Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
02/2021  
Sponzoring kultúry v členských štátoch  
EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Anotácia:  
Komparatívna analýza sa  
zameriava na právnu úpravu  
sponzoringu a špeciálne  
sponzoringu v kultúre  
v európskych štátoch. Všíma si  
otázky toho, kto môže byť  
sponzorom a kto sponzorovaným  
subjektom a za akých podmienok,  
ďalej existenciu minimálnej  
a maximálnej výšky sponzorského  
príspevku, ako aj prípadné  
benefity poskytované sponzorom  
zo strany štátu (napr. daňové  
úľavy).  
Vypracovala: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Spolupráca: Renáta Koutenská, Lucia Kondelová, stážistky  
Schválila:  
Mgr. Natália Švecová,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Bratislava  
Kľúčové slová:  
kultúra, financovanie,  
sponzoring, darcovstvo,  
daňové úľavy  
8. marca 2021  
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Úvod  
Hľadali sme odpovede na päť okruhov otázok:  
1. Máte zákon o sponzoringu, resp. o sponzoringu pre kultúru a kreatívny priemysel  
(ďalej tiež „KKP)?  
2. Aký typ subjektu je oprávnený stať sa sponzorom (a ktorý ním nesmie byť)?  
3. Aké typy subjektov v KKP sú oprávnené stať sa príjemcami sponzorstva (a ktoré  
nimi nesmú byť)?  
Aké právne kritériá musia spĺňať subjekty KKP, aby mohli získavať sponzorstvo?  
4. Je stanovená minimálna hranica výšky sponzorstva? Aká?  
Je stanovená maximálna hranica výšky sponzorstva? Aká?  
5. Čo sponzor získa od štátu ako protihodnotu za svoje sponzorstvo?  
4
 
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Kultúra je v rámci Európskej únie, ako to uvádza štúdia v periodiku Národná osveta1,  
financovaná tromi základnými spôsobmi – formou:  
-
-
-
priamej verejnej podpory  
nepriamej verejnej podpory a  
súkromnej podpory.  
Priamu verejnú podporu poskytujú centrálne a lokálne vlády. Nepriama verejná  
podpora zahŕňa daňové úľavy pre kultúrne inštitúcie v daňových systémoch centrálnych či  
lokálnych vlád. Súkromná podpora je postavená na príspevkoch súkromných firiem a  
individuálnych darcov. Toto financovanie sa najčastejšie delí na:  
-
darcovstvo a  
sponzorstvo.  
-
V prípade darcovstva materiálnej alebo finančnej odmeny sa neočakáva spätná služba  
v podobe reklamy či inej propagácie. Na druhej strane, sponzoring je založený na tejto  
očakávanej spätnej väzbe alebo protislužbe pre daného sponzora. Sponzorský príspevok je  
teda chápaný ako platba za poskytnutie takejto služby. Sponzorovanie možno charakterizovať  
ako právny vzťah medzi tým, kto sponzorský príspevok poskytuje (sponzor) a tým, kto  
sponzorský príspevok prijíma (spravidla nezisková organizácia) a je povinný uvádzať logo  
sponzora na viditeľnom mieste. Ide v podstate o špeciálny druh reklamy, ktorej podstatou je  
možnosť propagácie názvu, výrobkov alebo služieb sponzora (napr. umiestnenie bilbordov  
s logom sponzora, reklamné predmety, sponzorský odkaz v televíznom vysielaní a pod.).  
Odbor Parlamentný inštitút Kancelárie NR SR sa v záujme získania potrebných údajov  
obrátil na vybrané štáty prostredníctvom internej databázy výmeny informácií Európskeho  
centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD)2, a to požiadavkou č. 4547  
(Regulation of sponsorship in culture and creative industry). V stanovenom termíne sme dostali  
odpovede z 20 štátov, vrátane Slovenska a Spojeného kráľovstva. V prípade troch štátov, ktoré  
nám v danom termíne neodpovedali (Grécko, Španielsko, Taliansko), sme pracovali  
s informáciami z predchádzajúcej požiadavky v ECPRD č. 2631 z 9. septembra 2014 (The  
Sponsorship of culture, sport, education, healthcare etc.). Údaje sme ďalej dopĺňali aktuálnymi údajmi  
na relevantných webových stránkach a v odkazoch na príslušnú legislatívu. Pokiaľ ide  
o členské štáty EÚ, odpovede sa nám nepodarilo získať z piatich štátov (Belgicko, Chorvátsko,  
Estónsko, Luxembursko, Malta).  
(https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about), najmä z požiadaviek č. 4547 a č. 2631.  
5
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Sponzoring kultúry a kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike  
V Slovenskej republike zatiaľ nemáme konkrétnu samostatnú legislatívu zameranú na  
sponzoring a ani na sponzoring v oblasti KKP. Niektoré zákony však túto oblasť čiastočne  
zahŕňajú. Ide o:  
zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.  
zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších  
Najprepracovanejším z hľadiska sponzoringu je zákon o športe. Ten sa mu podrobne  
venuje v § 50 a 51 Zmluva o sponzorstve v športe. Sponzorom podľa nich môže byť právnická  
alebo fyzická osoba, ktorá spĺňa požiadavky spresnené v § 50, ods. 4:  
(4) Súčasťou zmluvy o sponzorstve v športe je čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu sponzora o tom, že  
a) sponzor má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,  
b) voči sponzorovi nie je vedené konkurzné konanie, sponzor nie je v konkurze, v reštrukturalizácii  
a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.  
Zákon o vysielaní a retransmisii sa sponzoringu venuje najmä v § 38 Sponzorovanie a § 39  
Obmedzenie sponzorovania. Podľa ustanovení § 39, ods. 1: Sponzorom programu alebo programovej  
služby nesmie byť právnická osoba ani fyzická osoba, ktorej hlavnou činnosťou je výroba, predaj alebo  
nájom tovarov, alebo poskytovanie služieb, ktorých reklama sa zakazuje.“ Ide menovite o:  
lieky obsahujúce omamné, psychotropné a iné návykové látky,  
zbrane a strelivo,  
alkoholické nápoje okrem piva a vína v čase od 6.00 h do 22.00 h; víno v čase od 6.00 h  
do 20.00 h  
erotické služby, erotický tovar a erotické audiotextové služby v čase od 6.00 h  
do 22.00 h.  
