N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Prevody nehnuteľného majetku obcí

| 1

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK..........................................................................................................................................................3

VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA .......................................................................................................................4

KONTROLNÁ AKCIA .........................................................................................................................................................5

1

2

3

ÚČEL KONTROLNEJ AKCIE ....................................................................................................................................5

RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE.................................................................................................................................5

VÝSLEDKY KONTROLNEJ AKCIE...........................................................................................................................6

3.1

3.2

3.3

3.4

C

N

C

HÝBAJÚCE A NEJEDNOZANČNÉ VNÚTORNÉ PRAVIDLÁ PREVODU MAJETKU OBCE........................................................................6

EDOSTATOČNÁ PRÍPRAVA PREVODU MAJETKU OBCE...............................................................................................................7

HYBNÝ PROCES PREVODU MAJETKU OBCE .............................................................................................................................8

SLABÁ KONTROLA PREVODU MAJETKU OBCE ............................................................................................................................9

4

5

6

REAKCIA KONTROLOVANÉHO SUBJEKTU ........................................................................................................11

KONTAKT ................................................................................................................................................................11

PRÍLOHY..................................................................................................................................................................12

PRÍLOHA Č. 1: DOBRÁ PRAX PRI PREVODE NEHNUTEĽNÉHO MAJETKU OBCE ............................................................................................12

| 2

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

ZOZNAM SKRATIEK

SKRATKA

VÝZNAM

CUET

centrálna úradná elektronická tabuľa

katastrálny zákon

zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníc-

kych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení

neskorších predpisov

MsZ

mestské zastupiteľstvo

NKÚ SR

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Občiansky zákonník

zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpi-

sov

Obchodný zákonník

zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších pred-

pisov

OcZ

obecné zastupiteľstvo

OVS

obchodná verejná súťaž

PÚ SR

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

zákon o e-Governmente

zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti or-

gánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zá-

kon o e-Governmente)

zákon o finančnej kontrole

zákon o majetku obcí

zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a do-

plnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov

zákon o registri partnerov verejného sektora

zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

zákon o slobode informácií

zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informá-

cií) v znení neskorších predpisov

zákon o štátnej pomoci

zákon o účtovníctve

zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej

pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých záko-

nov (zákon o štátnej pomoci) v znení neskorších predpisov

zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

| 3

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

VÝZNAMNÉ ZISTENIA A ODPORÚČANIA

Hospodáriť a nakladať s vlastným majetkom podľa svojho uváženia je jednou z najsilnejších právomocí samosprávy miest

a obcí. Toto právo slovenská legislatíva pomerne prísne reguluje. Nakladanie s majetkom obcí upravuje viacero zákonov,

z nich najdôležitejší je zákon o majetku obcí z roku 1991. Jeho novely z rokov 2009 a 2010 priniesli obciam pri nakladaní

s ich majetkom viacero zmien – nové povinnosti aj nové možnosti ako čo najlepšie a pre obce najvýhodnejšie hospodáriť

s vlastným majetkom. Napriek pomerne prísnym právnym reguláciám prevodov nehnuteľného majetku obcí dochá-

dza k ich nerešpektovaniu a nedodržiavaniu. Preto sa NKÚ SR v rámci svojej kontrolnej činnosti rozhodol na vzorke

dvanástich vybraných miest a obcí Žilinského kraja preveriť a zhodnotiť postupy miestnej samosprávy pri prevodoch jej

nehnuteľného majetku a vyhodnotiť používanie sprísnených pravidiel v tejto oblasti v takmer desaťročnej praxi. Kontrolo-

vaným obdobím boli roky 2016 – 2019.

Kontrola vo všeobecnosti potvrdila viacero rizík súvisiacich s prevodom nehnuteľného majetku obcí:

•

nedostatočná a nejednoznačná úprava nakladania s nehnuteľným majetkom obce v zásadách hospodárenia,

prevod majetku, ktorý obec nevedie vo svojom účtovníctve a nepozná jeho hodnotu,

prevod majetku obce bez analýzy jeho potreby pre rozvoj obce v budúcnosti,

nedodržanie zákonných a vnútorných pravidiel, povinností pri prevode nehnuteľného majetku obce,

nadmerné využívanie inštitútu osobitného zreteľa pri prevode nehnuteľnosti obce,

prevody majetku za symbolickú cenu 1 euro (obchádzanie zákazu darovania nehnuteľného majetku obce),

chýbajúca vnútorná kontrola a nezabezpečenie verejnej kontroly prevodu nehnuteľného majetku obce.

Obce sa pri prevode svojho nehnuteľného majetku nesprávali vždy ako dobrý hospodár.

Zákon o majetku obcí umožnil obciam prevádzať svoj majetok z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Tento spôsob pre-

vodu obecných nehnuteľností sa stal dominantným. Medzi rokmi 2016 – 2019 ho obce na severe Slovenska využili vo viac

ako 66 % prevodov. Zákon o majetku obcí pritom nielenže neurčuje, čo to osobitný zreteľ je a ponecháva obciam

v tomto smere absolútne voľnú ruku, ale aj nie celkom jasne a jednoznačne upravuje proces schvaľovania zámeru

a spôsobu prevodu nehnuteľného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Obce si znenie zákona vysvetľujú

rôzne. V zásade sa delia na dve skupiny. Jedna v súlade s logikou, duchom zákona o majetku obcí a s väčšinovým názo-

rom odbornej verejnosti schvaľuje prevod svojho nehnuteľného majetku tzv. dvojkolovým systémom. Teda najskôr OcZ

schváli zámer a spôsob prevodu, potom tento zámer a spôsob zverejní najmenej na 15 dní a následne OcZ odsúhlasí

samotný prevod majetku. Druhá časť obcí aj v dôsledku vyhýbavých a len odporúčacích stanovísk gestora zákona a or-

gánov dozoru či časti odbornej verejnosti proces prevodu nehnuteľného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa

zjednodušila. Bez predchádzajúceho rozhodnutia OcZ o spôsobe prevodu svojho nehnuteľného majetku z dôvodu hod-

ného osobitného zreteľa na základe rozhodnutia starostu alebo primátora, tieto obce zverejnili na 15 dní takýto zámer

a následne OcZ na jednom zasadnutí schváli už zverejnený zámer a spôsob prevodu ako aj samotný prevod.

