VNÚTORNÝ KONTROLNÝ SYSTÉM VÝDAVKOV

NA ŠPORT V ROZPOČTOVEJ KAPITOLE MŠVVaŠ SR

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK.............................................................................................................................................. 3

ZOZNAM OBRÁZKOV A TA BULIE K ..................................................................................................................... 3

VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA ........................................................................................................... 4

KO NTROLNÁ AKCIA ............................................................................................................................................. 9

1. ÚČEL KONTROLNEJ AKCI E ........................................................................................................................ 9

2. RÁMEC KONTROLNEJ AKC IE..................................................................................................................... 9

2.1.

2.2.

2.3.

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA........................................................................................................ 9

VÝ KON KONTROLY ............................................................................................................................. 9

ŠPECIFICKÉ OBLAST I ....................................................................................................................... 10

3. VÝSLEDK Y KONTROLNEJ AKCIE............................................................................................................. 10

3.1. ZISTENIA............................................................................................................................................. 10

3.1.1. VNÚTORNÉ KONTROLNÉ PROSTREDIE ......................................................................................... 12

3.1.2. KONTROLNÉ POSTUPY .................................................................................................................... 15

3.1.3. INFORMÁCIE A KOMUNIKÁCIA ........................................................................................................ 16

3.1.4. IDENTIFIKÁCIA A HODNOTENIE RIZÍK ............................................................................................ 17

3.1.5. MONITOROVACIA ČINNOSŤ ............................................................................................................. 17

3.2.

ODPORÚČANIA KONTROLOVANÉMU SUBJEKT U ......................................................................... 18

4. POSTUP NKÚ SR A REAKCIA KONTROLOVANÉHO S UBJEKTU .......................................................... 18

5. TÍM KONTROLÓROV .................................................................................................................................. 18

6. KONTAKT .................................................................................................................................................... 18

7. PRÍLOHA ...................................................................................................................................................... 19

| 2

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZOZNAM SKRATIEK

SKRATKA / SKRÁTENÉ POMENOVANIE

VÝZNAM

Metodika COSO

Dokument Výboru sponzorujúcich organizácii komisie Treadway (The

Committee of Sponsoring Organisations of the Treadway Commis-

sion) uverejnený v roku 2004 s názvom Riadenie podnikových rizík

MF SR

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

MŠVVaŠ SR, resp. ministerstvo

NR SR

NKÚ SR, resp. úrad

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Štátny rozpočet

ŠR

Zákon o finančnej kontrole a audite

Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a do-

plnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon o Fonde na podporu športu

Zákon o správe majetku štátu

Zákon o športe

Zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a do-

plnení niektorých zákonov

Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších

predpisov

Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zá-

konov v znení neskorších predpisov

ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK

Obrázok 1 – Vnútorný kontrolný systém v orgáne verejnej správy

Tabuľka 1 – Pôsobnosť a výkon práce hlavného kontrolóra športu

| 3

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA

Kontrola svojim poslaním plní nezastupiteľnú funkciu v riadení jednotlivých organizácií i spoločnosti ako celku.

Uplatňovanie rôznych úrovní, foriem a spôsobov kontroly bolo, a dodnes je, významným faktorom hospodárneho,

efektívneho a účelného vynakladania zdrojov v súkromnom aj vo verejnom sektore.

Rastúci objem verejných zdrojov a stále náročnejšie úlohy, ktoré verejná správa plní, si vyžadujú aby poslanie

kontroly ako organickej zložky riadenia bolo v plnej miere rešpektované a posilňované na všetkých stupňoch ria-

denia, a to vo všetkých jej orgánoch a organizáciách.

Skúsenosti Najvyššieho kontrolného úradu SR (ďalej len NKÚ SR) z výkonu kontrol v organizáciách verejnej správy

spravidla poukazujú na značné rezervy a často až nefunkčnosť vnútorného kontrolného systému. Využívanie fi-

nančnej kontroly – ako jednej z prvých kontrolných línií pre prijímanie rozhodnutí organizácií voči nehospodárnemu,

neefektívnemu a neúčinnému vynakladaniu verejných zdrojov – je nedostatočné najmä pre poddimenzované kon-

trolné kapacity. V ostatných rokoch sa v mnohých rozpočtových kapitolách výrazne redukovali počty zamestnancov

na výkon jednotlivých foriem finančnej kontroly, najmä kontroly na mieste, mnohé zrušili samostatné organizačné

útvary kontroly, a to aj napriek rastúcim objemom rozpočtových zdrojov a počtu organizácií, ktoré kapitoly zriadili

alebo majú v nich majetkovú účasť.

Aj v súčasnosti, kedy vláda prijala úlohu znižovať počty zamestnancov jednotlivých správcov kapitol o 10%, hrozí

riziko ďalšej personálnej devastácie kontrolórskeho stavu. NKÚ SR považuje znižovanie počtu zamestnancov útva-

rov kontroly a vnútorného auditu za vážne riziko ďalšieho poklesu kvality vnútorného kontrolného systému verejnej

správy a tým aj jej riadenia. V danej situácii je dôležité nie znižovať, ale naopak, posilňovať kapacity vnútorných

kontrolných systémov, vrátane ich informačnej a komunikačnej podpory. Najmä v čase poklesu vlastných zdrojov

je otázka ich efektívneho, účelného a hospodárneho využívania mimoriadne dôležitá a ani v čase krízy spôsobenej

covidovým vírusom by sa tieto atribúty nakladania z verejnými zdrojmi nemali oslabiť. Navyše, zvýšenú kvalitu

kontroly, efektívnejšie postupy kontroly a kvalifikovanejších kontrolórov si bude vyžadovať kontrola zdrojov z Eu-

rópskej únie, ktoré budú Slovensku v najbližšom období k dispozícii. NKÚ SR preto považuje za mimoriadne

dôležité, aby sa aj poslanci Národnej rady SR pri schvaľovaní rozpočtu na budúci rok venovali téme kapacít

vnútornej kontroly správcov kapitol s náležitou pozornosťou a zabránili tak potenciálnemu znižovaniu

účinnosti kontrolnej činnosti verejnej správy.

Ešte závažnejšiu situáciu eviduje NKÚ SR v oblasti vnútorného auditu, ktorý možno považovať za najvyššiu formu

kontroly vo vnútri rozpočtových kapitol. Vnútorný audit je nástroj, pomocou ktorého má vrcholový manažment or-

ganizácie získavať z vnútorných zdrojov uistenie, že procesy za ktoré je zodpovedný, sú realizované spôsobom,

ktorý minimalizuje pravdepodobnosť výskytu chyby, neželaných praktík alebo podvodov pri využívaní zdrojov a zni-

žovaní rizík neplnenia strategických cieľov. Inými slovami, má napomáhať štatutárnemu orgánu riadiť riziká a uplat-

ňovať riadiace procesy tak, aby sa dosiahli stanovené ciele požadovaným spôsobom. Preto sú aj útvary vnútorného

auditu priamo podriadené štatutárnemu orgánu, ktorý má vnútornému auditu priamo ukladať úlohy a výsledky au-

ditu majú byť reportované priamo tomuto orgánu.

O značnom nedocenení významu vnútorného auditu v praxi svedčia aj počty vnútorných audítorov na

jednotlivých ministerstvách. Väčšina z rozpočtových kapitol využíva služby 2 vnútorných audítorov, t. j. mini-

málny počet stanovený zákonom, a to bez ohľadu na veľkosť zdrojov a úlohy ktoré v spoločnosti plní. Vnútorné

audity sú spravidla zamerané na menej podstatné riziká využívania verejných zdrojov. To znamená, že nie sú

dostatočne využívané vrcholovým manažmentom na získanie uistenia o tom, že jednotlivé postupy, pomocou kto-

rých organizácia plní svoje úlohy a využíva zdroje, sú nastavené tak, aby sa minimalizovala neefektívna a neúčinná

prax alebo závažné chyby až podvody.

Úlohy vnútorného kontrolného systému tak v mnohých prípadoch suplujú externé kontroly či už Ministerstva financií

SR (ďalej MF SR) , Úradu vládneho auditu SR alebo NKÚ SR. Ich mnohé zistenia sú dôkazom, že ak by fungoval

vnútorný kontrolný systém spoľahlivo, tento by ich sám bez problémov identifikoval a navrhoval riešenia. Aj zried-

kavé príklady dobrej praxe z výkonu kontroly či vnútorného auditu, ktoré NKÚ SR vo svojich správach zverejňuje,

svedčia o tom, že ak je zo strany manažmentu záujem zamerať kontrolu či vnútorný audit na významné riziká, tento

proces prináša kvalifikované odporúčania a riešenia.

| 4

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Poznanie úrovne vnútorného kontrolného systému jednotlivých organizácií verejného sektora je pre

NKÚ SR mimoriadne dôležité pri plánovaní vlastných kontrol, ale aj pri reakcii na rôzne vonkajšie podnety

na vykonanie kontroly. Kontrolórske kapacity úradu sú limitované a aktuálnou stratégiou kontroly NKÚ SR je

zameriavať sa predovšetkým na podstatné a systémové riziká vynakladania verejných zdrojov pri plnení cieľov

jednotlivých verejných politík. Je to v súlade s medzinárodnou praxou najvyšších národných kontrolných autorít.

NKÚ SR sa k tejto praxi hlási, čo mu umožňuje jeho legislatívne postavenie a poslanie. Ak kontrolou získame uis-

tenie, že vnútorný kontrolný systém danej organizácie je funkčný, že jeho jednotlivé súčasti si dlhodobo plnia svoje

povinnosti a poslanie, je to pre NKÚ SR znamením že výstupy vnútorného kontrolného systému môže považovať

za pravdivé a preukázateľné a že slúžia k skvalitňovaniu výkonu danej organizácie. V dôsledku takéhoto poznania

sa NKÚ SR oblastiam prevereným funkčným vnútorným kontrolným systémom bude venovať len v minimálnej/ne-

vyhnutnej miere, čím sa vylúči duplicita kontrol a ich neefektívnosť. V prípade závažnejších vonkajších podnetov

môže však požiadať príslušnú organizáciu o vykonanie kontroly alebo vnútorného auditu so zameraním na pod-

statu podnetu a na základe ich výsledku rozhodnúť či je potrebné vykonať aj kontrolu NKÚ SR alebo nie.

