1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Národný bezpečnostný úrad ako ústredný organ štátnej správy pre kybernetickú bezpečnosť pripravil na základe schváleného Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020-2024 a úlohy vyplývajúcej z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september december 2020 „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“ (ďalej len „návrh zákona“).
Cieľom predkladaného návrhu zákona je posilniť legislatívnu úpravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom sa zameriava na posilnenie právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov. Predmetom návrhu zákona je precizovanie niektorých definícií, úprava procesného postupu pri certifikácii kybernetickej bezpečnosti, ktorá vyplýva z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti). Ďalej sa zavádza inštitút blokovania, upravuje sa postavenie audítora kybernetickej bezpečnosti. V prílohe č. 1 sa precizuje prevádzkovateľ služieb v podsektore Letecká doprava, upravuje sa sektor Digitálna infraštruktúra a zo sektora Verejná správa sa vypúšťa podsektor spravodajské služby v rozsahu Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo.
Návrh zákona v článku II novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v článku III novelizuje zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a v článku IV novelizuje zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predložený návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nezakladá vplyv na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
2
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Národný bezpečnostný úrad
Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: september 2020
Koniec: september 2020
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
september 2020
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
október 2020
2. Definícia problému
Návrh zákona vychádza z potreby úpravy ustanovení spôsobujúcich aplikačné problémy v praxi, ktoré vyvstali pri aplikácii zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti. Ide najmä o úpravu definície niektorých pojmov (sieť a informačný systém, kybernetická bezpečnosť), postavenia audítora kybernetickej bezpečnosti, blokovania, úpravu v niektorých sektoroch podľa prílohy č. 1, ako aj v dôsledku úpravy procesného postupu pri certifikácii kybernetickej bezpečnosti vyplývajúcej z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 2019/881“).
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom predkladaného návrhu zákona je posilniť legislatívnu úpravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa zameriava na posilnenie právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov. Predmetom návrhu zákona je precizovanie niektorých definícií, úprava procesného postupu pri certifikácii kybernetickej bezpečnosti, ktorá vyplýva z nariadenia (EÚ) č. 2019/881.
V návrhu zákona sa ďalej zavádza inštitút blokovania, jeho hmotnoprávna a procesnoprávna úprava a upravuje sa postavenie audítora kybernetickej bezpečnosti. V prílohe č. 1 sa precizuje prevádzkovateľ služieb v podsektore Letecká doprava, upravuje sa sektor Digitálna infraštruktúra a zo sektora Verejná správa sa vypúšťa podsektor spravodajské služby v rozsahu Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo.
4. Dotknuté subjekty
Národný bezpečnostný úrad, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a iné štátne orgány v rozsahu pôsobnosti tohto zákona, fyzické osoby, právnické osoby.
5. Alternatívne riešenia
Základným rozdielom oproti aktuálne platnej a účinnej zákonnej úprave spočíva v zmene poradia krokov pri využívaní akreditovanej jednotky CSIRT. Kým doposiaľ si ústredný orgán zriaďoval prioritne vlastnú jednotku CSIRT, čo je finančne podstatne nákladná činnosť, podľa návrhu zákona bude primárne využívať na základe zmluvy jednotky CSIRT už zriadené, a to Národnú jednotku CSIRT v gescii Národného centra kybernetickej bezpečnosti (NBÚ) alebo Vládnu jednotku CSIRT (MIRRI) a až následne ak po porovnaní a analizovaní oboch alternatív pristúpi k rozhodnutia resp. možnosti-nie povinnosti akreditovať vlastnú jednotku CSIRT.
90% subjektov využíva Národnú jednotku CSIRT, zvyšné Vládnu jednotku CSIRT.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno  Nie
Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. ..../2021 o blokovaní;
Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. ..../2021 o certifikácii kybernetickej bezpečnosti,
3
- automatizovaného hlásenia.
7. Transpozícia práva EÚ
Nie.
Návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov do národného právneho poriadku implementuje nariadenie (EÚ) č. 2019/881 spôsobom, ktorým vytvára súlad medzi nariadením, ktoré je priamo záväzné, a vnútroštátnou právnou úpravou. Zákon reflektuje aj na povinnosti určené v nariadení (EÚ) č. 2019/881 (napr. určenie jedeného alebo viacerých vnútroštátnych orgánov pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti). Zákon priamo nie je reakciou na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii, avšak v minimálnej miere sa jej dotýka.
