N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
najväčšie riziká, by pri takomto prístupe mohli byť pre kontrolu považované za prioritu, a tiež frek-
vencia kontrol by mohla byť v ich prípade vyššia, než pri menej významných. Stanovenie strategic-
kých priorít a ich realizácia by v porovnaní so súčasnou praxou SIŽP predstavovali istý spôsob efek-
tívnej prevencie pred porušovaním environmentálneho práva a znečisťovaním životného prostredia.
Strategické plánovanie činnosti považuje NKÚ SR za dôležitý a potrebný nástroj v moderne riadenej
organizácii; zaviesť tento prístup bol odporúčaný SIŽP aj na základe prieskumu IRI IMPEL z roku
2019.
•
Hodnotenie environmentálnych rizík prevádzok vrátane skládok odpadov považuje NKÚ SR vo
vybraných prípadoch za nepresné a subjektívne
Napriek tomu, že hodnotenie je vykonávané v súlade s platnou legislatívou5, NKÚ SR na základe
výsledkov kontroly vidí priestor na jeho zefektívnenie zvýšením miery presnosti hodnotenia a zníže-
ním miery subjektivity v hodnotení. Podľa kontrolórov NKÚ ;riziko nepresného hodnotenia spočíva
v tom, že prideľovaná škála hodnotiaceho skóre predstavovala iba jej hraničné hodnoty – 0
a 5,teda nie celú škálu bodov od 0 do 5. Podľa NKÚ SR by presnosť hodnotenia mohla byť vyššia aj
prideľovaním rozdielnych váh jednotlivých kritérií na základe ich významnosti. Za riziko subjektívneho
prístupu k hodnoteniu možno považovať aj prideľované skóre bez detailnej a jednotnej metodiky. Ne-
presnosť a subjektivita tak môžu viesť k nesprávnemu zaradeniu hodnotenej prevádzky do poradia
rizikovosti podľa rizikových skupín prevádzok a k nesprávnej frekvencii výkonu kontrol. Prijatie opat-
rení, ktoré by prispeli k objektívnejšiemu hodnoteniu environmentálnych rizík, považuje NKÚ za cestu,
ako môže SIŽP svoju prácu vykonávať nielen v súlade so zákonom, ale aj ako významný priestor pre
ďalšie zlepšovanie svojej činnosti.
•
Systém SIŽP na preverenie včasnosti a úplnosti splnenia uložených opatrení na nápravu
z predchádzajúcich inšpekcií vykonaných v rámci štátneho dozoru na skládkach odpadov hodnotí
NKÚ ako neúčinný v prípadoch, keď sa kontroly plnenia uložených opatrení vykonávajú so značným
oneskorením, napríklad až 14 mesiacov po termíne. Uložené opatrenia majú spravidla eliminovať
riziká ďalšieho znehodnocovania životného prostredia, alebo iné negatívne javy, ktoré inšpekcia zis-
tila. Ak sa však opatrenia neplnia včas, daný problém sa môže prehlbovať a jeho odstránenie bude
čoraz zložitejšie a náročnejšie.
•
SIŽP si neplní zákonné povinnosti štátneho dozoru týkajúceho sa environmentálnych záťaží ,
medzi ktoré patrí viac ako 800 starých, nepoužívaných skládok odpadov; a to je štátny dozor
daný zákonom6 od roku 2012. Nevykonávaním týchto povinných kontrol rastie riziko neodhalenia prí-
padných nedostatkov plánov prác a sanovaných skládok odpadov, ktoré by mohli spôsobovať zne-
čisťovanie, resp. poškodzovanie životného prostredia.
•
Rastúce požiadavky na rozsah a kvalitu výkonu štátneho dozoru nie sú adekvátne podporené
dostatočným počtom zamestnancov potrebných pre plnenie týchto úloh a ani finančnými pro-
striedkami. Smernica7 v úvodnej časti v čl. 23 uvádza, že členské štáty majú pre úlohy štátneho
dozoru v oblasti životného prostredia zabezpečiť aj potrebnú kapacitu v požadovanej kvalite. Vý-
sledky kontroly NKÚ SR ukazujú, že najmä v dôsledku nesúladu medzi náročnosťou úloh a ich per-
sonálnym a finančným zabezpečením spôsobujú, že napr. vykonávanie odberov a analýzy vzoriek,
ktoré sú mimoriadne dôležité pre posudzovanie vplyvov prevádzky skládok na životné pro-
stredie, je nedostatočné a len ojedinelé. NKÚ SR považuje za nedostatok a prekážku k požadova-
nému rozsahu a výkonu štátneho dozoru v požadovanej kvalite aj skutočnosť, že k výkonu orgánov
štátneho dozoru, ktorý im ukladá vykonávať zákon,6 neboli vyčlenené žiadne finančné zdroje na ich
zabezpečenie, ktoré mali byť týmto orgánom navýšené v zmysle doložky vplyvov k zákonu6. Vyššie
uvedené problémy s personálnym a finančným zabezpečením sú obdobné aj v prípade výkonu štát-
neho dozoru, ktorý vykonávajú okresné úrady.
•
Úlohou inšpekcie je aj kontrola tvorby a výšky účelovej finančnej rezervy jej prevádzkovateľom na
uzavretie a rekultiváciu skládok. Podľa preverenej dokumentácie, k decembru 2020 bolo v SR až
6 Zákon č. 409/2011 Z. z. o environmentálnych záťažiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
7 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách
6