EFEKTÍVNOSŤ A ÚČINNOSŤ PROCESOV V ORGANIZÁCIÁCH RIADENIA  
A KONTROLY SKLÁDOK A SKLÁDKOVANIA ODPADOV  
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
OBSAH  
ZOZNAM SKRATIEK.............................................................................................................................................. 3  
VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA ........................................................................................................... 4  
KONTROLNÁ AKCIA ............................................................................................................................................. 8  
1. ÚČEL KONTROLNEJ AKCIE ........................................................................................................................ 8  
2. RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE..................................................................................................................... 8  
2.1.  
2.2.  
2.3.  
ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA ................................................................................................................. 8  
V
ÝKON KONTROLY................................................................................................................................... 9  
PECIFICKÉ OBLASTI ............................................................................................................................... 9  
Š
3. REAKCIA KONTROLOVANÝCH SUBJEKTOV.......................................................................................... 10  
4. KONTAKT .................................................................................................................................................... 10  
2
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
ZOZNAM SKRATIEK  
SKRATKA / SKRÁTENÉ POMENOVANIE  
VÝZNAM  
EÚ  
Európska Únia  
EK  
Európska Komisia  
IMPEL  
European Union Network for the Implementation and Enforcement  
of Environmental Law  
(Sieť EÚ pre implementáciu a vynucovanie environmentálneho  
práva)  
MV SR  
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky  
MŽP SR  
NFP  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
Nenávratný finančný príspevok  
NKÚ SR  
OOH IP  
OP KŽP  
OÚ OSZP  
SAŽP  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Odbor odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie MŽP SR  
Operačný program Kvalita životného prostredia  
Okresného úrad - Odbor starostlivosti o životné prostredie  
Slovenská agentúra životného prostredia  
SIŽP, Inšpekcia  
IRI  
Slovenská inšpekcia životného prostredia  
prieskumu činnosti SIŽP uskutočnený 25. – 28. 6. 2019 (IMPEL  
REVIEW INITIATIVE) v zmysle správy zo 16. 9. 2019  
3
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA  
Rastúci objem produkovaného odpadu obyvateľstvom, ako aj podnikateľským sektorom v SR , má za ná-  
sledok jeho ukladanie vo vysokej miere na skládky odpadov, ktoré sa postupne stávajú významným spo-  
ločensko-ekonomickým problémom. Skládky odpadov predstavujú nielen významnú záťaž pre životné prostre-  
die, ale v prípade nedodržiavania legislatívou stanovených postupov a procedúr pri ich zakladaní, prevádzke a lik-  
vidácii hrozí aj riziko lokálneho znečisťovania podzemných a povrchových vôd, pôdy i ovzdušia. Všetky tieto vplyvy  
môžu vážne ohrozovať zdravie občanov miest a obcí Slovenska, ovplyvňovať celkovú kvalitu ich života.  
V SR pretrváva problém spojený nielen s veľkým množstvom skládok odpadov (v roku 2019 bolo aktívnych 101  
skládok odpadov), ale aj s vysokým množstvom odpadov ukladaným na skládkach (až 50 % v roku 2019, kým  
priemer v EÚ predstavuje cca 25 %). Hoci percentuálne sa podiel skládkovania komunálneho odpadu medziročne  
znižuje, v roku 2019 pripadlo na jedného obyvateľa 435 kg komunálneho odpadu, čo je nárast o 35 % za posled-  
ných 10 rokov.  
Európska komisia venuje problematike odpadu, vrátane jeho skládkovania veľkú pozornosť. Krajiny EÚ sú zavia-  
zané dodržiavať množstvo postupov a procedúr v celom životnom cykle skládok odpad; EÚ dodržiavaniu tohto  
procesu venuje značnú pozornosť, vrátane ukladania pokút za ich nedodržiavanie. V prípade SR identifikovala  
v období 2017 až 2019 viaceré nedostatky pri dodržiavaní platnej legislatívy pri prevádzkovaní skládok od-  
padov. K najdôležitejším patrilo zistenie, že  
23 skládok je prevádzkovaných bez plánu úprav a bez vydaného konečného rozhodnutia kompetentnými  
orgánmi, či môžu pokračovať v činnosti alebo majú byť uzavreté, čo bolo v rozpore s čl. 14. Smernice  
Rady;1  
21 skládok odpadov na Slovensku je stále v prevádzke bez plánu úpravy, čo vo svojom Odôvodnenom  
stanovisku2 uviedla EK v marci 2019. Ďalších 14 skládok odpadov, ktoré už nie sú v prevádzke, nebolo  
uzavretých takým spôsobom, ako to Smernica Rady1 vyžaduje.  