8. Preskúmanie účelnosti**
Preskúmanie účelnosti navrhovaného materiálu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti a jeho aplikácii.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
💧 Áno
Nie
Čiastočne
💧 Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
10. Poznámky
Realizácia úloh vyplývajúcich z návrhu novely zákona o kybernetickej bezpečnosti bude zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých subjektov rozpočtu verejnej správy a zároveň si nevyžiada dodatočné zdroje zo štátneho rozpočtu na osobné výdavky a počet zamestnancov v dotknutých kapitolách ŠR a teda aj v kapitole NBÚ.
11. Kontakt na spracovateľa
pplk. JUDr. Janka Fabriciová
sekcia regulácie a metodiky
sekcia regulácie a dohľadu
Národný bezpečnostný úrad
02/ 6869 2428
12. Zdroje
Vlastná činnosť Národného bezpečnostného úradu
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
4
Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu zásadné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov a k analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
V stanovisku Komisie sa uvádza, že predkladateľ materiálu najmä prehodnotiť negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, z toho vplyvy na MSP a popísať, či kvantifikovať najmä administratívne náklady. Nič z uvedeného v Doložke vybraných vplyvov, ani Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie predkladateľ materiálu nezohľadnil. Z uvedeného dôvodu žiadame v zmysle stanoviska Komisie dopracovať Doložku vybraných vplyvov a Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.
Komisia sa oboznámila s predkladateľom priloženými podkladmi a dospela k záveru, že posudzovaný materiál zakladá pozitívno-negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, vrátane MSP, ktorý však predkladateľ nevyznačil v Doložke vybraných vplyvov. Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie nielen pozitívneho, ale aj negatívneho vplyvu (napr. zvýšenie správnych poplatkov pri podávaní žiadosti o akreditáciu jednotky CSIRT, resp. žiadostí o certifikáciu) na podnikateľské prostredie, vrátane MSP, v Doložke vybraných vplyvov, a tiež o podrobný popis týchto vplyvov v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.
Vyjadrenie predkladateľa: Pozitívno-negatívny vplyv bol doplnení. Návrh však nereguluje MSP a v žiadnom smere teda na ne nemôže mať vplyv. Vo vzťahu k certifikácii ide o implementáciu platného nariadenia EU.
Komisia odporúča predkladateľovi dopracovať časť 5. Alternatívne riešenia doložky vybraných vplyvov v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Predkladateľ na základe súčasného stavu a stanovených cieľov navrhnúť alternatívy právneho a vecného riešenia uvedeného problému. V rámci alternatívnych riešení je potrebné uviesť minimálne nulový variant, t. j. analýzu súčasného stavu, v rámci ktorej sa uvedú dôsledky vyplývajúce z dôvodu absencie právnej úpravy alebo nelegislatívneho materiálu resp. z dôvodu ich neprijatia. V prípade, kedy nie je možné realizovať nulový variant, slúži tento nulový variant ako báza, ku ktorej sa môžu porovnávať ostatné alternatívy.
Vyjadrenie predkladateľa: Doplnené „Základným rozdielom oproti aktuálne platnej a účinnej zákonnej úprave spočíva v zmene poradia krokov pri využívaní akreditovanej jednotky CSIRT. Kým doposiaľ si ústredný orgán zriaďoval prioritne vlastnú jednotku CSIRT, čo je finančne podstatne nákladná činnosť, podľa návrhu zákona bude primárne využívať na základe zmluvy jednotky CSIRT už zriadené, a to Národnú jednotku CSIRT v gescii Národného centra kybernetickej bezpečnosti (NBÚ) alebo Vládnu jednotku CSIRT (MIRRI) a až následne ak po porovnaní a analizovaní oboch alternatív pristúpi k rozhodnutia resp. možnosti-nie povinnosti akreditovať vlastnú jednotku CSIRT. 90% subjektov využíva Národnú jednotku CSIRT, zvyšné Vládnu jednotku CSIRT.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
5
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2020
2021
2022
2023
Príjmy verejnej správy celkom
n/a
n/a
n/a
n/a
v tom:
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
n/a
n/a
n/a
n/a
Rozpočtové prostriedky
n/a
n/a
n/a
n/a
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom:
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
n/a
n/a
n/a
n/a
v tom:
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
n/a
n/a
n/a
n/a
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Prijatie navrhovanej novely zákona o kybernetickej bezpečnosti zakladá
- pozitívny vplyv.
Pozitívny vplyv na príjmovú časť verejných financií bude mať výber pokút podľa sadzieb ustanovených návrhom zákona. Prípadný pozitívny vplyv na príjmovú časť verejných financií
6
bude mať tiež výber správnych poplatkov za konanie súvisiace s certifikáciou kybernetickej bezpečnosti.
