DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh novely zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).

Základnými cieľom predkladanej novely je vytvorenie podmienok na osobitné konanie o povolení na umiestnenie jadrového zariadenia. Osobitné konanie by zabezpečilo, aby nové jadrové zariadenie bolo realizované na základe projektu akceptujúceho najbezpečnejšie a najmodernejšie riešenie vzhľadom na neustále sa zvyšujúce nároky na bezpečnú prevádzku takýchto zariadení.

Obsahom návrhu je vytvorenie priestoru na výnimku so súčasného stavu, kedy Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad jadrového dozoru“) vydáva súhlas na umiestnenie stavby každého druhu jadrového zariadenia. Po novom bude úrad jadrového dozoru priamo vydávať povolenie na umiestnenie stavby jadrového zariadenia, ale len reaktorového typu, a to z pohľadu jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany a radiačnej ochrany. Týmto príde aj k sprísneniu povoľovacieho procesu, do ktorého sa dopĺňa naviac jeden krok správneho konania, čiže umiestňovanie bude dvojstupňové. V tomto kroku ešte nie je potrebné predložiť dokumentáciu preukazujúcu stavebno-technické a konštrukčné riešenie stavby, nerozhoduje sa o umiestnení konkrétnych objektov JZ. Toto bude riešené a doplnené v následnom povoľovacom procese (územné konanie a stavebné konanie) za dodržania najvyššej úrovne bezpečnosti nového zariadenia podľa vedeckých dôkazov v danom čase. Rozhodnutie o umiestnení jadrového zdroja, by stanovilo okrajové podmienky a požiadavky na nový zdroj (výkon, bezpečnosť...). Budúci dodávateľ bude musieť splniť všetky požiadavky uvedené v povolení na umiestnenie, tým sa zabezpečí najvyššia možná miera bezpečnosti a transparentnosti pri výbere konkrétneho projektu.

Predkladaná novela umožní plynule pokračovať v príprave projektu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice (ďalej len „Projekt NJZ“) a zabezpečí ochranu investície vo výške cca 115 mil. EUR, ktoré vložili do Projektu NJZ spoločnosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a.s. a ČEZ a.s.

Druhou oblasťou úpravy je zabezpečenie súladu s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). Podnetom na vypracovanie týchto ustanovení je stanovisko k Druhej pokrokovej správe Výboru pre súlad s Aarhuským dohovorom (Compliance Committee of the Aarhus Convention), ktorý v prípade ACCC/C/2013/89/Slovakia stanovil, že Slovenská republika obmedzuje právo verejnosti na prístup k informáciám v oblasti životného prostredia veľmi široko. Obmedzovanie takéhoto prístupu k informáciám má byť posudzované v každom prípade individuálne, s ohľadom na požadované informácie a potenciálne riziko, ktoré by to mohlo spôsobiť, nie široko, ako to Slovenská republika koncipovala prijatím zákona č. 279/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Odstránením informácií, ktoré Slovenská republika bude musieť zverejňovať po prijatí tohto zákona sa dostaneme bližšie k plnému súladu s Aarhuským dohovorom. Takisto sa ruší vylúčenie použitia mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Prijatím týchto ustanovení sa zároveň čiastočne vyhovuje vetu pani prezidentky zo dňa 17. júla 2019, ktorá súčasný zákon č. 279/2019 Z. z., vedený pod čpt. 1372 vrátila na opätovné prerokovanie národnej rade.

Treťou oblasťou úpravy je potreba časového ohraničenia kompetencií medzi Úradom jadrového dozoru a Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) a vydávanie odporúčaní na zavedenie opatrení na ochranu obyvateľstva z pohľadu časového vývoja udalostí.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná zákonná úprava je v súlade aj s právom Európskej únie.

Účinnosť návrhu zákona je navrhnutá tak, aby subjekty, ktoré budú postupovať podľa nových podmienok mali dostatok času na prípravu a predloženie potrebných dokumentov. Návrh zákona sa predkladá na medzirezortné pripomienkové konanie bez rozporov s podnikateľskými subjektmi, ktoré boli oslovené v štádiu tvorby návrhu zákona a tiež bez rozporov so subjektmi, ktoré sa vyjadrovali k doložke vplyvov.

