1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť:
Na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poslaneckým návrhom sa navrhuje zaviesť do zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon) etickú komisiu (ďalej aj ako „komisia“) ako nový, nezávislý orgán dohliadajúci na dodržiavanie etických a právnych noriem novinárskej práce v Rozhlase a televízii Slovenska (ďalej aj ako „RTVS“).
Hlavným cieľom je chrániť slobodu prejavu redaktorov a ďalších zamestnancov pred vonkajšími i vnútornými tlakmi, vytvárať im optimálne pracovné podmienky potrebné pre nezávislú žurnalistiku a tvorbu programov, a tiež posilniť dôveru verejnosti v zodpovedný prístup Rozhlasu a televízie Slovenska k otázkam dodržiavania profesijnej etiky.
Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 2024 v oblasti médií a verejnoprávnej RTVS, konkrétne tézu o tom ako vláda SR rešpektuje nezastupiteľnú úlohu médií a novinárov pri kontrole verejnej moci a správe veci verejných. Vláda SR sa ďalej zaviazala pripraviť zásadnú rekodifikáciu mediálneho práva tak, aby sa v súlade s hodnotami občianskej spoločnosti zabezpečil fungujúci pluralitný mediálny trh so slobodnými, nezávislými, transparentnými a konkurencieschopnými médiami vrátane zásadných garancií pre nezávislý výkon novinárskeho povolania.
Poslanecký návrh novely zákona je reakciou na problémy, ktoré sa vo verejnoprávnej televízii a rozhlase opakujú dve desaťročia, pričom v posledných rokoch nabrali na intenzite. Zásahy do slobodnej tvorby zamestnancov a redaktorov na základe vonkajších i vnútorných tlakov mali za následok dobrovoľné aj nedobrovoľné odchody novinárov. Na negatívny trend poukazujú odborníci aj medzinárodné organizácie.
Nepriaznivý vývoj v RTVS v poslednom období mal za následok aj pokles v rebríčku slobody tlače.1 Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc niekoľkokrát apelovala na to, aby vedenie RTVS prestalo podkopávať redakčnú slobodu, ale naopak snažilo sa ju posilniť.2
Existujúce kontrolné orgány obsadené buď na základe politickej voľby (Rada RTVS) alebo na základe podriadenosti generálnemu riaditeľovi RTVS. Zamestnancom RTVS tak chýba garancia ich nezávislosti. Úprava zákona o RTVS tieto dilemy rieši tým, že vytvára skutočne nezávislý orgán na posilnenie redakčnej slobody a etickej samoregulácie. Cieľom je tak zvýšenie atraktivity práce v RTVS a dôveryhodnosti verejnoprávnych médií.
Podobné inštitúcie fungujú v zahraničí, napr. vo Švédsku a Írsku funguje tlačový ombudsman na štátnej úrovni, v iných krajinách majú vlastných ombudsmanov jednotlivé redakcie - napr. Associated Press, BBC, Guardian, CBC, ABC atď. Česká televízia etický
1 https://medialne.trend.sk/tlac/slovensko-kleslo-rebricku-slobody-tlace-osem-priecok
2 https://rsf.org/en/news/journalists-slovak-public-broadcaster-feel-pressure-and-fear-it-will-grow-ahead-elections
2
panel, v ktorom zastúpené rešpektované osobnosti. Keďže každá krajina iné legislatívne prostredie, konkrétna podoba návrhu zodpovedá právnemu aj historickému kontextu, v ktorom RTVS funguje, pričom sa snaží aplikovať najlepšie skúsenosti zo zahraničia.
Navrhovaná legislatívna úprava reaguje aj na opakované odporúčania Európskeho parlamentu, ktorý pravidelne vyzýva členské štáty na vyššiu ochranu novinárov priamo v ich právnych poriadkoch. Napríklad v rezolúcii z 21. 05. 2013 o slobode tlače v štátoch zdôrazňuje význam zriaďovania samoregulačných orgánov médií. V uznesení Európskeho parlamentu o posilnení slobody médií z 03. 11. 2020 sa uvádzajú priamo aj verejnoprávne médiá. Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zdôrazňuje nenahraditeľnú úlohu verejnoprávnych médií, pričom za nevyhnutné považuje zabezpečiť a zachovať ich nezávislosť od politických zásahov.
Novo zriadená Etická komisia bude skúmať súlad postupu Rozhlasu a televízie Slovenska a jej zamestnancov s normami, ktoré definujú verejnoprávnu úlohu a postavenie Rozhlasu a televízie Slovenska, navrhovať generálnemu riaditeľovi Rozhlasu a televízie Slovenska a Rade Rozhlasu a televízie Slovenska spracovanie a novelizáciu noriem upravujúcich problematiku v rámci jej pôsobnosti, prijímať stanoviská k eticky sporným aspektom programov odvysielaných Rozhlasom a televíziou Slovenska a k eticky sporným rozhodnutiam manažmentu s vplyvom na vysielanie Rozhlasu a televízie Slovenska, ako aj poskytovať stanoviská pri pracovnoprávnych sporoch v rámci Rozhlasu a televízie Slovenska a prešetrovať, prerokovávať, zaujímať stanovisko a navrhovať opatrenia na základe podnetov doručených oprávnenými subjektmi.
Predkladaný návrh zákona zakladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
B.Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Novela zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zriaďuje nový orgán, ktorým je etická komisia. Táto legislatívna zmena prináša do zákona o RTVS nový orgán dohliadajúci na dodržiavanie ustanovení právnych predpisov, etických noriem a interných pravidiel pri novinárskej práci a umeleckej tvorbe v Rozhlase a televízii Slovenska. Zriadenie komisie je hlavným cieľom novely, pričom potreba zriadenia komisie vyplynula jednak z praktických problémov, ktoré momentálne RTVS má, ako aj skutočnosti, že fungovanie RTVS je financované jednak z prostriedkov občanov Slovenskej republiky ako aj štátneho rozpočtu.
3
K bodom 2 až 6
Ide o legislatívno-technické úpravy zákona spojené so zriadením komisie.
K bodu 7
K § 18a
Prioritným poslaním komisie je posilnenie dôvery verejnosti v zodpovedný prístup RTVS k otázkam dodržiavania profesijnej etiky. Novela v odseku 3 definuje, aké úlohy komisia bude mať a explicitne ustanovuje, ktoré subjekty sa môžu podnetom obrátiť na komisiu. to členovia komisie, rada RTVS, generálny riaditeľ RTVS, zamestnanci RTVS a príslušný výbor národnej rady, ktorým bude spravidla Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Z výpočtu subjektov je zjavné, ktoré subjekty sa môžu na komisiu obrátiť. Tento postup bol zvolený z dôvodu, aby komisia nebola zbytočne zaťažovaná množstvom podnetov ako je tomu napr. v prípade Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej v texte len ako „RVR“). Z povahy komisie je zrejmé, že taký nápor ako RVR by kapacitne nezvládla. Rovnako je zrejmé, že komisia nemá suplovať poslanie RVR.
Za dôležitý aspekt komisie sa pokladá prijímanie stanovísk k eticky sporným aspektom programov a iných obsahov uverejnených RTVS a k eticky sporným rozhodnutiam generálneho riaditeľa alebo iného riadiaceho pracovníka s vplyvom na vysielanie alebo redakčnú nezávislosť RTVS. Kto je riadiacim pracovníkom s vplyvom na vysielanie alebo redakčnú nezávislosť RTVS vyplýva z jednotlivej pracovnej náplne zamestnancov RTVS ako aj zo samotnej organizačnej štruktúry RTVS.
Komisia popri svojej činnosti aj informačnú povinnosť voči rade a príslušnému výboru, ktorým je spravidla Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Túto informačnú povinnosť v podobe správy o jej činnosti je potrebné predložiť vždy do 31. januára príslušného roka.