Jednoznačná nie je ani obsahová stránka prevodu obecného nehnuteľného majetku. Tým, že zákon o majetku obcí neur-

čuje, čo je to osobitný zreteľ, len povinnosť odôvodniť ho, dochádza k rôznym a vo väčšine prípadov k nedostatočným

odôvodneniam takýchto prevodov. Obce vo svojich zdôvodneniach takmer výlučne uvádzali len záujmy kupujúceho,

prečo chce od obce kúpiť jej majetok, ale záujmy obce, aký prospech z takéhoto prevodu bude mať obec, boli zdôvodnené

len výnimočne.

Rovnako je to aj s cenou. Pokiaľ obce nepredávali svoj majetok súťažnými postupmi, tak pri prevode z dôvodu hodného

osobitného zreteľa, ale aj pri predaji pozemkov pod stavbami kupujúceho, nebolo pravidlom, že kúpna cena zodpovedala

trhovým cenám alebo znaleckému posudku. Ten pri osobitom zreteli ani nebol vždy vypracovaný. Obce nezvykli zdô-

vodniť predaj svojho majetku pod trhovú či dokonca symbolickú cenu. Väčšina obcí si pritom neuvedomuje, že

predajom svojho majetku pod trhovú cenu hospodárskemu subjektu poskytujú nepriamu nepeňažnú pomoc v zmysle zá-

kona o štátnej pomoci, z čoho im vyplývajú určité povinnosti. Nejednoznačná legislatíva prevodov z dôvodu hodného oso-

bitného zreteľa vytvára priestor na nevýhodné prevody. Umožňuje samospráve previesť svoj nehnuteľný majetok z akého-

koľvek dôvodu a za akúkoľvek cenu.

Na základe výsledkov kontroly a vyššie uvedeného preto NKÚ SR navrhuje Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre verejnú správu a regionálny rozvoj odporučiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky:

•

v zákone o majetku obcí komplexne riešiť problematiku prevodu majetku obcí z dôvodu hodného osobit-

ného zreteľa, najmä z procesného hľadiska tak, aby bol jednoznačný, jasný a nespochybniteľný a tiež vo vzťahu

k určeniu ceny.

| 4

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

KONTROLNÁ AKCIA

ÚČEL KONTROLNEJ AKCIE

1

Jednou zo základných úloh miestnej samosprávy obcí je vykonávať úkony súvisiace s riadnym hospodárením s nehnuteľ-

ným majetkom obce a tento majetok používať na plnenie úloh obce. Hospodáriť so svojim majetkom podľa svojho uváže-

nia je jedným z najsilnejších samosprávnych nástrojov obcí. Tento nástroj je však v podmienkach Slovenskej republiky

legislatívne regulovaný, po novelách zákona o majetku obcí v rokoch 2009 a 2010 pomerne prísne. Napriek tomu sa NKÚ

SR pri svojej kontrolnej činnosti takmer pravidelne stretáva s nerešpektovaním a nedodržiavaním zákonných postupov

pri prevodoch nehnuteľného majetku obcí. Preto sa rozhodol komplexne zhodnotiť postupy obcí pri prevodoch svojho

majetku a vyhodnotiť používanie sprísnených pravidiel v tejto oblasti v takmer desaťročnej praxi.

Účelom kontroly bolo preveriť dodržiavanie pravidiel súvisiacich s nakladaním obecného nehnuteľného majetku

a zhodnotiť prevod majetku obce z hľadiska zásad dobrého hospodára. Zároveň zhodnotiť úpravu pravidiel pre-

vodu majetku obcí v platnej legislatíve. Poukázaním na nedostatky obcí pri prevode nehnuteľného majetku a upozor-

nením na rezervy legislatívnej úpravy prevodu majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa a potreby jej spresnenia

kontrola splnila svoj účel.

Predmet kontroly:

1. vnútorné pravidlá prevodu majetku obce (zásady hospodárenia s majetkom obce) – Upravujú zásady hospodárenia

s majetkom obce pravidlá a postupy prevodu nehnuteľného majetku obce dostatočne, jasne, zrozumiteľne a jednoz-

načne?

2. príprava prevodu majetku obce – Analyzovala obec výhodnosť prevodu svojho nehnuteľného majetku? Zvažovala

všetky za a proti?

3. proces prevodu majetku obce – Postupovala obec pri prevode svojho nehnuteľného majetku správne?

4. kontrola prevodu majetku obce – Bola vykonaná vnútorná a zabezpečená verejná kontrola prevodu nehnuteľného

majetku obce?

2

RÁMEC KONTROLNEJ AKCIE

Nakladanie obcí so svojim majetkom v prvom rade upravuje zákon o majetku obcí. Okrem neho však obce pri prevodoch

svojich nehnuteľností musia vychádzať a dodržiavať aj ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy ako zákon o obecnom

zriadení, zákon o štátnej pomoci, zákon o registri partnerov verejného sektora, zákon o slobode informácií, zákon o fi-

nančnej kontrole, zákon o účtovníctve, Občiansky či Obchodný zákonník, katastrálny zákon, zákon o e-Governmente Do-

držanie všetkých zákonných pravidiel a povinností pri prevode majetku obce je nevyhnutnou podmienkou platnosti pre-

vodných zmlúv, a teda i povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Okrem vyššie uvedených zákonov by sa mestá a obce pri prevodoch svojho nehnuteľného majetku mali riadiť zásadami

dobrého hospodára, ktorý:

•

koná zodpovedne a svedomito,

je znalý problematiky (pozná hodnotu svojho majetku),

koná tak, akoby nakladal s vlastným majetkom, v záujme a v prospech obce, nie v záujme iných osôb

na úkor obce,

•

stará sa nielen o to, aby nevznikla škoda na majetku jeho úbytkom, ale aj o to, aby bol majetok zhodnotený

a rozmnožený v maximálnej možnej miere, aká je v danej chvíli možná.

