Tabuľka: Správnosť vykazovania plastového odpadu..........................................................................................................8

| 3

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA

Kontrola bola zameraná na správnosť nakladania s plastovým odpadom a dostatočnosť opatrení prijatých štátom

vo vzťahu k plneniu cieľov EÚ. Keďže bola vykonaná ako súčasť medzinárodnej kontroly, bola zameraná aj na plnenie

povinností SR vyplývajúcich z legislatívy EÚ. V tejto oblasti kontrolou neboli zistené nedostatky, nakoľko SR si splnila

všetky požiadavky, ktoré jej ako členskej krajine EÚ vyplývali z niekoľkých európskych smerníc. Splnenie povinností malo

však skôr formálny charakter, pretože kontrola poukázala na množstvo problémov v ich implementovaní do praxe.

Identifikovaných bolo niekoľko oblastí, ktoré bránia SR v lepšom nakladaní s plastovým odpadom

a iniciovaniu pozitívnych zmien, ktorými by sa SR podarilo priblížiť k plneniu cieľov EÚ.

Kontrola poukázala najmä na významné nedostatky v správnosti vykazovaných údajov o vzniknutom plastovom odpade,

a tým aj o nakladaní s ním. V tejto správe je uvedených niekoľko argumentov a dôkazov o tom, že vykazované údaje

o plastovom odpade obsahujú významné chyby a je otázkou, či vôbec majú nejakú výpovednú hodnotu.

Dôkazom toho je aj fakt, že v najaktuálnejšej správe o stave životného prostredia SR boli vykázané iné hodnoty, oproti

tým, akými v súčasnosti disponuje MŽP SR. Údaje o nakladaní s plastovým odpadom sa kvôli ich spätnému reevidovaniu

po ich publikovaní niekoľkokrát menili, nezrovnalosti boli preto identifikované aj štatistikách spracovávaných EÚ. Z tohto

dôvodu výsledky kontroly nevedia dať odpoveď na otázku, nakoľko sa SR približuje plneniu cieľov EÚ pre plastový

odpad. S istotou je však možné skonštatovať, že sledované ukazovatele sú v súčasnosti zo strany SR výrazne

nadhodnotené.

Nesprávnosť vykazovania však nie je problémom len v SR, ale aj v rámci EÚ a v dohľadnej dobe sa dá v dôsledku

sprísnenia pravidiel očakávať zreálnenie vykazovaných mier recyklácie členských krajín. Odhaduje sa, že v priemere to

môže spôsobiť pokles v miere recyklácie EÚ o približne 10 percentuálnych bodov. ¹

Napriek tomu, že vykazované hodnoty o plastovom odpade sú skôr len odhadmi, s určitosťou tiež možno povedať, že

množstvo plastového odpadu sa každoročne výrazne zvyšuje napriek tomu, že predchádzanie vzniku odpadu je

podľa hierarchie odpadového hospodárstva hlavnou úlohou štátu. V roku 2019 sa v SR uviedlo na trh až o polovicu

viac plastových výrobkov a obalov, ako tomu bolo v roku 2017. Na dokreslenie neúspešnej snahy štátu predchádzať

vzniku odpadu vo všeobecnosti, nielen plastového, je možné uviesť, že za posledné desaťročie vzrástla podľa štatistík EÚ

produkcia celkového odpadu v SR približne o tretinu. Množstvo komunálneho odpadu narástlo

v rovnakom období viac ako o štvrtinu, v tejto štatistike je SR najhoršou krajinou v EÚ. Produkcia celkového odpadu

pritom za uvedené obdobie v EÚ v priemere mierne klesala.

Viacero nedostatkov bolo zistených aj preverením fungovania rozšírenej zodpovednosti výrobcov, podľa ktorej sú

výrobcovia zodpovední za zabezpečenie celého životného cyklu odpadu, ktorý vznikne ich výrobou. Systém funguje v SR

už od roku 2016, v praxi sa napriek tomu vyskytuje množstvo aplikačných problémov, ktoré majú vplyv na jeho

funkčnosť a v konečnom dôsledku je dopad tohto systému na občanov takmer nulový. Jeho hlavnou myšlienkou je

„čím viac vytriediš, tým menej zaplatíš“. V súčasnosti je však len veľmi málo obcí a miest, ktorých občanom sa

za posledné obdobie znížil miestny poplatok aj napriek tomu, že od roku 2016 už za nakladanie s vytriedeným

odpadom neplatia.

Dlhodobejším problémom je aj informačná a osvetová kampaň o preverovanej problematike pre občanov. Keďže

základným predpokladom pre predchádzanie vzniku plastového odpadu a pre plnenie cieľov EÚ je ochota občanov triediť

a vykonávať túto činnosť správne, je nevyhnutná masívna informačná kampaň. Tá bola kontrolou vyhodnotená ako

nedostatočná najmä kvôli tomu, že za túto činnosť sú zodpovední výrobcovia prostredníctvom svojich organizácií.

Kontrola kladie MŽP SR otázku, akú motiváciu majú pre šírenie osvety o potrebe triedenia odpadu súkromné

spoločnosti výrobcov, ktoré sú finančne zodpovedné za každú vytriedenú tonu navyše. Táto logika bola kritizovaná

NKÚ SR už v roku 2018, s podobným záverom prišiel vo svojej aktuálnej analýze aj Inštitút environmentálnej politiky.

Spoločným menovateľom vyššie uvedených problémov je aj nedostatočná kontrolná činnosť štátu. Tá je podľa vlastných

slov MŽP SR poddimenzovaná. Aj preto je prakticky nemožné verifikovať údaje štátu o plastovom odpade, ktoré sú

nahlasované rôznymi zúčastnenými stranami, pričom každá z nich má pri nahlasovaní údajov svoje vlastné motívy.

V rámci EÚ je nezákonné zneškodňovanie odpadu považované za závažnú organizovanú trestnú činnosť. Možnosť

reálne overiť nahlasované údaje je teda vzhľadom na obrovský rozsah údajov a zastaranosť súčasného informačného

systému veľmi nízka. Kontroly, ktoré sú vykonávané Slovenskou inšpekciou životného prostredia, navyše využívajú

spodné hranice výšky pokút, ktoré nie sú pre kontrolované subjekty motivačné, nakoľko nezohľadňujú závažnosť

zisteného nedostatku. ²

¹Opatrenia EÚ na riešenie problému plastového odpadu, Európsky dvor audítorov, 2020

²Ako pretriediť triedený zber, Inštitút environmentálnej politiky, 2020

| 4

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

MŽP SR disponuje zoznamom takmer všetkých problémov uvedených v tejto správe, množstvom

rôznych analýz, ale aj príkladmi dobrej praxe zo zahraničia. Napriek tomu sa pri nakladaní s plastovým odpadom vyskytuje

v praxi množstvo nedostatkov, ktoré brzdia SR v snahe dosahovať v tejto oblasti lepšie výsledky.

