1
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Vládny návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
15 – 29.12. 2020
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
04.01. 2021
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
február 2021
2. Definícia problému
Najmä na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“ pre zamestnancov a zamestnávateľov, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce umožňujúci právne nárokovú podporu, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca a náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania, ustanoví nová právna úprava.
Účelom predloženého návrhu je aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti slovenských firiem v čase krízy či sektorových problémov. Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia, nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Návrh zákona je tiež reakciou na pomerne úspešný a v krajinách známy nemecký systém tzv. „Kurzarbeitergeld“. Navrhuje sa, aby v podmienkach Slovenskej republiky bola implementácia tohto systému na základe novej právnej úpravy prispôsobená aktuálnym požiadavkám podnikateľskej sféry a jej skúsenostiam z aplikácie Prvej pomoci spustenej od marca 2020.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom je návrh zákona, ktorý sa stať funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom a zamestnávateľom v zákonom určených mimoriadnych, neočakávaných a ďalších situáciách vplyvom vonkajších faktorov, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, kedy dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
V tejto súvislosti sa predpokladá zriadenie poistenia v čase skrátenej práce ako súčasť poistného fondu v nezamestnanosti Sociálnej poisťovne.
4. Dotknuté subjekty
Subjekty verejného sektora, fyzické osoby, právnické osoby.
5. Alternatívne riešenia
2
Alternatívne riešenia boli preskúmavané v prvom rade v súvislosti s prípravou a schválením Koncepcie zavedenia režimu skrátenej pracovnej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 673 z 21. októbra 2020.
Okrem iného boli alternatívne návrhy riešené aj v rámci konzultácií s podnikateľským prostredím, ktorých vyhodnotenie je súčasťou priloženej analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Súčasný stav:
V súčasnom právnom stave je finančná pomoc na podporu udržania zamestnanosti poskytovaná podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne podľa ustanovení § 50k, § 54 ods.1 písm. e)). V súvislosti s podporou udržania pracovných miest u zamestnávateľa, ktorý z vážnych prevádzkových dôvodov nemôže počas prechodného obdobia prideľovať zamestnancom prácu (v rozsahu najmenej 6 % a najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času), je v zákone o službách zamestnanosti upravená pre takéhoto zamestnávateľa možnosť požiadať o Príspevok na podporu udržania pracovných miest 50k zákona o službách zamestnanosti). Mesačná výška príspevku je 50 % z náhrady mzdy zamestnanca 142 ods. 4 Zákonníka práce), najviac 60 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR a poskytuje sa najviac počas 12 mesiacov za dni, v ktorých bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, v úhrne najviac 120 dní. Financovanie tohto príspevku je zo zdrojov štátneho rozpočtu. Ďalšia podpora udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu sa realizuje prostredníctvom projektu Prvá pomoc 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti). Oprávneným obdobím tohto projektu je deň vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, najdlhšie do konca marca 2021. Prostredníctvom tohto projektu sa zamestnávateľom zasiahnutých mimoriadnou situáciou poskytuje príspevok na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca za čas, kedy mal zamestnanec prekážku na strane zamestnávateľa, vo výške 80 % jeho celkovej ceny práce, najviac vo výške 1 100,00 eur.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? Áno 💧 Nie
7. Transpozícia práva EÚ
Nie
8. Preskúmanie účelnosti**
Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti, najneskôr pri príprave prípadného návrhu novelizácie predloženej právnej úpravy.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
💧 Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
💧 Nie
Čiastočne
💧 Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
💧 Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Sociálne vplyvy
💧 Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
3
10. Poznámky
Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že v každej zo sledovaných oblastí identifikovaných vybraných vplyvov výrazne prevládajú pozitívne vplyvy.
