N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA
Strednodobé rozpočtové rámce predstavujú sumár nástrojov umožňujúci strednodobé fiškálne riadenie verejných financií.
Na Slovensku je implementovaný trojročný rozpočtovací horizont. Štátny rozpočet a Rozpočet verejnej správy neplnia len
základnú zúčtovaciu funkciu, ale sú aj nástrojom strednodobého riadenia, teda mali by byť. Strednodobým riadením sa
určujú ciele tak na najvyššej úrovni ako napríklad dlh, saldo či celkové výdavky (veľký fiškál), ako aj pre jednotlivé verejné
politiky (malý fiškál). Prvé je riadené rôznymi fiškálnymi pravidlami a druhé prostredníctvom takzvaného programového
rozpočtovania. Predkladaná správa o výsledku kontroly sa snaží poskytnúť spätný pohľad za posledných päť rokov na
nastavenie rozpočtového procesu a dosahovanie stanovených cieľov.
Významnosť strednodobého riadenia a potenciál efektívnejšieho dosahovania stanovených cieľov si neuvedomujú len
národné vlády, ale aj medzinárodné inštitúcie a samozrejme aj najvyššie kontrolné inštitúcie. Sedem najvyšších kontrol-
ných úradov (Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Portugalsko, Slovensko, Švédsko a Taliansko) sa dohodlo na vykonaní
kontroly vo svojej krajine a následnom porovnaní výsledkov. Táto správa uvádza výsledky z kontroly na národnej úrovni
a v priebehu roka 2021 bude spracovaná aj medzinárodná časť porovnania.
Súčasťou nárokov na rozpočtové rámce býva uvedenie stropu, limitu výdavkov na určitej vládnej úrovni, či už je
to celý sektor verejnej správy alebo samotné ministerstvá. Výdavkový strop v tomto chápaní predstavuje najvyššie obme-
dzenie pridelených prostriedkov celému verejnému sektoru. Limity výdavkov na druhej strane predstavujú operatívny ná-
stroj riadenia rozpočtu, keď sú súčasťou štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy. Limity výdavkov sú na Sloven-
sku zavedené a sú súčasťou štátneho rozpočtu. Výdavkové stropy neboli počas kontrolovaného obdobia (2015-
2019) na Slovensku implementované, prebiehala o nich verejná diskusia a v roku 2020 bola pripravovaná novela zá-
kona o rozpočtovej zodpovednosti zavádzajúca výdavkové stropy. NKÚ SR podporuje zavedenie výdavkových stro-
pov, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky a dosiah-
nutie prijateľnej zadlženosti.
Slovensku sa počas kontrolovaného obdobia nedarilo napĺňať stanovené fiškálne ciele. Strednodobý rozpočtový
cieľ (MTO) v podobe štrukturálneho salda na úrovni 0,5 % sa dosiahnuť nepodarilo, rovnako sa nepodarilo udržať trajektó-
riu k nemu smerujúcu a dosiahnutie cieľa sa odsúvalo. Priemerná odchýlka rozpočtovaného a skutočného štrukturálneho
salda dosiahla 0,8 p. b. a pre konsolidačné úsilie 0,6 p. b. Vývoj ukazovateľa hrubého dlhu v pomere k HDP udržiaval
rozpočtovanú klesajúcu trajektóriu aj napriek priemernej odchýlke skutočných a rozpočtovaných hodnôt na úrovni 1,0 p. b.
(HDP). Skutočné celkové výdavky verejnej správy sa počas celého obdobia nachádzali nad rozpočtovanými, pričom prie-
merná ročná odchýlka bola na úrovni 2,49 mld. eur alebo 6,8 % skutočných výdavkov. NKÚ SR odporúča minimalizovať
odchýlku plánovanej a skutočnej hodnoty ukazovateľov pre fiškálne ciele.
Aktuálna implementácia a spôsob využívania programového rozpočtovania nedosahuje potenciál svojich mož-
ností. Momentálne je programové rozpočtovanie využívané najmä na zber informácií a operatívne každoročné riadenie
rozpočtu. Strednodobé riadenie a priame prepojenie rozpočtov na dosahovanie cieľov chýba. Programové rozpoč-
tovanie je kvalitne implementované prostredníctvom dvoch modulov v Rozpočtovom informačnom systéme, no kapitoly
ho plne nevyužívajú. MF SR si je vedomé rezerv vo využívaní programového rozpočtovania a vykonáva kroky zamerané
na posilnenie rozpočtovania orientovaného na výsledky. NKÚ SR odporúča zrevidovať systém programového rozpoč-
tovania tak, aby napomáhal strednodobému riadeniu verejných financií s prepojením na dosahovanie cieľov ve-
rejných politík. Toto môže byť dosiahnuté napríklad prepojením revízie výdavkov na programové rozpočtovanie alebo
zabezpečením jednotnej (vysokej) kvality programových rozpočtov s cieľom dosiahnuť jednotné riadenie kvality progra-
mového rozpočtovania, vrátane zodpovednosti a zúčtovateľnosti za výsledky.
Z hľadiska otvorenosti a transparentnosti identifikovalo NKÚ SR najväčšie rezervy v zrozumiteľnosti rozpočtu pre bež-
ného občana. Štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, ale aj záverečné účty sú rozsiahle technické dokumenty, v kto-
rých sa podstatné informácie strácajú. NKÚ SR odporúčal spracovanie „Rozpočtu pre ľudí“, čo sa aktuálne podarilo,
aj keď s dvojmesačným oneskorením za rozpočtom predloženým vláde/parlamentu. Keďže rozpočet a záverečný účet sú
dve strany jednej mince, vyhodnotenie toho, čo sa skutočne podarilo dosiahnuť, by malo byť laicky spracované v „Od-
počte pre ľudí“. Preto NKÚ SR odporúča vypracovávať obdobný dokument, sprevádzajúci Štátny záverečný účet
alebo Súhrnnú výročnú správu Slovenskej republiky, ktorý podporí verejnú diskusiu o rozpočtových prioritách.
Rozpočtové rámce a v nich fungujúce pravidlá bývajú na mimoriadnu situáciu pripravené prostredníctvom takzvaných
únikových klauzúl. Šírenie koronavírusu a snaha o minimalizáciu dopadov si v roku 2020 vyžiadali ich aktiváciu. Na eu-
rópskej úrovni pre Pakt stability a rastu bola v marci 2020 aktivovaná tzv. všeobecná úniková klauzula. Na národnej úrovni
Vláda SR vyhlásila výnimočné okolnosti a bola prijatá novela zákona o štátnom rozpočte.
| 4