Na základe rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 4. júla 20183 zaplatila SR pokutu vo výške  
1 885 000 eur za porušenie Smernice Rady1 pri prevádzkovaní skládky odpadov v Považskom Chlmci.  
Vyššie uvedené zistenia EK inšpirovali NKÚ SR k vykonaniu kontroly, ktorá bola jeho ďalšou za posledné 4 roky  
v oblasti odpadového hospodárstva. Kontrola sa zamerala na riadiace a výkonné procesy štátneho dozoru, ktorými  
sa preveruje dodržiavanie platnej legislatívy a technický stav skládok odpadu a zároveň identifikovať priestor na  
ich zlepšenie. Tieto procesy zabezpečujú najmä MŽP SR, Slovenská inšpekcia životného prostredia a okresné  
úrady a tieto subjekty boli aj subjektami vykonanej kontroly.  
Na Ministerstve životného prostredia SR sa kontrolou preverovali riadiace a kontrolné procesy, zamerané na  
výkon štátneho dozoru na skládkach odpadov a ich prevádzkovateľov (vrátane skládok odpadov, ktoré sú environ-  
mentálnymi záťažami), ktoré vykonávajú SIŽP a okresné úrady. Účelom kontroly bolo zistiť, či procesy štátneho  
dozoru, vykonávané inšpekciou a okresnými úradmi na skládkach odpadov, ministerstvo efektívne riadi  
a hodnotí.  
Slovenská inšpekcia životného prostredia je poverená výkonom štátneho dozoru vo veciach starostlivosti o ži-  
votné prostredie vrátane dozoru na skládkach odpadov. Kontrola sa zamerala na riadenie, plánovanie, výkon, vy-  
hodnocovanie a kontroly súvisiace s uskutočňovaním úloh štátneho dozoru vykonávaného u prevádzkovateľov  
skládok odpadov a mala zistiť, či samotný priebeh štátneho dozoru vykonávaného touto inštitúciou je vyko-  
návaný účinne.  
Okresné úrady, ich odbory starostlivosti o životné prostredie vykonávajú štátnu správu a štátny dozor menej  
významných skládok odpadu. Vyžiadaním informácií o výkone dozoru od 18 okresných úradov získali kontrolóri  
celkový obraz o riadení a vykonávaní štátneho dozoru v oblasti skládok odpadu.  
1 Smernica Rady 1999/31/ES z 26.apríla 1999 o skládkach odpadov  
4
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
Významné zistenia na Ministerstve životného prostredia SR  
Za slabé stránky riadenia orgánov štátneho dozoru v oblasti skládok odpadu zo strany ministerstva považujeme  
nasledovné.  
Neefektívne riadenie štátneho dozoru vykonávaného SIŽP – aby sa výkon štátneho dozoru cieľa-  
vedome zameriaval na najproblémovejšie a najrizikovejšie subjekty a oblasti. Ministerstvo by malo  
požadovať, aby SIŽP mala vypracovanú stratégiu výkonu štátneho dozoru pre každú zo svojich oblastí,  
ktorej realizácia by znamenala, že štátny dozor je prioritne zameraný na tie prevádzky a oblasti, ktorých  
nevyhovujúci stav má najvýznamnejší dopad na životné prostredie a kde riziko porušovania legislatívy je  
najvyššie. Práve absencia strategického prístupu k riadeniu štátneho dozoru v praxi znamená, že nie sú  
jasné jeho priority a koncentrácia dozoru na prevádzky s najvýznamnejším potenciálom znečisťovania  
životného prostredia a porušovania legislatívy nie je v každom prípade dostatočná.  