11. Kontakt na spracovateľa
MSc. Laura Salomonsová, laura.salomonsova@employment.gov.sk; tel. 2046 1541
12. Zdroje
Dáta / nástroje:
Údaje Sociálnej poisťovne
Údaje MPSVR SR o čerpaní "Prvej pomoci" v rámci Covid krízy
Makroprognóza Ministerstva financií Slovenskej republiky zo septembra 2020
Kalkulačka nákladov regulácie
Literatúra:
Arpaia, A., Curci, N., Meyermans, E., Peschner, J. & Pierini, F. (2010): Short Time Working Arrangements as Response to Cyclical Fluctuations. European Economy – Occasional Papers 64/ June 2010, European Commission.
Boeri, T. & Bruecker, H. (2011). Short-Time Work Benefits Revisited: Some Lessons from the Great Recession.Discussion Paper Series IZA DP No. 5635
Cahuc, P. (2019): Short-time Work Compensation Schemes and Employment. IZA World of Labor 2019: 11 doi:10.15185/izawol.11.v2
Cahuc, P., Kramarz, F. & Nevoux, S. (2018). When Short-Time Work Works. Discussion Paper Series IZA DP No. 11673, Institute of Labour Economics, July 2018.
Hijzen, A. & Martin, S. (2013). The Role of Short-Time Work Schemes during the Global Financial Crisis and Early Recovery: A Cross-Country Analysis. Discussion Paper Series IZA DP No. 7291
Hijzen, A. & Venn, D. (2011): The Role of Short-Time Work Schemes during the 2008-09 Recession. OECD Social, Employment and Migration Working Papers, No. 115, OECD Publishing. doi: 10.1787/5kgkd0bbwvxp-en
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Bratislava: 30.12.2020
Číslo: 190/2020
Vybavuje: Mgr. Kováč
STANOVISKO KOMISIE
(predbežné pripomienkové konanie)
k materiálu
Návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov
I. Úvod: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dňa 14. decembra predložilo na PPK materiál Návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré čiastočne rozpočtovo zabezpečené, pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky, pozitívno-negatívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
4
Kvantifikácia vplyvu na zdravotné odvody za poistencov štátu neuvažuje so zrušením sadzby na poistenca štátu. Súvisiace výdavky by mali predstavovať stratu na príjmoch v podobe zdravotných odvodov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva v dôsledku nezavedenia podpory Kurzarbeit.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná, kvantifikácia vplyvu návrhu na rozpočet verejnej správy bola upravená tak, aby zohľadňovala zrušenie sadzby na poistenca štátu.
Komisia upozorňuje, že kvôli posunu postupovania dane z príjmov FO zo štátneho rozpočtu do obcí/VÚC výpadok nebude úplne neutrálny pre štátny rozpočet. Ostáva reziduál, ktorý je potrebné označiť ako riziko pre štátny rozpočet.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná. Do analýzy vplyvov bolo doplnené upozornenie na riziko pre štátny rozpočet v dôsledku posunu postupovania dane z príjmov FO zo štátneho rozpočtu do rozpočtu obcí / VÚC.
Komisia upozorňuje, že 75 % poberateľov (ktorí by inak ostali pracovať ako predpoklad kvantifikácie) nebude mať 6 mesiacov zdaniteľný príjem. V ročnom zúčtovaní sa im vráti daň z príjmu FO za nevyčerpanú nezdaniteľnú časť základu dane. Predstavuje to výpadok príjmov navyše, s ktorým kvantifikácia neráta.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná, do kvantifikácie bol doplnený výpadok príjmov verejnej správy v dôsledku vrátenia daní z príjmu FO pri ročnom zúčtovaní.
