DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Monika Kozelová, Ľuboš Krajčír, Martin Borguľa, Adriana Pčolinská, Jozef Hlinka, Roman Foltín, Jana Žitňanská, Milan Vetrák, Gábor Grendel, Petra Hajšelová, Eva Hudecová, Jozef Lukáč, Igor Kašper, Monika Péter, Zuzana Šebová.
Cieľom návrhu zákona je, aby popri Národnom cintoríne v Martine z 19.storočia mohol vzniknúť aj Národný cintorín v meste Bratislava, ktoré sa na konci 20. storočia stalo hlavným mestom Slovenskej republiky.
Najstarším cintorínom v Bratislave je Ondrejský cintorín, založený v roku 1784 (ako Cintorín svätého Ondreja), ktorý je od 8. decembra 1988 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Hoci sa na tomto cintoríne od päťdesiatych rokov 20. storočia pochováva iba výnimočne, počet významných osobností pochovaných na tomto cintoríne je v porovnaní s ostatnými cintorínmi obdivuhodný a porovnateľný aj s významnými osobnosťami, pochovanými na Národnom cintoríne v Martine.
Návrh na vytvorenie bratislavského Národného cintorína nie je návrhom, ktorý by išiel proti poslaniu Národného cintorína v Martine, ale je jeho logickým pokračovaním. Národný cintorín v Martine, dnes zaplnený, mať aj naďalej to isté postavenie, ako doteraz. Zostane tak výrazom organického vývoja slovenskej komunity, ktorého pokračovaním byť bratislavský Národný cintorín.
Martin bol od druhej polovice 19. storočia centrom a hlavným strediskom slovenskej kultúry a politiky. Bol ním najmä preto, že vtedajšie politické pomery znemožňovali, aby sa ním stala Bratislava. Od vzniku ČSR klesal význam mesta Martin ako hlavného strediska slovenskej kultúry a politiky. Bez toho, aby sme znižovali význam a prínos iných slovenských miest pre slovenskú vzdelanosť, politiku a kultúru, je dávnejšie faktom a naším úspechom, že najväčším slovenským centrom kultúrneho, politického, ale aj celospoločenského významu je mesto Bratislava. Národný cintorín ostával ale - až doposiaľ - iba v Martine.
S odstupom času a aj vzhľadom na niekdajšie postavenie Slovákov v Rakúsko-Uhorsku možno konštatovať, že také osobitné postavenie, aké malo pre Slovákov v druhej polovici 19. storočia mesto Martin, v súčasnosti nemusí plniť žiadne slovenské mesto. Spoločenská a politická situácia sa diametrálne zmenila: Slovensko nadobudlo štátnu zvrchovanosť, ktorej výrazom je aj hlavné mesto Bratislava.
Či bude hodnotiacim kritériom počet obyvateľov, ekonomická sila, sídla štátnych a iných verejných inštitúcií alebo kultúrnych a vzdelávacích ustanovizní, je to práve hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, ktoré zo súčasných slovenských
miest najvýznamnejšie postavenie. Je preto legitímne nastoliť otázku zriadenia ďalšieho Národného cintorína v Bratislave.
Návrhom zákona sa nenavrhuje žiadne oslabenie ani iná zmena zákona o meste Martin. Tento návrh však umožní občanom Slovenskej republiky, ako aj zahraničným návštevníkom hlavného mesta, nájsť a vzdať hold dejateľom a osobnostiam národného, kultúrneho aj politického života Slovenska, ktorých životná púť sa skončila po vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Nie je bez významu, že v tejto chvíli na Ondrejskom cintoríne hroby osobností, akou je prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, osobnosti slovenskej kultúry ako Július Satinský, ale aj osobnosti demokratického exilu, akými sú manželia Kalinovci.
K návrhu vyzdvihnúť historický Ondrejský cintorín za Národný cintorín v hlavnom meste treba dodať, že tento cintorín bol (spolu s evanjelickým cintorínom pri Kozej bráne a s Mikulášskym cintorínom) v 70. - tych rokoch 20. storočia terčom likvidačnej politiky totalitného režimu. Ten v mene dovŕšenia sovietizácie Bratislavy neváhal zlikvidovať drvivú väčšinu z približne 18 000 náhrobkov na Ondrejskom cintoríne, dôsledkom čoho mala byť úplná likvidácia cintorína s ideologickým odôvodnením, že v novej, socialistickej Bratislave, nesmú prekážať „tmárske symboly“ (rozumej - kresťanské kríže). Táto akcia totalitného režimu vyvolala protiakciu občianskych aktivistov, vďaka ktorej sa zachránil historický cintorín, aj časť náhrobkov (dnes cca 1 200 pomníkov).
To, že pokus o likvidáciu historických cintorínov privolal k životu politický odpor voči sovietizácii Slovenska, malo význam pre odpor voči totalite a budúci zrod slobodnej politiky. Najprv išlo o civilizačnú sebaobranu identity Slovenska pred definitívnou sovietizáciou, z ktorej vznikli iniciatívy žiadajúce demokratizáciu pomerov.
Od čias zápasu o bratislavské cintoríny odpor voči totalite iba silnel, sa spolu s kresťanským disentom zlial do demokratického hnutia, ktorého úspech si každoročne pripomíname štátnym sviatkom 17. novembra.