V máji 2020 skupina poslancov NR SR zaslala NKÚ SR podnet na vykonanie rozsiahlej kontroly dodržiavania vše-

obecne záväzných právnych predpisov, transparentnosti procesu prideľovania prostriedkov na podporu športu zo

štátneho rozpočtu a jednotlivých kapitol. Išlo o výdavky v hodnote viac ako 100 mil. eur, použité na rôzne formy

podpory športu v roku 2019 a najmä začiatkom roku 2020. Preveriť hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť vynakla-

dania zdrojov na aktivity uvedené v podnete by si vyžiadalo zo strany NKÚ SR veľa času a presunu plánovaných

kontrolórskych kapacít z iných kontrol. Primeranejšia sa javila cesta preveriť spoľahlivosť a účinnosť vnútor-

ného kontrolného systému Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej ministerstvo) ako posky-

tovateľa rozhodujúcej časti prostriedkov ktoré boli uvedené v danom podnete. V prípade uistenia sa, že vnútorný

kontrolný systém tohto ministerstva je nastavený tak, že eliminuje nehospodárne, neefektívne a neúčelné vynakla-

danie prostriedkov a že jednotlivé formy kontroly vychádzajú z analýzy rizík, potom kontrola NKÚ SR na výdavky

na šport uvedené v podnete nie je nevyhnutná, resp. nie je nevyhnutná v plnom rozsahu podnetu. V danom prípade

by aj zacielenie NKÚ SR na kontrolu výdavkov ministerstva na školstvo či vedu bolo v najbližších rokoch iba na tie

oblasti, ktoré doteraz neboli predmetom hlbšieho záujmu jeho vnútorného kontrolného systému.

Kontrolóri NKÚ SR na príklade oblasti úloh, ktoré ministerstvo plní v oblasti športu, preverili ako je nastavený a ako

funguje v praxi jeho vnútorný kontrolný systém ako celok, ako plní stanovené zásady a princípy finančného riadenia

a či je jeho účinným nástrojom. Kontrola bola zameraná na päť oblastí, z ktorých sa skladá vnútorný kontrolný

systém každej rozpočtovej kapitoly s dôrazom na oblasť športu, a to: vnútorné kontrolné prostredie, kontrolné po-

stupy, informačné systémy, identifikácia a hodnotenie rizík, monitorovaciu činnosť. Vychádzala pritom najmä z Me-

todického usmernenia MF SR pre finančné riadenie, ktoré je založené na medzinárodne uznávanej metodike

COSO pre vnútorný kontrolný systém a jeho hodnotenie.

Na základe zhodnotenia všetkých dvadsiatich kontrolných zistení NKÚ SR dospel k záveru, že vnútorný

kontrolný systém ministerstva je iba čiastočne účinný a je priestor na jeho zlepšenia. Najvýznamnejšie re-

zervy účinnosti a efektívnosti predstavuje oblasť riadenia rizík a najmä vnútorný audit. Vrcholový manažment mi-

nisterstva tak objektívne nezískava dostatočný stupeň uistenia, že nastavené procesy povedú k požadovaným cie-

ľom bez závažných chýb a problémov. Navrhol ministerstvu prijať odporúčania s cieľom dosiahnuť súlad so všeo-

becne záväznými právnymi predpismi a zvýšiť účinnosť vnútorného kontrolného systému. Za osobitne významné

považuje vytvorenie a rozvíjanie jednotného systému riadenia rizík, ktorý by v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi účinne a včas identifikoval a upozorňoval na riziká a pravdepodobné udalosti s nepriaznivým

vplyvom na dosahovanie cieľov a úloh v oblasti podpory a rozvoja športu za účelom ich minimalizácie.

V dôsledku hodnotenia vnútorného kontrolného systému ministerstva ako systému, ktorý neposkytuje dostatočnú

mieru uistenia o hospodárnom, efektívnom, účelnom a účinnom využívaní zdrojov pri plnení cieľov ministerstva je

zrejmé, že NKÚ SR bude musieť v najbližšom období vykonať na ministerstve kontrolu, ktorá bude reago-

vať na hlavné riziká vynakladania rozpočtových prostriedkov na šport a jeho infraštruktúru; na jej zamera-

nie využije aj doručené podnety. Do plánov kontroly na rok 2021 a ďalšie roky zároveň bude zaraďovať

kontroly vnútorného kontrolného systému ďalších významných rozpočtových kapitol s cieľom získať ob-

jektívny pohľad na účinnosť ich vnútornej kontroly.

| 5

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Podrobnejšie výsledky kontroly jednotlivých oblastí kontrolného systému ministerstva sú uvedené v Správe o vý-

sledku kontroly, ktorá je priložená. Za najdôležitejšie však považujeme poukázať najmä na nasledujúce skutoč-

nosti.

 Kapacitné pokrytie vnútorného kontrolného prostredia vo vzťahu k objemu zdrojov ministerstva,

k jeho štruktúre a k úlohám je nedostatočné

Kontrolórske kapacity na výkon finančnej kontroly a vnútorného auditu, ako najdôležitejších zložiek vnútorného

kontrolného systému ministerstva sú značne poddimenzované. Odbor kontroly, ktorý je zodpovedný na podstatnú

časť finančnej kontroly, má 11 zamestnancov, vrátane riaditeľa odboru a asistenta. Podstatne horšia situácia je

na útvare vnútorného auditu, kde sú plánované 2 miesta, v čase ukončenia kontroly na útvare pracoval 1 vnútorný

audítor. Týchto 12, resp. 13 zamestnancov má v zmysle zákona zabezpečovať výkon rozhodujúcej časti finančnej

kontroly a auditu, ako podstatnej zložky procesov riadenia na celom ministerstve, vrátane oblasti športu, na ktorú

bola kontrola prioritne zameraná. Počty personálnych kapacít sa odrážajú aj na počte vykonaných kontrol či audi-

tov. V roku 2019 odbor vykonal 11 finančných kontrol, z toho 1 sa týkala oblasti športu, 1 oblasti hospodárenia

podľa zákona 10/1996 Z. z. a 7 dohľadov. Vnútorní audítori v roku 2019 vykonali 1 vnútorný audit zameraný na

šport, na tento rok nie je naplánovaný žiaden audit v oblasti športu. Časť finančnej kontroly – administratívnu kon-

trolu, – ktorá sa týka výdavkov na šport zabezpečuje 9 zamestnancov Sekcie športu. Poddimenzovaná je najmä

administratívna kontrola výdavkov smerujúcich „von“ z ministerstva, čo znamená, že nie je vykonávaná na 100 %

pri každej finančnej operácii, a to nie je v súlade so zákonom.

NKÚ SR preto odporúča, aby ministerstvo posilnilo kapacity útvarov, ktoré majú zabezpečiť efektívnu fi-

nančnú kontrolu a riadenie rizík. Bez posilnenia vnútorného auditu nie je reálne jeho využitie pre významné

úlohy, ktoré má v zmysle zákona plniť v systéme vnútornej kontroly. Posilnenie kontrolórskych kapacít je základ-

ným predpokladom toho, aby sa minimalizovalo aj riziko netransparentnej dotačnej politiky podpory a rozvoja

športu, na ktoré poukazujú mnohé podnety smerované na NKÚ SR, vrátane vyššie uvedeného podnetu na kontrolu

od skupiny súčasných poslancov NR SR

 Hlavný kontrolór športu, ako nesystémový inštitút kontroly verejnej správy

Osobitné postavenie v kontrole výdavkov na šport a rôznej činnosti subjektov športu má inštitút Hlavný kontrolór

športu (ďalej HKŠ), ktorý bol zriadený zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe. HKŠ je menovaný Vládou SR, je

štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, ktorý vykonáva štátnu službu na ministerstve. Táto pozícia v zmysle

zákona o štátnej službe nepodlieha ročnému hodnoteniu výkonu práce, nestanovujú sa jej úlohy ani v oblasti vzde-

lávania tak ako iným štátnym zamestnancom, pričom na druhej strane je jeho úlohou zabezpečovať aj vykonávať

množstvo kontrolných úloh v športe.

Organizačne sa HKŠ nachádza v štruktúre ministerstva a okrem povinností vyplývajúcich zo zákona o športe sa

podieľa na plnení viacerých úloh ministerstva. Preto napriek diskusii v priebehu kontroly o tom, či HKŠ patrí alebo

nepatrí do vnútorného kontrolného systému ministerstva a podlieha vykonávanej kontrole, NKÚ SR považuje na

účely kontroly tento kontrolný inštitút za súčasť vnútorného kontrolného systému ministerstva a takto ho aj posu-

dzovala. HKŠ pôsobí na ministerstve na Odbore HKŠ s počtom 3 pracovných pozícií, z čoho jednu predsta-

vuje osoba menovaná do funkcie HKŠ a dve miesta sú obsadené štátnymi zamestnancami ministerstva.

Za kontrolované obdobie vykonal tento útvar 2 finančné kontroly a do polovice roku nebola uzatvorená žiadna

ďalšia finančná kontrola na mieste. Keďže Odbor kontroly ministerstva v danom období vykonal iba 1 kontrolu

v oblasti športu, je zrejmé, že kontrola výdavkov na šport v roku 2019 a 2020 v podobe finančnej kontroly na mieste

bola zjavne v minimálnom rozsahu.

Pôvodné znenie zákona o športe z roku 2015 a jeho viaceré novelizácie však dávajú HKŠ rozsiahle právomoci

na výkon kontroly v mnohých oblastiach činnosti športových organizácií, ich financovania z verejných zdrojov či

sponzorských príspevkov, pričom kontrola HKŠ je označovaná ako odborná kontrola v športe. Prijatím zákona

o Fonde na podporu športu sa rozšírili jeho oprávnenia na kontrolu prijímateľov prostriedkov z Fondu a HKŠ je

oprávnený vykonať kontrolu použitia prostriedkov na projekt, dodržiavanie účelu a podmienok uvedených v zmluve.

