o stanovisko k:

-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dočasnej výnimke z určitých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES, pokiaľ ide o používanie technológií poskytovateľmi interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania na spracúvanie osobných a iných údajov na účely boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí online, KOM (2020) 568.

Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o stanovisko k:

-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis), KOM (2020) 80.

Výbor NR SR pre sociálne veci o stanovisko k:

-návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii, KOM (2020) 682.

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť o stanovisko k:

-zmenenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ, KOM (2020) 611;

-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení azylu a migrácie a o zmene smernice Rady 2003/109/ES a navrhovaného nariadenia (EÚ) XXX/XXX [Fond pre azyl a migráciu], KOM (2020) 610;

-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu, KOM (2020) 613;

-zmenenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení systému Eurodac na porovnávanie biometrických údajov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o riadení azylu a migrácie] a nariadenia (EÚ) XXX/XXX [nariadenie o presídlení], na zistenie totožnosti neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadení (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/818, KOM (2020) 614;

-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817, KOM (2020) 612.

Zahraničný výbor NR SR o stanovisko k:

-zmenenému návrhu nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027, KOM (2020) 443.

2.Prehľad politík Európskej únie, iniciatívne a iné materiály prerokúvané Výborom NR SR pre európske záležitosti

Táto časť správy o činnosti Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorú výbor predkladá za predchádzajúci rok, obsahuje informácie najmä o politikách Európskej únie a iniciatívnych a iných materiáloch, ktoré boli v uplynulom období prerokované na schôdzach Výboru NR SR pre európske záležitosti.

2.1Európska rada

Európska rada je jednou z najdôležitejších inštitúcii Európskej únie, je zložená z hláv štátov a predsedov vlád členských štátov Európskej únie. Počas sledovaného obdobia, v roku 2012, Európskej rade predsedal stály predseda Európskej rady Charles Michel. Návrhy vládnych stanovísk Slovenskej republiky k zasadnutiam Európskej rady, ktorá určuje celkové politické smerovanie a priority Európskej únie, v sledovanom období predkladali členom Výboru NR SR pre európske záležitosti ex ante alebo ex post na schôdzach výboru predseda vlády SR Igor Matovič a štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus.

Agenda Európskej rady bola na programe 4. schôdze Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 22. apríla 2020. Informáciu o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 23. apríla 2020, predložil predseda vlády SR Igor Matovič. Program zasadnutia členov Európskej rady bol zameraný na „Plán obnovy“ európskeho hospodárstva v dôsledku pandémie koronavírusu a cestovnú mapu uvoľňovaniu reštrikčných opatrení počas prvej vlny pandémie, koordinovanú stratégiu ukončenia opatrení vo forme súboru odporúčaní a zásad pre členské štáty Európskej únie. Predseda vlády privítal a ocenil súbor opatrení Komisie, ktoré umožňujú Slovenskej republike využiť zostávajúce finančné zdroje z európskych štrukturálnych a investičných fondov v režime flexibility. A ubezpečil členov výboru, že finančné prostriedky z týchto fondov Slovenská republika využije na boj proti pandémii a jej sociálno-ekonomických dôsledkom. Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Tomáš Valášek v diskusii otvoril tému uvoľňovania pravidiel štátnej pomoci v rámci hospodárskej súťaže na vnútornom trhu Európskej únie. Predseda výboru navrhol doplnenie uznesenia k bodu „Plán obnovy“: „Slovenská republika víta komplexnú hospodársku reakciu Európskej komisie na vypuknutie pandémie, vrátanie zrevidovania pravidiel štátnej pomoci. V ďalšej diskusii o téme štátnej pomoci budeme dbať na to, aby nové úpravy brali do úvahy aj potreby krajín menšej a strednej veľkosti a neobmedzili konkurencieschopnosť ich firiem a podnikateľov.“

Dňa 17. júna 2021 sa uskutočnila 10. schôdza Výboru NR SR pre európske záležitosti. Informáciu o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 19. júna 2020, na nej predložil predseda vlády SR Igor Matovič. Predseda vlády informoval členov výboru o vtedajších výsledkoch rokovaní ohľadom viacročného finančného rámca ako aj nástroja Európskej únie pre budúce generácie (New Generation EU). Skonštatoval, že Slovenskej republike vyhovujú a budeme túto svoju pozíciu hájiť. Problematickým zostával vtedajší odmietavý postoj tzv. skupiny šetrných – Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko, a tiež časti V4 - Česko, Maďarsko, ktoré neboli sú spokojné s alokačnými kritériami New Generation EU. Na tejto schôdzi, okrem toho, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok predložil dokument s názvom Prioritné témy európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2020.

Na 12. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 15. júla 2020, predložil informáciu o mimoriadnom rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila v dňoch 17. a 18. júla 2020, predseda vlády SR Igor Matovič, ktorý členov výboru informoval, že ústrednou témou diskusie mimoriadneho stretnutia lídrov bude návrh negociačného bloku k revidovanému návrhu viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 a k novému nástroju obnovy – Nástroj Európskej únie pre budúce generácie. Tento kompromisný návrh predstavil dňa 10. júla 2020 stály predseda Európskej rady Charles Michel. Do diskusie sa, okrem členov výboru, zapojilo aj viacero poslancov Európskeho parlamentu.

Avizovaná 16. schôdza Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa mala za účasti predsedu vlády SR Igora Matoviča uskutočniť dňa 23. septembra 2020 k rokovaniu Európskej rady, bola zrušená. Agenda Európskej rady, ktorá sa uskutočnila v dňoch 1. a 2. októbra 2020, bola na programe 18. schôdze výboru. Diskusia s predsedom vlády SR Igorom Matovičom na pôde výboru bola venovaná témam zasadnutia Európskej rady ako jednotný trh, priemyselná politika, digitálna agenda, Plán obnovy a odolnosti a v rámci balíka tém o vonkajších vzťahoch boli diskutované vzťahy Európskej únie s Čínou, Bieloruskom a Tureckom (v kontexte konfliktu v Stredomorí). V rozprave dominovala aj reakcia na otravu ruského opozičného politika A. Navaľného a konflikt v Náhornom Karabachu, ale aj vtedajší stav rokovaní Európskej únie so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“).

Predseda vlády SR Igor Matovič na 19. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti dňa 14. októbra 2020 predložil členom výboru informáciu o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila v dňoch 15. a 16. októbra 2020. Diskusia na schôdzi sa zameriavala na témy zasadnutia Európskej rady: klimatické zmeny, vzťahy Európskej únie s Afrikou, vzťahy Európskej únie so Spojeným kráľovstvom, právny štát v kontexte viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027, pandémia COVID-19 a ďalšie témy ako Bielorusko, Cyprus, konflikt v Náhornom Karabachu a vzťahy s Ruskom. V rozprave dominovali najmä klimatické ciele Európskej únie (zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030) a problematika kondicionality vo vzťahu k právnemu štátu.

Aj 23. schôdza Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 19. novembra 2020, bola venovaná agende Európskej rady. Informáciu o rokovaní Európskej rady prostredníctvom videokonferencie, ktorá sa uskutočnila 19. novembra 2020, predložil štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus. Témami zasadnutia bolo ďalšie posilnenie koordinácie boja proti pandémii COVID-19 vrátane testovania, vakcinácie a reštriktívnych opatrení, dlhodobý rozpočet Európskej únie a balík na podporu obnovy a boj proti terorizmu.

Informáciu o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila v dňoch 10. a 11. decembra 2020, predložil predseda vlády Igor Matovič na 26. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 10. decembra 2020. Predseda vlády uviedol témy rokovania a stanoviská Slovenskej republiky k nim: možnosť veta Maďarska a Poľskej republiky v súvislosti s viacročným finančným rámcom; zmeny klímy (cieľ zníženia emisií do roku 2030); pandémia COVID-19 a vzájomná výmena informácií a koordinácia spoločného postupu Európskej únie; bezpečnosť a boj proti terorizmu – aj v reakcii na teroristické útoky v Paríži a vo Viedni; vonkajšie vzťahov (vzťahy medzi Európskou úniou a USA, východné Stredomorie, Južné susedstvo a bieloruská jadrová elektráreň Ostrovec). Okrem členov výboru a zástupcov Slovenskej republiky v Európskom parlamente v rozprave vystúpil aj aktivista z iniciatívy Klíma ťa potrebuje Jakub Hrbáň v súvislosti v témou klimatických zmien.

Aj v poradí 29. schôdza Výboru NR SR pre európske záležitosti bola venovaná agende Európskej rady. Uskutočnila sa dňa 22. januára 2021 a predseda vlády SR Igor Matovič na nej predložil ex post informáciu o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 21. januára 2021. Okrem predsedu vlády sa schôdze zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus, ktorý doplnil predsedu vlády o informáciu týkajúcu sa výsledkov rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti, a viacero poslancov Európskeho parlamentu. Členovia Európskej rady rokovali prostredníctvom videokonferencie o koordinácii reakcie na pandémiu COVID-19. Vymenili si informácie o najlepších postupoch a názory na testovanie, očkovanie a detekciu nových variantov vírusu. Rokovali aj o dôležitosti toho, aby hranice zostali otvorené s cieľom zabezpečiť fungovanie jednotného trhu Európskej únie.

2.2Všeobecné záležitosti

Otázky všeobecných záležitostí Európskej únie od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy podliehajú pod gesciu Rady EÚ pre všeobecné záležitosti. Členovia Výboru NR SR pre európske záležitosti boli v sledovanom období pravidelne informovaní o témach rokovaní Rady rovnako ako o témach zasadnutí Európskej rady a o návrhu stanovísk k týmto témam.

V sledovanom období dominovala v oblasti všeobecných záležitostí téma pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 spôsobujúceho respiračné ochorenie COVID-19. Na 2. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 2. apríla 2020, členovia na návrh predsedu výboru Tomáša Valášeka prijali komplexné uznesenie č. 3 k aktuálnej situácii ohľadom šírenia globálnej pandémie nového koronavírusu a dôsledkom tejto pandémie na každodenný život a európske hospodárstvo v kontexte súvisiacich opatrení. Materiál sumarizuje opatrenia a aktivity, ktoré doposiaľ Európska únia prostredníctvom svojich inštitúcií podnikla v boji proti koronavírusu. Návrh uznesenia sa tiež týka aktivít, ktoré by mala Slovenská republika urobiť z pohľadu komunikácie vo vzťahu ku Komisii.

Dňa 20. mája 2020 sa uskutočnila 6. schôdza Výboru NR SR pre európske záležitosti, na ktorej minister vnútra SR Roman Mikulec a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok, v súvislosti s prebiehajúcou prvou vlnou pandémie, predložili informáciu k usmerneniu Komisie k bezpečnému obnoveniu slobody pohybu a zrušeniu kontrol na vnútorných hraniciach (realizácia usmernenia). Minister Korčok informoval členov výboru o balíku odporúčaní Komisie.

Do oblasti všeobecných záležitostí patrilo v uplynulom období aj vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie alebo skrátene brexit. Dňa 30. júna 2020 sa uskutočnila 11. schôdza Výbor NR SR pre európske záležitosti, na ktorej bol brexit a jeho dopad na obranyschopnosť

Európy diskutovanou témou. Tento bod programu sa uskutočnil formou spoločnej schôdze s Výborom NR SR pre obranu a bezpečnosť v zmysle § 56 rokovacieho poriadku. Informáciu predložil mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v SR Andrew Garth, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Ladislav Miko a mimoriadny a stály predstaviteľ SR pri NATO Radovan Javorčík.

V poradí 14. schôdza Výboru NR SR pre európske záležitosti sa uskutočnila dňa 16. septembra 2020 a mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Spolkovej republiky Nemecko v SR Barbara Wolf na nej predložila členom výboru Priority nemeckého predsedníctva v Rade 2020. Program nemeckého predsedníctva Rady sa v druhom polroku 2020 sústreďoval na nasledujúce oblasti: prekonanie následkov krízy spôsobenej koronavírusom v záujme dlhodobej, ako aj hospodárskej a sociálnej obnovy, silnejšia a inovatívnejšia Európa, spravodlivá Európa, udržateľná Európa, Európa bezpečnosti a spoločných hodnôt a v neposlednom rade silnejšia Európa vo svete. Nemecko malo ambíciu, vzhľadom na pandémiu COVID-19, zamerať na hospodársku a sociálnu obnovu a zároveň posunúť Európsku úniu v strategicky dôležitých témach budúcnosti. Diskusia s poslancami bola zameraná na aktuálne európske témy.

Na 17. schôdzi Výbor NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 23. septembra 2020, predložil štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus členom výboru informáciu ex post o rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti, ktorá sa uskutočnila 22. septembra 2020. Diskusia na schôdzi výboru sa venovala agende zasadnutia Európskej rady (1. a 2. október 2020): najmä jednotný trh, priemyselná politika, digitálna transformácia a Turecko. Agendou zasadnutia boli aj vzťahy medzi Európskou úniou a Čínou a vtedajší stav rokovaní medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom ohľadom vykonávaní dohody o vystúpení a úsilí o to, aby bola Európska únia pripravená vzhľadom na koniec prechodného obdobia. Témou bola tiež spolupráca na úrovni Európskej únie, pokiaľ ide o vnútroštátne opatrenia obmedzujúce voľný pohyb počas pandémie COVID-19 a tiež záležitosť postupu podľa článku 7 ods. 1 ZEÚ o vývoji v Poľsku a Maďarsku.

Na tejto schôdzi bol témou v rámci samostatného bodu aj Plán obnovy. Poslanec Ladislav Kamenický predložil Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie stanoviska Slovenskej republiky k vypracovaniu národného plánu podpory obnovy a odolnosti a k záväzným rámcom zamerania programov a investícií z nástroja Next Generation EU (EÚ pre ďalšie generácie) na roky 2021 až 2023 podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. V rámci diskusie k tomuto bodu programu, okrem členov výboru, vystúpil aj vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Ladislav Miko. Diskusia sa týkala najmä objemu financií z plánu a procesuálnych otázok.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ľuboša Blahu, Maroša Kondróta, Ladislava Kamenického a Dušana Jarjabka na vykonanie kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky v súvislosti s vypracovaním národného plánu podpory obnovy a odolnosti podľa § 127 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov bol predložený Ladislavom Kamenickým na 19. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila 14. októbra 2020.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára, Ladislava Kamenického, Vladimíra Faiča a Mariána Kéryho na prijatie uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky k pripravenosti Slovenskej republiky na scenár nedosiahnutia dohody o vzťahoch Európskej únie a Spojeného kráľovstva bol predložený na 22. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 25. novembra 2020.

Na 24. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila 3. decembra 2020, predložil podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič Pracovný program Komisie na rok 2021. Diskusia medzi Marošom Šefčovičom a členmi výboru sa v rozprave zameriavala najmä na aktivity Komisie v súvislosti s pandémiou COVID-19 (predovšetkým vakcinácia), viacročný finančný rámec, Plán obnovy, transatlantické vzťahy a klimatickú politiku.

V poradí 30. schôdza Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 27. januára 2021, bola opäť venovaná iniciatívam poslancov z poslaneckého klubu SMER-SD. Poslanec NR SR Ladislav Kamenický predložil tejto schôdzi členom výboru Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ladislava Kamenického, Vladimíra Faiča a Jána Richtera na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k spoločenskému a politickému dialógu pri príprave a schvaľovaní národného plánu podpory obnovy a odolnosti; a Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ladislava Kamenického, Vladimíra Faiča a Jozefa Habánika na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku krízovému spôsobu riadenia projektu prípravy a schvaľovania národného plánu podpory obnovy a odolnosti.

2.3Zahraničné veci

Priamu relevanciu k vonkajším aktivitám Európskej únie v rámci konfigurácie Rady EÚ má predovšetkým Rada EÚ pre zahraničné veci (ďalej len „Rada“) rokujúca spravidla na úrovni ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie. Tejto Rade predsedal v roku 2020 Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a zároveň podpredseda Európskej komisie Josep Borrell Fontelles. Členovia Výboru NR SR pre európske záležitosti boli o témach rokovania tejto Rady a vládnych stanoviskách Slovenskej republiky jednotlivým témam pravidelne informovaní.