K § 18b
Komisia sedem členov. Členov komisie vymenúva a odvoláva rada RTVS nadpolovičnou väčšinou prítomných členov. Odsek 1 definuje spôsob menovania členov komisie. Účelom legislatívnej úpravy je, aby v komisií boli zastúpení odborníci, ktorí nominovaní generálnym riaditeľom RTVS, zamestnancami sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS, odborovými organizáciami v RTVS zastrešujúcimi programových pracovníkov, verejným ochrancom práv, právnickou osobou, predmetom činnosti ktorej je ochrana novinárskej etiky a slobody prejavu a reprezentatívne zastúpenie jednotlivých profesií a subjektov pôsobiacich v oblasti sprostredkovania informácií verejnosti, ďalej Radou vysokých škôl a Radou vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie.
V prípade, že bude navrhnutý rade len jeden odborník nominovaný subjektom uvedeným v § 18b ods. 1, rada musí takéhoto odborníka vymenovať za člena komisie.
Jedným zo subjektov, ktoré majú mať zastúpenie v komisií je aj odborník za právnickú osobu, predmetom činnosti ktorej je ochrana novinárskej etiky a slobody prejavu a reprezentatívne zastúpenie jednotlivých profesií a subjektov pôsobiacich v oblasti
4
sprostredkovania informácií verejnosti. Aktuálne takouto organizáciou je napr. Asociácia na ochranu novinárskej etiky. Samozrejme, nejedná sa len o tento subjekt a v prípade že návrhy na člena komisie pošle viacero právnických osôb spĺňajúcich definíciu v § 18b ods. 1 písm. e) zákona, zástupcu za tieto právnické organizácie vyberie Rada RTVS.
Za odborníka sa považuje fyzická osoba, ktorá vysokoškolské vzdelanie, najmenej tri roky odbornej praxe v zákonom požadovanej oblasti, je morálne spôsobilá a profesionálne predpoklady na výkon funkcie člena etickej komisie. Dôležitým aspektom, ktorý musí člen komisie splniť je morálna spôsobilosť. Pod morálnou spôsobilosťou odborníka sa chápe napríklad to, že odborník neprejavuje sympatie k hnutiu podporujúcemu extrémizmus, nejedná sa o zástancu totalitných režimov resp. že nemá preukázanú príslušnosť k pôsobeniu v bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Predmetná morálna spôsobilosť je dôležitým aspektom najmä z toho pohľadu, že aktuálne platná legislatíva Slovenskej republiky môže dotyčného odborníka vyhodnotiť ako bezúhonného, avšak vzhľadom na jeho osobu by pôsobenie takéhoto odborníka v komisii nebolo žiaduce.
Za odborníka sa považuje osoba s absolvovaným vysokoškolským vzdelaním minimálne I. stupňa. Požadovanú prax bude musieť kandidát hodnoverným spôsobom preukázať (napr. potvrdením zamestnávateľa, výpisom z príslušného registra, či iným spôsobom).
Návrhy kandidátov na členov komisie predkladajú rade len oprávnené subjekty. Výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov komisie zverejňuje rada RTVS na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska a oznamuje príslušným subjektom formou listu, teda nestačí len písomné oznámenie napríklad formou elektronickej správy.
K § 18c
Členstvo v komisií svoje obmedzenia. Za člena komisie možno vymenovať akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá nebola obmedzená na spôsobilosti na právne úkony a je bezúhonná. Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.