Napriek deklarovanej snahe MŽP SR meniť veci k lepšiemu a niektorým krokom, ktoré v tomto roku podniklo, sa toto úsilie

nedarí dotiahnuť do úspešného konca a každá zmena pôsobí veľmi zdĺhavo a ťažkopádne, čo nemá pozitívny vplyv na

plnenie cieľov EÚ v budúcnosti. Od uplynutia predošlej kontroly NKÚ SR z roku 2018 neboli touto kontrolou spozorované

výrazné posuny k lepšiemu, zistené nedostatky sa opakovali a zlá situácia v triedení plastového odpadu podľa

vykazovaných údajov, aj keď s nízkou výpovednou hodnotu, stagnuje.

Najdôležitejšia pre SR by však nemala byť snaha o prispôsobovanie štatistík v prospech dosahovania cieľov EÚ,

ale snaha o reálne nakladanie s plastovým odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Je preto

potrebné prijať také opatrenia, ktoré zabránia nárastu množstva plastového odpadu, zabezpečia čo najvyššiu

mieru recyklácie vzniknutého plastového odpadu a výrazne obmedzia množstvo plastu, ktorý končí na skládkach,

prípadne sa vplyvom nelegálneho obchodovania stáva veľkým environmentálnym problémom, akým je napr. plast

končiaci v oceánoch.

NKÚ SR formulovalo v súvislosti so zistenými nedostatkami niekoľko odporúčaní uvedených v bode 3.1, ktoré sú

vo všeobecnosti zamerané na sprísnenie opatrení vedúcich k zníženiu množstva plastového odpadu uvádzaného na trh,

zavedenie kontrolných mechanizmov na overovanie nahlasovaných údajov najmä na úrovni registračnej povinnosti

výrobcov a neponechávanie zodpovednosti za informačnú a osvetovú činnosť na výrobcov, s výnimkou finančnej

zodpovednosti.

Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam NKÚ SR navrhuje výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby

za účelom zlepšiť situáciu v predchádzaní vzniku plastového odpadu a nakladaní s ním odporučil MŽP SR iniciovať zmeny

v zmysle odporúčaní uvedených v tejto správe a dohliadal na fungovanie prijatých opatrení v praxi.

| 5

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

KONTROLNÁ AKCIA

1

ÚČEL KONTROLNEJ AKCIE

Účelom kontrolnej akcie bolo posúdiť stav

v

oblasti vzniku a nakladania s plastovým odpadom

a dostatočnosť opatrení prijatých štátom na jeho zlepšenie. Kontrola mala priniesť odpoveď na otázky, či SR má

vypracované strategické dokumenty, v ktorých sú transponované ciele vyplývajúce z legislatívy EÚ, či boli

implementované oparenia, prostredníctvom ktorých by mali byť tieto ciele naplnené a či sa v praxi darí vďaka týmto

opatreniam zlepšovať situáciu v oblasti predchádzania vzniku plastového odpadu a nakladania s ním.

Predmetom kontroly boli:

- ciele a opatrenia štátu a úroveň implementovania legislatívy EÚ,

- úspešnosť aplikovania opatrení štátu do praxe,

- dopad opatrení štátu na zlepšenie situácie v oblasti vzniku a nakladania s plastovým odpadom,

- aktuálne problémy v oblasti vzniku a nakladania s plastovým odpadom.

2

RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA

2.1

Odpad vo všeobecnosti je nielen v SR, ale aj na úrovni EÚ, považovaný za veľký environmentálny problém.

Najproblematickejšou zložkou odpadu z hľadiska jej spracovania, ktorej sa v EÚ venuje osobitná pozornosť, je plastový

odpad. V nakladaní s plastovým odpadom SR dlhodobo nedosahuje výsledky, ktoré by sa približovali splneniu cieľov EÚ.

V roku 2018 vykonal NKÚ SR prierezovú kontrolu zameranú na efektívnosť a účinnosť triedeného zberu komunálneho

odpadu. Kontrola poukázala na niektoré systémové nedostatky, ktoré mali vplyv aj na nakladanie s plastovým odpadom.

Kontrola bola vykonaná na základe plánu kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2020 a nadväzovala na tému

environmentálnej udržateľnosti, ako jednej zo strategických oblastí zamerania kontrolnej činnosti NKÚ SR na roky 2018

až 2020. Preverovaná oblasť bola posudzovaná v období od roku 2017 až do súčasného obdobia.

Kontrola bola vykonaná ako súčasť medzinárodnej kontroly zameranej na plastový odpad, do ktorej sa zapojilo

12 najvyšších kontrolných inštitúcií. Výsledky kontroly budú preto aj súčasťou medzinárodnej správy.

2.2

VÝKON KONTROLY

Kontrolou nebolo zistené porušenie zákonov, prípadne iných všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany MŽP

SR. Boli však identifikované významné systémové nedostatky, ktoré majú vplyv na správne a účinné fungovanie

jednotlivých nástrojov, ktoré boli do praxe implementované za účelom zlepšiť stav v nakladaní s plastovým odpadom

a priblížiť sa cieľom EÚ. Niektoré zistené nedostatky sú významnejšieho charakteru aj z dôvodu, že na ne poukázala už

kontrola NKÚ SR vykonaná v roku 2018.

2.3

ŠPECIFICKÉ OBLASTI

Problematika plastového odpadu nie je neznámou oblasťou. Plastu sa ako najproblematickejšej zložke odpadu venuje

v rámci EÚ zvýšená pozornosť od predchádzania vzniku tohto druhu odpadu až po možnosti jeho opätovného používania.

Len v roku 2020 bola Európskym dvorom audítorov vydaná publikácia „Opatrenia EÚ na riešenie problému plastového

odpadu“. Okrem toho bol v rovnakom roku Inštitútom environmentálnej politiky vydaný materiál „Ako pretriediť triedený

zber“, venovaný hlavným systémovým problémom najmä v oblasti komunálneho odpadu, ktoré sa týkajú aj plastového

odpadu. V oboch dokumentoch sú podrobne rozobraté nedostatky, ktoré v súčasnom systéme nakladania s plastovým

odpadom existujú, ale aj návrhy ich riešení a príklady dobrej praxe z okolitých krajín. Napriek tomu, že preverovaná oblasť

je podrobne zmapovaná, MŽP SR sa nedarí implementovať tieto návrhy do praxe.