Agenda zahraničných vecí bola na programe 3. schôdze Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 21. apríla 2020. Informáciu o rokovaní Rady, ktorá sa uskutočnila 22. apríla 2020, predložil členom výboru minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Zasadnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín Európskej únie bolo venované Ukrajine a Východnému partnerstvu. Téma zasadnutia bola zvolená v dôsledku dopadu pandémie na krajiny Východného partnerstva a situáciu v týchto krajinách. Minister skonštatoval, že Východné partnerstvo považuje Slovenská republika za dôležitú súčasť slovenskej zahraničnej politiky. Najmä Ukrajina je, podľa ministra, kľúčová pre Slovenskú reubliku z hľadiska bezpečnosti. Slovenská republika podporuje európsku perspektívu Ukrajiny a neuznáva narušenie teritoriálnej integrity Ukrajiny. Slovenská republika, okrem iného, taktiež podporila mobilizáciu financií na pomoc v boji s pandémiou COVID-19.

Minister Ivan Korčok na tejto schôdzi predložil členom výboru aj Programové vyhlásenie vlády SR. Minister v úvode zdôraznil, že Slovenská republika dlhodobo zadefinované svoje miesto vo svete. Podľa jeho slov, Slovenská republika patrí do západného civilizačného okruhu. Euroatlantická orientácia Slovenskej republiky je, podľa jeho slov, pre nadchádzajúce obdobie kľúčová. Minister zdôraznil, že vláda má záujem na kvalitnej

legislatívnej činnosti Európskej únie a zdôrazňuje dôležitosť princípu subsidiarity a proporcionality. Minister naznačil ambíciu posilniť spoluprácu s NR SR ako aj členmi Európskeho parlamentu zvolenými za Slovenskú republiku. A prisľúbil, že rezort zahraničných a európskych záležitostí bude intenzívne a konštruktívne spolupracovať s Výborom NR SR pre európske záležitosti.

Okrem formálnych schôdzí výboru sa v uplynulom období uskutočnili aj neformálne pracovné stretnutia. Dňa 5. mája 2020 sa uskutočnilo pracovné stretnutie členov Výboru NR SR pre európske záležitosti k Summitu EÚ – Západný Balkán. Informáciu predložili prizvaní hostia: osobitný predstaviteľ EÚ pre západný Balkán Miroslav Lajčák a predseda delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Čiernou Horou a spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko Vladimír Bilčík. Na 11. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila 30. júna 2020, predložil materiál s názvom Zameranie činnosti Veľvyslanectva SR v Slovinskej republike dezignovaný veľvyslanec Peter Zeleňák.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na 13. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 9. septembra 2020, predložil materiál s názvom Zahraničná a európska politika Slovenskej republiky v roku 2020. Materiál na rokovanie minister Korčok predložil v nadväznosti na prijatie nového Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 až 2024 a podpísanie Spoločného vyhlásenia troch ústavných činiteľov Slovenskej republiky z dňa 9. mája 2020 a zároveň reflektujúc zahraničnopolitický vývoj spôsobený šírením globálnej pandémie COVID-19. Minister opätovne zdôraznil, že určujúcim rámcom zahranično-politického pôsobenia Slovenskej republiky je členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Vyjadrením hodnotového ukotvenia slovenskej zahraničnej politiky je podpora dodržiavania medzinárodného práva a záujem na udržaní a rozvoji multilateralizmu.

Okrem toho, na tejto schôdzi predložila štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková členom výboru Návrh na vyslovenie súhlasu NR SR s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej, ktorá podlieha vysloveniu súhlasu NR SR a súčasne je potrebné, aby NR SR rozhodla o tom, že dohoda má prednosť pred zákonmi podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR. Cieľom rámcovej dohody bolo vytvorenie posilneného partnerstva medzi zmluvnými stranami a prehĺbenie spolupráce v oblastiach spoločného záujmu. Dohoda vytvorila súdržný a právne záväzný rámec pre vzťahy Európskej únie s Austráliou. Dohoda je zároveň všeobecným rámcom na podporu politickej a odvetvovej spolupráce vo viac ako štyridsiatich oblastiach (napríklad v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, spravodlivosti, výskumu, vzdelávania, udržateľného rozvoja, energetiky a dopravy).

Na 19. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa konala 14. októbra 2020, predložil dezignovaný veľvyslanec Rastislav Káčer dokument s názvom Zameranie činnosti Veľvyslanectva SR v ČR. Diskusia s členmi výboru sa zamierala na krajiny v susedstve, najmä Maďarsko a Českú republiku a regionálne zoskupenie Vyšehradskej skupiny všeobecne. Na 25. schôdzi dňa 9. decembra 2020 predložila dezignovaná veľvyslankyňa Petra Vargová svoj Návrh zamerania činnosti Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii, v ktorom načrtla priority na nasledovné obdobie (legislatíva, komunikácia s občanmi, transformácia hospodárstva Európskej únie na klimaticky neutrálne atď.). V rozprave rezonovala, okrem iného, aj Konferencia o budúcnosti Európskej únie, klimatické ciele Európskej únie, vzťahy Európskej únie so Spojeným kráľovstvom a viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027.

Vojenským operáciám Európskej únie v Afrike bola dňa 25. novembra 2020 venovaná 22. schôdza Výboru NR SR pre európske záležitosti. Tento bod sa uskutočnil formou spoločnej schôdze s Výborom NR SR pre obranu a bezpečnosť v zmysle § 56 rokovacieho poriadku NR SR v kinosále NR SR. Informáciu o francúzskych a európskych vojenských operáciách a misiách na africkom kontinente predložil mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Francúzskej republiky v SR J. E. Christophe Léonzi. Prizvaní k tejto téme boli dezignovaný veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor a pridelenec obrany Francúzska Daniel Kopecký.

Na 27. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila 13. januára 2021, bol predložený Návrh Obrannej stratégie Slovenskej republiky štátnym tajomníkom Ministerstva obrany SR Marianom Majerom. Obranná stratégia Slovenskej republiky je hlavným strategickým dokumentom, ktorý určuje základné prístupy Slovenskej republiky k zabezpečovaniu svojej obrany. Sú v nej obsiahnuté východiská obrannej politiky Slovenskej republiky a obranná politika Slovenskej republiky ako taká.

Na 28. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 19. januára 2021, predložil minister zahraničných veci a európskych záležitostí SR Ivan Korčok Návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, ktorej cieľom je komplexne reagovať na zmenené bezpečnostné prostredie vzhľadom na to, že bezpečnostná situácia sa v posledných rokoch vo viacerých oblastiach zmenila s negatívnymi dôsledkami aj na bezpečnosť Slovenskej republiky. Minister Korčok zdôraznil, že globálna pandémia nového koronavírusu spustila novú globálnu krízu, prehĺbila napätie medzi štátmi a rozdelila spoločnosť vo viacerých krajinách. Ďalej sa vyjadril k takým bezpečnostným hrozbám ako globálna zmena klímy, oslabovanie multilateralizmu, erózia medzinárodných dohôd a inštitúcií, geopolitické súperenie, ozbrojené, hybridné a kybernetické útoky či dezinformácie. Skonštatoval, že stratégia je postavená na hodnotách, ktoré Slovenská republika vyznáva a dvoch základných pilieroch našej bezpečnosti, stability a prosperity – členstve Slovenskej republiky v NATO a Európskej únii.

Na tejto schôdzi tiež štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných veci a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková predložila informáciu o rokovaní Rady, ktorá sa uskutočnila 25. januára 2021. Zasadnutie bolo zamerané najmä na klimatickú a energetickú diplomaciu: zvýšenie klimatických ambícií prostredníctvom posilnenia externej dimenzie klimatickej a energetickej politiky; výstup konferencie COP26 v Glasgowe a prediskutovanie geopolitických dopadov energetickej prechodu na nízkouhlíkové a bezuhlíkové zdroje energie; mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na vonkajších hraniciach Európskej únie, technologická neutralita a právo na vlastný energetický mix. Ďalším bodom programu zasadnutia boli vzťahy Európskej únie s Japonskom na základe dohôd o strategickom a ekonomickom partnerstve.

2.3.1Zahraničný obchod

12. marca 2020 prijala Rada EÚ pre zahraničné veci vo formáte ministrov zodpovedných za obchod (ďalej len „Rada) rozhodnutie o uzavretí dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamom. V dohode o voľnom obchode sa stanovuje takmer úplné (99 %) zrušenie ciel medzi oboma blokmi. 65 % ciel na vývoz z Európskej únie do Vietnamu sa zruší hneď, ako dohoda o voľnom obchode nadobudne platnosť, a zvyšné clá sa zrušia postupne počas nasledujúcich 10 rokov. Obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Vietnamom obsahuje aj dôležité ustanovenia o ochrane duševného vlastníctva, pracovných právach a udržateľnom rozvoji. Súčasťou dohody o voľnom obchode sú záväzky na

vykonávanie základných noriem Medzinárodnej organizácie práce a dohovorov OSN týkajúcich sa napríklad boja proti zmene klímy alebo ochrany biodiverzity.

2. apríla 2020 schválila Rada viacstrannú dočasnú arbitrážnu dohodu, ktorá členom WTO umožní prekonať súčasnú paralýzu Odvolacieho orgánu WTO a riešiť obchodné spory medzi sebou. 16. apríla 2020, sa prvý krát zaoberala návrhom Komisie na nové opatrenie týkajúce sa vývozných povolení pre určité druhy osobných ochranných prostriedkov. Rokovala tiež o usmerneniach Komisie pre preverovanie priamych zahraničných investícií.

Počas videokonferencie 9. júna 2020 sa Rada venovala otázke výberu generálneho riaditeľa WTO. Zdôraznila potrebu diverzifikácie a zodolnenia dodávateľských reťazcov pre Európsku úniu a vyzvala na rozšírenie a upevnenie siete obchodných dohôd s kľúčovými obchodnými partnermi. Významný počet delegácií na Rade zdôraznil dôležitú úlohu, ktorú by v budúcej obchodnej politike Európskej únie mal zohrávať udržateľný rozvoj.

Vyššie uvedené rokovanie Rady na svojom zasadnutí 11. júna 2020 reflektoval aj Výbor NR SR pre európske záležitosti, prednostne sa však zameral na obchodné vzťahy so Spojeným kráľovstvom v kontexte prebiehajúcich negociácií o Dohode o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom (ďalej len „Dohoda“). Na margo návrhu Dohody Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Ladislav Miko uviedol, že ide ďaleko nad rámec toho, čo má Európska únia s inými štátmi. Z hľadiska Slovenskej republiky spomenul tiež problematiku automobilového priemyslu, ale aj ďalších priemyselných odvetví, kde špecifický prístup Spojeného kráľovstva na trh Európskej únie môže mať za následok ohrozenie veľkého množstva pracovných miest (napríklad otázka bezcolného uvádzania komponentov na trh Európskej únie).

Na 13. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa konala 9. septembra 2020, sa minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok dotkol otázky zahraničného obchodu, a to najmä v súvislosti s hodnotením vzájomných vzťahov medzi Európskou úniou a Čínou. Konštatoval, že Čína ako globálny hráč zostane partnerom Európskej únie, je však aj dravým konkurentom. Jej postavenie vo svetovej politike a ekonomike sa zásadne zmenilo odkedy sa stala členom Svetovej obchodnej organizácie, kde vykazuje problémové praktiky.

Otázka obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom opätovne rezonovala na 18. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti 1. októbra 2020 – v deň zahájenia Európskej rady. Predseda vlády SR Igor Matovič uviedol, že stále existuje viera v dosiahnutie Dohody do konca roku 2020. Okrem iného potvrdil, že prioritami Slovenskej republiky zostávajú rovnaké podmienky pre firmy, tzv. level playing field. Informoval o téme prierezového konceptu strategickej autonómie Európskej únie, kde upozornil na protekcionistické tendencie, keďže veľká časť hospodárskej aktivity Európskej únie pochádza z globálneho obchodu. Pri otázke udržateľnosti ekonomiky Slovenskej republiky predseda vlády zdôraznil úlohu automobilového priemyslu, ktorý netreba utlmiť, ale ozeleniť. V podobnom duchu sa o priemysle Slovenskej republiky vyjadril aj počas 19. schôdze Výboru NR SR pre európske záležitosti konanej dňa 14. októbra 2020, keď uviedol, že dôležitým princípom pre Slovenskú republiku zostáva, okrem iného, zachovanie rovnováhy medzi zvyšovaním klimatických ambícií a rozvíjaním konkurencieschopnosti priemyslu. Dodal, že znižovanie emisií skleníkových plynov musí ísť ruka v ruke so zavádzaním uhlíkových ciel a podobných opatrení.

Na zasadnutí vedúcich predstaviteľov Európskej únie a Kanady 29. októbra 2020 sa v rámci obchodnej politiky prerokovali témy súvisiace s reformou WTO, zvýšením odolnosti globálnych dodávateľských reťazcov a prehĺbením spolupráce zameranej na strategické partnerstvo v oblasti kritických surovín. Vedúci predstavitelia uvítali pozitívne výsledky komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Kanadou (CETA). Oživenie po pandémii COVID-19 označili za príležitosť na „zelený reset“ hospodárstva.

9. novembra 2020 sa Rada bližšie oboznámila s informáciami o aktuálnom stave ochranných opatrení Európskej únie týkajúcich sa ocele. Rokovala o preskúmaní obchodnej politiky v kontexte procesu konzultácií o budúcej obchodnej a investičnej politike Európskej únie. Osobitú pozornosť venovala reforme WTO. Rada sa tiež zamerala na obchodné vzťahy Európskej únie s Čínou, a to najmä v súvislosti s komplexnou dohodou o investíciách (CAI). Čínu zároveň vyzvala, aby riešila prekážky prístupu na trh a nadmernú kapacitu a aby sa zapojila do rokovaní o priemyselných dotáciách v rámci WTO.

23. novembra 2020 Rada prijala rozhodnutie o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Čínou o zemepisných označeniach. Prvá významná bilaterálna obchodná dohoda podpísaná medzi Európskou úniou a Čínou zabezpečí 100 agropotravinových zemepisných označení Európskej únie. Podobne bude v Európskej únii chránených 100 čínskych výrobkov. Dohoda obsahuje aj mechanizmus na dopĺňanie ďalších zemepisných označení.

Prostredníctvom videokonferencie sa 26. novembra 2020 k otázke vzájomného obchodu vyjadrili aj lídri Európskej únie a Austrálie. Skonštatovali, že v rokovaniach o ambicióznej a komplexnej dvojstrannej obchodnej dohode sa dosiahol značný pokrok. 24. decembra 2020 sa podarilo dosiahnuť dohodu o usporiadaní budúcich vzťahov so Spojeným kráľovstvom. Nové partnerstvo Európskej únie so Spojeným kráľovstvom rámcuje najmä Dohoda o obchode a spolupráci.

V rámci videokonferencie 30. decembra 2020 vedúci predstavitelia Európskej únie a Číny v zásade ukončili rokovania o komplexnej dohode o investíciách medzi Európskou úniou a Čínou. Dohoda má pomôcť obnoviť rovnováhu v obchodných a investičných vzťahoch medzi stranami dohody, poskytnúť investorom z Európskej únie bezprecedentnú úroveň prístupu na trh, prispieť k rovnakým podmienkam, a teda aj k spravodlivejšiemu zaobchádzaniu. Európska únia na stretnutí zopakovala svoje očakávanie, že sa Čína zapojí do rokovaní o priemyselných dotáciách vo WTO. Vedúci predstavitelia Európskej únie tiež zdôraznili potrebu zlepšiť prístup na trh pre obchodníkov Európskej únie v odvetviach, ako sú agropotravinárstvo a digitálny sektor, a riešiť nadmernú kapacitu v tradičných odvetviach, ako sú odvetvia ocele a hliníka, ako aj v moderných technológiách.

2.4Finančné záležitosti a fondy Európskej únie

Problematika finančných a hospodárskych záležitostí Európskej únie podlieha pod gesciu Rady Európskej únie pre hospodárske a finančné záležitosti (ďalej len „Rada“), avšak rokovania prebiehajú aj na úrovni Európskej rady. V predmetnom období sa prioritné témy týkali prevažne nového viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 a najmä reakcie na pandémiu COVID-19. Členovia Výboru NR SR pre európske záležitosti boli v uplynulom období pravidelne informovaní o týchto témach.