Člen komisie nesmie zastávať funkciu definovanú v § 10 ods. 3 zákona č. 532/2010 Z. z., teda funkciu prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, člena vlády Slovenskej republiky, štátneho tajomníka, vedúceho služobného úradu ministerstva, predsedu, vedúceho alebo riaditeľa ostatného ústredného orgánu štátnej správy, člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, člena rady Audiovizuálneho fondu, funkciu v orgánoch štátnej správy, v orgánoch územnej samosprávy, funkciu prokurátora, sudcu a sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Člen komisie rovnako nemôže byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo inom právnom vzťahu k RTVS, pokiaľ to zákon vyslovene v § 18b ods. 1 neustanovuje. Toto obmedzenie sa vzťahuje aj na člena komisie, ktorého blízka osoba je v riadiacej funkcií v RTVS. Za blízku osobu sa považuje príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Členom komisie nemôže byť ani generálny riaditeľ či člen rady RTVS.
Členstvo v komisií je nezastupiteľné, teda člen komisie nevie splnomocniť iného, aby v jeho mene konal ako člen komisie.
5
K § 18d
Funkčné obdobie člena komisie je šesťročné. Rozdielom oproti členovi rady RTVS je skutočnosť, že člena komisie je možné vymenovať opakovane bez obmedzenia počtu funkčných období. Pre prípad, že sa členstvo v komisii skončí pred uplynutím funkčného obdobia z dôvodov definovaných zákonom, nový člen komisie bude nominovaný tým istým subjektom, ktorý nominoval člena, ktorého členstvo v komisií sa skončilo pred uplynutím funkčného obdobia. Nový člen bude však vymenovaný len na zvyšok funkčného obdobia toho člena komisie, ktorého vo funkcií nahradil.
K § 18e
Nový § 18e definuje, akým spôsobom sa môže skončiť výkon funkcie člena komisie. Odsek 1 definuje podmienky skončenia funkcie z dôvodov na strane člena komisie. Odsek 2 definuje dôvody, za akých je člen komisie odvolaný.
V odsekoch 3 7 zákon definuje proces náhrady člena komisie, ktorému skončil výkon funkcie či už z dôvodov uvádzaných v § 18e odsek 1 alebo odsek 2.
K § 18f
Zákon definuje, že výkon funkcie člena komisie sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Členstvo v komisií sa vykonáva za odplatu. Členovi komisie patrí za výkon tejto funkcie mesačná odmena vo výške jednej polovice priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.
Odmena všetkých členov komisie nie je rovnaká. Za výkon funkcie predsedu patrí funkčný príplatok v sume jednej polovice odmeny, ktorá prislúcha členovi komisie. Za výkon funkcie podpredsedu komisie patrí funkčný príplatok vo výške jednej tretiny odmeny, ktorá prislúcha členovi komisie.
K § 18g
V § 18g je upravené rokovanie komisie. Predmetné paragrafové ustanovenie upravuje spôsob zvolania prvého zasadnutia nových členov komisie, uznášaniaschopnosť komisie, spôsob prijatia uznesenia komisie, voľbu predsedu a podpredsedu komisie, odvolanie predsedu a podpredsedu komisie, či spôsob zvolávania riadneho a mimoriadneho rokovania komisie.
Z každého rokovania komisie sa vyhotovuje zápis, ktorý musí byť riadne zverejnený na webovom sídle RTVS v lehotách predpokladaným zákonom. Okrem toho je povinnosťou RTVS zverejniť aj zaujaté stanoviská komisie a to v lehote desiatich pracovných dní od skončenia rokovania komisie.
Okrem skutočností, ktoré upravuje zákon v § 18g, zákon odkazuje na skutočnosť, že komisia si ďalšie podrobnosti o činnosti upraví v štatúte komisie a rokovacom poriadku komisie. Štatút komisie schvaľuje rada po oboznámení sa so stanoviskom príslušného výboru národnej rady, ktorým bude spravidla Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Rokovací poriadok komisie ako procesný interný predpis schvaľuje samotná komisia.
6
Dôležitým organizačným prvkom fungovania komisie bude kancelária etickej komisie, ktorá bude mať na čele tajomníka etickej komisie, ktorý bude podriadený predsedovi etickej komisie. Vzhľadom na predpokladané zaťaženie komisie zákon predpokladá existenciu len jedného zamestnanca kancelárie etickej komisie, ktorý bude v pracovnom pomere s RTVS s predpokladanou mzdou vo výške priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve.