Ako pozitívny vplyv návrh zákona vníma aj predpokladá, že dôjde k zlúčeniu požiadaviek z hľadiska potreby prijatia a hodnotenia bezpečnostných opatrení vo vzťahu k zabezpečeniu kybernetickej bezpečnosti pod zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím dôjde k zjednoteniu a zastrešeniu úpravy, ktorá je pokrytá aj zákonom č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 134/2020 Z. z. a zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Keďže ide o inštitúty v zmysle novo navrhovanej právnej úpravy nie je v súčasnosti možné konkrétne vyčísliť výšku predpokladaného pozitívneho vplyvu na príjmovú časť verejných financií.
- negatívne vplyvy na rozpočet sa nepredpokladajú.
V súčasnosti neboli zaregistrované negatívne dopady na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe, ako aj na samotné financovanie návrhu. Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Návrh zákona vytvára funkčný legislatívny rámec, nevyhnutný pre efektívnu realizáciu kľúčových opatrení pre bezpečnosť národného kybernetického priestoru, ktorý transponuje priority a požiadavky, ktoré boli vytvorené na úrovni Európskej únie a prijaté všeobecným konsenzom Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Vychádzajúc zo skúseností z aplikačnej praxe je cieľom návrhu zákona posilniť legislatívnu úpravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom sa zameriava na posilnenie právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov, precizovanie niektorých definícií, úpravu procesného postupu pri certifikácii kybernetickej bezpečnosti, ktorá vyplýva z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti). Návrh zákona zavádza inštitút blokovania, upravuje sa postavenie audítora kybernetickej bezpečnosti. V prílohe č. 1 sa precizuje prevádzkovateľ služieb v podsektore Letecká doprava, upravuje sa sektor Digitálna infraštruktúra a zo sektora Verejná správa sa vypúšťa podsektor spravodajské služby v rozsahu Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
7
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Predmetný návrh zákona pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Zavádza sa inštitút dobrovoľnej certifikácie produktov, služieb a procesov. Certifikácia kybernetickej bezpečnosti zohráva významnú úlohu pri posilňovaní dôvery v produkty, služby a procesy, ako aj ich bezpečnosti. Na príjmovú časť verejných financií bude mať pozitívny vplyv výber správnych poplatkov za konanie o certifikácií (navrhovaný správny poplatok 1000 eur). Suma predstavuje náklady na technické zabezpečenie, mzdové a prevádzkové náklady spojené s výkonom certifikácie. Pre európsky hospodársky priestor v súčasnej dobe ešte nejestvuje záväzná certifikačná schéma pre posudzovanie zhody výrobkov, postupov alebo služieb v kybernetickej bezpečnosti, t.j. neexistujú formalizované požiadavky na systém certifikácie, vzťahujúce sa na určené produkty, na ktoré sa aplikujú rovnaké určené požiadavky, technické špecifikácie, osobitné pravidlá a postupy. Napriek tomu, že v Európskej agentúre pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) prebiehajú intenzívne práce na príprave takejto certifikačnej schémy, zatiaľ v členských štátoch nie je žiaden subjekt akreditovaný na posudzovanie zhody (certifikáciu) výrobkov, postupov alebo služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Prijatie európskej certifikačnej schémy sa predpokladá o dva tri roky. Keďže ide o inštitút v zmysle novo navrhovanej právnej úpravy, nie je v súčasnosti možné konkrétne vyčísliť výšku predpokladaného pozitívneho vplyvu na príjmovú časť verejných financií.
Návrh zákona bude môže mať eventuálne v konečnom dôsledku aj znížené nároky na rozpočet orgánov verejnej moci, ktoré nebudú musieť podľa návrhu zákona plniť úlohy jednotky CSIRT. Plnenie týchto úloh bolo do dnešného dňa zabezpečované úradom pre povinné subjekty, ktoré síce mali povinnosť zriadiť si jednotku CSIRT, avšak využívali legálnu možnosť realizácie tejto povinnosti prostredníctvom úradu. V tomto smere sa však konštatovať, že na tieto subjekty uvedená zmena nebude mať žiadne finančné vplyvy oproti terajšiemu stavu. V zákone je však ponechaná možnosť využiť inú akreditovanú jednotku CSIRT iného ústredného orgánu. Pred zabezpečením plnia úloh jednotiek CSIRT na iný ústredný orgán sa vykoná analýza nákladovosti. Ekonomické porovnanie relevantných alternatív bude spracované v budúcnosti, pred presunom plnenia úloh, nie plošne. Rovnako je možné, aby si orgán verejnej moci akreditoval vlastnú jednotku CSIRT. Náklady s tým spojené si každý orgán verejnej moci vyčísli na príslušný rozpočtový rok vo vlastnej kapitole.
