Porovnávacia analýza: Sponzoring kultúry v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve
Záver
V analýze sme priniesli pohľad na problematiku sponzoringu v oblasti kultúry
a kreatívneho priemyslu v 23 štátoch Európy, vrátane Slovenska. V úvode možno konštatovať,
že prevažná väčšina štátov nemá špecifický zákon o sponzoringu a ani zákon o sponzoringu
v oblasti KKP. Iba päť štátov malo špecifické predpisy k sponzoringu ako takému, pričom
v prípade Bulharska, Portugalska a Španielska ide skôr o zákony o patronáte alebo predpisy,
ktoré zároveň prinášajú systém daňových úľav; v Litve majú samostatný zákon o charite
a sponzorstve a v Rumunsku zákon o sponzorstve. Prepracované podmienky sponzoringu,
hoci nie v zákonnej forme, má aj Holandsko. Jedine Grécko má špecifický zákon o kultúrnom
sponzorstve. Až 13 štátov, vrátane Slovenska, uvádza, že čiastkové úpravy sponzoringu sa
nachádzajú vo viacerých zákonoch, najmä v zákonoch o vysielaní, o médiách, ďalej o športe,
o tabakovom priemysle, o nekalej súťaži či v rôznych daňových zákonoch. Zákony napr.
upravujú podmienky sponzorskej zmluvy.
Väčšina skúmaných štátov stanovuje aspoň základné nároky na sponzora. Tým môže
byť zvyčajne fyzická aj právnická osoba, ktorá nemá podlžnosti voči štátnemu rozpočtu, nie je
v konkurze ani nemá nedoplatky na sociálnom, zdravotnom poistení a podobne. Pre
špecifické sponzorstvo sa môžu klásť špecifické nároky na sponzora. Vo väčšine štátov sa
obmedzuje sponzoring zo strany firiem zaoberajúcich sa tabakovými produktmi a alkoholom,
prípadne hazardnými hrami. Pre farmaceutické firmy platia taktiež rôzne obmedzenia.
Štáty právne nedefinujú konkrétne kritériá kladené na sponzorované subjekty alebo
ich obmedzenia. Výnimkou sú Litva, Portugalsko a Španielsko, čiastočne Maďarsko.
Obmedzujú sa niektorí špecifickí prijímatelia - napr. podujatia pre mladistvých nemôžu
sponzorovať firmy zaoberajúce sa alkoholom, sponzorované nemôže byť politické
spravodajstvo.
Pokiaľ ide o ohraničenie výšky sponzoringu, jedine Rumunsko uvádza hornú hranicu
sponzorského daru, ktorý by nemal presiahnuť 20 % zo splatnej dane z príjmu. Maďarsko
uvádza určité horné limity len v súvislosti so sponzoringom v športe. Ostatné krajiny dolnú
ani hornú hranicu nemajú, respektíve ju neuvádzajú.
Až 20 štátov uviedlo, že štát má v rukách určité legislatívne nástroje ako podporiť
sponzoring, prípadne darcovstvo a rozvoj KKP. Obzvlášť prepracovanú legislatívu v tomto
smere majú napr. Fínsko, Francúzsko, Grécko, Litva, Nemecko, Portugalsko, Španielsko,
Taliansko. Najčastejšie sú daňové zvýhodnenia a zľavy na dani pre firmy, ale aj jednotlivcov,
ktorí investujú do umenia alebo ho podporujú, a to najmä formou odpočtu zo základu dane
z príjmu. Medzi ďalšie formy podpory zo strany štátu patrí znížená daň z pridanej hodnoty
na kultúrne statky, daňové výnimky, zníženie daní alebo nižšie daňové odvody pre kultúrne
24