Rozpočet Fondu na rok 2020 je 22 mil. eur. Z dikcie aktuálneho znenia zákona o športe možno odvodiť, že HKŠ

má kompetencie na výkon finančnej kontroly značného objemu verejných prostriedkov smerujúcich ročne

| 6

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

do športu: cca 100 mil. rozpočet ministerstva, cca 22 mil. Fond na podporu športu, prostriedky rezortov obrany

a vnútra smerované do rezortných športových stredísk, prostriedky z rezervy vlády, desiatky miliónov z rozpočtov

samospráv plus nemalý objem sponzorských príspevkov.

Kontrola NKÚ SR poukázala nielen na nejednoznačnosť termínu „odborná kontrola v športe“, ale aj na nejasnosti

v stanovení rozsahu výkonu odbornej kontroly vzťahujúcej sa ku kontrole finančných prostriedkov, ktoré sú dané

v samotným zákonom. Ustanovenie § 60 zákona o športe v ods. 1 uvádza, cit: „Hlavný kontrolór športu vykonáva

odbornú kontrolu v športových organizáciách, ktoré sú prijímateľmi prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo

prijímateľmi sponzorského a prijímateľov prostriedkov z Fondu na podporu športu.“ V § 61 ods. 1 v písmene a) je

uvedené: „Hlavný kontrolór športu pri vykonávaní odbornej kontroly v športe kontroluje hospodárne, efektívne,

účinné a účelné využívanie verejných prostriedkov poskytnutých na športovú činnosť“. Pojmy „kontrola

v športe“, „kontrola v športových organizáciách“, kontrola prostriedkov „poskytnutých na športovú činnosť“ nie sú

identické a poskytujú množstvo výkladov pôsobnosti kontroly HKŠ. Obdobne nie sú identické pojmy „prostriedky

zo štátneho rozpočtu“ a „verejné prostriedky“. Kontrola verejných prostriedkov poskytnutých na športovú čin-

nosť zahŕňa aj kontrolu prostriedkov vynakladaných obcami i vyššími územnými celkami, čo je jedna zo výsadných

kompetencií NKÚ SR a kontrolórov obcí. Do obdobia, kým kompetencia kontrolovať hospodárenie obcí a naklada-

nie s obecnými finančnými prostriedkami bola zverená NKÚ SR, prebehla široká odborná a politická diskusia, pri-

čom s ohľadom na charakter a poslanie samosprávy bola táto kompetencia NKÚ SR doplnená aj v Ústave SR.

Podobný proces v prípade kompetencie HKŠ kontrolovať obecné prostriedky vydávané na šport však v spoločnosti

neprebehol a nedá sa vylúčiť, že dotknuté samosprávne orgány sa v prípade ich kontroly HKŠ obrátia v na Ús-

tavný súd SR v otázke ústavnosti takejto kontroly.

Okrem kontroly verejných prostriedkov poskytnutých na šport, v zmysle zákona o finančnej kontrole a audite, zákon

o športe ukladá HKŠ množstvo ďalších úloh, napr.: kontrolovať dodržiavania jednotných pravidiel riadenia a koor-

dinácie rezortných športových stredísk, metodicky usmerňovať plnenie úloh kontrolórov športových organizácií

a športových zväzov, zabezpečovať vzdelávanie týchto kontrolórov a vykonanie skúšok, vykonávať kontrolu dodr-

žiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov národným športovým zväzom a vysokou školou pri poskytovaní

vzdelávania v športe, ak ide o získanie odbornej spôsobilosti tréner I., II., III. kvalifikačného stupňa alebo odbornej

spôsobilosti, ďalej má HKŠ kontrolovať plnenie úloh kontrolórov a plnenie povinností športových organizácií a špor-

tového odborníka, pričom kontrolná angažovanosť HKŠ je aj v oblasti posudzovania súladu stanov národného

športového zväzu alebo národnej športovej organizácie.

NKÚ SR považuje za potrebné upozorniť nielen na značný rozsah rôznorodých kompetencií HKŠ v športe, ale aj

na nezvyčajne vysokú mieru nezávislosti HKŠ vo všetkých rozhodujúcich aspektoch výkonu jeho kontrol-

nej činnosti a s ňou spojeným rizikom subjektívneho a netransparentného rozhodovania. HKŠ je autonómny

takmer vo všetkých rozhodovaniach vzťahujúcich sa k výkonu kontroly, čo nemá obdobu v systéme nastavenia

žiadnej kontroly vo verejnej správe. Výkon jeho činnosti nepodlieha kontrole kvality práce, na výkon kontroly nie je

potrebné žiadne poverenie, HKŠ môže sám rozhodnúť o zameraní kontrol aj ich vykonávať, rozhodnúť o obsahu

vzdelávania kontrolórov v športe, vydávať osvedčenia o spôsobilosti, posudzovať zhodu s rôznymi všeobecne plat-

nými normami v oblasti stanov organizácií a pod. Osobitne silným nástrojom HKŠ, daným zákonom o športe, je

oblasť správnych deliktov a priestupkov za neposkytnutie súčinnosti kontrolovaných subjektov, alebo ak zistí poru-

šenie všeobecne záväzného právneho predpisu v športe. Správne konanie je vážny úkon nielen kvôli pokutám, ale

začatie správneho konania športového subjektu môže pozastaviť vyplácanie príspevkov alebo dotácií, čo môže

viesť až k ukončeniu činnosti nielen malého športového subjektu ale aj veľkých organizácií či zväzov. Vo všeobec-

nosti platí, že vysoká miera nezávislosti bez procesov hodnotenia kvality práce nesie v sebe značné riziko netran-

sparentného a subjektívneho rozhodovania. Je povinnosťou NKÚ SR na túto skutočnosť upozorniť ministerstvo

i výbor NR SR.

NKÚ SR odporúča ministrovi pripravovanou novelou zákona o športe zrušiť inštitút HKŠ ako špecifický

inštitút kontroly v oblasti športu. Považuje ho za nesystémový prvok v kontrolnom systéme verejnej správy,

pretože takmer všetky jeho povinnosti v oblasti kontroly vynakladania verejných zdrojov poskytnutých na športovú

činnosť (§61, ods. 1, písmeno a), t. j. ich hospodárne, efektívne, účelné a účinné využívanie je legislatívne systé-

movo pokryté inými vnútornými a vonkajšími orgánmi kontroly štátnej správy a samosprávy, takže túto všeobecnú

povinnosť nemožno považovať za osobitú a špecifickú odbornú kontrolu v športe. Odbor kontroly ministerstva je

plne kompetentný vykonávať kontroly efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti a účinnosti vynakladaných prostried-

kov na šport, ktoré idú z jeho rozpočtu, pričom Sekcia športu svojimi kompetenciami pokrýva ďalšiu časť kontroly

| 7

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

verejných zdrojov či odborných činností. Kontrolu ostatných zdrojov smerujúcich do oblasti športu majú v kompe-

tencii iné orgány štátnej správy – MF SR, Úrad vlády SR, Úrad vládneho auditu a NKÚ SR, ktoré na takúto kontrolu

majú kapacity, oprávnenia, postupy a záväzné národné a medzinárodné štandardy.

 Informačný systém športu môže zohrať významnú úlohu v transparentnosti dotačného systému

Informačný systém športu (ISŠ) sa začal budovať v roku 2010 a mal sa stať kľúčovým prvkom komunikácie pre

všetkých aktérov v oblasti športu. Mal vytvárať právny rámec vzájomných vzťahov medzi subjektmi v športe tak,

aby systém bol transparentný a verejne kontrolovateľný. ISŠ mal plniť niekoľko zásadných zadaní. Patrí k ním

vytvorenie registrov, ktoré by pokryli pôsobenie jednotlivcov i organizácií v športe tak, aby vznikol súhrn základných

informácií o jednotlivých oblastiach športu na Slovensku s možnosťou tvorby štatistických a iných dátových výstu-

pov. Dôležitou zložkou systému mala byť evidencia finančných prostriedkov verejnej správy, rozdeľovaných do

všetkých oblastí športu na Slovensku. Centrálnym informačným zdrojom pre širokú odbornú a laickú športovú ve-

rejnosť sa mal stať športový portál ISŠ.

Po desiatich rokoch budovania tohto systému ani dnes nie je ukončený a samotné ministerstvo uvádza že je v ná-

behovej fáze, ktorá ešte potrvá niekoľko mesiacov. Z pohľadu kontroly verejných zdrojov je podstatné fungovanie

registrov fyzických a právnických osôb v športe a športový portál. Na športovom portáli je prehľad dotácií zo štát-

neho rozpočtu poskytnutých v rámci programového financovania telesnej kultúry a športu.

NKÚ SR považuje za dôležité, aby ISŠ neposkytoval iba informácie o dotáciách a príspevkov na šport z rozpočtovej

kapitoly ministerstva. Odporučil ministerstvu v rámci rozvoja ISŠ pristúpiť k tvorbe Centrálneho registra do-

tácií na šport zo všetkých zdrojov a Centrálneho registra športových investícií financovaných zo všetkých

verejných zdrojov.

Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam, ktorých riešenie by malo prispieť k efektívnejšiemu riadeniu verejných

zdrojov NKÚ SR navrhuje Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport aby:

1. Upozornil Vládu SR na potrebu venovať zvýšenú pozornosť funkčnosti a účinnosti vnútorných kontrolných

systémov ústredných orgánov štátnej správy, ktoré majú byť založené na jednotnom systéme riadenia

rizík a kapacitách ľudských zdrojov zodpovedajúcich úlohám, ktoré tieto orgány majú v spoločen-

skom rozvoji plniť.

2. Odporučil Vláde SR prijať úlohu vybudovať na princípe Registra dotácií na šport Centrálny register všet-

kých dotácií a iných verejných finančných prostriedkov poskytovaných fyzickým a právnickým oso-

bám na rôzne účely. Centrálny register by priniesol komplexné a transparentné informácie o ich poskyto-

vateľoch, prijímateľoch, výške a účele využitia verejných zdrojov.

3. Upozornil Vládu SR na kontrolný inštitút Hlavného kontrolóra športu ako na nesystémový prvok kon-

trolného systému verejnej správy a odporučil jeho zrušenie.

| 8

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

KONTROLNÁ AKCIA

1. ÚČEL KONTROLNEJ AKCIE

Kontrolná akcia bola vykonaná na základe skúseností získaných z vykonaných kontrol NKÚ SR v rozpočtových

kapitolách, ktoré poukazujú na značnú mieru neúčinnosti vnútorného kontrolného systému. Pritom práve kvalita

vnútorného kontrolného systému je základným predpokladom hospodárneho, efektívneho, účinného

a účelného vynakladania rozpočtových zdrojov, využívania majetku či dosahovania stanovených cieľov

organizácie. V ostatnom období evidoval NKÚ SR viacero podnetov, vrátane podnetov poslancov NR SR, na

vykonanie kontroly na MŠVVaŠ SR v súvislosti s podozrením na netransparentné či neúčelné vynakladanie zdrojov

na oblasť športu. Pre rozhodovanie o vykonaní rozsiahlej kontroly výdavkov na šport bolo však vhodné najprv

poznať, ako na výdavky na šport reaguje vnútorný kontrolný systém ministerstva. Práve preto sa posúdenie jeho

účinnosti stalo predmetom kontroly.

Účelom kontrolnej akcie bolo preveriť vnútorný kontrolný systém s dôrazom na kontrolu výdavkov na šport v roz-

počtovej kapitole MŠVVaŠ SR s cieľom zistiť, či je dostatočne účinný pre zabezpečovanie efektívnej podpory

a rozvoja všetkých druhov športu.

Predmet kontrolnej akcie bol zameraný na päť oblastí vnútorného kontrolného systému MŠVVaŠ SR: vnútorné

kontrolné prostredie, kontrolné postupy, informačné a komunikačné systémy, identifikácia a hodnotenie rizík a mo-

nitorovacia činnosť.

2. RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE

2.1. ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA

Kontrolná akcia bola vykonaná na MŠVVaŠ SR ako kontrola súladu. Kontrolovaným obdobím boli roky 2019, prvý

polrok 2020 a bezprostredne súvisiace predchádzajúce a nasledujúce obdobia.

Kontrola bola vykonaná v rozsahu predmetu kontroly; venovala sa predovšetkým oblastiam, ktoré upravuje zákon

o finančnej kontrole a audite, metodické usmernenia MF SR k finančnému riadeniu, finančnej kontrole a k vnútor-

nému auditu a zákon o športe. Kontrola sa nevenovala I. stupňu uistenia – manažérskej zodpovednosti. Zamerala

sa najmä na II. stupeň uistenia – finančnú kontrolu a riadenie rizík a na III. stupeň uistenia – vnútorný audit, ktoré

majú podobu záverov všetkých typov finančnej kontroly a vnútorného auditu, opodstatnenosti sťažností a miery

súladu s legislatívou. Posúdený bol vnútorný kontrolný systém a jeho nastavenie. Fungovanie systému v praxi

bolo preverené na oblasti športu, ktorá patrí k trom kľúčovým oblastiam pôsobenia ministerstva s vlastnými cieľmi,

pričom výdavky na šport majú vlastný rozpočtový program s viacerými podprogramami. Preverená bola vzorka 4

finančných kontrol (1 základná, 1 administratívna, 2 kontroly na mieste) a 1 vnútorného auditu.

Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o NKÚ SR a so štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných princípov

medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI).

2.2. VÝKON KONTROLY

Výsledky kontroly preukázali že ministerstvo má značné rezervy v budovaní efektívneho a účinného vnútorného

kontrolného systému. Kontrola potvrdila riziká, ktoré NKÚ SR identifikoval v rámci prípravy na kontrolu a zistila

najmä:



poddimenzovanie ľudských zdrojov, vyčlenených na finančnú kontrolu a vnútorný audit,

nesystémový a neštandardný inštitút kontroly v oblasti športu vo forme hlavného kontrolóra športu,

nedostatočné kontrolné postupy alebo dokonca ich absencia pri finančnej kontrole,

oklieštené funkcionality Informačného systému športu, nedostatočná spoľahlivosť a komplexnosť údajov,

| 9

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y



nevytvorenie jednotného funkčného systému riadenia rizík, t. j. identifikovanie, hodnotenie a riadenie rizík,

ktoré by dokázali účinne a včas odhaliť a upozorňovať na pravdepodobné udalosti s nepriaznivým vplyvom,

potrebu zlepšenia výkonu administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste a vnútorného au-

ditu.

Kontrola NKÚ SR ku každému zisteniu, či už išlo o porušenie zákona alebo potrebu zlepšenia a zefektívnenia

činnosti a procesov, naformulovala odporúčanie. Reagovanie ministerstva na tieto odporúčania NKÚ SR a vyko-

nanie náležitých krokov nepochybne prispeje k zvýšeniu kvality a spoľahlivosti vnútorného kontrolného systému,

čo bude pre systém riadenia ministerstva pomocou i pridanou hodnotou.

2.3. ŠPECIFICKÉ OBLASTI

Efektívny a účinný vnútorný kontrolný systém je významným nástrojom riadenia, ktorý má poskytovať štatu-

tárnemu orgánu a vrcholovému vedeniu každej organizácie primerané uistenie, že pridelené verejné zdroje sa po-

užívajú v súlade so zásadami hodnoty za peniaze, t. j. hospodárne, efektívne, účinne a účelne a že sa plnia stano-

vené zodpovednosti, ciele a úlohy. NKÚ SR touto kontrolou mal zámer vyzdvihnúť tému vnútorného kontrolného

systému, ktorého vplyv na fungovanie orgánov verejnej správy a tým aj celého štátu je často podceňovaný. Porov-

naním so súkromnou sférou sa javí, že táto pripisuje auditu a controllingu vyššiu dôležitosť, ako je to vo verejnej

správe. A to sa týka aj pokrytia aktivít ľudskými zdrojmi a ich odbornosťou.

Súčasťou správy je aj odporúčaný postup, ako vytvoriť účinný vnútorný kontrolný systém v orgánoch verejnej

správy (Príloha).

3. VÝSLEDKY KONTROLNEJ AKCIE

3.1. ZISTENIA

Každý správca kapitoly štátneho rozpočtu je povinný nastaviť systém finančného riadenia na svoje podmienky tak,

aby mu napomáhal zabezpečovať a plniť ciele a úlohy jeho organizácie s cieľom zabezpečiť hospodárne, efektívne,

účinné a účelné využitie verejných zdrojov. Konečnú zodpovednosť za nastavenie a fungovanie vnútorného kon-

trolného systému má štatutárny orgán organizácie. Vnútorný kontrolný systém v orgánoch verejnej správy pozos-

táva z viacerých prvkov, ktoré plnia osobitné úlohy a zároveň sú vo vzájomných vzťahoch, ktoré podmieňujú účin-

nosť a efektívnosť tohto systému. Grafické znázornenie vnútorného kontrolného systému zachytáva nasledujúci

obrázok a takto chápaný bol aj predmetom kontroly na ministerstve.

Obrázok č. 1 – Vnútorný kontrolný systém v orgáne verejnej správy

| 10

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Vnútorný kontrolný systém v orgáne verejnej správy

Štatutárny orgán orgánu verejnej správy

Vedúci zamestnanci

Externý

audit

II. stupeň uistenia

- finančná kontrola

(základná, administratívna

a na mieste)

III. stupeň uistenia

- funkčne nezávislý

vnútorný audit

I. stupeň uistenia

- manažérska

zodpovednosť

- finančné riadenie

- kontrola

- preverovanie sťažností

- riadenie rizík

- zhoda s legislatívou

- bezpečnosť

Zdroj: Metodické usmernenie MF SR k finančnému riadeniu (2017) a vlastné spracovanie

Vnútorný kontrolný systém v orgáne verejnej správy pozostáva z 3 stupňov uistenia, z ktorých každý má osobitné

postavenie, zodpovednosť a svoje reportovacie kanály. Obrázok zachytáva jednotlivé zložky vnútorného kontrol-

ného systému a každá táto zložka je vlastným spôsobom začlenená do organizačnej štruktúry správcu kapitoly

a jeho organizačného poriadku. Podľa právneho postavenia alebo veľkosti orgánu verejnej správy, jeho zamerania,

oblasti pôsobenia alebo platných všeobecne záväzných právnych predpisov môžu byť v niektorých orgánoch ve-

rejnej správy vytvorené aj iné zložky, než vyššie uvedené (napr. inšpekcia), resp. niektoré zložky nemusia byť pre

daný orgán relevantné (napr. administratívna finančná kontrola alebo vnútorný audit).

Kontrolované ministerstvo patrí k najväčším rozpočtovým kapitolám. Na rok 2020 je objem plánovaných výdav-

kov ministerstva v hodnote takmer 1,6 mld. eur. Najväčší objem výdavkov predstavuje Národný program vý-

chovy a vzdelávania v hodnote cca 654 mil. eur a Národný program vysokoškolského vzdelávania –

cca 611 mil. eur. Na Národný program rozvoja športu v SR v roku 2020 bola v schválenom rozpočte výdavkov

určená suma 73 mil. eur.

Ministerstvo plní významné úlohy v spoločenskom rozvoji, pretože v rámci svojej kompetencie zodpovedá za sta-

novenie cieľov a zabezpečuje ich plnenie v dôležitých rozvojových verejných politikách, akou je vzdelávanie, veda,

výskum a šport. K plneniu zverených úloh slúži ministerstvu bohatá organizačná štruktúra a sieť podriadených or-

ganizácií, ktoré sa venujú organizačnému, metodickému či vecnému zabezpečeniu špeciálnych úloh ministerstva.

Práve rozmanitosť problémov, cieľov, organizačné usporiadanie, veľkosť rozpočtových zdrojov a ich transfery or-

gánom a organizáciám v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a športu si vyžaduje, aby vedenie ministerstva získa-

valo viacerými informačnými kanálmi uistenie o tom, že rozpočtové zdroje sú vynakladané nielen v súlade so vše-

obecne platnými záväznými predpismi, ale najmä to, že finančné a ľudské zdroje sú využité hospodárne, efektívne,

účinne a účelne v zhode so stanovenými cieľmi. Za poskytovanie informácií o silných a slabých stránkach tohto

procesu, informácií o hroziacich rizikách a možnostiach ich eliminácie je zodpovedný práve vnútorný kontrolný sys-

tém.