Bez negatívnych vplyvov na verejné financie návrh zákona zavádza inštitút blokovania v rámci riešenia kybernetického bezpečnostného incidentu. Návrh zákona nezakladá sociálne vplyvy a
8
vplyvy na životné prostredie. Taktiež sa nepredpokladajú vplyvy v dôsledku precizovania pojmov a úpravy niektorých sektorov.
Návrh zákona predpokladá, že dôjde k zlúčeniu požiadaviek z hľadiska potreby prijatia a hodnotenia bezpečnostných opatrení vo vzťahu k zabezpečeniu kybernetickej bezpečnosti pod zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím dôjde k zjednoteniu a zastrešeniu úpravy, ktorá je pokrytá aj zákonom č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 134/2020 Z. z. a zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov na základe uvedeného indikujeme len pozitívny vplyv. V prípade, ak vznikne potreba na navýšenie finančných zdrojov, tieto si príslušný orgán vyčísli na príslušný rozpočtový rok v rámci vlastnej kapitoly.
Keďže ide o inštitúty v zmysle novo navrhovanej právnej úpravy nie je v súčasnosti možné konkrétne vyčísliť výšku predpokladaného pozitívneho vplyvu na príjmovú časť verejných financií.
- negatívne vplyvy na rozpočet sa nepredpokladajú.
Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.
9
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
-
-
-
-
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
-
-
-
-
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
-
-
-
-
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
10
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 - 711
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
11
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2020
2021
2022
2023
poznámka
Počet zamestnancov celkom
x
x
x
x
z toho vplyv na ŠR
x
x
x
x
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
x
x
x
x
z toho vplyv na ŠR
x
x
x
x
Osobné výdavky celkom (v eurách)
x
x
x
x
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
x
x
x
x
z toho vplyv na ŠR
x
x
x
x
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
-
-
-
-
z toho vplyv na ŠR
-
-
-
-
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
12
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Predkladaný návrh zákona nepredpokladá priamy vplyv na žiadne kategórie podnikateľských subjektov. Prevádzkovatelia základných služieb môžu byť ovplyvnení rozhodnutím úradu z dôvodov bezpečnostného záujmu SR zakázať poskytovanie produktu, procesu alebo služby, to však nepredpokladá priamy vplyv na podnikateľské prostredie.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Verejnosť bola o príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony informovaná Predbežnou informáciou uverejnenou v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (PI/2020/136) od 10.7.2020 do 23.7.2020.
K predbežnej informácii prostredníctvom systému Slov-Lex neboli uplatnené žiadne zásadné pripomienky.
V rámci predbežnej informácie boli k návrhu materiálu uplatnené 2 vyjadrenia od verejnosti a Advokátskej kancelárie Bukovinský & Chlipala, s.r.o.
Oba subjekty navrhujú zohľadniť v návrhu zákona odporúčania Komisie (EÚ) 2019/534 z 26. marca 2019 o kybernetickej bezpečnosti sietí 5G. Opatrenia vyplývajúce z Toolboxu by mali členské štáty, vrátane Slovenskej republiky, implementovať v rámci svojich národných spôsobilostí. Ďalšie požiadavky boli vznesené v súvislosti so sektorom „Siete a služby pevných a mobilných elektronických komunikácií“ najmä v kontexte zmeny príslušného vykonávacieho predpisu.
Predkladaný návrh zákona bol konzultovaný s podnikateľskými subjektami aj so zástupcami akademickej obce.
