2020

Správa o výsledku

kontroly

Kapitálové transfery a záväzkové vzťahy zriaďovateľa a

jeho príspevkovej organizácie

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Správa o výsledku kontroly

Kapitálové transfery a záväzkové vzťahy zriaďovateľa

a jeho príspevkovej organizácie

PREDKLADÁ

Ing. Karol Mitrík, predseda

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Bratislava september 2020

| 2

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK.............................................................................................................................................. 4

ZOZNAM TABULIE K .............................................................................................................................................. 4

ZOZNAM GRAFOV................................................................................................................................................. 4

ZHRNUTIE .............................................................................................................................................................. 5

1

2

3

ÚČEL KONTROLNEJ AKCI E ........................................................................................................................ 7

RÁMEC KONTROLNEJ AKC IE..................................................................................................................... 7

ZISTENIA A ODPORÚČANIA ........................................................................................................................ 7

3.1

N ESYSTÉMOVÉ PLÁNOVANIE INVESTÍCIÍ ..................................................................................................... 7

P RESUNY MAJETKU BEZ Z AVEDENÝCH POSTUPOV ..................................................................................... 8

O BCHÁDZANIE ZADLŽENOS TI .................................................................................................................... 9

N EHOSPODÁRNE NAKLADAN IE S MAJETKOM ............................................................................................ 10

REAKCIA KONTROLOVANÉ HO SUBJEKTU ............................................................................................ 12

TÍM KONTROLÓROV .................................................................................................................................. 12

ZÁVER .................................................................................................................................................................. 12

KONTAK T ............................................................................................................................................................. 13

| 3

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZOZNAM SKRATIEK

SKRATKA / SKRÁTENÉ POMENOVANIE

VÝZNAM

GIB, príspevková organizácia, kontrolovaný Generálny investor Bratislavy

subjekt

katastrálny zákon

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníc-

kych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

mesto Bratislava, kontrolovaný subjekt, HMB, Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

zriaďovateľ

MsZ

Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Bratislava

NKÚ SR

PAMING

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Príspevková organizácia mesta PAMING – Mestský investor pamiat-

kovej obnovy

VZN o zásadách hospodárenia

VZN č. 18/2011 z 15. decembra 2011 o zásadách hospodárenia

s majetkom hlavného mesta Bratislavy

zákon o finančnej kontrole

Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o

zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a do-

plnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zákon o rozpočtových pravidlách územnej sa- Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samo-

mosprávy správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

zákon o rozpočtových pravidlách verejnej Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

zákon o účtovníctve

ZŠON, zimný štadión

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

Zimný štadión Ondreja Nepelu

ZOZNAM TABULIEK

Tabu ľka 1 – Poskytnuté kapitálové transfery HMB pre GIB .................................................................................... 8

ZOZNAM GRAFOV

Graf 1 – Majetok GIB k 31. 12. 2018, v mil. eur....................................................................................................... 9

Graf 2 – Dlh Hlavného mesta SR Bratislava v r. 2010 až 201 8 ............................................................................. 10

Graf 3 – Významné zistenia v mil. eu r ................................................................................................................... 11

| 4

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZHRNUTIE

Predmetom tejto kontrolnej akcie Najvyššieho kontrolného úradu SR bol majetok hlavného mesta a nakladanie

s ním. Kontrolóri totiž už v minulosti, pri kontrole účtovných závierok Bratislavy, identifikovali riziká nesprávneho

účtovania pri presune majetku medzi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami mesta. V roku 2018 malo mesto

Bratislava v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti 25 rozpočtových a 10 príspevkových organizácií. V

štyroch obchodných spoločnostiach má stopercentné podiely, v dvoch spoločnostiach nadpolovičné a v ďalších

piatich má 50-percentné, resp. menšie podiely.

Kontrola kapitálových transferov a záväzkových vzťahov mesta Bratislavy a ním zriadenej príspevkovej organizácie

Generálny investor Bratislavy (GIB) sa týkala obdobia rokov 2011 až 2018. Táto organizácia plní pre hlavné mesto

funkciu investora a verejného obstarávateľa pri výstavbe či rekonštrukcii nehnuteľností; počas kontrolovaného ob-

dobia dostala od mesta kapitálové transfery vo výške takmer 40 miliónov eur. Na príklade tých najvýznamnejších

investícií v nedávnej minulosti – najmä Zimného štadióna Ondreja Nepelu (ZŠON) – kontrolóri poukázali na viaceré

nedostatky pri nakladaní s verejným majetkom.