3

VÝSLEDKY KONTROLNEJ AKCIE

Strategickými dokumentami pre odpadové hospodárstvo je okrem zákona o odpadoch aj Program predchádzania vzniku

odpadu SR a Program odpadového hospodárstva SR. V rámci týchto dokumentov boli prijaté všetky povinnosti

vyplývajúce z legislatívy EÚ a ciele, ktoré je SR povinná dosiahnuť.

| 6

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Hlavným cieľom EÚ, a teda aj SR, je dosiahnuť do roku 2025 mieru prípravy na opätovné použitie a recyklácie

komunálneho odpadu minimálne na úrovni 55 %. Ciele pre komunálny odpad sú dôležité z dôvodu, že väčšina plastových

výrobkov a obalov končí ako komunálny odpad.

Stanovený je aj konkrétny cieľ pre plastový odpad z obalov, ktorým je dosiahnuť do roku 2025 mieru recyklácie a prípravy

na opätovné použitie tohto samostatne sledovaného druhu plastového odpadu na úrovni minimálne 50 %.

NKÚ SR nevidí problémy v transponovaní povinností z európskych smerníc do legislatívy SR. Boli však

identifikované významné nedostatky vo fungovaní týchto povinností v praxi a tiež významné riziká pre splnenie cieľov

stanovených EÚ.

Najdôležitejšími povinnosťami, ktoré SR z európskej legislatívy prevzala, boli:

A) nakladať s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva,

B) zaviesť na svojom území povinnosť triediť odpad,

C) zaviesť do praxe tzv. inštitút rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Pre účinné fungovanie týchto povinností v praxi je nevyhnutné venovať pozornosť aj nasledovným dvom oblastiam:

D) dostatočnej informovanosti občanov o svojich povinnostiach v oblasti triedenia odpadu,

E) kontrole dodržiavania povinností zúčastnených strán, plnenia cieľov a správnosti vykazovaných údajov.

Správa sa ďalej venuje práve problémom identifikovaným v rámci piatich uvedených kľúčových aspektov.

A) Nenakladanie s plastovým odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva

Hlavnou úlohou SR podľa európskej legislatívy, ale aj zákona o odpadoch a strategických dokumentov SR, je nakladať

s odpadom, a teda aj s plastovým odpadom, v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Prioritne by sa preto malo

MŽP SR snažiť prijímať také opatrenia, ktoré budú viesť k predchádzaniu vzniku plastového odpadu. V prípade jeho vzniku

by mali byť opatrenia zamerané tak, aby bolo čo najväčšie množstvo takéhoto odpadu opätovne použité, resp.

zrecyklované. Ak nie je možné plastový odpad zrecyklovať, mal by byť energeticky zhodnotený. Poslednou možnosťou,

ako naložiť s plastovým odpadom, je zneškodniť ho na skládke. Skládkovanie odpadu by malo byť využívané len ako

krajná možnosť.

Na skládku sa môže plastový odpad dostať dvomi spôsobmi. Prvým je jeho nevytriedenie občanmi, t. z. že plast skončí

v nádobe na zmesový odpad, ktorý sa odváža na skládku. Druhý spôsob je taký, že je na skládku odvážaný vytriedený

plastový odpad, a to z dôvodu jeho znečistenia alebo nefunkčnosti systému financovania nakladania s plastovým

odpadom prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcov (viac v bode C správy). Vytriedený plastový odpad je

v takom prípade nutné pred jeho uložením na skládke jeho držiteľom preklasifikovať. Opodstatnenosť takéhoto

preklasifikovania nepodlieha žiadnej kontrole. MŽP SR pracuje s odhadom rôznych zúčastnených strán, podľa ktorého

na skládkach končí viac ako 30 % celkového vytriedeného odpadu.

Obrázok č. 1: Nakladanie s plastovým odpadom podľa hierarchie odpadového hospodárstva

Hierarchia odpadového hospodárstva

Nakladanie s plastovým odpadom

2017

2018

2019

Celkovo vzniknutý plastový odpad (v ton.) 165 231 192 170 248 285

Spôsob jeho spracovania:

Recyklácia + príprava na opätovné použitie

Spálenie s energetickým využitím

Zneškodnenie skládkovaním

61,43%

1,00%

57,41% 46,45%

0,67%

9,80%

0,25%

3,75%

5,93%

Spolu podľa hierarchie

Ďalšie spôsoby nakladania:

spálenie bez energetického využitia

iné zhodnotenie

68,36%

67,88% 50,45%

0,05%

6,82%

0,83%

0,01%

1,72%

0,21%

0,01%

6,28%

0,13%

Zdroj: vlastné spracovanie, údaje od MŽP SR

iné zneškodnenie

iné nakladanie

Ďalšie spôsoby nakladania spolu

23,94%

31,64%

30,19% 43,13%

32,12% 49,55%

| 7

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Z údajov o celkovo vzniknutom plastovom odpade je vidieť, že MŽP SR sa nedarí svojimi opatreniami plniť svoju hlavnú

úlohu, ktorou je znižovať množstvo vzniknutého plastového odpadu, naopak, toto množstvo každoročne rastie.

Za tri roky kontrolovaného obdobia sa množstvo plastového odpadu zvýšilo viac ako o polovicu.

Problém narastajúceho odpadu v SR sa netýka len plastového odpadu. SR podľa údajov Eurostatu zvýšila za posledné

desaťročie produkciu celkového odpadu o približne tretinu, čím sa radí medzi jednu z posledných krajín v EÚ v rámci tejto

štatistiky.

Množstvo komunálneho odpadu narástlo v rovnakom období trochu menej výrazne, viac ako o štvrtinu, v tejto

štatistike sme však v rámci EÚ najhorší.

NKÚ SR odporučil MŽP SR prijať rázne opatrenia smerujúce k predchádzaniu vzniku plastového odpadu,

konkrétne k presadeniu ekodizajnu, zeleného verejného obstarávania, ekomodulácie a iných nástrojov, k čomu

je potrebné aj zefektívniť komunikáciu s inými inštitúciami, s ktorými tieto oblasti súvisia.

Dôležitý je aj fakt, že v rokoch 2017 a 2018 sa tretina a v roku 2019 až polovica plastového odpadu spracovala

iným spôsobom, ako to určuje znázornená hierarchia. Najvýznamnejšiu zložku tohto iného nakladania predstavovalo

zhromažďovanie plastového odpadu, čo predstavuje veľký potenciál pre zvýšenie miery recyklácie.

Z pohľadu ďalšieho spracovania plastového odpadu by sa mohlo zdať, že s ním SR nakladá v súlade s uvedenou

hierarchiou, pretože približne polovica celkovo vzniknutého odpadu sa zrecykluje a len minimum plastového odpadu končí

na skládkach.

Kontrola NKÚ SR však spochybňuje správnosť a dôveryhodnosť údajov, z ktorých uvedené štatistiky vychádzajú. Existuje

niekoľko faktorov, ktoré nasvedčujú tomu, že štatistky o odpadovom hospodárstve sú významne nesprávne.