Na základe oznamu o konzultáciách s podnikateľskými subjektami (17. 7. 13.8.2020) v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov sa uskutočnili dve stretnutia dňa 5.8.2020 a ďalšie osobitné stretnutie na žiadosť dotknutého subjektu 12.8.2020.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
13
Predkladaným návrhom zákona sa upravuje fakultatívna možnosť podať návrh na certifikáciu na produkty, služby a procesy certifikované v rámci európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti, v prípade blokovania sa nepredpokladá, že vzniknú nové náklady. V súčasnosti nie je možné kvantifikovať priame finančné náklady.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nepredpokladá sa zvýšenie priamych finančných nákladov na nákup tovarov a služieb a nebudú zvýšené predpokladané návrhy nákladov súvisiacich so zamestnávaním.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Pri otázke súvisiacej s prevádzkovateľmi základných služieb dochádza len k ich diferenciácii, čo znamená, že identifikovaní prevádzkovatelia základných služieb budú spadať len pod inú kategóriu prevádzkovateľov základných služieb z dôvodu ich bližšej špecifikácie.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Predkladaný návrh zákona môže vytvoriť nový trh v oblasti certifikácie produktov kybernetickej bezpečnosti a môže tak umožniť vstup nových podnikov na trh.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
14
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Predkladaný návrh zákona zjednoduší uvádzanie niektorých výrobkov na trh (s certifikátom kybernetickej bezpečnosti). Návrh zákona tiež prispeje k informatizácii a digitalizácii, čím sa zvýši efektivita výroby a využívania zdrojov. Tieto vplyvy však v súčasnosti nie je možné kvantifikovať.
15
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1.
Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Národný bezpečnostný úrad
2.
Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.
Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravený v práve Európskej únie
- primárnom Čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- sekundárnom Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečností sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016),Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019),
- v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
b)
V súčasnosti nie je upravené v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)
lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
V súvislosti s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú
16
bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) články 58, 60, 61, 63, 64, a 65 sa uplatňujú od 28. júna 2021.
b)
informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
Voči Slovenskej republike nebolo začaté žiadne z uvedených konaní ani uvedený postup Európskej komisie
c)
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečností sietí a informačných systémov v Únii, - smernica bola transponovaná do vnútroštátneho práva zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. apríla 2018 v úplnom rozsahu jej prebratia.
5.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
úplne
17
Dôvodová správa
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
V tomto novelizačnom bode ide o negatívne vymedzenie pôsobnosti zákona. Ide o precizovanie výnimky pre sektor bankovníctva, financií, finančných trhov, platobných systémov a systémov zúčtovania cenných papierov, ktorý je harmonizovaný a striktne regulovaný právom EÚ. Takto nastavené pravidlá v oblasti kybernetickej bezpečnosti tak prevyšujú rámec stanovený smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (ďalej len „smernica NIS“).
K bodu 2
Úprava poznámky pod čiarou z dôvodu neaktuálnosti predpisu a navrhovanej zmeny v normatívnej časti zákona.
K bodu 3
Úprava poznámky pod čiarou z dôvodu navrhovanej zmeny v normatívnej časti zákona.
K bodom 4 a 5
Súčasne navrhované zmeny pojmov odrážajú požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe kvôli ich jasnejšiemu a zrozumiteľnejšiemu uchopeniu v návrhu zákona.
K bodu 6 a 7
Zo zákona sa vypúšťa základná služba, ktorá je informačným systémom verejnej správy. Na tieto služby sa vzťahujú identifikační kritéria podľa vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 164/2018 Z. z.
K bodu 8
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 9
Ustanovenie sa upravuje v súvislosti s vypustením podsektoru Spravodajské služby, a to Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva z okruhu ústredných orgánov. Predmetná zmena odzrkadľuje ustanovenie článku 1 ods. 6 smernice NIS a súčasne vyplýva z aplikačnej praxe, pretože súčasná úprava sa ukázala ako neefektívna. Tak ako Slovenská informačná služba, ani Vojenské spravodajstvo nedisponuje v rámci svojej regulácie inými subjektami a spravujú len vlastné systémy. Z toho dôvodu nevykonávajú pôsobnosť ústredného orgánu v zmysle zákona.
K bodu 10
Zmena navrhovaná v § 5 ods. 1 písm. v) reaguje na požiadavky aplikačnej praxe z dôvodu vyššej miery zrozumiteľnosti a špecifikácie konkrétneho subjektu vykonávajúceho audit.
K bodu 11
Úrad vydané štandardy zverejňuje na svojom webovom sídle.
