NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VIII. volebné obdobie

Číslo: CRD-29/2021

374a

Spoločná správa

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 374)

___________________________________________________________________________

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 374) (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:

I.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 578 zo 4. februára 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 rokovacieho poriadku).

2

III.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 374) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 230 z 11. marca 2021,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 91 z 15. marca 2021.

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1.V čl. I sa pred bod 1 vkladajú nové body 1 až 4, ktoré znejú:

„1. V § 49 odsek 1 znie:

„(1) Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období

a)28 týždňov od priznania materského,

b)31 týždňov od priznania materského, ak je osamelý, alebo

c)37 týždňov od priznania materského, ak sa súčasne stará o dve a viac detí.“.

2. V § 49 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Nárok na materské iného poistenca zaniká najneskôr dovŕšením tretieho roku veku dieťaťa.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

3. V § 49 ods. 3 úvodná veta znie: „Iný poistenec je“.

4. V § 49 ods. 3 písm. d) sa vypúšťajú slová „po dohode s matkou dieťaťa“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Výbor NR SR pre sociálne veci

Gestorský výbor odporúča schváliť.

2.V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:

3

„7. V § 112 ods. 8 sa pred prvú vetu vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Výplata materského sa zastaví na žiadosť poberateľa materského najneskôr od splátky materského splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť doručila Sociálnej poisťovni.“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie k bodom 1 a 2:

Navrhuje sa vypustenie inštitútu dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, nakoľko je de facto ustanovená iba na účel formálneho vzniku nároku na materské otca dieťaťa, pričom predstavuje iba formálny úkon a vo svojej povahe je to teda nadbytočná administratívna záťaž pre rodičov dieťaťa (Sociálna poisťovňa požaduje v konaní jej predloženie). V zmysle zákona o rodine je starostlivosť o dieťa od jeho narodenia povinnosťou rodiča a z tohto dôvodu ju nemožno ohraničiť formálnym deklaratórnym úkonom. Iný poistenec bude mať aj po odstránení tejto formálnej podmienky nárok na materské v rovnakom rozsahu a období a za rovnakých podmienok ako podľa doterajšej právnej úpravy. Na vznik nároku na materské sa aj naďalej bude vyžadovať starostlivosť o dieťa v takom rozsahu, ktorý si reflektujúc všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky (absencia príjmu zamestnanca z právneho vzťahu v súvislosti s ktorým si uplatnil nárok na materské) vyžaduje prerušenie/obmedzenie zárobkovej činnosti.

Výbor NR SR pre sociálne veci

Gestorský výbor odporúča schváliť.

3.V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:

„8. Za § 293feb sa vkladajú § 293fec až 293fee, ktoré znejú:

㤠293fec

(1)Sociálna poisťovňa predĺži podporné obdobie, ktoré uplynulo počas trvania krízovej situácie alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení po účinnosti tohto zákona, najskôr odo dňa nasledujúceho po jeho uplynutí a podporné obdobie, ktoré uplynulo počas krízovej situácie pred účinnosťou tohto zákona, najskôr od účinnosti tohto zákona, na písomnú žiadosť poistenca podanú na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak

a)dočasná pracovná neschopnosť poistenca trvá,

b)dočasná pracovná neschopnosť poistenca, v súvislosti s ktorou uplynulo podporné obdobie, trvala alebo trvá z dôvodu sťaženého prístupu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou a

4

c)je predpoklad, že poistenec po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti nebude mať z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2)Posudkový lekár

a)posudzuje splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) a c) na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára vydaného na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou po predchádzajúcom vykonaní kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu,

b)určuje dĺžku predĺženia podporného obdobia, ak poistenec spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. b) a c).

(3)Vystavenie potvrdenia podľa odseku 2 písm. a) sa považuje za zdravotný výkon na účely sociálneho poistenia podľa § 156 ods. 1 písm. f).

(4)Podporné obdobie možno predĺžiť aj opakovane, v úhrne najdlhšie o jeden rok.

(5)Na konanie o predĺžení podporného obdobia sa primerane vzťahujú ustanovenia o dávkovom konaní. O predĺžení podporného obdobia sa písomné rozhodnutie nevyhotovuje; deň oznámenia rozhodnutia o predĺžení podporného obdobia je deň výplaty prvého nemocenského v predĺženom podpornom období.