V nasledovnej tabuľke sú uvedené dôvody vychádzajúce z rôznych analýz a odhadov, s ktorými MŽP SR

disponuje. Tabuľka znázorňuje, nakoľko sú ukazovatele SR o miere recyklovania plastového odpadu, uvedené

v poslednom riadku tabuľky, reálne.

Tabuľka: Správnosť vykazovania plastového odpadu (v tonách)

2017

2018

2019

Vzniknutý plastový odpad – množstvo, ktoré môže byť reálne recyklované

a) oficiálny odhad, že plastový odpad sa nachádza v nádobách na zmesový od-

pad končiacich na skládke v nasledovnom pomere: Rok 2017: 12 %, Rok 2018:

11,5 %, Rok 2019: 10 %

(tieto odhady sú prerátané na tony, vychádzajúc z množstva zmesového odpadu)

Ostávajúci odpad na zrecyklovanie

b) analýza MŽP SR, že 62 % vytriedeného plastového komunálneho odpadu je

nerecyklovateľného

(tento odhad je prerátaný na tony, vychádzajúc z množstva vytriedeného plasto-

vého komunálneho odpadu)

165 231

192 170

248 285

141 190

24 041

16 867

135 017

57 153

18 922

116 642

131 643

22 010

Odpad, ktorý ostal na zrecyklovanie *

prepočet, aká mohla byť maximálna skutočná miera recyklácie

7 175

38 230

109 633

44,16 %

4,34 % 19,89 %

101 496 110 329

61,43 % 57,41 %

Množstvo zrecyklovaného plastového odpadu vykázaného SR

oficiálna miera recyklácie vykázaná SR

115 333

46,45 %

Zdroj: vlastné spracovanie, údaje od MŽP SR

* do tejto analýzy ešte nie je zahrnutý napr. littering (t. z. voľne pohodený odpad), nakoľko NKÚ SR nedisponuje analýzou, aké je zastúpenie takého

odpadu na celkovom plastovom odpade

Z uvedených údajov je zrejmé, že ak sú odhady a analýzy MŽP SR aspoň trochu reálne, miera recyklácie vykázaná

v kontrolovanom období obsahovala významné chyby, pričom v rokoch 2017 a 2018 išlo o extrémne rozdiely.

Dôvodov, prečo obsahujú údaje o odpadoch významné chyby, je viacero. Hlavným z nich je, že nepoznáme základnú

veličinu, t. z. množstvo plastových výrobkov a plastových obalov uvádzaných na trh. Príčinou je tzv. freeriding - výrobcovia

sa nezaregistrujú do systému a nenahlasujú údaje o svojej výrobe (viac v bode C správy). MŽP SR pracuje s odhadom,

že do systému v súčasnosti nie je nahlásených približne 15 až 30 % všetkých výrobcov.

Druhým dôvodom je absencia kontroly nahlasovaných údajov od výrobcov, ktorej sa bližšie venuje bod E správy.

| 8

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Údaje o nahlasovaných množstvách vzniknutého odpadu zo strany výrobcov súvisia s poplatkami, ktoré sú potom

výrobcovia za tento odpad povinní platiť. To je hlavným dôvodom, prečo sa výrobcovia nenahlasujú do systému, ale tiež

toho, že výrobcovia môžu mať tendenciu nahlasovať podhodnotené údaje o svojej produkcii.

Existujú aj iné motívy, ktoré môžu mať vplyv na nesprávne štatistiky o plastovom odpade. Tieto motívy sa týkajú

nahlasovania údajov nielen zo strany výrobcov, ktorí majú povinnosť zabezpečiť nakladanie s vytriedeným plastovým

odpadom, ale aj iných spoločností fungujúcich v systéme prepravy a spracovania odpadu. Nezákonné zneškodňovanie

odpadu je totiž spojené s organizovanou trestnou činnosťou a praním špinavých peňazí. Je jedným

z najlukratívnejších nezákonných trhov na svete na podobnej úrovni, akým je obchodovanie s ľuďmi, či nezákonný obchod

s drogami a so strelnými zbraňami. ¹

Svoj vplyv na nesprávnosť štatistík o plastovom odpade má aj súčasne využívaný zastaraný informačný systém

o odpadoch, ktorý je už podľa vyjadrenia MŽP SR nevyhovujúci a obsahuje veľké nedostatky.

Najmä tento stav bol stimulom pre zavedenie nového informačného systému o odpadoch, ktoré nadobudlo účinnosť

v zákone o odpadoch v roku 2016. Verejné obstarávanie na nový informačný systém bolo vyhlásené začiatkom roku 2017.

pre komplexnosť a náročnosť systému zatiaľ nie je k dispozícii. Podľa vyjadrenia MŽP SR by malo ku kompletnej

elektronizácii v oblasti odpadového hospodárstva dôjsť až cca od 1.7.2026.

Práve tento systém by mal údajne priniesť niektoré možnosti automatických kontrolných mechanizmov a zabezpečiť

kvalitnejšie údaje o odpadovom hospodárstve.

Zreálnenie údajov o plastových obaloch uvedených na trh by malo priniesť aj nové opatrenie MŽP SR, ktorým je zavedenie

zálohovacieho systému PET fliaš od začiatku roku 2022. Aj napriek niektorým medializovaným informáciám o nízkej

hodnote za peniaze v prípade tohto systému, pri preverovaní správnosti rozhodnutia o jeho obstaraní neboli kontrolou

identifikované nedostatky. Zálohovací systém je jedným z odporúčaných nástrojov EÚ, ktorý v praxi prispieva k lepšiemu

triedeniu plastového odpadu. Správnosť rozhodnutia zaviesť zálohovací systém v SR bude možné vyhodnotiť až

v budúcnosti.

Z uvedeného vyplýva, že údaje o nakladaní s plastovým odpadom nie sú správne a majú nízku výpovednú

hodnotu, čo vo svojich vyjadreniach pripúšťa aj MŽP SR. Súčasné štatistiky o miere recyklácie sú jednoznačne

nadhodnotené, neodzrkadľujú realitu a otázkou len je, ako veľmi od skutočnosti sú vzdialené ukazovatele

o plastovom odpade, ale aj iné ukazovatele o odpadovom hospodárstve.

Na významnú chybovosť v rámci vykazovania komunálneho odpadu pritom poukázala už kontrola NKÚ SR vykonaná

v roku 2018, podľa ktorej každá tretia obec uvádzala vo svojich výkazoch o komunálnom odpade významné chyby.

NKÚ SR odporučil MŽP SR nastaviť kontrolné mechanizmy na všetkých možných úrovniach nahlasovania

a vykazovania údajov o plastovom odpade.

Problém vykazovania sa netýka len SR, ale aj celej EÚ, ktorá sa rozhodla prijať prísnejšie pravidlá podávania správ, ktoré

podľa predbežných odhadov povedú k poklesu oznámenej priemernej miery recyklácie plastových obalov v EÚ zo 41 %

až na 29 %.

B) Problémy s triedením plastového odpadu a jeho spracovaním

Triedenie plastového odpadu

Základným predpokladom pre dosahovanie cieľov EÚ a pre nakladanie s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového

hospodárstva je triedenie odpadu. Povinnosť zabezpečiť triedený zber odpadu je v SR zavedená už

niekoľko rokov, aj v tomto prípade sa však problémy ukazujú najmä v praxi. Zo štatistík vyplýva, že množstvo

vytriedeného plastového odpadu rástlo v kontrolovanom období pomalšie ako celkovo vzniknutý plastový odpad,

čo naznačuje, že úroveň triedenia plastového odpadu sa nezlepšuje.

Podľa odhadov MŽP SR tvorí až približne 10 % nádob na zmesový komunálny odpad práve plastový odpad, čo je takmer

polovica celkovo vzniknutého plastového odpadu. To, že takmer polovica vzniknutého plastového odpadu končí

na skládke, je jedným z hlavných z argumentov, prečo je v budúcnosti nereálne splniť ciele EÚ.

Dôvody tohto stavu sú minimálne tri; a) neochota občanov triediť, b) nevedomosť občanov, ako správne triediť

a c) nevhodný plast pre recyklovanie, prípadne jeho znečistenie. Každý z uvedených problémov sa dá vhodnými

opatreniami riešiť.

Pre vytvorenie podmienok na triedenie je okrem ochoty a znalosti občanov potrebná aj vhodná infraštruktúra zberných

nádob vyjadrená tzv. štandardom zberu. Ten hovorí o tom, akú kapacitu by mal mať občan k dispozícii pre triedenie počas

| 9

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

roka, pričom sa zohľadňuje frekvencia odvozu odpadu a pri výpočte sa vychádza z množstva vytriedeného odpadu

v minulom roku. Predošlá kontrola NKÚ SR poukázala na mnohé medzery a voľnosť v metodike jeho výpočtu, t. z. že

obce, v ktorých bol štandard zberu splnený, nemuseli mať reálne vytvorené vhodné podmienky na triedenie.

Za zabezpečenie štandardu zberu sú navyše zodpovedné OZV, ktoré nemajú žiadny dôvod zvyšovať svoje

náklady dopĺňaním zberných nádob, prípadne ich častejším odvozom.

Aj napriek tomu, že štandard zberu nevypovedá spoľahlivo o dostatočnosti podmienok na triedený zber, obce sú zo zákona

o odpadoch povinné ho dodržiavať. Kontrola v roku 2018 poukázala na to, že tento štandard nebol splnený v takmer

polovici obcí.

Spracovanie plastového odpadu

Plastový odpad je z hľadiska možnosti jeho spracovania najproblematickejší druh odpadu. Kým napr. pri skle je možné

dosiahnuť veľmi vysokú mieru recyklovania, v prípade plastov je to oveľa náročnejšie. Na trhu existuje veľké množstvo

druhov plastov s rôznym zložením, ktorého vhodnosť na recyklovanie je rôzna. Ďalším významným faktorom pre

recyklovateľnosť plastov je jeho znečistenie pri triedení. Podľa analýz, s ktorými pracuje MŽP SR, je možné spracovať len

38 % vytriedeného komunálneho plastu, z toho 24 % tvoria PET fľaše. Zvyšných 62 % nie je vhodného na iné spracovanie

ako skládkovanie.

Aj podľa tejto štatistiky, podľa ktorej je recyklovateľných len 38 % vytriedeného plastového komunálneho odpadu,

ktorý tvorí viac ako polovicu celkovo vzniknutého plastového odpadu je zrejmé, že dosiahnuť mieru recyklácie

zodpovedajúcu cieľom EÚ je v súčasnosti takmer nemožné.

V prvom rade je teda úlohou štátu svoje opatrenia smerovať k predchádzaniu vzniku plastového odpadu a vytvárať tlak

na také zloženie plastových výrobkov a obalov, aby ich bolo možné zrecyklovať. Nástrojom na dosiahnutie tohto stavu by

mala byť ekomodulácia, t. z. podstatne vyššie poplatky za vyrobenie ťažko recyklovateľných, prípadne nerecyklovateľných

plastov, a naopak motivačné poplatky za ľahko recyklovateľný plast.

Na recyklovanie plastov negatívne vplýva aj nízky dopyt po recyklovanom plaste ako druhotnej surovine pre výrobu

z dôvodu nízkej súčasnej ceny ropy. Uvedenú skutočnosť chce v budúcnosti EÚ riešiť povinnosťou výrobcov používať

vo svojich výrobkov aj určitý podiel recyklátov (zrecyklovaného plastu). Nízky dopyt trhu po recyklovanom plaste však nič

nemení na skutočnosti, že SR musí pokračovať v snahe o čo najvyššiu mieru recyklovania odpadu, a tým splnenie

cieľov EÚ.

Otázkou tiež je, či je SR na zrecyklovanie požadovaného množstva plastového odpadu pripravená svojimi

spracovateľskými kapacitami. MŽP SR hodnotí v návrhu POH na roky 2021 až 2025 súčasnú situáciu infraštruktúry

koncových spracovateľských kapacít ako kritickú a nedostatočnú, pretože existujúce kapacity majú veľké

technologické a prevádzkové problémy. Aká je skutočná potreba spracovateľských kapacít je však náročné odhadnúť.

Vytriedený plastový odpad sa v rámci SR dováža aj vyváža, údaje o týchto množstvách ale MŽP SR nemá, nakoľko ide

o odpad, pre ktorý platia pravidlá voľného pohybu.

Kritickou je aj skutočnosť, že plastového odpadu je reálne na trhu oveľa viac, ako sa vykazuje a že pri súčasnom

tempe rastu (50 %-ný nárast plastového odpadu v roku 2019 v porovnaní s rokom 2017) ho bude v roku 2025 ešte

významne viac.

C) Nefunkčný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov

V roku 2016 sa v SR do praxe zaviedol dôležitý systém, ktorým je rozšírená zodpovednosť výrobcov. Je to mechanizmus,

ktorý zabezpečuje, aby za vytriedený odpad boli zodpovední výrobcovia vyhradených výrobkov. Medzi takéto výrobky

patria aj obaly a neobalové výrobky, t. z. aj plasty. Od roku 2016 by už teda občan z miestneho poplatku nemal platiť

za vytriedený odpad, ale len za zmesový odpad, ktorý končí na skládkach. Hlavnou myšlienkou tohto systému, ktorý by

mal motivovať občanov k vyššej aktivite triediť odpad, je „čím viac vytriediš, tým viac ušetríš“. Doslovne môže tento

systém fungovať len pri množstvovom zbere, pri ktorom sú údaje o množstvách a druhoch odpadu známe o každom

jednotlivcovi. Pri klasickom zbere vyžaduje tento systém pre zníženie miestneho poplatku kolektívne úsilie všetkých

občanov. Pozitívne je vnímaný fakt, že tento systém v SR funguje a že výrobcovia sú povinní znášať 100 % nákladov

spojených s celým životným cyklom odpadu, vrátane jeho spracovania.

Na úvod je potrebné uviesť, že výrobcovia si túto povinnosť plnia v prevažnej miere cez OZV, aj keď niektorí ju plnia aj

individuálne. Tieto organizácie vytvárajú samotní výrobcovia, ktorých je v SR niekoľko a navzájom si konkurujú. Združujú

všetkých výrobcov, ktorí si splnili svoju registračnú povinnosť. Štátu nahlasujú objem svojej produkcie, na základe ktorého

sa pomerovo vypočítava výška ich príspevku, ktorý musia výrobcovia zaplatiť, aby finančne pokryli náklady spojené

s vytriedeným plastovým odpadom.

| 10

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

V praxi sa ale vyskytuje niekoľko problémov, ktoré bránia tomu, aby systém fungoval správne a prinášal

požadovaný efekt.

 Freeriding (výrobcovia, ktorí sa do systému neprihlásili)

Už spomínaným problémom, ktorý má významný vplyv na nesprávnosť vykazovaných údajov o vzniknutom odpade, je

freeriding. T. z., že nie všetci výrobcovia si plnia svoju registračnú povinnosť, čím sa vyhýbajú povinnosti platiť poplatky

za výrobky, ktoré uvádzajú na trh. Keďže podľa odhadu MŽP SR je freeriding na úrovni 15 až 30 %, nie je systém

spravodlivý, pretože na neplatičov sa musia skladať tí, ktorí sú v systéme zaregistrovaní. Štát nemá žiadny kontrolný

mechanizmus, ktorý by neplatičov odhalil.

 Nedostatočné príjmy do systému

Ďalším problémom je samotné nastavenie vyrovnanosti príjmov a výdavkov v systéme financovania. Ako už bolo

spomenuté, príjmy tohto systému predstavujú príspevky jednotlivých výrobcov. Z praxe vyplýva, že tie nie sú v takej výške,

ako sú skutočné výdavky obcí, zberových spoločností, spoločností, ktoré spracúvajú odpad a iných, ktorí nakladajú

s vytriedeným odpadom.

Obrázok č. 2: Skutočná finančná zodpovednosť výrobcov za vzniknutý plastový odpad

vplyv freeridingu -

bez výrobkov a obalov výrobcov,

ktorí sa do systému

vplyv nízkej úrovne

triedenia a nesprávneho

triedenia

reálne množstvo vzniknutého plastového

nezaregistrovali

odpadu *

Odhad MŽP SR,

že v zmesovom

odpade končí

takmer polovica

všetkých plastov

Odhad MŽP SR, že

systém zahŕňa len cca.

70 až 85 % výrobcov.

Odhad MŽP SR, že len

napr. v prípade PET fliaš

nezahŕňa systém 30 %

výrobkov

Odhad MŽP SR,

že 30% vytriede-

ného komunál-

za toto

za toto množstvo by mali

výrobcovia platiť

množstvo

výrobcovia

reálne platia

neho

odpadu

končí na skládke

+ littering **

Zdroj: vlastné spracovanie, údaje od MŽP SR

Pozn.: znázornené pomery sú len ilustratívne, pretože ide len o odhady, ktorými disponuje MŽP SR

* tento celkový odhad ešte nezahŕňa významné riziko, že výrobcovia nenahlasujú do systému správne údaje o svojej výrobe, keďže neexistuje žiadna

kontrola týchto údajov a čím viac výrobcovia nahlásia, tým viac musia do systému platiť

** littering (voľne pohodený odpad) - NKÚ SR nedisponuje analýzou, aké je zastúpenie takého odpadu na celkovom plastovom odpade, ale

preukázateľne znižuje množstvo plastového odpadu, za ktoré by mali byť zodpovední výrobcovia.

Okrem uvedených dôvodov, prečo sa v systéme nenachádza dostatok finančných prostriedkov, je negatívom aj to,

že poplatky do systému rozšírenej zodpovednosti platia výrobcovia dopredu, vychádzajúc z odhadov na nasledujúci rok.

Nie je vytváraná žiadna rezerva pre prípad, že v nasledujúcom roku sa výdavky zvýšia a v systéme tak nezostanú

prostriedky na financovanie vytriedeného množstva odpadu.

Výpočet tiež nezohľadňuje ciele SR, podľa ktorých by sa v každom ďalšom roku malo vytriediť viac komunálneho

odpadu. Logicky by sa preto malo predpokladať, že aj výdavky s tým spojené budú vyššie.

MŽP SR potvrdilo, že práve nedostatok financií v systéme je v niektorých prípadoch dôvodom, že sa vytriedený

plastový odpad zhromažďuje v obciach a nie je zrecyklovaný, čo znižuje vykazovanú mieru recyklovania v danom roku.

Dochádza tiež k situáciám, že v obci sa nahromadí vytriedený odpad, ktorý zberová spoločnosť kvôli nedostatkom

finančných prostriedkov neodvezie a tento odpad po jeho preklasifikovaní môže nakoniec skončiť na skládke. Ako je

uvedené na predchádzajúcom obrázku, podľa odhadu MŽP SR končí na skládkach až 30 % vytriedeného,

ale preklasifikovaného plastového odpadu.

Reálne teda OZV funguje na báze paušálnych poplatkov, ktoré nezohľadňujú skutočnosť, a tým sú to práve OZV,

kto určuje, koľko je v systéme peňazí a koľko je možné použiť. Situácia by mala byť opačná, t. z. že výška príspevkov

od výrobcov by mala vychádzať z reálnych potrieb trhu.

| 11

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Ak by do systému prispievalo aj zvyšných 30 % neplatičov, podstatne by sa znížila výška príspevkov výrobcov a tým by

sa zvýšila aj ich ochota prispievať takou sumou, ktorá by reálne pokrývala potreby trhu.

 Nízka aktivita občanov a ich nízke povedomie, ako správne triediť

Ďalším významným faktorom, ktorý prispieva k neúčinnosti systému, je informačná kampaň a osveta. Táto oblasť je

najkľúčovejšia, pretože bez budovania povedomia o potrebe triedenia bude aj naďalej polovica plastového odpadu končiť

ako zmesový odpad na skládkach. Javí sa preto až nelogické, že propagáciu a osvetu triedeného zberu majú zo zákona

zabezpečovať práve samotní výrobcovia cez OZV. Túto kľúčovú činnosť teda zabezpečujú tí, ktorí musia za každý

vytriedený odpad naviac platiť a ktorí preto nemajú ani najmenšiu motiváciu zvýšiť množstvo vytriedeného

odpadu. Inštitút environmentálnej politiky vo svojom materiáli „Ako pretriediť triedený zber“ rovnako pripúšťa, že tento

systém nie je vhodný a v praxi nefunguje, ako by mal.