18
K bodu 12
Doplnením ustanovenia § 5 ods. 1 dochádza k úprave právomocí úradu. Zavádza sa legislatívne vymedzenie inštitútu „blokovania“. Rovnako bolo potrebné špecifikovať pôsobnosť úradu v súvislosti s plnením úloh vnútroštátneho orgánu pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti s odkazom na nariadenie (EÚ) č. 2019/881. Ďalej úprava reaguje na potrebu vzniku zoznamu audítorov kybernetickej bezpečnosti a zoznamu právnických osôb, prostredníctvom ktorých je možné realizovať audity kybernetickej bezpečnosti. V zmysle § 29 ods. 6 zákona náklady na audit kybernetickej bezpečnosti znáša prevádzkovateľ základnej služby. Keďže náklady hradia prevádzkovatelia základnej služby, je potrebné zabezpečiť, aby mali k dispozícii dôveryhodný zoznam audítorov, resp. zoznam právnických osôb, prostredníctvom ktorých je možné realizovať audity kybernetickej bezpečnosti. Ďalej ustanovenie predstavuje implementáciu Európskeho toolboxu kybernetickej bezpečnosti 5G sietí (EU Toolbox) (
https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/QANDA_20_127
). EU Toolbox
obsahuje tri typy opatrení -strategické, technické a podporné opatrenia. Samotné strategické opatrenia sa ďalej členia v kontexte adresátov týchto opatrení, a to: právomoci regulačných orgánov, dodávatelia - tretie strany, diverzifikácia dodávateľov tretích strán a udržateľnosť a rozmanitosť dodávateľského a hodnotového reťazca. Súčasťou strategických opatrení je aj časť posilnenie regulačných právomocí orgánov, konkrétne oprávnenia týchto orgánov v podobe uloženia povinností týkajúcich sa bezpečnosti poskytovateľom 5G, zákaz alebo uloženie konkrétnych požiadaviek, a to na základe prístupu založenom na hodnotení rizika v určitých parametroch (politické, geografické, právne). Ide teda o osobitnú bezpečnostnú reguláciu. Úrad zvolil všeobecnú úpravu namiesto definovania konkrétnej 5G („internet piatej generácie“) pre účely ďalšej praxe. Úrad sa ďalej zaväzuje vypracovávať každoročnú správu o ochrane osobných údajov v spojitosti s kybernetickými bezpečnostnými incidentami a ich riešením.
K bodu 13
V tomto novelizačnom bode sa stanovuje v súlade s nariadením (EÚ) č. 2019/881, že vnútroštátnym orgánom pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti na území Slovenskej republiky je úrad. Zároveň sa stanovuje, že certifikačný orgán úradu bude spĺňať požiadavky na orgán posudzovania zhody podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008 , ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 a postavenie certifikačného orgánu, ktorý je verejným subjektom.
Úrad sa tak v zmysle nariadenia konštituuje ako nezávislý a akreditovaný subjekt zodpovedný za certifikáciu kybernetickej bezpečnosti, na základe čoho bude plniť dôležitú úlohu pri zvyšovaní dôvery v produkty a služby a ich bezpečnosti. Certifikácia slúži na informovanie a uistenie kupujúcich a používateľov o bezpečnostných vlastnostiach produktov a služieb IKT, ktoré nakupujú alebo používajú. V súčasnosti je situácia v oblasti certifikácie kybernetickej bezpečnosti produktov a služieb IKT v pomerne nevyrovnaná. V prípade neexistencie jednotného systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti v celej musia byť spoločnosti za mnohých okolností certifikované jednotlivo v každom členskom štáte, čo vedie k fragmentácii trhu. Podľa nariadenia zavedenie jedeného alebo viacerých vnútroštátnych orgánov (prípad veľkých štátov) pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti na svojom území prispeje k zvyšovaniu miery harmonizácie práva pre produkty a služby IKT. Rozdiely medzi normami a postupmi certifikácie kybernetickej bezpečnosti v členských štátoch sa tak v praxi budú potierať a dôjde k zamedzeniu vzniku 28 rôznych bezpečnostných trhov v EÚ, kde by každý z nich mal svoje vlastné technické požiadavky, testovacie metódy a postupy certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Určením jednotlivých certifikačných orgánov v členských štátoch zároveň dôjde, a to nielen na úrovni EÚ, k posilneniu oblasti kybernetickej bezpečnosti, kde
19
spoločný postup týchto orgánov môže viesť k efektívnejšiemu vytváraniu a prijímaniu konkrétnych opatrení v danej oblasti. Rozdielne prístupy na národnej úrovni sa tak výrazne eliminujú a prispeje sa tak významnou mierou k prekonávaniu prekážok pri dosahovaní jednotného digitálneho trhu a spomaľovaní pozitívnych účinkov z hľadiska rastu a pracovných miest.