Návrh zákona predpokladá presun 0,5 % odvodov zamestnávateľa na poistenie v nezamestnanosti do nového fondu. Zvýšenie príjmov do fondu zamestnanosti by malo byť predikované v rovnakom objeme ako zníženie príjmu do základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Predkladateľ deklaruje, že nový fond bude mať vyššie príjmy a predpokladá vyšší priemerný vymeriavací základ ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Uvedené žiada Komisia v analýze vybraných vplyvov zdôvodniť.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná, v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy bolo doplnené nasledovné zdôvodnenie: „Zníženie príjmov z poistného na poistenie v nezamestnanosti nie je predikované v rovnakom objeme ako zvýšenie príjmov do fondu zamestnanosti, keďže do fondu zamestnanosti bude prispievať iný okruh poistených osôb (napr. rozdiely v povinnosti poistenia SZČO, v poistení pracovníkov s uzatvorenou dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, alebo v poistení poberateľov dôchodkov). Okruh poistených osôb vyplýva z návrhu zákona“.
Výpočet výpadku do fondu nezamestnanosti v analýze vplyvov na rozpočet nebol aktualizovaný na najnovšie čísla. V kvantifikácii sa počíta so mzdou 1 160 eur (nie 1 243 eur ako vo zvyšku kvantifikácie) a s väčším počtom ľudí, t. j. aj dohodárov, ktorí ale už po novom vypadli z návrhu legislatívy.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná, výpočet výpadku do fondu nezamestnanosti bol upresnený podľa návrhu Komisie.
V návrhu legislatívy (meniacej aj zákon o dani z príjmov) je samotná podpora oslobodená od dane z príjmu FO pre SZČO, ale nie je oslobodená od dane z príjmu PO pre firmy (návrh legislatívy neupravuje túto skupinu). Je tu riziko, ak následné poskytovanie náhrady mzdy nebude daňovo uznateľným výdavkom (neslúži na dosiahnutie zisku ale na zachovanie zamestnanosti) a firmám bude navyšovať zisk. Je potrebné preto zladiť, aby tomu zodpovedala aj kvantifikácia (tá ráta s existenciou oslobodenia).
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná podpora v čase skrátenej práce bude v novom znení návrhu oslobodená aj od dane s príjmu PO – t.j. pôvodná kvantifikácia bude v súlade s novým znením návrhu.
SZČO poberajúce podporu Kurzarbeit podľa návrhu legislatívy platia len sociálne odvody, ale nie zdravotné odvody. Je potrebné zmeniť zákon, aby to bolo súčasťou vymeriavacieho základu aj pri zdravotných odvodoch, alebo bude treba zvýšiť výdavky štátu na financovanie zdravotníctva (neobsiahnuté v kvantifikácii vplyvov).
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná. Kvantifikácia počítala s platením zdravotných odvodov aj u SZČO, čo
5
v čase predloženia návrhu do PPK ešte nebolo obsiahnuté v návrhu. Znenie zákona bude upravené zdravotné odvody budú platiť aj SZČO– t.j. pôvodná kvantifikácia bude v súlade s novým znením návrhu.
Podľa analýzy vplyvov na rozpočet sa predpokladá negatívny vplyv na príjmy územnej samosprávy z podielu na výnose DPFO v roku 2022 u obcí -1 312 760 eur a VÚC - 562 612 eur a v roku 2023 u obcí -1 427 588 eur a u VÚC - 611 823 eur. V zmysle § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov Komisia žiada v časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet uviesť návrhy na úhradu úbytku príjmov obcí a VÚC a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná. Časť 2.1.1 analýzy vplyvov na rozpočet bola upravená nasledovne: Rozpočtovo nekrytý vplyv na roky 2022 a 2023 vrátane vplyvu na rozpočet obcí a VÚC a požiadavky na zvýšenie počtu zamestnancov a s tým súvisiacich osobných výdavkov bude riešený v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024.
K výdavkom verejnej správy
Kvantifikácia úspory na dávke v hmotnej núdzi vďaka zavedeniu podpory v čase skrátenej práce (ďalej len „podpora Kurzarbeit“) neadekvátne porovnáva dĺžku poberania dávky a podpory. Pri zohľadnení priemerného počtu poberania podpory Kurzarbeit po dobu 4 mesiacov a následnom povinnom udržaní pracovného miesta po dobu 2 mesiacov by kvantifikácia dávky v hmotnej núdzi mala počítať s dĺžkou poberania 6 mesiacov namiesto 8 mesiacov (keďže táto osoba by pri poberaní podpory Kurzarbeit mohla byť po 6 mesiacoch prepustená a prejsť na dávku v hmotnej núdzi).
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná. Kvantifikácia úspory na dávke v hmotnej núdzi bola upravená v súlade s návrhom Komisie.
Plánovaný prebytok hospodárenia Sociálnej poisťovne v roku 2022 a 2023 nie je možné uvádzať ako financovanie zabezpečené v rozpočte. V prípade, ak by výdavok bol v rozpočte zabezpečený, z povahy veci by sa plánovaný prebytok znižoval, sám o sebe nevypovedá o rozpočtovej zabezpečenosti. Bilancia hospodárenia je rozdiel medzi plánovanými príjmami a výdavkami subjektu. Financovanie zabezpečené v rozpočte subjektu sa uvádza v prípade, že navrhovaná zmena je zapracovaná vo výdavkovej časti návrhu rozpočtu dotknutého subjektu. V nadväznosti na uvedené Komisia žiada v analýze vybraných vplyvov rozpočtovaný prebytok neuvádzať.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná. Rozpočtovaný prebytok bol z analýzy vplyvov odstránený.
Komisia upozorňuje, že v súčasnosti sa z prostriedkov základného fondu poistenia v nezamestnanosti, ktorý je prebytkový, vykrýva deficit v základných fondoch, ktoré vykazujú deficit. Navrhovaná právna úprava s takouto formou pomoci medzi základnými fondami naďalej uvažuje. Z návrhu novely, z dôvodovej správy ani analýzy vybraných vplyvov však nevyplýva, či predpokladom na použitie prebytku v inom základnom fonde bude prvotná primeraná likvidita fondu zamestnanosti, resp. aká by mala byť primeraná likvidita fondu a v akom časovom horizonte predkladateľ uvažuje s jej dosiahnutím. Návrh rieši len situáciu, že o použití zostatku fondu bude možné rozhodnúť až po uhradení celkovej výšky poskytnutej návratnej finančnej výpomoci.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka je vecného charakteru. Analýza vplyvov je v súlade s aktuálnym legislatívnym návrhom..
Štát v prípade platobnej neschopnosti fondu zamestnanosti poskytne Sociálnej poisťovni návratnú finančnú výpomoc, ktorá sa bude uhrádzať, ak suma prostriedkov vo fonde presiahne 1,5 % podielu na HDP. V tejto súvislosti Komisia upozorňuje, že bez zvýšenia príjmovej časti rozpočtu Sociálnej poisťovne nebude možné kryť deficit v iných základných fondoch, v prípade, že je potrebné zvyšovať objem prostriedkov vo fonde zamestnanosti, resp. splácať poskytnutú návratnú finančnú výpomoc. Na uvedené skutočnosti analýza vybraných vplyvov nereflektuje, preto Komisia žiada zodpovedajúcim spôsobom analýzu doplniť.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie nebola akceptovaná. Uvedené skutočnosti zohľadnené v objeme negatívneho vplyvu návrhu na príjmy fondu poistenia v nezamestnanosti (z ktorého býva krytý aj deficit v iných základných fondoch). Tento negatívny rozpočtovo nekrytý vplyv navrhujeme zohľadniť v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na príslušný rok.
6
V tabuľke č. 1, v časti vplyv na mzdové výdavky predkladateľ nesprávne vyčíslil dopad na štátny rozpočet za roky 2022 a 2023. Namiesto mzdových výdavkov uviedol osobné výdavky. Komisia žiada opraviť na sumu 316 800 eur v obidvoch rokoch.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná, mzdové výdavky v tabuľke č. 1 boli upravené.