Nedostatočná kontrola výkonu štátneho dozoru vykonávaného SIŽP a okresných úradov. Za ob-  
dobie rokov 2015 až 2019 ministerstvo nevykonalo žiadnu kontrolu, čím sa neuistilo o rozsahu a kvalite  
výkonu štátneho dozoru vykonávaného SIŽP a okresných úradov v oblasti odpadového hospodárstva  
podľa zákona,4 a len jednu kontrolu SIŽP, v ktorej bol čiastočne preverovaný štátny dozor podľa zákona5.  
Neúčinný systém vyhodnocovania výsledkov kontrolnej činnosti okresných úradov. Výstupy z kon-  
troly skládok, ktoré zabezpečujú okresné úrady, by mali byť dôležitými informáciami pre ministerstvo v da-  
nej oblasti. Ministerstvo však takéto výstupy od okresných úradov nepožaduje a zistenia, ktoré by mohli  
viesť k ďalšiemu skvalitňovaniu riadenia orgánov štátneho dozoru, ostávajú nevyužité  
Neúplný informačný systém odpadového hospodárstva. Hlavným cieľom systému je digitalizovať a  
zhromažďovať komplexnú údajovú základňu z nakladania s odpadmi podľa jeho oblastí a využívať údaje  
v procesoch štátnej správy kompetentnými orgánmi. NKÚ SR zistil, že informačný systém odpadového  
hospodárstva nemal v čase kontroly zverejnených 11 zo 16 registrov. Týmto stavom nebolo zatiaľ  
umožnené orgánom štátnej správy využívať komplexné údaje a mať ich v on-line podobe, čo znižovalo  
ich efektivitu pri uskutočňovaní svojich procesov. Pôvodný termín (apríl 2020) na dopracovanie viacerých  
častí systému v rámci projektu financovaného z EŠIF bol viackrát predlžovaný, no výsledky projektu ne-  
boli v čase kontroly NKÚ SR dodané.  
Nepružná, príliš dlhá reakcia na povinnosť legislatívnej úpravy, vyplývajúcu z transpozície Smer-  
nice Rady1 do právneho poriadku SR. Táto ukladala orgánom vykonávajúcich štátnu správu v danej ob-  
lasti vydávať konečné rozhodnutia prevádzkovateľom skládok odpadov, na základe plánov úprav, už  
v roku 2001. Túto povinnosť si splnilo MŽP SR až novelou zákona4, účinnou od 1. 1. 2019, čo NKÚ  
SR považuje za neúčinné konanie v oblasti riadenia procesov výkonu štátnej správy vrátane štátneho  
dozoru .  
Významné zistenia na Slovenskej inšpekcii životného prostredia  
Absencia strategického prístupu k výkonu štátneho dozoru, zhmotneného v záväznom doku-  
mente, na základe ktorého by bolo zrejmé, že SIŽP svojou činnosťou podporuje plnenie strategických  
zámerov rezortu životného prostredia a že zameranie činnosti inšpekcie a jej frekvencia smeruje pre-  
dovšetkým na tie prevádzky, kde je riziko ďalšieho negatívneho vplyvu na životné prostredie a život  
obyvateľov najväčšie. To, že SIŽP nedisponuje takýmto strategickým dokumentom síce nie je poru-  
šením zákona a NKÚ SR ani nespochybňuje, že jej činnosť je v súlade so zákonom. V prijatí strate-  
gického prístupu – určením strategických priorít, však vidí NKÚ SR pridanú hodnotu pre túto inštitúciu  
a takýto názor prezentoval pred vedením organizácie aj po skončení kontroly. Tým, že by SIŽP uplat-  
ňovala jasne definovaný strategický prístup vo svojej činnosti, z ktorého by bolo zrejmé, čo sú priority  
a ako ich realizovať v praxi, by jej činnosť mohla byť účinnejšia. Skládky odpadov, ktoré predstavujú  
4 Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  
5 Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a dopl-  
není niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
5
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
najväčšie riziká, by pri takomto prístupe mohli byť pre kontrolu považované za prioritu, a tiež frek-  
vencia kontrol by mohla byť v ich prípade vyššia, než pri menej významných. Stanovenie strategic-  
kých priorít a ich realizácia by v porovnaní so súčasnou praxou SIŽP predstavovali istý spôsob efek-  
tívnej prevencie pred porušovaním environmentálneho práva a znečisťovaním životného prostredia.  
