N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Z tabuľky vyplýva, že na prevádzku komunitných centier sa od roku 2014 do súčasnosti vynaložilo viac ako 47 miliónov
eur, pričom výška finančnej podpory z národných projektov každým novým projektom významne rástla. V tabuľke sú
zahrnuté len tie finančné prostriedky, ktoré boli vynaložené výlučne na komunitné centrá.
Okrem prevádzky centier bola jedným z národných projektov finančne podporená aj ich samotná výstavba. Od roku 2016
bolo do súčasného obdobia v SR podporených 135 zámerov na vybudovanie centier v celkovej sume takmer
29 miliónov eur. Priemerná cena vybudovania jedného komunitného centra tak dosiahla takmer 213 tisíc eur.
Vysoká závislosť fungovania komunitných centier na podpore z EÚ so sebou prináša otázku, dokedy bude
takéto financovanie možné a čo sa stane s komunitnými centrami po ukončení tejto finančnej podpory. MPSVaR
si túto situáciu uvedomuje a vie, že prípadný výpadok finančných prostriedkov z EÚ by mal negatívny dopad na fungovanie
centier a ich plynulú prevádzku.
Poskytovanie sociálnych služieb v komunitných centrách je považované za originálnu kompetenciu obcí. Je ale otázne,
či je správne ponechať túto agendu, a tým aj jej finančné zabezpečenie, výlučne samospráve.
Vzhľadom na finančné možnosti najmä menších obcí je otázne, či obce budú v budúcnosti ochotné financovať chod centier
len z vlastného rozpočtu. Toto riziko sa v plnej miere potvrdilo pri kontrolách v jednotlivých komunitných centrách, keď sa
osem z deviatich z nich vyjadrilo, že v prípade ukončenia podpory z EÚ a nutnosti financovania centier len
z vlastného rozpočtu centrá zaniknú, prípadne budú ich činnosti zabezpečované v obmedzenom režime,
so zníženým množstvom pracovníkov. Takéto obmedzenie by malo významný dopad na kvalitu poskytovaných
služieb. K uvedenej situácii by došlo aj napriek tomu, že obce považujú komunitné centrá na svojom území za prínosné
a ich zrušenie, prípadne obmedzenie činnosti, by vnímali veľmi negatívne.
Ostatné deviate centrum, ktoré by bolo ochotné bez zmeny fungovať aj v prípade ukončenia podpory z EÚ, je práve to,
ktoré je už v súčasnosti financované z vlastného rozpočtu. Toto centrum však už teraz nespĺňa
personálne požiadavky a iné štandardy kvality poskytovaných služieb.
Podobná situácia, bližšie popísaná v bode 3.1.2 tejto správy, nastala v období medzi dvomi národnými
projektmi. Už táto situácia ukázala, aký dopad by mal výpadok externých finančných zdrojov na fungovanie
komunitných centier.
Za účelom overenia tejto skutočnosti bol v rámci kontroly vykonaný dotazníkový prieskum. Bolo
potvrdené, že ani väčšina ostatných centier v Banskobystrickom kraji, ktoré neboli kontrolou preverené, by vo svojej
činnosti nepokračovala, prípadne by pokračovala v obmedzenom režime. Zriaďovateľmi komunitných centier, ktoré by
poskytovali svoje služby v nezmenenom režime aj naďalej, boli len mestá. Je tiež pravdepodobné, že odpoveď
niektorých komunitných centier o tom, že by pokračovali v ich činnosti aspoň v obmedzenom režime, bola ovplyvnená aj
faktom, že v činnosti by museli pokračovať z dôvodu udržateľnosti iného projektu, na základe ktorého bolo komunitné
centrum v ich obci alebo meste vybudované.
Z pohľadu menších obcí je činnosť komunitných centier bez finančnej podpory štátu pri udržaní súčasných podmienok
(počet zamestnancov a rozsah poskytovaných služieb) v budúcnosti nereálna. T. z., že súčasný systém fungovania
centier, ktorý je závislý na podpore z EÚ, nebude v prípade ukončenia tejto podpory udržateľný a väčšina
centier bez ďalšej finančnej pomoci zanikne, prípadne bude svoje služby poskytovať v obmedzenom rozsahu.
Záujem samosprávy o zriaďovanie nových komunitných centier v budúcnosti bol podporený ďalším
dotazníkovým prieskumom v obciach Banskobystrického kraja, ktoré v súčasnosti nie sú zriaďovateľom komunitného
centra. Z prieskumu vyplynulo, že záujem o zriadenie komunitného centra majú takmer 3/4 opýtaných. Hlavnými
príčinami, prečo oslovené samosprávy doteraz nezriadili komunitné centrum na svojom území, boli najmä finančné
dôvody a absencia vhodnej budovy, prípadne pozemku pre vybudovanie komunitného centra. Prieskum však opäť
potvrdil, že o komunitné centrá ako nástroj sociálnej politiky je zo strany obcí a miest záujem.
3.1.2 Negatívny dopad súčasného financovania na činnosť komunitných centier
Výsledky preverenia systému financovania centier prevažne z fondov EÚ poukázali na niektoré nedostatky,
ktoré mali vplyv na efektívne a účinné poskytovanie služieb v komunitných centrách.
V období od septembra 2019 až do februára 2020 však došlo k situácii, kedy nebol zabezpečený plynulý
prechod dvoch na seba nadväzujúcich národných projektov a to spôsobilo polročné obdobie, kedy komunitné centrá ostali
bez finančných prostriedkov.
Výpadok financovania mal veľmi negatívny vplyv na činnosť centier a na služby, ktoré poskytovali. V ôsmich
z deviatich komunitných centier došlo v kontrolovanom období k dočasnému zníženiu počtu
pracovníkov, čo malo pri troch pracovníkoch (optimálny počet vyplývajúci z nastavenia projektu a štandardov
komunitných centier) významný vplyv na činnosť komunitných centier. V niektorých prípadoch išlo o preukázateľné
| 8