Dnes je Ondrejský cintorín štátom chránenou pamiatkou, ale súčasne tento pietny priestor ponúka dostatok voľnej plochy pre posledný odpočinok osobností slovenskej vedy, kultúry a politiky. Ondrejskému cintorínu môžeme dať nové poslanie: stať sa miestom posledného odpočinku pre pamätihodných predstaviteľov mesta a štátu, ale aj cirkvi a kultúry, aký nám v hlavnom meste, a vlastne aj na Slovensku, akútne chýba.
Návrh zákona bude mať mierne negatívny dopad na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie aj na hospodárenie mesta, na informatizáciu spoločnosti, na zamestnanosť a na udržateľnosť životného prostredia v hlavnom meste.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Z dôvodu umiestnenia Národného cintorína v Bratislave do piatej časti zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, sa upravuje aj názov tejto piatej časti zákona.
K bodu 2
Popri existujúcom Národnom cintoríne v Martine sa zriaďuje aj Národný cintorín v Bratislave, pričom za Národný cintorín sa vzhľadom na históriu a počet významných osobností navrhuje určiť Ondrejský cintorín nachádzajúci sa na ulici 29. augusta.
Medzi najvýznamnejšie osobnosti pochované na Ondrejskom cintoríne v Bratislave patria:
-Michal Kováč (1930 – 2016), slovenský prezident
-Martin Ťapák, režisér
-Agneša Kalinová, prekladateľka a novinárka a jej manžel, spisovateľ Ján Ladislav Kalina
-Ján Melkovič (1939 – 2004), herec, dramaturg a člen Radošinského naivného divadla
-Július Satinský (1941 – 2002, herec, komik a satirik)
-Marián Labuda, herec
-Michal Klimčák (1921 – 2016), akademický maliar
-
Ignác Lamár
(1897 – 1967), známy pod menom Schöner Náci (jeho pozostatky sem boli prevezené v roku 2007 z obce Lehnice)
-
Ferko Urbánek
(1858 – 1934), spisovateľ, dramatik, úradník
-
Rudolf Manderla
(1884 – 1968), bratislavský podnikateľ a mäsiar, staviteľ prvého bratislavského mrakodrapu („
Manderlák
“)
-
Andrej Žarnov
, vlastným menom František Šubík (1903 – 1982), slovenský básnik katolíckej moderny, prekladateľ a lekár
-
Alexander Albrecht
(1885 – 1958), hudobník
-
Vavro Šrobár
(1867 – 1950), lekár a politik
-
Ignác Gessay
(1874 – 1928), novinár a politik
-
Johann Nepomuk Batka mladší
(1845 – 1917), mestský archivár, hudobný vedec a kritik
-
Eduard Majsch
(1841 – 1904), maliar interiérov a zátiší
-
Ferdinand Martinengo
(1821 – 1895), prvý organizátor prešporského hasičského zboru a zakladateľ gymnastických spolkov
-biskup
Jácint Rónay
(1814 – 1889), učiteľ
Košutových
synov v
Londýne
a
princa
Rudolfa
vo
Viedni
, vychovávateľ veľkokňažnej Valérie
-
Jakub Palugyai
(1819 – 1886), hoteliér a vinár
-Jozef Danielik (1821 – 1886), akademik a autor viacerých významných kníh
-
Eduard František Xaver Kozicz
(1829 – 1874), fotograf a maliar
-
Jozef Kumlik
(1801–1869), organista, dirigent a hudobný skladateľ
-
Karol Jetting
(1730 – 1790), úradník, cestovateľ a diplomat, „bratislavský Robinson“
-
Jozef Szlávy
, bývalý strážca koruny a ministerský predseda
-gróf
Štefan Esterházy
, prešporský hlavný župan
-Pavel Csato , člen Akadémie Márie Terézie a Kisfaludyho spoločnosti
-
biskup
Ferdinand Knauz
, čestný člen Akadémie Márie Terézie
-
Jozef Könyöky
, autor diel o archeológii a prvý organizátor mestského múzea
-
Alexander Vutkovich
, profesor akadémie, spisovateľ a novinár
-
Ľudovít Marton
, umelecký kováč
-Gyorgyi Kovács , hlavný mestský lekár, zaslúžil sa o postavenie prvej detskej kliniky v Bratislave
a mnoho ďalších osobností z éry ČSR a predošlých storočí.
Vzhľadom na povinnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky prispievať na chod a údržbu Národného cintorína v Martine sa navrhuje zakotvenie rovnakej povinnosti tohto ministerstva aj voči Národnému cintorínu v Bratislave. V súčasnosti hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava prispieva zo svojho rozpočtu na údržbu a nevyhnutné opravy Ondrejského cintorína ročne sumu vo výške cca 200 000 eur. Prijatím tohto zákona by sa situácia zmenila, keďže štát by prispieval každý rok dotáciou na tento cintorín vo výške ďalších 200 000 eur, čím by sa vytvorila suma 400 000 eur na údržbu tohto pietneho miesta. Táto suma by stačila na potreby bratislavského Národného cintorína a jeho zveľadenie v tej miere, v akej si to status Národného cintorína vyžaduje.
K Čl. II
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v novelizácii zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v podobe doplnenia poznámky pod čiarou k odkazu 3, ktorá je v dotknutom zákone urobená taxatívnym spôsobom, čo si vyžaduje jej doplnenie aj o príslušné ustanovenie zákona o hlavnom meste SR Bratislave. V dôsledku toho bude nielen dotácia na Národný cintorín v Martine, ale aj dotácia na Národný cintorín v Bratislave vyňatá z niektorých pravidiel dotačnej schémy Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (konkrétne, pokiaľ ide o účel dotácie).
K Čl. III
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2022.