Strategické plánovanie činnosti považuje NKÚ SR za dôležitý a potrebný nástroj v moderne riadenej  
organizácii; zaviesť tento prístup bol odporúčaný SIŽP aj na základe prieskumu IRI IMPEL z roku  
2019.  
Hodnotenie environmentálnych rizík prevádzok vrátane skládok odpadov považuje NKÚ SR vo  
vybraných prípadoch za nepresné a subjektívne  
Napriek tomu, že hodnotenie je vykonávané v súlade s platnou legislatívou5, NKÚ SR na základe  
výsledkov kontroly vidí priestor na jeho zefektívnenie zvýšením miery presnosti hodnotenia a zníže-  
ním miery subjektivity v hodnotení. Podľa kontrolórov NKÚ ;riziko nepresného hodnotenia spočíva  
v tom, že prideľovaná škála hodnotiaceho skóre predstavovala iba jej hraničné hodnoty – 0  
a 5,teda nie celú škálu bodov od 0 do 5. Podľa NKÚ SR by presnosť hodnotenia mohla byť vyššia aj  
prideľovaním rozdielnych váh jednotlivých kritérií na základe ich významnosti. Za riziko subjektívneho  
prístupu k hodnoteniu možno považovať aj prideľované skóre bez detailnej a jednotnej metodiky. Ne-  
presnosť a subjektivita tak môžu viesť k nesprávnemu zaradeniu hodnotenej prevádzky do poradia  
rizikovosti podľa rizikových skupín prevádzok a k nesprávnej frekvencii výkonu kontrol. Prijatie opat-  
rení, ktoré by prispeli k objektívnejšiemu hodnoteniu environmentálnych rizík, považuje NKÚ za cestu,  
ako môže SIŽP svoju prácu vykonávať nielen v súlade so zákonom, ale aj ako významný priestor pre  
ďalšie zlepšovanie svojej činnosti.  
Systém SIŽP na preverenie včasnosti a úplnosti splnenia uložených opatrení na nápravu  
z predchádzajúcich inšpekcií vykonaných v rámci štátneho dozoru na skládkach odpadov hodnotí  
NKÚ ako neúčinný v prípadoch, keď sa kontroly plnenia uložených opatrení vykonávajú so značným  
oneskorením, napríklad až 14 mesiacov po termíne. Uložené opatrenia majú spravidla eliminovať  
riziká ďalšieho znehodnocovania životného prostredia, alebo iné negatívne javy, ktoré inšpekcia zis-  
tila. Ak sa však opatrenia neplnia včas, daný problém sa môže prehlbovať a jeho odstránenie bude  
čoraz zložitejšie a náročnejšie.  
SIŽP si neplní zákonné povinnosti štátneho dozoru týkajúceho sa environmentálnych záťaží ,  
medzi ktoré patrí viac ako 800 starých, nepoužívaných skládok odpadov; a to je štátny dozor  
daný zákonom6 od roku 2012. Nevykonávaním týchto povinných kontrol rastie riziko neodhalenia prí-  
padných nedostatkov plánov prác a sanovaných skládok odpadov, ktoré by mohli spôsobovať zne-  
čisťovanie, resp. poškodzovanie životného prostredia.  
Rastúce požiadavky na rozsah a kvalitu výkonu štátneho dozoru nie sú adekvátne podporené  
dostatočným počtom zamestnancov potrebných pre plnenie týchto úloh a ani finančnými pro-  
striedkami. Smernica7 v úvodnej časti v čl. 23 uvádza, že členské štáty majú pre úlohy štátneho  
dozoru v oblasti životného prostredia zabezpečiť aj potrebnú kapacitu v požadovanej kvalite. Vý-  
sledky kontroly NKÚ SR ukazujú, že najmä v dôsledku nesúladu medzi náročnosťou úloh a ich per-  
sonálnym a finančným zabezpečením spôsobujú, že napr. vykonávanie odberov a analýzy vzoriek,  
ktoré sú mimoriadne dôležité pre posudzovanie vplyvov prevádzky skládok na životné pro-  
stredie, je nedostatočné a len ojedinelé. NKÚ SR považuje za nedostatok a prekážku k požadova-  
nému rozsahu a výkonu štátneho dozoru v požadovanej kvalite aj skutočnosť, že k výkonu orgánov  
štátneho dozoru, ktorý im ukladá vykonávať zákon,6 neboli vyčlenené žiadne finančné zdroje na ich  
zabezpečenie, ktoré mali byť týmto orgánom navýšené v zmysle doložky vplyvov k zákonu6. Vyššie  
uvedené problémy s personálnym a finančným zabezpečením sú obdobné aj v prípade výkonu štát-  
neho dozoru, ktorý vykonávajú okresné úrady.  
Úlohou inšpekcie je aj kontrola tvorby a výšky účelovej finančnej rezervy jej prevádzkovateľom na  
uzavretie a rekultiváciu skládok. Podľa preverenej dokumentácie, k decembru 2020 bolo v SR až  
6 Zákon č. 409/2011 Z. z. o environmentálnych záťažiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
7 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách  
6
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
osem skládok odpadov, na ktorých nebola vytvorená žiadna alebo dostatočná rezerva, pričom  
jej dostačujúce vytvorenie je povinnosťou európskej a národnej legislatívy. SIŽP musí neraz pri svojej  
kontrolnej činnosti čeliť rôznym obštrukciám zo strany kontrolovaných prevádzkovateľov, ako sú od-  
súvanie termínov kontrol, nepreberanie pošty a iné. Legislatíva umožňuje v prípadoch, keď prevádz-  
kovatelia skládok nepredložia včas žiadosť o uzavretie skládky odpadov a projektovú dokumentáciu  
na jej uzavretie, uložiť túto povinnosť vypracovania projektovej dokumentácie a uzavretia skládky  
SIŽP, čo sa v súčasnosti javí v praxi ako ťažko realizovateľné.  
NKÚ SR chce poukázať na viaceré vecné a procedurálne problémy, ktoré boli kontrolou zistené a na ktorých od-  
stránenie nedáva súčasná legislatíva ministerstvu a SIŽP dostatočnú právomoc. V prípadoch, keď nebola prevádz-  
kovateľmi skládok odpadov vytvorená žiadna, alebo dostatočná účelová finančná rezerva, na uzatváranie  
a rekultiváciu skládok je táto od prevádzkovateľov spravidla nevymožiteľná a dotknuté náklady tak musí  
znášať štát, prípadne samospráva.  
V prípadoch obštrukcií zo strany prevádzkovateľa k výkonu kontroly SIŽP, už uvedených, dochádza k odsúva-  
niu a nepriamo k mareniu výkonu štátneho dozoru.  
Uvedené okolnosti sú z pohľadu NKÚ SR spôsobené nedostatočnosťou legislatívy, ktorá je takto v niekto-  
rých prípadoch prekážkou v účinnom vykonávaní štátneho dozoru a vymáhaní environmentálneho práva.  
Za priestor na zlepšenie výkonu štátneho dozoru považuje NKÚ aj úpravu legislatívy takým spôsobom, aby bolo  
umožnené kontrolným orgánom vstupovať v odôvodnených prípadoch do prevádzok neobmedzene, a to aj bez  
súhlasu ich štatutárov a bez poverenia na vykonanie kontroly.  
Kontrola NKÚ SR ukázala, že zo strany MŽP SR je vyvíjaná značná snaha o riešenie dlhodobých problémov spo-  
jených s uzatváraním starých skládok odpadu. Environmentálnou výzvou v rámci strategických cieľov SIŽP na ob-  
dobie 2018 – 2022 je uzatváranie všetkých starých skládok, ktoré nesplnili požiadavky legislatívy EÚ a za ktoré je  
proti SR vedené zo strany EK konanie o porušení povinnosti, tzv. infringement proces. MŽP SR priebežne v zmysle  
svojej komunikácie s EK plánuje uzatvoriť 24 skládok odpadov do konca roka 2021. NKÚ SR považuje december  
2021, ako termín na uzatvorenie vybraných skládok za ohrozený aj vzhľadom na skutočnosť, že „Konečné  
rozhodnutia“ k mnohým z nich majú byť vydané v januári 2021. Samotné uzatváranie skládok odpadov je finančne  
náročné, keďže osem skládok odpadov nemalo vytvorenú dostatočnú, prípadne žiadnu účelovú finančnú rezervu  
na ich uzavretie a rekultiváciu. SR môžu byť, v prípade nedodržania termínov, uložené sankcie; obdobne ako po-  
kuta vo výške 1,8 mil. eur za skládku odpadov v Považskom Chlmci.  
Okrem zistení na kontrolovaných subjektoch, NKÚ SR upozorňuje na nutnosť urýchleného prijatia opatrení na  
riešenie dlhoročne pretrvávajúcich problémov starých skládok odpadu. Aktuálna sa tiež ukazuje aj otázka  
nájdenia finančných zdrojov na riešenie problému starých skládok, ktoré sú zároveň environmentálnymi záťažami  
a to najmä takými, ktoré preukázateľne ohrozujú životné prostredie a majú vplyv na zdravie obyvateľstva.  
ODPORÚČANIA NKÚ SR  
V záujme zlepšiť výkon štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, ako aj prispieť k odstraňovaniu pretrvávajú-  
cich problémov s uzatváraním nepoužívaných skládok odpadov a sanáciou skládok odpadov, ktoré sú environmen-  
tálnymi záťažami – NKÚ SR odporúča:  
Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie:  
vyžadovať od rezortu životného prostredia, aby ho informoval raz ročne o stave skládok odpadov, o postu-  
poch v uzatváraní skládok odpadov, o prekážkach brániacim ich včasnému uzatváraniu, ako aj o progrese  
v sanácií environmentálnych záťaží;  
vyžadovať od Ministerstva životného prostredia SR vypracovanie analýzy právneho stavu a prekážok pri vy-  
nucovaní environmentálneho práva.  
7
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
KONTROLNÁ AKCIA  
1. ÚČEL KONTROLNEJ AKCIE  
Účelom kontrolnej akcie bolo preveriť účinnosť a efektívnosť procesov inštitúcií zameraných na riadenie a výkon  
štátneho dozoru, zameraného na kontrolnú činnosť prevádzok skládkovania odpadov.  
Predmetom kontroly bolo:  
na MŽP SR – preveriť riadiace a kontrolné procesy, zmerané na výkon štátneho dozoru na skládkach odpa-  
dov a ich prevádzkovateľov (vrátane skládok odpadov, ktoré sú environmentálnymi záťažami), ktoré vykoná-  
vajú SIŽP a okresné úrady;  
na SIŽP – preveriť riadenie, plánovanie, výkon, vyhodnocovanie a kontroly súvisiace s uskutočňovaním úloh  
štátneho dozoru týkajúceho sa skládok odpadov prevádzkovateľov.  
Okrem fyzickej kontroly na uvedených subjektoch preveroval NKÚ SR aj vybrané činnosti štátneho dozoru v odpa-  
dovom hospodárstve na vzorke osemnástich okresných úradov a pätnástich skládkach odpadov prostredníctvom  
písomného vyžiadania dokladov a informácií.  
NKÚ SR pri kontrole vychádzalo z nasledovných kľúčových faktov:  
v SR je stále vysoký počet prevádzkovaných skládok odpadu;  
v SR je vysoký počet už nepoužívaných skládok odpadu, ktoré sú environmentálnymi záťažami;  
EK v „odôvodnenom stanovisku“ z marca 2019 uviedla, že 35 skládok odpadov v SR nie je v súlade so  
smernicou o skládkach odpadov;  
SIŽP identifikovala v nedávnej minulosti viacero skládok odpadov, kde došlo k závažným porušeniam en-  
vironmentálnej legislatívy a boli zistené riziká vplyvu daných prevádzok na stav okolitého životného pro-  
stredia;  
štátny dozor v životnom prostredí je nezastupiteľnou aktivitou štátu; prostredníctvom neho vie štát zisťovať  
porušovanie legislatívy, znečisťovanie životného prostredia, ale aj ukladať sankcie a nariaďovať prijatie  
opatrení na nápravu na odstraňovanie nedostatkov.  
2. RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE  
Európska legislatíva, konkrétne čl. 14 Smernice Rady 1999/31/ES, z 26.apríla 1999, o skládkach odpadov, ukladá  
medzi inými pre všetky skládky odpadov, ktorých prevádzkovanie bolo povolené pred transponovaním tejto smer-  
nice do národnej legislatívy členských krajín, nasledovné podmienky:  
skládky odpadov, s ktorých prevádzkou sa počíta aj naďalej, musia mať spracovaný plán úpravy, obsa-  
hujúci konkrétne technické riešenia skládky, podľa ktorého by daná skládka odpadov spĺňala bezpečné  
prevádzkovanie;  
pre skládky odpadov s vypracovaným plánom úpravy musia kompetentné orgány vydať konečné rozhod-  
nutie, v ktorom sa určí, či daná skládka odpadov môže aj naďalej pokračovať v prevádzke, alebo musí byť  
uzavretá;  
skládky odpadov, ktoré nemajú platné p2.2.ovolenie na prevádzkovanie, musia byť čo najskôr uzavreté.  
2.1. ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA  
Kontrola bola vykonaná na základe plánu kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2020 a nadväzovala na tému environ-  
mentálnej udržateľnosti, ako jednej zo strategických oblastí zamerania kontrolnej činnosti NKÚ SR na roky 2018  
až 2020.  
Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o NKÚ SR a medzinárodnými štandardami INTOSAI: ISSAI 100 –  
Základné princípy kontroly verejného sektora; ISSAI 300 – Základné princípy kontroly výkonnosti; ISSAI 400 –  
Základné princípy kontroly súladu.  
8
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
NKÚ SR preveroval kvalitu výkonu štátneho dozoru a jeho súlad s legislatívou na vzorke 72 správ z kontrol vyko-  
naných SIŽP. Ďalej boli analyzované dve hodnotenia environmentálnych rizík, spracované formou trojročných plá-  
nov kontroly SIŽP.  
V rámci kontrolnej akcie bola spracovaná expertná analýza odborníkom v danej oblasti, ktorý pracuje na pozícii  
vedúceho oddelenia odpadového hospodárstva agentúry pre životné prostredie Českej republiky „Cenia“. V rámci  
analýzy bolo vypracované posúdenie vybraných metodík, dokumentácie a výstupov z kontrolnej činnosti SIŽP. Vý-  
sledky boli použité primerane v protokoloch o výsledku kontroly a celý materiál bol odovzdaný SIŽP.  
Kontrolovaným obdobím boli roky 2015 – 2019 a súvisiace obdobia.  
2.2. VÝKON KONTROLY  
Kontrola potvrdila vopred stanovené riziká a dospela najmä k týmto zisteniam.  
Systém na vyhodnocovanie kontrolnej činnosti orgánov štátneho dozoru je neúčinný a neefektívny, MŽP SR  
nemalo k dispozícii výstupy z kontrolnej činnosti okresných úradov – odborov starostlivosti o životné prostre-  
die, vykonanej v rámci štátneho dozoru, a to ani jednotlivo ani vo forme ročných vyhodnotení.  
MŽP SR nevydalo dostatočne včas usmerňovacie dokumenty k „Plánom prác“ a „Konečných rozhodnutí“ s cie-  
ľom prevádzkovať a uzatvárať skládky odpadov v súlade so smernicou o skládkach odpadov. S uvedeným  
súvisí infringement proces zo strany EK voči SR za nedodržanie podmienok Smernice Rady 1999/31/ES z  
26. apríla 1999 o skládkach odpadov.  
MŽP SR nevykonalo kontroly zamerané na kvalitu výkonu štátneho dozoru na skládkach odpadov; ktorý vyko-  
návajú orgány štátnej správy.  
SIŽP nemala spracovanú stratégiu a strategické ciele pre výkon kontrol v oblastiach životného prostredia. Vý-  
znamnejšie a rizikovejšie prevádzky neboli preverované podrobnejšie, než menej rizikové a menej významné.  
SIŽP nekontrolovala splnenie vybraných opatrení na nápravu za účelom odstránenia zistených nedostatkov  
z predchádzajúcich kontrol včas; výkon vnútornej kontroly, v zameraní na kontrolu procesov a kvality štátneho  
dozoru prevádzok spadajúcich pod režim zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečis-  
tenia, bol neúčinný.  