K § 18h
Komisia v rámci svojej činnosti prijíma uznesenia, stanoviská a navrhuje prijatie opatrení. V prípade, že činnosťou komisie alebo na základe prešetrenia doručeného podnetu bude preukázané porušenie príslušných noriem, predseda komisie doručí stanovisko komisie spolu s návrhom opatrení generálnemu riaditeľovi. Následne je generálny riaditeľ povinný do 7 dní odo dňa doručenia stanoviska komisie prijať vlastné opatrenia na nápravu nežiadúceho stavu a oznámiť ich predsedovi komisie. Ak komisia nesúhlasí so stanoviskom alebo opatreniami prijatými generálnym riaditeľom, alebo ak prijaté opatrenia považuje za nedostatočné, vyrozumie o tom radu. Predseda rady je povinný oznámiť predsedovi komisie do 15 dní odo dňa doručenia jeho vyrozumenia stanovisko rady a opatrenia, ktoré vo veci rada prijala a odporúčala generálnemu riaditeľovi.
Sankciou voči generálnemu riaditeľovi je krátenie odmien v súlade s § 8 ods. 1, písm. c), alebo návrh na odvolanie podľa § 18, ods. 4, písm. g) zákona č. 532/2010 Z. z. avšak len za predpokladu, že generálny riaditeľ opakovane v priebehu šiestich mesiacov neprijal navrhnuté opatrenia zo strany rady, pričom podkladom týchto opatrení boli návrhy opatrení etickej komisie.
K bodom 8 a 9
Do prechodných ustanovení zákona č.532/2010 Z.z. sa vkladá nový §27a a 27b, ktoré ustanovujú, spôsob vymenovania prvých členov komisie ako aj skutočnosť, že prvé zasadnutie etickej komisie sa uskutoční k 1. októbru 2021. Nakoľko účinnosť návrhu zákona je k 1. júlu 2021 bude potrebné, aby rada do tohto termínu zabezpečila voľbu členov komisie v súlade s návrhom zákona ako aj zriadenie samotnej kancelárie etickej komisie.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona od 1. júla 2021.
7
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Kristián Čekovský.
2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
8
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy najmä z dôvodu odmeňovania členov komisie. Členstvo v komisií sa vykonáva za odplatu. Členovi komisie patrí za výkon tejto funkcie mesačná odmena vo výške jednej polovice priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Odmena sa členovi komisie vypláca na mesačnej báze. Za výkon funkcie predsedu patrí funkčný príplatok v sume jednej polovice odmeny, ktorá prislúcha členovi komisie. Za výkon funkcie podpredsedu patrí funkčný príplatok vo výške jednej tretiny odmeny, ktorá prislúcha členovi komisie. Ak by sme vychádzali z údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad za 1. 3. štvrťrok roku 2020 je priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vo výške 1.096,-EUR mesačne.
Podľa údajov, ktoré predkladateľ zo Štatistického úradu Slovenskej republiky za obdobie 1-3 kvartálu roka 2020 bude predpokladaný výpadok z príjmu štátneho rozpočtu z dôvodu výkonu členov komisie vo výške približne 69.650,- EUR ročne. Túto sumu je potrebné ešte navýšiť o plat tajomníka etickej komisie (priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky) a prípadné administratívne náklady na chod etickej
9
komisie. Po zohľadnení týchto nákladov je možné očakávať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy vo výške 90.000,-EUR ročne. Táto suma predstavuje najvyšší ročný dopad pre rozpočet verejnej správy.
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania návrhu zákona nebola zrejmá presná výška priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2020, dopad, resp. predpokladaný výpadok z príjmu štátneho rozpočtu sa môže mierne líšiť.
Návrh zákona nebude mať žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR.