VÝROČNÁ SPRÁVA O ČLENSTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V EURÓPSKEJ ÚNII ZA ROK 2020 A AKTUÁLNE PRIORITY VYPLÝVAJÚCE Z PRACOVNÉHO PROGRAMU EURÓPSKEJ KOMISIE NA ROK 2021
OBSAH
1
ÚVOD
Rok 2020 bol pre Európsku úniu bezprecedentným testom vyvolaným vnútornými procesmi, udalosťami v bezprostrednom susedstve, ako aj v globálnom kontexte. Pandémia nového koronavírusu COVID-19 zastihla Európu a partnerov nepripravených. Zaváhanie v prvých mesiacoch poukázalo na niektoré slabé stránky európskeho projektu, neviedlo však k paralýze systému. Naopak, bolo príležitosťou pre urýchlenie reformných procesov a podnietilo modernizačné úsilie zoskupenia. Pomerne rýchly prechod z reakčnej do proaktívnej fázy potvrdil schopnosť Európskej únie mobilizovať sa a s odhodlaním pristúpiť k riešeniu krízovej situácie pri rešpektovaní európskych princípov, vlády práva, vzájomnej solidarity, demokracie a ochrany ľudských práv, a to smerom do vnútra aj voči našim partnerom. Tieto princípy boli smerodajné aj v prístupe a pôsobení Slovenskej republiky v uplynulých mesiacoch. Daný leitmotív bude nepochybne určujúci aj v nasledujúcom období, najmä v prostredí boja proti narastajúcemu populizmu, hybridných aktivít a silnejúcemu vplyvu dezinformačných kampaní a konšpiračných teórií na manipuláciu verejnej mienky a oslabovanie dôvery v demokratické inštitúcie a rozhodovanie.
Pandémia bola súčasne aj jedinečnou príležitosťou demonštrovať solidaritu medzi členskými štátmi a akcieschopnosť EÚ. Členské štáty v spolupráci s Európskou komisiou zabezpečili repatriáciu viac ako 600 tisíc občanov uviaznutých po celom svete. Slovenská republika sa tiež zapojila a v rámci tohto procesu sme repatriovala 6 469 osôb zo 110 krajín a území sveta. Zároveň Slovenská republika pomohla k návratu 618 občanov iných členských krajín späť do vlasti a naopak členské krajiny EÚ pomohli návratu 631 slovenským občanom domov.
Celkovo v roku 2020 Európska komisia prijala viac ako 800 neplánovaných opatrení vrátane sprostredkovania spoločného nákupu vakcín a ochranných prostriedkov pre zdravotníkov. Príkladom globálnej solidarity v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 je úsilie o podporu vývoja, financovanie a zabezpečenie bezpečnej a dostupnej vakcíny pre všetkých. Pre tento účel bola prijatá iniciatíva „Tím Európa“ (Team Europe) na pomoc partnerským krajinám v boji proti pandémii a zorganizovaná darcovská konferencia s názvom „Globálna reakcia na koronavírus“ (Coronavirus Global Response) na zabezpečenie univerzálneho prístupu k testovaniu, liečbe a vakcinácii proti novému koronavírusu.
V snahe predísť výrazným hospodárskym škodám došlo k sprístupneniu finančných prostriedkov a využívaniu flexibility vo fiškálnych pravidlách a pravidlách štátnej pomoci. s cieľom udržania zamestnanosti operatívne reagovala na potrebu okamžitej finančnej pomoci podnikom mimo iného vytvorením Európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (skr. SURE). S cieľom zabezpečiť dostatočné zdroje na modernizáciu národných ekonomík a prekonanie následkov pandémie bola veľkým povzbudením dohoda na Nástroji pre budúce generácie (NextGenerationEU), ktorý je historickým stimulom pre obnovu a posilnenie odolnosti európskeho hospodárstva. Ďalšie prostriedky budú členským štátom k dispozícii aj v rámci nového moderného viacročného finančného rámca 2021-2027.
Uplynulý rok viedol aj k zrýchleniu niektorých procesov a priniesol nové modernizačné príležitosti. Digitálne technológie sa v časoch prísnych protiepidemiologických opatrení stali nenahraditeľnými nástrojmi pre zachovanie medziľudských kontaktov v súkromnej, ako aj profesionálnej sfére. Aj napriek náročnému obdobiu Európska únia a jej členské štáty začali s prípravou základov pre ďalšie systémové zmeny. Európska komisia predstavila nové reformné politiky, ako napríklad Európsku zelenú dohodu, stanovila svoje plány pre digitálnu budúcnosť Európy a tiež prijala plán pre silnú sociálnu Európu s cieľom vykonávať Európsky pilier sociálnych práv. Zároveň pripravila novú modernejšiu priemyselnú stratégiu, plán na lepšiu podporu malých podnikov a opatrenia na posilnenie jednotného trhu. Európska komisia
2
vypracovala novú stratégiu pre bezpečnostnú úniu na ochranu občanov a podporu európskeho spôsobu života za súčasného rešpektovania európskych hodnôt a zásad. Snahou o nový začiatok diskusie o migračnej politike bolo predstavenie návrhu Nového paktu o migrácii a azyle taktiež z dielne Európskej komisie. Koncom roka Európska komisie zverejnila Akčný plán pre európsku demokraciu ako súbor opatrení pre posilnenie demokracie v EÚ v kontexte výziev digitálnej éry. Predstavila tiež novú Stratégiu kybernetickej bezpečnosti so zámerom posilniť odolnosť voči kybernetickým hrozbám a podporiť otvorený, stabilný a bezpečný globálny kybernetický priestor. Slovenská republika sa otvorene, no s vlastným kritickým názorom, prihlásila k viacerým iniciatívam vrátane zelenej tranzície a ambicióznym klimatickým záväzkom do roku 2050. Aktívne participovala na tvorbe viacročného finančného rámca zodpovedajúceho potrebám doby, so zachovaním rovnováhy medzi tradičnými politikami ako politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika, ako aj na nové priority, k akým patrí problematika klimatických zmien, obrana a bezpečnosť. Aktívne pôsobila v oblasti vonkajších vzťahov EÚ, jednoznačne podporila demokratizačné procesy v Bielorusku, principiálny postoj zaujala aj pri rozširovacom procese únie, resp. situácii vo Venezuele.