SIŽP nevykonávala žiadne kontroly v rámci štátneho dozoru ohľadom plánov prác k environmentálnym záťa-  
žiam, čím nekonala v súlade so zákonom č. 409 /2011 Z. z. o environmentálnych záťažiach.  
2.3. ŠPECIFICKÉ OBLASTI  
MŽP SR je v zmysle zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie ústredným orgá-  
nom (štátnej správy starostlivosti o životné prostredie) a v zmysle tohto zákona – ako aj zákona č. 79/2015 Z. z.  
o odpadoch a zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia za-  
bezpečuje riadenie orgánov štátnej správy v životnom prostredí, ktoré obsahuje štátny dozor vykonávaný SIŽP  
a okresnými úradmi. MŽP SR – má, okrem iného, povinnosť vykonávať kontroly týchto organizácií v zmysle zákona  
č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.  
Štátny dozor na najvýznamnejších skládkach odpadov je vykonávaný SIŽP – Odborom integrovaného povoľovania  
a kontroly, ktorý je zároveň povoľovacím orgánom prevádzok vrátane skládok odpadov spadajúcich pod režim zá-  
kona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. V roku 2019 spadalo  
do tohto režimu 86 aktívne využívaných skládok odpadov. SIŽP v tejto súvislosti svojou kontrolnou činnosťou v ne-  
dávnej minulosti identifikovala na viacerých skládkach odpadov závažné porušenia legislatívy a neakceptovateľný  
stav s vysokým rizikom nebezpečného vplyvu na životné prostredie, akým boli nelegálne ukladanie neschválených  
a nebezpečných odpadov na skládky odpadov, ktoré neboli na takýto odpad uspôsobené a nemali na daný odpad  
povolenie, nesprávne vykonané uzatvorenie skládok odpadov a iné.  
Závažným problémom pri prevádzkovaní skládok odpadov je tvorba účelovej finančnej rezervy jej prevádzkovate-  
ľom na uzavretie a rekultiváciu skládok odpadov, ktorej tvorbu a výšku SIŽP pravidelne kontroluje. Podľa prevere-  
nej dokumentácie MŽP SR a SIŽP, k máju 2020 bolo v SR až desať skládok odpadov, na ktorých nebola vytvorená  
žiadna, alebo dostatočná rezerva, pričom jej dostačujúce vytvorenie je povinnosťou podľa európskej aj národnej  
9
N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
legislatívy. SIŽP musí neraz pri svojej kontrolnej činnosti čeliť rôznym obštrukciám zo strany kontrolovaných pre-  
vádzkovateľov, ako je odsúvanie termínov kontrol, nepreberanie pošty a iné. Legislatíva umožňuje v prípadoch,  
keď prevádzkovatelia skládok nepredložia včas žiadosť o uzavretie skládky odpadov a projektovú dokumentáciu  
na jej uzavretie, uložiť povinnosť vypracovania projektovej dokumentácie i uzavretie skládky SIŽP.  
3. REAKCIA KONTROLOVANÝCH SUBJEKTOV  
MŽP SR nepredložilo voči zisteniam námietky.  
SIŽP predložila námietky k trom zisteniam z 15 uvedených v protokole o výsledku kontroly. Na základe predlože-  
ných argumentov SIŽP, NKÚ SR čiastočne akceptoval jednu námietku. Akceptovanie námietky bolo zohľadnené  
zmenou textu daného zistenia v dodatku č. 1 k protokolu o výsledku ontroly.  
Obidva subjekty sa zaviazali na základe zistení prijať primerané opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a  
informovať NKÚ SR o plnení prijatých opatrení. NKÚ SR bude prijaté opatrenia vyhodnocovať s možnosťou vyko-  
nania následnej kontroly podrobností ich splnenia  
4. KONTAKT  
Slovenská inšpekcia životného prostredia  
Grösslingova č. 5,  
811 09 Bratislava  
Najvyšší kontrolný úrad SR Ministerstvo životného prostredia SR  
Priemyselná 2,  
Nám. Ľ. Štúra 1,  
812 35 Bratislava  
824 73 Bratislava;  
10