N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

VYKAZOVANIE MAJETKU A ZÁVÄZKOV

V INDIVIDUÁLNYCH ÚČTOVNÝCH ZÁVIERKACH

ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY

| 1

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK.............................................................................................................................................. 3

ZOZNAM TABULIE K .............................................................................................................................................. 3

ZOZNAM GRAFOV................................................................................................................................................. 3

VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA ........................................................................................................... 4

KONTROLNÁ AKCIA ............................................................................................................................................. 6

1. ÚČEL KONTROLNEJ AKCI E ........................................................................................................................ 6

2. RÁMEC KONTROLNEJ AKC IE..................................................................................................................... 6

2.1.

2.2.

2.3.

ZÁKLADNÁ CH ARAKTERISTIKA ............................................................................................................. 6

VÝ KON KONTROLY .................................................................................................................................. 6

Š PECIFICKÉ OBLASTI ............................................................................................................................... 7

3. VÝSLEDKY KONTROLNEJ AKCIE............................................................................................................... 7

3.1. ZISTENIA .................................................................................................................................................. 7

3.1.2. DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK – VYKAZOVANIE A NAKLADANIE S MAJETKOM.......................... 8

3.1.3. POHĽADÁVKY – VYKAZOVANIE A SPR Á VA POHĽADÁVOK ............................................................. 12

3.1.4. REZERVY – TVORBA A POUŽITIE ........................................................................................................ 15

3.2.

3.3.

ODPORÚČANIA KONTROLOVANÝM SUBJEKTOM / PRÍKLADY DOBREJ PRAXE....................... 16

ODPORÚČANIA VÝBORU NR SR PRE FINANCIE A ROZPO Č E T ............................................................... 16

4. POSTUP NKÚ SR A REAKCIA KONTROLOVANÉHO S UBJEKTU .......................................................... 16

5. KONTAKT .................................................................................................................................................... 16

| 2

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZOZNAM SKRATIEK

SKRATKA / SKRÁTENÉ

VÝZNAM

POMENOVANIE

CEM

Centrálna evidencia majetku

DLHM

dlhodobý hmotný majetok

IPSAS

International Public Sector Accounting Standards

individuálna účtovná závierka

IÚZ

MF SR

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

MK SR

MPSVaR SR

MZVaEZ SR

NKÚ SR

Opatrenie MF SR z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú

podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové orga-

nizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení

neskorších predpisov

postupy účtovania pre

ROPO

zákon o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

zákon o finančnej kon-

trole a audite

Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niekto-

rých zákonov v znení neskorších predpisov

zákon o organizácii čin-

nosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy

zákon o pohľadávkach

štátu

Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej

správy v znení neskorších predpisov

Zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zá-

konov v znení neskorších predpisov

zákon o správe majetku

štátu

Zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpi-

sov

zákon o účtovníctve

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka č. 1 – Počet vykonaných vnútorných kontrol a vnútorných auditov

Tabuľka č. 2 – Stav DLHM k 31. 12. (v tis. eur) a miera jeho opotrebenia (v %)

Tabuľka č. 3 – Doba odpisovania DLHM (v rokoch)

Tabuľka č. 4 – Vyradený prebytočný a neupotrebiteľný majetok (v eurách)

Tabuľka č. 5 – Stav pohľadávok k 31. 12. (v eurách)

Tabuľka č. 6 – Pohľadávky po lehote splatnosti k 31. 12. (v eurách)

Tabuľka č. 7 – Rezervy k 31. 12. (v eurách)

ZOZNAM GRAFOV

Graf č. 1 – Miera opotrebovanosti majetku k 31. 12. 2019 (v %)

| 3

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA

Systém účtovníctva a výkazníctva štátu a celého sektora verejnej správy prešiel významnou reformou od roku

2008, kedy boli do slovenskej právnej úpravy implementované princípy medzinárodných účtovných štandardov pre

verejný sektor – IPSAS. Bola tak legislatívne zabezpečená porovnateľnosť výstupov účtovníctva verejného sektora

Slovenskej republiky v rámci krajín Európskej únie. Na presnosť a spoľahlivosť konsolidovaných a súhrnných vý-

kazov za štát a celú verejnú správu má vplyv kvalita vstupných údajov v účtovných závierkach, ktorá môže byť

v každej účtovnej jednotke štátu rozdielna. Vo veľkej miere závisí od správnej implementácie účtovných metód

a zásad platných pre sektor verejnej správy.

Jednou zo zásad, zavedenou v rámci reformy systému štátneho účtovníctva, je zásada opatrnosti, ktorou sa za-

bezpečuje verné a pravdivé vykazovanie majetku a záväzkov v účtovnej závierke. Táto zásada je uplatňovaná

prostredníctvom špecifických položiek účtovníctva, ku ktorým patria odpisy, resp. oprávky, opravné položky

a rezervy. Ide o tzv. „odhadné“ položky účtovníctva, ktoré vyjadrujú predpokladané riziká, straty a zníženie hodnoty

majetku a záväzkov. Predstavujú očakávaný úbytok zdrojov, resp. nároky na budúce finančné zdroje zo štátneho

rozpočtu. Hoci od ich implementácie uplynulo pomerne dlhé obdobie, stále dominujú medzi nezrovnalosťami zis-

tenými pri výkone štatutárneho auditu, resp. iných vonkajších kontrol.

Na kvalitu vykazovania vybraných údajov v individuálnych účtovných závierkach sa v roku 2020 zameral aj

NKÚ SR, ktorý vykonal kontrolu v troch ministerstvách – Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí

SR (MZVaEZ SR), Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVaR SR) a Ministerstve kultúry SR

(MK SR). Preveril, či v rokoch 2017 až 2019 ministerstvá vykazovali a zverejňovali údaje o vybraných položkách

majetku a záväzkov v individuálnych účtovných závierkach verne, pravdivo a úplne, a či nakladali s dlhodobým

hmotným majetkom a pohľadávkami štátu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súčasne bol

posúdený vnútorný kontrolný systém, ktorý by mal byť účinným nástrojom predchádzania nezrovnalostiam.

Všetky tri ministerstvá vykazovali, podľa výsledkov kontroly, vysokú mieru opotrebovanosti dlhodobého hmot-

ného majetku, najmä stavieb. Ministerstvo kultúry až 98-percentnú. Príčinou bola uplatňovaná doba životnosti,

ktorá nezohľadňovala reálnu dobu ich využívania. Zostatková cena stavieb a ostatného dlhodobého hmotného

majetku, vykazovaná v individuálnej účtovnej závierke MK SR, nezodpovedá skutočnému stavu. Dôvodom je to,

že ministerstvo nevykonalo opravy odpisov podľa metodického usmernenia Ministerstva financií SR a používalo

daňové odpisové sadzby tohto majetku.

Ministerstvá neurčovali dobu odpisovania pre každú položku majetku osobitne, v závislosti od individuálnej

očakávanej doby jeho využitia. Jedno ministerstvo odpisovalo všetky stavby 50 rokov, druhé 30 rokov a tretie 20

až 40 rokov. Ani jedno ministerstvo neposudzovalo reálnosť ocenenia majetku a dobu jeho odpisovania pri

inventarizácii majetku ani pri realizácii technického zhodnotenia. Žiadne ministerstvo netvorilo k dlhodobému

hmotnému majetku opravné položky, aj keď napr. MK SR na to malo dôvod, ktorým bola nevyužitá projektová

dokumentácia kaštieľa v Budmericiach z roku 2013 v hodnote 198 tis. eur, vedená na účte obstarania majetku.

Nejednotný prístup k vykazovaniu majetku môže potom spôsobovať skresľovanie údajov v súhrnných výkazoch za

štát a verejnú správu.

Riešením tejto situácie by mohol byť centrálny účtovný systém. Ministerstvo financií SR už v roku 2017 prezento-

valo ambíciu využiť európske zdroje na Centrálny ekonomický systém pre organizácie štátnej správy, ktoré by mali

používať jednotné elektronické účtovníctvo a výkazníctvo. Jeho dokončenie avizoval rezort na rok 2023. Aktuálne

zistenia národnej autority pre externú kontrolu potvrdzujú opodstatnenie takéhoto systému.

