1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Juraj Krúpa, Jana Žitňanská, Juraj Šeliga, Andrej Stančík, Rastislav Jílek, Kristián Čekovský, Vladimír Zajačik, Monika Kozelová, Igor Hus, Tomáš Šudík, Jarmila Vaňová. Martina Brisudová, Mária Šofranko, Milan Laurenčík, Anna Remiášová.
Osobitne v časoch pandémie COVID-19 so širokospektrálnym presunom pracovných i súkromných aktivít obyvateľov Slovenskej republiky do digitálneho priestoru sa stal obzvlášť vypuklým problém šikany v kybernetickom priestore tzv. kyberšikany, resp. kybernetickej šikany.
Širokej verejnosti známy pojem kybernetickej šikany sa terminologicky prekrýva s označením „kybernetické obťažovanie“, ktoré sa niekedy považuje za širší pojem a „kybernetická šikana“ sa potom používa ako pojem užší výlučne vo vzťahu k šikane v podmienkach školstva a vzdelávania. Samotný pôvod slova šikanovanie je pritom vo francúzskom slove chicane, ktoré v preklade v širšom zmysle znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, prenasledovanie. Obťažovanie, resp. šikanovanie je zneužívanie sily, je to forma agresie. Pri šikanovaní ide o úmyselnú snahu získať prevahu nad jednotlivcom alebo viacerými jedincami prostredníctvom ubližovania, vyhrážania, výsmechu alebo zastrašovania. Obeťou šikanovania sa môže stať ktokoľvek a kdekoľvek (v škole, na pracovisku ale aj doma).1
V žiadnom prípade pritom nejde iba o problém žiakov, študentov, či neplnoletých osôb alebo osôb blízkych veku mladistvých. Kybernetické obťažovanie sa týka aj dospelých, plnoletých osôb a vo všeobecnosti sa vyznačuje znakom opakovaného, či trvajúceho konania s úmyslom škodiť druhému ponižovaním, vystupovaním v mene poškodeného a vylučovaním (izoláciou) zo skupiny.2 V zásade ide z psychologického a sociologického hľadiska o zneužívanie dominancie agresora, s prejavmi vyvolávania strachu, stresu alebo bolesti, s použitím prostriedkov elektronickej komunikácie.
Doterajšie výskumy preukazujú, že kyberšikanovanie je jedným z najčastejších negatívnych javov na internete. Pre agresorov je totiž ľahšie ubližovať niekomu, komu sa nemusia pozerať priamo do očí, menej vnímajú emócie a zranenie obete, menej si uvedomujú závažnosť svojho konania a zodpovednosť zaň agresora totiž pred priamym odhalením chráni jeho zdanlivá anonymita. Pre obeť je pritom kybernetické obťažovanie či šikanovanie ešte závažnejšie nemôže pred ním uniknúť nikam, ani do bezpečia domova. Agresori sa k nej dostanú v ktorúkoľvek dobu a na ktoromkoľvek mieste.3
1 ERLICHOVÁ, I.: Šikanovanie. Dostupné na internete:
http://soslc.sk/wp-
content/uploads/2015/07/ikanovanie4.pdf
2 Pozri napr. Educator’s Guide to Cyberbullying and Cyberthreats. Dostupné na internete:
https://web.archive.org/web/20110410181159/http://csriu.org/cyberbully/docs/cbcteducator.pdf
2
Kybernetické obťažovanie, či šikana, sa realizuje sa najmä zasielaním správ elektronickej komunikácie (emailov), sms správ, zverejňovaním videí, záberov (fotografií), informácií a údajov na internete, s cieľom obťažovať alebo ubližovať druhej osobe. Výpočet možno sumarizovať nasledovne: vulgárne SMS, vyhrážanie, urážanie cez SMS, telefonické obťažovanie (aj prezváňaním, anonymnými telefonátmi), vytváranie webových stránok s nevhodnými obrázkami, fotkami obete, vtipmi a narážkami, ktoré zosmiešňujú a ponižujú. Vytváranie skupín na sociálnych sieťach mierených proti obeti, natáčanie a zverejňovanie zosmiešňujúcich, urážlivých videí a fotografií bez vedomia a súhlasu obete, vytváranie blogov, ktoré poškodzujú obeť, falšovanie a ukradnutie identity, šírenie osobných informácií, údajov, klebiet.4
Rozlišujú sa pritom rôzne druhy šikany označované ako Flaming, Outing, Online harassment, misinformovanie, „krádež identity“, Sexting, izolácia (ostrakizácia), nebezpečné prenasledovanie (Cyberstalking), alebo Happy slapping.5
Z iného hľadiska, podľa formy šikanovania možno hovoriť o slovnom (verbálnom šikanovaní) alebo o sociálnom (spoločenskom) šikanovaní, ak pre účely úpravy kybernetickej šikany odhliadneme od celej veľkej množiny fyzického šikanovania.6
Podrobnejšie jednotlivé formy kyberšikany popisuje príručka z roku 2015:7
Urážky a nadávky: v komentároch, v diskusiách pod fotografiami, videami alebo príspevkami, na nástenke na sociálnych sieťach, v emailových, četových a sms správach, telefonicky cez mobil.
Obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážky a vydieranie: opakované obťažovanie prezváňaním, anonymnými telefonátmi, nechcenými správami cez mobil, preťažovanie emailovej schránky nevyžiadanou poštou, posielanie vírusov, vyhrážanie sa ublížením alebo smrťou. Páchateľ sa tiež môže nabúrať do profilu obete, zmeniť heslo a následne profil upraviť. Vydiera obeť tým, že jej profil vráti, len ak splní jeho podmienky. Na vydieranie môžu byť použité aj fotografie alebo videá obete, jej osobná komunikácia alebo dôverné informácie o nej.
Zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií alebo videí: môže ísť o fotografie alebo videá, so šírením ktorých obeť nesúhlasí alebo o fotografie, ktoré boli vytvorené fotomontážou (napr. pripojenie tváre obete k nahej postave alebo znetvorenie pôvodnej fotografie). Samostatnou kategóriou je tzv. happy slapping, videá, ktoré zachytávajú agresívne alebo sexuálne útoky na obeť.
4 ERLICHOVÁ, I.: Šikanovanie. Dostupné na internete:
http://soslc.sk/wp-
content/uploads/2015/07/ikanovanie4.pdf
5 Pozri napr. POBEDINSKY, V. N. a kol.: Cyberbullying: legal regulations in Central Asia. In: Utopía y Praxis Latinoamericana, vol. 24, núm. Esp. 5, 2019. Dostupné na internete:
https://www.redalyc.org/jatsRepo/279/27962050021/html/index.html
6 Pozri napr. SENDER, B.: Šikana: Násilie na deťoch, páchané inými deťmi. Od 14 rokov trestný čin. Dostupné na internete:
https://slovenskypacient.sk/sikana-na-skole-definicia-trestny-cin-pribeh/
7 GREGUSSOVÁ, M. DROBNÝ, M.: Kyberšikanovanie.sk : Metodická príručka. Bratislava : eSlovensko o.z., 2015, s. 10. Dostupné na internete:
https://www.zodpovedne.sk/index.php/sk/component/jdownloads/finish/1-
knihy-a-prirucky/101-prirucka-kybersikanovanie-sk?Itemid=0
3
Šírenie osobných alebo nepravdivých informácií o obeti: príkladom môže byť zverejnenie súkromnej komunikácie alebo ohováranie na sociálnych sieťach.
Vylúčenie zo skupiny: napríklad z tímu v online počítačových hrách, zo skupiny priateľov na sociálnych sieťach, ignorovanie v komunikácii a v diskusných skupinách.
Krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín: agresor získa prístup k údajom obete a pod jej menom objednáva rôzny tovar z internetu. Páchateľ vytvorí obeti profil alebo webstránku o nej, kde ju zosmiešňuje, ponižuje alebo založí skupinu na sociálnej sieti, ktorá prezentuje negatívny postoj k obeti. Ak sa dostane do emailovej schránky alebo profilu obete, tak jej tiež môže vymazať správy alebo komunikovať s jej priateľmi a známymi, útočiť na iných ľudí, šíriť nepravdivé informácie.
Kybernetické prenasledovanie (Cyberstalking): prenasledovateľ sleduje svoju obeť cez rôzne vyhľadávače, prezerá si jej profil na sociálnych sieťach, sleduje jej komunikáciu na čete. Môže použiť aj kombináciu rôznych foriem psychického nátlaku nepríjemné komentáre, obťažovanie esemeskami, emailmi a prezváňaním, tiež vyhrážanie, vydieranie, ohováranie medzi rovesníkmi, vyzvedanie informácií od ostatných, nabúranie sa do profilu.
Z výskumu, ktorý realizoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave v spolupráci s eSlovensko, o.z. vyplýva:
Najčastejšie sa mladí ľudia (49,8 %) stretávajú na internete s nadávaním a vysmievaním, na druhom mieste s ohováraním alebo šírením nepravdivých informácií (42,6 %), samotné kyberšikanovanie uvádza 5,9 % účastníkov výskumu.
Mladí ľudia sami priznávajú, že na internete si najčastejšie „robia srandu z iných“ (59 %), vysmievajú sa alebo nadávajú niekomu (49,8 %) a fotografujú alebo natáčajú iných v trápnych situáciách, a potom to zverejnia (16,5 %)
65,4 % obetí kyberšikanovania vie, kto je agresorom. Najčastejšie je to niekto, koho poznajú naživo (buď zo školy alebo z okolia) alebo ich známy z internetu (18,5 %).8
Súčasná úprava šikany vo všeobecnosti, a kybernetickej šikany osobitne, nemá v Slovenskej republike podobu výslovnej právnej úpravy zameranej na boj proti šikane. Obzvlášť to platí v právnych odvetviach trestného práva a správneho (priestupkového) práva, kde niektoré aspekty šikany možno postihovať iba ak ich je možné podradiť pod niektorú z existujúcich skutkových podstát trestného činu alebo priestupku, z ktorých sa najčastejšie uvádzajú:9
Nebezpečné prenasledovanie, tzv. kyberstalking (§ 360a Trestného zákona)
Vydieranie (§ 189 Trestného zákona)
Nátlak (§ 192 Trestného zákona)
8 Dostupné na internete:
https://www.kybersikanovanie.sk
9 GREGUSSOVÁ, M. DROBNÝ, M.: Kyberšikanovanie.sk : Metodická príručka. Bratislava : eSlovensko o.z., 2015, s. 49-57. Dostupné na internete:
https://www.zodpovedne.sk/index.php/sk/component/jdownloads/finish/1-
knihy-a-prirucky/101-prirucka-kybersikanovanie-sk?Itemid=0
4
Sexuálne zneužívanie (§ 201, § 201a, § 201b Trestného zákona)
Ohováranie (§ 373 Trestného zákona)
Poškodzovanie cudzích práv (§ 376 Trestného zákona)
Výroba detskej pornografie (§ 368 Trestného zákona)
Rozširovanie detskej pornografie (§ 369 Trestného zákona)
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení (§ 370 Trestného zákona)
Ohrozovanie mravnosti (§ 371, § 372 Trestného zákona)
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže (§ 211 Trestného zákona)
Založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd (§ 421 Trestného zákona)
Prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd 422 Trestného zákona)
Výroba, rozširovanie a prechovávanie extrémistického materiálu 422a, § 422b, § 422c Trestného zákona)
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti (§ 422d Trestného zákona)
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia (§ 423 Trestného zákona)
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti 424 Trestného zákona)
Prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd 424a Trestného zákona)
Výnimočným prípadom výslovnej regulácie šikany v Slovenskej republike je jej mimotrestnoprávna úprava v oblasti školstva, a to na základe Smernice MŠVVaŠ č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach.
Na účel tejto smernice sa šikanovaním rozumie
a)správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka alebo
b)úmyselný spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť.
Podstatou šikanovania je najmä
a)úmysel ublížiť druhému fyzicky alebo psychicky,
b)agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov,
c)prevaha agresora alebo skupiny agresorov nad obeťou.
Šikanovanie sa môže prejaviť
a)v priamej forme, najmä fyzickými útokmi, urážaním, nadávkami, posmechom, zosmiešnením, príkazmi agresora vykonať určitú vec proti vôli obete, odcudzením veci, vyhrážaním, zastrašovaním, vydieraním, zneužitím osobných údajov, fotografií, šírením nepravdivých informácií alebo kyberšikanovaním alebo
5
b)v nepriamej forme, najmä prehliadaním, ignorovaním, zámerným vyčleňovaním z kolektívu alebo nedobrovoľným vystavovaním agresívnym situáciám.10
Kyberšikanovaním je podľa tejto Smernice priama forma šikanovania, pri ktorej ide o zneužitie informačno-komunikačných technológií (najmä telefónu, tabletu, internetu a sociálnych sietí) na úmyselné ohrozenie, ublíženie alebo zastrašovanie, pričom sa často vyskytuje v spojení s inými formami šikanovania.
Kyberšikanovanie má podľa Smernice najčastejšie tieto znaky:
a)sociálna prevaha alebo psychická prevaha agresora, nie je nutná fyzická prevaha,
b)agresor vystupuje často anonymne,
c)útok nevyžaduje fyzický kontakt agresora a obete,
d)agresor spravidla nevidí priamu emocionálnu reakciu obete na útok s ohľadom na anonymitu a odstup, ktoré informačno-komunikačné technológie umožňujú,
e)útoky sa šíria prostredníctvom internetu podstatne rýchlejšie ako inými spôsobmi,
f)útoky sú prístupné veľkému množstvu osôb,
g)agresor je schopný uskutočniť útok z rôznych miest,
h)útoky môžu mať dlhšie trvanie v čase,
i)obeť nemusí o napadnutí dlhšiu dobu vedieť,
j)obeť nemusí byť schopná identifikovať agresora,
k)zverejnené informácie, fotografie a audiozáznamy a videozáznamy môže byť náročné odstrániť z internetu.
Táto Smernica tiež obsahuje rozšírený výpočet okruhu možných trestných činov, ktorých sa agesor môže dopustiť, Môže ísť o trestné činy:
ublíženia na zdraví,
obmedzovania osobnej slobody,
lúpeže,
porušovania domovej slobody,
sexuálneho násilia,
krádeže,
neoprávneného užívania cudzej veci,
poškodzovania cudzej veci,
10 Podobne, v ČR Metodický pokyn MŠMT č. 28 275/2000-22 definuje šikanu takto: Šikanování je jakékoliv chování, jehož záměrem je ublížit jedinci, ohrozit nebo zastrašovat jiného žáka, případně skupinu žáků. Je to cílené a obvykle opakované užití násilí jedincem nebo skupinou vůči jedinci či skupině žáků, kteří se neumí nebo z nejrůznějších důvodů nemohou bránit. Zahrnuje jak fyzické útoky v podobě bití, vydírání, loupeží, poškozování věcí druhé osobě, tak i útoky slovní v podobě nadávek, pomluv, vyhrožování či ponižování. Může mít i formu sexuálního obtěžování zneužívání. Šikana se projevuje i v nepřímé podobě jako nápadné přehlížení a ignorování žáka či žáků třídní nebo jinou skupinou spolužáků.“
6
nebezpečného vyhrážania sa,
nebezpečného prenasledovania,
Ďalší autori poukazujú aj na možnosť uplatniť § 365 Trestného zákona výtržníctvo, ale tiež upozorňujú aj na možnosť priestupkového postihu.11 Z hľadiska priestupkového zákona môže šikanovanie žiakov konkrétne napĺňať skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (§49) a priestupku proti majetku (§50 – osobitne v prípade fyzickej agresie).
Tu však stále hovoríme zásadne iba o školskej šikane, a navyše často realizovanej vo fyzickej podobe, ktorá vykazuje viaceré špecifiká oproti všeobecnému nebezpečnému obťažovaniu vo forme kybernetickej šikany. Za všetky odlišnosti a špecifiká školskej šikany možno v prvom rade uviesť, že keď páchateľmi deti mladšie ako 14 rokov, nie trestne zodpovedné. To však samozrejme neznamená, že nemôžu byť postihnuté iným spôsobom.12
Vo vzťahu k postihu šikany prostriedkami trestného práva súčasný stav nepovažujeme za dostačujúci, a naopak súhlasíme s konštatovaním uvedeným vo výročnej správe generálneho prokurátora za rok 2019, podľa ktorého síce: Tzv. kyberšikanu je možné v niektorých prípadoch, v závislosti od konania páchateľa, posúdiť ako trestné činy vydierania, ohovárania, nebezpečného vyhrážania alebo nebezpečného prenasledovania, nie vždy je však takéto konanie
trestnoprávne postihnuteľné, hoci jeho následok by si trestný postih určite vyžadoval.13
Domnievame sa, že právny poriadok by mal reagovať na spoločenské premeny a jednou z nich je nepochybne i čoraz širšie presúvanie aktivít a „života“ do digitálneho online sveta, v ktorom je potrebné fyzickým aj právnickým osobám zabezpečovať rovnakú, ak nie i väčšiu, úroveň ochrany než v analógovom svete. I z citovanej správy generálneho prokurátora je pritom zrejmé, že súčasná právna úprava vo forme vymenovaných skutkových podstát trestných činov nepokrýva všetky prípady kybernetickej šikany, ktoré neraz končia i nezvratne, tragicky.14
Za týmto účelom ponúkame stručný prehľad zásadných nedostatkov súčasnej trestnoprávnej regulácie, ktorá nepostihuje všetky situácie kybernetickej šikany:
V prvom rade, pokiaľ ide o vzťah kybernetickej šikany k existujúcemu trestnému činu nebezpečného prenasledovania, primárnym nedostatkom je tu ten, že skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania zásadne neposkytuje ochranu pred šikanou v celom jej rozsahu. Prenasledovanie je totiž iba jedným z aspektov šikany. Objektom je tu pritom ochrana jednotlivca, ktorý je neustále prenasledovaný páchateľom. Toto prenasledovanie je takej intenzity, že sa u poškodeného vzbudí obava, že takýmto konaním je ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo dochádza k podstatnému zhoršeniu kvality života poškodeného. Klasickým príkladom je prenasledovanie zo strany bývalých partnerov, subjektov so sexuálnym záujmom o obeť, či prenasledovanie psychicky narušenými osobami.
11 HÚSKOVÁ, Ľ.: Šikanovanie v školskom prostredí a jeho trestno-právne hľadisko. Dostupné na internete:
https://www.prohuman.sk/pedagogika/sikanovanie-v-skolskom-prostredi-a-jeho-trestno-pravne-hladisko
12 Tamže.
13 Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2019 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike. Dostupné na internete:
https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=486924
14 Pozri príklady samovrážd šikanovaných žiakov. Dostupné na internete:
https://www.zodpovedne.sk/index.php/sk/ohrozenia/kybersikanovanie
7
Iné aspekty šikany, než je prenasledovanie, táto skutková podstata aktuálne nerieši, a i kontaktovanie prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby (ktorá nezahŕňa veľkú množinu ďalších nástrojov a služieb informačnej spoločnosti, cez ktoré sa kybernetická šikana realizuje) táto skutková podstata viaže iba na také zasielanie správ, ktoré je „prenasledovaním“ („Kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že ... ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli“). Nezohľadňuje, že šikana je naopak takým kontaktovaním, ktoré má za cieľ nie prenasledovať, ale ponižovať a zastrašovať.
Pokiaľ ide o súvis s trestným činom vydierania, pri vydieraní je poškodený (obeť) pod tlakom násilia, hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy nútený niečo konať, opomenúť alebo niečo strpieť. V prípade kybernetickej šikany však o žiadnu hrozbu násilím nemusí ísť, a ani obeť nemusí byť nútená čokoľvek konať, či opomenúť. A ak aj niečo strpieť, tiež to nemusí byť pod hrozbou násilia, čo znamená, že v takom prípade sa táto skutková podstata trestného činu nedá na kybernetickú šikanu aplikovať.
Obdobný argument a vymedzenie hraníc platí aj pre skutkovú podstatu trestného činu nátlaku. V prípade nátlaku, poškodený (obeť) musí byť páchateľom nútený, aby niečo konal/opomenul/strpel, pričom páchateľ zneužíva poškodeného hmotnú núdzu, naliehavú nemajetkovú potrebu alebo tieseň vyvolanú nepriaznivými osobnými pomermi. V prípade kybernetickej šikany žiadny z týchto znakov nemusí byť naplnený.
Kybernetická šikana naopak pomerne blízko k trestnému činu ohovárania. Podstatne sa však od neho líši. V prípade ohovárania je v prvom rade nutné, aby zo strany páchateľa došlo k oznámeniu nepravdivej informácie. Kybernetická šikana však naopak vo veľkej miere spočíva v oznamovaní a zverejňovaní pravdivých, intímnych a citlivých informácií (skutočností), údajov, dokonca obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov. V takom prípade teda nie je naplnený základný znak skutkovej podstaty trestného činu ohovárania, ktorý vyžaduje, aby páchateľ o poškodenom (obeti) oznámil nepravdivý údaj. Kybernetická šikana spočívajúca v neoprávnenom zverejnení pravdivej informácie tak nemôže byť postihnutá ako čin zodpovedajúci trestnému činu ohovárania.
Zverejnenie pravdivého údaju by teoreticky mohlo naplniť skutkovú podstatu trestného činu podľa ust. § 376 Trestného zákona. Na spáchanie tohto trestného činu sa však vyžaduje, aby páchateľ voči poškodenému porušil tajomstvo listiny alebo inej písomnosti, zvukového záznamu, obrazového záznamu alebo iného záznamu, počítačových dát alebo iného dokumentu
uchovávaného v súkromí iného“, a to tým, že tento páchateľ ich zverejní alebo sprístupní tretej
osobe alebo iným spôsobom zneužije. Podstatou je ochrana súkromných dokumentov pred ich zverejnením, napríklad listov, emailovej pošty, nahrávok rozhovorov, fotografií či zdravotných záznamov. Vyžaduje sa však pritom, aby sa páchateľ najprv zmocnil dokumentu uchovávaného v súkromí iného, čomu priebeh mnohých foriem kybernetickej šikany nezodpovedá.
Podobne, vo vzťahu k skutkovej podstate trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy 377 Trestného zákona) platí, že podľa skutkovej podstaty tohto trestného činu sa páchateľ dopustí trestného činu porušenie dôvernosti neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene
8
zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach“. V prípade kybernetickej šikany však často ide o prejavy, ktoré zaznamenané oprávnene, resp. so súhlasom dotknutej osoby, ale následne zneužité (tzv. revenge porn).
Sexuálne zneužívanie, ako ďalšia skutková podstata trestného činu, ktorý sa môže páchať v online prostredí, sa od kybernetickej šikany podstatne líši svojou špecifickosťou páchateľ sa potrestá, ak prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám páchateľ nie je dieťaťom. Do tejto skutkovej podstaty navrhovaná úprava kybernetického obťažovania nezasahuje.
Obdobne navrhovaná textácia trestného činu nebezpečného obťažovania (kybernetickej šikany) rešpektuje existenciu nasledujúcich trestných činov:
Výroba detskej pornografie (§ 368 Trestného zákona)
Rozširovanie detskej pornografie (§ 369 Trestného zákona)
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení (§ 370 Trestného zákona)
Ohrozovanie mravnosti (§ 371, § 372 Trestného zákona)
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže (§ 211 Trestného zákona)
Napokon, navrhovaná skutková podstata nemá ambíciu zasiahnuť ani do existujúcich skutkových podstát týkajúcich sa online činov extrémizmu:
Založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd (§ 421 Trestného zákona)
Prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd 422 Trestného zákona)
Výroba, rozširovanie a prechovávanie extrémistického materiálu 422a, § 422b, § 422c Trestného zákona)
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti (§ 422d Trestného zákona)
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia (§ 423 Trestného zákona)
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti 424 Trestného zákona)
Prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd 424a Trestného zákona)
Navrhovaná skutková podstata trestného činu sa teda podstatne odlišuje od iných skutkových podstát, ktoré doteraz v Trestnom zákone upravené. Textácia pritom vychádza jednak zo zaužívaných termínov a pojmov Trestného zákona, ale i zo zahraničných skúseností, a to najmä z nám osobitne blízkeho štátu, ktorým je Rakúsko. V jeho trestnom zákone je
9
konkrétne skutková podstata kyberšikany zakotvená v ust. § 107c (v nadväznosti na skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného prenasledovania v § 107a):15
(1) Kto prostredníctvom telekomunikácií alebo počítačového systému spôsobom, ktorý by mohol neprimerane narušiť životný štýl druhej osoby, konajúc po dlhšiu dobu,
1. osobu zjavne poškodí na cti spôsobom vnímateľným väčším počtom osôb, alebo
2. sprístupní skutočnosti alebo obrazové záznamy z intímnej oblasti života osoby bez jej súhlasu väčšiemu počtu osôb,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok alebo pokutou do výšky 720 denných sadzieb.
(2) Ak čin za následok samovraždu alebo pokus o samovraždu poškodenej osoby v zmysle odseku 1, páchateľ sa potrestá odňatím slobody až na tri roky.
Podľa tohto vzoru sa navrhuje upraviť aj v Trestnom zákone Slovenskej republiky osobitnú skutkovú podstatu trestného činu kybernetickej šikany, a to pod označením „nebezpečné obťažovanie“, v nadväznosti na úpravu nebezpečného vyhrážania 360) a nebezpečného prenasledovania (§ 360a).
Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti (a ak áno, tak iba pozitívne) a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
15 § 107c. (1) Wer im Wege einer Telekommunikation oder unter Verwendung eines Computersystems in einer Weise, die geeignet ist, eine Person in ihrer Lebensführung unzumutbar zu beeinträchtigen, eine längere Zeit hindurch fortgesetzt
1. eine Person für eine größere Zahl von Menschen wahrnehmbar an der Ehre verletzt oder
2. Tatsachen oder Bildaufnahmen des höchstpersönlichen Lebensbereiches einer Person ohne deren Zustimmung für eine größere Zahl von Menschen wahrnehmbar macht, ist mit Freiheitsstrafe bis zu einem Jahr oder mit Geldstrafe bis zu 720 Tagessätzen zu bestrafen.
(2) Hat die Tat den Selbstmord oder einen Selbstmordversuch der im Sinn des Abs. 1 verletzten Person zu Folge, so ist der Täter mit Freiheitsstrafe bis zu drei Jahren zu bestrafen.
10
B. Osobitná časť
K čl. I
Trestný zákon sa dopĺňa novou skutkovou podstatou trestného činu nebezpečného obťažovania, ktorá pokrýva najnebezpečnejšie prípady kybernetickej šikany. Skutočnosť, že sa prostriedkami trestného práva postihujú iba najzávažnejšie prípady kybernetickej šikany naznačuje vyjadrenie skutkovej podstaty, pracujúce s pojmami dlhodobosti a úmyselného zhoršovania kvality života. v úvodnej vete trestného činu nebezpečného obťažovania je totiž zdôraznené vymedzenie úmyselnosti a zhoršenia kvality života a následne v písm. a) aj zdôraznenie dlhodobosti úmyselného konania, a v písm. b) sa postihuje iba také zverejňovanie záznamov osobných prejavov, ktoré je spôsobilé privodiť vážnu ujmu poškodenému.
Uvedené vymedzenia predstavujú záruku, že v praxi nemôže dôjsť k neprimeranému trestaniu údajných páchateľov týchto trestných činov. Navyše, vzhľadom na to, že ide o prečin, platí ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.“ Aj podľa ust. § 40 ods. 1 Trestného zákona, Od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak
a) páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu,
b) súd prijme záruku za nápravu páchateľa a za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa uloženie trestu nie je potrebné, alebo
c) prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest; to neplatí, ak si stav zmenšenej príčetnosti spôsobil vplyvom návykovej látky.“
Novozavádzanú skutkovú podstatu tak nemožno vnímať ako nadmernú kriminalizáciu. Naopak, je to reakcia na trestnoprávne nepostihovanie spoločensky nebezpečného konania.
V kvalifikovaných skutkových podstatách sa poskytuje osobitná zvýšená ochrana chráneným osobám (deťom) a prísnejšie sa trestá tiež obťažovanie z pomsty a možné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo až smrti v dôsledku dlhodobej šikany.
Formulačne skutková podstata vychádza zo zavedených a zaužívaných termínov a pojmov Trestného zákona, akými sú: dlhodobé konanie prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby 360a), počítačového systému 283) alebo počítačovej siete (§122), znevažovanie 343), zastrašovanie 419) zverejnenie záznamov prejavov osobnej povahy (§ 377), spôsobilých podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života (§ 360a).
Vo všeobecnosti kybernetická šikana predstavuje špecifický druh šikany, realizovaný prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, čo znamená, že páchateľ k dispozícii nový nástroj na ubližovanie. Charakteristickými znakmi kybernetickej šikany je najmä opakovanosť (dlhodobosť), intenzívnosť a preukázateľný dopad na obeť. V právnom
11
poriadku Slovenskej republiky nie je tento pojem trestnoprávne vymedzený, a iba niektoré aspekty tohto druhu konania v zmysle noriem trestného práva kriminalizované a penalizované.
Predložený návrh vypĺňa biele miesta v oblasti postihu kybernetickej šikany, pričom v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že znaky navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného obťažovania v neprimeranej miere duplikujú, resp. kriminalizujú konania, ktoré podľa platného znenia Trestného zákona trestnými činmi. Naopak, tieto trestné činy dopĺňa.
K navrhovanému § 360b ods. 1 písm. a)
V porovnaní s trestným činom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona platí, že doterajšia úprava nebezpečného prenasledovania kriminalizuje konanie spočívajúce v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spojené s vyhrážkou ublíženia na zdraví, vyhľadávaním osobnej prítomnosti alebo sledovaním, kontaktovaním poškodenej osoby prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, alebo zneužitím jej osobných údajov za účelom získania osobného alebo iného kontaktu s touto osobou, či iným obmedzovaním v obvyklom spôsobe života. Podľa komentárovej literatúry, tento trestný čin bol zavedený ako reakcia na množiace sa prípady pravidelného alebo aspoň opakovaného prenasledovania osôb vo forme útokov, ktoré sami osebe nie ešte trestnými činmi, v niektorých prípadoch ani priestupkami, avšak vo svojom súhrne spôsobilé podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života, ba dokonca vyvolať dôvodnú obavu z možného ublíženia na zdraví či horšej zdravotnej ujmy (časté najmä útoky proti bývalým manželským partnerom či iným partnerom vo forme sledovania, ukazovania sa, prípadne sprevádzané nadávkami, ľahším fyzickým atakom napr. vo forme sácania a pod.). Niektoré z týchto útokov síce v praxi bolo možné posúdiť ako trestný čin výtržníctva podľa § 364 TZ alebo trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 TZ, avšak v praxi sa tak dialo skôr výnimočne.“16 Podobný je tiež spoločenský dôvod zavádzania novej skutkovej podstaty nebezpečného obťažovania, postihujúcej práve tie prípady kybernetickej šikany, ktoré síce v niektorých aspektoch môžu byť postihované ako iné trestné činy, vrátane nebezpečného prenasledovania podľa ust. § 360a, avšak množstvo nebezpečných konaní zostáva stále trestným právom nepostihnutých.
Pokiaľ ide priamo o vzťah novonavrhovanej skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného obťažovania k trestnému činu nebezpečného prenasledovania, je zrejmé, že skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania nesleduje ochranu pred kybernetickou šikanou v jej celosti, resp. poskytuje ochranu iba pred takými jej prejavmi, ktoré možno považovať za nebezpečné prenasledovanie (cyberstalking) – dlhodobé prenasledovanie spojené s vyhrážaním, vyhľadávaním osobnej blízosti alebo sledovaním, kontaktovaním, ktoré nenapĺňa obsahové znaky šikany, ale iba znaky prenasledovania kontaktovaním proti vôli poškodeného, ďalej zneužitím osobných údajov poškodeného za účelom získania kontaktu s poškodeným, a napokon všeobecné „iné obmedzovanie v obvyklom spôsobe života“ spojené s prenasledovaním. Cieľom skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania
16 BURDA, E. a kol.: Trestný zákon : Osobitná časť. Komentár – II. diel. Praha : C.H.Beck, 2011, s. 1201-1202.
12
je tak primárne „iba“ ochrana jednotlivca pred prenasledovaním ako je definované v ods. 1. Na rozdiel od toho navrhovaná skutková podstata trestného činu nebezpečného obťažovania nemá za svoj cieľ ochranu pred obavami o život a zdravie spôsobenými prenasledovaním, ale ochranu pred kybernetickou šikanou spôsobenou inými z možných spôsobov šikany.
Osobitne pritom treba objasniť vzťah novonavrhovanej úpravy k ust. § 360a ods. 1, písm. c), d) a e), ktoré by mohli byť vnímané ako prekrývajúce sa v doterajšej úprave nebezpečného prenasledovania a v novej úprave nebezpečného obťažovania. Tu však treba zdôrazniť, že prípade nebezpečného prenasledovania ustanovenie § 360a ods. 1 písm. c) postihuje samotné kontaktovanie proti vôli poškodeného ako druh či spôsob prenasledovania, bez toho, aby bol špecifikovaný obsah „kontaktu“, resp. správ, ktoré predstavujú podstatu kontaktu. Pri nebezpečnom prenasledovaní sa teda postihuje iba samotná skutočnosť „kontaktovania“ ako spôsobu prenasledovania, ktoré môže a v praxi i býva na rozdiel od šikany často obsahovo pozitívne ladené. Novonavrhovaný trestný čin nebezpečného obťažovania naopak nekladie dôraz na prvok prenasledovania, ktorý je dostatočne pokrytý uvedeným ust. § 360a, ale na prvok šikany (obťažovania), teda na obsah komunikácie. Navyše, kým § 360a ods. 1 písm. c) postihuje iba kontaktovanie prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, nebezpečné obťažovanie zahŕňa i šikanu prostriedkami počítačovej siete a počítačového systému, teda i inými službami informačnej spoločnosti.
Pokiaľ ide o § 360a ods. 1 písm. d) pri nebezpečnom prenasledovaní t.j. o zneužitie osobných údajov za účelom získania kontaktu s poškodeným, táto situácia je podstatne odlišná než je prípad kybernetickej šikany šikana sa totiž v jednej zo svojich postihovaných podôb materializuje v podobe vydávania sa za poškodeného s cieľom zosmiešniť obeť, keď páchateľ vystupuje a koná v jej mene.
Napokon, všeobecne poňaté ust. § 360a ods. 1 písm. e) v skutkovej podstate nebezpečného prenasledovania je podľa komentárovej literatúry zásadne tiež iba také „iné“ konanie, ktoré je spojené s prenasledovaním ako základným znakom tejto skutkovej podstaty ide najmä o poškodzovanie vecí poškodeného... nevhodné pripomínanie svojej neustálej alebo aspoň častej prítomnosti..., drobné fyzické ataky... a pod.“17
Novonavrhovaný trestný čin nebezpečného obťažovania naproti tomu nekladie dôraz na prvok prenasledovania. Kybernetická šikana sa v praxi realizuje aj inými spôsobmi, než je prenasledovanie. Prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby totiž tiež možno obeť dlhodobo znevažovať, zastrašovať, či inak obťažovať, čo je základnou podstatou šikany v analógovom aj v digitálnom svete. Druhy šikany (vrátane kyberšikany) totiž okrem kybernetického prenasledovania (cyberstalking) zahŕňajú najmä:
Urážky a nadávky
Obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážky a vydieranie
Zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií alebo videí
Šírenie osobných alebo nepravdivých informácií o obeti
Vylúčenie zo skupiny
Krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín
17 Tamže, s. 1209.
13
K § 360b ods. 1 písm. b)
Navrhované znenie odseku 1 písm. b) formulačne vychádza z trestného činu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona a z časti z trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy podľa § 377 Trestného zákona, ale pritom sa od týchto skutkových podstát podstatne líši.