Na 4. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 22. apríla 2020, predstavil predseda vlády SR Igor Matovič informáciu o rokovaní Európskej

rady, ktorá sa uskutočnila 23. apríla 2020. Premiér informoval výbor, že program zasadnutia členov Európskej rady bude zameraný na tzv. „Plán obnovy“ európskeho hospodárstva v dôsledku pandémie koronavírusu a cestovnú mapu uvoľňovaniu reštrikčných opatrení, koordinovanú stratégiu ukončenia opatrení vo forme súboru odporúčaní a zásad pre členské štáty Európskej únie. Súčasťou Plánu obnovy má byť aj vytvorenie avizovaného Fondu obnovy, ktorý má členom Európskej rady predstaviť španielsky premiér Pedro Sánchez. Fond má byť krytý európskym rozpočtom a podľa slov predsedu vlády by postupne mohol dosiahnuť výšku až 1 000 miliárd eur. Predseda vlády privítal a ocenil súbor opatrení Komisie, ktoré umožňujú Slovenskej republike využiť zostávajúce finančné zdroje z európskych štrukturálnych a investičných fondov v režime flexibility. Ubezpečil poslancov, že finančné prostriedky z týchto fondov Slovenská republika využije na boj proti pandémii a jej sociálno-ekonomických dôsledkom. Výbor NR SR pre európske záležitosti svojím 8. uznesením schválil stanoviská Slovenskej republiky na rokovanie Európskej rady, pričom do stanoviska k bodu „Plán obnovy“ doplnil nasledovný text: „Slovenská republika víta komplexnú hospodársku reakciu Komisie na vypuknutie pandémie, vrátanie zrevidovania pravidiel štátnej pomoci. V ďalšej diskusii o téme štátnej pomoci budeme dbať na to, aby nové úpravy brali do úvahy aj potreby krajín menšej a strednej veľkosti a neobmedzili konkurencieschopnosť ich firiem a podnikateľov.“

Na 5. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 28. apríla 2020, predložil minister financií SR Eduard Heger informáciu o rokovaní Rady, ktorá sa uskutočnila 16. apríla 2020 (ex post). Európske inštitúcie predstavili v predchádzajúcom období niekoľko opatrení s cieľom oživiť hospodárstvo. V otázke emisie spoločných európskych dlhopisov (tzv. koronabondov) nebola zhoda, diskusia sa preto orientovala na tzv. Fond obnovy. Minister konštatoval, že Európska únia stojí na križovatke a potrebujeme sa pohnúť. Známy Európsky mechanizmus pre stabilitu (euroval) bude podľa ministra použitý hlavne na financovanie zdravotníckych pomôcok a zdravotníckeho personálu. Európska investičná banka potvrdila zámer sprístupniť paneurópsky záručný fond vo výške 25 miliárd eur na podporu predovšetkým malých a stredných podnikov s cieľom mobilizovať 200 miliárd eur investícií. Minister tiež avizoval a pozitívne zhodnotil aktiváciu európskeho mechanizmu SURE zameraného na zmiernenie rizík nezamestnanosti v prípade núdze. Výbor NR SR pre európske záležitosti zobral informáciu na vedomie.

Na 7. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 2. júna 2020, predložil minister financií SR Eduard Heger výboru Program stability SR na roky 2020 až 2023, ako aj informáciu o využití záchranného balíka Európskej únie na štrukturálne reformy. Minister objasnil, že Program stability tento rok obsahuje aj revízie za niektoré rezorty ako aj správu implementačnej jednotky útvaru hodnoty za peniaze. Pri tvorbe dokumentu vychádzal rezort z makroprognózy tvorenej v apríli. Nová prognóza mala vyjsť v polovici júna a priniesť reálnejšie čísla. Podľa toho sa budú musieť prepracovať aj niektoré čísla, ktoré sa používajú pre tvorbu rozpočtu. Notifikácia Komisie ukázala, že Slovenská republika bola medzi skupinou štátov, kde sa HDP prepadlo najvýraznejšie. Momentálne sa členské štáty Európskej únie nesnažia o konsolidáciu ale udržanie ekonomiky. Pre Slovenskú republiku je problematická výška dlhu, ktorý môže prekonať hranicu 60 % HDP. Udržateľnosť verejných financií sa v poslednom období vychýlila do rizikových parametrov. Vláda podľa ministra tento trend potrebuje vrátiť späť a vyslať tým aj signál investorom, cez ktorých financujeme verejný dlh. Ohľadom druhého bodu schôdze minister ozrejmil, že vláda potrebuje do konca roka pripraviť plány reforiem a nastaviť mechanizmy a spôsoby čerpania zdrojov z viacročného finančného rámca. Fond obnovy bude nadväzovať na národný program reforiem, ktorý je súčasťou rozpočtového procesu. Ako už bolo spomenuté, dôraz bude kladený na témy ako

digitalizácia, školstvo, zelená obnova, zdravotníctvo. Minister zdôraznil, že vytvorenie fondu obnovy je rozhodnutím lídrov členských štátov Európskej únie. Výbor NR SR pre európske záležitosti odporučil NR SR vziať Program stability SR na roky 2020 až 2023 na vedomie a informáciu o využití záchranného balíka Európskej únie na štrukturálne reformy zobral na vedomie.

Na 8. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 4. júna 2020, predložil štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Ján Oravec informáciu o využití záchranného balíka Európskej únie na štrukturálne reformy. Štátny tajomník informoval o priebehu negociácie ohľadom konkrétnych súm v rámci záchranného balíka, taktiež o spôsobe ich použitia a čerpania. Finančný nástroj Next Generation EU bude mať približnú kapacitu 750 miliárd eur, čo je nad rámec zdrojov viacročného finančného rámca (1 100 miliárd eur). Balík pomoci Next Generation EU obsahuje tri piliere – podpora pri dosahovaní obnovy, naštartovanie hospodárstva a podpora súkromných investícií; a ponaučenia z krízy. Kľúčovým bude podľa štátneho tajomníka prepojenie zdrojov na realizáciu reforiem, oblasť digitalizácie a dekarbonizácie. Pre Slovenskú republiku z tohto balíka vychádza suma približne 7,9 miliárd eur na nasledujúce štyri roky, okrem zdrojov z viacročného finančného rámca (18,6 miliárd eur na nasledujúcich sedem rokov). Výbor NR SR pre európske záležitosti zobral uznesením informáciu na vedomie.

Na 9. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 9. júna 2020, predložila ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová informáciu o čerpaní zdrojov zo záchranného balíka Európskej únie. Ministerka informovala, že do roku 2023 ešte bude prebiehať dočerpávanie starého programového obdobia. Konštatovala, že máme vyčerpaných len 33 %. Ak zásadným spôsobom nezlepšíme čerpanie, hrozia nám straty. 1,2 miliardy eur bolo presunutých na opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID19, kde sa v súčasnosti vypisujú výzvy. Problémy boli v štyroch operačných programoch – jeden z nich je regionálny operačný program, tiež program veda a výskum (kde Komisia už poslala varovný list). Riadiace orgány, ktorými sú rezorty, musia odstraňovať chyby a zlepšiť čerpanie. V tejto súvislosti poďakovala za podporu zákona, ktorý umožní zjednodušenie riadenia procesov čerpania. Príprava na čerpanie z nového programového obdobia je pre vládu veľkou výzvou, keďže bude mať dopad aj na nadchádzajúce volebné obdobia. V nadväznosti na viacročný finančný rámec sa pripravuje partnerská dohoda v spolupráci s jednotlivými rezortmi, ktoré boli požiadané o revíziu svojich priorít. Komisia vytýčila päť cieľov – inteligentnejšia, ekologickejšia, prepojenejšia, sociálnejšia Európa a Európa bližšie k občanom. Výbor NR SR pre európske záležitosti zobral informáciu na vedomie.

Na 10. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 17. júna 2020, predstavil predseda vlády SR Igor Matovič informáciu o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 19. júna 2020. Predseda vlády informoval, že doterajšie výsledky rokovaní ohľadom nového viacročného finančného rámca ako aj nástroja Európskej únie pre budúce generácie (New Generation EU) Slovenskej republike vyhovujú a budeme túto svoju pozíciu hájiť. Problematickým zostáva odmietavý postoj tzv. skupiny šetrných – Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko, a tiež časti V4 - Česko, Maďarsko, ktoré nie sú spokojné s alokačnými kritériami New Generation EU. Výbor NR SR pre európske záležitosti schválil stanoviská Slovenskej republiky na rokovanie Európskej rady.

Na 12. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 15. júla 2020, predstavil predseda vlády SR Igor Matovič informáciu o rokovaní Európskej rady,

ktorá sa uskutočnila 17.-18. júla 2020. Predseda vlády informoval, že ústrednou témou diskusie mimoriadneho stretnutia lídrov bude návrh negociačného bloku k revidovanému návrhu viacročného finančného rámca 2021-2027 a k novému nástroju obnovy – Nástroj Európskej únie pre budúce generácie. Tento kompromisný návrh predstavil 10. júla 2020 predseda Európskej rady Charles Michel, keďže pozície jednotlivých členských štátov boli rozdielne a miestami až protichodné, napríklad čo sa týka pomeru pôžičiek a grantov, časového rámca čerpania prostriedkov či tematickej koncentrácie. V tomto ohľade Slovenská republika zastávala pozíciu, aby čím viac prostriedkov bolo možné využiť aj na štrukturálne reformy. Samotný kompromisný návrh zohľadňuje kľúčové požiadavky Slovenskej republiky ohľadom variability a flexibility. Výbor NR SR pre európske záležitosti schválil stanoviská Slovenskej republiky na rokovanie Európskej rady a poveril predsedu vlády SR a) presadzovať taký alokačný kľúč pre Fond obnovy a odolnosti, ktorý dáva členským štátom väčšiu predvídateľnosť pri plánovaní budúcich reforiem a b) presadzovať navýšenie objemu peňazí z fondov Európskej únie, ktoré sú disponibilné pre slovenských poľnohospodárov, aby rozdiely v dotáciách Európskej únie medzi jednotlivými členskými štátmi nestavali slovenských poľnohospodárov do kompetitívnej nevýhody.

Na 21. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 5. novembra 2020, predložil štátny tajomník Ministerstva financií SR Marcel Klimek návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 a vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 z hľadiska primeranosti výdavkov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie. Návrh rozpočtu verejnej správy bol pripravovaný v extrémne náročných podmienkach spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19. Jej vplyv sa premieta jednak do príjmovej strany verejných financií cez výpadky daňových a odvodových príjmov, ako aj vyššími výdavkami na protipandemické opatrenia. Napriek týmto ťažkým podmienkam a mnohým neistotám vo vývoji situácie má návrh rozpočtu verejnej správy ambíciu postupne plniť ciele, ktoré si vláda stanovila vo svojom programovom vyhlásení. Slovenská ekonomika podľa posledných makroprognóz klesne v roku 2020 pre koronakrízu o 6,7 %. Príjmy z prostriedkov Európskej únie sú rozpočtované v celkovej sume 2,78 miliárd eur, pričom v sume 2,45 miliárd eur sú rozpočtované v rámci jednotlivých kapitol na úrovni platobných jednotiek Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstva vnútra SR. Prostriedky sú rozpočtované za programy 3. programového obdobia 2014 - 2020, a to za štrukturálne fondy vrátane programov Európskej územnej spolupráce, Kohézneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu, poľnohospodárskych fondov, za program Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb a za programy 4. programového obdobia 2021 - 2027, a to za fondy pre oblasť vnútorných záležitostí a poľnohospodárske fondy. V sume 330 miliónov sú rozpočtované v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa, nakoľko s ohľadom na prebiehajúci medzi-inštitucionálny dialóg k návrhu nariadenia k REACT-EU pre 3. programové obdobie nebolo možné narozpočtovať konkrétnu výšku finančných prostriedkov v jednotlivých kapitolách. Výdavky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom Európskej únie, k zahraničným grantom poskytnutým z rozpočtu Európskej únie a k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv sa rozpočtujú v sume 680 miliónov eur. Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únie sa rozpočtuje v kapitole Všeobecná pokladničná správa v sume 430 miliónov eur. Výbor NR SR pre európske záležitosti odporučil NR SR a) vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 schváliť, b) návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 vziať na vedomie a c) požiadať vládu SR, aby dôsledne zabezpečovala úlohy vyplývajúce zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2021.

2.5Spravodlivosť a vnútorné veci

Výbor NR SR pre európske záležitosti sa v rámci agendy spravodlivosti a vnútorných vecí v roku 2020 prevažne venoval otázkam pandémie COVID-19 a novému migračnému paktu Komisie.

Výbor NR SR pre európske záležitosti na svojej 6. schôdzi dňa 20. mája 2020 prerokoval informáciu k usmerneniu Komisie k bezpečnému obnoveniu slobody pohybu a zrušeniu kontrol na vnútorných hraniciach (realizácia usmernenia), pričom informáciu predložil minister vnútra SR Roman Mikulec a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Minister vnútra informoval, že podľa usmernenia Komisie by znovuobnovenie voľného pohybu malo byť založené na troch základných kritériách a to: epidemiologická situácia, ochranné opatrenia a ekonomické a sociálne hľadiská. Rozhodnutie o určení kontrol na vnútorných hraniciach a o ich intenzite sú však v plnej miere v rukách členských štátov, ktoré zodpovedajú za to, že by mali byť vždy primerané identifikovaným ohrozeniam. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí doplnil, že víta balík odporúčaní Komisie. Kompetencie členských štátov sú síce jasné, ale Európska únia aspoň v rámci svojich kompetencií upozorňuje na potrebu koordinácie v záujme občanov Európskej únie. Minister spomenul aj to, že v rámci zjednodušenia komunikácie voči občanom ohľadom postupného otvárania hraníc sa používa výraz „mini-Schengen“, čo však môže byť chápané rôzne. Minister upozornil aj na to, že v momente otvorenia hraníc voči susedom sa štát stáva závislý od toho, aké kritériá susedný štát nastaví voči ďalším štátom. Spomenul aj prebiehajúce rokovania s Českom a Rakúskom ohľadom zrušenia kontrol k 15. júnu 2020. Platí kritérium, že Slovenská republika je atraktívny partner vzhľadom na nízku mieru nákazy. So záujmom sa pridalo aj Maďarsko, ktoré podobne ako Slovenská republika bude občanom umožňovať 24-hodinové návštevy vo vybraných štátoch bez povinnosti návratu do karantény, respektíve predloženia testu.

10. schôdza Výboru NR SR pre európske záležitosti konaná 17. júna 2020 sa venovala prioritným témam európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2020 a tiež informácií o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 19. júna 2020. V rámci prioritných tém sa diskutovalo aj o kybernetickej bezpečnosti. Zvýšená pozornosť z pohľadu kybernetickej bezpečnosti sa týka aktuálne najmä problematiky budovania sietí 5G, ktorá by mala byť v Európskej únii v maximálnej možnej miere koordinovaná. V tomto zmysle Slovenská republika víta aktivity Komisie, ktorá 29. januára 2020 publikovala tzv. „5G toolbox“, ktorý má ďalej upravovať bezpečnostné riziká pri zavádzaní 5G ako kritickej infraštruktúry Európskej únie. Viaceré členské štáty Európskej únie (bez Slovenskej republiky) avizovali polročný posun pri prideľovaní frekvencií 5G v dôsledku aktuálnej krízy COVID-19, avšak komisárka Margrethe Vestager vyzýva na dodržanie pôvodných termínov a prípadné urýchlenie zavádzania 5G a prípravu na 6G. V priebehu roka 2020 má prísť k revízii Smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov (NIS) s cieľom dosiahnutia vyššej miery harmonizácie medzi členskými štátmi v kybernetickej bezpečnosti a vysokú prioritu pre Slovenskú republiku má aj pripravovaná aktualizácia regulácie pre online platformy a online prostredie, s vyššou mierou transparentnosti a ochrany spotrebiteľov (Digital Service Act). Kybernetická bezpečnosť patrí dlhodobo medzi základné priority Slovenskej republiky v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti štátu. Slovenská republika má platnú koncepciu kybernetickej bezpečnosti schválenú na roky 2015 – 2020, zákon o kybernetickej bezpečnosti z roku 2018 a tiež transponovanú smernicu NIS.