S ohľadom na potreby aplikačnej praxe nie je vylúčené, aby v rámci členského štátu v riadne odôvodnených prípadoch certifikáciu kybernetickej bezpečnosti podľa nariadenia vykonával iný verejný subjekt, ktorý však musí napĺňať požiadavku uvedenú v článku 58 ods. 5 nariadenia a podmienky ustanovené zákonom č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takýto verejný subjekt musí hodnoverným spôsobom preukázať spôsobilosti pre splnenia akreditačných požiadaviek, tak aby vnútroštátny akreditačný orgán mohol o tom vydať potvrdenie, že orgán posudzovania zhody spĺňa požiadavky vykonávať špecifické činnosti posudzovania zhody v oblasti kybernetickej bezpečnosti stanovené harmonizovanými normami a v prípade potreby akékoľvek dodatočné požiadavky vrátane tých, ktoré sú stanovené v príslušných sektorových systémoch.
Ustanovenie identifikuje konania, ktoré predstavujú porušenie tohto zákona v súvislosti s certifikáciou produktov, služieb alebo procesov v rámci Európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti, čo je reakciou na implementačnú povinnosť podľa nariadenie (EÚ) č. 2019/881. Pri jednotlivých skutkových podstatách sa uvádza konkrétna sadzba pokuty, ktorá je určená ako rozpätie sumy. Pokuty sa realizujú vo vzťahu k výrobcovi alebo poskytovateľovi za nesplnenie zákonnej povinnosti alebo k opomenutiu takého konania alebo ktorý sa dopustí správneho deliktu podľa zákona. Priestupky a správne delikty prejednáva úrad a príjmy z nich sú príjmom štátneho rozpočtu
K bodu 14
Úrad zriadil Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT transformáciou Národnej jednotky SK CERT. Vytvorením Národného centra kybernetickej bezpečnosti SK-CERT úrad plní úlohu Akčného plánu realizácie Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015-2020. Budovanie spôsobilostí Slovenskej republiky v oblasti kybernetickej bezpečnosti je pre úrad najvyššou prioritou. Cieľom Národného centra kybernetickej bezpečnosti SK-CERT bude nielen rozvíjanie spôsobilostí pri riešení kybernetických bezpečnostných incidentov na celonárodnej úrovni, ale aj rozšírenie a zdieľanie vedomostí a skúseností v tejto oblasti a aktívna spolupráca s verejnosťou, profesijnými organizáciami a akademickým sektorom. Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT zabezpečuje nielen služby spojené s riadením kybernetických bezpečnostných incidentov, odstraňovaním ich následkov a následnou obnovou činnosti informačných systémov v spolupráci s vlastníkmi a prevádzkovateľmi týchto systémov, ale aj výkon analytických činností, výskumu, rozširovania bezpečnostného povedomia a vzdelávania v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
K bodu 15
Precizovanie textu.
K bodom 16 a 17
Navrhované zmeny v § 9 reagujú na požiadavky aplikačnej praxe s ohľadom na rigidnosť a neúmerné administratívne a personálne zaťaženie ústredných orgánov v súčasnom znení. Na základe navrhovanej zmeny sa upúšťa od povinnosti zriadiť a prevádzkovať vlastnú akreditovanú jednotku CSIRT, naproti tomu na zabezpečenie plnenia úloh súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou ústredný orgán v navrhovanom znení využíva Národnú jednotku CSIRT. Predmetná zmena tak predstavuje ucelenejší a efektívnejší výkon činností v súvislosti
20
s kybernetickou bezpečnosťou na úseku ústredného orgánu, pričom možnosť zriaďovať vlastnú jednotku CSIRT zostáva zachovaná.
K bodom 18 a 19
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novým § 10a.
K bodu 20
Navrhovaným ustanovením sa zavádza všeobecná povinnosť poskytovať úradu súčinnosť v rámci kybernetickej bezpečnosti. Prax ukázala, že bez adekvátnych praktických vstupov nie je možné realizovať výstupné činnosti úradu s požadovanou kvalitou tak, aby odzrkadľovali reálny stav. Úrad na zabezpečenie svojej riadnej činnosti potrebuje nevyhnutnú súčinnosť pri získavaní informácií na účely zabezpečovania kybernetickej bezpečnosti. Ide o také informácie, ktoré si úrad nevie zabezpečiť vlastnými prostriedkami a majú slúžiť na účely zákona. Zároveň sa ustanovuje, že subjekt poskytuje informácie na základe odôvodnenej žiadosti.
K bodu 21 a 22
Uvedená zmena reaguje na požiadavky aplikačnej praxe s odôvodnením potreby extenzívneho účinku vo vzťahu k subjektu, ktorý môže podať žiadosť o akreditáciu jednotky CSIRT.
K bodu 23
Ide o požiadavku vyplývajúcu z aplikačnej praxe z dôvodu jasného a nespochybniteľné vymedzenia relevantných právnych skutočností.