V prípade ohovárania je v prvom rade nutné, aby zo strany páchateľa došlo k oznámeniu nepravdivej informácie. Kybernetická šikana však naopak vo veľkej miere v spočíva v oznamovaní a zverejňovaní pravdivých, intímnych a vysoko senzitívnych informácií, údajov, dokonca audiovizuálnych či vizuálnych záznamov. V takom prípade teda nie je naplnený základný znak skutkovej podstaty ohovárania, ktorá vyžaduje, aby páchateľ o poškodenom (obeti) oznámil nepravdivý údaj, pričom tento údaj je spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť tejto osoby u spoluobčanov, poškodiť osobe v zamestnaní, v podnikaní, narušiť osobe rodinné vzťahy alebo jej spôsobiť inú vážnu ujmu.
Rozdiel v porovnaní so skutkovou podstatou trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy podľa § 377 spočíva v tom, že pri trestnom čine porušenia dôvernosti ide o porušenie dôvernosti neverejne prednesených slov alebo prejavov a ich neoprávnené zachytenie a sprístupnenie tretej osobe so spôsobením ujmy obeti, kým pri nebezpečnom obťažovaní ide o zverejnenie akéhokoľvek, teda i verejne predneseného prejavu, zachyteného so súhlasom poškodeného, a jeho následné „zneužitie“ takým spôsobom, ktorý je spôsobilý podstatne zhoršiť kvalitu života obete. Typickým príkladom je zverejnenie intímnych záberov pôvodne získaných so súhlasom dotknutej osoby (tzv. revenge porn). Tieto dve skutkové podstaty teda sledujú úplne odlišné ciele ochranu dôvernosti prejavu pred jeho neoprávneným zachytením a zverejnením, a na druhej strane šikanózne zverejňovanie legálne získaných záznamov prejavu osobnej povahy dotknutej osoby (obete), znižujúcich kvalitu života obete.
K trestnej sadzbe v odseku 1
Horné a dolné hranice trestnej sadzby v základnej aj kvalifikovaných skutkových podstatách zodpovedajú podobným skutkovým podstatám (Vydieranie, Nátlak, Porušovanie tajomstva prepravovaných správ, Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov, Ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva). Pomerne vysoká horná hranica tri roky (ale bez akejkoľvek minimálnej dolnej hranice) v základnej všeobecnej skutkovej podstate je motivovaná aj tým, že ust. § 116 Trestného poriadku (TP) vyžaduje minimálnu hornú hranicu tri roky, alebo zaradenie trestného činu medzi taxatívne vymedzené trestné činy na to, aby bolo možné pri vyšetrovaní trestnej činnosti využiť prístup orgánov činných v trestnom konaní k údajom predstavujúcim telekomunikačné tajomstvo. Výslovné zaradenie tohto trestného činu medzi vybrané trestné činy podľa ust. § 116 TP by však bolo problematické, lebo by nemuselo zodpovedať požiadavke „závažnosti“ z hľadiska judikatúry SD EÚ. Vzhľadom na absentujúcu závažnosť tiež nepredpokladáme použitie
14
inštitútov podľa § 114 a § 115 TP. K hornej hranici troch rokov, ktorá by mohla v porovnaní s hornou hranicou trestnej sadzby určenej v prípade príbuzného trestného činu nebezpečného prenasledovania pôsobiť ako neprimerane vysoká, opätovne uvádzame, že v tomto prípade nie je stanovená žiadna minimálna hranica dolnej sadzby, a že ide o prečin, pri ktorom sa zohľadňuje aj materiálny korektív v prípadoch konania, ktoré nie je spoločensky nebezpečné. Naopak, skôr podľa nás treba uvažovať do budúcnosti o úprave a sprísnení sankcie za nebezpečné prenasledovanie, než o znižovaní hornej hranice trestnej sadzby za nebezpečné obťažovanie (kyberšikanu).
K § 360b ods. 2
Kvalifikovaná skutková podstata v odseku 2 prísnejšie postihuje prípady, kedy sa šikana pácha na chránenej osobe v zmysle ust. § 139 (najmä na dieťati) alebo z osobitného motívu v zmysle ust. § 140 (napr. z pomsty).
K § 360b ods. 3
Kvalifikovaná skutková podstata v odseku 3 prísnejšie postihuje prípady, kedy šikana vedie k ťažkej ujme na zdraví alebo k smrti obete, ako aj prípady recidívy.
K čl. II
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2021, čo zodpovedá požadovanej legisvakancii zákona.
15
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:
a) v primárnom práve,
b) v sekundárnom práve,
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter návrhu zákona sa body 4 a 5 nevypĺňajú.
16
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza
k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy
na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
bezpredmetné