Jednou z prioritných oblastí agendy Európskej únie je už niekoľko rokov téma migrácie. Spravodajca za oblasť vnútorných vecí a spravodlivosti, poslanec Ľudovít Goga sa v rámci týchto tém zaujímal o problematiku migrácie aj v kontexte nárastu žiadostí o azyl, ktorý evidujú južné štáty Európskej únie. Spomenul prípravu nového paktu o migrácií a azyle možnosť znovuotvorenia otázky kvót.

S cieľom poskytnúť nový podnet predložila Komisia v druhom polroku 2020 tzv. Nový pakt o migrácii a azyle. Pakt pokrýva vnútorné i vonkajšie aspekty migrácie. Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson sa v súvislosti s prípravou nového paktu o migrácii a azyle stretla so zástupcami jednotlivých členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenskej republiky. Pozície Slovenskej republiky sú reflektované (aj) v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020-2024. Bude kľúčové posunúť rokovania o Novom pakte o migrácii a azyle tak, aby sme sa vyhli opakovaniu scenára z predchádzajúcich rokov pri diskusiách o nikam nevedúcom návrhu na záväzné prerozdeľovanie migrantov.

Dňa 16. septembra prezentovala na 14. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Spolkovej republiky Nemecko v SR, Barbara Wolf, priority nemeckého predsedníctva v Rade. Pokiaľ ide o migráciu, program postavil do popredia dlho očakávanú reformu spoločného európskeho azylového systému (CEAS), vrátane nového vymedzenia zodpovedností a kontroverzného návrhu na vybavovanie azylových žiadostí na vonkajších hraniciach Európskej únie. Ďalším pilierom programu bola podpora právneho štátu v Európe. Nemecko podporilo návrh Komisie spojiť dodržiavanie princípov právneho štátu s vyplácaním finančných prostriedkov Európskej únie.

Témou 22. schôdze Výboru NR SR pre európske záležitosti dňa 25. novembra 2020 bol transpozičný deficit Slovenskej republiky. Informáciu o transpozičnom deficite a harmonograme jeho odstránenia predkladá Úrad vlády SR. Výbor NR SR pre európske záležitosti svojim uznesením č. 36 požiadal vládu SR, aby v zmysle § 128 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov výboru pravidelne (polročne) predkladala správu o transpozičnom deficite Slovenskej republiky.

Dňa 3. decembra 2020 sa Výbor NR SR pre európske záležitosti na svojej 24. schôdzi venoval Pracovnému programu Komisie na rok 2021 (COM/2020/690), ktorý výboru predložil podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Okrem iného Pracovný program obsahuje časť ,,Európa pripravená na digitálny vek“, v rámci ktorej má Komisia navrhnúť novú európsku digitálnu identitu, ktorá uľahčí plnenie úloh a prístup k online službám v celej Európe a zabezpečí, aby si ľudia nemuseli robiť starosti a mali väčšiu kontrolu nad tým, aké údaje zdieľajú a ako sa používajú. Časť ,,Podpora európskeho spôsobu života“ je venovaná agende vnútorných vecí a spravodlivosti, a teda Komisia plánuje spolupracovať s Európskym parlamentom a členskými štátmi na zachovaní a zlepšení fungovania schengenského priestoru na základe novej stratégie pre budúcnosť schengenského priestoru a prísnejších schengenských pravidiel a bude pokračovať v práci na dobudovaní schengenského priestoru. Ďalej chce pokračovať v práci na novom pakte o migrácii a azyle. V tejto súvislosti Komisia navrhne niekoľko opatrení týkajúcich sa legálnej migrácie, ktoré budú zahŕňať balík týkajúci sa talentov a zručností a v rámci neho revíziu smernice o osobách s dlhodobým pobytom a revíziu smernice o jednotnom povolení, ako aj možnosti vytvorenia databázy talentov Európskej únie. Medzi ďalšie prvky paktu patrí akčný plán Európskej únie proti prevádzačstvu migrantov a stratégia dobrovoľného návratu a reintegrácie. V rámci agendy spravodlivosti bude Komisia naďalej posilňovať bezpečnostnú úniu, a to najmä prijímaním opatrení v oblasti boja proti

organizovanej trestnej činnosti, boja proti hybridným hrozbám, prijatím nového prístupu k opatreniam na boj proti terorizmu a radikalizácii a zlepšením odhaľovania, odstraňovania a nahlasovania sexuálneho zneužívania detí online. Vzhľadom na nárast antisemitizmu a trestných činov z nenávisti Komisia predloží komplexnú stratégiu boja proti antisemitizmu s cieľom doplniť a podporiť úsilie členských štátov.

Komisia je aj naďalej odhodlaná zasadzovať sa za pristúpenie Európskej únie k Istanbulskému dohovoru, predloží však nový návrh na boj proti rodovo motivovanému násiliu. Navrhne aj rozšírenie európskeho zoznamu trestných činov na všetky formy trestných činov z nenávisti a nenávistných verbálnych prejavov.

Akčný plán pre európsku demokraciu, ktorý sa má prijať, bude odrazovým mostíkom na zlepšenie odolnosti našich demokracií, riešenie hrozieb vonkajšieho zasahovania do európskych volieb a boj proti dezinformáciám, ako aj na podporu slobodných a nezávislých médií. V roku 2021 Komisia navrhne jasnejšie pravidlá financovania európskych politických strán a prijme opatrenia na zabezpečenie väčšej transparentnosti platenej politickej reklamy, zlepšenie volebných práv mobilných Európanov a prijatie opatrení na ochranu novinárov a občianskej spoločnosti pred strategickými súdnymi spormi proti účasti verejnosti. Plánuje sa posilnenie aj cezhraničnej justičnej spolupráce s využitím digitálne technológie v plnej miere.

Na 26. schôdzi Výbor NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila dňa 10. decembra 2020, prezentoval predseda vlády SR, Igor Matovič, stanoviská Slovenskej republiky na rokovanie Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 10. – 11. decembra 2020. Jednou z hlavných tém bola bezpečnosť Európskej únie. Orgány presadzovania práva a justičné orgány musia byť v záujme boja proti závažnej trestnej činnosti schopné vykonávať svoje zákonné právomoci tak online, ako aj offline. Európska rada zdôrazňuje, že je potrebné na základe najnovšej judikatúry Európskeho súdneho dvora a pri plnom rešpektovaní základných práv a slobôd dosiahnuť pokrok v práci na uchovávaní údajov, ktoré je potrebné na boj proti závažnej trestnej činnosti. V záujme ďalšej podpory presadzovania práva v celej Európskej únii a riadneho fungovania schengenského priestoru by sa malo výrazne zintenzívniť vykonávanie dohodnutých opatrení a mala by sa posilniť policajná a justičná spolupráca a koordinácia.

Dlho očakávaný návrh nového migračného paktu bol predmetom 27. schôdze Výboru NR SR pre európske záležitosti dňa 13. januára 2021. Uznesením č. 44 bolo prijaté odôvodnené stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení azylu a migrácie a o zmene smernice Rady 2003/109/ES a navrhovaného nariadenia (EÚ) XXX/XXX [Fond pre azyl a migráciu], KOM (2020) 610.6

Dňa 2. februára 2021 prezentovala Správu o právnom štáte 2020 podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť, Věra Jourová. Správa uvádza, že slovenský systém bude musieť zintenzívniť boj proti korupcii a oznamovanie trestných činov korupcie a viac investovať do tejto témy. Spomenula vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá otriasla širokou verejnosťou a vyvolala potrebu zabezpečiť slobodu a pluralitu médií, bezpečnosť novinárov a ochranu ich práv. Bolo by dobré zaviesť jasnejšie pravidlá pre distribúciu štátneho zadávania reklám.

Čo sa týka ústavného rozdelenia mocí, správa upozorňuje na potrebu zlepšenia legislatívneho procesu s väčším zapojením občianskej spoločnosti a záujmových skupín a lepšie využívanie analýz a správ o dopade. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva

6 Znenie 44. uznesenia Výboru NR SR z 13. januára 2021 je dostupné

a verejný ochranca práv potrebujú plný mandát, aby mohli efektívne plniť svoje úlohy. Uviedla, že správa nezachytila justičnú reformu na Slovensku, avšak vyzdvihla tento cieľ. Mimoriadne dôležité sú konzultácie s Benátskou komisiou. V ďalšej časti sa venovala hodnoteniu právneho štátu v rámci celej Európskej únie. Vyzdvihla potrebu rýchleho vymieňania elektronických dôkazov medzi členskými štátmi, avšak panuje medzi nimi nedôvera.

2.6Doprava, telekomunikácie a energetika

2.6.1Doprava

Od 1. marca 2020 sa Rada EÚ pre dopravu, telekomunikácie a energetiku vo formáte ministrov zodpovedných za dopravu (ďalej len „Rada) rozhodla pozastaviť požiadavky na letiskové prevádzkové intervaly, ktoré zaväzujú letecké spoločnosti, aby využívali aspoň 80 % svojich prevádzkových intervalov pre vzlet a pristátie, ak si ich chcú udržať aj nasledujúci rok. Cieľom výnimky, ktorá má platiť do 24. októbra 2020 a bude sa uplatňovať aj so spätnou platnosťou, je pomôcť leteckým dopravcom vyrovnať sa s prudkým poklesom leteckej dopravy v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom.

7. apríla 2020 prijala Rada zásadnú reformu v odvetví cestnej dopravy Európskej únie, ktorá je známa ako balík opatrení v oblasti mobility. Novými pravidlami sa zlepšia pracovné podmienky vodičov, zavedú sa osobitné pravidlá vysielania vodičov v medzinárodnej doprave a aktualizujú sa ustanovenia o prístupe na trh nákladnej dopravy. Zároveň sa nimi zlepší účinnosť dodržiavania predpisov. Rovnaký deň prijala Rada nové pravidlá, ktorými sa zjednoduší spôsob, akým podniky v nákladnej doprave poskytujú štátnym orgánom údaje v digitálnej forme. Zvýšená digitalizácia nákladnej dopravy a logistiky prinesie podnikom významné úspory nákladov a zvýši efektívnosť a udržateľnosť odvetvia dopravy. Novými pravidlami Európskej únie sa vytvorí jednotný právny rámec na používanie elektronických údajov o nákladnej doprave vo všetkých druhoch dopravy. Od všetkých príslušných verejných orgánov sa bude vyžadovať, aby akceptovali údaje poskytované elektronicky na certifikovaných platformách vždy, keď sa podniky rozhodnú použiť takúto formu poskytovania údajov na účely preukázania dodržiavania legislatívnych požiadaviek.

Na oblasť cestovného ruchu sa Rada zamerala 27. apríla 2020. Prerokovala informácie a najlepšie postupy súvisiace s podpornými opatreniami doposiaľ prijatými na vnútroštátnej úrovni. Ministri tiež zanalyzovali možné budúce opatrenia na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Európskej únie zamerané na urýchlené oživenie tohto odvetvia. Možnými dodatočnými opatreniami a koordináciou postupného zmierňovania obmedzení v kontexte stratégie Európskej únie na ukončenie opatrení sa zaoberala neformálna Rada 29. apríla 2020.

O posledne spomenutej oblasti rokovala Rada aj 20. mája 2020. Prebrala otázku postupného uvoľňovania cestovných obmedzení a obnovenia činnosti podnikom cestovného ruchu pri dodržaní potrebných zdravotných bezpečnostných opatrení. Viacerí ministri vyzvali Komisiu, aby členským štátom poskytla dodatočnú flexibilitu s cieľom riešiť problémy spojené s likviditou leteckých spoločností.

25. mája 2020 prijala Rada dočasnú zmenu pravidiel o leteckých dopravných službách s cieľom podporiť letecké spoločnosti a letiská vzhľadom na prudký pokles leteckej dopravy v dôsledku koronavírusovej pandémie. Rovnako prijala predĺženie lehoty na transpozíciu smerníc štvrtého železničného balíka o bezpečnosti železníc a o interoperabilite s cieľom

poskytnúť odvetviu železničnej dopravy a orgánom flexibilitu a právnu istotu za súčasných okolností.

Rada 4. júna 2020 opätovne potvrdila význam koordinovaného prístupu pri zavádzaní opatrení na zastavenie šírenia vírusu, ako aj pri uplatňovaní stratégie ich ukončenia a zabezpečovaní obnovy. Uvítala balík opatrení v oblasti cestovného ruchu a dopravy, ktorý Komisia predložila v máji a zdôraznila potrebu harmonizovaných zdravotných protokolov na zabezpečenie cezhraničných služieb. Konštatovala, že kríza poskytla príležitosť prejsť na viac digitálnych služieb a administratívnych postupov, čím sa zníži využívanie nadbytočnej fyzickej byrokracie. Vyzvala tiež na koordinovanú a vyváženú stratégiu obnovy dopravy, ktorá bude spájať prioritu ochrany verejného zdravia s prevádzkovou a hospodárskou obnovou.

Viacerí ministri vyjadrili presvedčenie, že verejné investície do obnovy odvetvia dopravy by mali byť spojené so záväzkom tohto odvetvia dosiahnuť čistejšiu a udržateľnejšiu mobilitu. V danej súvislosti vyzdvihli niektoré súčasné legislatívne návrhy týkajúce sa napríklad práv cestujúcich v železničnej preprave, revízie pravidiel Európskej únie týkajúcich sa spoplatňovania ciest (smernica Eurovignette), či systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA), pri ktorom zdôraznili dôležitosť zapojenia sa Európskej únie už od jeho pilotnej fázy v roku 2021.

V súlade so systémom CORSIA Rada prijala rozhodnutie, ktorým sa upravuje pozícia Európskej únie k referenčnému obdobiu, ktoré sa má použiť na meranie rastu emisií CO2 v medzinárodnej leteckej doprave. Na základe daného referenčného obdobia sa v systéme CORSIA určuje cieľ stabilizácie emisií pre medzinárodnú leteckú dopravu. Zároveň sa ním určuje aj výška kompenzačných kreditov, ktoré si letecké spoločnosti majú kúpiť na splnenie tohto cieľa. Podľa pozície Európskej únie stanovenej v rozhodnutí, by zmenené základné obdobie týkajúce sa emisných hodnôt, ktoré sa majú použiť na výpočet faktorov rastu, malo odkazovať na úrovne emisií v roku 2019.

Počas rokovania Rady vydali ministri vyhlásenie, v ktorom vyzvali na vytvorenie platformy na uľahčenie spolupráce medzi členskými štátmi a krajinami mimo Európskej únie v úzkej spolupráci s Komisiou s cieľom zlepšiť medzinárodnú osobnú železničnú prepravu. Uvedená platforma by úzko spolupracovala so sektorom železničnej dopravy a organizáciami cestujúcich.

24. júla 2020 prijala Rada v rámci reakcie Európskej únie na pandémiu COVID-19 závery, ktorých cieľom je obnoviť dôveru cestujúcich a pracovníkov minimalizáciou rizika infekcie v systémoch cezhraničnej hromadnej osobnej dopravy. V záveroch sa presadzuje niekoľko základných opatrení v oblasti hygieny a kontroly infekcií, ktoré by sa mali uplatňovať na všetky cezhraničné služby hromadnej osobnej dopravy.

23. septembra 2020 prijala Rada núdzové opatrenia na pomoc odvetviu železničnej dopravy. Tieto opatrenia umožnia členským štátom poskytnúť železničným spoločnostiam úľavu od určitých poplatkov za infraštruktúru a zároveň zabezpečiť včasnú kompenzáciu pre jej poskytovateľov.

Smerovanie v súvislosti s pandemickým pohotovostným plánom pre európske odvetvie nákladnej dopravy sa stalo hlavným bodom Rady, ktorá zasadala 28. septembra 2020. Ministri si na nej tiež vypočuli informáciu Komisie o zmenenom návrhu jednotného európskeho neba.

Neformálna Rada sa 8. decembra 2020 začala diskusiou o smerovaní v súvislosti so smernicou Eurovignette a pokračovala diskusiou o smerovaní v súvislosti s návrhmi Komisie

o jednotnom európskom nebi. Tu sa viacerí ministri vyslovili za dosahovanie cieľov, ktoré zohľadňujú záujmy všetkých zainteresovaných strán a neprinášajú nadbytočnú administratívnu záťaž, či náklady. Rada sa zhodla na potrebe zníženia emisií CO2 v leteckej doprave, hoci niekoľko delegácií uviedlo, že určité opatrenia, ako napríklad povinná úprava poplatkov na európskej úrovni alebo spoločná jednotková sadzba, by si vyžadovali ďalšiu analýzu nákladov a prínosov.