Tieto zásady sú z hľadiska prospechu prevodov pre rozvoj obce rovnako dôležité ako platné zákonné pravidlá. No v sú-

časnosti spadajú do oblasti dobrej praxe, keďže v slovenskej legislatíve nie sú zásady dobrého hospodára konkrétne

zakotvené a upravené. Správny postup pri prevode nehnuteľného majetku miest a obcí z pohľadu dobrej praxe identifiko-

vanej NKÚ SR na základe výsledkov tejto kontroly je uvedený v prílohe č. 1 tejto správy.

Kontrola bola vykonaná v dvanástich obciach Žilinského kraja vybraných na základe rizikovej analýzy – mestá Liptovský

Mikuláš, Trstená, Tvrdošín, Žilina a obce Liptovská Anna, Lysica, Makov, Olešná, Podbiel, Predmier, Stará Bystrica, Tur-

ček. Kontrolovaným obdobím boli roky 2016 – 2019. Kontrola potvrdila všetky NKÚ SR identifikované riziká súvisiace

s nakladaním nehnuteľného obecného majetku, samozrejme nie vo všetkých kontrolovaných obciach v rovnakej miere.

| 5

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3

VÝSLEDKY KONTROLNEJ AKCIE

CHÝBAJÚCE A NEJEDNOZANČNÉ VNÚTORNÉ PRAVIDLÁ PREVODU MAJETKU OBCE

3.1

Pravidlá prevodu nehnuteľného majetku obce okrem zákona o majetku obcí majú v prvom rade upravovať zásady hospo-

dárenia s majetkom obce. V oblasti nakladania s obecným majetkom ide o najvýznamnejší vnútorný predpis obce. Povin-

nosť ich vypracovania a schválenia OcZ vyplýva priamo zo zákona o majetku obcí.

Tak ako v predchádzajúcich kontrolách v miestnej samospráve aj výsledky tejto



Obec je povinná prijať zásady

kontroly potvrdili pravidlo, že s klesajúcou veľkosťou obce klesá aj úroveň, kva-

lita jej vnútorných predpisov a pravidiel. Z kontrolovaných obcí zásady hospo-

dárenia so svojim majetkom nemali Liptovská Anna a Podbiel.

hospodárenia so svojim majet-

kom, ktoré nemajú kopírovať

všeobecné znenie zákona o ma-

jetku obcí. Naopak zásady majú

konkretizovať zákonné ustano-

venia na osobitné podmienky

obce a upraviť tie úkony, ohľa-

dom ktorých zákony „mlčia“.

Zásady hospodárenia obcí Lysica, Olešná, Predmier a Turček nedostatočne, ne-

jasne a nejednoznačne upravovali pravidlá prevodu nehnuteľného majetku,

najmä rozdelenie právomocí v tejto oblasti medzi OcZ a starostom obce. Pri ich

tvorbe a schvaľovaní tieto obce nevenovali náležitú pozornosť obsahovým, ale ani

významovým náležitostiam. Kopírovali len zákon o majetku obcí bez bližších úprav

(konkretizácií) zákonných ustanovení na vlastné podmienky. Podľa zásad hospo-

dárenia Lysice bol starosta obce nad rámec zákona o majetku obcí splnomocnený

bližšie konkretizovať ich znenie svojimi pokynmi.

Zásady hospodárenia Liptovského Mikuláša presunuli výlučnú právomoc MsZ rozhodovať o spôsobe prevodu nehnuteľ-

ného majetku mesta z dôvodu hodného osobitného zreteľa na primátora mesta, t. j. zverejniť zámer prevodu nehnuteľného

majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa bez predchádzajúceho rozhodnutia MsZ o takomto spôsobe prevodu ma-

jetku mesta. Obce Lysica, Olešná a Turček v rozpore s dobrou praxou nemali zadefinovanú prebytočnosť a neu-

potrebiteľnosť nehnuteľného majetku. Kritériá neupotrebiteľnosti nehnuteľného majetku nemalo určené ani mesto Ži-

lina.

Napriek nedostatkom ako príklady dobrej praxe možno vyzdvihnúť zásady hospodárenia s majetkom Makova, Starej Bys-

trice a Liptovského Mikuláša. Stará Bystrica upravila kritériá a pravidlá posudzovania a zdokumentovania prebytočného

a neupotrebiteľného majetku a možností jeho ďalšieho využitia prostredníctvom komisie menovanej starostom obce.

Obec vymedzila podmienky prevodu svojho majetku priamym predajom a OVS. Zásady hospodárenia Liptovského Miku-

láša určili všeobecné podmienky OVS na prevod majetku mesta, vrátane povinnosti pri všeobecnej hodnote majetku nad

200 000,00 eur zverejniť takýto zámer nielen v regionálnej ale aj v celoslovenskej tlači a na medzinárodných inzertných

portáloch. Stanovili tiež minimálne ceny pozemkov v jednotlivých zónach mesta a príklady, kedy je možné znížiť cenu

nehnuteľnosti pod minimálne sadzby za predaj pozemkov. Makov, Stará Bystrica aj Liptovský Mikuláš podmienili

prevod svojho nehnuteľného majetku vypracovaním znaleckého posudku na náklady kupujúceho.

Žiadne zo skontrolovaných zásad hospodárenia neurčovali náležitosti zdôvodnenia osobitného zreteľa pri prevode nehnu-

teľného majetku obce. Zásady hospodárenia kontrolovaných obcí, okrem troch, neupravovali prevod majetku z dô-

vodu hodného osobitného zreteľa.