Paralelne s prípravou nových iniciatív prebiehali komplikované rokovania so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska. v závere minulého roka došlo k uzavretiu dohody o usporiadaní vzťahov medzi a Spojeným kráľovstvom, ktorej nosným prvkom je Dohoda o obchode a spolupráci. Dohoda vstúpila do predbežného uplatňovania v plnom rozsahu od 1. januára 2021.
Úspešné zvládnutie kríz a následná hĺbková reflexia otvára príležitosti do budúcnosti. si z pandémie odnáša lekciu o potrebe väčšej flexibility a intenzívnejšej spolupráce a koordinácie medzi inštitúciami a jednotlivými členskými štátmi. Pandémia dala podnet pre diskusiu o potrebe posilnenia celkovej vnútornej stability a odolnosti EÚ, ako aj jej sebestačnosti v kľúčových zdrojoch a kritických segmentoch výrobno-dodávateľských reťazcov. Spustenie komplexnej debaty o budúcnosti EU/Európy v rámci plánovanej Konferencie o budúcnosti Európy sa z mája 2020 najmä z dôvodu pandémie COVID-19 presunulo na rok 2021.
3
1. VŠEOBECNÉ ZÁLEŽITOSTI
Viacročný finančný rámec 2021 – 2027 (VFR)
V roku 2020 poznačenom pandémiou COVID-19 sa Európska únia ocitla na prahu najťažšej ekonomickej krízy počas svojej existencie. S cieľom riešiť túto bezprecedentnú situáciu v júli 2020 lídri počas nemeckého predsedníctva (DE PRES) odsúhlasili celkový objem VFR 1 074 mld. EUR a protikrízového Nástroja obnovy 750 mld. EUR, s pomerom 390 mld. granty a 360 mld. EUR pôžičky pre členské štáty (ČŠ). Dohoda lídrov bola následne v decembri 2020 schválená všetkými členskými štátmi a tiež Európskym parlamentom. Pre SR z tejto dohody vyplývajú celkové príjmy v objeme 26 mld. EUR, z toho 18,5 mld. EUR z VFR a 7,5 mld. EUR z Nástroja obnovy EÚ. Súčasťou dohody je aj prepojenie na dodržiavanie zásad právneho štátu formou všeobecného režimu kondicionality na ochranu rozpočtu EÚ, v zmysle ktorej nedodržiavanie zásad právneho štátu musí mať priamy vplyv na rozhodovanie o rozpočte Únie.
Na zabezpečenie financovania VFR, v súlade so závermi Európskej rady, bude zreformovaný systém vlastných zdrojov. a Popri existujúcich odvodov ako clá a príspevky členských štátov založené na dani z pridanej hodnoty (DPH zjednodušenie zmrazením váženej priemernej sadzby) a na hrubom národnom dôchodku (HND), bude zavedený nový odvod založený na množstve nerecyklovaných plastových obalov. Okrem príspevku založenom na plastovom odpade plánuje v zmysle dohody Rady a EP od roku 2021 zaviesť aj vlastný zdroj, ktorý bude založený na systéme obchodovania s emisiami (ETS). Ďalšie plánované nové vlastné zdroje vrátane mechanizmu úpravy uhlíkových hraníc (od 2023), digitálneho poplatku (od 2023), odvodu založeného na dani z finančných transakcií, ako aj príspevku spojeného s aktivitami spoločností na vnútornom trhu (2026) - by mali slúžiť na financovanie platieb a úrokov poskytnutých v rámci Plánu obnovy EÚ. Toto by sa malo prejaviť na znížení národných príspevkov členských štátov.
Súčasťou dohody na VFR 2021-2027 a Plánu obnovy je teda aj reforma balíka opatrení k vlastným zdrojom, ktorý bude musieť byť ratifikovaný členskými štátmi v zmysle ich národných procedúr. K hlavným zmenám tejto reformy patrí aj zvýšenie stropov na pokrytie platobných rozpočtových prostriedkov na 1,4% HND všetkých členských štátov a na pokrytie viazaných rozpočtových prostriedkov na 1,46%. Zároveň sa na pokrytie splácania požičaných prostriedkov určených na riešenie dôsledkov krízy COVID-19 sa výška stropov dočasne zvyšuje o 0,6%. Súčasťou dohody je aj zachovanie rabatov aj v rámci VFR 2021-2027 pre vybrané členské štáty. Ich zrušenie by malo za následok podstatné zníženie príjmu z VFR a Plánu obnovy.
Príprava Partnerskej dohody SR na roky 2021 2027 (PD SR) a operačných programov
SR na roky 2021 – 2027
V rámci prípravy dokumentov na nové programové obdobie 2021 2027 prebiehala počas roka 2020 príprava PD SR v súlade s princípom partnerstva, v zmysle návrhu všeobecného nariadenia EÚ, a to konkrétne prostredníctvom práce nasledujúcich partnerských platforiem - Pracovná skupina „Partnerstvo pre politiku súdržnosti 2020+“, Rada vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 – 2027, ako aj ad hoc koordinačných a pracovných zasadnutí.
Uznesením vlády SR č. 329/2020 zo dňa 27. mája 2020 bol Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu určený ako riadiaci orgán pre operačný program Slovensko. Zároveň došlo zákonom č. 134/2020 Z. z. k transformácii Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR).
4
Koncom roka 2020 sa uskutočnili národné konzultácie k eurofondom 2021 2027 k prioritám PD SR rozdelené podľa jednotlivých cieľov politiky súdržnosti EÚ: 1. Inteligentnejšia Európa, 2. Ekologickejšia, nízkouhlíková Európa, 3. Prepojenejšia Európa, 4. Sociálnejšia Európa, 5. Európa bližšie k občanom. Záverečné 6. kolo národnej konzultácie k eurofondom 2021 2027, ktoré bolo určené pre širokú verejnosť pokrývalo všetkých 5 cieľov politiky súdržnosti EÚ zahrnutých v rámci PD SR.