Osobitná časť

K čl. I

Bod 1

V § 5 ods. 2 sa dopĺňa výnimka pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) prvého bodu, ktorým sú súbory civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určených na výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali riadenú štiepnu reťazovú reakciu. Týmto spôsobom bude možné začať konanie bez predloženia dokumentácie preukazujúcej stavebno-technické a konštrukčné riešenie stavby s tým, že toto bude doplnené následne za dodržania najvyššej úrovne bezpečnosti nového zariadenia podľa vedeckých dôkazov v danom čase.

Bod 2

V § 5 ods. 3 sa na základe výnimky zakomponovanej v odseku 2 do výpočtu povolení dopĺňa aj umiestnenie jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu.

Bod 3

Osobitné podmienky udelenia povolenia uvedené v písmenách a) až d) sa rozširujú o povinnosť splniť ich aj pre jadrové zariadenia podľa § 2 písm. f) bod prvý, tzv. reaktorové jadrové zariadenia.

Body 4 a 5

V § 8 ods. 5 sa osobitne určujú lehoty na vydanie rozhodnutia vo vzťahuj k umiestneniu jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu.

Body 6 až 8

Vypustením ustanovení o bankovom tajomstve, daňovom tajomstve, telekomunikačnom

tajomstve a poštovom tajomstve sa napĺňa čl. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), ktorý upravuje záväzok Slovenskej republiky zabezpečiť prístup k informáciám o životnom prostredí. Zároveň sa vyhovuje v tejto časti vetu pani prezidentky zo dňa 17. júla 2019, ktorým vrátila na prerokovanie súčasný zákon č. 279/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vedený v národnej rade pod č.p.t.1372.

Bod 9

Osoba, ktorá bude držiteľom povolenia na umiestnenie jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu nebude vykonávať všetky povinnosti ako držiteľ povolenia na iné činnosti v rôznych etapách existencie jadrového zariadenie, ale ich bude vykonávať až neskôr, v neskorších etapách. Nie všetky by sa ani dali na neho aplikovať, keďže v etape umiestňovania ešte nemusí napr. mať dostatočný počet kvalifikovaného personálu, dostatočné administratívne zdroje, nebude v tejto fáze hroziť spohotovenie prostriedkov havarijnej ochrany atď. V tejto etape ich ešte prakticky nepotrebuje. Vylučuje sa teda z množstva povinností, ktoré bude musieť splniť až pri ďalších činnostiach. To, čo bude musieť mať splnené, bude konkretizované v povolení, ktoré mu vydá úrad.

Bod 10

V § 17 ods. 2 sa súčasná kompetencia úradu jadrového dozoru dopĺňa o kompetenciu rozhodnúť o výnimke pri stavbe jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu, ako je doplnená v § 5.

Bod 11

Doplnenie nového § 17a vzhľadom na to, že na základe výnimky z § 17 ide o osobitné konanie o povolení na umiestnenie jadrového zariadenia, dopĺňa sa kompetencia úradu a súčasne sa ustanovuje na základe akej žiadosti sa ku konaniu pristupuje. Taktiež sa určuje suma (950 000 €) ako administratívnej úhrady na úhradu nákladov úradu na výkon regulácie v konaní o vydanie povolenia na umiestnenie jadrového zariadenia. Súčasne sa ustanovuje, že úrad v tomto prípade nevydáva súhlas na umiestnenie stavby jadrového zariadenia, ale priamo vydáva povolenie podľa tohto paragrafu a súčasne toto povolenie nahrádza povolenie vydávané na základe zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhodnotenia predloženej dokumentácie zo strany žiadateľa o povolenie ustanoví úrad jadrového dozoru vo vyhláške.

Bod 12

Ustanovujú sa osobitosti o vydaní stavebného povolenia pri stavbe jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu, kde sa bude vyžadovať aj vyjadrenie Európskej komisie vyžadované na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Bod 13

Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré vylučuje použitie mimoriadnych opravných prostriedkov. Je to ustanovenie, ktoré bolo vytýkané Slovenskej republike v prípade ACCC/C/2018/89/Slovakia. Vložením tohto ustanovenia sa vyhovuje zároveň vetu pani prezidentky zo dňa 17. júla 2019, keď odporučila vylúčiť toto ustanovenie z textu zákona schváleného národnou radou v súčasnom zákone č. 279/2019 Z. z. a vrátila ho na opätovné prerokovanie národnej rade.

Bod 14

Vzhľadom na platný zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z. (ďalej len „zákon o radiačnej ochrane“) a postupné smerovanie a rozpracovanie radiačnej monitorovacej siete a hodnotenia udalostí z pohľadu radiačnej ochrany na úrade verejného zdravotníctva, je potrebné zosúladiť a spresniť zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „atómový zákon“) so zákonom o radiačnej ochrane a vyjasniť si v legislatíve vzájomné kompetencie. Súčasné znenie § 28 ods. 24 atómového zákona popisuje návrhy odporúčaní a opatrení, no nie je definovaná „časová fáza“ udalosti, čo môže budiť dojem, že úrad jadrového dozoru bude pripravovať odporúčania počas celého trvania udalosti, napríklad aj v neskorej fáze. Prechodná alebo neskorá fáza udalosti však už nečerpá priamo z technologického vývoja stavu v jadrovom zariadení, ale z rôznych vstupov (radiačných meraní kontaminácie, sociálnych, ekonomických, poľnohospodárskych faktorov, atď.). Preto je potrebné, aby bolo v atómovom zákone upravené časové obdobie udalosti, keď je úrad relevantne prínosný pri príprave konkrétnych odporúčaní, ktoré vychádzajú z poznatkov zisťovania technologického stavu a vývoja priebehu udalosti. Toto je ideálne ohraničiť obdobím, keď už nebude pretrvávať únik rádioaktívnych látok ani už nebude hroziť, že k úniku ešte dôjde. Zároveň chýba v aktuálnom znení, že úrad jadrového dozoru pri príprave odporúčaní v spomínanej fáze udalosti spolupracuje priamo s úradom verejného zdravotníctva, čoho výstupom je spoločný návrh opatrení, ktorý sa zasiela na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a obvodné úrady v sídle kraja v oblasti ohrozenia. Takto bude jasné aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky aj obvodným úradom od koho majú (v tejto fáze udalosti) dostávať odporúčania na ochranu obyvateľstva.

Bod 15

Bod 16

Príloha č. 1 sa dopĺňa o náležitosti, ktoré sa predkladajú pri žiadosti o povolenie stavby jadrového zariadenia podľa § 5 ods. 2 a ods. 3 písm. o).

K Čl. II

Ustanovením sa vylučuje povinnosť byť krytý proti zodpovednosti za jadrovú škodu spôsobenú jadrovou udalosťou, keďže reálne taká škoda pri umiestňovaní nehrozí.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť odo dňa vyhlásenia.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je upravená v práve Európskej únie

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky prostredníctvom Úradu vlády na základe zákona č. 134/2020 Z. z.

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: neaplikuje saUkončenie: neaplikuje sa

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2. Definícia problému

Novelizácia ustanovení týkajúcich sa umiestňovania jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) bod prvý

Zredukovanie informácií, týkajúcich sa dokumentácie k jadrovému zariadeniu, ktoré sa nebudú zverejňovať

3. Ciele a výsledný stav

4. Dotknuté subjekty

Žiadatelia o vydanie povolenia na umiestňovanie jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) bod prvý a verejnosť žiadajúca informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov

5. Alternatívne riešenia

Neboli zvažované alternatívne riešenia

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno ✉ Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

✉ Áno

💧 Nie

✉ Čiastočne

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Sociálne vplyvy

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK