DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Monika Kozelová, Ľuboš Krajčír, Martin Borguľa, Adriana Pčolinská, Jozef Hlinka, Roman Foltín, Jana Žitňanská, Milan Vetrák, Gábor Grendel, Petra Hajšelová, Eva Hudecová, Jozef Lukáč, Igor Kašper, Monika Péter, Zuzana Šebová.
Cieľom návrhu zákona je, aby popri Národnom cintoríne v Martine z 19.storočia mohol vzniknúť aj Národný cintorín v meste Bratislava, ktoré sa na konci 20. storočia stalo hlavným mestom Slovenskej republiky.
Najstarším cintorínom v Bratislave je Ondrejský cintorín, založený v roku 1784 (ako Cintorín svätého Ondreja), ktorý je už od 8. decembra 1988 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Hoci sa na tomto cintoríne od päťdesiatych rokov 20. storočia pochováva iba výnimočne, počet významných osobností pochovaných na tomto cintoríne je v porovnaní s ostatnými cintorínmi obdivuhodný a porovnateľný aj s významnými osobnosťami, pochovanými na Národnom cintoríne v Martine.
Návrh na vytvorenie bratislavského Národného cintorína nie je návrhom, ktorý by išiel proti poslaniu Národného cintorína v Martine, ale je jeho logickým pokračovaním. Národný cintorín v Martine, dnes už zaplnený, má mať aj naďalej to isté postavenie, ako doteraz. Zostane tak výrazom organického vývoja slovenskej komunity, ktorého pokračovaním má byť bratislavský Národný cintorín.
Martin bol od druhej polovice 19. storočia centrom a hlavným strediskom slovenskej kultúry a politiky. Bol ním najmä preto, že vtedajšie politické pomery znemožňovali, aby sa ním stala Bratislava. Od vzniku ČSR klesal význam mesta Martin ako hlavného strediska slovenskej kultúry a politiky. Bez toho, aby sme znižovali význam a prínos iných slovenských miest pre slovenskú vzdelanosť, politiku a kultúru, je už dávnejšie faktom a naším úspechom, že najväčším slovenským centrom kultúrneho, politického, ale aj celospoločenského významu je mesto Bratislava. Národný cintorín ostával ale - až doposiaľ - iba v Martine.
S odstupom času a aj vzhľadom na niekdajšie postavenie Slovákov v Rakúsko-Uhorsku možno konštatovať, že také osobitné postavenie, aké malo pre Slovákov v druhej polovici 19. storočia mesto Martin, už v súčasnosti nemusí plniť žiadne slovenské mesto. Spoločenská a politická situácia sa diametrálne zmenila: Slovensko nadobudlo štátnu zvrchovanosť, ktorej výrazom je aj hlavné mesto Bratislava.
Či už bude hodnotiacim kritériom počet obyvateľov, ekonomická sila, sídla štátnych a iných verejných inštitúcií alebo kultúrnych a vzdelávacích ustanovizní, je to práve hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, ktoré má zo súčasných slovenských