Komisia upozorňuje, že v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2021 2023 nie na uvedený účel rozpočtované osobné výdavky, ani zvýšenie limitu počtu zamestnancov.
Stanovisko MPSVR SR:
Osobné výdavky v dôsledku zvýšenia počtu zamestnancov sú v analýze uvedené ako rozpočtovo nekrytý vplyv.
Rozpočtovo nekrytý vplyv vyplýva z vyšších výdavkov z titulu zmien v IS kapitoly MPSVR SR a dodatočných výdavkov fondu zamestnanosti, s ktorými rozpočet verejnej správy na roky 2021 až 2023 neuvažuje.
Stanovisko MPSVR SR:
Uvedené výdavky sú v analýze obsiahnuté v rozpočtovo nekrytých vplyvoch.
V zmysle časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet predkladateľ navrhuje rozpočtovo nekrytý vplyv zohľadniť v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na príslušný rok. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že zákon o štátnom rozpočte na rok 2021 bol schválený v NR SR, a teda nie je možné nekrytý vplyv na rok 2021 v sume 2,7 mil. eur zohľadniť pri príprave rozpočtu na príslušný rok. MF SR žiada doplniť relevantný návrh na úhradu zvýšených výdavkov kapitoly MPSVR SR na rok 2021, ako aj návrh na úhradu vyšších výdavkov z titulu vyplácania podpory zamestnávateľom na náhradu mzdy/platu zamestnanca počas režimu tzv. skrátenej práce.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná, časť 2.1.1 analýzy vplyvov na rozpočet bola upravená a bolo do nej doplnené nasledovné: „V súvislosti s rozpočtovo nekrytým vplyv na rok 2021 MPSVR SR požiada o úpravu rozpočtu výdavkov kapitoly na rok 2021 na ťarchu výdavkov kapitoly VPS“.
Zároveň Komisia žiada vetu „Rozpočtovo nekrytý vplyv navrhujeme zohľadniť v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na príslušný rok.“ preformulovať nasledovne: „Rozpočtovo nekrytý vplyv na roky 2022 a 2023 vrátane požiadavky na zvýšenie počtu zamestnancov a s tým súvisiacich osobných výdavkov bude riešený v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná, upravené podľa návrhu Komisie.
Komisia konštatuje, že návrh zákona s výnimkou dodatočných príjmov fondu zamestnanosti (odvody SZČO, udržanie pracovných miest) výhradne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v podobe zvýšených výdavkov kapitoly MPSVR SR, resp. Sociálnej poisťovne, s ktorými sa pri príprave rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 neuvažovalo.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná. V bode č. 10. doložky vybraných vplyvov bol pôvodný text upravený nasledovne: Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že v každej zo sledovaných oblastí identifikovaných vybraných vplyvov okrem rozpočtu verejnej správy výrazne prevládajú pozitívne vplyvy. V prípade vplyvov na rozpočet verejnej správy prevládajú vplyvy negatívne“.
Komisia upozorňuje, že v tabuľke č. 1 je potrebné rozpočtovo nekrytý vplyv označiť znamienkom „+“ a úsporu znamienkom „-“.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná, Tabuľka č. 1 bola upravená.
V nadväznosti na všetky vyššie uvedené pripomienky je potrebné analýzu vplyvov prepracovať.
K vplyvom na informatizáciu
Komisia súhlasí s tým, že predmetný návrh zákona pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Zároveň Komisia upozorňuje predkladateľa, že pripojil dvakrát analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, čo je mätúce. Vo verzií analýzy vplyvov s koncovkou "akt." predkladateľ uvádza v bode 6.1. pri novej službe
7
nesprávny názov služby, správne byť uvedené "Podávanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce". Komisia žiada túto chybu v analýze vplyvov opraviť.
Stanovisko MPSVR SR:
Pripomienka Komisie bola akceptovaná, názov služby bol upravený.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
PhDr. Ján Oravec, CSc.
predseda Komisie