Podľa § 39, ods. 4: „Sponzorovanie spravodajských programov a programov politickej publicistiky  
sa zakazuje. Výnimku tvoria programy, ktoré obsahujú výhradne informácie o počasí, dopravnej situácii  
alebo o športe.“  
Podľa § 39, ods. 7: Sponzorom programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej  
služby na požiadanie nesmie byť právnická osoba ani fyzická osoba, ktorej hlavnou činnosťou je výroba  
6
 
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
alebo predaj cigariet, iných tabakových výrobkov, elektronických cigariet alebo plniacich fľaštičiek pre  
elektronické cigarety.“ Paragraf obsahuje aj ďalšie čiastkové obmedzenia sponzorstva.3  
Legislatíva nevymedzuje subjekt, ktorý môže alebo nemôže byť sponzorovaný  
v kultúre.4 Taktiež nestanovuje minimálnu ani maximálnu hranicu sponzorského  
príspevku.  
Protihodnota zo strany štátu voči sponzorom je čiastkovo definovaná v zákone o dani  
z príjmov, pričom sa však týka iba sponzoringu v športe. Podľa § 17 ods. 19: „Súčasťou základu  
dane daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných  
nákladov majetku, len po zaplatení sú  
h) výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe poskytnuté  
počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v  
príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ  
dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca okrem  
športového reprezentanta.5  
3
Napr. sa zakazuje mediálna komerčná komunikácia týkajúca sa liekov, ktoré sú dostupné len na lekársky predpis,  
a zdravotných výkonov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov  
4
V športe môže byť sponzorovaný športovec, športový odborník alebo športový klub/organizácia, ktorí sú členmi  
národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie alebo  
športový reprezentant. Národným športovým zväzom je napríklad Slovenský futbalový zväz alebo Slovenský zväz  
ľadového hokeja.  
5
7
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
1. Právne ukotvenie sponzorstva v skúmaných krajinách  
1.1. Všeobecná legislatíva upravujúca sponzoring  
a) Áno: Bulharsko, Litva, Portugalsko*, Rumunsko, Španielsko  
V Bulharsku zákon o patronáte upravuje vzťahy súvisiace s bezodplatným  
poskytovaním pomoci fyzickým a právnickým osobám pri tvorbe,  
uchovávaní a propagácii kultúrnych diel, a to priamo a / alebo  
prostredníctvom organizácií podporujúcich kultúru zaregistrovaných  
podľa zákona.6  
V Litve existuje legislatíva upravujúca sponzorstvo všeobecne, vrátane sponzorovania kultúry  
a kreatívneho priemyslu, a to zákon o charite a sponzorstve.  
V Portugalsku existuje od roku 1989 Štatút daňových výhod (Tax Benefits Statute, TBS,  
V Rumunsku bol v roku 1994 prijatý všeobecný zákon sponzorstve.8  
V Španielsku danú problematiku upravuje zákon č. 49/2002 o daňovom režime neziskových  
subjektov a daňových stimuloch pre patronát.9  
b) Nie: Cyprus, Česko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Maďarsko,  
Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko (sponzorská zmluva tu nie je špecifický  
druh zmluvy), Spojené kráľovstvo, Švédsko, Taliansko (poníma sa ako komerčná transakcia)  
c) Iné: Francúzsko  
6
Z obsahu zákona vyplýva, že reguluje darcovstvo v oblasti kultúry, keďže zákon zakazuje, aby sa v zmluve  
dohodlo použitie mena patróna na reklamné účely.  
8
9
8
 
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
* V portugalskej legislatíve existoval špeciálny právny predpis upravujúci sponzorstvo  
kultúry, a to č. 74/99, ktorý stanovoval režim finančných stimulov v oblasti sponzorstva sociálnej sféry,  
životného prostredia, kultúry, vedy a techniky, ako aj športu. Bol však zrušený zákonom č. 53-  
A/2006. Na jeseň 2020 sa rokovalo o štátnom rozpočte na rok 2021, ktorý môže zaviesť zmeny týkajúce  
sa sponzorovania kultúry prostredníctvom návrhu zákona č. 61/ XIV, články 242 a 243.  
1.2. Špeciálna legislatíva pre sponzoring v kultúrnom a kreatívnom priemysle  
a) Áno: Grécko  
V Grécku určuje definíciu kultúrneho sponzorstva zákon č. 3525/2007 o kultúrnom  
b) Nie: Bulharsko, Cyprus, Francúzsko, Lotyšsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko,  
Švédsko, Taliansko  
c) Iné: Česko, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko,  
Rakúsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo, Španielsko  
Tieto štáty majú podobne ako Slovensko jednotlivé ustanovenia dotýkajúce sa  
sponzoringu zakotvené vo viacerých zákonoch.  
Holandsko: zákon o osobitnej kultúrnej politike. Ide o kódex riadenia a správy pre kultúrny  
sektor (bližšie na: https://www.cultuur-ondernemen.nl/). Presnejšie sú rozpracované aj  
pravidlá sponzoringu v kódexe reklamy (Stichting Reclame Code), a to aj pokiaľ ide o šport, a  
v zákone o tabaku. Ďalej legislatíva zahŕňa niekoľko právnych úprav sponzorstva v médiách.  
reklamu a marketingovú komunikáciu v Írsku).10  
9
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Nemecko: viaceré právne predpisy, ktoré sa týkajú sponzorstva a obsahujú relevantné  
nariadenia, najmä zákon o dani z príjmu, o nekalej súťaži, štátna mediálna zmluva, tabakový  
zákon.11  
Poľsko: zákon o hazardných hrách (najmä čl. 29 a 29b) a zákon o vysielaní (najmä čl. 17).  
Rakúsko: sponzoring vzdelávania je upravený v zákone o školskom vzdelávaní (§ 46  
Schulunterrichtsgesetz). V zákone o vysielaní (ORF-Gesetz) sú dané špecifiká pre Rakúsku  
asociáciu pre vysielanie.  