Schválený rozpočet na rok 2020 pre program športu bol vo výške viac ako 73 mil. eur, pričom najviac zdrojov bolo

určených na podprogram uznané športy – takmer 53 mil. eur, čo súviselo najmä s plánovanou Olympiádou a Pa-

ralympiádou 2020. V priebehu roka 2020 pribudli do oblasti športu dva nové podprogramy, a to Fond na podporu

športu a Príspevky za zásluhy športovcov, ktoré navýšili pôvodný rozpočet na sumu cca 102 mil. eur, z toho hod-

| 11

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

nota podprogramu Fondu na podporu športu je vo výške 22 mil. eur. K 30.06.2020 bolo čerpanie upraveného roz-

počtu na úrovni cca 58 %. Prostriedky na športovú infraštruktúru v hodnote 4,5 mil. eur boli vyčerpané vo výške

100 %, a viac ako 90 %–né plnenie bolo aj v podprograme Fondu na podporu športu.

3.1.1. VNÚTORNÉ KONTROLNÉ PROSTREDIE

Vnútorné kontrolné prostredie je základňou vnútorného kontrolného systému, ktoré má zabezpečiť udržanie rizík

na akceptovateľnej úrovni. Pozostáva z viacerých prvkov počnúc stratégiou organizácie, ľudskými zdrojmi, organi-

začným zabezpečením, či náležitými postupmi finančnej kontroly a vnútorného auditu. Vnútorné kontrolné prostre-

die je v zásade organizačná a procesná štruktúra zavedená na účely informovania, kontroly, riadenia a monitoro-

vania činností organizácie smerom k dosiahnutiu jej cieľov.

 Koncepčné a strategické dokumenty

V zmysle § 36 zákona č. 575/2001 Z. z o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení

neskorších predpisov, cit.: „Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy skúmajú problematiku vo ve-

ciach, ktoré sú v ich pôsobnosti a analyzujú dosahované výsledky. Robia opatrenia na riešenie aktuálnych otázok

a spracúvajú koncepcie rozvoja zverených oblastí a riešenia základných otázok.“ Problematika koncepčného

a strategického riadenia a z nich vyplývajúcich cieľov a úloh je aj obsahom Metodického usmernenia MF k finanč-

nému riadeniu, ktoré je pre správcov kapitoly záväzné

Prijaté koncepcie a na ne nadväzujúce strategické ciele a nástroje na ich dosahovanie tvoria hlavný objekt

pôsobenia vnútorného kontrolného systému. Pokiaľ ide o oblasť športu, ministerstvo vypracovalo „Koncepciu

štátnej politiky v oblasti športu – Slovenský šport 2020“, ktorá bola prijatá uznesením vlády SR v roku 2012. Pred-

metná koncepcia, ktorá obsahuje úlohy do roku 2020 je však vysoko neaktuálna, neobsahuje zmeny, ktoré

nastali v súvislosti s prijatím zákona o športe, neobsahuje merateľné ukazovatele, čím sa nedá vyhodnocovať

a merať dosiahnutý pokrok v oblasti športu. Hodnotenie plnenia prijatej koncepcie za posledné roky nie je verejne

dostupné. Keďže ku kontrole nebol NKÚ SR predložený iný strategický dokument, z ktorého by vyplývali hlavné

dlhodobejšie úlohy a ciele, je zrejmé, že ministerstvo v danej oblasti neplní vyššie uvedené metodické usmernenie

MF SR k finančnému riadeniu. NKÚ SR preto odporúča ministerstvu vypracovať v zmysle metodického usmer-

nenia novú stratégiu štátnej politiky v oblasti podpory a rozvoja športu, ktorá bude zohľadňovať potreby

a možnosti rozvoja danej oblasti, pričom stanovené ciele musia byť merateľné a musia byť jasne definované opat-

renia na ich dosiahnutie. Dosahovanie cieľov je potrebné pravidelne hodnotiť a aktualizovať. Ak neexistuje doku-

ment, ktorý by jednoznačne určoval smerovanie športu, merateľné ciele a spôsoby ako ich dosiahnuť a hodnotiť,

potom existuje riziko, že prostriedky vyčlenené na šport a jeho rozvoj nebudú využité tak, ako by bolo žiaduce;

ba neplní sa ani uznesenie vlády SR, ktorým sa malo zabezpečiť, aby všetky rozpočtové kapitoly vypracovali stra-

tegické dokumenty rovnakými metodickými prístupmi.

Absencia dnes už väčšinou neaktuálnych cieľov v oblasti športu, navyše definovaných veľmi všeobecne, bez me-

rateľných ukazovateľov, má vplyv aj na účinnosť a efektívnosť vnútorného kontrolného systému. Zamerať kontrolu

alebo vnútorný audit iba na aktuálne problémy a riziká, bez nadväznosti na stanovené strategické ciele, nástroje

ich dosahovania, finančný a ľudský kapitál, neumožňuje, aby sa vnútorný kontrolný systém zameral na vý-

znamné problémy a riziká vynakladania zdrojov ministerstva. Oslabuje sa tak jeho účinnosť i význam v sys-

téme riadenia ministerstva.

 Organizácia a kapacity

O nedocenení významu kontroly ako zložky riadenia ministerstva svedčí i organizačné a kapacitné pokrytie vnú-

torného kontrolného prostredia.

Preverením rozsahu ľudských zdrojov na vykonávanie kontrolnej činnosti a vnútorného auditu vo väzbe

na plnenie stanovených úloh a povinností ministerstva, NKÚ SR vyhodnotil tento počet ako nedostatočný z na-

sledovných dôvodov. Finančnú kontrolu na mieste a výkon dohľadu vykonáva pre celé ministerstvo, teda aj pre

oblasť športu Odbor kontroly. Odbor kontroly má systemizovaných 11 miest, vrátane miesta riaditeľa odboru

a sekretariátu. Jeho oddelenie finančnej kontroly má 5 štátnozamestnaneckých miest a oddelenie vnútornej kon-

troly 4 takéto miesta. Vzhľadom k úlohám, ktoré má finančná kontrola na mieste a dohľad plniť v ústrednom orgáne

štátnej správy pre materské, základné, stredné, základné umelecké, jazykové školy, vysoké školy, školské zaria-

denia, celoživotné vzdelávanie, vedu a techniku, štátnu starostlivosť o mládež a šport, výšku rozpočtu (cca 1,6 mld.

| 12

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

eur), počet podriadených organizácií – je táto zložka vnútorného kontrolného systému kapacitne poddimenzo-

vaná. Táto skutočnosť sa odráža aj v počte vykonaných kontrol. Napríklad v oblasti športu odbor vykonal v roku

2019 iba jednu finančnú kontrolu na mieste a v roku 2020 neplánoval v danej oblasti žiadnu kontrolu.

Úlohy vnútorného auditu vykonáva Útvar vnútorného auditu. Kým do 30.6.2020 bol Útvar obsadený dvomi vnútor-

nými audítormi, ku dňu ukončenia kontroly bolo obsadené iba jedno miesto. V roku 2019 z celkového počtu 4

vykonaných vnútorných auditov bol iba 1 audit zameraný na oblasť športu – projekt ERASMUS+, ktorého hod-

nota bola cca 188 tis. eur, pričom tento projekt bol predmetom vnútorného auditu opakovane aj v roku 2020,

v oboch prípadoch bez zistení.

Pre oblasť športu vykonáva základnú a administratívnu kontrolu Sekcia športu, a to 4 zamestnanci odboru

ekonomických činností. Takýmto počtom zamestnancov nie je odbor schopný zabezpečiť vykonávanie adminis-

tratívnej finančnej kontroly v rozsahu stanovenom zákonom o finančnej kontrole a audite, čo znamená, že v tejto

oblasti ministerstvo nepostupuje v súlade so zákonom.

 Hlavný kontrolór športu a jeho činnosť

Osobitné postavenie v kontrole výdavkov na šport a rôznej činnosti subjektov športu má inštitút Hlavný kontrolór

športu (ďalej len „HKŠ“), ktorý bol zriadený zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. HKŠ je menovaný vládou SR, je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii,

ktorý vykonáva štátnu službu na ministerstve. Táto pozícia v zmysle zákona o štátnej službe nepodlieha ročnému

hodnoteniu výkonu práce, nestanovujú sa jej úlohy ani v oblasti vzdelávania ako iným štátnym zamestnancom,

pričom na druhej strane je jeho úlohou zabezpečovať vykonávať množstvo kontrolných úloh v športe. Jeho úlohou

je vykonávať odbornú kontrolu v športe, pričom za výkon odbornej kontroly v športe sa považuje aj kontrola

hospodárnosti, efektívností, účinnosti a účelnosti v dikcii zákona o finančnej kontrole a audite ako aj celý rad

ďalších úloh. Je samostatnou organizačnou zložkou ministerstva – Odborom HKŠ – a okrem HKŠ sú súčasťou

útvaru dvaja zamestnanci ministerstva.