Rekonštrukcia štadióna v hodnote takmer 100 miliónov eur (z toho cca 41 miliónov eur bola dotácia zo štátneho

rozpočtu) prebehla v rokoch 2008 až2011 a bola predmetom kontroly NKÚ SR už v roku 2011. Vtedy úrad poukázal

na nedostatky pri príprave a výstavbe tak významného projektu. Genéza však siaha až do roku 2006, odkedy sa

plánovala pre účely majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji výstavba novej haly na petržalskej strane Dunaja. Tam

už mesto investovalo nemalé prostriedky a zamieňalo pozemky. Po dvoch rokoch však prišlo rozhodnutie o „rekon-

štrukcii“ Zimného štadióna O. Nepelu formou zbúrania starej haly a výstavby nového štadióna. Z vtedajších zistení

kontrolórov vyplynulo, že poslanci mestského zastupiteľstva nemali presné a komplexné informácie pri rozhodo-

vaní o rekonštrukcii štadióna a jednoznačne vopred neschválili konečnú cenu rekonštrukcie. Poslanci odsúhlasili

len zámer rekonštrukcie s tým, že cena tejto investície mala byť viac ako 40 miliónov eur, pričom túto sumu mala

poskytnúť vláda SR formou dotácie hlavnému mestu. Všetky ďalšie kroky boli v réžii GIB. Poslanci mestského

zastupiteľstva už len následne schvaľovali navýšenie rozpočtu za položky, ktoré neboli predmetom schváleného

zámeru. To poukazuje na nesystémové plánovanie investícií na hlavnom meste, čo spôsobilo ďalšie nedostatky

pri nakladaní s verejným majetkom.

NKÚ SR na základe tejto kontroly poukázal na kľúčový problém – GIB uzatvoril zmluvu so záväzkami, ktoré

nemal kryté v rozpočtoch v roku 2009 až 2011, čo bolo porušením zákona o rozpočtových pravidlách ve-

rejnej správy a tiež finančnej disciplíny.

Kontrolóri tiež identifikovali viacero porušení zákona o verejnom obstarávaní, na základe ktorého GIB v apríli 2009

uzavrel zmluvu na rekonštrukciu za takmer 75 mil. eur. Následne bola táto cena ôsmimi dodatkami navýšená

o ďalších 12 miliónov eur. Ďalších takmer 6 miliónov eur pritom stáli prístupové komunikácie a inžinierske siete

a viac ako 3 mil. eur projektová dokumentácia. Celková hodnota faktúr za rekonštrukciu zimného štadióna a súvi-

siace práce predstavovala nakoniec takmer 97 miliónov eur. Štátna dotácia bola poskytnutá v plnom rozsahu, ako

bola vládou schválená, teda 40,6 milióna eur. Zostávajúcich 56 mil. eur bolo zaplatených z rozpočtu hlavného

mesta.

Táto skutočnosť mala významný vplyv aj na budúcnosť. GIB, ako objednávateľ rekonštrukcie v mene hlavného

mesta, nemal zabezpečené financie na zaplatenie všetkých faktúr. Následné sankcie za oneskorené platby a po-

platky z pohľadávok, ktoré postúpili veritelia banke, predstavovali do roku 2018 sumu 2,5 milióna eur, čo NKÚ

SR hodnotí ako nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami a porušenie finančnej disciplíny.

V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je subjekt verejnej správy povinný voči zamestnancovi

zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny vyvodiť zodpovednosť, to sa však nestalo.

Neuhradené faktúry mali za následok postúpenie pohľadávok dodávateľmi banke, čo spôsobilo, že sa dlh GIBu

voči veriteľom vo výške 27,1 mil. eur preklasifikoval na bankový úver. Vysporiadanie tohto dlhu zo strany hlav-

ného mesta a jeho organizácie hodnotí NKÚ SR ako výrazne neštandardné, vysoko rizikové a v rozpore so

zákonom. Mesto sa totiž zaviazalo, že reštrukturalizovaný dlh bude uhrádzať kapitálovými transfermi GIB-u, ktorý

následne splácal tieto záväzky banke. Kapitálové financie však majú slúžiť len na nové investície, nie na

splácanie bankového úveru. Prevzatie úveru GIBom bolo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách

verejnej správy, pretože príspevková organizácia nemôže prijať záväzok v podobe bankového úveru. Tento

| 5

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

záväzok na seba mohlo prevziať mesto ako zriaďovateľ. NKÚ SR v tomto prípade poukazuje na riziko obchádza-

nia zákonnej hranice zadlženosti, pretože v tom čase bolo mesto zadlžené nad prípustnú hranicu – 60 % bežných

príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Započítaním dlhov za rekonštrukciu objektov zimného štadióna (27

mil. eur) a Starej radnice (1,7 mil. eur) by došlo k prekročeniu povoleného dlhového stropu. Poskytovaním kapi-

tálových transferov na splácanie dlhu mestskej organizácii boli skresľované skutočné údaje o stave verej-

ných financií hlavného mesta – uvádzali nesprávnu výšku dlhu hlavného mesta, čo mohlo mať ďalšie dô-

sledky, napr. v podobe bezproblémového prístupu k úverom. Vzhľadom na podozrenie zo spáchania trestného

činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, odstúpi NKÚ SR výsledky kontroly orgá-

nom činným v trestnom konaní.

Pri správe a účtovaní majetku zimného štadióna mesto ani GIB nepostupovali v súlade so zákonmi, ani

s vlastnými pravidlami stanovenými vo VZN o zásadách hospodárenia. Mesto napríklad nemalo dostatočne

upravené postupy pri presunoch majetku medzi svojimi organizáciami. V zriaďovacej listine organizácie nebol uve-

dený presný rozsah a vyčíslenie majetku, ktorý jej bol zverený, čo bolo v rozpore so zákonom. Správa majetku

nebola vyznačená na liste vlastníctva. Rekonštrukciu Mirbachovho paláca z roku 2012 GIB zaúčtoval až v r. 2017.

Zhodnotenie tohto majetku mesto nezaúčtovalo vôbec. O nezrovnalostiach v účtovníctve svedčí aj fakt, že GIB

má v evidencii majetok v hodnote viac ako 72 miliónov eur, ku ktorému však nemá žiadne doklady a nevie

ho identifikovať. Hodnotu milión eur predstavujú zmarené investície – teda náklady na projekty, ktoré sa nereali-

zovali.

Až 70 % kapitálových transferov od hlavného mesta využívala mestská organizácia GIB v období rokov 2011 až

2018 len na splácanie dlhu za zimný štadión. Ten však už bol zverený inej mestskej organizácii – STARZ. Vlastné

príjmy a činnosti, na ktoré bola organizácia zriadená, boli realizované len v minimálnej miere. Je preto na zvážení

zriaďovateľa, či organizácia s približne dvadsať zamestnancami, ktorá prevažne len uhrádza staré dlhy, má

opodstatnenie, a či by obstarávanie investičnej činnosti nezvládol lepšie so svojím rozsiahlym aparátom odborní-

kov magistrát hlavného mesta.

Podobne, ako sa pri rekonštrukcii zimného štadióna postupovalo nesystematicky a ad hoc, ani pri ostatných pro-

jektoch nemalo hlavné mesto plán investícií, z ktorého by bolo dopredu dlhodobo zrejmé, čo sa ide stavať alebo

rekonštruovať. Predstavitelia mesta plánovali len kapitálové výdavky na jednotlivé položky v rámci celkového roz-

počtu hlavného mesta. Podľa NKÚ SR je však nevyhnutné, aby mesto postupovalo pri plánovaní investícií

systematicky. Pretože veľké investície spravidla nie sú záležitosťou jedného roku, NKÚ SR odporúča aspoň troj-

ročné plánovanie investícií, ktoré sa bude pravidelne vyhodnocovať a aktualizovať.

Pri kontrole sa opäť preukázala nedostatočná spolupráca hlavného mesta a jeho podriadených organizácií, preto

NKÚ SR odporúča mestu Bratislava prijať jasné pravidlá na nakladanie s majetkom medzi svojimi organi-

záciami.

V súvislosti s problémom prijatia úveru rozpočtovou a príspevkovou organizáciu upozorňuje NKÚ SR aj iné sa-

mosprávy a subjekty verejnej správy na riziko porušenia zákona, ktoré môže byť vnímané aj ako trestný čin

skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Preto sa bude špeciálne tejto oblasti venovať aj pri iných

nasledujúcich kontrolách samospráv a nimi zriadených organizácií.

| 6

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

1

ÚČEL KONTROLNEJ AKCIE

Účelom kontrolnej akcie bolo preveriť dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri hospodárení s

majetkom a záväzkami Hlavného mesta Bratislava a jeho príspevkovej organizácie.

Predmet kontrolnej akcie

1. Systém poskytovania, prijímania a použitia kapitálových transferov.

2. Záväzkové vzťahy medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.

3. Vnútorný kontrolný systém vo vzťahu k príspevkovej organizácii.

2

RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE

Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu a finančná, a to na základe Plánu kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok

2020.

Kontrolná akcia bola zaradená do plánu kontrolnej činnosti NKÚ SR na základe analýzy účtovných závierok prí-

spevkovej organizácie GIB. NKÚ SR identifikoval viaceré nejasnosti a nezrovnalosti pri nakladaní s majetkom a

záväzkami tohto subjektu. Kontrola u zriaďovateľa bola vykonaná na objasnenie a vysvetlenie transferových a

záväzkových vzťahov medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou. Kontrolovaným obdobím boli roky 2011

– 2018 a súvisiace obdobia.

Kontrola bola vykonaná v zmysle príslušných ustanovení zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré vychádzajú zo

základných princípov kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií. Kontrolóri

v rámci kontroly využili preskúmanie dokladov, analytické postupy a prepočty, pozorovanie a rozhovory. Základným

legislatívnym rámcom kontroly bol zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákon o rozpočtových pravid-

lách územnej samosprávy, zákon o účtovníctve, zákon o finančnej kontrole a katastrálny zákon.

3

ZISTENIA A ODPORÚČANIA

3.1

NESYSTÉMOVÉ PLÁNOVANIE INVESTÍCIÍ

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava zriadilo 1. januára 1991 príspevkovú organizáciu Generálny in-

vestor Bratislavy (GIB), aby preň vykonávala funkciu investora, verejného obstarávateľa investícií a verejných

prác financovaných z jeho rozpočtových prostriedkov. Predmetom jej činnosti bola najmä

-

príprava a realizácia pozemných a dopravných stavieb,

záchrana a obnova nehnuteľných kultúrnych pamiatok,

spravovanie, prevádzka, údržba, obnova a výstavba fontán, pomníkov a pamätných tabúľ,

údržba a starostlivosť o zeleň.

Kontrolou bola preverená najmä realizácia investičných činností, presuny majetku a finančné vzťahy medzi zriaďo-

vateľom a príspevkovou organizáciou.

Hlavné mesto ako zriaďovateľ nezostavovalo samostatný plán investícií pre GIB. Investičné činnosti boli reali-

zované na základe písomného poverenia primátorom, po schválení MsZ. Uvedenú skutočnosť NKÚ SR hodnotí

ako rizikovú najmä z dôvodu, že v kontrolovanom období GIB vykonával len minimálnu investičnú činnosť. Preto

NKÚ SR odporúča zostavovať plán investícií s rozpisom finančných prostriedkov najmenej na tri roky, pravidelne

ho aktualizovať a zaviesť systémový prístup k realizácii investičných činností súvisiacich s predmetom činnosti GIB.

Rozpočtový proces hlavného mesta Bratislavy bol upravený v štatúte mesta a vo VZN o zásadách hospodáre-

nia, ktoré len čiastočne upravovali jednotlivé činnosti v rámci rozpočtového procesu. Proces poskytovania transfe-

rov organizáciám v zriaďovateľskej spôsobnosti mesta nebol v týchto interných predpisoch upravený, preto

NKÚ SR odporúča vypracovať internú smernicu upravujúcu proces poskytovania transferov organizáciám

v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta.

GIB ako príspevková organizácia hospodárila podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov (resp. nákladov a výno-

sov). Každoročný rozpočet GIB-u zahŕňal príspevok od zriaďovateľa, vlastné príjmy a prostriedky prijaté od iných

| 7

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

subjektov. Príspevok od zriaďovateľa bol poskytovaný vo forme bežných a kapitálových transferov. Kontrolou bolo

preverené poskytovanie kapitálových transferov príspevkovej organizácii GIB. Finančné vzťahy boli určené

záväznými ukazovateľmi.

Kapitálové transfery mali v kontrolovanom období stúpajúcu tendenciu, keď v roku 2018 boli takmer trojnásobne

vyššie než v roku 2011, a to napriek skutočnosti, že úlohy vyplývajúce z predmetu činnosti v zriaďovacej lis-

tine (investičné činnosti) boli vykonávané v minimálnej miere.

Významná časť poskytnutých finančných prostriedkov (až do 93 %) bola použitá na reštrukturalizáciu dlhu týkajú-

ceho sa výstavby ZŠON (resp. v roku 2013 aj za rekonštrukciu objektov Starej radnice). V šiestich rokoch kon-

trolovaného obdobia tvorili výdavky na reštrukturalizáciu dlhu viac než 70 % celkových kapitálových výdavkov.

Príjmy GIB boli v prevažnej miere tvorené príspevkami od zriaďovateľa (takmer 99 %), menej než 1 % tvorili vlastné

príjmy; z toho vyplýva, že príspevková organizácia bola finančne plne závislá od svojho zriaďovateľa.

Nasledujúca tabuľka uvádza skutočne poskytnutý kapitálový transfer GIB-u od zriaďovateľa, číselné a percentuálne

vyčíslenie sumy použitej na reštrukturalizáciu dlhu z rekonštrukcie ZŠON.

Tabuľka 1 – Poskytnuté kapitálové transfery HMB pre GIB

Skutočne poskytnutý

príspevok v eurách

Z toho reštrukturalizácia

dlhu v eurách

Rok

podiel v %

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

3 026 037

3 401 863

3 617 428

3 146 535

1 900 336

7 454 779

8 696 298

8 633 161

39 876 437

2 154 834

2 873 112

371 248*

71

84

10

56

93

81

70

1 771 248

6 074 732

6 054 732

27 105 884

Spolu

Zdroj: NKÚ SR, vlastné spracovanie

* V roku 2013 bola z kapitálových transferov hradená tiež reštrukturalizácia dlhu za rekonštrukciu objektov Starej radnice

v sume 1 732 tis. eur, spolu so ZŠON podiel predstavoval 58 %,

Absencia plánu investícií a minimálny rozsah investičných akcií súvisiacich s predmetom činnosti vedú k otázkam

opodstatnenosti existencie príspevkovej organizácie s 21 zamestnancami.

3.2 PRESUNY MAJETKU BEZ ZAVEDENÝCH POSTUPOV

Presuny majetku medzi mestom Bratislava ako vlastníkom majetku a príspevkovou organizáciou GIB boli realizo-

vané zverením, resp. odňatím majetku do/zo správy. Majetok vytvorený investičnou činnosťou GIB bol zriaďovate-

ľovi odovzdávaný na základe protokolov o odovzdaní a prevzatí majetku.

Tieto postupy boli preverené na vybranej vzorke majetku a bolo zistené, že mesto Bratislava nemalo v interných

smerniciach dostatočne upravené postupy pri presunoch majetku medzi ním a organizáciami v jeho zriaďo-

vateľskej pôsobnosti. To prinieslo viacero pochybení pri evidencii majetku, nesprávne účtovanie aj vykazova-

nie stavu a pohybu majetku.

Na základe týchto skutočností NKÚ SR odporúča mestu Bratislava upraviť postupy pri presunoch majetku

medzi zriaďovateľom a organizáciami v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti v interných smerniciach a zadefinovať

dokumentáciu a postupy potrebné k týmto transakciám.

| 8

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Kontrolou evidencie a účtovania majetku boli zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov:



zriaďovacia listina GIB neobsahovala vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý bol príspevkovej orga-

nizácii zverený do správy (zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy),

správca majetku nebol vedený na liste vlastníctva (katastrálny zákon),

o rekonštrukcii Mirbachovho paláca, realizovanej v roku 2012, účtoval GIB až v roku 2017 a mesto o nej

neúčtovalo vôbec.



Najzávažnejšie porušenia zákona o účtovníctve boli zistené pri preverení neidentifikovaného majetku, vedeného

v účtovníctve GIB. Z celkovej hodnoty 82,6 mil. eur neobežného majetku bol neidentifikovaný majetok v hodnote

72,5 mil. eur. Majetok, ktorý GIB identifikoval, bol v hodnote 10,1 mil. eur, z čoho v hodnote 5,7 mil. eur bol majetok

zverený GIB do správy a zaradený na príslušné účty majetku, a majetok v hodnote 4,4 mil. eur tvorili nedokončené

investície.

Tento majetok nevedela príspevková organizácia identifikovať, čo bolo v rozpore so zákonom o účtovníctve.

NKÚ SR v tejto súvislosti potvrdil riziko nesprávneho vykazovania majetku, prípadne duplicitného vykazova-

nia tohto majetku v rámci konsolidovaného celku. Negatívnu úlohu pri týchto nedostatkoch zohrávala nedostatočná

komunikácia a spolupráca zriaďovateľa a jeho príspevkovej organizácie. Na základe toho NKÚ SR odporúča GIB

vysporiadať evidenciu majetku v úzkej súčinnosti so zriaďovateľom.

Neidentifikovaný majetok tak tvoril podstatnú časť neobežného majetku (88 %).

Graf 1 – Majetok GIB k 31. 12. 2018, v mil. eur

Majetok GIB k 31. decembru 2018 v mil. eur

5,7

4,4

Neidentifikovaný nezaradený majetok

Identifikovaný nezaradený majetok

Zaradený majetok

72,5

Zdroj: NKÚ SR, vlastné spracovanie

3.3

OBCHÁDZANIE ZADLŽENOSTI

Mesto Bratislava poskytovalo GIB-u v kontrolovanom období transfery na splácanie záväzkov z dohôd o reštruktu-

ralizácii dlhu. GIB sa stal dlžníkom banky z dôvodu postúpenia pohľadávok veriteľov na banku. Celková suma

istiny, uhradená na základe týchto dohôd. bola vo výške 27,1 mil. eur. Celková suma úrokov bola vo výške 2,3

mil. eur za celé kontrolované obdobie.

Rovnaký charakter mali aj výdavky na splácanie záväzkov z postúpených pohľadávok vo výške 1,7 mil. eur, ktoré

boli presunuté na GIB z bývalej príspevkovej organizácie PAMING¹.

Uvedené záväzky boli v zmysle postupov účtovania bankovým úverom. Kontrolou bolo zistené, že GIB účtoval

o týchto záväzkoch v rozpore so zákonom o účtovníctve. Tým, že viedol vo svojom účtovníctve záväzky, ktoré mali

charakter bankového úveru, nepostupoval v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a s VZN

o zásadách hospodárenia.

¹Táto mestská organizácia bola mestským zastupiteľstvom zrušená a od roku 2013 bol GIB jej nástupníckou organizáciou.

| 9

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Mesto malo kompetenciu prevziať záväzok z úveru podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy,

avšak ju nevyužilo a riešilo vzniknutú situáciu poskytovaním transferov GIB-u, čo NKÚ SR hodnotí ako neštan-

dardný systém úhrady záväzkov, ktorého výsledkom bolo nesprávne sledovanie výšky a vývoja dlhu mesta

podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Bankový úver sa podľa zákona o rozpočtových

pravidlách územnej samosprávy započítava do celkovej sumy dlhu mesta, čo v takomto modeli úhrady záväzkov

nebolo dodržané.

Celkový dlh mesta Bratislava bol v rokoch 2010 – 2011 (obdobie schválenia dohôd o reštrukturalizácii dlhu v MsZ)

viac ako 60 % a bol tak nad hranicou povolenou zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Mesto poskytovaním transferov na splácanie záväzkov z postúpených pohľadávok obchádzalo pravidlá týkajúce

sa zadlženosti (stanovené v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy) počas celého kontrolova-

ného obdobia.

Výdavky súvisiace so splácaním postúpených pohľadávok v obidvoch subjektoch boli nesprávne zatriedené do

kapitálových výdavkov, čo bolo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Nesprávne trie-

denie malo v hlavnom meste vplyv na výsledok rozpočtového hospodárenia a následne tvorbu rezervného

fondu.

Porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, súvisiace s obchádzaním zadlženosti, postupuje

NKÚ SR orgánom činným v trestnom konaní ako podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania

údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

Prehľad zadlženosti mesta Bratislava je znázornený v nasledujúcom grafe. Červenou krivkou je znázornený dlh

mesta v prípade, že by mesto prevzalo na seba záväzky GIB (dlh mesta + dlh GIB).

Graf 2 – Dlh Hlavného mesta SR Bratislava v r. 2010 až 2018

Dlh Hlavného mesta SR Bratislava

90,00%

79,59%

75,53%

62,37%

80,00%

70,00%

60,00%

50,00%

40,00%

30,00%

70,85%

59,72%

67,36%

65,91%

57,68%

61,18%

51,85%

58,55%

53,47%

66,22%

52,10%

49,85%

51,66%

56,54%

Celkový dlh mesta

Dlh mesta + dlh GIB

Zdroj:NKÚ SR, vlastné spracovanie

3.4

NEHOSPODÁRNE NAKLADANIE S MAJETKOM

V roku 2008 primátor HMB splnomocnil GIB na prípravné a realizačné zabezpečenie stavby/rekonštrukcie ZŠON.

V súvislosti s touto výstavbou GIB uzatvoril viaceré zmluvy o dielo, ktorých záväzky neboli splatené v dohodnu-

tom termíne. Na základe tejto skutočnosti dodávatelia postúpili svoje pohľadávky banke a boli uzatvorené dohody

o reštrukturalizácii dlhu.

