Napriek zdanlivo nízkemu počtu smerníc Európskej únie je potrebné ich transpozícii venovať náležitú pozornosť. Nesprávna alebo neúplná transpozícia smernice predstavuje priame porušenie povinností členského štátu Európskej únie podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní EÚ, v dôsledku čoho môže Európska komisia iniciovať proti Slovenskej republike konanie pre porušenie povinností. To môže vyústiť až do podania žaloby na Súdnom dvore Európskej únie. Počet smerníc, s ktorých prebratím bola Slovenská republika v roku 2020 v omeškaní varioval; ku koncu novembra 2020 bol transpozičný deficit na úrovni 17 smerníc.Neformálne riešenie problémov súvisiacich s nesprávnou transpozíciou alebo aplikáciou právne záväzných aktov Európskej únie, či všeobecných zásad a princípov práva Európskej únie, prebieha medzi členskými štátmi a Európskou komisiou aj na úrovni systému EU Pilot a siete SOLVIT. Vďaka fungovaniu týchto platforiem sa podarilo identifikovať a iniciovať korekcie nesúladnej vnútroštátnej legislatívy vo viacerých prípadoch.
K 31.12.2020 viedla EK vo vzťahu k SR 59 konaní o porušení zmlúv podľa článku 258, 0 konaní podľa článku 259 a 260 Zmluvy o fungovaní EÚ. Z celkového počtu, 59 konaní bolo: 46 v štádiu formálneho oznámenia, 9 v štádiu odôvodneného stanoviska, 1 v štádiu doplňujúce odôvodnené stanovisko, v 1 konaní EK rozhodla o podaní žaloby na Súdny dvor EÚ a v 2 konaniach bola podaná žaloba na Súdny dvor EÚ.
Z celkového počtu 59 konaní bolo: 26 vedených z dôvodu neoznámenia transpozičných opatrení k smerniciam, 11 z dôvodu nesprávnej transpozície smerníc, 10 pre nesprávnu aplikáciu práva EÚ a 12 konaní bolo vedených z iných dôvodov.
V predchádzajúcom roku bolo k 31. decembru voči SR vedených 48 konaní o porušení zmlúv, z čoho bolo: 17 konaní vedených z dôvodu neoznámenia transpozičných opatreník smerniciam, 9 konaní z dôvodu nesprávnej transpozície smerníc, 11 pre nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva EÚ a 11 konaní bolo vedených z iných dôvodov.
Napriek nárast počtu konaní (+11 oproti r. 2019) patrí SR dlhodobo k štátom s nižším počtom konaní o porušení zmluvy vedených podľa článku 258 -260 Zmluvy o fungovaní EÚ.
Konferencia o budúcnosti Európy Rok 2020 sa mal vo veľkej časti niesť v znamení Konferencie o budúcnosti Európy. Myšlienku tohto projektu predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom programovom zameraní v decembri 2019. Konferencia má slúžiť ako otvorená a inkluzívna platforma pre občanov, občiansku spoločnosť, európske inštitúcie, vlády a parlamenty členských krajín s cieľom navrhnúť zmeny vo fungovaní a prioritách EÚ. Európska komisia a Európsky parlament prijali deklarácie ku Konferencii už v januári 2020. Pôvodný štart Konferencie, ktorá má trvať dva roky, bol naplánovaný na máj 2020. Z dôvodu absencie medziinštitucionálnej dohody (EK, EP, Rady) o mandáte Konferencie, jej riadení, formáte, štruktúre, témach a cieľoch, ako aj z dôvodu pandémie COVID-19 sa pôvodný plán nepodarilo dodržať.
V roku 2021 sa počas portugalského predsedníctva v Rade EÚ (PT PRES) očakáva dohoda v medzi inštitucionálnych rokovaniach (EK, EP, Rada EÚ) ohľadom mandátu a jej riadenia. Konferencie a k jej následnému spustenie. Realistickým dátumom sa predbežne javí symbolický dátum 9. máj – Deň Európy.
Slovenská republika sa od ohlásenia plánov predsedníčky Európskej komisie aktívne pripravuje na Konferenciu o budúcnosti Európy. Podľa pripraveného konceptu MZVEZ SR budú národnú Konferenciu o budúcnosti Európy v SR rámcovať dva piliere. Prvým je pokračovanie projektu MYSMEEU – zameraného na širšiu verejnosť, outdoorové podujatia, verejné debaty, podujatia na školách. Druhým pilierom je Národný konvent o EÚ, v rámci