Len zásady hospodárenia Liptovského Mikuláša, Olešnej a Tvrdošína obsahovali príklady a prípady, za ktorých je možné

použiť tento spôsob prevodu nehnuteľného majetku obce – prevod pozemku s malou výmerou, prevod pozemku po spl-

není špecifických kritérií, podpora sociálnych, charitatívnych, zdravotníckych, vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, iné ve-

rejnoprospešné účely.

| 6

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3.2

NEDOSTATOČNÁ PRÍPRAVA PREVODU MAJETKU OBCE

Základom úspechu akéhokoľvek procesu, prevodu nehnuteľného majetku obce nevynímajúc, je jeho dôkladná a dobrá

príprava. Nie všetky a nie pri každom predaji obce tejto etape prevodu svojho nehnuteľného majetku venovali náležitú

pozornosť.

Vo všeobecnosti možno konštatovať podobne ako v prípade úpravy vnútorných pravidiel prevodu majetku, že čím menšia

obec, tým sa viac zanedbávala príprava prevodu nehnuteľného majetku obce. Menšie obce neanalyzovali (Liptovská

Anna, Lysica) alebo len čiastočne (Predmier, Olešná) výhodnosť prevodov svojho nehnuteľného majetku na druhú osobu.

Ostatné kontrolované obce a mestá napriek nedodržaniu formálnych pravidiel určených v zásadách hospodárenia (Stará

Bystrica) alebo chýbajúcim formalizovaným pravidlám postupu a zdokumentovania posudzovania prebytočnosti nehnuteľ-

ného majetku (Liptovský Mikuláš, Turček, Makov, Podbiel, Trstená, Tvrdošín a Žilina) sa zaoberali otázkou potrebnosti

prevádzaného nehnuteľného majetku, či ho v budúcnosti nebudú potrebovať, aké je jeho využitie z hľadiska územného

plánu. Dialo sa tak najčastejšie prostredníctvom komisií OcZ alebo príslušných odborov obecného úradu. Postupovali tak

v súlade so zásadami dobrého hospodára, ktorý koná akoby nakladal s vlastným majetkom, v záujme a v prospech obce.

V menšej miere sa obce zaoberali výhodnosťou jednotli-



Pri prevode majetku je vhodné posúdiť:

- možné budúce využitie majetku,

vých spôsobov prevodu, ktorý je pre obce najvýhodnejší

a prečo. Väčšinu preverených prevodov kontrolované obce

a mestá realizovali na základe žiadostí budúcich nadobúdate-

ľov, a tým pádom aj spôsobom prevodu z dôvodu hodného oso-

bitného zreteľa. Zo zdôvodnení týchto prevodov však boli

známe takmer výlučne len záujmy kupujúcich. Obcami najčas-

tejšie uvádzané dôvody prevodov svojho nehnuteľného majetku

boli majetkovoprávne vysporiadanie, susedstvo pozemkov

- súlad s legislatívou a vnútornými predpismi obce,

- súlad s územným plánom,

- ekonomické aspekty (výhodnosť) prevodu.

Predaný majetok nie je jednoduché získať naspäť

do vlastníctva obce.

obce s pozemkami žiadateľa (a to bez ohľadu na ich veľkosť), scelenie pozemkov kupujúceho, dlhodobé užívanie a sta-

rostlivosť o žiadané pozemky obce, podpora bytovej výstavby v obci. Pri prevodoch nehnuteľného majetku mesta Lip-

tovský Mikuláš, ktorý pred predajom mali budúci nadobúdatelia v prenájme, chýbala analýza výhodnosti predaja

pred dovtedajším prenájmom.

Z dvanástich kontrolovaných obcí len Liptovská Anna (všetky pozemky) a Stará Bystrica (šesť pozemkov z 54) predali

majetok, ktorý neviedli v zmysle zákona o majetku obcí vo svojom účtovníctve.

Nie všetky obce poznali všeobecnú hodnotu nimi predávaného nehnuteľného majetku. Liptovská Anna, Podbiel,

Trstená (pri prevodoch z dôvodu hodného osobitného zreteľa), Olešná, Makov, Predmier a Lysica nedali k nimi prevádza-

ným nehnuteľnostiam vypracovať znalecké posudky na určenie ich hodnoty, resp. len výnimočne.

V prípade Makova ich vypracovanie bolo vyžadované zásadami hospodárenia. Nepostupovali tak ako dobrý hospodár,

ktorý koná len na základe všetkých informácií, t. j. pozná hodnotu svojho majetku, ktorý predáva. S výnimkou Makova tieto

obce nemali určený ani spôsob a kritériá na určovanie cien obecných pozemkov. Odvolávali sa na obvyklé ceny na miest-

nom trhu, ktoré však nemali ničím podložené. Kúpne ceny boli výsledkom dohody s kupujúcimi.

Ako príklady dobrej praxe môžu slúžiť Liptovský Mikuláš a Stará Bystrica, kde pri prevodoch z dôvodov hodných osobit-

ného zreteľa mali určené kritériá na zníženie cien pozemkov pod trhovú cenu, resp. cenu určenú znaleckým posudkom.

Žilina mala na stanovenie hodnoty pozemkov do 50 m²určenú metodickú pomôcku a od roku 2019 bol súčasťou podkladov

pre rozhodnutie MsZ o prevode majetku mesta aj odhad jeho trhovej ceny. Orientačné ceny pozemkov určené niektorými

obcami v zásadách hospodárenia (Liptovský Mikuláš, Olešná) neboli v priebehu kontrolovaného obdobia prehodnoco-

vané, a tak nezohľadňovali a neodrážali stav na miestnom realitnom trhu. Vo všetkých kontrolovaných obciach o konečnej

kúpnej cene vždy rozhodlo obecné zastupiteľstvo.

| 7

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

3.3

CHYBNÝ PROCES PREVODU MAJETKU OBCE

Kontrolované mestá a obce nie vždy previedli vlastníctvo k svojmu majetku na druhé osoby správne. Problémy boli zis-

tené najmä pri prevodoch nehnuteľného majetku obcí z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Správne, v duchu

zákona o majetku obcí, t. j. dvojkolovým systémom pri prevode nehnuteľného majetku z dôvodu hodného osobitného

zreteľa postupovali Makov (s výnimkou jedného prípadu), Olešná, Stará Bystrica (s výnimkou dvoch prípadov), Trstená a

Turček.

Zvyšné kontrolované obce vychádzajúc len z úpravy inštitútu osobitného zreteľa a neberúc do úvahy jeho súvislosť s vý-

lučnou právomocou OcZ schvaľovať spôsob prevodu nehnuteľného majetku obce na jednom zasadnutí svojich obecných

zastupiteľstiev schválili tento spôsob prevodu a súčasne aj samotný prevod. Zámer o prevode nehnuteľného majetku

spolu so spôsobom prevodu z dôvodu hodného osobitného zreteľa bol zverejnený na základe rozhodnutia starostu, resp.

primátora pred zasadnutím OcZ, ktoré rozhodovalo o takomto spôsobe prevodu. V Liptovskej Anne bol dokonca jeden

takýto zámer zverejnený až po schválení prevodu nehnuteľného majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa.

Logika zákona o majetku obcí, aj keď treba priznať, že nie celkom úplne jasne a jednoznačnou formuláciou, pritom pred-

pokladá nasledovný postup pri prevode nehnuteľného majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa:

•

schváliť spôsob prevodu v OcZ podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o majetku obcí, t. j. schváliť, že nehnuteľný

majetok sa bude prevádzať z dôvodu hodného osobitného zreteľa, s upozornením, že toto schválenie spôsobu

prevodu neznamená automatické schválenie samotného prevodu nehnuteľného majetku,

•

zverejniť zámer previesť nehnuteľný majetok z dôvodu hodného osobitného zreteľa najmenej na 15 dní pred

schvaľovaním prevodu (v zmysle § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí),

schváliť samotné rozhodnutie o prevode nehnuteľného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa 3/5 väč-

šinou všetkých poslancov OcZ podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí.

Pre rozdielnu prax pri schvaľovaní prevodov nehnuteľného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa a existenciu

viacerých právnych výkladov tohto procesu – jednoznačných odbornej verejnosti a vyhýbavých stanovísk gestora zákona

o majetku obcí a orgánov dozoru, NKÚ SR odporúča v zákone o majetku obcí jednoznačne a nespochybniteľne sta-

noviť postup pri schvaľovaní prevodu nehnuteľného majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa od zá-

meru po samotný prevod.

Táto požiadavka je o to naliehavejšia, že tento spôsob prevodu majetku obce využívajú najčastejšie. Z 2303 prevodov

obecného majetku realizovaného obcami Žilinského kraja v rokoch 2016 – 2019 bol inštitút osobitného zreteľa

použitý až v 66 % prevodov.

Väčšina prevodov z dôvodu hodného osobitného zreteľa bola nedos-



Prevod majetku musí byť výhodný

tatočne zdôvodnená, dva prevody v Podbieli dokonca vôbec. Obce

a mestá si takmer výhradne osvojili dôvody – záujmy kupujúcich. V obcami

uvádzaných zdôvodneniach prevodov ich majetku chýbali dôvody, prečo

boli dané prevody výhodné pre obec a prospešné pre jej rozvoj. V zdôvod-

není osobitného zreteľa, ale aj iných spôsobov prevodu, by z hľadiska dob-

rej praxe a zásad dobrého hospodára, ale aj zákonnej povinnosti majetok

obce zveľaďovať, chrániť a hospodáriť s ním v prospech rozvoja obce a jej

občanov a ochrany a tvorby životného prostredia, malo byť uvedené nielen

a prospešný pre obec nielen pre kupujú-

ceho. Pri odôvodňovaní prevodu, vrá-

tane kúpnej ceny treba pristupovať tak,

aby nevznikol odôvodnený názor, že zá-

sadné ustanovenia o nakladaní s majet-

kom neboli riadne rešpektované.

to, čo prevod prinesie kupujúcemu, ale v prvom rade, aký prospech bude mať takýto prevod pre obec, jej obyvateľov

a životné prostredie. V tomto smere môže ako príklad dobrej praxe slúžiť Liptovský Mikuláš.

Lysica (v dvoch prípadoch), Podbiel a Makov (v troch prípadoch) nezverejnili zámery prevodov svojho nehnuteľného

majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa na svojich internetových stránkach. Makov (v štyroch prípadoch) a Stará

Bystrica prevody svojho nehnuteľného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa síce zverejnili na svojich úradných

tabuliach, ale nie po celú dobu od schválenia zámeru a spôsobu prevodu až do momentu schválenia samotných prevodov

OcZ. Podmienky troch OVS na predaj nehnuteľného majetku zverejnené Turčekom neschválilo jeho OcZ.

| 8

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

V Liptovskej Anne, Podbieli a v Trstenej boli zistené prípady prevodov pozemkov ako pozemkov zastavaných stavbou

vo vlastníctve nadobúdateľa. Podľa údajov z katastrálnej mapy však na takto predaných pozemkoch nestáli žiadne stavby.

V týchto prípadoch nebol naplnený základný predpoklad použitia takéhoto spôsobu prevodu vlastníctva majetku obce,

t. j. existencia stavby kupujúceho na pozemkoch obce. Turček predal budovu školy obchodnej spoločnosti za účelom jej

prestavby na byty bez rozhodnutia skončenia účelového určenia majetku na výchovno-vzdelávací proces OcZ.

Zmluva o prevode vlastníctva dvoch pozemkov obce Lysica bola podpísaná starostom bez predchádzajúceho odsúhlase-

nia tohto prevodu OcZ. Podobne dodatok ku kúpnej zmluve, ktorým sa čiastočne menil predmet prevodu vlastníctva,

Liptovská Anna podpísala bez odsúhlasenia tejto zmeny OcZ.

Za symbolickú cenu 1,00 euro predali svoje pozemky Liptovský Mikuláš,



Pri prevodoch nehnuteľného majetku

Lysica a Predmier. Liptovský Mikuláš a Predmier na verejnoprospešné

účely (rozšírenie školského areálu, vybudovanie predškolského zariade-

nia), Lysica miestnemu urbárskemu spoločenstvu. Liptovský Mikuláš

a Predmier prevody pozemkov za 1,00 euro zabezpečili predkupným prá-

vom obce, resp. súhlasom OcZ na prevod pozemkov tretej osobe. Pred-

mier mal síce snahu zaistiť prevádzaný pozemok a stavbu jaslí predkup-

za symbolickú cenu by sa mali zvažovať

iné formy nakladania s majetkom obce,

napr. nájom alebo výpožička a tým za-

chovať vlastníctvo k majetku obce.

ným právom, avšak k budúcej stavbe jaslí kúpnu cenu nedohodol. To v budúcnosti môže byť zmarené druhou zmluvnou

stranou (obchodnou spoločnosťou) s požadovaním vysokej kúpnej ceny od obce. Zákon o obecnom zriadení zakazuje

darovanie nehnuteľného majetku obce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa Občianskeho zákonníka neplatným

je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V tomto kontexte sa predaj obecných pozemkov za 1,00 euro môže javiť ako obchádzanie zákazu darovania nehnu-

teľného majetku.

V rozpore so zásadami dobrého hospodára Liptovská Anna, Lysica,

Predmier, Stará Bystrica a Turček predali niektoré svoje nehnuteľnosti

za výrazne nižšiu cenu ako susedné obce, prípadne za cenu nižšiu ako

určoval znalecký posudok, či bez ohodnotenia predmetu prevodu zna-

leckým posudkom. Stalo sa tak bez zdôvodnenia nižšej kúpnej ceny a



Predaj nehnuteľností hospodárskym

subjektom pod trhovú cenu je poskytnutím

pomoci podľa zákona o štátnej pomoci.

bez vyžiadania patričnej kompenzácie. A to ani v prípade predaja pozemkov hospodárskym subjektom (Liptovská Anna,

Lysica, Predmier a Turček). Napriek predaju svojich pozemkov pod trhovú cenu hospodárskym subjektom sa tieto štyri

obce nezaoberali otázkou, či im v tejto súvislosti nevznikli povinnosti voči PÚ SR v zmysle zákona o štátnej pomoci.

Žilina v rozpore so zásadou dobrého hospodára v jednom prípade bezodplatne zamenila svoje pozemky v hodnote

20 433,00 eur za pozemky súkromnej obchodnej spoločnosti v hodnote 4 895,00 eur, na ktorých bola postavená

zastávka mestskej hromadnej dopravy. Mesto touto zámenou finančne zvýhodnilo obchodnú spoločnosť v sume

15 537,60 eur.

Trstená a Žilina predali svoje pozemky za cenu vyššiu ako 100 000,00 eur aj osobám nezapísaným v registri partnerov

verejného sektora.

3.4

SLABÁ KONTROLA PREVODU MAJETKU OBCE

Proces prevodov majetku obce musí podliehať kontrole. Obzvlášť pri uplatnení postupu prevodu z dôvodu hodného oso-

bitného zreteľa je kvôli transparentnosti žiaduce, aby kontrola bola prísnejšia. Kontrola prevodov obecného majetku má

dve úrovne – vnútornú a vonkajšiu (verejnú).

Oblasť vnútornej kontroly v samospráve je upravená najmä zákonom o finančnej kontrole, zákonom o majetku obcí

a zákonom o obecnom zriadení. Povinnosťou obcí je vykonať základnú finančnú kontrolu a overovať vždy súlad každej

finančnej operácie alebo jej časti podľa zákona o finančnej kontrole. Uzatvorenie zmluvných vzťahov možno považovať

za zložitejšiu finančnú operáciu, pri ktorej základná finančná kontrola zahŕňa celý súbor postupov a činností, ktoré je po-

trebné vykonať jednak v procese prípravy na jej realizáciu týkajúcich sa overenia súladu finančného plnenia s rozpočtom,

ako aj s dodržiavaním zákonných podmienok v etape jej realizácie.

| 9

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Liptovská Anna nemala vôbec vytvorené podmienky na výkon finančnej kontroly. Obec nemala prijatú žiadnu smer-

nicu o vykonávaní finančnej kontroly, ani nemala hlavného kontrolóra. Systém vnútornej kontroly prakticky neexistoval, čo

sa prejavilo tak, že obec ani nekontrolovala či kupujúci jej pozemkov zaplatili kúpnu cenu v stanovenom termíne. V jednom

prípade kupujúci uhradil kúpnu cenu až štyri roky a osem mesiacov po lehote jej splatnosti.

Olešná nepreverovala dodržanie podmienok prevodu jej nehnuteľného majetku, ktorým bola výstavba rodinných do-

mov. Výsledkom bolo, že v čase výkonu kontroly NKÚ SR noví vlastníci pozemkov ešte ani nepožiadali o stavebné povo-

lenie, hoci už mali niekoľko rokov stavať a pozemky získali za veľmi výhodné ceny. Podbiel v celom procese prevodu

nehnuteľného majetku vôbec nevykonával základnú finančnú kontrolu. Častým nedostatkom v obciach bolo vykona-

nie finančnej kontroly oneskorene, teda po realizácii finančnej operácie.

Žiadny kontrolovaný subjekt neoveril pred schvaľovaním zámer prevodu nehnuteľného majetku, ktorý ako iný

(v prípade prevodu majetku ako počiatočný) úkon majetkovej povahy povinne podliehal overovaniu základnou finančnou

kontrolou. Žilina vykonávala základnú kontrolu, ale spôsob jej vykonania nebol plne v súlade so zákonom o finančnej

kontrole. Na kontrolných listoch chýbalo výslovné uvedenie jedného konkrétneho vyjadrenia, či je možné finančnú operá-

ciu vykonať, v nej pokračovať alebo vymáhať poskytnuté plnenie, ak sa finančná operácia alebo jej časť už vykonala.

Len v Trstenej vykonal hlavný kontrolór kontroly zamerané na prevody nehnuteľného majetku. Hlavný kontrolór Žiliny

realizoval kontroly súvisiace s prevodmi nehnuteľného majetku len v rámci kontrol plnenia uznesení mestského zastupi-

teľstva. Podľa hlavného kontrolóra Makova obec nebola povinná pri prevodoch vypracovať znalecký posudok, pričom

platné zásady hospodárenia jeho vypracovanie vyžadovali. Ostatné mestá a obce hlavného kontrolóra výkonom kontroly

prevodu majetku buď nepoverili, alebo ich hlavný kontrolór nezahrnul do svojich plánov kontrol.

V Lysici hlavný kontrolór neintervenoval pri schvaľovaní nezákonného darovania nehnuteľného majetku obce, hoci bol v

čase jeho schvaľovania osobne prítomný na OcZ. Ani v ostatných kontrolovaných obciach ich hlavní kontrolóri nevyužili

svoj poradný hlas pri hlasovaniach OcZ o prevodoch nehnuteľného majetku. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že

činnosť hlavných kontrolórov vo vzťahu k prevodom nehnuteľného majetku obcí bola nedostatočná a vzhľadom

na zistenia NKÚ SR v tejto oblasti neplnila svoj účel.

Oblasť verejnej kontroly je upravená najmä zákonom o slobode infor-



Informácie týkajúce sa prevodov ma-

mácií („čo nie je tajné, je verejné“), zákonom o majetku obcí a zákonom

o obecnom zriadení. Samospráva by mala v každom kroku prevodu tran-

sparente zverejniť pre čo najširší okruh prijímateľov informácie súvisiace

s týmto prevodom. Transparentné zverejňovanie informácií zakladá pred-

poklad existencie webového sídla obce. Len Stará Bystrica nemala

oficiálne webové sídlo, čím zúžila možnosti verejnej kontroly.

jetku obcí, sa zverejňujú na úradnej tabuli

obce, CUET, na webovom sídle obce

a v niektorých osobitných prípadoch aj

v regionálnej tlači.

Zverejňovanie povinných informácií možno v kontrolovaných mestách označiť za bezproblémové. To však neplatí o

kontrolovaných obciach. Liptovská Anna nezverejnila na webovom sídle zápisnice a uznesenia OcZ z rokov 2016 – 2019.

Zároveň len dočasne zverejňovala uzatvorené zmluvy, čo malo za následok, že v čase výkonu kontroly NKÚ SR už neboli

zverejnené. Lysica v prípade priameho predaja majetku nezverejnila informáciu v regionálnej tlači. Častým nedostatkom

v obciach bolo nezverejnenie zmlúv bezodkladne po ich uzatvorení, resp. v prípade Makova zverejnenie zmlúv pred

ich uzatvorením. Závažným nedostatkom bolo v ojedinelých prípadoch nezverejnenie zmlúv (Predmier), resp. ich zve-

rejnenie po troch mesiacoch po ich uzatvorení (Lysica, Turček, Stará Bystrica – dva dodatky k zámennej zmluve).

Okrem webového sídla musí samospráva zverejňovať informácie vyvesením na úradnej tabuli, ktorej „dvojičkou“ v elek-

tronickom priestore a posilnením verejnej kontroly je CUET. Žiadna z kontrolovaných obcí nezverejňovala informácie na

CUET, hoci túto povinnosť podľa zákona o e-Governmente majú už od roku 2016.

Výsledky kontroly NKÚ SR vo všeobecnosti poukázali na potrebu zvýšenia a zlepšenia transparentnosti prevodov

majetku obcí, zvlášť v dnešnej digitálnej dobe. Zvýšením otvorenosti a čitateľnosti prevodov svojho majetku obce nielen

výraznou mierou uľahčia verejnú kontrolu, ale zároveň tým aj ochránia svoje oprávnené záujmy. Nikto tak potom nemôže

spochybňovať ich dôvody a postup pri prevode obecného majetku.

| 10

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

4

REAKCIA KONTROLOVANÉHO SUBJEKTU

NKÚ SR napriek zhoršenej epidemiologickej situácie v druhej polovici roka 2020 komunikoval so všetkými kontrolovanými

mestami a obcami počas celého výkonu kontroly, vrátane vysvetľovania kontrolných zistení uvedených v protokoloch o vý-

sledku kontrol. Ku kontrolným zisteniam, uvedeným v protokoloch o výsledku kontroly, neboli zo strany žiadnej obce

a mesta vznesené námietky proti ich pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti. Obce privítali odporúčania NKÚ SR na zlep-

šeniu zásad hospodárenia, prípravy, procesu a kontroly prevodu ich nehnuteľného majetku.

Plnenie opatrení prijatých kontrolovanými mestami a obcami na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov bude NKÚ

SR monitorovať. V odôvodnených prípadoch bude plnenie prijatých opatrení preverené samostatnou kontrolou plnenia

opatrení alebo pri ďalšej kontrole, ktorú NKÚ SR vykoná v rámci svojej kontrolnej činnosti v nasledujúcich rokoch.