Zrekonštruovaný ZŠON bol po kolaudácii v roku 2011 odovzdaný mestu Bratislava v hodnote 96,9 mil. eur.

Mesto následne zverilo tento majetok do správy inej príspevkovej organizácii vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

Záväzky súvisiace s financovaním rekonštrukcie ZŠON naďalej uhrádzal GIB až do roku 2018, kedy bolo bankou

potvrdené celkové splatenie záväzku.

| 10

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

NKÚ SR preveril zmluvu o dielo, ktorej záväzky boli predmetom reštrukturalizácie dlhu medzi GIB a bankou. Zmluva

bola uzatvorená na uskutočnenie stavebných prác rekonštrukcie ZŠON s dohodnutou cenou diela

74,8 mil. eur s DPH. Predpokladané finančné plnenie na rok 2009 bolo podľa informácie predloženej MsZ vo výške

24,7 mil. eur.

Kontrolou bolo zistené, že GIB sa uzatvorením tejto zmluvy zaviazal na také úhrady, ktoré nemal zabezpečené

v rozpočte na rok 2009, čo nebolo v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Uvedené ko-

nanie bolo zároveň v zmysle uvedeného zákona porušením finančnej disciplíny.

Vzhľadom na to, že GIB sa zaviazal pri rekonštrukcii ZŠON na úhradu takých zmluvných výdavkov, ktoré nemal

v lehote ich splatnosti v plnej výške pokryté príjmami rozpočtu, vznikli GIB-u neproduktívne náklady, a to

zmluvná pokuta vyrubená veriteľom za oneskorenú platbu a poplatky z postúpených pohľadávok veriteľov

banke (úroky). Súhrnná výška neproduktívnych nákladov za obdobie rokov 2011 až 2018 bola v sume 2,5 mil.

eur.

Úhradu týchto nákladov NKÚ SR hodnotí ako nehospodárne vynakladanie finančných prostriedkov podľa zá-

kona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zároveň porušenie finančnej disciplíny.

Preverením vnútorného kontrolného systému NKÚ SR zistil aj porušenia zákona o finančnej kontrole a vnútor-

nom audite v obidvoch kontrolovaných subjektoch, a to najmä nesprávne vykonávanie finančnej kontroly a absen-

cia finančnej kontroly pri presunoch majetku. NKÚ SR konštatuje, že je potrebné venovať zvýšenú pozornosť ove-

rovaniu finančných operácií, najmä pri úkonoch majetkovej povahy, a zabezpečiť dodržanie cieľa finančnej kon-

troly.

Najzávažnejšie zistenia z kontroly vykonanej NKÚ SR sú znázornené v grafe č. 3. Vo finančnom vyjadrení možno

konštatovať, že kontrolované subjekty pochybili pri takmer 100 mil. eur.

Kontrola poukázala na to, že procesy prevodu majetku medzi zriaďovateľom a organizáciami v jeho zriaďovateľ-

skej pôsobnosti boli nesystémové a nedostatočne upravené internými predpismi.

Systém poskytovania kapitálových transferov na splácanie záväzkov z reštrukturalizácie dlhu bol neštan-

dardný, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a skresľoval celkový dlh mesta.

Graf 3 – Významné zistenia v mil. eur

Významné zistenia v hodnote takmer 100 mil. eur

72,5

24,7

2,5

Neidenfitikovaný majetok

Finančné prostriedky nezabezpečené v

rozpočte

Nehospodárne vynaložené finančné

prostriedky

Zdroj: NKÚ SR, vlastné spracovanie

| 11

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ODPORÚČANIA HLAVNÉMU MESTU SR BRATISLAVA:

1. Vypracovať internú smernicu upravujúcu proces poskytovania transferov organizáciám v zriaďovateľskej pô-

sobnosti mesta.

2. Vypracovávať plán investícií GIB s rozpisom finančných prostriedkov najmenej na tri roky, pravidelne ho ak-

tualizovať a zaviesť systémový prístup k realizácii investičných činností. Zároveň NKÚ SR odporúča zabez-

pečiť, aby GIB vykonával činnosti súvisiace s predmetom činnosti.

3. Upraviť vo svojich predpisoch o zásadách hospodárenia postup zriaďovateľa a jeho organizácií pri presunoch

majetku.