NKÚ SR preveril rozsah, v akom hlavný kontrolór plnil zákonom stanovené úlohy a povinnosti. Výsledok je uvedený

v tabuľke č.1:

Tabuľka č. 1: Pôsobnosť a výkon práce hlavného kontrolóra športu (HKŠ)

Vykonaná práca

Pôsobnosť hlavného kontrolóra športu v zmysle § 61 zákona o športe

v I. polroku 2020

v roku 2019

Ods.1 – HKŠ pri vykonávaní odbornej kontroly v športe

1 kontrola (z pod-

netu ministerstva)

a) kontroluje hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie verejných pro-

striedkov poskytnutých na športovú činnosť (poznámka: kontroly boli vyko-

nané na základe podania v zmysle § 14 ods. 1)

2 kontroly (z podnetu

osoby v šport.org.)

b) kontroluje spôsob využitia sponzorského poskytnutého na základe zverejnenej

0

–

zmluvy o sponzorstve v športe

c) vykonáva kontrolu dodržiavania Jednotných pravidiel riadenia a koordinácie re-

zortných športových stredísk

e) metodicky usmerňuje plnenie úloh kontrolórov* v zmysle § 13

12

d) vykonáva kontrolu súladu stanov podľa § 19 až § 23

vykonaná práca je uvedená pri odseku 2 písm. a)

až d) nižšie v tabuľke

f) zabezpečuje vzdelávanie kontrolórov a vykonáva skúšky kontrolórov

vzdelávanie: 17 dní

(132 účastníkov);

skúšky: 4 termíny

0

vzdelávanie: 2 dni

(55 účastníkov)

g) vykonáva kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov ná-

rodným športovým zväzom a vysokou školou pri poskytovaní vzdelávania

v športe, ak ide o poskytovanie odbornej prípravy na získanie odbornej spô-

sobilosti tréner I. kvalifikačného stupňa, tréner II. kvalifikačného stupňa alebo

odbornej spôsobilosti inštruktor športu

0

| 13

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Vykonaná práca

Pôsobnosť hlavného kontrolóra športu v zmysle § 61 zákona o športe

v I. polroku 2020

v roku 2019

h) vykonáva kontrolu na základe podnetov v oblasti dodržiavania právnych pred-

pisov, predpisov a rozhodnutí športovej organizácie: a to:

10 73 začatých

 na základe podania v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) (vlastná iniciatíva)

0

3

 na základe podania v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) (podnet športovej or-

ganizácie)

i) kontroluje plnenia úloh kontrolóra podľa § 13

0

57

(poznámka: kontroly vykonané na základe podania v zmysle § 14 ods.1 písm.

a) – vlastná iniciatíva)

j) kontroluje plnenie povinností športových organizácií

0

k) vykonáva kontrolu dodržiavania povinností športového odborníka

Ods. 2 – HKŠ posudzuje súlad stanov s § 19 až 23 zákona o športe na základe:

a) postupu pri uznaní národného športového zväzu alebo národnej športo-

8

0

vej organizácie

b) oznámenia národného športového zväzu alebo národnej športovej orga-

nizácie o zmene stanov

c) oznámenia MŠVVaŠ SR o žiadosti národného športového zväzu alebo

národnej športovej organizácie o poskytnutie prostriedkov zo ŠR

d) podnetu kontrolóra

7

0

1

0

Ods. 3 – HKŠ pri vykonávaní kontrolnej činnosti

Podá bezodkladne podnet

5x MŠVVaŠ SR, 1x 2x MŠVVaŠ SR, 2x

prokuratúra

prokuratúra,1x

okresný úrad

Ods. 7– Predkladá vláde SR správu o svojej činnosti

Správa za rok 2018 Správa za rok 2019

bola predložená dňa bola predložená dňa

28.03.2019

26.03.2020

Iniciatívny materiál zverejnený na webovom sídle MŠVVaŠ SR (čerpanie finanč- Vplyv mimoriadnej situácie na národné športové

ných prostriedkov národnými zväzmi , vplyv COVID–19)

Zdroj: Hlavný kontrolór športu

zväzy

Z analýzy vykonanej kontrolnej činnosti HKŠ za rok 2019 a prvý polrok 2020 vyplýva, že v oblasti kontroly hospo-

dárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti vynaložených verejných prostriedkov HKŠ vykonal 2 kontroly v roku

2019 a začal 1 kontrolu v roku 2020. Všetky boli vykonané na základe podnetov. Vzhľadom na to, že Odbor

kontroly ministerstva v danom období nevykonal žiadnu kontrolu zameranú na vyššie uvedené aspekty vynaklada-

nia zdrojov v oblasti športu, je zrejmé že miera uistenia vrcholového manažmentu ministerstva o hospodár-

nom, efektívnom, účelnom a účinnom využití verejných zdrojov určených na podporu a rozvoj športu

u cca 5,8 tis. príjemcov je veľmi nízka a miera rizika vysoká.

Rozhodujúca časť aktivít HKŠ bola v kontrolovanom období zameraná na kontrolu v oblasti dodržiavania právnych

predpisov a rozhodnutí športovej organizácie, v oblasti vzdelávania (organizoval 19 vzdelávacích dní pre 187

účastníkov) a v posudzovaní stanov. V zmysle zákona o športe predložil HKŠ v kontrolovanom období dve ročné

Správy o činnosti HKŠ na rokovanie vlády SR, ktorá správy vzala na vedomie.

Prijatím zákona o Fonde na podporu športu sa s účinnosťou od 15.10.2019 rozšírili oprávnenia pre hlavného

kontrolóra športu, a to o vykonávanie odbornej kontroly prijímateľov prostriedkov z tohto Fondu. Rozpočet

Fondu na rok 2020 je plánovaný vo výške 22 mil. eur. Podľa § 15 ods. 9 uvedeného zákona je HKŠ oprávnený,

cit.: „.....vykonávať kontrolu použitia prostriedkov na projekt, dodržiavania účelu a podmienok uvedených v zmluve.“

Kontrola zistila aj viaceré nejednoznačné legislatívne vymedzenia pôsobnosti HKŠ, a to v samotnom pojme „od-

borná kontrola v športe“, či nejasnosti týkajúce sa kontroly finančných zdrojov – v § 60 zákona o športe sa uvá-

dza kompetencia kontroly v športových organizáciách, ktoré sú prijímateľmi prostriedkov zo štátneho roz-

počtu, kým v § 61 ods. 1 sa kompetencie kontroly HKŠ vzťahuje na kontrolu využívania verejných pro-

| 14

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

striedkov poskytnutých na športovú činnosť. Pojem „verejné zdroje“ je širším pojmom ako pojem „pro-

striedky zo štátneho rozpočtu“, preto kontrola z pozície HKŠ výdavkov na šport, vynakladaných samosprá-

vou, môže byť z hľadiska Ústavy SR problematická.

Na základe výsledkov kontroly činnosti HKŠ a analýzy vymedzenia inštitútu HKŠ v legislatíve, jeho úloh a právo-

moci v porovnaní s inými kontrolnými inštitútmi verejnej správy, zastáva NKÚ SR názor, že ide o nesystémový

a nadbytočný kontrolný orgán. Osobité postavenie tohto inštitútu kontroly v oblasti športu a činnosti špor-

tových organizácií nemá objektívne opodstatnenie. Dôvod zriadenia tohto osobitného inštitútu kontroly

pre danú oblasť a v takom rozsahu výkonu kontroly nie je uvedený ani v dôvodovej správe k zákonu

o športe. Obdobný inštitút kontroly pre oblasť športu nie je známy ani z praxe členských krajín EÚ.

NKÚ SR zároveň upozorňuje, že Sekcia športu ministerstva vykonáva nielen dohľad nad účelným využívaním do-

tácií jednotlivými športovými organizáciami, ale aj ďalšie druhy odbornej činnosti v oblasti športu. Práve Sekcia

športu, ako súčasť ministerstva by mala byť schopná zabezpečovať celé potrebné spektrum odbornej kontroly

v športe systémovejšie a profesionálnejšie. Navyše, ak v zmysle zákona o športe si HKŠ môže na výkon každého

druhu odbornej kontroly pribrať odborníka z ministerstva, nie je dôvod, aby sa na organizáciu tejto odbornej kontroly

využíval osobitný kontrolný inštitút. NKÚ SR preto odporúča ministerstvu, aby cestou legislatívneho procesu

navrhlo zrušiť inštitút HKŠ a potrebnú kontrolu odbornej činnosti v športe delegovalo na príslušné, k tomu

určené útvary ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy, zodpovedného za oblasť športu vrátane

jeho kontroly.

3.1.2. KONTROLNÉ POSTUPY

Pre objektívny výkon vnútornej kontroly a vnútorného auditu je mimoriadne dôležité aby ich postupy boli jasné,

transparentné, zrozumiteľné a v písomnej podobe. Preto súčasťou kontroly NKÚ SR bolo aj preverenie toho, či

a akým spôsobom majú jednotlivé zložky vnútorného kontrolného systému ministerstva zadefinované kontrolné

postupy pre všetky kroky/etapy kontroly a auditu.

Podrobné požiadavky na finančnú kontrolu, ako základ kontrolnej činnosti ministerstva sú ustanovené zákonom

o finančnej kontrole a audite, ako aj nadväzujúcimi metodickými usmerneniami MF SR k finančnému riadeniu a k fi-

nančnej kontrole.

Kontrola NKÚ zistila absenciu predpisu upravujúceho postupy na výkon administratívnej finančnej kontroly,

ktorú vykonáva Sekcia športu smerom „von“ z organizácie. V zmysle aktuálne platného zákona o finančnej

kontrole a audite orgán verejnej správy je povinný túto kontrolu uskutočniť pri každej finančnej operácii. Kontrolóri

poukázali na skutočnosť, že administratívna finančná kontrola nie je vykonávaná pri všetkých výdavkoch na šport,

ktoré ministerstvo vypláca prijímateľom, čo nie je v súlade so zákonom o finančnej kontrole a audite. NKÚ SR od-

poručil riešiť tento nedostatok vypracovaním a zavedením do praxe písomných postupov na vykonávanie adminis-

tratívnej finančnej kontroly v súlade s časťou 3 Metodického usmernenia MF SR k finančnému riadeniu. Vzhľadom

na pripravovanú novelu zákona o finančnej kontrole a audite, konečné riešenie bude v intenciách schváleného

znenia tejto novely.

Na potrebu zlepšenia poukázali kontrolóri aj pri výkone finančnej kontroly na mieste a výkone dohľadu, ktoré za-

bezpečuje Odbor kontroly. Za hlavný problém kontrola považuje nedostatočne jasne zadefinované postupy

a spôsoby vyhodnocovania hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Nejednoznačnosti sa vzťahujú aj na

problematiku výberu a rozsahu vzorky na kontrolu. Predstavuje to vysoké riziko rôzneho postupu pri kontrole rôz-

nych subjektov, ale aj nejednotnosti, resp. chýbajúcej harmonizácie pri kontrole tej istej problematiky rôznymi kon-

trolnými skupinami. Úpravou vnútornej smernice možno tieto riziká kontroly eliminovať a zvýšiť tým kvalitu kontroly.