§ 293fed

(1)Zamestnancovi a povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa nasledujúceho po uplynutí podporného obdobia podľa § 293fec; do podporného obdobia sa nezapočítavajú predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti.

(2)Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v odseku 1 do ôsmich dní od prerušenia; § 228 ods. 3 až 5 platí rovnako.

§ 293fee

(1)V roku 2021 sa § 168 ods. 4 nepoužije.

(2)Dozorná rada schvaľuje na návrh generálneho riaditeľa použitie 50 % zostatku

a) správneho fondu podľa § 293fd ods. 3 nevyčerpaného k 31. decembru 2020,

b) správneho fondu nevyčerpaného k 31. decembru 2020.

(3)Sociálna poisťovňa prevedie do rezervného fondu solidarity do desiatich dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne národnou radou

5

a)50 % zostatku správneho fondu podľa § 293fd ods. 3 nevyčerpaného k 31. decembru 2020 a 50 % zostatku správneho fondu nevyčerpaného k 31. decembru 2020,

b)zostatku správneho fondu podľa odseku 2 nevyčerpaného k 31. decembru 2021.

(4)Ustanovenie § 293fd ods. 2 a 3 sa od 1. mája 2021 nepoužije.“.“.

Nasledujúci bod sa primerane preznačí.

K § 293fec

V súvislosti s pretrvávajúcou pandémiou ochorenia COVID-19 aj naďalej trvá krízová situácia. Vzhľadom na extrémne zaťaženie zdravotníckych zariadení a zdravotníckych pracovníkov, ako aj vysoké epidemiologické riziko spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je pacientom často poskytovaná iba neodkladná zdravotná starostlivosť. To v praxi znamená, že často dochádza k odkladaniu zdravotných výkonov (napr. plánované operácie, rehabilitácie), v dôsledku čoho sa predlžuje aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok, predĺženie podporného obdobia na čerpanie nemocenského, v prípadoch kedy podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (a to aj pred účinnosťou navrhovanej právnej úpravy, avšak v takom prípade sa podporné obdobie predlžuje až odo dňa účinnosti navrhovanej právnej úpravy), resp. v lehote šiestich mesiacov od jej skončenia. Navrhujú sa tri podmienky predĺženia podporného obdobia, ktoré musia byť splnené súčasne.

a)Trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti ako základného predpokladu trvania nároku na nemocenské. Nemusí však ísť o dočasnú pracovnú neschopnosť, v súvislosti s ktorou došlo z dôvodu odkladu zdravotných úkonov k predĺženiu dočasnej pracovnej neschopnosti a teda aj k predlžovaniu plynutia podporného obdobia. Môže ísť aj o ďalšiu, následnú dočasnú pracovnú neschopnosť, ktorá nasleduje po dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá bola v dôsledku sťaženého prístupu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou predlžovaná s následkom predĺženia plynutia podporného obdobia, ktoré by inak mohlo byť využité pri následnej dočasnej pracovnej neschopnosti.

b)Podporné obdobie uplynulo v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou (aktuálnou alebo predchádzajúcou), ktorej trvanie sa predlžovalo z dôvodu krízovej situácie, t.j. z dôvodu sťaženého prístupu k zdravotnej starostlivosti. Nárok na predĺženie teda vzniká, za predpokladu splnenia ostatných podmienok, aj v prípade, ak podporné obdobie uplynie až počas dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorej dĺžku nemá krízová situácia vplyv (napr. dočasná pracovná neschopnosť z dôvodu riadne ošetrenej zlomeniny nohy), ak dĺžka predchádzajúcej

6

dočasnej pracovnej neschopnosti a teda aj dĺžka plynutia podporného obdobia bola negatívne ovplyvnená sťaženým prístupom k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou.

c)Je predpoklad, že poistenec po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti nebude mať z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, na základe čoho by mu za predpokladu splnenia ostatných zákonných podmienok mohol vzniknúť nárok invalidný dôchodok.

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa predĺžila podporné obdobie na základe písomnej žiadosti na tlačive ňou určenom. K predĺženiu podporného obdobia teda nedôjde automaticky z úradnej povinnosti. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že Sociálna poisťovňa nemá po uplynutí podporného obdobia vždy v reálnom čase prístup k informáciám o tom, či dočasná pracovná neschopnosť aj naďalej trvá (napr. ak lekár z dôvodu aktuálnej pracovnej vyťaženosti nezaslal informáciu o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti).

Navrhuje sa, aby splnenie podmienok podľa písm. b) a c) posudzoval posudkový lekár Sociálnej poisťovne na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára vydanom na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou (navrhuje sa, aby sa vystavenie takéhoto potvrdenia považovalo za zdravotný výkon na účely sociálneho poistenia) po predchádzajúcom vykonaní kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu. Zároveň sa navrhuje, aby posudkový lekár určoval aj dĺžku predĺženia podporného obdobia, pričom sa navrhuje, aby podporné obdobie bolo možné predĺžiť aj opakovane, v úhrne najdlhšie o jeden rok. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že predmetné podmienky, ako odhad doby predĺženia dočasnej pracovnej neschopnosti, sú medicínskymi otázkami.

Navrhuje sa, aby sa na konanie o predĺžení podporného obdobia primerane vzťahovali ustanovenia o dávkovom konaní. V záujme zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje, aby sa o predĺžení podporného obdobia písomné rozhodnutie nevyhotovovalo, pričom za deň oznámenia rozhodnutia o predĺžení podporného obdobia sa navrhuje ustanoviť deň výplaty prvého nemocenského v predĺženom podpornom období.

Na základe údajov Sociálnej poisťovne predpokladáme, že predĺženie podporného obdobia na čerpanie dávky nemocenské sa dotkne priemerného mesačného počtu cca 3 400 poistencov v roku 2021 a v roku 2022 v mesiacoch január až máj na úrovni cca 1 800 poistencov. Uvedená kvantifikácia vychádza z predpokladu, že krízová situácia bude

7

ukončená k 31. augustu 2021. Výdavky na vyplatenie nemocenského z uvedeného dôvodu odhadujeme v roku 2021 na úrovni cca 8,6 mil. eur a v roku 2022 na úrovni cca 3,5 mil. eur.

K § 293fed

Z dôvodu predĺženia podporného obdobia na písomnú žiadosť zamestnanca alebo povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa navrhuje, aby sa uvedeným poistencom prerušovalo ich povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti až po uplynutí predĺženého podporného obdobia, a nie po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto predĺženého podporného obdobia sa nezapočítavajú predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu sa navrhuje v súvislosti s predĺžením podporného obdobia ustanoviť rovnakú povinnosť ako je v súčasnosti ustanovená v § 228, a to oznámiť Sociálnej poisťovni prerušenie jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia až po uplynutí tohto podporného obdobia, a nie po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, a to do ôsmich dní od prerušenia poistenia.

K § 293fee

Navrhuje sa, aby sa v prípade, že bude naďalej pretrvávať krízová situácia spôsobená pandémiou koronavírusu COVID-19, v dôsledku ktorej sa zníži výber poistného na sociálne poistenie, ponechala v správnom fonde rezerva v podobe 50 % zostatkov správneho fondu k 31. decembru 2019 a k 31. decembru 2020 nevyčerpaných k 31. decembru 2020. Z dôvodu transparentnosti použitia týchto finančných prostriedkov sa zároveň navrhuje, aby ich použitie schvaľovala Dozorná rada Sociálnej poisťovne.

Návrh sa predkladá v súvislosti so zabezpečením dostatočných disponibilných zdrojov v správnom fonde Sociálnej poisťovne v roku 2021 na zabezpečenie činnosti orgánov Sociálnej poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom, výdavkov súvisiacich s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a výdavkov uvedených v § 168 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

Zároveň sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa previedla 50 % zostatkov správneho fondu k 31. decembru 2019 a k 31. decembru 2020

8

nevyčerpaných k 31. decembru 2020 do desiatich dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za kalendárny rok 2020 Národnou radou Slovenskej republiky do rezervného fondu solidarity.

Výbor NR SR pre sociálne veci

Gestorský výbor odporúča schváliť.

V.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 374) a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

schváliť.

VI.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 3 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne vecič. 93 z 15. marca 2021.

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Petra Cmoreja, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Bratislava 15. marca 2021

Jana Žitňanská v.r

predsedníčka výboru