Kvôli nízkej informovanosti občanov o tom, ako správne plastový odpad triediť, sa niektorý plastový odpad

netriedi, pretože sa považuje za nezrecyklovateľný. Tým pádom končí na skládkach a finančná zodpovednosť

za jeho zneškodnenie prechádza na občanov.

Netriedením občanov, prípadne ich nesprávnym triedením, sú výrobcovia podľa obrázku č. 2 oslobodení od približne

polovice svojej finančnej zodpovednosti za svoje výrobky. Aj preto je nepravdepodobné, že majú tieto organizácie

zodpovedné za informovanosť občanov záujem na súčasnom stave niečo zmeniť. Ponechanie budovania povedomia

občanov o problematike triedenia na OZV sa teda javí ako nesprávna voľba. OZV by mali byť zodpovedné za túto

oblasť len z hľadiska finančného zabezpečenia vykonaných aktivít.

 Nie je plast ako plast

Osobitným problémom, ktorý má vplyv nielen na nefunkčnosť systému, ale aj na nízku úroveň predchádzania vzniku

plastového odpadu, je diferenciácia plastov. V súčasnosti platia všetci výrobcovia plastových výrobkov a obalov rovnaký

príspevok, t. z. že sa nerozlišuje, ako dobre je tento plast recyklovateľný a koľko reálne stojí jeho spracovanie. Tým

dochádza k situácii, že výrobcovia nie sú motivovaní vyrábať ľahko recyklovateľné výrobky. Motivácia pre výrobcov je

skôr opačná, pretože ak výrobca uvedie na trh nezrecyklovateľný plast, v konečnom dôsledku zaň nezaplatí,

pretože skončí v nádobe na zmesový odpad a za jeho skládkovanie zaplatia občania.

Poplatky za tonu vyrobeného plastu sú vo všeobecnosti v SR v porovnaní s členskými štátmi veľmi nízke a prax ukazuje,

že nepostačujú na pokrytie skutočných nákladov spojených s ich spracovaním. Udržiavať financovanie ťažko

recyklovateľných plastov je preto možné len krížovým financovaním z poplatkov za ľahšie recyklovateľné výrobky, ktorých

poplatok je síce rovnaký, ale reálne je ich recyklovanie lacnejšie.

Diferenciácia príspevkov podľa jednotlivých druhov plastu (tzv. ekomodulácia) je v súčasnosti téma, ktorú sa MŽP SR

snaží riešiť, no v legislatívnom procese naráža na množstvo prekážok najmä z pohľadu nepovolenej regulácie trhu.

 Littering (voľne pohodený odpad)

Zodpovednosť výrobcov za plastový odpad znižuje aj už spomínaný littering, čo je zaužívaný výraz pre voľne pohodený

odpad. Aj v tomto prípade ide o výrobky, za ktorých nakladanie a spracovanie sú zodpovední výrobcovia, reálne však

za ne finančnú zodpovednosť nenesú. Podľa názoru MŽP SR by mala byť aj táto oblasť zakomponovaná do poplatku

výrobcov.

 Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV)

Ako problém sa v tomto systéme javia aj samotné OZV. V rámci celej EÚ fungujú dva systémy. V prvom prípade je OZV

plne v rukách výrobcov a funguje tzv. trhový systém. To spôsobuje, že týchto organizácií je niekoľko a navzájom si

konkurujú. V tom druhom, tzv. monopolnom systéme, zasahuje štát rôznymi formami regulácie. V SR sa využíva prvý

spomenutý systém, čo je spojené s problémom obmedzenej možnosti kontrolnej činnosti zo strany štátu. Informácie

o hospodárení OZV má štát len z výročných správ, pravdivosť v nich uverejnených informácií však nekontroluje.

Praktickým problémom trhového systému fungovania OZV je aj ich častá výmena v obciach, čo zákon o odpadoch

umožňuje. Obce sa tak ocitajú v situáciách, kedy musia uzavrieť zmluvu s novou OZV. Počas obdobia hľadania si novej

OZV si náklady spojené s nakladaním s odpadom hradia obce zo vlastných rozpočtov, čo je v rozpore so zákonom

o odpadoch. Zmena OZV nie je vo všeobecnosti žiadúca, pretože je spojená s dohadovaním nových podmienok systému

triedenia v obci, zmeny zaužívaných pravidiel pre občanov a pod.

| 12

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

 Nízke miestne poplatky

Aplikačným problémom sú aj trvalo nízke miestne poplatky za nakladanie s odpadom nastavené obcami. Tento trend sa

samosprávam nedarí meniť, nakoľko zvyšovanie poplatku je vnímané občanmi negatívne. Za nakladanie s odpadom sú

však povinní podľa zákona o odpadoch platiť občania. Princíp „čím viac vytriediš, tým menej zaplatíš“ môže fungovať len

vtedy, ak budú náklady obce na nakladanie s odpadom v plnej miere hradené z miestneho poplatku. V mnohých obciach

to tak nie je, obce doplácajú na túto oblasť zo svojich rozpočtov a prípadná úspora vzniknutá lepším triedením kryje

v prvom rade doplatok obce. Uvedený problém sa v roku 2018 týkal takmer polovice preverovaných obcí.

Aj napriek tomu, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je v SR zavedený už od roku 2016 a prináša do oblasti

nakladania s odpadom finančné prostriedky, vykazuje množstvo nedostatkov, kvôli ktorým nie je možné hovoriť

o funkčnom a účinnom systéme. Jasným argumentom pre toto tvrdenie je aj fakt, že existuje len veľmi málo občanov, ktorí

zavedenie rozšírenej zodpovednosti po roku 2016 pocítili na znížení miestneho poplatku.

NKÚ SR odporučil MŽP SR venovať zvýšenú pozornosť kontrolnej činnosti OZV a v súlade s nedostatkami

uvedenými v tejto správe iniciovať zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu fungovania rozšírenej zodpovednosti

výrobcov.

D) Nedostatočná informovanosť občanov

Nedostatočná informovanosť občanov a propagačná a osvetová činnosť negatívne vplýva na všetky doteraz

spomínané oblasti. Ovplyvňuje množstvo vzniknutého plastového odpadu, mieru jeho vytriedenosti, ako aj

množstvo a kvalitu plastového odpadu v zberných nádobách na plast. Za vytriedený odpad platí výrobca, nie občan,

ale vďaka nízkej úrovni informačnej kampane o tom veľa občanov SR nevie. Práve táto informácia by mala byť pre

občanov veľkou motiváciou k triedeniu a práve to bolo aj hlavným motivačným faktorom zavedenia rozšírenej

zodpovednosti výrobcov.