Začiatkom roku 2021 bude pokračovať príprava návrhu PD SR s cieľom finalizácie investičných priorít SR na roky 2021 2027, ako aj proces spracovania podkladov k ostatným častiam PD SR. V priebehu roku 2021 sa očakáva schválenie PD SR a operačných programov vládou SR a následné predloženie týchto dokumentov na oficiálne schválenie EK. V I. polroku 2021 sa zo strany očakáva schválenie viacerých dôležitých legislatívnych návrhov v oblasti politiky súdržnosti na programové obdobie 2021 2027.
Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ
31. januára 2020 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska formálne vystúpilo z Európskej únie. Vystúpenie sa uskutočnilo riadeným spôsobom na základe Dohody o vystúpení, ktorá je právnym rámcom a definuje vysporiadanie doterajších záväzkov. Od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020 plynulo prechodné obdobie, počas ktorého pre občanov a podnikateľov z členských štátov a UK platili nezmenené podmienky ako počas členstva UK v EÚ.
24. decembra 2020 sa vyjednávacím tímom a UK podarilo dosiahnuť dohodu o usporiadaní budúcich vzťahov. Angažovanosť členských štátov, vrátane SR, prispela k expresnému schvaľovaniu textu dohody, následnému podpisu 30. decembra 2020 predstaviteľmi inštitúcií EU a uverejneniu v Úradnom vestníku 31. decembra 2020. Zmluva tak vstúpila do predbežného uplatňovania v plnom rozsahu od 1. januára 2021. Ukončenie riadneho ratifikačného procesu je plánované v prvom polroku 2021. Nové partnerstvo so Spojeným kráľovstvom rámcuje najmä Dohoda o obchode a spolupráci. Okrem obchodu s tovarom a službami, táto časť rieši aj širokú škálu ďalších oblastí- hospodárska spolupráca, štátna pomoc, daňová transparentnosť, letecká a cestná doprava, energetika a udržateľnosť, rybolov, ochrana údajov, ako aj koordinácia sociálneho zabezpečenia. Dohoda stanovuje aj nový rámec presadzovania práva a justičnej spolupráce v trestnoprávnych a občianskych veciach. Jej dôležitou súčasťou mechanizmy pre riešenie sporov a postupy jej uplatňovania v praxi a kontroly. Dohoda o usporiadaní vzťahov reflektuje pozíciu Rady EÚ, ktorú Slovenská republika na základe jasného mandátu presadzovala počas 11 mesačného negociačného maratónu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.
Dohoda predstavuje pevný rámec pre zachovanie dlhodobého partnerstva a spolupráce. Spojené kráľovstvo však opustilo ekosystém EÚ, odišlo z colnej únie a jednotného trhu, čo sa od 1. januára 2021 dotklo občanova podnikateľov.
V nasledujúcich mesiacoch sa sústredí na ukončenie ratifikačného procesu a správnu implementáciu dohody aj Dohody o vystúpení, nielen s dôrazom na obchod, ale aj ochranu záujmov a práv občanov EÚ v Spojenom kráľovstve.
Rozširovanie
Rok 2020 začal z hľadiska politiky rozširovania optimisticky v marci 2020 sa podarilo dosiahnuť dohodu o otvorení prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom a úprave metodológie prístupového procesu. V apríli 2020 vyslala signál regiónu vymenovaním Miroslava Lajčáka do funkcie osobitného zástupcu pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky týkajúce sa západného Balkánu.
5
Ďalším pozitívnym krokom bolo otvorenie poslednej prístupovej kapitoly (č. 8 Hospodárska súťaž) s Čiernou Horou.
V ďalšom období sa však túto pozitívnu dynamiku nepodarilo udržať a to aj v dôsledku prehlbujúcich sa bilaterálnych nezhôd medzi niektorými členskými štátmi a kandidátmi na členstvo. nedokázala nájsť kompromis v otázke negociačných rámcov pre budúce prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. Nebolo tak možné zvolať prvé medzivládne konferencie a technické otvorenie rokovaní.
Rovnako neboli prijaté každoročné závery k rozširovaniu a procesu stabilizácie a pridruženia. Pre nesúhlas so vnášaním bilaterálnych (historicky citlivých) otázok do procesu, ich prijatie v decembri 2020 zablokovala Slovenská republika, s podporou Českej republiky, s úmyslom uchrániť proces pred ďalšou diskreditáciou. sa očakávať, že otázka negociačných rámcov, ako i záverov k rozširovaniu (základom však budú hodnotiace správy EK z roku 2021), bude agende rozširovania dominovať minimálne v prvej polovici roka 2021.
Agendu „Dialógu Belehrad–Priština“ sa po vymenovaní M. Lajčáka v júli 2020 do funkcie osobitného zástupcu (EUSR) podarilo reštartovať. Doposiaľ došlo k dohode v témach nezvestných a presídlených osôb a hospodárskej spolupráce. Pokračovanie dialógu bude možné najskôr po predčasných parlamentných voľbách v Kosove (14.2.2021) a následnom nástupe novej exekutívy s potrebným mandátom.
Prístupové rokovania Turecka ostávajú naďalej de facto pozastavené vzhľadom na kritické hodnotenie stavu demokracie v Turecku a najnovšie aj aktivity Turecka vo východnom Stredomorí ohrozujúce niektoré členské štáty EÚ.
Z pohľadu SR je v oblasti rozširovania pre rok 2021 prioritou naplnenie záväzku EÚ bezodkladne otvoriť prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. SR naďalej zastáva principiálnu pozíciu vychádzajúcu zo strategického vnímania prístupového procesu, ktorý by mal byť založený na kondicionalite a princípe vlastných zásluh, bez jeho zaťažovania bilaterálnymi témami.
Strategická komunikácia a budovanie odolnosti voči hybridným hrozbám
Pandémia a s ňou spojená infodémia množstva dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v digitálnom priestore a na sociálnych sieťach vyvolala potrebu prehodnotiť efektívnosť strategickej komunikácie na celosvetovej, európskej i národnej úrovni a jej dopadu. Nová situácia vyvolala potrebu väčšej transparentnosti a zodpovednosti tzv. nových médií a online platforiem a ich regulácie k na národnej, ako aj celoeurópskej úrovni v línii „čo je nezákonné off-line, by malo byť nezákonné aj „on-line“.
SR sa v roku 2020 aktívne zúčastňovala na úsilí zameranom na posilnenie nástrojov a akcieschopnosti a jej členských štátov voči hybridnému pôsobeniu, a to aj prostredníctvom aktívneho pôsobenia v Horizontálnej pracovnej skupine pre budovanie odolnosti voči hybridným hrozbám. V nadväznosti na masívne šírenie dezinformácií v súvislosti s pandémiou COVID-19 sa SR pripojila ku skupine štátov presadzujúcich razantnejší postup voči dezinformáciám, vrátane lepšej koordinácie aktivít, jednotného vystupovania, identifikácie a pomenovania šíriteľov dezinformácií, ako aj zefektívnenia regulačného rámca na sociálnych sieťach. Viacero z týchto bodov sa nakoniec odzrkadlilo v navrhovaných opatreniach Akčného plánu pre európsku demokraciu, ktorý Komisia zverejnila koncom roka 2020, s cieľom posilniť odolnosti demokratických procesov v v kontexte výziev digitálnej éry. Ten sa v otázke regulácie digitálnych platforiem dopĺňa aj s návrhom Aktu o digitálnych službách, ktorý Komisia zverejnila taktiež koncom roka 2020.
6
Za dôležitý krok možno považovať aj vstup Slovenska do Európskeho centra výnimočnosti pre budovanie odolnosti voči hybridným hrozbám v Helsinkách v auguste 2020, vďaka čomu bude mať lepší prístup k aktuálnym informáciám a skúsenostiam iných krajín v tejto oblasti a bude sa môcť priamo zapojiť do zdieľania informácií, výskumných projektov, odborných podujatí a ďalších aktivít v spoločnom úsilí o posilňovanie našej odolnosti voči hybridným hrozbám.
V roku 2020 boli prvýkrát aplikované nástroje spoločnej diplomatickej reakcie voči škodlivým kybernetickým operáciám (EU Cyber Diplomacy Toolbox) s použitím kybernetického sankčného režimu. Zo strany boli uvalené sankcie voči 6 fyzickým osobám a 3 entitám zodpovedným alebo spolupracujúcim na realizácii kybernetických útokov voči cieľom v alebo jej partnerom, čím sa v praxi ukázala odhodlanosť reagovať na škodlivé aktivity realizované v kybernetickom priestore."
Právny štát
V roku 2020 Európska komisia zriadila permanentný mechanizmus na ochranu právneho štátu v v podobe tzv. Cyklu preskúmania právneho štátu (Rule of law Review Cycle). Ide o nový mechanizmus založený na pravidelnom (ročnom) monitorovaní dôležitých aspektov právneho štátu v krajinách EÚ, ktorého snahou je predchádzať jeho prípadným porušeniam. V pilotnom ročníku sa v centre pozornosti ocitli 4 okruhy otázok fungovanie justície, protikorupčné opatrenia, nezávislosť médií a ostatné ústavné otázky ako napr. systém kontrol a protiváh pri legislatívnom procese či otázka mandátu ombudsmana a pod. Hodnotené boli všetky členské štáty osobitne, ako aj celková úroveň fungovania právneho štátu v EÚ. Diskusia ministrov na úrovni Rady pre všeobecné záležitosti bola z veľkej časti venovaná práve novému mechanizmu. K tejto otázke sa Slovensko stavia jednoznačne v prospech nového mechanizmu, pričom otázku ochrany a posilnenia právneho štátu vníma ako dôležitú súčasť spoločného úsilia.
V roku 2020 pokračovala aj diskusia ku konaniam podľa čl. 7 Zmluvy o voči Poľsku a Maďarsku, k výraznému posunu však nedošlo. Rada pre všeobecné záležitosti sa tejto problematike venovala v priebehu roku iba jedenkrát na svojom septembrovom zasadnutí, na ktorom Európska komisia zhrnula aktuálnu situáciu. Obavy z nedodržiavania princípov právneho štátu však naďalej pretrvávajú u oboch krajín. k Slovensko zastáva názor, že v konštruktívnom dialógu s partnermi treba zotrvať. Zatiaľ čo v prípade Poľska je kritizovaná reforma súdnictva, Maďarsko čelí kritike vo viacerých oblastiach vrátane plurality médií, akademickej slobody či financovania zahraničných mimovládnych organizácií. V roku 2020 sa neuskutočnilo žiadne ďalšie kolo vypočutia, pokračovanie diskusie sa predpokladá aj v nadchádzajúcom roku.
Harmonizácia práva a konania o porušení zmlúv
Slovenský právny poriadok (a každý právny predpis) je v celom rozsahu ovplyvnený členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a záväzkami z toho plynúcimi. Okrem právne záväzných aktov Európskej únie referenčným rámcom pre slovenský právny poriadok aj všeobecné zásady a princípy práva Európskej únie a judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.
Čo sa týka právnych aktov Európskej únie, ktoré majú zásadný vplyv na právny poriadok SR, bolo v roku 2020 publikovaných v Úradnom vestníku Európskej únie približne 30 smerníc, okolo 950 nariadení a takmer rovnaký počet rozhodnutí. Výraznejší pokles nastal v prípade smerníc (EÚ). V porovnaní s rokom 2019 sa ich počet prepadol o viac ako polovicu (70). Nariadení (EÚ) je približne rovnaký počet ako pred rokom a pri rozhodnutiach (EÚ) došlo k poklesu takmer o tretinu.
7
Napriek zdanlivo nízkemu počtu smerníc Európskej únie je potrebné ich transpozícii venovať náležitú pozornosť. Nesprávna alebo neúplná transpozícia smernice predstavuje priame porušenie povinností členského štátu Európskej únie podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní EÚ, v dôsledku čoho môže Európska komisia iniciovať proti Slovenskej republike konanie pre porušenie povinností. To môže vyústiť do podania žaloby na Súdnom dvore Európskej únie. Počet smerníc, s ktorých prebratím bola Slovenská republika v roku 2020 v omeškaní varioval; ku koncu novembra 2020 bol transpozičný deficit na úrovni 17 smerníc.
Neformálne riešenie problémov súvisiacich s nesprávnou transpozíciou alebo aplikáciou právne záväzných aktov Európskej únie, či všeobecných zásad a princípov práva Európskej únie, prebieha medzi členskými štátmi a Európskou komisiou aj na úrovni systému EU Pilot a siete SOLVIT. Vďaka fungovaniu týchto platforiem sa podarilo identifikovať a iniciovať korekcie nesúladnej vnútroštátnej legislatívy vo viacerých prípadoch.