4

REAKCIA KONTROLOVANÉHO SUBJEKTU

Kontrolované subjekty nevzniesli námietky voči pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení. V zá-

pisnici o prerokovaní protokolu sa kontrolované subjekty zaviazali prijať opatrenia na odstránenie zistených nedos-

tatkov a informovať o tom NKÚ SR v termínoch stanovených v zápisnici o prerokovaní protokolu. NKÚ SR bude

plnenie týchto opatrení následne monitorovať.

Správu o splnení, resp. plnení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov sa kontrolované subjekty zaviazali

poslať NKÚ SR v termíne do konca septembra 2020.

5

TÍM KONTROLÓROV

Kontrolované subjekty vytvorili primerané podmienky pre výkon kontroly a kontrolórom poskytli maximálnu súčin-

nosť. Kontrolu vykonali štyri kontrolórky (v dvoch kontrolných skupinách), ktoré majú dlhoročné skúsenosti s finanč-

nou kontrolou a kontrolou súladu, rovnako ako kontrolou v subjektoch územnej samosprávy.

ZÁVER

Kontrolná akcia zameraná na kapitálové transfery a záväzkové vzťahy zriaďovateľa a jeho príspevkovej organizácie

splnila svoj účel. Kontrolóri potvrdili riziká pri usporiadaní majetkových vzťahov medzi hlavným mestom SR Brati-

slava a jeho príspevkovou organizáciou GIB. Nedostatky boli zistené v plánovaní investícií, pri presunoch majetku,

tiež v nesprávnom účtovaní o zhodnotení majetku a vykazovaní záväzkov. Viaceré pochybenia sú, podľa názoru

NKÚ, porušením finančnej disciplíny, čo v konečnom dôsledku viedlo aj k nehospodárnemu konaniu.

Vo finančnom vyjadrení možno konštatovať, že kontrolované subjekty pochybili pri takmer 100 mil. eur. Objem

až 72 mil. eur predstavuje hodnota majetku, ktorý GIB nevedel identifikovať. Výsledky tejto kontrolnej akcie budú

postúpené Úradu pre vládny audit.

Závažné porušenia predpisov súviseli so zmluvami na rekonštrukciu zimného štadióna, ktoré boli podpísané vte-

dajším vedením organizácie napriek tomu, že neboli kryté v rozpočte. Neboli jednoznačne vopred schválené mest-

ským zastupiteľstvom.

Nedostatočné krytie objednaných prác v rozpočte organizácie viedlo k nesplácaniu záväzkov a následnej neštan-

dardnej reštrukturalizácii dlhu formou poskytovania kapitálových transferov na ich splácanie. Tieto záväzky sa me-

dzičasom v rozpore so zákonom stali úverom, avšak príspevková organizácia nemôže v zmysle zákona o rozpoč-

tových pravidlách prevziať úver. Napriek tomu mesto Bratislava tento úver nevykazovalo vo svojom účtovníctve čo

skresľovalo celkový dlh mesta. Z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodár-

skej a obchodnej evidencie odstúpi NKÚ výsledky kontroly orgánom činným v trestnom konaní.

Zistenia týkajúce sa obchádzania zadlženosti vyhodnotil NKÚ SR ako riziko aj v iných subjektoch územnej sa-

mosprávy a na základe toho sa bude NKÚ SR pravidelne systémovo venovať tejto problematike aj pri ďalších

kontrolách zameraných na preverenie zadlženosti subjektov samosprávy.

| 12

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

NKÚ SR na záver konštatuje, že ak by kontrolované subjekty naďalej vykonávali činnosti podľa postupov zavede-

ných v kontrolovanom období, bude aj v budúcnosti dochádzať ku skresľovaniu údajov hospodárskej a ob-

chodnej evidencie a mesto nebude mať prehľad o skutočnom stave svojho majetku a záväzkov. Z tohto dôvodu

je potrebné zamerať sa najmä na systémové opatrenia a využiť odporúčania NKÚ SR.

KONTAKT

Najvyšší kontrolný úrad SR

Priemyselná 2

824 73 Bratislava 26

 +421 250 114 911

 info@nku.gov.sk

Hlavné mesto SR Bratislava

Primaciálne námestie 1

814 99 Bratislava

 +421 259 356 111

 info@bratislava.sk

Generálny investor Bratislavy

Záporožská 5

852 92 Bratislava-Petržalka

 +421 259 356 700

 gib@gib.sk

ZÁVEREČNÚ SPRÁVU PREROKOVAL SENÁT NAJVYŠŠIEHO KONTROLNÉHO ÚRADU SR POD VEDENÍM

PREDSEDU KAROLA MITRÍKA DŇA 18. SEPTEMBRA 2020.

| 13