Kontrola odhalila aj nedostatky v evidencii a ochrane štátneho majetku. Boli zistené prípady nesprávnych zápi-

sov nehnuteľného majetku štátu v katastri nehnuteľností. Pozemky a budovy Slovenskej republiky, umiestnené

v zahraničí a spravované MZVaEZ SR v hodnote cca 330 mil. eur, nie sú zaevidované v Centrálnej evidencii

majetku (CEM). Ministerstvo sa odvoláva na výnimku zo zákona, pretože ide o nehnuteľný majetok slúžiaci na

plnenie úloh na úseku ochrany utajovaných skutočností, ako aj na technické problémy zápisu. Mnohé krajiny dek-

larujú vlastníctvo Slovenskej republiky inou formou, ako je list vlastníctva. V dokumentácii o vlastníctve majetku

v zahraničí, podľa ministerstva, často absentujú údaje požadované pre zápis v informačnom systéme CEM; naprí-

klad číslo listu vlastníctva, kraj, okres, katastrálne územie, výmera pozemkov je uvádzaná v iných merných jednot-

kách ako v m². V CEM však potom chýba akýkoľvek záznam o majetku štátu v zahraničí v hodnote niekoľkých

stoviek miliónov eur.

| 4

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

NKÚ SR preto odporúča MF SR, ktoré spravuje CEM, aby prehodnotilo, prípadne prispôsobilo kritériá na

vkladanie majetku do CEM aktuálnym zisteniam o evidencii majetku Slovenskej republiky v zahraničí.

Ďalším kontrolným zistením je fakt, že MPSVaR SR nemalo v kontrolovanom období okrem dopravných pro-

striedkov poistený iný majetok. Budovy, ktoré patria tomuto rezortu, teda nemali žiadnu poistnú ochranu. Takéto

konanie nie je v súlade so zákonom o správe majetku štátu, ktorý ukladá správcovi majetku povinnosť využívať

všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať o to, aby nedošlo k poškodeniu majetku, jeho strate, zneužitiu

alebo zmenšeniu. NKÚ SR odporučil ministerstvu uzavrieť poistné zmluvy aj na ostatnú časť majetku štátu v správe

ministerstva. Zároveň na základe tohto kontrolného zistenia by štát mohol zvážiť legislatívnu úpravu, ktorá

by zavádzala povinnosť správcov zabezpečiť poistenie majetku štátu.

Kontrola potvrdila aj nejednotný prístup kontrolovaných subjektov k tvorbe opravných položiek k pohľadávkam,

ktoré by mali zohľadňovať riziko ich znehodnotenia. Každé ministerstvo sa riadilo iným pravidlom. Kým jedno mi-

nisterstvo tvorilo opravné položky na všetky pohľadávky po splatnosti v 100-percentnej výške ich menovitej hod-

noty, ostatné dve stanovili výšku odvodenú od doby omeškania po lehote splatnosti. MK SR pre kvantifikáciu oprav-

ných položiek použilo doby omeškania stanovené v zákone o dani z príjmov, ktoré sú pre zabezpečenie vernosti

zobrazenia pohľadávok v účtovníctve spravidla nedostatočné. Pre získanie objektívnych údajov o stave pohľa-

dávok štátu v netto hodnote NKÚ SR odporúča MF SR stanoviť rovnaké pravidlá tvorby opravných položiek

k neuhradeným pohľadávkam v závislosti od lehoty, ktorá uplynula od ich splatnosti.

Ministerstvá, s výnimkou MZVaEZ SR, nepostupovali pri inventarizácii pohľadávok v súlade so zákonom

o účtovníctve. Chýbali doklady preukazujúce existenciu pohľadávok, nebola posudzovaná vymožiteľnosť pohľa-

dávok po lehote splatnosti, ba ani výška a oprávnenosť opravných položiek.

Kontrolou bolo zistené, že systém správy a vymáhania pohľadávok po lehote splatnosti majú ministerstvá upravené

rozdielne, čo sa prejavilo aj v objeme a spôsoboch vymáhania pohľadávok po lehote splatnosti. Kontrolované sub-

jekty, s výnimkou MZVaEZ SR, pri vymáhaní pohľadávok nedodržiavali ustanovenia zákona o správe majetku

štátu, nevyužívali všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávok a nevymáhali všetky pohľadávky

po splatnosti. Kontrola poukázala na skutočnosť, že ministerstvá vymáhanie pohľadávok štátu vykonávajú nedos-

tatočne aj z dôvodu nesystémovej a neefektívnej spolupráce vnútorných útvarov.

Ministerstvá nepristupovali dôsledne ani k metodike tvorby a používania rezerv. Vnútorné predpisy boli

zväčša neaktuálne, nereflektovali platný právny stav. Chýbal konkrétny spôsob výpočtu rezerv a jednoznačné pra-

vidlá ich tvorby, použitia či zrušenia. Kontrolóri zistili, že neexistuje jednotný prístup k tvorbe a oceňovaniu

rezerv, ani k ich účtovaniu. Rozdiely sú aj v tituloch, na ktoré sa rezervy tvoria. Napr. MZVaEZ SR účtovalo

o rezervách na mzdy za nevyčerpané dovolenky, a to napriek skutočnosti, že od roku 2015 sa podľa postupov

účtovania pre ROPO už netvoria. MK SR neoprávnene tvorilo rezervy na nevyfakturované dodávky, ktoré v sku-

točnosti ani neboli v danom období dodané. Používaný účtovný systém bol dôvodom účtovania rezerv na nevyfak-

turované dodávky v MZVaEZ SR v rozpore s platnými postupmi účtovania pre ROPO. Rozdiely boli identifikované

aj vo vykazovaní rezerv z časového hľadiska. Rezervy na súdne spory vykazovali dve ministerstvá ako krátkodobé,

jedno ako dlhodobé.

NKÚ SR ďalej zistil, že všetky tri štátne inštitúcie mali nedostatky pri systéme vnútornej kontroly. Fungujúci

vnútorný kontrolný systém je základným predpokladom efektívneho finančného riadenia každej organizácie a účin-

ným nástrojom predchádzania systémovým problémom. Štát by práve túto základnú úroveň kontroly nemal zane-

dbávať, naopak, mal by dbať o jej bezproblémové fungovanie vo všetkých inštitúciách, ktoré spravujú jeho majetok.

Následkom nefunkčných kontrolných mechanizmov môžu byť výrazné finančné straty štátu a opakované porušenia

legislatívy. NKÚ SR konštatuje, že k porušeniu všeobecne záväzných predpisov a interných noriem kontrolovaných

ministerstiev došlo aj v dôsledku ich nedostatočne účinného vnútorného kontrolného systému.

Na základe zistení národnej autority pre externú kontrolu možno skonštatovať, že aplikácia nekonzistentných úč-

tovných metód a zásad, používanie nejednotného prístupu k výkladu legislatívy či rovno jej porušenia majú vplyv

na spoľahlivosť údajov vykazovaných v účtovných závierkach správcov majetku štátu. Ministerstvo financií SR

by preto malo vytvárať centralizované nástroje na efektívnu správu a vykazovanie majetku štátu, ktoré by

pomohli odbúrať nejednotnosť pri uplatňovaní účtovníckych pravidiel a umožnili by tak zvýšiť kvalitu vý-

stupov konsolidovaných a súhrnných výkazov za štát a celú verejnú správu.

| 5

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

KONTROLNÁ AKCIA

1. ÚČEL KONTROLNEJ AKCIE

Účelom kontrolnej akcie bolo preveriť, či ministerstvá vykazujú a zverejňujú údaje o vybraných položkách majetku

a záväzkov v účtovníctve a v individuálnej účtovnej závierke verne, pravdivo a úplne, a či nakladajú s dlhodobým

hmotným majetkom a pohľadávkami štátu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Kontrola bola zameraná na tie položky účtovníctva a výkazníctva, ktoré v minulosti v štátnej správe absentovali,

konkrétne odpisy, resp. oprávky, opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a k pohľadávkam, a na

rezervy, ktoré zreálňujú vykazovanie stavu majetku a záväzkov a vyjadrujú predpokladaný úbytok zdrojov alebo

nároky na budúce finančné zdroje zo štátneho rozpočtu. Súčasťou kontroly bolo aj porovnanie preverovaných ob-

lastí medzi kontrolovanými subjektmi a zistenie, či existujú pravidlá a konzistentný prístup pri vykazovaní týchto

položiek.

Predmetom kontroly bolo preveriť správnosť vykazovania dlhodobého hmotného majetku, pohľadávok a rezerv

v nadväznosti na použité účtovné metódy a zásady a nakladanie s majetkom štátu v správe vybraných minister-

stiev v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predmetom kontroly bolo aj zhodnotenie vnútorného

kontrolného systému.

2. RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE

2.1. ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA

Kontrolná akcia bola vykonaná v MZVaEZ SR, MPSVaR SR a MK SR, ako finančná kontrola s prvkami súladu.

Kontrolovaným obdobím boli roky 2017 až 2019 a súvisiace obdobia. Výber kontrolovaných subjektov vychádzal

z analýzy ich IÚZ, posúdenia konkrétnych položiek účtovných výkazov, ktoré vyvolávali pochybnosť o ich správ-

nosti, absencii niektorých položiek, či z vykazovanej hodnoty majetku.

Kontrola bola vykonaná v rozsahu predmetu kontroly. Bola prioritne zameraná na posúdenie prístupu ministerstiev

k oceňovaniu vybraných odhadných položiek k dlhodobému hmotnému majetku a pohľadávkam (odpisy, opravné

položky), či rezerv a ich vplyvu na vykazovanie majetku a záväzkov v IÚZ. Preverené bolo aj nakladanie s majet-

kom a pohľadávkami štátu v správe týchto ministerstiev.

Na dosiahnutie účelu kontroly bol zvolený prístup detailného preverovania vybranej vzorky účtovných dokladov

súvisiacich s predmetom kontroly. Hodnotiacimi kritériami bola legislatíva, ktorá v kontrolovanom období upravo-

vala predovšetkým vedenie účtovníctva, nakladanie s majetkom a pohľadávkami štátu a výkon finančnej kontroly.

Ďalšími hodnotiacimi kritériami boli vnútorné predpisy kontrolovaných subjektov.

Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o NKÚ SR a so štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných princípov

medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI).

2.2. VÝKON KONTROLY

Kontroly vykonané v ministerstvách potvrdili riziká identifikované v procese prípravy kontrol, a zistili najmä:



používanie rôznych zásad pri odpisovaní dlhodobého hmotného majetku, aplikáciu rôznych odpisových sa-

dzieb, ktoré nezohľadňujú reálnu životnosť majetku a majú vplyv na správnosť jeho vykazovania v IÚZ;

rozdielny prístup k odpisovaniu technického zhodnotenia dlhodobého hmotného majetku;

nevykonanie opravy odpisov stavieb a nehnuteľného majetku v zmysle metodického usmernenia MF SR;

neposudzovanie reálnosti ocenenia dlhodobého hmotného majetku, pohľadávok a potreby tvorby opravných

položiek pri inventarizácii;



nerovnaké, nekonzistentné pravidlá pre posudzovanie nevymožiteľnosti pohľadávok a tvorbu opravných po-

ložiek;



nejednoznačné pravidlá tvorby a rozpúšťania rezerv;

neplnenie si povinností pri správe a vymáhaní pohľadávok po lehote splatnosti.

| 6

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

NKÚ SR ku kontrolným zisteniam týkajúcim sa porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných

predpisov alebo na zlepšenie a zefektívnenie činnosti a procesov, predložil kontrolovaným subjektom odporúčania.

2.3. ŠPECIFICKÉ OBLASTI

Účtovníctvo a výkazníctvo štátu je konfrontované s účtovníctvom a výkazníctvom podnikateľských subjektov. Po-

stupne dochádza k zbližovaniu postupov účtovania a vykazovania údajov rozpočtových a príspevkových organizá-

cií v účtovných výkazoch s podnikateľským sektorom. Týka sa to najmä položiek účtovníctva, ktoré neboli v minu-

losti v štátnej správe aplikované. Konkrétne ide o odpisy dlhodobého majetku, opravné položky k majetku a pohľa-

dávkam, či rezervy ktorými sa odhaduje riziko prechodného zníženia hodnoty majetku, resp. výška či čas budúceho

záväzku v prípade rezerv. Rôzne prístupy a metódy uplatňované pri ich tvorbe a zúčtovaní majú vplyv na rôznoro-

dosť výstupov v jednotlivých organizáciách štátnej správy, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje kvalitu a konzisten-

tnosť dát v oblasti štátneho výkazníctva.

3. VÝSLEDKY KONTROLNEJ AKCIE

3.1. ZISTENIA

NKÚ SR poukázal celkovo na 29 kontrolných zistení, pri ktorých boli porušené všeobecne záväzné právne pred-

pisy, ako napríklad zákon o účtovníctve, zákon o správe majetku štátu, zákon o pohľadávkach štátu, zákon o fi-

nančnej kontrole a audite. Ďalšie zistenia sa týkali nedodržiavania interných predpisov a nesúladu interných pred-

pisov s platnou legislatívou.

3.1.1. CHARAKTERISTIKA KONTROLOVANÝCH SUBJEKTOV A VNÚTORNÝ KONTROLNÝ SYSTÉM

Kontrolované subjekty sú ústrednými orgánmi štátnej správy s vymedzenou oblasťou pôsobenia v zákone o orga-

nizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Sú rozpočtovými organizáciami, teda svojimi príjmami

a výdavkami sú zapojené na štátny rozpočet SR. Podľa zákona o účtovníctve sú ministerstvá účtovnou jednotkou,

na ktoré sa vzťahuje povinnosť viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku, individuálnu aj konsolidovanú, ktoré

sú uložené vo verejne prístupnom registri účtovných závierok. Kontrolou bolo zistené, že ministerstvá používajú

rôzne účtovné informačné systémy. MZVaEZ SR využívajú SAP, MK SR informačný systém SOFTIP PROFIT.

Vnútorný kontrolný systém bol na všetkých troch ministerstvách zabezpečovaný útvarom vnútornej kontroly

a útvarom vnútorného auditu. Finančnú kontrolu vykonávali zodpovedné útvary podľa oblastí, s ktorými súvisela

finančná operácia. Počet vykonaných vnútorných kontrol a vnútorných auditov v kontrolovanom období dokumen-

tuje tabuľka.

Tabuľka č. 1 – Počet vykonaných vnútorných kontrol a vnútorných auditov

MZVaEZ SR

MPSVaR SR

MK SR

2017

8

3

2018

11

0

2019

8

2

2017

11

3

2018

10

2

2019

16

5

2017

7

4

2018

7

4

2019

7

4

Počet vykonaných vnútorných kontrol

Počet vykonaných vnútorných auditov

Zdroj: NKÚ SR na základe podkladov kontrolovaných subjektov

Kontrolou bolo zistené, že ani jedno z ministerstiev nemalo spracovaný katalóg rizík súvisiacich s finančným riade-

ním a preto ani plány vnútorných auditov neboli zostavené na základe analýzy zhodnotenia rizík a ich pravidelného

prehodnocovania, čo nebolo v súlade so zákonom o finančnej kontrole a audite. MK SR v priebehu kontroly

vypracovalo analýzu rizík podľa jednotlivých útvarov ministerstva a podriadených rozpočtových a príspevkových

organizácií.

MZVaEZ SR nevykonalo v roku 2018 ani jeden vnútorný audit a nemalo zabezpečené vykonávanie vnútorného

auditu zamestnancom spĺňajúcim podmienky pre výkon vnútorného auditu, čo nebolo v súlade so zákonom o fi-

nančnej kontrole a audite.

MK SR vykonávalo vnútorné kontroly a audity výlučne iba v podriadených rozpočtových a príspevkových organi-

záciách. V samotnom úrade ministerstva, v jeho organizačných útvaroch nebola v kontrolovanom období vykonaná

žiadna vnútorná kontrola či audit.

| 7

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

MPSVaR SR nevykonávalo základnú finančnú kontrolu v prípade vyraďovania prebytočného a neupotrebiteľného

majetku a jeho likvidácie. Nedostatky boli zistené pri vykonávaní inventarizácie majetku ale aj v oblasti správy a vy-

máhania pohľadávok, na ktoré poukazovali aj predchádzajúce vonkajšie kontroly NKÚ SR a vládneho auditu. Na-

priek prijímaným opatreniam tieto nedostatky naďalej pretrvávali, čo svedčí o nedostatočne účinnom vnútornom

kontrolnom systéme.

3.1.2. DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK – VYKAZOVANIE A NAKLADANIE S MAJETKOM

Vykazovanie DLHM

DLHM predstavoval významnú položku neobežného majetku, vykazovanú v IÚZ kontrolovaných subjektov. Tvoria

ho najmä budovy a stavby, pozemky, dopravné prostriedky, samostatné hnuteľné veci a súbory nehnuteľných vecí

a ostatný hmotný majetok. V MZVaEZ SR bol podiel DLHM na hodnote neobežného majetku v obstarávacích ce-

nách 85 %, v MK SR 68 % a v MPSVaR SR 44 %.

Štruktúra DLHM v preverovaných ministerstvách bola rôzna. V MZVaEZ SR a MPSVaR SR prevažovali budovy

a stavby s viac ako 60-percentným podielom na DLHM, v MK SR ostatný hmotný majetok, ktorý zahrnoval tech-

nické zhodnotenie kultúrnych pamiatok so 60-percentným podielom. V MZVaEZ SR tvorili významný, cca 20-per-

centný podiel pozemky, z ktorých väčšina sa nachádzala pod budovami zastupiteľských úradov v zahraničí.

Správnosť vykazovania DLHM v IÚZ závisí, okrem správneho ocenenia majetku pri jeho zaradení, od použitých

účtovných zásad a metód pri odpisovaní majetku. Odpisy predstavujú trvalé zníženie hodnoty dlhodobého ma-

jetku. Majú čo najvernejšie vyjadrovať skutočné opotrebenie majetku, závislé od bežných podmienok jeho využí-

vania, starostlivosti a iných faktorov. Miera opotrebenia odpisovaného DLHM bola v preverovaných ministerstvách

rôzna, čo udáva tabuľka.

Tabuľka č. 2 – Stav DLHM k 31. 12. (v tis. eur) a miera jeho opotrebenia (v %)

DLHM odpisovaný

2017

MZVaEZ SR

285 135

199 017

70%

MPSVaR SR

2018

70%

52%

98%

2019

Obstarávacia cena

Zostatková cena (Obstarávacia cena – Oprávky)

Opotrebovanosť odpisovaného majetku

294 884

207 678

322 997

216 855

67%

Obstarávacia cena

Zostatková cena (Obstarávacia cena – Oprávky)

Opotrebovanosť odpisovaného majetku

36 172

18 283

38 981

20 240

39 829

22 581

57%

51%

MK SR

Obstarávacia cena

26 779

26 273

26 886

26 424

26 963

26 474

98%

Zostatková cena (Obstarávacia cena – Oprávky)

Opotrebovanosť odpisovaného majetku

Zdroj: IÚZ za roky 2017 až 2019

98%

Opotrebovanosť odpisovaného majetku = pomer oprávok k obstarávacej cene odpisovaného majetku. Oprávky predstavujú

kumulované odpisy počas doby odpisovania DLHM.

Opotrebovanosť odpisovaného DLHM bola v kontrolovanom období najvyššia v MK SR. Takmer na 100 % bolo

odpísané technické zhodnotenie kultúrnych pamiatok, evidované na účte Ostatný DLHM. Budovy a stavby boli

odpísané na 98 %. Priaznivejší stav bol pri dopravných prostriedkoch, ktorých opotrebovanosť klesla z 85 % v roku

2017 na 58 % v roku 2019 v dôsledku nákupu nových motorových vozidiel.

Pomerne vysoká bola opotrebovanosť stavieb v MZVaEZ SR – v rozpätí od 65 do 69 % v preverovanom období.

Miera opotrebenia dopravných prostriedkov klesla zo 70 % na 64 % v roku 2019. Vplyv na to mala aj postupná

obnova vozového parku.

V MPSVaR SR bola opotrebovanosť DLHM najnižšia. Stavby vykazovali mieru opotrebenia 46 % a dopravné pro-

striedky cca 52 %. Miera opotrebenia vybraných druhov majetku – stavieb, dopravných prostriedkov a ostatného

DLHM, je znázornená v grafe.

| 8

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Graf č 1 – Miera opotrebovanosti majetku k 31. 12. 2019 (v %)

Miera opotrebovanosti majetku k 31. 12. 2019 v %

120%

100%

80%

60%

40%

20%

0%

Stavby

65%

Dopravné prostriedky

Ostatný DLHM

68%

MZVaEZ SR

MPSVaR SR

MK SR

64%

52%

58%

46%

100%

98%

100%

MZVaEZ SR

MPSVaR SR

MK SR

Zdroj: IÚZ za roky 2017 až 2019

Ministerstvá, ako rozpočtové organizácie, do roku 2002 nemali povinnosť odpisovať dlhodobý majetok. Tá im

vznikla až od roku 2003, pričom v prvých rokoch mali pri odpisovaní majetku vychádzať z odpisových sadzieb

daných zákonom o dani z príjmov (tzv. daňové odpisy). Od roku 2005 sú povinné pri tvorbe odpisového plánu

zohľadňovať očakávanú dobu použiteľnosti majetku, stanovenú pre každý druh majetku osobitne, t. j. uplatňovať

tzv. účtovné odpisy. Nie všetky organizácie to však dodržiavajú. S cieľom dosiahnuť používanie rovnakých účtov-

ných metód a zásad pri odpisovaní majetku, vydalo v roku 2017 MF SR metodické usmernenie na vykonanie pre-

počítania odpisov stavieb z daňových na účtovné a zaúčtovanie opravy odpisov ako významnej chyby minulých

účtovných období. Prehodnotenie životnosti majetku a oprava odpisov sa vzťahovala aj na už odpísané stavby,

s nulovou zostatkovou hodnotou, ktoré sa naďalej používajú.

Kontrolou bolo zistené, že ani jedno ministerstvo nevykonalo prepočet odpisov na základe metodického

usmernenia MF SR z roku 2017.

MZVaEZ SR vykonalo prepočet odpisov stavieb v roku 2012 pri prechode na systém SAP, v ktorom nastavilo od-

pisy DLHM na účtovné. Prehodnotilo zostatkovú dobu ekonomickej životnosti DLHM a zmenilo aj zostatkovú dobu

odpisovania stavieb. V roku 2017 vykonalo spätný opravný prepočet zaradenia do majetku a odpisov niektorých

položiek stavieb a ich technického zhodnotenia z dôvodu nesprávnej obstarávacej ceny a dátumu začiatku použí-

vania tohto majetku. Celkový vplyv opravy predstavoval čiastku 3, 8 mil. eur, o ktorú bola zvýšená hodnota oprávok

a tým znížená zostatková cena majetku v správe MZVaEZ SR.

MPSVaR SR používalo do roku 2013 odpisové sadzby podľa zákona o dani z príjmu. V roku 2016 vykonalo spätný

prepočet odpisov vybraných stavieb od 1. januára 2009, pri ktorom prehodnotilo zostatkovú dobu ekonomickej

životnosti tohto majetku. Výsledkom prepočtu odpisov bolo zníženie oprávok a tým zvýšenie zostatkovej ceny ma-

jetku v správe ministerstva o 742 tis. eur.

MK SR ako jediné neprehodnotilo ekonomickú životnosť používaného DLHM. Nevykonalo opravu odpisov stavieb

a technického zhodnotenia nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ktoré používa. Pri odpisovaní aplikovalo daňové

odpisy. Následkom toho je vysoká miera opotrebovanosti stavieb a ostatného DLHM a nízka zostatková

hodnota tohto majetku, ktorá nezodpovedá skutočnosti.

Všetky tri ministerstvá používali metódu rovnomerného odpisovania, pri ktorej sa ročný odpis určuje ako podiel

obstarávacej ceny DLHM a určenej doby odpisovania pre konkrétny druh majetku. Odpisovanie majetku a odpisový

plán mali upravené vo vnútorných predpisoch. Kým MZVaEZ SR a MPSVaR SR v nich deklarovali použitie účtov-

ných odpisov, MK SR zotrvávalo na odpisových sadzbách podľa zákona o dani z príjmov. DLHM bol v roku

obstarania zaradený do odpisových skupín v triedení podľa klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb. Doba od-

pisovania jednotlivých druhov DLHM je uvedená v tabuľke.

| 9

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Tabuľka č. 3 – Doba odpisovania DLHM (v rokoch)

Doba odpisovania

MPSVaR SR

Odpisová skupina

Druh majetku

MZVaEZ SR

MK SR

Stroje, prístroje, zariadenia, výpočtová

technika, technické zariadenia, drobný

DLHM

1

4 až 8

4

Motorové vozidlá určené na špeciálne

účely, ostatný DLHM

Ostatný DLHM – technické zhodnotenie

národnej kultúrnej pamiatky

Ostatný DLHM TZ prenajatých stavieb -

zahraničie

Dopravné prostriedky

Inventár, technické zariadenia, špeciálne

stroje

6 až 8

6 až 10

6

2

20 až 30

6 rokov

6 až 8

–

3

4

8 až 12

12 – 18

4 (8)

