projektu, personálnym, technickým problémom ap. Posledný schválený rozpočet na dostavbu, schválený
Valným zhromaždením SE, vo výške 5,67 mld. eur však podľa NKÚ SR nemusí byť konečný.
SE reportovali ku koncu roka 2019 vysoký stupeň postupu prác pri dostavbe – 99,3% v rámci tretieho
bloku a 87,1% v rámci štvrtého bloku. V kontexte hlavnej podnikateľskej činnosti ako aj samotnej dostavby
je potrebné zdôrazniť význam SE ako súčasť kritickej infraštruktúry v zmysle zákona NR SR č. 45/2011
Z.z. o kritickej infraštruktúre. Obzvlášť v aktuálne pretrvávajúcom období koronakrízy narušenie,
znefunkčnenie alebo zničenie by malo závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a
sociálnej funkcie štátu, a tým na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia,
bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia. Z pohľadu funkcií tohto kľúčového prvku kritickej
infraštruktúry, uplatňovania akcionárskych práv a povinností a regulačného rámca smerom k SE ako aj
ochrany finančných záujmov SR, považuje NKÚ SR tému financovania dostavby za mimoriadne
aktuálnu a významnú.
Tým, že financovanie dostavby EMO34 sa realizuje prostredníctvom poskytnutých úverových zdrojov,
NKÚ SR dáva do popredia fakt, že prostredníctvom majetkovej účasti štátu v SE, sa štát, ako bonitný
subjekt, spolupodieľa na ručení záväzkov SE. To znamená, že štát znáša možné riziká, ktoré by mohli
súvisieť so splatnosťou záväzkov v prípade neúspechu tohto významného investičného projektu.
Dôsledky prípadnej výzvy na okamžitú splatnosť záväzkov môžu mať pre Slovenskú republiku a jej
ekonomiku vážne dopady v podobe zvýšeného tlaku na verejné financie, vedenia právnych sporov ap.
V posledných troch rokoch SE vykázali v zmysle individuálnej účtovnej závierky čistý zisk s klesajúcou
tendenciou v rozmedzí 66,13 mil. eur - 17,97 mil. eur. Z pohľadu meškania riadneho spustenia EMO34
do plnej prevádzky je dôležité upozorniť na ekonomické straty štátu, ako spoluvlastníka akcií. Straty
štátu vyplývajú z absentujúcich výnosov z výroby a predaja elektrickej energie, ktoré majú vplyv na
celkový hospodársky výsledok SE ako aj na podiel akcionárov na zisku vo forme dividend. V roku 2020
o to viac, keďže došlo k takmer 30%-nému medziročnému nárastu cien elektrickej energie na
komoditnom trhu. Okrem potreby ďalších finančných zdrojov na investície, dostavba EMO34 naopak
elektrickú energiu spotrebováva, napr. takmer 50 GWh v roku 2019.
SE v súvislosti s dostavbou EMO34 uzatvorili v období od 01.01.2009 do 31.08.2019 zmluvy v celkovom
objeme 4,568 mld. eur. Keďže NKÚ SR svojou kontrolou na prelome rokov 2019 a 2020 pokrylo iba
3,32% zazmluvnených finančných prostriedkov (tzn. zmluvy vo výške 151,78 mil. eur), v rámci ktorých
identifikoval veľmi závažné zistenia, existuje riziko rozsiahlejších ekonomických škôd.
Na základe výsledkov kontrol NKÚ SR konštatuje, že SE dostatočným spôsobom nezvládli proces
dostavby EMO34 a nebola zabezpečená dostatočná riadiaca, koordinačná a kontrolná funkcia, čo
malo za následok aj posunutie termínov dostavby EMO34 a z toho vyplývajúci nárast nákladov. NKÚ SR
má za to, že MH SR, ktoré koná v mene Slovenskej republiky v kľúčových orgánoch SE, neuplatňuje
záujmy štátu riadne a dostatočne.
Závery kontroly vybraných zmlúv preukázali, že k hlavným dôvodom neustáleho posúvania termínov
ukončenia a najmä navyšovania rozpočtu projektov (vyplývajúcich zo zmlúv o dielo) patrili :
-
-
-
-
-
zmeny v úvodnom projekte, zmeny vo vykonávacích projektoch,
nedostatočné, resp. chybné technické riešenia,
požiadavky zo strany SE na zhotoviteľov,
zmeny vynútené nevyhovujúcim stavom, legislatívou a/alebo zhotoviteľom,
veľké množstvo modifikácií (variácií) technického charakteru a ďalšie.
3