Absentovali tiež písomné postupy na výkon odbornej finančnej kontroly na mieste HKŠ, ako aj postupy pre výkon

kontroly ostatných jeho kompetencií. Zákon o športe na jednej strane odkazuje v § 60 ods. 1 na to, že HKŠ má

postupovať pri kontrole podľa zákona o finančnej kontrole a audite, ale § 61 ods. 6 pojednáva o tom, že na výkon

kontrolnej činnosti HKŠ sa vzťahuje § 14 zákona o športe. Z uvedeného vyplýva nejednoznačnosť postupov,

ktorými sa má HKŠ riadiť. Napriek tomu, alebo práve pre tieto nejasnosti považuje NKÚ SR za nutné, aby všetky

formy kontroly HKŠ – finančné a nefinančné – mali jasne zadefinované písomné postupy, ktoré robia výkon

kontroly objektívnym, transparentným a preukázateľným.

| 15

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3.1.3. INFORMÁCIE A KOMUNIKÁCIA

Jedným z komponentov vnútorného kontrolného systému je aj oblasť informácií a komunikácie. Vnútorný kon-

trolný systém by mal zabezpečiť kvalitu a dostupnosť včasných, relevantných a spoľahlivých informácií, ktoré ve-

dúci zamestnanci potrebujú pri rozhodovaní v rámci svojej riadiacej činnosti.

Na ministerstve a v organizáciách v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti je zavedených vyše 150 informačných systé-

mov verejnej správy, vrátane tých, ktoré sa týkajú športu. Informačný systém športu (ďalej ISŠ) je informačný

systém verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom v zmysle zákona o športe je ministerstvo. NKÚ SR

kontrolou zistil, že prevádzku a administráciu uvedeného systému však zabezpečuje Národné športové centrum,

ktoré je priamo riadenou príspevkovou organizáciou ministerstva. Kontrola preukázala, že ISŠ eviduje v účtovníctve

Národné športové centrum, a nie ministerstvo, ktoré je v zákone o športe definované ako správa systému. Uve-

dená skutočnosť zároveň nie je v súlade so zákonom o správe majetku štátu, podľa ktorého správca ma-

jetku štátu je povinný viesť o majetku štátu účtovníctvo. NKÚ SR preto odporúča uskutočniť prevod správy

ISŠ na ministerstvo v zmysle dikcie zákona o športe.

ISŠ sa začal budovať už v roku 2010 a postupne k nemu pribúdali rôzne funkcionality. Do roku 2019 celkové vý-

davky súvisiace s informačným systémom športu dosiahli 2,69 mil. eur. Cieľom uvedeného systému má byť vytvo-

renie piatich registrov, ktoré majú poskytnúť prehľadné informácie o jednotlivých oblastiach slovenského športu

s možnosťou tvorby štatistických a iných dátových výstupov.

V súčasnosti je proces budovania ISŠ neukončený. Domovská stránka ministerstva aktuálne uvádza ako dôležité

upozornenie, že „ISŠ je v nábehovej fáze“, ktorá potrvá niekoľko mesiacov. Okrem športového portálu fungujú

registre právnických a fyzických osôb, chýba však modul odbornej prípravy športových odborníkov a tiež register

projektov podpory športu. Registre sú dôležitou súčasťou nástrojov na zabezpečenie transparentnosti a kontroly

pri nakladaní s verejnými prostriedkami v oblasti športu, preto je dôležité nábehovú fázu Informačného systému

ukončiť tak aby sa stal komplexnou informačnou bázou oblasti športu čo najskôr.

Centrálnym informačným zdrojom pre širokú odbornú i laickú športovú verejnosť sa má stať v rámci tohto informač-

ného systému práve špecializovaný športový portál. Na športovom portáli je aktuálne dostupný prehľad dotácií

zo štátneho rozpočtu poskytnutých v rámci programového financovania telesnej kultúry a športu za jednotlivé roky.

Obsahuje údaje o výške dotácie, účele dotácie a tiež označenia žiadateľa. Cieľom by malo byť, aby ISŠ poskytoval

evidenciu všetkých finančné prostriedkov verejnej správy, rozdeľovaných do oblastí športu v rámci Sloven-

ska.

Národné športové centrum predložilo v roku 2020 žiadosť o nenávratný finančný prostriedok z OP Integrovaná in-

fraštruktúra vo výške viac ako 2,6 mil. eur na projekt Manažment údajov ISŠ – Národné športové centrum (verzia

2 ISŠ). Jeho cieľom je komplexné zabezpečenie oblasti manažmentu údajov, ktorá v ISŠ doteraz chýba. V prípade

úspešného procesu by mal byť projekt ukončený vo februári 2022.

NKÚ SR považuje za podstatné, aby organizovanie a financovanie športu na Slovensku bolo transparentné a ve-

rejne kontrolovateľné, a preto oceňuje budovanie tohto systému. Odporúča ministerstvu čo najskôr dobudovať

ISŠ aby plnil všetky požadované funkcionality, zaviesť Centrálny register dotácií a príspevkov na šport

zo všetkých verejných zdrojov a Centrálny register športových investícií financovaných zo všetkých verej-

ných zdrojov. Súčasná roztrieštenosť významných informácií na viacerých webových platformách, obmedzená

funkčnosť a neúplnosť informácií v ISŠ sú zatiaľ prekážkami efektívneho a účinného výkonu kontrol zložkami vnú-

torného kontrolného systému ministerstva, pre ktoré sú potrebné dostatočne spoľahlivé a komplexné údaje.

V tejto súvislosti NKÚ SR upozorňuje, že roztrieštenosť informácií o poskytnutých dotáciách, finančných

príspevkoch a investíciách sa netýkajú iba oblasti športu, ale všetkých oblastí kam dotácie alebo iné formy

finančnej podpory z verejných zdrojov smerujú. Presné a včasné informácie o účele týchto zdrojov, ich rozsahu,

o poskytovateľoch a o prijímateľoch sú dôležité pre mnohé rozhodovacie či kontrolné procesy. NKÚ SR preto

odporučí vláde SR vytvoriť Centrálny register dotácií a finančných príspevkov za účelom transparentného

a účelného prideľovania dotácií rôznymi subjektmi verejnej správy, pričom práve Informačný systém

športu by mohol predstavovať základ tohto systému.

| 16

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3.1.4. IDENTIFIKÁCIA A HODNOTENIE RIZÍK

Identifikácia a hodnotenie rizík sú jednými z najdôležitejších oblastí vnútorného kontrolného systému. Riadením

rizík sa predchádza nepriaznivým výsledkom či negatívnym javom v činnosti orgánu verejnej správy a zamedzuje

sa vzniku nezrovnalostí a podvodov.

Kontrola NKÚ SR potvrdila riziko nedostatočne implementovaných postupov, metód a systému riadenia rizík

na ministerstve, ktoré nedokážu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi účinne a včas identifi-

kovať a upozorňovať na pravdepodobné udalosti s nepriaznivým vplyvom na dosahovanie cieľov. Je to

dané tým, že ministerstvo nemá vytvorený, zachovávaný a rozvíjaný systém riadenia rizík, alebo aspoň sys-

témy riadenia rizík v zložkách jednotlivých stupňov uistenia; to znamená, že v danej oblasti nepostupuje v sú-

lade so zákonom o finančnej kontrole a audite. Preukázaná bola len identifikácia a hodnotenie rizík v oblasti

informačných systémov a v oblasti vnútorného auditu. NKÚ SR odporúča ministerstvu vytvoriť, zachovávať

a rozvíjať jednotný systém riadenia rizík, ktorý by zahŕňal všetky prvky tohto procesu v zmysle metodic-

kých usmernení MF SR, čím by sa naplnili zákonné požiadavky na túto oblasť vnútorného kontrolného

systému. Zvýši sa tým efektívnosť a kvalita plnenia zverených kompetencií a správy nakladania s finančnými aj

ľudskými zdrojmi.

3.1.5. MONITOROVACIA ČINNOSŤ

Správca kapitoly ŠR je povinný nastaviť systém finančného riadenia na svoje podmienky tak, aby mu napomáhal

zabezpečovať a plniť ciele a úlohy jeho organizácie ako aj vynakladať verejné financie hospodárne, efektívne,

účinne a účelne. NKÚ SR preveril na vybranej vzorke 4 finančných kontrol (1 základnej, 1 administratívnej, 2 kon-

trolách na mieste) a 1 vnútornom audite, ako sa dodržiavajú kontrolné postupy v praxi a ako sa vykonáva monito-

rovacia činnosť v rámci vnútorného kontrolného systému.

Základným nástrojom finančného riadenia je funkčný, efektívny a účinný vnútorný kontrolný systém. Za na-

stavenie a fungovanie vnútorného kontrolného systému zodpovedá štatutárny orgán. K zabezpečeniu tejto zod-

povednosti mu slúžia tri stupne uistenia.

Prvým stupňom uistenia je manažérska zodpovednosť, ktorá je založená na pravidelnej dennej zodpovednosti

vedúcich zamestnancov za všetky aktivity, ktoré vykonávajú. Na ministerstve v oblasti športu ju vykonáva gene-

rálny riaditeľ sekcie športu a úroveň stredného manažmentu. Tento stupeň uistenia nebol predmetom kontroly.

Druhým stupňom uistenia je finančná kontrola a riadenie rizík. Na túto oblasť sa NKÚ SR prioritne zameral.

Kontrolóri pri dokumentárnej kontrole jednej základnej finančnej kontroly, vykonanej sekciou športu nezistili nedos-

tatky. Preverením jednej administratívnej finančnej kontroly NKÚ SR zistil, že sekcia športu túto kontrolu vykonala

len pri prvej splátke dotácie, pri druhej už nie. Taktiež bolo zistené, že administratívna finančná kontrola nie je

vykonávaná dostatočne pri všetkých výdavkoch. Kontrolujú sa len kapitálové výdavky a pri bežných výdavkoch

prekladajú príjemcovia len ich zoznam, čo taktiež nie je v súlade so zákonom o finančnej kontrole a audite.

Tretím stupňom uistenia je vnútorný audit. NKÚ SR zhodnotil činnosť útvaru vnútorného auditu a zistil, že

za kontrolované obdobie ani v jednom z vykonaných auditov, naplánovaných na základe vlastnej rizikovej analýzy

vnútorný audit nezistil žiadne nedostatky a nevydal žiadne odporúčania na zlepšenie. Na základe týchto skutoč-

ností možno povedať, že riziková analýza vypracovaná vnútorným auditom zlyhala, riziká boli nesprávne identifi-

kované a posúdené. Je potrebné zefektívniť fungovanie vnútorného auditu, aby napomáhal k plneniu cieľov,

úloh a zámerov ministerstva.