5

KONTAKT

Najvyšší kontrolný úrad

Slovenskej republiky

Priemyselná 2, 824 73 Bratislava 26

IĆO: 30844878

info@nku.gov.sk

www.nku.gov.sk

| 11

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

6

PRÍLOHY

PRÍLOHA Č. 1: DOBRÁ PRAX PRI PREVODE NEHNUTEĽNÉHO MAJETKU OBCE

1. Vnútorné pravidlá prevodu majetku obce – zásady hospodárenia s majetkom obce

1.1 jasné, zrozumiteľné, jednoznačné a verejne prístupné pravidlá a postupy prevodu nehnuteľného majetku

obce

1.2 určiť kritériá prebytočného a neupotrebiteľného nehnuteľného majetku obce a procesu posudzovania preby-

točnosti a neupotrebiteľnosti nehnuteľného majetku obce a náležitostí zdôvodnenia prebytočnosti a neupo-

trebiteľnosti majetku obce

1.3 jasne a jednoznačne rozdeliť právomoci a úlohy orgánov obce (zastupiteľstva a starostu) pri rozhodovaní

o zámere a o prevode nehnuteľného majetku obce

1.4 určiť prípady výnimočnosti (ojedinelosti) prevodu obecného nehnuteľného majetku z dôvodu hodného oso-

bitného zreteľa, uviesť príklady, ktoré podľa obce spĺňajú kritérium osobitného zreteľa

1.5 určiť náležitosti zdôvodnenia osobitného zreteľa pri prevode nehnuteľného majetku obce

1.6 do zásad hospodárenia zapracovať všeobecné podmienky OVS

2. Príprava prevodu majetku obce

2.1 určiť metodiku, kritériá na zníženie kúpnej ceny v porovnaní so znaleckým posudkom, najmä pri prevodoch

z dôvodu hodného osobitného zreteľa

2.2 analyzovať prebytočnosť – potrebu majetku na plnenie samosprávnych a verejnoprospešných úloh obce

a pre rozvoj obce v budúcnosti

2.3 rozhodnúť o prebytočnosti majetku na základe analýzy jeho využiteľnosti pre rozvoj obce (viď bod 2.3)

2.4 analyzovať, porovnať ekonomickú výhodnosť prenájmu a predaja prebytočného majetku

2.5 posúdiť a zdôvodniť výhodnosť jednotlivých spôsobov prevodu majetku obce

3. Proces prevodu majetku obce

3.1 o zámere a spôsobe prevodu nehnuteľného majetku má rozhodnúť obecné zastupiteľstvo

3.1.1 v prípade osobitného zreteľa na jednom zasadnutí obecného zastupiteľstva rozhodnúť o zámere

a spôsobe prevodu nehnuteľného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa

3.1.2 zverejniť zámer prevodu vlastníctva z dôvodu hodného osobitného zreteľa najmenej na 15 dní pred

schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom

3.1.3 po minimálne 15 dňoch od zverejnenia zámeru na zasadnutí obecného zastupiteľstva schváliť pre-

vod nehnuteľného majetku obce trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov

3.2 v uznesení o zámere a o prevode nehnuteľného majetku jasne, jednoznačne a nezameniteľne označiť pre-

vádzaný majetok, spôsob prevodu, kúpnu cenu a osobu nadobúdateľa (v prípade uznesenia o prevode)

3.3 zámer predať nehnuteľný majetok obce zverejniť na úradnej tabuli a internetovej stránke obce a v prípade

OVS, dražby a priameho predaja aj v regionálnej tlači, prípadne aj iným vhodným spôsobom, napr. na so-

ciálnej sieti, v miestnej televíznej alebo rozhlasovej stanice, obecným rozhlasom

3.4 prevod z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ale aj iné spôsoby prevodu riadne, hodnoverne a nespochyb-

niteľne zdôvodniť, pričom sa zamerať na prínos pre rozvoj obce, prínos pre jej obyvateľov obce a pre ochranu

životného prostredia

3.5 kúpna alebo zámenná zmluva má zodpovedať uzneseniu obecného zastupiteľstva o prevode nehnuteľného

majetku obce, súhlasiť má predmet prevodu, kúpna cena, osoba nadobúdateľa, prípadne obecným zastupi-

teľstvom schválené osobitné podmienky prevodu

3.6 v prípade predaja nehnuteľného majetku pod trhovú cenu žiadať od kupujúceho kompenzáciu za nižšiu cenu,

čestné vyhlásenie či je alebo nie je hospodárskym subjektom a ak ide o hospodársky subjekt požiadať

PÚ SR o stanovisko, či takýmto prevodom nedochádza k poskytnutiu štátnej alebo minimálnej pomoci

3.7 pred prevodom nehnuteľného majetku za kúpnu cenu vyššiu ako 100 000,00 eur overiť zápis kupujúceho

v registri partnerov verejného sektora

3.8 návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku do katastra nehnuteľností podať až po zaplatení

kúpnej ceny

| 12

N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

4. Kontrola prevodu majetku obce

4.1 každý krok vedúci k prevodu majetku obce a tiež samotnú kúpnu alebo zámennú zmluvu overiť základnou

finančnou kontrolou, či je v súlade so zásadami hospodárenia, uznesením OcZ, zákonom o majetku obcí

a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa k prevodu majetku obce

4.2 vykonať kontroly prevodov nehnuteľného majetku obce zo strany jej hlavného kontrolóra v závislosti od počtu

prevodov, ale aspoň raz za jeho funkčné obdobie a zverejniť výsledky takejto kontroly

4.3 kontrolovať dodržiavanie zmluvných podmienok prevodu nehnuteľného majetku obce, najmä lehotu splat-

nosti kúpnej ceny, správnych poplatkov, úhrady za znalecký posudok, osobitných zmluvných podmienok, ak

boli určené

4.4 minimálne na internetovej stránke obce zverejniť každý krok prevodu nehnuteľného majetku obce, od roz-

hodnutia o prebytočnosti majetku, resp. žiadosti o prevod, cez stanoviská komisie OcZ k prevodu, znalecký

posudok, analýzy výhodnosti predaja pred prenájmom, výhodnosti určeného spôsobu prevodu, zámer pre-

vodu, hlasovaní OcZ o jednotlivých krokoch prevodu, po kúpnu alebo zámennú zmluvu

| 13