K 31.12.2020 viedla EK vo vzťahu k SR 59 konaní o porušení zmlúv podľa článku 258, 0 konaní podľa článku 259 a 260 Zmluvy o fungovaní EÚ. Z celkového počtu, 59 konaní bolo: 46 v štádiu formálneho oznámenia, 9 v štádiu odôvodneného stanoviska, 1 v štádiu doplňujúce odôvodnené stanovisko, v 1 konaní EK rozhodla o podaní žaloby na Súdny dvor a v 2 konaniach bola podaná žaloba na Súdny dvor EÚ.
Z celkového počtu 59 konaní bolo: 26 vedených z dôvodu neoznámenia transpozičných opatrení k smerniciam, 11 z dôvodu nesprávnej transpozície smerníc, 10 pre nesprávnu aplikáciu práva EÚ a 12 konaní bolo vedených z iných dôvodov.
V predchádzajúcom roku bolo k 31. decembru voči SR vedených 48 konaní o porušení zmlúv, z čoho bolo: 17 konaní vedených z dôvodu neoznámenia transpozičných opatreník smerniciam, 9 konaní z dôvodu nesprávnej transpozície smerníc, 11 pre nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva EÚ a 11 konaní bolo vedených z iných dôvodov.
Napriek nárast počtu konaní (+11 oproti r. 2019) patrí SR dlhodobo k štátom s nižším počtom konaní o porušení zmluvy vedených podľa článku 258 -260 Zmluvy o fungovaní EÚ.
Konferencia o budúcnosti Európy
Rok 2020 sa mal vo veľkej časti niesť v znamení Konferencie o budúcnosti Európy. Myšlienku tohto projektu predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom programovom zameraní v decembri 2019. Konferencia slúžiť ako otvorená a inkluzívna platforma pre občanov, občiansku spoločnosť, európske inštitúcie, vlády a parlamenty členských krajín s cieľom navrhnúť zmeny vo fungovaní a prioritách EÚ. Európska komisia a Európsky parlament prijali deklarácie ku Konferencii v januári 2020. Pôvodný štart Konferencie, ktorá trvať dva roky, bol naplánovaný na máj 2020. Z dôvodu absencie medziinštitucionálnej dohody (EK, EP, Rady) o mandáte Konferencie, jej riadení, formáte, štruktúre, témach a cieľoch, ako aj z dôvodu pandémie COVID-19 sa pôvodný plán nepodarilo dodržať.
V roku 2021 sa počas portugalského predsedníctva v Rade (PT PRES) očakáva dohoda v medzi inštitucionálnych rokovaniach (EK, EP, Rada EÚ) ohľadom mandátu a jej riadenia. Konferencie a k jej následnému spustenie. Realistickým dátumom sa predbežne javí symbolický dátum 9. máj – Deň Európy.
Slovenská republika sa od ohlásenia plánov predsedníčky Európskej komisie aktívne pripravuje na Konferenciu o budúcnosti Európy. Podľa pripraveného konceptu MZVEZ SR budú národnú Konferenciu o budúcnosti Európy v SR rámcovať dva piliere. Prvým je pokračovanie projektu MYSMEEU zameraného na širšiu verejnosť, outdoorové podujatia, verejné debaty, podujatia na školách. Druhým pilierom je Národný konvent o EÚ, v rámci
8
ktorého sa plánujú odborné diskusie k sektorovým politikám EÚ, s cieľom rozpracovať diskutované témy a spracovať odporúčania pre vládu. Zastrešujúcim prvkom celej Konferencie majú byť 3 hlavné konferencie otváracia, strednodobá hodnotiaca a záverečná. Výzvou v aktuálnom kontexte pandémie bude vhodné nastavenie formátu s využitím online/virtuálnych platforiem.
Štatistika
Európsky štatistický program na roky 2021 2027 (EŠP) bol schválený ako súčasť nariadenia o Programe pre jednotný trh, SR návrh vo všeobecnosti podporovala. Ciele tohto viacročného programu prispejú k plneniu politík Únie, a sú zamerané aj na rozvoj štatistík, ktoré podporia, napr. Európsku zelenú dohodu, Stratégiu v oblasti plastov, štatistiku týkajúcu sa klímy, využitie výhod v oblasti revolúcie dát a prechod na dôveryhodné inteligentné štatistiky.
V oblasti makroekonomických štatistík bolo v októbri 2020 prijaté vykonávacie nariadenie Komisie, ktorým sa stanovuje štruktúra a detaily popisu zdrojov a metód na tvorbu agregátov hrubého národného dôchodku a ich zložiek v súlade s Európskym systémom účtov (ESA 2010). V zmysle tohto nariadenia SR pripraví v roku 2021 nový popis zdrojov a metód zostavenia hrubého národného dôchodku.
V štatistike poľnohospodárstva na jeseň 2020 začal zber údajov poľnohospodárskeho cenzu 2020, ktoré predstavujú údajovú základňu pre spracovanie výstupov v súlade s požiadavkami európskej legislatívy a požiadavkami národných užívateľov. V roku 2021 budú pokračovať práce na pripomienkovaní prebiehajúcej revízie legislatívnych pravidiel o štatistikách poľnohospodárskych vstupov a výstupov (SAIO) vzťahujúcich sa k spoločnej poľnohospodárskej štatistike.
V júli 2020 bolo prijaté vykonávacie nariadenie EP a Rady stanovujúce technické špecifikácie, podrobnosti štruktúry požiadaviek a prenosu údajov vyplývajúce z nového nariadenia o európskych podnikových štatistikách, ktoré sa uplatňuje od 1.1.2021. V rámci požiadaviek uvedeného vykonávacieho nariadenia budú pokračovať aj v roku 2021 prípravné práce zamerané na plnenie požiadaviek v jednotlivých doménach podnikových štatistík, vrátane prác na metodických usmerneniach a manuáloch.