Návod postupu, ako vytvoriť účinný vnútorný kontrolný systém v orgánoch verejnej správy, je obsahom prílohy

tejto správy.

| 17

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3.2. ODPORÚČANIA KONTROLOVANÉMU SUBJEKTU

Kontrolóri NKÚ SR na základe zistení naformulovali pre MŠVVaŠ SR 20 odporúčaní. Za najvýznamnejšie

považujeme nasledovné:

1. Aktualizovať koncepciu štátnej politiky v oblasti športu s jasne stanovenými merateľnými cieľmi

a ich zdrojovým zabezpečením.

2. Vytvoriť a rozvíjať jednotný systém riadenia rizík ako podstatnú oblasť vnútorného kontrolného

systému.

3. Kapacitne posilniť vnútorné organizačné útvary, ktoré vykonávajú kontrolu vynakladania verej-

ných zdrojov na dosahovanie stanovených cieľov ministerstva, vrátane výdavkov na šport (odbor

kontroly, útvar vnútorného auditu, sekcia športu).

4. Prostredníctvom legislatívnej zmeny zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niekto-

rých zákonov v znení neskorších predpisov zrušiť inštitút Hlavný kontrolór športu ako nesysté-

mový prvok v rámci kontrolného systému verejnej správy.

5. Dobudovať Informačný systém športu tak, aby plnil stanovené ciele a zároveň bol miestom centrál-

nej evidencie všetkých verejných zdrojov v podobe dotácií či iných finančných príspevkov smeru-

júcich do oblasti športu a športových investícií.

4. POSTUP NKÚ SR A REAKCIA KONTROLOVANÉHO SUBJEKTU

Kontrolovaný subjekt vzniesol námietky voči pravdivosti a preukázateľnosti kontrolných zistení. Zásadné námietky

sa týkali inštitútu hlavného kontrolóra športu a písomných postupov. NKÚ SR námietky preveril a skonštatoval, že

sú neopodstatnené a nemali vplyv na pravdivosť, úplnosť a preukázateľnosť zistení uvedených v protokole o vý-

sledku kontroly. Následne NKÚ SR prerokoval protokol o výsledku kontroly s ministerstvom. V zmysle dohodnutých

termínov na prerokovaní sa ministerstvo zaviazalo poslať NKÚ SR Správu o splnení, resp. plnení opatrení na od-

stránenie zistených nedostatkov do konca apríla 2021. NKÚ SR bude monitorovať splnenie opatrení a podľa po-

treby rozhodne o ďalšom postupe, či už vecného overenia na mieste alebo dokumentárneho overenia.

5. TÍM KONTROLÓROV

Kontrolu vykonali dvaja kontrolóri, ktorí majú skúsenosti z finančnej kontroly a systémových kontrol vykonaných

v rôznych orgánoch a organizáciách verejnej správy.

6. KONTAKT

Najvyšší kontrolný úrad SR

Priemyselná 2

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

Stromová 1

| 18

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

7. PRÍLOHA

Ako vytvoriť účinný vnútorný kontrolný systém

v orgánoch verejnej správy

Vytvorenie účinného vnútorného kontrolného systému ukladá za povinnosť orgánu verejnej správy zákon

č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred-

pisov. Minimálny základ pre vytvorenie, zachovávanie a rozvíjanie finančného riadenia v rámci správcov kapitoly

štátneho rozpočtu je uvedený v Metodickom usmernení sekcie auditu a kontroly MF SR č. MF/015729/2017–1411

k finančnému riadeniu pre správcov kapitol štátneho rozpočtu. Obe právne normy sú pre správcov kapitol štátneho

rozpočtu záväzné.

Účinný vnútorný kontrolný systém je dôležitým nástrojom a súčasťou riadenia organizácie.

Nevyhnutným základom správneho finančného riadenia je jednotný systém riadenia rizík v organizácii, resp.

v rámci rozpočtovej kapitoly, ktorý v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi účinne a včas identifikuje

a upozorňuje na riziká a pravdepodobné udalosti s nepriaznivým vplyvom na dosahovanie cieľov a úloh za účelom

ich minimalizácie. Identifikovanie a riadenie rizík môže byť zodpovednosťou vedúcich zamestnancov alebo je

možné vytvoriť pre tento proces samostatný útvar. Definovanie a riadenie rizík nemá byť zodpovednosťou vnútor-

ného audítora vzhľadom na skutočnosť, že uvedené procesy majú následne podliehať vnútornému auditu.

Účinný vnútorný kontrolný systém má pozostávať z viacerých typov kontroly a auditu:



pravidelná denná zodpovednosť vedúcich zamestnancov za všetky aktivity, ktoré vykonávajú, je základom

manažérskej zodpovednosti, finančného riadenia a kontroly



každá finančná operácia alebo jej časť má byť overená základnou finančnou kontrolou.

v prípade, že správca kapitoly štátneho rozpočtu poskytuje verejné financie inej osobe, je povinný vyko-

návať aj 100 %-nú administratívnu finančnú kontrolu týchto finančných operácií. Osobitné pravidlá pla-

tia pre poskytovateľov verejných financií z prostriedkov EÚ a iných prostriedkov zo zahraničia.



finančnou kontrolou na mieste sa overuje vzorka finančných operácií vybratá orgánom verejnej správy

s cieľom získania dôkazov, preverenia a zistenia skutočností, ktoré považuje za potrebné, najmä overenie

hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti (hodnota za peniaze).

SKŠR je povinný zabezpečiť vykonávanie vnútorného auditu, ktorý skúma a hodnotí najmä funkčnosť

a účinnosť finančného riadenia, vnútorného kontrolného systému, systému riadenia rizík, ako aj vykoná-

vanie finančných operácií hospodárne, efektívne, účinne a účelne.

prípadné špecifické typy kontrol, akou je kontrola spôsobilosti prijímateľa, preverovanie sťažností alebo

odborná kontrola, ak sa vykonávajú na základe osobitných predpisov.

Po oboznámení sa s rozsahom finančných operácií, ktoré sa overujú jednotlivými typmi finančnej kontroly a auditu,

by malo vedenie správcu kapitoly štátneho rozpočtu stanoviť a vytvoriť dostatočný počet pracovných pozícií

na plnenie určených úloh, pričom je potrebné vziať do úvahy aj pravidlo kontroly „štyroch očí“ a nevyhnutnosť

zabezpečenia dostatočnej zastupiteľnosti v čase neprítomnosti. Finančnú kontrolu na mieste a vnútorný audit vy-

konávajú aspoň dvaja zamestnanci orgánu verejnej správy na základe písomného poverenia vydaného štatutárnym

orgánom. Vnútorného audítora vymenuje štatutárny orgán správcu kapitoly štátneho rozpočtu po splnení podmie-

nok stanovených zákonom o finančnej kontrole a auditu.

Každý správca kapitoly štátneho rozpočtu sa vyznačuje určitými špecifikami, či už ide o veľkosť organizácie, počet

organizácií v riadiacej pôsobnosti, poskytovanie dotácií ďalším subjektom, právne normy, ktorými sa oblasť verejnej

| 19

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

správy riadi, prípadne miera rizika v danej oblasti. Je preto potrebné, aby správca kapitoly štátneho rozpočtu na-

stavil systém finančného riadenia na svoje podmienky a prijal pre relevantné typy finančnej kontroly aj vnútorné

postupy, v ktorých bude podrobne upravená zodpovednosť, koordinácia, procesy a vzorové dokumenty tak, aby

sa zabezpečila jednotnosť pri kontrole tej istej problematiky rôznymi kontrolnými skupinami alebo pri kontrole rôz-

nych povinných osôb. Postupy by mali zahŕňať aj pravidlá pre objektívne hodnotenie rizík za účelom výberu prime-

ranej vzorky kontrolovaných finančných operácií v prípade, že sa nevykonáva 100 %-ná kontrola (napr. pri finanč-

nej kontrole na mieste).

Vnútorný kontrolný systém by mal zabezpečiť kvalitu a dostupnosť včasných, relevantných a spoľahlivých informá-

cií, ktoré vedúci zamestnanci potrebujú pri rozhodovaní v rámci svojej riadiacej činnosti. Informačný systém, ktorý

má byť na tento účel vytvorený a zavedený, by mal byť jednotný pre všetkých aktérov a všetky transakcie. Naopak,

jeho roztrieštenosť, obmedzená funkčnosť alebo neúplnosť informácií predstavuje prekážku pri napĺňaní zámerov

a cieľov organizácie.

Okrem spoľahlivého informačného systému je potrebný aj vnútorný akt riadenia pre oblasť komunikácie, v ktorom

by boli popísané zodpovednosti jednotlivých zložiek vnútorného kontrolného systému a ich vzájomné vzťahy, pro-

cesy a informačné toky, čo im umožní lepšie pochopenie toho, ako a kde je ich práca začlenená v rámci celého

orgánu verejnej správy, a zabezpečí dostatok informácií na správne rozhodovanie v rámci svojej zodpovednosti.

Monitorovanie vnútorných kontrol je potrebné vykonávať na všetkých typoch kontroly a auditu. Cieľom monito-

rovania je získanie uistenia, že vnútorné kontroly sú prítomné a fungujú správne v zmysle právnych predpisov,

a má zahŕňať aj posudzovanie úrovne ich vykonávania, oznamovanie nedostatkov a ich odstraňovanie. Monitoro-

vanie a hodnotenie činností vykonávaných orgánom verejnej správy je povinnosťou každého zamestnanca orgánu

verejnej správy. Okrem toho sa môže vykonávať aj externými kontrolnými orgánmi, aj v takom prípade je však

potrebné prijatie opatrení na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku.

Vytvorenie a udržiavanie vnútorného kontrolného systému predstavuje prevenciu vzniku korupcie,

podvodu a neoprávneného použitia verejných financií a tým poskytuje primerané uistenie, že fi-

nančné operácie sú zákonné a v súlade s princípmi zdravého finančného riadenia, transparentnosti,

hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.

| 20