K bodu 24 až 27
Ide o úpravu vo vzťahu k novej definícii základnej služby. Z definície základnej služby sa vypúšťa základná služba, ktorá je informačným systémom verejnej správy. V uvedenom kontexte je potrebné vykonať príslušné legislatívno-technické úpravy.
K bodu 28
Podľa § 19 ods. 1 sa upravuje predĺženie lehoty z pôvodných šesť na dvanásť mesiacov na prijatie a dodržiavanie bezpečnostných opatrení v spravovaných a prevádzkovaných sieťach a informačných systémoch a vedenie príslušnej dokumentácie o uvedenom, pričom lehota plynie prevádzkovateľovi základnej služby od doručenia oznámenia o jeho zaradení do registra prevádzkovateľov základných služieb. Navrhovaná zmena vyplynula z požiadaviek aplikačnej praxe.
K bodu 29
Upravuje sa povinnosť prevádzkovateľov základných služieb požadovať od dodávateľa služieb na výkon činností, ktoré priamo súvisia s prevádzkou sietí a informačných systémov pre prevádzkovateľa základnej služby, dodatočné bezpečnostné opatrenia v súlade s požiadavkami tohto zákona. Táto povinnosť byť vykonaná prostredníctvom zmluvných záväzkov, dohôd o zabezpečení plnenia povinností podľa tohto zákona.
Pri uzatvorení zmluvy s treťou stranou podľa § 19 ods. 2 sa analyzujú riziká, zmyslom ktorých je koordinovať využívanie zdrojov a monitorovať, kontrolovať a minimalizovať pravdepodobnosť a dopad kybernetických incidentov, ktoré by mohli ohroziť samotné hodnotenie rizika. Hodnotenia rizika môže poskytnúť cenné informácie na vypracovanie, vykonanie a vyhodnotenie stratégie. Vyhodnotenie rizika sa tak týka určenia a porozumenia významu úrovne rizika.
Uvedené ustanovenie odseku 3 zároveň reaguje na možné prípady duplicity, kedy v situácii, ak by bol zmluvnou stranou samotný prevádzkovateľ základnej služby alebo poskytovateľ
21
digitálnej služby, by došlo k neprimeranej požiadavke v súvislosti so zabezpečením plnenia bezpečnostných opatrení a notifikačných povinností, ktoré tieto subjekty povinné plniť podľa tohto zákona.
K bodu 30
Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe.
K bodu 31
Úprava textu vyplýva z aplikačnej praxe a potreby jasnejšej a zrozumiteľnejšej špecifikácie oblastí pre prijímanie bezpečnostných opatrení, ktoré vymedzené všeobecne a ich splnenie je možné dosiahnuť rôznymi technologickými prostriedkami. Subjekty, ktoré majú povinnosť aplikovať tieto bezpečnostné opatrenia si môžu zvoliť vlastný konkrétny spôsob realizácie týchto bezpečnostných opatrení. Táto premisa zodpovedá princípu technickej neutrality zákona o kybernetickej bezpečnosti. Ďalej sa zavádzajú oblasti ako komunikačná bezpečnosť, šifrovanie a riadenie súladu a súčasne dochádza k jasnejšiemu vymedzeniu názvu niektorých oblastí oproti súčasnej úprave v zákone.
K bodu 32
Bezpečnostnou úlohou manažéra kybernetickej bezpečnosti je zodpovednosť za organizovanie systému riadenia kybernetickej bezpečnosti. Cieľom tohto prístupu je obmedziť škody, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku chýb, omylov alebo neoprávneného použitia sietí a informačných systémov. Táto úloha je úplne kľúčová pre správne nastavenie fungovania systému riadenia kybernetickej bezpečnosti. Manažér kybernetickej bezpečnosti povinnosť informovať vrcholový manažment o činnostiach vyplývajúcich z výkonu úlohy, teda najmä o stave systému riadenia kybernetickej bezpečnosti. Ide o požiadavku, ktorá viesť k uľahčeniu presadzovania konceptu riadenia kybernetickej bezpečnosti a vedie k dobrej informovanosti vrcholového manažmentu. Na výkon činnosti manažéra kybernetickej bezpečnosti sa predpokladá preukázanie odbornej spôsobilosti v súlade s osobitným predpisom vydaným úradom. Doteraz postavenie manažéra kybernetickej bezpečnosti upravovala vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení.
K bodu 33
Ustanovenie výslovne zavádza povinnosť realizovať bezpečnostné opatrenia