Rozhodnutie o tom, že rok 2021 bude Európskym rokom železníc prijala Rada 17. decembra 2020. Medzi ciele Európskeho roka železníc okrem podpory železníc ako udržateľného spôsobu dopravy, patrí aj zvyšovanie informovanosti o cezhraničnom európskom rozmere železničnej dopravy a zvyšovanie jej príspevku k hospodárstvu, priemyslu a spoločnosti Európskej únie.

25. januára 2021 prijala Rada revidované pravidlá pre práva cestujúcich v železničnej preprave v Európskej únii. Reforma posilní práva všetkých cestujúcich a najmä osôb so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou. Uľahčí aj prepravu bicyklov vo vlakoch, alebo presmerovanie a používanie priamych cestovných lístkov, čím sa zlepší ochrana v prípade zmeškania prípojov. Doložka o vyššej moci vzťahujúca sa na náhradu pri meškajúcich železničných spojoch zaistí právnu jasnosť a vytvorí rovnocennejšie podmienky oproti iným druhom dopravy, kde už takéto doložky existujú. Revíziou sa tiež ruší veľký počet výnimiek obsiahnutých v pôvodnom nariadení.

15. februára 2021 prijala Rada nariadenie, pokiaľ ide o dočasnú úľavu od požiadaviek na využívanie letiskových prevádzkových intervalov. Nariadenie umožní leteckým spoločnostiam chrániť sa a predchádzať škodám na životnom prostredí, ku ktorým by dochádzalo v prípade letov bez posádky. Rada rovnaký deň prijala aj nariadenie rozširujúce možnosti dočasného predĺženia platnosti vodičských preukazov, kontrol technického stavu a iných osobitných licencií, preukazov, osvedčení a povolení. Nariadenie pomôže prevádzkovateľom dopravy a občanom, ktorí nedokážu splniť určité administratívne požiadavky z dôvodu obmedzení spôsobených ochorením COVID-19.

2.6.2Telekomunikácie

Rada EÚ pre dopravu, telekomunikácie a energetiku vo formáte ministrov zodpovedných za telekomunikácie (ďalej len „Rada“) otvorila 5. mája 2020 otázku úlohy digitálneho sektora pri oživení po pandémii COVID-19, ako aj otázku opatrení na stimulovanie investícií do zavádzania nových digitálnych infraštruktúr s veľmi vysokou kapacitou. Venovala sa aj problematike používania sledovacích a varovných aplikácií v rámci boja proti pandémii COVID-19, ku ktorej sa ďalej vrátil minister vnútra SR Roman Mikulec na 6. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti 20. mája 2020. Minister členov výboru uistil, že ministerstvo eviduje diskusie o celoplošnej aplikácii Európskej únie a vyzdvihol, že Slovenská republika má vlastnú aplikáciu ako jedna z troch krajín Európskej únie. Ďalej priblížil princíp využívania aplikácie v praxi a niektoré modelové situácie.

Ministri zodpovední za oblasť telekomunikácií viedli diskusiu o smerovaní o digitálnych prioritách Európskej únie v období po COVID-19 aj 5. júna 2020 počas neformálnej videokonferencie. Dohodli sa na formovaní digitálnej budúcnosti Európy, vzali na vedomie informácie o aktuálnom stave vykonávania súboru nástrojov Európskej únie pre bezpečnosť 5G sietí a o vývoji aplikácií na sledovanie a varovanie kontaktov v kontexte COVID-19. 9. júna Rada prijala závery o širokom spektre otázok týkajúcich sa vykonávania digitálnej stratégie Európskej únie. Medzi oblasti, na ktoré sa vzťahujú tieto závery, patria:

a) pripojiteľnosť, b) digitálne hodnotové reťazce, c) elektronické zdravotníctvo, d) dátové hospodárstvo, e) umelá inteligencia a f) digitálne platformy. V texte sa tiež zdôrazňuje vplyv digitálnej transformácie na boj proti pandémii a kľúčová úloha tejto transformácie pri obnove po pandémii COVID-19.

Počas Rady, ktorá sa konala 7. decembra 2020, ministri viedli diskusiu o smerovaní v súvislosti s návrhom aktu o správe údajov, ktorý Komisia predložila 25. novembra 2020 ako prvú legislatívnu iniciatívu v rámci Európskej dátovej stratégie z roku 2020. Cieľom návrhu je podporiť dostupnosť údajov na účely opätovného využívania naprieč odvetviami a hranicami.

10. februára 2021 sa členské štáty Európskej únie dohodli na mandáte na rokovania o revidovaných pravidlách týkajúcich sa ochrany súkromia a dôvernosti pri používaní elektronických komunikačných služieb. V aktualizovaných pravidlách týkajúcich sa súkromia a elektronických komunikácií sa vymedzia prípady, v ktorých budú môcť poskytovatelia služieb spracúvať údaje z elektronických komunikácií alebo mať prístup k údajom uloženým v zariadeniach koncových používateľov.

2.6.3Energetika

Rada EÚ pre dopravu, telekomunikácie a energetiku vo formáte ministrov zodpovedných za energetiku (ďalej len „Rada“) sa 28. apríla 2020 zaoberala vplyvom pandémie COVID-19 na odvetvie energetiky a otázkami týkajúcimi sa pripravenosti a obnovy. Ministri vzali na vedomie informáciu Komisie o aktuálnom stave národných energetických a klimatických plánov (NEKP) a o dlhodobých stratégiách obnovy.

15. júna 2020 si na ďalšej videokonferencii Rady vymenili informácie o investíciách do energetických technológií. Zhodli sa, že inovačné energetické technológie a energia z obnoviteľných zdrojov sú dôležité z hľadiska vytvárania pracovných miest, posilňovania konkurencieschopnosti a plnenia dekarbonizačných cieľov. Vyzdvihli význam investícií do renovácie budov v kontexte oživenia hospodárstva, vzali na vedomie informácie o aktuálnom stave národných energetických a klimatických plánov a o revidovanom pracovnom programe Komisie.

Vzhľadom na úzku spojitosť sa otázky súvisiace s energetikou viac krát otvorili na schôdzach Výboru NR SR pre európske záležitosti v rámci environmentálnych tém. Členovia výboru sa oblasti energetiky takto podrobnejšie venovali na 13. schôdzi 4. septembra 2020 pri prerokúvaní Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis), KOM (2020) 80. Ohľadom predmetného návrhu nariadenia Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Michal Kiča poukázal na citlivú otázku delegovaných aktov a vyzval na ostražitosť v otázke technologickej neutrality, kde Slovenská republika nachádza svojich spojencov vo Francúzsku a Poľsku. Pokiaľ ide o technologickú neutralitu, poznamenal, že jedným zo spôsobov, ktorým chcú niektoré štáty presadiť zakázanie jadra ako súčasti energetického mixu je aj to, že presadzujú, aby sa jadro už neobjavovalo v projektoch európskeho významu. Upozornil, že postupom rokov budú tieto tlaky stúpať. Generálna riaditeľka sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Ministerstva životného prostredia SR Gabriela Fischerová doplnila, že návrh európskeho klimatického predpisu definuje princípy, z ktorých by sa malo vychádzať pri posudzovaní národných opatrení štátov a Slovenská republika navrhuje, aby tieto princípy umožňovali zahrnutie jadrovej energie do energetického mixu.

1. októbra 2020 sa na 18. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti za podporu jadrovej energie vyslovil predseda vlády Igor Matovič, keď uviedol, že si treba dať pozor, aby aby jadrová energia nezostala úplne mimo energetického mixu. Predseda vlády sa k oblasti energetiky vrátil aj 14. októbra 2020 počas 19. schôdze Výboru NR SR pre európske záležitosti, keď technologickú neutralitu a právo na vlastný energetický mix označil za dôležitý princíp pre Slovenskú republiku. Uistil, že na nadchádzajúcom rokovaní Európskej rady bude iniciovať stretnutie tzv. jadrového klubu a dohodu na spoločnom postupe v tejto veci.

Po predsedovi vlády zdôraznil význam princípov technologickej neutrality a práva na vlastný energetický mix pre Slovenskú republiku aj minister životného prostredia SR Ján Budaj, a to konkrétne na 20. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa konala 21. októbra 2020. Ako uviedol, Slovenská republika požaduje, aby predmetné princípy boli obsiahnuté v návrhu európskeho klimatického predpisu. Rovnako by v ňom nemala chýbať požiadavka, aby Komisia, v súvislosti s dosahovaním klimatických cieľov, zvažovala len také kroky, ktoré neprehlbujú energetickú chudobu.

11. decembra 2020 prijala Rada závery o posilnení európskej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori a iných obnoviteľných zdrojov. Rada v nich, okrem iného, zdôrazňuje význam hlbšej integrácie vnútorného trhu s energiou a žiada Komisiu, aby predložila „podporný rámec“ pre cezhraničné a iné relevantné vnútroštátne projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Za potrebné tiež považuje zrevidovať rámec štátnej pomoci s cieľom lepšie podporiť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a zabezpečiť istotu pre investorov a výskum, inovácie a rozsiahle demonštračné projekty vznikajúcich a inovačných technológií. V rovnaký deň Rada prijala závery o krokoch, ktoré sa majú prijať na vytvorenie vodíkového trhu pre Európu. Poukazuje v nich napríklad na potrebu stimulovať investície do dekarbonizácie a zabezpečiť pre ne rovnaké podmienky, keďže vodík z hľadiska nákladov nie je v súčasnosti dostatočne konkurencieschopný. Rada v záveroch žiada Komisiu, aby zaviedla integrovaný prístup k plánovaniu siete pre všetky energetické nosiče a aby v nadchádzajúcej revízii nariadenia o TEN-E podporovala rozvoj osobitnej vodíkovej siete. Vyjadruje tiež podporu vytváraniu vodíkových klastrov v celej Európskej únii.

Rad záverov týkajúcich sa oblasti energetiky prijala Európska rada, ktorá sa konala v dňoch 10. – 11. decembra 2020. Medzi nimi je namieste uviesť zámer:

-posilniť systém Európskej únie na obchodovanie s emisiami (ETS);

-zaviesť inovačné klimaticky neutrálne technológie pre energeticky náročné priemyselné odvetvia pri zachovaní úrovne priemyselnej konkurencieschopnosti;

-navrhnúť mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach s cieľom zabezpečiť environmentálnu integritu politík Európskej únie a zabrániť úniku uhlíka spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami WTO.

Na vyššie uvedené závery decembrovej Európskej rady reagovala štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných veci a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková 19. januára 2021, počas 28. schôdze Výboru NR SR pre európske záležitosti. Ako uviedla vo svojom vstupe, Slovenská republika očakáva návrh Komisie na zavedenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na vonkajších hraniciach Európskej únie. Zároveň potvrdila, že sa Slovenská republika naďalej zasadzuje za zachovanie technologickej neutrality a práva na vlastný energetický mix, vrátane využívania spoľahlivých nízkouhlíkových zdrojov energie a prechodných palív.

2.7Konkurencieschopnosť

27. februára 2020 dosiahla Rada pre konkurencieschopnosť (ďalej len „Rada“) dohodu o budúcom strategickom inovačnom programe (SIP) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT). SIP spolu s nariadením o EIT, ktoré poskytuje právny základ pre EIT, dopĺňa legislatívny rámec fungovania EIT na roky 2021 až 2027. Stanovujú sa v ňom prioritné oblasti a stratégia EIT na roky 2021 – 2027, a to vymedzením cieľov EIT, kľúčových opatrení, spôsobu fungovania, očakávaných výsledkov a potrebných zdrojov. SIP takisto zaisťuje súdržnosť EIT s programom Horizont Európa, budúcim rámcovým programom Európskej únie pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027, a očakáva sa, že sa ním podporia synergie s inými programami Európskej únie. Dohoda vytvára podmienky pre otvorenejšie a efektívnejšie znalostné a inovačné spoločenstvá v celej Európskej únii.

V oblasti vnútorného trhu a priemyslu prediskutovala Rada otázky týkajúce sa príspevku priemyslu k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality v roku 2050, zníženia rizika úniku uhlíka a uľahčenia a urýchlenia transformácie na obehové hospodárstvo prostredníctvom digitalizácie.

Rada prijala závery ohľadom kvality posúdenia vplyvu a potreby toho, aby tvorcovia politík zohľadňovali osobitné záujmy malých a stredných podnikov, startupov a mikropodnikov, a tiež zlepšili metódy kontroly, či existujúce právne predpisy Európskej únie. Komisia sa s Radou podelila o svoje prvé posúdenie potenciálneho vplyvu vypuknutia epidémie COVID-19 na priemysel Európskej únie a podčiarkla význam výmeny kritických informácií a koordinácie všetkých opatrení prijatých na úrovni Európskej únii.

15. mája 2020 sa Rada zaoberala témou obnovy jednotného trhu a oživenia najpostihnutejších európskych priemyselných odvetví. Ministri v rámci videokonferencie hľadali možnosti zabezpečenia strategickej autonómie Európskej únie v kritických priemyselných odvetviach a zdôraznili potrebu koordinovanej reakcie Európskej únie. V tejto súvislosti podporili odporúčania Komisie pre vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu, ako aj oznámenie Komisie o identifikácii a riešení prekážok jednotného trhu, ktoré boli uverejnené 10. marca 2020. Podporili tiež nasmerovanie investícií do oblastí, ktoré predstavujú najväčší potenciál, pokiaľ ide o inováciu, rast a tvorbu pracovných miest. Ocenili dočasnú flexibilitu pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci, pričom podotkli, že takáto flexibilita by nemala mať za následok väčšie hospodárske rozdiely v rámci Európskej únii.

4. júna 2020 prijala Rada súbor záverov, v ktorých uznáva významný prínos vesmírnych činností k rozvoju zručností, technológií a služieb. Komisiu v záveroch vyzýva, aby vypracovala hĺbkovú analýzu súčasného stavu a budúcich perspektív európskeho „New Space“ a jeho prínosu pre európske hospodárstvo, a zdôrazňuje význam podpory členských štátov, ktoré si vytvárajú nové vesmírne spôsobilosti, ako aj ich priemyslu a akademickej obce pri ich aktívnej účasti na plnom využívaní potenciálu vesmírneho hospodárstva Európskej únie a posilňovaní jeho hospodárskej odolnosti.

Rovnaký deň, 4. júna 2020, sa konala 8. schôdza Výboru NR SR pre európske záležitosti, na ktorej rezonovala téma pokrízovej obnovy hospodárstva Slovenskej republiky za pomoci európskych finančných zdrojov. Ako uviedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Ján Oravec, v rámci hospodárskej obnovy bude pre Slovenskú republiku kľúčovým prepojenie zdrojov na realizáciu reforiem, oblasť digitalizácie a dekarbonizácie. Zdôraznil význam diverzifikácie priemyselnej výroby a diskusie o budúcnosti smerovania investícií a vývoja v niektorých oblastiach, predovšetkým však v oblasti automobilového

priemyslu. Informoval o činnosti Slovak Business Agency (v rámci rezortu hospodárstva), ako aj o zámere Slovenského investičného holdingu a agentúry SARIO zvýšiť podiel účasti malých a stredných podnikov na dodávateľských reťazcoch pre veľké firmy pôsobiace v Slovenskej republike. Spomínaná štruktúra musí byt schopná absorbovať a efektívne použiť dostupné zdroje Európskej únie, ktoré budú násobne vyššie ako doteraz. Podľa slov štátneho tajomníka, sa ťažký priemysel v Slovenskej republike nachádza v „zlej kondícii“. Ohľadom investícií zdôraznil význam inovácií a aplikovaného výskumu, ktorý doteraz zaostával.

V záveroch, ktoré Rada prijala 5. júna 2020 ohľadom lodnej dopravy a vnútrozemskej plavby sa kladie dôraz na uhlíkovú neutralitu, bezporuchovosť, automatizovanosť a konkurencieschopnosť. Vyzdvihuje sa v nich význam odvetvia námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy pri zabezpečovaní dodávok nevyhnutného tovaru pre európskych občanov a schvaľuje vízia pre odvetvie vodnej dopravy.