Spojené kráľovstvo: V kontexte audiovizuálneho vysielania platia pravidlá úradu Ofcom  
(angl. Office of Communications). Prevádzkovatelia vysielania sú povinní dodržiavať Kódex  
vysielania z januára 2019. Časť 9 kódexu sa zaoberá komerčnými referenciami, vrátane  
sponzorstva v programoch. Viac informácií o sponzoringu v KKP je možné získať u Federácie  
Španielsko: Daňové zaobchádzanie so sponzorstvom a jeho uplatňovanie je spresnené najmä  
v oblasti športu.  
internet.de/englisch_uwg/englisch_uwg.html , najmä § 5 Abs. 1 Nr. 4 UWG;  
Staatsvertrag zur Modernisierung der Medienordnung in Deutschland (Medienstaatsvertrag MStV), (State  
Treaty on the Modernization of the Media Order in Germany) http://www.luewu.de/docs/gvbl/docs/2377.pdf,  
najmä § 10 MStV ,  
TabakerzG  
10  
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
2. Sponzori  
2.1. Vymedzenie subjektov, ktoré sa môžu stať sponzorom  
a) Áno: Bulharsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Írsko, Litva, Maďarsko,  
Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko  
Podľa pravidiel českej legislatívy, ktoré môžeme poňať ako  
modelové, pri sponzorovaní v rozhlasovom a televíznom vysielaní  
môže byť sponzorom fyzická alebo právnická osoba, ktorá:  
a. neprevádzkuje rozhlasové alebo televízne vysielanie,  
b. neposkytuje audiovizuálne mediálne služby na požiadanie,  
c.  
nie je výrobcom audiovizuálnych diel,  
d. nemá vplyv na obsah alebo načasovanie programu a iných častí vysielania v zložení  
programu,  
e. dodržiava podmienky základného účelu sponzorstva s cieľom vytvoriť dobrú vôľu  
a priamo alebo nepriamo nepresvedčí o kúpe určitého produktu alebo o konzumácii  
určitej služby.  
Sponzorom nemôže byť:  
a. subjekt, ktorého hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet, iných tabakových  
výrobkov, elektronických cigariet alebo náplní  
b. subjekt, ktorý poskytuje tovary, služby alebo iné služby alebo hodnoty, ktorých predaj,  
poskytovanie alebo šírenie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,  
c. politická strana alebo hnutie, nezávislý kandidát na poslancov, senátorov, prezidenta  
republiky alebo členov rady územného samosprávneho celku.  
Viacero štátov vylučuje aj subjekty zaoberajúce sa hazardnými hrami či produkujúcimi  
alkohol.  
V Bulharsku čl. 11 ods. 6 a ods. 7 zákona o patronáte upravuje obsah zmluvy o grante.  
Zmluva určuje zmluvné strany, druh a hodnotu grantu, účel jeho poskytnutia, ako aj spôsob  
a podmienky jeho poskytnutia a použitia. Zmluva tiež upravuje spôsoby výmeny informácií  
a kontroly. Zákon výslovne zakazuje, aby sa v zmluve dohodlo použitie mena patróna na  
reklamné účely.  
Poľská legislatíva čiastočne obmedzuje niektoré subjekty. Napríklad sponzori zapojení  
do hráčskych aktivít môžu propagovať svoju spoločnosť, avšak nie vlastné produkty. Za  
určitých podmienok môžu byť sponzormi aj predajcovia alkoholických nápojov v rozmedzí  
11  
 
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
obsahu alkoholu od 8 % do 18 %. A to počas hromadných akcií, koncertov, športových podujatí,  
na lístkoch a vstupenkách, či formou informačnej tabule na konkrétnej sponzorovanej udalosti.  
Distribútor s vyšším podielom alkoholu ako 18 % má zákaz na všetky formy takejto  
propagácie.12  
Portugalský Štatút daňových výhod (TBS) upravuje subjekty, ktoré môžu sponzorovať  
KKP. Môžu to byť všetky fyzické a právnické osoby, verejné alebo súkromné spoločnosti  
spĺňajúce pravidlá podľa čl. 62-B, ods. 2 a čl. 61.  
Rakúsko upravuje napríklad sponzorovanie vysielania farmaceutickými firmami.  
Môžu uvádzať logo a firmu, avšak nie konkrétne vyrobené liečivo.  
Sponzorom v Rumunsku môže byť (podobne ako na Slovensku i v iných štátoch)  
právnická alebo fyzická, ktorá nemá daňové a odvodové podlžnosti a nevedie sa proti nej  
konkurzné konanie; nedotýka sa práv veriteľov; nevykonáva sponzorstvá zo zdrojov  
verejného rozpočtu.13 Sponzorstvá pre rozhlasové a televízne programy, produkcie a  
predstavenia musia byť v súlade s ustanoveniami zákona č. 504/2002 (o audiovízii).  
Propagácia tabakových výrobkov je od roku 2004 zakázaná, výnimkami sú festivaly, hudobné  
či umelecké predstavenia.14 Sponzor alebo príjemca môže informovať verejnosť o sponzorstve  
iba propagáciou názvu, značky alebo imidžu (napr. loga) sponzora.  
b) Nie: Fínsko, Holandsko, Lotyšsko*, Nemecko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko  
* Lotyšsko má obmedzenia týkajúce sa reklamy na alkohol a tabakové výrobky, bylinné výrobky na  
fajčenie a elektronické fajčiarske zariadenia.15  
12  
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
3. Sponzorované subjekty, kritériá  
3.1. Vymedzenie / obmedzenie subjektov, ktoré sa môžu stať  
príjemcami sponzorstva  
a) Áno: Litva, Portugalsko, Španielsko  
V Litve sa príjemcami sponzorstva môžu stať aj fyzické osoby, ktoré  
získali štatút umelca v súlade so zákonom o postavení umelca  
a postavení organizácie umelcov.  
V Portugalsku musia podľa Štatútu daňových výhod (TBS), čl. 62-B, ods. 3, prijímajúce  
subjekty získať od člena vlády, zodpovedného za oblasť kultúry, ešte pred prijatím darov  
vyhlásenie o ich začlenení do režimu kultúrneho patronátu a prejaviť záujem o vyvíjanie  
aktivít. A to pokiaľ nie sú vymedzené v čl. 10 zákona o dani z príjmov pre právnické osoby  
(IRC Code) alebo pokiaľ projekt alebo činnosť, ktorá má prospech z darovania, nie je zjavne  
predmetom verejnej podpory poskytovanej orgánmi pod vedením zodpovedného člena vlády  
pre oblasť kultúry. Príjemcov kultúrneho sponzorstva taxatívne vymenúva čl. 62-B, ods. 1 TBS.  
V Španielsku sú definované ako neziskové organizácie tie, ktoré sledujú ciele  
všeobecného záujmu.16  
b) Nie: Cyprus, Česko, Fínsko, Holandsko, Lotyšsko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Spojené  
kráľovstvo, Švédsko  
c) Iné: Dánsko, Francúzsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Slovensko  
V televízii a audiovizuálnych mediálnych službách nie je v daných krajinách možné  
sponzorovať spravodajské a publicistické programy.  
Ďalším z príkladov môže byť zákaz sponzorovania podujatí pre mládež odvetvím  
vyrábajúcim alkohol (Írsko).  
16  
Sú nimi o. i. ochrana ľudských práv, ochrana obetí terorizmu a akéhokoľvek násilia, sociálna pomoc a sociálne  
začlenenie takýchto občanom alebo skupín občanov; ďalej občianska, vzdelávacia, kultúrna, vedecká, športová,  
zdravotná, pracovná, inštitucionálna podpora, spolupráca pri rozvoji, podpora dobrovoľníctva, podpora sociálnej  
činnosti, ochrana životného prostredia, podpora a starostlivosť o ľudí, ktorým hrozí vylúčenie zo spoločnosti  
z fyzických, ekonomických alebo kultúrnych dôvodov, podpora ústavných hodnôt a ochrany demokratických  
princípov, podpora rozvoja tolerancie, rozvoja sociálnej ekonomiky, informácií o spoločnosti, vedeckého výskumu  
alebo technologického rozvoja a ich prenosu do produktívneho sektoru.  
13  
 
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Vo Francúzsku sa tieto subjekty nesmú zaoberať násilím alebo pornografiou.  
V Nemecku podľa § 10 ods. 4 vety 1 Štátnej mediálnej zmluvy spravodajské vysielanie  
a programy o politike nie sú sponzorované a podľa § 10 ods. 4 vety 2 je zakázané zobrazovať  
logá sponzorov v programoch pre deti a v programoch s náboženským obsahom. Nemecko  
tiež obmedzuje sponzorstvo programov propagujúcich tabakové výrobky, za istých okolností  
aj podujatia, ktoré by priamo alebo nepriamo viedli k ich propagácii.  
3.2. Kritéria pre príjemcov sponzorstva  
a) Áno: Maďarsko, Litva, Portugalsko  
V Maďarsku poskytujú rámec zmluvným stranám v kreatívnom a kultúrnom  
priemysle zákon V z roku 2013 občiansky zákonník a zákon XLVIII z roku 2008 o základných  
požiadavkách a určitých obmedzeniach komerčnej reklamnej činnosti.  
V Litve sa právnické osoby stanú príjemcami sponzorstva a získajú nárok na  
sponzorstvo až po získaní statusu príjemcu sponzorstva v súlade s postupom ustanoveným  
V Portugalsku podrobnosti o povinnostiach subjektu prijímajúceho dary stanovené  
v čl. 66 TBS. Jeho ods. 3 hovorí o tom, že finančné dary vyššie ako 200 EUR sa musia  
uskutočňovať formami platieb, ktoré umožňujú identifikáciu sponzora (bankovým prevodom,  
osobným šekom alebo priamym debetom). Vyhláškou č. 318/2015 sa schválilo vzorové  
vyhlásenie č. 25 pre subjekty, ktoré prijímajú daňovo relevantné dary v režime zakotvenom  
v TBS formou kultúrneho sponzorstva.  
b) Nie: Cyprus, Česko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Slovensko,  
Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko  
14  
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
4. Hranice výšky sponzorského príspevku  
4.1. Minimálna a/alebo maximálna hranica výšky sponzorského  
a) Áno: Rumunsko (pre maximum)  
V Rumunsku by maximálna hodnota nemala presiahnuť 20 %  
zo splatnej dane z príjmu.  
b) Nie: Bulharsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko,  
Írsko, Nemecko Slovensko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko,  
Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko  
c) Iné: Maďarsko  
Maďarsko definuje v zákone LXXXI z roku 1996 o dani z príjmov právnických osôb a dani z dividend  
určité horné limity iba pokiaľ ide o sponzoring v športe:  
Daňová úľava pri sponzorovaní populárnych tímových športov  
§ 22 / C  
(4) Celková suma uvedená v sponzorských osvedčeniach nesmie presiahnuť súhrnne napríklad:  
a. 90 % oprávnených výdavkov na výskum a vývoj talentov mladých športovcov;  
b. 90 % oprávnených nákladov na účasť v súťažiach;  
c. 50 % nákladov na zamestnancov, atď.  
15  
 
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
5. Protihodnota zo strany štátu  
5.1. Daňové benefity  
a) Áno: Bulharsko, Cyprus, Česko, Fínsko, Francúzsko, Grécko,  
Holandsko, Írsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko,  
Rakúsko, Rumunsko, Slovensko (v športe), Slovinsko, Spojené  
kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko  
Bulharsko  
Zákon o patronáte ustanovuje, že štát podporuje patrónov formou  
daňových, úverových, colných a iných finančných a ekonomických  
úľav, ktoré sú definované v príslušných osobitných zákonoch.  
Cyprus  
Sponzorovanie alebo darovanie zdaniteľnou osobou podlieha odpočtom dane z príjmu  
Česko  
Podľa zákona č. 586/1992 Sb. o daniach z príjmov (§ 15, ods. 1) má každý podnikateľ  
možnosť poskytnúť sponzorský dar inej osobe alebo inej právnickej osobe. Zo základu dane  
sa môže tento dar odrátať, ak je v minimálnej výške 2 % (alebo najmenej 1 000 Kč); najviac sa  
môže odrátať 15 % zo základu dane. Dar teda umožňuje sponzorom znížiť daň z príjmu.  
Fínsko  
Neziskovým organizáciám sa odpúšťa daň z darovania.  
Náklady vzniknuté sponzorstvom sú pre sponzora odpočítateľné, ak sa považujú za  
náklady na reklamu alebo marketing. Ak výdavky nesúvisia s marketingom sponzora,  
sponzorské výdavky nie sú daňovo uznateľné, pretože na sponzorstvo neexistuje žiadna  
špeciálna daňová úľava. Samotné poskytnutie finančnej podpory bez zviditeľnenia sa nemôže  
brať ako odpočítateľný výdavok v oblasti daní.  
Podľa § 82 zákona o dani z príjmu (č. 1535/1992) fyzické i právnické osoby majú nárok  
na odpočítanie zo základu dane sumu vo výške 850 – 250 000 EUR na účely podpory vedy,  
umenia alebo fínskeho kultúrneho dedičstva, poskytnuté členskému štátu EHP alebo verejne  
financovanej univerzite (inštitútu najvyššieho vzdelávania). Právnické osoby majú navyše  
nárok na odpočítanie peňažných darov vo výške 850 – 50 000 EUR na účely podpory vedy,  
umenia alebo fínskeho kultúrneho dedičstva, poskytnutých združeniam, nadáciám alebo  
iným inštitúciám v EHP pod podmienkou, že ich nominovala Národná daňová rada (tzv.  
16  
 
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
príjemcom odpočítateľných darov) a že ich cieľom je zachovanie fínskeho kultúrneho  
dedičstva.  
Francúzsko  
Sponzorstvo s priamou protihodnotou a sponzorstvo s nepriamou resp. žiadnou  
protihodnotou reagujú na rôzne fiškálne logiky.  
Výdavky v rámci sponzorstva s nepriamou príp. žiadnou protihodnotou vedú k  
zníženiu dane o 60 % výšky daru pre jeho zlomok menší alebo rovný 2 miliónom EUR a k  
zníženiu dane o 40 % ak je väčší, a to v rámci limitu 10 000 EUR alebo 5/1000 obratu  
spoločnosti.  
Výdavky v rámci sponzorstva s priamou protihodnotou sú odpočítateľné od  
zdaniteľných výsledkov spoločnosti, ktorej vznikli.  
Grécko  
Pokiaľ ide o finančné výhody, článok 43 zákona č. 2961/2001 špecifikuje dary, ktoré sú  
oslobodené od dane. Autonómne zdaňovanie sa vzťahuje aj na neziskové právnické osoby a  
na nehnuteľnosti, ktoré podľa článku 96 zákona č. 2039/1939 sledujú všeobecný záujem alebo  
majú vzdelávacie či umelecké ciele. V článku 29 ods. 5 sa uvádza, že vyššie uvedené subjekty  
sú zdaňované sadzbou 0,5 % po odpočítaní nezdaniteľnej sumy 1 000 EUR ročne (článok 43  
zákona č. 2961/2001).  
Článok 19 zákona 4172/2013 definuje daňové odpočty pre fyzické osoby z darov  
a sponzorských darov, ak celková darovaná suma presahuje 100 EUR. Dsa znižuje o 10 %  
z výšky darov právnickým osobám, ktoré sa venujú kultúrnym cieľom.  
Celková suma darov nemôže presiahnuť 5 % zo zdaniteľného príjmu. Sumy darov  
a grantov sa zohľadňujú, iba ak sú vložené na osobitný účet príjemcu, ktorý sa na tento účel  
otvorí v úverovej inštitúcii legálne pôsobiacej v Grécku.  
Článok 31 zákona č. 2238/1994 (daňový zákon o príjmoch) v znení článku 3 zákona č.  
4110/2013 definuje kategórie, ktoré sú oprávnené na odpočítanie dane pre podniky.  
Odpočítateľné sú tieto výdavky: hodnota mobilných pamiatok darovaných verejnosti alebo  
uznávaným múzeám.  
Darované peniaze by nemali presiahnuť 10 % z celkového čistého príjmu podnikov  
voči právnickým osobám podľa súkromného práva za predpokladu, že sa venujú kultúrnym  
účelom.  
Čiastky darov a grantov presahujúce 290 EUR ročne musia byť vložené na osobitný  
účet príjemcu, ktorý bude za týmto účelom otvorený v úverovej inštitúcii legálne pôsobiacej  
v Grécku. Celková výška darov nemôže prekročiť výšku čistého zisku spoločnosti, t. j. dary,  
ktoré vedú k finančným stratám nie sú odpočítateľné.  
Holandsko  
Od dane z darovaných prostriedkov sú oslobodené verejnoprospešné organizácie  
(ANBI), ako sú kultúrne alebo akademické inštitúcie, a tiež organizácie slúžiace na  
17  
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
spoločenské účely (SBBI), ako sú amatérske športové kluby, skautské združenia alebo  
záujmové krúžky. Navyše si môžu fyzické a právnické osoby, ktoré poskytujú sponzorské  
dary pre ANBI a SBBI odpočítať tieto dary od dane z príjmu alebo dane z príjmu právnických  
osôb. Za takéto organizácie môžeme označiť tie, ktoré najmenej 90 % svojej činnosti orientujú na  
verejné blaho. Nepatria sem športové zväzy ani zamestnanecké združenia.  
Írsko  
Za predpokladu, že sú sponzorské prostriedky vyplatené úplne a výlučne na  
obchodné účely sponzora, môžu sa klasifikovať ako odpočítateľný náklad pri dani z príjmu /  
dani z príjmov právnických osôb v súlade so zákonom o konsolidácii daní z roku 1997 (TCA).  
Litva  
Podľa článku 24 ods. 4 kapitoly IV zákona o dani z pridanej hodnoty „dodávky tovaru  
a/alebo služieb neziskovými právnickými osobami, zapojenými do činností uvedených  
v článkoch 20 (Tovary a služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou), 21 (Sociálne služby  
a súvisiace tovary), 22 (Služby vzdelávania a odbornej prípravy) a 23 (Kultúrne a športové  
služby) tejto kapitoly alebo odsekov 1, 2 alebo 6 tohto článku počas charitatívnych  
a sponzorských akcií organizovaných uvedenými osobami (vrátane predaja vstupeniek na  
podujatia) sú oslobodené od DPH, ak sa má zostatok vyzbieraných finančných prostriedkov  
zostávajúci po pokrytí výdavkov súvisiacich s organizáciou podujatia prideliť iba na  
charitatívne a/alebo verejnoprospešné práce, ktoré vykonávajú vyššie uvedené osoby.  
Tieto ustanovenia sa budú vzťahovať na najviac 12 charitatívnych a sponzorských  
podujatí organizovaných konkrétnou právnickou osobou v priebehu kalendárneho roka. Ak  
sa v priebehu kalendárneho roka zorganizuje viac ako 12 podujatí, každá ďalšia udalosť  
a súvisiace dodávky tovaru a/alebo služiebpodliehajú DPHv súlades postupomustanoveným  
v tomto zákone.  
Na účely tohto zákona sa kultúrne podujatie (divadelné, hudobné, choreografické  
atď.), veľtrh alebo podobné podujatie považuje za charitatívne alebo sponzorské podujatie,  
ak je uvedené počas prípravnej fázy podujatia (na vstupenkách, plagátoch alebo inak), že po  
pokrytí organizačných výdavkov bude celkový zostatok finančných prostriedkov  
zhromaždených počas podujatia pridelený na charitatívne a/alebo verejnoprospešné práce  
vykonávané právnickou osobou organizujúcou podujatie. Na účely tohto zákona sa  
charitatívne a verejnoprospešné práce vykladajú v súlade s definíciou pojmov v zákone  
Litovskej republiky o charite a sponzorstve.  
Maďarsko  
Do roku 2020 mal kultúrny sektor podobný podporný systém ako sponzorstvo v  
športe, ale právna úprava bola zrušená. Zákon LXXXI z roku 1996 poskytuje daňové úľavy na  
živú hudbu.  
18  
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Nemecko  
Kultúrne sponzorstvo s protihodnotou pre sponzora sa považuje za náklad na  
podnikanie a je daňovo uznateľný. Výdavky v súvislosti so sponzorstvom môžu byť  
prevádzkové náklady, dary, nezdaniteľné životné náklady. Rozhodujúcim faktorom pre  
uznanie prevádzkových nákladov je, že výdavky boli vynaložené z prevádzkových dôvodov,  
napríklad na reklamu spoločnosti alebo jej výrobkov. Klasifikácia dane z pridanej hodnoty pri  
sponzorstve závisí od toho, či sa týka konkrétnych reklamných aktov alebo pasívnych služieb.  
Na reklamné služby poskytované sponzorom sa spravidla vzťahuje plná sadzba dane z pridanej  
hodnoty. Pasívne služby sa naopak týkajú správy majetku a podliehajú zníženej sadzbe dane  
z pridanej hodnoty.  
Výdavky spoločnosti, ktoré nie sú klasifikované ako prevádzkové náklady, môžu byť  
za určitých okolností daňovo odpočítateľné ako dary. A to vtedy, ak má dar charitatívny,  
benefičný alebo cirkevný účel, nejedná sa o platbu za osobitnú protihodnotu a nemá finančný  
súvis s výkonom obdarovaného. Pri týchto platbách môžu fyzické osoby požadovať  
odpočítanie dane ako osobitné výdavky; spoločnosti ich môžu odpočítať pri určovaní zisku  
ako prevádzkové náklady odpočítateľné v obmedzenom rozsahu. Charitatívne dary môžu byť  
daňovo uznané výdavky do výšky 20 % z príjmu alebo 4 % z celkového predaja a miezd  
a platov vynaložených v kalendárnom roku.  
Výdavkami, ktoré nie sú daňovo odpočítateľné ani ako prevádzkové náklady, ani ako  
dary, sú neodpočítateľné súkromné životné náklady alebo neodpočítateľné prevádzkové  
náklady, ktoré majú za následok skryté rozdelenie ziskov.  
Portugalsko  
Podľa Generálneho riaditeľstva pre umenie (General Direction of the Arts) kultúrny  
patronát je súbor daňových stimulov, ktorý sa premieta do daňových úľav pre tých, ktorí  
prispievajú k ochrane umelcov a umenia a podporujú kultúrny rozvoj krajiny. Zainteresované  
subjekty môžu požiadať o uznanie kultúrnej hodnoty svojich činností Úrad pre stratégiu,  
plánovanie a hodnotenie kultúry GEPAC .  
Podrobnosti odpočtov zo zdaniteľného zisku spoločností a príjmov fyzických osôb sú  
uvedené najmä v čl. 62 a čl. 63 Štatútu daňových výhod. Podľa ods. 2 čl. 62 Štatútu sa uvádza,  
že poskytnuté dary sa považujú za náklady alebo straty za fiškálny rok v hodnote  
zodpovedajúcej:  
120 %, ak je určené výhradne na kultúrne, environmentálne, športové a vzdelávacie účely;  
130 %, ak sa poskytnú vo forme viacročných zmlúv.  
V ods. 6 čl. 62 Štatútu sa vymenúvajú konkrétne subjekty – im poskytnuté dary sa  
považujú za náklady alebo straty za fiškálny rok, a to do výšky 6/1000 objemu predaja.  
Rakúsko  
Daňové aspekty sponzoringu sú upravené v daňovom práve (zákon o dani z príjmov  
fyzických osôb, zákon o dani z príjmov právnických osôb, zákon o dani z pridanej hodnoty) a  
v sprievodných administratívnych opatreniach (napr. Vereinsrichtlinien – informácie federálneho  
19  
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
ministerstva financií o daňových aspektoch charitatívnych organizácií).17 Sponzoring možno  
odrátať zo základu dane, ak má sponzorovaná akcia široký dosah a je náležite zverejnená; tiež  
je nevyhnutné dokázať, že dohody o sponzoringu boli uzavreté za bežných trhových  
podmienok. Pravidlom je, že výdavky na efektívnu propagačnú činnosť sú daňovo  
odpočítateľné, zatiaľ čo financovanie zo súkromných zdrojov nie je daňovo uznateľné. Daňový  
bonus je možný napríklad vtedy, ak sponzor nie je uvedený iba na udalosti (napr. v brožúre  
alebo na plagátoch), ale ak je sponzorská činnosť tiež súčasťou komerčnej reklamy spoločnosti  
alebo sa jej sponzorské aktivity uvádzajú v masmédiách.18  
Rumunsko  
Sponzorské výdavky nie sú odpočítateľné, ale súvisiace sumy sa odpočítavajú od dane  
zo zisku na úrovni minimálnej hodnoty. Fyzické alebo právnické osoby, ktoré poskytujú  
sponzoring v oblastiach stanovených zákonom, majú výhodu zníženia základu dane v  
hodnote zodpovedajúcej sponzorstvu, najviac však 5 % zo zdaniteľného príjmu s výnimkou  
príjmu zo mzdy v prípade fyzických osôb.  
Slovinsko  
Kľúčové je definovať každý typ služby (benefitu) sponzora do všetkých podrobností –  
vrátane spôsobu a rozsahu i hodnoty služby. Ak sponzorstvo nie je definované v zmluve alebo  
uzavretá zmluva neobsahuje všetky kľúčové prvky, výdavky sponzora nie sú daňovo  
uznateľnými nákladmi a neznižujú základ dane z príjmu právnických osôb.19  
Švédsko  
Všeobecný benefit sponzorstva v podobe nároku na odpočet sponzorských príspevkov  
sa rieši rovnakým spôsobom bez ohľadu na príjemcu. Právo na odpočet sponzorských príspevkov  
sa posudzuje na základe ustanovení, ktoré sa všeobecne vzťahujú na prevádzkové náklady  
spoločnosti.20  
17  
19  
20  
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Spojené kráľovstvo  
S nákladmi na sponzorstvo sa na daňové účely zaobchádza podobne ako s výdavkami  
na reklamu: klasifikujú sa ako náklady na podnikanie a sú odpočítateľné z daňového základu.  
Odpočítať ich nemožno za týchto okolností:  
1. ak sú to výdavky „kapitálového charakteru“ (teda trvalé aktívum, napr. auto);  
2. ak išlo skôr o dar v prospech predmetnej umeleckej organizácie alebo športového  
klubu a podnik nevynaložil tieto výdavky na účel svojho podnikania;  
3. ak typ výdavkov nie je prípustným obchodným nákladom (výdavky na dary nie sú vo  
všeobecnosti odpočítateľné od dane).  
Daňový orgán – HM Revenue & Customs (HMRC) – publikoval detailnú príručku  
o spôsobe, akým spoločnosti a podniky počítajú svoje zdaniteľné zisky. Jeho technický manuál  
podrobne hovorí o obmedzeniach, ktoré sa kladú na sponzorstvo subjektov, ak sa majú dané  
náklady odpočítať z daňového základu.  
Registrované charity môžu spoločnosti podporiť aj formou darov. Potom je možné  
získať daňovú úľavu z daru – a zároveň charitatívna organizácia nebude musieť platiť daň  
z tohto príjmu. Prípadne, ak spoločnosť získa niečo na oplátku od charity, takáto podpora sa  
môže považovať za obchodný náklad. HM Revenue & Customs poskytuje informácie pre  
charitatívne organizácie, ktoré sa snažia prilákať obchodné sponzorstvo.  
Španielsko  
V španielskej legislatíve je špeciálna časť venovaná regulácii daňových stimulov pre  
sponzorstvo. Upravené sú konkrétne daňové stimuly uplatniteľné na granty, dary a príspevky  
poskytované v mene prijímajúcich inštitúcií. Z dôvodu účelu týchto stimulov sú kapitálové  
výnosy a kladné nájomné, ktoré sa odhalia počas takýchto darov alebo príspevkov,  
oslobodené od osobnej dane darcu.  
Dary, granty alebo príspevky poskytnuté v mene sponzorskej činnosti prijímajúcich  
subjektov poskytujú právo na odpočítanie dane z príjmu fyzických osôb darcu alebo  
prispievateľa. Odpočet dane z príjmu predstavuje 25 percent z výšky darov, grantov  
a príspevkov vykonaných v rámci dane z príjmu fyzických osôb a dane z príjmu pre  
daňovníkov nerezidentov bez stálej prevádzkarne v Španielsku a 35 percent dane z príjmu  
právnických osôb a dane z príjmu pre nerezidentov. Miera a limity odpočtu sa môžu zvýšiť až  
o päť percentuálnych bodov, ak je sponzorská činnosť vyvíjaná prijímajúcimi subjektmi  
zahrnutá do zoznamu sponzorských činností stanovených podľa zákona o štátnom rozpočte.  
21  
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Taliansko21  
Sponzorská zmluva sa považuje za zmluvu o reklame, teda za finančnú výmenu  
bilaterálnych služieb. So sponzorskými nákladmi sa vo všeobecnosti zaobchádza rovnako ako  
s reklamnými nákladmi podľa čl. 108 prezidentského dekrétu č. 917/1986 (zákon o interných  
príjmoch), pokiaľ je jasne uvedené, aký reklamný priestor je zaručený výmenou za uvedené  
zaplatené sponzorstvo. Podľa ustanovení zákona (najmä čl. 15) sa poskytuje daňová úľava vo  
výške 19 % na tieto druhy výdavkov:  
-
-
-
-
-
-
-
dobrovoľné platby združeniam sociálneho rozvoja;  
dobrovoľné platby v prospech humanitárnych iniciatív;  
dobrovoľné platby v zábavnom priemysle;  
dobrovoľné platby v prospech škôl;  
dobrovoľné platby za činnosti s dôležitou kultúrnou alebo umeleckou hodnotou;  
dobrovoľné dary v hotovosti politickým stranám a hnutiam;  
finančné dary poskytnuté v prospech amatérskych športových združení.  
Subjekty, ktoré podliehajú dani z príjmov právnických osôb (najmä spoločnosti,  
obchodné a nekomerčné subjekty), môžu od svojho celkového priznaného príjmu odpočítať  
všetky peňažné alebo vecné dary poskytnuté týmto subjektom:  
-
neziskové organizácie,  
-
uznané nadácie a združenia, ktorých štatút zahŕňa ochranu, propagáciu a rozvoj  
majetku umeleckej, historickej a scénickej hodnoty,  
uznané nadácie a združenia, ktorých štatutárnym cieľom je rozvoj a podpora  
vedecko-výskumných činností,  
-
-
-
-
mimovládne organizácie pre rozvojové krajiny,  
náboženské inštitúcie,  
univerzity a výskumné centrá.  
21  
Vyhláška č. 83 z roku 2014, zaviedla pre roky 2014 – 2016 dočasný daňový „umelecký bonus“ v prospech  
jednotlivcov alebo spoločnosti, ktoré poskytujú peňažné dary na podporu programov v kultúrnych a umeleckých  
odvetviach. Išlo o 65 % sumy investovanej do údržby, ochrany alebo obnovy verejného kultúrneho dedičstva,  
výstavby nových zariadení alebo podpory kultúrnych inštitúcií v hudobnom a zábavnom priemysle. Ako príklad  
22  
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
b) Nie: Dánsko, Lotyšsko, Poľsko  
Lotyšsko  
Sponzorstvo je brané ako vzájomne výhodná transakcia medzi príjemcom  
a spoločnosťou, ktorá poskytuje podporu z rozpočtu na marketing alebo reklamu. V prípade  
sponzorstva sa teda neposkytujú žiadne odpočty dane z príjmu právnických osôb.  
Poľsko  
Sponzorská zmluva nie je upravená v občianskom zákonníku ani iným právnym  
predpisom. Keďže kombinuje prvky rôznych zmlúv, je definovaná ako zmiešaná zmluva a  
jej obsah si slobodne vytvárajú zmluvné strany. Daňový zákon neupravuje konkrétne  
ustanovenia súvisiace so sponzorskou zmluvou, a tak platia všeobecné pravidlá  
uplatňovania dane. A teda sponzor nemá žiadne nadštandardné daňové zvýhodnenia od  
štátu.  
23  
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Záver  
V analýze sme priniesli pohľad na problematiku sponzoringu v oblasti kultúry  
a kreatívneho priemyslu v 23 štátoch Európy, vrátane Slovenska. V úvode možno konštatovať,  
že prevažná väčšina štátov nemá špecifický zákon o sponzoringu a ani zákon o sponzoringu  
v oblasti KKP. Iba päť štátov malo špecifické predpisy k sponzoringu ako takému, pričom  
v prípade Bulharska, Portugalska a Španielska ide skôr o zákony o patronáte alebo predpisy,  
ktoré zároveň prinášajú systém daňových úľav; v Litve majú samostatný zákon o charite  
a sponzorstve a v Rumunsku zákon o sponzorstve. Prepracované podmienky sponzoringu,  
hoci nie v zákonnej forme, má aj Holandsko. Jedine Grécko má špecifický zákon o kultúrnom  
sponzorstve. Až 13 štátov, vrátane Slovenska, uvádza, že čiastkové úpravy sponzoringu sa  
nachádzajú vo viacerých zákonoch, najmä v zákonoch o vysielaní, o médiách, ďalej o športe,  
o tabakovom priemysle, o nekalej súťaži či v rôznych daňových zákonoch. Zákony napr.  
upravujú podmienky sponzorskej zmluvy.  
Väčšina skúmaných štátov stanovuje aspoň základné nároky na sponzora. Tým môže  
byť zvyčajne fyzická aj právnická osoba, ktorá nemá podlžnosti voči štátnemu rozpočtu, nie je  
v konkurze ani nemá nedoplatky na sociálnom, zdravotnom poistení a podobne. Pre  
špecifické sponzorstvo sa môžu klásť špecifické nároky na sponzora. Vo väčšine štátov sa  
obmedzuje sponzoring zo strany firiem zaoberajúcich sa tabakovými produktmi a alkoholom,  
prípadne hazardnými hrami. Pre farmaceutické firmy platia taktiež rôzne obmedzenia.  
Štáty právne nedefinujú konkrétne kritériá kladené na sponzorované subjekty alebo  
ich obmedzenia. Výnimkou sú Litva, Portugalsko a Španielsko, čiastočne Maďarsko.  
Obmedzujú sa niektorí špecifickí prijímatelia - napr. podujatia pre mladistvých nemôžu  
sponzorovať firmy zaoberajúce sa alkoholom, sponzorované nemôže byť politické  
spravodajstvo.  
Pokiaľ ide o ohraničenie výšky sponzoringu, jedine Rumunsko uvádza hornú hranicu  
sponzorského daru, ktorý by nemal presiahnuť 20 % zo splatnej dane z príjmu. Maďarsko  
uvádza určité horné limity len v súvislosti so sponzoringom v športe. Ostatné krajiny dolnú  
ani hornú hranicu nemajú, respektíve ju neuvádzajú.  
Až 20 štátov uviedlo, že štát má v rukách určité legislatívne nástroje ako podporiť  
sponzoring, prípadne darcovstvo a rozvoj KKP. Obzvlášť prepracovanú legislatívu v tomto  
smere majú napr. Fínsko, Francúzsko, Grécko, Litva, Nemecko, Portugalsko, Španielsko,  
Taliansko. Najčastejšie sú daňové zvýhodnenia a zľavy na dani pre firmy, ale aj jednotlivcov,  
ktorí investujú do umenia alebo ho podporujú, a to najmä formou odpočtu zo základu dane  
z príjmu. Medzi ďalšie formy podpory zo strany štátu patrí znížená daň z pridanej hodnoty  
na kultúrne statky, daňové výnimky, zníženie daní alebo nižšie daňové odvody pre kultúrne  
24  
 
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
inštitúcie. Zároveň vo väčšine prípadov neplatí obdarovaný daň z darovaného príspevku. Tri  
štáty – Dánsko, Lotyšsko a Poľsko – uviedli, že sponzoring nie je zo strany štátu nijako  
zvýhodnený a považuje sa za bežný zmluvný vzťah.  
Pre lepšiu prehľadnosť prinášame aj numerický prehľad zistení z našej komparácie.  
Tabuľka je prehľadom počtov štátov, ktorý daný atribút majú alebo nemajú ukotvený  
v právnych úpravách. Keďže jednotlivé získané odpovede neboli v niektorých prípadoch  
kvalitatívne porovnateľné, počet štátov vo výskumnej vzorke sa v jednotlivých aspektoch  
môže odlišovať.  
Počet štátov z výskumnej vzorky  
Skúmané aspekty  
áno  
nie  
iné  
Zákon o sponzorstve  
5
1
12  
3
3
1
17  
9
7
10  
13  
17  
3
1
13  
-
7
-
Zákon o sponzorstve v KKP  
Vymedzenie sponzora  
Vymedzenie sponzorovaného  
Kritéria pre sponzorovaného  
Hranica príspevku  
1
Benefity zo strany štátu  
20  
-
Môžeme konštatovať, že systém sponzoringu nie je v európskych štátoch ani jednotný,  
ani ucelený. Do veľkej miery mu chýba legislatívna prepracovanosť, jednotlivé ustanovenia  
riešiace parciálne otázky sú zväčša roztrúsené v mnohých právnych aktoch, čo môže byť  
výzvou do budúcnosti.  
25  
Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Použité zdroje  
1. European Centre for Parliamentary Research and Documentation (ECPRD). ECPRD  
request no. 4547: Regulation of sponsorship in culture and creative industry (November  
2. European Centre for Parliamentary Research and Documentation (ECPRD). ECPRD  
request no. 2631: The Sponsorship of culture, sport, education, healthcare etc. (September 2014);  
web.pdf [cit. 15.2.2021]  
4. Citované webové sídla a stránky, odkazy na legislatívu  
26