Už kontrola NKÚ SR v roku 2018 poukázala na to, že informačná a osvetová činnosť v SR nie je na takej úrovni, ako by

bolo potrebné. Vo financovaní tejto oblasti sa MŽP SR spolieha najmä na finančné prostriedky z fondov EÚ. Nakoľko

v kontrolovanom období došlo k omeškaniu niektorých projektov, ktoré boli určené na uvedené aktivity, spôsobila táto

závislosť na externých zdrojoch stav, že informačná kampaň zo strany štátu prakticky neexistovala. Už v tomto období

mal byť spustený osobitný informačný portál venovaný odpadom, do dnešného dňa však nie je v prevádzke.

Informačné kampane pre občanov sú zo zákona o odpadoch dokonca povinné. Za hlavný nedostatok v tejto oblasti

NKÚ SR považuje skutočnosť uvedenú v bode C tejto správy, že tieto aktivity majú podľa zákona zabezpečovať

OZV, čiže výrobcovia, a preto sa nedá očakávať iné ako formálne zabezpečovanie tejto povinnosti. Aj odhliadnuc

od finančných motívov správania sa výrobcov, ide v konečnom dôsledku len o súkromné osoby, ktoré nemajú

dôvod cítiť priamu zodpovednosť za plnenie cieľov samospráv a SR.

Podporným argumentom pre tvrdenia NKÚ SR sú aj zistenia kontrol Slovenskej inšpekcie životného prostredia, kde práve

nedostatok propagačných a osvetových činností je najčastejšie identifikovaným nedostatkom.

Z uvedených dôvodov považuje NKÚ SR aj napriek niektorým súčasným informačným kampaniam MŽP SR

oblasť informovanosti a osvety občanov v SR za nedostatočnú. V tejto oblasti nedošlo k výraznejšiemu posunu ani napriek

tomu, že na rovnaký nedostatok poukázala už kontrola NKÚ SR v roku 2018.

NKÚ SR odporučil MŽP SR výrazne zlepšiť osvetovú činnosť pre občanov o potrebe predchádzania vzniku

plastového odpadu a nutnosti jeho správneho triedenia, na OZV ponechať len finančnú zodpovednosť za túto

oblasť a z pozície ústredného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva podporovať takéto aktivity

kontinuálne, nielen počas finančnej podpory z EÚ.

E) Absencia kontroly

Veľkou bariérou pre dosahovanie lepších výsledkov v triedení plastového odpadu a jeho spracovávaní v zmysle hierarchie

odpadového hospodárstva, správne vykazovanie, ale aj pre funkčný systém financovania, je nedostatočná kontrola.

Štatistiky o odpadovom hospodárstve vychádzajú z údajov nahlásených množstvom zúčastnených strán, od výrobcov,

obcí, zberných dvorov, zberných surovín, prepravcov odpadu, spracovateľských spoločností a iných. Na každej úrovni

nahlasovania môže dôjsť k nahláseniu chybných údajov z rôznych dôvodov, či už úmyselnému, alebo neúmyselnému.

Kontrola na jednotlivých uvedených úrovniach buď nie je žiadna, alebo je nedostatočná.

| 13

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Existuje mnoho motívov, ktoré môžu viesť jednotlivých aktérov k snahe manipulovať s údajmi; na strane výrobcov je to

snaha znižovať svoje náklady, na strane obcí dosahovať čo najlepšie výsledky v triedení, na strane prepravcov

a spracovateľov zase spolu s výrobcami snaha obchodovania s dokladmi preukazujúcimi splnenie povinností výrobcov

a iné aktivity smerujúce k dosiahnutiu čo najlepšieho hospodárskeho výsledku. Ako už bolo uvedené, podľa publikácie

Európskeho dvoru audítorov je obchodovanie s odpadom jedným z najväčších biznisov, ktorý je na úrovni najzávažnejšej

trestnej činnosti.

V súčasnosti je aj podľa MŽP SR kontrolná činnosť poddimenzovaná a nedostatočná. Podľa už spomínaného materiálu

„Ako pretriediť triedený zber“ sa v rámci kontrol využívajú aj napriek širokému rozmedziu výšky pokút práve pokuty

na spodnej hranici, ktoré nezohľadňujú mieru porušenia konkrétneho ustanovenia. Tieto pokuty svojou výškou nemotivujú

kontrolovaný subjekt k zjednaniu nápravy. Existuje až päť rozpätí pokút (od 500 eur až po 350 000 eur), pričom v praxi

bolo až 43 % všetkých pokút udelených na spodnej hranici a doteraz najvyššia udelená pokuta bola na úrovni strednej

hranice najnižšieho rozpätia (30 000 eur).²

Podľa Inštitútu environmentálnej politiky by kontrolné orgány mali vo väčšej miere využívať pokuty a mali by upustiť

od uplatňovania nápravných opatrení bez uvalenia pokuty.

Vzhľadom na všetky uvedené nedostatky v tejto správe NKÚ SR odporučil MŽP SR čo najskôr aplikovať do praxe

opatrenia, ktoré sú MŽP SR odporúčané v rámci niekoľkých vykonaných analýz zo strany SR, ale aj EÚ, a ktorých

potrebu zavedenia si uvedomuje aj samotné MŽP SR.

4

REAKCIA KONTROLOVANÉHO SUBJEKTU

Kontrolou bolo preverené len MŽP SR ako ústredný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Tento prístup bol

zvolený z dôvodu, že v roku 2018 vykonal NKÚ SR prierezovú kontrolu efektívnosti a účinnosti triedeného zberu

komunálneho odpadu na vzorke 63 obcí, v rámci ktorej boli získané dostatočné informácie o nakladaní s plastovým

odpadom v praxi.

Z kontroly bol vypracovaný protokol o výsledku kontroly, ktorý obsahoval štyri systémové kontrolné zistenia. Tieto

kontrolné zistenia sa týkali najproblematickejších oblastí, ktoré sú uvedené v tejto správe a na základe ktorých boli

formulované odporúčania.

Zistené nedostatky boli s kontrolovaným subjektom konzultované v priebehu kontroly. MŽP SR sa stotožnilo so všetkými

identifikovanými problémami a voči pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení nevznieslo žiadne

námietky.

Pre zlepšenie situácie MŽP SR prijalo opatrenia, ktorých plnenie bude NKÚ SR sledovať aj prostredníctvom správy o ich

plnení. Problematika životného prostredia, v rámci ktorej je sledovaná aj oblasť odpadového hospodárstva, navyše patrí

už dlhodobo medzi jednu z prioritných oblastí kontrolnej činnosti NKÚ SR.

5

KONTAKT

Najvyšší kontrolný úrad SR

Priemyselná 2

Ministerstvo životného prostredia SR

Nám. Ľ. Štúra 1

824 73 Bratislava

812 35 Bratislava

| 14