9. júna 2020 prijala Rada závery o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, ktoré sa zaoberajú širokou škálou otázok súvisiacich s vykonávaním digitálnej stratégie Európskej únie. Oblasti, na ktoré sa vzťahujú závery, siahajú od pripojiteľnosti, digitálnych hodnotových reťazcov a elektronického zdravotníctva až po dátové hospodárstvo, umelú inteligenciu a digitálne platformy. 12. júna 2020 Rada uvítala ciele „Plánu obnovy pre Európu“, zdôraznila význam posilňovania hospodárskej odolnosti a strategickej autonómie Európskej únie v rámci kľúčových technológií a hodnotových reťazcov.

18. septembra 2020 sa ministri zodpovední za vnútorný trh a priemysel zhodli na potrebe obnoviť integritu jednotného trhu odstránením všetkých dočasných výnimiek, ktoré zaviedli jednotlivé členské štáty počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Ako hlavný nástroj na identifikáciu zbytočných prekážok, ktoré bránia cezhraničnému voľnému pohybu tovaru a služieb, bola označená pracovná skupina pre presadzovanie jednotného trhu (SMET). Komisiu v tomto smere vyzvali predložiť výročnú strategickú správu ako nástroj na identifikáciu a odstraňovanie neodôvodnených prekážok. Vyjadrili sa tiež v prospech posilnenia hospodárskej a sociálnej odolnosti a strategickej autonómie Európskej únie v citlivých a kľúčových technologických odvetviach.

Otázka jednotného trhu a priemyselnej politiky rezonovala aj na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 1. – 2. októbra 2020. Na margo nej Európska rada vyzvala k zabezpečeniu rovnakých podmienok regulačného prostredia a rámca štátnej pomoci, na zvýšenie pomoci poskytovanej už existujúcim významným projektom spoločného európskeho záujmu, na poskytnutie pomoci členským štátom na rozvoj nových projektov a na rozvoj autonómie Európskej únie vo vesmírnom sektore. Vyslovila sa aj za integrovanejšiu priemyselnú základňu v oblasti obrany. Členské štáty Európskej únie vyzvala, aby Komisii predložili svoje národné plány na zavedenie 5G do konca roka 2020.

Európska rada ďalej požiadala Komisiu identifikovať strategické závislosti, a zároveň navrhnúť nápravné opatrenia. Na Komisiu sa rovnako obrátila s požiadavkou na predloženie komplexného „digitálneho kompasu“, v ktorom sa stanovia konkrétne digitálne ambície Európskej únie na rok 2030, ako aj s požiadavkou na predloženie návrhu iniciatívy zameranej na „európsku digitálnu identifikáciu“.

V oblasti digitalizácie Európska rada ďalej zdôraznila potrebu vytvoriť zabezpečené európske cloudové služby. Lídri Európskej únie uvítali európsku dátovú stratégiu a vytvorenie spoločných európskych dátových priestorov v strategických odvetviach a dohodli sa na digitálnu transformáciu sprístupniť najmenej 20 % finančných prostriedkov v rámci

Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a to aj pre malé a stredné podniky. Spolu s finančnými prostriedkami v rámci dlhodobého rozpočtu Európskej únie by tieto finančné prostriedky mali pomôcť pri rozvoji novej generácie digitálnych technológií vrátane superpočítačov a kvantovej výpočtovej techniky, či blockchainu a pri rozvoji kapacít v strategických digitálnych hodnotových reťazcoch, najmä mikroprocesorov. S finančnými prostriedkami sa rovnako počíta pri zavádzaní vysokokapacitnej a bezpečnej sieťovej infraštruktúry vrátane optických vlákien a 5G, posilnení ochrany pred kybernetickými hrozbami, pri využívanie digitálnych technológií v rámci dosahovania environmentálnych cieľov a pri modernizácii digitálnych kapacít vo vzdelávacích systémoch.

Deň po rokovaní členov Rady Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), na ktorom rezonovala najmä téma celkového fungovania Dohody o EHP a o vplyve pandémie COVID-19 na vnútorný trh sa 19. novembra 2020 uskutočnila videokonferencia ministrov zodpovedných za vnútorný trh a priemysel. Jej rokovania nadviazali na závery o obnove, ktorá urýchľuje prechod na dynamickejší, odolnejší a konkurencieschopnejší európsky priemysel, ktoré Rada prijala 16. novembra 2020. Na rokovaní Komisia potvrdila zámer aktualizovať novú priemyselnú stratégiu pre Európu. Medzi ďalšími kľúčovými aspektmi sa spomenula potreba podporovať obehové hospodárstvo a priemyselné aliancie, ako aj dôležitá úloha, ktorú zohrávajú výskum a inovácia pri zabezpečovaní úspešného plnenia hlavných cieľov stratégie priemyselnej politiky Európskej únie nákladovo efektívnym spôsobom. Komisia tiež predložila oznámenie o novom európskom programe pre spotrebiteľov, ktoré bolo prijaté 13. novembra 2020. Cieľom Komisie je posilniť synergie medzi spotrebiteľskými politikami Európskej únie a vnútroštátnymi spotrebiteľskými politikami v súvislosti s viacerými prioritami, najmä ekologickou a digitálnou transformáciou a účinným presadzovaním práv spotrebiteľov online.

20. novembra 2020 rokovali ministri zodpovední za kozmický priestor o možnostiach zvýšenia konkurencieschopnosti vesmírneho priemyslu Európskej únie, ako aj úlohy Európskej únie pri formovaní medzinárodných regulačných režimov. Zdôraznili, že je potrebné, aby sa usmernenia Európskej rady týkajúce sa zabezpečenia a rozvoja strategickej autonómie Európskej únie premietli do praxe aj v oblasti vesmíru.

4. februára 2021 Výbor NR SR pre európske záležitosti prerokoval a podporil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ako uviedol predseda výboru Tomáš Valášek, obdobné zákony, ktorých cieľom je znížiť zraniteľnosť hospodárstva, existujú v 16 z 27 členských štátov Európskej únie.

25. februára 2021 sa konala videokonfferencia ministrov zodpovedných za vnútorný trh a priemysel. Ministri na nej zdôraznili potrebu koordinácie medzi členskými štátmi pred zavedením dočasných kontrolných opatrení na vnútorných hraniciach v rámci EÚ, ako aj význam strategickej autonómie. Podľa ministrov sa však zároveň musia zachovať rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni a spravodlivé a dôsledné využívanie existujúcich obchodných nástrojov na ochranu podnikov a spotrebiteľov EÚ pred nekalými praktikami konkurentov z krajín mimo EÚ. Ministri dôraz položili na harmonizovanejšie normy na podporu jednotného trhu, či na inovatívne cezhraničné projekty, napríklad v oblasti pripojenia 5G. Pri diskusii o Novom programe pre spotrebiteľov sa zhodli, že je nutné posilniť spotrebiteľské práva. Spotrebiteľ by mal byť lepšie chránený proti praktikám, ako je napr. environmentálne klamlivá reklama, objasnená a posilnená by mala byť tiež zodpovednosť online platforiem. Ako uviedli ministri, v tejto súvislosti bude zohrávať dôležitú úlohu budúci akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch.

2.8Poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Jedným z najdôležitejších cieľov Európskej únie v oblasti životného prostredia je ochrana klímy a transformácia európskeho hospodárstva na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. Prvou všeobecnou, právne záväznou celosvetovou dohodou v tejto oblasti bola Parížska dohoda o zmene klímy, podpísaná 22. apríla 2016, ktorú Európska únia ratifikovala 5. októbra 2016. V záujme dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality Európskej únie do roku 2050 v súlade s cieľmi Parížskej dohody musí Európska únia zvýšiť svoje ambície na nadchádzajúce desaťročie a aktualizovať svoj rámec politík v oblasti klímy a energetiky.

Komisia predložila 11. decembra 2019 oznámenie o Európskej zelenej dohode, KOM (2019) 640. Zelená dohoda bola navrhnutá ako nová stratégia rastu Európskej únie, ktorá má za cieľ transformovať Európsku úniu na klimaticky neutrálnu, spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným, zdrojovo efektívnym a konkurencieschopným hospodárstvom. Lídri Európskej únie na zasadnutí Európskej rady v decembri 2019 schválili cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu, čím sa opätovne zaviazali stáť na čele globálneho boja proti zmenám podnebia.

Problematika ochrany životného prostredia pred nepriaznivými vplyvmi klimatických zmien je opakovane predmetom rokovaní na úrovni stretnutí premiérov vlád Európskej únie vo formáte Európskej rady, ako aj ministrov životného prostredia vo formáte Rady EÚ pre životné prostredie (ďalej len „Rada“) a teda aj predmetom rokovania Výboru NR SR pre európske záležitosti.

Európskym snahám v tejto oblasti v súčasnom legislatívnom procese dominuje najmä návrh Komisie, KOM (2020) 80 – tzv. klimatický právny predpis, ktorý zakladá rámec pre záväzky štátov Európskej únie smerom k zníženiu emisií CO2 do roku 2050 o dostatočne ambiciózny percentuálny rozdiel v týchto emisiách, ktorý má zabezpečiť ochranu životného prostredia v čo najvyššej možnej miere.

Tento návrh bol v rámci legislatívneho procesu na úrovni Slovenskej republiky označený za návrh s vyššou dôležitosťou a Výbor NR SR pre európske záležitosti ho individuálne prerokoval na svojom 13. zasadnutí dňa 9. septembra 2020. Výbor uvítal zakotvenie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 do právneho poriadku Európskej únie, ako aj snahu prispieť k realizovaniu cieľov udržateľného rozvoja. Označil tento návrh za jeden z hlavných pilierov Európskej zelenej dohody a jeden z hlavných politických výstupov Komisie, hoci by sa dal podľa výboru realizovať aj cez revíziu nariadenia o riadení energetickej únie (2018/1999). Výbor sa zhodol na tom, že hlavná je záväznosť cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, pričom spôsob a časový plán dosiahnutia tohto cieľa by mal byť v kompetencii jednotlivých členských štátov vzhľadom na špecifické a rozdielne ekonomické, technické a environmentálne podmienky.

Výbor NR SR pre európske záležitosti požiadal Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o stanovisko k predmetnému návrhu klimatického právneho predpisu. Toto stanovisko vecný výbor prijal uznesením dňa 14. júla 2020 a postúpil ho na ďalšie rokovania Výboru NR SR pre európske záležitosti.

Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie odporučil Výboru NR SR pre európske záležitosti schváliť stanovisko ministerstva životného prostredia k návrhu Komisie a trvať na námietkach, ktoré Slovenská republika vo vzťahu k návrhu z hľadiska svojich záujmov na európskych fórach prezentuje. Návrh klimatického právneho predpisu je aj naďalej

v legislatívnom procese Európskej únie a Výbor NR SR pre európske záležitosti tento proces priebežne sleduje. Členovia výboru, ako aj prizvaní europoslanci, sa pravidelne vyjadrujú k tejto téme, najmä s ohľadom na fakt, že dosiahnutie emisných cieľov smerom ku klimatickej neutralite Európskej únie musí ísť ruka v ruke so záväzkami ostatných štátov sveta spolupodieľať sa na týchto snahách.

Výbor NR SR pre európske záležitosti rokoval o stanovisku Slovenskej republiky na zasadnutie Rady dňa 23. októbra 2020, ktoré predložil minister životného prostredia SR Ján Budaj na 20. schôdzi výboru (21. októbra 2020). Ministri na októbrovej Rade rokovali o spomínanom nariadení o európskom právnom predpise v oblasti klímy a o biodiverzite. Revidovaný kompromisný text klimatického predpisu od nemeckého predsedníctva Rady vyšiel 9. októbra 2020 a uvádza, že v roku 2050 musia byť emisie skleníkových plynov a záchyty (prírodné aj technologické) v rovnováhe (klimatická neutralita). Nastavuje záväzný cieľ Európskej únie na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o minimálne 55 % v porovnaní s rokom 1990. Stanovuje tiež spôsob akým sa bude nastavovať cieľ na rok 2040, pričom sa jedná o tzv. medziciele, ktoré nahrádzajú pôvodnú emisnú trajektóriu. Tá bude mať po novom len indikatívny charakter a bude slúžiť na analyzovanie pokroku. Slovenská republika na zasadnutí Rady podporila tieto zmeny a v rámci svojej aktuálnej pozície súhlasila s nastavením cieľa zníženia emisií o 55 % do roku 2030. Slovenská republika zároveň požaduje o.i. právo na vlastný energetický mix, ktoré obhajuje právo zaradiť do nízko-uhlíkových technológií aj jadro a plyn.

Európska únia sa na svojom decembrovom zasadnutí predsedov vlád vo formáte Európskej rady vyjadrila, že bude plniť uvedený cieľ (55 % do roku 2030) spoločne a čo najefektívnejšie z hľadiska nákladov. Pri dosahovaní nového cieľa je potrebné zachovať konkurencieschopnosť Európskej únie a zohľadniť rôzne východiskové pozície a špecifické vnútroštátne okolnosti členských štátov, ako aj ich vynaložené úsilie. Je potrebné zaistiť prepojenia a bezpečnosť dodávok energie pre domácnosti a podniky za dostupné ceny a rešpektovať právo členských štátov rozhodovať o vlastnom energetickom mixe a zvoliť si najvhodnejšie technológie.

Pozitívny postoj Slovenskej republiky k uvedeným klimatickým cieľom (zníženie emisií do roku 2030 o 55 %) vyjadril na zasadnutí výboru dňa 10. decembra 2020 aj predseda vlády, Igor Matovič, v rámci rokovania o nadchádzajúcej Európskej rade (10.-11. decembra 2020) . Vyjadril potrebu mať realistický cieľ - ambiciózne plány, avšak s realistickými krokmi. Uviedol, že podľa prepočtu Inštitútu environmentálnej politiky bude Slovenskú republiku dosiahnutie toho cieľa stáť 1 miliardu eur ročne v potrebných investíciách - súkromných a štátnych.

Potreba spoločného ambiciózneho postupu voči klimatickým zmenám bola na 14. zasadnutí Výboru NR SR pre európske záležitosti (dňa 16. septembra 2020) prerokovaná aj pri príležitosti predstavenia priorít nemeckého predsedníctva v Rade. Priority nemeckého predsedníctva výboru predložila mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Spolkovej republiky Nemecko v SR, Barbara Wolf.

Dôležitosť ochrany životného prostredia sa odzrkadľuje aj v Pracovnom pláne Komisie na rok 2021, KOM (2020) 690, ktorý na 24. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti (dňa 3. decembra 2020) predstavil výboru podpredseda Európskej komisie, Maroš Šefčovič. Komisia na dosiahnutie klimaticky neutrálnej Európy do roku 2050 pracuje na balíku návrhov „Fit for 55“, s cieľom znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %. Okrem toho Komisia navrhne

opatrenia na vykonávanie akčného plánu pre obehové hospodárstvo, stratégie Európskej únie v oblasti biodiverzity a stratégie „z farmy na stôl“.

Problematiky klimatických zmien sa Výbor NR SR pre európske záležitosti dotkol aj na svojej 25. schôdzi, dňa 9. decembra 2020, na ktorej bol výboru predložený návrh zamerania činnosti Stáleho zastúpenia SR pri EÚ. Dokument výboru predložila dezignovaná veľvyslankyňa Petra Vargová, ktorá za osobitnú výzvu stáleho zastúpenia označila okrem komunikácie s verejnosťou najmä transformáciu hospodárstva Európskej únie na klimaticky neutrálne.

Výbor NR SR pre európske záležitosti pravidelne berie na vedomie nové návrhy oznámení, správ, nariadení, smerníc a ďalších právnych aktov v legislatívnom procese Európskej únie, ktoré majú za cieľ reguláciu záležitostí v oblasti životného prostredia a pôdohospodárstva. Medzi ne v sledovanom období patrila napr. aj správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Naštartovanie cesty ku klimaticky neutrálnej Európe do roku 2050 - Správa o pokroku opatrení Európskej únie v oblasti klímy za rok 2020, KOM (2020) 777. Podľa správy sa očakáva, že kríza spôsobená ochorením na koronavírus bude viesť k nebývalému zníženiu emisií v roku 2020. Medzinárodná agentúra pre energiu (International Energy Agency – IEA) odhaduje pokles celosvetových emisií CO2 v roku 2020 o 8 %. Na základe údajov z projektu Carbon monitor, ktorý realizuje medzinárodné výskumné konzorcium, sa odhaduje, že emisie EÚ27 klesli v prvom polroku 2020 o 11 % v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku.