Prioritou roku 2021 v oblasti sociálnych štatistík je realizácia sčítania obyvateľov v rámci sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021. Sčítanie je plne elektronické a kombinuje údaje od obyvateľov s dostupnými a relevantnými údajmi administratívnych zdrojov. Doba sčítania bude od 15.2. do 31.3.2021 a prvé základné výsledky plánuje SR prezentovať v roku sčítania. Počas doby sčítania obyvateľov od 15.2. do 31.3.2021 bude obyvateľ plniť svoju sčítaciu povinnosť vyplnením elektronického formulára na sčítanie obyvateľov a podľa účinného znenia zákona č. 223/2019 Z. z. budú obce v súčinnosti so Štatistickým úradom SR poskytovať aj službu asistovaného sčítania tým obyvateľom, ktorí sa nedokážu sčítať prostredníctvom elektronických formulárov sami a ani s pomocou blízkych osôb alebo iných osôb, s ktorými žijú v jednej bytovej domácnosti. Z dôvodu závažnej epidemiologickej situácie spôsobenej pretrvávajúcim šírením nového koronavíru (ďalej len „ochorenie COVID-19“) v Slovenskej republike vláda SR a Úrad verejného zdravotníctva SR prijali opatrenia na ochranu verejného zdravia s cieľom znížiť riziko počtu postihnutých ochorením COVID-19. Z týchto dôvodov bol posunutý termín vykonania asistovaného sčítania obyvateľov v čase od 1.4. do 31.10.2021.
V oblasti sociálnych štatistík pokrytých najmä výberovými zisťovaniami v domácnostiach budeme podľa možností reflektovať aj dopady pandémie COVID-19 (napr. zisťovanie o životných podmienkach, štatistika úmrtnosti).
9
V rámci Európskeho štatistického systému (EŠS) sa v novembri 2020 začalo 3. kolo odborného partnerského hodnotenia („peer review“), ktorého cieľom je preskúmať súlad EŠS s Kódexom postupov a pomôcť štatistickým orgánom tvoriacim EŠS ďalej zlepšovať a rozvíjať národné štatistické systémy. Samotné preskúmanie bude realizované v období 2021 2023 vo všetkých členských krajín EÚ, ESVO a v Eurostate. V SR sa „peer review“ bude týkať Štatistického úradu SR a vybraných iných vnútroštátnych orgánov zodpovedných za rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky.
2. VONKAJŠIE ZÁLEŽITOSTI
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)
Aj v roku 2020 sa SZBP odvíjala od Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku z roku 2016, ktorá definuje základné záujmy, priority a princípy angažovanosti v medzinárodnom prostredí. Ku globálnym výzvam v oblasti SZBP pribudla pandémia koronavírusu, ktorá ešte urýchlila viaceré existujúce negatívne trendy v medzinárodnom usporiadaní a oslabila už aj tak podkopávaný systém multilateralizmu.
Podľa správy vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o SZBP za rok 2020 je v EÚ potrebný strategickejší prístup k manažovaniu našich zraniteľností a závislostí najmä v oblasti ochrany zdravia, hospodárstve, bezpečnosti či kritickej infraštruktúre. Správa uvádza, že pre obranu našich záujmov a hodnôt bude dôležité posilnenie našej odolnosti voči vonkajším šokom a zasahovaniu, ako aj a posilnenie schopnosti jednotne a včas konať .
Najzásadnejšou prekážkou väčšej efektivity v oblasti SZBP individuálne záujmy členských štátov a nedostatočné dodržiavanie a uplatňovanie dohodnutých spoločných pozícií EÚ. Akcieschopnosť je ovplyvnená aj náročným procesom tvorby spoločných pozícií EÚ. Viaceré členské štáty (a EK) vidia cestu k väčšej akcieschopnosti v uplatňovaní hlasovania kvalifikovanou väčšinou (QMV) vo vybraných otázkach SZBP. Konkrétny návrh EK a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) uplatniť QMV pri implementácii ľudskoprávnej politiky voči tretím krajinám však nenašiel u členských štátov dostatočnú podporu.
Silné transatlantické partnerstvo zásadný význam pre bezpečnosť a prosperitu EÚ. Nástup novej administratívy USA preto SR vníma ako príležitosť pre obnovu transatlantických vzťahov, osobitne vzťahov s USA. SR záujem posilňovať vzťahy s USA ako plnohodnotnú súčasť transatlantického partnerstva, popri kolektívnej obrane pod záštitou NATO a bilaterálnych reláciách jednotlivých členských štátov. SR sa zasadila za zavedenie pravidelného dialógu na najvyššej politickej úrovni, ktorý vo vzťahoch EÚ-USA v ostatnej dobe stagnoval. Slovenská republika podporuje návrh EK a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pre novú, na budúcnosť orientovanú transatlantickú agendu pre globálnu zmenu z decembra 2020.
Po zmarených prezidentských voľbách v Bielorusku sa krajina dostala do krízy vyznačujúcej sa systematickým porušovaním ľudských práv a stupňujúcim sa represiám zo strany režimu a násilím bezpečnostných zložiek voči i pokojne protestujúcej prodemokratickej časti bieloruskej spoločnosti. neuznala výsledok zmanipulovaných volieb a vyzvala na vyriešenie krízy realizáciou inkluzívneho politického dialógu. Po absencii zmeny správania režimu reagovala prijatím reštriktívnych opatrení voči jednotlivcom a entitám zodpovedným za falšovanie volieb a povolebné násilie, výrazne zvýšila podporu bieloruskej občianskej spoločnosti a nezávislým médiám a zrevidovala vzťahy s bieloruskými inštitúciami. SR sa zasadzovala o prípravu ekonomického plánu pre demokratické Bielorusko, ktorý EK predstaví
10
v roku 2021. Podpora prodemokratickej časti bieloruskej spoločnosti predstavuje pre SR hodnotovú záležitosť.
Suverénna, stabilná, demokratická a prosperujúca Ukrajina je zahraničnopolitickým a bezpečnostným záujmom SR. SR konzekventne presadzuje a podporuje suverenitu, územnú celistvosť, stabilitu a prosperitu Ukrajiny. Reformný proces na Ukrajine nemá alternatívu a v súčasnosti potrebuje novú dynamiku. Predovšetkým potenciál zásadne vplývať na realizáciu reforiem na Ukrajine, SR sa zasadzuje za čo najkomplexnejšiu pomoc EÚ. Ukrajina musí zostať v centre pozornosti EÚ.
Rok 2020 bol pre politiku Východného partnerstva (EaP) dôležitý z hľadiska pokračovania procesu nastavenia nových dlhodobých priorít EaP, ktoré by mali byť prijaté na samite EaP v roku 2021. SR dlhodobo podporuje ciele a priority EaP a aktívne sa podieľa na ich formulovaní a aktualizácii. SR presadzuje úzky politický dialóg a postupnú integráciu partnerov, ktorí o to prejavia záujem do vnútorného trhu EÚ, ako aj posilnenie sektorovej spolupráce a dôslednú realizáciu štrukturálnych reforiem. Osobitnú pozornosť je naďalej potrebné venovať otázkam demokracie a právneho štátu, strategickej komunikácii a celkovému posilňovaniu odolnosti východných partnerov.
Vo vzťahoch s Ruskom nedošlo v roku 2020 k zmene. Únia voči Rusku pokračuje v politike kritického dialógu a uplatňovania sankcií. Aj keď je zmrazený dialóg na najvyššej úrovni, pokračovala selektívna spolupráca v zmysle platných piatich vodiacich princípov politiky voči Rusku. Medzi hlavné podmienky zlepšenia vzťahov s Ruskom naďalej patrí úplná implementácia Minských dohôd, kde v uplynulom roku zo strany Ruska nedošlo k výraznejším pozitívnym krokom. zásadne odsúdila otravu ruského opozičného predstaviteľa Alexeja Navaľného v auguste 2020 SR záujem o rozvoj dobrých vzťahov s Ruskom, od ktorého by sme očakávali konštruktívnejšie postoje pri riešení mnohých globálnych výziev, aby sme s ním mohli nadviazať partnerský vzťah. Jeho konfrontačný prístup vo vojenskej, bezpečnostnej a politickej oblasti, ktorý pokračoval aj v roku 2020, však zároveň považujeme za hlavnú výzvu pre euroatlantickú bezpečnosť.
Ponukou prehĺbenia spolupráce v oblastiach ako hospodárstvo a obchod, migrácia či kontakty medzi ľuďmi sa usilovala zvrátiť negatívny vývoj vzťahov s Tureckom. Keďže Turecko nepoľavilo v prieskumných aktivitách vo výlučných ekonomických zónach Grécka a Cypru, odpoveďou bolo rozšírenie reštriktívnych opatrení voči Turecku. Na druhej strane ponuka pozitívnej agendy rovnako ako komunikačné kanály ostávajú na strane otvorené, za podmienky pripravenosti Ankary riešiť spory prostredníctvom dialógu a v súlade s medzinárodným právom a jeho princípmi.
Stabilita južného susedstva je v strategickom záujme EÚ. Aj pri príležitosti 25. výročia Barcelonského procesu sa zaoberala spôsobmi ako posilniť partnerstvo s krajinami južného susedstva. Situácia na Blízkom východe bola ovplyvnená aj vývojom v blízkovýchodnom mierovom procese, anekčnými plánmi Izraela či normalizačnými dohodami s vybranými arabskými krajinami. bola vokálnym oponentom jednostranných krokov, ktoré by ohrozili dvojštátne riešenie. sa aktívne podieľala aj na stabilizácii Líbye. podporuje plnenie záverov Berlínskeho procesu k Líbyi pod vedením OSN. Konkrétnym príspevkom je spustenie operácie EUNAVFOR MED Irini, ktorá prispieva k implementácii zbrojného embarga OSN voči Líbyi.
Mimoriadne zložitá je naďalej situácia v Sýrii, kde takmer desať rokov pokračuje konflikt charakterizovaný pretrvávajúcim násilím, porušovaním medzinárodného a humanitárneho práva a vážnou humanitárnou krízou. podporuje jednotu, suverenitu a teritoriálnu integritu Sýrie a dosiahnutie trvalého riešenia sýrskeho konfliktu na základe politických rokovaní, plnej implementácie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2254 a Ženevského komuniké. Mimoriadne
11
vážna je aj situácia sýrskych utečencov v okolitých krajinách, ktorým poskytuje podporu. zdôrazňuje potrebu vytvoriť podmienky pre bezpečný a dobrovoľný návrat sýrskych utečencov a vnútorne vysídlených osôb v súlade s medzinárodným právom.
Región Ázie a Tichomoria je hnacím motorom svetového ekonomického rastu a dôležitou súčasťou ekonomickej obnovy Európy po pandémii. Prístup k Číne vychádza z jej realistického vnímania zohľadneného v Strategickom výhľade vzťahov EÚ-Čína 2019, ktorý definuje Čínu ako partnera na rokovanie, hospodárskeho konkurenta a systémového rivala. Prioritou je nastavenie pragmatických a vyvážených vzťahov založených na vzájomnom rešpekte a reciprocite, a to hlavne v obchodných vzťahoch rovnaké pravidlá, otvorenosť a transparentnosť. SR sa zasadzuje za konštruktívny dialóg s Čínou s dôrazom na multilateralizmus, rešpektovanie a dodržiavanie medzinárodných pravidiel a hľadanie spoločných riešení pre regionálne a globálne výzvy.
Afrika a Európa najbližšími susedmi so širokým prienikom záujmov. Aj preto mal byť rok 2020 z pohľadu novej EK „rokom Afriky“. Hoci v mnohých krajinách dochádza k pozitívnym zmenám za posledné dve desaťročia, väčšina afrických krajín ostáva politicky aj ekonomicky veľmi krehká, pričom pandémia priniesla ďalšiu záťaž a zároveň modifikovala plány na spoluprácu s Afrikou v roku 2020. Prioritnými oblasťami v roku 2020 vo vzťahu k Afrike preto boli odstraňovanie dôsledkov pandémie, znižovanie zadlženosti afrických krajín v spolupráci s G20, regionálna integrácia, ako aj deeskalácia krízy v Africkom rohu a boj proti terorizmu a krízový manažment v regióne Sahelu, ale aj ďalších oblastiach. EK prijala v marci 2020 Stratégiu pre Afriku zameranú na zelenú tranzíciu, digitálnu transformáciu, udržateľný rast a pracovné miesta, mier a vládnutie a migráciu a mobilitu. V roku 2021 je plánovaný samit EÚ a Africkej únie, ktorý bol v roku 2020 viackrát odložený.
SR je presvedčená, že partnerský dialóg s Afrikou zohľadňovať potreby oboch kontinentov. SR podporuje politickú demokratizáciu, bezpečnostnú stabilizáciu, ako aj ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, vytváranie pracovných príležitostí, najmä pre mladú generáciu a v perspektívnych sektoroch, akými digitálna a znalostná ekonomika, obnoviteľné zdroje energií, ale aj v doprave a potravinárstve. je v Afrike najväčším donorom rozvojovej i humanitárnej pomoci. Z pohľadu SR je však nevyhnutnosťou jej kondicionalita. Africkí partneri by mali výrazne posilniť súčinnosť pri kontrole migrácie vrátane prijatia konkrétnych záväzkov v oblasti návratovej politiky a obnovenia dialógu o možnostiach vytvárania tzv. hot spotov a vyloďovacích platforiem v rámci lepšieho riadenia migračných tokov medzi a Afrikou.
Krajiny Latinskej Ameriky patria medzi najviac zasiahnuté pandémiou COVID-19, a to nie len po zdravotnej, ale aj socioekonomickej a politickej stránke. Latinská Amerika je dôležitým a strategickým partnerom EÚ, ktorá je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci pre krajiny regiónu, významným poskytovateľom humanitárnej pomoci a tretím najväčším obchodným partnerom. Vo veľmi vážnej ekonomickej, sociálnej a politickej kríze sa dlhodobo nachádza Venezuela. dlhodobo vyzýva na dodržiavanie ústavnosti a demokratických princípov a zároveň považuje uskutočnenie slobodných, dôveryhodných, transparentných a férových prezidentských volieb za jediné udržateľné riešenie venezuelskej krízy. V júli 2020 uznala SR Juana Guaidóa za dočasnú hlavu štátu, za ktorú sa vyhlásil v januári 2019 v súlade s venezuelskou ústavou. V tom čase okrem SR J. Guaidóa uznávalo za dočasného prezidenta 24 členských štátov EÚ. a SR neuznávajú legitimitu Národného zhromaždenia zostaveného na základe legislatívnych volieb zo 6.12.2020, keďže tieto voľby neboli demokratické, slobodné ani transparentné. J. Guaidó a Národné zhromaždenie zvolené v roku 2015 preto ostávajú poslednými demokraticky zvolenými predstaviteľmi Venezuely.
12
Počas roka 2020 pokračovali vyjednávania textu novej Dohody post-Cotonou týkajúcej sa nastavenia budúcich vzťahov medzi 79 krajinami subshaharskej Afriky, Karibiku a Tichomoria (ACP) a EÚ. Účelom rokovaní je prispieť k posilnenému a plnohodnotnému partnerstvu, ktoré bude prehĺbením spolupráce v politickej, ekonomickej a rozvojovej oblasti. Keďže negociácie sa oproti pôvodnému plánu oneskorili, boli prijaté prechodné opatrenia, ktorými sa predĺžila platnosť Dohody z Cotonou do 30. novembra 2021. Najcitlivejšími otázkami bola oblasť mobility a migrácie a sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRHR). SR spoločne s ďalšími krajinami intenzívne presadzovala svoje záujmy (najmä potrebu potvrdenia medzinárodnoprávnej povinnosti readmitovať, t. j. prijať späť svojich štátnych príslušníkov nachádzajúcich sa nezákonne na území iného štátu). Začiatkom decembra 2020 sa na politickej úrovni podarilo dosiahnuť kompromis v citlivých otázkach. Zvyšné otvorené otázky by mali byť doriešené na technickej úrovni s cieľom finalizovať text dohody do konca januára 2021.
Významným krokom v SZBP v ľudskoprávnej oblasti bolo prijatie Akčného plánu pre demokraciu a ľudské práva na roky 2020-2024 a najmä prijatie horizontálneho ľudskoprávneho sankčného režimu umožňujúce postihnúť závažné porušenia ľudských práv vo svete. Ide o významný krok k posilneniu ochrany ľudských práv vo svete i potvrdenia pozície ako lídra v tejto oblasti. SR podporuje aktívny postup v otázkach, ktoré potvrdením jej hodnotového ukotvenia.
Spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP)
V roku 2020 pokračovala implementácia viacerých zásadných iniciatív, predovšetkým stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO - Permanent Structured Cooperation) a Európskeho obranného fondu (EDF European Defence Fund), s cieľom ďalej prehĺbiť európsku bezpečnostnú a obrannú spoluprácu, vrátane obranného priemyslu, zvýšiť zapojenie do medzinárodného krízového manažmentu a posilniť spoluprácu s partnermi, osobitne s NATO. Spustila sa príprava nového strategického dokumentu v oblasti bezpečnosti a obrany pod názvom Strategický kompas. Dokončili sa rokovania o vytvorení nového finančného nástroja v oblasti SBOP pod názvom Európsky mierový nástroj. Pokračovala diskusia o koncepte strategickej autonómie v oblasti bezpečnosti a obrany, pričom rozdielne pohľady členských štátov na tento koncept ostávajú.
V roku 2020 napredovala aj spolupráca medzi a NATO. Zintenzívnil sa politický dialóg, dosiahnutý bol pokrok v oblasti vojenskej mobility, budovania odolnosti voči hybridným hrozbám, kybernetickej bezpečnosti a obrany a v podpore posilňovania kapacít partnerských štátov. Pozitívne je vnímaný takisto pokrok v plánovaní paralelných a koordinovaných cvičení, ktoré jednou z kľúčových oblastí praktickej spolupráce EÚ-NATO. Pre pandémiu bola realizácia cvičení presunutá na rok 2021. SR v roku 2020 plnila záväzky v rámci vojenskej mobility, ktoré deklarovala na úrovni a NATO. Konkrétne došlo k ďalšiemu zjednoteniu a optimalizácií vojenských procedúr pre cezhraničnú vojenskú prepravu a v oblasti colných náležitostí bol prijatý delegovaný akt o zavedení nového formulára 302 (podľa vzoru NATO).
Základným kameňom obrannej spolupráce sa od