12

6 až 25

Rekonštrukcia a modernizácia stavieb

väčšieho rozsahu

Stavby

5

6

30

20 – 50

20

12 až 30

50 až 100

40 (20)

Zdroj: Smernice o odpisovaní majetku, výsledok kontroly (NKÚ SR) vybranej vzorky majetku

Kontrolou vybraných položiek DLHM – evidovaných na účtoch Stavby, Dopravné prostriedky a Ostatný dlhodobý

hmotný majetok – bolo zistené, že ministerstvá nestanovujú dobu odpisovania pre každú položku majetku

osobitne, v závislosti od individuálnej očakávanej doby jeho využitia. Napr. MZVaEZ SR odpisuje všetky stavby,

bez ohľadu na ich technický stav a umiestnenie, 30 rokov. MPSVaR SR odpisuje stavby 50 rokov. MK SR malo

nastavenú dobu odpisovania stavieb na 20 rokov, ktorú predĺžilo v roku 2015 na 40 rokov. Týkalo sa to však už len

štyroch stavieb s nenulovou zostatkovou hodnotou, ostatné boli odpísané. MPSVaR SR uplatňovalo v preverova-

nom období rozdielny prístup k oceneniu a odpisovaniu stavieb nadobudnutých prevodom správy v rokoch 2018 a

2019, čím nebola zachovaná ich konzistentnosť s odpisovaním ostatných stavieb v správe ministerstva a porovna-

teľnosť počas, resp. po sebe idúcich účtovných obdobiach.

Významné odlišnosti boli zistené pri odpisovaní technického zhodnotenia stavieb. MZVaEZ SR pri realizovaní

technického zhodnotenia stavieb pokračovalo v odpisovaní rovnakým spôsobom, čo len mierne predĺžilo ich život-

nosť. MPSVaR SR odpisovalo technické zhodnotenie stavieb do konca odpisovania hlavnej stavby, čím sa nepre-

dĺžila životnosť majetku. MK SR odpisovalo technické zhodnotenie stavieb – nehnuteľných kultúrnych pamiatok,

evidovaných na účte Ostatný dlhodobý majetok najkratšie – len šesť rokov, čo sa prejavilo v nízkej zostatkovej

cene, ktorá neodráža skutočnú hodnotu.

Ani jedno ministerstvo pri realizovaní technického zhodnotenia neposudzovalo ekonomickú životnosť sta-

vieb, neprehodnocovalo odpisový plán ani u stavieb, ktorým končila účtovná životnosť, resp. boli odpísané, pričom

boli naďalej využívané. Reálnosť ocenenia stavieb nebola posudzovaná ani pri inventarizácii, čo nebolo v súlade

so zákonom o účtovníctve.

Žiadne ministerstvo netvorilo k DLHM opravné položky. Tie sa v zmysle zákona o účtovníctve tvoria na základe

zásady opatrnosti, ak dôjde k prechodnému zníženiu hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. To bolo zistené

v MK SR v prípade nevyužitej projektovej dokumentácie na rekonštrukciu kaštieľa v Budmericiach, ktorá sa nezre-

alizovala. Na účte obstarania DLHM bola dokumentácia vedená od roku 2013 v hodnote 198 tis. eur, o jej ďalšom

využití nebolo rozhodnuté. Nevytvorením opravnej položky bol majetok vykazovaný v IÚZ MK SR, nadhodnotený

o túto sumu.

Dopravné prostriedky ministerstvá odpisovali osem rokov. Ich životnosť bola nastavená objektívne, s ohľadom

na očakávanú dobu ich využívania. Rôzna miera opotrebovanosti dopravných prostriedkov odrážala mieru inves-

tovania do obnovy vozového parku.

Nakladanie s DLHM

Ministerstvám, ako správcom majetku štátu, vyplývajú viaceré povinnosti zo zákona o správe majetku štátu. Kon-

trolou boli preverené niektoré z nich, najmä vedenie evidencie majetku, zabezpečenie jeho ochrany, vykonávanie

inventarizácie a nakladanie s prebytočným a neupotrebiteľným majetkom štátu v správe ministerstiev.

| 10

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Ministerstvá, ako správcovia majetku štátu môžu nadobúdať majetok len do vlastníctva SR. Zároveň sú povinné

zabezpečiť zápisy v katastri nehnuteľností. MPSVaR SR a MK SR v niektorých prípadoch nezabezpečili správ-

nosť údajov v katastri nehnuteľností, ako vlastníci nehnuteľností boli uvedené príslušné ministerstvá, nie SR, čo

nebolo v súlade so zákonom o správe majetku štátu. MK SR bolo uvedené na liste vlastníctva ako správca neby-

tového priestoru v „rozostavanom“ polyfunkčnom dome, výstavba ktorého doteraz nezačala. Napriek podniknutým

krokom k oprave nesprávnych údajov na liste vlastníctva doteraz nedošlo.

Ďalšou povinnosťou správcov majetku štátu je vkladať údaje o nehnuteľnom majetku a ich zmeny do Centrálnej

evidencie majetku. Je to verejne prístupný informačný systém poskytujúci prehľad o nehnuteľnom majetku štátu.

Kontrolou bolo zistené, že v Centrálnej evidencii majetku neboli evidované pozemky a budovy v správe MZVaEZ

SR, ktoré sa nachádzali v zahraničí v celkovej hodnote cca 330 mil. eur. Podľa vyjadrenia MZVaEZ SR bolo dôvo-

dom nevkladania údajov uplatnenie zákonnej výnimky, ale tiež technické prekážky vyplývajúce zo špecifických

podmienok vedenia evidencie majetku v zahraničí, ktoré nie sú kompatibilné so systémom. Povinnosť vkladania

údajov sa tak javí ako nevykonateľná. Nepriamo to potvrdzuje aj skutočnosť, že v systéme Centrálnej evidencie

majetku nie je vedený žiaden majetok v správe alebo užívaní zákonom definovaných správcov, ktorý sa

nachádza v zahraničí.

Ministerstvá, ako správcovia majetku štátu sú povinné využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať,

aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Ochranu DLHM majú ministerstvá za-

bezpečenú poistením v komerčných poisťovniach. Ako nedostatočná sa javí ochrana majetku v MPSVaR SR, ktoré

okrem poistenia vozidiel nemá zabezpečený poistením iný majetok v jeho správe.

Existencia DLHM, posúdenie jeho stavu a správnosti ocenenia, porovnanie skutočného stavu s účtovným sa ove-

ruje inventarizáciou. Tú možno vykonať pri DLHM raz za štyri roky. Všetky ministerstvá vykonávali inventarizáciu

DLHM každoročne. Ani jedno však neposudzovalo reálnosť ocenenia tohto majetku, správnosť nastavenej

doby životnosti DLHM, odpisových sadzieb, či nutnosť tvorby opravných položiek. V MPSVaR SR vo viacerých

prípadoch inventúrne súpisy a inventarizačné zápisy neobsahovali povinné náležitosti v zmysle zákona o účtovníc-

tve. Okrem formálnych náležitostí – chýbajúce podpisy, nesprávne uvedené dátumy, to boli najmä nevyplnené

údaje o výsledkoch posúdenia reálnosti ocenenia DLHM, neoverenie aktuálneho stavu nehnuteľného majetku na

základe listov vlastníctva či nevyhotovenie inventúrnych súpisov. NKÚ SR negatívne hodnotí opakované pretr-

vávanie nedostatkov vo vykonávaní inventarizácie DLHM v MPSVaR SR a neplnenie opatrení prijatých z kon-

trol vykonaných vonkajšími kontrolnými orgánmi.

Prebytočný a neupotrebiteľný DLHM

Majetok, ktorý neslúži správcovi na plnenie úloh, či už trvale alebo dočasne, sa považuje za prebytočný, resp.

dočasne prebytočný majetok. Neupotrebiteľný majetok je taký, ktorý nemôže slúžiť svojmu účelu z dôvodu jeho

úplného opotrebenia, poškodenia či zastaranosti. Správca je povinný naložiť s takýmto majetkom bez zbytočného

odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou. Hodnota DLHM vyradeného v preverovanom období a spôsob

naloženia s vyradeným majetkom je uvedená v tabuľke.

Tabuľka č. 4 – Vyradený prebytočný a neupotrebiteľný majetok (v eurách)

Spôsob vyradenie DLHM

2017

MZVaEZ SR

2018

3 074 204

2019

1 811 242

Fyzická likvidácia

2 430 813

Predaj

Bezodplatný prevod

Darovanie

1 113 170

23 100

1 257 104

0

139 187

936 350

0

64 873

95 085

MPSVR SR

Fyzická likvidácia

Predaj

Bezodplatný prevod

Darovanie

26 204

168 164

388 610

74 217

x

38 697

1 342 096

x

25 089

x

MK SR

Fyzická likvidácia

Predaj

Bezodplatný prevod

Darovanie

60 213

34 285

98 536

0

472

78 690

0

72 235

Zdroj: Vyraďovacie protokoly za roky 2017 až 2019

| 11

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Kontrolou postupu pri nakladaní s prebytočným, dočasne prebytočným a neupotrebiteľným majetkom

v správe ministerstiev neboli zistené významné nedostatky. Ministerstvá vyraďovali majetok zväčša s nulovou

zostatkovou hodnotou. O nakladaní s prebytočným a neupotrebiteľným majetkom rozhodovala vyraďovacia komi-

sia. Rozhodnutia o prebytočnosti boli písomné a obsahovali zákonom stanovené údaje, vrátane dokladu o tom, ako

bolo naložené s týmto majetkom. Fyzickou likvidáciou sa vyraďoval najmä poškodený kancelársky nábytok, ne-

funkčné elektrospotrebiče, tlačiarne, monitory a notebooky. Formou darovania alebo bezodplatným prevodom boli

vyradené zväčša osobné motorové vozidlá. Predajom boli vyradené nehnuteľnosti v zahraničí v správe

MZVaEZ SR a budovy bývalých detských domovov, ktoré MPSVaR SR získalo prevodom správy. Ponuky na pre-

daj prebytočného nehnuteľného majetku boli zverejňované v Registri ponúkaného majetku štátu – informačnom

systéme verejnej správy. Nedostatky boli zistené v MPSVaR SR. Týkali sa neuvádzania dôvodov vyradenia ma-

jetku v návrhoch na vyradenie a nevykonávania základnej finančnej kontroly pri vyraďovaní DLHM.

Okrem uvedených spôsobov naloženia s majetkom, MPSVaR SR vyradilo v roku 2018 prebytočný a neupotrebi-

teľný majetok v hodnote takmer 2,6 mil. eur zámenou. Časť majetku, ktorý ministerstvo získalo do správy prevodom

z detských domovov, označilo za prebytočný majetok. V roku 2018 vydalo 16 rozhodnutí o prebytočnosti majetku

v obstarávacej cene 3 398 211 eur a v roku 2019 tri rozhodnutia o prebytočnosti majetku v obstarávacej cene

118 842 eur. K 31. 12. 2019 uzavrelo ministerstvo 12 zmlúv a tento majetok v cene 1 387 418 eur predalo obciam,

fyzickým a právnickým osobám.

3.1.3. POHĽADÁVKY – VYKAZOVANIE A SPRÁVA POHĽADÁVOK

Vykazovanie pohľadávok

Pohľadávky štátu v správe ministerstiev predstavujú nezanedbateľnú časť nehmotného majetku štátu. Predstavujú

právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona, z činnosti alebo na základe činnosti

správcu pohľadávky štátu.

MZVaEZ SR evidovalo v účtovníctve dlhodobé pohľadávky na finančné prostriedky poskytnuté vo forme depozitu

alebo kaucie zastupiteľským úradom v zahraničí. Krátkodobé pohľadávky sú voči zamestnancom z poskytnutých

preddavkov na zahraničný plat pri ich vyslaní do zahraničia. MPSVaR SR evidovalo pohľadávky najmä voči

neziskovým organizáciám a občianskym združeniam, ktoré nezúčtovali alebo nevrátili finančné prostriedky zo

zúčtovania poskytnutých dotácií alebo finančných príspevkov na ich činnosť. MK SR evidovalo pohľadávky najmä

voči dotačným subjektom za poskytnuté a nezúčtované, resp. nevrátené dotácie. Najvyššiu pohľadávku evidovalo

voči Fondu na podporu umenia za nezúčtovanie príspevku poskytnutého v rokoch 2016 a 2017 vo výške presahu-

júcej 6 mil. eur.

Výška pohľadávok sa zreálňuje opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad prechodného zníže-

nia ich hodnoty pod účtovnú hodnotu (brutto). Je to najmä v prípadoch ak hrozí, že dlžník pohľadávku úplne alebo

čiastočne nezaplatí alebo voči dlžníkovi sa vedie spor o jej uznanie, čiže k rizikovým a sporným pohľadávkam.

Celkový objem pohľadávok evidovaných v účtovníctve kontrolovaných subjektov je uvedený v tabuľke.

Tabuľka č. 5 – Stav pohľadávok k 31. 12. (v eurách)

Pohľadávky

2017

MZVaEZ SR

2018

1 131 748

2019

1 181 214

Pohľadávky brutto

952 747

Opravné položky k pohľadávkam

Podiel opravných položiek k pohľadávkam brutto

25 764

2,7 %

18 327

1,6 %

44 234

3,7 %

MPSVR SR

Pohľadávky brutto

Opravné položky k pohľadávkam

Podiel opravných položiek k pohľadávkam brutto

21 744 583

596 041

2,7 %

1 392 675

763 521

54,8 %

1 631 422

796 627

48,8 %

MK SR

Pohľadávky brutto

135 856

89 654

66,0 %

6 952 122

89 654

1,3 %

6 733 644

528 163

7,8 %

Opravné položky k pohľadávkam

Podiel opravných položiek k pohľadávkam brutto

Zdroj: IÚZ, hlavné knihy

Vo vybraných ministerstvách bola preverená správnosť oceňovania pohľadávok, najmä či posudzujú vymožiteľnosť

pohľadávok a upravujú ich výšku opravnými položkami, minimálne pri inventarizácii. Tiež či majú stanovené pra-

vidlá tvorby a zúčtovania opravných položiek vo vnútornom predpise.

| 12

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Kontrolou bolo zistené, že MZVaEZ SR a MK SR nemali vo vnútornom predpise upravené pravidlá pre výpočet

opravných položiek k rizikovým pohľadávkam, t. j. stanovenie výšky percenta z hodnoty pohľadávky v závislosti od

času po lehote splatnosti, resp. iných rizikových faktorov. V MZVaEZ SR boli opravné položky k pohľadávkam tvo-

rené ku dňu zostavenia účtovnej závierky vo výške 100 % ich nominálnej hodnoty. O ich zaúčtovaní rozhodovala

riaditeľka ekonomického útvaru na základe podkladov od gestorov pohľadávok. MK SR v rokoch 2017 a 2018

opravné položky k pohľadávkam ani netvorilo, pričom vo svojom účtovníctve viedlo pochybné a sporné pohľa-

dávky po lehote splatnosti. Od 1. 1. 2020 však nadobudla účinnosť nová smernica, v ktorej sú stanovené pravidlá

výpočtu opravných položiek v závislosti od doby, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky. Opravná položka sa tvorí

k nepremlčaným neuhradeným pohľadávkam, ak od ich splatnosti uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov vo výške

20 % ich nominálnej hodnoty, pri omeškaní s úhradou viac ako 24 mesiacov vo výške 50 % a nad 36 mesiacov vo

výške 100 %. Podľa tejto smernice MK SR vytvorilo opravné položky k pohľadávkam k dátumu zostavenia IÚZ za

rok 2019 vo výške 438,5 tis. eur.

Jediným z troch subjektov, ktorý mal v kontrolovanom období pravidlá tvorby a zúčtovania opravných položiek

upravené v internej smernici, bolo MPSVaR SR. Používalo obdobný postup výpočtu výšky opravných položiek ako

MK SR, avšak s rozdielnymi hodnotami ich tvorby – pri pohľadávkach po lehote splatnosti viac ako jeden rok vo

výške 50 %, viac ako dva roky vo výške 70 % a viac ako tri roky 100 % ich nominálnej hodnoty. Podklad k tvorbe,

zníženiu alebo zrušeniu opravných položiek predkladal gestor pohľadávky ekonomickému útvaru k termínu inven-

tarizácie.

Posúdením pravidiel tvorby a zúčtovania opravných položiek k pohľadávkam v jednotlivých ministerstvách bolo

zistené, že tvorba opravných položiek k pohľadávkam nebola medzi kontrolovanými ministerstvami kon-

zistentná. Tým nebol zaručený rovnaký prístup k vykazovaniu pohľadávok v netto hodnote.

Kontrolované subjekty boli podľa zákona o účtovníctve povinné vykonať inventarizáciu, ktorou sa overuje, či stav

majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. MPSVaR SR a MK SR

v inventúrnych súpisoch neuvádzali údaje o stave vymáhania pohľadávok po lehote splatnosti, ktoré sú pod-

kladom pre posúdenie reálnosti ich ocenenia v účtovníctve. Chýbali návrhy na tvorbu opravných položiek alebo

odpis nevymožiteľných pohľadávok. Následne ani inventarizačné zápisy neobsahovali výsledky vyplývajúce z po-

súdenia reálnosti ocenenia pohľadávok, čo nebolo v súlade so zákonom o účtovníctve. MK SR pri inventarizácii

pohľadávok nepreukázalo ich skutočný stav dokladmi. Inventarizácia tak bola vykonaná formálne.

Kontrola preukázala, že MPSVaR SR a MK SR nepostupovali pri inventarizácii pohľadávok v súlade so zá-

konom o účtovníctve. Chýbali doklady preukazujúce existenciu pohľadávok, nebola posudzovaná vymožiteľnosť

pohľadávok po lehote splatnosti, ani výška a oprávnenosť opravných položiek.

Správa pohľadávok

Ministerstvá ako správcovia pohľadávok štátu sú povinné zverejňovať v Centrálnom registri pohľadávok štátu údaje

o neuhradených pohľadávkach štátu v lehote do 30 dní od dátumu splatnosti pohľadávky štátu. Všetky kontrolované

ministerstvá si povinnosť zverejňovania splatných pohľadávok štátu v registri plnili, avšak termín aktualizácie úda-

jov nebol zo strany MK SR v niektorých prípadoch dodržaný.

Predmetom kontroly bola aj správa pohľadávok, najmä dodržiavanie povinností, vyplývajúcich zo zákona o pohľa-

dávkach štátu, systém a úspešnosť vymáhania pohľadávok i odpisovanie nevymožiteľných pohľadávok. Stav po-

hľadávok po lehote splatnosti v kontrolovaných ministerstvách k 31. 12. je uvedený v tabuľke.

Tabuľka č. 6 – Pohľadávky po lehote splatnosti k 31. 12. (v eurách)

Pohľadávky po lehote splatnosti

2017

MZVaEZ SR

2018

2019

Pohľadávky po lehote splatnosti

Podiel na pohľadávkach spolu

22 311

2,3 %

46 685

4,1 %

44 234

3,7 %

MPSVaR SR

MK SR

Pohľadávky po lehote splatnosti

Podiel na pohľadávkach spolu

730 405

3,3 %

1 324 943

95,1 %

1 492 546

91,5 %

Pohľadávky po lehote splatnosti

Podiel na pohľadávkach spolu

Zdroj: Poznámky k IÚZ

0

75 480

1,1 %

6 725 203

99,8 %

0,0 %

| 13

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Kontrolou bolo zistené, že systém správy a vymáhania pohľadávok po lehote splatnosti majú ministerstvá

upravený rozdielne, čo sa prejavilo aj v objeme a spôsoboch vymáhania pohľadávok po lehote splatnosti.

MZVaEZ SR eviduje pohľadávky po lehote splatnosti na pomerne nízkej úrovni, a to od 2,3 % do 4,1 %, čo doku-

mentuje, že ministerstvo včas využívalo všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu. Správu pohľa-

dávok štátu malo MZVaEZ SR upravenú v samostatnom pokyne pre ústredie aj pre zastupiteľské úrady.

MPSVaR SR eviduje od roku 2018 pohľadávky po lehote splatnosti najmä voči subjektom, ktorým boli poskytnuté

finančné prostriedky na poskytovanie sociálnej služby a ktoré v stanovenom termíne nepredložili vyúčtovanie, ne-

odviedli nevyčerpané finančné prostriedky alebo nedodržali zmluvne dohodnuté podmienky. MPSVaR SR nemalo

smernicu, ktorá by upravovala systém správy a vymáhania pohľadávok. Vymáhanie pohľadávok v MPSVaR SR

vykonávala, okrem vlastných zamestnancov z odboru právnych služieb, aj externá advokátska kancelária, s ktorou

malo ministerstvo v kontrolovanom období uzavreté tri zmluvy.

Preverením procesov vymáhania pohľadávok po lehote splatnosti bolo zistené, že MPSVaR SR ako správca po-

hľadávok štátu nepreukázalo vymáhanie pohľadávok, pri vymáhaní pohľadávok nekonalo priebežne, resp. konalo

oneskorene, prípadne až na podnet kontrolnej skupiny NKÚ SR; čiže nepostupovalo v súlade so zákonom o po-

hľadávkach štátu, podľa ktorého je správca povinný využiť všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky

a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu.

Zistený stav v správe pohľadávok v MPSVaR SR poukázal na nedostatočnú, nesystémovú a neefektívnu spolu-

prácu odborných útvarov; absenciu interného predpisu, ktorý by nastavil proces a vymedzil oprávnenia a povinnosti

organizačných útvarov zapojených do systému správy pohľadávok; nefunkčnosť komisie pre posudzovanie pohľa-

dávok štátu; neefektívne a neúčinné nastavenie kontrolných mechanizmov. Rezervy boli identifikované aj v riešení

personálneho obsadenia odboru právnych služieb a v rozsahu využívania externých právnych služieb. Neriešenie

uvedených skutočností je spojené s rizikom možného negatívneho vplyvu na výšku príjmov z vymáhania pohľadá-

vok a ochranu majetku štátu.

MK SR evidovalo od roku 2019 výrazný nárast pohľadávok po lehote splatnosti, z ktorých podstatnú časť tvorila

pohľadávka voči Fondu na podporu umenia v sume 6 119 tis. eur. Táto vznikla z nezúčtovania finančných pro-

striedkov, poskytnutých fondom, konečným prijímateľom podpory za roky 2016 a 2017. MK SR nevykonalo žiadne

úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky voči Fondu na podporu umenia, čím nepostupovalo v súlade

so zákonom o správe pohľadávok štátu, podľa ktorého je správca pohľadávky povinný uplatňovať pohľadávku

štátu riadne a včas, najmä oznamovať dlžníkovi písomnou výzvou na úhradu, že eviduje voči nemu splatnú pohľa-

dávku štátu a upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky. MK SR ako správca majetku štátu si povin-

nosti dané zákonom o správe pohľadávok plnilo nedostatočne.

Postup pri nakladaní s pohľadávkami štátu malo MK SR upravené samostatnou smernicou, v ktorej boli určené aj

povinnosti odborných útvarov pri vymáhaní pohľadávok. Kontrolou bolo zistené, že procesy vymáhania, stanovené

v internom predpise, neboli dodržiavané. Spolupráca a komunikácia vnútorných útvarov ministerstva pri vymáhaní

pohľadávok bola nedostatočná, čo malo za následok oneskorené postupovanie pohľadávok na vymáhanie a ná-

sledne nevymáhanie všetkých pohľadávok, resp. vymáhanie len pohľadávok s vyššou hodnotou.

Kontrolované subjekty, s výnimkou MZVaEZ SR, pri vymáhaní pohľadávok nedodržiavali ustanovenia zákona

o správe majetku štátu, nevyužívali všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávok a nevymáhali

všetky pohľadávky po splatnosti. Kontrola poukázala na skutočnosť, že ministerstvá vymáhanie pohľadávok

štátu vykonávajú nedostatočne aj z dôvodu nesystémovej a neefektívnej spolupráce vnútorných útvarov.

Odpis pohľadávky, na rozdiel od opravných položiek, predstavuje trvalé zníženie hodnoty pohľadávky v účtovníc-

tve. Je jedným zo spôsobov definitívneho vyradenia pohľadávky z majetku z iného dôvodu, ako úhrada alebo za-

počítanie. Odpis ako ekonomická kategória sa účtuje najmä pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu,

pričom sa rok vedie v podsúvahovej evidencii. K trvalému upusteniu od vymáhania správca pristupuje v prípadoch,

ak sa pohľadávka štátu premlčala alebo jej ďalšie vymáhanie by bolo nehospodárne a neúspešné.

MZVaEZ SR v kontrolovanom období odpísalo tri pohľadávky v celkovej výške 21 922 eur, MPSVaR SR jednu

pohľadávku vo výške 79 183 eur. MK SR neodpísalo žiadnu, napriek skutočnosti, že v evidencii viedlo pohľadávky

po splatnosti, spĺňajúce podmienky na trvalé upustenie od vymáhania, definované zákonom o správe pohľadávok

štátu.

| 14

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3.1.4. REZERVY – TVORBA A POUŽITIE

Rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou. Predstavujú pravdepodobný úbytok finanč-

ných zdrojov účtovnej jednotky v budúcnosti. Tvoria sa na konkrétne účely, taxatívne vymedzené v postupoch úč-

tovania pre ROPO. Možno ich použiť len na účel, na ktorý boli vytvorené. Výška rezerv sa stanovuje odhadom, na

základe zásady opatrnosti. Pre správne ocenenie je nevyhnutné mať stanovené jednoznačné pravidlá ich tvorby.

Kontrolou bola posúdená konzistentnosť tvorby a použitia rezerv, spôsob ich ocenenia, účtovania a vykazovania,

ako aj vnútorné predpisy, upravujúce oblasť rezerv. Kontrolované ministerstvá tvorili rezervy na tituly a vo výške,

uvádzané v tabuľke.

Tabuľka č. 7 – Rezervy k 31. 12. (v eurách)

MZVaEZ SR

2018

MPSVaR SR

2018

MK SR

2018

Ukazovateľ

2017

2019

2017

2019

2017

2019

Rezervy spolu

4 342 869 4 047 920 4 711 613 10 265 605 10 238 955 9 739 669

45 892

167 628

605 116

z toho na:

- nevyčerpané dovo-

lenky

2 955 922 2 766 081 3 205 134

x

- poistné

955 603

305 726

912 121 1 053 091

x

- súdne spory

236 898

132 820

219 633 10 265 605 10 238 955 9 739 669

233 754

45 800

60 800

264 144

- nevyfakturované

dodávky a služby

125 618

0

92

106 828

340 972

Zdroj: IÚZ k 31. 12.

Všetky ministerstvá tvorili rezervy na súdne spory. Podklady k ich tvorbe a účtovaniu predkladali zamestnanci

právnych útvarov kontrolovaných ministerstiev. MZVaEZ SR tvorilo rezervy k súdnym sporom so zamestnancami

o neplatnosť výpovede v maximálnej výške náhrady mzdy, ktorá môže byť priznaná. MPSVaR SR tvorilo rezervy

na prebiehajúce aj očakávané súdne spory, pri ktorých bolo posúdené percento neúspešnosti viac ako 51 % v plnej

výške žalovanej sumy, bez súdnych trov. MK SR tvorilo rezervy na súdne spory vo výške pohľadávok vymáhaných

voči ministerstvu v konaniach pred súdom.

Výška rezerv na súdne spory bola právnikmi ministerstiev každoročne aktualizovaná k 31. 12. kalendárneho roka

na základe predpokladaných výsledkov súdnych sporov, zväčša v plnej výške žalovaných súm. Možno konštato-

vať, že výška rezerv na súdne spory pokrývala budúci záväzok.

MZVaEZ SR a MK SR vykazovalo rezervy na súdne spory ako krátkodobé, MPSVaR SR ako dlhodobé. Na základe

skúseností s dĺžkou trvania súdnych sporov NKÚ SR odporučil účtovať a vykazovať rezervy na súdne spory podľa

očakávanej dĺžky záväzku, ktorá je vo väčšine prípadov dlhodobá.

Rezervu na nevyfakturované dodávky a služby tvorili MK SR a MZVaEZ SR. MK SR tvorilo rezervy na nezrea-

lizované dodávky a služby, ktoré boli v roku tvorby rezervy len objednané a dodané boli až v nasledujúcom roku.

Týmto spôsobom boli nadhodnotené náklady a záväzky vykazované v IÚZ. MZVaEZ SR zase o tvorených rezer-

vách na nevyfakturované dodávky a služby nesprávne účtovalo na nákladových účtoch. MPSVaR SR tento typ

rezerv netvorilo vôbec.

Od roku 2015 sa podľa postupov účtovania pre ROPO nevytvárajú rezervy na mzdy za nevyčerpané dovolenky

a náklady na sociálne a zdravotné poistenie. Napriek tomu boli tieto rezervy tvorené a účtované v MZVaEZ SR

z dôvodu významných súm. Hladinu významnosti pre tvorbu rezerv však ministerstvo nemalo určenú vo

svojom vnútornom predpise.

Pravidlá tvorby a účtovania rezerv si účtovné jednotky stanovujú vo svojom vnútornom predpise. Kontrola preu-

kázala, že ministerstvá nepristupovali dôsledne k metodike tvorby rezerv. Vnútorné predpisy ministerstiev boli

zväčša neaktuálne, nereflektovali platný právny stav. Chýbal konkrétny spôsob výpočtu rezerv a jednoznačné pra-

vidlá ich tvorby, použitia či zrušenia. Nedostatky boli zistené aj vo vykazovaní rezerv v poznámkach k IÚZ a pri

vykonávaní inventarizácie.

Kontrolami vykonanými v troch ministerstvách bolo zistené, že neexistuje jednotný prístup k tvorbe a oce-

ňovaniu rezerv. Rozdiely sú aj v tituloch, na ktoré sa rezervy tvoria. Zosúladenie účtovania a vykazovania rezerv

predpokladá dôslednejší prístup ministerstiev k metodike ich oceňovania a účtovania v súlade s platnými právnymi

predpismi.

| 15

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3.2. ODPORÚČANIA KONTROLOVANÝM SUBJEKTOM / PRÍKLADY DOBREJ PRAXE

K zisteným nedostatkom predložil NKÚ SR kontrolovaným subjektom spolu 40 odporúčaní na ich riešenie. Najviac

odporúčaní smerovalo k zisteniam v oblasti vykazovania a nakladania s DLHM, správy pohľadávok a inventarizá-

cie. K najvýznamnejším patria nasledovné.



Prijať a používať také účtovné metódy a zásady odpisovania dlhodobého hmotného majetku, ktoré zabez-

pečia verné a pravdivé zobrazenie skutočného stavu tohto majetku v účtovnej závierke.

Pri inventarizácii a technickom zhodnotení dlhodobého hmotného majetku posudzovať reálnosť doby odpi-

sovania tohto majetku.

Pri inventarizácii posudzovať reálnosť ocenenia dlhodobého hmotného majetku a pohľadávok, vrátane

výšky a oprávnenosti opravných položiek.

Stanoviť vo vnútornom predpise jednoznačné pravidlá tvorby a účtovania opravných položiek k pohľadáv-

kam a k dlhodobému hmotnému majetku.



Vo vnútornom predpise dôslednejšie upraviť metodiku tvorby a rozpúšťania rezerv a ich účtovania.

Nastaviť interné procesy a zefektívniť vnútorný kontrolný systém tak, aby boli pri vymáhaní pohľadávok

dodržiavané ustanovenia zákona o správe majetku štátu.

NKÚ SR pozitívne hodnotí prístup kontrolovaných subjektov k tvorbe rezerv na súdne spory, ktoré boli každoročne

aktualizované ku dňu zostavenia účtovnej závierky na základe odborných stanovísk právnych útvarov.

3.3. ODPORÚČANIA VÝBORU NR SR PRE FINANCIE A ROZPOČET

NKÚ SR odporúča Výboru NR SR pre financie a rozpočet podporiť projekt zavedenia Centrálneho ekonomic-

kého systému pre organizácie štátnej správy, ktorým možno zvýšiť kvalitu a včasnosť dát z účtovníctva a vý-

kazníctva účtovných jednotiek štátu a dosiahnuť tým efektívnejšie riadenie verejných financií.

Súčasne navrhuje zaviazať MF SR v pravidelných intervaloch informovať výbor o stave implementácie

tohto projektu.

4. POSTUP NKÚ SR A REAKCIA KONTROLOVANÉHO SUBJEKTU

Kontroly na všetkých troch subjektoch boli ukončené protokolom o výsledku kontroly. Kontrolované subjekty ne-

vzniesli námietky voči pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení. NKÚ SR uložil kontrolovaným

subjektom prijať a predložiť opatrenia na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov a predložiť správu o ich pl-

není. NKÚ SR bude plnenie a účinnosť prijatých opatrení monitorovať a vyhodnocovať.

5. KONTAKT

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Priemyselná 2

824 73 Bratislava 26

 02/501 14 911

 info@nku.gov.sk

Kontrolované subjekty:

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Hlboká cesta 2, 833 36 Bratislava

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP 33, 813 31 Bratislava

| 16