pre sektor energetiky a priemyslu, teda nie na nadrezortnej úrovni. Garantom takéhoto
systému na nadrezortnej úrovni by muselo byť MV SR. V tejto oblasti bol teda systém
ISKRA budovaný nad rámec kompetenčnej zodpovednosti MH SR.
oblasť organizácie transportu nebezpečného odpadu: v zmysle zákona o organizácii
činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je stanovené MH SR ako ústredný
orgán štátnej správy pre energetiku (vrátane hospodárenia s jadrovým palivom
a uskladňovania rádioaktívnych odpadov) a energetickú efektívnosť. Avšak oblasť
TNN ako i prepravu rádioaktívneho materiálu upravuje zákon o mierovom využívaní
jadrovej energie. Ten prisudzuje právomoci pre koordináciu a riadenie, resp. pre
potrebu spracovávania a uchovávania údajov o preprave rádioaktívneho materiálu
Úradu jadrového dozoru SR. Z uvedeného vyplýva, že MH SR budovalo systém
ISKRA nad rámec svojej kompetenčnej zodpovednosti v tejto oblasti.
pre oblasť krízového riadenia je pôsobnosť MH SR v daná zákonom o riadení štátu v
krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Zákon vymedzuje orgány
krízového riadenia, medzi ktoré patrí, okrem iných ministerstiev a subjektov, aj MH SR
Každý orgán krízového riadenia vytvára podmienky na zabezpečenie informačného
systému krízového riadenia a jeho oprávneného využívania. Avšak subjektom, ktorý
riadi a kontroluje činnosť orgánov krízového riadenia je v zmysle zákona vláda SR.
Z uvedeného nepriamo vyplýva, že na vybudovanie systému ISKRA pre oblasť
krízového riadenia s nadrezortným pôsobením je potrebný príkaz vlády SR
(formou napr. uznesenia), ktorý pre MH SR udelený nebol.
Nehospodárnosť a neefektívnosť vynakladania verejných prostriedkov bola
identifikovaná v rámci procesu obstarania systému ISKRA. MH SR v oboch prípadoch
rámcových dohôd, ktoré pokrývajú celý proces obstarania systému ISKRA, použil
výnimku z uplatnenia postupov verejného obstarávania, týkajúcu sa zákaziek, pri plnení
ktorých sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia. Obe rámcové dohody boli pôvodne
utajovaná skutočnosť v režime utajenia tajné a čiastkové zmluvy/zmluvy o dielo/objednávky
boli v režime vyhradené. Po zrealizovaní obstarania systému boli s odstupom času
nariadením ministra hospodárstva všetky dokumenty súvisiace so systémom ISKRA
odtajnené. Vzhľadom na to, že nedošlo k žiadnej zmene v povahe informácií resp.
bezpečnostnej situácie, zakladá generálne odtajnenie pochybnosti o citlivosti informácií
obsiahnutých v utajovaných dokumentoch s podozrením na účelové utajenie z dôvodu
uplatnenia výnimky zo zákona o VO. Ministerstvo sa malo riadiť v zmysle dobrej praxe a s
cieľom zvýšenia transparentnosti, metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie
a použiť tzv. užšiu súťaž. Napriek tomu, že informácie utajené v spojitosti so systémom ISKRA
vznikli v oblasti, v ktorej podľa zákona utajované skutočnosti vznikať môžu, je možné celkový
proces utajenia (na základe predikcie stupňa utajenia, nedostatočného zdôvodnenia utajenia,
nedostatočnej evidencie utajovaných skutočností a následného generálneho odtajnenia)
považovať za netransparentný. Pre úplnosť treba uviesť, že napriek rozhodnutiu ministra
o celkovom zrušení stupňa utajenia všetkých dokumentov v súvislosti so systémom ISKRA,
neboli všetky dokumenty v princípe dodržania rozhodnutia ministra odtajnené.
Samotný proces obstarania systému ISKRA bol s cieľom zdôvodniť potrebu tohto
obstarania systému ministrovi (prostredníctvom Informácie pre ministra), poznačený
uvádzaním účelovo formulovaných a nepravdivých argumentov. A to opakovane, v rôznych
Informáciách pre ministra, ako aj pri zdôvodnení ďalšieho rozšírenia systému ISKRA.
Počas kontroly boli identifikované skutočnosti, ktoré porušujú princípy
transparentnosti. Ministerstvo napr. nedisponuje ponukou uchádzača, ktorá bola vyhodnotená
3