Nosnou témou v legislatívnej činnosti Európskej únie pre oblasť pôdohospodárstva a rozvoj vidieka je aktuálne reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“), ktorá súvisí s viacročným finančným rámcom Európskej únie na roky 2021 – 2027. Pozostáva z návrhov troch nariadení: 1) nariadenie o strategických plánoch SPP, ktoré zahŕňa priame platby, sektorové intervencie a rozvoj vidieka; 2) nariadenie o financovaní, riadení a monitorovaní SPP (tzv. „horizontálne nariadenie“), ktorým sa nahrádza súčasné rovnomenné nariadenie; 3) nariadenie, ktorým sa mení a aktualizuje nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (SOT), nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o aromatizovaných vínnych výrobkoch, nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o najvzdialenejších regiónoch a nariadenie (EÚ) č. 229/2013 o menších ostrovoch v Egejskom mori (tzv. „pozmeňujúce nariadenie“).

Výbor NR SR pre európske záležitosti dňa 17. septembra 2020 prerokoval stanovisko ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na zasadnutie Rady EÚ pre pôdohospodárstvo a rybné hospodárstvo (ďalej len „Rady“) dňa 21. septembra 2020. Ministri na tomto stretnutí pokročili v rokovaniach o balíku reforiem SPP po roku 2020, s cieľom prijať v októbri 2020 všeobecné smerovanie Rady. Rokovali aj o poľnohospodárskych otázkach súvisiacich s obchodom s osobitným zameraním na nedávne a nadchádzajúce rokovania o dohodách o voľnom obchode s tretími krajinami.

Minister Ján Mičovský predniesol stanoviská Slovenskej republiky k jednotlivým bodom programu, pričom zásadnou pre Slovenskú republiku je problematika strategických plánov členských štátov v rámci SPP. Kľúčovým je v tomto procese už spomínaný návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci SPP a ktoré sú financované

z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, KOM (2018) 392. Ďalšie stanoviská Slovenskej republiky na zasadnutia Rady (aj k tejto problematike) boli výborom schvaľované tzv. tichou procedúrou. Rada sa v októbri 2020 dohodla na všeobecnom smerovaní k reformnému balíku SPP po roku 2020. Touto dohodnutou pozíciou sa predkladajú silné záväzky členských štátov k vyššej ambícii v oblasti životného prostredia premietnuté do nástrojov, ako sú povinné ekologické režimy (novinka v porovnaní so súčasnou politikou) a posilnená podmienenosť. V súvislosti s nariadením o strategických plánoch Slovenská republika vyjadrila obavy z nedostatočnej flexibility využívania zdrojov pre priame platby. Nepresné plánovanie najmä kvôli nedostatku skúseností či množstvu premenných faktorov môže spôsobiť dve neželané situácie – nevyčerpanie alebo naopak nedostatok zdrojov. Novým nástrojom SPP sú tzv. ekoschémy. Aj v tomto prípade potenciálna nepresnosť plánovania vzhľadom na nedostatok skúseností zosilňuje obavy zo straty prostriedkov. Z uvedeného dôvodu Slovenská republika nie je naklonená zavedeniu minimálnej finančnej alokácie na ekoschémy.

Problematika pôdohospodárstva bola témou rokovania Výboru NR SR pre európske záležitosti aj v rámci príprav na stretnutie predsedov vlád členských štátov Európskej únie na Európskej rade v dňoch 17. – 18. júla 2020. Predseda vlády SR, Igor Matovič, predniesol stanovisko Slovenskej republiky k jednotlivým témam. Ústrednou témou diskusie mimoriadneho stretnutia lídrov boli návrh negociačného bloku k revidovanému návrhu viacročného finančného rámca 2021-2027 a Nástroj Európskej únie pre budúce generácie. Výbor NR SR pre európske záležitosti poveril predsedu vlády SR presadzovať navýšenie objemu peňazí z fondov Európskej únie, ktoré sú disponibilné pre slovenských poľnohospodárov, aby rozdiely v dotáciách Európskej únie medzi jednotlivými členskými štátmi nestavali slovenských poľnohospodárov do konkurenčnej nevýhody. V tomto kontexte predseda výboru Tomáš Valášek uviedol, že celkový objem peňazí z fondov Európskej únie pre poľnohospodárov síce kompromisný návrh navyšuje, ale stále zachováva nerovnosť medzi starými a novými členskými štátmi.

Cieľom rokovaní o balíku reforiem SPP po roku 2020 je v rámci Európskej únie dosiahnuť dohodu na jar 2021. Ťažiskovými bodmi rokovaní sú nový model vykonávania, ekologická architektúra a environmentálne normy, obchod s tretími krajinami, výnimočné trhové opatrenia... Ministri pôdohospodárstva členských krajín prízvukujú, že je o.i. potrebné zjednodušiť pravidlá a vyvážiť environmentálne a sociálno-ekonomické dopady.

Výbor NR SR pre európske záležitosti kontinuálne sleduje vývoj legislatívneho procesu pre oblasť pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na úrovni Európskej únie – schvaľuje stanoviská ministerstva na zasadnutia Rady, schvaľuje predbežné stanoviská ministerstva k novým návrhom legislatívnych aktov Komisie a berie tieto návrhy, podľa stupňa ich dôležitosti, priebežne na vedomie.

2.9Zamestnanosť, sociálna politika, zdravie a ochrana spotrebiteľov

2.9.1Sociálne veci a zamestnanosť

Najdôležitejším návrhom v oblasti zamestnanosti, ktorým sa zaoberal Výbor NR SR pre európske záležitosti v roku 2020 bol návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii, KOM (2020) 682.

Vzhľadom na vysokú dôležitosť návrhu pre Slovenskú republiku Výbor NR SR pre európske záležitosti svojim uznesením č. 40 z 9. decembra 2020 požiadal Výbor NR SR pre sociálne záležitosti o stanovisko k tomuto návrhu.

Cieľom návrhu smernice je zabezpečiť aby zamestnanci v Európskej únii zarábali primerané mzdy, ktoré by im zaručili dôstojné živobytie bez ohľadu na to, kde pracujú. Ako sa uvádza v návrhu, hoci sa minimálne mzdy v posledných rokoch zvyšujú, vo väčšine členských štátov sú napriek tomu príliš nízke v porovnaní s inými mzdami alebo príliš nízke na to, aby zaručovali dôstojné živobytie. V roku 2018 v deviatich členských štátoch zákonná minimálna mzda neposkytovala dostatočný príjem na to, aby sa slobodná osoba s minimálnou mzdou dostala nad hranicu rizika chudoby. Podiel ľudí na celkovej pracovnej sile Európskej únie, ktorí síce pracujú, ale stále čelia chudobe, sa stále zvyšuje. Takmer každý desiaty zamestnanec aj napriek tomu, že pracuje, žije v chudobe.

V súčasnosti sa v krajinách Európskej únie uplatňujú dva spôsoby zabezpečenia minimálnych mzdových nárokov zamestnancov: v 21 krajinách je minimálna mzda ustanovená zákonnom, v 6 krajinách je minimálna mzda zakotvená v kolektívnych zmluvách.

Smernica sa zameriava na dosiahnutie dvoch cieľov: vo všetkých krajinách je to podpora kolektívneho vyjednávania o minimálnej mzde, v krajinách, kde je minimálna mzda stanovená zákonom je to zavedenie kritérií na stanovenie zákonných minimálnych miezd na primeranej úrovni. Komisia nenavrhuje žiadnu konkrétnu úroveň celoeurópskej minimálnej mzdy a ani neurčuje vzorec na výpočet minimálnej mzdy v jednotlivých členských štátoch. Členským štátom ustanovuje len rámec pri stanovovaní primeraných minimálnych miezd, pričom aj pri jeho zohľadnení im zostane veľký manévrovací priestor pre uplatnenie národných špecifík.

Výbor NR SR pre európske záležitosti sa zaoberal aj balíkom opatrení Komisie na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorý pozostával z týchto návrhov:

- Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a Sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu, KOM(2020) 276.

- Odporúčanie Rady o moste k pracovným miestam – posilnenie záruky pre mladých ľudí, a ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí, KOM(2020) 277.

-Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu Hospodárskemu a Sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť, KOM(2020) 274.

-Odporúčanie Rady týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť, KOM(2020) 275.

Týmto balíkom opatrení sa posilní program Záruka pre mladých ľudí a zvýši dosah opatrení na zraniteľných mladých ľudí vo veku 15-29 rokov. Taktiež sa zlepší príprava vzdelávacích systémov na prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo. Nový impulz pre učňovskú prípravu bude prínosom tak pre zamestnávateľov, ako aj pre mladých ľudí a zvýši počty kvalifikovaných pracovných síl v širokom spektre odvetví. Ďalším opatreniam na podporu zamestnanosti mladých ľudí sú stimuly do zamestnania a startupov v krátkodobom

horizonte a do budovania kapacít, sietí mladých podnikateľov a medzipodnikových vzdelávacích centier v strednodobom horizonte.

Výbor NR SR pre európske záležitosti sa zaoberal dvoma návrhmi, ktorými reagovala Komisia na dopady pandémie COVID-19 na sociálnu oblasť. Išlo o dva návrhy s rovnakým názvom Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 223/2014, pokiaľ ide o zavedenie osobitných opatrení na riešenie krízy COVID-19 z apríla, KOM (2020) 141 a júna 2020, KOM (2020) 223.

Návrhy sa zaoberajú Fondom európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) a konštatujú, že distribúcia potravinovej a základnej materiálnej pomoci čelia logistickým obmedzeniam vyplývajúcim z nedostatku ľudských zdrojov v dôsledku obmedzenia pohybu a opatrení na obmedzenie sociálnych kontaktov, aby sa zabránilo šíreniu vírusu. Komisia preto navrhuje zmeniť nariadenie o FEAD s cieľom reagovať na výzvy, ktorým verejné orgány a partnerské organizácie čelia pri vykonávaní FEAD počas šírenia ochorenia COVID-19.

V návrhu sa zavádza možnosť poskytovať potravinovú / základnú materiálnu pomoc prostredníctvom elektronických poukážok, navrhuje sa zaviesť flexibilitu vzhľadom na dodržiavanie určitých právnych požiadaviek, zaviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa oprávnenosti nákladov, ktoré prijímateľom vzniknú, ak sa poskytovanie potravinovej / základnej materiálnej pomoci alebo sociálnej pomoci oneskorí, ako aj pre pozastavené a neúplne realizované operácie. Vzhľadom na výnimočnú situáciu sa povoľuje dočasná možnosť 100 % spolufinancovania z rozpočtu Európskej únie.

2.9.2Verejné zdravie

V oblasti zdravotníctva sa Výbor NR SR pre európske záležitosti v roku 2020 zaoberal v prvom rade legislatívnymi aktami, ktoré reagovali na vzniknutú pandemickú situáciu. Najdôležitejšie z nich boli tieto návrhy:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/745 o zdravotníckych pomôckach, pokiaľ ide o dátumy uplatňovania niektorých jeho ustanovení, KOM (2020) 144:

Nariadenie o zdravotníckych pomôckach bolo prijaté v máji 2017. Na jeho základe sa musia všetky zdravotnícke pomôcky v Európskej únii podrobiť posudzovaniu zhody, aby sa preukázalo, že spĺňajú zákonné požiadavky a teda sú bezpečné. Účinnosť nariadenia mala nastať 26. mája 2020. Pandémia COVID-19 ale vytvorila mimoriadne okolnosti, ktoré si vyžiadali zvýšenú dostupnosť zdravotníckych pomôcok a tieto mimoriadne okolnosti spôsobili, že členské štáty Európskej únie nie sú schopné zabezpečiť riadne vykonávanie tohto nariadenia od 26. mája 2020. Z toho dôvodu návrh posúva nadobudnutie účinnosti o jeden rok na 26. mája 2021, čo znamená, že do mája 2021 bude možné uviesť na trh necertifikované zdravotnícke pomôcky, ktoré sú zásadné pre ochranu verejného zdravia. Vzhľadom na nárast dopytu po zdravotníckych pomôckach odloženie účinnosti nariadenia zvýši dostupnosť dôležitých zdravotníckych pomôcok v celej Európskej únii a umožní vyhnúť sa prekážkam vyplývajúcim z uplatňovania nových pravidiel.

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Európskej investičnej banke: Stratégia EÚ pre vakcíny proti ochoreniu COVID-19, KOM (2020) 245:

Komisia v oznámení predstavila európsku stratégiu na urýchlenie vývoja, výroby a nasadenia vakcín proti ochoreniu COVID-19. Stratégia má tieto ciele:

-zabezpečiť kvalitu, bezpečnosť a účinnosť vakcín;

-zabezpečiť včasný prístup k vakcínam pre členské štáty a ich obyvateľstvo;

-zabezpečiť spravodlivý prístup k cenovo dostupnej vakcíne pre všetkých v Európskej únii čo najskôr.

Stratégia má zabezpečiť dostatočnú výrobu vakcín v Európskej únii a dostatočné dodávky pre členské štáty Európskej únie prostredníctvom záväzkov predbežného nákupu uzatvorených s výrobcami vakcíny cez nástroj núdzovej podpory v rámci Európskej únie.

Návrh nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o vykonávaní klinického skúšania liekov na humánne použitie určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia spôsobeného koronavírusom, ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy alebo z nich pozostávajú, a o dodávaní týchto liekov, KOM (2020) 261:

Environmentálne riziká všetkých liekov sa posudzujú ako súčasť postupov udeľovania povolenia na uvedenie na trh a to aj v prípade liekov, ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy alebo z nich pozostávajú. Niektoré z vakcín proti COVID-19, ktoré sa vyvíjajú, sú založené na geneticky modifikovaných vírusoch. Cieľom navrhovaného nariadenia je zabezpečiť, aby sa klinické skúšanie liekov na humánne použitie určených na liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19, ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy alebo z nich pozostávajú, mohlo začať rýchlo a bez predchádzajúceho posúdenia environmentálnych rizík, ak Svetová zdravotnícka organizácia vydá platné vyhlásenie o pandémii, alebo ak sa šírenie ochorenia COVID-19 vyhlási za mimoriadnu situáciu.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení akčného programu Únie v oblasti zdravia na obdobie 2021 – 2027 (programu EU4Health) a o zrušení nariadenia EÚ č. 282/2014, KOM (2020) 405:

Komisia týmto nariadením predkladá návrh nového samostatného programu v oblasti zdravia EU4HEALTH na obdobie rokov 2021 – 2027 s cieľom posilnenia zdravotnej bezpečnosti a prípravy na budúce zdravotné krízy. Program vznikol v reakcii na potrebu zvýšiť schopnosť Európskej únie účinne reagovať na veľké cezhraničné ohrozenia zdravia. EU4Health tiež prispeje k obnove po pandémii ochorenia COVID-19 tým, že zlepší zdravie obyvateľov Európskej únie, posilní odolnosť systémov zdravotníctva a podporí inovácie v zdravotníctve. Okrem pripravenosti na krízy a reakcie na ňu sa program EU4Health zameria na ďalšie dôležité dlhodobé výzvy pre systémy zdravotníctva, ako nerovnosti v zdravotnom stave medzi skupinami obyvateľstva, krajinami a regiónmi a prístup k kvalitnej dostupnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti.

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Pripravenosť na stratégie očkovania proti COVID-19 a zavádzanie vakcín, KOM (2020) 680:

V zmysle stratégie sa bude EU snažiť získať široké portfólio potenciálnych vakcín, aby sa maximalizovali šance na ich rýchly vývoj, výrobu a zavedenie. Stratégia radí pri vypracovaní národných stratégií očkovania zohľadniť tieto kľúčové prvky:

-schopnosť očkovacích služieb poskytnúť vakcíny proti ochoreniu COVID-19 vrátane kvalifikovanej pracovnej sily, zdravotníckeho vybavenia a osobných ochranných prostriedkov;

-jednoduchý prístup k vakcínam pre cieľové skupiny obyvateľstva, pokiaľ ide o cenovú dostupnosť aj fyzickú blízkosť;

-nasadenie očkovacích látok s rôznymi vlastnosťami a požiadavkami na skladovanie a prepravu, najmä pokiaľ ide o ich nepretržité chladenie a chladiarenské prepravné a skladovacie kapacity;

-jasná komunikácia o prínosoch, rizikách a význame vakcín proti ochoreniu COVID-19 na posilnenie dôvery verejnosti.

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Budovanie európskej zdravotnej únie: posilnenie odolnosti EÚ pre prípady cezhraničného ohrozenia zdravia, KOM (2020) 724:

Myšlienka európskej zdravotnej únie vznikla ako poučenie z pandémie koronavírusu, ktorá poukázala na význam koordinácie medzi európskymi krajinami a to tak počas krízy, ako aj v bežných časoch. Kľúčovými opatreniami európskej zdravotnej únie v oblasti pripravenosti a reakcie na krízy sú:

-posilnenie koordinácie na úrovni Európskej únie pri riešení cezhraničných ohrození zdravia;

-revízia mandátov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európskej agentúry pre lieky;

-zriadenie novej agentúry Európskej únie pre biomedicínsku pripravenosť;

-vytvorenie farmaceutickej stratégie.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (ES) č. 851/2004, ktorým sa zriaďuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, KOM(2020) 726:

Tento návrh je základným prvkom európskej zdravotnej únie. Mandát centra bol stanovený v roku 2004. Pandémia COVID-19 odhalila nedostatky v mechanizmoch Európskej únie na riadenie ohrození zdravia, a ukázal, že mandát centra treba posilniť ak má lepšie riešiť cezhraničné ohrozenia zdravia. Mandát centra sa posilní tak, aby mohlo asistovať Komisii členským štátom v týchto oblastiach:

-epidemiologický dohľad prostredníctvom integrovaných systémov umožňujúcich dohľad v reálnom čase;

-plánovanie v oblasti pripravenosti a reakcie, podávanie správ a audit;

-poskytovanie nezáväzných odporúčaní a možností riadenia rizík;

-schopnosť mobilizovať a nasadiť osobitnú skupinu Európskej únie pre zdravie na pomoc pri miestnej reakcii v členských štátoch;

-budovanie siete referenčných laboratórií Európskej únie a siete pre látky ľudského pôvodu.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o posilnenej úlohe Európskej agentúry pre lieky z hľadiska pripravenosti na krízy a krízového riadenia v oblasti liekov a zdravotníckych pomôcok, KOM(2020) 725:

Európska agentúra pre lieky (EMA) zaisťuje vedecké hodnotenie, dohľad a kontrolu nad bezpečnosťou liekov na humánne a veterinárne použitie v Európskej únie. Bola založená v roku 1995. Mandát Európskej agentúry pre lieky sa posilní tak, aby mohla prispievať ku koordinovanej reakcii Európskej únie na zdravotné krízy:

-monitorovaním a zmierňovaním rizika nedostatku kritických liekov a zdravotníckych pomôcok;

-poskytovaním vedeckého poradenstva o liekoch, ktoré môžu mať potenciál na liečbu, prevenciu alebo diagnostiku ochorení spôsobujúcich tieto krízy;

-koordinovaním štúdií na monitorovanie účinnosti a bezpečnosti očkovacích látok;

-koordinovaním klinického skúšania.

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Farmaceutická stratégia pre Európu, KOM (2020) 761:

Európska farmaceutická stratégia vzniká ako reakcia na krízu súvisiacu s pandémiou COVID-19. Má štyri hlavné ciele:

-zabezpečovať pacientom prístup k cenovo dostupným liekom a reagovať na neuspokojené zdravotné potreby (napr. v oblasti antimikrobiálnej rezistencie, rakoviny, zriedkavých chorôb);

-podporovať konkurencieschopnosť, inovácie a udržateľnosť farmaceutického priemyslu Európskej únie a vývoj vysokokvalitných, bezpečných, účinných a ekologickejších liekov;

-posilňovať mechanizmy pripravenosti a reakcie na krízy a riešiť bezpečnosť dodávok;

-zabezpečovať, aby mala Európskej únie vo svete silný hlas, a to presadzovaním vysokej úrovne noriem kvality, účinnosti a bezpečnosti.

2.10Vzdelávanie, mládež, kultúra a šport

2.10.1Vzdelávanie

Výbor NR SR pre európske záležitosti sa zaoberal Oznámením Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027, Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku, KOM (2020) 624.

Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 dopĺňa stratégie na urýchlenie ekologickej transformácie a digitálnej transformácie pre Európsku úniu. Cieľom je uľahčiť poskytovanie vysokokvalitného, inkluzívneho, dostupného, efektívneho a pútavého vzdelávania a zároveň uplatniť metodiku vyučovania na diaľku, online a kombinovaných metodík. Cieľom je poučiť sa z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, počas ktorej sa technológie používajú vo vzdelávaní a odbornej príprave v doposiaľ nepoznanom rozsahu a zabezpečiť, aby vzdelávanie a odborná príprava boli pripravené na digitálny vek.

V súčasnosti mnohé domácnosti s nízkymi príjmami nemajú prístup k počítačom a prístup k širokopásmovému pripojeniu sa v Európskej únii značne líši v závislosti od príjmu domácností. Viac ako pätina mladých ľudí v celej Európskej únii nedosahuje základnú úroveň digitálnych zručností pričom v rámci Európskej únie existujú veľké rozdiely. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 vedie k bezprecedentnému posunu k online vzdelávaniu a používaniu digitálnych technológií. Nový akčný plán má preto dve strategické priority:

-podporu rozvoja vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania;

-zlepšovanie digitálnych zručností a kompetencií pre digitálnu transformáciu.

S cieľom posilniť spoluprácu a výmenu v oblasti digitálneho vzdelávania na úrovni Európskej únie zriadi Komisia európske centrum digitálneho vzdelávania, ktoré podporí

spoluprácu a synergie medzi oblasťami politiky týkajúcimi sa digitálneho vzdelávania, vytvorí sieť vnútroštátnych poradenských služieb a posilní dialóg medzi zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora.

Výbor NR SR pre európske záležitosti sa tiež venoval dvom iniciatívam Komisie týkajúcim sa Európskeho výskumného priestoru (EVP) a Európskeho vzdelávacieho priestoru.

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a Sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Nový EVP pre výskum a inovácie, KOM (2020) 628, sa venuje 20 rokom fungovania EVP a jeho aktuálnosti v súvislosti s pandémiou COVID-19. EVP bol ohlásený už v roku 2000, ale nedosiahol taký význam, ako Komisia plánovala. Hoci Európska únia ešte stále patrí medzi svetovú špičku vo výskume a inováciách, od roku 2012 jej výkonnosť stagnuje a ostatní aktéri (predovšetkým z Ázie) postupne zaberajú poprednejšie pozície v oblasti celosvetového výskumu, inovácie a technológií. Pandémia preukázala potrebu spolupráce v oblasti výskumu a inovácie v záujme rýchleho poskytnutia riešení pre najnaliehavejšie problémy. Vzhľadom na túto situáciu sa Komisia rozhodla prehodnotiť a posilniť EVP, jeho úlohu, lepšie definovať a realizovať jeho kľúčové ciele, ako aj zatraktívniť ho ako spoločný priestor na realizáciu výskumu a inovácií. Komisia v oznámení zdôrazňuje potrebu vziať si ponaučenie z krízy COVID-19 a oživiť EVP.

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a Sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, KOM (2020) 625. Európsky vzdelávací priestor sa má vytvoriť do roku 2025 s cieľom pomôcť všetkým občanom Európskej únie využívať ponuku Európskej únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Má šesť iniciatív: kvalita, začlenenie a rodová rovnosť, zelená a digitálna transformácia, učitelia, vysokoškolské vzdelávanie, silnejšia Európa vo svete. Iniciatívy sa budú zaoberať spôsobmi ako zvýšiť kvalitu základných digitálnych zručností, ako dosiahnuť, aby bolo školské vzdelávanie inkluzívnejšie a rodovo citlivejšie. Pomôžu posilniť pochopenie zmeny klímy a udržateľnosti, podporia ekologizáciu vzdelávacej infraštruktúry, ako aj učiteľskú profesiu, rozbehnú iniciatívu „Európske univerzity“ a posilnia prepojenie medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy. Vytýčené ciele majú byť dosiahnuté s podporou európskeho plánu obnovy (NextGenerationEU) a programu Erasmus+. V záujme podpory reforiem sa navrhuje rámec pre spoluprácu s členskými štátmi a zapojenie zainteresovaných strán v oblasti vzdelávania vrátane štruktúry podávania správ a vypracúvania analýz s dohodnutými cieľmi v oblasti vzdelávania. Vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru bude koordinované s programom v oblasti zručností pre Európu, obnovenou politikou odborného vzdelávania a prípravy a Európskym výskumným priestorom.

2.10.2Kultúra

Výbor NR SR pre európske záležitosti sa zaoberal návrhom rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 445/2014/EÚ, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033, KOM (2020) 384.

Vzhľadom na dôsledky koronakrízy sa Komisia rozhodla umožniť mestám Rijeka (Chorvátsko) a Galway (Írsko) predĺžiť platnosť titulu Európske hlavné mesto kultúry do 30. apríla 2021, keďže tieto mestá boli zasiahnuté krízou, ktorá im zabránila zrealizovať plánované iniciatívy. Komisia tiež navrhla posunúť načasovanie tohto titulu pre mesto Novi Sad (Srbsko) z roku 2021 na 2022 a pre mestá Temešvár (Rumunsko) a Elefsina (Grécko) až na rok 2023. Súčasné hlavné mestá kultúry tak dostanú príležitosť realizovať svoje zrušené

plány, zatiaľ čo Temešvár, Novi Sad a Elefsina budú mať viac času na prípravu svojich programov.

3.Zahraničné pracovné cesty a videokonferencie

3.1Výjazdové rokovanie Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru pre európske záležitosti Poslaneckej snemovne parlamentu Českej republiky, Strání, Česká republika, 9. september 2020

Účelom pracovnej cesty v českej obci Strání bolo stretnutie zástupcov Výborov pre európske záležitosti parlamentu SR a ČR. Hlavnou témou stretnutia bolo odovzdanie skúseností Slovenskej republiky s predsedníctvom v Rade Európske únie za účasti štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Kľúčovým bodom programu bola aj výmena informácií o aktuálnych témach oboch krajín, predovšetkým riešenie rôznych problémov v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Všetky aktivity partnerských krajín sú zamerané na posilňovanie stability v stredoeurópskom regióne. Členské krajiny chápu svoju vzájomnú spoluprácu ako výzvu pre seba a jej úspech ako najlepší dôkaz svojej schopnosti integrovať sa aj do takých štruktúr, ako je napríklad Európska únia.

3.27. stretnutie Spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny Europolu (videokonferencia), 28.-29. september 2020

Stretnutie Spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny Europolu prostredníctvom videokonferencie sa sústredilo predovšetkým na prácu Europolu a jeho ďalšie úlohy v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. V tomto duchu sa niesla aj prezentácia aktivít Europolu za obdobie od marca do septembra 2020, v rámci ktorej vystúpila výkonná riaditeľka Europolu, Catherine DE BOLLE. Správu o fungovaní v spomínanom období predložil aj Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, Wojciech Wiewiórowski. V ďalšej časti svojej prezentácie sa výkonná riaditeľka Europolu venovala návrhu viacročného programu Europolu na roky 2021 -2023. Prvou tematickou oblasťou tejto videokonferencie bola téma Boja proti pravicovému extrémizmu a terorizmu, v rámci ktorej sa do debaty zapojilo viacero zástupcov členských štátov. Hlavným rečníkom bol zástupca výkonnej riaditeľky, Wil Van Gemert.

Nasledujúci deň sa otvorila téma Hlavných zásahov do budúcej úlohy Europolu v súvislosti s Brexitom, hlavnými rečníkmi boli Horst Seehofer, Spolkový minister vnútra Nemecka a Ylva Johansson, európska komisárka pre vnútorné veci.

Po výmene názorov k danej téme, videokonferenciu uzavreli spolupredsedajúci Juan Fernando López Aguilar, predseda Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu, Susanne Mittag, vedúca delegácie JPSG nemeckého Bundestagu a Boris Pistorius, Minister vnútra a športu nemeckej spolkovej krajiny Dolné Sasko a vedúci JPSG delegácie nemeckého Bundesratu.

3.3Výmena názorov s podpredsedníčkou Európskej komisie Věrou Jourovou a komisárom Didierom Reyndersom, 29. október 2020 (videokonferencia)

Hlavným cieľom videokonferencie dňa 29. októbra 2020 bolo predstavenie prvej Správy Komisie o právnom štáte. Následne bol predložený návrh na iniciovanie prvej diskusie

týkajúcej sa stavu právneho štátu v Európskej únii a v členských štátoch, ktorou sa mal posilniť spoločné porozumenie v postupoch a nových výzvach. Najkľúčovejšou otázkou, ktorou sa rečníci a zúčastnení zaoberali bolo, akým spôsobom sa národné parlamenty majú postaviť k jednotlivým zisteniam zo správy o stave právneho štátu.

3.4Medziparlamentná konferencia na vysokej úrovni o migrácii a azyle v Európe, 19. november 2020 (videokonferencia)

Po úvodných rečníckych príspevkoch, ktoré sa opierali o rôzne pohľady na nový migračný pakt Komisie, nasledovala panelová diskusia na tému spoločného riadenia azylu a migrácie. Hlavnými rečníkmi v rámci tohto panelu boli: David-Maria Sassoli, predseda Európskeho parlamentu, Wolfgang Schäuble, predseda nemeckého Bundestagu, Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie, Ylva Johansson, Európska komisárka pre vnútorné veci, Dr António Vitorino, generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie pre migráciu.

Následné tematické okruhy prebiehali simultánne v podobe virtuálnych okrúhlych stolov. Slovenská delegácia sa zúčastnila diskusie k téme „Vzťah medzi solidaritou a zodpovednosťou v otázkach riadenia migrácie a azylu.“ Tento tematický blok obsahoval aj významné podtémy: „Zdieľanie zodpovednosti a rešpektovanie základných práv“, „Riešenie neregulárnej migrácie a riadenie vonkajších hraníc“, „Implementácia rozhodnutí o návrate a zabezpečenie súladu politiky Európskej únie v oblasti ľudských práv.“

3.5Stretnutie zástupcov Výborov pre európske záležitosti krajín V4, 24. november 2020 (videokonferencia)

Videokonferencia zástupcov Výborov pre európske záležitosti krajín V4, ktorú organizoval poľský Sejm sa konala pred zasadnutím (videokonferenciou) COSAC najmä z dôvodu prípadného zjednotenia názorov v rámci formátu V4 na kľúčové otázky aktuálne rezonujúce v Európskej únii. Týmito kľúčovými témami boli najmä „Európska zelená dohoda“, „Nový pakt o migrácií a azyle“ a „Výmena názorov na súčasné otázky EÚ“. Všetky zainteresované parlamenty prezentovali nemennú pozíciu k migračnému paktu, a teda odmietanie povinných kvót a presadzovanie dobrovoľnosti príspevkov členských štátov k riešeniu migračného tlaku. V rámci tretieho tematického okruhu sa riešil aj stav právneho štátu v Poľsku a Maďarsku. Ondřej Benešík, predseda Výboru pre európske záležitosti Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky vyjadril podporu partnerom V4.

3.68. stretnutie Spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny Europolu (videokonferencia), 1.-2. február 2021

Stretnutie Spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny Europolu prostredníctvom videokonferencie sa sústredilo predovšetkým na prácu Europolu a jeho ďalšie úlohy v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Keďže sa kvôli súčasnej pandémií mnoho aktivít prenieslo do online priestoru, zvýšil sa aj počet kybernetických útokov. To bolo hlavnou témou tejto konferencie organizovanej portugalským predsedníctvom v Rade EÚ. V prvom bloku sa už tradične prezentovali Aktivity Europolu za obdobie september 2020 až február 2021. Nasledoval prvý tematický okruh, ktorý sa venoval Kybernetickým trestným činom a digitálnej odolnosti.